23.12.2012 Views

míľniky dvoch tisícročí - ROZMER | časopis pre kresťanskú ...

míľniky dvoch tisícročí - ROZMER | časopis pre kresťanskú ...

míľniky dvoch tisícročí - ROZMER | časopis pre kresťanskú ...

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

. . . . . Rozmer 2/99 . . . . .<br />

nahradili dogmatizmom, ritualizmom a moralizovaním<br />

(v tom má, žia¾, èiastoène<br />

pravdu). Preto je potrebné odlišova náboženstvo<br />

od spirituality.<br />

Spiritualita je pod¾a Grofa založená na<br />

priamych zážitkoch mimoriadnych dimenzií<br />

reality, ktoré si nevyhnutne nevyžadujú<br />

ani osobitné miesto, ani oficiálne ustanovenú<br />

osobu, ktoré by sprostredkúvali styk<br />

s Božstvom (termín „Božstvo“ je citovaný<br />

z Grofa). Spiritualita je zvláštnym druhom<br />

vz ahu medzi jedincom a kozmom a vo<br />

svojej podstate je osobnou a súkromnou<br />

záležitos ou. Mystici napríklad zakladajú<br />

svoje <strong>pre</strong>svedèenie na zažitých dôkazoch,<br />

nepotrebujú kostoly ani cirkev – posvätné<br />

rozmery skutoènosti, vrátane svojej vlastnej<br />

božskosti <strong>pre</strong>žívajú v rámci svojho tela<br />

a prírody. Namiesto oficiálne ustanovených<br />

kòazov potrebujú podporu skupiny<br />

spoluh¾adaèov alebo pokroèilejšieho uèite-<br />

¾a, aby ich viedol na vnútornej ceste. Pri<br />

zrode ve¾kých náboženstiev stáli vizionárske<br />

zážitky ich zakladate¾ov, prorokov,<br />

svätcov i mnohých obyèajných vyznávaèov.<br />

Pod¾a Grofa sú všetky významné<br />

duchovné texty (védy, upanišády, budhistický<br />

pálijský kánon, Biblia, Korán, Kniha<br />

Mormon a celý rad ïalších) výsledkom<br />

priamych osobných zjavení. Na rozdiel od<br />

spirituality sú organizované náboženstvá<br />

inštitucionalizovanou skupinovou èinnosou,<br />

ktorá sa odohráva vo vymedzených<br />

miestach (chrámy, kostoly) a <strong>pre</strong>dpokladá<br />

systém poverených hodnostárov, ktorí<br />

môžu, ale nemusia ma osobné zážitky<br />

duchovných skutoèností. Náboženská hierarchia<br />

má sklon aktívne odrádza svojich<br />

príslušníkov od priamych duchovných<br />

zážitkov, lebo u nich plodia túžbu po nezávislosti<br />

a nedajú sa potom úèinne ovláda<br />

(v takýchto podmienkach sa potom skutoèný<br />

duchovný život môže realizova takmer<br />

výhradne iba v rôznych mystických<br />

prúdoch, mníšskych reholiach a extatických<br />

sektách toho-ktorého náboženstva).<br />

V súèasnosti sa však pod¾a Grofa situácia<br />

mení. V posledných desa roèiach sa totiž<br />

stalo systematické skúmanie duchovných<br />

zážitkov ohniskom záujmu špeciálneho<br />

odboru – transpersonálnej psychológie. Tá<br />

podrobuje tieto zážitky starostlivému a<br />

nezaujatému vedeckému výskumu. Výsledky<br />

tohto výskumu môžu privies (alebo<br />

potvrdi ) novú paradigmu nazerania na<br />

svet a èloveka.<br />

Mohli by sme pokraèova . Nazdávame<br />

sa však, že už na základe <strong>pre</strong>dchádzajúcich<br />

riadkov možno v Grofovej transpersonálnej<br />

psychológii rozpozna gnostický prístup<br />

. . . . . 22 . . . . .<br />

a zaradi ju do prúdu hnutia New Age (niektorí<br />

autori dokonca Grofa považujú za jedného<br />

z hlavných „teológov“ tohto hnutia).<br />

