IT v modernom automobile - Vitajte na stránkach www.einsty ...
30.12.2012 • Views
Share Embed Flag

IT v modernom automobile - Vitajte na stránkach www.einsty ...

IT v modernom automobile - Vitajte na stránkach www.einsty ...

IT v modernom automobile - Vitajte na stránkach www.einsty ...

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

E D I T O R I A L<br />

Urèite mnohí z vás dôverne poz<strong>na</strong>jú tento denný kolobeh: cesta do práce v rannej špièke, maily,<br />

dokumenty, projekty, mítingy a porady a� do veèera, be�ný nákup po ceste domov, èas pre rodinu<br />

(man�elka, deti, pes), neskorá prihrievaná veèera, drobné domáce práce (kedy koneène vymeníš<br />

tú �iarovku?!), a ak zostane èas, ešte noèné vybavovanie zvyšnej pracovnej agendy <strong>na</strong> domácom<br />

poèítaèi. A sem−tam do toho vpadne ešte nejaká tá slu�obná cesta, veèerná spoloèenská akcia, nevy−<br />

hnutný šport <strong>na</strong> udr�anie kondície <strong>na</strong> základe odporúèania z nedávnej preventívnej zdravotnej<br />

prehliadky (sledujete si cholesterol?). Keï vám váš <strong>na</strong>pätý pracovný èasový plán <strong>na</strong>búra nepred−<br />

vídate¾ná fluktuácia (neohlásená návšteva èi problém s autom), tak si zúfate, �e deò má iba 24<br />

hodín. A ráno vstávate opä� so spánkovým deficitom a dúfate, �e ho dobehnete cez víkend, neve−<br />

diac, �e vám vaša polovièka u� zorganizovala návštevu svokry... Takto to ide deò po dni, a� príde<br />

kríza stredného veku a vo chví¾ke momentálnej depresie zhrozene bilancujete doterajší �ivot<br />

a pýtate sa sám seba, èi ste <strong>na</strong>stúpili do správneho vlaku, èi celý �ivot je <strong>na</strong>ozaj vyplnený len opa−<br />

kujúcimi sa pracovnými rituálmi a <strong>na</strong>háòaním sa. Odpoveï pre väèšinu z nás znie: Áno, je.<br />

Samozrejme, �e trochu preháòam, ale mo�no ani nie a� tak ve¾mi. Koniec koncov <strong>na</strong> vylieèenie sa<br />

z �a�kých �ivotných filozofických otázok postaèí poriad<strong>na</strong> „reset párty“ a ide sa ïalej. Chcem vám<br />

však pomôc�, keby vás to <strong>na</strong>budúce znovu prepadlo. Samozrejme, je odo mòa prive¾mi trúfalé<br />

s<strong>na</strong>�i� sa o to <strong>na</strong> ploche asi 5000 z<strong>na</strong>kov. Ale skúsme a pozrime sa <strong>na</strong> to spoloène cez ekonomic−<br />

kú kategóriu, ktorá má názov pridaná hodnota. Narodili sme sa <strong>na</strong> tento svet s urèitými danos�ami<br />

(tí talentovanejší), v rodine sme k tomu dostali výchovu (tí š�astnejší) a v škole vzdelanie (tí usi−<br />

lovnejší). U�ívame si svoj �ivot s dennodennými výhrami a prehrami, prekonávame be�né problé−<br />

my a preká�ky, zbierame skúsenosti a <strong>na</strong>ším zmyslom �ivota (ak opomeniem filozoficko−<br />

nábo�enský rozmer) je – teda aspoò pod¾a mòa – vyu�ívanie všetkého dobrého, èo sa v nás <strong>na</strong>aku−<br />

mulovalo za tie roky od <strong>na</strong>rodenia, a pridávanie k tomu svojej vlastnej osobitosti, invencie, kvali−<br />

ty. Nazvime to pridanou hodnotou. Mô�e òou by� <strong>na</strong>ša ka�dodenná be�ná nevidite¾ná práca, ktorá<br />

sa však v spojení s výsledkami práce iných kolegov pretvorí <strong>na</strong>pr. do inovatívneho algoritmu èi<br />

moderného softvérového riešenia. Do <strong>na</strong>projektovania netradièného in�inierskeho postupu, do<br />

vybudovania silnej firmy, z<strong>na</strong>èky, produktu, ktorý sa doká�e presadi� aj v ostrej zahraniènej kon−<br />

kurencii. Do výsledkov, ku ktorým sa budete hrdo hlási�. Umelci, športovci, vedci majú, samo−<br />

zrejme, iný druh pridanej hodnoty, výsledky, ku ktorým sa hlásia, o ktoré sa mô�u oprie�. A iný<br />

má predavaèka, ktorá je k vám milá, poradí vám èi pomô�e. Pridaná hodnota však nemusí ma�<br />

„len“ takýto pracovný rozmer. Mô�e òou by� u� len vaša samotná osobnos�, to, �e sa ¾udia vo vašej<br />

spoloènosti dobre cítia, �e z vás èerpajú pozitívnu energiu, optimizmus, dobré rady èi inšpiráciu.<br />

Mô�e òou by� to, �e <strong>na</strong>priek súèasným trendom doká�ete vybudova� fungujúcu rodinu. �e doká�ete<br />

poriadne vychova� svoje deti (�a�ká úloha, ale dos� ve¾ká miera pridanej hodnoty!). �e vïaka svo−<br />

jim fyzickým èi fi<strong>na</strong>nèným mo�nostiam doká�ete pomôc� niekomu, kto je <strong>na</strong> pomoc iných odkáza−<br />

ný, atï., atï. Nemusíme si budova� svoje celo�ivotné pracovné „megapomníky“, aby sme sebe èi<br />

svetu dokázali, �e <strong>na</strong>ša existencia bola dôle�itá a prínosná. Koniec koncov málokomu sa to aj pri<br />

<strong>na</strong>jlepšej s<strong>na</strong>he podarí. Staèí, keï si osvojíme nový poh¾ad <strong>na</strong> to, èo je a èo nie je dôle�ité, a bude−<br />

me si budova� malé ka�dodenné „pomníèky“ pridanej hodnoty <strong>na</strong> všetkých frontoch svojho �ivota,<br />

a je to. Potom vás nejaký odchod do dôchodku urèite nezlomí (ako sa to stáva v súèasnosti),<br />

preto�e ho pre�ijete v spoloènosti a pod ochranou svojich malých „pomníèkov“. Keï teda budete<br />

<strong>na</strong>budúce v pondelok ráno s ve¾kou nechu�ou po víkende vstáva� ráno do práce, keï budete otrá−<br />

vení z nikdy sa nekonèiaceho prílivu mailov, keï budete znièení z vyèerpávajúceho kódovania,<br />

z otravných zákazníkov, spomeòte si, �e to nerobíte ani pre uspokojenie šéfa, ani pre udr�anie si<br />

zákazníka, ani pre vyššie odmeny, ale sami pre seba. Pre vyššiu pridanú hodnotu. Pre rados� zo<br />

�ivota ☺.<br />

Zaujímavé èítanie júlového èísla vám �elá

24<br />

R E V U E<br />

REVUE<br />

<strong>IT</strong> v <strong>modernom</strong> <strong>automobile</strong><br />

4 Novinky<br />

12 Sazka Aré<strong>na</strong> <strong>na</strong> PC<br />

14 Vyu�ite zdroje <strong>na</strong> plný výkon / Reportá�: CA World 2004<br />

19 <strong>IT</strong> a súdy<br />

20 Ako <strong>na</strong> to cez internet / Téma: Dovolenka<br />

24 <strong>IT</strong> v <strong>modernom</strong> <strong>automobile</strong><br />

30 Mechaniky DVD a vhodné <strong>na</strong>pa¾ovacie médiá<br />

32 Neobjavený e−book<br />

34 Závislos� od internetu<br />

38 Z vinylu do digitálu<br />

40 „Superhmota“ / Nanotechnológie III.: Nanorúrky<br />

HARDWARE<br />

44 Test: TV tunery<br />

54 Test: MP3 prehrávaèe s pevným diskom<br />

58 Notebook pre ka�dého II.<br />

63 7× 17" LCD<br />

66 HP iPAQ 4150<br />

67 Palm Zire 72<br />

68 HP dx6050<br />

69 PC DigiPro<br />

70 Apple PowerBook G4<br />

71 Canon CanoScan 5200F<br />

72 UPS 500VA Perso<strong>na</strong>lSecure<br />

74 Multifunkèné atramentové zariadenia<br />

76 Multifunkèné zariadenie Brother MFC−3820CN<br />

77 Canon i9950<br />

78 Ricoh Aficio CL 3000<br />

79 Lexmark C510<br />

80 Kyocera FS−3830N<br />

81 Konica Minolta 1300W<br />

82 VERTX ADVE−9011<br />

82 USB Docking Station / Technické predstavenie<br />

83 Šifrovací k¾úè Antilop Encryption Key<br />

84 Datavideoprojektor Pa<strong>na</strong>sonic PT−LB10NTE<br />

85 Skrinka <strong>na</strong> pevný disk<br />

85 Základná doska Epox 4PDA5+ / Technické predstavenie<br />

86 Creative MuVo TX<br />

86 Netifo 11Mbps Wireless LAN USB Adaptér<br />

87 AB DSR−310 SKCI<br />

87 Interný USB rozboèovaè Value / Technické predstavenie<br />

SOFTWARE<br />

88 Floor Plan 3D verzia 8<br />

90 Registry Monitor 6.10<br />

91 Ulead DVD Movie Factory 3 Standard<br />

92 Sharewarové okienko<br />

94 Gamesy: Gran Turismo 4<br />

96 CD: Mykropolis – Mesto robotov<br />

97 CD: Colin McRae Rally 04<br />

2 PC REVUE 7/2004<br />

INTERNET<br />

98 Net & Security news<br />

98 Komentár: /dev/null/035<br />

100 Ako <strong>na</strong> web / 4. èas�: Grafické formáty<br />

101 Skutoèný hacking prakticky / 2. èas�: Program Nmap<br />

detailnejšie<br />

102 Ako <strong>na</strong> CSS layout<br />

104 Pracujeme so štýlmi / 4. èas�<br />

106 O èistote webu<br />

108 Na potulkách svetom WWW<br />

INFOWARE<br />

110 Technológie & biznis news<br />

113 DATAWARE / Seriál<br />

115 <strong>IT</strong> infraštruktúra mobilného operátora / Rozhovor<br />

116 Vírusový radar<br />

LINUXWARE<br />

118 Linux prakticky – desktop / 11. èas�<br />

120 Linux prakticky – server / 11. èas�<br />

121 Linux news<br />

122 /etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD VII. / Dy<strong>na</strong>mická konfigurácia<br />

jadra<br />

123 FEDORA CORE 2<br />

124 Utilitky a nástroje pre Linux<br />

PROGRAMUJEME<br />

125 Programujeme v PHP / 6. èas�: XML v akcii<br />

126 DirectAnimation / 18. èas�<br />

128 Nový seriál: Java 2 Enterprise Edition pod lupou / 1. èas�<br />

130 HTML + TIME / 5. èas�: Ladenie pohybu<br />

131 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II / 2. èas�<br />

133 PHP5 ide do finále / 3. èas�: Statické premenné a funkcie<br />

triedy<br />

136 Programujeme v jazyku C# / 22. èas�<br />

SERVIS<br />

44<br />

137 Poradòa<br />

138 PC tuning a diagnostické nástroje / 11. èas�: Virtuál<strong>na</strong><br />

CD mechanika<br />

139 Tipy a triky pre Windows<br />

140 Hardvér pod lupou / 17. èas�: Ostatné zariadenia<br />

141 Osobité práva k databáze / Práv<strong>na</strong> poradòa<br />

142 DVD okienko<br />

TESTOVALI SME<br />

TV tunery

N O V I N K Y<br />

VÝBER z <strong>www</strong>.itnews.sk<br />

�� Predaj mobilných telefónov. Pod¾a a<strong>na</strong>lytickej spo−<br />

loènosti Gartner by sa mohlo v tomto roku celosvetovo<br />

preda� viac ako 600 mil. mobilných telefónov. Za celý<br />

minulý rok sa predalo 500 mil. mobilných telefónov.<br />

Pod¾a skupiny stúpol predaj v prvom kvartáli medziroè−<br />

ne o 34 %. Celosvetový trhový podiel firmy Nokia sa<br />

v prvom kvartáli zní�il <strong>na</strong> 28,9 % z predchádzajúcich<br />

34,6 % pred rokom. Svetová dvojka Motorola zvýšila<br />

podiel <strong>na</strong> trhu <strong>na</strong> 16,4 % zo 14,7 % pred rokom, zatia¾<br />

èo podiel juhokórejskej firmy Samsung Electronics<br />

vzrástol <strong>na</strong> 12,5 % z 10,8 %.<br />

�� Microsoft a SAP skoro zlúèení. Microsoft potvrdil<br />

informácie, �e minulý rok viedol rozhovory s nemeckou<br />

firmou SAP oh¾adom mo�nej fúzie oboch firiem. Pred<br />

pár mesiacmi ich však ukonèili, ako dôvod uviedla<br />

komplexnos� celej transakcie a následného zluèovania.<br />

�� Nový lacný procesor od AMD. Mikroprocesor s oz<strong>na</strong>−<br />

èením Sempron je urèený pre segment <strong>na</strong>jlacnejších po−<br />

èítaèov a <strong>na</strong>hradí mikroprocesory Duron. V priebehu druhé−<br />

ho polroka sa objavia aj prvé dodávky mikroprocesorov<br />

Sempron, a to vo verzii pre desktopy, ako aj pre notebooky.<br />

�� AMD v 64 bitoch porá�a Intel. Pod¾a a<strong>na</strong>lytickej<br />

spoloènosti Gartner sa v prvom štvr�roku tohto roka<br />

predalo 31 184 serverov s mikroprocesormi Opteron,<br />

prièom poèet serverov s Itaniami dosiahol iba 6281<br />

kusov. V percentuálnom vyjadrení ovláda AMD 83,2 %<br />

trhu, kým Intel iba 16,8 % trhu. Ako v AMD, tak ani<br />

v Inteli zrejme so štartom 64−bitovej platformy úplná<br />

spokojnos� nie je. Necelých 40−tisíc serverov je toti�<br />

v porov<strong>na</strong>ní s 1,6 miliónom 32−bitových serverov <strong>na</strong><br />

platforme x86 doslova kvapka v mori, presne 2,3 %.<br />

�� ST dokonèí digitalizáciu siete. Slovak Telecom do−<br />

konèí digitalizáciu svojej siete do konca roku 2004 a zá−<br />

roveò umo�ní ostatným licencovaným operátorom po−<br />

núknu� slu�by vo¾by a predvo¾by operátora. V súèasnosti<br />

je miera digitalizácie siete <strong>na</strong> úrovni 86 %. Zvyšných<br />

14 % a<strong>na</strong>lógových ústrední bude <strong>na</strong>hradených novou<br />

technológiou NGN (Next Generation Network – sie�<br />

budúcej generácie).<br />

�� Slu�bu ST DSL vyu�íva u� 13−tisíc zákazníkov.<br />

Slovak Telecom registroval ku koncu mája 2004<br />

13 200 zákazníkov slu�by ST DSL. Rast objednávok je<br />

v súèasnosti pribli�ne 1000 tý�denne. Do konca júla<br />

tohto roku pribudne ïalších 18 miest, kde bude mo�né<br />

zriadi� tento vysokorýchlostný prístup do internetu. Ide<br />

o <strong>na</strong>sledujúce mestá: Malacky, Pezinok, Sereï, Šamo−<br />

rín, Vranov <strong>na</strong>d Top¾ou a neskôr Brezno, Èadca, Dolný<br />

Kubín, Dubnica <strong>na</strong>d Váhom, Hlohovec, Komárno,<br />

Nové Mesto <strong>na</strong>d Váhom, Pieš�any, Púchov, Ru�ombe−<br />

rok, Skalica, Vrútky a �iar <strong>na</strong>d Hronom.<br />

�� Svetový trh s poèítaèmi vzrastie tento rok o<br />

13,6 %. Svetový trh s poèítaèmi by mal v tomto roku<br />

po uplynulých slabých rokoch opätovne výrazne<br />

vzrás�. Pod¾a štúdie agentúry Gartner, zaoberajúcej sa<br />

prieskumom trhu, sa tento rok predá 186,4 mil. kusov<br />

osobných poèítaèov, èo zodpovedá medziroènému<br />

rastu vo výške 13,6 %. Dôvodom tohto rastu je<br />

„výmenná vl<strong>na</strong>“ pri starých poèítaèoch. Pod¾a agentú−<br />

ry Gartner v priebehu roka vymenia pou�ívatelia pri−<br />

bli�ne 100 mil. kusov starých poèítaèov. Ka�dý tretí<br />

poèítaè je u� starší ako tri roky. U� len v prebiehajú−<br />

com druhom kvartáli tohto roku vzrástol trh s poèítaè−<br />

mi o 14,3 %. Tieto údaje ukazujú, �e sa zaèala výme−<br />

<strong>na</strong> poèítaèov, ktoré pou�ívatelia kupovali v rokoch<br />

1998 a� 1999 pre zmenu tisícroèia a fenomén Y2K.<br />

�� Koneène termín pre Longhorn. Bob Muglia, vice−<br />

prezident divízie Windows Serverov spoloènosti Mic−<br />

rosoft, prvýkrát uviedol termín pre Longhorn server. Je<br />

to rok 2007, klientska verzia príde v predstihu 6 a� 12<br />

mesiacov. Poprel tak vyjadrenia iného viceprezidenta<br />

spoloènosti spred pár tý�dòov, �e klientska aj serverová<br />

edícia sú zosynchronizované.<br />

Úplné znenie týchto správ, ako aj mno�stvo<br />

ïalších nájdete denne <strong>na</strong> itnews.sk<br />

4 PC REVUE 7/2004<br />

Najmenšie PC sa zmestí <strong>na</strong> „vizitku“<br />

Táto miniatúra je zalo�ená <strong>na</strong> èipe Efficeon spoloènosti<br />

Transmeta, ktorý pracuje <strong>na</strong> frekvencii 1,6 GHz, prièom pri<br />

plnom výkone si vystaèí s 1 wattom energie. Na základnej<br />

doske s dvanástimi vodivými vrstvami je okrem procesora aj<br />

èipová súprava (ALi v špeciálnom vyhotovení), grafický èip<br />

(mobilný ATI) a systémová pamä�. Staèí pripoji� disk a peri−<br />

férie a máte kompletné PC. Systém <strong>na</strong> obrázku by mal<br />

pod¾a dostupných údajov pracova� s operaèným systémom<br />

Linux.<br />

Grafika cez USB?<br />

Japonská spoloènos� Telegnosis ponúka VGA grafiku, ktorú<br />

mô�ete k systému pripoji� prostredníctvom rozhrania USB<br />

2.0. Ako firma uvádza, nejde síce o �iadne výkonnostné<br />

delo, veï priepustnos� USB 2.0 sa pohybuje <strong>na</strong> úrovni 60<br />

MB/s, prièom AGP 4× poskytuje a� 1 GB/s. Je zrejmé, �e<br />

nová grafika vám síce umo�ní pripoji� monitor (podporova−<br />

né sú rozlíšenia 640 × 480, 800 × 600 a 1024 × 768 v 8,<br />

16 a 24−bitových farbách) k PC prostredníctvom rozhrania<br />

USB, výkonnostne však bude takéto riešenie vyhovova� iba<br />

pou�ívate¾om pracujúcim s kancelárskymi aplikáciami<br />

alebo internetom, <strong>na</strong> 3D hry mô�ete pokojne zabudnú�.<br />

Pod¾a špecifikácie táto grafika podporuje zobrazovanie iba<br />

DNA poèítaèe úspešné<br />

v boji proti nádorom<br />

Nádorové ochorenia patria k ve¾mi vá�nym ohrozeniam<br />

�ivota a k èastým príèinám smrti. Preto sa úsilie nespo−<br />

èetného mno�stva vedcov a vedeckých inštitúcií sústreïu−<br />

je <strong>na</strong> nájdenie mo�nosti, ako nádory efektívne diagnosti−<br />

kova� a lieèi�. V súvislosti s <strong>na</strong>notechnológiami sa hovorí<br />

o mo�nosti vysla� do tela èloveka milióny miniatúrnych<br />

robotov, ktoré by dokázali identifikova� nádorové bunky<br />

a odstráni� ich. Na prvý poh¾ad sa mô�e zda�, �e je to iba<br />

utópia, v Izraeli však u� urobili prvý krok týmto smerom.<br />

Profesor Ehud Shapiro a jeho kolegovia z Weizmannovho<br />

vedeckého inštitútu vytvorili prvý DNA poèítaè schopný<br />

bojova� proti nádorovým bunkám. Jeho ve¾kos� je <strong>na</strong><br />

úrovni makromolekúl a v jednej kvapke vody sa tak mô�u<br />

<strong>na</strong>chádza� miliardy kópií tohto zariadenia. Je zapísaný<br />

v Guinnessovej knihe rekordov ako <strong>na</strong>jmenší biologický<br />

prostredníctvom GDI, o Direct3D mô�ete iba sníva�. Ce<strong>na</strong><br />

zariadenia, ktoré vidíte <strong>na</strong> obrázku, sa pohybuje <strong>na</strong> úrovni<br />

3000 Sk.<br />

Pacienti s èiarovými kódmi<br />

V Anglicku testujú zaujímavú novinku – oz<strong>na</strong>èovanie pa−<br />

cientov èiarovým kódom. Pou�ívanie èiarového kódu je be�−<br />

né v prípade záz<strong>na</strong>mov pacienta, ale v londýnskej nemoc−<br />

nici Charing Cross skúšajú oz<strong>na</strong>èovanie priamo pacientov<br />

náramkom s èiarovým kódom. Pod¾a štatistík anglického<br />

ministerstva zdravotníctva 5 % ústne podávaných liekov<br />

v nemocniciach je podaných chybne. V novom systéme má<br />

sestrièka špeciálny vozík, ktorý po preèítaní èiarového kódu<br />

zo zápästia pacienta automaticky otvorí príslušnú zásuvku<br />

s po�adovaným liekom.<br />

Pevné disky SATA II <strong>na</strong> doh¾ad<br />

Ïalšia generácia produktov zalo�ených <strong>na</strong> báze populárnej<br />

technológie Serial ATA je <strong>na</strong> doh¾ad. Nové produkty so špe−<br />

cifikáciou SATA II, ktoré umo�nia dátový prenos a� 3 Gb/s,<br />

by mali by� reálne dostupné <strong>na</strong> prelome rokov 2004<br />

a 2005. Súèasne by mali by� dostupné aj produkty zalo�ené<br />

<strong>na</strong> konkurenènej technológii SAS, urèenej <strong>na</strong> profesionálne<br />

vyu�itie. Skratka SAS predstavuje systém sériového zapoje−<br />

nia diskov SCSI. Odborná verejnos� sa zhoduje v názore, �e<br />

obe technológie majú svetlú budúcnos�, ka�dá vo svojej<br />

cie¾ovej skupine. Medzi prvými výrobcami diskov so špecifi−<br />

káciami sa <strong>na</strong>jèastejšie objavujú z<strong>na</strong>èky Maxtor a Samsung,<br />

prvé predprodukèné vzorky diskov Maxtor sa u� testujú <strong>na</strong><br />

kompatibilitu s novým štandardom.<br />

Linux a Intel proti vírusom<br />

Spoloènosti Red Hat a Intel ohlásili prototyp Linuxu s pod−<br />

porou technológie NX. NX je skratka pre „No eXecute“.<br />

Táto technológia je integrovaná priamo v procesoroch od<br />

Intelu aj AMD a má zabráni� šíreniu vírusov a trójskych ko−<br />

òov, ktoré vyu�ívajú chybu preteèenie zásobníka (buffer<br />

overflow). Podporu pre túto technológiu u� ohlásil Microsoft<br />

v chystanom Service Packu 2 pre Windows XP.<br />

V súèasnosti túto technológiu podporujú 64−bitové<br />

Athlony a Opteron od AMD, od Intelu zatia¾ iba serverový<br />

rad procesorov Itanium. Desktopový rad Pentium 4 Prescott<br />

s podporou NX bude uvedený neskôr v tomto roku.<br />

Èo má nové Media Player 10?<br />

Microsoft sprístupnil prvú testovaciu verziu v poradí u� de−<br />

siateho Windows Media Playera. Z prvých dojmov je zrej−<br />

mé, �e nová verzia je zameraná hlavne <strong>na</strong> oblas� prenos−<br />

ných zariadení. Nový Media Player preto maximálne u¾ah−<br />

èuje prenos súborov medzi PC a prenosným zariadením<br />

a doká�e takisto automaticky synchronizova� obsah. Táto<br />

poèítaè. Je zlo�ený z viacerých vstupných èastí, výpoètovej<br />

a výstupnej èasti. Ka�dá vstupná èas� je schopná <strong>na</strong>viaza�<br />

sa <strong>na</strong> špecifickú mRNA. Tá je pre nádor buï úplne ne−<br />

štandardná, alebo je produkovaná vo ve¾kom, alebo<br />

<strong>na</strong>opak, minimálnom mno�stve. Výpoètová èas� DNA po−<br />

èítaèa potom a<strong>na</strong>lyzuje jednotlivé vstupy a rozhoduje, èi<br />

je potrebné uvo¾ni� lieèivú substanciu alebo nie. Tá je<br />

tre�ou súèas�ou DNA poèítaèa <strong>na</strong> jeho výstupe. Na po−<br />

dobnom princípe funguje aj ïalší DNA poèítaè, ktorý po<br />

a<strong>na</strong>lýze vstupov rozhoduje, èi je bunka zdravá. Ak áno,<br />

uvo¾ní zo svojho výstupu DNA molekuly, ktoré lieèivú sub−<br />

stanciu predchádzajúceho DNA poèítaèa zneutralizujú.<br />

Zariadenie u� svoju schopnos� znièi� nádorové bunky pre−<br />

ukázalo, avšak iba v dobre pripravených optimalizova−<br />

ných podmienkach v skúmavkách, v ¾udskom tele zatia¾<br />

nie. Pod¾a vedcov potrvá mo�no a� ïalších desa� rokov,<br />

kým bude tento poèítaè schopný pracova� v podmienkach<br />

�ivého organizmu, a teda bude mo�né zaèa� s klinickými<br />

testami. Dovtedy ho bude potrebné zlepši� tak, aby bol<br />

s ¾udským telom kompatibilný.

Trilobite sa dostáva<br />

do verzie 2.0<br />

Electrolux predstavil novšiu verziu robotic−<br />

kého vysávaèa pod názvom Trilobite 2.0.<br />

Vzh¾ad robota je podobný predchádzajúcej<br />

verzii, zmenila sa farba, ktorá je metalická sivo−<br />

zelená. Ove¾a väèšími zme<strong>na</strong>mi prešlo vnútro robo−<br />

ta, kde Electrolux ohlásil a� 200 zlepšení vrátane nie−<br />

ko¾kých nových k¾úèových vlastností. Vysávaè je v novej verzii<br />

programovate¾ný, èo umo�òuje urèi� presný èas, keï má zaèa�<br />

vysáva�. Vïaka štyrom novým IR senzorom umiestneným v spod−<br />

nej èasti robota doká�e detegova� rozdiely vo výške podlahy<br />

a zabráni� tak pádu zo schodov. Pásky, ktoré boli doteraz po−<br />

u�ívané <strong>na</strong> vymedzenie oblasti vysávania, sú teda potrebné u�<br />

iba vtedy, ak chce pou�ívate¾ umelo rozdeli� vysávaný priestor.<br />

Electrolux zlepšil aj <strong>na</strong>vigaèný algoritmus, vïaka èomu robot<br />

doká�e lepšie obchádza� preká�ky a mapova� priestor. Na zákla−<br />

vlastnos� bude fungova� hlavne so zariadeniami, ktoré Windows<br />

doká�u rozoz<strong>na</strong>� ako ïalší disk. Väèši<strong>na</strong> nových vlastností však bu−<br />

de nepou�ite¾ná a� do príchodu nových prenosných audio− a video−<br />

prehrávaèov v druhej polovici tohto roka. Takisto uvedenie koneè−<br />

nej verzie Media Playera je plánované neskôr v tomto roku. Zatia¾<br />

chce Microsoft zapracova� pripomienky od pou�ívate¾ov. Microsoft<br />

sa s<strong>na</strong>�í ka�dou novou verziou stále viac stava� Media Player do<br />

polohy univerzálneho multimediálneho centra – prehrávaèa všet−<br />

kých audio− a videoformátov. Preto je trocha zará�ajúce, �e ani<br />

MXM – univerzál<strong>na</strong> grafika<br />

pre notebooky<br />

Zdá sa, �e padne ïalšia bariéra medzi<br />

stolovými poèítaèmi a notebookmi. Na<br />

svete je nové rozhranie MXM, ktoré<br />

v budúcnosti umo�ní okrem iného aj<br />

nástup vymenite¾ných grafických kariet do notebookov. Nové roz−<br />

hranie MXM, teda Mobile PCI Express Module, komplexne rieši<br />

potreby pripojenia grafického adaptéra do notebooku. Okrem<br />

samotného spôsobu prepojenia však zašli vývojári ešte ïalej a defi−<br />

novali podstatne viac parametrov, vïaka èomu sa MXM stáva štan−<br />

dardom nielen „prepojenia“, ale aj mechanického vyhotovenia<br />

grafických modulov. Buïme však konkrétnejší. MXM je z poh¾adu<br />

zaèlenenia grafiky do notebooku postavené <strong>na</strong> <strong>na</strong>stupujúcom gra−<br />

fickom rozhraní PCI Express, presnejšie jeho variante PCI Express<br />

×16. Okrem grafického rozhrania sú však v prípade MXM defino−<br />

vané aj ïalšie prepojenia grafiky so systémom, a to konkrétne<br />

<strong>na</strong>pájanie a výstupy. Pod¾a dostupných materiálov vyzerá MXM<br />

práve z poh¾adu konektivity ve¾mi dobre. Ostatne posúïte sami,<br />

okrem dvojlinkovej verzie rozhrania LVDS, ktoré sa v súèasnosti<br />

pou�íva v notebookoch <strong>na</strong> pripojenie LCD displejov, je do MXM<br />

zahrnutý klasický výstup VGA, dávnejšie pou�ívaný TV výstup<br />

a dokonca dvojica výstupov DVI! Potenciál MXM je však ešte vyšší.<br />

de vyhodnotenia mno�stva a rozlo�enia ná−<br />

bytku v miestnosti optimalizuje èas vysáva−<br />

nia. Zmeny sa vyko<strong>na</strong>li aj v displeji vysá−<br />

vaèa, ktorý je schopný zobrazova� viac<br />

informácií, <strong>na</strong>pr. o èase, ktorý zostáva do<br />

vyèerpania energie poèas vysávania,<br />

a èase potrebnom <strong>na</strong> úplné <strong>na</strong>bitie batérií<br />

pri <strong>na</strong>bíjaní. Trilobite 2.0 disponuje tromi<br />

programami vysávania. V normálnom móde<br />

<strong>na</strong>jskôr vysáva pozdå� stien, aby si robot mohol<br />

urobi� predstavu o èlenitosti a ve¾kosti miestnosti<br />

a vypoèíta� si èas vysávania. A� potom sa pustí do vysávania<br />

uprostred miestnosti. Zrýchlený mód vynecháva fázu obchádza−<br />

nia stien a robot sa v òom púš�a priamo do vysávania celej plo−<br />

chy. Tento mód je rýchlejší, ale menej presný. Tretí mód je urèe−<br />

ný <strong>na</strong> lokálne vysávanie plochy asi 1 m 2 pre prípady, ak bol tento<br />

povrch zneèistený <strong>na</strong>príklad rozsypaním neèistôt. Odporúèaná<br />

ce<strong>na</strong> pre koncového pou�ívate¾a sa má pohybova� <strong>na</strong> úrovni<br />

1400 eur.<br />

v tejto verzii nie je schopný prehráva� DVD Video. U�ívatelia sú<br />

nútení kupova� a inštalova� externé dekodéry. V novej verzii by urèi−<br />

te viac ocenili zahrnutie práve podpory pre DVD Video ako iba pre−<br />

pracovaný spôsob organizácie multimediálnych súborov alebo<br />

zmenené pou�ívate¾ské rozhranie.<br />

Rýchlejší mobilný internet <strong>na</strong> Slovensku<br />

EuroTel spustil novú slu�bu, zalo�enú <strong>na</strong> technológii EDGE (En−<br />

hanced Data Rates for Global Evolution). Pod názvom SuperSpeed<br />

ponúka EuroTel technológiu rýchlejšieho prenosu dát. EDGE je<br />

medzistupòom medzi GPRS a sie�ami tretej generácie – UMTS.<br />

Slu�bu SuperSpeed mô�u vyu�íva� všetci u�ívatelia slu�ieb GPRS<br />

bez nutnosti akejko¾vek ïalšej aktivácie èi poplatkov. V sieti Euro−<br />

Telu tak mo�no uskutoèòova� dátové prenosy rýchlos�ou 240 kb/s.<br />

Pri testoch novej technológie však bola <strong>na</strong>meraná priemerná hod−<br />

nota 128 kb/s. Slu�ba je zatia¾ dostupná iba v niektorých èastiach<br />

Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice, �iliny, Trenèí<strong>na</strong> a Prešova, Nitre<br />

a Tr<strong>na</strong>ve. Pod¾a vyjadrení predstavite¾ov EuroTelu však budú slu�−<br />

bou EDGE pokryté aj územia okresných miest.<br />

Spolu so zavedením EDGE EuroTel zvyšuje aj prenosové rýchlos−<br />

ti prostredníctvom GPRS. Do svojej siete toti� pridal podporu kódo−<br />

vacích schém CS3 a CS4, vïaka ktorým koncový zákazník dosiah−<br />

ne maximálnu rýchlos� prenosu 80 kb/s. To je v porov<strong>na</strong>ní s kódo−<br />

vaním CS1 a CS2 nárast <strong>na</strong> dvojnásobok aj bez potreby výmeny<br />

Ako sme u� toti� uviedli, okrem signálových rozhraní definuje aj <strong>na</strong>−<br />

pájanie, a to nielen z poh¾adu pripojenia, ale aj spotreby. Defi−<br />

nované sú dokonca aj rozmery modulov. Práve dve <strong>na</strong>posledy<br />

menované oblasti viedli k vytvoreniu troch verzií štandardu MXM:<br />

MXM−I – je urèené pre subnotebooky, modul má toti� rozmery 70<br />

× 68 mm a maximálnu spotrebu definovanú <strong>na</strong> úrovni 18 W.<br />

Takýto modul by mal obsahova� maximálne štyri pamä�ové èipy<br />

(teda 128 MB) a grafický procesor by mal ma� ve¾kos� maximálne<br />

35 × 35 mm. MXM−II – je urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v štandardných<br />

notebookoch, rozmery sú 73 × 78 mm, spotreba 25 W. Poèíta sa<br />

s umiestnením a� 256 MB pamäte a rozmery vyhradené grafické−<br />

mu jadru sú toto�né s MXM−I. MXM−III – je urèené pre <strong>na</strong>jvýkon−<br />

nejšie notebooky kategórie desktop replacement, v tomto variante<br />

sú rozmery 82 × 100 mm, spotreba mô�e dosiahnu� a� 35 W<br />

a grafický èip mô�e ma� rozmery a� 40 × 40 mm. Keï�e nemálo<br />

notebookov dnes vyu�íva grafiku integrovanú v èipovej súprave,<br />

pri návrhu MXM nezabudli ani <strong>na</strong> takúto alter<strong>na</strong>tívu. Okrem toho,<br />

�e vývojári notebooku sa mô�u rozhodnú� pre èipovú súpravu<br />

s integrovanou grafikou alebo bez nej (a pou�i� grafiku v MXM),<br />

ponúka MXM aj tretiu mo�nos�. Štandardne mô�e by� notebook<br />

vybavený integrovanou grafikou, ktorú však bude mo�né zasunu−<br />

tím grafiky v MXM <strong>na</strong>hradi�! Ak sa pýtate, kedy sa MXM doèkáme<br />

v podobe reálnych produktov, nepotrvá to príliš dlho. nVidia plá−<br />

nuje ešte v tomto roku predstavi� mobilný èip GeForce 6 Go, ktorý<br />

bude podporova� rozhranie PCI Express ×16, a teda ho bude<br />

mo�né vyu�i� aj v MXM.

Google chystá útok<br />

<strong>na</strong> Microsoft<br />

Do lukratívnej oblasti internetových vyh¾adávaèov sa chystá vstú−<br />

pi� spoloènos� Microsoft. Aj keï nemá s vyh¾adávaním <strong>na</strong> interne−<br />

te ve¾ké skúsenosti, rozhodne spôsobuje vrásky <strong>na</strong> èele všetkým<br />

hráèom v tejto sfére, spoloènos� Google nevynímajúc. Tá si zrej−<br />

me povedala, �e <strong>na</strong>jlepšou obranou je útok, a pripravuje pro−<br />

dukt, ktorým by chcela konkurova� Microsoftu. Tí, ktorí sa tešili, �e<br />

pôjde o nový operaèný systém, budú asi sklamaní. Google sa<br />

pod¾a dostupných informácií chystá u� v blízkej budúcnosti vytvo−<br />

ri� vyh¾adávací nástroj, ktorý by umo�òoval pou�ívate¾ovi pre−<br />

h¾adáva� vlastný súborový systém a texty v òom ulo�ené. Pod kó−<br />

dovým oz<strong>na</strong>èením Puffin <strong>na</strong> òom Google pracuje pod¾a interných<br />

informácií u� zhruba rok. Google by sa tak mal vyrov<strong>na</strong>� Micro−<br />

softu, ktorý chystá podobný vyh¾adávací nástroj pre svoj nový<br />

operaèný systém, oz<strong>na</strong>èovaný názvom Longhorn. Ten by mal by�<br />

telefónu. Toto zvýšenie rýchlosti však mô�u zatia¾ vyu�i� iba zákaz−<br />

níci v niektorých èastiach Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice,<br />

Trenèí<strong>na</strong> a Prešova.<br />

Poèet pou�itých timeslotov (závisí od typu telefónu)<br />

Kódovacia schéma 1 2 3 4<br />

S1 8,0 16,0 24,0 32,0<br />

CS2 12,0 24,0 36,0 48,0<br />

CS3 14,4 28,8 43,2 57,6<br />

CS4 20,0 40,0 60,0 80,0<br />

Rýchlosti v tabu¾ke sú uvedené v kb/s a vyjadrujú maximálnu teore−<br />

tickú mo�nú rýchlos� v sieti GPRS.<br />

Super PC za 2 milióny!<br />

Spoloènos� Liebermann ohlásila príchod nového super péceèka.<br />

Poèítaè bude umiestnený v celohliníkovej skrinke (obrázok zatia¾ nie<br />

je k dispozícii). Komponenty: procesor pravdepodobne Intel<br />

Extreme, prípadne 64−bitový Athlon. Architektúra PCI−Express 16×,<br />

dvojkanálové pamäte DDR2, RAM s kapacitou 16 GB, kapacita<br />

disku 4 TB, 16× DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka, podpora 8 monitorov pripoje−<br />

ných <strong>na</strong>raz, vnútorný systém zlo�ený zo 160 procesorov floating<br />

point <strong>na</strong> oddelenej zbernici 16 GB/s, osem špeciálnych pamä�ových<br />

funkcií (trigonometria, odmocniny, delenie). Jedným z hlavných<br />

„Uuuha faktorov“ bude systém bez „pevného disku“ PuRAM, zalo−<br />

�ený <strong>na</strong> flash pamätiach s neuverite¾nou prenosovou rýchlos�ou a�<br />

7 GB/s, 150 000 I/O operácií za sekundu. Programy sa pod¾a<br />

výrobcu spúš�ajú okam�ite, operaèný systém Windows XP <strong>na</strong>bootu−<br />

je do nieko¾kých sekúnd. Samozrejmos�ou bude aj jed<strong>na</strong> alebo viac<br />

ve¾kých LCD obrazoviek <strong>na</strong> prednom paneli skrinky poèítaèa infor−<br />

mujúcich o teplote procesora, pamätí, stave „pevného disku“ a cel−<br />

kovom monitoringu systému s vyu�itím špeciálneho softvéru. Chla−<br />

Hudba v dome<br />

cez elektrickú sie�<br />

Produkt MicroLink dLan Adapter nemeckej spoloè−<br />

nosti Devolo umo�òuje prenos hudobného a dáto−<br />

vého signálu po klasickej elektrickej sieti v dome –<br />

nemusíte teda uklada� �iadne káble. Tento adaptér, pri−<br />

márne urèený <strong>na</strong> prenos hudby, ponúka viacero mo�ností. Prvou<br />

z nich je mo�nos� spárovania. Po pripojení dvojice zariadení do<br />

elektrickej siete sa tieto zariadenia intuitívne spoja. Na prvom<br />

zariadení pripojíte audiosignál, <strong>na</strong>príklad z hi−fi ve�e buï cez<br />

digitálny, alebo a<strong>na</strong>lógový vstup, a pomocou dvoch tlaèidiel <strong>na</strong><br />

zariadení vyberiete jeden zo štyroch mo�ných kanálov prenosu.<br />

Na druhom tlaèidle vyberiete prenosový mód. Po spárovaní (trvá<br />

asi 30 sekúnd) a zaèiatku prenosu signálu z jedného zariadenia<br />

je všetko pripravené. Medzi zariadeniami sa vytvorí tzv. TCP spo−<br />

jenie. Pod¾a údajov výrobcu mô�e pár sekúnd trva�, kým sa<br />

dostupný v roku 2006. Výhodou Microsoftu mô�e by�, �e doká�e<br />

do jedného nástroja zlúèi� vyh¾adávanie v súborovom systéme aj<br />

<strong>na</strong> internete, èo by mohlo vies� k poklesu popularity internetových<br />

vyh¾adávaèov a mohla by sa vo vz�ahu k nim opakova� situácia,<br />

ktorá viedla k praktickej likvidácii internetového prehliadaèa Net−<br />

scape. Napokon Longhorn by mal údajne integrova� prehliada−<br />

nie internetu do operaèného systému v takej podobe, �e interne−<br />

tové prehliadaèe by mali úplne strati� zmysel. V tom prípade by<br />

spoloènos� Google nemuselo zachráni� ani to, �e jej názov je u�<br />

v súèasnosti marketingovo rovnocenný s názvom Microsoftu.<br />

Google sa preto s<strong>na</strong>�í vyrov<strong>na</strong>� sily <strong>na</strong> poli lokálneho vyh¾adáva−<br />

nia a zrejme bude <strong>na</strong>sledova� integrácia prehliadania internetu<br />

do nástroja Puffin. Zdá sa, �e súboj sa bude <strong>na</strong>ïalej vyostrova�<br />

a jeho súèas�ou mô�e by� aj slu�ba Google Gmail, ktorá je v pod−<br />

state viac ako konkurenèným produktom k slu�be Hotmail od<br />

Microsoftu. Microsoft disponuje výhodou silnej základne <strong>na</strong>inšta−<br />

lovaných operaèných systémov, Google nezanedbate¾ným know−<br />

how v oblasti vyh¾adávania. Budeme teda pozorne sledova�, aké<br />

dôsledky bude ma� konkurenèný boj týchto dvoch gigantov.<br />

denie bude <strong>na</strong> báze plynu, nechýbajú porty firewire, USB 2.0,<br />

Bluetooth a WiFi g. K poriadnemu poèítaèu patrí aj dobrý monitor.<br />

Mô�e by� 92" ultraširokouhlý celohliníkový monitor pozostávajúci zo<br />

štyroch spojených obrazoviek? Kontrast 800:1, svietivos� 350<br />

cd/m 2 , latencia 15 ms, s mo�nos�ou doobjed<strong>na</strong>� si dotykovú obra−<br />

zovku. Ešte prv, ako si ho kúpite, skontrolujte si peòa�enku – ce<strong>na</strong><br />

tohto špièkovo vybaveného poèítaèa pravdepodobne presiahne 40−<br />

tisíc USD (1 320 000 Sk bez DPH). Za monitor ešte dolo�íte 22 000<br />

USD (asi 730 000 Sk bez DPH). Pravdepodobne <strong>na</strong>jrýchlejšie PC<br />

vás teda príde <strong>na</strong> nieèo vyše dvoch miliónov korún.<br />

Kúpite si 12 GB CompactFlash alebo Hondu Civic?<br />

Spoloènos� Pretec oficiálne predstavila <strong>na</strong>jnovšiu pamä�ovú kartu<br />

flash s rekordnou kapacitou – 12 GB. Novinka je ïalšou z radu<br />

kariet CompactFlash patriacich do rodiny Pretec 80× Cheetah,<br />

ktorú spoloènos� uviedla <strong>na</strong> trh v priebehu tohtoroènej výstavy PMA.<br />

Pamä�ové karty z tohto radu umo�òujú kontinuálne èítane s maxi−<br />

málnou rýchlos�ou 13 MB/s a pri zápise je mo�né dosiahnu� rých−<br />

los� 12 MB/s.<br />

Spoloène s predstavením novej karty spoloènos� oznámila, �e<br />

zni�uje ceny vo februári uvedených modelov s kapacitami 3 GB<br />

(1490 USD), 4 GB (1860 USD) a 6 GB (4700 USD) a uviedla, �e<br />

karta s <strong>na</strong>jvyššou kapacitou 12 GB bude stá� neskutoèných 14 900<br />

USD!<br />

LCD TV s wi−fi od Sony<br />

Integrácia poèítaèových technológií do produktov spotrebnej elek−<br />

troniky sa stáva realitou. O tom, �e asi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejší producenti<br />

spotrebnej elektroniky v tejto oblasti nechcú zaosta�, svedèí <strong>na</strong>jnov−<br />

šia správa od spoloènosti Sony. Tá toti� u� <strong>na</strong> jeseò ponúkne spo−<br />

trebite¾om zaujímavý produkt, presnejšie dva. Pod názvom Loca−<br />

tionFree TV plánuje Sony ponúknu� dvojicu LCD TV, ktoré sa<br />

audiosignál po prerušení prenosu (zastavenie skladby,<br />

presun <strong>na</strong> ïalšiu skladbu) opä� obnoví. Takýto prenos<br />

hudby je urèený hlavne pre domáce zariadenia, nie je<br />

však ve¾mi vhodný <strong>na</strong> surroundové systémy. Na výstup<br />

mô�ete pripoji� takisto vysokoohmické slúchadlá<br />

(max. 32 ohmov). Ïalšou mo�nos�ou je pripojenie<br />

<strong>na</strong> MP3 streaming server – podporované sú ope−<br />

raèné systémy Windows a Linux. Maximálny dátový tok<br />

pri MP3 skladbách je 192 kb/s a adaptér podporuje aj<br />

VBR. Zariadenia sú konfigurovate¾né cez webové rozhranie. Takto<br />

mô�ete Microlink dLan adaptéru prideli� pevné adresy, ktoré má<br />

pou�íva�. Adaptér spoloènosti Devolo ponúka aj dátový prenos.<br />

Aby sa však dátové prenosy uskutoèòované súèasne s hudobný−<br />

mi <strong>na</strong>vzájom nerušili, vyu�il výrobca priorizáciu prenosu.<br />

Integrované èipy vyrábané firmou Intellon pou�ívajú štyri stupne<br />

priority, prièom audiosignál má <strong>na</strong>jvyššiu a dátový signál <strong>na</strong>j−<br />

ni�šiu prioritu. Za cenu 150 eur (asi 6000 Sk) vám výrobca ponú−<br />

ka dvojicu zariadení s kompletným softvérovým vybavením.

Sony Vaio U−Series –<br />

tablet PC, PDA alebo<br />

nieèo medzi tým?<br />

Zariadenia tablet PC v súèasnej podobe majú<br />

väèšinou hmotnos� aj viac ako jeden kilogram.<br />

Prístrojom PDA chýba ve¾ký a kvalitný displej<br />

a neobsahujú ani pevný disk. Spoloènos� Sony<br />

skombinovala tieto zariadenia do výrobku s oz<strong>na</strong>èením Vaio U−<br />

Series, èím pod¾a vyjadrenia predstavite¾ov spoloènosti vytvorila<br />

jeden z <strong>na</strong>jmenších „plnohodnotných“ poèítaèov s operaèným<br />

systémom Windows XP. Nový Vaio U sa ve¾kos�ou podobá <strong>na</strong><br />

stredne ve¾kú knihu – jeho rozmery sú 16,7 × 10,8 × 2,6 cm<br />

a hmotnos� iba 550 gramov. Menšie, ¾ahšie a takisto s operaè−<br />

ným systémom Windows XP sú síce aj konkurenèné výrobky OQO<br />

UPC, prípadne Vulcan FlipStart, tie sú však zatia¾ nedostupné.<br />

Vaio U obsahuje 5−palcový displej s maximálnym rozlíšením 800<br />

budú líši� ve¾kos�ou uhloprieèky. Model LF−X5 bude disponova� LCD<br />

s uhloprieèkou 7" (rozlíšenie 800 × 480), model LF−X1 bude ma�<br />

uhloprieèku 12" (rozlíšenie 800 × 600). Zaujímavos�ou oboch<br />

modelov je fakt, �e zobrazovacia èas� neobsahuje TV prijímaè, ten<br />

je „v základnej“ jednotke. S òou je displej prepojený prostredníc−<br />

tvom wi−fi (802.11.g). Základná jednotka okrem spomí<strong>na</strong>ných<br />

komponentov disponuje aj videovstupom umo�òujúcim pripojenie<br />

ïalšieho zdroja videosignálu, rozhraním ethernet (<strong>na</strong> pripojenie<br />

káblového modemu), adaptérom 802.11b a portom USB. Aby bol<br />

výpoèet mo�ností zariadenia úplný, dodajme, �e súèas�ou LCD je<br />

slot pre pamä�ové karty Memory Stick. Pod¾a Sony má novinka<br />

umo�ni� nielen príjem TV <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom mieste v rámci domácnosti<br />

(vrátane terasy èi záhrady), ale aj prístup <strong>na</strong> internet. Èo nás asi<br />

nepoteší, sú ceny. Model LF−X1 bude stá� 1500 USD a model LF−X5<br />

1000 USD.<br />

CD a trvanlivos� – prvé cédeèká zaèí<strong>na</strong>jú hni�<br />

Keï sa pribli�ne pred dvadsiatimi rokmi zaèí<strong>na</strong>li rozmáha� kom−<br />

paktné optické disky, známe skôr pod skratkou CD, bolo toto mé−<br />

dium pova�ované za takmer neznièite¾né. Dnes sa ukazuje, �e oèa−<br />

kávania boli pri<strong>na</strong>jmenšom preh<strong>na</strong>né – prvé cédeèká z konca<br />

osemdesiatych rokov zaèí<strong>na</strong>jú chyta� takzvanú CD hnilobu.<br />

Vyzerá to tak, �e ohrození sú <strong>na</strong>jmä majitelia prvých hudob−<br />

ných CD, niektorí majitelia toti� hlásia škody <strong>na</strong> týchto médiách aj<br />

v prípade, �e boli skladované správnym spôsobom. Chyby pri<br />

<strong>na</strong>nášaní reflexnej hliníkovej vrstvy toti� mô�u spôsobi� jej reakciu<br />

<strong>na</strong>príklad s tlaèiarenskou farbou bookletu. Ak reflexná vrstva nie<br />

je <strong>na</strong>nesená správne a dochádza ku kontaktu so vzduchom, hliní−<br />

ková vrstva oxiduje, èím sa CD <strong>na</strong> postihnutých miestach stáva<br />

neèitate¾ným. Uvedená chyba sa èasto <strong>na</strong>zýva „CD plesòou“. CD<br />

pleseò sa prejavuje <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> okrajoch a pri strede CD ako èer−<br />

vené škvrny èi škrabance, niekedy sa hliníková reflexná vrstva<br />

samoèinne odde¾uje od tela disku. Amerièania si ešte spomí<strong>na</strong>jú<br />

<strong>na</strong> reláciu Tommorow's World, v ktorej bola trvácnos� a odolnos�<br />

CD demonštrovaná tak, �e disk bol <strong>na</strong>tretý d�emom a po umytí<br />

hral v plnej kvalite. �ivotnos� dnešných CD, èi skôr CD−R sa odha−<br />

duje <strong>na</strong> pribli�ne 50 rokov, to však platí iba pre kvalitné CD,<br />

s párkorunovými kusmi sa majitelia lúèia v niektorých prípadoch<br />

u� po roku. Odporúèania odborníkov sú jednoz<strong>na</strong>èné – stav svo−<br />

× 600 pixelov. S hodnotou 200 bo−<br />

dov <strong>na</strong> palec sa tak displej dostáva<br />

v niektorých prípadoch <strong>na</strong>d úroveò<br />

klasických displejov obsiahnutých<br />

v notebookoch. Prístroj mô�ete po−<br />

u�íva� vo vodorovnej aj zvislej polo−<br />

he. Keï�e výrobok Sony nemá<br />

hardvérovú klávesnicu, ovláda sa<br />

stylusom – displej je dotykový. Po<br />

okrajoch horného panela sa <strong>na</strong>chá−<br />

dzajú funkèné tlaèidlá a trackball – celkom netradièné riešenie<br />

ovládania. Pomocou portov USB sa dajú k Vaio U pripoji� peri−<br />

férne zariadenia. V základnej výbave je integrovaný adaptér<br />

WLAN s podporou IEEE 802.11b/g, výstupy USB 2.0, Memory<br />

Stick, CompactFlash a výstup <strong>na</strong> slúchadlá. Pri štandardne dodá−<br />

vanej batérii by mal nový Sony Vaio vydr�a� pracova� viac ako dve<br />

a pol hodiny, v prípade vysokokapacitnej batérie by to mal by�<br />

presne dvojnásobok. Ce<strong>na</strong> za slabšie vybavený model bola sta−<br />

novená <strong>na</strong> 1550 eur (asi 62 000 Sk).<br />

jich zbierok treba pravidelne kontrolova� a kusy, ktoré vykazujú<br />

chyby pri èítaní, neodkladne zálohova�.<br />

Wi−fi v mobiloch u� èoskoro realitou<br />

Príchodu technológie wi−fi do oblasti mobilných telefónov doteraz<br />

zabraòovala <strong>na</strong>jmä ve¾kos� wi−fi modulov – do telefónu sa jedno−<br />

ducho nevtes<strong>na</strong>li. Nedávno však bol predstavený modul, ktorý je<br />

o 95 % menší ako súèasné Mini−PCI adaptéry. Presné rozmery sú<br />

toti� 11 × 13,7 × 1,8 milimetra.<br />

Adaptér nesúci oz<strong>na</strong>èenie UGGZ podporuje technológiu IEEE<br />

802.11b s maximálnou rýchlos�ou dátového prenosu 11 megabitov<br />

za sekundu. Vývojári firmy Alps Electronic sa však u� teraz zaobe−<br />

rajú vytvorením <strong>na</strong>sledujúceho modelu, ktorý bude podporova� IEEE<br />

802.11g s prenosovou rýchlos�ou 54 Mb/s.<br />

Ceny pamätí flash budú klesa�<br />

Dobrá správa pre všetkých pou�ívate¾ov digitálnych fotoaparátov,<br />

pamä�ových MP3 prehrávaèov, mobilných telefónov a ïalších digi−<br />

tálnych hraèiek. Ceny pamätí NAND Flash budú v priebehu tohto<br />

i budúceho roka <strong>na</strong>ïalej výz<strong>na</strong>mne klesa�. Po tom, èo ceny 512 Mb<br />

pamä�ových èipov klesli z 21,5 USD (minulý rok v októbri) <strong>na</strong><br />

aktuálnych 9 USD, sa v tomto roku oèakávalo u� iba minimálne<br />

zni�ovanie cien. Pod¾a <strong>na</strong>jnovších údajov spoloèností Samsung<br />

a Toshiba však ceny v tomto roku klesnú a� o 32 % a v budúcom<br />

dokonca o ïalších 42 %. Aj <strong>na</strong>priek tomuto pre pou�ívate¾ov priaz−<br />

nivému cenovému vývoju rátajú obaja lídri trhu s pamä�ami NAND<br />

Flash s výrazným rastom objemu, ktorý by v roku 2007 mal dosiah−<br />

nu� 16 miliárd USD, èo je takmer štvornásobok objemu z roku 2003<br />

(4,7 miliardy USD).<br />

MiniPC s výkonom servera...<br />

Najväèšou zvláštnos�ou modelu ZMAXdp je vyu�itie základnej dos−<br />

ky, ktorá umo�òuje integráciu dvoch 64−bitových mikroprocesorov<br />

AMD Opteron. Ani ïalšia výbava dosky v nièom nezaostáva za <strong>na</strong>j−<br />

výkonnejšími desktopmi. Jej základom<br />

je toti� èipová súprava<br />

nVidia. nForce 3 Pro<br />

250 Gb, podporujúca<br />

Serial ATA RAID (0,<br />

0+1 a 1), gigabitový<br />

ethernet adaptér, wi−fi<br />

adaptér (802.11g), slot<br />

AGP a PCI. Rozhrania<br />

ako USB 2.0 a FireWire<br />

sú štandardom. Okrem<br />

spomenutého základu<br />

sa do skrinky s minimálnymi rozmermi vojdú ešte dva 3,5" disky<br />

a 5,25" optická mechanika. Pod¾a predbe�ných informácií sa sério−<br />

vé dodávky zaènú v septembri a ce<strong>na</strong> „holého“ poèítaèa (bez pro−<br />

cesorov, pamäte a diskov) by sa mala pohybova� <strong>na</strong> úrovni 500<br />

USD.<br />

�

R E V U E<br />

Sazka Aré<strong>na</strong> <strong>na</strong> PC �<br />

Jedným z dôle�itých hráèov <strong>na</strong><br />

trhu dizajnérskych nástrojov je<br />

spoloènos� Autodesk.<br />

Od polovice mája je <strong>na</strong> trhu<br />

èeská verzia programu<br />

AutoCAD 2005<br />

a predstavenie tohto softvéru<br />

sa uskutoènilo <strong>na</strong> zaujímavom<br />

mieste. Tlaèová konferencia sa<br />

toti� ko<strong>na</strong>la v budove Sazka<br />

Arény, ktorá bola celá<br />

<strong>na</strong>projektovaná práve<br />

v AutoCAD−e. V tomto èlánku<br />

informujeme o novinkách<br />

<strong>na</strong>jnovšej verzie a v druhej<br />

èasti sa dozviete zaujímavosti<br />

o projektovaní a vybavení<br />

spomí<strong>na</strong>nej stavby.<br />

NOVINKY VERZIE AUTOCAD 2005<br />

Najdôle�itejšie novinky verzie AutoCAD 2005 vychádzajú<br />

jednoz<strong>na</strong>ène z pripomienok pou�ívate¾ov<br />

a zamerané sú <strong>na</strong> úsporu èasu. Jedným z <strong>na</strong>jnároènejších<br />

krokov pri fi<strong>na</strong>lizácii dokumentácie je jej<br />

tlaè. V predošlej verzii bolo treba postupne otvára�<br />

viaceré súbory so samostatnými projektmi a zaka�dým<br />

<strong>na</strong>stavi� parametre tlaèe. V novej verzii<br />

existujú pokroèilé prostriedky <strong>na</strong> dávkovú tlaè,<br />

zdru�ovanie viacerých projektov do jedného celku<br />

a automatizáciu celého procesu. Ce<strong>na</strong> AutoCAD<br />

Takýto výh¾ad sa vám<br />

<strong>na</strong>skytne z luxusného<br />

apartmánu – k vybave−<br />

niu patrí rokovací stôl,<br />

balkón, TV, kuchyòa,<br />

toaleta, sprcha a par−<br />

kovací box; ce<strong>na</strong> roè−<br />

ného prenájmu presa−<br />

huje tri milióny èes−<br />

kých korún<br />

2005 je 4300 USD pre nesie�ovú edíciu a 4925 USD<br />

pre sie�ovú edíciu.<br />

Pribudne nový nástroj, oz<strong>na</strong>èený ako Autodesk<br />

DWF Composer. Je orientovaný <strong>na</strong> pripomienky zadávate¾a<br />

projektu alebo investora. Predstavte si<br />

situáciu, �e sa po odovzdaní projektu èaká <strong>na</strong> pripomienky<br />

investora. Ten zaz<strong>na</strong>èuje zmeny perom<br />

do projektu a projektant následne prechádza výkres<br />

za výkresom a spracúva pripomienky. DWF<br />

Composer umo�òuje investorovi bez toho, aby<br />

12 PC REVUE 7/2004<br />

Stavba strechy budovy Sazka Arény (foto projekèná<br />

kancelária Helica)<br />

Strecha po dokonèení a zavesení kocky s televíznymi<br />

obrazovkami<br />

vlastnil, resp. ovládal AutoCAD, jednoducho (elektronicky)<br />

zadáva� pripomienky. Projektant má<br />

potom po <strong>na</strong>èítaní zaslaného súboru o nich preh¾ad.<br />

Na webovej stránke výrobcu je teraz <strong>na</strong>vyše<br />

k dispozícii bezplatný nástroj <strong>na</strong> prehliadanie súborov<br />

DWF – DWF Viewer.<br />

V novej verzii existujú polia <strong>na</strong> zadávanie informácií,<br />

ktoré sa mô�u meni�. Ide <strong>na</strong>príklad o dátu-<br />

my, spôsoby èíslovania súpravy výkresov, meno<br />

projektanta, investora a pod. Zmenou týchto údajov<br />

<strong>na</strong> jednom mieste sa realizujú zmeny v celej<br />

projektovej dokumentácii. Pribudol aj objekt tabu¾ka,<br />

ktorý bolo treba v minulosti ruène vykres¾ova�<br />

z elementárnych prvkov AutoCAD-u. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, �e pridanie riadka alebo ståpca u� teraz<br />

bude menej èasovo nároèné.<br />

Èeská verzia je, prirodzene, v èeštine rov<strong>na</strong>ko<br />

ako sprievodná dokumentácia. Táto jazyková mu-<br />

Ondrej Macko, Praha<br />

tácia je urèená aj pre Slovensko. Okrem úplnej verzie<br />

bude v èeštine existova� aj LT edícia a špeciál<strong>na</strong><br />

edícia je urèená aj pre študentov. Ce<strong>na</strong> edície<br />

AutoCAD 2005 LT je 1100 USD, balenie pre pä� pou�ívate¾ov<br />

je za 4950 USD. V prípade študentskej<br />

edície je ce<strong>na</strong> programu 99 USD a študenti ju mô�u<br />

vyu�íva� aj <strong>na</strong> komerèné úèely.<br />

AUTOCAD A SAZKA ARÉNA<br />

Druhá èas� tlaèovej konferencie patrila prezentácii<br />

budovy Sazka Arény. Pod¾a slov hlavného projektanta<br />

jeho tím pou�il ako dizajnérske nástroje<br />

hlavne AutoCAD, Autodesk MAP a Architectural<br />

Desktop. Celková hmotnos� dokumentácie po vytlaèení<br />

je a� 25 ton a zo stránky dátového objemu<br />

to predstavuje 70 GB. Projekèný tím sa skladal z 20<br />

¾udí, ktorí <strong>na</strong>vzájom spolupracovali cez poèítaèovú<br />

sie�. Všetky dáta k projektom boli poèas návrhu<br />

i stavby ulo�ené <strong>na</strong> spoloènom serveri, <strong>na</strong> ktorý<br />

mali prístup aj subdodávatelia. Univerzálnymi formátmi<br />

boli .dwg, .doc a .xls.<br />

Najnároènejšia èas� návrhu bola strecha, ktorá<br />

umo�òuje zavesenie aj ve¾mi �a�kých bremien.<br />

Návrh tejto strechy bol u� predaný aj pre stavbu<br />

v Japonsku. Strechu tvorí kupola v tvare gu¾ového<br />

vrchnáka s priemerom 135 metrov. Kocka s televíznymi<br />

obrazovkami, ktorá je <strong>na</strong> streche zavesená, má<br />

hmotnos� okolo 20 ton. Obvodový pláš� celej budovy<br />

tvorí hliníková konštrukcia so sklenou výplòou.<br />

Kapacita miest v Sazka Aréne je 18 000 ¾udí<br />

v úprave pre rockové koncerty a 17 000 pri hokejových<br />

zápasoch. Centrál<strong>na</strong> plocha sa mô�e meni� <strong>na</strong><br />

¾adovú, tartan, pódium, ale aj bazén.<br />

Pri prehliadke sme zistili, �e tento športový stánok<br />

sa viac podobá <strong>na</strong> moderný hotel. Okrem miest pre<br />

be�ných návštevníkov tu <strong>na</strong>pr. existujú aj luxusné<br />

apartmány s <strong>na</strong>jlepším výh¾adom <strong>na</strong> plochu. Ce<strong>na</strong><br />

roèného prenájmu apartmánu presahuje 3 milióny<br />

Okrem rozvodu<br />

elektriny, vody,<br />

poèítaèovej siete<br />

do vybavenia celej<br />

budovy patrí aj<br />

pivovod ☺<br />

Kè, klient mô�e apartmán <strong>na</strong>vštívi� kedyko¾vek. Poèas<br />

ko<strong>na</strong>nia akcie si však musí zakúpi� platný lístok<br />

a k tomu ešte štandardný poplatok za (neobmedzené)<br />

obèerstvenie. Niektoré apartmány sú ešte vo¾né...<br />

K vybaveniu Sazka Arény patrí centrál<strong>na</strong> procesorová<br />

miestnos�, rozvod poèítaèovej siete s prístupom<br />

<strong>na</strong> internet. Zaujímavos�ou je aj pivovod,<br />

ktorý doká�e zabezpeèi�, �e <strong>na</strong>toèenie jedného piva<br />

nebude trva� dlhšie ako 4 sekundy.<br />

�

R E V U E<br />

� Martin Drobný, Las Vegas<br />

Zemetrasenie. Asi tak by sa<br />

dali oz<strong>na</strong>èi� zmeny, ktorými<br />

prechádza v poslednom období<br />

spoloènos� Computer<br />

Associates (CA). Kompletná<br />

výme<strong>na</strong> top ma<strong>na</strong>�mentu, ako<br />

reakcia <strong>na</strong> nedávno skonèené<br />

vyšetrovanie úètovných<br />

praktík, toti� vyvoláva<br />

mno�stvo otázok. Udr�a� si<br />

dôveru zákazníkov, lojalitu<br />

zamest<strong>na</strong>ncov a pokraèova� vo<br />

vývoji produktov, poskytovaní<br />

slu�ieb a prispôsobi� sa<br />

meniacim sa podmienkam<br />

<strong>na</strong> trhu je v takejto situácii<br />

ne¾ahká úloha. O to<br />

zvedavejších bolo 10 000<br />

úèastníkov konferencie<br />

CA World (CAW) z 80 krajín<br />

sveta, aký odkaz im k¾úèoví<br />

predstavitelia firmy <strong>na</strong><br />

konferencii CA World<br />

odovzdajú a aké smerovanie do<br />

budúcnosti pre CA pripravili.<br />

Hostiacim mestom výroèného 10. roèníka<br />

konferencie CA World (CAW) bolo opä� Las<br />

Vegas. Priznám sa, v�dy si myslím, �e ma<br />

toto mesto u� nemô�e nièím prekvapi�. Zvykol som<br />

si <strong>na</strong> vybuchujúce sopky, umelú eifelovku, horské<br />

dráhy prechádzajúce hotelom, hluèné kasí<strong>na</strong> atï.,<br />

ale umelú rieku <strong>na</strong> prvom poschodí hotela, kde sa<br />

ko<strong>na</strong>la konferencia, s gondoliermi prevá�ajúcimi<br />

turistov <strong>na</strong> svojich krehkých lodièkách a vyspevu-<br />

14 PC REVUE 7/2004<br />

Vyu�ite zdroje<br />

� REPORTÁ�: CA World 2004<br />

Vyu�ite zdroje<br />

<strong>na</strong> plný výkon<br />

júcich operné árie v talianèine som <strong>na</strong>ozaj neèakal...<br />

Ale to patrí k Amerike rov<strong>na</strong>ko ako potupné<br />

snímanie odtlaèkov prstov, fotografovanie a ostrá<br />

osobná kontrola <strong>na</strong> hraniciach...<br />

TRENDY<br />

K¾úèové témy CAW aj v tomto roku korešpondovali<br />

s výzvami, ktorým musí èeli� <strong>IT</strong> priemysel v súèasnosti:<br />

prispôsobovanie <strong>IT</strong> infraštruktúry obchodným<br />

potrebám podnikov, poskytovanie <strong>IT</strong> zdrojov <strong>na</strong> vy-<br />

�iadanie, boj proti kybernetickým hrozbám a implementácia<br />

bezdrôtových technológií do podnikového<br />

prostredia. K nim však treba doplni� aj ïalšie trendy,<br />

ktoré ovplyvòujú celkové dianie.<br />

EXPLÓZIA DÁT<br />

Mno�stvo informácií v <strong>IT</strong> rastie ka�dý rok o 30 %.<br />

Medzi rokmi 1999 a 2002 sa objem digitálneho obsahu<br />

zdvojnásobil. Len e-mailov sa denne pošle<br />

okolo 31 miliárd a <strong>na</strong> ich ulo�enie je potrebných<br />

667 585 terabajtov... Rov<strong>na</strong>ko rastú po�iadavky <strong>na</strong><br />

prenosové pásmo dátových sietí, <strong>na</strong> výpoètový<br />

výkon, <strong>na</strong> dostupnos� systémov. Ale rozpoèty investícií<br />

do <strong>IT</strong> nerastú takým tempom, skôr <strong>na</strong>opak.<br />

Heslom doby (a nielen v <strong>IT</strong>) je viac (muziky) za<br />

menej (peòazí). Preto je èoraz dôle�itejšie efektívnejšie<br />

vyu�ívanie u� existujúcich <strong>IT</strong> zdrojov.<br />

Riaditelia podnikov sa do�adujú, aby ich <strong>IT</strong> oddelenia<br />

poskytovali firme ešte kvalitnejšie slu�by,<br />

a to pri obmedzovaní ïalších investícií do <strong>IT</strong>. Po-<br />

�iadavky <strong>na</strong> poskytovanie slu�ieb pritom stále rastú.<br />

Pri doterajšom spôsobe vyu�ívania <strong>IT</strong> zdrojov tak<br />

podniky nebudú schopné uspokoji� tieto potreby.<br />

Jediným riešením je lepšie vyu�ívanie u� existujúcej<br />

infraštruktúry. Tá je paradoxne èasto predimenzovaná<br />

a súèasne málo efektívne vyu�ívaná, zle zabezpeèená<br />

a nedostatoène prepojená <strong>na</strong> potreby podniku.<br />

Máloktorý CIO by vedel okam�ite odpoveda� <strong>na</strong><br />

otázku, ko¾ko má vo firme serverov, desktopov,<br />

notebookov, smerovaèov, prepí<strong>na</strong>èov, kde sú<br />

umiestnené, ako sú ma<strong>na</strong>�ované, aký aplikaèný softvér<br />

má <strong>na</strong> nich <strong>na</strong>inštalovaný, aké má <strong>na</strong> nich databázy,<br />

ktoré verzie operaèných systémov, èi sú všetky<br />

zaplátané, èi sú pravidelne zálohované, do akej<br />

miery je optimálne prerozde¾ovaná disková kapacita<br />

èi vyu�ívaný dostupný výpoètový výkon. Veï len<br />

<strong>na</strong>príklad denné vyu�itie serverov UNIX a Windows<br />

je pod¾a viacerých štúdií <strong>na</strong> úrovni menej ako 25 %<br />

ich celkovej kapacity. A sú tu ïalšie otázky. Ktoré<br />

stroje hlásia <strong>na</strong>jviac incidentov, ktoré sú <strong>na</strong>jviac<br />

poruchové, ktoré miesta sú <strong>na</strong>jzranite¾nejšie, <strong>na</strong>jmenej<br />

odolné kybernetickým hrozbám zvonku èi<br />

zvnútra, a teda ktorým slu�bám hrozí <strong>na</strong>jviac a s<br />

akou pravdepodobnos�ou, �e sa prestanú poskytova�?<br />

Nové stroje sa automaticky kupujú v�dy, keï<br />

prichádzajú noví ¾udia do firmy alebo keï sa <strong>na</strong>sadzuje<br />

nová aplikácia, a málokto sa pýta, èi nie je<br />

mo�né vyu�i� existujúce zdroje.<br />

Takisto musí existova� previazanos� medzi úrovòou<br />

kvality a dostupnosti slu�ieb poskytovaných <strong>IT</strong><br />

oddelením a cenou, ktorú je firma za ne ochotná èi<br />

schopná „zaplati�“ tak, aby neohrozila chod podniku.<br />

Pokia¾ sú škrty v rozpoète, �a�ko sa dá do�adova�<br />

stopercentnej úrovne všetkých slu�ieb a vedenie<br />

podniku sa musí rozhodnú�, ktoré slu�by<br />

musia be�a� <strong>na</strong> 95 % a pri ktorých staèí, keï pôjdu<br />

<strong>na</strong> 80 %. Keï sa riadite¾a podniku spýtate, akú chce<br />

dostupnos� <strong>IT</strong> slu�ieb, urèite sa bude do�adova�<br />

známych 99,9...%. Keï mu však vysvetlíte, �e pri<br />

takej dostupnosti musí poèíta� s nákladmi <strong>na</strong> úrovni<br />

<strong>na</strong>pr. 1000 korún <strong>na</strong> pou�ívate¾a, a keby mu dostupnos�<br />

niektorých slu�ieb staèila „iba“ <strong>na</strong> úrovni<br />

97 %, podnik to bude stá� iba 700 korún <strong>na</strong> pou�ívate¾a,<br />

asi prehodnotí reálne potreby.<br />

Na to, aby firmy mali preh¾ad o svojich zdrojoch,<br />

aby mali v reálnom èase presné informácie o ich<br />

kvantite a kvalite, aby boli schopné ich efektívnejšie<br />

vyu�íva�, okam�ite prerozde¾ova� zá�a�, výkon, kapacitu<br />

pod¾a momentálnej potreby, aby vedeli<br />

odhadnú�, kde sú slabé miesta, a predpoveda�, kde<br />

hrozí výpadok infraštruktúry, a teda aj poskytovania<br />

slu�by, mô�e pomôc� jedine dôsledné inteligentné<br />

ma<strong>na</strong>�ovanie systému. A jedine vïaka takýmto informáciám<br />

sa doká�u podniky dopracova� aj k cenám<br />

slu�ieb poskytovaných <strong>IT</strong> infraštruktúrou a<br />

nájs� optimálny model, ktorý bude reflektova� reálne<br />

potreby podniku, ale aj jeho fi<strong>na</strong>nèné mo�nosti.<br />

Keï�e toto nie sú trendy len posledného roka,<br />

ale stav, ktorému sú podniky vystavené u� dlhšie<br />

obdobie, neprekvapuje fakt, �e v posledných rokoch<br />

sa <strong>na</strong>kupuje ove¾a viac softvéru <strong>na</strong> správu systémov<br />

ako aplikaèného softvéru. A v minulom roku

R E V U E<br />

<strong>IT</strong> oddelenia kúpili dokonca o 50 % viac softvéru <strong>na</strong><br />

ma<strong>na</strong>�ment systémov ako aplikaèného softvéru.<br />

Nesmieme, samozrejme, zabudnú� ani <strong>na</strong> technologické<br />

trendy: príchod gigabitového ethernetu, petabajtových<br />

dátových úlo�ísk, klastre blade serverov,<br />

Linux <strong>na</strong> lacnom hardvéri, exponenciálny nárast<br />

bezpeènostných udalostí, nové formy vyu�ívania<br />

<strong>IT</strong> (outsourcing, hostovanie biznis procesov,<br />

offshoring) atï. Návštevníci CAW preto oèakávali, do<br />

akej miery je CA pripravené èeli� týmto výzvam.<br />

ZMENY<br />

V k¾úèovom otváracom príhovore sa predstavil<br />

Kenneth Cron ako nový, pravdepodobne však iba<br />

doèasný CEO spoloènosti CA, ktorý v apríli <strong>na</strong>hradil<br />

svojho predchodcu Sanjaya Kumara. Ten bol <strong>na</strong><br />

základe po�iadavky dozornej rady odvolaný z funkcie<br />

v súvislosti s vyšetrovaním u� zmienených<br />

úètovných praktík z roku 2000. Hoci CA deklaruje, �e<br />

Kumar nenesie �iadnu zodpovednos� za tieto èinnosti,<br />

koniec koncov bol v tejto funkcii iba dva roky,<br />

dozorná rada sa rozhodla pre zmenu. Vyšetrovanie<br />

úètovných praktík sa skonèilo, výsledky budú známe<br />

èoskoro. Kumar však zostal vo firme a prijal rov<strong>na</strong>kú<br />

funkciu ako Bill Gates v Microsofte, stal sa hlavným<br />

softvérovým architektom spoloènosti, teda<br />

skôr vizionárom bez exekutívnej zodpovednosti.<br />

Jeho úlohou bude definovanie dlhodobej technologickej<br />

a produktovej stratégia CA v oblasti ma<strong>na</strong>�mentu<br />

IS. Jej krátkodobým výsledkom by okrem<br />

prirodzeného evoluèného vývoja produktov mala<br />

by� lepšia integrácia do jednotného, konzistentného<br />

balíka produktov, ktorý bude lepšie reflektova�<br />

potreby zákazníkov. Kumar však súèasne oznámil,<br />

�e vo svojej novej pozícii chce polovicu èasu trávi�<br />

so zákazníkmi, èo robil, aj keï bol CEO. Udr�iavanie<br />

kontaktu so zákazníkmi cez Kumara je pre CA ve¾mi<br />

dôle�ité, preto�e bol to práve on, kto dával dohromady<br />

pokazené vz�ahy poèas uplynulých dvoch<br />

rokov. (Po uzávierke: 4. jú<strong>na</strong> 2004 ohlásil Sanjay<br />

Kumar okam�itý odchod z CA a prerušenie akýchko¾vek<br />

ïalších obchodných prepojení. Kumar to<br />

vysvet¾uje: „Bolo mi poèas uplynulých dní stále viac<br />

jasné, �e moje ïalšie pôsobenie v CA nepomáha spoloènosti<br />

v jej s<strong>na</strong>he rozlúèenia sa s minulos�ou a o posun<br />

vpred.“ Je viac ako pravdepodobné �e toto rozhodnutie<br />

sa zrodilo poèas CAW.)<br />

Ken Cron predstavil nový top ma<strong>na</strong>�ment CA<br />

a oz<strong>na</strong>èil <strong>na</strong>dchádzajúce obdobie ako novú kapitolu<br />

CA. Svoje pôsobenie vo funkcii CEO oz<strong>na</strong>èil ako<br />

doèasné, kým správ<strong>na</strong> rada nenájde permanentné<br />

riešenie. Potom sa aj on vráti <strong>na</strong> svoje pôvodné<br />

16 PC REVUE 7/2004<br />

Kenneth CRON nový doèasný CEO spoloènosti Computer<br />

Associates<br />

miesto v správnej rade. Poèas svojho vystúpenia<br />

<strong>na</strong>èrtol hlavné iniciatívy, ktoré chce CA spåòa�<br />

v <strong>na</strong>jbli�šom období. Jednou z nich je spomí<strong>na</strong>ná<br />

unifikácia produktov, ktorá umo�ní <strong>IT</strong> ma<strong>na</strong>�érom<br />

ma<strong>na</strong>�ment všetkých komponentov <strong>IT</strong> infraštruktúry<br />

z jednej riadiacej konzoly. To by mala umo�ni�<br />

<strong>na</strong>sledujúca verzia vlajkovej lode Unicenter s poradovým<br />

èíslom 11, ktorá by sa mala do štádia beta<br />

testov dosta� u� v priebehu tohto roka.<br />

Viac unifikovaný softvér <strong>na</strong> správu systémov<br />

umo�ní <strong>IT</strong> oddeleniam lepšie odpoveda� aj <strong>na</strong> zmienené<br />

základné otázky: Ko¾ko péceèiek a serverov je<br />

pripojených do siete? Aký je <strong>na</strong> nich softvér? Majú<br />

všetky poèítaèe legálne softvérové licencie? Majú<br />

všetky servery <strong>na</strong>inštalované aktuálne záplaty? Sú<br />

všetky DB zálohované? V malých firmách to mo�no<br />

nie je problém, ale ako ukazujú viaceré prieskumy<br />

v organizáciách, ktoré majú nieko¾ko tisíc zamest<strong>na</strong>ncov<br />

pripojených do siete, nie je to a� taká triviál<strong>na</strong><br />

úloha.<br />

„Ak <strong>IT</strong> oddelenia nevedia, aké zdroje majú k dispozícii<br />

<strong>na</strong> podporu biznis procesov svojej firmy, tak pracujú<br />

vlastne potme,“ povedal. „Fragmentované, manuálne<br />

riadené <strong>IT</strong> prostredie nemô�e poskytova� konzistentné<br />

slu�by. Ako mo�no vyu�íva� vlastné zdroje<br />

ešte efektívnejšie a tak, aby boli viac dostupné a lepšie<br />

prepojené s biznisom? Lepším ma<strong>na</strong>�mentom,“ povedal<br />

Cron, prièom dodal, �e CA sa chce sta� partnerom<br />

riadite¾ov informatiky v podnikoch a pomôc�<br />

vytvori� zo softvéru <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ment <strong>IT</strong> ich „tajnú<br />

zbraò“ v boji s konkurenciou.<br />

„Ma<strong>na</strong>�ment softvéru vám umo�ní <strong>na</strong>chádza�<br />

málo vyu�ívané zdroje, pospája� ich a efektívne ich<br />

vyu�íva�. Prinesie to nielen cenové úspory, ale aj maximálne<br />

vyu�ívanie existujúcich zdrojov a umo�ní <strong>na</strong>sadzovanie<br />

nových technológií.“<br />

Komplexnos� <strong>IT</strong> infraštruktúr sa pritom stále<br />

zvyšuje. Dodávatelia vzájomné nespolupracujú,<br />

tak�e ich riešenia sa neintegrujú ¾ahko a zákazníci<br />

sú ponechaní <strong>na</strong>pospas mno�stvu platforiem, aplikácií<br />

a štandardov. K tomu prispieva aj potreba<br />

neustálej aktualizácie softvéru, plátania dier, odstraòovania<br />

chybného kódu atï. Na inej prezentácii<br />

zaznelo, �e iba 5 <strong>na</strong>jväèších dodávate¾ov softvéru<br />

vygenerovalo vlani 75 000 záplat, èo predstavuje<br />

jednu záplatu ka�dých sedem minút...<br />

Ïalšia iniciatíva sa via�e <strong>na</strong> trend poskytovania<br />

výpoètových zdrojov zákazníkom <strong>na</strong> vy�iadanie.<br />

U� minulý rok predstavilo CA svoju stratégiu ODC<br />

(On Demand Computing), ktorej výsledkom by mal<br />

by� stav, keï podniky budú pripravené <strong>na</strong> akýko¾vek<br />

mo�ný vývoj ich biznisu, preto�e budú schopné<br />

vyu�íva� inštalovanú základòu <strong>IT</strong> ove¾a efektívnejšie<br />

prostredníctvom automatického pride¾ovania<br />

prostriedkov. Táto iniciatíva korešponduje s podobnými<br />

iniciatívami iných ve¾kých firiem s oz<strong>na</strong>èením<br />

ako Business On Demand, Utility Computing,<br />

Adaptive Enterprise atï., ktorých podstata je<br />

však rov<strong>na</strong>ká: poskytnú� zákazníkovi výpoètové<br />

zdroje <strong>na</strong> vy�iadanie tak, aby sa pru�ne prispôsobovali<br />

jeho aktuálnym podnikate¾ským potrebám.<br />

Nevyhnutnou po�iadavkou je však vo všetkých prípadoch<br />

dôsledná z<strong>na</strong>los� kvantitatívnych a kvalitatívnych<br />

parametrov <strong>IT</strong> infraštruktúry, schopnos�<br />

ich riadenia a následne optimalizácia vyu�ívania <strong>IT</strong><br />

zdrojov.<br />

Ma<strong>na</strong>�ovanie výpoètových zdrojov je oblas�,<br />

ktorá je CA bytostne <strong>na</strong>jbli�šia. Po�iadavky doby <strong>na</strong><br />

lepšie vyu�ívanie existujúcich <strong>IT</strong> zdrojov, ich reštrukturalizáciu<br />

a premenu <strong>na</strong> slu�by stopercentne<br />

korešpondujú s jadrom podnikania CA a predstavujú<br />

nevyhnutný základ pre tieto iniciatívy.<br />

„Doteraz prebehli tri vývojové obdobia computingu:<br />

mainframy, distribuovaný computing a internet<br />

computing. V súèasnosti vstupujeme do štvrtej etapy,<br />

do veku softvéru <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ovanie systémov. A to je<br />

oblas�, kde je CA <strong>na</strong> špièke.“<br />

Cie¾om by malo by� pomôc� zákazníkom vyrieši�<br />

tri principiálne úlohy, ktoré pred nimi stoja, ak<br />

chcú obstá� v súèasnom ekonomickom prostredí.<br />

Imperatívom doby je, aby <strong>IT</strong> poskytovalo prostredníctvom<br />

infraštruktúry slu�by, ktoré èo <strong>na</strong>jtesnejšie<br />

<strong>na</strong>dväzujú <strong>na</strong> obchodné procesy.

R E V U E<br />

Za posledný fiškálny kvartál roku 2004, ktorý sa<br />

skonèil 31. 3. 2004, vykázalo CA príjmy 89 miliónov<br />

USD pri obrate 850 miliónov USD, èo predstavuje<br />

zisk 15 centov <strong>na</strong> akciu. Za rov<strong>na</strong>ké obdobie<br />

minulého roku pritom CA vykázalo stratu 105<br />

miliónov alebo 18 centov <strong>na</strong> akciu pri obrate 775<br />

miliónov dolárov. Za celý fiškálny rok 2004 vykázalo<br />

CA obrat 3,28 miliardy USD, èo je 8-percentný<br />

medziroèný nárast oproti 3,03 mld. USD vo fiškálnom<br />

roku 2003. Súèasne sa spoloènos� ponúkla<br />

zaplati� 10 miliónov USD, aby sa uzavreli podozrenia<br />

z nekalých úètovných praktík z roku 2000.<br />

Predstavitelia CA odhadujú, �e obrat za <strong>na</strong>sledujúci<br />

fiškálny rok 2005 by sa mal pohybova� medzi<br />

Toto prostredie musí by� monitorované a riadené<br />

tak, aby mu rozumeli aj biznis ma<strong>na</strong>�éri, rozhodnutia<br />

vedenia podniku o <strong>IT</strong> infraštruktúre musia<br />

by� podmienené podnikate¾skými prioritami.<br />

Slu�by sa musia poskytova� <strong>na</strong> úrovni utility a <strong>na</strong><br />

vy�iadanie pod¾a potrieb obchodných procesov,<br />

a to za èo <strong>na</strong>jni�šie náklady.<br />

OZNÁMENIA<br />

Súèas�ou CAW bývajú v�dy aj produktové ohlásenia.<br />

Spomenieme si v skratke aspoò tie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie,<br />

podrobnosti mo�no nájs� <strong>na</strong> firemnom webe.<br />

Nový produkt Unicenter Service Ma<strong>na</strong>gement<br />

umo�ní sledova�, ako technologické slu�by, <strong>na</strong>príklad<br />

elektronická pošta èi prístup <strong>na</strong> internet, vyu�ívajú<br />

jednotlivé oddelenia èi pou�ívatelia, èi boli tie slu�by<br />

dostatoène dostupné, akú kvalitu mali atï. Presnejšie<br />

poz<strong>na</strong>nie miery vyu�ívania a kvality poskytovaných<br />

slu�ieb umo�ní <strong>IT</strong> oddeleniu úètova� za ne jednotlivým<br />

firemným zlo�kám ove¾a presnejšie.<br />

Rodi<strong>na</strong> security produktov sa rozrástla o nový<br />

produkt Wireless Site Ma<strong>na</strong>gement, urèený pre<br />

sie�ových administrátorov <strong>na</strong> správu prístupu do<br />

sietí wi-fi. Tento produkt komunikuje s malými<br />

bezpeènostnými zariadeniami, ktoré sa pripájajú<br />

do PC cez port USB. Softvérová èas� umo�òuje<br />

administrova� viacero bezdrôtových zariadení<br />

a prístupových bodov cez vizuálne nástroje. Jednou<br />

z vlastností je <strong>na</strong>pr. mo�nos� automaticky meni�<br />

bezdrôtové šifrovacie k¾úèe a posiela� ich do bezdrôtových<br />

zariadení a prístupových bodov.<br />

V oblasti webových slu�ieb CA uvo¾nila nový<br />

update Web Services Distributed Ma<strong>na</strong>gement<br />

3.1, ktorý teraz umo�òuje spoloènostiam sledova�<br />

aj iné aplikácie, ako sú webové slu�by (XML, Corba,<br />

EDI). Spolu s vydaním škatu¾ovej verzie uvo¾nilo CA<br />

aj hostingovú verziu, ktorú mô�u tretie strany outsourceova�,<br />

prièom tá obsahuje aj nástroj Web<br />

Services Performance Index umo�òujúci sledova�<br />

výkon takých webových slu�ieb, ako <strong>na</strong>príklad<br />

vyh¾adávanie engine servera Google.<br />

CA plánuje ešte viac vyu�i� vývojový potenciál<br />

open source prostredia a rozšíri� tak vyu�itie svojich<br />

produktov. Preto uvo¾nilo špecifikáciu Kernel Generalized<br />

Event Ma<strong>na</strong>gement (KGEN) pre open source<br />

projekty okolo ïalšieho vývoja linuxového kernela.<br />

Vïaka tomu by Linux získal priamo v jadre schopnos�<br />

komunikova� so softvérom <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ment systémov<br />

a obsluhu bezpeènostných udalostí štandardným<br />

spôsobom. Takéto rozhrania potom bude mo�né<br />

zabudova� do ka�dej linuxovej distribúcie.<br />

V oblasti podpory open source prostredia urobilo<br />

CA ešte jeden výz<strong>na</strong>mný krok ohlásením, �e do<br />

18 PC REVUE 7/2004<br />

Vývoj hodnoty akcií Computer Associates Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Inc., kótovaných <strong>na</strong> burze NYSE<br />

3,5 a 3,7 miliardami USD a zisk medzi 28 a� 33<br />

centmi <strong>na</strong> akciu.<br />

90 dní uvo¾ní kód svojej relaènej databázy Ingres<br />

pre Linux. Ingres podporuje Oracle Cluster File<br />

System (OCFS) aj IBM Distributed Lock Ma<strong>na</strong>ger<br />

(OpenDLM), umo�òujúce vytváranie škálovate¾ných<br />

a spo¾ahlivých klastrov aj <strong>na</strong> lacných hardvérových<br />

platformách.<br />

Rozhodnutie uvo¾ni� kód Ingresu pre open source<br />

prostredia by však malo pomôc� <strong>na</strong>jmä samotnému<br />

CA. Ingres má relatívne malý podiel <strong>na</strong> trhu<br />

a v porov<strong>na</strong>ní s inými produktmi CA mu nebolo<br />

poskytovaných ani to¾ko zdrojov <strong>na</strong> ïalší vývoj.<br />

Hoci CA príde o príjmy od tradièných zákazníkov<br />

Ingresu, mô�e sa dosta� k iným, k novým, ktorí<br />

chcú vstúpi� do sveta open source. Tu sa však u�<br />

<strong>na</strong>chádza viacero iných DB, ako MySQL alebo<br />

PostgreSQL, tak�e uvedením Ingresu do open source<br />

bude CA oslovova� <strong>na</strong>jmä svojich tradièných<br />

zákazníkov. CA však dúfa, �e im týmto krokom odpadne<br />

potreba investícií do ïalšieho vývoja, keï�e<br />

o pridávanie ïalšej funkcio<strong>na</strong>lity a odlaïovanie sa<br />

postará armáda dobrovo¾ných vývojárov z open<br />

source prostredia.<br />

Z ïalších ohlásení bolo dôle�ité <strong>na</strong>príklad to od<br />

organizácie DCML (Data Center Markup Language)<br />

o dokonèení technickej špecifikácie umo�òujúcej<br />

firemným dátovým centrám transformáciu poskytovania<br />

ich slu�ieb pod¾a konceptu utility computing,<br />

t. j. <strong>na</strong> vy�iadanie. To umo�ní vývojárom <strong>na</strong>vrhova�<br />

softvér <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ovanie technických zdrojov, ako sú<br />

servery, storage zariadenia a biznis aplikácie. Keï<br />

raz bude DCML implementované do komerèných<br />

produktov, èo by sa malo sta� niekedy koncom tohto<br />

roka, budú zákazníci schopní pru�ne poskytova�<br />

výpoètové zdroje pod¾a aktuálnych po�iadaviek.<br />

Zlepšení sa doèkal aj produkt eTrust Vulnerability<br />

Ma<strong>na</strong>ger, ktorý umo�òuje automaticky<br />

odha¾ova� zranite¾né miesta v kritických èastiach<br />

podnikového <strong>IT</strong> prostredia. eTrust Vulnerability<br />

Ma<strong>na</strong>ger sleduje v reálnom èase stav jednotlivých<br />

prvkov <strong>IT</strong> infraštruktúry (operaèný systém, aplikácie<br />

a databázy) a porovnáva ich „zdravie“ s priebe�ne<br />

aktualizovaným zoz<strong>na</strong>mom viac ako 7000<br />

odhalených slabých miest.<br />

Zabezpeèuje efektívny monitoring aj pre <strong>na</strong>jaktuálnejšie<br />

miesta mo�ných prienikov a súèasne<br />

ponúka konfiguraèné <strong>na</strong>stavenia a linku <strong>na</strong> záplaty<br />

<strong>na</strong> ich odstránenie. Výstupom pre správcu je task<br />

list, v ktorom sú jednotlivé úlohy zoradené pod¾a<br />

svojej dôle�itosti s kompletným postupom, ako<br />

krok za krokom odstráni� príslušnú dieru v systéme,<br />

èo z<strong>na</strong>ène zjednodušuje nákladnos� a komplexnos�<br />

správy slabých miest systému. eTrust Vulnerability<br />

Ma<strong>na</strong>ger podporuje UNIX, Linux a Win-<br />

dows, predáva sa <strong>na</strong> predplatite¾skom základe, pri<br />

ktorom zákazník zaplatí jednorazový štartovací<br />

poplatok a následne u� len platí malý u�ívate¾ský<br />

mesaèný poplatok za jeden uzol.<br />

Pod¾a novej stratégie CA si mo�no vlastnosti<br />

tohto produktu objed<strong>na</strong>� u� aj ako slu�bu spolu<br />

s prístupom k poz<strong>na</strong>tkovej databáze a bezpeènostným<br />

expertom v reálnom èase 24 hodín denne a 7<br />

dní v tý�dni. V takom prípade dedikovaní pracovníci<br />

CA v špeciálnom doh¾adovom centre tie� monitorujú<br />

bezpeènostnú situáciu v podniku a pomáhajú<br />

ma<strong>na</strong>�ova� zdroje a odstraòova� slabé miesta<br />

mo�ného prieniku. Tým sa zní�ia náklady podniku<br />

<strong>na</strong> vlastné ¾udské zdroje a súèasne sa získa istota,<br />

�e podnik má prístup k <strong>na</strong>jaktuálnejším informáciám<br />

o bezpeènostných rizikách a mo�ných riešeniach<br />

pre ich konkrétnu situáciu, ako aj prístup<br />

k tým <strong>na</strong>jlepším expertom bez toho, aby si musel<br />

„kupova�“ vlastných.<br />

Nová verzia eTrust Vulnerability Ma<strong>na</strong>ger r8<br />

umo�òuje automatizova� proces inštalovania záplat<br />

okam�ite v momente, keï sú k dispozícii, èím<br />

sa odstráni riziko mo�nej infiltrácie do doby manuálnej<br />

inštalácie záplaty vyhradeným pracovníkom<br />

a zároveò sa tým zni�ujú prevádzkové náklady.<br />

Nová verzia takisto automatizuje proces verifikovania<br />

a <strong>na</strong>stavení bezpeènostných parametrov<br />

inštalovaných aplikáciách pri ich rekonfigurácii.<br />

Tre�ou dôle�itou novou vlastnos�ou je integrácia<br />

s ma<strong>na</strong>�ovacím systémom Unicenter. To umo�òuje<br />

zákazníkom zlinkova� ma<strong>na</strong>�ment bezpeènostných<br />

rizík s procesom zmien <strong>na</strong>stavení informaèného<br />

systému. Vïaka tomu zákazníci predídu riziku doèasného<br />

vystavenia sa bezpeènostnému ohrozeniu<br />

pri be�nom ma<strong>na</strong>�ovacom zásahu do systému, <strong>na</strong><br />

ktorý nebol <strong>na</strong>dviazaný príslušný bezpeènostný<br />

proces.<br />

ZÁVER<br />

Ako sme u� uviedli, CA chce viaceré <strong>na</strong>vzájom súvisiace<br />

produkty èasom predáva� v podobe balíkov,<br />

v ktorých budú jednotlivé riešenia úzko integrované.<br />

V ïalšom kroku mo�no oèakáva� (hoci to predstavitelia<br />

CA oficiálne nikde neoznámili), �e sa jednotlivé<br />

produkty, riešenia pretransformujú do<br />

podoby webových slu�ieb, ktoré si budú zákazníci<br />

objednáva�, pre<strong>na</strong>jíma� a pou�íva� pod¾a aktuálnej<br />

potreby a fi<strong>na</strong>nèných mo�ností. Ale to u� zachádzame<br />

trochu ïaleko.<br />

Tento rok CA neohlasovalo nové prevratné technológie,<br />

ktoré by zásadne ovplyvnili vývoj nových<br />

produktov. Skôr išlo o konsolidáciu toho, èo bolo<br />

ohlásené u� v minulosti, koncentráciu <strong>na</strong> oblasti,<br />

ktoré CA generujú <strong>na</strong>jväèší obrat, a prispôsobenie<br />

sa aktuálnym trendom v biznise. Napriek tomu Ken<br />

Cron pris¾úbil zákazníkom „stabilný prúd nových<br />

a lepších produktov“. Nemenej dôle�itou úlohou<br />

bola deklarácia toho, �e aj po zmienených otrasoch<br />

je CA silná firma so silnými produktmi a silným<br />

¾udským potenciálom.<br />

Letenku a ubytovanie hradila spoloènos� CA.<br />

Ïalšie informácie<br />

WhitePapers: http://<strong>www</strong>3.ca.com/CTO/WhitePapers.aspx<br />

PCR 9/2003: On Demand Computing, Linux a CA, technológia So<strong>na</strong>r<br />

PCR 6/2002: Prechod <strong>na</strong> nový biznis model, CleverPath 3.5, eTrust 20/20<br />

PCR 8/2001: Prípad Sam Wyly, Unicenter TNG 3.0, eTrust, BrightStor,<br />

Jasmine<br />

<strong>www</strong>.ca.com<br />

<strong>www</strong>.ca.com/caworld<br />

�

<strong>IT</strong> a súdy�<br />

Ondrej Macko<br />

Urèite ste zistili, �e pri vybavovaní �iadosti <strong>na</strong> jednom<br />

úrade potrebujete mno�stvo potvrdení od<br />

iných úradov štátnej správy. Zavedením poèítaèovej<br />

výbavy a dôsledným prepojením databáz v jednotlivých<br />

odboroch štátnej správy by sa náš �ivot podstatne<br />

zjednodušil. V prípade firiem je to <strong>na</strong>jèastejšie výpis z obchodného<br />

registra, pre jednotlivcov <strong>na</strong>pr. rodný list. Urèite<br />

vás <strong>na</strong>padlo: Veï to všetko predsa musia ma� v databázach<br />

a štátni pracovníci by mali by� schopní sami si príslušné<br />

informácie vyh¾ada�. Zatia¾ to však nie je tak, ale<br />

blýska sa <strong>na</strong> lepšie èasy. Jedným z „<strong>IT</strong> lídrov“ v odbore štátnej<br />

správy je Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré sa s<strong>na</strong>�í<br />

zautomatizova� a zrýchli� sled procesov <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich súdoch.<br />

Pri návšteve tohto ministerstva sme sa dozvedeli viac.<br />

Slovenské súdnictvo pozostáva z Najvyššieho súdu,<br />

ôsmich krajských súdov a 55 okresných súdov. V minulosti<br />

boli administratívne postupy <strong>na</strong> ka�dom súde svojské<br />

a súdy si �ili svojím �ivotom. Napríklad pride¾ovanie<br />

súdnych prípadov si organizoval ka�dý súd pod¾a vlastného<br />

uvá�enia. Ak bolo <strong>na</strong> súde nejaké poèítaèové vybavenie,<br />

potom databázy a aplikácie neboli <strong>na</strong>vzájom koordinované.<br />

Preh¾ad dopytov <strong>na</strong> stránky obchodného registra <strong>na</strong> internete (1. 10. 2000 – 25. 5. 2004)<br />

Spracované 26. 5. 2004 odborom justiènej informatiky a štatistiky ministerstva<br />

V súèasnosti je všetkých 64 súdov <strong>na</strong> Slovensku prepojených<br />

pomocou siete WAN, <strong>na</strong> ka�dom súde je vytvorená<br />

lokál<strong>na</strong> sie� a prakticky ka�dý z pracovníkov súdu<br />

je vybavený poèítaèom. Ïalej existuje globálny informaèný<br />

systém <strong>na</strong> spracovanie súdnych prípadov. Ten<br />

zabezpeèuje systém náhodného pride¾ovania prípadov<br />

sudcom a komplexne spracúva agendu pre odbor obèianskeho<br />

a obchodného práva. Táto aplikácia je prepojená<br />

aj s obchodným registrom. Z<strong>na</strong>mená to, �e procedúra od<br />

podania �iadosti do mo�nosti jej riešenia teraz trvá<br />

menej ako pä� minút.<br />

K náhodnému pride¾ovaniu veci sudcovi nám predstavitelia<br />

Ministerstva spravodlivosti SR povedali aj<br />

viac. V minulosti sa toti� stávalo to, �e sa dal vypoèíta�<br />

èas <strong>na</strong> pridelenie procesu konkrétnemu sudcovi. Teraz<br />

je pride¾ovanie úplne náhodné, dokonca ani sami autori<br />

systému pride¾ovania procesov by ho nemohli<br />

zneu�i�. Na <strong>na</strong>šu otázku, èi stále existuje mo�nos� opakovaného<br />

podávania a s�ahovania prípadu a� do pridelenia<br />

„vhodnému“ sudcovi, predstavitelia ministerstva<br />

odpovedali takto: „Takéto prípady sa síce stávajú a skutoène<br />

je mo�né takto postupova�, ale všetko sa zaz<strong>na</strong>menáva<br />

do databázy a takéto ko<strong>na</strong>nie sa dá sa ve¾mi rýchlo<br />

zisti�. Následne sa v konkrétnom prípade dajú vyvodi�<br />

príslušné dôsledky, resp. zabezpeèi�, aby sa vec pridelila<br />

v�dy tomu istému sudcovi.“<br />

Ako softvérovú platformu pracovníci Ministerstva spravodlivosti<br />

SR zvolili ešte v roku 1998 Microsoft. Dôvodom<br />

ich rozhodnutia boli pod¾a zástupcu riadite¾ky odboru <strong>IT</strong><br />

celkové náklady <strong>na</strong> vlastníctvo. V hre bol systém Novell<br />

a aj Unix. Informaèný systém pre správu súdnych prípadov<br />

je tak postavený <strong>na</strong> Microsoft Windows 2000 Server<br />

s adresárovými slu�bami Active Directory a ISA Server<br />

2000.<br />

Dlhodobé skúsenosti so zavedeným systémom v pilotnom<br />

prípade <strong>na</strong> súde v Banskej Bystrici preukázali, �e èas<br />

medzi zaregistrovaním prípadu a prvým pojednávaním sa<br />

poèítaèovou podporou spracovania zní�il zo 73 <strong>na</strong> 49 dní.<br />

Doba medzi prvým a druhým pojednávaním sa skrátila<br />

z 38 <strong>na</strong> 16 dní. Vïaka náhodnému pride¾ovaniu súdnych<br />

prípadov sa podarilo zní�i� mo�nos� korupcie.<br />

Vnútorná sie� ministerstva a súdnictva predstavuje<br />

spolu asi 4500 pou�ívate¾ov, roèný rozpoèet <strong>na</strong> <strong>IT</strong> predstavuje<br />

asi 165 miliónov korún. V oblasti <strong>IT</strong> pracuje 100<br />

vyhradených špecialistov. Hardvérovou platformou sú<br />

servery Fujitsu-Siemens a HP. Fi<strong>na</strong>nèné prostriedky <strong>na</strong><br />

správu celého systému a školenia pracovníkov pochádzajú<br />

z fondov štátneho rozpoètu a programu Európskej<br />

komisie PHARE.<br />

Viaceré aplikácie sú bezplatne dostupné aj pre verejnos�<br />

pomocou internetu. Právny informaèný systém JASPI<br />

je dostupný <strong>na</strong> adrese jaspi.justice.gov.sk a umo�òuje<br />

vyh¾adávanie v zákonoch a predpisoch, ïalej medzinárodných<br />

zmluvách, súdnych <strong>na</strong>riadeniach a smerniciach. Nájdete<br />

tu informácie o súdnych z<strong>na</strong>lcoch alebo prekladate¾och.<br />

Ve¾mi známa je databáza obchodných registrov <strong>na</strong><br />

adrese <strong>www</strong>.orsk.sk. Koncom tohto roka sa pre túto databázu<br />

poèíta s dennou aktualizáciou a záujem verejnosti<br />

o informácie z nej je neobyèajne ve¾ký. Väèši<strong>na</strong> dopytov<br />

smeruje <strong>na</strong> vyh¾adanie obchodného me<strong>na</strong> spoloènosti.<br />

V súèasnosti sa pripravuje hardvérový update pre ORSK,<br />

ktorý by mal by� hotový poèas prázdnin.<br />

Výh¾adom do budúcnosti je Slovenský národný program<br />

boja proti korupcii. Pracuje sa <strong>na</strong> úplne novom systéme<br />

spravovania trestných prípadov vrátane výmeny údajov<br />

medzi ministerstvom spravodlivosti, súdnymi orgánmi,<br />

generálnou prokuratúrou a ministerstvom vnútra.<br />

�

R E V U E<br />

Ako <strong>na</strong> to cez internet<br />

Téma: Dovolenka<br />

� Ján Géci<br />

Nemali ste èas <strong>na</strong> výber letnej dovolenky<br />

<strong>na</strong> zaèiatku roka? Rozhodujete sa<br />

<strong>na</strong>rýchlo odís� zrelaxova� alebo chcete<br />

vyu�i� lacnejšiu ponuku z mo�ností last<br />

minute? Rozmýš¾ate, ako v tejto súvislosti<br />

získa� preh¾ad o <strong>na</strong>jvhodnejšom výbere, porov<strong>na</strong>�,<br />

èo vám <strong>na</strong>jviac vyhovuje, kde mo�no prípadne ušetri�<br />

nejakú korunu? Potom je tento èlánok urèený práve vám.<br />

Pokia¾ máte prístup k internetu, neváhajte a získajte rýchlu a informaène<br />

obsiahlu príle�itos� <strong>na</strong> vyh¾adanie miesta vášho oddychu z ponúkaných<br />

dovolenkových pobytov <strong>na</strong> Slovensku alebo vo svete.<br />

Prvý krok mô�e smerova� <strong>na</strong> všeobecné stránky, ako je <strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.zoz<strong>na</strong>m.sk<br />

alebo <strong>www</strong>.szm.sk, kde pod heslom dovolenka máte príle�itos� necha� si vyh¾ada�<br />

ponúkané pobyty pod¾a vašich po�iadaviek. Aby sa vám ¾ahšie h¾adalo,<br />

pripravili sme vám podrobný preh¾ad existujúcich mo�ností.<br />

STRÁNKY VENOVANÉ CESTOVANIU<br />

CESTOVANIE.ZOZNAM.SK<br />

Dovolenková stránka Cestovanie v Zoz<strong>na</strong>me obsahuje spoloènú ponuku cestovných<br />

kancelárií (CK) Koala Tours, Pegas Tour, Solvex a Medicus. Mô�ete pria-<br />

mo kliknú� <strong>na</strong> odkaz Last minutes a spresni� h¾adanie pod¾a vašich preferencií.<br />

Tu sa dozviete aj informáciu o aktuálnom poèasí v konkrétnom stredisku. Detailnejšie<br />

vyh¾adávanie ponúka krajinu, termín a maximálnu cenu. V nájdenom<br />

výsledku získate detailnejšie informácie o mieste pobytu s kategóriou hotela<br />

(ak je to hotelové ubytovanie), prvý a posledný termín, spôsob stravovania,<br />

vybavenie, cenu a všetko, èo je v nej zahrnuté, a <strong>na</strong>pokon odkaz <strong>na</strong> stránku cestovnej<br />

kancelárie.<br />

☺ ve¾ký výber <strong>na</strong> jednom mieste, poèasie<br />

� absencia vysvetliviek a orientácie zákazníka<br />

20 PC REVUE 7/2004<br />

CESTUJTE.SK<br />

Spoloèný portál viacerých cestovných kancelárií – Hydrotour, Koala Tours,<br />

Leo<strong>na</strong>rdo, Èedok, Horizon Travel, Limba, Aeolus, Azur Reizen, Jazz-Welt, Turancar,<br />

Medi<strong>na</strong> Tours. Prevádzkovate¾om projektu je firma Netzone. Vybraný<br />

zájazd sa dá rezervova� on-line, rezervácia je však prístupná iba registrovaným<br />

a prihláseným klientom. Plati� mo�no priamo cez webovú stránku prostredníctvom<br />

slu�ieb Tatra Pay/Eliot Pay, VÚB e-platieb, Pay Pay alebo priamym<br />

vkladom <strong>na</strong> úèet.<br />

Po výbere last minute získate preh¾ad o aktuálnej ponuke spolu s detailnými<br />

informáciami o mieste pobytu. Ve¾mi praktická slu�ba v tejto èasti je kalendár<br />

so zobrazenými termínmi pobytov a ich druhom – štandardný, z¾avnený,<br />

last minute. Na úvodnej stránke sú uverejnené aj aktuálne kurzy desiatich<br />

mien a detailné informácie o vybraných miestach z celého sveta. Vyh¾adávací<br />

formulár ponúka tieto polo�ky: kraji<strong>na</strong>, letovisko, cestovná kancelária, typ<br />

a kategória ubytovania, stravovanie, doprava, termín a ce<strong>na</strong>.<br />

☺ kalendár termínov, obchodné podmienky, podrobné informácie a vysvetlivky<br />

� on-line rezervácia len pre registrovaných klientov

LASTMINUTE.SK<br />

Portál nieko¾kých desiatok cestovných kancelárií a agentúr, zameraný <strong>na</strong> ponuky<br />

last minute. Deklarovaný je ako nekomerèný projekt spoloènosti Axon<br />

Consulting. Pod odkazom ZOZNAM CK uvádza ich názvy, adresy, kontakty,<br />

e-mail a presmerovanie <strong>na</strong> webovú stránku. Nájdete tam niektoré firmy spomí<strong>na</strong>né<br />

v <strong>na</strong>šom èlánku, aj také, ktoré sa vyskytujú <strong>na</strong> iných portáloch. Okrem<br />

momentálneho výberu mo�ností last minute si mo�no necha� zobrazi� všetky<br />

ponúkané zájazdy do celého sveta i <strong>na</strong> Slovensku. Problémom je však skutoènos�,<br />

�e ponuky pre jednotlivé krajiny nie sú zoradené spolu, ale kraji<strong>na</strong> sa vám<br />

v zoz<strong>na</strong>me opakuje <strong>na</strong> rôznych miestach pod¾a dovolenkového strediska.<br />

☺ ve¾ký výber <strong>na</strong> jednom mieste<br />

� nepreh¾adnos� ponuky<br />

STRÁNKY CESTOVNÝCH KANCELÁRIÍ<br />

BUBO.SK<br />

Špecialitou tejto cestovnej agentúry popri ponuke dovoleniek po celom svete<br />

sú poznávacie zájazdy a uverejòovanie zá�itkov, zápiskov a fotografií. Za jej<br />

slu�by sa platí poštovou pouká�kou, bankovým prevodom alebo priamo v ho-<br />

tovosti. Mínusom je, �e agentúra �iada uvádza� ako variabilný symbol rodné<br />

èíslo úèastníka zájazdu. Takisto neinformuje o povinnom zmluvnom poistení<br />

proti úpadku.<br />

☺ uverejòovanie zá�itkov a fotografií, poznávacie zájazdy<br />

� rodné èíslo ako variabilný symbol, chýba informácia o povinnom zmluvnom<br />

poistení proti úpadku<br />

R E V U E<br />

DOVOLENKY.SK<br />

Ïalšia ponuka zameraná <strong>na</strong> Slovensko a s mo�nos�ou rezervácie elektronickou<br />

poštou. Prevádzkuje ju cestovná agentúra FOCUS travel – Internet Travel<br />

Agency, ktorá pre zákazníkov v Bratislave a okolí poskytuje špecialitu – vyba-<br />

venie dovolenky cez kuriéra. Ten príde za vami, preberiete si s ním všetky detaily<br />

a zaplatíte mu priamo <strong>na</strong> mieste (ce<strong>na</strong> dovolenky musí by� vyše 5000 korún).<br />

Pre ostatných zákazníkov platí iný postup – po prevzatí vyplnenej záväznej<br />

prihlášky CK len potvrdí jej prijatie a ïalším krokom je uhradenie sumy za<br />

pobyt <strong>na</strong> úèet FOCUS travel v hotovosti alebo prevodom <strong>na</strong> úèet. Internetové<br />

vyh¾adávanie u¾ahèuje formulár s polo�kami: termín pobytu, poèet ¾udí, maximál<strong>na</strong><br />

ce<strong>na</strong>, typ ubytovania, miesto dovolenky z vymenovaných 22 regiónov,<br />

stravovanie a doplòujúce po�iadavky pod¾a vlastnej predstavy. Agentúra zákazníkov<br />

informuje o všeobecných podmienkach predaja a úèasti <strong>na</strong> pobyte.<br />

Pri orientácii v ponuke pomô�u aj vysvetlivky k cenníku a opis jednotlivých<br />

objektov s vysvetlivkami.<br />

☺ vyh¾adávanie, rezervácia, kuriérska slu�ba, podrobné informácie, preh¾adnos�<br />

� chýba informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku, nemá last<br />

minute<br />

DOSVETA.SK<br />

Orientuje sa <strong>na</strong> zahraniènú ponuku a patrí CK S.C.S. BUSINESS TRAVEL. Aj tu je<br />

k dispozícii elektronická rezervácia e-mailom a výber last minute. Pri rozhodovaní<br />

vám pomô�e odkaz FAQ a Podmienky s ïalšími podrobnos�ami. Chýba<br />

informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku. Pomocou vo¾by last<br />

minute si vyberáte <strong>na</strong>jprv krajinu, ïalej miesto pobytu, termín pobytu a maximálnu<br />

cenu. Za objed<strong>na</strong>ný zájazd mô�ete zaplati� v hotovosti, predfaktúrou,<br />

faktúrou, vkladom <strong>na</strong> úèet alebo platobnou kartou (VISA, Eurocard/Mastercard,<br />

American Express, JCB, Diners Club). Na dizajnovo èistej a preh¾adnej stránke<br />

sú odkazy <strong>na</strong> informácie o menových kurzoch a poèasí.<br />

☺ rezervácia, podrobné informácie, mo�nosti platenia, poèasie, kurzy<br />

� chýba informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku<br />

7/2004 PC REVUE 21

R E V U E<br />

HYDROTOUR.SK<br />

Táto CK je špecializovaná predovšetkým <strong>na</strong> Stredomorie. Informuje zákazníkov<br />

o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku. Komplexné cestovné poistenie<br />

nie je súèas�ou ceny dovolenky, pracovníci poboèiek ho však v prípade záujmu<br />

sprostredkujú. Úvodná stránka obsahuje aktuálne kurzy iba troch mien. Navyše<br />

však poskytuje preh¾ad poèasia v niektorých dovolenkových strediskách.<br />

K dispozícii sú aj rozsiahle všeobecné informácie. Existuje aj objednávka cez<br />

internet, v èase nášho testu však rezervácie neboli momentálne k dispozícii. Ak<br />

vás zaujíma spôsob platenia, <strong>na</strong> tejto stránke ho nenájdete.<br />

☺ preh¾ad poèasia, informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku, podrobné<br />

informácie, rezervácia<br />

� informácie o platbe<br />

CHORVATSKO.SK<br />

Stránka patrí CK Vítkovice Tours, a ako vyplýva u� z jej názvu, zameriava sa <strong>na</strong><br />

dovolenky v Chorvátsku. Po výbere last minute sa zobrazí aktuál<strong>na</strong> ponuka<br />

s uvedením miesta, ubytovacieho zariadenia spolu s termínom, stravou, dopravou<br />

a cenou po z¾ave. Táto CK priamo uvádza, �e je poistená, a podrobne rozpisuje,<br />

ktoré poistné udalosti sú poistením kryté, ako aj poistné podmienky.<br />

Samozrejmos�ou je aj povinné zmluvné poistenie proti úpadku. Nájdete tu podrobne<br />

rozpísané všeobecné zmluvné podmienky, informácie venované <strong>na</strong>príklad<br />

doprave, stravovaniu, pobytu, z¾avám a potrebným dokladom. Platí sa<br />

záloha, a to zlo�enkou, faktúrou alebo prevodom z úètu. V prípade úhrady<br />

zájazdu v termíne kratšom ako 14 dní pred nástupom treba plati� hotovostným<br />

vkladom <strong>na</strong> úèet CK alebo priamo v kancelárii. Objednáva� sa dá aj on-line vyplnením<br />

a odoslaním objednávkového formulára, ku ktorému sa dostanete po<br />

kliknutí <strong>na</strong> cenu vybranej dovolenky.<br />

22 PC REVUE 7/2004<br />

☺ ve¾a podrobných informácií, mo�nosti platenia, detailné informácie o povinnom<br />

zmluvnom poistení proti úpadku<br />

� objednávkový formulár je skrytý a� v odkaze <strong>na</strong> cenu, dovtedy neviete, �e existuje<br />

KOALA.SK<br />

CK Koala Tours je zameraná <strong>na</strong> dovolenku v zahranièí. Po výbere last minute<br />

sa preh¾adne zobrazí aktuál<strong>na</strong> ponuka, rozdelená pod¾a krajín, so základnými<br />

informáciami o termíne, stredisku, då�ke pobytu, ubytovaní (pri hotelovom kategória<br />

s poètom hviezdièiek) s linkou <strong>na</strong> ïalšie podrobnosti, nechýba krátky

opis a ce<strong>na</strong>. Odkaz <strong>na</strong> podrobnosti rozšíri vaše poz<strong>na</strong>nie o aktuálne ceny a termíny,<br />

polohu ubytovania, podrobnejší opis, vybavenie izby, druh stravy a mo�nosti<br />

športového vy�itia. Kancelária dopåòa svoje hodnotenie o ve¾mi praktickú<br />

špecialitu – informáciu o obsadenosti jednotlivých termínov, spojenú<br />

s funkciou on-line rezervácie. Tá je však nezáväzná. Povinné zmluvné poistenie<br />

proti úpadku má Koala Tours uzatvorené a súèas�ou internetovej ponuky sú<br />

takisto všeobecné zmluvné podmienky. O spôsobe platby sa však <strong>na</strong> internete<br />

nedozviete niè. Súèas�ou všetkých zájazdov je komplexné cestovné poistenie.<br />

☺ rezervácia s informáciami o obsadenosti, informácia o povinnom zmluvnom poistení<br />

proti úpadku, komplexné cestovné poistenie, preh¾adnos� ponuky last minute<br />

� chýbajú informácie o platbe<br />

LIMBA.SK<br />

Cestovná agentúra Limba sa orientuje <strong>na</strong> dovolenkové pobyty <strong>na</strong> Slovensku<br />

a v Èesku. Na ich úvodnej obrazovke je <strong>na</strong>jvhodnejšie vybra� si rozšírené vyh¾adávanie,<br />

ktoré ponúka podstatne viacej mo�ností. Zada� mô�ete termín<br />

R E V U E<br />

Adresa Ponuka krajín Uvádzané informácie Poistenie proti úpadku<br />

STRÁNKY VENOVANÉ CESTOVANIU<br />

Cestovanie.Zoz<strong>na</strong>m.sk Bulharsko, Taliansko, Grécko, Cyprus, Egypt, Francúzsko, Španielsko, Chorvátsko poèasie, kategória hotela, stravovanie neuvádza<br />

Cestujte.sk Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Dubai, Egypt, Taliansko, Grécko, rezervácia on−line, kalendár so z¾avami, mo�nosti neuvádza<br />

Francúzsko, Španielsko, Maïarsko, Tunisko, Maledivy, Turecko stravovania a ubytovania<br />

Lastminute.sk celý svet dané konkrétnou stránkou CK neuvádza<br />

STRÁNKY KONKRÉTNYCH CESTOVNÝCH KANCELÁRIÍ<br />

Bubo.sk prakticky celý svet referencie od klientov, informácie o okolí neuvádza<br />

Dovolenky.sk Slovensko v BA vybavenie kuriérom, spôsob stravovania neuvádza<br />

Dosveta.sk Dominikánska republika, Egypt, Grécko, Španielsko, Tunisko, Turecko výber aj pod¾a maximálnej ceny, poèasie, kurzy valút neuvádza<br />

Hydrotour.sk Grécko, Egypt, Cyprus, Turecko, Španielsko, Taliansko, Maïarsko vybrané kurzy, poèasie uvádza<br />

Chorvatsko.sk Chorvátsko spôsob dopravy, stravovania, on−line objednávkový formulár uvádza<br />

Koala.sk Grécko, Španielsko, Cyprus, Chorvátsko, Bulharsko, kategória hotela, opis strediska, vybavenie ubytovania, uvádza<br />

Taliansko, Turecko, Egypt strava, on−line rezervácia<br />

Limba.sk Slovensko, Èesko kvalita ubytovania, vybavenie okolia, rezervaèný formulár neuvádza<br />

pobytu, poèet miest, cenu, last minute, z¾avu pre dvojtý�dòové pobyty, poèet<br />

hviezdièiek hotela, poèet spální, spoloèenskú miestnos�, izbu s vlastným sociálnym<br />

zariadením, mo�nos� stravy, objekt mimo obce, bezbariérový objekt, štát<br />

(SR alebo ÈR), lokalitu, typ ubytovania, fulltext, kúpanie v okolí, pobyt so psom,<br />

televízor, ohnisko v záhrade, krb, saunu, tenis, fitness, bazén a pokrytie signálom<br />

mobilného telefónu. Platí sa osobne v hotovosti, vkladom <strong>na</strong> úèet v banke<br />

alebo bankovým prevodom. Rezervova� si dovolenku mô�ete pomocou internetového<br />

rezervaèného formulára, ktorý nájdete pod odkazom Rezervácia. Podrobné<br />

informácie, ktoré vás mô�u zaujíma� v súvislosti s objednávkou pobytu<br />

a platením, sa skrývajú za odkazom Èasté otázky.<br />

☺ ve¾ké mno�stvo ponúk, vyh¾adávanie, rezervaèný formulár, podrobné informácie<br />

� chýba informácia o povinnom zmluvnom poistení proti úpadku<br />

Ïalšie typy pre dovolenkárov<br />

Dovolenkových portálov existuje viac, ako sme uviedli v <strong>na</strong>šom preh¾ade. Na<br />

internete mô�ete <strong>na</strong>vštívi� aj <strong>na</strong>sledujúce stránky:<br />

<strong>www</strong>.tosmart.sk <strong>www</strong>.paxtravel.sk<br />

<strong>www</strong>.toberiem.sk<br />

<strong>www</strong>.cestomanie.cz <strong>www</strong>.lastminutecentrum.sk <strong>www</strong>.travel.sk<br />

Existujú aj zahranièné ponuky, pre väèšinu slovenských dovolenkychtivých obèanov<br />

však zatia¾ pre nedostatoène zladené zákony a nedoladené podmienky<br />

so zahranièím momentálne predstavujú komplikácie so spôsobom platenia. To<br />

by sa malo postupne „utrias�“ s pokraèujúcim èlenstvom v Európskej únii.<br />

Súhrn<br />

To¾ko <strong>na</strong>še skúsenosti z internetového prieskumu dovolenkových ponúk. Hoci<br />

sa niektoré cestovné kancelárie orientujú aj <strong>na</strong> „poèítaèového“ zákazníka, celkový<br />

priemer zatia¾ nie je vôbec slávny. Prioritu <strong>na</strong> Slovensku má stále predaj<br />

v kamenných kanceláriách so zabehnutým spôsobom papierových katalógov<br />

a platením <strong>na</strong> mieste. Pravda, skúsení pou�ívatelia poèítaèov a internetu si aj<br />

tu doká�u poradi� a pri obetovaní nejakého èasu si <strong>na</strong> webe nájdu vhodné<br />

ponuky pre svoju dovolenku. Je to efektívnejší spôsob získavania informácií<br />

ako chodenie z jednej cestovnej kancelárie do druhej a porovnávanie papierových<br />

katalógov. �

R E V U E<br />

Informaèné technológie<br />

nezadr�ate¾ne prenikajú do<br />

všetkých oblastí okolo nás.<br />

V automobilovej technike to<br />

vidie� mimoriadne intenzívne.<br />

Ide hlavne o motor, podvozok,<br />

riadenie èi brzdový systém,<br />

ïalej o technológie zamerané<br />

<strong>na</strong> bezpeènos�, <strong>na</strong>vigáciu<br />

a zvýšenie pohodlia.<br />

Automobilový priemysel je<br />

pritom svojím dosahom<br />

a objemom produkcie jedným<br />

z <strong>na</strong>jväèších a <strong>na</strong>jperspektív−<br />

nejších odbytísk elektronických<br />

súèiastok a mikroprocesorov.<br />

<strong>IT</strong> v <strong>modernom</strong><br />

<strong>automobile</strong><br />

V<strong>na</strong>sledujúcom èlánku uvedieme preh¾ad trendov<br />

vyu�ívania <strong>IT</strong> v súèasných automobiloch<br />

a bli�šie opíšeme riešenia jednotlivých výrobcov.<br />

PROSTREDIE V AUTOMOBILE<br />

Automobil je ve¾mi špecifické a dos� nehostinné<br />

prostredie <strong>na</strong> implementovanie informaèných<br />

technológií. Striedajú sa tu teploty od – 20 °C a� po<br />

+ 80 °C, vyskytujú sa tu otrasy a vibrácie, výpary<br />

z paliva a iných prevádzkových kvapalín. Navyše<br />

zlyhanie niektorého zo systémov mô�e ma� za následok<br />

aj ohrozenie ¾udského �ivota.<br />

Nájs� moderný automobil bez riadiacich systémov<br />

je dnes prakticky nemo�né. Riadiaci poèítaè<br />

obsahujú všetky automobily vyrábané v súèasnos-<br />

Delenie pracovného priestoru vodièa<br />

<strong>na</strong> informaènú a riadiacu èas�<br />

24 PC REVUE 7/2004<br />

ti. Mo�no ich rozdeli� <strong>na</strong> vozidlá (vyššej triedy)<br />

s displejom a ovládacími prvkami palubného poèítaèa<br />

a vozidlá vybavené základným riadiacim systémom<br />

bez týchto prvkov. Stupeò vybavenia automobilu<br />

doplnkami <strong>na</strong> báze poèítaèových technológií<br />

zistíme aj pod¾a toho, èi má automobil zabudované<br />

niektoré pokroèilé technológie. Najèastejšie<br />

sú oz<strong>na</strong>èené trojpísmenkovými skratkami, <strong>na</strong>pr. je<br />

to ABS, EBV, ASR èi ESP. Ich vysvetlenie nájdete<br />

v pripojenom slovníku hi-tech pojmov. Skratky viacerých<br />

názvov pochádzajú od slovného oz<strong>na</strong>èenia<br />

v nemèine, preto�e práve v tejto krajine má automobilový<br />

priemysel silnú technologickú základòu.<br />

Poèítaèové a elektronické systémy v aute mô-<br />

�eme rozdeli� <strong>na</strong> dve skupiny – vstavané a doplnkové.<br />

Vstavané systémy (<strong>na</strong>pr. riadiaca jednotka<br />

� ¼uboslav Lacko, Ondrej Macko<br />

motora, automatickej prevodovky, servoriadenia<br />

a pod.) sú <strong>na</strong> chod riadenia rov<strong>na</strong>ko nevyhnutné<br />

ako mechanické diely motora. Volite¾né a doplnkové<br />

príslušenstvo (ABS, klimatizácia, <strong>na</strong>vigaèné systémy<br />

a pod.) zvyšujú komfort a bezpeènos� jazdy.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcej èasti vás oboznámime s <strong>IT</strong> výbavou,<br />

ktorú <strong>na</strong>jviac vidie�. Opíšeme moderné <strong>na</strong>vigaèné<br />

systémy, výbavu zameranú <strong>na</strong> zvýšenie bezpeènosti<br />

a komfortu prevádzky.<br />

INTELIGENTNÝ POU�ÍVATE¼SKÝ<br />

PANEL<br />

Ako sme u� avizovali, výbava drahších automobilov<br />

je obyèajne sprevádzaná prepracovaným predným<br />

panelom. Vo všeobecnosti sa priestor vodièa<br />

delí <strong>na</strong> informaènú a riadiacu èas�, prièom logické<br />

delenie týchto priestorov vidíte <strong>na</strong> obrázku. Èasto<br />

sa do priestoru s volantom umiestòuje aj dia¾kové<br />

ovládanie, ktoré je prepojené <strong>na</strong>pr. s rádiom.<br />

V strednej triede automobilov tzv. palubný poèítaè<br />

informuje <strong>na</strong>pr. o poète kilometrov od posledného<br />

zastavenia, priemernej a aktuálnej spotrebe<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> informaèný displej s integrovanými údajmi o <strong>na</strong>ladenej stanici rádia<br />

a teplote okolitého prostredia (z<strong>na</strong>èka Audi)

paliva, dojazde <strong>na</strong> ostávajúce mno�stvo paliva<br />

v nádr�i a pod. Tieto informácie pochádzajú od systému<br />

riadenia motora a èasto sú k tomu priradené<br />

údaje aj od jednoduchých snímaèov z iných èastí<br />

automobilu (<strong>na</strong>pr. vnútorná a vonkajšia teplota).<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa <strong>na</strong> spoloènom displeji zobrazujú údaje<br />

o práve <strong>na</strong>ladenej rozhlasovej stanici. Niektoré informácie<br />

sú obyèajne zobrazované <strong>na</strong> displeji vo<br />

forme èísel a dostupné sú prepí<strong>na</strong>ním príslušného<br />

tlaèidla <strong>na</strong> volante. Pokia¾ niektorá hodnota z prevádzkových<br />

parametrov nie je v poriadku (<strong>na</strong>pr.<br />

prekroèí sa tlak oleja, <strong>na</strong>stane porucha dodávky<br />

paliva), tento údaj sa ulo�í do databázy spolu s èasom<br />

a pravdepodobnou príèinou a v servise sa mô-<br />

�e vyhodnoti�.<br />

Na trhu sa objavujú aj špecializované zariadenia,<br />

ktoré umo�òujú <strong>na</strong>hradenie klasického panela<br />

s meracími prístrojmi ich simulovanou podobou <strong>na</strong><br />

ve¾koplošnom paneli. Výhodou je to, �e pou�ívate¾<br />

si mô�e prispôsobi� panel pod¾a vlastných po�iadaviek.<br />

Ide nielen o výber farebného vyhotovenia,<br />

intenzity podsvietenia, hranièných hodnôt a a<strong>na</strong>lógového/digitálneho<br />

zobrazovania, ale pou�ívate¾ si<br />

Pou�ívate¾ský panel si mô�ete s modernými prístrojmi<br />

zostavi� sami; <strong>na</strong> obrázku je okrem klasickej rýchlosti<br />

pohybu aj meraè rýchlosti otáèania automobilu a zrýchlenia<br />

(štúdia firmy Pioneer)<br />

Umiestnenie airbagov<br />

by malo chráni� pasa�ierov<br />

pri náraze z ¾ubovo¾nej strany<br />

(model Peugeot Explorer 407)<br />

vyberá aj to, aké velièiny chce ma� zobrazené. Na<br />

výber mô�u by� aj aktuálne zemepisné súradnice,<br />

sklon terénu alebo <strong>na</strong>dmorská výška.<br />

Vo vyššej strednej triede sa objavuje inteligentný<br />

stredný panel. Jeho príklad vidíte <strong>na</strong> obrázku.<br />

Upozoròujeme <strong>na</strong> rozpoznávanie biometrických<br />

dát pri štarte motora automobilu, <strong>na</strong>jèastejšie sa<br />

pou�íva odtlaèok prsta. Dnes pou�ívané systémy<br />

umo�òujú do databázy zadefinova� jed<strong>na</strong>k odtlaèky<br />

viacerých prstov, jed<strong>na</strong>k viacerých mo�ných<br />

pou�ívate¾ov. V�dy existuje aj núdzový štart automobilu<br />

<strong>na</strong>pr. pomocou k¾úèa.<br />

<strong>IT</strong> A BEZPEÈNOS�<br />

Asi <strong>na</strong>jèastejším bezpeènostným prvkom sú airbagy.<br />

Ich funkcia spoèíva v <strong>na</strong>fúknutí vzdušného vankúša<br />

v prípade, �e je rozpoz<strong>na</strong>ná deformácia niektorej<br />

èasti automobilu. Doba <strong>na</strong>fukovania je rádovo<br />

desatiny sekundy, aby bol vankúš <strong>na</strong>fúknutý<br />

skôr, ako dôjde k zraneniu pasa�iera. Dnešná vyššia<br />

trieda automobilov je airbagmi doslova prepchatá<br />

– okrem èelného sú to postranné airbagy<br />

a airbagy špeciálne chrániace hlavu pasa�ierov.<br />

Z dielní firmy Toyota pochádza rozpoznávanie tvarov<br />

blí�iaceho sa automobilu<br />

Príklad inteligentného stredného panela, ktorý sa<br />

stará o pasa�ierov <strong>na</strong> predných<br />

i zadných sedadlách<br />

Iste poznáte cestu autom v hustom<br />

da�di, za sne�enia èi hmly. Cez<br />

takmer neprieh¾adné èelné<br />

sklo pod¾a náz<strong>na</strong>ku svetiel<br />

usudzujete, èo sa to k vám<br />

asi blí�i. Pokia¾ je automobil<br />

vybavený kamerou so<br />

softvérovou výbavou zameranou<br />

<strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

obrazu, budete ma� jasnejšiu<br />

predstavu o blí�iacom sa automobi-<br />

R E V U E<br />

le. Na obrázku je znázornený spôsob zobrazenia<br />

blí�iaceho sa nákladného auta <strong>na</strong> malom displeji,<br />

umiestnenom <strong>na</strong>d volantom. Pre porov<strong>na</strong>nie vidíte<br />

aj be�ný poh¾ad cez èelné sklo.<br />

Zariadenia z oblasti <strong>IT</strong> sa starajú aj o vašu pohodu.<br />

Vo výskumných laboratóriách sa pripravujú<br />

prístroje, ktoré doká�u z pohybov oèí zisti�, ako <strong>na</strong><br />

tom vlastne ste. Pokia¾ sa vaše oèi zatvárajú<br />

a v podstate upadáte do mikrospánku, vyhodnocovacie<br />

zariadenie tento stav rozpozná a vozidlo<br />

okam�ite zastaví.<br />

Meranie rýchlosti a uhla odrazu vysielaných rádiových<br />

lúèov vyu�ívajú zariadenia, ktoré vodièa informujú<br />

o nebezpeènom pribli�ovaní sa preká�ky.<br />

Okrem informácie pre vodièa mô�u takéto zariadenia<br />

aj zastavi� vozidlo. Má sa tým zabráni� ve¾mi nebezpeènej<br />

èelnej zrá�ke s protiidúcim vozidlom.<br />

Existujú aj diagnostické zariadenia, ktoré vy�adujú<br />

pred štartom automobilu a<strong>na</strong>lýzu dychu vodièa.<br />

Pokia¾ sa zistí prítomnos� alkoholu, <strong>na</strong>štartovanie<br />

automobilu sa zablokuje.<br />

Pokroèilé systémy zvyšujú bezpeènos� v aute aj<br />

ïalšími spôsobmi. Príkladom je automatické roz-<br />

Rozpoznávanie stavu pohotovosti vodièa sledovaním pohybu<br />

jeho vieèok (štúdia firmy Mercedes−Benz)<br />

Identifikácia nebezpeène sa blí�iacej preká�ky rádiovými<br />

vl<strong>na</strong>mi (štúdia firmy Mercedes−Benz)<br />

svecovanie svetiel pri prechode tmavými úsekmi<br />

(<strong>na</strong>pr. v tuneli), ïalej je to samostatný štart stieraèov,<br />

ak zaèí<strong>na</strong> prša�. Rov<strong>na</strong>ko sa pou�íva aj<br />

automatické <strong>na</strong>stavenie rýchlosti pohybu stieraèov<br />

pod¾a sily da�ïa. Za zvýšenie bezpeènosti<br />

mo�no pova�ova� aj oneskorené vypí<strong>na</strong>nie predných<br />

svetiel poèas noci. Ak sa vraciate neskoro<br />

domov a parkujete pred vlastným vchodom, je<br />

pravdepodobné, �e rozsvietené svetlá vám<br />

umo�nia pohodlnejšie a bezpeènejšie sa dosta� do<br />

domu.<br />

7/2004 PC REVUE 25

R E V U E<br />

Inteligentné zapí<strong>na</strong>nie<br />

vnútorného osvetlenia, zamerané<br />

<strong>na</strong> bezpeènos� (model z<strong>na</strong>èky Audi)<br />

Spomeòme ešte prispôsobenie uhla sklonu spätných<br />

zrkadiel auta pri zaradení spiatoèky tak, �e<br />

vodiè v nich vidí <strong>na</strong> spodnú èas� zadného kolesa.<br />

Na to <strong>na</strong>dväzuje aj vyhodnotenie informácií od snímaèov<br />

vzdialenosti od preká�ky, èo by malo zabráni�<br />

pokrèeným plechom a nárazníkom pri parkovaní.<br />

Takisto sa prispôsobuje poloha volantu po otvorení<br />

predných dverí tak, aby sa umo�nilo èo <strong>na</strong>jpohodlnejšie<br />

<strong>na</strong>stupovanie do vozidla, ale aj bezpeèné<br />

šoférovanie. To všetko riadi poèítaè a zo strany<br />

vodièa ostáva len pou�ívate¾ské <strong>na</strong>stavenie týchto<br />

systémov.<br />

Inštaláciou videokamery v zadnej èasti automobilu<br />

získa vodiè poh¾ad <strong>na</strong> priestor za vozidlom.<br />

Takáto kamera má výz<strong>na</strong>m hlavne v prípade<br />

ve¾kých autobusov alebo nákladných automobilov,<br />

kde je výh¾ad zo sedadla vodièa ve¾mi s�a�ený.<br />

Poèítaèová technika je zapojená aj v prípade<br />

osvetlenia vnútorného priestoru vozidla. Svetlo<br />

v prednej èasti kabíny je konštruované tak, aby<br />

vodièa pri šoférovaní nerušilo. Pou�íva sa osvetlenie<br />

úzkym svetelným lúèom, ktorý je presne zameraný<br />

<strong>na</strong> vymedzenú èas� stredného panela. Pri<br />

otvorení zadných dverí je okrem celkového osvetlenia<br />

bato�inového priestoru zapnuté aj èervené<br />

bezpeènostné svetlo, urèené pre prichádzajúce vozidlá.<br />

NAVIGAÈNÉ SYSTÉMY<br />

Toto je takmer krá¾ovská disciplí<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenia <strong>IT</strong><br />

technológií v <strong>automobile</strong>. S jej pomocou by ste sa<br />

Displej <strong>na</strong> zobrazovanie údajov GPS pomocou textu<br />

a semigrafických z<strong>na</strong>èiek<br />

nemali strati�. Existujú on-line a off-line <strong>na</strong>vigaèné<br />

systémy. Pre on-line sa vyu�íva GPS, teda <strong>na</strong>vigácia<br />

pomocou satelitu. Pokia¾ je automobil v dosahu signálu<br />

satelitu (to je skoro v�dy s výnimkou tunela<br />

alebo gará�e), máte <strong>na</strong> displeji informáciu o aktuálnej<br />

polohe. S vyu�itím elektronickej mapy sa tak<br />

dozviete presný smer, kadia¾ sa pohybova�. Ako<br />

sme vás u� informovali vo viacerých èíslach nášho<br />

magazínu, existujú detailné mapy Slovenska a <strong>na</strong>še<br />

územie je ve¾mi dobre pokryté signálom zo satelitov.<br />

V podstate by ste nemali ma� v �iadnom<br />

26 PC REVUE 7/2004<br />

z európskych štátov problém<br />

s <strong>na</strong>vigáciou, pre západnú<br />

Európu existujú mapy s detailnos�ou<br />

„od domu k domu“.<br />

Anté<strong>na</strong> <strong>na</strong> príjem satelitného<br />

signálu má dnes len<br />

minimálne rozmery a obyèajne<br />

sa montuje <strong>na</strong> zadný kufor<br />

auta. Spoznáte ju pod¾a<br />

oz<strong>na</strong>èenia GPS.<br />

Jednoduchšie vyhotovenia<br />

GPS zobrazujú <strong>na</strong> monochromatickom<br />

displeji informaèné<br />

šípky a èíselné údaje o vzdialenosti ku kri�ovatke.<br />

Èasto sa tento údaj zopakuje aj v hlasovej podobe,<br />

tak�e vodiè sa mô�e úplne venova� šoférovaniu.<br />

Nároènejšie vyhotovenia obsahujú farebný, plne<br />

grafický a dotykový displej, <strong>na</strong>pevno zabudovaný<br />

v palubnej doske. Pri jeho ovládaní zadávate miesto,<br />

kam sa chcete dosta�, a po�iadavky <strong>na</strong> cestu<br />

(<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>jkratšia, <strong>na</strong>jrýchlejšia). Systém GPS vám<br />

<strong>na</strong>jprv uká�e celkové parametre trasy – doba trvania<br />

cesty, odhadovaná spotreba paliva, prípadne aj<br />

Plne grafický displej s mo�nos�ou zobrazenia detailnej mapy<br />

a <strong>na</strong>vigácie s GPS (model firmy Honda)<br />

zaujímavé body <strong>na</strong> ceste. Na displeji sa pri tom<br />

zobrazí mapa. Pod¾a vyhotovenia GPS potom existuje<br />

aj mo�nos� spolupráce s dopravným servisom<br />

(<strong>na</strong>pr. TMC). Ak sa <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> ceste vyskytne problém<br />

(zápcha, nehoda), automaticky sa <strong>na</strong>vrhne alter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong><br />

trasa.<br />

Prednedávnom prišla spoloènos� Pioneer s inovovaným<br />

systémom. Ide o zariadenie s oz<strong>na</strong>èením<br />

AVIC-X1 a jeho displej s uhloprieèkou 6,5 palca je<br />

vysúvate¾ný. Z<strong>na</strong>mená to, �e pri prevádzke je k dispozícii<br />

úplný displej, ktorý sa však dá posklada� do<br />

Spôsob motorického pohybu displeja pri jeho vysúvaní<br />

a zasúvaní (Pioneer AVIC−X1)<br />

Mapy v prípade Pioneer AVIC−X1 sa dodávajú <strong>na</strong> DVD médiu<br />

a mali by by� mimoriadne detailné<br />

priestoru urèeného <strong>na</strong> be�né autorádio. Prepracovaný<br />

spôsob skladania znázoròuje obrázok. Pohyb<br />

je, prirodzene, motorizovaný a realizuje sa len<br />

stlaèením tlaèidla. Výhodou tohto riešenia je to, �e<br />

displej zbytoène neláka pozornos� v nestrá�enom<br />

<strong>automobile</strong> a ani nepreká�a, ak je mimo prevádzky.<br />

V zlo�enej polohe AVIC-X1 slú�i ako be�né autorádio,<br />

dokonca má odnímate¾ný predný panel.<br />

Detailné mapy konkrétnej oblasti, vyu�ívané <strong>na</strong><br />

presnú <strong>na</strong>vigáciu, sa dodávajú <strong>na</strong> DVD médiách.<br />

Pod¾a údajov výrobcu sú mapy ve¾mi presné a stále<br />

sa aktualizujú. Pred cestou si do zariadenia vlo�íte<br />

médium s mapou príslušnej oblasti a nemali by ste<br />

zablúdi�. Po zadaní vášho cie¾a cesty sa vyh¾adá<br />

príslušná trasa. Ulo�ia sa všetky informácie do vnútornej<br />

pamäte a zariadenie mô�ete ïalej vyu�íva�<br />

<strong>na</strong> iné úèely, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> prehrávanie MP3 alebo DVD.<br />

Tejto téme sa budeme venova� ïalej.<br />

Navigaèné systémy zabudované vo vozidle sa<br />

mô�u vyu�i� aj <strong>na</strong> identifikáciu jeho polohy pri<br />

odcudzení vozidla. Pokia¾ majite¾ zahlási ich stratu,<br />

polícia mô�e ¾ahko zisti�, kde sa auto <strong>na</strong>chádza.<br />

Prijímaè GPS <strong>na</strong> tieto úèely je ulo�ený <strong>na</strong> skrytom<br />

mieste, èasto ani majite¾ vozidla nevie, kde sa presne<br />

<strong>na</strong>chádza.<br />

ZÁBAVA NA PALUBE<br />

Toto je zo strany pasa�ierov asi <strong>na</strong>jviac oceòovaná<br />

výbava. Klasickú výbavu, ako je rádio s kazetovým<br />

prehrávaèom, dnes u� vytláèajú rádiá s prepracovaným<br />

displejom a CD mechanikou s podporou<br />

prehrávania súborov MP3. Vyššia výbava smeruje,<br />

prirodzene, podstatne ïalej. Vidie� jasný prechod<br />

od CD k DVD a od zvuku k videu, súèasne sa<br />

zaèí<strong>na</strong>jú objavova� satelitné prijímaèe – buï<br />

<strong>na</strong> príjem rozhlasových staníc, alebo televízie.<br />

Antény <strong>na</strong> príjem satelitného signálu<br />

umo�òujú kvalitný príjem aj pri pohybe vozidla.<br />

Upozoròujeme, �e video nie je urèené pre vodièa<br />

poèas jazdy, ale pre ostatnú posádku. Preto sa zaèí<strong>na</strong>jú<br />

objavova� displeje umiestnené v opierkach<br />

hlavy predných sedadiel. Na nich potom mô�u cestujúci<br />

<strong>na</strong> zadných sedadlách sledova� film. Vodiè sa<br />

uspokojí buï so zvukovým sprievodom k filmu (ten<br />

mô�e sledova� jeho spolujazdec), alebo mô�e <strong>na</strong><br />

tom istom prístroji prehráva� hudobné médium.