Z h¾adiska témy prítomného èlánku sa<br />

teraz zastavme pri terapeutickom použití<br />

transpersonálnej psychológie (v rámci alternatívnej<br />

medicíny). Holotropné dýchanie<br />

je totiž technikou, ktorá si èiní nárok<br />

by terapeutickou (psychoterapeutickou)<br />

metódou použite¾nou pri lieèbe niektorých<br />

duševných porúch (ale i niektorých telesných<br />

ochorení). Treba však poznamena , že<br />

chápanie toho, èo je duševnou poruchou, je<br />

v pojatí transpersonálnej psychológie<br />

odlišné od chápania dnešnej psychiatrie a<br />

medicíny. To, èo sa javí ako duševná porucha,<br />

môže by iba vonkajším <strong>pre</strong>javom spirituálnej<br />

krízy, akýmsi spoloèensky alebo<br />

subjektívne neželaným produktom (zmeneného)<br />

vedomia. Tieto <strong>pre</strong>javy sa <strong>pre</strong>to<br />

nemajú potláèa (napr. liekmi), ako to robí<br />

dnešná psychiatria, ale umožni ich <strong>pre</strong>žitie<br />

(„zážitok“) v kontexte holotropného<br />

vedomia. Prechodne môže síce dôjs i k<br />

<strong>pre</strong>javom zhoršenia stavu, v koneènom<br />

dôsledku to ale vedie k vylieèeniu.<br />

Odhliadnuc od Grofovho chápania<br />

toho, èo je vlastne duševná porucha (ochorenie),<br />

možno v spojitosti s metódou holotropného<br />

dýchania (ale i pôvodného používania<br />

LSD) a následnými inter<strong>pre</strong>táciami<br />

príslušných zážitkov uvies závažný metodologický<br />

nedostatok: výpovede osôb, u<br />

ktorých bola umelo (toxicky) vyvolaná<br />

psychická zmena (vlastne porucha) – èi už<br />

ide o intoxikáciu LSD, alebo o metabolické<br />

zmeny v dôsledku hyperventilácie pri<br />

holotropnom dýchaní – nemožno považova<br />

za výpovede o realite. Grofov prístup<br />

<strong>pre</strong>dpokladá, že „zážitky“ vyvolané otravou<br />

(ktoré majú èasto charakter ilúzií<br />

alebo halucinácií) musia nevyhnutne zodpoveda<br />

nejakej (objektívnej) realite, hoci<br />

aj v symbolickej podobe. Tvrdenia o takejto<br />

spojitosti sú však nielen nedokázané,<br />

ale zrejme i nedokázate¾né.<br />

Vo všeobecnosti zážitok nejakej udalosti<br />

nemožno stotožòova so samotnou<br />

udalos ou. „Transpersonálne zážitky“ pod<br />

vplyvom intoxikácie halucinogénmi (LSD)<br />

èi holotropným dýchaním sa zakladajú<br />

navyše na nereálnych vnemoch (ilúziách,<br />

halucináciách), ide teda o „zážitok“ èohosi<br />

nereálneho, nie reálnej udalosti. Takéto<br />

zážitky (resp. výpovede o nich) sotva<br />

možno považova za dôkazy.<br />

Použitie holotropného dýchania ako<br />

„terapeutickej metódy“ nemusí by nevyhnutne<br />

neefektívne. Nejde pritom iba o nešpecifický<br />

efekt z terapeutického kontaktu.<br />

V klinickej praxi niekedy pacientovi napríklad<br />

pomôže, ak získa <strong>pre</strong>svedèenie, že<br />

„pochopil“, v èom sú korene jeho ažkostí,<br />

a to dokonca i vtedy, ak je toto „pochopenie“<br />

nesprávne. Takýto typ ú¾avy, aj keï je<br />

niekedy naozaj zrete¾ný, je však založený<br />

na sebaklame, a <strong>pre</strong>to by bolo nielen nevedecké,<br />

ale i eticky pochybné, keby sa na<br />

òom mala stava terapeutická prax.<br />

ALOJZ RAKÚS<br />

Metóda holotropného dýchania – pokus �oto: archív

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!