V posledných rokoch sa v <strong>na</strong>jvyššej výbave áut <strong>na</strong>hradzuje<br />

hi−fi ve�a kompletným domácim kinom (model Škoda Superb)<br />

Existujú aj DVD video prehrávaèe, ktoré sa dajú do<br />

automobilu doplni� neskôr, ce<strong>na</strong> však zatia¾ nie je ¾udová<br />

(115 990 Sk s DPH za Pioneer AVH)<br />

Ce<strong>na</strong> takýchto zariadení však <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu presahuje<br />

100-tisíc korún (len za samotné zariadenie).<br />

KOMUNIKÁCIA<br />

V automobiloch sa dnes èasto telefonuje. Zvyèajne<br />

be�ným telefónom, prípadne jednoduchou súpravou<br />

<strong>na</strong> telefonovanie bez pomoci rúk. V <strong>na</strong>jvyššej<br />

triede automobilov pribúda výbava, ktorá umo�òuje<br />

<strong>na</strong> displeji <strong>na</strong> palubnej doske zobrazova� aj<br />

emailové správy, poslané <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenú adresu. Pritom<br />

sa uvedie odosielate¾, predmet a textová podoba<br />

tela správy.<br />

Pokia¾ budete chcie� spracúva� prílohy, v doplnkovej<br />

výbave existuje mo�nos� pohodlného a bezpeèného<br />

umiestnenia poèítaèa pre pasa�iera <strong>na</strong><br />

zadnom sedadle. Na pripojenie <strong>na</strong> internet sa vyu�íva<br />

pripojenie <strong>na</strong> satelit alebo mobilný telefón.<br />

DIAGNOSTIKA V SERVISE<br />

Diagnostická výbava pre špecializované servisy je<br />

z trochu iného súdka. V podstate sa <strong>na</strong> diagnostikované<br />

vozidlo pripája klasický poèítaè, <strong>na</strong>pr.<br />

s operaèným systémom Microsoft Windows, a celý<br />

systém snímaèov. Na farebnom displeji sú potom<br />

dostupné celkom podrobné údaje o aktuálnych<br />

otáèkach motora, zistíte aktuálnu spotrebu paliva<br />

pod¾a zvoleného štýlu jazdy, vidíte osciloskopický<br />

záz<strong>na</strong>m chvenia k¾ukového mechanizmu a pod.<br />

Výhodou pou�itia riadiacich jednotiek dôle�itých<br />

komponentov a pamäte v centrálnej riadiacej<br />

jednotke je mo�nos� jed<strong>na</strong>k interaktívnej diagnostiky<br />

v servise a takisto dochádza k priebe�nému<br />

zberu diagnostických údajov a k zapamätávaniu<br />

príslušných chybových stavov. Následne pri periodických<br />

prehliadkach, ktorých súèas�ou je aj preèítanie<br />

pamäte diagnostiky, mô�u by� tieto údaje<br />

vyu�ité <strong>na</strong> stanovenie „diagnózy“.<br />

POÈÍTAÈOVÁ ZBERNICA<br />

V AUTOMOBILE<br />

V tejto èasti budeme detailne opisova� implementáciu<br />

riadiaceho systému v <strong>na</strong>jpredávanejšom<br />

<strong>automobile</strong> <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.<br />

Ako vlastne vyzerá riadiaci poèítaè v <strong>automobile</strong>?<br />

Ak porovnáme rozmery be�nej skrinky poèítaèa<br />

s rozmermi automobilu, bude nám jasné, �e be�ne<br />

pou�ívané technológie z PC (zbernica <strong>na</strong> matiènej<br />

alebo zbernicovej doske plošných spojov) sú v takomto<br />

prípade nepou�ite¾né. Podobne aj kabelá�<br />

v aute má svoje špecifiká. Desiatky metrov káblov<br />

<strong>na</strong> klasické poprepájanie komponentov sú jed<strong>na</strong>k<br />

drahé, majú vysokú hmotnos�, ale hlavne �a�ko sa<br />

v nich vyznáte a odhalíte nejakú chybu.<br />

Z dôvodu spo¾ahlivosti sú poèítaèové systémy<br />

v <strong>modernom</strong> <strong>automobile</strong> nielen decentralizované,<br />

ale aj rozdelené <strong>na</strong> nieko¾ko nezávislých okruhov.<br />

Po vyradení jedného uzla, modulu alebo komunikaènej<br />

vetvy tak nemusí nevyhnutne dôjs� k znefunkèneniu<br />

celého systému. Ka�dý elektronický<br />

systém v <strong>automobile</strong> má svoju vlastnú riadiacu jednotku<br />

(vstrekovanie paliva, zapa¾ovanie, ABS, automatická<br />

prevodovka...) a takisto aj príslušné snímaèe<br />

a akèné èleny.<br />

Základom decentralizovanej architektúry v <strong>automobile</strong><br />

je dostatoène rýchla a spo¾ahlivá zbernica.<br />

V osobných vozidlách sa vyu�íva sériová zbernica<br />

typu CAN (Control Area Network), ktorá zais�uje vzájomnú<br />

komunikáciu medzi riadiacimi jednotkami.<br />

Zbernica CAN sa vyu�íva aj v iných oblastiach<br />

(<strong>na</strong>pr. pri technologických procesoch). Normalizácia<br />

zbernice principiálne umo�òuje prenos údajov<br />

medzi jednotkami a diagnostickými prístrojmi<br />

rôznych výrobcov.<br />

Notebook mô�e by� súèas�ou výbavy pre pasa�ierov <strong>na</strong><br />

zadnom paneli; pripojenie <strong>na</strong> internet v tomto prípade rieši<br />

komunikácia GPRS s vyu�itím mobilného telefónu (Škoda<br />

Superb)<br />

Inteligentný displej sa pou�íva v diagnostickom stredisku,<br />

ale aj pri skúšobnej prevádzke<br />

R E V U E<br />

7/2004 PC REVUE 27

R E V U E<br />

Decentralizácia však so sebou prináša<br />

aj zvýšené nároky <strong>na</strong> vzájomnú<br />

synchronizáciu jednotlivých podsystémov<br />

a ich riadiacich jednotiek.<br />

Napríklad zme<strong>na</strong> okamihu zapálenia<br />

zmesi v momente preradenia automatickej<br />

prevodovky zní�i krútiaci<br />

moment motora.<br />

Ka�dá riadiaca jednotka pripojená<br />

<strong>na</strong> zbernicu CAN obsahuje vysielací<br />

a prijímací èlen. Zbernica pozostáva<br />

z dvoch bidirekcionálnych vedení<br />

a dvoch ukonèovacích èlenov. Tie zabraòujú,<br />

aby sa u� poslané údaje vracali<br />

z koncov zbernice spä� a<br />

skres¾ovali nové údaje. Radiè zbernice,<br />

umiestnený v centrálnej riadiacej<br />

jednotke, dostáva údaje od mikroprocesora<br />

v konkrétnej riadiacej jednotke,<br />

spracuje ich a odovzdá <strong>na</strong> vyslanie<br />

vysielaèu zbernice.<br />

OPIS PROTOKOLU<br />

ZBERNICE CAN<br />

Prenosový protokol zbernice CAN<br />

pozostáva z <strong>na</strong>sledujúcich blokov:<br />

� Zaèiatoèné pole (Start of Frame) –<br />

oz<strong>na</strong>èuje zaèiatok dátového protokolu.<br />

� Stavové pole (Arbitration Field) –<br />

je v òom stanovená priorita dátového<br />

protokolu a obsah správy (<strong>na</strong>-<br />

28 PC REVUE 7/2004<br />

príklad otáèky motora). Ak odošlú<br />

protokol dve jednotky <strong>na</strong>raz, prednos�<br />

má informácia z jednotky s vyššou<br />

prioritou. Napríklad správa zo<br />

systému ABS je z h¾adiska bezpeènosti<br />

ove¾a prioritnejšia ne� správa<br />

<strong>na</strong> preradenie automatickej prevodovky.<br />

� Riadiace pole (Control Field) – obsahuje<br />

poèet informácií, ktoré sú obsiahnuté<br />

v dátovom poli. Tak sa mô-<br />

�e príjemca presvedèi�, �e mu bola<br />

doruèená kompletná informácia.<br />

� Dátové pole (Data Field) – v tomto<br />

poli sú prenášané informácie, ktoré<br />

sú dôle�ité pre ostatné riadiace jednotky.<br />

� Pole kontrolného súètu (CRC Field;<br />

CRC = Cyclical Redundancy Check) –<br />

slú�i <strong>na</strong> zis�ovanie chýb vzniknutých<br />

poèas prenosu.<br />

� Potvrdzovacie pole (ACK Field;<br />

ACK = Acknowledgement) – príjemca<br />

pomocou tohto po¾a sig<strong>na</strong>lizuje<br />

vysielajúcemu objektu, �e informácia<br />

bola správne prijatá.<br />

� Koncové pole (End of Frame) –<br />

v tomto poli kontroluje vysielací modul<br />

svoj dátový protokol a potvrdí<br />

vysielajúcemu objektu, �e je v poriadku.<br />

Ak nie, dôjde k prerušeniu<br />

a zopakovaniu prenosu. Týmto po-<br />

¾om je dátový prenos protokolu<br />

ukonèený.<br />

Ak nie sú prenášané údaje pre niektorú<br />

jednotku potrebné, jednoducho<br />

ich ignoruje. Moderné automobily<br />

majú spravidla dva a� tri systémy<br />

zberníc s rôznymi prenosovými rýchlos�ami<br />

a rôznymi prioritami.<br />

Ako sme u� uviedli, ako príklad implementácie<br />

zbernice CAN a riadiacich<br />

jednotiek podsystémov sme v tomto<br />

èlánku pou�ili jeden z <strong>na</strong>jrozšírenejších<br />

a <strong>na</strong>jpredávanejších automobilov<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu – Škodu Fabiu. Urobili<br />

sme tak zámerne, keï�e detailné informácie<br />

uvádzané ïalej majú <strong>na</strong>jširší<br />

okruh záujemcov. Obdobne je to však<br />

aj pri ostatných typoch automobilov.<br />

Príslušnú dokumentáciu pre svoj<br />

automobil si ka�dý záujemca doká�e<br />

zoh<strong>na</strong>� <strong>na</strong>príklad z internetu alebo<br />

z dostupnej servisnej dokumentácie.<br />

POÈÍTAÈOVÁ ZBERNICA<br />

PRE AUTOMOBIL ŠKODA<br />

FABIA<br />

Škoda Fabia má dve zbernice CAN,<br />

jednu pre pohonné systémy a druhú<br />

pre systémy <strong>na</strong> udr�iavanie komfortu.<br />

Obidve zbernice sú riadené a prepojené<br />

pomocou centrálnej riadiacej<br />

jednotky.<br />

Zbernica pohonných systémov<br />

má z pochopite¾ných dôvodov <strong>na</strong>jvyššiu<br />

prioritu a aj vysokú prenosovú<br />

rýchlos�. V prípade vozidla Škoda<br />

Fabia je to 500 kbit/s. V normálnej<br />

prevádzke v <strong>automobile</strong> <strong>na</strong>jni�šej<br />

triedy spolupracujú riadiace jednotky<br />

motora a prístrojovej dosky s centrálnou<br />

riadiacou jednotkou. Postupne<br />

s modelmi vyššieho cenového<br />

radu pribúdajú riadiace jednotky servoriadenia,<br />

ABS a iných elektronických<br />

systémov. Na tejto zbernici sú<br />

ve¾mi vysoké nároky <strong>na</strong> koordináciu.<br />

Napríklad medzi motorom a automatickou<br />

prevodovkou, prípadne pri<br />

vyšších modeloch aj so systémom<br />

ASR, ktorý zabraòuje prekåzavaniu<br />

kolies. Ak dôjde k prekåzavaniu kolies,<br />

zní�i sa krútiaci moment motora<br />

a do hry sa zapoja aj brzdy.<br />

Zatia¾ sme hovorili o be�nej prevádzke,<br />

keï od pohonných systémov<br />

a riadiacich jednotiek vy�adujeme,<br />

aby nám umo�nili plynulú, dy<strong>na</strong>mickú<br />

a pritom hospodárnu jazdu.<br />

No v prípade havárie ide doslova<br />

o �ivot. Vodiè spravidla dupne <strong>na</strong><br />

brzdu, zavrie oèi. Pri moderných<br />

automobiloch však <strong>na</strong>stupuje elektronika.<br />

Ako sme u� uviedli, aktivuje<br />

sa riadiaca jednotka airbagu a je-<br />

Polia dátového protokolu zbernice CAN Decentralizovaná architektúra riadiacich systémov automobilu Škoda Fabia<br />

CAN pohonných systémov CAN komfort

Prepojenie zberníc pomocou centrálnej jednotky<br />

Zapojenie pinov diagnostickej zásuvky vozidla Škoda Fabia<br />

ho <strong>na</strong>fukovanie. Synchrónne sa odpáli<br />

prvá pyropatró<strong>na</strong> v predpí<strong>na</strong>com<br />

zariadení bezpeènostných pásov.<br />

Toto zariadenie obsahuje viac pyropatrón,<br />

tie ïalšie sa postupne<br />

odpa¾ujú výbuchom predchádzajúcich,<br />

èím sa telo vodièa v okamihu<br />

havárie pevne pripúta. No nielen to.<br />

V okamihu havárie sa vypne prívod<br />

paliva do motora, rozsvietia sa výstra�né<br />

svetlá a pomocou centrálneho<br />

zamykania sa odomknú všetky<br />

dvere ešte skôr, ako sa prípadnými<br />

deformáciami plechov poškodia ich<br />

mechanizmy.<br />

Zbernica komfortných systémov<br />

má ni�šiu prioritu a prenosovú rýchlos�<br />

100 kbit/s. Integruje riadiace jednotky<br />

umiestnené vo dverách (centrálne<br />

uzamykanie alebo elektrické<br />

s�ahovanie okien), riadiacu jednotku<br />

klimatizácie, prípadne aj riadiacu jednotku<br />

bezpeènostného zariadenia, èi<br />

u� dodávaného výrobcom, alebo aj<br />

<strong>na</strong>inštalovaného dodatoène od tretích<br />

firiem.<br />

Centrál<strong>na</strong> riadiaca jednotka automobilu<br />

slú�i hlavne ako fyzické a logické<br />

prepojovacie miesto (tzv. gateway)<br />

zbernice pohonných systémov<br />

a zbernice komfortného systému.<br />

Okrem tejto primárnej funkcie centrál<strong>na</strong><br />

riadiaca jednotka ovláda pomocou<br />

relé rôzne jednoduché spotrebièe.<br />

Ide <strong>na</strong>pr. o reflektory, klaksón, ostrekovaèe<br />

okien, ktoré nie sú súèas�ou<br />

komfortného systému automobilu,<br />

a centrál<strong>na</strong> jednotka tie� kontroluje<br />

<strong>na</strong>pájacie <strong>na</strong>pätia pre jednotlivé<br />

prístroje.<br />

Centrál<strong>na</strong> riadiaca jednotka pre<br />

vozidlo Škoda Fabia permanentne<br />

vykonáva diagnostiku. Poèas prevádzky<br />

sa údaje o stave vozidla zapisujú<br />

do pamäte pre neskoršie <strong>na</strong>èítanie<br />

v servise. Podobne sa z tejto jednotky<br />

realizuje aj diagnostika poèas niektorých<br />

servisných úkonov.<br />

V niektorých prípadoch dochádza<br />

k viacnásobnému vyu�ívaniu urèitých<br />

údajov. Napríklad vonkajšiu teplotu<br />

sleduje snímaè v prednom nárazníku<br />

a táto informácia sa zobrazuje <strong>na</strong> displeji<br />

v prednom paneli. Riadiaca jednotka<br />

prístrojového panela je súèas�ou<br />

zbernice pohonných systémov.<br />

V centrálnej riadiacej jednotke sa<br />

informácia o aktuálnej teplote odovzdá<br />

do zbernice komfortných systémov,<br />

kde poslú�i ako dôle�itý údaj<br />

pre riadiacu jednotku automatickej<br />

klimatizácie.<br />

DIAGNOSTICKÁ ZÁSUVKA<br />

Ka�dé moderné vozidlo je vybavené<br />

zásuvkou, pomocou ktorej mo�no<br />

pripoji� <strong>na</strong> zbernicu vozidla diagnostický<br />

prístroj. Napríklad v spomí<strong>na</strong>nej<br />

Fabii je <strong>na</strong> palubnej doske vnútri<br />

malej odkladacej schránky v¾avo pod<br />

volantom. Na obrázku uvádzame de-<br />

tailné zapojenie diagnostickej zásuvky<br />

pre toto vozidlo. Na túto zásuvku<br />

sa potom pripája diagnostický prístroj<br />

v autoservise, ktorý preèíta<br />

údaje o histórii prevádzky vodidla<br />

a poskytuje viac informácií o jeho<br />

minulom èi súèasnom stave. Servisný<br />

technik následne mô�e lepšie rozhodnú�<br />

o prípadnej oprave, objed<strong>na</strong>ní<br />

náhradných dielov atï. Ve¾mi<br />

cenné sú tieto údaje aj pre výrobcu<br />

automobilov. Ten takýmto spôsobom<br />

mô�e získa� údaje z ve¾kého mno�stva<br />

vozidiel, a to aj pri pou�ívaní<br />

v rozlièných podmienkach.<br />

VÝH¼AD DO BUDÚCNOSTI<br />

Oèakávame, �e <strong>IT</strong> výbava v <strong>automobile</strong><br />

sa v budúcnosti prejaví ešte<br />

dôslednejšie. Súèasná výbava z vyššej<br />

triedy sa presunie do <strong>na</strong>jpredávanejšej<br />

strednej triedy. V <strong>na</strong>jvyššej<br />

triede automobilov sa posilní segment<br />

diagnostiky. Presadia sa technológie,<br />

ktoré budú <strong>na</strong> dia¾ku oz<strong>na</strong>mova�<br />

poruchy v technickej výbave<br />

auta servisnému stredisku. Toto<br />

stredisko si bude môc� príslušnú<br />

súèiastku v predstihu objed<strong>na</strong>�, èo<br />

šetrí èas.<br />

Pre spolujazdcov sa automobil<br />

mô�e sta� mobilným domácim kinom.<br />

U� teraz boli <strong>na</strong> ve¾trhoch automobilovej<br />

techniky predstavené modely,<br />

kde zadná sedadlá pripomí<strong>na</strong>li skôr<br />

pohodlné pohovky. Displeje <strong>na</strong> pohodlné<br />

sledovanie filmu boli umiestnené<br />

vo vnútornej èasti strechy <strong>na</strong>d zadnými<br />

sedadlami.<br />

Pokia¾ ide o predný panel, v poslednom<br />

èase vidie� s<strong>na</strong>hy o jeho podstatné<br />

zjednodušenie. Trendom v strednej<br />

triede je jednotný displej <strong>na</strong> zobrazovanie<br />

údajov a hlasové oz<strong>na</strong>movanie<br />

ostatných informácií. V ïalších<br />

èastiach nášho magazínu vám detailnejšie<br />

predstavíme riešenia jednotlivých<br />

výrobcov.<br />

Viac informácií <strong>na</strong> webe:<br />

<strong>www</strong>.daimlerchrysler.com<br />

<strong>www</strong>.audi.com<br />

<strong>www</strong>.peugeot-avenue.com<br />

<strong>www</strong>.re<strong>na</strong>ult.sk<br />

<strong>www</strong>.skoda-auto.sk<br />

<strong>www</strong>.ford.com<br />

<strong>www</strong>.basys.sk<br />

<strong>www</strong>.canbus.us<br />

�<br />

R E V U E<br />

SLOVNÍK VYBRANÝCH<br />

HI−TECH TECHNOLÓGIÍ<br />

V AUTOMOBILOCH<br />

� ABS (Anti-lock Braking<br />

System) – základný bezpeènostný<br />

systém <strong>na</strong> zamedzenie<br />

zablokovania kolies pri brzdení.<br />

Vozidlo si jeho úèinkom<br />

zachováva riadite¾nos�.<br />

� EBV (Elektronischer<br />

BremskraftVerteilung) – zamedzuje<br />

prekåzavanie a blokovanie<br />

kolies zadnej nápravy<br />

(predpokladom je ABS).<br />

� EDS (Elektronische<br />

Differenzial Sperre) – kontroluje<br />

pomocou snímaèov otáèky<br />

poháòaných kolies. Rozdielne<br />

otáèky kolies sa následkom<br />

jednostranne klzkej vozovky<br />

vyrovnávajú pribrzdením prekåzavajúceho<br />

kolesa. Tak sa<br />

moment prostredníctvom diferenciálu<br />

prenesie zvýšenou<br />

mierou <strong>na</strong> druhé poháòané<br />

koleso (predpokladom je ABS).<br />

� MSR (Motors Schleppmoment-<br />

Regelung) – bráni tomu, aby sa<br />

pri jazde a brzdení motorom<br />

<strong>na</strong> klzkej vozovke dostali<br />

poháòané kolesá do prílišného<br />

sklzu. Cie¾om je pri dr�aní brzdiaceho<br />

momentu motora<br />

zachova� za danej situácie èo<br />

<strong>na</strong>jlepšiu riadite¾nos� vozidla<br />

(predpokladom je ABS).<br />

� ASR (AntriebsSchlupf-<br />

Regelung) – obmedzuje pretáèanie<br />

poháòaných kolies <strong>na</strong><br />

mieru potrebnú <strong>na</strong> efektívne<br />

zrých¾ovanie a zachovanie riadite¾nosti.<br />

K tomu ASR zní�i<br />

moment motora o definovanú<br />

hodnotu (predpokladom je<br />

ABS/EDS).<br />

� ESP (Electronic Stability<br />

Programme) – trvale porovnáva<br />

smer jazdy zadaný vodièom<br />

(uhol <strong>na</strong>toèenia volantu) so<br />

skutoèným správaním vozidla.<br />

Ak sa vozidlo odchýli od<br />

smeru, ESP realizuje korektúru<br />

cieleným pribrzïovaním jednotlivých<br />

kolies.<br />

� ACC (Adaptive Cruise Control)<br />

– aktívny tempomat. Doká�e<br />

motorom alebo brzdovým systémom<br />

udr�a� bezpeènú<br />

a konštantnú vzdialenos� od<br />

predchádzajúceho vozidla.<br />

7/2004 PC REVUE 29

R E V U E<br />

Príchod ka�dej novej<br />

technológie je sprevádzaný<br />

detskými chorobami, nie je to<br />

i<strong>na</strong>k ani s DVD a <strong>na</strong>pa¾ovaním<br />

médií <strong>na</strong> PC. Stále vyššie<br />

rýchlosti záz<strong>na</strong>mu prinášajú<br />

�a�kosti mechaník pri práci<br />

s novšími druhmi médií.<br />

Zo zaèiatku boli známe <strong>na</strong>pr. problémy diskov<br />

CD-R a potom CD-RW niektorých z<strong>na</strong>èiek. Pomohlo<br />

a� <strong>na</strong>hratie novej verzie firmware.<br />

Potom mechanika spoz<strong>na</strong>la <strong>na</strong>jnovšie médiá, urèené<br />

pre vyššie rýchlosti, a dokázala s nimi pracova�.<br />

SÚÈASNÁ S<strong>IT</strong>UÁCIA<br />

V súèasnosti je to rov<strong>na</strong>ké, týka sa to však formátu<br />

DVD. Nie ka�dá <strong>na</strong>pa¾ovaèka vie pracova� so všetkými<br />

jednorazovými i prepisovacími diskami DVD.<br />

Hlavne majitelia starších modelov mechaník, podporujúcich<br />

ni�šie zapisovacie rýchlosti, sa v poslednom<br />

èase dostali do problémov. Na trhu dominujú<br />

médiá urèené <strong>na</strong> 4× rýchlos� a 1×-2× mechaniky<br />

potrebujú upgrade firmware, aby s nimi mohli pracova�.<br />

Ide to tak ïaleko, �e <strong>na</strong> obaloch niektorých<br />

DVD diskov nájdete upozornenie, aby ste tieto<br />

médiá nepou�ívali bez <strong>na</strong>hratia nového firmware,<br />

lebo mô�e dôjs� a� k poškodeniu <strong>na</strong>pa¾ovaèky.<br />

AKO VYBRA� NAJVHODNEJŠIE<br />

MÉDIUM?<br />

Dôle�ité je pre svoju <strong>na</strong>pa¾ovaèku nájs� <strong>na</strong>jvhodnejšiu<br />

z<strong>na</strong>èku diskov DVD, preto�e nie všetky <strong>na</strong>vzájom<br />

spolupracujú optimálne. Tu pomô�e iba<br />

klasická metóda: treba skúšobne <strong>na</strong>páli� dáta <strong>na</strong><br />

rôzne médiá a vybra� to, ktoré sa uká�e ako <strong>na</strong>jvhodnejšie.<br />

A ako spoznáte, ktoré to je? Platí nieko¾ko<br />

všeobecných zásad. Všeobecne platí, �e lepšie<br />

je pou�i� z<strong>na</strong>èkové ako nez<strong>na</strong>èkové médiá. Mechanika<br />

po vlo�ení toho správneho média ho rýchlo<br />

otestuje a sig<strong>na</strong>lizaèná kontrolka ukazuje po<br />

chvíli pripravenos� <strong>na</strong>pa¾ovaèky, zápis sa uskutoèní<br />

bez problémov a v èase primeranom podporovanej<br />

rýchlosti, dáta mo�no bez problémov <strong>na</strong>èíta�<br />

(<strong>na</strong>jlepšie v inej mechanike).<br />

30 PC REVUE 7/2004<br />

Mechaniky DVD<br />

a vhodné <strong>na</strong>pa¾ovacie médiá<br />

� Ján Géci<br />

Na Slovensku urèite rozhoduje aj ce<strong>na</strong>, ale ak vám<br />

zále�í <strong>na</strong> bezpeènom ulo�ení dát, netreba šetri�. Veï<br />

èo z<strong>na</strong>mená ušetrených desa� alebo dvadsa� korún<br />

v porov<strong>na</strong>ní so stratou dôle�itých, niekedy ne<strong>na</strong>hradite¾ných<br />

dát. Treba pamäta� <strong>na</strong> skutoènos�, �e ve¾mi<br />

lacné médiá sú zvyèajne takzvaná druhá sorta, a<br />

preto sú ni�šej kvality. Spoloènos� Feurio <strong>na</strong>príklad<br />

vo svojej internetovej ponuke špeciálne upozoròuje<br />

<strong>na</strong> lacné šar�e, aby zákazníci u� pri kúpe vedeli, <strong>na</strong><br />

èom sú. Najlepším riešením je potom racionálne<br />

posúdenie ka�dého <strong>na</strong>pa¾ovania – je to dlhodobé<br />

ulo�enie výz<strong>na</strong>mných súborov alebo len doèasná<br />

záloha nepodstatných vecí? A nikto vám tak dobre<br />

neporadí ako vlastná skúsenos�, získaná mno�stvom<br />

<strong>na</strong>pálených <strong>na</strong>jrôznejších diskov.<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šej skúsenosti niektoré disky sa u� pribli�ne<br />

dva mesiace po <strong>na</strong>pálení nedajú preèíta�, a to<br />

ani v mechanike, v ktorej boli dáta <strong>na</strong> ne zapísané.<br />

O tom, �e je to dos� rozšírený problém, svedèia opatrenia<br />

výrobcov <strong>na</strong>pa¾ovaèiek. Napríklad Plextor o<br />

svojom modeli PX-712A informuje, �e a<strong>na</strong>lyzuje kvalitu<br />

<strong>na</strong>pálených DVD a CD a doká�e vèas varova�<br />

pred hroziacou stratou dát. Funkcia Q-Check zabezpeèuje<br />

kontrolu kvality vlo�eného disku pred<br />

<strong>na</strong>pálením a po òom. Technológia PoweRec (Plextor<br />

V Európe sa darí DVD médiám<br />

Pod¾a tvrdenia a<strong>na</strong>lytikov segment s pamä�ovými<br />

médiami vo všeobecnosti rastie. V roku<br />

2004 sa ešte stále oèakáva nárast poètu predaných<br />

CD-R médií, konkrétne z 2,4 miliardy <strong>na</strong><br />

2,5 miliardy kusov. To je zhruba 5-percentný<br />

nárast. Ostatné pamä�ové médiá budú rás�<br />

podstatne rýchlejšie, aj keï v absolútnych èíslach<br />

je to oproti segmentu CD-R a� o nieko¾ko<br />

rádov ni�šie.<br />

Skutoèný, a� 200-percentný nárast predaja<br />

však za�ijú DVD médiá. Tu sa predaj 109 miliónov<br />

kusov v roku 2003 zvýši a� <strong>na</strong> 330 miliónov<br />

kusov v roku 2004. Pod¾a a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti<br />

Santa Clara Consulting Group zo strany z<strong>na</strong>èiek<br />

mala v segmente DVD+/-R médií v roku<br />

2003 <strong>na</strong>jväèší podiel spoloènos� Verbatim<br />

(18,9 %), <strong>na</strong>sledovaná z<strong>na</strong>èkou TDK (7,5 %)<br />

a Imation (6,5 %). Nesmieme však zabudnú� <strong>na</strong><br />

takmer 30-percentný podiel, ktorý majú <strong>na</strong><br />

trhu „nez<strong>na</strong>èkové“ DVD médiá. Najlepšie sa<br />

v Európe darí DVD médiám v Nemecku (36,9 %<br />

predaja). Segmentu východnej Európy patrí len<br />

3,5 percenta. Pre prepisovate¾né DVD+/-RW<br />

médiá je zo strany z<strong>na</strong>èiek lídrom Philips<br />

(23,4 %), <strong>na</strong>sledovaný z<strong>na</strong>èkou Verbatim<br />

(14,6 %) a TDK (14,5 %).<br />

V súèasnosti <strong>na</strong>stupujú 8-rýchlostné DVD+<br />

/-R médiá a 4-rýchlostné DVD+/-RW médiá. Na<br />

koniec roka 2004 sú ohlásené 16-rýchlostné<br />

DVD+/-R médiá.<br />

Ondrej Macko<br />

Optimised Writing Error Reduction Control) potom<br />

pod¾a zistenej kvality pou�itého DVD/CD zvolí rýchlos�<br />

zápisu a tým sa s<strong>na</strong>�í predís� chybám pri <strong>na</strong>pa¾ovaní.<br />

Dodávaný program ukazuje <strong>na</strong>merané<br />

hodnoty chýb Pi-Sum 8 (chyby v rámci dátových blokov),<br />

PIF (Parity Inner Fails – korigovate¾né chyby)<br />

a POF (Parity Outer Fails – nekorigovate¾né chyby).<br />

SKUTOÈNÝ VÝROBCA MÉDIA<br />

Nezaškodí poz<strong>na</strong>� skutoèných výrobcov <strong>na</strong>pa¾ovacích<br />

médií, preto�e obchodná z<strong>na</strong>èka nepredstavuje<br />

ozajstného výrobcu. Ak sa vám osvedèila urèitá z<strong>na</strong>èka<br />

a dnes zmizla z trhu, pomô�e vám vedomos�<br />

o skutoènom výrobcovi. Mô�ete nájs� médium rov<strong>na</strong>kej<br />

kvality a typu od spomí<strong>na</strong>ného výrobcu, ale<br />

predávané pod ïalšou obchodnou z<strong>na</strong>èkou. Na identifikáciu<br />

slú�ia rôzne programy, ktoré si z disku <strong>na</strong>èítajú<br />

ulo�ené a normálne nezobrazované údaje.<br />

Napríklad InfoTool, súèas� balíka <strong>na</strong>pa¾ovacieho softvéru<br />

Ahead Nero. Mo�no ho však získa� aj samostatne<br />

a hlavne bezplatne <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.nero.com alebo<br />

<strong>www</strong>. cdspeed2000.com. Poskytne vám údaje o <strong>na</strong>pa-<br />

¾ovaèke, vlo�enom disku, konfigurácii všetkých<br />

mechaník v poèítaèi, <strong>na</strong>inštalovaných <strong>na</strong>pa¾ovacích<br />

programoch, ovládaèoch, video- a audiokodekoch,<br />

verzii ASPI a základné informácie o poèítaèi.<br />

Dobrým pomocníkom je bezplatný DVD Info Pro<br />

(<strong>www</strong>.dvdinfopro.com) s polo�kami informácie o médiu,<br />

mechanike, porov<strong>na</strong>nie súboru ISO s iným alebo<br />

jeho vytvorenie, otestovanie rýchlosti, test médií <strong>na</strong><br />

výskyt chýb, zmazanie alebo <strong>na</strong>formátovanie disku<br />

typu DVD-RW, DVD+RW, DVD-RAM, CD-RW a prehrávanie<br />

videa MPEG, AVI a nekódovaného VOB. Pre<br />

skúsených pou�ívate¾ov je urèená polo�ka Advanced<br />

Commands, obsahujúca vyše 25 príkazov <strong>na</strong> zistenie<br />

ïalších podrobností o vlo�enom disku DVD.<br />

Siahnu� mô�ete aj po jednoduchšom programe<br />

DVD Identifier (DVD.Identifier. CDfreaks.com), ktorý<br />

poskytne informácie o <strong>na</strong>pa¾ovaèke a pou�itom<br />

médiu.<br />

Pomoc nájdete aj <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.brennmeister.de<br />

– sú tam informácie o nekompatibilite niektorých<br />

kombinácií mechaniky a média, prípadne ktorý výrobca<br />

sa skrýva za konkrétnym modelom a z<strong>na</strong>èkou<br />

média.<br />

VÝVOJ ZA OPONOU<br />

Prirodzený vývoj zabezpeèí, aby sa presadila kvalita<br />

za primeranú cenu. To hovorí teória, prax je však<br />

komplikovanejšia. V�dy sa objaví pokus predáva�<br />

nízku kvalitu lacnejšie, ako je be�ný priemer. Zvyšujúca<br />

sa produkcia <strong>na</strong>pa¾ovacích médií DVD aj tu<br />

potvrdí teóriu a zabezpeèí rast kvality pri poklese<br />

ceny. Z dlhodobého h¾adiska tak majú perspektívu<br />

iba <strong>na</strong>jlepší výrobcovia, ktorí nezabudnú <strong>na</strong> kontrolu<br />

kvality.<br />

Viac podrobností:<br />

<strong>www</strong>.imation.com/dvdfirmware , <strong>www</strong>.dvdhs.com<br />

�

R E V U E<br />

Neobjavený e−book<br />

� Michal Holeš<br />

Elektronické knihy, èasto<br />

oz<strong>na</strong>èované aj skratkou<br />

e−book, sú zatia¾ skôr<br />

neobjavenou popoluškou,<br />

ktorá èaká <strong>na</strong> svoju<br />

príle�itos�. A treba poveda�,<br />

�e majú èo ponúknu�.<br />

Ich výhodou oproti „a<strong>na</strong>lógovým“ náprotivkom<br />

je <strong>na</strong>pr. skutoènos�, �e zaberajú minimálny<br />

priestor – stovky èi tisícky tlaèených kníh sa<br />

v elektronickej podobe vtes<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> jedno cédeèko.<br />

Elektronické knihy mô�u ma� aj multimediálne<br />

funkcie – <strong>na</strong>miesto jednoduchých obrázkov vám<br />

mô�u ponúknu� video èi zvukový sprievod. Navyše<br />

Slovenských elektronických kníh je v súèasnosti<br />

síce pomenej, niektoré knihy od Marti<strong>na</strong> Kukuèí<strong>na</strong>,<br />

Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského<br />

èi iných autorov sú dostupné <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> Klubu Elektronických Kníh (<strong>www</strong>.<br />

elbooks.sk).<br />

Nieko¾ko kníh sa <strong>na</strong>chádza aj <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.<br />

mojveb.sk/ebooks/ a http://<strong>www</strong>.mojweb. sk/e-knihy.<br />

Knihy o zdravej vý�ive nájdete <strong>na</strong> adrese http://<br />

jakjime.host.sk. Keby ste sa, <strong>na</strong>opak, chceli zaobera�<br />

rozvojom duchovného �ivota, <strong>na</strong>vštívte stránku<br />

http://<strong>www</strong>.<strong>na</strong>secesta.com.<br />

Ve¾ký archív elektronickej tvorby sa <strong>na</strong>chádza<br />

aj <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.palmknihy.cz/. Na tejto stránke<br />

nájdete aj návody, ako èíta� v jednotlivých zariadeniach,<br />

èi fórum.<br />

32 PC REVUE 7/2004<br />

disponujú ve¾mi lákavou vlastnos�ou – v mnohých<br />

prípadoch sú úplne zadarmo. Medzi ïalšie výhody<br />

patrí okrem jednoduchej mo�nosti archivácie èi<br />

prenosnosti kníh aj fakt, �e elektronické knihy paradoxne<br />

doká�u šetri� zrak. Ve¾kos� písma toti�<br />

mo�no upravi� prakticky <strong>na</strong> akýko¾vek rozmer. Šetri�<br />

zrak doká�u aj vïaka zapnutiu podsvietenia displeja.<br />

Jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jväèšiu skupinu elektronických<br />

kníh stiahnute¾ných z internetu tvoria rôzne vzdelávacie<br />

èi uèebné texty. Dostupné sú, samozrejme,<br />

aj ïalšie druhy literatúry – okrem ve¾kých literárnych<br />

diel, akými sú nepochybne Biblia èi Korán, sa<br />

v archívoch èasto <strong>na</strong>chádzajú prvotiny zaèí<strong>na</strong>júcich<br />

autorov, zábavné poviedky, nároènejšie romány<br />

typu Voj<strong>na</strong> a mier èi science-fiction. Na druhej<br />

strane poèet elektronických kníh v slovenèine je<br />

pomerne malý. Ak teda neviete po anglicky, nemecky<br />

èi francúzsky, bude pre vás <strong>na</strong>jjednoduch-<br />

Kde mo�no nájs� elektronické knihy <strong>na</strong> internete?<br />

Dobré kníhkupectvo predávajúce elektronické<br />

knihy sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> <strong>www</strong>.digibooks.cz. Ponúka<br />

rôzne katalógy, odbornú i svetovú literatúru a,<br />

samozrejme, èeskú beletriu. Ce<strong>na</strong> kníh nie je závratná,<br />

<strong>na</strong>príklad Sebrané spisy K. H. Máchu mo�no<br />

zakúpi� za necelých sto èeských korún. Za<br />

Sebrané spisy Bo�eny Nìmcovej zaplatíte 48 èeských<br />

korún.<br />

Najväèší <strong>na</strong>vigátor <strong>na</strong> zdroje e-book je jednoz<strong>na</strong>ène<br />

vyh¾adávaè <strong>www</strong>.google.com. Ak chcete<br />

èíta� publikácie v angliètine a nechcete za ne plati�,<br />

zadajte do políèka urèeného <strong>na</strong> vyh¾adávanie<br />

k¾úèové slová „ebook free download“. Keby ste<br />

chceli nájs� zdroje <strong>na</strong> Slovensku èi v Èesku, staèí,<br />

ak dáte vyh¾ada� „elektronická kniha“.<br />

šie, ak si oprášite z<strong>na</strong>losti èeštiny – v tomto jazyku<br />

je poèet kníh rádovo väèší.<br />

Jednotlivé publikácie èi obrovské archívy kníh sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> ve¾kom poète serverov, a tak sú<br />

mo�nosti stiahnutia prakticky rov<strong>na</strong>ké ako v prípade<br />

s�ahovania hudby èi softvéru. A podobne sa<br />

delia sa <strong>na</strong> dve ve¾ké skupiny – legálne a nelegálne.<br />

Nie v�dy je však jasne uvedené, o ktorý prípad ide.<br />

E-booky je mo�né získa� vo viacerých formátoch.<br />

Najjednoduchšie mo�nosti ponúkajú textové súbory<br />

s príponou .txt., .doc èi .rtf. Štandardom je formát<br />

.pdf, ktorý podporuje viaceré hardvérové<br />

architektúry a operaèné systémy. Potrebná je však<br />

inštalácia vo¾ne dostupného programu Acrobat<br />

Reader (<strong>www</strong>.adobe.com). Niektoré servery ponúkajú<br />

aj knihy vo formáte .exe, spustite¾nom však<br />

iba v operaènom systéme Microsoft Windows. Pre<br />

be�né zariadenia ponúkajúce mo�nos� èítania elektronických<br />

kníh je prakticky nepou�ite¾ný.<br />

V internetových archívoch sa <strong>na</strong>chádzajú aj<br />

„obrázky“ elektronických kníh s príponou .gif èi<br />

.jpg, ktoré väèšinou obsahujú pirátske verzie <strong>na</strong>fotografovaných<br />

èi <strong>na</strong>skenovaných kníh. Okrem toho,<br />

�e takéto knihy sú nelegálne, však disponujú aj<br />

ve¾kým nedostatkom – nie je v nich dostupné vyh¾adávanie<br />

textu a majú prive¾ké nároky <strong>na</strong> úlo�ný<br />

priestor.<br />

V elektronickej podobe sa mô�u objavi� tituly,<br />

ktoré sú kópiami kníh vydaných v papierovej podobe,<br />

ale aj originály, ktoré zatia¾ neboli alebo ani<br />

nikdy nebudú (<strong>na</strong>jèastejšie z fi<strong>na</strong>nèných dôvodov)<br />

vydané v podobe „a<strong>na</strong>lógových“ kníh. Aj licenèná<br />

politika rôznych titulov je rozlièná – zo stránky<br />

mô�ete stiahnu� knihy, ktoré sú distribuované bez<br />

akýchko¾vek obmedzení, <strong>na</strong> iné sa via�u tvrdé podmienky<br />

v zmysle autorského záko<strong>na</strong>. Pod¾a toho<br />

slovenského platia autorské práva ešte sedemdesiat<br />

rokov po smrti autora alebo posledného zo<br />

skupiny spoluautorov a poèas tejto doby nemo�no<br />

bez súhlasu a zaplatenia honorárov dielo kopírova�<br />

èi šíri�. Po tomto termíne je mo�né tieto knihy digitalizova�<br />

bez akýchko¾vek obmedzení. Vzniká tu<br />

však zaujímavá situácia – zákon è. 618/2003 Z. z.<br />

o autorskom práve toti� v § 24 ods. 3 hovorí, �e<br />

rozmno�eninu zverejneného diela pre svoju vlastnú<br />

potrebu nemo�no vytvára� z celého literárneho<br />

diela ani jeho podstatnej èasti. Z<strong>na</strong>mená to teda, �e<br />

pre vlastnú potrebu mô�ete legálne digitalizova�<br />

minoritnú èas� knihy, ktorú po upotrebení vyma-<br />

�ete a následne <strong>na</strong>skenujete ïalšiu èas�. Èi�e z legálne<br />

kúpenej tlaèenej knihy si zatia¾ nemô�ete<br />

urobi� digitálnu kópiu 1:1.<br />

Paralela elektronických kníh a hudby v elektronickej<br />

podobe ostáva zachovaná aj pri vyh¾adávaní<br />

publikácií. Úspech závisí jed<strong>na</strong>k od správnej formulácie<br />

vyh¾adávacieho re�azca, jed<strong>na</strong>k od popularity<br />

konkrétnej knihy. Dobrým zdrojom elektronických<br />

kníh bývajú aj siete P2P umo�òujúce zdie¾anie<br />

súborov medzi rôznymi pou�ívate¾mi. Najväèším<br />

zdrojom legálnych titulov sú jednoz<strong>na</strong>ène rôzne<br />

internetové kníhkupectvá, ktoré sú špecializované<br />

<strong>na</strong> predaj elektronických kníh alebo takéto publikácie<br />

predávajú ako doplnkový sortiment. To je prí-

pad aj <strong>na</strong>jväèšieho internetového kníhkupectva<br />

Amazon.com. Pre <strong>na</strong>šinca sú však tituly z ich sortimentu<br />

cenovo nedostupné. Ove¾a dostupnejší je<br />

Projekt Gutenberg (http://<strong>www</strong>.gutenberg.net), <strong>na</strong><br />

ktorého <strong>stránkach</strong> sa <strong>na</strong>chádzajú tisíce legálnych<br />

publikácií vo formáte .txt. Drvivá väèši<strong>na</strong> z nich je<br />

v angliètine, nájdete tam však aj tituly vo francúzštine,<br />

španielèine èi nemèine.<br />

HARDVÉR NA ÈÍTANIE<br />

ELEKTRONICKÝCH KNÍH<br />

Špecializované zariadenia <strong>na</strong> èítanie kníh nie sú<br />

v súèasnosti <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu prítomné, a tak <strong>na</strong>jdostupnejším<br />

prostriedkom <strong>na</strong> èítanie elektronických<br />

publikácií je notebook alebo vreckový poèítaè –<br />

PDA (Perso<strong>na</strong>l Digital Assistant) v spojení s príslušným<br />

softvérom. Tieto zariadenia toti� disponujú<br />

pomerne ve¾kým podsvieteným displejom, a tak<br />

nemusíte „otáèa� stránku“ po preèítaní textu, ktorý<br />

by sa v klasickej knihe zmestil <strong>na</strong> dva-tri riadky. Na<br />

Slovensku i vo svete sú v súèasnosti <strong>na</strong>jviac pou�ívané<br />

PDA s dvoma operaènými systémami –<br />

Microsoft Windows Mobile a Palm OS od spoloènosti<br />

Palm. Tomu je prispôsobený aj poèet špecializovaných<br />

aplikácií <strong>na</strong> èítanie kníh. Na základnú<br />

potrebu èítania je pri zachovaní cenovej dostupnosti<br />

pod¾a nášho názoru vhodný <strong>na</strong>pr. model<br />

m105 od Palmu, ktorý však nájdete u� iba v bazároch,<br />

preto�e jeho ce<strong>na</strong> sa v súèasnosti pohybuje<br />

<strong>na</strong> úrovni 1000 korún. Keby ste však chceli farebný<br />

displej a zároveò chcete vyu�íva� všetky vlastnosti<br />

PDA, musíte si priplati� – za <strong>na</strong>jlacnejší HP iPaq<br />

zaplatíte minimálne 5000 Sk, pri kúpe <strong>na</strong>jlacnejšieho<br />

modelu Palm Tungsten vám ubudne z peòa�enky<br />

pribli�ne 8000 Sk. V prípade, �e nechcete zastaraný<br />

Palm a nepotrebujete farebný displej, priprav-<br />

te si pribli�ne 4000 Sk za Palm Zire 21. Za zmienku<br />

však stojí aj fakt, �e elektronické knihy sa dajú èíta�<br />

<strong>na</strong> niektorých súèasných mobilných telefónoch. My<br />

sme zaèali s Nokiou 7650, pou�ite¾né sú však prakticky<br />

všetky modely vybavené operaèným systémom<br />

Symbian. Objavili sa aj prvé Java aplikácie,<br />

sprístupòujúce mo�nos� èítania aj v mobiloch,<br />

ktoré disponujú aspoò nieko¾kými desiatkami kilobajtov<br />

vo¾nej pamäte. Musíme však doda�, �e èítanie<br />

kníh <strong>na</strong> týchto zariadeniach je pre silné povahy<br />

– <strong>na</strong> spomenutej Nokii 7650 mo�no vidie� pribli�ne<br />

to¾ko textu, ktorý by vyplnil asi dva riadky v klasickej<br />

knihe.<br />

SOFTVÉR NA ÈÍTANIE<br />

ELEKTRONICKÝCH KNÍH<br />

Nech u� si zvolíte ktorýko¾vek operaèný systém,<br />

urèite nebudete trpie� nedostatkom softvéru<br />

umo�òujúceho èítanie elektronických kníh. K dispozícii<br />

je <strong>na</strong>príklad Mobipocket Reader (<strong>www</strong>.mobipocket.com),<br />

ktorý je dostupný pre obidve spomí<strong>na</strong>né<br />

R E V U E<br />

platformy. Po stiahnutí a <strong>na</strong>inštalovaní mô�ete jeho<br />

úplnú verziu bezplatne pou�íva� štrnás� dní. Po<br />

uplynutí tohto èasu mô�ete legálne program<br />

pou�íva� aj <strong>na</strong>ïalej, bude však oklieštený o niektoré<br />

funkcie. Nám sa zdal pou�ívate¾sky príjemnejší iSilo<br />

(<strong>www</strong>.isilo.com). Komu by nevyhovoval ani jeden<br />

spomenutý program, mô�e vyskúša� <strong>na</strong>príklad<br />

Weasel Reader (link) alebo CSpotRun (link). Všetky<br />

programy sú zadarmo. Keby ste chceli èíta� knihy<br />

s príponou .pdf, musíte vyu�i� Adobe Acrobat Reader<br />

(<strong>www</strong>.adobe.com), ktorý je zadarmo dostupný<br />

pre všetky platformy. Pre platformu Microsoft Windows<br />

Mobile je dostupný aj Microsoft Reader, ktorý<br />

je súèas�ou operaèného systému. Pod¾a nášho názoru<br />

je však pomerne nepohodlný, a èo je hlavné, je<br />

urèený iba pre platformu Microsoft. Všetky spomí<strong>na</strong>né<br />

programy nájdete aj <strong>na</strong> aktuálnom CD REVUE.<br />

AKO VYTVORI� ELEKTRONICKÚ<br />

KNIHU?<br />

V prvom rade je potrebné <strong>na</strong>skenova� celú knihu.<br />

Tento krok nám trval so skenerom Umax Astra, pripojeným<br />

cez USB, pribli�ne pä� hodín pri rozsahu<br />

knihy 120 strán. Následne je potrebné previes� obrázky<br />

do textu. Na tento úèel sme vyskúšali prakticky<br />

všetky dostupné programy. Najviac sa však<br />

osvedèil Abbyy FineReader. Na problémy s diakritikou<br />

sme <strong>na</strong>razili iba <strong>na</strong> zaèiatku pou�ívania, program<br />

toti� disponuje dobrou schopnos�ou uèenia sa,<br />

a tak sme u� po <strong>na</strong>skenovaní nieko¾kých strán<br />

mohli digitalizova� bez <strong>na</strong>jmenších problémov.<br />

Získali sme textový súbor, ktorý si následne skonvertujete<br />

do takého formátu, aký chcete <strong>na</strong> svojom<br />

zariadení pou�íva�. Príjemnú zábavu!<br />

�<br />

7/2004 PC REVUE 33

R E V U E<br />

Poèuli ste u� niekedy od<br />

svojho priate¾a/priate¾ky èi<br />

rodinného príslušníka, �e je<br />

závislý od poèítaèa? Máte<br />

niekedy pocit, �e ste sami<br />

závislí od internetu alebo od<br />

poèítaèových hier? Existuje<br />

vlastne diagnóza závislos� od<br />

internetu? Kedy sa stávam<br />

závislým od poèítaèa? Na<br />

tieto, ale aj ïalšie otázky sa<br />

pokúsime da� odpoveï<br />

v tomto èlánku.<br />

Ako to u� v praxi býva, ve¾a mentálnych porúch<br />

a ich definícií k nám prichádza spoza<br />

„Ve¾kej mláky“. K týmto termínom patrí <strong>na</strong>príklad<br />

workoholizmus, sexuálne harašenie, závislos�<br />

od sexu, chorobná obezita podmienená stresom,<br />

emocionálne zneu�ívanie, detská hyperaktivita<br />

a mnohé ïalšie. Niektoré z nich sú urèite vá�ne,<br />

všeobecne uz<strong>na</strong>né psychické problémy, iné mo�no<br />

nie. Terminus technicus, ktorý sa èoraz èastejšie<br />

objavuje od roku 1996, znie:<br />

IAD (Internet Addiction Disorder) –<br />

ZÁVISLOS� OD INTERNETU<br />

Jednotnú definíciu tejto „psychickej poruchy“ by<br />

ste h¾adali márne. Vedci ešte stále diskutujú, èi<br />

„závislos� od internetu“ je vôbec skutoèná diagnóza<br />

a forma závislosti alebo je to len „ved¾ajší produkt“<br />

inej psychickej poruchy. Spomeòme aspoò<br />

medializovaný prípad istej nezamest<strong>na</strong>nej americkej<br />

matky zo Cincin<strong>na</strong>ti, ktorá denne trávila v priemere<br />

12 hodín <strong>na</strong> internete a pritom hrubým spôsobom<br />

zanedbávala svoje deti vo veku 2, 3 a 5<br />

rokov. Policajný dôstojník, ktorý ako prvý vstúpil<br />

do jej domu, povedal, �e deti boli zamknuté v jednej<br />

miestnosti, boli hladné, špi<strong>na</strong>vé a úplne zanedbané.<br />

Dom vraj zvnútra vyzeral ako typický domov<br />

drogovo závislých osôb.<br />

Závislos� od internetu pod¾a väèšiny odborníkov<br />

<strong>na</strong> psychológiu neexistuje. Pripúš�ajú však závislos�<br />

od rôznych slu�ieb, ktoré internet ponúka. Na<br />

prvom mieste je on-line hazard, <strong>na</strong>sleduje posadnutos�<br />

on-line pornografiou, chatovaním, vyh¾adávaním<br />

informácií a <strong>na</strong>kupovaním. Experti <strong>na</strong> túto<br />

problematiku tie� pripúš�ajú, �e problém závislosti<br />

sa niekedy dramatizuje a zamieòa za poèiatoènú<br />

eufóriu z objavenia èohosi nového. Veï kto z nás<br />

34 PC REVUE 7/2004<br />

Závislos� od internetu<br />

� Daniel Keder<br />

by sa nepamätal <strong>na</strong> <strong>na</strong>še prvé chvíle za poèítaèom<br />

pripojeným <strong>na</strong> internet? Najprv sme bezhlavo surfovali,<br />

potom noc èo noc chatovali èi i<strong>na</strong>k trávili<br />

nespoèetné hodiny za poèítaèom. Niekoho to dr�alo<br />

nieko¾ko dní, iného aj pár mesiacov, no ve¾ká<br />

väèši<strong>na</strong> surferov sa skôr èi neskôr vrátila spä� zo<br />

kybersveta do reality. O IAD, závislosti od internetu,<br />

ako túto poruchu po prvýkrát pomenovali Kimberly<br />

Young, Ph.D, a David Greenfield, Ph.D., zaèí<strong>na</strong>me<br />

hovori�, ak v dôsledku „internetovania“ konkrét<strong>na</strong><br />

osoba dlhodobejšie zanedbáva svoje vz�ahy,<br />

pracovné aj sociálne povinnosti a objavujú sa poruchy<br />

správania, sústredenia alebo fyzické poruchy,<br />

ako <strong>na</strong>príklad bolesti chrbta, zhoršovanie zraku,<br />

bolesti rúk atï. Ïalej uvádzame hlavné symptómy<br />

závislosti od internetu. Urèite vám neujde urèitá<br />

podobnos� s inými druhmi závislosti, ako <strong>na</strong>príklad<br />

závislos�ou od alkoholu, drog, nikotínu a podobne.<br />

1. Strata kontroly <strong>na</strong>d èasom<br />

Podobne ako pri iných závislostiach postihnutý<br />

prestáva ovláda� svoj èas a doba strávená pri<br />

blikajúcom svetle monitora je <strong>na</strong> úkor iných aktivít,<br />

ktorým sa venoval v minulosti. Postihnutý<br />

dáva sám sebe alebo svojim blízkym s¾uby, �e èas<br />

za poèítaèom obmedzí, ale nedarí sa mu to. Stráca<br />

kontrolu.<br />

2. Klamanie<br />

Klame sám sebe aj ostatným ¾uïom o tom, èo cez<br />

deò robil alebo ko¾ko èasu trávi <strong>na</strong> internete.<br />

3. Zme<strong>na</strong> psychického stavu<br />

Nepokoj, nesústredenos�, zvýšená nervozita a nespavos�.<br />

4. Zme<strong>na</strong> osobnosti<br />

Potenciálne postihnutý sa stáva <strong>na</strong> internete niekým<br />

iným ako v skutoènosti je, a �ije dvojitý �ivot.<br />

Èasto sa menia jeho hodnoty aj morálne štandardy.<br />

Skúste si sami sebe <strong>na</strong>príklad úprimne odpoveda�,<br />

èi by s vašimi aktivitami v kyberpriestore súhlasila<br />

vaša partnerka/partner, vaši <strong>na</strong>jbli�ší.<br />

5. Emotív<strong>na</strong> nestabilita<br />

Pocit š�astia, keï si sadnete za poèítaè a pripojíte<br />

sa <strong>na</strong> internet, strieda pocit viny z mno�stva èasu,<br />

ktorý ste strávili <strong>na</strong> internete a zanedbali tak svoje<br />

povinnosti èi starostlivos� o blízkych.<br />

6. Zúfalstvo<br />

Reagujete mimoriadne podrá�dene alebo ste zúfalí,<br />

ak z nejakej príèiny nemô�ete strávi� ¾ubovo¾ný<br />

èas za poèítaèom. Vehementne si bránite svoje právo<br />

vyu�íva� poèítaè, neh¾adiac <strong>na</strong> to, �e tento èas<br />

by ste mali radšej venova� rodine alebo práci.<br />

7. Fixácia<br />

Èasto myslíte <strong>na</strong> poèítaè aj pri iných aktivitách, <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> rodinnom výlete alebo poèas práce v zamest<strong>na</strong>ní.<br />

Poèítaè a pripojenie <strong>na</strong> internet sú pre<br />

vás dôle�itejšie ako veci, ktoré ste predtým pokladali<br />

za dôle�ité. Peniaze, ktoré ste mali predtým<br />

ulo�ené <strong>na</strong> celkom iné veci, teraz „investujete“ do<br />

hardvéru alebo ich miniete i<strong>na</strong>k, ale v súvislosti<br />

s poèítaèom a internetom.<br />

Mo�no mnohí z vás zostanú teraz prekvapení, ale<br />

ak ste sa <strong>na</strong>šli v niektorom z tých bodov, riskujete,<br />

�e sa stanete závislými od niektorej zo slu�ieb <strong>na</strong><br />

internete. Ak ste sa <strong>na</strong>šli v dvoch a viacerých<br />

bodoch, pod¾a mnohých psychológov máte vá�ny<br />

problém... Samozrejme, treba bra� do úvahy, ako<br />

dlho <strong>na</strong> sebe toto správanie pozorujete. Je toti�<br />

be�né, �e pri objavení nieèoho nového venujete<br />

viac èasu práve novej zá¾ube a všetko ostatné jej do<br />

urèitej miery prispôsobujete.<br />

Poh¾ad z druhej strany<br />

Závislos� od internetu – príèi<strong>na</strong> alebo dôsledok?<br />

Dôsledkom depresie je <strong>na</strong>príklad strata záujmu<br />

o pracovné povinnosti alebo záujmu o rodinu<br />

a priate¾ov, èo sa prejavuje <strong>na</strong>príklad èastým sledovaním<br />

televízie, vyh¾adávaním samoty alebo<br />

chodením „<strong>na</strong> pohárik“ s ¾uïmi s podobnými problémami.<br />

Ak niekto sleduje denne viac ako urèitý

poèet hodín televíziu, hovoríme o závislosti od televízie?<br />

Ak vaše die�a prechádzajúce pubertou celé<br />

noci telefonuje s ¾uïmi, s ktorými trávi celé dni,<br />

takisto nehovoríme o závislosti od telefónu. Ide<br />

zväèša o dôsledok istého emoèného rozpolo�enia<br />

alebo v tom horšom prípade o prejav psychickej<br />

poruchy, zväèša doèasnej. Internet ponúka nepreberné<br />

mno�stvo slu�ieb a rôzneho druhu zábavy èi<br />

zabíjania èasu, a preto sa niektorí psychológovia<br />

skôr domnievajú, �e nejde o závislos� od poèítaèa èi<br />

od internetu, ale je to dôsledok nejakej príèiny. Celkom<br />

normálnym prejavom je aj poèiatoèná fascinácia<br />

objemom aj diverzitou informácií, ktoré sú <strong>na</strong><br />

internete. Ak teda váš blízky denne trávi <strong>na</strong> internete<br />

nieko¾ko hodín, asi <strong>na</strong>jrozumnejšie bude<br />

zisti�, èo <strong>na</strong> internete vyh¾adáva a preèo.<br />

Zamestnávatelia zúria<br />

Tí z vás, ktorí ste niekedy pracovali ako správcovia<br />

poèítaèovej siete vo firme, ste urèite za�ili situáciu,<br />

keï klesla produktivita práce niektorých zamest<strong>na</strong>ncov<br />

a príèinou sa zdala ich pre�a�enos� úlohami,<br />

ktoré predtým zvládali. No <strong>na</strong>pokon sa zistilo,<br />

�e svoj èas jednoducho premrhali – surfovali po<br />

webových <strong>stránkach</strong>, ktoré vôbec nesúviseli s ich<br />

náplòou práce. Ak firma ponúka neobmedzený prístup<br />

do siete internet, je ve¾mi ve¾ká pravdepodobnos�,<br />

�e stráca z<strong>na</strong>èné fi<strong>na</strong>nèné prostriedky surfovaním<br />

zamest<strong>na</strong>ncov po internete. Okrem straty<br />

èasu, ktorý by venovali práci <strong>na</strong>miesto prehliadania<br />

webových stránok, sa výrazne zvyšuje riziko<br />

ohrozenia poèítaèového systému vírusmi, inštaláciami<br />

ne�elaného softvéru a v neposlednom rade<br />

hrozia vá�ne právne problémy v prípade, �e si niektorí<br />

zamest<strong>na</strong>nci s�ahujú nelegálny obsah z internetu<br />

(MP3 hudbu, warez a podobne). Pokia¾ chcete<br />

minimalizova� tieto riziká a zvýši� produktivitu<br />

práce pri zachovaní prístupu <strong>na</strong> internet, mali by<br />

ste predovšetkým zablokova� prístup <strong>na</strong> <strong>na</strong>jèastejšie<br />

<strong>na</strong>vštevované stránky, ktoré nesúvisia s náplòou<br />

práce vašich pracovníkov. Pokia¾ to neodporuje<br />

vnútorným firemným smerniciam, administrátor<br />

siete by vám mal vedie� poveda�, aké stránky sa<br />

<strong>na</strong>jèastejšie objavujú <strong>na</strong> monitoroch vašich podriadených.<br />

Najèastejšie sú to rôzne webmailové stránky,<br />

vyh¾adávacie stránky alebo stránky s ponukou<br />

práce ☺. Rov<strong>na</strong>ko je rozumné zakáza� inštaláciu<br />

programov a s�ahovanie súborov .exe. Jeden údaj<br />

hovorí za všetko – viac ako 70 percent prístupov <strong>na</strong><br />

stránky s erotickým obsahom sa uskutoèní medzi<br />

9. a� 17. hodinou – teda v pracovnom èase!<br />

Volám sa Daniel a som závislý<br />

Ak si doká�ete priz<strong>na</strong>� svoju závislos� alebo ju pozorujete<br />

<strong>na</strong> niekom, mali by pomôc� tieto kroky. Ak<br />

problém nedoká�ete dosta� pod kontrolu alebo cíti-<br />

te, �e situáciu nezvládate, je, samozrejme, rozumné<br />

kontaktova� psychológa.<br />

1. Napíšte si zoz<strong>na</strong>m vecí, ktoré ste pre surfovanie<br />

zanedbali. Budete prekvapení, ko¾ko toho nájdete.<br />

S<strong>na</strong>�te si ich vy<strong>na</strong>hradi�.<br />

2. Zmeòte denný re�im. Ak ste <strong>na</strong>príklad deò zaèí<strong>na</strong>li<br />

kontrolou pošty, teraz váš deò zaènite <strong>na</strong>príklad<br />

varením prvej rannej kávy alebo plánovaním<br />

celého dòa. Jednoducho – s<strong>na</strong>�te sa veci robi� i<strong>na</strong>k.<br />

3. Stanovte si reálny èas, ktorý strávite <strong>na</strong> internete.<br />

Vopred si urèite, ktoré stránky <strong>na</strong>vštívite,<br />

preèo a ko¾ko èasu <strong>na</strong> nich strávite.<br />

4. Zdôverte sa svojim <strong>na</strong>jbli�ším so svojím problémom<br />

a po�iadajte ich o podporu a pomoc.<br />

Ak vám ani tieto kroky nepomohli, obrá�te sa <strong>na</strong><br />

psychológa. Situáciu nez¾ahèujte.<br />

ZÁVISLOS� OD POÈÍTAÈOVÝCH<br />

HIER<br />

Iným, no svojím spôsobom podobným neduhom je<br />

závislos� od poèítaèových hier. Psychológovia sa<br />

v tomto prípade u� jednoz<strong>na</strong>ènejšie vyjadrujú<br />

o závislosti ne� v prípade <strong>na</strong>dmerného vyu�ívania<br />

internetu. Negatívom nie je len závislos�, ale aj<br />

vplyv poèítaèových hier <strong>na</strong> psychiku.<br />

Kým internet vo väèšej miere vyu�ívajú dospelí<br />

¾udia, hry, <strong>na</strong>opak, hrajú zväèša deti, mladiství<br />

a mladí ¾udia od 7 do 28 rokov. V prípade detí,<br />

ktoré tvoria <strong>na</strong>jširšiu skupinu, mô�e skutoène ís�<br />

o záva�ný problém. Die�a sa psychicky len vyvíja<br />

a <strong>na</strong> rôzne stimuly reaguje ove¾a citlivejšie a s vá�nejšími<br />

dôsledkami ako dospelý.<br />

Hry s <strong>na</strong>jväèším rizikom spôsobenia<br />

závislosti<br />

Azda <strong>na</strong>jèastejšie skloòovanou hrou v súvislosti<br />

so závislos�ou je on-line hra EverQuest, známa aj<br />

ako EverCrack (Crack = droga), ktorá má viac ako<br />

400-tisíc aktívnych hráèov. Závislosti od tejto hry<br />

je pripisovaných ve¾a rozvodov, rozpadnutých<br />

vz�ahov a neš�astných osudov. Hra je populár<strong>na</strong><br />

nielen medzi de�mi, ale <strong>na</strong>jmä medzi dospievajúcimi<br />

¾uïmi vo veku od 16 do 20 rokov. Staèí si preèíta�<br />

smutné ¾udské osudy <strong>na</strong> niektorých <strong>stránkach</strong>,<br />

ktoré sa venujú závislosti od tejto hry.<br />

Napríklad YAHOO! má dve diskusné fóra venované<br />

neš�astným obetiam a ich príbuzným. Obe<br />

majú výsti�né názvy: Spouses against EverQuest<br />

(partnerky proti EverQuestu) a EverQuest Widows<br />

(everquestové vdovy). Na týchto internetových<br />

fórach sa doèítate o niektorých ve¾mi smutných<br />

¾udských osudoch. Na diskusnom fóre Spouses<br />

against EverQuest <strong>na</strong>príklad pripisujú a� 20<br />

samovrá�d práve tejto hre (z toho 18 anonymných<br />

neš�astníkov) a k tomu 2 malé deti, ktoré<br />

zomreli v dôsledku zanedbania starostlivosti, keï<br />

rodiè <strong>na</strong>miesto starostlivosti o vlastné deti radšej<br />

<strong>na</strong>háòal drakov po obrazovke. Okrem týchto tragických<br />

príbehov sú diskusné fóra plné príbehov<br />

�iakov, ktorí nedokonèili školu vinou tejto hry,<br />

plné výpovedí neš�astných man�eliek a man�elov,<br />

obviòujúcich túto hru z rozpadu rodiny.<br />

V jednom z príbehov (http://<strong>www</strong>.selfpsychology.<br />

org/_forum/0000014b.htm) <strong>na</strong>príklad hráè viní túto<br />

hru zo zbabraných štúdií <strong>na</strong> strednej škole, rozpadu<br />

vz�ahov a zo znièeného �ivota. Opisuje svoje<br />

stavy eufórie, keï si sadol za poèítaè, a depresívne<br />

momenty, keï musel poèítaè vypnú�. Celých 7<br />

rokov delil <strong>na</strong> èas strávený za poèítaèom hraním<br />

7/2004 PC REVUE 35

R E V U E<br />

tejto aj iných hier a <strong>na</strong> èas, keï o tejto hre rozmýš¾al<br />

a nevedel sa doèka�, kedy sa koneène bude<br />

môc� opä� ponori� do príbehu plného škriatkov,<br />

obrov a hrdinov. V inom príspevku zase matka<br />

prosí o pomoc pre svoju dcéru, ktorú vyhodili zo<br />

školy aj z práce, opustil ju priate¾ a prestala komunikova�<br />

so svojím okolím, komunikuje len so svojimi<br />

priate¾mi v rámci tejto hry. V hre sa stávate<br />

hrdinom vymysleného sveta postáv ako z knihy<br />

J. R. R. Tolkie<strong>na</strong>. To, èo hrozí vznikom závislosti, je<br />

fakt, �e hráè je nútený strávi� dlhé hodiny rozvíjaním<br />

svojej postavy, <strong>na</strong>chádzaním magických predmetov,<br />

spoznávaním nových kúziel a stretávaním<br />

nových virtuálnych priate¾ov. Závislos� od hry si<br />

vypestujú hráèi <strong>na</strong>jmä vïaka svojej dychtivosti po<br />

doko<strong>na</strong>losti v tomto virtuálnom svete, kde mô�e<br />

by� ka�dý mocný a krásny. Psychológovia vidia príèinu<br />

práve v prebudení jednej ¾udskej vlastnosti –<br />

zvedavosti. Hráè toti� trávi mnoho a mnoho hodín<br />

za poèítaèom, aby <strong>na</strong>šiel èo len jeden magický<br />

predmet, ktorý ho v hre urobí mocnejším. Keï ho<br />

získa, chce viac, je zvedavý, èo nájde ïalej, a neprestane,<br />

kým to nedosiahne. Keby toti� prestal, priz<strong>na</strong>l<br />

by tak prehru a to, èoho sa <strong>na</strong>jviac obáva – �e<br />

všetko bola len strata èasu. Preto neustále <strong>na</strong>preduje<br />

a získava virtuálnu moc. Niektorí závislí hráèi,<br />

ktorí dokázali s touto hrou presta�, po nieko¾kých<br />

rokoch <strong>na</strong>príklad predali svoje postavy <strong>na</strong> aukènom<br />

serveri Ebay aj za viac ako 4500 USD/kus.<br />

Okrem tejto milovanej a nenávidenej hry je, samozrejme,<br />

mno�stvo ïalších, od ktorých sú závislí<br />

mladí ¾udia. Rebríèek vedú bezkonkurenène on-line<br />

hry, pri ktorých hráè získava ilúziu vlastnej doko<strong>na</strong>losti<br />

a moci.<br />

Tak ako aj pri iných závislostiach treba problém<br />

<strong>na</strong>jprv pomenova� a potom ho zaèa� rieši�.<br />

Maressa Hecht Orzack z McLeanovej nemocnici<br />

pri Harvarde, popredná psychologièka, ktorá sa<br />

venuje závislosti od poèítaèových hier, sa s<strong>na</strong>�í<br />

vášnivých hráèov lieèi� kognitívnymi terapiami,<br />

kde pacienti a<strong>na</strong>lyzujú príèiny, pocity, ktoré ich<br />

vedú k hraniu hier, chatovaniu <strong>na</strong> poèítaèi a podobne.<br />

V skupine sa následne s<strong>na</strong>�ia prís� <strong>na</strong> to,<br />

èo mô�e tieto potreby alter<strong>na</strong>tívne uspokoji�, èím<br />

sa dá vyhnú� recidíve.<br />

Zabil som kamaráta – <strong>na</strong> vine je hra!<br />

Vplyv poèítaèových hier <strong>na</strong> psychiku mladistvých<br />

je ve¾mi èasto diskutovaná téma. Zatia¾ èo výrobcovia<br />

hier tvrdia, �e zabíjajú ¾udia, a nie hry, psychológovia<br />

sú pomerne jednoz<strong>na</strong>èní – poèítaèové<br />

hry majú vplyv <strong>na</strong> psychiku detí. Jedným dychom<br />

však dodávajú, �e ak aj die�a hrá riadne krvavú<br />

hru, tá z neho neurobí vraha. Poèítaèová hra však<br />

mô�e by� istým katalyzátorom, ktorý v kombinácii<br />

so zlou výchovou, ale aj genetickými danos�ami<br />

èi skôr poruchami mô�e vies� ku skratovému<br />

ko<strong>na</strong>niu. Odporúèania sú jednoz<strong>na</strong>èné – ak<br />

máte deti, dávajte pozor, èo hrajú, ko¾ko èasu trávia<br />

za poèítaèom a ako sa mení ich správanie.<br />

Najspo¾ahlivejším ukazovate¾om pod¾a psychológov<br />

je prospech v škole. Deti alebo mladiství<br />

závislí od poèítaèových hier toti� nemô�u by�<br />

súèasne aj dobrými študentmi. Ïalšími príz<strong>na</strong>kmi<br />

sú nervozita, nespavos�, nekomunikatívnos�<br />

a klamanie. Èlovek by mal v�dy vedie�, �e hra je<br />

len hra, ale on �ije v realite.<br />

36 PC REVUE 7/2004<br />

Rebríèek <strong>na</strong>jkontroverznejších hier<br />

všetkých dôb (pod¾a GameSpot.com)<br />

10. Shadow Warrior – vraj rasistický titul, <strong>na</strong>mierený<br />

proti Japoncom, zneva�ujúci ich kultúru<br />

9. Carmageddon – dostávate body a peniaze za<br />

to, �e brutálnym spôsobom zrá�ate chodcov<br />

svojím autom<br />

8. Duke Nukem 3D – ako ¾ahkomyse¾ný vojak<br />

Duke strie¾ate po všetkom, èo sa hýbe, platíte<br />

prostitútkam, aby sa vyzliekli; hra je oz<strong>na</strong>èovaná<br />

ako sexistická, propagujúca neúctu k �enám<br />

7. Phantasmagoria – adventúra, v ktorej sa<br />

v krátkych videách objaví okrem hektolitrov<br />

krvi aj brutálne znásilnenie; ve¾a obchodov<br />

v USA hru nepredávalo vôbec, Austrália úplne<br />

zakázala jej predaj<br />

6. Soldier of Fortune – prvýkrát mô�ete nepriate¾om<br />

odstre¾ova� konèatiny a tí zomierajú po<br />

stovkách; pri nieko¾kých tragédiách, kde<br />

mladí ¾udia zobrali do rúk ozajstné zbrane<br />

a obrátili ich proti ¾uïom, sa práve táto hra<br />

pova�ovala za jednu z príèin; dodnes ju uvádzajú<br />

ako príklad <strong>na</strong>jväèšieho násilia v hrách<br />

5. Kingpin – FPS hra plná neslušných slov a úplnej<br />

bezcitnosti voèi ¾uïom; u� nestrie¾ate zloèincov,<br />

ale jednoducho ¾udí od „konkurencie“<br />

4. EverQuest – dodnes populár<strong>na</strong> on-line hra,<br />

ktorú mô�ete prakticky hra� veène – teda pokia¾<br />

budete ma� 13 USD mesaène <strong>na</strong> paušál,<br />

ktorý musíte zaplati� za mo�nos� hra�; hru<br />

urobil neslávne známou medializovaný prípad<br />

samovra�dy istého Amerièa<strong>na</strong>, ktorého<br />

matka uviedla ako príèinu jeho skratového<br />

rozhodnutia práve závislos� od tejto hry<br />

3. Panty Rider – zdru�enie Ockovia a dcéry Ameriky<br />

hru odsúdilo priamo v CNN aj v US Today<br />

ako príklad dehonestovania �ien; hra pravdepodobne<br />

nemohla ma� lepšiu publicitu a bez<br />

toho by si ju mo�no ani nikto nevšimol, takto<br />

sa jej však predali státisíce<br />

2. Postal – mo�no <strong>na</strong>jbrutálnejšia hra všetkých<br />

dôb – hlavný hrdi<strong>na</strong> hry nestrie¾a do mimozemš�anov<br />

ani do zloèincov, ale všetkými<br />

mo�nými spôsobmi brutálne zabíja obyèajných<br />

¾udí <strong>na</strong> uliciach vrátane �ien a detí<br />

1. Doom – hra, ktorá sa stala <strong>na</strong>jznámejšou stie-<br />

¾aèkou z poh¾adu prvej osoby a ktorá vy<strong>na</strong>šla<br />

nový �áner; kritici ju oz<strong>na</strong>èujú ako simulátor<br />

masového zabíjania a je u� desa� rokov predmetom<br />

rôznych útokov a �alôb; v porov<strong>na</strong>ní<br />

so súèasnými hrami sa však pýtate, kde je násilie<br />

v tejto hre<br />

Ïalšia mimoriadne ostro <strong>na</strong>pádaná, ale o to populárnejšia<br />

hra je <strong>na</strong>príklad Grand Theft Auto (ste zloèinec<br />

plniaci rôzne kriminálne úlohy), kde mô�ete<br />

zabíja� okoloidúcich nevinných ¾udí; hre chýba<br />

akáko¾vek morálka.<br />

Poslednou mimoriadne brutálnou hrou je titul<br />

Manhunt, kde sa ako masový vrah, odsúdený <strong>na</strong><br />

smr� a predaný istému úchylnému producentovi<br />

„skutoèných“ vrá�d, stávate hlavným hrdinom<br />

v jeho sadistickom filme. Úlohou filmu je vra�di�<br />

a vra�di�. Poèas svojej krvavej výpravy poèúvate<br />

neustále jeho úchylné poznámky a rady, ako èo<br />

<strong>na</strong>jbrutálnejšie zavra�di� protivníka. Ak si predstavím,<br />

�e túto hru by mal hra� <strong>na</strong>príklad môj 10roèný<br />

syn, a� sa mi vlasy dupkom stavajú. Myslím<br />

si, �e aj tomu <strong>na</strong>jväèšiemu zástancovi „slobody slova<br />

a prejavu“ prostredníctvom poèítaèových hier<br />

propagujúcich sadizmus a krutos� <strong>na</strong>jhrubšieho<br />

zr<strong>na</strong> by asi zamrzol úsmev <strong>na</strong> tvári, keby videl<br />

svoju ratoles� noc èo noc vra�di� ¾udí <strong>na</strong> obrazovke<br />

Aby sme tému trocha od¾ahèili, tu je 10 veselších<br />

symptómov závislosti od internetu:<br />

1. Na diskotéke sa prihovoríte sympatickej dievèine:<br />

„Èau, akú máš domácu stránku?“<br />

2. Keï èítate èlánok v novinách, skúšate stláèa�<br />

hrubo oz<strong>na</strong>èené slová.<br />

3. Vaše deti sa volajú Dotkom, Mozilla a Linux.<br />

4. Váš <strong>na</strong>jlepší priate¾ sa volá Pir8 a nikdy v �ivote<br />

ste ho nevideli.<br />

5. Keï sa v noci o 3:00 zobudíte a musíte ís� <strong>na</strong> WC,<br />

cestou spä� si skontrolujete e-maily.<br />

6. Vysmievate sa ¾uïom, ktorí stále pou�ívajú<br />

modemové pripojenie.<br />

7. Váš pes má vlastnú domovskú stránku.<br />

8. ...aj vaše rybièky<br />

9. Výplatu prepoèítavate <strong>na</strong> minúty internetového<br />

pripojenia, prípadne <strong>na</strong> prenesené gigabajty.<br />

10. Vo vo¾bách ste volili stranu s <strong>na</strong>jlepšou webovou<br />

stránkou.<br />

monitora. Hra je síce urèená pre hráèov od 15<br />

rokov, ale buïme úprimní, ako zaruèíme, �e podobné<br />

hry nehrajú mladšie deti? Aký je vlastne zmysel<br />

zábavy spôsobovaním bolesti druhým a rozsievaním<br />

smrti? Otázne je aj to, èi má výz<strong>na</strong>m podobné<br />

hry zakazova�. Zákaz toti� vo väèšine prípadov len<br />

vzbudí ïalší záujem a zvýši predajnos� herného<br />

titulu.<br />

Tak ako priatelia, ste aj vy tak trocha závislí od<br />

internetu alebo od hier? Priznám sa, ja pod¾a niektorých<br />

definícií urèite. Neberte to tragicky, taká je<br />

asi doba. Keby ste niekomu pred 15 rokmi povedali,<br />

�e be�ne pracujete 12 – 15 hodín, tak by vás<br />

pravdepodobne poslali k psychológovi, prípadne<br />

rovno k psychiatrovi. Dnes u� pomaly posielame<br />

k psychiatrovi tých, ktorí pracujú „len“ osem hodín<br />

a cez víkendy chodia do prírody. Závislos� má<br />

mnoho tvárí a podôb – závislos� od práce, peòazí,<br />

partnera, detí, vzdelávania èi od informácií. Mo�no<br />

jediné, èo mô�eme urobi�, je nájs� istú rovnováhu<br />

medzi tými <strong>na</strong>šimi závislos�ami.<br />

�

Dnešní tee<strong>na</strong>geri v podstate<br />

nepoz<strong>na</strong>jú hudbu ulo�enú <strong>na</strong><br />

gramofónových platniach<br />

a gramofón ako zdroj hudby im<br />

niè nehovorí. Pritom to nie je<br />

tak dávno, ako sa ich rodièia<br />

v èase svojho dospievania<br />

be�ne zhovárali o hudobných<br />

skupinách, vzájomne si<br />

po�ièiavali platne SP (single<br />

play) èi LP (long play)<br />

a zápalisto obhajovali svojich<br />

speváckych favoritov. Debaty<br />

venované hudobnej oblasti sú<br />

medzi dnešnými mladými ¾uïmi<br />

urèite ve¾mi podobné, pravda,<br />

okrem jednej výnimky. Technika<br />

sa podstatne zmenila. Dnes<br />

sú v móde CD prehrávaèe,<br />

postupne ich <strong>na</strong>hrádzajú<br />

prístroje DVD a medzi<br />

prenosnými kra¾ujú druhy<br />

podporujúce formáty<br />

s komprimovaným záz<strong>na</strong>mom,<br />

väèšinou MP3.<br />

Staršie <strong>na</strong>hrávky èasto oslovia aj súèasných<br />

mladých milovníkov hudby. Èo však s gramofónovou<br />

platòou? Treba ma� v prvom<br />

rade k dispozícii gramofón, potom poèítaè so zvukovou<br />

kartou, predzosilòovaè (<strong>na</strong>hradi� sa dá aj<br />

stolovým zosilòovaèom s gramofónovým vstupom)<br />

a vhodný poèítaèový program <strong>na</strong> spracovanie zdigitalizovanej<br />

hudby. Po prepojení gramofónu cez<br />

predzosilòovaè s poèítaèom spustíme program,<br />

<strong>na</strong>stavíme potrebné parametre a mô�eme digitalizova�.<br />

38 PC REVUE 7/2004<br />

Z vinylu<br />

do digitálu<br />

� Ján Géci<br />

PRIPOJENIE<br />

Pri pripájaní jednotlivých zariadení treba zabráni�<br />

vzniku uzemòovacej sluèky. Gramofón, predzosilòovaè<br />

(zosilòovaè) a poèítaè pripojíme <strong>na</strong> jednu<br />

fázu, èi�e berieme elektrinu z rov<strong>na</strong>kej zásuvky<br />

(pou�ijeme predl�ovaèku s viacerými výstupmi).<br />

Odpojíme všetky ostatné momentálne nepotrebné<br />

káble okrem prepojenia zvukového výstupu z gramofónu<br />

do poèítaèa. To platí predovšetkým vtedy,<br />

keï pou�ijeme stolový zosilòovaè alebo prijímaè<br />

(receiver). Keby sa <strong>na</strong>priek tomu objavil brum,<br />

mo�no ešte skúsi� otoèi� dvojkolíkovú vidlicu <strong>na</strong>pájacieho<br />

kábla gramofónu, aby sa zmenila pozícia jej<br />

kontaktov k zásuvke.<br />

Kábel <strong>na</strong> zvukový výstup z gramofónu má zvyèajne<br />

konektor typu DIN, èo mô�e pre niekoho<br />

v prvom momente z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� problém. Súèasné<br />

predzosilòovaèe pre PC aj stolové zosilòovaèe toti�<br />

pou�ívajú <strong>na</strong>jèastejšie konektory cinch (RCA), prípadne<br />

jack. Najlepšie riešenie pri spomí<strong>na</strong>nej situácii<br />

predstavujú be�ne dostupné prepojovacie (redukèné)<br />

káble, ktoré <strong>na</strong> vstupe pou�ívajú koncovku<br />

Principiálne prepojenie gramofónu s PC cez<br />

predzosilòovaè alebo zachytávacie zariadenie<br />

Parametre a kvalita jednotlivých zvukových formátov<br />

DIN (vyhotovenie zásuvka – slangovo sa oz<strong>na</strong>èuje<br />

ako samica) a <strong>na</strong> výstupe cinch, prípadne jack (vyhotovenie<br />

vidlica – slangovo sa oz<strong>na</strong>èuje ako samec).<br />

PROGRAMY<br />

Softvéru máme <strong>na</strong> výber dostatok. Buï ho kúpime<br />

spoloène s predzosilòovaèom, alebo mô�e by� súèas�ou<br />

programového balíka dodávaného s <strong>na</strong>pa-<br />

¾ovaèkou CD èi DVD, prípadne lepšie vybavenej<br />

zvukovej karty. A <strong>na</strong>pokon tí <strong>na</strong>jnároènejší ho<br />

nájdu ako prídavok pri niektorých softvéroch <strong>na</strong><br />

spracovanie zvuku z vyššej cenovej a kvalitatívnej<br />

kategórie. Hlavnou úlohou programu popri konverzii<br />

hudby z a<strong>na</strong>lógovej podoby do digitálnej je následné<br />

potlaèenie šumu a odstránenie mo�ného<br />

praskania, ktoré vzniká pri prehrávaní starších doškrabaných<br />

platní.<br />

Lepšie vybavená verzia softvéru Nero 6 Ultra<br />

Edition od spoloènosti Ahead (<strong>www</strong>.nero.com<br />

alebo <strong>www</strong>.ahead.com) obsahuje program Sound-<br />

Trax, ktorý mo�no pou�i� <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nú konverziu<br />

hudby z LP alebo kazety do poèítaèa a jej<br />

vyèistenie od šumu a praskania. Na ïalšie nároènejšie<br />

úpravy zdigitalizovaných skladieb poslú�i<br />

Wave Editor. Aj súèas�ou WinOnCD od Roxio<br />

(<strong>www</strong>.roxio.de) je editor s mo�nos�ou rôznych<br />

úprav zvukových súborov, medzi nimi nechýba<br />

funkcia Maturize <strong>na</strong> odstránenie praskania LP.<br />

Siahnu� sa dá aj po programoch Steinberg Clean<br />

od firmy Pin<strong>na</strong>cle (<strong>www</strong>.steinberg.net), Sound<br />

Kodér Dátový tok (kb/s) Najvyššia frekvencia Najvyššia frekvencia Kvalita zvuku pri dátovom toku<br />

pri 64 kb/s 1) pri 48 kb/s 1)<br />

80 kb/s 64 kb/s 48 kb/s<br />

aacPlus 16 – 448 20,29 16,32 ve¾mi dobrá dobrá uspokojivá<br />

Ogg 32 – 350 15,02 14,99 ve¾mi dobrá dobrá uspokojivá<br />

WMA 9 22 – 160 12,42 11,89 ve¾mi dobrá dobrá uspokojivá<br />

mp3PRO 32 – 320 16,39 16,25 dobrá uspokojivá dostatoèná<br />

AAC 32 – 320 2) 13,34 9,72 dobrá uspokojivá dostatoèná<br />

MP3 20 – 320 2) 9,86 8,04 uspokojivá dostatoèná nedostatoèná<br />

1) V kilohertzoch (kHz) – vyššie frekvencie u� kodér orezáva.<br />

2) Odlišuje sa pod¾a výrobcu – rôzne sú <strong>na</strong>jni�šie aj <strong>na</strong>jvyššie frekvencie.<br />

Rescue od Terratecu (<strong>www</strong>.terratec.com), Gold-<br />

Wave od GoldWave Inc. (<strong>www</strong>.goldwave.com),<br />

Adobe Audition (<strong>www</strong>.adobe.com) – tento program<br />

mnohí poz<strong>na</strong>jú ešte pod pôvodným názvom Cool<br />

Edit, ne� ho od firmy Syntrillium kúpila Adobe. Do<br />

profesionálnej kategórie patrí Sound Forge od<br />

Sonic Foundry (<strong>www</strong>.soundforge. com), dnes u� vo<br />

vlastníctve spoloènosti Sony. Výber je ešte širší,<br />

siaha od freeware cez shareware a� po výkonné

a primerane drahé profesionálne programy.<br />

KOMPRIMÁCIA<br />

Nasleduje konverzia z poèítaèového<br />

štandardu PCM (súbory typu wav) do<br />

úsporného komprimovaného, vhodného<br />

pre prenosné prehrávaèe. Vyu�íva sa pri<br />

tom systém stratovej kompresie, èo z<strong>na</strong>mená,<br />

�e sa orezávajú vysoké, pre ucho<br />

väèšiny ¾udí u� nepoèute¾né frekvencie.<br />

Hranicu predstavuje 16 kilohertzov<br />

(kHz) pre dospelých ¾udí, mladí ¾udia<br />

však vnímajú šumy a� do frekvencie<br />

20 kHz. Prínos kompresie je výz<strong>na</strong>mný –<br />

skladby vo formáte MP3 s dátovým<br />

tokom 128 kb/s sú desa�krát menšie ako<br />

originál a dosahujú pritom dobrú kvalitu.<br />

V súèasnosti <strong>na</strong>jrozšírenejším a <strong>na</strong>jpou�ívanejším<br />

formátom je MP3, ale existujú a vyu�ívajú<br />

sa aj ïalšie, <strong>na</strong>príklad mp3PRO, Ogg, WMA, AAC<br />

a aacPlus. Momentálne <strong>na</strong>jkvalitnejší je kodér<br />

aacPlus, ale jeho nevýhodou je zatia¾ malé rozšírenie.<br />

Na dosiahnutie ešte prijate¾nej kvality treba<br />

pri všetkých kodéroch <strong>na</strong>stavi� dátový tok minimálne<br />

<strong>na</strong> 80 kb/s, ni�šie ís� nie je vhodné. Skoro<br />

všetky (výnimkou sú aacPlus a Ogg) toti� pri ni�šom<br />

bitrate v porov<strong>na</strong>ní s nekomprimovaným originálom<br />

zrete¾ne strácajú <strong>na</strong> kvalite.<br />

Z h¾adiska budúcnosti je momentálne <strong>na</strong>jperspektívnejším<br />

zvukovým formátom aacPlus, preto�e<br />

má <strong>na</strong>jvyššiu efektivitu a je súèas�ou štandardu<br />

MPEG-4, èo ho robí zaujímavým nielen pre<br />

poèítaèovú, ale aj pre multimediálnu oblas�. Zatia¾<br />

ho pou�íva firma Ahead vo svojom <strong>na</strong>pa¾ovacom<br />

programe Nero 6. Kodér aacPlus vychádza z predchodcu<br />

AAC a ïalej ho podstatným spôsobom<br />

zlepšuje pou�itím nových technológií. Z nich rozhodujúcou<br />

pri zvýšení kvality je SBR (Spectral<br />

Band Replication – spektrál<strong>na</strong> pásmová replikácia),<br />

ktorá pri bitrate okolo 64 kb/s ukladá informácie<br />

o štruktúre vysokých frekvencií a následne pri<br />

prehrávaní ich dekodér <strong>na</strong>èíta a rekonštruuje.<br />

Z toho súèasne vyplýva skutoènos�, �e pri spomí<strong>na</strong>nej<br />

technológii nemo�no zachova� vernos� originálnej<br />

skladbe, rekonštrukcia nemô�e by� stopercentná.<br />

Pri pou�ití dátového toku <strong>na</strong>d 100 kb/s<br />

znie hudba kódovaná s vyu�itím SBR horšie ako<br />

u konkurentov. To však nepreká�a, preto�e pri<br />

spomí<strong>na</strong>nom bitrate je spektrál<strong>na</strong> pásmová replikácia<br />

zbytoèná, lebo je dostatok priestoru <strong>na</strong> vy-<br />

R E V U E<br />

soké frekvencie, netreba niè orezáva� ani<br />

rekonštruova�.<br />

Technológia SBR sa vyu�íva aj v kodére<br />

mp3PRO, ten však nedosahuje efektivitu<br />

aacPlus. Spôsobuje to fakt, �e základom<br />

je u� preko<strong>na</strong>ný formát MP3 a k nemu<br />

je doplnená SBR. Lepšie je <strong>na</strong> tom<br />

kodér AAC, vyhlásený za <strong>na</strong>sledovníka<br />

MP3, ktorého licencie majú Sony, Fraunhoferov<br />

inštitút, Dolby Laboratories<br />

a AT&T. Fraunhoferov inštitút podobne<br />

ako MP3 vyvinul aj formát AAC a ten kvalitou<br />

prekonáva úroveò svojho predchodcu.<br />

Kodér AAC vyu�íva <strong>na</strong>príklad spoloènos�<br />

Apple, ktorá ho zabudovala do svojho<br />

QuickTime 6 a aj hudbu vo svojom<br />

internetovom obchode iTunes ponúka<br />

v tomto zvukovom formáte.<br />

AKÝ FORMÁT POU�I�?<br />

Otázka <strong>na</strong> prvý poh¾ad �a�ká, ale v koneènom dôsledku<br />

jednoz<strong>na</strong>èná. V zahranièných testoch ako<br />

<strong>na</strong>jlepší vyšiel aacPlus, za ním sa umiestnil Ogg<br />

a a� potom ostatné. Len�e nie v�dy sa <strong>na</strong> trhu presadí<br />

<strong>na</strong>jvyššia kvalita a pre pou�ívate¾a popri cene<br />

rozhoduje rozšírenie, dostupnos� a mo�nos�<br />

nekomplikovaného uplatnenia. V týchto parametroch<br />

je momentálne nepreko<strong>na</strong>te¾ný MP3. Aby ho<br />

aacPlus <strong>na</strong>hradil, potrebuje podporu ve¾kých softvérových,<br />

hardvérových a multimediálnych výrobcov.<br />

Iba to mu umo�ní preniknú� aj do stolových èi<br />

prenosných prehrávaèov.<br />

�<br />

7/2004 PC REVUE 39

R E V U E<br />

Nanotechnológie III.: Nanorúrky<br />

„Superhmota“ � Branislav Madoš<br />

Medzi pozoruhodné oblasti výskumu v rámci <strong>na</strong>notechnológií<br />

patria miniatúrne objekty, <strong>na</strong>zvané <strong>na</strong>norúrky. Na ich<br />

charakterizovanie sa pou�ívajú superlatívy a aj èíselné údaje<br />

opisujúce ich vlastnosti pripomí<strong>na</strong>jú skôr astronomické pomery.<br />

Mnohými parametrami predstihnú klasické materiály sto−,<br />

niekedy aj tisícnásobne. Sú silnejšie ako oce¾, pritom pru�né<br />

ako plast, vedú elektrický prúd lepšie ako akýko¾vek iný materiál.<br />

S¾ubujú ve¾a prevratných zmien vo viacerých oblastiach<br />

priemyslu a aj v informaèných technológiách. Preto sme im<br />

venovali tretiu èas� nášho seriálu.<br />

Definícia <strong>na</strong>norúrok mô�e znie� trochu šalamúnsky.<br />

Hovorí, �e ide o fulerény v tvare<br />

cylindra alebo valca. Najjednoduchšie si ich<br />

mo�no predstavi� ako vrstvu štruktúry grafitu,<br />

ktorá je skrútená do tvaru rúrky. V poèiatoèných<br />

fázach výskumu boli tvorené uhlíkom, dnes, aj keï<br />

uhlík stále preva�uje, boli experimentálne vytvorené<br />

aj z kremíka, zlata, striebra alebo z iných prvkov.<br />

Nanorúrky mo�no rozdeli� pod¾a toho, èi je ich<br />

ste<strong>na</strong> tvorená jednou alebo viacerými vrstvami.<br />

Jednovrstvové <strong>na</strong>norúrky, ktorých priemer dosahuje<br />

1 a� 5 nm, majú vynikajúce mechanické vlastnosti<br />

a sú dôle�itejšie ako viacvrstvové <strong>na</strong>norúrky.<br />

Tie sú tvorené stenou pozostávajúcou z viacerých<br />

vrstiev, ktorých mô�e by� a� 50. Ich vnútorný priemer<br />

je 1,5 a� 15 nm, vonkajší priemer dosahuje 2,5<br />

a� 30 nm. Vyz<strong>na</strong>èujú sa väèším poètom štrukturálnych<br />

defektov.<br />

VLASTNOSTI<br />

Nanorúrky sa vyz<strong>na</strong>èujú nezvyèajnou pevnos�ou.<br />

Sú a� stonásobne pevnejšie ako oce¾, prièom sú<br />

šes�násobne ¾ahšie. Pre porov<strong>na</strong>nie: kevlar, materiál<br />

pou�ívaný pri konštruovaní nepriestrelných<br />

viest, je iba pä�násobne pevnejší ako oce¾ pri rov<strong>na</strong>kej<br />

hmotnosti. Súèasne sú <strong>na</strong>norúrky vynikajúcimi<br />

vodièmi elektrického prúdu a tepla. Pri vhodnom<br />

chemickom zlo�ení prostredia a dodr�aní ïalších<br />

podmienok, ako je <strong>na</strong>príklad vhodná koncentrácia<br />

<strong>na</strong>norúrok, sú schopné samoorganizovania<br />

40 PC REVUE 7/2004<br />

sa do zlo�itejších štruktúr. Jednovrstvové <strong>na</strong>norúrky<br />

sú schopné samoopravovania. Chýbajúci atóm<br />

uhlíka v štruktúre je toti� <strong>na</strong>hradený posunom<br />

iných atómov tak, aby štruktúra <strong>na</strong>norúrky zostala<br />

v perfektnom stave.<br />

VÝROBA<br />

V zásade existujú dve hlavné metódy výroby <strong>na</strong>norúrok.<br />

Prvou z nich je pôsobenie laserového lúèa <strong>na</strong><br />

povrch grafitu, druhou metódou je striekanie plynu,<br />

ako je metán alebo CO 2 , <strong>na</strong> metalický katalyzátor.<br />

Experimentuje sa aj s ïalšími mo�nos�ami ich<br />

výroby.<br />

Pri výrobe jednovrstvových <strong>na</strong>norúrok vznikajú<br />

zmesi obsahujúce <strong>na</strong>norúrky s vlastnos�ami polovodièov<br />

typu p a metalickými vlastnos�ami. Pre<br />

uplatnenie <strong>na</strong>norúrok v praxi je však dôle�ité tieto<br />

dve fázy oddeli� a vytvori� purifikované polovodièové<br />

a metalické frakcie. Metódy purifikácie sú<br />

predmetom výskumu a existuje viacero princípov.<br />

Jedno z riešení poz<strong>na</strong>jú vedci z univerzity v Karlsruhe,<br />

ktorí doká�u oddeli� metalickú frakciu pomocou<br />

elektroforézy.<br />

MANIPULÁCIA<br />

Po vyrobení je potrebné <strong>na</strong>norúrkami manipulova�<br />

a integrova� ich do prostredia, èo je však ne¾ahká<br />

úloha. V prípade stavby zobrazovaèov alebo chemických<br />

senzorov je situácia jednoduchá, preto�e<br />

pomô�e princíp samoorganizácie, v iných prípadoch,<br />

<strong>na</strong>príklad ak konštruujeme tranzistory, to<br />

HISTÓRIA<br />

70.roky Harry Kroto a Dave Walton sa pokúšali syntetizova� dlhé uhlíkové re�azce.<br />

80. roky boli vytvorené fulerény C-60.<br />

1991 japonský vedec Sumio Iijima objavil mnohovrstvové <strong>na</strong>norúrky.<br />

1993 Sumio Iijima objavil monovrstvové <strong>na</strong>norúrky.<br />

1993 boli syntetizované monovrstvové <strong>na</strong>norúrky.<br />

1996 Ebessen vytvoril väèšie mno�stvo purifikovaných <strong>na</strong>norúrok.<br />

1997 boli rozpoz<strong>na</strong>né vynikajúce vlastnosti <strong>na</strong>norúrok, spojené s vedením elektrického prúdu.<br />

2001 IBM vytvorila integrovaný obvod tvorený jedinou <strong>na</strong>norúrkou.<br />

Elektronická textília s vtkanými <strong>na</strong>norúrkovými vlák<strong>na</strong>mi<br />

Detail vlák<strong>na</strong> tvoreného <strong>na</strong>norúrkami<br />

však u� také jednoduché nie je, preto�e ka�dú<br />

<strong>na</strong>norúrku treba individuálne pripoji� k elektródam.<br />

Preto sa mimoriadne úsilie venuje zvládnutiu<br />

techník manipulácie s <strong>na</strong>norúrkami.<br />

Na manipuláciu s nimi sa vyvíjajú iné <strong>na</strong>nozariadenia,<br />

ako sú <strong>na</strong>príklad mikroelektromechanické<br />

zariadenia, pomôc� doká�u aj samotné <strong>na</strong>norúrky.<br />

Vedcom z Kalifornskej univerzity v Berkeley sa<br />

<strong>na</strong>príklad podarilo vytvori� viacvrstvové <strong>na</strong>norúrky,<br />

ktoré doká�u prenáša� presne definované štruktúry<br />

z jedného svojho konca <strong>na</strong> druhý, tzv. montá�ny<br />

koniec. Smer prenosu však mô�e by� aj opaèný.<br />

Najnovším objavom v manipulácii s <strong>na</strong>norúrkami<br />

je ich premiestòovanie pomocou laserových<br />

lúèov. Pomocou lasera mo�no premiestòova� ove¾a<br />

väèšie èastice, patria medzi ne <strong>na</strong>príklad �ivé<br />

bunky. Nanorúrky sú však rádovo stonásobne menšie,<br />

a preto bolo nevyhnutné túto metódu modifikova�.<br />

Namiesto jedného lúèa sa tak pou�íva väèšie<br />

mno�stvo lúèov (a� do dvoch stoviek).<br />

VYU�<strong>IT</strong>IE<br />

Nanorúrky majú bohaté mo�nosti vyu�itia tak<br />

v elektrotechnickom, ako aj chemickom priemysle<br />

a mô�u z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� vá�nu konkurenciu pre iné technológie.<br />

Èasto disponujú vlastnos�ami, ktoré i<strong>na</strong>k<br />

nie je mo�né dosiahnu�.

INTEGROVANÉ OBVODY<br />

Vedci sa sústreïujú <strong>na</strong> inkorporovanie <strong>na</strong>norúrok<br />

do klasických integrovaných obvodov, èím vytvárajú<br />

hybridné integrované obvody. Nanorúrky sa<br />

v týchto èipoch uplatòujú v obidvoch svojich formách.<br />

V polovodièovej forme sa pou�ívajú pri konštruovaní<br />

tranzistorov. Teoreticky bola takáto<br />

Nanorúrky Nanorúrky ako solárne èlánky<br />

mo�nos� opísaná u� v roku 1974, ale problémom<br />

pri praktickej realizácii takéhoto tranzistora bola<br />

manipulácia s jednotlivými molekulami <strong>na</strong>norúrok,<br />

ktoré musia by� pripojené k elektródam. V súèasnosti<br />

je tento problém vyriešený a <strong>na</strong>norúrky u�<br />

mo�no pripája� k elektródam pomerne ¾ahko. Výhodou<br />

takýchto tranzistorov je ich malá ve¾kos�.<br />

Nanorúrky pou�ité <strong>na</strong> ich konštrukciu majú hrúbku<br />

iba 1 – 2 nm, èo umo�òuje výrazne zvýši� hustotu<br />

integrácie <strong>na</strong> èipoch. Teoreticky je u� teraz<br />

mo�né z <strong>na</strong>norúrok zostavi� celé mikroprocesory,<br />

ktorých hustota integrácie a aj výkonnos� by mali<br />

preko<strong>na</strong>� dnešné špièkové mikroprocesory.<br />

Historicky prvé takto vytvorené tranzistory disponovali<br />

malým výkonom, ktorý sa však darilo kontinuálne<br />

zvyšova� a v súèasnosti sú tieto tranzistory<br />

svojou rýchlos�ou úplne konkurencieschopné v sú-<br />

�a�i s klasickými kremíkovými tranzistormi. Súèasné<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšie „<strong>na</strong>norúrkové“ tranzistory pracujú <strong>na</strong><br />

frekvenciách rádovo v gigahertzoch. Americký<br />

vedec Peter Burke <strong>na</strong>príklad zostrojil tranzistor pracujúci<br />

<strong>na</strong> frekvencii 2,6 GHz. Tento úspech je zatia¾<br />

podmienený nízkou teplotou prostredia, ktorá<br />

aktuálne predstavuje 4K. Predpokladá sa však, �e u�<br />

èoskoro bude mo�né dosahova� podobné parametre<br />

pri izbovej teplote. Predpokladá sa takisto, �e výkonnostný<br />

limit <strong>na</strong>norúrkových tranzistorov le�í<br />

v oblasti terahertzov, èo je tisíckrát väèšia jednotka<br />

ako gigahertz. V rámci integrovaných obvodov mo�no<br />

vyu�i� aj metalické vlastnosti <strong>na</strong>norúrok a vytvá-<br />

ra� tak vodièe prepájajúce jednotlivé komponenty<br />

èipu. Podarilo sa u� vytvori� vodièe s då�kou 40 mikrometrov<br />

v perfektnom stave a 120-mikrometrové<br />

vodièe s miernymi defektmi.<br />

PAMÄTE<br />

Nanorúrky s¾ubujú obrovský pokrok v konštrukcii<br />

pamä�ových èipov. Hustota, s akou je mo�né zaz<strong>na</strong>menáva�<br />

dáta, by toti� vïaka nim mala stúpnu�<br />

desa�tisícnásobne.<br />

Produkcii <strong>na</strong>nopamätí sa venuje spoloènos�<br />

Nantero /3./. V jej výrobnom portfóliu by sa mali<br />

objavi� pamäte s názvom NRAM, ktoré by prostredníctvom<br />

<strong>na</strong>norúrok mali by� schopné <strong>na</strong>hradi�<br />

DRAM, SRAM, ako aj flash pamäte. Nantero v súèasnosti<br />

vlastní 10 patentov smerujúcich k výrobe<br />

<strong>na</strong>norúrkových hybridných obvodov <strong>na</strong> klasických<br />

výrobných zariadeniach, pou�ívaných pri produkcii<br />

obvodov CMOS. NRAM by mala ma� výz<strong>na</strong>mné<br />

prednosti v podobe vyššej hustoty zápisu dát pri<br />

menšej spotrebe energie a vyššiu mechanickú odolnos�,<br />

ako aj odolnos� teplu, chladu a pôsobeniu<br />

elektromagnetizmu. Nantero predpokladá, �e pa-<br />

R E V U E<br />

mä� NRAM bude schopná pracova� 20-násobne<br />

rýchlejšie ako súèasné pamäte RAM.<br />

Trh s pamä�ami pritom predstavuje okrúhlych<br />

100 mld. USD roène.<br />

ZOBRAZOVAÈE<br />

Jednou z mo�ností vyu�itia <strong>na</strong>norúrok sú zobrazovaèe.<br />

Mô�u sa tu uplatni� ako riadiace tranzistory,<br />

ako aj emitory elektrónov. Spoloènos� Samsung u�<br />

predviedla funkèný prototyp 9" plnofarebného displeja<br />

s rozlíšením 576 × 242 pixelov. Vïaka svojej<br />

výraznej schopnosti emitova� elektróny sú vhodné<br />

aj <strong>na</strong> konštruovanie obrovských vonkajších obrazoviek.<br />

Tie by mali by� a� dvojnásobne jasnejšie<br />

oproti iným súèasným riešeniam a ich �ivotnos� by<br />

mala dosahova� a� 8000 hodín.<br />

Nanorúrky majú oproti klasickým TV obrazovkám<br />

alebo LCD a plazmovým displejom ve¾ké výhody.<br />

Obrazovky, ktoré sú <strong>na</strong> nich zalo�ené, sú tenšie<br />

ako LCD displeje, pritom si však nevy�adujú také<br />

zlo�ité technológie výroby a fabriky, <strong>na</strong> ktorých<br />

stavbu treba vy<strong>na</strong>lo�i� miliardy USD. Nanorúrky sa<br />

dajú v podobe pasty doslova vytlaèi� <strong>na</strong> podklad<br />

procesom podobným klasickej tlaèi.<br />

VODIÈE<br />

Nanorúrky mô�u slú�i� ako vodièe elektrického prúdu.<br />

Ich výhodou je, �e sú pevné, supertenké a pritom<br />

doká�u vies� a� 1000-násobne väèšie prúdy<br />

ako klasické medené vodièe. Ich ïalšou výhodou by<br />

mala by� dlhšia �ivotnos�. Vedci z Lundovej univerzity<br />

vyko<strong>na</strong>li výz<strong>na</strong>mný krok týmto smerom,<br />

keï sa im <strong>na</strong> mikroskopickej úrovni podarilo vytvori�<br />

viacnásobné rozvetvenie vodièa, èím vznikla<br />

akási stromovitá štruktúra.<br />

BATÉRIE<br />

Nanorúrky mo�no vyu�i� aj pri konštruovaní batérií.<br />

Uvádza sa, �e <strong>na</strong>hradením uhlíkových elektród <strong>na</strong>norúrkami<br />

mo�no zvýši� kapacitu Li-Ion akumulátorov<br />

<strong>na</strong> dvojnásobok. Výhodou <strong>na</strong>norúrok je toti� ich<br />

obrovský povrch vystavený elektrolytu, ktorý predstavuje<br />

zhruba 1000 m 2 <strong>na</strong> gram <strong>na</strong>norúrok.<br />

SENZORY<br />

Nanorúrky <strong>na</strong>chádzajú svoje potenciálne vyu�itie<br />

aj ako senzory. Ich vodivos� sa výrazne mení, ak sú<br />

vystavené rozlièným plynom. Ich úèinnos� je pritom<br />

taká obrovská, �e by dokázali identifikova� prítomnos�<br />

nieko¾kých molekúl tvoriacich chemikálie<br />

výbušnín.<br />

7/2004 PC REVUE 41

R E V U E<br />

42 PC REVUE 7/2004<br />

TEXTÍLIE<br />

Nanorúrky by sa mali sta� súèas�ou špeciálnych<br />

textílií. Mali by sa tak vyu�i� ich mechanické vlastnosti,<br />

<strong>na</strong>jmä pevnos�, ako aj elektrotechnické vlastnosti,<br />

ktoré pomô�u vo vytvorení tzv. inteligentných<br />

tkanín.<br />

Pevnos� <strong>na</strong>norúrok je vyu�ite¾ná v tkaninách urèených<br />

pre obranný priemysel. Poèíta sa s ich uplatnením<br />

v nepriestrelných vestách, kde by mohli <strong>na</strong>hradi�<br />

kevlar. Vedcom z Texaskej univerzity sa podarilo<br />

vytvori� vlák<strong>na</strong> <strong>na</strong>norúrok, ktoré sú a� 17-krát<br />

silnejšie ako kevlar a dokonca a� 4-krát silnejšie ako<br />

vlák<strong>na</strong> pavuèín. Poèíta sa aj s tkani<strong>na</strong>mi chrániacimi<br />

pred úèinkami výbuchov.<br />

Jedným z problémov pri konštruovaní e-textílií je,<br />

�e vodièe, ktoré musia by� do týchto textílií votkané,<br />

sú mechanicky <strong>na</strong>máhané a èasto sa lámu, èím tkaninu<br />

znehodnocujú. Nanorúrky ponúkajú v tejto oblasti<br />

vynikajúce riešenie,<br />

preto�e okrem svojich<br />

elektrických vlastností<br />

disponujú aj potrebnou<br />

mechanickou odolnos�ou.<br />

Elektronické textílie<br />

by mali obsahova�<br />

senzory a vodièe<br />

a mali by da� mo�nos�<br />

monitorova�<br />

tak stav prostredia,<br />

v ktorom sa <strong>na</strong>chádza-<br />

jú, ako aj základné parametre<br />

¾udského tela v prípade,<br />

ak z nich budú ušité ša-<br />

Viacvrstvové<br />

<strong>na</strong>norúrky<br />

ty. Tieto vlastnosti by dokázala vyu�i� armáda pri<br />

monitorovaní stavu bojiska, ako aj zdravotného<br />

stavu vojakov.<br />

Nanorúrkové vlák<strong>na</strong> pou�ívané v rámci elektronických<br />

textílií mo�no v súèasnosti vyrába� rýchlos�ou<br />

70 cm za minútu, prièom sa podarilo vytvori�<br />

vlák<strong>na</strong> dlhé nieko¾ko sto metrov pri hrúbke 50<br />

mikrometrov. Vedci tvrdia, �e neexistuje principiálny<br />

problém, ktorý by nedovo¾oval produkciu<br />

¾ubovo¾ne dlhých vlákien. Tieto vlák<strong>na</strong> v súèasnosti<br />

obsahujú 60 % <strong>na</strong>norúrok, zvyšnú hmotu tvorí<br />

akýsi tmel, ktorý dr�í vlákno pokope.<br />

MEDICÍNA<br />

Všestrannos� <strong>na</strong>norúrok mo�no dokumentova� aj<br />

ich vyu�itím pri konštruovaní umelého svalu. Pri<br />

rov<strong>na</strong>kom priemere �ivých svalových vlákien a <strong>na</strong>norúrkových<br />

svalov preukázali <strong>na</strong>norúrky a� stonásobne<br />

vyššiu silu s�ahu.<br />

Ako z ríše rozprávok znie informácia, �e <strong>na</strong>norúrky<br />

by mohli by� pou�ité ako miniatúrne skúmavky.<br />

Nanorúrka, ktorá je <strong>na</strong> jednom svojom konci<br />

uzavretá polovicou molekuly fulerénu, má toti�<br />

presne takýto tvar. Nanoskúmavka by potom mohla<br />

by� pou�itá <strong>na</strong> skúmanie reakcií molekúl, prièom<br />

skúmavka je vo vz�ahu k nim inertná a jej kapacita<br />

dovo¾uje vzájomnú reakciu iba nieko¾kých molekúl.<br />

Nanorúrky by tie� mohli slú�i� ako ihly pre <strong>na</strong>noinjekèné<br />

striekaèky, schopné prepichnú� bunkovú<br />

stenu a dopravi� do bunky presne definované<br />

mno�stvá chemikálií.<br />

ÏALŠIE VYU�<strong>IT</strong>IE<br />

Nanorúrky umo�òujú spevni� niektoré klasické<br />

materiály a vybavi� vodivos�ou materiály, o kto-<br />

rých by to nikto nepredpokladal. Mo�no ich vyu�i�<br />

pri spevnení plastov pou�ívaných pri výrobe automobilov,<br />

a to a� do takej miery, �e v budúcnosti by<br />

zrejme malo by� mo�né skonštruova� automobily,<br />

ktorých karoséria by sa nemala da� zdeformova�<br />

pri nárazoch ani v prípade, ak budú rýchlosti automobilov<br />

extrémne. Nanorúrky, ktoré by sa mali<br />

sta� súèas�ou špeciálnych náterov, by mali umo�ni�<br />

ukry� pred radarmi lietadlá alebo lode. Chémia ich<br />

mô�e vyu�i� aj ako zásobníky vodíka, udr�ia 5 – 10<br />

hmotnostných percent tohto prvku.<br />

Spoloènosti IBM sa podarilo vyvinú� <strong>na</strong>norúrky<br />

schopné emitova� infraèervené �iarenie.<br />

CENA<br />

Nanorúrky mo�no bez problémov kúpi� <strong>na</strong> trhu od<br />

špecializovaných spoloèností, ktoré sa zaoberajú<br />

ich výskumom a výrobou. Rozhodne však nepatria<br />

medzi <strong>na</strong>jlacnejšie materiály,<br />

spoloènos� Carbon Nanotechnologies<br />

Inc. dodáva<br />

gram <strong>na</strong>norúrok za<br />

cenu 500 a� 900<br />

USD. V porov<strong>na</strong>ní<br />

s <strong>na</strong>norúrkami je<br />

zlato lacný materiál.<br />

Aj <strong>na</strong>priek vysokej<br />

cene je však<br />

o tento materiál<br />

ve¾ký záujem zo<br />

strany firiem z ob-<br />

lasti chemického<br />

a elektrotechnického<br />

priemyslu, ktoré<br />

ho pou�ívajú vo vlastnom výskume a s<strong>na</strong>�ia sa<br />

zhodnoti� perspektívy jeho vyu�itia vo vlastných<br />

výrobných programoch.<br />

Problémom je v súèasnosti aj objem výroby, ktorý<br />

sa pohybuje v mno�stvách iba nieko¾kých kilogramov<br />

denne.<br />

KREMÍK<br />

Nanorúrky, ako sme o nich hovorili v <strong>na</strong>šom èlánku,<br />

sú uhlíkovými <strong>na</strong>norúrkami. V súèasnosti je<br />

v elektrotechnickom priemysle výz<strong>na</strong>mným materiálom<br />

kremík a aj z tohto prvku mo�no vytvori�<br />

<strong>na</strong>norúrky. Je to dokonca jednoduchšie, aj keï tieto<br />

<strong>na</strong>norúrky nemajú také vynikajúce vlastnosti.<br />

Kremík, zdá sa, teda ešte nepovedal svoje posledné<br />

slovo ani vo svetle nových <strong>na</strong>notechnológií, hoci sa<br />

predpokladá, �e uhlíkové <strong>na</strong>norúrky sú predsa len<br />

perspektívnejšie.<br />

ZÁVER<br />

Nanorúrky sú u� v súèasnosti <strong>na</strong> trhu. Èaká ich<br />

však ešte dlhá cesta, v rámci ktorej sa budú ïalej<br />

zlepšova� metódy ich priemyselnej výroby, nájdu<br />

sa oblasti ich efektívneho vyu�itia a <strong>na</strong>pokon sa<br />

objavia komerène dostupné výrobky. Vedci veria,<br />

�e <strong>na</strong>norúrky vyvolajú v mnohých odvetviach revolúciu<br />

a zatia¾ sme videli iba vrchol ¾adovca.<br />

Zdroje<br />

/1./ <strong>www</strong>.<strong>na</strong>notechweb.org<br />

/2./ <strong>www</strong>.c<strong>na</strong>notech.com<br />

/3./ <strong>www</strong>.<strong>na</strong>ntero.com<br />

�<br />

Monovrstvové<br />

<strong>na</strong>norúrky

H A R D W A R E<br />

TV tuner je z poèítaèových<br />

komponentov zrejme<br />

<strong>na</strong>jvýhodnejšia investícia,<br />

preto�e pomocou neho mô�ete<br />

premeni� svoj poèítaè <strong>na</strong><br />

televízny prijímaè. Napriek<br />

tomu voèi nemu panujú urèité<br />

predsudky a medzi<br />

pou�ívate¾mi nie je <strong>na</strong>to¾ko<br />

rozšírený. Veríme však tomu,<br />

�e sa to zmení. Prispieva<br />

k tomu trvalé zni�ovanie cien<br />

týchto zariadení a zvyšovanie<br />

výkonu. Preto <strong>na</strong>jmä mladá<br />

generácia bude urèite skôr<br />

uprednostòova� kúpu TV<br />

tunera k poèítaèu za<br />

zanedbate¾nú cenu pred novým<br />

televíznym prijímaèom.<br />

Aby ste si mohli správne vybra�, pripravili<br />

sme pre vás detailný test TV tunerov, urèených<br />

hlavne pre domácnos�. V <strong>na</strong>sledujúcom<br />

teste nájdete podrobný preh¾ad TV tunerov<br />

v internom aj externom vyhotovení. Typickým pou�ívate¾om<br />

TV tunera z nášho testu je majite¾ stolového<br />

poèítaèa s priemerným výkonom a s <strong>na</strong>inštalovaným<br />

operaèným Microsoft Windows. Väèši<strong>na</strong><br />

tvrdení však platí univerzálne. Špeciálnym USB<br />

tunerom, urèeným <strong>na</strong> pripojenie k notebooku cez<br />

port USB, sa budeme venova� v jednom z budúcich<br />

èísel PC REVUE.<br />

V teste sa nám zišli 3 externé a 8 interných TV tunerov,<br />

prièom pri internom vyhotovení sme uprednostòovali<br />

tunery so vstavaným FM prijímaèom.<br />

ÈO JE TV TUNER A ÈO DOKÁ�E?<br />

Úprimne povedané, <strong>na</strong> <strong>na</strong>písanie tohto odseku som<br />

sa tešil <strong>na</strong>jviac. Pevne verím, �e jeho obsah vás pri-<br />

44 PC REVUE 7/2004<br />

TESTOVALI SME<br />

TV tunery<br />

� Samuel Krošlák<br />

núti pri<strong>na</strong>jmenšom pouva�ova� o kúpe TV tunera.<br />

Z technického h¾adiska TV tuner slú�i primárne <strong>na</strong><br />

prevod a<strong>na</strong>lógového videosignálu do digitálnej podoby,<br />

s ktorou mô�e poèítaè ïalej pracova�. Z toho<br />

nám vyplývajú široké mo�nosti pou�itia:<br />

Sledovanie televízneho vysielania<br />

Toto je èinnos�, <strong>na</strong> ktorú je TV tuner urèený, a pravdepodobne<br />

sa <strong>na</strong> òu bude <strong>na</strong>jèastejšie pou�íva�.<br />

Pou�ívatelia, ktorí uva�ujú o kúpe TV tunera, sa<br />

èasto pýtajú, èi doká�e plnohodnotne <strong>na</strong>hradi� televízor.<br />

Neraz kladú aj otázku, èi bude výsledný obraz,<br />

ktorý budeme sledova� <strong>na</strong> monitore poèítaèa, rov<strong>na</strong>kej<br />

kvality ako <strong>na</strong> obrazovke televízora. Závisí to od<br />

mnohých faktorov, <strong>na</strong>jmä však od kvality TV tunera.<br />

Keï�e dnešné televízne prijímaèe (s technológiou<br />

CRT) sú kvalitou zobrazenia <strong>na</strong> úrovni poèítaèových<br />

monitorov z 80. rokov, o kvalitu zobrazovania obrazu<br />

<strong>na</strong> poèítaèi sa obáva� nemusíte. Skôr <strong>na</strong>stáva<br />

opaèný problém – <strong>na</strong> kvalitnom monitore skôr zbadáte<br />

chyby v obraze ako <strong>na</strong> televíznom prijímaèi.<br />

Treba si tie� uvedomi�, �e <strong>na</strong> monitor poèítaèa sa<br />

pozeráte z nieko¾konásobne kratšej vzdialenosti<br />

ako <strong>na</strong> televíznu obrazovku, a preto si mô�ete chy-<br />

Preh¾ad <strong>na</strong>jèastejšie pou�ívaných štandardov videa<br />

by v obraze všimnú� skôr. Pri LCD monitoroch si<br />

treba da� pozor <strong>na</strong> oneskorenie, ktoré sa v niektorých<br />

starších modeloch blí�i a� k 40 ms. V tomto<br />

prípade vznikajú pri sledovaní rýchlo sa pohybujúcich<br />

objektov „duchovia“. Vo všeobecnosti LCD<br />

monitory s dlhým oneskorením nie sú vhodné <strong>na</strong><br />

hranie hier a sledovanie TV alebo filmov. Dnes dostupné<br />

LCD monitory by u� týmto nedostatkom<br />

nemali trpie�.<br />

Na sledovanie televízneho alebo iného a<strong>na</strong>lógového<br />

signálu vôbec nepotrebujete výkonnú zostavu,<br />

preto�e TV tuner posiela spracovaný obraz<br />

priamo po zbernici základnej dosky ku grafickej<br />

karte. Výkon procesora a pamä�ového systému tak<br />

nehrá prive¾kú rolu. Pri sledovaní televízneho vysielania<br />

si dajte pozor, preto�e niektoré rezidentné<br />

programy pre instant messaging a antivírusové nástroje<br />

doká�u ve¾mi nenápadne vyradi� TV tuner<br />

z prevádzky. Ak máte problémy s TV tunerom (týka<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

sa to <strong>na</strong>jmä interných vyhotovení), <strong>na</strong>jprv treba<br />

skonèi� všetky programy, ktoré by ho mohli ruši�.<br />

Konkrétne zvuk TV tunera je v niektorých prípadoch<br />

schopný zablokova� dokonca aj Microsoft<br />

Messenger (integrál<strong>na</strong> súèas� Windows XP).<br />

Pri pou�ití klasickej antény <strong>na</strong> príjem terestriálneho<br />

signálu <strong>na</strong>miesto káblovej televízie platí, �e<br />

kvalita obrazu bude v�dy horšia, <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš rov<strong>na</strong>ká<br />

ako pri televíznom prijímaèi zapojenom <strong>na</strong> tú istú<br />

anténu. Niektoré TV tunery sú <strong>na</strong> nekvalitný príjem<br />

citlivejšie ako iné, to u� závisí od konkrétneho<br />

typu.<br />

Sledovanie TV <strong>na</strong> poèítaèi má nespornú výhodu<br />

v mo�nostiach <strong>na</strong>stavenia obrazu, ktoré klasické<br />

televízne prijímaèe neposkytujú. To však priamo<br />

závisí od softvéru, ktorý pou�ívate <strong>na</strong> sledovanie<br />

TV vysielania. Naš�astie existujú aj programy nezávislé<br />

od typu TV tunera a niektoré z nich sú aj vo¾ne<br />

šírite¾né. Situácia však bude úplne iná, ak budete<br />

spracované video zaz<strong>na</strong>menáva�.<br />

Zaz<strong>na</strong>menávanie videa<br />

Ak plánujete vyu�íva� vašu TV kartu <strong>na</strong> zaz<strong>na</strong>menávanie<br />

videa, èi u� z kamery s a<strong>na</strong>lógovým výstu-<br />

Názov štandardu Formát štandardu Pou�itá kompresia Rozlíšenie Framerate Dátový tok* Zvuk<br />

VideoCD (VCD) PAL MPEG 1 352 × 288 25 do 1,5 MB/s stereo<br />

VideoCD (VCD) NTSC MPEG 1 352 × 240 29,97 do 1,5 MB/s stereo<br />

SuperVCD (SVCD) PAL MPEG 2 480 × 576 25 do 2,5 MB/s stereo/5.1<br />

SuperVCD (SVCD) NTSC MPEG 2 480 × 480 29,97 do 2,5 MB/s stereo/5.1<br />

DVD PAL MPEG 2 720 × 576 25 do 4,5 MB/s do 7.1<br />

DVD NTSC MPEG 2 720 × 480 29,97 do 4,5 MB/s do 7.1<br />

DivX, Xvid a pod. PAL / NTSC MPEG 4 ¾ubovo¾né 25 / 29.97 ¾ubovo¾ný do 7.1<br />

DV (digitál<strong>na</strong> kamera) PAL / NTSC DV AVI 720 × 576 25 / 29.97 1,5 MB/s stereo<br />

*Pre zjednodušenie pribli�né hodnoty<br />

Testovacie<br />

obrázky<br />

pom, televízneho signálu, alebo iného a<strong>na</strong>lógového<br />

zdroja, mali by ste sa poobzera� po karte s podporou<br />

kompresie videa do niektorého zo štandardov,<br />

ako je MPEG 1, 2, prípadne aj 4. Problematika štandardov<br />

a formátov v oblasti videa je dos� komplikovaná<br />

a <strong>na</strong>vyše nie ka�dý dodr�uje dané pravidlá<br />

a parametre jednotlivých štandardov. Pre preh¾adnos�<br />

sme pre vás pripravili tabu¾ku, ktorá zahàòa<br />

<strong>na</strong>jèastejšie pou�ívané štandardy videa.<br />

Z tabu¾ky jasne vyplýva, �e formáty VCD a<br />

SVCD sú u� pomerne zastarané a ponúkajú nízku<br />

kvalitu videozáz<strong>na</strong>mu vzh¾adom <strong>na</strong> ich vysoký<br />

dátový tok. Sú vhodné u� len <strong>na</strong> núdzové pou�itie<br />

pre svoju univerzálnos� a podporu vo väèšine stolových<br />

prehrávaèov. Pri potrebe kvalitného výstupu<br />

je <strong>na</strong>jvhodnejšie pou�i� formát pou�ívajúci<br />

kompresiu MPEG 4 (<strong>na</strong>pr. DivX, Xvid) pri CD nosièoch<br />

alebo pri DVD priamo formát DVD (s kompresiou<br />

MPEG 2).

Zaz<strong>na</strong>menávanie videa pracuje <strong>na</strong>sledujúcim<br />

spôsobom. A<strong>na</strong>lógový videosignál prúdi do karty<br />

nekomprimovaný. Jeho dátový tok je ve¾mi závislý<br />

od toho, s akými parametrami ho chceme zaz<strong>na</strong>menáva�.<br />

Pre vašu predstavu uvádzame, �e nekomprimované<br />

video s rozlíšením 768 × 576 so stereo<br />

zvukovou stopou a frekvenciou 25 snímok za<br />

sekundu má dátový tok pribli�ne 30 MB za sekundu.<br />

Z toho si mô�ete vypoèíta�, ko¾ko miesta <strong>na</strong><br />

pevnom disku vám bude zabera� videozáz<strong>na</strong>m.<br />

¼ahko prídete k poètu, �e hodi<strong>na</strong> takéhoto nekomprimovaného<br />

videa zaberie pribli�ne 100 GB miesta<br />

<strong>na</strong> disku a nezmestí sa <strong>na</strong> �iadne zo súèasne<br />

dostupných prenosných pamä�ových médií. Takisto<br />

ani dátový tok 30 MB/s nezvládne ka�dý pevný<br />

disk. Preto je vhodné zachytené video skomprimova�<br />

alebo zní�i� nároky <strong>na</strong> kvalitu. S nekomprimovaným<br />

videom mô�e pracova� takmer ka�dý program<br />

a mô�e ma� ¾ubovo¾né rozlíšenie a ve¾kos�.<br />

Staršie verzie formátu Avi 1.0 a 1.1 mali obmedzenie<br />

ve¾kosti <strong>na</strong> 1 a 2 GB. Súèasná verzia Avi 2.0 je<br />

u� bez obmedzení. Nezabudnite však <strong>na</strong> obmedzenia<br />

súborového systému. Donedáv<strong>na</strong> pou�ívané<br />

súborové systémy FAT16 a FAT32 mali ve¾kos�<br />

súboru obmedzenú <strong>na</strong> 2 a 4 GB. Súborový systém<br />

NTFS, pou�ívaný v operaèných systémoch Windows<br />

NT/2000/XP, má prakticky neobmedzenú ve¾kos�<br />

súboru. Formát kompresie volíme pod¾a spôsobu<br />

pou�itia videozáz<strong>na</strong>mu.<br />

Na Slovensku sa <strong>na</strong>jviac pou�íva norma PAL, ktorá<br />

doká�e spracova� <strong>na</strong>jvyššie rozlíšenie 768 × 576. Pre<br />

porov<strong>na</strong>nie digitál<strong>na</strong> kamera pracujúca v štandarde<br />

DV doká�e zaz<strong>na</strong>menáva� video v rozlíšení 720 ×<br />

576, klasický VHS videorekordér má rozlíšenie 384 ×<br />

288, DVD prehrávaè 720 × 576. Pri vo¾be výslednej<br />

kvality videa všetko závisí od výkonu vášho poèítaèa,<br />

preto sa nebojte experimentova�. Keï máte procesor<br />

s taktom minimálne 500 MHz, mal by zvládnu�<br />

skomprimova� video v plnej kvalite PAL.<br />

Príjem teletextu<br />

Teletext je vcelku u�itoèný a pohotový zdroj informácií,<br />

ktorý je <strong>na</strong>vyše bezplatný (ak nerátame poplatky<br />

za televízne vysielanie). Niektoré TV tunery<br />

umo�òovali dokonca vyh¾adávanie v teletexte, èím<br />

predstihli klasické televízne prijímaèe. Jed<strong>na</strong> negatív<strong>na</strong><br />

vlastnos� je však pre takmer všetky TV tunery<br />

spoloèná, a to nesprávne zobrazenie diakritiky<br />

<strong>na</strong> slovenských a èeských staniciach. Teletext<br />

v <strong>na</strong>šej reèi je síce èitate¾ný, ale ve¾mi �a�ko. Ak<br />

trváte <strong>na</strong> korektnom zobrazení teletextu, nezostáva<br />

vám iné ako vymeni� ovládací softvér alebo<br />

<strong>na</strong>lieha� priamo <strong>na</strong> výrobcu, aby problém so zobrazovaním<br />

teletextu vyriešil.<br />

Príjem rozhlasového signálu<br />

Niektoré, <strong>na</strong>jmä interné TV tunery obsahujú aj FM<br />

tuner <strong>na</strong> príjem rádiového vysielania. Ten je väèšinou<br />

<strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni, dajte si však pozor <strong>na</strong><br />

FM tunery, ktoré nedoká�u prijíma� stereofónny<br />

zvuk. Ak aj tuner podporuje priamy záz<strong>na</strong>m rádiového<br />

vysielania do formátov WMA alebo MP3, odporúèame<br />

vám pri potrebe kvalitnejšej <strong>na</strong>hrávky<br />

radšej zachyti� záz<strong>na</strong>m do nekomprimovaného formátu<br />

WAV a a� následne skomprimova�.<br />

DIZAJN TV TUNEROV<br />

TV tuner existuje v troch vyhotoveniach, ktoré sa<br />

líšia tvarom, ve¾kos�ou, pou�itím a funkciami.<br />

� Bitrate (data rate) – tok dát videozáz<strong>na</strong>mu.<br />

Udáva sa väèšinou v násobkoch bajtov za sekundu.<br />

Typické jednotky sú MB/s alebo KB/s. Èím je<br />

táto hodnota vyššia, tým väèšiu kvalitu, ale aj<br />

ve¾kos� bude ma� výsledný videozáz<strong>na</strong>m.<br />

� Capturing – v preklade je to zachytávanie,<br />

v tomto prípade zaz<strong>na</strong>menávanie videa <strong>na</strong> pevný<br />

disk.<br />

� De-interlacing – úprava prekladaného obrazu<br />

<strong>na</strong> „obyèajný“, neprekladaný, ktorý je lepšie<br />

spracovate¾ný poèítaèom.<br />

� Interlacing – spôsob, akým je klasický televízny<br />

signál vysielaný a prijímaný televíznymi prijímaèmi.<br />

Televízor toti� zobrazuje video iným<br />

spôsobom ako monitor poèítaèa. Namiesto toho,<br />

aby zobrazil 25 celých snímok za sekundu, zobrazuje<br />

takzvané polsnímky, teda snímky, ktoré<br />

obsahujú len polovièku obrazu – všetky párne<br />

riadky. Nasledujúca polsnímka obsahuje všetky<br />

nepárne riadky, èím aj vïaka dlhému dosvitu<br />

obrazovky televízora a nedoko<strong>na</strong>losti ¾udského<br />

oka vznikne ilúzia celistvého obrazu. Jediný výz<strong>na</strong>m<br />

pou�itia prekladaného videosignálu je<br />

zní�enie nárokov <strong>na</strong> televízny prijímaè a tým aj<br />

zní�enie jeho ceny. Pri spracovaní poèítaèom je<br />

však takýto formát obrazu ne�iaduci, tak�e je ho<br />

vhodné previes� <strong>na</strong> neprekladaný – de-interlaced.<br />

Niektoré aplikácie to robia automaticky, pri<br />

iných to treba <strong>na</strong>stavi� manuálne.<br />

� Keyframe (I frame) – východisková snímka,<br />

ktorá nepotrebuje dekompresiu predchádzajúcich<br />

snímok. Jeho funkcia vyplýva z princípu<br />

kompresie videa. Pri kompresii videa sa èasto<br />

stretnete s vo¾bou frekvencie vkladania keyframe.<br />

Vo¾ba závisí od charakteru filmu. Mô�e by�<br />

<strong>na</strong>príklad 10 sekúnd. K <strong>na</strong>jlepším hodnotám sa<br />

dopracujete jedine experimentovaním. Pou�itie<br />

keyframe je jediná vec, ktorou sa líši kodek<br />

MJPEG od MPEG.<br />

� Kodek – softvérový nástroj, ktorý doká�e pracova�<br />

s urèitým typom videozáz<strong>na</strong>mu. Pri záz<strong>na</strong>me<br />

doká�e dáta zakódova� (skomprimova�) do<br />

urèitého formátu a pri následnom prehrávaní ich<br />

doká�e znovu rozkódova� (dekomprimova�). Pre<br />

be�ného pou�ívate¾a to z<strong>na</strong>mená, �e ak chce prehra�<br />

videozáz<strong>na</strong>m ulo�ený v urèitom formáte,<br />

potrebuje si pre tento formát stiahnu� špeciálny<br />

kodek. Kodek je akoby kompresný program pre<br />

video, len s tým rozdielom, �e automaticky spolupracuje<br />

so softvérovými prehrávaèmi videa.<br />

Niektoré kodeky obsahuje u� operaèný systém,<br />

iné treba stiahnu� z webových stránok ich výrobcov.<br />

Existujú aj takzvané balíky (codecpack),<br />

ktoré obsahujú <strong>na</strong>jèastejšie pou�ívané kodeky.<br />

Tieto balíky však èasto obsahujú ne�iaduce pridané<br />

programy, zväèša zamerané <strong>na</strong> reklamu.<br />

� Kompresia – kompresia videozáz<strong>na</strong>mu pracuje<br />

<strong>na</strong> podobnom princípe ako kompresia obrazu.<br />

Jed<strong>na</strong> snímka je ulo�ená ako východisková (key-<br />

Slovník<br />

H A R D W A R E<br />

frame = I frame) a <strong>na</strong>sledujúce snímky sú vypoèítavané<br />

ako zme<strong>na</strong> predchádzajúcich. Z toho<br />

vyplýva, �e <strong>na</strong> zobrazenie urèitej snímky je potrebné<br />

vypoèíta� všetky predchádzajúce snímky<br />

a� po keyframe.<br />

� Norma obrazu (štandard) – formát, v ktorom<br />

sa obraz prenáša. Najmenej rozšírená je norma<br />

Secam, ktorá sa pou�íva v niektorých krajinách<br />

západnej Európy. Na americkom kontinente<br />

a v Japonsku je rozšírená norma NTSC. Najviac<br />

rozšírená a u nás pou�ívaná je norma PAL, ktorá<br />

má viacero verzií. Na Slovensku sa pou�íva verzia<br />

B/G a D/K.<br />

� PIP (Picture-in-Picture) – v preklade „obraz<br />

v obraze“. Je to pomerne nová funkcia v TV<br />

tuneroch, no pri televíznych prijímaèoch je u�<br />

masovo rozšírená. Umo�òuje sledova� dva<br />

kanály <strong>na</strong>raz, prièom jeden z nich je zmenšený<br />

a osadený do druhého. Je tu však jedno zásadné<br />

obmedzenie, ktoré zatia¾ majú všetky testované<br />

TV tunery. Pri TV tuneroch mo�no sledova�<br />

len video z dvoch rôznych zdrojov, t. j. kombinácia<br />

televízneho vysielania s iným a<strong>na</strong>lógovým<br />

zdrojom (videorekordér, a<strong>na</strong>lógová kamera,<br />

DVD prehrávaè...).<br />

� RF (koaxiálny, anténny) kábel – koncepène<br />

starý anténny kábel, ktorý slú�i <strong>na</strong> spojenie antény<br />

s televíznym prijímaèom (TV tunerom), prípadne<br />

prepojenie komponentov pracujúcich s videosignálom<br />

<strong>na</strong>vzájom (videorekordér, satelit,<br />

satelitný prijímaè a pod.). Koaxiálny kábel sa<br />

v minulosti pou�íval aj <strong>na</strong> prepojenie poèítaèov<br />

do siete LAN, ale jeho maximál<strong>na</strong> mo�ná priepustnos�<br />

10 MB/s ho odsúdila <strong>na</strong> zánik v tejto<br />

oblasti. V oblasti domácej techniky má však pevné<br />

miesto. Existuje ve¾mi ve¾a kvalitatívnych<br />

tried RF kábla, medzi ktorými sú priepastné rozdiely<br />

v cene a kvalite. Najmä pri pou�ití s TV tunerom<br />

si dajte <strong>na</strong> výbere zále�a�.<br />

� TimeShift – špeciál<strong>na</strong> funkcia TV tunerov,<br />

ktorá umo�òuje doèasne zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� istú èas�<br />

televízneho vysielania a potom ju s odstupom<br />

èasu sledova� zo záz<strong>na</strong>mu pri súèasnom <strong>na</strong>hrávaní<br />

prebiehajúceho TV vysielania. V praxi je<br />

vyu�ite¾ná <strong>na</strong>príklad vtedy, keï vás pri sledovaní<br />

televízie nieèo vyruší. Jednoducho aktivujete<br />

funkciu TimeShift a obraz sa zaène <strong>na</strong>hráva�.<br />

Keï sa vrátite k sledovaniu televízie, pokraèujete<br />

tam, kde ste prestali (zameškaná èas� sa vám<br />

<strong>na</strong>hrala <strong>na</strong> pevný disk). Keï týmto spôsobom<br />

získate potrebný „èasový deficit“, mô�ete<br />

vysielanie, ktoré sledujete (prakticky zo záz<strong>na</strong>mu),<br />

posunú� dopredu, <strong>na</strong>príklad preskoèi�<br />

reklamu.<br />

� WDM ovládaèe – ovládaèe pre multimediálne<br />

zariadenia pracujúce pod operaèným systémom<br />

Windows. Konkrétne pre TV tunery existovali aj<br />

ovládaèe VFW (Video for Windows), ale tie u�<br />

dnes takmer úplne <strong>na</strong>hradili ovládaèe WDM, ktoré<br />

sú spo¾ahlivejšie a univerzálnejšie.<br />

7/2004 PC REVUE 45

H A R D W A R E<br />

V stolových poèítaèoch je <strong>na</strong>jpou�ívanejšie interné<br />

vyhotovenie – prídavná karta PCI. Toto vyhotovenie<br />

je síce <strong>na</strong>jnároènejšie <strong>na</strong> inštaláciu, ale jeho<br />

pou�ívanie je jednoduchšie a TV tuner nezaberá<br />

cenné miesto <strong>na</strong> pracovnom stole. Jednou z ïalších<br />

výhod je integrovaný FM tuner. Zjavnou nevýhodou<br />

je nutnos� ma� pri sledovaní TV neustále<br />

zapnutý poèítaè. Ve¾ká škoda je aj to, �e TV tuner<br />

vo vyhotovení karty PCI má zvyèajne ni�šiu kvalitu<br />

zobrazenia ako externý TV tuner. Je to spôsobené<br />

s<strong>na</strong>hou výrobcov o èo <strong>na</strong>jni�šiu cenu a rôznymi<br />

rušivými vplyvmi vnútri poèítaèovej skrine (typicky<br />

ventilátory).<br />

Na jednej strane vám v porov<strong>na</strong>ní s externými<br />

modelmi pri internom riešení ubudne kabelá�<br />

Keï�e rušenie TV signálu je <strong>na</strong>jèastejším a <strong>na</strong>jnepríjemnejším<br />

javom pri pozeraní TV <strong>na</strong> monitore<br />

poèítaèa, v tejto èasti sa mu budeme bli�šie venova�.<br />

Rušenie signálu z fyzikálneho h¾adiska vzniká<br />

tak, �e TV tunerom <strong>na</strong>ladeným <strong>na</strong> urèitú frekvenciu<br />

(kanál) prijímate nielen daný program,<br />

ktorý chcete sledova�, ale aj rôzne ne�iaduce rušivé<br />

signály. Toto rušenie sa oz<strong>na</strong>èuje ako vyššie<br />

harmonické a spôsobuje zní�enie kvality obrazu.<br />

V praxi sa to prejavuje rôznymi deformáciami<br />

obrazu, ktoré si teraz opíšeme. Takisto zdôvodníme<br />

ich vznik a pokúsime sa o ich odstránenie.<br />

� RFI (Radio Frequency Interference) – toto je<br />

pravdepodobne <strong>na</strong>jèastejšie sa vyskytujúci rušivý<br />

prvok. Ako z názvu vyplýva, ide o rušenie iným<br />

elektrickým zariadením. Ka�dé zariadenie, ktoré<br />

je <strong>na</strong>pájané elektrickou energiou, produkuje<br />

okrem iného aj šum vo vysokých frekvenciách.<br />

Sem patria aj komponenty poèítaèa a tu <strong>na</strong>stáva<br />

vá�ny problém. Pri interných zariadeniach je<br />

prakticky nemo�né ich od rušivých prvkov vnútri<br />

poèítaèa doko<strong>na</strong>le izolova�. Táto forma rušenia<br />

signálu sa prejavuje predovšetkým pravidelnými<br />

diagonálnymi pásmi, ktoré prechádzajú celým<br />

obrazom. Za všeobecne <strong>na</strong>jviac rušivé komponenty<br />

sa pova�ujú aktívne chladièe – ventilátory.<br />

Obyèajne platí: èím má chladiè vyššie otáèky, tým<br />

väèšie rušenie produkuje. Problémy <strong>na</strong>stávajú<br />

zvyèajne vtedy, keï otáèky ventilátora presiahnu<br />

6000 ot./min. Pokia¾ máte podozrenie <strong>na</strong> tento<br />

typ rušenia, otestujte TV tuner s vypnutým ventilátorom<br />

(krátkodobo). Potom u� pomô�e len výme<strong>na</strong><br />

ventilátora.<br />

Ïalším z ne�iaducich komponentov sú karty<br />

PCI (<strong>na</strong>jmä staršie). Tie by mali vyhovova� urèitým<br />

štandardom a obmedzova� mno�stvo vyprodukovaného<br />

rádiofrekvenèného šumu <strong>na</strong> minimum.<br />

Nie v�dy je to tak, a preto pri testoch vyskúšajte<br />

vytiahnu� všetky karty PCI, prípadne<br />

<strong>na</strong>inštalova� interný TV tuner èo <strong>na</strong>jïalej od všetkých<br />

ostatných prídavných kariet. Èo sa týka<br />

46 PC REVUE 7/2004<br />

Rušenie a èo s ním<br />

Z¾ava: FM Rádio,<br />

TV tuner,<br />

snímaè dia¾kového ovládania,<br />

S−video vstup,<br />

zvukový výstup,<br />

kompozitný videovstup,<br />

zvukový vstup<br />

medzi poèítaèom a TV tunerom, ale <strong>na</strong> druhej strane<br />

zase musíte poèíta� s vyvedením infraèerveného<br />

prijímaèa pre dia¾kové ovládanie. Hardvérové nároky<br />

interného TV tunera sa väèšinou vz�ahujú <strong>na</strong><br />

takt procesora (od 500 MHz), kapacitu pamäte RAM<br />

grafickej karty (aspoò 16 MB) a operaènej pamäte<br />

RAM (aspoò 64 MB).<br />

Externé TV tunery sú <strong>na</strong> rozdiel od interných<br />

o nieèo drahšie, ale aj kvalitnejšie. Dôle�ité je však<br />

to, �e pracujú <strong>na</strong> úplne inom princípe. Interný TV<br />

tuner prijímaný videosignál spracúva a posiela po<br />

zbernici priamo do grafickej karty, prípadne je<br />

signál zaz<strong>na</strong>menávaný <strong>na</strong> pevný disk. Externý TV<br />

tuner je zapojený medzi monitor a poèítaè a spracovaný<br />

a<strong>na</strong>lógový videosignál posiela priamo do<br />

starších kariet ISA, tu to platí dvojnásobne. Èastým<br />

zdrojom rádiofrekvenèného šumu sú aj mobilné<br />

alebo bezdrôtové telefóny.<br />

� Elektrické rušenie – má ove¾a horšie následky<br />

a jeho príèi<strong>na</strong> sa h¾adá �a�šie ako v predchádzajúcom<br />

prípade. Zvyèajne sa prejavuje <strong>na</strong><br />

všetkých kanáloch súèasne zvýšeným šumom po<br />

celej ploche obrazovky. Elektrické rušenie vzniká<br />

mimo TV tunera, väèšinou ho spôsobujú be�né<br />

domáce spotrebièe, ako chladnièka, umývaèka<br />

riadu, termostat, sušiè vlasov, kávovar a iné zariadenia<br />

obsahujúce motor v rôznych obdobách,<br />

ktoré sú zapojené do toho istého elektrického<br />

okruhu ako poèítaè. Dokonca aj sám televízny<br />

prijímaè alebo videorekordér zapojený <strong>na</strong> tom<br />

istom kábli ako TV tuner mô�e spôsobova� elektrické<br />

rušenie. Pre nápravu skúste <strong>na</strong>jprv zapoji�<br />

poèítaè do iného okruhu. Ak to nie je mo�né alebo<br />

ak problém pretrváva, <strong>na</strong>jjednoduchším riešením<br />

je inštalácia UPS (neprerušite¾ný zdroj <strong>na</strong>pätia),<br />

ktorý filtrovaním a stabilizáciou elektrického<br />

<strong>na</strong>pätia tomuto rušeniu zabráni. Zároveò vás<br />

ochráni aj pred mnohými inými nepríjemnos�ami,<br />

o ktorých by vám vedeli rozpráva� tí, ktorí<br />

poèas búrky prišli o všetky dáta <strong>na</strong> pevnom disku.<br />

Iste sa pýtate, preèo sa elektrické rušenie neprejavuje<br />

aj v televízore alebo vo videorekordéri. Je<br />

to preto, lebo tieto zariadenia obsahujú vo svojich<br />

zdrojoch filtraèné èleny, ktoré elektrické<br />

rušenie eliminujú. TV tunery však takýmto zariadením<br />

nedisponujú.<br />

� EMI (Electromagnetical interference) – ide<br />

o elektromagnetický šum, ktorý produkuje <strong>na</strong>jèastejšie<br />

samo príslušenstvo a kabelá� poèítaèa.<br />

Teoreticky akýko¾vek kábel, ktorý je zapojený<br />

k inému elektricky <strong>na</strong>pájanému zariadeniu, mô�e<br />

produkova� elektromagnetické rušenie. V praxi<br />

ho spôsobujú káble, ktoré sú vedené do poèítaèa,<br />

ako <strong>na</strong>príklad sie�ový kábel, kábel VGA vedúci<br />

k monitoru, paralelný alebo sériový kábel. Jediný<br />

spôsob, ako sa zbavi� takéhoto rušenia, je po-<br />

monitora. Z toho vyplýva ve¾ký potenciál tohto<br />

riešenia, a to sledovanie TV aj pri vypnutom poèítaèi.<br />

Nevýhodou sú pomerne ve¾ké rozmery oproti<br />

interným vyhotoveniam. Ïalej je problém súèasne<br />

sledova� alebo zaz<strong>na</strong>menáva� TV vysielanie a pracova�<br />

s poèítaèom, èo mô�e istú skupinu pou�ívate¾ov<br />

odradi� od takéhoto riešenia. Posledným<br />

rozšírením vyhotovením je USB TV tuner. Èasto sa<br />

zamieòa s externým vyhotovením, èo je však chyba.<br />

Pracuje toti� <strong>na</strong> úplne inom princípe. Je to<br />

akýsi hybrid medzi interným a externým tunerom.<br />

Rozmermi sa blí�i ve¾kosti cigaretovej škatu¾ky a k<br />

poèítaèu sa pripája pomocou portu USB. Ako u�<br />

iste tušíte, je primárne urèený pre notebooky, zíde<br />

sa však aj pou�ívate¾om, ktorí potrebujú TV tuner<br />

èasto prenáša� medzi rôznymi poèítaèmi. USB TV<br />

tuner prijatý videosignál priamo spracuje a výsledné<br />

dáta posiela po zbernici USB priamo do<br />

poèítaèa. Toto vyhotovenie má aj <strong>na</strong>jväèšie nároky<br />

<strong>na</strong> výpoètový výkon poèítaèa. Od externého TV<br />

tunera ho rozpoznáte <strong>na</strong>jrýchlejšie tak, �e v názve<br />

obsahuje oz<strong>na</strong>èenie USB. V tejto kategórii vám<br />

u�ívanie káblov s feritovým jadrom, ktorý by mal<br />

toto rušenie eliminova�. Feritové jadro mô�ete<br />

nájs� <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong> kábli od myši, klávesnice<br />

a monitora, ve¾mi èasto býva aj <strong>na</strong> telefónnom<br />

kábli pripojenom do faxu. Feritové jadro je zhrubnutá<br />

èas� kábla tesne pred konektorom smerom<br />

do poèítaèa. Skladá sa z viacerých magnetických<br />

kovových prvkov. Ïalším zdrojom elektromagnetického<br />

rušenia sú rôzne netienené elektrické<br />

zariadenia, ako <strong>na</strong>príklad reproduktory alebo<br />

mobilný telefón.<br />

� Zdie¾anie prerušenia (IRQ) – ak TV tuner<br />

zdie¾a prerušenie s iným zariadením v poèítaèi,<br />

mô�e sa to prejavi� oneskorením niektorých snímok,<br />

èo mô�e vies� k deformácii obrazu.<br />

� Prívodný kábel TV signálu – <strong>na</strong> kábel, ktorý<br />

privádza TV signál do TV tunera, èíha po ceste<br />

mnoho nástrah. V prvom rade sa treba ubezpeèi�,<br />

èi sa kábel nekri�uje cestou z antény ku vstupu do<br />

TV tunera s káblom vedúcim elektrickú energiu.<br />

Kvalitu obrazu podstatne ovplyvòuje kvalita koaxiálneho<br />

kábla. Pri nákupe koaxiálneho kábla nešetrite<br />

a kúpte èo <strong>na</strong>jkvalitnejší, resp. kábel s <strong>na</strong>jvyšším<br />

stupòom tienenia. Dajte však ve¾ký pozor,<br />

aby ste ho príliš neohýbali, preto�e by ste mohli<br />

poškodi� centrálny vodiè, èo je tie� jed<strong>na</strong> z príèin<br />

straty kvality signálu.<br />

� Sila signálu – je to všeobecne známy problém<br />

aj pri klasických televíznych prijímaèoch, ak<br />

sa <strong>na</strong>chádzate vo ve¾kej vzdialenosti od vysielaèa.<br />

S tým súvisí aj schopnos� antény zachyti� signál<br />

alebo jej frekvenèný rozsah, ktorý doká�e prijíma�.<br />

Sila signálu klesá aj s rastúcim poètom zariadení,<br />

ktoré signál prijímajú (TV, VCR, TV tuner...).<br />

� Rušenie externých tunerov – mô�e <strong>na</strong>sta� aj<br />

opaèný prípad, a to rušenie grafického výstupu<br />

poèítaèa nekvalitným externým TV tunerom.<br />

V praxi ho mô�ete pozorova� ako ve¾mi jemné<br />

tiene kontrastných objektov <strong>na</strong> monitore v horizontálnej<br />

rovine vo vzdialenosti rádovo v milimetroch.<br />

Tu pomô�e jedine fyzické odpojenie TV<br />

tunera a zapojenie monitora priamo <strong>na</strong> grafický<br />

výstup poèítaèa.

odporúèame len TV tunery vo vyhotovení<br />

USB 2.0, preto�e pomalšie verzie<br />

(USB 1.1) majú aj pri be�nom pou�ívaní<br />

z<strong>na</strong>èné obmedzenia pre rýchlos� prenosu<br />

dát.<br />

KONŠTRUKCIA A ZAPOJENIE<br />

Na obrázku vidíte typický zadný panel<br />

interného TV tunera. Na èasti, ktorá je<br />

štandardne skrytá vnútri poèítaèovej<br />

skrinky, stoja za opis len dve veci. Prvou<br />

z nich je pou�itý dekodér, od ktorého<br />

<strong>na</strong>jviac závisí výsledná kvalita obrazu.<br />

Na karte ho identifikujete ¾ahko ako <strong>na</strong>jväèší<br />

integrovaný obvod. TV tunery, ktoré<br />

sme testovali, mali tri druhy dekodérov:<br />

Philips SAA7134HL, Conexant<br />

CX23881 a Conexant Fusion 878A. Druhou<br />

je štvorpinový zvukový výstup,<br />

ktorý (ak ho karta obsahuje) sa pripája<br />

<strong>na</strong> vstup zvukovej karty, èo je ideálne<br />

riešenie. Ak vaša zvuková karta neobsahuje<br />

takýto vstup, stále vám ešte zostáva<br />

mo�nos� prepoji� ich pomocou 3,5<br />

mm univerzálneho jacku zvonka. To<br />

však nie je všetko, preto�e po prepojení<br />

TV tunera so zvukovou kartou je nevyhnutné<br />

ešte v operaènom systéme <strong>na</strong>stavi�<br />

hlasitos� linkového vstupu a úrovne<br />

hlasitosti <strong>na</strong>hrávania. Prepoji� TV tuner<br />

so zvukovou kartou je nevyhnutné<br />

pri zachytávaní videa. Niektoré TV karty<br />

s dekodérom Philips podporujú prenos<br />

zvuku spolu s videom priamo po zbernici<br />

PCI, èi�e zvuk zostáva stále v digitálnej<br />

podobe a netreba karty prepája�. Takýto<br />

prenos zvuku však musí podporova�<br />

aj zvuková karta.<br />

Zapojenie i konštrukcia externých<br />

a USB tunerov sú ove¾a jednoduchšie.<br />

Zväèša sú všetky vstupné a výstupné<br />

konektory umiestnené v rade za sebou<br />

v podobnej zostave ako zadný panel<br />

interných TV tunerov. Externý tuner sa<br />

zapája medzi monitor a poèítaè a USB<br />

tuner sa pripája priamo <strong>na</strong> port USB<br />

poèítaèa.<br />

SYNCHRONIZÁCIA OBRAZU<br />

A ZVUKU<br />

Toto je jeden z èastých problémov pri<br />

prehrávaní a zaz<strong>na</strong>menávaní a<strong>na</strong>lógového<br />

videa. Bohu�ia¾, neexistuje <strong>na</strong>ò<br />

univerzálne riešenie. Synchronizácia sa<br />

týka tých prípadov, keï obraz zaostáva<br />

za zvukom kontinuálne (alebo zvuk za<br />

obrazom, èo je zriedkavejší prípad), alebo<br />

aj výpadkov obrazu v pravidelných intervaloch.<br />

Príèi<strong>na</strong> takýchto chýb mô�e by�<br />

rôz<strong>na</strong>.<br />

Zvuková karta – <strong>na</strong>jprv sa musíte<br />

presvedèi�, èi máte <strong>na</strong>inštalované <strong>na</strong>jnovšie<br />

ovládaèe, a skontrolova�, èi zvuková<br />

alebo TV karta nezdie¾a prostriedky<br />

s inými komponentmi v poèítaèi. Toto<br />

býva ve¾mi èastá príèi<strong>na</strong> porúch synchronizácie.<br />

V správcovi zariadení (Device<br />

Ma<strong>na</strong>ger) to <strong>na</strong>jjednoduchšie zistíte<br />

tak, �e si dáte zobrazi� zdroje pod¾a pri-<br />

Tieto tri TV tunery, ktoré vám teraz predstavíme<br />

sme sa nerozhodli zaradi� do testu, preto�e fungujú<br />

<strong>na</strong> úplne inom princípe ako interné a externé TV<br />

tunery. Kategórii tunerov USB budeme venova�<br />

samostatný test v niektorom z budúcich èísel PC<br />

REVUE. Kategória tunerov USB je špecifická kompaktnými<br />

rozmermi a nároènos�ou <strong>na</strong> hardvérové<br />

vybavenie poèítaèa.<br />

AVERMEDIA AVERTV USB2.0<br />

Prvým USB TV tunerom od firmy<br />

AVerMedia je AVerTV<br />

USB2.0, ktorý u� dlhší<br />

èas dr�í štatút <strong>na</strong>jmenšieho<br />

TV tunera <strong>na</strong> svete.<br />

Ostatne rozmermi 9,2 ×<br />

8,6 × 1,6 cm sa pribli�uje rozmerom<br />

cigaretovej škatu¾ky, èo<br />

z neho robí skutoène ultraprenosné zariadenie. Všetky<br />

prvky <strong>na</strong> tuneri sú usporiadané ve¾mi intuitívne. Na ¾avom<br />

boku sa <strong>na</strong>chádzajú všetky vstupy (3-krát cinch,<br />

S-video, anté<strong>na</strong>) a <strong>na</strong> pravom u� len výstup USB (zmenšená<br />

verzia, dodávaný je špeciálny kábel), audiovýstup<br />

(3,5" jack) a kontrolná LED dióda. Pre zachovanie kompaktných<br />

rozmerov budete však potrebova� <strong>na</strong> pripojenie<br />

anténneho vstupu redukciu. Vyhotovenie prístroja<br />

je elegantné a urèite bude vzbudzova� pozitívnu<br />

pozornos� aj pri luxusnejších modeloch notebookov.<br />

Dodávané je aj ko�ené puzdro, ktorého pou�itie však<br />

niekedy mierne blokuje prístup k portu USB. K tomuto<br />

TV tuneru sa nedodáva dia¾kové ovládanie, èo však<br />

netreba bra� ako nevýhodu, preto�e pri be�nom pou�ívaní<br />

ho nebudete potrebova�. Funkcia Time-Shift má<br />

široké mo�nosti <strong>na</strong>stavenia, ktoré mô�ete prispôsobi�<br />

výkonu vášho poèítaèa. Pre <strong>na</strong>jvyššiu kvalitu funkcie<br />

Time-Shift sa odporúèa procesor Pentium 4 s minimálnou<br />

frekvenciou 2 GHz.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3320 Sk (2790 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

LIFEVIEW FLYTV−USB2<br />

Ïalší USB<br />

TV tuner, ktorý<br />

vám teraz predstavíme,<br />

pochádza od firmy LifeView, ktorá<br />

je známa skôr ako výrobca monitorov. Hlavnou prednos�ou<br />

tohto zariadenia je integrácia FM tunera<br />

a dia¾kového ovládaèa, èo nebýva vôbec zvykom a posúva<br />

mo�nosti tohto zariadenia smerom k pou�itiu so<br />

stolovým poèítaèom. Je pribli�ne dvakrát hrubší ako<br />

predchádzajúci model od AVerMedia a pôsobí mohutným<br />

dojmom. Pozornos� si zaslú�i aj slovenský<br />

návod <strong>na</strong> obsluhu, ktorý by pod¾a záko<strong>na</strong> mal by�<br />

súèas�ou ka�dého takéhoto výrobku, predávaného <strong>na</strong><br />

území Slovenskej republiky, v skutoènosti však <strong>na</strong>ò<br />

<strong>na</strong>razíte len výnimoène. Toto zariadenie sa v òom<br />

definuje ako multifunkèný TV/videodigitalizaèný<br />

tuner, èo mô�e aj <strong>na</strong> skúsenejších pou�ívate¾ov pôso-<br />

Tunery USB<br />

H A R D W A R E<br />

bi� mätúco. Sú v òom prelo�ené <strong>na</strong>jzákladnejšie údaje<br />

z anglického originálu. Priesvitný kábel USB je <strong>na</strong>pevno<br />

pripevnený k telu zariadenia. Dodávané CD obsahuje<br />

len program LifeView TVR <strong>na</strong> sledovanie TV<br />

vysielania, aplikaèné rozhranie DirectX a manuál. Ve¾kou<br />

nevýhodou oproti modelu od Avermedie je potreba<br />

externého <strong>na</strong>pájania, ktorá z<strong>na</strong>ène obmedzuje<br />

mobilitu, teda pri potrebe práce s TV tunerom „v teréne“<br />

vám odporúèame poobzera� sa po iných modeloch.<br />

Tento model je skôr bli�šie k vlastníkom stolového<br />

poèítaèa.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3808 Sk (3200 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

PINNACLE STUDIO PCTV DELUXE<br />

Posledným kusom<br />

je Studio PCTV Deluxe od<br />

spoloènosti Pin<strong>na</strong>cle, ktorá má <strong>na</strong><br />

poli tunerov USB neotrasite¾né miesto. Rozmermi pripomí<strong>na</strong><br />

skôr externý TV tuner. Škoda len, �e vy�aduje<br />

externé <strong>na</strong>pájanie, èo z<strong>na</strong>ène obmedzuje jeho pou�ite¾nos�<br />

v teréne. Pre toto zariadenie je samozrejmos�ou<br />

synchronizácia obrazu so zvukom, no len<br />

za predpokladu, �e ho pripojíte pomocou portu USB<br />

2.0. V dodávke sa <strong>na</strong>chádza aj dia¾kový ovládaè, ktorý<br />

je prakticky zhodný s tým, ktorý sa dodáva k interným<br />

TV tunerom tohto výrobcu. Dodávaný softvér je takisto<br />

rov<strong>na</strong>ký a musíme mu vytýka� to isté ako pri internom<br />

modeli, a to miernu nestabilitu. Na vašej zostave<br />

sa však mô�e správa� úplne i<strong>na</strong>k. Je ve¾mi intuitívny,<br />

aj keï pre skúseného pou�ívate¾a sa mô�e zda� málo<br />

škálovate¾ný. Kvalita obrazu je mierne lepšia ako pri<br />

internom modeli. Vyhotovenie je ve¾mi elegantné,<br />

konektory sú ¾ahko dostupné a predný panel obsahuje<br />

dostatok kontrolných LED diód. Tento tuner mô�e<br />

by� dobrá vo¾ba, škoda len potreby externého <strong>na</strong>pájania.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7664 Sk (6440 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

ZÁVER<br />

Oblas� USB TV tunerov zaz<strong>na</strong>menáva v poslednom èase<br />

vïaka zvyšovaniu výkonu poèítaèov prudký rast.<br />

Takmer ka�dá výz<strong>na</strong>mnejšia firma v tejto oblasti u� má<br />

svojho zástupcu aj v tejto kategórii. Okrem výrobcov TV<br />

tunerov uvedených v teste je to aj firma Inno3D, úspešná<br />

aj v oblasti grafických kariet, so svojím produktom<br />

TV-USB2!. Predstava sledovania televízneho vysielania<br />

<strong>na</strong> notebooku je iste lákavá. Kritickým momentom pri<br />

týchto zariadeniach nie je u� dávno ce<strong>na</strong>, ale kvalita,<br />

ktorá je u� ve¾mi blízko ku kvalite TV tunera pou�itého<br />

v klasických televíznych prijímaèoch.<br />

Komponenty zapo�ièala firma Opal Multimedia, s. r. o., a Konsig<strong>na</strong>,<br />

s. r. o.<br />

7/2004 PC REVUE 47

H A R D W A R E<br />

pojenia (Resources by connection). Na príèine mô�e<br />

by� aj kvalita zvukovej karty (<strong>na</strong>jmä pri integrovaných<br />

zvukových kartách, osadených v lacnej<br />

doske). Ako posledné mô�ete ešte skúsi� premiestni�<br />

zvukovú kartu a/alebo TV tuner do iného slotu<br />

PCI.<br />

Pevný disk – ak sa chcete venova� zachytávaniu<br />

videa serióznejšie, jednoz<strong>na</strong>ène odporúèame ma�<br />

v zostave minimálne dva pevné disky. Pri zostave<br />

s jedným pevným diskom musí ten reagova� <strong>na</strong><br />

viacero po�iadaviek operaèného systému a zároveò<br />

zaz<strong>na</strong>menáva� video, èo nie je so zbernicou IDE<br />

bezproblémová zále�itos�. Èo sa týka parametrov,<br />

èím má disk vyššie otáèky a ni�šiu prístupovú dobu,<br />

tým väèšie mo�nosti budete ma� pri zachytávaní<br />

videa. Rov<strong>na</strong>ko je výhodné zapojenie pevných<br />

diskov v prípade po¾a RAID typu 0. Vyrovnávacia<br />

pamä� pevného disku nehrá v tomto prípade nijakú<br />

rolu, preto�e sa väèšinou týka len èítania dát<br />

z disku. Disk treba pravidelne kontrolova� a defragmentova�<br />

pre zabezpeèenie bezproblémovej<br />

<strong>na</strong>dväznosti dát.<br />

Procesor – tu je pomoc ve¾mi jednoduchá. Ak<br />

máte podozrenie, �e zlú synchronizáciu má <strong>na</strong> svedomí<br />

procesor, skúste si poèas zachytávania videa<br />

spusti� Správcu úloh (Task Ma<strong>na</strong>ger) a sledova�<br />

zá�a� procesora. Ak sa dlhodobo pohybuje tesne pod<br />

Tabu¾ka parametrov<br />

jednotlivých TV tunerov<br />

48 PC REVUE 7/2004<br />

maximom (95 – 100 %), je ve¾mi pravdepodobné, �e<br />

poruchy synchronizácie spôsobuje nízky výkon procesora.<br />

Zostáva vám len upgrade alebo zní�enie<br />

nárokov <strong>na</strong> kvalitu záz<strong>na</strong>mu. Mierne zní�enie rozlíšenia<br />

by malo vo väèšine prípadov pomôc�.<br />

Nastavenia softvéru – nemá zmysel bli�šie opisova�<br />

<strong>na</strong>stavenia konkrétnych programov, tak�e<br />

len vo všeobecnosti. Dobrý program <strong>na</strong> zachytávanie<br />

videa by mal obsahova� vo¾bu uprednostòovanej<br />

stopy (Master Stream). Tá sa dá <strong>na</strong>stavi� <strong>na</strong><br />

video alebo audio. Pri problémoch so synchronizáciou<br />

odporúèame <strong>na</strong>stavi� ju <strong>na</strong> audio a záz<strong>na</strong>m sa<br />

prispôsobí zvukovej stope, ktorá má i<strong>na</strong>k tendenciu<br />

predbehnú� obraz.<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

TV tuner sme <strong>na</strong>inštalovali pod¾a inštrukcií v manuáli<br />

a otestovali s káblovou televíziou UPC Bratislava<br />

a takisto s klasickou televíznou anténou <strong>na</strong><br />

príjem terestriálneho vysielania (obrázky nájdete<br />

<strong>na</strong> CD). Test práce s klasickým terestriálnym vysielaním<br />

nás zaujímal <strong>na</strong>jmä preto, lebo sme chceli<br />

vidie�, ako si TV tuner poradí so šumom, ktorý sa<br />

v tomto prípade be�ne vyskytuje. Pre anténu sme<br />

<strong>na</strong>chystali špeciálne s�a�ené podmienky v interiéri.<br />

Všetko príslušenstvo sme pre jeho rozmanitos� testovali<br />

iba subjektívne. Dodaný softvér sme otesto-<br />

vali iba <strong>na</strong> funkènos� a zahrnuli do hodnotenia, ale<br />

<strong>na</strong> testovanie kvality sme pou�ili vo¾ne šírite¾né<br />

programy Dscaler (http://deinterlace.sourceforge.<br />

net/downloads.htm) a AIWplayer (http://fightersoft.openvision.ro/aiwplayer),<br />

ktoré nájdete aj <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom CD. Porov<strong>na</strong>nie kvality obrazu sme robili<br />

iba pre interné TV tunery, preto�e externé zväèša<br />

ponúkajú iba výstup VGA, tak�e nebolo mo�né obraz<br />

digitálne zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�. Zistené skutoènosti<br />

sme priebe�ne zapisovali do tabu¾ky. V nej sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

<strong>na</strong>sledujúce polo�ky:<br />

Dekodér: Èip dekodéra osadený <strong>na</strong> karte. Dekodéry<br />

Philips SAA7134 a Conexant 878A sú a<strong>na</strong>lógové<br />

a relatívne nový dekodér Conexant CX23881<br />

je digitálny. Tu však celkom neplatí, �e digitálny je<br />

lepší ako a<strong>na</strong>lógový, preto�e rozdiel medzi nimi je<br />

len v tom, akým spôsobom uchovávajú zapamätané<br />

frekvencie (kanály).<br />

TV Stereo: Niektoré lacnejšie TV tunery nepodporujú<br />

príjem stereofónneho zvuku popri televíznom<br />

vysielaní. Re�im práce TV tunera sme preverili<br />

nezávislými utilitami.<br />

Kompresia záz<strong>na</strong>mu: Táto polo�ka oz<strong>na</strong>èuje<br />

priamu podporu kompresie videozáz<strong>na</strong>mu v reálnom<br />

èase.<br />

Videovstup: Vstup klasického RF alebo FM kábla<br />

sme pova�ovali za samozrejmos�.<br />

I N T E R N É E X T E R N É<br />

Názov Asus TV/FM AVerMedia Hercules Leadtek Lifeview Fly Pin<strong>na</strong>cle Prolink Zoltrix Genie AVerMedia AVerMedia Lifeview<br />

Card AVerTV SmartTV WinFast TV TV Prime 34 Studio PlayTVPro Wonder AVerTV AVerTV FlyTV BOX<br />

Studio 303 2000 XP FM (Fly video PCTV Pro Ultra Pro Box 5 Live Box9 Ultra<br />

EXPERT 3000 FM)<br />

Vyhotovenie Interný Interný Interný Interný Interný Interný Interný Interný Externý Externý Externý<br />

Integrovaný FM tuner M M F M M M M M F F F<br />

FM anté<strong>na</strong> – då�ka [m] 2,5 2,5 F 2,5 2,5 F 2,5 F F F F<br />

Dekodér Philips Conexant Conexant Conexant Philips Conexant Conexant Conexant – – –<br />

SAA7134HL CX23881−19 Fusion 878A CX23881−19 SAA7134HL Fusion 878A CX23881−19 Fusion 878A<br />

TV Stereo M M F M M M F M M M M<br />

FM Stereo M M – M M M F M – – –<br />

Dia¾kové ovládanie M M F M M M F M M M M<br />

Funkcia TimeShift M M M M F M F F F F F<br />

Teletext M M M M M M M F F M F<br />

Picture−in−Picture F F F M F F F F F M M<br />

Kompresia MPEG 1 M M M M M M F M – – –<br />

Kompresia MPEG 2 M M M M M M F M – – –<br />

Kompresia MPEG 4 F F F M F F F F – – –<br />

Videovstup S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video, S−video,<br />

cinch cinch cinch cinch cinch cinch cinch cinch cinch, VGA cinch, VGA cinch, VGA<br />

Videovýstup – – – – – – – – VGA VGA VGA<br />

Audiovstup 2× cinch 3,5" jack 3,5" jack 3,5" jack 3,5" jack F 3,5" jack F 2× cinch, 2× cinch, 2× cinch,<br />

3,5" jack (PC) 3,5" jack (PC) 3,5" jack (PC)<br />

Bezpeènostný systém M F F F F F F F – – –<br />

Softvér Home Theater, Aver PowerVCR II WinFastDVD, LifeView PCTV Vision PlayTV Genie TV – – –<br />

PowerDirector, TV Studio DVD Movie− Suite<br />

VideoSecurity Factory, Cool3D,<br />

Ulead VideoStudio<br />

Interný zvukový výstup M F F M F M F M – – –<br />

Kábel <strong>na</strong> interné prepojenie<br />

so zvukovou kartou<br />

M F F M F F F M – – –<br />

Externý zvukový výstup F M M F M M M F 2× 3,5" jack 2× 3,5" jack 3,5" jack<br />

Kábel <strong>na</strong> externé prepojenie<br />

so zvukovou kartou<br />

F M M F M M M F M M M<br />

Iné funkcie kompresia kompresia automatické automatické automatické<br />

zvuku do MP3 videa do WMV vypnutie vypnutie vypnutie<br />

Dodávate¾ LIBRA Opal SWS WESTech, LIBRA Konsig<strong>na</strong>, Konsig<strong>na</strong>, BGS− Opal LIBRA Agem,<br />

Electronics, Multimedia, Distribution, s. r. o. Electronics, s. r. o. s. r. o. Distribution, Multimedia, Electronics, s. r. o.<br />

a. s. s. r. o. a. s. a. s. a. s. s. r. o. a. s.<br />

Ce<strong>na</strong> (Sk bez DPH/s DPH) 1860 / 2213 2090 / 2487 1990 / 2368 2500 / 2975 1430 / 1702 3280 / 3903 1480 / 1761 2150 / 2559 2620 / 3118 4120 / 4903 2920 / 3475

Asus TV FM Card<br />

Asus je spoloènos� dnes notoricky známa svojím<br />

radom základných dosiek. Svojím individuálnym<br />

poèinom v oblasti TV tunerov sa s<strong>na</strong>�í preniknú� aj<br />

<strong>na</strong> tento trh a mô�eme poveda�, �e vcelku úspešne.<br />

Prvý dojem z karty<br />

Asus TV FM Card bol<br />

pozitívny vïaka jej<br />

bohatému a kvalitnému<br />

vybaveniu. K dia¾kovému<br />

ovládaèu, ktorý pripomí<strong>na</strong> skôr<br />

ovládaè DVD prehrávaèa, bol pribalený elegantný<br />

infraèervený prijímaè. Vstup a<strong>na</strong>lógového videa je<br />

riešený pomocou externého boxu, ktorý sa pripája<br />

ku karte špeciálnym osempinovým konektorom.<br />

Všetky externé súèasti majú pribalené samolepky<br />

so suchým zipsom. Balenie obsahuje takisto 2,5metrový<br />

FM kábel a kábel <strong>na</strong> interné prepojenie so<br />

AVerMedia AVerTV<br />

Studio 303<br />

Druhým interným TV tunerom je AVerTV<br />

Studio od firmy AVerMedia, ktorá má silnú<br />

pozíciu <strong>na</strong> poli bezpeènostných systémov.<br />

Preto nás trochu prekvapilo, �e<br />

<strong>na</strong> CD s ovládaèmi sme ne<strong>na</strong>šli nijaký<br />

bezpeènostný systém. Viacúèelová aplikácia<br />

<strong>na</strong> ovládanie TV tunera AVerTV Studio je kvalitne<br />

spracovaná, rýchla a stabilná. Okrem nej a ovládaèov<br />

však u� <strong>na</strong> CD niè iné nenájdete. AVerTV<br />

Studio vám umo�òuje sledova� alebo <strong>na</strong>hráva� TV<br />

vysielanie, poèúva� rádio a zachytáva� statické obrázky<br />

z televízneho vysielania. Tie sa však u� ukladajú<br />

<strong>na</strong> disk ve¾mi komplikovaným spôsobom. Jednotné<br />

rozhranie AVerTV Studio sa ovláda intuitívne<br />

a pri pou�ívaní sme ne<strong>na</strong>razili <strong>na</strong> �iadny problém.<br />

Karta je pomerne krátka a káblik s infraèerveným<br />

Hercules SmartTV<br />

Interný TV tuner SmartTV od spoloènosti Hercules,<br />

preslávenej <strong>na</strong>jmä v oblasti grafických kariet, sme<br />

do redakcie dostali vo verzii bez FM tunera a dia¾kového<br />

ovládaèa. Jeho inštaláciu však sprevádzali<br />

viaceré problémy. Prvým bolo zlé urèenie televízneho<br />

štandardu v <strong>na</strong>šej republike. Ak ste si<br />

v ovládacom paneli aplikácie PowerVCR zvolili<br />

Slovenskú republiku, tá mala priradený štandard<br />

Secam. Preto sme pri výbere krajiny museli<br />

nájs� krajinu so štandardom PAL B, ktorý sa<br />

pou�íva u nás (<strong>na</strong>príklad Rakúsko, Nemecko...).<br />

Ïalším problémom bolo to, �e ani pri <strong>na</strong>stavení<br />

káblovej televízie automatický vyh¾adávaè nebol<br />

schopný nájs� niektoré kanály. Softvérové vybavenie<br />

sa takisto ako pri predchádzajúcom modeli<br />

obmedzilo len <strong>na</strong> centrálnu ovládaciu aplikáciu PowerVCR<br />

2, ktorá je ve¾mi jednoduchá a pomocou<br />

KATEGÓRIA INTERNÉ<br />

zvukovou kartou<br />

s dvoma typmi<br />

koncoviek.<br />

Softvérové vybavenie<br />

je bohaté, ku karte sú pribalené<br />

tri CD. Prvé CD obsahuje<br />

ovládaèe a program<br />

Asus VideoSecurity <strong>na</strong><br />

tvorbu domáceho bezpeènostného<br />

systému. Na druhom CD nájdete aplikáciu<br />

Asus PowerDirector <strong>na</strong> tvorbu videa urèeného pre<br />

CD a DVD médiá. Na poslednom CD sa <strong>na</strong>chádza<br />

rozsiahla aplikácia Asus Home Theater, ktorá slú�i<br />

<strong>na</strong> väèšinu úkonov týkajúcich sa TV tunera. Apli-<br />

senzorom pre dia¾kové<br />

ovládanie sa pripája priamo <strong>na</strong><br />

jej zadný panel. Káblik je však <strong>na</strong> praktické pou�itie<br />

prikrátky (90 cm), tak�e budete musie� ma� skrinku<br />

poèítaèa blízko k miestu, kde chcete ma� senzor. To<br />

mô�e by� problém, <strong>na</strong>jmä ak máte skrinku vo¾ne<br />

polo�enú <strong>na</strong> zemi. Dia¾kové ovládanie síce takisto<br />

pôsobí zastarane, ale obsahuje všetky prvky, ktoré<br />

nej sú dostupné všetky mo�nosti TV tunera. Ve¾ká<br />

škoda je, �e TV vysielanie budete musie� sledova�<br />

len v re�ime mono. Táto karta vôbec nepodporuje<br />

stereofónny zvuk, èo je oproti konkurencii nevýhoda.<br />

Z kabelá�e sa dodáva iba jeden kábel <strong>na</strong> vonkajšie<br />

prepojenie so zvukovou kartou. Vcelku táto<br />

H A R D W A R E<br />

kácii Home Theater sa však odporúèame vyhnú�,<br />

preto�e je nestabilná a pomalá. Navyše má pevne<br />

dané rozlíšenie 1024 × 768, ktoré sa po vypnutí<br />

aplikácie prenáša aj do operaèného systému. Je to<br />

škoda, preto�e má ve¾ký potenciál, ale pokia¾ zo<br />

strany výrobcu nepríde k razantnej náprave, budete<br />

sa musie� uspokoji� so softvérom z tretej strany.<br />

Takisto <strong>na</strong>ladenie všetkých kanálov trvalo oproti<br />

iným TV tunerom nepomerne dlhšie.<br />

Zapo�ièal: LIBRA Electronics Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 2213 Sk (1860 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOGGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOOOOOO<br />

Softvér: OOOOOGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOGGG<br />

budete pri be�nom pou�ívaní potrebova�. Trochu<br />

nás mrzela absencia interného prepojenia so zvukovou<br />

kartou. V balení sme <strong>na</strong>šli aj 2,5 metra dlhý<br />

kábel <strong>na</strong> príjem FM rádia a manuál, ktorý, �ia¾, nebol<br />

v slovenskom ani èeskom jazyku. Táto karta<br />

mala <strong>na</strong>jlepší obraz zo všetkých testovaných, èím<br />

si zaslú�ila ocenenie Ví�az testu v kategórii interných<br />

TV tunerov.<br />

Zapo�ièal: Opal Multimedia<br />

Ce<strong>na</strong>: 2487 Sk (2090 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOOOGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOO<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOGGGGG<br />

Softvér: OOOOOOOOOG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOOGG<br />

karta pôsobí chudobným dojmom. Jediné, èo jej nemo�no<br />

vytýka�, je kvalita obrazu, ktorá bola priemerná.<br />

Ak sa uspokojíte s takýmto obrazom<br />

a neèakáte od TV tunera viac, mohol by by� Hercules<br />

SmartTV aj vašou vo¾bou.<br />

Zapo�ièal: SWS Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 2368 Sk (1990 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOGGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOGGGGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOGGGGGGGG<br />

Softvér: OOOOOGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOGGGGGG<br />

7/2004 PC REVUE 49

H A R D W A R E<br />

Leadtek WinFast TV 2000<br />

XP Expert<br />

Za týmto komplikovaným názvom sa skrýva karta,<br />

ktorá nás zaujala predovšetkým dodávaným softvérom<br />

a mo�nos�ami. V balení nájdete tri CD.<br />

Na prvom sa <strong>na</strong>chádza program <strong>na</strong> nelineárny<br />

strih videa Ulead Video Studio vo verzii 7. Na<br />

ïalšom sú programy Ulead Cool3D <strong>na</strong> tvorbu 3D<br />

objektov a DVD MovieFactory vo verzii 2.5 SE, ktorý<br />

vám pomô�e pri authoringu vlastných DVD. Na<br />

poslednom CD sa <strong>na</strong>chádzajú ovládaèe a program<br />

WinFast <strong>na</strong> sledovanie TV a poèúvanie rádia. Ten je<br />

spracovaný ve¾mi precízne. Také funkcie ako Timeshifting,<br />

teletext s vyh¾adávaèom a plánovanie <strong>na</strong>hrávania<br />

sú preò samozrejmos�ou. Vcelku mô�eme<br />

hodnoti� program WinFast ako <strong>na</strong>jlepší program <strong>na</strong><br />

prácu s TV tunerom, s akým sme sa poèas testu<br />

stretli. Automatické vyh¾adanie kanálov nezaberie<br />

ani minútu a program úspešne <strong>na</strong>šiel všetky vysie-<br />

LifeView FlyTV Prime<br />

34FM (Fly Video 3000<br />

FM)<br />

Interný TV tuner LifeView zanechal v nás<br />

zmiešané pocity. Po dlhom skúšaní sa nám toti�<br />

nepodarilo sprevádzkova� prilo�ený softvér Life-<br />

View Suite. Na testovacie úèely sme museli pou�i�<br />

softvér tretej strany. Keï�e to bol jediný softvér,<br />

ktorý sa <strong>na</strong> CD <strong>na</strong>chádzal, nezostávalo nám niè iné<br />

ako udeli� mu za softvér minimálne hodnotenie 1<br />

z 10. Je to škoda, preto�e i<strong>na</strong>k ide o ve¾mi kvalitný<br />

TV tuner. Jeho sila sa prejavila <strong>na</strong>jmä pri ve¾mi<br />

zašumenom obraze. Tu sa ukázal ako jeden z <strong>na</strong>jlepších<br />

v teste. Vybavenie je primerané cene. Dia¾kové<br />

ovládanie má rozmery kreditnej karty a obsahuje<br />

len tie <strong>na</strong>jzákladnejšie tlaèidlá. Na druhej stra-<br />

Pin<strong>na</strong>cle PCTV Pro<br />

Táto karta z produkcie firmy Pin<strong>na</strong>cle k nám prišla<br />

v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými vo ve¾kej škatuli.<br />

Vnútri sa však neskrývalo niè iné ako<br />

nízkoprofilový interný TV tuner s dekodérom<br />

Conexant Fusion 878A. Na prvý<br />

poh¾ad nás zaujalo netradièné riešenie infraèerveného<br />

prijímaèa k dia¾kovému ovládaniu.<br />

Ten je uspôsobený pre sériový port, èo nie je<br />

zvykom, keï�e sériový port patrí k <strong>na</strong>jstarším portom<br />

poèítaèa. Jeho funkciu to, samozrejme, neovplyvòuje.<br />

Dia¾kové ovládanie pohodlne sadne do<br />

ruky, ale tlaèidlá sú pomerne blízko pri sebe a takmer<br />

všetky majú rov<strong>na</strong>ký tvar, èo s�a�uje ovládanie.<br />

Z niektorých ikoniek <strong>na</strong> ovládaèi nie je <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad jasné, <strong>na</strong> èo slú�ia. Pribalený softvér PCTV<br />

Vision má pri zlo�itejších úkonoch tendenciu by�<br />

50 PC REVUE 7/2004<br />

KATEGÓRIA INTERNÉ<br />

lanéprogramy bez problémov. Karta<br />

má štandardné rozlo�enie prvkov<br />

a obsahuje aj interný zvukový výstup. Vstup<br />

pre a<strong>na</strong>lógové video je riešený pomocou <strong>na</strong>dstavca,<br />

ktorý sa pripája ku karte špeciálnym 9-pinovým<br />

konektorom. Dia¾kové ovládanie je vynikajúco spracované<br />

a obsahuje aj špeciálnu funkciu s výsti�ným<br />

názvom BossKey, ktorá vysielanie stíši a schová do<br />

ne je tu <strong>na</strong>pr. prepí<strong>na</strong>è<br />

vstupu z terestriálneho <strong>na</strong><br />

káblové televízne vysielanie, èo sa v praxi<br />

asi èasto nepou�íva. Ïalej karta obsahuje káblik <strong>na</strong><br />

prepojenie so zvukovou kartou. Pozitívne sme hodnotili<br />

pribalený slovenský manuál <strong>na</strong> rýchlu inštaláciu,<br />

ktorý pozostával z jedného kancelárskeho<br />

listu formátu A4, <strong>na</strong> ktorom boli popísané <strong>na</strong>jdô-<br />

nestabilný. Rozdiel oproti<br />

konkurencii je aj v tom, �e <strong>na</strong><br />

sledovanie teletextu musíte spusti� individuálnu<br />

aplikáciu PCTV WebText. Pri príjme terestriálneho<br />

vysielania program nerozpoz<strong>na</strong>l stanicu<br />

Dvojku, ktorú sme museli <strong>na</strong>ladi� ruène zadaním<br />

frekvencie. Aj tak však bola táto stanica <strong>na</strong> hranici<br />

systémovej lišty. Naše výhrady sa týkajú absencie<br />

slovenského alebo èeského manuálu a prasknutia<br />

pri vypí<strong>na</strong>ní a zapí<strong>na</strong>ní ovládacieho programu.<br />

Karta má široké mo�nosti pri zaz<strong>na</strong>menávaní<br />

videa alebo zvuku z FM tunera. Podporuje formáty<br />

MPEG-1, 2, 4, WMV, VideoCD, DVD, MP3<br />

a WMA. Kompresia do posledných dvoch menovaných<br />

formátov zvuku má však z<strong>na</strong>èné obmedzenia,<br />

tak�e pri potrebe kvalitného zvuku budete musie�<br />

zaz<strong>na</strong>menáva� bez kompresie do súboru .wav<br />

a následne skomprimova�.<br />

Zapo�ièal: WESTech<br />

Ce<strong>na</strong>: 2975 Sk (2500 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOOOOGG<br />

Softvér: OOOOOOOOOO<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOOGG<br />

le�itejšie údaje o zariadení. Kvalita písma bola síce<br />

<strong>na</strong> hranici èitate¾nosti, ale urèite pomô�e pou�ívate¾ovi<br />

s obmedzenou z<strong>na</strong>los�ou angliètiny.<br />

Kvalita obrazu bola druhá <strong>na</strong>jlepšia v teste,<br />

èo sa prejavilo v <strong>na</strong>jlepšom pomere kvalita/ce<strong>na</strong>.<br />

Zároveò išlo o <strong>na</strong>jlacnejšie zariadenie<br />

v teste, èo z neho robí vynikajúcu vo¾bu. Nevýhodou<br />

je slabá výbava a softvér.<br />

Zapo�ièal: LIBRA Electronics Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 1702 Sk (1430 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOOOOO<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOGGGGG<br />

Softvér: OGGGGGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOGGGG<br />

zachytenia. S káblovou televíziou si však TV tuner<br />

poradil bez problémov, aj keï tu bol prítomný mierne<br />

vyšší šum, ako je priemer v teste. Tento tuner sa<br />

takmer všetkými parametrami radí k priemeru.<br />

Jeho vysoká ce<strong>na</strong> sa, prirodzene, prejavila aj <strong>na</strong><br />

celkovom hodnotení.<br />

Zapo�ièal: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ce<strong>na</strong>: 3903 Sk (3280 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOGGGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOGGGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOGGGGGG<br />

Softvér: OOOOGGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOGGGGGG

Prolink PlayTVPro Ultra<br />

Ïalší z radu<br />

interných tunerov, tentoraz z<br />

produkcie firmy Prolink. U� pri jeho inštalácii<br />

sme sa stretli s problémom, �e v úvodnej obrazovke,<br />

automaticky zobrazovanej po vlo�ení CD,<br />

sme ne<strong>na</strong>šli inštalátor softvéru <strong>na</strong> sledovanie televízneho<br />

vysielania. Museli sme sa teda k nemu preklika�<br />

manuálne v adresárovej štruktúre CD, kde<br />

bol skrytý v adresári TV304P+. Po inštalácii bol<br />

nevyhnutný reštart. Po reštarte sme spustili automatické<br />

vyh¾adávanie staníc v terestriálnom pásme<br />

a <strong>na</strong> <strong>na</strong>še prekvapenie tam, kde iné TV tunery <strong>na</strong>šli<br />

<strong>na</strong>jviac dve stanice, PlayTVPro Ultra <strong>na</strong>šiel a� štyri.<br />

Tie síce boli <strong>na</strong> hranici zachytenia vyh¾adávaèom,<br />

ale testované stanice vykazovali lepšiu kvalitu ako<br />

Zoltrix Genie Wonder Pro<br />

KATEGÓRIA INTERNÉ<br />

Zoltrix je <strong>na</strong><br />

poli TV tunerov síce menej<br />

výz<strong>na</strong>mná z<strong>na</strong>èka, ale kvalitou<br />

obrazu sa vyrovná aj lepším a drahším modelom<br />

v tomto teste. Svojimi ve¾mi nízkymi hardvérovými<br />

nárokmi je zrejme urèená skôr k slabším zostavám.<br />

Na karte vidie�, �e výrobca <strong>na</strong> nej šetril. Vôbec<br />

neobsahuje zvukový vstup a zvukový výstup k zvukovej<br />

karte sa dá rieši� len interným prepojením,<br />

ktoré je obsiahnuté v balení. Pozitívne <strong>na</strong> nás však<br />

pri tejto cenovej kategórii TV tunerov zapôsobil<br />

fakt, �e pomocou dia¾kového ovládaèa sa dá kombináciou<br />

tlaèidiel shift + 0 vypnú� celý poèítaè. To<br />

mô�e by� ve¾mi u�itoèná funkcia, ktorá sa dá vyu�i�<br />

aj i<strong>na</strong>k ako pri sledovaní televízneho vysielania.<br />

Softvér <strong>na</strong> ovládanie je ve¾mi jednoduchý a hlavne<br />

pri ostatných. Táto karta je vhodná skôr <strong>na</strong> príjem<br />

terestriálneho signálu. Pri káblovej TV sa radí skôr<br />

k slabšiemu priemeru. Tlaèidlá <strong>na</strong> dia¾kovom ovládaèi<br />

sú umiestnené trochu zmätoène. Škoda len, �e<br />

sa k nemu nedodávajú batérie, ktoré si budete<br />

musie� dokúpi�. Z ostatných komponentov je to u�<br />

len FM anté<strong>na</strong>, dlhá rov<strong>na</strong>ko ako všetky<br />

ostatné v <strong>na</strong>šom teste – 2,5<br />

m. Karta nepodporuje stereofónny<br />

zvuk ani v re�ime FM,<br />

ani v TV. Skôr by sme ju odporúèali<br />

pou�ívate¾om odkázaným <strong>na</strong><br />

príjem televízneho signálu z terestriálneho<br />

pásma a s menšími nárokmi <strong>na</strong> kvalitu<br />

zvuku. Obraz bol vo všeobecnosti<br />

mierne rozmazaný oproti ostatným TV<br />

tunerom v teste.<br />

Zapo�ièal: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ce<strong>na</strong>: 1761 Sk (1480 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOGGGGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOGGGGGGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOGGGGGG<br />

Softvér: OOOOGGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOGGGGGGG<br />

stabilný. Chýbajú mu síce niektoré základné funkcie,<br />

ako zachytenie statického obrázka, Time-shifting<br />

a pod., ale <strong>na</strong> druhej strane je ve¾mi rýchly.<br />

Vynikajúco si poradil aj s príjmom staníc v terestriálnom<br />

pásme. V príjme staníc káblovej televízie<br />

sa radí skôr k priemeru. Genie<br />

Wonder Pro je karta so<br />

skromným vybavením, ale s<br />

inteligentnými funkciami.<br />

Dodávané je aj CD so softvérom<br />

PowerVCR 2 SE, ktorý slú�i <strong>na</strong><br />

záz<strong>na</strong>m videa do formátov MPEG 1<br />

a 2. Tento softvér vám mô�eme odporúèa�,<br />

aj keï pou�ívate iný typ TV tunera.<br />

Kvalita obrazu bola dobrá, no mierne<br />

vyššia ce<strong>na</strong> zní�ila jeho celkové hodnotenie.<br />

Zapo�ièal: BGS-Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 2559 Sk (2150 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOGGG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOGGGGGGG<br />

Softvér: OOOOOOOGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOGGGG<br />

H A R D W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 51

KATEGÓRIA EXTERNÉ<br />

AVerMedia<br />

AVerTV Box<br />

5 Live<br />

Prvý externý TV tuner pochádza<br />

od firmy AVerMedia a<br />

je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu u�<br />

pomerne dlho. Je všeobecne<br />

známy ako jeden z TV<br />

tunerov s <strong>na</strong>jlepšou kvalitou obrazu.<br />

Má rozmery 12,8 × 11,3 × 2,4 cm a je uspôsobený<br />

<strong>na</strong> prevádzku v horizontálnej aj vertikálnej<br />

polohe. Obsahuje všetky klasické vstupy aj výstupy<br />

a <strong>na</strong>vyše aj vstup pre slúchadlá, ktorý pri zapojení<br />

slúchadiel stlmí zvuk pripojených reproduktorov.<br />

Indikátor stavu je svetlomodrá dióda, ktorá sa<br />

<strong>na</strong>chádza tesne ved¾a infraèerveného senzora<br />

dia¾kového ovládania. Dia¾kový ovládaè je nevyhnutný<br />

<strong>na</strong> ovládanie TV tunera, preto�e tlaèidlá <strong>na</strong><br />

TV tuneri umo�òujú len zapnutie, prepí<strong>na</strong>nie staníc<br />

a ovládanie hlasitosti. Jedinou negatívnou vlastnos�ou,<br />

ktorú sme spozorovali, bolo rušenie výstupu<br />

z poèítaèa aj pri vypnutom TV tuneri.<br />

Prejavovalo sa ako mierne rozmazanie obrazovky,<br />

ktoré je vidite¾né hlavne pri kancelárskych nástrojoch<br />

(biela plocha s èiernym textom). Je to škoda,<br />

preto�e kvalita TV tunera je vynikajúca a pri sledovaní<br />

<strong>na</strong> celej obrazovke z rov<strong>na</strong>kej vzdialenosti, z<br />

akej sledujete televízor, ho u� ve¾mi �a�ko rozoz<strong>na</strong>�<br />

od televízneho prijímaèa. K zariadeniu sa nedodáva<br />

AVerMedia AVerTV Box 9<br />

Druhý externý TV tuner je prakticky zlepšenou<br />

verziou predchádzajúceho modelu AVerTV Box 5.<br />

Ich výbava je úplne zhodná, kvalita obrazu je takisto<br />

rov<strong>na</strong>ká. Pri oboch modeloch však treba mierne<br />

poopravi� <strong>na</strong>stavenia obrazu, ako je jas, kontrast<br />

a farebnos�, preto�e východiskové <strong>na</strong>stavenia<br />

nie sú pod¾a nás ideálne. Tieto <strong>na</strong>stavenia sa<br />

nedajú aplikova� <strong>na</strong> ka�dú stanicu individuálne.<br />

�ia¾, aj tento model má ten<br />

istý nedostatok ako predchádzajúci,<br />

a to rušenie výstupu VGA<br />

z grafickej karty poèítaèa. Oproti<br />

predchádzajúcemu modelu ponúka<br />

AVerTV Box 9 nieko¾ko zásadných<br />

zlepšení: teletext, funkciu obraz<br />

v obraze (PIP), preview mód s 12 kanálmi<br />

a vyššie rozlíšenie a� do 1280 × 1024 bodov.<br />

Vyu�ijete ho však len vtedy, keï vlastníte LCD<br />

panel alebo projektor. Na klasickom CRT monitore<br />

vám s rezervou postaèí rozlíšenie 640 × 480 alebo<br />

800 × 600 bodov. Tento model rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci<br />

Box 5 má mierne pomalšie reakcie <strong>na</strong><br />

dia¾kové ovládanie, èo sa prejaví pri prepí<strong>na</strong>ní staníc.<br />

Tento TV tuner má u� mo�nosti a funkcie,<br />

ktoré èiastoène presahujú rámec nášho testu a vyu�ijú<br />

ich iba pou�ívatelia s vyššími nárokmi. V teste<br />

sme sa pri celkovom hodnotení sústredili predovšetkým<br />

<strong>na</strong> funkciu TV tunera.<br />

slovenský<br />

ani èeský manuál.<br />

Tento TV tuner odporúèame<br />

iba do zostáv, ktoré budú primárne<br />

urèené <strong>na</strong> sledovanie TV, preto�e pri práci<br />

s poèítaèom by ste ho museli pre rušenie obrazu<br />

neustále vypí<strong>na</strong>� a prepája� kábel VGA. Maximálne<br />

podporované rozlíšenie obrazu je 1024 × 768.<br />

Zapo�ièal: Opal Multimedia<br />

Ce<strong>na</strong>: 3118 Sk (2620 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOOOGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOO<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOOGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOOGG<br />

Zapo�ièal: LIBRA<br />

Electronics Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 4903 Sk (4120 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOGGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOO<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOOOGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOOGGG

Lifeview FlyTV Box Ultra<br />

Posledným externým tunerom je produkt firmy<br />

Lifeview, ktorý <strong>na</strong> prvý poh¾ad upúta ve¾mi<br />

kompaktnými rozmermi. Výrobca sa tak<br />

s<strong>na</strong>�il minimalizova� rozmery tohto zariadenia,<br />

�e sa nám dokonca nepodarilo zapoji�<br />

reproduktory do 3,5" jacku. Preká�al<br />

nám toti� výstup VGA <strong>na</strong> monitor a nemali<br />

sme k dispozícii kábel s tenkou koncovkou. Naš�astie<br />

si je výrobca toho vedomý a v prípade, ak<br />

vlastníte kábel s hrubšou koncovkou, musíte pou�i�<br />

redukciu, ktorá bola súèas�ou balenia. Kábel VGA<br />

takisto nedr�al dobre a museli sme pri jeho zapojení<br />

pou�i� silu. Anténny vstup je netradiène vo vyhotovení<br />

so skrutkou po obvode, tak�e pri zapojení<br />

klasického anténneho kábla budete musie� takisto<br />

pou�i� <strong>na</strong>dstavec. Menu ovládacieho programu má<br />

trochu netradièné ovládanie a štruktúru, tak�e pri<br />

ZÁVER A VYHODNOTENIE<br />

S istým zovšeobecnením sa dajú TV tunery (<strong>na</strong>jmä<br />

interné vyhotovenie) oz<strong>na</strong>èi� ako problémové zariadenia.<br />

Správne zapojenie TV tunera a následné<br />

<strong>na</strong>stavenie v poèítaèi je v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými<br />

be�nými komponentmi v poèítaèi pomerne zlo�itý<br />

proces. Odme<strong>na</strong> je však ve¾mi lákavá. Sledova� a zaz<strong>na</strong>menáva�<br />

TV vysielanie <strong>na</strong> poèítaèi za cenu zaèí<strong>na</strong>júcu<br />

sa od 1500 Sk bez DPH nie je zanedbate¾ný<br />

fakt, <strong>na</strong>jmä ak si skúsite spoèíta� cenu televízneho<br />

prijímaèa a videorekordéra.<br />

KATEGÓRIA EXTERNÉ<br />

ladení staníc sme sa museli<br />

pozrie� aj do manuálu. Je však jednoduché<br />

a po èase sa <strong>na</strong>ò dá zvyknú�. Dia¾kové<br />

ovládanie má dos� oneskorené reakcie a niekedy<br />

treba tlaèidlá silnejšie stláèa�, aby zareagovali. Na<br />

tomto TV tuneri sme ocenili <strong>na</strong>jmä rozmery, ktoré<br />

sú v kategórii externých tunerov <strong>na</strong>ozaj vynikajúce<br />

– 11 × 9 × 3 cm. Kvalita obrazu je vynikajúca<br />

a takmer zhodná s externými tunermi od AVerMe-<br />

Na záver mô�eme len zopakova� to, èo sme spomí<strong>na</strong>li<br />

v úvode: TV tunery predstavujú výhodnú<br />

investíciu v rámci domácej poèítaèovej zostavy.<br />

V kategórii interných TV tunerov bolo celkové hodnotenie<br />

pomerne jednoduché, preto�e rozdiely<br />

v cene sú malé a rozdiely v kvalite obrovské. Jednoz<strong>na</strong>èným<br />

ví�azom sa stal AVerMedia AVerTV<br />

Studio 303, a to aj vïaka tomu, �e ponúka <strong>na</strong>jlepšiu<br />

kvalitu obrazu zo všetkých testovaných modelov<br />

a má prijate¾nú cenu. V kategórii externých TV tunerov<br />

si ocenenie zaslú�il tuner toho istého výrob-<br />

H A R D W A R E<br />

die. Na tele zariadenia sa <strong>na</strong>chádzajú miniatúrne<br />

tlaèidlá <strong>na</strong> základné operácie, chýba však ich popis<br />

a ikony zobrazené <strong>na</strong> nich sa dajú �a�ko rozlúšti�.<br />

Jeho zapojenie vôbec neruší výstup z grafickej<br />

karty z poèítaèa, èo je oproti konkurenèným<br />

externým tunerom v tomto teste výhoda.<br />

Škoda len komplikovanej mechanickej inštalácie.<br />

Zapo�ièal: Agem<br />

Ce<strong>na</strong>: 3475 Sk (2920 Sk bez DPH)<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Pomer kvalita/ce<strong>na</strong>: OOOOOGGGGG<br />

Kvalita obrazu: OOOOOOOOOG<br />

Výbava a konštrukcia: OOOOGGGGGG<br />

Celkové hodnotenie: OOOOOOGGGG<br />

cu – AVerMedia AVerTV Box 5 Live. Do kategórie<br />

externých TV tunerov sme zaradili iba tri modely,<br />

preto�e táto kategória nie je u nás zatia¾ a� <strong>na</strong>to¾ko<br />

rozšírená. Jej rozšíreniu by mohol pomôc� nástup<br />

LCD monitorov a projektorov, pre ktoré sú externé<br />

TV tunery <strong>na</strong>jvhodnejšie. Ideálnym riešením pre<br />

stolový poèítaè zrejme <strong>na</strong>teraz ostane kategória<br />

interných TV tunerov, ktorá v poslednom èase zaèí<strong>na</strong><br />

oproti minulosti viac dba� <strong>na</strong> kvalitu.<br />

�<br />

7/2004 PC REVUE 53

H A R D W A R E<br />

MP3<br />

prehrávaèe<br />

s pevným diskom<br />

� Michal Holeš<br />

V súèasnosti existujú <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom trhu tri ve¾ké skupiny<br />

prehrávaèov MP3 – do prvej<br />

patria tie, ktoré èítajú skladby<br />

z cédeèiek. Tieto prehrávaèe<br />

sú rozmerovo <strong>na</strong>jväèšie<br />

a zároveò funkène<br />

<strong>na</strong>jchudobnejšie. Po nich prišli<br />

<strong>na</strong> trh ove¾a menšie a funkène<br />

vybavenejšie prehrávaèe so<br />

zabudovanou pamä�ou flash<br />

a v krátkom odstupe ich<br />

<strong>na</strong>sledovala tretia skupi<strong>na</strong> –<br />

prehrávaèe so zabudovaným<br />

pevným diskom, ktoré sme sa<br />

rozhodli vyskúša� v druhej<br />

èasti ve¾kého testu MP3<br />

prehrávaèov.<br />

Vmájovom vydaní PC REVUE ste mali mo�nos�<br />

preèíta� si porovnávací test flashových MP3<br />

prehrávaèov. Nie ka�dému však tento typ<br />

prehrávaèa mô�e vyhovova� – ce<strong>na</strong> za megabajt<br />

úlo�ného priestoru sa toti� v ich prípade šplhá<br />

pomerne vysoko (30 a� 50 korún), a tak mnohí pou�ívatelia<br />

siahajú po prehrávaèoch so zabudovaným<br />

pevným diskom.<br />

Táto skupi<strong>na</strong> prehrávaèov sa vyz<strong>na</strong>èuje prakticky<br />

<strong>na</strong>jvyššou hmotnos�ou, nie práve <strong>na</strong>jmenšími<br />

rozmermi, ale i výhodnou cenou za megabajt, pohybujúcou<br />

sa <strong>na</strong> úrovni pribli�ne 10 korún. Medzi<br />

nevýhody patrí aj spotreba elektrickej energie –<br />

pevný disk je toti� pomerne nároèný <strong>na</strong> energiu.<br />

Prehrávaèe však vïaka väèším rozmerom disponujú<br />

aj kapacitne väèšími batériami, a tak tento hendikep<br />

vyrovnávajú bez problémov.<br />

54 PC REVUE 7/2004<br />

IDEÁLNY MP3 PREHRÁVAÈ<br />

Èím by mal disponova� kvalitný prehrávaè MP3 so<br />

zabudovaným pevným diskom? Prvým kritériom,<br />

<strong>na</strong> ktoré v prípade harddiskových MP3 prehrávaèov<br />

nepozerajú iba skutoèní audiofili, je celková<br />

ce<strong>na</strong>. Spomí<strong>na</strong>nej skupine ¾udí toti� <strong>na</strong>jviac zále�í<br />

<strong>na</strong> kvalite výstupného signálu – zvuk by mal by� èo<br />

<strong>na</strong>jèistejší, s vyrov<strong>na</strong>nými pomermi jednotlivých<br />

tónov, frekvencií a bez rušivých vplyvov. Netreba<br />

však zabúda� ani <strong>na</strong> spotrebu elektrickej energie –<br />

nikomu by nebolo príjemné <strong>na</strong>bíja� prehrávaè po<br />

hodine pou�ívania. Dôle�itým kritériom je aj jednoduchos�<br />

ovládania.<br />

V súèasnosti existuje pomerne ve¾ká škála kompresných<br />

audioformátov, ktoré ponúkajú minimálne<br />

rov<strong>na</strong>kú alebo lepšiu kvalitu prehrávaného<br />

zvuku ako MP3. Pozrime sa bli�šie <strong>na</strong> niektorých<br />

kandidátov, ktorí by ho mohli v budúcnosti<br />

<strong>na</strong>hradi�.<br />

WMA<br />

Formát Windows Media Audio je súèas�ou programového<br />

vybavenia operaèného systému Microsoft<br />

Windows. Pod¾a vyhlásení predstavite¾ov<br />

firmy ponúka zvukovú kvalitu porov<strong>na</strong>te¾nú<br />

s audio CD pri dátovom toku 64 kb/s – èi�e pribli�ne<br />

dvojnásobne úèinnejšiu kompresiu ako<br />

MP3. V súèasnosti doká�e WMA prehra� drvivá<br />

väèši<strong>na</strong> prehrávaèov. Jeho popularita však nerastie<br />

aj <strong>na</strong>priek tomu, �e ponúka pomerne ve¾kú<br />

výhodu – v spojení s ASF (Advanced Streaming<br />

Format) mô�e by� streamovaný po internete,<br />

a tak sa stal priamym konkurentom nielen MP3,<br />

ale aj formátu RealAudio.<br />

REAL AUDIO<br />

Bol to prvý formát <strong>na</strong> svete, vïaka ktorému bolo<br />

mo�né poèúva� streamované audio èi prezera�<br />

video po internete. Preto si dodnes dr�í prvenstvo<br />

v tejto oblasti. Nástupcom MP3 sa však nestane –<br />

ak chcete poèu� zvuk kvalitou podobný audio CD,<br />

musíte vyu�i� väèšiu šírku dátového toku.<br />

TESTOVALI SME<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

Hodnotenie kvality reprodukcie sme<br />

vykonávali s referenènými slúchadlami,<br />

ktoré vyu�ívame pri všetkých testoch zvukových<br />

zariadení. Jednotlivé skladby boli<br />

skomprimované pomocou kodeku Lame s<br />

ve¾kos�ou dátového toku 192 kb/s. Výber skladieb<br />

bol prakticky rov<strong>na</strong>ký ako v teste flashových<br />

prehrávaèov – skladby nesmeli by� elektronicky<br />

upravované a museli obsahova� nízke i vysoké frekvencie<br />

a sykavky. Rov<strong>na</strong>ko ako v teste flashových<br />

MP3 prehrávaèov ani v tomto prípade sme radšej<br />

nehodnotili kvalitu slúchadiel. Od „štup¾ov do uší“,<br />

ktoré boli väèšinou vo výbave prehrávaèov,<br />

nemo�no oèakáva� kvalitnú reprodukciu.<br />

Pomerne jednoducho sme vyskúšali aj výdr� batérií<br />

prenosných prehrávaèov. Aby sme nemuseli<br />

dáva� dlhé hodiny pozor, èi je prehrávaè stále zapnutý,<br />

prepojili sme ho pomocou kábla audio s PC<br />

a po zaèiatku prehrávania rov<strong>na</strong>kých skladieb so<br />

zapnutou funkciou Auto-Repeat sme spustili <strong>na</strong>hrávanie<br />

výstupného signálu. Získali sme tak úplne<br />

presný údaj o èase, po ktorom sa prehrávaè vypol<br />

z dôvodu nedostatku energie.<br />

To¾ko k metodike testovania, pozrime sa podrobnejšie<br />

<strong>na</strong> jednotlivé prehrávaèe.<br />

Ktorý formát príde po MP3?<br />

ATRAC3<br />

Formát Adaptive Transform Acoustic Coding 3 je<br />

patentovaný firmou Sony. Predstavuje zlepšenú<br />

verziu formátu ATRAC, ktorý je be�ne pou�ívaný<br />

v minidiskoch od Sony. Patentové vlastníctvo<br />

však nie je jedinou preká�kou v masívnejšom<br />

rozšírení. Keby ste toti� chceli poèu� zvuk v rov<strong>na</strong>kej<br />

kvalite ako MP3, musíte vyu�i� rov<strong>na</strong>ký dátový<br />

tok.<br />

AAC<br />

Tento formát je rov<strong>na</strong>ko ako MP3 súèas�ou štandardu<br />

MPEG2 i MPEG4. Ponúka síce lepšiu kompresiu<br />

pri zachovaní kvality porov<strong>na</strong>te¾nej s MP3<br />

i väèší poèet zvukových kanálov, vlastní ho však<br />

firma Dolby Laboratories, a tak ani on nie je horúcim<br />

kandidátom <strong>na</strong> zosadenie formátu MP3<br />

z trónu.<br />

OGG VORBIS<br />

Súbory komprimované v tomto formáte sú kvalitatívne<br />

porov<strong>na</strong>te¾né s formátom MP3. Ak porovnáme<br />

ve¾kos�, zistíme, �e rov<strong>na</strong>ko kvalitné súbory<br />

.ogg sú o nieèo menšie. Èo je však hlavné, formát<br />

Ogg Vorbis nie je nikým patentovaný, a tak<br />

výrobcovia, ktorí zahrnú mo�nos� prehrávania<br />

týchto súborov, nemusia nikomu plati�. Je teda<br />

dos� mo�né, �e tento formát v budúcnosti preberie<br />

�ezlo po MP3.

Technické parametre<br />

testovaných prehrávaèov<br />

Dension DMP3−A<br />

Toto zariadenie bolo jediným nemobilným úèastníkom<br />

testu – primárne je toti� urèené ako doplnok<br />

k autorádiu, syntezátoru èi domácej audiovýbave.<br />

Do testu sa však dostalo vïaka splneniu<br />

dvoch podmienok – disponuje zabudovaným<br />

pevným diskom a doká�e samostatne prehráva�<br />

MP3. Dension okrem toho, �e ako jediný úèastník<br />

testu nebol prenosný, disponoval aj ïalšou<br />

jedineènos�ou – jeho pevný disk bol vymenite¾ný.<br />

Ak teda jeho pou�ívate¾ovi nebude postaèova� <strong>na</strong>príklad<br />

pri ceste <strong>na</strong> dovolenku ve¾kos� úlo�ného priestoru,<br />

mô�e si do kufrov pribali� ïalší pevný disk, <strong>na</strong><br />

ktorom budú ulo�ené skladby. Pohyb v menu prehrávaèa<br />

sa vykonáva otáèaním kolieska, potvrdenie<br />

akcie alebo prechod do vnoreného adresára je mo�né<br />

uskutoèni� zatlaèením tohto ovládacieho prvku.<br />

V menu sa ne<strong>na</strong>chádzajú vopred pripravené <strong>na</strong>stavenia<br />

ekvalizéra. Kto by však chcel poèu� silnejšie<br />

basy èi výšky, mô�e zmeni� <strong>na</strong>stavenie týchto dvoch<br />

polo�iek v hlavnom menu prístroja. Zaujímavé je<br />

<strong>na</strong>stavenie hlasitosti – <strong>na</strong> displeji sa zjaví presný<br />

výkon v decibeloch. Samozrejmos�ou je mo�nos� <strong>na</strong>-<br />

H A R D W A R E<br />

Výrobca Dension Audio<br />

Systems Ltd<br />

Creative Creative Philips Philips COWON SYSTEMS Apple<br />

Názov Dension Music<br />

Player 3 (DMP3−A1)<br />

Jukebox Zen Nx Jukebox Zen Xtra HDD 060 HDD 120 iAUDIO MP3 IPod<br />

Ce<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 10 571 9 000 11 000 7 262 14 284 15 958 13 040<br />

Ce<strong>na</strong> [Sk s DPH] 12 580 10 710 13 090 8 999 16 999 18 990 15 518<br />

Kapacita pevného disku [GB] 80 30 60 1,5 20 40 15<br />

Ce<strong>na</strong> za MB [Sk s DPH] 0,15 Sk 0,35 Sk 0,21 Sk 5,86 Sk 0,83 Sk 0,46 Sk 1,01 Sk<br />

Funkcie, ktoré nemajú Zobrazenie ¾ubovo¾ného * * * * FM rádio, záz<strong>na</strong>mník, Mo�nos� priameho nákupu<br />

konkurenti grafického loga pri mo�nos� prehrávania hudby cez internet<br />

zapnutí/vypnutí, otáèanie<br />

obrazovky, slovenské<br />

pou�ívate¾ské rozhranie<br />

OGG<br />

Rozmery [cm] 21,5 × 12 × 4,2 11,2 × 7,6 × 2,2 11,2 × 7,6 × 2,2 5,4 × 8,5 × 1,8 10,7 × 6,4 × 1,9 10,4 × 6,1 × 1,8 10,4 × 6 × 1,5<br />

Hmotnos� [g] 995 224 224 93 167 150 158<br />

Dodávate¾ B<strong>IT</strong> – Bugár Instrument<br />

Trade<br />

Sofos Sofos Philips Philips Bell Technology Bell Technology<br />

<strong>na</strong>jlepší zvuk<br />

Apple iPod<br />

O tomto prehrávaèi sme písali u� v minuloroènom<br />

teste MP3 prehrávaèov. Odvtedy<br />

síce prešiel nieko¾kými kozmetickými zme<strong>na</strong>mi,<br />

jeho predná èas� však ostala slonovinovej<br />

farby a pohyb v menu sa aj <strong>na</strong>ïalej vykonáva<br />

pohybom <strong>na</strong> kruhovej dotykovej ploche.<br />

Hodnotenie dizajnu je obyèajne ve¾mi nároèná úloha<br />

– niekomu sa mô�e zovòajšok páèi�, inému menej.<br />

V prípade iPodu sa nám však nepodarilo nájs�<br />

èloveka, ktorému by sa prehrávaè nepáèil. Zato jeho<br />

funkèná výbava trochu pokrivkáva – v základnej<br />

výbave toti� nedoká�e prehráva� rádio èi <strong>na</strong>hráva�<br />

zvuky. V jeho základnej softvérovej výbave sa však<br />

<strong>na</strong>chádzajú štyri hry, kalendár èi mo�nos� synchronizácie<br />

kontaktov a poznámok.<br />

Zo zvukovej stránky je tento prehrávaè jednoz<strong>na</strong>ène<br />

ví�azom testu – prehrávaný zvuk je <strong>na</strong>jèistejší,<br />

<strong>na</strong>jviac dy<strong>na</strong>mický a bez akýchko¾vek rušivých<br />

vplyvov aj pri základnom <strong>na</strong>stavení ekvalizéra. Ko-<br />

mu by však toto <strong>na</strong>stavenie nevyhovovalo, mô�e si<br />

zvoli� niektoré z ïalších <strong>na</strong>stavení, ktorých je dostupných<br />

viac ako dvadsa�.<br />

Softvér zabezpeèujúci prenos skladieb do prehrávaèa<br />

je vcelku zrozumite¾ný. Jednotlivé skladby<br />

mo�no otvára� samostatne, my sme však pri tomto<br />

teste vyu�ívali metódu drag and drop – pri prvotnom<br />

testovaní to bola toti� <strong>na</strong>jrýchlejšia mo�nos�,<br />

ako skladby <strong>na</strong>kopírova� do zariadenia. Keï sme<br />

však neskôr zaèali iPod pou�íva� aj v be�nom �ivote,<br />

vyu�ili sme funkciu automatického vyh¾adania.<br />

stavenia automatického opakovania jednej alebo náhodne<br />

vybratých alebo zoradených všetkých skladieb.<br />

Kvalita prehrávania zvuku zaradila tento prehrávaè<br />

<strong>na</strong> popredné prieèky – prehrávaný zvuk bol<br />

èistý a bez rušivých vplyvov, bol však mierne menej<br />

dy<strong>na</strong>mický.<br />

Ce<strong>na</strong>: 12 580 Sk (10 571 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Bugár Instruments Trade<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 80 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOG<br />

Funkèná výbava: OOOGGGGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: nedisponuje batériou<br />

Ceny za megabajt (menej = lepší): OGGGGGGGGG<br />

Softvér si vtedy sám <strong>na</strong>šiel všetky MP3, ktoré sme<br />

mali <strong>na</strong> disku, a pridal ich do kni�nice. Odtia¾ sme<br />

ich mohli jednoducho kopírova� do prehrávaèa<br />

pomocou štandardne dodávaného<br />

softvéru iTunes vo verzii pre Microsoft<br />

Windows i Apple Mac OS. Jeho vlastnosti<br />

však <strong>na</strong>plno vyu�ijete a� v èase, keï bude<br />

k dispozícii aj <strong>na</strong> Slovensku. A� vtedy toti�<br />

budete môc� skutoène jednoduchým spôsobom <strong>na</strong>kupova�<br />

hudbu z internetu. V èase, keï èítate tento<br />

èlánok, by mala by� táto slu�ba dostupná v Európe,<br />

nie však <strong>na</strong> Slovensku.<br />

Ce<strong>na</strong>: 15 518 Sk (13 040 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Apple IMC<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 15 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOO<br />

Funkèná výbava: OOOOOOGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOGGGG<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOOOOOGGG<br />

7/2004 PC REVUE 55

H A R D W A R E<br />

Philips HDD120/00<br />

Keby sme hodnotili dizajnérske spracovanie,<br />

získal by tento prehrávaè druhé<br />

miesto. Jeho predný i zadný kryt sú toti�<br />

vyhotovené z lakovaného èierneho plastu,<br />

ktorého pomerne exkluzívny vzh¾ad<br />

dopåòajú boky s pochrómovaným povrchom.<br />

Pod inverzným displejom (zobrazuje<br />

biele písmená <strong>na</strong> èiernom podklade)<br />

je umiestnených 5 tlaèidiel, urèených<br />

<strong>na</strong> pohyb v menu a prehrávanie<br />

skladieb. Na pravom boku prehrávaèa<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú ïalšie štyri klávesy, urèené<br />

<strong>na</strong> vstup do zoz<strong>na</strong>mu skladieb, hlavného<br />

menu a ovládanie hlasitosti. Zaujímavá<br />

je však aj horná stra<strong>na</strong> – okrem<br />

Philips HDD060<br />

Tento prehrávaè bol jednoz<strong>na</strong>ène<br />

rozmerovo <strong>na</strong>jmenším úèastníkom<br />

testu. Na dizajne vidie�, �e je lacnejší<br />

ako Philips HDD120/00 – vonkajšie<br />

kryty sú toti� vyhotovené z menej<br />

exkluzívneho bieleho plastu, <strong>na</strong><br />

bokoch doplneného o plast s chrómovou<br />

povrchovou úpravou. Štvorica<br />

tlaèidiel ovládajúcich prehrávanie<br />

skladieb je zoskupená, èo mierne<br />

s�a�uje <strong>na</strong>vigáciu v menu prehrávaèa.<br />

Spomí<strong>na</strong>né menu však nebudete<br />

potrebova� prièasto – okrem rôznych<br />

<strong>na</strong>stavení ekvalizéra toti� neponúka<br />

Creative Nomad Jukebox Zen Xtra<br />

Tento prehrávaè patrí ve¾kos�ou úlo�ného priestoru i vonkajšími rozmermi<br />

medzi velikánov tohto testu. Na jeho pevný disk toti� mo�no ulo�i� spolu 60 GB<br />

dát. Predný i zadný kryt prehrávaèa sú vyhotovené z hliníka s matnou povrchovou<br />

úpravou, <strong>na</strong> bokoch nájdeme biely, nie príliš lákavý plast. Na boèných<br />

stranách sa <strong>na</strong>chádzajú všetky ovládacie prvky – <strong>na</strong> pravej strane nájdeme<br />

tlaèidlo urèené <strong>na</strong> vstup do menu, klávesy <strong>na</strong> ovládanie prehrávania a trojsmerové<br />

otoèné tlaèidlo. Pomocou tohto klávesu sa vykonáva prepí<strong>na</strong>nie medzi jednotlivými<br />

polo�kami menu. Zatlaèenie smerom dovnútra prehrávaèa z<strong>na</strong>mená<br />

potvrdenie polo�ky alebo vstup do vnoreného menu. Na návrat o krok spä� je<br />

urèené tlaèidlo <strong>na</strong> opaènej strane prehrávaèa, umiestnené medzi ovládaèmi hlasitosti<br />

a vypí<strong>na</strong>cím klávesom. Toto tlaèidlo sme však ani raz nepou�ili – v spodnej<br />

èasti všetkých polo�iek menu je toti� symbol šípky, ktorého potvrdenie z<strong>na</strong>mená<br />

návrat. Prácu s menu prehrávaèa teda mô�eme aj vïaka tejto mo�nosti<br />

zhodnoti� ako vcelku pohodlnú a rýchlu. Vrchná stra<strong>na</strong> je obsadená <strong>na</strong>bíjacím<br />

vstupom, konektorom mini USB a výstupom <strong>na</strong> slúchadlá. Zaujímavá je spodná<br />

56 PC REVUE 7/2004<br />

klasického vývodu <strong>na</strong> slúchadlá,<br />

kombinovaného s a<strong>na</strong>lógovým<br />

<strong>na</strong>hrávacím vstupom,<br />

konektora USB 2.0 a <strong>na</strong>pájacieho<br />

vstupu obsahuje aj<br />

optický vstup. Práve vïaka tomuto<br />

vstupu je mo�né do prehrávaèa<br />

pridáva� ïalšie skladby<br />

aj bez pripojenia k poèítaèu.<br />

V hlavnom menu sa okrem<br />

mo�nosti <strong>na</strong>hrávania cez optický<br />

vstup v troch rôznych kvalitách<br />

(64, 128 a 192 kb/s) ne<strong>na</strong>chádzajú<br />

prakticky nijaké funkcie,<br />

ktorými by disponovali iné<br />

prehrávaèe. Zo zvukovej stránky<br />

patrí do štvorice prehrávaèov<br />

prakticky nijaké doplnkové<br />

funkcie. Rov<strong>na</strong>ko málo zaujímavé<br />

sú aj mo�nosti pripojenia<br />

– <strong>na</strong> bokoch prehrávaèa sa<br />

<strong>na</strong>chádza iba konektor pre slúchadlá,<br />

<strong>na</strong>bíjací vstup a konektor<br />

miniUSB 2.0.<br />

Ovládací softvér je prakticky<br />

rov<strong>na</strong>ký ako v prípade HDD<br />

120/00 – ani táto verzia nepodporuje<br />

drag and drop, a tak<br />

sme museli <strong>na</strong>stavova� adresár,<br />

z ktorého sa majú MP3 kopírova�<br />

do prehrávaèa.<br />

Zo zvukovej stránky prehrávaè<br />

zaujme iba dobrou dy<strong>na</strong>mikou.<br />

s vynikajúcim zvukom – hranica maximálnej hlasitosti<br />

je pomerne vysoko a jednotlivé zlo�ky zvuku<br />

sú prehrávané bez skreslenia èi rušivých vplyvov.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s ví�azom testu je však zvuk menej<br />

dy<strong>na</strong>mický.<br />

Ce<strong>na</strong>: 16 999 Sk (14 284 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Philips Slovensko<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 20 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOG<br />

Funkèná výbava: OOOOOOGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOGG<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOOOGGGGG<br />

Prehrávaný zvuk je toti� podobne dy<strong>na</strong>mický ako<br />

pri HDD120/00 a mierne skreslený do takej miery,<br />

�e detaily dolaïujúce atmosféru skladby prakticky<br />

nepoèu�.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7262 Sk (8999 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Philips Slovensko<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 1,5 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOGGGG<br />

Funkèná výbava: OOOOGGGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOGG<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOOOOOOOG<br />

stra<strong>na</strong> prehrávaèa, <strong>na</strong> ktorej sa <strong>na</strong>chádza<br />

posuvné tlaèidlo. Po pou�ití tohto tlaèidla<br />

sa dá odòa� predný kryt a vymeni� batéria<br />

– túto mo�nos� neponúkal ani jeden konkurenèný<br />

prehrávaè.<br />

Okrem spomenutej mo�nosti výmeny akumulátora<br />

a ve¾kého úlo�ného priestoru<br />

prehrávaè ponúka aj funkciu EAX, pomocou<br />

ktorej mô�ete <strong>na</strong>stavi� doplnenie<br />

skladby <strong>na</strong>príklad o ozvenu ako v kostole èi<br />

koncertnej hale. Prítomný je aj budík –<br />

v <strong>na</strong>stavenom èase sa prehrávaè zapne<br />

a zaène prehráva� jednotlivé skladby.<br />

Zo zvukovej stránky máme k prehrávaèu iba<br />

jedinú malú pripomienku – prehrávaný zvuk<br />

je trochu málo dy<strong>na</strong>mický. Všetky zlo�ky<br />

zvuku sú však prakticky bez problémov – detaily sme poèuli neskreslené a basové<br />

i výškové zlo�ky boli bez rušivých vplyvov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 13 090 Sk (11 000 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 60 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOG<br />

Funkèná výbava: OOOOGGGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOGGGGGGGG

Creative Nomad<br />

Jukebox Zen NX<br />

Vidie�, �e tento prehrávaè sa objavil<br />

<strong>na</strong> trhu skôr ako Zen Xtra. Jeho telo je<br />

síce tie� vyhotovené z hliníka a boky<br />

sú plastové, <strong>na</strong> prednej èasti sa však<br />

<strong>na</strong>chádza menší a menej kvalitný<br />

displej, podsvietený zeleným svetlom.<br />

Menej prepracované je aj hlavné<br />

menu – textové polia v Zen Xtra<br />

sú pod¾a nášho názoru zrozumite¾nejšie<br />

ako ve¾ké ikony s malými<br />

textovými popismi, ktoré zobrazuje<br />

Zen NX. Firmware v prehrávaèi však<br />

mô�e ka�dý pou�ívate¾ <strong>na</strong>hradi� aktuálnejším, a tak<br />

sa mô�e sta�, �e Creative sa rozhodne toto menu<br />

zmeni� <strong>na</strong> textové. Všetky ovládacie prvky sú však<br />

iAudio MP3<br />

Tento prehrávaè ako jediný úèastník<br />

testu nedisponoval displejom umiestneným<br />

<strong>na</strong> prednej strane. Výrobca ho<br />

toti� umiestnil <strong>na</strong> dia¾kový ovládaè,<br />

spojený s prehrávaèom pomocou asi 70centimetrového<br />

kábla. Prehrávaè je<br />

však pou�ite¾ný aj bez tohto ovládaèa<br />

– vo vrchnej èasti sú toti� tri diódy<br />

sig<strong>na</strong>lizujúce zapnutie, prácu<br />

s pevným diskom a <strong>na</strong>bíjanie.<br />

Na tele prehrávaèa sú<br />

umiestnené aj tlaèidlá urèené<br />

<strong>na</strong> ovládanie prehrávania,<br />

prípadne vstup do menu. Práca<br />

s funkciami prehrávaèa je však aj s pripojeným<br />

ovládaèom mierne nepohodlná – potvrdenie po�adovanej<br />

funkcie èi vstup do adresára sa vykonáva<br />

ZÁVER<br />

Prakticky všetky testované prehrávaèe MP3 so<br />

zabudovaným pevným diskom v súèasnosti patria<br />

medzi výrobky s pomerne ve¾kou kapacitou úlo�ného<br />

priestoru, ale aj vysokou kvalitou prehrávaného<br />

zvuku. Ak odhliadneme od funkènej výbavy,<br />

jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jlepším prehrávaèom bol Apple<br />

iPod – jeho výdr� je <strong>na</strong> pomerne vysokej úrovni<br />

a zvuk prehrával jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jkvalitnejšie.<br />

Mô�eme však poveda�, �e vyhral iba tesne – prehrávaèe<br />

Creative Nomad Jukebox Zen Xtra,<br />

Dension, Philips hdd120 a iAudio mu v kvalite prehrávania<br />

výdatne konkurovali. Všetky prenosné<br />

prehrávaèe bez výnimky nielen�e dodr�iavali stanovenú<br />

dobu výdr�e, v niektorých prípadoch ju aj<br />

pri <strong>na</strong>stavenej hlasitosti pribli�ne <strong>na</strong> tri štvrtiny<br />

maximálneho výkonu mierne prekraèovali.<br />

Ve¾ká kapacita úlo�ného priestoru mô�e prinies�<br />

jeden problém – zmätok v mno�stve ulo�ených<br />

skladieb. Všetky testované prehrávaèe však ponú-<br />

rov<strong>na</strong>ké ako v prípade Zen Xtra,<br />

a preto mô�eme aj v tomto prípade<br />

tvrdi�, �e ovládanie je pomerne<br />

pohodlné.<br />

Chudobná je však aj funkèná<br />

výbava prehrávaèa – okrem<br />

spomenutého EAX a budíka<br />

v menu nenájdete nijaké funkcie<br />

<strong>na</strong>vyše. Prekvapivé je poèúvanie<br />

zvukov vychádzajúcich<br />

z prehrávaèa po zapnutí – pevný<br />

disk v Zen Xtra je a� do zaèiatku<br />

prehrávania vypnutý. Nomad<br />

Zen NX sa správa k batérii menej<br />

zdvorilo – pevný disk zapí<strong>na</strong> u�<br />

po zapnutí prehrávaèa. K akumulátorom<br />

však nie je úplne nezdvorilý – po uplynutí<br />

nieko¾kých desiatok sekúnd neèinnosti sa pevný<br />

disk automaticky vypne.<br />

zatlaèením spodného trojsmerového<br />

otoèného tlaèidla. Na<br />

návrat o krok spä� je však potrebné<br />

siahnu� <strong>na</strong> vrchnú<br />

stranu ovládaèa, èo je aj<br />

s priemerne zruènými prstami<br />

menší problém. Menšie<br />

výhrady máme aj k umiestneniu<br />

konektorov – <strong>na</strong> tele prehrávaèa<br />

je toti� prítomný iba<br />

jeden podlhovastý konektor,<br />

ku ktorému sa pripája špeciálny<br />

adaptér. Ten sa pou�íva<br />

hlavne <strong>na</strong> prepojenie s poèítaèom<br />

pomocou USB. Pripája<br />

sa však k nemu aj audiovstup,<br />

audiovýstup a <strong>na</strong>bíjaèka.<br />

Tu sa nevýhody prehrávaèa konèia. Patrí toti�<br />

medzi funkène <strong>na</strong>jlepšie vybavených úèastníkov<br />

testu. Nielen�e doká�e prehráva� FM rádio a <strong>na</strong>hrá-<br />

kali mo�nos� prehrávania skladieb <strong>na</strong>príklad pod¾a<br />

toho, z akého albumu pochádzajú, pod¾a me<strong>na</strong><br />

interpreta èi �ánru. Všetky tieto dáta však èítali<br />

z tagov ID3, èím nútia svojich pou�ívate¾ov da� do<br />

poriadku tieto údaje ešte pred ulo�ením do prehrávaèa.<br />

Väèši<strong>na</strong> programov dodávaných k prehrávaèom<br />

však ponúka mo�nos� hromadnej editácie<br />

tagov v skladbách, èím sa pou�ívatelia mierne odbremeòujú.<br />

Pri všetkých prehrávaèoch (okrem<br />

modelu Dension) sme však <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> iný problém.<br />

Po pripojení k poèítaèu boli dostupné ako prenosný<br />

èi pevný disk, a tak zdanlivo umo�òovali priame<br />

skopírovanie skladieb do svojho úlo�ného priestoru.<br />

Takto <strong>na</strong>kopírované skladby však nedokázali<br />

prehráva�, preto sme museli všetky MP3-ky kopírova�<br />

prostredníctvom softvéru pribaleného ku<br />

ka�dému prehrávaèu.<br />

Na prvý poh¾ad pomerne malý poèet úèastníkov<br />

testu je vcelku pochopite¾ný – táto skupi<strong>na</strong> prehrávaèov<br />

je <strong>na</strong>jnároènejšia <strong>na</strong> peòa�enky kupujúcich,<br />

a tak sa výrobcom viac oplatí dodáva� rov<strong>na</strong>ké prehrávaèe<br />

s rôznou ve¾kos�ou pevného disku. U�<br />

teraz však oèakávame, �e <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom stole sa objaví<br />

ove¾a väèší poèet zariadení, v septembri toti� zverejníme<br />

tretiu èas� – test prenosných prehrávaèov<br />

èítajúcich skladby z CD.<br />

�<br />

H A R D W A R E<br />

Rozdielne je aj prehrávanie zvuku – kým Zenu<br />

Xtra sme nemali prakticky èo vyèíta�, o tomto prehrávaèi<br />

musíme <strong>na</strong>písa�, �e hranica maximálnej<br />

hlasitosti je polo�ená príliš nízko a sila prehrávaných<br />

basov je prive¾ká. Vinou týchto nedostatkov je<br />

hodnotenie zvuku pod latkou priemeru daného<br />

ostatnými úèastníkmi testu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 710 Sk (9000 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 30 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOGG<br />

Funkèná výbava: OOOOGGGGGG<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOGGGGGGG<br />

va� priamo do formátu MP3 zo zvukového vstupu,<br />

mikrofónu i rádia, ale k týmto funkciám <strong>na</strong>vyše pridáva<br />

mo�nos� prehrávania skladieb WMA, ASF,<br />

WAV i OGG.<br />

Zo zvukovej stránky máme k prehrávaèu iba jedinú<br />

pripomienku – prehrávané skladby boli o nieèo<br />

menej dy<strong>na</strong>mické a detailné ako v prípade ví�aza<br />

testu. Tento rozdiel je však minimálny, drvivá väèši<strong>na</strong><br />

¾udí ho ani nezbadá. Aj vïaka tomu sa tento<br />

prehrávaè stal ví�azom testu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 990 Sk (15 598 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Bell Technology<br />

Kapacita pamäte testovaného modelu: 40 GB<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H O D N O T E N I E<br />

Kvalita zvukovej reprodukcie: OOOOOOOOOG<br />

Funkèná výbava: OOOOOOOOOO<br />

Doba výdr�e <strong>na</strong> batérie: OOOOOOOOOO<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt: OOOOGGGGGG<br />

7/2004 PC REVUE 57

H A R D W A R E<br />

Notebook<br />

II.<br />

U� po druhý raz sme sa<br />

v tomto roku komplexne<br />

pozreli <strong>na</strong> ponuku notebookov<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Dôvod je<br />

jednoduchý – popularita<br />

notebookov rastie závratnou<br />

rýchlos�ou.<br />

Èoraz èastejšie sa v ponuke notebookov stretávame<br />

s me<strong>na</strong>mi, ktoré by sme v tejto bran-<br />

�i ešte pred pár rokmi ne<strong>na</strong>šli ani náhodou.<br />

Najlepším príkladom sú zrejme výrobcovia základných<br />

dosiek. Veï si len skúste spomenú�, kedy ste<br />

sa po prvý raz stretli s notebookmi Asus, ECS,<br />

Gigabyte, MSI atï. Okrem producentov základných<br />

dosiek a väèších distribútorov, ktorí sa pokúšajú<br />

ponúknu� <strong>na</strong> jednotlivých trhoch vlastné z<strong>na</strong>èky (u<br />

nás je dobrým príkladom <strong>na</strong>príklad Microbook,<br />

Prestigio èi Libra), sa hlásia o slovo aj menšie lokálne<br />

firmy. Tie <strong>na</strong>kupujú od taiwanských producentov<br />

(alebo distribuèných firiem) takzvané barebone<br />

systémy, teda notebookové šasi obsahujúce základnú<br />

dosku, displej, zdroj a batériu. K nim potom dokupujú<br />

ïalšie komponenty (procesory, pamäte, disky,<br />

optické mechaniky a wi-fi karty), ktoré následne<br />

skladajú do notebookov vlastných z<strong>na</strong>èiek. Aj to<br />

je dôvod, preèo ceny notebookov neustále klesajú<br />

a ponuka sa rozširuje. Oba tieto trendy nás ako<br />

spotrebite¾ov mô�u iba teši�.<br />

Na trhu sú notebooky nieko¾kých kategórií, prièom<br />

ka�dá osloví iného pou�ívate¾a.<br />

58 PC REVUE 7/2004<br />

AKO KÚPI� TEN PRAVÝ NOTEBOOK<br />

Ak sa zastavíte v predajni s poèítaèmi, predavaè sa<br />

vás <strong>na</strong>jèastejšie spýta, èi chcete notebook s Centrinom<br />

alebo Pentiom štvorkou, udá ve¾kos� displeja,<br />

prípadne výdr� pri práci <strong>na</strong> batérie. Nu� a tu mô-<br />

�ete <strong>na</strong>razi�. Be�ný smrte¾ník bez z<strong>na</strong>lostí sa v tomto<br />

momente stáva bezradným a výber jeho notebooku<br />

ostáva v ré�ii predavaèa, ktorý nemusí správne<br />

odhadnú� jeho po�iadavky.<br />

Pri špecifikácii notebooku a jeho parametrov by<br />

ste mali postupova� z „opaèného konca“. Najskôr by<br />

ste si mali odpoveda� <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcu sériu otázok:<br />

� Aké aplikácie budete <strong>na</strong> notebooku pou�íva�?<br />

� Kde budete s ním pracova�?<br />

� Ako èasto ho budete pou�íva� pri práci <strong>na</strong> batérie?<br />

� Aký servis a záruku po�adujete?<br />

Aby sme vám u¾ahèili orientáciu v ponuke, pripravili<br />

sme nieko¾ko vzorových typov, ktoré nám<br />

pomô�u definova�, aký notebook zodpovedá vašim<br />

po�iadavkám, prípadne vám pomô�u zadefinova�<br />

odpovede <strong>na</strong> uvedené otázky.<br />

V charakteristikách jednotlivých modelov nebudeme<br />

zabieha� do podrobností, preto�e variácií je ne-<br />

skutoène ve¾a. Veï len ponuka mikroprocesorov pou�ívaných<br />

v notebookoch je doslova obrovská. Iba<br />

základných typov sme <strong>na</strong>rátali takmer dve desiatky,<br />

pre ka�dý z nich však jestvuje nieko¾ko variantov líšiacich<br />

sa pracovnou frekvenciou. Aby sme vám<br />

u¾ahèili orientáciu, zoradili sme jednotlivé typy mikroprocesorov<br />

do tabu¾ky, v ktorej ¾ahko nájdete, pre<br />

aký typ notebooku je daný mikroprocesor urèený.<br />

Okrem odporúèania výrobcu mikroprocesora sme<br />

tabu¾ku doplnili aj informáciou o tom, v akej kategórii<br />

notebookov daný mikroprocesor vyu�ívajú výrobcovia<br />

notebookov, keï�e tí sa nie v�dy pridà�ajú<br />

odporúèaní producentov mikroprocesorov.<br />

NOTEBOOK PRE GRAFIKA<br />

Grafik potrebuje poriadne <strong>na</strong>dupaný stroj, ktorý mu<br />

poskytne výkon porov<strong>na</strong>te¾ný s výkonným desktopom.<br />

Je teda zrejmé, �e budeme vybera� medzi notebookmi<br />

<strong>na</strong>zývanými desktop replacement. Tie disponujú<br />

klasickými desktopovými mikroprocesormi, <strong>na</strong>jvýkonnejšími<br />

grafickými kartami a èasto aj nezvyèajnými<br />

uhloprieèkami displejov (a� 17"). Táto kategória<br />

notebookov bude ma� obmedzenú mobilitu a skôr<br />

Výrobca Acer ECS ECS IBM IBM Microbook Pa<strong>na</strong>sonic Toshiba<br />

Model Travel Mate A535 Tablet ThinkPad R50 ThinkPad x40 Microbook Thougbook Sattelite<br />

292ELCi 8050D CF18 P20−552<br />

Mikroprocesor Celeron M 320 Mobille Duron TM 5800 Pentium M pentium M ULV Pentium M Pentium M ULV Pentium 4 HT<br />

Frekvencia / L2 Cache 1,3 GHz / 512 KB 850 MHz / 64 KB 800 MHz / – 1,5 GHz / 1 MB 1,2 GHz / 1 MB 1,7 GHz / 2 MB 900 MHz / 1 MB 3,2 GHz / 1 MB<br />

Èipová súprava i855 GM SiS 740 / SiS 962L – i855 GME i855 GME i855 GM i855 GME Intel<br />

Pamä� RAM štandardne / maximálne 256 MB / 2 GB 256 MB / 640 MB 256 MB / 512 MB 256 MB / 2 GB 512 MB / 1,5 GB 256 MB / 2 GB 256 MB / 768 MB 1 GB / 2 GB<br />

Grafika Intel 855GM SiS Lynx 3DM Intel 855GME Intel 855GME Intel 855GM Intel 855 GM GeForce Go 5700<br />

Displej uhloprieèka / rozlíšenie 15" / 1024×768 14,1" / 1024×768 10" / 800×6003 15" / 1400×1050 12,1" / 1024×768 15,4" / 1280×800 10,4" / 1024×768 3 17" / 1440×900<br />

Disk kapacita 40 GB 40 GB 40 GB 40 GB 40 GB 60 GB 40 GB 80 GB<br />

Optická mechanika Kombo Kombo – Kombo – 1 DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka – multiformátová<br />

DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka<br />

ROZHRANIA<br />

Paralelný / Sériový / PS/2 / IrDA M / F / F / M M / F / F / F M / F / F / M M / F / M / M F / F / F / M F / F / F / M M / M / M / M F / F / F / M<br />

USB / FireWire / Bluetooth / Modem M / F / F / M 4× / F / F / M M / F / F / M 2× / F / M / M 2× / F / M / M 3× / M / F / M 2× / F / F / M 4× / M / F / M<br />

Ethernet / 802.11b / 802.11g 100 Mb / M / M 1 Gb / M / v 100 Mb / M / F 100 Mb / M / M 100 Mb / M / M 100 Mb / M / F 100 Mb / M / F 100 Mb / v / v<br />

PC Card / èítaèka Type II / F F / F Type II / F Type II / M Type II / M Type II / M Type II / F 2× Type II / M<br />

VGA / TV M / F M / M M / F M / F M / F M / M M / F M / M<br />

Repro / Mikrofón / SPIDIF M / M / F M / M / M M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / M<br />

ÏALŠIE ÚDAJE<br />

� Peter Orviský<br />

pre ka��dého<br />

Nasadenie Náhrada desktopu Notebooky s obèasným Notebooky s èastým<br />

vyu�itím v teréne vyu�itím v teréne<br />

Mikroprocesor<br />

AMD Duron<br />

AMD Athlon<br />

AMD Athlon XP−M DTR<br />

AMD Mobile Athlon XP−M<br />

AMD Mobile Athlon XP−M LP<br />

AMD Athlon 64 DTR<br />

AMD Mobile Athlon 64<br />

Intel Celeron<br />

Intel Pentium 4<br />

Intel Mobile Celeron<br />

Intel Mobile Pentium 4<br />

Intel Celeron M<br />

Intel Pentium M<br />

Intel Pentium M ULV<br />

VIA C3<br />

VIA A<strong>na</strong>tur<br />

Transmeta Crusoe, Efficeon<br />

Max.<br />

výkon<br />

Multime−<br />

diálny<br />

Kancelár−<br />

ske PC<br />

Multime−<br />

diálny<br />

Kancelár−<br />

ske PC<br />

Multime−<br />

diálny<br />

Kancelár−<br />

ske PC<br />

Odporúèané vyu�itie Pou�ite¾né<br />

Rozmery 334×277×32 334×274×34 ? ? 238×211×12,4 353×252×38 271×215×48 ?<br />

Hmotnos� 2,85 2,7 ? ? 1,25 2,9 2,6 ?<br />

Operaèný systém Windows XP HE – – Win XP P Win XP P – Win XP P Win XP HE<br />

Záruka SK / medzinárodná (mesiacov) 24 / 12 24 / – 24 / – 24 / 12 36 / 36 24 / – 36 / 36 24 / 24 4<br />

Ultra−<br />

prenosné<br />

notebooky<br />

Ce<strong>na</strong> vrátane DPH 48 183 Sk 30 000 Sk 28 500 Sk 67 190 Sk 93 490 Sk ? 159 000 Sk 133 268 Sk<br />

v – volite¾ne, 1 – Pripojite¾ná do Dockingstation, 2 – Externá kombo, doplatok 7750 Sk, 3 – displej má touchscreen a je otoèný, 4 – za príplatok 3, 4 roky

ako notebook by jej svedèalo oz<strong>na</strong>èenie ¾ahko prenosný<br />

desktop. Ich hmotnos� je toti� nezriedka viac<br />

ako 4 kilogramy a rozmery tie� nie sú zanedbate¾né.<br />

Pokia¾ ide o výdr� <strong>na</strong> batérie, tá nie je v prípade<br />

tohto typu pou�ívate¾ov rozhodujúca velièi<strong>na</strong>.<br />

Ostatne pri preva�nom vyu�ívaní notebooku v kancelárii<br />

èi doma strácajú hmotnos�, rozmery a då�ka<br />

práce <strong>na</strong> batérie výz<strong>na</strong>m.<br />

Ideálnym riešením pre túto skupinu pou�ívate¾ov<br />

sú notebooky s desktopovými mikroprocesormi,<br />

podrobnosti nájdete v tabu¾ke è. 1.<br />

KANCELÁRSKY NOTEBOOK<br />

V tejto úlohe sa mô�e ocitnú� prakticky ¾ubovo¾ný<br />

notebook, a aj preto je v tejto kategórii mo�né vybera�<br />

z <strong>na</strong>jširšej ponuky. Ak bude preva�nú èas�<br />

práce notebook odvádza� <strong>na</strong> pracovisku, doma<br />

alebo inde v dosahu elektrickej siete, mô�ete pokojne<br />

stavi� <strong>na</strong> notebooky s mikroprocesormi ¾ubovo¾ného<br />

producenta (AMD, Intel, VIA Technologies).<br />

Najèastejšou uhloprieèkou bude 15" a hmotnos�<br />

notebooku sa bude pohybova� tesne okolo<br />

hranice 3 kilogramov. Výdr� <strong>na</strong> batérie je výrazne<br />

závislá od typu pou�itého mikroprocesora a kapacity<br />

batérie. Obyèajne však v základnom variante<br />

mô�ete ráta� s dvoma hodi<strong>na</strong>mi.<br />

V prípade, �e budete nároènejší, èi u� <strong>na</strong> výkon,<br />

implementované funkcie, ale <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> výdr� pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie, dostanete sa pravdepodobne k riešeniu<br />

<strong>na</strong> báze technológie Intel Centrino, a to buï s mikroprocesorom<br />

Pentium M, alebo Celeron M. Odmenou<br />

vám bude <strong>na</strong>jmä výrazne dlhšia práca <strong>na</strong> batérie.<br />

MULTIMEDIÁLNY UNIVERZÁL<br />

Notebook tejto kategórie vyu�ijú <strong>na</strong>jmä ¾udia,<br />

ktorí okrem klasických kancelárskych aplikácií<br />

potrebujú èasto prezentova�, prípadne chcú notebook<br />

vyu�i� aj <strong>na</strong> zábavu. Kým ešte pred rokom<br />

v tejto oblasti jasne dominovali notebooky zalo-<br />

�ené <strong>na</strong> mikroprocesoroch Pentium 4 a jeho mobilnom<br />

variante, dnes ich pomaly, ale isto <strong>na</strong>hrádzajú<br />

centrinové modely. Pentium 4 ostáva alter<strong>na</strong>tívou<br />

pre pou�ívate¾ov, ktorí budú h¾ada� lacnejšie<br />

riešenie a nepotrebujú dlhú prácu <strong>na</strong> batérie.<br />

Nu� a zabudnú� nemo�no ani <strong>na</strong> notebooky<br />

s mikroprocesormi AMD, <strong>na</strong>jmä Athlon 64, ktoré<br />

ponúkajú výborný výkon a slušnú dobu práce <strong>na</strong><br />

batérie.<br />

Displeje v tejto kategórii majú be�ne 15" uhloprieèku.<br />

Samozrejmos�ou je výkonná grafika a zvuková<br />

karta vybavená aj optickým výstupom.<br />

NOTEBOOK PRE ŠTUDENTA<br />

Hlavným kritériom výberu v prípade tohto typu<br />

pou�ívate¾ov je ce<strong>na</strong>. Naš�astie však dnes aj lacný<br />

notebook v cene tesne <strong>na</strong>d tridsa�tisíc poskytne<br />

dostatok výkonu <strong>na</strong> prácu s kancelárskymi aplikáciami,<br />

komunikáciu, prácu s internetom a pri troche<br />

skromnosti aj <strong>na</strong> zábavu.<br />

Notebook pre študenta je v podstate notebook<br />

<strong>na</strong> kancelárske, prípadne <strong>na</strong> multimediálne urèenie.<br />

Tak�e v spomí<strong>na</strong>ných skupinách sú aj odpovede<br />

<strong>na</strong> jeho špecifikáciu. Konkrétny výber teda zále�í<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nèných mo�nostiach a nároènosti<br />

pou�ívate¾a.<br />

Toshiba Twinhead Twinhead Twinhead UMAX UMAX<br />

Tecra M2−15 Efio 123A Efio 141 Efio 152i Tablet PC Tablet PC<br />

T2000C T2000V<br />

Pentium M Athlon XP−M Mobille Pentium 4 Mobille Pentium 4 Pentium M VIA A<strong>na</strong>tur<br />

1,7 GHz / 1 MB 1500+ / 512 KB 2,2 GHz / 512 KB 2,4 GHz / 512 KB 1,4 GHz / 1 MB 1 GHz / ?<br />

i855 GME VIA KN266 / VT8235 SiS M650 & 962 VIA P4X266 i855 GME VIA CLA266CE<br />

512 MB / 2 GB 128 MB / 640 MB 128 MB / 640 MB 256 MB / 640 MB 256 MB / 1 GB 256 MB / 1 GB<br />

GeForce FX Go 5200 VIA S3G SiS 650 GeForce 420 VIA S3G VIA S3G<br />

14,1" / 1024×768 12,1" / 1024×768 14,1" / 1024×768 15" / 1024×768 14,1" / 1024×7683 14,1" / 1024×7683 60 GB 40 GB 40 GB 40 GB 40 GB 40 GB<br />

Kombo Kombo Kombo Kombo – 2 – 2<br />

M / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M F / F / F / M<br />

2× / M / F / M 3× / F / F / M 3× / M / M / M 3× / M / M / M 2× / F / F / M 2× / F / F / M<br />

100 Mb / v / v M / v / F M / v / F M / v / F M / v / v M / v / v<br />

2× Type II / M Type II / F Type II / F Type II / F Type II / SD. MMC, Type II / SD. MMC,<br />

MS, SM MS, SM<br />

M / M M / F M / M M / M M / F M / F<br />

M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F<br />

? 240×290×24,5 312,5×257×35,3 333×275,4×36,2 313×265×27 313×265×27<br />

? 1,9 2,7 3,1 2,2 2,2<br />

Win XP P Win XP P Win XP P Win XP P Win XP P Win XP P<br />

36 / 36 24 / – 24 / – 24 / – 24 / – 24 / –<br />

107 088 Sk 40 548 Sk 42 768 Sk 47 492 Sk 60 690 Sk 43 435 Sk<br />

H A R D W A R E<br />

Výrobca Acer ECS ECS IBM IBM Microbook Pa<strong>na</strong>sonic Toshiba Toshiba Twinhead Twinhead Twinhead UMAX UMAX<br />

Model TravelMate A535 Tablet ThinkPad ThinkPad Microbook Thougbook Sattelite Tecra M2 Efio 123A Efio 141 Efio 152i PC PC<br />

290E EZ−30D R50 x40 8050D CF18 P20 T200C T200V<br />

CPU Mark 136 64 45,7 170 138 207 104 208 171 104 140 138 158 158<br />

FPU Mark 7220 4650 1490 8230 7250 9490 4990 11400 8290 7270 7920 8540 7730 7730<br />

DiskMark Business 5770 3190 2480 2950 3410 3510 2810 4050 4450 5360 5950 5970 4810 4810<br />

DiskMark HighEnd 19000 11600 9260 9110 9845 12200 8020 15100 15700 16900 18100 20300 15800 15800<br />

GraphicsMark Business 250 219 75,8 724 615 850 268 640 649 136 405 558 285 285<br />

GraphicsMark HighEnd<br />

Ziff Davis BatteryMark<br />

979 645 145 1560 12850 1820 811 1310 1530 598 1240 1500 1100 1100<br />

LifeTest (Profil: PL) 1 5:04 0:45 2:40 3:30 6:06 3:33 4:45 2:06 4:10 2:53 1:55 1:58 2:35 2:35<br />

LifeTest (Profil: MB) 1 n 0:45 2:37 n 7:19 n n 2:12 5:41 3:10 2:21 2:56 2:56 2:56<br />

1 – Jas LCD 1/3 maxima, Sie� – PP Desktop – sie�, Proofil: PP – pri práci <strong>na</strong> batériu bol pou�ívaný profil <strong>na</strong>pájania Portable Laptop, Proofil: MB – pri práci <strong>na</strong> batériu bol pou�ívaný profil <strong>na</strong>pájania Max Battery<br />

NOTEBOOK NA CESTY<br />

Poslednou skupinou klasických notebookov sú tie,<br />

ktorých pou�ívatelia sú preva�nú èas� svojho pracovného<br />

èasu <strong>na</strong> cestách.<br />

V takomto prípade sa výrazne posilòuje výz<strong>na</strong>m<br />

mobility notebooku (minimálne rozmery, minimál<strong>na</strong><br />

hmotnos� a maximál<strong>na</strong> då�ka práce <strong>na</strong> batérie).<br />

Klasikou je notebook s menším displejom (10 alebo<br />

12"), hmotnos�ou <strong>na</strong> úrovni 1 kilogramu, výdr�ou<br />

pri práci so základnou batériou asi štyri hodiny.<br />

V tejto kategórii je be�né, �e optická mechanika je<br />

v externom vyhotovení a k notebooku mo�no ¾ahko<br />

pripoji� doplnkovú batériu, s ktorou sa doba<br />

práce dostáva <strong>na</strong> úroveò 8 a viac hodín.<br />

Z poh¾adu procesorov bol tento segment doménou<br />

Intelu, dnes to však u� neplatí a <strong>na</strong> trhu sú<br />

mininotebooky s mikroprocesormi od AMD, Transmety<br />

i VIA Technologies. Ich zastúpenie je však<br />

v porov<strong>na</strong>ní s intelovským Centrinom (<strong>na</strong>jmä vo<br />

vyhotovení LV a ULV) podstatne skromnejšie.<br />

Pri investícii do tejto kategórie notebookov však<br />

rátajte s tým, �e v preva�nej väèšine prípadov siahnete<br />

do vrecka poriadne hlboko.<br />

AKO VYBRA� ZNAÈKU?<br />

Odpoveï <strong>na</strong> túto otázku je ešte zlo�itejšia ako vytypovanie<br />

kategórie notebooku a výber jeho konkrétnej<br />

konfigurácie. Pri rozhodovaní o kúpe z<strong>na</strong>èkového<br />

èi nez<strong>na</strong>èkového notebooku zohráva úlohu<br />

nieko¾ko vecí. Najèastejšie sú rozdiely v mechanickom<br />

vyhotovení notebooku, obsahu dodávky, technologickej<br />

vyspelosti, poskytovaných zárukách<br />

a doplnkových slu�bách. Vo všetkých prípadoch<br />

zohrávajú vá�nu úlohu skúsenosti a tradícia daného<br />

výrobcu. Mimo procesu rozhodovania isto neostane<br />

ani otázka ceny.<br />

V prípade notebookov rov<strong>na</strong>ko ako pri iných<br />

produktoch platí, �e <strong>na</strong>jlepším argumentom v prospech<br />

daného výrobcu èi z<strong>na</strong>èky je dobrá skúsenos�,<br />

èi u� vlastná, alebo referencia.<br />

Z<strong>na</strong>èkové notebooky sú, pochopite¾ne, drahšie.<br />

Tu si ka�dý pou�ívate¾ musí sám zodpoveda� <strong>na</strong><br />

otázku, èi sa mu vyššia investícia, vyvá�ená bohatšou<br />

výbavou, jednoduchším obnovením systému<br />

a èasto kvalitnejším servisom, oplatí.<br />

POH¼AD NA TRH<br />

Pri príprave tohto materiálu sme otestovali štrnás�<br />

notebookov zo všetkých kategórií, vïaka èomu vám<br />

mô�eme ponúknu� pomerne vyèerpávajúci poh¾ad<br />

<strong>na</strong> aktuálnu ponuku <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Svoj notebook<br />

v òom tak nájde pou�ívate¾ citlivý <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu<br />

cenu, ten, ktorý vy�aduje notebook s maximálnou<br />

mobilitou, pou�ívate¾ uprednostòujúci maximálny<br />

výkon, ale aj pou�ívatelia so špeciálnymi po�iadavkami.<br />

V preh¾ade nájdete aj štvoricu tablet PC, z ktorých<br />

jeden bol dokonca „neznièite¾ný“.<br />

7/2004 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

Acer TravelMate<br />

292ELCi<br />

Ide o prístroj, ktorý ocenia <strong>na</strong>jmä pou�ívatelia<br />

vy�adujúci mobilný notebook so slušnou výdr�ou<br />

<strong>na</strong> batérie za rozumnú cenu. TravelMate 292 ELCi<br />

je toti� postavený <strong>na</strong> technológii Intel Centrino,<br />

ktorá mu zais�uje výbornú výdr� pri práci <strong>na</strong> batériu.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> to, �e Centrino je predsa len drahšie,<br />

stavili v Aceri v prípade tohto modelu <strong>na</strong> verziu<br />

s mikroprocesorom Celeron M 320, pracujúcim<br />

<strong>na</strong> frekvencii 1,3 GHz.<br />

Výkonnostne je notebook schopný pokry�<br />

po�iadavky <strong>na</strong> prácu v kancelárskych aplikáciách,<br />

ale bez obáv si mô�ete trúfnu� aj <strong>na</strong> prezeranie<br />

DVD èi ïalšie multimediálne kúsky. Výdr� pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie tesne <strong>na</strong>d pä� hodín je v cenovej kategórii<br />

pod 50-tisíc <strong>na</strong>ozaj zriedkavos�, o ktorej sa<br />

treba zmieni�.<br />

Ak k tomu pridáme mechanické vyhotovenie<br />

notebooku, ktoré je <strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni, a štandardne<br />

bohatú výbavu, máme pred sebou zaujímavý<br />

model.<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 183 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Acer<br />

Záruka: 2 roky / 1 medzinárodná / za príplatok 3 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong>/výkon<br />

☺ Výbava<br />

ECS A535<br />

Prednedávnom sme vám predstavili lacný model,<br />

zalo�ený <strong>na</strong> èipe spoloènosti VIA Technologies.<br />

Tentoraz sme testovali model s mikroprocesorom<br />

AMD. Konkrétne išlo o Duron s pracovnou frekvenciou<br />

850 MHz. Podobne ako Green 340 aj model<br />

A535 patrí k <strong>na</strong>jlacnejším notebookom <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu. Èo sa týka porov<strong>na</strong>nia výkonnosti, je <strong>na</strong> tom<br />

60 PC REVUE 7/2004<br />

takmer <strong>na</strong>vlas rov<strong>na</strong>ko ako spomí<strong>na</strong>ný model toho<br />

istého producenta, to isté konštatovanie platí aj<br />

o výbave. O poz<strong>na</strong>nie odolnejšia je konštrukcia ku<br />

kovovému krytu displeja pribudlo lepšie konštrukèné<br />

riešenie pántov. V cenovej kategórii do 30tisíc<br />

je to skutoène rarita.<br />

Zvláštnos�ou je integrácia 1 Gb sie�ovej karty<br />

a bohatá výbava v oblasti rozhraní, nechýba ani<br />

WiFi. S oh¾adom <strong>na</strong> cenu neprekvapí, �e v dodávke<br />

nie je operaèný systém, a pravdepodobne ani fakt,<br />

�e notebook disponuje batériou s kapacitou 2200<br />

mAh, ktorá ho v prevádzke udr�í iba 45 minút, èo<br />

je <strong>na</strong> prácu málo. Naš�astie výrobca má v ponuke aj<br />

batériu s dvojnásobnou kapacitou, ktorú si mô�ete<br />

dokúpi� ako príslušenstvo.<br />

Ce<strong>na</strong>: 29 990 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

� Batéria, prehrievanie<br />

IBM ThinkPad R50<br />

Tento model ocenia pou�ívatelia z firemného prostredia.<br />

Ponúka im výkon, ktorý s preh¾adom<br />

postaèí <strong>na</strong> prácu v kancelárskych aplikáciách, ako<br />

aj obèasnú prácu s multimédiami. S oh¾adom <strong>na</strong><br />

fakt, �e ide o model zalo�ený <strong>na</strong> platforme Intel<br />

Centrino, neprekvapí výdr� pri práci <strong>na</strong> batérie <strong>na</strong><br />

úrovni tri a pol hodiny.<br />

Model bol vybavený technológiou ochrany pevného<br />

disku APS (Active Protection System). Ak notebook<br />

<strong>na</strong>razí o podlo�ku alebo sa zaène rýchlo pohybova�,<br />

detektor túto situáciu identifikuje a systém<br />

„odstaví“ pevný disk. Pou�ívate¾ je o situácii informovaný<br />

zobrazením ok<strong>na</strong>. Po tom, ako sa pracovné<br />

podmienky dostanú do normálu, je disk opä� zapnutý.<br />

Tento diskový airbag eliminuje jednu z <strong>na</strong>jèastejších<br />

príèin porúch notebookov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 67 190 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: IBM Slovensko<br />

Záruka: 2 roky / 1 rok medzinárodná<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Aktív<strong>na</strong> ochra<strong>na</strong> disku<br />

☺ Výbava<br />

IBM ThinkPad<br />

X40<br />

V prípade modelov IBM z radu X ide o prístroje spadajúce<br />

do kategórie mininotebookov. V IBM sú<br />

tieto notebooky zalo�ené <strong>na</strong> platforme Intel<br />

Centrino. V útrobách superodolného kevlarového<br />

tela bol mikroprocesor Pentium M vo vyhotovení<br />

LV s pracovnou frekvenciou 1,2 GHz. Notebook je<br />

urèený pre pou�ívate¾ov, ktorí ve¾a cestujú. Výkon<br />

notebooku i jeho výbava sú v tejto kategórii <strong>na</strong><br />

výbornej úrovni. Do výbavy patrí aj docking station.<br />

Po jej pripojení mo�no notebook vybavi�<br />

optickou mechanikou alebo druhou batériou.<br />

Aj tento model bol vybavený technológiou ochrany<br />

pevného disku APS. Podstatne viac však zaujal<br />

výdr�ou <strong>na</strong> batériu. So základnou batériou toti�<br />

pracoval viac ako 6 hodín a po doplnení druhou batériou<br />

a vyu�ití maximálnych <strong>na</strong>stavení úspory<br />

energie sme sa dostali takmer <strong>na</strong> desa� hodín, èo je<br />

nezvyèajný výsledok. Aj preto sme sa tomuto modelu<br />

rozhodli udeli� ocenenie Tip redakcie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 93 490 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: IBM Slovensko<br />

Záruka: 3 roky medzinárodná<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozmery, hmotnos�<br />

☺ Výdr� <strong>na</strong> batérie, výbava<br />

Microbook 8050D<br />

Microbook bol prvým notebookom v redakcii, ktorý<br />

bol vybavený <strong>na</strong>jnovším prírastkom do rodiny mobilných<br />

mikroprocesorov spoloènosti Intel – procesorom<br />

Pentium M 725. Je to prvý mobilný mikroprocesor<br />

vyrábaný 90 nm technológiou a disponuje 2 MB<br />

L2 cache. Pracovná frekvencia testovaného modelu<br />

bola 1,7 GHz a Microbook jeho výkon vyu�íva v modeli,<br />

ktorý mo�no bez obáv oz<strong>na</strong>èi� ako multimediálny.<br />

Výkonnostný potenciál tohto mikroprocesora<br />

Dothan je porov<strong>na</strong>te¾ný s <strong>na</strong>jrýchlejšími mikroprocesormi<br />

Pentium 4 pou�ívanými v notebookoch.

Pritom treba spomenú� fakt, �e <strong>na</strong>jrýchlejší variant<br />

tohto mikroprocesora pracuje <strong>na</strong> frekvencii o 300<br />

MHz vyššej! Aj <strong>na</strong>priek výraznému nárastu výkonu<br />

si mikroprocesor pri práci <strong>na</strong> batérie zachoval vlastnosti<br />

svojho predchodcu – mikroprocesora Banias.<br />

Microbook je aktuálne <strong>na</strong>jvýkonnejším centrinovým<br />

notebookom, ktorý sa dostal do <strong>na</strong>šej redakcie.<br />

Za zmienku stojí <strong>na</strong>jmä porov<strong>na</strong>nie jeho výkonnosti<br />

s notebookmi zalo�enými <strong>na</strong> desktopových mikroprocesoroch.<br />

Dothan sa toti� bez problémov vyrovnáva<br />

aj <strong>na</strong>jvýkonnejším mikroprocesorom Pentium 4<br />

v notebookoch kategórie desktop replacement.<br />

Ce<strong>na</strong>: ? Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Konsig<strong>na</strong><br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Výdr� <strong>na</strong> batérie, výbava<br />

Pa<strong>na</strong>sonic Thougbook<br />

CF18<br />

Pa<strong>na</strong>sonic produkuje rad ntebookov Thougboook, urèený<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v nároèných podmienkach, teda<br />

v �a�kom priemysle alebo armáde. Výnimkou nie je<br />

ani <strong>na</strong>jnovší prírastok v ponuke, ktorý je zalo�ený <strong>na</strong><br />

platforme Centrino a pou�ívate¾ovi ponúka okrem<br />

mo�nosti klasického <strong>na</strong>sadenia aj vyu�itie funkcií<br />

tablet PC, ide toti� o takzvaný convertible notebook.<br />

Konštruktéri pri jeho návrhu siahli po mikroprocesore<br />

Pentium M ULV pracujúcom <strong>na</strong> frekvencii 900 MHz.<br />

Jeho výkon je <strong>na</strong> predpokladané <strong>na</strong>sadenie v kancelárskych<br />

aplikáciách postaèujúci a výdr� pri práci <strong>na</strong><br />

batériu sa dostala tesne pod hranicu 4 hodín.<br />

Thougbook isto nie je typický notebook <strong>na</strong> be�né<br />

<strong>na</strong>sadenie, v predpokladanej oblasti urèenia<br />

však pou�ívatelia celkom isto ocenia jeho vysokú<br />

mechanickú odolnos�, ako aj výkon a výdr� pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 159 000 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Priemyselné vyhotovenie<br />

☺ Funkcie tablet PC<br />

Toshiba Satellite P20<br />

Základom <strong>na</strong>jnovšieho modelu je desktopový mikroprocesor<br />

Pentium 4 HT pracujúci <strong>na</strong> frekvencii<br />

3,2 GHz a s 800 MHz systémovou zbernicou. Ak k<br />

tomu pridáme 1 GB pamäte, grafiku nVidia GeForce<br />

FX Go 5700 (so 64 MB videopamäte), DVD <strong>na</strong>pa-<br />

¾ovaèku s podporou všetkých formátov (DVD+<br />

R/RW, DVD-R/RW i DVD-RAM), 17" displej (pomer<br />

strán 16:10) a reproduktory Harman Kardon, je<br />

zrejmé, �e pred sebou máme borca z <strong>na</strong>jvyššej kategórie.<br />

Za jeho výbavu by sa nemusel hanbi� nejeden<br />

desktop, chýbalo nám azda iba wi-fi, ktoré sa<br />

však dá dokúpi�.<br />

Výkon notebooku zodpovedá jeho konfigurácii<br />

a aktuálne je to <strong>na</strong>jvýkonnejší notebook ktorý sme<br />

kedy testovali. Za tento komfort však platí pou�ívate¾<br />

hmotnos�ou a rozmermi. Doba práce <strong>na</strong><br />

batériu je s oh¾adom <strong>na</strong> konfiguráciu prístroja<br />

slušná – tesne <strong>na</strong>d dve hodiny.<br />

Ce<strong>na</strong>: 133 268 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: HT Computers<br />

Záruka: 2 roky medzinárodná / za príplatok mo�no predå�i�<br />

o 1, alebo 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Výbava<br />

Toshiba Tecra M2<br />

Testovaný model M2-15 disponoval mikroprocesorom<br />

Pentium M s jadrom Banias, pracujúcim <strong>na</strong><br />

frekvencii 1,7 GHz, ktorý je doplnený 512 MB pamäte,<br />

výkonnou grafikou, diskom a mechanikou<br />

kombo. Rov<strong>na</strong>ko ako predchodcovia, aj Tecra M2-<br />

15 je výborne zladený stroj, prièom toto hodnotenie<br />

jednoz<strong>na</strong>ène dokumentuje jeho výkon, ktorý je<br />

presvedèivý nielen v oblasti výkonu, ale aj výdr�e<br />

pri práci <strong>na</strong> batérie, kde sa jeho výkon pohybuje<br />

v závislosti od <strong>na</strong>stavenia úsporných re�imov od 4<br />

do 6 hodín. Zabudnú� nemo�no ani <strong>na</strong> podporu<br />

multimédií, implementáciu èítaèky pamä�ových<br />

kariet èi sie�ový adaptér podporujúci nielen klasický<br />

10/100 Ethernet, ale aj 1 Gb Ethernet.<br />

Tecra bude výbornou vo¾bou <strong>na</strong>jmä pre pou�ívate¾ov,<br />

ktorí pracujú striedavo v kancelárii a <strong>na</strong><br />

cestách. Práve im poskytne im optimálnu kombináciu<br />

výkonu a výdr�e pri práci <strong>na</strong> batérie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 107 088 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: HT Computers<br />

Záruka: 3 roky medzinárodná<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Výdr� <strong>na</strong> batérie<br />

H A R D W A R E<br />

Twinhead Efio<br />

123A<br />

Po viac ako troch rokoch sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu opä� objavujú<br />

notebooky Twinhead. Prvým z modelov,<br />

ktorý sme mali mo�nos� otestova�, bol notebook<br />

spadajúci do kategórie mininotebookov.<br />

Na rozdiel od aktuálneho trendu sa v Twinheade<br />

nerozhodli v prípade tohto modelu pre platformu<br />

Centrino, ale siahli po mikroprocesore Athlon XP-M<br />

1500+, ktorý bol doplnený 128 MB operaènej pamäte<br />

(notebook sa dodáva s 256 MB), grafikou VIA<br />

S3 a 12,1" displejom.<br />

Výkonnostne je mikroprocesor porov<strong>na</strong>te¾ný<br />

s 900 MHz verziou Pentia M ULV. Porov<strong>na</strong>nie doby<br />

práce <strong>na</strong> batériu nie je mo�né, preto�e konfigurácie<br />

Twinheadu a Pa<strong>na</strong>sonicu sa výrazne odlišovali<br />

(displej Twinheadu je o 2" väèší).<br />

Vcelku je Twinhead Efio 123A zaujímavý model<br />

<strong>na</strong>jmä pre pou�ívate¾ov, ktorí potrebujú ma� notebook<br />

neustále so sebou, a preto po�adujú menšie<br />

rozmery a hmotnos�. Súèasne však nevy�adujú<br />

extrémne dlhý èas pri práci <strong>na</strong> batériu. V prospech<br />

tohto modelu hovorí aj ce<strong>na</strong>, ktorá z neho robí <strong>na</strong>jlacnejší<br />

mininotebook <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.<br />

7/2004 PC REVUE 61

Ce<strong>na</strong>: 40 548 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

H A R D W A R E<br />

Twinhead Efio 141<br />

Druhý z modelov Twinhead patrí do kategórie kancelárskych<br />

notebookov.<br />

Postavený je <strong>na</strong> mikroprocesore Pentium 4-M,<br />

ktorý pracuje <strong>na</strong> frekvencii 2,2 GHz. Testovaný systém<br />

dopåòalo 128 MB systémovej pamäte (aktuálne sa<br />

dodáva 256 MB) a integrovaná grafika <strong>na</strong> báze SiS<br />

650, displej s uhloprieèkou 14,1" a mechanika kombo.<br />

Mechanické vyhotovenie notebooku je podobne<br />

ako pri predošlom modeli seriózne, prièom za<br />

zmienku stojí <strong>na</strong>príklad kovové veko displeja.<br />

Výkonnostne patrí do stredu aktuálnej ponuky,<br />

prièom <strong>na</strong> notebook s mikroprocesorom Pentium 4<br />

má uspokojivú výdr� pri práci <strong>na</strong> batérie (<strong>na</strong> hranici<br />

dvoch hodín), ktorú s úpravou <strong>na</strong>stavenia power<br />

ma<strong>na</strong>gementu mo�no predå�i� o pol hodiny. Podobne<br />

ako v prípade predchádzajúceho modelu je<br />

výz<strong>na</strong>mným argumentom hovoriacim v jeho prospech<br />

<strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> tesne <strong>na</strong>d hranicou 40tisíc,<br />

v ktorej je zahrnutá aj slušná výbava.<br />

Ce<strong>na</strong>: 42 768 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong>/výkon<br />

☺ Výbava<br />

Twinhead Efio 152i<br />

Posledný do tretice notebookov Twinhead, ktorý je<br />

aktuálne dostupný <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu a ktorý sme mali<br />

mo�nos� otestova�, je model Efio 152i. Mo�no ho<br />

62 PC REVUE 7/2004<br />

zaradi� niekde <strong>na</strong> rozhranie kancelárskych a multimediálnych<br />

notebookov.<br />

Postavený je podobne ako predchádzajúci model<br />

<strong>na</strong> procesore Intel Pentium 4-M, pracujúcom <strong>na</strong><br />

frekvencii 2,4 GHz. Testovaný systém dopåòalo 256<br />

MB systémovej pamäte a zme<strong>na</strong> je aj <strong>na</strong> poste grafickej<br />

karty. Miesto integrovaného riešenia siahli<br />

pri tomto modeli vývojári po grafike nVidia<br />

GeForce 420 Go. Zme<strong>na</strong> je aj <strong>na</strong> poste displeja,<br />

ktorý má uhloprieèku 15", jeho rozlíšenie je však<br />

rov<strong>na</strong>ké ako pri predošlom modeli. Rov<strong>na</strong>ká je aj<br />

optická mechanika, teda kombo.<br />

Aj z dizajnérskej stránky je tento model ve¾mi<br />

podobný predchádzajúcemu, iné sú iba rozmery.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> zmeny v konfigurácii je prírastok<br />

výkonu v porov<strong>na</strong>ní s predošlým modelom <strong>na</strong> oèakávanej<br />

úrovni a takmer <strong>na</strong>vlas rov<strong>na</strong>ká je aj výdr�<br />

pri práci <strong>na</strong> batérie. Hlavným argumentom však aj<br />

pri tomto modeli bude zrejme ce<strong>na</strong>.<br />

Ce<strong>na</strong>: 47 492 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Výbava<br />

UMAX PC T200C<br />

a T200V<br />

Hoci o platforme<br />

tablet PC sa hovorí<br />

viac-menej ako o màtvej,<br />

nemo�no si nevšimnú� s<strong>na</strong>hy niektorých<br />

výrobcov o jej udr�anie pri �ivote.<br />

Jedným z producentov, ktorý sa dal <strong>na</strong> túto ne-<br />

¾ahkú cestu, je spoloènos� UMAX, ponúkajúca dokonca<br />

dva nové modely. Tie disponujú úplne rov<strong>na</strong>kým<br />

mechanickým vyhotovením, výbavou<br />

a èiastoène aj konfiguráciou. Základnou èrtou<br />

oboch modelov je dotykový displej s uhloprieèkou<br />

14,1". Zvláštnos�ou je implementácia webovej<br />

kamery do tela displeja. Na rozdiel od iných tablet<br />

PC súèas�ou dodávky nie je špeciál<strong>na</strong> edícia operaèného<br />

systému, ale programové vybavenie Rit-<br />

Pen, ktoré sprístupòuje vyu�ívanie funkcií dotykového<br />

displeja v jednotlivých aplikáciách. V porov<strong>na</strong>ní<br />

spo¾ahlivosti a presnosti ide o riešenie ekvivalentné<br />

riešeniu spoloènosti Microsoft. �ia¾, ani Rit-<br />

Pen nepodporuje slovenèinu.<br />

Modely sa líšia platformou, kým ten s koncovkou<br />

C v názve je zalo�ený <strong>na</strong> platforme Centrino, model<br />

s koncovkou V sa zakladá <strong>na</strong> platforme VIA<br />

Technologies. Z poh¾adu výkonnosti je <strong>na</strong> tom lepšie<br />

model zalo�ený <strong>na</strong> platforme Centrino. Èo sa týka<br />

výdr�e pri práci <strong>na</strong> batérie, oba modely sú takmer<br />

rovnocenné. V porov<strong>na</strong>ní s inými tablet PC upútajú<br />

tieto modely cenou. Na druhej strane treba poveda�,<br />

�e v dodávke zariadenia chýba optická mechanika.<br />

Ce<strong>na</strong> T200C: 76 755 Sk vrátane DPH<br />

Ce<strong>na</strong> T200V: 61 285 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

� Optická mechanika<br />

ECS Tablet<br />

EZ−30D<br />

Posledným modelom, ktorý sme pri príprave tohto<br />

èísla mali mo�nos� otestova�, bol <strong>na</strong>jnovší prírastok<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu v kategórii tablet PC. Ide o produkt<br />

spoloènosti Elitegroup, ktorý je <strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcich<br />

modelov „èistým“ tablet PC. Má bezklávesnicové<br />

vyhotovenie, je integrovaný do tela<br />

8,4" displeja a jeho hmotnos� je 1,1 kg. Základom<br />

hardvérovej konfigurácie je mikroprocesor Transmeta<br />

Crusoe TM 5800 pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 800<br />

MHz, doplnený 256 MB pamäte, integrovanou grafikou,<br />

40 GB diskom a webovou kamerou CMOS.<br />

Výkonnostne to nie je �iadne „delo“, s oh¾adom<br />

<strong>na</strong> konfiguráciu sme však ani niè prevratné neoèakávali.<br />

V be�ných kancelárskych aplikáciách si tento<br />

poèítaè poradí bez problémov a <strong>na</strong> iné ani nie je<br />

urèený. Pri prvom oboznámení sa s prístrojom sme<br />

mali obavy o dobu práce <strong>na</strong> batériu, tá má toti�<br />

kapacitu iba 2200 mAh (výrobca má v ponuke aj<br />

4400 mAh verziu). Napokon sme boli príjemne prekvapení,<br />

táto minibatéria udr�ala prístroj v prevádzke<br />

takmer tri hodiny.<br />

Z výbavy stojí za zmienku skutoènos�, �e k tabletu<br />

dostanete dve ko�ené puzdrá, jedno je urèené<br />

<strong>na</strong> prenos tabletu, v druhom je zabudovaná klávesnica<br />

s touchpadom. Zaujímavé riešenie. Súèas-<br />

�ou dodávky nie je operaèný systém, zato sa dodáva<br />

softvér <strong>na</strong> rozpoznávanie z<strong>na</strong>kov písaných rukou<br />

a ich import do aplikácií. Ve¾kou prednos�ou<br />

tohto modelu, ako je pri tejto z<strong>na</strong>èke u� tradíciou,<br />

je jeho <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>.<br />

Ce<strong>na</strong>: 27 990 Sk vrátane DPH<br />

Dodávate¾: Agem Computers<br />

Záruka: 2 roky<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozmery, hmotnos�<br />

☺ Ce<strong>na</strong>

7× 17" LCD<br />

Ponuka LCD monitorov <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu je v súèasnosti<br />

nezvyèajne široká. Najlepšie to dokumentuje<br />

fakt, �e do testu sedemnás�palcových monitorov<br />

z predošlého èísla sme dostali a� 30 modelov.<br />

Keï�e v porovnávacích testoch platí pravidlo, �e<br />

testujeme iba jeden model od ka�dého výrobcu,<br />

rozhodli sme sa vám mimoriadne širokú ponuku<br />

LCD monitorov priblí�i� viac. Do tohto èísla sme<br />

teda pripravili preh¾ad ïalších siedmich LCD monitorov<br />

s uhloprieèkou 17", ktoré oslovia <strong>na</strong>jmä pou�ívate¾ov<br />

citlivých <strong>na</strong> cenu.<br />

Aby ste mohli monitory, ktoré sa zúèastnili<br />

v minulomesaènom teste, porov<strong>na</strong>� s aktuálne otestovanými,<br />

absolvovala aj aktuál<strong>na</strong> sedmièka rov<strong>na</strong>ké<br />

testy za rov<strong>na</strong>kých podmienok ako predošlých<br />

sedemnás� monitorov. Tabu¾ky parametrov a výsledky<br />

testov nájdete v komplexnej podobe v dokumente<br />

<strong>na</strong> CD REVUE.<br />

AOC LM729<br />

Tento model, ako jediný z testovaných siedmich,<br />

disponoval oboma obrazovými vstupmi (VGA i DVI).<br />

K dispozícii je aj multimediál<strong>na</strong> lišta obsahujúca reproduktory.<br />

Z konštrukèného h¾adiska displej zaujme variabilitou.<br />

Podstavec je otoèný, displej mo�no výškovo<br />

<strong>na</strong>stavi� a ako jediný monitor v teste ponúka aj<br />

mo�nos� rotácie zobrazovacej plochy o 90° (funkcia<br />

Pivot). Ovládanie zabezpeèuje OSD, ani pri tomto<br />

modeli nie sú v <strong>na</strong>stavení teploty farieb uvedené<br />

diskrétne hodnoty, ale iba oz<strong>na</strong>èenie teplé a chladné.<br />

Ani v tomto prípade sme nemali výhrady k funkcii<br />

automatického <strong>na</strong>stavenia parametrov. Ovládanie<br />

OSD sa realizuje štvoricou z piatich tlaèidiel,<br />

umiestnených v pravej hrane displeja.<br />

Z poh¾adu technických parametrov patrí tento<br />

model k priemeru. V testoch si poèí<strong>na</strong>l výborne<br />

v oblasti stability zobrazenia, rov<strong>na</strong>ko aj v oblasti<br />

kvality zobrazenia.<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 474 Sk vrátane DPH<br />

Belinea 10 17 05<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> príslušnos� do skupiny <strong>na</strong>jlacnejších<br />

monitorov neprekvapí prítomnos� iba vstupu VGA.<br />

K dispozícii sú však reproduktory, ktoré sú zabudované<br />

netradiène do podstavy monitora. Belinea<br />

patrí k monitorom, ktoré majú zdroj integrovaný<br />

do tela.<br />

Ovládanie je riešené prostredníctvom OSD, ktoré<br />

je príjemné grafické, ale v teste patrilo k <strong>na</strong>jskromnejším.<br />

Pou�ívate¾ tu však nájde všetky štandardné<br />

funkcie. Funkcia automatického <strong>na</strong>stavenia parametrov<br />

poskytuje ve¾mi dobré výsledky. Belinea<br />

H A R D W A R E<br />

umo�òuje <strong>na</strong>stavenie teploty farieb prostredníctvom<br />

výberu diskrétnych hodnôt. Ovládacie prvky,<br />

ktorých je <strong>na</strong> tomto modeli iba pä�, sú umiestnené<br />

<strong>na</strong> spodnej èasti predného panela.<br />

Z technických parametrov stojí za zmienku <strong>na</strong>jvyššia<br />

svietivos� (spomedzi modelov testovaných<br />

v tomto èísle), vcelku však monitor patrí k priemeru,<br />

èo s oh¾adom <strong>na</strong> cenu mo�no akceptova�. Z poh¾adu<br />

výsledkov si monitor poèí<strong>na</strong>l ve¾mi dobre<br />

v oblasti stability zobrazenia (druhý <strong>na</strong>jlepší v tomto<br />

èísle). O nieèo horšie sú výsledky v oblasti kvality<br />

zobrazenia, špeciálne v oblasti interpretácie farieb,<br />

tá však bola slabinou aj drahšieho modelu, testovaného<br />

v predchádzajúcom èísle.<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 320 Sk s DPH<br />

LG Flatron L1710S<br />

Na rozdiel od modelu z predošlého èísla je tento<br />

v klasickejšom vyhotovení. Podstava má obdå�niko-<br />

Výrobca AOC Belinea LG NEC Prestigio ProView RoverScan<br />

Monitor<br />

TECHNICKÉ ÚDAJE<br />

LM729 10 17 05 Flatron L1710S LCD71VM P173 HD772 Optima 170<br />

Svietivos� [cd/m2 ] 260 300 250 260 260 260 300<br />

Kontrast 450:1 450:1 400:1 450:1 450:1 450:1 450:1<br />

Latencia [ms] (tr+tf) 25 (n/n) 25 (9/16) 16 (n/n) 16 (4/12) 16 (n/n) 16 (n/n) 25 (n/n)<br />

Pozorovací uhol: horizontálny / vertikálny 140 / 140 140 / 130 140 / 140 140 / 140 160 / 160 140 / 140 140 / 140<br />

Vstupy: VGA / DVI / USB M / M / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F<br />

FYZICKÁ ŠPECIFIKÁCIA<br />

Rozmery (š×v×h) [mm] 382×398÷508×230 373×383×220 370×421×233 379×383×193 385×440×230 445×460×140 374×387×190<br />

Hmotnos� [kg] 7,9 4,8 6,6 4,5 4,26 5,4 5,3<br />

Spotreba [W] 45 / n 45 / 2 40 / 3 45 / 3 36 / 3 60 / n 40 / 3<br />

TCO − TCO99 TCO99 TCO99 − TCO99 TCO99<br />

PRÍSLUŠENSTVO<br />

Zdroj: interný / externý M / F M / F M / F M / F F / M F / M M / F<br />

Audio: repro / mikrofón / výstup <strong>na</strong> slúchadlá F / F / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F M / F / F F / F / F<br />

USB rozboèovaè F F F F F F F<br />

Dr�iak <strong>na</strong> stenu v dodávke / podpora F / M F / F F / F F / F F / F F / F F / F<br />

ŠTANDARDNÁ DODÁVKA<br />

Káble: VGA / DVI / Audio / USB M / M / M / F M / F / M / F M / F / F / F M / F / M / F M / F / M / F M / F / M / F M / F / F / F<br />

Manuál: tlaè. / el. / SK M / F / F M / F / M M / F / M M / F / M M / F / M M / F / F M / F / F<br />

INF / ICC / SW / Sklo F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F F / F / F / F<br />

OBCHODNÉ INFORMÁCIE<br />

Dodávate¾ Sofos BGS−Distribution BGS−Distribution BGS−Distribution Asbis Euromedia Asbis<br />

Ce<strong>na</strong> EndUser [bez DPH] 15 494 Sk 14 555 Sk 15 739 Sk 15 462 Sk 14 985 Sk 14 904 Sk 14 985 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> EndUser [s DPH] 18 474 Sk 17 320 Sk 18 730 Sk 18 400 Sk 17 832 Sk 17 736 Sk 17 832 Sk<br />

Záruka [mesiacov] 36 36 36 36 36 36 36<br />

7/2004 PC REVUE 63

H A R D W A R E<br />

64 PC REVUE 7/2004<br />

vý pôdorys a aj celková koncepcia monitora je strohejšia.<br />

Model disponuje zabudovaným sie�ovým zdrojom a v dodávke<br />

tentoraz nájdete iba prepojovacie káble.<br />

Ovládanie je riešené prostredníctvom OSD a siedmimi<br />

tlaèidlami, umiestnenými v spodnej èasti predného panela.<br />

Funkèná výbava zahàòa základné funkcie, nijaké špeciálne<br />

vymo�enosti tu nenájdete. Na druhej strane však<br />

máte k dispozícii starú, overenú klasiku.<br />

Príjemné je, �e LG aj pri lacnejšom modeli stavilo <strong>na</strong> kvalitné<br />

technické parametre vrátane 16 ms latencie, ktoré sú<br />

<strong>na</strong>vlas rov<strong>na</strong>ké ako pri modeli L1720B. Jedinou výnimkou je<br />

ni�ší kontrast, ktorý je miesto 450:1 iba 400:1, èo nie je nijako<br />

dramatické.<br />

V testoch podal monitor vyrov<strong>na</strong>né výsledky. Prekvapila<br />

nás vyššia stabilita zobrazenia ako u jeho drahšieho<br />

kolegu, <strong>na</strong> druhej strane však v oblasti kvality zobrazenia<br />

a <strong>na</strong>jmä podania farieb je <strong>na</strong> tom mierne horšie ako jeho<br />

drahší brat.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> cenu však mo�no LG hodnoti� ako slušný<br />

LCD monitor.<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 730 Sk vrátane DPH<br />

NEC Accusync LCD 71VM<br />

Z poh¾adu technických parametrov ide prakticky o model<br />

toto�ný s tým z predošlého èísla. Jas, kontrast i latencia sú<br />

rov<strong>na</strong>ké. Jediný rozdiel je v rozsahu pozorovacích uhlov,<br />

ktorý je pri tomto modeli ni�ší. Rov<strong>na</strong>ko sa mo�no vyjad-<br />

ri� o vyhotovení OSD a celkovej pou�ívate¾skej „prítulnosti“<br />

tohto monitora. Pochopite¾ne, funkcia automatického<br />

<strong>na</strong>stavenia kontrastu pri tomto modeli chýba. Výbava<br />

monitora u� nemohla by� skromnejšia, a tak sme boli zvedaví,<br />

èo uká�u testy.<br />

Tu sme sa doèkali prekvapenia, tentoraz však nie príjemného.<br />

Nízka ce<strong>na</strong> tohto modelu je toti� vykompenzovaná<br />

ni�šou kvalitou zobrazenia i horšími výsledkami<br />

v oblasti stability zobrazenia. Toto tvrdenie neplatí<br />

iba v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim modelom tejto<br />

z<strong>na</strong>èky, èo by sme mu odpustili, ale aj v porov<strong>na</strong>ní<br />

s modelmi testovanými v tomto èísle. NEC má toti� <strong>na</strong>jhoršie<br />

farebné podanie spomedzi všetkých <strong>na</strong>mi testovaných<br />

17" LCD. V kancelárskom <strong>na</strong>sadení to zrejme preká�a�<br />

nebude, inde by sme však tento model neodporúèali.<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Ce<strong>na</strong>: 18 400 Sk vrátane DPH<br />

Prestigio P173<br />

Dizajn monitora nie je nièím výnimoèný, pôsobí však dos�<br />

príjemným dojmom. Za zmienku iste stojí „tenké“ vyhotovenie,<br />

ktoré robí tento monitor vhodným <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

vo viacmonitorových zostavách. Nastavenie polohy je<br />

mo�né iba prostredníctvom uhla sklonu. Výbava monitora<br />

je síce v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim modelom podstatne<br />

slabšia (chýba vstup DVi), <strong>na</strong> druhej strane technické<br />

parametre (jas, kontrast, latencia i pozorovacie<br />

uhly) sú toto�né.<br />

Ovládanie monitora zais�uje sedem tlaèidiel, ktoré sú<br />

zabudované do pravého boku displeja. Ide o zaujímavé<br />

riešenie, �ia¾, chod tlaèidiel je ve¾mi tvrdý, a tak sa vám<br />

mô�e sta�, �e monitor pri <strong>na</strong>stavovaní v OSD „pochoduje“<br />

po pracovnom stole. Štruktúra a funkcie v OSD sú z h¾adiska<br />

pou�ívate¾a vyvá�ené a poskytujú mu jednoduchý prístup<br />

k potrebným funkciám.<br />

Výsledky testov nás v tomto prípade príjemne prekvapili.<br />

V oblasti stability zobrazenia je <strong>na</strong> tom monitor lepšie<br />

nielen ako jeho kolega testovaný v predchádzajúcom<br />

èísle, ale je druhým <strong>na</strong>jlepším 17" LCD, aký sme vôbec<br />

testovali. Škoda, �e rov<strong>na</strong>ké tvrdenie neplatí aj o kvalite<br />

zobrazenia, kde má monitor rezervy v oblasti farebného<br />

podania.<br />

Dodávate¾: Asbis<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 832 Sk vrátane DPH

ProView HD772<br />

Pri porovnávaní technických parametrov zistíme, �e monitor<br />

je postavený <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom základe ako model testovaný<br />

v predošlom èísle. Všetky technické parametre<br />

vrátane 16 ms latencie sú toti� identické. Ni�šia ce<strong>na</strong> je<br />

dosiahnutá nielen iným vstupom (iba klasický VGA), ale<br />

aj obmedzením výbavy monitora. Tentoraz toti� nie sú<br />

k dispozícii ani reproduktory (hoci mechanické vyhotovenie<br />

s nimi evidentne poèíta). Monitor má vïaka pomerne<br />

hrubým okrajom trocha „objemný“ dizajn. Pozitívom je<br />

celkom isto kovová podstava, ktorá mu dáva dobrú stabilitu.<br />

Ovládacie prvky, ktorých je šes�, sú umiestnené do<br />

pravého boku prístroja a pou�ívate¾ ich má poruke. Štruktúra<br />

OSD ponúka be�né funkcie a <strong>na</strong>stavenia.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s modelom tejto z<strong>na</strong>èky testovaným<br />

v predošlom èísle dopadol tento o nieèo horšie. Stabilita<br />

zobrazenia bola ni�šia (to sa dalo oèakáva�, keï�e PS776i<br />

patril k špièke), vcelku ho však mo�no zaradi� k priemeru.<br />

Podobne dopadol monitor aj v hodnotení kvality zobrazenia,<br />

kde je o nieèo slabší ako jeho predchodca, i tak<br />

sú však jeho výsledky <strong>na</strong> slušnej úrovni.<br />

Dodávate¾: Euromedia<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 763 Sk vrátane DPH<br />

RoverScan Optima 170<br />

Tento model je cenovo ve¾mi podobný minule testovanému,<br />

no pri poh¾ade <strong>na</strong> technické parametre nájdeme<br />

hneï nieko¾ko odlišností. V prvom rade tento model disponuje<br />

vyššou svietivos�ou, ktorú však kompenzuje ni�šia<br />

latencia (25 ms). Dizajn je klasický a� strohý a rov<strong>na</strong>ko<br />

mo�no hodnoti� aj ovládanie, riešené prostredníctvom<br />

piatich tlaèidiel, umiestnených <strong>na</strong> prednom paneli, a OSD.<br />

Aj jeho štruktúra je pomerne skromná, pou�ívate¾ tu však<br />

nájde všetko potrebné <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie monitora. Ve¾mi<br />

dobre mo�no hodnoti� spo¾ahlivos� funkcie automatického<br />

<strong>na</strong>stavenia parametrov.<br />

Z výsledkov hovoria v prospech tohto modelu testy<br />

stability, kde podal lepší výkon ako reprezentant tejto<br />

z<strong>na</strong>èky v predošlom teste. O poz<strong>na</strong>nie horšie to však dopadlo<br />

v testoch kvality zobrazenia, kde mal monitor <strong>na</strong>jväèšie<br />

problémy v oblasti interpretácie farieb. Na základe<br />

výsledkov testov mo�no odporúèa� <strong>na</strong>sadenie tohto monitora<br />

v kancelárskom prostredí, kde verné zobrazenie<br />

farieb nie je kritické. Všetky ostatné vlastnosti monitora<br />

sú s oh¾adom <strong>na</strong> jeho cenu ve¾mi dobré.<br />

Dodávate¾: Asbis<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 832 Sk vrátane DPH<br />

ZÁVER<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> cenové rozpätie otestovaných dvoch tuctov<br />

LCD, ktoré siaha od 17 000 do 22 500 korún, sme zrejme<br />

pokryli kategóriu 17" LCD monitorov, ktoré sa u nás <strong>na</strong>jviac<br />

predávajú.<br />

Pri poh¾ade <strong>na</strong> technické parametre testovaných monitorov<br />

mo�no poveda�, �e LCD-èká dospeli. Aj v <strong>na</strong>jni�šej<br />

cenovej kategórii toti� nájdeme prevahu monitorov<br />

s latenciou 16 ms a kontrastným pomerom aspoò<br />

450:1. Rov<strong>na</strong>ko slušná je hodnota svietivosti a zahanbi�<br />

sa LCD monitory nedajú ani v rozsahoch pozorovacích<br />

uhlov. Pri výbere LCD monitora do kancelárie sa prakticky<br />

nemusíte ve¾mi dlho rozhodova�, ak siahnete po<br />

ktoromko¾vek z testovaných monitorov, nesklame vás.<br />

Toto tvrdenie platí aj pri výbere 17" LCD monitora <strong>na</strong><br />

domáce pou�itie. Vzh¾adom <strong>na</strong> predpokladané <strong>na</strong>sadenie<br />

v hrách a pri sledovaní videa by ste sa však mali<br />

sústredi� <strong>na</strong> skupinu monitorov s ni�šou latenciou<br />

(16 ms), pravda, aj 25 ms modely sú v týchto aplikáciách<br />

pou�ite¾né.<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> výsledky testov je dos� zaujímavý a oplatí<br />

sa ich preštudova� podrobnejšie. Pravidlo, �e za vyššiu<br />

cenu dostanete automaticky kvalitnejší monitor, toti�<br />

neplatí. Do ceny sa premieta aj z<strong>na</strong>èka a, samozrejme,<br />

výbava, a tak je dobré ozrejmi� si, èo <strong>na</strong>ozaj potrebujete<br />

a èo je pre vás podstatnejšie. Príjemným prekvapením<br />

je, �e LCD monitory sa výz<strong>na</strong>mne zdoko<strong>na</strong>lili<br />

v oblasti stability zobrazenia, prièom toto tvrdenie<br />

platí celoplošne. Podstatne sa zlepšili aj v oblasti interpretácie<br />

farieb a farebnej stability, kde sú u� špièkové<br />

modely bez problémov porov<strong>na</strong>te¾né s <strong>na</strong>jvyššími triedami<br />

CRT monitorov. Navyše ide o pomerne intenzívny<br />

trend, veï hodnotením E pod 5, ktoré je definované <strong>na</strong><br />

pou�itie v profesionálnej grafike, disponovala rovná<br />

treti<strong>na</strong> monitorov.<br />

Ak je pre vás kúpa sedemnás�palcového LCD predsa<br />

len fi<strong>na</strong>nène nároèná, máme pre vás dobrú správu. V budúcich<br />

èíslach sa pokúsime zmapova� situáciu v oblasti<br />

<strong>na</strong>jlacnejších LCD <strong>na</strong> trhu a „prevetráme“ modely s uhloprieèkami<br />

14 a 15".<br />

Peter Orviský<br />

H A R D W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 65

H A R D W A R E<br />

HP iPAQ 4150<br />

V tomto prípade ide o jeden z <strong>na</strong>jmenších<br />

vreckových poèítaèov, ktoré<br />

v sebe súèasne integrujú oba spôsoby<br />

bezdrôtového pripojenia – Bluetooth<br />

i Wi-Fi. Jeho hmotnos� je<br />

pritom len 132 gramov. Aj rozmerovo<br />

je iPAQ 4150 zariadenie,<br />

ktoré si mô�ete zobra� všade so<br />

sebou.<br />

Svojím dizajnom sa iPAQ 4150<br />

dos� podobá <strong>na</strong> svojho predchodcu –<br />

iPAQ 1940. K dizajnovej zmene došlo<br />

v prípade tlaèidiel a niektorých ïalších<br />

ovládacích prvkov. Centrálny 4-polohový<br />

prvok v strede predného panela<br />

je pravouhlý, tlaèidlá <strong>na</strong> rýchly prístup<br />

k aplikáciám sú <strong>na</strong>proti tomu<br />

kruhové. Port <strong>na</strong> infraèervenú komunikáciu<br />

sa premiestnil <strong>na</strong> ¾avú spodnú<br />

èas�. Na ¾avej hornej èasti sa <strong>na</strong>chádza<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie okolitého<br />

hluku.<br />

Aplikácia Password <strong>na</strong> ochranu<br />

pred neoprávneným prístupom do PDA<br />

je v štandardnej výbave<br />

Na hornom paneli je port pre pamä�ovú<br />

kartu SD/MMC s mo�nos�ou<br />

pripojenia rozširovacích zariadení<br />

SDIO (<strong>na</strong>pr. pre digitálnu kameru).<br />

Takisto je tu port <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel,<br />

<strong>na</strong>š�astie <strong>na</strong> rozdiel od minulosti<br />

výrobca pou�il be�ný 3,5 mm<br />

audiokonektor. Z<strong>na</strong>mená to, �e mô-<br />

�ete priamo bez prepojovacieho konektora<br />

pripoji� štandardné slúchadlá.<br />

Dotykové pero je umiestnené v pravej<br />

hornej èasti. Pod¾a nášho názoru<br />

by mohlo by� toto pero teleskopické,<br />

takto je pre niektorých pou�ívate¾ov<br />

primalé.<br />

Ve¾mi pozitívne však hodnotíme<br />

vyberate¾nú batériu, prièom poèas<br />

výmeny batérie nestratíte údaje.<br />

Štandardná batéria má kapacitu 1000<br />

mAh, za príplatok je k dispozícii<br />

rozširovacia batéria s kapacitou 1800<br />

mAh. Jej inštalácia však mierne rozšíri<br />

rozmery PDA i jeho hmotnos�.<br />

Synchronizaèná kolíska umo�òuje<br />

<strong>na</strong>bíjanie zabudovanej batérie, synchronizáciu<br />

údajov, ale aj súèasné<br />

<strong>na</strong>bíjanie doplnkovej batérie. Súèas�ou<br />

dodávky je textilné ochranné<br />

puzdro a sie�ový <strong>na</strong>pájací adaptér.<br />

Predná èas� je vyhotovená z odolnej<br />

plastovej hmoty striebornej farby,<br />

zadná stra<strong>na</strong> je z tmavosivého<br />

plastu. Zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo nájdete v<br />

hornej èasti prístroja, okolo neho sú<br />

dve LED diódy. Pravá sig<strong>na</strong>lizuje komunikáciu<br />

wi-fi (oran�ovo) a Bluetooth<br />

(modro) a ¾avá je vyhradená <strong>na</strong><br />

varovania. Èervenou sa sig<strong>na</strong>lizuje<br />

alarm (<strong>na</strong>pr. blí�iace sa stretnutie),<br />

oran�ovou systémový alarm (<strong>na</strong>pr.<br />

pokles <strong>na</strong>bitia batérie pod stanovenú<br />

hranicu).<br />

Základom iPAQ 4150 je procesor<br />

Intel Xscale s taktom 400 MHz. Oproti<br />

prístrojom od HP s 266 MHz proceso-<br />

Namerané výsledky rôznych<br />

poèítaèov HP iPAQ<br />

(test Spb Benchmark 1.0)<br />

HP iPAQ 4150 HP iPAQ 1940 HP iPAQ 5550<br />

Spb Benchmark index [skóre] 1599,65 1294,03 1119,36<br />

CPU Index [skóre] 1825,01 1308,74 1888,26<br />

FileSystem index [skóre] 1154,81 1093,4 1072,17<br />

Graphics index [skóre] 3861,65 2770,26 528,17<br />

Platform index [skóre] 1283,93 1268,25 982,75<br />

Storage index SD [skóre] 98,28 113,95 23,54<br />

Battery test [h:m] 4:03 5:13 5:39<br />

66 PC REVUE 7/2004<br />

HP iPAQ 4150 s výhodným pomerom<br />

rozmery/výkon<br />

rom od firmy Samsung sme pri <strong>na</strong>šich<br />

testoch pozorovali plynulejšie<br />

prehrávanie videa. Všimli sme si aj<br />

nový typ displeja, ktorý má jasnejšie<br />

zobrazovanie farieb. Farebné podanie<br />

je 65 536 odtieòov a jeho podsvietenie<br />

mo�no <strong>na</strong>stavi� v piatich stupòoch.<br />

Pri pozorovaní z uhla sa však<br />

hlavne v zobrazovanej bielej farbe objavuje<br />

�ltý odtieò (toto je však vlastnos�<br />

väèšiny dnešných dotykových<br />

displejov).<br />

Súèas�ou softvérovej výbavy<br />

je nieko¾ko nových aplikácií.<br />

Predovšetkým je to u�itoèná utilita,<br />

oz<strong>na</strong>èená ako Password. Tá umo�òuje<br />

zada� buï štvorciferné heslo,<br />

alebo alfanumerické heslo zvolenej<br />

då�ky. Pou�ívate¾ tie� <strong>na</strong>stavuje, po<br />

akej dobe od vypnutia sa bude pri zapnutí<br />

PDA po�adova� heslo. Ochranné<br />

heslo sa vy�aduje aj pri synchronizácii<br />

údajov so stolovým poèítaèom.<br />

Na CD médiu sa dodáva <strong>na</strong>vyše<br />

aj aplikácia F-Secure FileCrypto,<br />

ktorú sme detailne opisovali v predošlom<br />

vydaní magazínu PC REVUE.<br />

Umo�òuje šifrovanie vybraných prieèinkov<br />

alebo súborov.<br />

Doplnkovou aplikáciou je aj iPAQ<br />

Image Zone <strong>na</strong> zobrazenie obrázkov.<br />

Hneï po zasunutí pamä�ovej karty s<br />

fotografiami tento program umo�òuje<br />

prenos a zobrazenie obrázkov z karty.<br />

Na <strong>na</strong>stavenie komunikácie wi-fi a<br />

Bluetooth existuje jednoduchá aplikácia,<br />

ktorá ich umo�òuje individuálne<br />

zapí<strong>na</strong>� a vypí<strong>na</strong>�. Pri komunikácii<br />

wi-fi mô�ete pou�i� aj ochranu cez<br />

kód WEP. Nastavenie emailového<br />

konta je pod¾a nášho názoru dos�<br />

komplikované a vy�aduje mo�no aj<br />

asistenciu administrátora siete.<br />

Ïalšia výbava je štandardná –<br />

Windows Media Player, Pocket Office,<br />

Internet Explorer, MSN Messenger a<br />

ïalšie. Celková kapacita RAM je 64<br />

MB, pou�ívate¾ má však k dispozícii<br />

len 55 MB. Pri prehrávaní zvuku sme<br />

si celkom pochva¾ovali jeho kvalitu.<br />

S týmto PDA sme realizovali podobné<br />

testy ako v teste PDA zverejnenom<br />

v PC REVUE è. 12/2003. Namerané<br />

výsledky sú uvedené v prilo�enej<br />

tabu¾ke, pre preh¾adnos� sme<br />

sem umiestnili aj výsledky zistené pri<br />

ïalších modeloch od firmy HP. Ako<br />

vidie� z tejto tabu¾ky, HP iPAQ 4150<br />

patrí k ve¾mi výkonným modelom,<br />

obzvláš� výkonný je v oblasti grafického<br />

subsystému.<br />

Pri meraní výdr�e pri práci <strong>na</strong> batériu<br />

sme zistili dobu 4 hodiny a 3<br />

minúty, èo nie je prive¾a. V prípade,<br />

�e sme <strong>na</strong>stavili menšie podsvietenie<br />

displeja (druhý z piatich stupòov<br />

podsvietenia), dosiahli sme nepretr�itú<br />

dobu prevádzky 6 hodín a 55<br />

minút. Ak uvá�ime spotrebu v prípade<br />

zapnutia komunikácie Wi-Fi alebo<br />

Bluetooth, mali by ste sa asi zamyslie�<br />

<strong>na</strong>d kúpou rozširujúcej batérie.<br />

Zapnutie/vypnutie wi−fi a Bluetooth<br />

je celkom jednoduché<br />

V celkovom hodnotení je HP iPAQ<br />

4150 ve¾mi výkonný vreckový poèítaè,<br />

ktorý si mô�ete pohodlne zobra�<br />

so sebou <strong>na</strong> cesty. Majite¾a poteší displej,<br />

problém nebude ani s prehrávaním<br />

multimédií. Zároveò mu toto<br />

zariadenie umo�ní by� „on-line“ bezdrôtovým<br />

spôsobom. Jeho ce<strong>na</strong> je<br />

však vyššia, k dispozícii je aj externá<br />

klávesnica Qwerty.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výpoètový a grafický výkon<br />

☺ Kvalita displeja<br />

☺ Rozmery a hmotnos�<br />

� Ce<strong>na</strong><br />

� Ni�šia výdr� <strong>na</strong> štandardnú batériu<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 730 Sk (14 900 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: HP Slovensko<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: Intel PXA255, 400 MHz<br />

Pamä�: 64 MB RAM, 32 MB ROM (flash)<br />

Displej: 3,5−palcový, TFT aktív<strong>na</strong> matica,<br />

65 536 farieb, 240 × 320 bodov<br />

Batéria: Li−Ion 1000 mAh, pod¾a výrobcu<br />

doká�e zásobova� PDA po dobu 12 hodín<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows Mobile<br />

2003 for Pocket PC Premium<br />

Rozmery: 114 × 71 × 13,5 mm<br />

Hmotnos�: 132 gramov<br />

Záruka: 12 mesiacov

Palm Zire 72<br />

O tomto vreckovom poèítaèi sme vás<br />

u� v predpremiére informovali v reportá�i<br />

z výstavy CeB<strong>IT</strong>. Zire 72 je<br />

pod¾a nás odpoveïou palmOne <strong>na</strong><br />

multimediálne po�iadavky pou�ívate¾ov.<br />

Zire 72 je <strong>na</strong>jvyšším modelom<br />

vreckového poèítaèa od firmy Palm,<br />

ktorý obsahuje ve¾mi dobrý TFT displej<br />

s rozlíšením 320 × 320 bodov.<br />

Ten pracuje len s podsvietením.<br />

Hlavným lákadlom Zire 72 je však<br />

zabudovaný digitálny fotoaparát,<br />

ktorý má rozlíšenie 1280 × 960 bodov,<br />

a <strong>na</strong>dväzujúca šachta <strong>na</strong> kartu<br />

SD/MMC. Na fotoaparát je v predvolenom<br />

stave <strong>na</strong>dviazané aj vyhradené<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> prednom paneli. Fotografie<br />

sa dajú uklada� aj do vnútornej<br />

pamäte, ak máte vlo�enú pamä-<br />

�ovú kartu, mô�ete <strong>na</strong>táèa� video. Prie-<br />

Na zadnej pokovovanej èasti je umiestnený<br />

fotoaparát a tlaèidlo Reset; v spodnej<br />

èasti sa <strong>na</strong>chádza blok pre konektor USB<br />

a externé <strong>na</strong>pájanie<br />

Ku kontaktom si teraz mô�ete pripoji�<br />

aj fotografiu<br />

be�ne sa pri tom zobrazuje ostávajúca<br />

doba prehrávania videa v minútach<br />

a sekundách.<br />

Potešila nás integrácia Bluetooth<br />

spolu s jednoduchým, ale výkonným<br />

sprievodcom <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie komunikácie.<br />

Vyskúšali sme si komunikáciu<br />

s mobilným telefónom Nokia 6310i,<br />

prièom sme preniesli do vreckového<br />

poèítaèa SMS zo SIM karty. Boli sme<br />

schopní pripoji� sa <strong>na</strong> internet, a to s<br />

vyu�itím protokolu GPRS. Takisto sa<br />

mô�u ako MMS posiela� aj fotografie.<br />

V <strong>na</strong>šom teste sa ako mimoriadne<br />

výkonný ukázal aj procesor. S tradièným<br />

testom Benchmark 2.0 sme<br />

<strong>na</strong>merali zatia¾ <strong>na</strong>jvyššiu hodnotu –<br />

428 %. Z celkovej kapacity 32 MB<br />

pamäte RAM je 24 MB k dispozícii<br />

pre pou�ívate¾a.<br />

Dizajn prístroja je v modrej farbe,<br />

veko je kovové. V spodnej èasti je<br />

port mini USB <strong>na</strong> pripojenie synchronizaèného<br />

kábla a konektor externého<br />

<strong>na</strong>pájania. Batéria je <strong>na</strong>bíjate¾-<br />

ná, ale nie vyberate¾ná. V hornej èasti<br />

je 3,5 mm port <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel,<br />

zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo, port IrDA<br />

a šachta pre SD/MMC. Na pravej strane<br />

je umiestnené umelohmotné pero,<br />

v¾avo je len tlaèidlo <strong>na</strong> zapísanie<br />

textovej alebo <strong>na</strong>hratie hlasovej<br />

poznámky. Medzi štyrmi tlaèidlami<br />

<strong>na</strong> spodnej strane sa <strong>na</strong>chádza aj kombinované<br />

5-smerové <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlo.<br />

Softvérovú výbavu tvorí operaèný<br />

systém Palm OS 5.2.8, aplikácie<br />

Documents To Go, VERSA Mail 2.7,<br />

WebPro 3.5 a MP3 prehrávaè Real-<br />

One Player. Na synchronizáciu údajov<br />

s PC sa dodáva Palm Desktop 4.1.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, �e mô�ete synchronizova�<br />

údaje <strong>na</strong>pr. s Microsoft Outlook,<br />

vytvára� dokumenty vo formáte<br />

V hornej èasti je pripojenie <strong>na</strong> slúchadlá,<br />

infraèervený port, zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo<br />

a šachta pre SD/MMC; celkom v¾avo<br />

vidno hornú èas� dotykového pera<br />

Word alebo Excel. Na slovenskej<br />

lokalizácii sa pracuje. S vyu�itím<br />

fotoaparátu si mô�ete k svojim kontaktom<br />

priradi� aj fotografiu.<br />

Súèas�ou dodávky je aj <strong>na</strong>pájací<br />

adaptér s viacerými medzinárodnými<br />

koncovkami a ochranné puzdro s<br />

uchytením <strong>na</strong> ruku. Balenie celého<br />

produktu je ve¾koobchodné.<br />

Poèas nášho testovania sme vyu�ívali<br />

hlavne fotoaparát, páèila sa<br />

nám mo�nos� priameho vytvárania<br />

albumov. Rozlíšenie fotografií si mô-<br />

�ete voli� v širokom rozsahu. Pred ich<br />

H A R D W A R E<br />

S vreckovým poèítaèom Palm Zire 72<br />

mô�ete <strong>na</strong>táèa� aj video<br />

ulo�ením si ich mô�ete pozrie� a nevydarené<br />

zábery mô�ete hneï vymaza�.<br />

Ce<strong>na</strong>: 12 602 Sk (10 590 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: Intel ARM 312 MHz<br />

Kapacita RAM: 32 MB<br />

Kapacita ROM: 16 MB<br />

Operaèný systém: Palm OS 5.2.8<br />

Vstup z<strong>na</strong>kov: Graffiti 2, virtuál<strong>na</strong> klávesnica<br />

Rozlíšenie displeja: 320 × 320 bodov<br />

Fotoaparát: 1200 × 960 bodov, pre video<br />

320 × 240 bodov<br />

Audio: mikrofón a výstup <strong>na</strong> slúchadlá<br />

Batéria: lítiovo−iónová, 950 mAh, výdr� pod¾a<br />

výrobcu 5 dní<br />

Rozmery: 116 × 75 × 17 mm<br />

Hmotnos�: 136 gramov<br />

7/2004 PC REVUE 67

H A R D W A R E<br />

HP dx6050<br />

Test poèítaèov pre domáceho pou�ívate¾a<br />

sme zverejnili v predošlom vydaní<br />

PC REVUE. Spoloènos� HP práve<br />

v súèasnosti uvádza poèítaè, ktorý je<br />

urèený hlavne pre tento segment.<br />

Modelový rad HP dx6050 predstavuje<br />

poèítaè s procesorom AMD a novými<br />

mo�nos�ami osobných volieb.<br />

Pod¾a výrobcu ide o poèítaè urèený<br />

pre stredné a menšie kancelárie, ïalej<br />

vládne inštitúcie, zdravotníctvo a<br />

školstvo.<br />

Poèítaè z radu dx6050 si mô�e koncový<br />

pou�ívate¾ sám vybera� z databázy<br />

– urèi� si mô�e <strong>na</strong>pr. procesor,<br />

kapacitu RAM, vybavenie grafickej<br />

karty, kapacitu pevného disku, ako<br />

i typ optickej mechaniky. Tento výber<br />

sa dá realizova� u predajcu cez webové<br />

rozhranie distribútora pomocou<br />

programu TopConfig. Zostavený poèítaè<br />

príde ku koncovému spotrebite-<br />

¾ovi z centrálneho skladu alebo k pre-<br />

Namerané výsledky<br />

Libra Seven Smart<br />

Ambition Black Standard HP<br />

Názov zostavy/názov testu [skóre] 8400XT Line a2500 dx6050<br />

SysMark Office 281 173 150 215<br />

Business Winstone 75 65,5 55,5 62,5<br />

PCMark 2004 3155 2916 2893 3044<br />

Kancelársky výkon – body 10 8 7 6<br />

SysMark Internet Creation 181 277 284 271<br />

Content Creation Winstone 107,4 103 106 101,1<br />

Sandra Multimedia 35 190 35 748 35 671 23 919<br />

2D grafický a multimed. výkon – body 7 8 8 7<br />

Sandra CPU 9670 9863 9783 10 926<br />

Sandra CPU body 74 76 75 84<br />

PCMark 2004 CPU 3083 3037 3095 3433<br />

PCMark 2004 CPU body 69 67 69 76<br />

PCMark 2002 CPU 5602 5335 5620 6405<br />

PCMark 2002 CPU body 76 73 77 87<br />

Výkon procesora – body 7 7 7 8<br />

3D WinBench 2000 262 123 160 78,8<br />

3D Mark 2001 10921 5699 6280 2939<br />

3D Mark 2003 2893 1130 1746 153<br />

PCMark 2004 Graphics 2867 996 1309 867<br />

Business Graphics WinMark 920 675 623 566<br />

HighEnd Graphics WinMark 2570 1690 1620 1740<br />

3D grafický výkon – body 9 5 6 4<br />

Sandra Memory 4825 4990 4812 3892<br />

PCMark 2004 Memory 2044 2332 2152 2176<br />

PCMark 2002 Memory 5051 4939 4339 4538<br />

Pamä�ový systém – body 6 6 5 5<br />

Sandra File System 48 378 47 723 44 780 33 829<br />

PCMark 2004 HDD 4780 4251 3481 3675<br />

PC Mark 2002 HDD 1471 1367 N/A 1119<br />

Business Disk WinMark 11 300 6340 5670 6880<br />

HighEnd Disk WinMark 25 700 1690 19 200 23 200<br />

Výkon pevného disku – body 9 6 7 7<br />

68 PC REVUE 7/2004<br />

dajcovi. V prípade Slovenska zatia¾<br />

tento systém prevádzkuje spoloènos�<br />

BGS Distribution. Koncový zákazník<br />

by za dopravu u� nemal plati� ïalšie<br />

poplatky, platba bude mo�ná <strong>na</strong> dobierku<br />

alebo s vyu�itím on-line platobných<br />

portálov alebo v hotovosti/<br />

<strong>na</strong> faktúru u predajcu, kde si zákazník<br />

tovar objednáva. Týmto spôsobom<br />

bude HP obsluhova� v prípade<br />

poèítaèov AMD aj ve¾kých zákazníkov.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, �e u distribútorov<br />

nebudú existova� nijaké sklady.<br />

Recenzovaný model bol vybavený<br />

procesorom AMD Athlon 3000+,<br />

integrovanou grafickou kartou Ge-<br />

Force 4 MX s mo�nos�ou pripojenia<br />

dvoch monitorov. Na prednom paneli<br />

sú vyvedené dva porty USB 2.0,<br />

v zadnej èasti sú ïalšie štyri takéto<br />

porty. Vo výbave je sie�ová karta<br />

i zvuková karta s jednoduchým reproduktorom<br />

zabudovaným vnútri<br />

skrinky.<br />

Na prednom paneli sú ïalej umiestnené<br />

porty audio – slúchadlá a mikrofón,<br />

v prednej èasti je zapí<strong>na</strong>cie<br />

tlaèidlo s dvoma sig<strong>na</strong>lizaènými diódami.<br />

Pokia¾ ide o farebné vyhotovenie,<br />

dx6050 má strieborný predný<br />

panel a tmavú skrinku. Podobný dizajn<br />

má aj klávesnica s èiernymi klávesmi<br />

a striebornou základnou èas-<br />

�ou. Myš je tmavá, optická a s <strong>na</strong>vigaèným<br />

kolieskom.<br />

Softvérovú výbavu predstavuje<br />

operaèný systém Microsoft Windows<br />

XP (SP1) a ïalej Symantec AntiVirus.<br />

V <strong>na</strong>šom prípade bol <strong>na</strong>inštalovaný aj<br />

systém Microsoft Works a nieko¾ko<br />

pomocných a diagnostických programov.<br />

Upozoròujeme, �e v rámci programu<br />

TopConfig si mo�no objed<strong>na</strong>�<br />

tento poèítaè aj s operaèným systémom<br />

Linux Mandrake.<br />

Zaujímavá je aj konštrukcia skrinky,<br />

ktorá je u� tradiène beznástrojová.<br />

Napríklad bez skrutkovaèa vyberiete<br />

pevný disk, optickú mechaniku,<br />

prípadne vlo�íte rozširovaciu kartu.<br />

Rov<strong>na</strong>ko mo�no da� dole celý predný<br />

kryt. Na ïalšie rozširovanie sú urèené<br />

tri pozície pre karty PCI a jed<strong>na</strong> pozícia<br />

pre kartu AGP. Do skrinky mô�ete<br />

umiestni� dve mechaniky 5,25", dve<br />

externé a dve interné mechaniky<br />

3,5". Zadný panel je <strong>na</strong> rozdiel od<br />

iných poèítaèov usporiadaný dos�<br />

netradiène. Sériový port toti� uvo¾nil<br />

priestor pre <strong>na</strong>pojenie druhého monitora<br />

a presunul sa a� k portom PS/2.<br />

Tento poèítaè sme v redakcii testovali<br />

rov<strong>na</strong>ko ako poèítaèe v teste z<br />

predchádzajúceho èísla. Namerané<br />

hodnoty uvádzame v tabu¾ke. Tu sme<br />

<strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie uviedli aj výsledky<br />

<strong>na</strong>jlepších poèítaèov z testu z h¾adiska<br />

výkonu i pomeru výkon/ce<strong>na</strong>. Ako<br />

vidie�, predovšetkým výkon v oblasti<br />

procesora je ve¾mi vysoký. Na dosiahnutie<br />

vysokého výkon pri 3D grafike<br />

by bolo treba pou�i� AGP 8× špecializovanú<br />

kartu. HP dx6050 je tak skôr<br />

zostava, ktorá sa o svoje miesto <strong>na</strong><br />

trhu hlási pomerom výkon/ce<strong>na</strong>.<br />

Základné poèítaèe AMD s Windows<br />

Home Edition bude HP dodáva� v cene<br />

od 16 990 Sk bez DPH.<br />

HP dx6050 bez krytu<br />

V celkovom hodnotení je <strong>na</strong> tomto<br />

poèítaèi zaujímavá mo�nos� konfigurácie,<br />

ïalej dlhá, a� trojroèná doba<br />

záruky (prvý rok sa oprava realizuje<br />

u zákazníka doma) a dizajn umo�òujúci<br />

vymieòa� jednotlivé moduly<br />

z poèítaèa bez nástroja. Vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> to pova�ujeme predajnú cenu za<br />

výhodnú.<br />

Ce<strong>na</strong>: 26 168 Sk (21 990 Sk bez DPH)<br />

v testovanej konfigurácii a vrátane MS Windows<br />

XP Home Edition<br />

Zapo�ièal: Hewlett−Packard Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: AMD Athlon XP 3000+ Barton<br />

Frekvencia procesora: 2 GHz<br />

FSB: 2 × 200 MHz<br />

Grafická karta: GeForce4 MX, integrovaná,<br />

video RAM 64 MB (zdie¾aná)<br />

Pevný disk: Western Digital 80 GB,<br />

7200 ot./min.<br />

Kapacita RAM: 512 MB, PC2700 (333 MHz)<br />

Optická mechanika: DVD−ROM 16×/40×<br />

Výkon zdroja: 240 W<br />

Záruka: 3 roky

PC DigiPro<br />

Na slovenský trh sa dostáva nová<br />

z<strong>na</strong>èka poèítaèov s oz<strong>na</strong>èením Digi-<br />

Pro. Poèítaèe tejto z<strong>na</strong>èky skladá spoloènos�<br />

BGS Distribution a cez sie� distribútorov<br />

poskytuje pre koncových<br />

zákazníkov. V súèasnosti existujú štyri<br />

vyhotovenia, ktoré sa líšia, prirodzene,<br />

aj cenou. V ka�dom prípade<br />

ide o poèítaèe v skrinke typu miditower<br />

a sú z<strong>na</strong>èky Frontier. Súèas�ou<br />

dodávky je poèítaè, myš a klávesnica.<br />

Ïalej tu pou�ívate¾ nájde <strong>na</strong> doske<br />

zvukovú a sie�ovú kartu, v dodávke<br />

je aj disketová jednotka.<br />

Operaèný systém v tomto prípade<br />

netvorí súèas� dodávky.<br />

Najlacnejší model je Integra.<br />

V tomto prípade je grafická<br />

karta integrovaná <strong>na</strong> základnej doske<br />

poèítaèa. Skrinka poèítaèa je sivej<br />

farby, vnútri má tri vo¾né pozície pre<br />

mechaniky rozmeru 5,25 palca, v prípade<br />

mechaniky 3,5 palca je jed<strong>na</strong> vo¾ná<br />

pozícia s prístupom zvonka a a� pä�<br />

vo¾ných pozícií bez prístupu zvonka<br />

(<strong>na</strong>pr. pre pevný disk). Základom modelu<br />

Integra je procesor Intel Celeron s<br />

taktom 1,7 GHz, 128 MB RAM a základná<br />

doska od firmy Matsonic. Optická<br />

mechanika je typu CD-ROM (52rýchlostná),<br />

pevný disk má kapacitu<br />

40 GB (Western Digital). Klávesnica je<br />

typu Chicony a myš<br />

z<strong>na</strong>èky Genius. Cenou<br />

i výbavou je táto<br />

zostava urèená<br />

pre pou�ívate¾ov,<br />

ktorí sú citliví <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>dobúdaciu cenu.<br />

Model Office2 je<br />

zalo�ený <strong>na</strong> základnej<br />

doske FoxConn,<br />

procesore Intel Cele-<br />

ron s taktom 2 GHz a RAM s kapacitou<br />

256 MB. Grafická karta je samostatná<br />

a ide o typ GeForce 2 MX s kapacitou<br />

64 MB. Optická mechanika je<br />

u� typu DVD (16/48). Klávesnica je<br />

multimediál<strong>na</strong>, s vyhradenými klávesmi<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie hlasitosti, myš<br />

je opä� z<strong>na</strong>èky Genius. Pevný disk má<br />

kapacitu 40 GB s pripojením Ultra<br />

ATA/100. Pod¾a parametrov je to zostava,<br />

ktorá je urèená hlavne <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

v kancelárskych aplikáciách.<br />

Edícia Multi512 je urèená pre nároènejšie<br />

multimediálne aplikácie,<br />

<strong>na</strong>pr. hry s 3D grafikou.<br />

Skrinka je v kombinácii<br />

tmavosivej a<br />

èiernej farby. Poèítaè<br />

je zalo�ený <strong>na</strong> základnej<br />

doske Fox-<br />

Conn, procesore Intel<br />

Pentium 4 s taktom<br />

2,8 GHz, vo vyhotovení<br />

Prescott a 512 MB<br />

RAM (v tomto prípade<br />

z<strong>na</strong>èka Kingston<br />

v dual konfigurácii).<br />

Grafická karta je Ge-<br />

Force FX5200 so 128 MB video RAM.<br />

Kapacita pevného disku je 80 GB,<br />

myš je optická od firmy Logitech.<br />

Optická mechanika je typu kombo<br />

(DVD/CD-RW), tak�e òou mô�ete jed<strong>na</strong>k<br />

prehráva� DVD filmy, jed<strong>na</strong>k<br />

<strong>na</strong>pa¾ova� <strong>na</strong> CD médiá.<br />

Najvyšším modelom je zatia¾ Supra2800.<br />

Názov je odvodený od procesora,<br />

keï�e je pou�itý Intel Pentium<br />

4 s taktom 2,8 GHz a s jadrom<br />

Prescott. Skrinka je v kombinácii èiernej<br />

a striebornej farby. Na prednom<br />

paneli sa <strong>na</strong>chádza LCD displej, kde<br />

H A R D W A R E<br />

sa zobrazujú údaje o prevádzke poèítaèa.<br />

¼avá stra<strong>na</strong> skrinky je presklená<br />

a jej súèas�ou je aj podsvietený ventilátor<br />

(kombinácia zelenej, modrej a<br />

èervenej farby). Predné porty USB sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú v strede a <strong>na</strong> ¾avej strane<br />

predného panela. Kapacita RAM ostala<br />

zachovaná z modelu Multi512, kapacita<br />

pevného disku však bola rozšírená<br />

<strong>na</strong> 120 GB a ide o disk s pripojením<br />

Serial ATA. Keï�e vo výbave je<br />

zapisovacia DVD mechanika od firmy<br />

LG, je jasné, �e s touto zostavou si<br />

mô�ete pripravova� kópie (autorsky<br />

nechránených) DVD médií. Grafická<br />

karta je GeForce FX 5600 so 128 MB<br />

video RAM. Súèas�ou dodávky je bezdrôtová<br />

myš a klávesnica od firmy<br />

Logitech.<br />

Celkovo je ponuka zostáv DigiPro<br />

orientovaná tak, aby pokryla èo <strong>na</strong>jširší<br />

okruh pou�ívate¾ov. Operaèný<br />

systém si volí pou�ívate¾ sám. K dispozícii<br />

sú aj mierne modifikácie uvedených<br />

zostáv.<br />

Ceny:<br />

Integra: 10 661 Sk (8959 Sk bez DPH)<br />

Office2: 14 438 Sk (12 133 Sk bez DPH)<br />

Multi512: 26 893 Sk (22 599 Sk bez DPH)<br />

Supra2800: 37 074 Sk (31 155 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Peter Šurka<br />

7/2004 PC REVUE 69

H A R D W A R E<br />

Apple PowerBook G4<br />

Ïalší rad notebookov od firmy Apple pokraèuje v<br />

<strong>na</strong>stúpenej ceste – je charakteristický mimoriadnym<br />

dizajnom, bezdrôtovým pripojením, širokouhlým displejom<br />

a kompletnou softvérovou výbavou. Existujú<br />

tri základné vyhotovenia PowerBook G4 pod¾a uhloprieèky<br />

displeja – 12, 15 a 17-palcová edícia.<br />

Na recenziu sme mali k dispozícii<br />

15-palcové vyhotovenie.<br />

Dizajn PowerBooku<br />

je ve¾mi príjemný – veko<br />

vyhotovené z hliníka <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje,<br />

�e by mohlo vydr�a�<br />

aj tvrdšie zaobchádzanie. Na celom<br />

tele notebooku nenájdete nijaké<br />

otváracie dvierka alebo prekrytia, ktoré by ste mohli<br />

pri ka�dodennom nosení odtrhnú�.<br />

Na pravej strane nájdete port <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

pred odcudzením, port USB 2.0, FireWire 400 i 800,<br />

ïalej pripojenie <strong>na</strong> sie� (gigabit), výstup S-Video a<br />

výstup DVI <strong>na</strong> externý LCD monitor. Na ¾avej strane<br />

je to modem, ïalší port USB 2.0, pripojenie mikrofónu<br />

a slúchadiel, ako i šachta pre PC Cards. Vo<br />

veku je umiestnená anté<strong>na</strong> pre Bluetooth a AirPort<br />

Extreme (v podstate oz<strong>na</strong>èenie Apple pre wi-fi). Na<br />

prednej strane je magnetické otváranie displeja,<br />

sig<strong>na</strong>lizaèná dióda a šachta pre optickú mechaniku.<br />

V štandardnej výbave tejto edície notebooku je aj<br />

kombo mechanika (DVD-ROM/CD-RW).<br />

Klávesnica PowerBooku je príjemná, dá sa <strong>na</strong> nej<br />

pohodlne písa�. Po bokoch klávesnice sú reproduktory<br />

a zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo.<br />

70 PC REVUE 7/2004<br />

Základom poèítaèa je procesor PowerPC G4 a taktom<br />

1,33 GHz (vyššie edície majú frekvenciu 1,5 GHz).<br />

Grafickú èas� má <strong>na</strong> starosti ATI Mobility Radeon<br />

9700 a pod¾a <strong>na</strong>šich testov to <strong>na</strong> 3D grafickom<br />

výkone aj riadne cíti�. Kapacita pamäte RAM je 256<br />

MB RAM (333 MHz).<br />

Softvérovým základom je Apple Mac OS X vo verzii<br />

10.3.3. Vyskúšali sme si nové funkcie, ako je<br />

Expose (rozostúpenie všetkých aktívnych okien s<br />

oh¾adom <strong>na</strong> maximálnu preh¾adnos�), ako aj niektoré<br />

deklarované funkcie z Microsoft Office 2004<br />

for Mac (kompletnú recenziu tohto softvéru pripravujeme).<br />

Zaujímavá bola aj nová utilita Garage-<br />

Band <strong>na</strong> komponovanie hudby.<br />

Pripojenie k sieti so serverom zalo�eným <strong>na</strong> Microsoft<br />

Windows 2003 Server s DHCP bolo úspešné.<br />

Asi po 10 sekundách sme sa mohli pripoji�<br />

<strong>na</strong> internet a vymieòa� si údaje s inými klientskymi<br />

aplikáciami. Našli sme aj aplikácie<br />

tretích strán – OmniGraffle (tvorba nákresov,<br />

ako <strong>na</strong>pr. vývojové diagramy) alebo OmniOutliner.<br />

Nechýba ani kompletná príprava <strong>na</strong> iTunes.<br />

Pokia¾ bude v prevádzke v <strong>na</strong>šich zemepisných<br />

šírkach, bude sa da� jednoducho pou�i�.<br />

Pri <strong>na</strong>šom pou�ívaní PowerBooku sme si pochva-<br />

¾ovali dlhú dobu prevádzky <strong>na</strong> batérie, ïalej kvalitu<br />

dizajnu a multimediálne vlastnosti tohto notebooku.<br />

Jeho hmotnos� umo�òuje ka�dodenné nosenie. Vyskúšali<br />

sme aj bezdrôtové pripojenie, keï sme pomocou<br />

Bluetooth prepojili PowerBook G4 s vreckovým<br />

poèítaèom Palm Zire 72 i mobilným telefónom Nokia<br />

6310i. Takto mo�no s aplikáciou iSync synchronizova�<br />

údaje bez akéhoko¾vek káblového pripojenia. V celkovom<br />

hodnotení je PowerBook G4 ve¾mi výkonný a pritom<br />

prenosný notebook, ktorý sa vám oplatí, hlavne<br />

ak èasto pracujete mimo kancelárie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 97 937 Sk (82 300 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: <strong>IT</strong>M CE – Apple IMC pre SR<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: PowerPC G4, 1,33 GHz<br />

Pamä� RAM: 256 MB, PC2700<br />

Displej: 15−palcový displej, 1280 × 856 bodov<br />

Bezdrôtové pripojenie: Bluetooth, 54 Mbps AirPort Extreme<br />

Modem: 56 kb/s V.92<br />

Pevný disk: 60 GB, Ultra ATA/100<br />

Záruka: 12 mesiacov

Canon CanoScan 5200F<br />

Ide o novinku v oblasti skenovania, ktorá pou�ívate¾a<br />

zaujme novým spôsobom spracovania digitalizovaných<br />

obrázkov a rýchlos�ou práce.<br />

Zameraná je hlavne <strong>na</strong> spracovanie filmových<br />

dokumentov, <strong>na</strong> ktorých<br />

sa èasto <strong>na</strong>chádzajú škrabance,<br />

prach èi zrnenie v origináloch.<br />

Práve tieto rušivé<br />

elementy sa automaticky<br />

odstraòujú pomocou infraèervenej<br />

technológie. Kvalita<br />

skenovania je zabezpeèená novým<br />

tvarom snímacích prvkov.<br />

Dizajn skenera je relatívne<br />

štíhly. Canon v poslednom èase ponúka<br />

novinky predovšetkým v oblasti skenerov<br />

typu CCD, hoci v minulosti bol špecialistom <strong>na</strong><br />

technológiu CIS (tieto skenery sú mimoriadne štíhle).<br />

Predný panel obsahuje štyri tlaèidlá <strong>na</strong> urýchlenie<br />

<strong>na</strong>jbe�nejších operácií – skenovanie do súboru,<br />

kopírovanie, volanie rozhrania skenovacieho prog-<br />

Doby skenovania rozlièných dokumentov [v sekundách]<br />

Sken fotografie Sken Sken<br />

Rozlíšenie 10 × 15 cm predlohy A4 diapozitívu<br />

150 6,5 9,5 −<br />

300 8,8 16,5 −<br />

600 14 32 16<br />

1200 − − 42,5<br />

ramu a posielanie <strong>na</strong>skenovanej prílohy mailom.<br />

Farebné vyhotovenie je v sivo-èiernej kombinácii,<br />

tlaèidlá majú striebornú farbu. Na hornej strane<br />

skenera je efektné holografické logo výrobcu. V zadnej<br />

èasti sú pripojovacie porty – USB 2.0, <strong>na</strong>pájanie<br />

z externého adaptéra a pripojenie osvet¾ovacieho<br />

mechanizmu vo veku skenera.<br />

Ako sme spomí<strong>na</strong>li, CanoScan 5200F má nový<br />

tvar snímacích prvkov. Tradièné štvorcové snímaèe<br />

CCD sú <strong>na</strong>hradené hexagonálnymi snímaèmi (v tvare<br />

kryštálu diamantu). Navyše <strong>na</strong>miesto jedného<br />

osvet¾ovacieho zdroja sú pou�ité dva zdroje. Pod¾a<br />

výrobcu to zabezpeèuje ostrejšie a kvalitnejšie výsledky.<br />

Softvérové vybavenie CanoScan 5200F je<br />

špeciálne prispôsobené pre tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Canon.<br />

Práve <strong>na</strong> týchto tlaèiaròach sa dosiahne <strong>na</strong>jpresnejšia<br />

zhoda farieb.<br />

Ïalšou novinkou, spomí<strong>na</strong>nou v úvode, je technológia<br />

<strong>na</strong> odstraòovanie škrabancov a zrnenia <strong>na</strong><br />

filmových predlohách. Canon oz<strong>na</strong>èuje túto technológiu<br />

FARE Level 2 a jej princíp spoèíva v tom, �e<br />

okrem „normálneho“ skenovania sa súèasne realizuje<br />

aj skenovanie infraèerveným lúèom. Vzniknutá<br />

infraèervená podoba sa pou�íva ako šabló<strong>na</strong><br />

pre originál a softvérové vybavenie zabezpeèí odstránenie<br />

týchto rušivých elementov. Ïalšou technológiou<br />

je rekonštrukcia farieb, keï sa dodá vyblednutým<br />

fotografiám vyššia sýtos� a kontrast.<br />

Spomenuté technológie <strong>na</strong> zlepšenie <strong>na</strong>skenovaného<br />

obrazu sa dajú aj vypnú�, pokia¾ chcete získa�<br />

èo <strong>na</strong>jpresnejšiu podobu originálu.<br />

Obslu�ný softvér umo�òuje skenova� predlohy<br />

do formátu PDF, súèas�ou je program OCR <strong>na</strong> premenu<br />

<strong>na</strong>skenovaného textu <strong>na</strong> jeho editovate¾nú<br />

podobu. Výrobca priba¾uje aj ïalší softvér od tretích<br />

strán, konkrétne ide o úpravu obrázkov s nástrojom<br />

ArcSoft PhotoStudio.<br />

H A R D W A R E<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme vyskúšali skenovanie be�ných<br />

papierových predlôh i diapozitívov. V prípade<br />

papiera sme prvotný poh¾ad <strong>na</strong> predlohu získali za<br />

7 sekúnd, èo je ve¾mi slušná hodnota. Doby skenovania<br />

fotografie predlohy formátu A4 pre rozlièné<br />

rozlíšenia uvádzame v tabu¾ke. Pri skenovaní<br />

diapozitívu sme dosiahli dobu prvotného<br />

náh¾adu 17 sekúnd a doby skenovania <strong>na</strong> rozlíšení<br />

600 a 1200 dpi sme uviedli v tabu¾ke.<br />

Vyskúšali sme si aj skenovanie viacerých filmových<br />

predlôh <strong>na</strong> jeden prechod. Ovládací softvér<br />

umo�òuje spracova� <strong>na</strong>raz šes� nezarámovaných<br />

negatívov alebo štyri zarámované diapozitívy.<br />

Podoba jednotlivých predlôh je ulo�ená do samostatných<br />

súborov.<br />

Otestovali sme aj kvalitu skenovania <strong>na</strong> poškriabaných<br />

diapozitívoch. Overili sme si, �e zabudovaná<br />

technológia pracuje dobre. Zistili sme, �e evidentné<br />

škrabance v origináli bolo mo�né vidie� v<br />

<strong>na</strong>skenovanom výsledku len pri ve¾kom zväèšení.<br />

V celkovom hodnotení mo�no konštatova�, �e<br />

CanoScan 5200F je ve¾mi kvalitný skener, zameraný<br />

predovšetkým <strong>na</strong> pou�ívate¾ov s orientáciou <strong>na</strong><br />

spracovanie fotografických dokumentov. Ve¾a bude<br />

závisie� od cenovej hladiny, akú pre tento produkt<br />

zvolí výrobca.<br />

Ce<strong>na</strong>: zatia¾ nestanovená<br />

Zapo�ièal: Canon Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Snímací prvok: CCD<br />

Optické rozlíšenie: 4800 × 2400 dpi<br />

Farebná håbka: 48−bitová<br />

Dmax: 3,3<br />

Pripojenie k poèítaèu: USB 2.0 Hi−Speed<br />

Priama doba náh¾adu (bez spracovania): 5 sekúnd<br />

Spotreba: max. 13,5 W<br />

Podpora operaèných systémov: Microsoft Windows 98, Me,<br />

2000, NT, XO, Mac OS X<br />

Rozmery: 285 × 512 × 112 mm<br />

Hmotnos�: 4,1 kg<br />

7/2004 PC REVUE 71

H A R D W A R E<br />

UPS 500VA Perso<strong>na</strong>lSecure<br />

Pamätáte sa? Práve ste dokonèovali<br />

rozsiahly dokument, <strong>na</strong>stavili sie�ový<br />

server, upravili obrázok èi dokonèili<br />

tabu¾ku a zrazu – tma... Hodiny<br />

práce boli stratené v èiernej diere výpadku<br />

prúdu. Aby ste u� nikdy neza�ili<br />

takýto stav hranièiaci s infarktom,<br />

sú tu jednotky UPS (Uninterruptible<br />

Power Supply), schopné preklenú�<br />

výpadok prúdu a dodáva� energiu<br />

nieko¾ko desiatok minút.<br />

Rozdelenie jednotiek a bli�ší opis<br />

jednotlivých technológií ste si mohli<br />

preèíta� v PC REVUE è. 2/2004. Zálo�ná<br />

jednotka, ktorá sa stala <strong>na</strong> nieko¾ko<br />

dní súèas�ou doplnkovej výbavy<br />

nášho poèítaèa, patrí do <strong>na</strong>jlacnejšej<br />

skupiny off-line. Nevýhodou<br />

tejto technológie je fakt, �e pripojený<br />

poèítaè urèitý èas nie je <strong>na</strong>pájaný. Elektronika<br />

v súèasných <strong>na</strong>pájacích zdrojoch<br />

poèítaèov a periférnych zariadeniach<br />

je však schopná preklenú�<br />

výpadok trvajúci nieko¾ko desiatok<br />

milisekúnd, a tak sme tento nedostatok<br />

pri teste vôbec nepostrehli.<br />

Ocenili sme, �e kapacita testovaného<br />

zálo�ného zdroja bola udávaná<br />

vo voltampéroch. Vïaka tomu sme si<br />

mohli vybra� typ, ktorý presne vyhovoval<br />

<strong>na</strong>šim po�iadavkám – udr�a�<br />

poèítaè s pribli�ným príkonom 170<br />

wattov, obsahujúci procesor<br />

AMD Athlon XP 2200+ a s<br />

pripojeným 17-palcovým monitorom<br />

Samsung v èinnosti minimálne šes�<br />

minút. Pri testoch splnila UPS podmienku<br />

dostatoène, poèítaè ostal<br />

zapnutý pri maximálnom <strong>na</strong>bití<br />

batérií v zálo�nom zdroji 8 minút a<br />

44 sekúnd.<br />

Vïaka zrozumite¾nému popisu všetkých<br />

konektorov <strong>na</strong> zadnej strane je<br />

prepojenie UPS s poèítaèom jednoduché.<br />

Do <strong>na</strong>pájacieho konektora sme<br />

pripojili vstup <strong>na</strong>pätia, zálohované<br />

konektory sme spojili s PC a monitorom<br />

a mohli sme zaèa� s pou�ívaním.<br />

Keï�e sme chceli vyu�i� i monitorovací<br />

softvér, pripojili sme aj sériový<br />

kábel a <strong>na</strong>štartovali sme poèítaè. Po<br />

zavedení Microsoft Windows XP sme<br />

boli vyzvaní <strong>na</strong> vlo�enie diskety s ovládaèmi<br />

a následne nám bola ponúknutá<br />

aj inštalácia doplnkového softvéru.<br />

Ten však neponúka príliš širokú paletu<br />

funkcií. Okrem monitorovania stavu<br />

UPS toti� doká�e samoèinne iba vypnú�<br />

poèítaè po ubehnutí dopredu <strong>na</strong>stavenej<br />

doby. Ak teda nechcete vyu�i�<br />

túto funkciu, prepájajte UPS po-<br />

mocou sériového kábla s PC iba v prípade,<br />

�e by ste chceli vyu�i� sériový<br />

port. Predný panel zálo�nej jednotky<br />

toti� vïaka prítomnosti štyroch sig<strong>na</strong>lizaèných<br />

diód plní funkciu monitorovania<br />

jednotky aj bez toho, aby ste<br />

museli pripája� <strong>na</strong> zadnú stranu PC<br />

ïalší kábel. Opisy jednotlivých diód sú<br />

síce v angliètine, <strong>na</strong>d nápisom je však<br />

aj graficky znázornený stav UPS, sig<strong>na</strong>lizovaný,<br />

ak je dióda rozsvietená.<br />

Napriek jednoduchosti prídavného<br />

softvéru je však táto UPS ve¾mi<br />

dobrá alter<strong>na</strong>tíva pre ka�dého, kto<br />

nechce prís� o svoje dáta pri krátkodobom<br />

výpadku elektrickej energie a<br />

zároveò chce chráni� citlivú elektroniku<br />

v PC proti prepätiu èi prive¾kému<br />

poklesu <strong>na</strong>pätia v sieti.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Poèet a zrozumite¾nos� sig<strong>na</strong>lizaèných diód<br />

� Príliš nízka funkènos� doplnkového softvéru<br />

Ce<strong>na</strong>: 3500 Sk (2940 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Kapacita zabudovaných akumulátorov<br />

500 VA, dve zálohované zásuvky, jed<strong>na</strong> iba<br />

s prepä�ovou ochranou, dva konektory RJ−45<br />

s prepä�ovou ochranou, sériový konektor

H A R D W A R E<br />

Multifunkèné atramentové zariadenia<br />

LEXMARK X6170<br />

Toto atramentové multifunkèné zariadenie<br />

slú�i ako farebná tlaèiareò, skener, fax a kopírka.<br />

V hornej èasti sa <strong>na</strong>chádza automatický<br />

podávaè, ktorý u¾ahèuje hlavne masové<br />

kopírovanie.<br />

X6170 je relatívne ve¾ké zariadenie, ale<br />

je celkom ¾ahké. Farba zariadenia je tmavosivá,<br />

viaceré prvky <strong>na</strong> ovládacom paneli<br />

sú pri prevádzke podsvietené modrým svetlom.<br />

Na tomto paneli je aj informaèný LCD<br />

panel. Pou�ívate¾ <strong>na</strong> paneli volí re�im manuálnej<br />

prevádzky (tlaè, skenovanie, faxovanie) a aj<br />

spôsob vyhotovenia dokumentu (farebný, monochromatický).<br />

Pri prevádzke pou�ívate¾ mô�e takisto<br />

<strong>na</strong>stavi� poèet kópií, kvalitu vyhotovenia, prípadne<br />

zväèšenie/zmenšenie výtlaèku. Ïalej sa tu<br />

<strong>na</strong>chádza skupi<strong>na</strong> tlaèidiel <strong>na</strong> vo¾bu faxového èísla.<br />

Èervené tlaèidlo je urèené <strong>na</strong> prerušenie práve<br />

vykonávanej èinnosti.<br />

Atramentové náplne sú dve – èier<strong>na</strong> a integrovaná<br />

farebná. Vymieòajú sa po zdvihnutí skenerovej<br />

èasti zariadenia. Poèas výmeny je táto èas� fixovaná<br />

proti pohybu, a preto je výme<strong>na</strong> náplní ve¾mi<br />

pohodlná.<br />

Papier sa vkladá do zásobníka v zadnej èasti<br />

zariadenia. Poèas tlaèe prechádza cez zariadenie a<br />

konèí vo výstupnom podávaèi v prednej èasti. Pri<br />

kopírovaní alebo skenovaní mo�no pou�i� aj plochu<br />

skenera pri spracúvaní viazaných dokumentov.<br />

74 PC REVUE 7/2004<br />

Prepojenie s poèítaèom zabezpeèuje port USB <strong>na</strong><br />

zadnom paneli. Tu sa <strong>na</strong>chádza aj pripojenie faxu<br />

<strong>na</strong> telefónnu linku. Telefónne slúchadlo v tomto<br />

prípade nie je súèas�ou výbavy.<br />

Softvérovú výbavu tvorí centrálny program <strong>na</strong><br />

tlaè a skenovanie dokumentov. Umo�òuje preh¾adné<br />

<strong>na</strong>stavenie kvality tlaèeného dokumentu. Páèil<br />

sa nám aj monitor tlaèe, ktorý <strong>na</strong> poèítaèi grafickým<br />

spôsobom informuje pou�ívate¾a o priebehu<br />

tlaèovej úlohy. Lexmark u� tradiène vyu�íva aj hlasové<br />

oz<strong>na</strong>èovanie zaèiatku a konca tlaèovej úlohy.<br />

Rov<strong>na</strong>ko má pou�ívate¾ informáciu o aktuálnom stave<br />

náplní v zásobníkoch.<br />

Pri testovaní sme tlaèili rôzne kancelárske dokumenty<br />

z Wordu <strong>na</strong> be�nom papieri. Najviac sme<br />

testovali v normálnom re�ime, v jednom prípade<br />

sme pou�ili <strong>na</strong>jlepší re�im. Pridali sme aj tlaè fotografie<br />

<strong>na</strong> špeciálny fotografický papier. Ïalej<br />

sme kopírovali a skenovali dokumenty vo<br />

farebnom i monochromatickom re�ime.<br />

Doby tlaèe sme zhrnuli v tabu¾ke. Toto<br />

zariadenie je relatívne rýchle pri produkcii<br />

be�ných textových a kancelárskych<br />

dokumentov, ako aj pri skenovaní.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme zistili ve¾mi dobrú<br />

kvalitu výtlaèkov hlavne <strong>na</strong> špeciálny<br />

papier. Azda jedinú pripomienku by sme<br />

mali k jemne vyššiemu kontrastu oproti originálu,<br />

ale táto vlastnos� sa dá ovplyvni� v <strong>na</strong>stavení<br />

ovládaèa. Detaily fotografie sú však podané<br />

ve¾mi kvalitne, podobne je to aj pri kancelárskej grafike.<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 780 Sk (9899 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: CEEMark CS Slovakia<br />

HP OFFICEJET 4255<br />

Pod¾a rozmerov škatule tohto zariadenia by ste<br />

urèite nemysleli, �e ide o multifunkèné zariadenie.<br />

Asi pred piatimi rokmi by toti� rozmery HP<br />

OfficeJet 4255 priradili toto zariadenie do kategórie<br />

mobilných tlaèových zariadení. Napriek tomu je to<br />

stroj, pomocou ktorého mô�ete tlaèi�, kopírova�,<br />

skenova�, faxova�, ale i telefonova�.

Vyhotovenie je v kombinácii bielej<br />

a tmavej farby. Zaujímavo sú vyriešené<br />

podávaèe – v pokojovej polohe sa<br />

dajú sklopi� tak, �e celé multifunkèné<br />

zariadenie mô�ete ulo�i� do polièky<br />

<strong>na</strong> knihy. V zlo�enom stave vidíte<br />

z predného panela len displej,<br />

zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a tlaèidlo<br />

<strong>na</strong> prerušovanie aktuálnej<br />

tlaèovej úlohy. V tomto stave<br />

však HP OfficeJet 4255<br />

nemo�no pou�íva�, keï�e<br />

nie je dostupný papier zo<br />

vstupného zásobníka. Vysunutím<br />

zásobníkov sa<br />

objavia ïalšie tlaèidlá,<br />

urèené <strong>na</strong> pokroèilé<br />

ovládanie funkcií.<br />

Popis tlaèidiel je z jazykového<br />

h¾adiska volite¾ný,<br />

<strong>na</strong> recenziu sme mali k dispozícii výmenný<br />

panel s anglickým a èeským<br />

popisom.<br />

V štandardnej dodávke dostávate<br />

èiernu a farebnú náplò. Tie sú pre pou�ívate¾a<br />

dostupné v pravej èasti zariadenia.<br />

Èiernu náplò mô�ete vymeni�<br />

za fotografickú farebnú náplò a<br />

získa� tak 6-farebný tlaèový systém.<br />

V tomto prípade máte tlaèový systém<br />

HP PhotoRet IV a mô�ete dosiahnu�<br />

fotografickú kvalitu výtlaèkov. HP OfficeJet<br />

4255 doká�e <strong>na</strong> formát 10 × 15<br />

cm tlaèi� bez okrajov.<br />

Skener je doplnený automatickým<br />

podávaèom s kapacitou 20 strán. Ide<br />

Namerané hodnoty doby tlaèe pre multifunkèné zariadenie Lexmark X6170<br />

a HP OfficeJet 4255<br />

Lexmark X6170 HP Office 4255<br />

Tlaè jednej textovej strany mono 0:15 0:17<br />

Tlaè 10 textových strán mono 1:36 2:36<br />

Tlaè 10 kombinovaných strán color 3:12 4:48<br />

Tlaè jednej komplikovanej strany color 1:41 1:22<br />

Tlaè fotografie A4, obyèajný papier,<br />

<strong>na</strong>jlepší re�im<br />

3:07 2:17<br />

Tlaè fotografie A4 <strong>na</strong> špeciálny papier<br />

v <strong>na</strong>jkvalitnejšom re�ime<br />

7:39 5:39<br />

Kopírovanie mono jednej textovej strany 0:34 0:40<br />

Kopírovanie color jednej textovej strany 1:22 0:44<br />

Skenovanie mono jednej textovej strany 0:09 0:22<br />

Skenovanie color jednej textovej strany 0:12 0:59<br />

� Lexmark X6170<br />

Rýchlos� tlaèe: max. 19 str./min. mono,<br />

15 str./min. farebne<br />

Rýchlos� kopírovania: max. 16 kópií/min.<br />

mono, 12 kópií/min. farebne<br />

Rozlíšenie tlaèe a skenovania: 4800 dpi<br />

Objem kvapky: menite¾ný od 3 do 10 pl<br />

Farebný model: CMYK<br />

Technológia skenera: CCD<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 100 strán<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 50 strán<br />

Kapacita automatického podávaèa: 50 strán<br />

Rýchlos� faxu: 33,6 kb/s<br />

Kapacita faxového adresára: 80 èísel<br />

Kapacita prijímania faxu do pamäte: 80 strán<br />

Pripojenie k poèítaèu: USB 2.0<br />

Maximálne rozmery pri prevádzke: 500 × 521<br />

× 323 mm<br />

Hmotnos�: 9,4 kg<br />

Prevádzkové parametre: èier<strong>na</strong> náplò s kapacitou<br />

600 strán (pokrytie 5 %) v cene 965 Sk bez DPH,<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany: 965/600 = 1,60 Sk<br />

bez DPH/ 1,91 Sk s DPH. Farebná náplò s<br />

kapacitou 450 strán (pokrytie 15 %)<br />

v cene 1126 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej<br />

strany: 1126/450 = 2,50 Sk bez DPH/<br />

2,98 Sk s DPH. Ve¾kokapacitná farebná náplò<br />

v cene 1416 Sk bez DPH s výdr�ou 650 strán<br />

pri pokrytí 5 percent.<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

� HP OfficeJet 4255<br />

Technológia tlaèe: HP PhotoREt IV<br />

s doplnkovou náplòou<br />

Rýchlos� tlaèe alebo kopírovania: max.<br />

17 str./min. mono, 12 str./min. farebne<br />

Rozlíšenie pri mono tlaèi: 1200 × 1200 dpi,<br />

pigmentový atrament<br />

Rozlíšenie pri farebnej tlaèi: 4800 × 1200 dpi<br />

Bezokrajová tlaè: <strong>na</strong> formát 10 × 15 cm<br />

Rýchlos� faxu: 33,6 kb/s<br />

Optické rozlíš. pri skenovaní: 600 × 1200 dpi<br />

však o prechodový typ skenera. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, �e ním mô�ete spracúva�<br />

len vo¾né listy. Medzi tlaèidlami nájdete<br />

aj mo�nos� kopírovania alebo<br />

tlaèe ¾ubovo¾ného dokumentu <strong>na</strong><br />

celú stranu.<br />

Súèas�ou dodávky je<br />

centrálny softvérový nástroj<br />

HP Director <strong>na</strong><br />

tlaè, skenovanie, faxovanie<br />

a kopírovanie<br />

dokumentov. Ïalej je<br />

to softvér <strong>na</strong> úpravu<br />

obrázkov, ich umiestnenie<br />

<strong>na</strong> webových<br />

<strong>stránkach</strong> a ich zdie-<br />

¾anie.<br />

Na test sme pou�ili štandardnú<br />

dodávku náplní – èiernu a<br />

klasické farebné. V tejto kombinácii<br />

sme dosiahli ve¾mi dobré fotografické<br />

výsledky pri pou�ití špeciálneho<br />

papiera. Na obyèajnom papieri<br />

boli výsledky o nieèo menej detailné<br />

a platilo to aj v prípade testovacej<br />

ru�ice. Be�né farebné zvýraznenia<br />

textu èi schematické obrázky sú v poriadku<br />

a práve toto je <strong>na</strong>jèastejšie pou�itie<br />

HP OfficeJet 4255.<br />

Èo sa týka hodnotenia rýchlosti,<br />

je zaujímavé, �e práve komplikované<br />

strany zvládlo toto multifunkèné<br />

zariadenie celkom rýchlo. Aj s rýchlos�ou<br />

kopírovania farebných dokumentov<br />

sme boli spokojní. Hlavnou<br />

výhodou tohto zariadenia však ostávajú<br />

rozmery, ktoré pre domáceho<br />

pou�ívate¾a mô�u by� rozhodujúce.<br />

Ce<strong>na</strong>: 8590 Sk (7218 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Hewlett−Packard Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

Farebná håbka: 36−bitová<br />

Maximálny mesaèný cyklus: 1500 strán<br />

Elektrická spotreba poèas tlaèe: 50 W<br />

Pripojenie k poèítaèu: USB 2.0<br />

Podpora operaè. systémov: Microsoft Windows<br />

98, Me, 2000, XP, Mac OS 9.1, Mac OS X<br />

Rozmery poèas tlaèe: 416 × 204 ×<br />

180 mm<br />

Hmotnos�: 3,8 kg<br />

Prevádzkové parametre: èier<strong>na</strong> náplò s kapa−<br />

citou 450 strán (pokrytie 5 %) v cene 619 Sk<br />

bez DPH, farebná náplò s kapacitou 400 strán<br />

(pokrytie 15 %) v cene 1052 Sk bez DPH.<br />

Ce<strong>na</strong> fotografickej náplne 776 Sk postaèuje<br />

<strong>na</strong> tlaè 125 fotografií rozmeru 10 × 15 cm.<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri pokrytí 5 percent:<br />

619/450 = 1,38 Sk bez DPH/1,64 Sk s<br />

DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany pri pokrytí 15<br />

percent: 1052/400 = 2,63 Sk bez<br />

DPH/3,13 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov

H A R D W A R E<br />

Multifunkèné zariadenie Brother MFC−3820CN<br />

V tomto prípade ide o farebné atramentové<br />

multifunkèné zariadenie,<br />

ktoré umo�òuje tlaèi�, kopírova�, faxova�<br />

a skenova� dokumenty. Pre<br />

kancelárske <strong>na</strong>sadenie je dôle�ité, �e<br />

umo�òuje kopírova� dokumenty aj<br />

masovo – je toti� vybavená automatickým<br />

podávaèom papiera. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, �e takéto zariadenie sa uplatní<br />

<strong>na</strong>pr. v kancelárii hlavne v menších<br />

pracovných kolektívoch. Navyše je<br />

vybavená èítaèkou pamä�ových kariet<br />

<strong>na</strong> priamu tlaè z nich (<strong>na</strong>pr. fotografií<br />

z digitálneho fotoaparátu) a <strong>na</strong><br />

druhej strane mo�no pripoji� toto<br />

zariadenie aj do siete. Tlaèové zásobníky<br />

<strong>na</strong> konkrétnu farbu sú oddelené.<br />

Predný panel je dobre vybavený<br />

hlavne <strong>na</strong> zasielanie faxov. Jeho sú-<br />

Detailný poh¾ad <strong>na</strong> displej tlaèiarne<br />

èas�ou je aj podsvietený LCD panel,<br />

<strong>na</strong> ktorom boli v <strong>na</strong>šom prípade údaje<br />

zobrazované v èeštine. Špeciálne tlaèidlá<br />

sú pou�ité <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie parametrov<br />

poèas práce bez poèítaèa.<br />

Mô�ete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>stavi� kvalitu kopírovania,<br />

mierku, ïalej vybra� typ papiera<br />

a pod.<br />

Vstupný zásobník je v zadnej èasti<br />

tlaèiarne, výstupný zásobník je otvorený.<br />

Farebné vyhotovenie Brother<br />

MFC-3820CN je v sivej farbe s modrými<br />

plochami pre zásobníky. Zariadenie<br />

umo�òuje aj skenova� prílohu<br />

76 PC REVUE 7/2004<br />

priamo do elektronickej pošty a zasiela�<br />

ju prostredníctvom pripojeného<br />

poèítaèa.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme vyskúšali<br />

všetky štyri stupne kvality tlaèe. V<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšom (návrhovom) re�ime<br />

sú jednotlivé plochy tlaèené so<br />

zní�enou spotrebou atramentu. Doba<br />

tlaèe farebnej strany bola 25 sekúnd.<br />

V normálnom re�ime dostávate výsledok<br />

pou�ite¾ný pri texte a èiastoène<br />

aj pri obchodnej grafike, nie však<br />

pri fotografiách. Doba tlaèe bola v<br />

tomto prípade 36 sekúnd. Re�im Fine<br />

je urèený <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> rýchlu tlaè fotografií<br />

a doba tlaèe jednej strany bola<br />

presne jed<strong>na</strong> minúta. Najvyšší re�im<br />

SuperFine sa pou�íva <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlepšiu kva-<br />

Rozlíšenie tlaèe: 4800 × 1200 dpi<br />

Rýchlos� tlaèe: 14 str./min. mono, 12 str./min.<br />

farebne<br />

Rýchlos� kopírovania: 12 str./min. mono,<br />

10 str./min. farebne<br />

Rozlíšenie skenovania: 600 × 2400 dpi<br />

opticky<br />

Minimálny objem kvapky: 5 pl<br />

Kapacita pamäte: 16 MB<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 100 listov<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 50 listov<br />

Rýchlos� faxu: 33,6 kb/s<br />

Kapacita telefónneho zoz<strong>na</strong>mu: 100 záz<strong>na</strong>mov<br />

po 6 skupín<br />

Podporované pamä�ové karty: SmartMedia,<br />

CompactFlash, Memory Stick, Secure<br />

litu tlaèe fotografií a doba tlaèe je<br />

dos� dlhá – dve a pol minúty. Na tlaè<br />

50 strán s prevahou textu v normálnom<br />

re�ime sme potrebovali 17<br />

minút a 55 sekúnd. Prepoèítaná efektív<strong>na</strong><br />

rýchlos� tlaèe v tomto re�ime je<br />

tak 2,79 str./min.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme ïalej vyskúšali<br />

kopírovanie dokumentov z automatického<br />

podávaèa. Monochromatické<br />

kopírovanie 10 strán trvalo štyri<br />

minúty a 5 sekúnd, zatia¾ èo pri farebnom<br />

kopírovaní to bolo štyri minúty<br />

a 22 sekúnd.<br />

V celkovom hodnotení mo�no<br />

uvies�, �e toto zariadenie je šikovný<br />

pomocník pre pou�ívate¾a, ktorý potrebuje<br />

pracova� s farebnými dokumentmi.<br />

Jeho výhodou je univerzálnos�<br />

pou�itia.<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 890 Sk bez DPH, zariadenie<br />

MFC−3420C je bez sie�ovej karty a bez èítaèky<br />

pamä�ových kariet v cene 7990 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Digital/Multimedia Card<br />

Podporovaný operaèný systém: Microsoft<br />

Windows a Apple Mac OS X<br />

Rozmery: 568 × 555 × 460 mm<br />

Hmotnos�: 14 kg<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe: èier<strong>na</strong> náplò s kapacitou tlaèe 500<br />

listov v cene 700 Sk bez DPH, �ltá, azúrová<br />

a purpurová náplò s kapacitou tlaèe 400 listov<br />

(pokrytie 5 %) v cene 390 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong><br />

tlaèe jednej èiernej strany: 700/500 =<br />

1,40 Sk bez DPH/1,67 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe<br />

farebnej strany pri pokrytí<br />

15 %: 3 × 390/400 = 2,95 Sk bez DPH/<br />

3,48 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov

Canon i9950<br />

Tlaèiareò je špeciálne urèená <strong>na</strong> tlaè<br />

fotografií vo formáte A3+. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, �e pomocou nej vytlaèíte fotografiu<br />

<strong>na</strong> celý hárok A3, a to úplne bez<br />

okrajov. Navyše ide o tlaèiareò s pokroèilým<br />

systémom tlaèe, ktorá je zameraná<br />

<strong>na</strong> zlepšenie farebného podania.<br />

Okrem tlaèe <strong>na</strong> papier umo�òuje<br />

tlaèi� aj <strong>na</strong> CD médiá a podporuje spôsob<br />

pripojenia pomocou USB i Fire-<br />

Wire.<br />

Canon i9950 je dos� rozmerná tlaèiareò,<br />

je však pomerne ¾ahká. Pokia¾<br />

ju máte zapnutú a otvoríte horné<br />

veko, vysunie sa do strednej polohy<br />

tlaèová hlava s jednotlivými náplòami.<br />

Táto tlaèiareò má spolu a� osem<br />

(!) náplní. K základnej „foto“ súprave<br />

(�ltá, azúrová, purpurová, èier<strong>na</strong>,<br />

svetlá azúrová a svetlá purpurová)<br />

výrobca pridal aj dva doplòujúce<br />

odtiene – zelenú a èervenú farbu. A<br />

práve tieto odtiene majú dosiahnu�<br />

väèšiu pestros� pri tlaèi. Canon túto<br />

technológiu oz<strong>na</strong>èuje ChromaPLUS a<br />

dosahuje òou rozšírenie farebného<br />

priestoru pri tlaèi. Jednotlivé generované<br />

kvapky majú objem len 2 pl,<br />

všetky náplne sú samostatne vymenite¾né.<br />

Pod¾a výrobcu mo�no vytlaèi�<br />

fotografiu formátu A3 u� za 65 sekúnd.<br />

Tlaèiareò je vybavená viacerými<br />

spôsobmi pripojenia. Na zadnom<br />

paneli sme <strong>na</strong>šli dva USB porty (USB,<br />

USB 2.0) a jeden port FireWire<br />

(vyu�íva sa len pri operaènom systéme<br />

Mac). Ïalší port USB sa <strong>na</strong>chádza<br />

<strong>na</strong> prednom paneli a slú�i <strong>na</strong> pripoje-<br />

nie fotoaparátu s podporou technológie<br />

PictBridge. Softvérová kompatibilita<br />

je zabezpeèená pre operaèné systémy<br />

Microsoft Windows i Apple Mac.<br />

Okrem formátu A3 mô�ete s touto<br />

tlaèiaròou pracova� aj s rozmermi<br />

A4, poh¾adnicami 10 × 15 cm a pod.<br />

Softvérová výbava obsahuje vlastný<br />

Detail tlaèovej hlavy s ôsmimi<br />

atramentovými zásobníkmi<br />

Doby tlaèe pri tlaèiarni Canon i9950<br />

Tlaè textovej strany (mono) formátu A4 0:19<br />

Tlaè textovej strany (mono) formátu A3 0:31<br />

Tlaè farebnej strany – kanc. grafika formát A4 0:39<br />

Tlaè farebnej strany – kanc. grafika formát A3 1:02<br />

Tlaè štyroch fotografií 9 × 13 cm <strong>na</strong> špec. papieri 1:12<br />

Tlaè jednej fotografie 10 × 15 cm <strong>na</strong> špec. papieri 0:42<br />

Fotografia ve¾kosti A3 tlaè z PC – draft kvalita 0:47<br />

Fotografia ve¾kosti A3 tlaè z PC – štandardná kvalita 2:25<br />

Fotografia ve¾kosti A3 pri tlaèi z fotoaparátu 08:21<br />

Fotografia ve¾kosti A4 pri tlaèi z fotoaparátu 5:10<br />

Rozlíšenie: 4800 × 2400 dpi<br />

Technológia tlaèe: atramentová, 8−farebný<br />

systém ChromaPLUS<br />

Správa farieb: ICM, ColorSync, Exif Print<br />

Rýchlos� tlaèe mono: max. 16 str./min.,<br />

v štandardnom re�ime 5 str./min.<br />

Rýchlos� tlaèe color: max. 12 str./min.,<br />

v štandardnom re�ime 4,2 str./min., fotografia<br />

A4 – 2,1 str./min.<br />

Rýchlos� fotografickej tlaèe (<strong>na</strong> špeciálnom<br />

papieri): A4 – 1,19 str./min., A3 – 0,66<br />

str./min., poh¾adnica 10 × 15 cm vytlaèená<br />

za 19 sekúnd<br />

Povolená gramá� papiera: 64 ÷ 105 g/m 2 ,<br />

špeciálny papier do 270 g/m 2<br />

Kapacita vstupného podávaèa: 150 hárkov<br />

Hluènos�: 37 dBA pri prevádzke v tichom<br />

re�ime<br />

ovládaè a nástroje <strong>na</strong> pohodlnú tlaè<br />

fotografií, ako i <strong>na</strong> ich uschovávanie.<br />

V týchto aplikáciách mo�no zada�<br />

<strong>na</strong>pr. redukciu šumu, optimalizáciu<br />

farebného podania alebo umelé<br />

zvýšenie kontrastu. Špeciálny program<br />

je urèený aj <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> CD<br />

médiá. Súèas�ou ovládaèa je monitor,<br />

<strong>na</strong> ktorom sú v grafickej podobe<br />

zobrazené ostávajúce mno�stvá<br />

atramentu v jednotlivých zásobníkoch.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme skúšali tlaèi�<br />

<strong>na</strong> formát 10 × 15 cm, A4 i A3. Namerané<br />

doby tlaèe sú uvedené v<br />

tabu¾ke. Ako z nej vidie�, tlaè z PC je<br />

ove¾a rýchlejšia ako tlaè priamo z fotoaparátu.<br />

Pri <strong>na</strong>jrýchlejšom re�ime<br />

sme dokonca fotografiu vo formáte<br />

A3 vytlaèili len za 47 sekúnd, prièom<br />

kvalita tlaèe bola celkom dobrá. Pri<br />

štandardnom re�ime však bola doba<br />

tlaèe takmer tri a pol minúty. Tlaè z<br />

fotoaparátu presahovala osem minút.<br />

Ku kvalite tlaèe sme sa u� vyjadrili<br />

pri uvedení tejto technológie. Len v<br />

krátkosti zopakujem, �e Chroma-<br />

PLUS prináša <strong>na</strong>ozaj �ivšie zábery,<br />

lepšia kvalita sa prejaví hlavne <strong>na</strong><br />

tmavších fotografiách.<br />

V celkovom hodnotení mo�no<br />

konštatova�, �e Canon i9950 je ve¾mi<br />

dobrá tlaèiareò, urèená <strong>na</strong> špeciálne<br />

pou�itie – <strong>na</strong> tlaè fotografií vo väèšom<br />

formáte. Páèila sa nám aj jej univerzálnos�<br />

a dizajn. Na druhej strane<br />

by sme si �elali o nieèo prepracovanejší<br />

ovládací panel. Ten by sa mohol<br />

vyu�íva� pri bli�šom <strong>na</strong>stavení parametrov<br />

tlaèe pri priamom prepojení s<br />

fotoaparátom.<br />

Ce<strong>na</strong>: 28 390 Sk (23 857 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Canon Slovensko<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Spotreba: poèas tlaèe 28 W<br />

Rozmery: 577 × 334 × 182 mm<br />

Hmotnos�: 9,5 kg<br />

Podpora operaèných systémov: Microsoft<br />

Windows 98, Me, 2000, XP, Mac OS 8.6−9.x,<br />

Mac OS X v10.2.1<br />

Prevádzkové náklady: èier<strong>na</strong> stra<strong>na</strong> – náplò<br />

s kapacitou 210 strán pri pokrytí 5 percent<br />

v cene 370 Sk bez DPH, farebná stra<strong>na</strong> –<br />

ka�dá náplò s kapacitou 210 strán pri pokrytí<br />

5 percent v cene 370 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe<br />

èiernej strany pri pokrytí 5 percent: 370/210<br />

= 1,76 Sk bez DPH/2,09 Sk s DPH.<br />

Hypotetická ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany<br />

pri pokrytí 15 % percent (tri náplne, ka�dá<br />

s pokrytím 5 percent) – 3 × 370/210 =<br />

5,28 Sk bez DPH/6,29 Sk s DPH

H A R D W A R E<br />

78 PC REVUE 7/2004<br />

Ricoh Aficio CL 3000<br />

Tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Ricoh sa zatia¾ v <strong>na</strong>šom magazíne<br />

prièasto neobjavujú, ale zdá sa, �e sa blýska <strong>na</strong><br />

lepšie èasy. Aficio CL 3000 je farebná laserová tlaèiareò<br />

s tandemovým usporiadaním tlaèových valcov.<br />

Jej výhodou je rýchla tlaè monochromatických<br />

dokumentov a pomerne malé rozmery (<strong>na</strong> farebnú<br />

laserovú tlaèiareò). Pod¾a výrobcu je urèená pre<br />

pracovné skupiny od 5 do 10 pou�ívate¾ov.<br />

K poèítaèu sa pripája pomocou paralelného portu<br />

alebo portu USB 2.0. Vstupný zásobník je umiestnený<br />

v spodnej èasti tlaèiarne. Tento zásobník je skutoène<br />

zaujímavo konštruovaný, preto�e vyklopením jeho<br />

prednej èasti vznikne priestor <strong>na</strong> manuálne vkladanie<br />

papiera. Vstupný zásobník sa dá rozširova�, dokúpi�<br />

sa dá aj duplexná jednotka. Pod¾a výrobcu je rýchlos�<br />

pri automatickej tlaèi <strong>na</strong> obidve strany rov<strong>na</strong>ká ako<br />

pri tlaèi <strong>na</strong> jednu stranu. Medzi ïalšie rozširovacie<br />

príslušenstvo patrí Bluetooth a pripojenie cez Fire-<br />

Wire. Rov<strong>na</strong>ko sa dá rozšíri� aj pamä� <strong>na</strong> 384 MB.<br />

Ovládací panel je <strong>na</strong> hornej strane, jeho súèas-<br />

�ou je aj LCD displej. V <strong>na</strong>šom prípade bol komunikaèný<br />

jazyk <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> èeštinu. Rov<strong>na</strong>ko aj<br />

softvérový ovládaè bol dodaný okrem iných jazy-<br />

kov aj v èeštine. Súèas�ou softvérovej výbavy<br />

je program SmartNetMonitor, ktorý<br />

umo�ní <strong>na</strong> dia¾ku monitorova� sie�ové<br />

tlaèiarne Ricoh.<br />

Na komunikáciu PC – tlaèiareò sa v<br />

tomto prípade vyu�íva tlaèový jazyk RPCS,<br />

ktorý je pod¾a výrobcu optimalizovaný pre<br />

operaèný systém Windows. Alter<strong>na</strong>tívne<br />

Aficio CL 3000 vyu�íva aj tlaèový jazyk<br />

Adobe PostScript 3.<br />

Na test sme mali k dispozícii základný<br />

model s rozšírením o sie�ové pripojenie.<br />

Inštalácia ovládaèa bola vcelku jednoduchá,<br />

program si sám <strong>na</strong>šiel tlaèiareò pripojenú k<br />

sieti. V podstate sme manuálne museli len<br />

zmeni� <strong>na</strong>stavené rozmery papiera <strong>na</strong> A4.<br />

Ovládaè umo�òuje <strong>na</strong>stavi� spôsob tlaèe (monochromatický,<br />

farebný), mo�no tlaèi� viac stránok<br />

<strong>na</strong> jeden hárok a pod.<br />

Porov<strong>na</strong>nie dôb tlaèe s niektorými tlaèiaròami<br />

uvádzame v tabu¾ke. Ako z nej vyplýva, Ricoh Aficio<br />

CL 3000 je relatívne rýchla tlaèiareò, a to hlavne<br />

pri monochromatickej tlaèi. S kvalitou jej tlaèe<br />

sme boli ve¾mi spokojní.<br />

V celkovom hodnotení je Ricoh Aficio CL 3000<br />

zaujímavá farebná laserová tlaèiareò, urèená pre<br />

stredne ve¾ké pracovné kolektívy. Výhodou sú nízke<br />

prevádzkové náklady hlavne pri monochromatickej<br />

tlaèi.<br />

Ce<strong>na</strong>: 50 932 Sk (42 800 Sk bez DPH)<br />

vo výbave so sie�ovou kartou (momentálne v akcii)<br />

Ondrej Macko<br />

Porov<strong>na</strong>nie dôb tlaèe pre Ricoh Aficio a iných modelov<br />

Typ tlaèiarne/realizovaný test Epson AcuLaser HP Color Ricoh Aficio Lexmark<br />

Uvedené sú doby tlaèe [mm:ss] C1900N LaserJet 3500 CL3000 C510<br />

Doba tlaèe prvej strany 00:15 00:23 00:12 00:15<br />

Doba tlaèe 10 textových strán mono 00:48 01:42 00:42 00:31<br />

Doba tlaèe 5 strán dokumentu color 01:21 01:12 01:11 01:00<br />

Doba tlaèe 9 strán prezentácie color 02:55 02:13 04:24 02:11<br />

Doba tlaèe 1 strany tabu¾ky color 00:28 00:26 00:15 00:21<br />

Doba tlaèe 2 strán plagát color 00:50 00:40 00:47 00:56<br />

Doba tlaèe 50 strán zmiešaného dokumentu 07:15 08:32 07:02 04:48<br />

Toner tlaèiarne<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rýchlos� tlaèe: 20 str./min. mono, 16 str./min. farebne<br />

Doba do prvej tlaèe: 15,5 sekundy<br />

Doba zahrievania tlaèiarne: do 30 sekúnd<br />

Procesor: R7065, 400 MHz<br />

Tlaèové jazyky: PostScript 3, RPCS, PCL5c<br />

Maximálne rozlíšenie: 1200 × 1200 dpi<br />

Kapacita pamäte: štandardne 64 MB<br />

Podpora operaèných systémov: Microsoft Windows<br />

9x/Me/NT4.0/2000/XP, Mac OS 8.6<br />

Vstupná kapacita zásobníka: 530 listov, ruène 100 listov,<br />

maximálne 1690 listov<br />

Výstupná kapacita: 250 listov<br />

Gramá� papiera: 60 ÷ 165 g/m 2<br />

Maximálne mesaèné za�a�enie: 50 000 strán<br />

Rozmery: 419 × 536 × 395 mm<br />

Hmotnos�: 31 kg<br />

Prevádzkové náklady: kapacita tonera pre mono farbu – 5000<br />

strán pri pokrytí 5 percent, ce<strong>na</strong> tonera – 1380 Sk bez DPH.<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe mono strany – 1380/5000 = 0,27 Sk bez DPH/<br />

0,33 Sk s DPH. Kapacita ka�dého tonera pre farbu – 5000<br />

strán, ce<strong>na</strong> tonerov – 3680 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej<br />

strany – 3680/5000 = 0,74 Sk bez DPH/0,87 Sk s DPH.

Lexmark C510<br />

Tento nový prírastok v rodine farebných<br />

laserových tlaèiarní Lexmark je<br />

urèený predovšetkým <strong>na</strong> pou�itie v<br />

menšom pracovnom kolektíve. Zaujme<br />

<strong>na</strong>jmä kompaktnos�ou, malým pôdorysom<br />

a nízkou <strong>na</strong>dobúdacou cenou.<br />

Konštrukcia tlaèiarne je realizovaná<br />

tým spôsobom, �e jednotlivé zásobníky<br />

s tonerom sú dostupné z predného<br />

panela. Ve¾mi jednoducho sa vymieòajú,<br />

sú aj pomerne ¾ahké. Vývojnica sa<br />

do tlaèiarne vkladá z hornej èasti. Tlaè<br />

monochromatických strán je ve¾mi<br />

rýchla, farebná tlaè je o èosi pomalšia.<br />

Tlaèiareò sa dá rozšíri� o duplexnú jednotku<br />

a doplòujúce zásobníky <strong>na</strong> papier.<br />

Dodáva sa v troch vyhotoveniach – štandardný<br />

model, model so sie�ovým pripojením<br />

a <strong>na</strong>jbohatšie je vyhotovenie so sie�ovou kartou,<br />

duplexnou jednotkou a rozširujúcim zásobníkom.<br />

Tlaèiareò sme dostali presne v tom stave, ako ju<br />

dostane koncový pou�ívate¾ od dodávate¾a. Pravdu-<br />

Vnútro tlaèiarne<br />

povediac, pri jej zostavení sme si museli pomôc�<br />

manuálom, preto�e je to o nieèo komplikovanejšie<br />

ako pri iných farebných laserovkách. Manipulova� s<br />

C510 mô�e aj jeden èlovek, vy�aduje si to však dos�<br />

ve¾kú fyzickú silu.<br />

Medzi špeciálnymi funkciami nájdeme <strong>na</strong>pr.<br />

manuálne <strong>na</strong>stavenie farieb a re�im šetriaci farbu.<br />

Tlaèiareò sa v štandardnom vyhotovení pripája pomocou<br />

paralelného portu alebo portu USB. Prirodzene,<br />

existuje aj vyhotovenie s pripojením <strong>na</strong><br />

poèítaèovú sie�. Tlaèiareò podporuje Postscript a<br />

PCL 6. Softvérová dodávka obsahuje aj kvalitný<br />

program MarkVision <strong>na</strong> sie�ovú správu tlaèiarne.<br />

Softvérové pripojenie <strong>na</strong> sie� bolo v tomto prípade<br />

úplne automatické – tlaèiareò nám hneï po pripojení<br />

sie�ového kábla vytlaèila parametre sie�ového<br />

pripojenia vrátane konkrétnej adresy IP.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme pou�ili štandardné<br />

testy – tlaèili sme 50-stránkový dokument, reklamný<br />

plagát, nieko¾ko prezentácií a pod. Namerané<br />

výsledky vidíte v tabu¾ke, kde sa <strong>na</strong>chádzajú aj výsledky<br />

iných modelov. V porov<strong>na</strong>ní s testovanou<br />

tlaèiaròou od firmy Ricoch je Lexmark rýchlejší predovšetkým<br />

pri tlaèi monochromatických dokumentov<br />

a pri produkcii nároènej prezentácie. Domnievame<br />

sa, �e to má „<strong>na</strong> svedomí“ rýchly procesor a,<br />

prirodzene, výkonná mechanická výbava <strong>na</strong> monochromatickú<br />

tlaè.<br />

Pokia¾ ide o kvalitu farebnej tlaèe, ve¾mi spokojní<br />

sme boli s podaním kancelárskej grafiky. Mimoriadne<br />

kvalitná bola aj tlaè v monochromatickom<br />

re�ime. Èierny text bol rozpoz<strong>na</strong>te¾ný od ve¾kosti<br />

4 body.<br />

Lexmark C510 je kompaktná farebná laserová<br />

tlaèiareò s ve¾mi dobrou kvalitou èierneho textu a<br />

dobrou kvalitou kancelárskej grafiky. Páèila sa nám<br />

aj rýchlos� tlaèe, hlavne vzh¾adom <strong>na</strong> to, �e ide o<br />

štvorprechodový model.<br />

Ceny: základný model C510: 26 120 Sk (21 950 Sk bez DPH)<br />

sie�ový model C510n: 41 460 Sk (34 840 Sk bez DPH)<br />

duplexný model C510dtn: 91 618 Sk (76 990 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: CEEmark CS Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Technológia tlaèe: farebný laser<br />

Rozlíšenie: 2400 dpi<br />

Rýchlos� tlaèe: 30 str./min. mono, 8 str./min. farebne<br />

Doba tlaèe prvej strany: mono 13 s, farebne 19 s<br />

Takt procesora: 500 MHz<br />

Kapacita pamäte: 64 MB pre C510, 128 MB pre C510n<br />

a C510dtn<br />

Hluènos� poèas tlaèe: 53 dB<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 250 listov + mo�né rozšírenie<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 250 listov<br />

Mesaèný cyklus: max. 35 000 strán<br />

Rozmery: 385 × 495 × 420 mm<br />

Hmotnos�: 30 kg<br />

Prevádzkové parametre: inicializaèné náplne – kapacita 1500<br />

strán pri pokrytí 5 percent. Štandardné náplne: èier<strong>na</strong> náplò<br />

10 000 strán v cene 4285 Sk bez DPH, ka�dá z farebných<br />

náplní 6600 strán v cene 6040 Sk bez DPH. Vývojnica<br />

s kapacitou 40 000 strán v cene 7195 Sk bez DPH. Ïalší<br />

spotrebný materiál: odpadková nádobka <strong>na</strong> 12 000 strán<br />

v cene 189 Sk bez DPH, Fuser kit <strong>na</strong> 51 000 strán v cene<br />

7830 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri pokrytí<br />

5 percent: 0,62 Sk bez DPH, ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej tlaèe<br />

pri pokrytí 15 percent: 2,90 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

H A R D W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 79

H A R D W A R E<br />

80 PC REVUE 7/2004<br />

Kyocera FS−3830N<br />

Ide o monochromatickú laserovú<br />

tlaèiareò, ktorá je<br />

dimenzovaná <strong>na</strong> vysokú<br />

rýchlos� tlaèe. Jej dizajn<br />

aj v tomto prípade pochádza<br />

od firmy Porsche.<br />

Vpredu je pou�ívate¾ský<br />

panel s LCD<br />

displejom a ovládacími<br />

tlaèidlami. Tlaèiareò<br />

mo�no rozširova�<br />

o celý rad vstupných<br />

zásobníkov a výstupných<br />

sortovaèov. FS-<br />

3830N tak mô�e „dorás�“<br />

<strong>na</strong> centrálne riešenie<br />

tlaèe pre stredný<br />

podnik. Medzi štandardné<br />

výhody tlaèiarní<br />

z<strong>na</strong>èky Kyocera patria<br />

nízke náklady <strong>na</strong><br />

Detailný poh¾ad <strong>na</strong> displej tlaèiarne<br />

tlaè. To je dané konštrukciou tlaèového<br />

valca, ktorá je prakticky do�ivotná<br />

(300 000 strán). Pou�ívate¾ tak<br />

vlastne vymieòa len ve¾kokapacitný<br />

toner.<br />

Pod¾a technických parametrov je<br />

rýchlos� tlaèe tohto modelu 33 str./<br />

min. To je skutoène netradiène vysoké<br />

èíslo a tešili sme sa <strong>na</strong> jeho overenie<br />

v <strong>na</strong>šom teste. Do tlaèiarne sme<br />

vlo�ili papier, spustili tlaè 50 strán z<br />

Wordu a po jednej minúte a 44 sekundách<br />

bolo hotovo. Z<strong>na</strong>mená to,<br />

�e rýchlos� tlaèe je pod¾a nášho zistenia<br />

a� 28,8 str./min. Je to zatia¾<br />

<strong>na</strong>jvyššia dosiahnutá rýchlos� v <strong>na</strong>šej<br />

redakcii!<br />

Doba tlaèe prvej strany bola 11,8<br />

sekúnd, èo patrí medzi štandardné<br />

hodnoty a takisto zodpovedá tvrdeniu<br />

výrobcu. Skúšali sme aj tlaè z iných<br />

aplikácií, <strong>na</strong>pr. Adobe Acrobat. Dvojstranový<br />

plagát bol vytlaèený u� za 23<br />

sekúnd. S kvalitou tlaèe sme boli spokojní,<br />

èo je dané vysokým rozlíšením<br />

tlaèe.<br />

Vysokú rýchlos� tlaèe spôsobuje<br />

nová konštrukcia pohonného mechanizmu,<br />

ako aj výkonná elektronika.<br />

Taktovacia frekvencia procesora v tejto<br />

tlaèiarni je 300 MHz, èo je <strong>na</strong> súèasnú<br />

tlaèiareò dos� ve¾a. FS-3830N<br />

rozumie tlaèovým jazykom PCL6 a<br />

firemnému KPDL (v podstate Postscript).<br />

Emuluje aj tlaèiarne IBM Proprinter,<br />

Diablo630 a Epson LQ850.<br />

Na pripojenie mô�ete pou�i� port<br />

USB 2.0, obojsmerný paralelný port,<br />

ale <strong>na</strong>jèastejšie sa bude asi FS-3830N<br />

pripája� pomocou poèítaèovej siete.<br />

Rýchlos� tlaèe: 33 str./min. A3, v prípade rozší−<br />

renia o duplexnú jednotku 28 str./min. pri tlaèi<br />

<strong>na</strong> obidve strany<br />

Rozlíšenie: 1200 dpi<br />

Procesor: Power PC 750CX/300 MHz<br />

Pamä�: štandardne 96 MB, s rozšírením max.<br />

576 MB<br />

Doba tlaèe prvej strany: 11,5 sekundy<br />

Mesaèné za�a�enie: max. 175 000 strán<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 500 listov,<br />

rozšírite¾né <strong>na</strong> 2100 listov<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 250 listov<br />

Gramá� papiera: 60 ÷ 105 g/m 2<br />

Tlaèiareò má aj šachtu pre pamä�ovú<br />

kartu CompactFlash. Túto<br />

kartu mô�ete vyu�i� <strong>na</strong>pr. pre<br />

šablóny firemných dokumentov,<br />

špeciálne porty a pod. S touto<br />

tlaèiaròou mô�ete vyu�i� aj tzv.<br />

utajenú tlaè, keï sa tlaèová<br />

úloha uskutoèní a� po zadaní<br />

pou�ívate¾ského hesla.<br />

Výbava a dosiahnuté parametre<br />

sa podpísali <strong>na</strong> cene tlaèiarne,<br />

ktorá patrí medzi vyššie.<br />

Existujú však aj lacnejšie<br />

vyhotovenia. Napríklad model<br />

FS-3820N má ni�šiu rýchlos�<br />

tlaèe (28 str./min.) a ni�šiu kapacitu<br />

pamäte RAM (64 MB).<br />

Jeho ce<strong>na</strong> je okolo 39 500 Sk<br />

bez DPH.<br />

Tlaèiareò FS-3830N patrí<br />

medzi <strong>na</strong>jrýchlejšie tlaèiarne,<br />

aké sme doteraz testovali.<br />

Oèakávame, �e sa presadí predovšetkým<br />

pri masovej tlaèi, <strong>na</strong> èo ju predurèujú<br />

nízke prevádzkové náklady.<br />

Páèili sa nám malé rozmery tlaèiarne.<br />

Ce<strong>na</strong>: 54 978 Sk(46 200 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Spotreba poèas tlaèe: 521 W<br />

Hluènos� poèas tlaèe: 57 dBA<br />

Rozmery: 345 × 390 × 300 mm<br />

Hmotnos�: 13,2 kg<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany: ce<strong>na</strong> tonera<br />

4000 Sk bez DPH, kapacita tonera 20 000<br />

strán pri pokrytí 5 percent (štartovací toner má<br />

kapacitu 10 000 strán). Ce<strong>na</strong> tlaèe 4000/<br />

20000 = 0,2 Sk bez DPH/<br />

0,24 Sk s DPH<br />

Záruka: 2 roky <strong>na</strong> tlaèiareò, 3 roky <strong>na</strong> valec<br />

alebo 300 000 strán

Konica Minolta 1300W<br />

Spoloènos� Konica Minolta predstavila<br />

jednu z <strong>na</strong>jmenších monochromatických<br />

laserových tlaèiarní s<br />

ve¾mi nízkou <strong>na</strong>dobúdacou cenou.<br />

Je urèená <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> osobné pou�itie<br />

alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v menšom pracovnom<br />

kolektíve. Oproti predchádzajúcim<br />

modelom tejto z<strong>na</strong>èky sa<br />

okrem výraznej zmeny dizajnu<br />

zlepšila hlavne<br />

rýchlos� a kvalita tlaèe.<br />

Vstupný zásobník<br />

je otvorený a umiestnený <strong>na</strong><br />

spodnej èasti tlaèiarne. Má kapacitu 150<br />

listov a je sklopite¾ný. Tlaèiareò sa tak zmestí aj <strong>na</strong><br />

be�ný pracovný stôl. Výstupný zásobník sa <strong>na</strong>chádza<br />

v hornej èasti tlaèiarne a je vysúvate¾ný. Na<br />

pravej èasti predného panela nájdete ve¾mi jednoduchý<br />

pou�ívate¾ský panel – dve sig<strong>na</strong>lizaèné diódy<br />

a jedno èervené tlaèidlo <strong>na</strong> zastavovanie tlaèe.<br />

Ovládaè tlaèiarne obsahuje aj monitor tlaèe, k dispozícii<br />

je i slovenská verzia. Ovládaè umo�òuje<br />

<strong>na</strong>stavi� tri re�imy kvality tlaèe, existuje aj mo�nos�<br />

tlaèe vodoz<strong>na</strong>kov. Monitor vás informuje o<br />

problémoch poèas tlaèe, zisti� sa však takisto dá<br />

ostávajúca kapacita zásobníka v percentách i poète<br />

vytlaèite¾ných strán (odhad). Rov<strong>na</strong>ko sa dá vytlaèi�<br />

i stránka, ktorá informuje o spôsobe pou�ívania<br />

tlaèiarne.<br />

Na spojenie s poèítaèom sa pou�íva paralelný<br />

port alebo port USB (vo verzii 1.1), sie�ové pripojenie<br />

v tomto prípade nie je súèas�ou dodávky. Ide o<br />

tlaèiareò GDI (spracovanie údajov má <strong>na</strong> starosti<br />

poèítaè) a dá sa pou�i� len v spolupráci s operaèným<br />

systémom Microsoft Windows.<br />

Spotrebný materiál tvorí samostatne oddelený<br />

zásobník <strong>na</strong> toner a optický valec. Pri dodávke je<br />

súèas�ou tzv. inicializaèná tonerová náplò, ktorá<br />

má kapacitu 1500 listov (pri pokrytí 5 %). Výmenné<br />

náplne sú pre kapacitu 3000 alebo 6000 listov.<br />

Poèas testovania sme skúšali viaceré testy.<br />

Overovali sme si trvanie tlaèe prvej strany a testovali<br />

sme aj maximálnu rýchlos�. Namerané hodnoty<br />

sú zhrnuté v tabu¾ke, kde sme zároveò uviedli aj<br />

údaje z posledného testu monochromatických tlaèiarní<br />

(PC REVUE è. 11/2003). V celkovom hodnotení<br />

sme dosiahli o jednu sekundu dlhšiu dobu tlaèe<br />

prvej strany, ne� deklaruje výrobca, a prepoèítaná<br />

rýchlos� pri tlaèi 50 strán (text i grafika) bola 15<br />

str./min. Tieto údaje v podstate pova�ujeme za po-<br />

tvrdenie údajov od výrobcu, ktorý ich získava iným<br />

spôsobom (meria len pohyb motora, nie dobu od<br />

povelu po skonèenie úlohy).<br />

Zo stránky kvality sme boli spokojní aj s podaním<br />

odtieòov sivej farby a vyhotovením testovacej ru�ice.<br />

V celkovom hodnotení je model Konica Minolta<br />

1300W ve¾mi zaujímavá tlaèiareò, urèená pre pou�ívate¾a<br />

citlivého <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu. Jej rozmery<br />

umo�òujú pou�itie aj v stiesnených podmienkach.<br />

Ce<strong>na</strong>: 7021 Sk (5900 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Konica Minolta Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

Porov<strong>na</strong>nie dôb [m:s] a rýchlosti tlaèe [str./min.] pre model Minolta 1300 W a iných modelov z testu v PCR è. 11/2003<br />

HP Kyocera Minolta Xerox Konica<br />

Model tlaèiarne/ LaserJet Mita FS Lexmark PagePro OKIPage Phaser Minolta<br />

opis skúšky 1300 1020D E321 1250W B4200 3130 1300W<br />

1 stra<strong>na</strong> textu – Font Text 00:09 00:11 00:10 00:15 00:08 00:10 00:14<br />

10 kópií – Normal Text 00:39 00:47 00:42 00:49 00:37 00:53 00:50<br />

Prepoèítaná rýchlos�<br />

[str./min.]<br />

15,38 12,77 14,29 12,24 16,22 11,32 12,00<br />

50 strán Normal –<br />

Text + grafika<br />

02:42 02:40 02:49 03:19 05:03 03:29 03:20<br />

Prepoèítaná rýchlos�<br />

[str./min.]<br />

18,52 18,75 17,75 15,08 9,90 14,35 15,00<br />

5 strán – Tabu¾ky a grafy 00:30 00:25 00:25 00:31 00:26 00:29 00:22<br />

Prepoèítaná rýchlos�<br />

[str./min.]<br />

10,00 12,00 12,00 9,68 11,54 10,34 13,64<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rýchlos� tlaèe: 16 str./min.<br />

Doba tlaèe prvej strany: 13 sekúnd<br />

Rozlíšenie: 600 × 600 dpi, 1200 × 600 dpi (štandard),<br />

1200 × 1200 dpi<br />

Emulácia: GDI (Windows Printing System)<br />

Pripojenie: paralelné, USB 1.1<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 150 listov<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 100 listov<br />

Max. gramá�: 163 g/m 2<br />

Max. mesaèný objem: 15 000 listov<br />

�ivotnos� tlaèiarne: 150 000 listov alebo 5 rokov<br />

Minimálne rozmery: 385 × 257 × 250 mm<br />

Hmotnos�: 10,5 kg<br />

Hluènos� poèas tlaèe: menej ako 54 dBA<br />

Prevádzkové náklady: tlaèová kazeta v cene 2900 Sk bez DPH<br />

s výdr�ou <strong>na</strong> 3000 strán, pre 6000 strán – 4700 Sk bez DPH.<br />

Výdr� optického valca 20 000 strán v cene 3500 Sk bez DPH.<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany: 4700/6000 + 3500/20000 =<br />

0,96 Sk bez DPH/1,14 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov

H A R D W A R E<br />

VERTX ADVE−9011<br />

Ceny digitálnych strihových systémov<br />

oproti minulosti výrazne poklesli.<br />

Dobré riešenie dnes obstaráte<br />

pod hranicou 10 000 Sk aj s daòou a<br />

ich výkon vás pri be�nom<br />

pou�ití urèite<br />

uspokojí.<br />

Medzi takéto<br />

zariadenia <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

súèasnom trhu<br />

patrí aj ADVE-9011. Je to strihová<br />

karta s a<strong>na</strong>lógovými a digitálnymi<br />

vstupmi. Umo�òuje zachytávanie<br />

a editovanie videa pochádzajúceho<br />

z a<strong>na</strong>lógových (Hi8, Video 8, S-VHS,<br />

VHS) i digitálnych (Digital 8, DV,<br />

DVCAM) videokamier a videozariadení.<br />

Na tele karty sa <strong>na</strong>chádza šes� konektorov<br />

– jeden a<strong>na</strong>lógový zvukový<br />

výstup, tri vstupy kompozitného<br />

videa, S-video, a<strong>na</strong>lógový audiovstup i<br />

dva konektory FireWire (IEEE 1394) –<br />

ve¾ký 6-pinový a malý 4-pinový.<br />

Z výpoètu týchto rozhraní je jasné,<br />

<strong>na</strong> èo je karta primárne urèená. Bez<br />

problémov doká�e v reálnom èase sníma�<br />

a<strong>na</strong>lógové video do formátu DV,<br />

èím umo�òuje následné spracovanie<br />

a kombinovanie s titulkami, digitálnym<br />

videom èi inou zachytenou sekvenciou.<br />

Takto zachytené video mô�e<br />

by� exportované do formátu AVI, DV-<br />

AVI, MPEG-1/-2, VCD, SVCD, DVD i by�<br />

streamované cez internet. Samozrej-<br />

USB Docking Station<br />

Toto zariadenie slú�i <strong>na</strong> rozšírenie<br />

PC alebo notebooku o ïalšie porty.<br />

K týmto zariadeniam sa pripája cez<br />

port USB, a preto je kompatibilný<br />

s ¾ubovo¾ným moderným<br />

PC alebo notebookom.<br />

U� názov <strong>na</strong>povedá, <strong>na</strong> èo<br />

je toto zariadenie urèené – vyu�ijú<br />

ho všetci majitelia prenosných<br />

PC, ktorí ich doma pou�ívajú<br />

ako klasický poèítaè s myšou, plnohodnotnou<br />

klávesnicou a sie�ou. Replikátor<br />

portov je vyhotovený v striebornej<br />

farbe, je mo�né pripoji� klasickú<br />

PS/2 myš i klávesnicu, sériový<br />

9-pinový kábel, 25-pinové paralelné<br />

rozhranie a konektor ethernetovej<br />

100-megabitovej siete. Zaujímavá je<br />

aj mo�nos� pripojenia iného poèítaèa<br />

pomocou rozhrania USB. Na zadnej<br />

strane je toti� konektor USB, ktorý<br />

emuluje krí�ený kábel, a tak umo�òuje<br />

sériový prenos súborov medzi<br />

dvoma PC. Na prednej strane sa <strong>na</strong>-<br />

82 PC REVUE 7/2004<br />

me, takisto ho mo�no prehra� <strong>na</strong>spä�<br />

<strong>na</strong> digitálnu pásku Digital 8, DV èi<br />

DVCAM.<br />

V škatuli sa však okrem karty PCI<br />

<strong>na</strong>chádza aj panel, ktorý sa dá<br />

umiestni� do 5,25-palcovej šachty<br />

poèítaèa. Panel však obsahuje trochu<br />

iné konektory ako karta – okrem rozhrania<br />

USB 2.0, štvorpinového portu<br />

FireWire, a<strong>na</strong>lógového vstupu, kompozitného<br />

a S-Videa toti� obsahuje<br />

pozlátené konektory typu cinch <strong>na</strong><br />

pripojenie a<strong>na</strong>lógového vstupu. Keby<br />

ste teda chceli k panelu pripoji� klasický<br />

konektor FireWire èi audiovýstup,<br />

nepochodíte.<br />

Súèas�ou dodávky je program AD<br />

FullCap, urèený hlavne <strong>na</strong> snímanie<br />

a<strong>na</strong>lógového videa do formátu DV v<br />

reálnom èase. Pomocou softvéru Ulead<br />

VideoStudio 7 mo�no zachytené vi-<br />

chádza pätica sig<strong>na</strong>lizaèných diód <strong>na</strong><br />

sig<strong>na</strong>lizáciu prevádzky a informáciu<br />

o prenose dát.<br />

Pred vyu�ívaním všetkých týchto<br />

mo�ností však treba vyko<strong>na</strong>� softvérovú<br />

i hardvérovu inštaláciu replikátora.<br />

Tá hardvérová prebieha úplne<br />

jednoducho – do elektrickej siete pripojíte<br />

štandardne dodávaný adaptér<br />

a dokovaciu stanicu spojíte pomocou<br />

dodávaného kábla s PC. Následne<br />

však musíte vo všetkých podporovaných<br />

operaèných systémoch vyko<strong>na</strong>�<br />

inštaláciu softvéru, ktorá prebieha<br />

deo následne striha�, spracova�, prida�<br />

k nemu titulky èi efekty. Na poslednom<br />

CD je prítomný<br />

Ulead DVD MovieFactory<br />

2.0 SE, s ktorým sa<br />

dajú vytvára� filmy vo formáte<br />

DVD. Aby bolo mo�né<br />

hotový produkt prezrie�, pribalil<br />

výrobca do škatule s kartou aj aplikáciu<br />

Intervideo winDVD, ktorá umo�òuje<br />

prehrávanie videa.<br />

Keï�e výrobca udáva v po�iadavkách<br />

<strong>na</strong> hardvér procesor Intel Pentium<br />

a <strong>na</strong> platformu AMD akosi zabúda,<br />

vyskúšali sme kartu aj <strong>na</strong> PC vybavenom<br />

procesorom AMD Athlon<br />

XP 2200+ s 512 MB RAM - ne<strong>na</strong>razili<br />

sme <strong>na</strong> nijaké �a�kosti. Pri skúšobnom<br />

spracovaní domáceho videa <strong>na</strong>hraného<br />

digitálnou videokamerou<br />

be�ali všetky spomí<strong>na</strong>né aplikácie<br />

v spolupráci s kartou bez problémov.<br />

Jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jviac èasu nám zabrala<br />

kompresia videa do formátu DVD –<br />

pribli�ne devä�desiatminútový film<br />

stiahnutý z digitálnej videokamery<br />

toti� zabral v neskomprimovanom<br />

stave viac ako 16 GB. Výsledný produkt<br />

po kompresii <strong>na</strong> DVD však<br />

zabral necelé 2 GB. Druhým èasovo<br />

<strong>na</strong>jnároènejším úkonom by bolo zostrihanie<br />

videa a aplikácia efektov –<br />

my sme ho však chceli ma� <strong>na</strong> DVD v<br />

„surovom“ stave, teda tak, ako sme<br />

ho <strong>na</strong>krútili, a tak nám celý proces<br />

zdåhavo. Všetky ovládaèe<br />

toti� nie sú digitálne<br />

podpísané, a tak<br />

sa nás Microsoft Windows<br />

XP pri inštalácii všetkých<br />

pýtal, èi ich <strong>na</strong>ozaj chceme<br />

<strong>na</strong>inštalova�. Nepova�ujeme to však<br />

za chybu výrobcu, skôr vlastnos� Microsoftu<br />

– za digitálne podpísanie<br />

ovládaèov toti� po�aduje od výrobcov<br />

pomerne ve¾ké sumy peòazí, a tak<br />

ich núti predra�ova� výrobky. Po vyko<strong>na</strong>ní<br />

tejto procedúry treba ešte<br />

<strong>na</strong>inštalova� doplnkový softvér, ktorý<br />

umo�ní prenos súborov pomocou<br />

portov USB, a reštartova� poèítaè.<br />

My sme tento postup nedodr�ali –<br />

poodpájali sme myš, klávesnicu i<br />

sie�, pripojili sme ich k replikátoru –<br />

a museli sme ich zapoji� spä�. Windows<br />

toti� nedokázal automaticky <strong>na</strong>inštalova�<br />

ovládaèe...<br />

Be�ná prax pou�ívate¾ov je neèíta�<br />

pou�ívate¾ské návody a okam�ite vy-<br />

spracovania trval pribli�ne štyri hodiny.<br />

Všetky programy sme vyskúšali<br />

presne v takom poradí, v akom sme<br />

ich uviedli v opise prídavného softvéru,<br />

a preto sme video mohli pozera�<br />

prakticky bez zmeny kvality <strong>na</strong> domácom<br />

DVD prehrávaèi.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Výkon<br />

☺ Výbava aplikácií<br />

� Neprítomnos� klasického rozhrania FireWire<br />

<strong>na</strong> prednom paneli<br />

Ce<strong>na</strong>: 8615 Sk (7240 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

NTSC/PAL/SECAM, 30/25 rámcov za minútu<br />

(NTSC/PAL), podporované formáty výstup−<br />

ného videa AVI, VCD, SVCD, DVD, MPEG1/2,<br />

DV, Windows Media, RealVideo; dva konek−<br />

tory FireWire (IEEE 1394), vstup RCA,<br />

S−Video (Y/C), a<strong>na</strong>lógový zvukový<br />

vstup/výstup (RCA), a<strong>na</strong>lógový zvukový<br />

vstup/výstup (jack), rozhranie USB 2.0<br />

Hardvérové nároky: Intel Pentium III<br />

(odporúèané Intel Pentium 4), 128 MB<br />

RAM, zvuková karta, pevný disk ATA100<br />

so 7200 otáèkami<br />

Softvérové nároky: Windows<br />

98SE/Me/2000/XP, DirectX 8.1 alebo vyšší<br />

skúša� funkciu produktu. Tento postup<br />

však v prípade USB Dosking station<br />

neodporúèame. Ak nedodr�íte<br />

správny postup inštalácie, nemusia<br />

myš, klávesnica, sériový port i sie-<br />

�ové pripojenie korektne pracova�. A<br />

tak mô�eme poveda�, �e testovaný<br />

replikátor portov je vcelku dobré riešenie<br />

pre ka�dého, kto pou�íva notebook<br />

a chce všetky zariadenia pripája�<br />

<strong>na</strong>raz. -mh-<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kvalita vyhotovenia<br />

☺ Poèet mo�ností pripojenia<br />

� Nevyhnutnos� inštalácie ovládaèov<br />

pred zaèiatkom pou�ívania<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

2× port PS/2, 3× USB 2.0, 1× sériový<br />

a paralelný port, 1× port LAN 100 Mb<br />

Ce<strong>na</strong>: 2513 Sk (2990 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

Šifrovací k¾úè Antilop Encryption Key<br />

Maïarská spoloènos� Antilop pripravila novinku,<br />

ktorá je urèená <strong>na</strong> zvýšenie bezpeènosti súborov.<br />

V podstate je to k¾úè USB, ktorý sa pou�íva <strong>na</strong> skutoèné<br />

šifrovanie údajov a zároveò je prostriedkom<br />

<strong>na</strong> autentifikáciu prístupu k údajom. Súèas�ou dodávky<br />

je samotný k¾úè, popruh <strong>na</strong> krk, CD médium<br />

so softvérom, krátky návod <strong>na</strong> pou�itie a predl�ovací<br />

kábel USB. Na tomto návode je ve¾mi dôle�itá<br />

informácia – sériové èíslo k¾úèa a tzv. SID<br />

èíslo. Naposledy spomenuté èíslo má spolu a� 35 (!)<br />

z<strong>na</strong>kov a o jeho úèele si povieme neskôr.<br />

K¾úè sa pou�íva tým spôsobom, �e sa jednoducho<br />

vlo�í do portu USB. Potom sa <strong>na</strong>inštaluje ovládací<br />

softvér. Ten umo�ní, �e ak <strong>na</strong> súbore, mno�ine<br />

súborov alebo celej zlo�ke zvolíte pravé tlaèidlo,<br />

získate nové funkcie. Je to vo¾ba Encrypt (šifrovanie)<br />

a Decrypt (dešifrovanie). V dialógovom okne potom<br />

Spôsob šifrovania súborov pomocou vo¾by pravého tlaèidla myši<br />

Antilop má<br />

podobu be�ného<br />

k¾úèa USB<br />

vidíte dobu šifrovania/dešifrovania súboru a úspešnos�<br />

tohto procesu. Pou�íva sa 128-bitové šifrovanie,<br />

algoritmus je uschovaný priamo v k¾úèi. Poèas<br />

šifrovania sa mení koncovka súboru, <strong>na</strong>pr. z programu<br />

Hesla.txt sa stane súbor Hesla.txt.<br />

aek.<br />

Okrem šifrovania si mô�ete zvoli� aj doplnkovú<br />

ochranu textovým heslom. To sa<br />

vyu�ije vtedy, ak k¾úè pou�íva skupi<strong>na</strong> pou�ívate¾ov<br />

a má sa zabezpeèi� aj urèitá<br />

ochra<strong>na</strong> údajov medzi nimi. Ïalšou vo¾bou<br />

je logovanie – záz<strong>na</strong>m všetkých udalostí<br />

pri šifrovaní pomocou k¾úèa. Máte tak istotu<br />

o tom, kedy bol k¾úè pou�itý <strong>na</strong> dešifrovanie<br />

súborov.<br />

Dobrá otázka je, èo sa stane, ak stratíte<br />

k¾úè. Normálne by ste sa k svojim súborom<br />

H A R D W A R E<br />

u� nedostali a mali by ste problém. Výrobca však <strong>na</strong><br />

základe èísla SID doká�e pre vás vyrobi� kópiu k¾úèa<br />

a <strong>na</strong> po�iadanie vám ju zasla�.<br />

Ïalšou mo�nos�ou je necha� si <strong>na</strong> objednávku<br />

vyrobi� sériu k¾úèov. Na základe ich sériových èísel<br />

je potom mo�né vyrobi� viacero k¾úèov a vyu�íva�<br />

prenos šifrovaných údajov medzi pou�ívate¾mi.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní k¾úè fungoval bez problémov,<br />

šifrovali a dešifrovali sme súbory i celé adresáre.<br />

Bez k¾úèa USB sme pritom nedokázali preèíta�<br />

ani dešifrova� súbory. Viac informácií o tomto k¾úèi<br />

nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.sh.iris.sk.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4730 Sk (3975 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: IRIS SH, Medený Hámor<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 72 × 21 × 11 mm<br />

Hmotnos�: 13 gramov<br />

Pripojenie k PC: port USB<br />

Pracovná teplota: – 20 °C ÷ 60 °C<br />

Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98/2000/XP<br />

Spotreba: 84 mA<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

7/2004 PC REVUE 83

H A R D W A R E<br />

Datavideoprojektor Pa<strong>na</strong>sonic PT−LB10NTE<br />

Trend bezdrôtových dátových prenosov<br />

sa u� udomácòuje aj v sektore<br />

datavideoprojektorov. Jedným z takých<br />

projektorov je aj model PT-<br />

LB10NTE, vybavený bezdrôtovým<br />

modulom podporujúcim štandard<br />

802.11b. Projektor v dodávke prichádza<br />

aj so všetkou potrebnou kabelá-<br />

�ou. Tú v tomto prípade tvorí okrem<br />

<strong>na</strong>pájacieho kábla aj kábel VGA.<br />

Súèas�ou je aj taška <strong>na</strong> prenášanie<br />

projektora a karta <strong>na</strong> bezdrôtové pripojenie<br />

projektora k zdroju videosignálu,<br />

ktorú treba <strong>na</strong>montova� do projektora.<br />

V balení nechýba ani dia¾ko-<br />

Ako snímka dokumentuje, menu je graficky<br />

jednoduché, to mu však <strong>na</strong> funkènosti<br />

neuberá – <strong>na</strong> obrázku èas� menu, v ktorej<br />

sa konfiguruje bezdrôtové pripojenie<br />

k zdroju signálu<br />

vý ovládaè vo ve¾kosti kreditnej karty.<br />

Projektor vzh¾adom <strong>na</strong> jeho bezdrôtovú<br />

výbavu mo�no zapoji� hneï<br />

nieko¾kými spôsobmi. Prvý spôsob je<br />

klasický – prepojenie signálového<br />

výstupu grafickej karty <strong>na</strong> vstup projektora.<br />

Projektor má aj prechodový<br />

signálový výstup <strong>na</strong> monitor, èi�e<br />

okrem iných funkcií plní aj funkciu<br />

rozboèovaèa signálu. Okrem toho<br />

ešte mo�no signál dovies� do projektora<br />

prostredníctvom komponentného<br />

èi S-Video vstupu a dokonca aj<br />

bezdrôtovo v pásme 2,4 GHz. Vstupy<br />

dopåòa ešte aj audiovstup, reprezentovaný<br />

dvoma konektormi cinch. Výkon<br />

reproduktora inštalovaného v projektore<br />

je však len 1 W, èo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje<br />

aj jeho celkovú kvalitu. Pri prezentácii<br />

je preto vhodné pou�i� externú<br />

audiosústavu.<br />

Vyhotovenie projektora je typické<br />

pre súèasné modely projektorov<br />

z<strong>na</strong>èky Pa<strong>na</strong>sonic. Umelohmotné<br />

strieborné telo nepôsobí lacným dojmom<br />

– práve <strong>na</strong>opak, projektor vyzerá<br />

elegantne. Klasické rozmiestnenie<br />

tlaèidiel dopåòa špecialita – viacsmerový<br />

ovládaè v zadnej èasti projektora,<br />

ktorým sa dá po krátkom<br />

zauèení jednoducho pohybova� v menu.<br />

Stabilita projektora je dobrá aj<br />

84 PC REVUE 7/2004<br />

v prípade, �e sú <strong>na</strong>plno vysunuté no-<br />

�ièky zabezpeèujúce zdvih projektora.<br />

Projektor disponuje dvoma no-<br />

�ièkami, tretiu stranu podstavy tvorí<br />

zadná hra<strong>na</strong> projektora.<br />

Na bezdrôtové pripojenie sa k projektoru<br />

vám postaèí be�ný klient<br />

WLAN pracujúci so štandardom<br />

802.11b. Po zapnutí projektora a aktivácii<br />

funkcie bezdrôtovej siete sa vo<br />

WLAN monitore projektor javí ako<br />

prístupový bod Ad-Hoc, ku ktorému<br />

sa dá pripoji�. Prostredníctvom programu<br />

Wireless Ma<strong>na</strong>ger, dodávaného<br />

<strong>na</strong> prilo�enom CD, sa dajú <strong>na</strong>stavi�<br />

viaceré parametre pripojenia a zobrazovania.<br />

Prenos medzi projektorom<br />

a klientom WLAN, ktorý slú�i<br />

ako zdroj signálu, mo�no, samozrejme,<br />

zašifrova�.<br />

Pod týmto prieh¾adným plastom sa<br />

<strong>na</strong>chádza modul WLAN <strong>na</strong> bezdrôtovú<br />

komunikáciu<br />

Zvolenie re�imu Live v ovládacom<br />

programe Wireless Ma<strong>na</strong>ger umo�ní<br />

premieta� �ivý obraz tak, ako ho vidí<br />

pou�ívate¾, keï sa pozerá <strong>na</strong> monitor.<br />

V re�ime Multi-Live projektor<br />

doká�e premieta� obraz a� zo štyroch<br />

zdrojov <strong>na</strong>raz, a to dvoma spôsobmi<br />

– spôsobom štvorzobrazenia a<br />

systémom indexových okien. Zatia¾<br />

èo v prvom prípade sa premieta obraz<br />

zo štyroch PC <strong>na</strong>raz, v druhom<br />

prípade sa premieta len jeden obraz,<br />

náh¾ady zo zvyšných PC sa zobrazujú<br />

v spodnej èasti zobrazovacej plochy.<br />

V súvislosti s bezdrôtovými vlastnos�ami<br />

projektora treba ešte spomenú�<br />

aj mo�nos� konfigurácie projektora<br />

cez webové rozhranie <strong>na</strong><br />

dia¾ku.<br />

Obrazová kvalita prevyšuje oèakávania<br />

získané pri poh¾ade <strong>na</strong> technické<br />

parametre projektora. Vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> pou�itý zobrazovací prvok LCD<br />

síce zblízka vidno rastrovanie obra-<br />

zu, ale u� pri pozeraní <strong>na</strong> obraz zo<br />

vzdialenosti pribli�ne dvoch metrov<br />

tento nedostatok projektorov postavených<br />

<strong>na</strong> LCD paneli nebada�.<br />

Projektor má slušnú svietivos� 2000<br />

lúmenov, èo umo�òuje sledova� premietaný<br />

obraz aj cez deò v slabo<br />

zastretej miestnosti. Farebnos� projektora<br />

je dobrá - homogenita farieb<br />

<strong>na</strong> celej premietanej ploche je bezchybná.<br />

Projektor sa ovláda <strong>na</strong>ozaj dobre,<br />

a to aj v prípade, �e stojíte v jeho<br />

blízkosti a ovládate ho kombináciou<br />

dvoch <strong>na</strong> to urèených tlaèidiel v zadnej<br />

èasti. V takom prípade sa nám<br />

však obèas stalo, �e sme nechtiac<br />

posunuli celým projektorom. Preto je<br />

<strong>na</strong> ovládanie lepšie pou�íva� dia¾kové<br />

ovládanie. Dia¾kový ovládaè ve¾kos�ou<br />

porov<strong>na</strong>te¾ný s kreditnou kartou pohodlne<br />

odlo�íte aj do vrecka saka. Projektor<br />

sa ním ovláda dobre aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu, �e IR snímaè je umiestnený len<br />

v prednej èasti projektora. Aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu je mo�né dia¾kovým ovládaèom<br />

operova� spoza projektora do vzdialenosti<br />

pribli�ne 5 metrov.<br />

Medzi funkcie podporované projektorom<br />

patrí aj Keystone – èi�e digitál<strong>na</strong><br />

korekcia lichobe�níkového<br />

efektu obrazu, digitálne zväèšenie<br />

obrazu, zobrazovanie obrazu z viacerých<br />

zdrojov, zmrazovanie obrazu a<br />

celá plejáda obrazových <strong>na</strong>stavení.<br />

S testovaným projektorom mô�eme<br />

vyjadri� len spokojnos�. Poèas<br />

testovania sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li vá�nejšie<br />

problémy. Technické parametre<br />

ho predurèujú aj <strong>na</strong> bezproblémové<br />

pozeranie videa – vïaka bezdrôtovej<br />

komunikácii ho však ocení <strong>na</strong>jmä<br />

firemné prostredie, <strong>na</strong> zapojenie<br />

staèí v podstate zapoji� len <strong>na</strong>pä�ový<br />

kábel. Vïaka jednoduchej konfigurácii<br />

je pou�ívanie bezdrôtového prenosu<br />

signálu doslova hraèkou, a tak<br />

si výhodu bezdrôtového zariadenia<br />

mô�u okrem firemných zákazníkov<br />

bez väèších problémov vychut<strong>na</strong>� aj<br />

domáci pou�ívatelia. Prvotná investícia<br />

síce nie je <strong>na</strong>jmä z poh¾adu domáceho<br />

pou�ívate¾a <strong>na</strong>jni�šia, projektor<br />

sa však v budúcnosti odvïaèí relatívne<br />

prijate¾nými nákladmi <strong>na</strong> hodinu<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> zadný panel projektora – v pravej èasti sa <strong>na</strong>chádza viacúèelový ovládací prvok,<br />

spomí<strong>na</strong>ný v recenzii<br />

prevádzky, ktorá pri vyu�ití šetrného<br />

módu len o málo presiahne 5 korún.<br />

Ce<strong>na</strong>: 117 810 Sk (99 000 Sk bez DPH)<br />

Náhradná lampa: 15 458 Sk<br />

(12 900 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Videonics<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Typ zobrazovaèa: LCD<br />

Kontrast: 500:1<br />

Svetelný výkon: 2000 lúmenov ANSI<br />

Natívne rozlíšenie: XGA (1024 × 768 bodov)<br />

Priblí�enie (zoom): 1,2 ×<br />

Vzdialenos� projekènej plochy (min.÷max.<br />

v metroch): 1,1÷10,7<br />

Uhloprieèka obrazu (min.÷max. v metroch):<br />

0,84÷7,62<br />

Vstupy a výstupy: S−video vstup, komponentný<br />

vstup, kompozitný vstup, HDTV, vstup D−SUB 15<br />

Svetelný zdroj: UHP lampa<br />

Výkon (W): 155 W<br />

�ivotnos� (be�ná prevádzka/whisper mód)<br />

v hodinách: 2000/3000<br />

Prevádzkové náklady za hodinu premietania<br />

(vzh¾adom <strong>na</strong> lampu) v be�nej prevádzke/<br />

whisper móde v Sk s DPH: 7,67 Sk/5,11 Sk<br />

Hluènos� (be�ná prevádzka/whisper mód)<br />

v dB: 30/28<br />

Spotreba elektrickej energie (W): 220<br />

Rozmery [mm]: 297 × 73 × 210<br />

Hmotnos� [kg]: 2,2<br />

Záruka <strong>na</strong> projektor/lampu (v mesiacoch):<br />

24 mesiacov/500 hodín

Skrinka <strong>na</strong> pevný disk Value<br />

V marcovom PC REVUE ste si mohli<br />

preèíta� o dvoch skrinkách, urèených<br />

<strong>na</strong> pripojenie pevného disku mimo<br />

poèítaèovej skrinky.<br />

Pou�itie, inštalácia i<br />

obsluha týchto<br />

produktov bola<br />

jednoduchá, pomerne<br />

ve¾ké výhrady<br />

sme však mali<br />

ku chladeniu. Na náš trh<br />

teraz prišiel ich nástupca, a tak<br />

sme sa rozhodli vyskúša� jeho mo�nosti.<br />

Okrem mo�nosti aktívneho chladenia zabudovaného<br />

pevného disku a subjektívne krajšieho dizajnu<br />

ponúka tento box aj ïalšiu mo�nos� pripojenia,<br />

ktorú však vyu�ije pravdepodobne iba málo<br />

pou�ívate¾ov – dva FireWire (IEEE 1394a) konektory,<br />

ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> jeho zadnej strane. Dôvod<br />

tohto tvrdenia je jednoduchý – rozhranie Fire-<br />

Wire je teoreticky mierne pomalšie ako USB 2.0, ale<br />

hlavne sa <strong>na</strong>chádza v menšom poète osobných<br />

poèítaèov. Okrem spomenutej trojice konektorov sa<br />

<strong>na</strong> zadnej strane <strong>na</strong>chádza aj vypí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a <strong>na</strong>pájací<br />

vstup.<br />

Otvorenie zásuvky prebieha ve¾mi jednoducho –<br />

vytiahnutím boèníc, ktoré zais�ujú vrchnú a spod-<br />

Zápis Èítanie Kopírovanie<br />

USB 2.0 (MB/s) 24,9 26,4 8,6<br />

FireWire (MB/s) 14,9 22,7 7,7<br />

Základná doska Epox 4PDA5+<br />

Tentoraz sme mali mo�nos� otestova� jednu z radu<br />

základných dosiek urèených pre procesory Intel.<br />

Firma Epox si pri tomto modeli dala zále�a�<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> výbave, ktorá je ve¾mi bohatá a èiastoène<br />

aj nezvyèajná. Prvý nás zaujal viacúèelový skrutkovaè<br />

ve¾kosti hrubšieho pera. Ten isto príde vhod<br />

<strong>na</strong>jmä pre domácich pou�ívate¾ov, ktorí nedisponujú<br />

kompletným náradím <strong>na</strong> inštaláciu. Manuál,<br />

CD s ovládaèmi a miniatúrne pasívne chladièe sú<br />

zabalené v praktickom umelohmotnom obale. Na<br />

CD s ovládaèmi a softvérom k doske sa <strong>na</strong>chádza<br />

aj softvér PC-Cillin 2004 (antivírusový program) a<br />

Norton Perso<strong>na</strong>l Firewall 2003 (softvér <strong>na</strong> ochranu<br />

pred prienikom, urèený pre domácnosti a malé<br />

firmy). Okrem dosky je v škatuli ešte kabelá� a dva<br />

nú èas� boxu. Po odòatí<br />

vrchnej èasti sme mohli pristúpi�<br />

k hardvérovej<br />

inštalácii pevného disku.<br />

Tá bola <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad trochu zlo�itejšia<br />

ako inštalácia disku<br />

do vnútra poèítaèa. Výrobca<br />

sa toti� rozhodol ochráni� pevný<br />

disk pred zbytoènými otrasmi upevnením<br />

<strong>na</strong> lištu, ktorá je polo�ená <strong>na</strong> troch<br />

podlo�kách z mäkkej gumy. Práve osadenie pevného<br />

disku pripevneného skrutkami k podlo�ke do<br />

boxu nám spôsobilo <strong>na</strong>jväèšie problémy. Tri gumové<br />

podlo�ky bolo toti� treba osadi� do dopredu vylisovaných<br />

dr�iakov, umiestnených <strong>na</strong> spodnej strane<br />

boxu, ktorú zakrýval pevný disk. Po dvoch èi<br />

troch minútach sme však disk zasunuli <strong>na</strong> správne<br />

miesto a mohli sme pripoji� <strong>na</strong>pájací a dátový<br />

kábel.<br />

Následná inštalácia prebehla v prostredí operaèného<br />

systému Microsoft Windows XP bez <strong>na</strong>jmenších<br />

problémov – systém okam�ite zistil prítomnos�<br />

nového zariadenia, <strong>na</strong>šiel a <strong>na</strong>inštaloval<br />

ovládaèe a mohli sme zaèa� s pou�ívaním. Neodolali<br />

sme však a porov<strong>na</strong>li sme rýchlosti rozhrania<br />

FireWire a USB 2.0 implementovaného v tomto<br />

boxe – v tabu¾ke nájdete rýchlosti zápisu, èítania a<br />

kopírovania cachovaných súborov. Test sme vyko<strong>na</strong>li<br />

programom PC Mark 2002.<br />

Na záver teda mô�eme poveda�, �e tento box je<br />

ve¾mi dobrá alter<strong>na</strong>tíva pre ka�dého, kto z akého-<br />

zadné panely s prídavnými portmi USB, sériovým<br />

portom a game portom.<br />

Doska disponovala osvedèenou èipovou súpravou<br />

Intel i865 Springdale a z toho vyplývajú mo�nosti<br />

jej pou�itia. Podporuje procesory s jadrom<br />

Prescott a duálny prístup k pamäti RAM s maximálnou<br />

efektívnou frekvenciou 400 MHz. Všetky<br />

jej súèasti by mali postaèova� <strong>na</strong> stavbu výkonného<br />

poèítaèa: radiè S-ATA (pre 4 zariadenia), zvuková<br />

karta (8-kanálový výstup) a sie�ová karta<br />

s podporou gigabitového ethernetu. Vidie�, �e táto<br />

karta vyu�íva mo�nosti èipovej súpravy <strong>na</strong> maximum.<br />

Na karte je osadený aj radiè Silicon Image<br />

Sil3114 S-ATA RAID s podporou RAID 0, 1, 10 a 5.<br />

Neobsahuje však klasický IDE (P-ATA) RAID. V rozmiestnení<br />

prvkov <strong>na</strong> doske sme chybu ne<strong>na</strong>šli. Potešila<br />

nás aj prítomnos� diagnostického LED displeja<br />

priamo <strong>na</strong> doske, ktorý pomô�e identifikova� príèinu<br />

zlyhania, ak takáto situácia <strong>na</strong>stane. Okrem<br />

manuálu sme v obale <strong>na</strong>šli aj osem miniatúrnych pasívnych<br />

chladièov.<br />

Táto doska poteší aj ladièov výkonu, preto�e jej<br />

mo�nosti <strong>na</strong>stavenia v BIOS-e sú <strong>na</strong>ozaj široké, <strong>na</strong>jmä<br />

<strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong>pätia jednotlivých komponentov<br />

sú precízne odstupòované. Vcelku sa doska radí k<br />

<strong>na</strong>dpriemeru vo svojej kategórii a mô�eme ju odporúèa�.<br />

-sk-<br />

H A R D W A R E<br />

ko¾vek dôvodu nemô�e alebo nechce rozobra�<br />

skrinku svojho poèítaèa, prípadne má optickými<br />

mechanikami a pevnými diskami obsadené všetky<br />

šachty v PC, alebo chce prenáša� ve¾ké mno�stvo<br />

údajov medzi viacerými PC. Box síce nie je <strong>na</strong>jlacnejší,<br />

rozhodne však nebude svojím vzh¾adom kazi�<br />

okolie poèítaèa a <strong>na</strong>vyše ponúka pomerne dobrú<br />

ochranu disku pred otrasmi a zvýšenou teplotou.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Dizajn<br />

☺ Mo�nos� pripojenia cez FireWire a USB 2.0<br />

� Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 4990 Sk (4194 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: PC Business<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 215 × 130 × 37 mm<br />

Rozhranie USB 2.0, FireWire (IEEE 1394), ATA−66/100/133<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Èipová súprava: Intel Springdale i865PE + ICH4<br />

Rozmery: ATX<br />

Pätica procesora: Socket 478<br />

Podpora procesorov: Pentium 4<br />

Willamette/Northwood/Prescott/EE, Celeron<br />

Willamette/Northwood<br />

Podpora Hyper−Threading: Áno<br />

Front Side Bus (FSB): 800/533/400 MHz<br />

Pamä� RAM: DDR266/333/400, max. 4 GB<br />

Poèet slotov RAM: 4<br />

Podpora Dual−channel: Áno<br />

USB 2.0: 6, 4 sú vyvedené dozadu a <strong>na</strong> doske sú ïalšie 2<br />

Rozhranie ATA: 4× Ultra ATA 33/66/100, 4× Serial ATA 150<br />

Podpora RAID: RAID 0, 1, 10, 5<br />

Audio: AC’ 97 2.3, S/PDIF out (koax. aj optický), 8 kanálov<br />

Sloty pre prídavné karty: AGP v3.0 − 8×, 5× PCI v2.2<br />

Integrovaná grafická karta: Nie<br />

Sie�ová karta: 10/100/1000 Mbit/s<br />

1394 FireWire: nie<br />

S−ATA dátový kábel: 2×<br />

S−ATA <strong>na</strong>pájací kábel: 2×<br />

P−ATA 66/100 dátový kábel: 2×<br />

FDD dátový kábel: 1×<br />

Ostatné: gameport, LED diagnostika <strong>na</strong> doske, miniatúrne<br />

pasívne chladièe<br />

Záruka: 3 roky<br />

Ce<strong>na</strong>: 4998 Sk (4200 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

7/2004 PC REVUE 85<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

H A R D W A R E<br />

Creative MuVo TX<br />

Tento prehrávaè sa zaradil do pomerne<br />

ve¾kej skupiny prenosných<br />

zariadení spoloènosti Creative. U�<br />

v teste zverejnenom v júnovom èísle<br />

sa jeho kolegovia predstavili v pomerne<br />

dobrom svetle. MuVo TX však<br />

nie je priamym pokraèovate¾om týchto<br />

zariadení – predchádzajúce modely<br />

boli toti� trochu �a�šie a prakticky<br />

štvorcové.<br />

Zaujímavé je vyhotovenie tela prehrávaèa,<br />

skladá sa toti� z dvoch<br />

farebne odlíšených èastí. Do väèšej<br />

èiernej èasti sa vkladá jed<strong>na</strong> batéria<br />

typu AAA. Menšia èas�, vyhotovená v<br />

bielej farbe, je vlastné telo prehrávaèa.<br />

Nachádza sa v òom všetko, èo<br />

je potrebné <strong>na</strong> prehrávanie MP3 –<br />

elektronika zabezpeèujúca èítanie<br />

skladieb z pamäte, dekompresiu a následné<br />

zosilnenie signálu. V tomto zariadení,<br />

rozmermi sa blí�iacom ve¾kosti<br />

polovice zápalkovej škatu¾ky, sa<br />

však <strong>na</strong>chádza aj plnohodnotný konektor<br />

USB, vïaka ktorému nemusí<br />

majite¾ zariadenia nosi� so sebou aj<br />

redukèné káble.<br />

MuVo TX doká�e rov<strong>na</strong>ko ako všetci<br />

jeho kolegovia s flashovou pamä-<br />

�ou nielen prehráva� MP3 èi WMA,<br />

86 PC REVUE 7/2004<br />

ale poslú�i aj ako prenosný flash disk<br />

a umo�ní tak svojmu majite¾ovi prenášanie<br />

dát medzi rôznymi poèítaèmi.<br />

V jeho menu sa síce <strong>na</strong>chádza aj<br />

mo�nos� <strong>na</strong>hrávania hlasových poznámok,<br />

ale iba do formátu ADPCM<br />

(WAV). Na prvý poh¾ad sa tak zbytoène<br />

zapåòa miesto v pamäti. Nahrávky<br />

sa však ukladajú v rov<strong>na</strong>kej<br />

kvalite, akú poèujeme z telefónneho<br />

slúchadla, a tak je mo�né <strong>na</strong>hráva�<br />

pribli�ne šestnás� hodín.<br />

V štandardnom obchodnom balení<br />

sa okrem prehrávaèa <strong>na</strong>chádzajú aj<br />

slúchadlá. Hodnoti� ich kvalitu by<br />

bolo mrhanie èasom – sú to toti� klasické<br />

„štuple do uší“, od ktorých u�<br />

len pre ich fyzikálne vlastnosti nemo�no<br />

oèakáva� vysokú kvalitu. Ak<br />

sme však pou�ili kvalitné slúchadlá,<br />

bol reprodukovaný zvuk pomerne<br />

kvalitný. Menšie nedostatky sme síce<br />

zaèuli pri poèúvaní pasá�í vá�nej<br />

hudby vo vyšších tóninách (zvuk bol<br />

jemne skreslený), hlasitos� a reprodukcia<br />

v ostatných pásmach však bola<br />

pomerne èistá.<br />

Hlavný ovládací prvok v podobe<br />

trojsmerového tlaèidla je umiestnený<br />

<strong>na</strong> tele prehrávaèa vpravo dole,<br />

ved¾a klávesov urèených <strong>na</strong> zvyšovanie<br />

èi zni�ovanie hlasitosti.<br />

Práve pre túto vlastnos�<br />

výrobca umiestnil do menu<br />

prístroja mo�nos� otoèenia<br />

obrazu <strong>na</strong> displeji o<br />

180 stupòov – nie ka�dému<br />

toti� musí vyhovova� pohyb v<br />

menu za pou�itia palca. Okrem<br />

tejto mo�nosti sa v menu <strong>na</strong>chádzajú<br />

aj štandardné funkcie, ako je automatické<br />

opakovanie jednej èi všetkých<br />

skladieb a šes� <strong>na</strong>stavení ekvalizéra.<br />

Creative spravil aj krok smerom k<br />

pou�ívate¾ovej pohode – jednotlivé<br />

skladby sa dajú do prehrávaèa <strong>na</strong>kopírova�<br />

priamo, bez pou�itia doplnkového<br />

softvéru. Ak zoh¾adníme kvalitu<br />

reprodukcie, ve¾kos� úlo�ného<br />

priestoru a vcelku pohodlné ovládanie,<br />

je to dobrá vo¾ba pre fanúšikov<br />

Pod pojmom USB WLAN<br />

adaptér si väèši<strong>na</strong> zasvätených<br />

èitate¾ov pravdepodobne<br />

predstaví<br />

malú škatu¾ku s dvoma<br />

anténkami, ktorú umiestni <strong>na</strong><br />

stôl. To u� minimálne v podaní<br />

z<strong>na</strong>èky Netifo neplatí. WLAN USB<br />

adaptér pripomí<strong>na</strong> ve¾kostne klasický<br />

dátový k¾úè USB. Súèas�ou balenia<br />

je okrem WLAN adaptéra aj inštalaèné<br />

CD a návod <strong>na</strong> inštaláciu<br />

v angliètine, vytlaèený <strong>na</strong> obale.<br />

WLAN adaptér je vyhotovený jednoducho,<br />

ale prakticky. Jeho jedinou<br />

pohyblivou èas�ou je kryt <strong>na</strong><br />

konektor USB. Telo adaptéra je prispôsobené<br />

zaveseniu <strong>na</strong> krk alebo<br />

<strong>na</strong> k¾úèenku. Inštalácia zariadenia<br />

je jednoduchá, okrem ovládaèov sa<br />

<strong>na</strong>inštaluje aj aplikácia WLAN Monitor,<br />

ktorá slú�i <strong>na</strong> ovládanie adaptéra<br />

a základný ma<strong>na</strong>�ment bezdrôtovej<br />

siete. K WLAN Monitoru treba<br />

poveda�, �e sme u� videli aj funkènejšie<br />

verzie programu, ale základné<br />

po�iadavky <strong>na</strong> program takéhoto<br />

druhu spåòa. Prenosovú rýchlos�<br />

prezrádza u� aj názov zariadenia –<br />

maximál<strong>na</strong> rýchlos� prenosu je teoreticky<br />

a� 11 megabitov za sekundu,<br />

èo bol donedáv<strong>na</strong> štandard pri<br />

bezdrôtových sie�ach. Stav pripojenia<br />

k portu USB – to je jediná funkcia,<br />

ktorú sig<strong>na</strong>lizuje LED dióda <strong>na</strong><br />

tele adaptéra. Výrobca síce neuvádza<br />

dosah takéhoto adaptéra, ale z<br />

Creativu. Nesmie im však zále�a� <strong>na</strong><br />

cene, ktorú v tomto prípade nemo�no<br />

<strong>na</strong>zva� práve <strong>na</strong>jni�šou.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozmery, hmotnos�<br />

☺ Ve¾kos� úlo�ného priestoru<br />

� Ce<strong>na</strong><br />

� Nemo�nos� <strong>na</strong>bíjania batérií<br />

Ce<strong>na</strong>: 7735 Sk (6500 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery 36,7 × 74 × 16 mm, hmotnos�<br />

31,5 gramu, zabudovaná pamä� 256 MB,<br />

alkalická batéria AAA, mo�nos� prehrávania<br />

MP3 a WMA, USB 2.0, kvalita <strong>na</strong>hrávania:<br />

ADPCM 8 kHz, 4 bity mono<br />

Netifo 11Mbps Wireless LAN USB Adaptér<br />

praxi vieme, �e dosah pri zní�enej<br />

prenosovej rýchlosti sa dá dosiahnu�<br />

aj v stredne ve¾kej budove, a to<br />

aj bez priamej vidite¾nosti <strong>na</strong> prístupový<br />

bod, spo¾ahlivo však len do<br />

prechodu dvoma ste<strong>na</strong>mi.<br />

WLAN USB adaptér s takýmito malými<br />

rozmermi istotne ocenia <strong>na</strong>jmä<br />

pou�ívatelia starších notebookov bez<br />

vstavaného modulu WLAN. Adaptér<br />

však bez väèších problémov nájde<br />

uplatnenie aj pri desktopových riešeniach<br />

– nemá toti� taký rušivý<br />

vzh¾ad ako klasický adaptér WLAN<br />

s anté<strong>na</strong>mi. -mv-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Podporované prenosové rýchlosti:<br />

11/5,5/2/1 Mb/s<br />

Automatický fallback v prípade zašumeného<br />

prostredia<br />

Podpora RC4 šifrovania<br />

Mód šetrenia energie<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Ce<strong>na</strong>: 1107 Sk (930 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Agem Computers<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

AB DSR−310 SKCI<br />

Ide o digitálny satelitný<br />

prijímaè, ktorý doká�e<br />

jednoducho spolupracova�<br />

s osobným poèítaèom.<br />

Pridanou hodnotou<br />

je mo�nos� pomocou softvérového<br />

vybavenia tohto<br />

prijímaèa <strong>na</strong>hráva� satelitné<br />

programy priamo do<br />

poèítaèa, resp. <strong>na</strong>pa¾ova� <strong>na</strong> DVD médiá.<br />

Dizajn prístroja je v striebornom vyhotovení<br />

s tmavším predným panelom. Domi<strong>na</strong>ntou predného<br />

panela je displej so zelenými písme<strong>na</strong>mi. Pre<br />

príjem kódovaných programov je dôle�ité, �e pod<br />

odklopným krytom DSR-310 SKCI sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

dve CI (Common Interface) šachty a jed<strong>na</strong> èítaèka<br />

Smart kariet (Skycrypt). DSR-310 podporuje aj USALS,<br />

èo je systém riadenia motora <strong>na</strong> otáèanie satelitu.<br />

Pri jeho vyu�ití staèí zada� len zemepisnú polohu<br />

miesta príjmu. Natáèanie satelitu <strong>na</strong> jednotlivé<br />

dru�ice je potom automatické.<br />

Rozhranie pou�ívate¾ského rozhrania v PC <strong>na</strong> príjem<br />

satelitného TV vysielania<br />

Na zadnej èasti prístroja je satelitný anténny vstup<br />

i výstup, signál tak mo�no vies� aj k ïalšiemu satelitnému<br />

prijímaèu. Ïalej sa tu <strong>na</strong>chádzajú konektory<br />

cinch <strong>na</strong> výstup audia, videa a digitálny výstup SPDIF.<br />

Prioritným spôsobom pripojenia TV je konektor scart.<br />

Sériový port <strong>na</strong> DSR-310 SKCI slú�i <strong>na</strong> aktualizáciu<br />

firmware tohto prijímaèa z poèítaèa. Tento úkon sa<br />

Interný USB rozboèovaè Value<br />

Nedávno sme <strong>na</strong>razili <strong>na</strong><br />

zdanlivo neriešite¾nú situáciu<br />

– k portu USB<br />

nášho redakèného PC sme<br />

mali pripojené štyri MP3<br />

prehrávaèe, <strong>na</strong> ktoré sme<br />

<strong>na</strong> úèel testu kopírovali stovky<br />

megabajtov skladieb. V teste sme<br />

však mali spolu šes� prehrávaèov, a<br />

tak sme museli poèka�, kým sa skonèí<br />

kopírovanie súborov do prvej štvorice,<br />

a a� potom sme mohli kopírova�<br />

súbory do ïalších dvoch. Dôvod bol<br />

jednoduchý – testovacie PC obsahuje<br />

iba štvoricu konektorov USB. Poèas<br />

testu nám však zapo�ièali tento rozboèovaè,<br />

a tak sme mohli maza�<br />

skladby zo všetkých prehrávaèov<br />

prakticky <strong>na</strong>raz.<br />

dá realizova� aj pomocou Smart karty alebo stiahnutím<br />

aktuálneho softvéru priamo z dru�ice.<br />

Súèas�ou dodávky je aj dia¾kové ovládanie, ktoré<br />

však vzh¾adom <strong>na</strong> vyhotovenie prijímaèa pôsobí trochu<br />

lacnejším dojmom. Zaujímavé je, �e medzi komunikaènými<br />

jazykmi v menu sa u� <strong>na</strong>chádza aj slovenèi<strong>na</strong>,<br />

treba ju však <strong>na</strong>stavi� <strong>na</strong> dvoch miestach.<br />

Hlavné menu obsahuje štyri základné polo�ky: Inštalácia,<br />

Systém, CAM a Skycrypt. V prvej polo�ke menu<br />

mô�ete <strong>na</strong>stavi� <strong>na</strong>ladený satelit, vyberáte re�im práce<br />

otoèného motora a vyh¾adávate jednotlivé programy.<br />

Polo�ka Systém obsahuje <strong>na</strong>stavenia základných<br />

parametrov, výrobné <strong>na</strong>stavenie, èas/èasovaè a rodièovský<br />

zámok.<br />

Ïalšie dve polo�ky hlavného menu sú urèené <strong>na</strong> dekódovanie<br />

Cam a Skycrypt. Súèas�ou dodávky je mo�nos�<br />

roèného prijímania dvoch vybraných kódovaných<br />

programov (pre dospelých – Full-X TV1, Full-X<br />

TV 2). Pomocou predplatených kariet mô�ete prijíma�<br />

<strong>na</strong>pr. Czech link alebo sa dá vyu�i� karta UPC Direct.<br />

Prijímaè podporuje aj teletext a páèilo sa nám, �e<br />

hlasitos� mô�ete <strong>na</strong>stavova� individuálne. U�itoènými<br />

doplnkami prijímaèa sú teletext, prepí<strong>na</strong>nie medzi<br />

poslednými predvo¾bami alebo ulo�enie hlasitosti pre<br />

ka�dý program individuálne. Prijímaè má takisto podporu<br />

EPG, t. j. elektronického programového sprievodcu,<br />

pokia¾ ho príslušný kanál podporuje.<br />

Skutoèné spojenie s PC sa dosahuje pomocou portu<br />

USB 2.0, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> zadnom paneli. V tomto<br />

prípade sa vyu�íva softvér Neotion VideoLink, ktorý<br />

je <strong>na</strong> prilo�enom CD médiu. Pomocou tohto programu<br />

mo�no prenáša� video a audio do PC. Program<br />

umo�òuje <strong>na</strong>hráva� <strong>na</strong> pevný disk vo formáte MPEG-<br />

2, VCD alebo WAV. Satelitný prijímaè mo�no ovláda�<br />

aj priamo z PC. V tomto prípade <strong>na</strong>stavíte v menu<br />

Ide však o zariadenie, ktoré nie je<br />

urèené iba pou�ívate¾om, ktorí disponujú<br />

ve¾kým poètom zariadení pripájajúcich<br />

sa k poèítaèu pomocou portu<br />

USB. Vyu�ijú ho aj všetci majitelia poèítaèov,<br />

ktoré majú vyvedené konektory<br />

USB <strong>na</strong> zadnej strane poèítaèovej<br />

skrine, a nechce sa im pri ka�dom pripojení<br />

èi odpojení <strong>na</strong>príklad USB flash<br />

H A R D W A R E<br />

prístroja vo¾bu VideoLink a od tej chvíle je prijímaè<br />

riadený z poèítaèa. V jeho prostredí si <strong>na</strong>jprv vyberiete<br />

príslušnú dru�icu a program u� obsahuje vybrané<br />

programy z nej. Tie sú rozdelené pod¾a tzv. témy,<br />

<strong>na</strong>pr. šport, filmy, ale aj pod¾a jazyka, <strong>na</strong>pr. anglické,<br />

nemecké, španielske. Vybraný kanál potom máte zobrazený<br />

<strong>na</strong> displeji poèítaèa, a to buï v menšom okne,<br />

alebo <strong>na</strong> celej obrazovke. Povely z dia¾kového ovládania<br />

k prijímaèu sú interpretované <strong>na</strong> poèítaèi (<strong>na</strong>pr.<br />

zme<strong>na</strong> kanála, vo¾ba hlasitosti a pod.).<br />

Na testovanie sme od dodávate¾a vypýtali kompletnú<br />

súpravu – satelitnú anténu FTE maximal s priemerom<br />

80 cm, konvertor AB LNC 05U a anténny kábel.<br />

Súpravu sme sami zmontovali a <strong>na</strong>stavili <strong>na</strong> dru�icu<br />

Astra 19. Po <strong>na</strong>stavení sa nám podarilo <strong>na</strong>ladi� 526 TV<br />

staníc (bohu�ia¾, viacero z nich bolo kódovaných a niektoré<br />

stanice sa opakovali) a 485 rozhlasových staníc.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> takýto poèet staníc z jednej dru�ice<br />

pova�ujeme limit 3600 za celkom malý pre prípad, �e<br />

pomocou polohovacieho motora budete môc� <strong>na</strong>ladi�<br />

ove¾a viac kanálov. Následne sme pripojili satelitný<br />

prijímaè s notebookom, <strong>na</strong>inštalovali softvér a boli<br />

sme schopní <strong>na</strong> notebooku prijíma� satelitné stanice a<br />

<strong>na</strong>hráva� ich.<br />

Toto zariadenie predstavuje ïalšiu generáciu satelitných<br />

prijímaèov. Zaujímavé sú jeho mo�nosti<br />

v oblasti priameho <strong>na</strong>hrávania prijímaných programov<br />

<strong>na</strong> pevný disk. Rov<strong>na</strong>ko sú pokroèilé jeho mo�nosti<br />

v oblasti dekódovania programov.<br />

Ce<strong>na</strong>: prijímaè DSR−310 SKCI: 10 699 Sk (8990 Sk bez DPH)<br />

satelitná anté<strong>na</strong>: 1309 Sk (1100 Sk bez DPH)<br />

konvertor LNC 05U: 464 Sk (390 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: AB Com, Topo¾èany<br />

Ondrej Macko<br />

disku alebo iného zariadenia<br />

blúdi� v d�ungli káblov,<br />

ktorá sa èasto <strong>na</strong>chádza za<br />

poèítaèovou skriòou. Hardvérová<br />

i softvérová inštalácia<br />

prebieha vcelku jednoducho<br />

– zariadenie sa toti�<br />

vkladá do 3,5-palcovej šachty poèítaèa,<br />

ktorá zvyèajne ostáva nevyu�itá<br />

pod disketovou mechanikou. Najzlo-<br />

�itejší krok je teda rozmontovanie poèítaèovej<br />

skrinky a vylomenie záslepiek,<br />

ktoré sú zvyèajne prítomné v nepou�ívaných<br />

poèítaèových šachtách.<br />

Následne treba pripevni� rozboèovaè<br />

v poèítaèovej šachte a prepoji� ho so<br />

zbernicou USB.<br />

K práci rozboèovaèa nemáme nijaké<br />

pripomienky. Základnú podmien-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

RF frekvencia: 950 ~ 2150 MHz<br />

Stupeò signálu: −65 ~ −25 dBm<br />

Max. 3600 predprogramovaných programov pre TV/rádio<br />

Automatické vyh¾adávanie programov, pôvodný program,<br />

zamrznutie programu, 14 èasovaèov, rýchla zme<strong>na</strong> programu<br />

DiSEqC: podpora verzie 1.0 a 1.2 a USALS<br />

Rozmery: 335 × 58,5 × 271 mm<br />

ku súèasných pou�ívate¾ov – podporu<br />

USB 2.0 s mo�nos�ou prenosu dát<br />

rýchlos�ou 480 megabitov za sekundu<br />

– toti� splnil a pracoval bez <strong>na</strong>jmenších<br />

problémov. Jediný fakt,<br />

ktorý mu mô�eme zazlieva�, je neskorý<br />

príchod do redakcie. Keby nám<br />

ho toti� dodávate¾ zapo�ièal skôr,<br />

mohli sme si ušetri� nieko¾ko desiatok<br />

minút èakania pri kopírovaní<br />

súborov... -mh-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Farba: biela<br />

Mo�nos� <strong>na</strong>montovania do 3,5−palcovej šachty<br />

Štyri porty USB 2.0<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Ce<strong>na</strong>: 668 Sk (561 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: PC Business<br />

7/2004 PC REVUE 87<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

S O F T W A R E<br />

Floor Plan 3D verzia 8<br />

Ide o program, ktorý je urèený predovšetkým<br />

<strong>na</strong> návrh projektov domov.<br />

Umo�òuje jed<strong>na</strong>k vytvorenie nákresu<br />

domu, k dispozícii je aj jeho 3D zobrazenie.<br />

Vo svojom virtuálnom dome<br />

sa mô�ete dokonca poprechádza�. Program<br />

je urèený hlavne pre be�ných ¾udí,<br />

ktorí nemajú skúsenosti s projektovaním<br />

domov. Floor Plan 3D existuje<br />

aj v èeskej lokalizácii a tú sme mali<br />

k dispozícii <strong>na</strong> recenziu.<br />

Pri tvorbe vášho budúceho domu<br />

vychádzate z pôdorysu. Sem umiestòujete<br />

jednotlivé objekty a postupne<br />

zapåòate vnútorný priestor. Zjednodušuje<br />

sa tak vytvorenie predstavy aj<br />

v prípade komplikovaných stavieb. Zároveò<br />

obsahuje aj funkcie <strong>na</strong> výpoèet<br />

ceny <strong>na</strong>vrhovaného domu.<br />

V hornej èasti pou�ívate¾ského<br />

rozhrania programu Floor Plan 3D sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú základné nástrojové lišty.<br />

Pomocou prvej si vytvoríte, <strong>na</strong>èítate,<br />

ulo�íte a vytlaèíte svoj projekt. S nástrojmi<br />

v ïalšej lište mô�ete zarovnáva�<br />

interiérové predmety v dome pod-<br />

¾a hrany, osi alebo vyrovnáte medzery<br />

medzi nimi. A v poslednej lište –<br />

pravdepodobne <strong>na</strong>jdôle�itejšej – nájdete<br />

zlo�ky, z ktorých zostavujete dom,<br />

jeho interiér i exteriér.<br />

Po výbere niektorej zlo�ky (<strong>na</strong>pr.<br />

dvere, nábytok, kuchynské linky) sa<br />

jej detailný obsah zobrazí v paneli <strong>na</strong><br />

¾avej strane pou�ívate¾ského rozhrania.<br />

Ka�dá zlo�ka pritom ešte obsahuje<br />

ïalšie podzlo�ky a v nich sú predmety<br />

rozdelené pod¾a vzájomnej podobnosti.<br />

Napríklad z nábytku v tejto<br />

zlo�ke nájdete postele, skrine, stolièky<br />

a pod. Pritom v�dy vidíte podobu<br />

zvoleného predmetu. Tento hierarchický<br />

systém umo�òuje jednoduchú<br />

orientáciu v predmetoch. Takisto tu<br />

nájdete aj mo�nos� prepnutia medzi<br />

3D poh¾adom a projektom domu.<br />

88 PC REVUE 7/2004<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

Trial<br />

verzia<br />

Dom mô�ete zaèa� stava� hneï po<br />

štarte programu Floor Plan 3D. Program<br />

ponúka zaèiatok stavby ste<strong>na</strong>mi,<br />

ale nepochopite¾ne vynecháva základovú<br />

dosku. Na jej ulo�enie pred ste<strong>na</strong>mi<br />

musíte preto myslie� sami.<br />

Pokia¾ ide o steny, vyberáte si z hrúbky<br />

10, 15, 20 a 25 cm. Ponuka vyho-<br />

Tabu¾ka <strong>na</strong> vytvorenie druhého podla�ia<br />

tovenia stien obsahuje <strong>na</strong>sledujúce<br />

mo�nosti: steny štandardné, steny s výstu�ou,<br />

steny tehlové a steny betónové.<br />

Výšku existujúcich stien, výšku a šírku<br />

podlahovej lišty (sokla) mô�ete<br />

¾ubovo¾ne meni�.<br />

Hrúbka steny okrem uvedených<br />

rozmerov sa dá upravi� jedine vytvorením<br />

novej steny. Po tom, èo uzavriete<br />

steny a vytvoríte miestnos�,<br />

mô�ete zmeni� jej vlastnosti. Z kontextového<br />

menu si vyberáte oblo-<br />

�enie stien, podlahy a stropu. Medzi<br />

textúrami nájdete aj plávajúcu podlahu,<br />

obkladaèky, omietky a iné. Ak si<br />

chcete vytvori� v dome dve miestnosti,<br />

ktoré nie sú oddelené stenou, s<br />

rozliènými podlahami (<strong>na</strong>pr. obývaèku<br />

a kuchyòu), postaèuje medzi nimi<br />

<strong>na</strong>tiahnu� fiktívnu stenu. Tú síce<br />

neuvidíte v 3D poh¾ade, ale <strong>na</strong> pláne<br />

bude vyz<strong>na</strong>èená prerušovanou èiarou.<br />

Zmenu rovného tvaru steny <strong>na</strong>pr.<br />

<strong>na</strong> oblúkovú, lichobe�níkovú alebo<br />

pravouholníkovú vykonáte v kontextovom<br />

menu pou�itím funkcie Tvar.<br />

V ïalšej fáze „stavby“ domu mô-<br />

�ete umiestòova� okná a dvere. V programe<br />

Floor Plan 3D nájdete vyše sedemdesiat<br />

typov okien. Medzi nimi<br />

nájdete <strong>na</strong>ozaj všetko, èo asi budete<br />

potrebova�. Napríklad oblúkové okná,<br />

okná s ma¾ovaným sklom alebo okná<br />

so všakovakými mrie�kami. Pokia¾<br />

náhodou nenájdete tie vaše vysnívané<br />

okná, mô�ete si vytvori� nové.<br />

Okno<br />

<strong>na</strong> upravovanie<br />

predmetov,<br />

v tomto<br />

prípade<br />

sa špecifikujú<br />

vchodové<br />

dvere<br />

V tomto prípade zadávate výšku, šírku<br />

a hrúbku ok<strong>na</strong>, ale aj mno�stvo<br />

mrie�ok medzi ok<strong>na</strong>mi. Okná však<br />

nemô�ete umiestni�, ak majú výšku<br />

<strong>na</strong>d 2,04 m. Ich šírka nie je nijako<br />

obmedzená, mô�ete vytvori� <strong>na</strong>pr.<br />

okno so šírkou 20 metrov. Po vytvorení<br />

ok<strong>na</strong> mô�ete jeho vlastnosti<br />

ïalej meni�, dá sa meni� farba a materiál<br />

orámovania, dokonca volíte aj farbu<br />

skla.<br />

V prípade dverí v programe Floor<br />

Plan 3D nájdete vyše dvadsa� typov<br />

dverí. Tie sa upravujú podobne ako<br />

okná, ale majú jednu zvláštnos�. Dá sa<br />

v percentách <strong>na</strong>definova� stupeò otvorenia<br />

dverí, prièom tento údaj sa<br />

pou�ije pre 3D model. Pri vytváraní nových<br />

dverí mô�ete meni� aj ich tvar.<br />

Medzi mno�stvom všakovakých dverí<br />

nájdete aj nieko¾ko gará�ových brán.<br />

Tie majú väèšinou otváranie zhora.<br />

Z interiérových predmetov obsahuje<br />

Floor Plan 3D veci dennej potreby,<br />

<strong>na</strong>pr. práèky, chladnièky, sušièky,<br />

sporáky alebo digestory. Pomocou<br />

tohto programu si mô�ete <strong>na</strong>vrhnú�<br />

vlastnú kuchyòu, ale aj rozmiestnenie<br />

nábytku v jednotlivých miestnostiach.<br />

Pritom mô�ete pou�i� mno�stvo<br />

skriniek, stolièiek a stolov. Pri<br />

ka�dom predmete sa dajú meni� jeho<br />

vlastnosti: farba, materiál, výška<br />

umiestnenia <strong>na</strong>d podlahou. Pri kuchynských<br />

skrinkách mô�ete meni� aj<br />

tvar skla <strong>na</strong> predných dvierkach.<br />

V prípade spodných skriniek kuchynskej<br />

linky máte <strong>na</strong> výber odstránenie<br />

spojovacej lišty kuchynskej dosky<br />

a steny.<br />

Ak má váš dom nieko¾ko podla�í,<br />

potrebujete <strong>na</strong>jskôr vytvori� schody.<br />

Program obsahuje toèité, ale aj klasické<br />

schody. V prípade klasických<br />

schodov mô�ete vyu�i� konštrukciu s<br />

ostrovèekmi alebo postupné zatáèanie<br />

schodiska. Schody tak ako všetko<br />

v tomto programe sa dajú upravova�.<br />

Meníte materiál, farbu a všetky mo�né<br />

rozmery zábradlia. Pokia¾ nepou�ijete<br />

vopred pripravené schodisko,<br />

ale ho vytvárate sami, mô�ete dokonca<br />

meni� aj výšku, šírku a hrúbku<br />

schodu. Nenechajte si však vytváranie<br />

schodov <strong>na</strong>koniec. V tom prípade<br />

dôjde toti� k spomaleniu chodu programu<br />

pri generovaní schodiska.<br />

Ak sa chcete dosta� <strong>na</strong> ïalšie podla�ie,<br />

postaèí v ¾avom hornom rohu<br />

programu zmeni� v menu prvé podla�ie<br />

<strong>na</strong> druhé podla�ie. Po tejto operácii<br />

sa vám <strong>na</strong> obrazovke objaví nové<br />

okno. V òom si mô�ete vybra� z troch<br />

polo�iek. Prvou je Skopírova� vybranú<br />

úroveò <strong>na</strong> novú, prièom program iba<br />

skopíruje prvé podla�ie so všetkými<br />

ok<strong>na</strong>mi, dverami a ste<strong>na</strong>mi. Je dos�<br />

pozoruhodné, �e program skopíruje

aj vchodové dvere a umiestni ich <strong>na</strong><br />

poschodie. Ïalšou mo�nos�ou je<br />

vo¾ba Pou�i� vybranú úroveò pauzovania.<br />

V tomto prípade sa <strong>na</strong> druhé<br />

podla�ie neprekopíruje niè a toto<br />

podla�ie si vytvárate pod¾a samostatného<br />

návrhu. Táto vo¾ba je vhodná<br />

<strong>na</strong>jmä pri domoch s podkrovným<br />

podla�ím. A <strong>na</strong>koniec je tu mo�nos�<br />

Nezávislá úroveò, kde vám program<br />

dovolí budovanie úplne mimo predchádzajúceho<br />

plánu. Táto funkcia je<br />

praktická <strong>na</strong>pr. pri budovaní gará�e<br />

oddelene od domu.<br />

Ak si vytvoríte druhé podla�ie skopírovaním<br />

vybranej úrovne <strong>na</strong> novú<br />

alebo pou�itím vybranej úrovne pauzovania,<br />

budete vidie� prvé podla�ie<br />

zobrazené zoslabenými sivými èiarami.<br />

Pritom vidíte okrem stien aj okná,<br />

dvere a všetky interiérové predmety.<br />

Rov<strong>na</strong>ko to funguje, aj keï ste <strong>na</strong><br />

prvom podla�í, teda vidíte slabými<br />

sivými èiarami druhé podla�ie.<br />

Teraz mô�ete prejs� k stavbe strechy.<br />

V príslušnom oddelení máte <strong>na</strong><br />

výber z mno�stva striech, ktoré sa<br />

líšia buï materiálom, alebo sklonom<br />

škridiel. Ak si u� postavíte akúko¾vek<br />

strechu, mô�ete <strong>na</strong> òu prida� ïalšie<br />

3D poh¾ad <strong>na</strong> pôdorys<br />

elementy, <strong>na</strong>pr. strešné okná alebo<br />

vikiere. Na výber máte mno�stvo rozlièných<br />

okien: kruhové, štvorcové, ale<br />

aj iné. Ak si však medzi vikiermi<br />

vyberiete príliš krátky, strecha vikiera<br />

nebude úplne spojená s ostatnou<br />

strechou domu.<br />

Ak ste dokonèili strechu, je èas<br />

prejs� <strong>na</strong> exteriér. Floor Plan 3D<br />

ponúka mno�stvo predmetov a záhradného<br />

nábytku. Dovolí vám vytvori�<br />

si terasu alebo dokonca altánok.<br />

Takisto si mô�ete k vášmu domu<br />

vytvori� aj prístupovú cestu, vysadi�<br />

3D poh¾ad <strong>na</strong> vytvorený dom. Poh¾ady sa dajú otáèa� a <strong>na</strong>stavi� sa dá aj mierka.<br />

Nedoko<strong>na</strong>lé spojenie vikiera zo strechou<br />

nieko¾ko stromov, ohradi� celý pozemok<br />

zábradlím a vytvori� bránièku.<br />

Floor Plan 3D obsahuje mo�nos�<br />

zadávania ceny jednotlivých predmetov,<br />

tak�e si mô�ete vypoèíta�, ko¾ko<br />

ten váš dom bude vlastne stá�. Vytvori�<br />

sa dá aj databáza dodávate¾ov<br />

príslušných predmetov, z ktorej si<br />

potom u� jednoducho vyberáte. Pri<br />

urèovaní ceny nezabudnite pripoèíta�<br />

sumu za prácu.<br />

Floor Plan 3D vïaka detailnému<br />

manuálu s ilustraènými obrázkami<br />

pomáha vlastníkom pozemkov, ktorí<br />

sa nevedia rozhodnú�, ako by ten ich<br />

vysnívaný dom mal vlastne vyzera�.<br />

V programe sa myslelo <strong>na</strong>ozaj<br />

<strong>na</strong> všetko, nájdete tu ve¾a detailov<br />

a predmety si mô�ete prispôsobova�.<br />

Keï�e Floor Plan 3D obsahuje aj modul<br />

<strong>na</strong> odha¾ovanie zrejmých chýb,<br />

nedovolí vám urobi� nijakú chybu. Ak<br />

sa bojíte fi<strong>na</strong>nènej stránky, <strong>na</strong>definujte<br />

si pre ka�dý predmet cenu a uvidíte,<br />

ko¾ko vás stavba bude stá�.<br />

Výhodou je aj to, �e v dodávke<br />

programu a èiastoène aj <strong>na</strong> stránke<br />

programu (<strong>www</strong>.floorplan.cz) máte k<br />

dispozícii mno�stvo projektov, ktoré<br />

si mô�ete upravova�. Skúšobnú verziu<br />

programu Floor Plan 3D nájdete<br />

aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD REVUE v tomto èísle.<br />

Oproti úplnej edícii neobsahuje kni�nicu<br />

500 3D predmetov a nemá ani<br />

vzorové príklady.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mo�nos� <strong>na</strong>definovania cien materiálov<br />

☺ Mo�nos� prispôsobenia existujúcich<br />

predmetov<br />

� Pri komplikovaných stavbách sa vy�adujú<br />

vysoké hardvérové po�iadavky, i<strong>na</strong>k je práca<br />

programu pomalá<br />

Ce<strong>na</strong>: 2499 Sk (2100 Sk bez DPH)<br />

Výrobca: IMSI<br />

Èeská lokalizácia: Execd<br />

Predajca: Execd<br />

Peter Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Minimálne hardvérové po�iadavky:<br />

Windows 98/Me/2000/XP<br />

Pentium 166, 64 MB RAM<br />

100 MB <strong>na</strong> pevnom disku<br />

SVGA Hi−color<br />

CD−ROM<br />

Internet Explorer 5.5<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.floorplan.cz

S O F T W A R E<br />

Registry Monitor 6.10 Nájdete<br />

Systémová databáza Windows nesúca<br />

názov Registry je pre mnohých pou�ívate¾ov<br />

záhadou. Podaktorým <strong>na</strong>skakujú<br />

zimomriavky u� pri pomyslení<br />

<strong>na</strong> to, �e by do nej mali ruène zasahova�,<br />

pre iných je zasa takáto práca<br />

ka�dodenným chlebíkom. Okrem zdokumentovaných<br />

k¾úèov, podk¾úèov a<br />

hodnôt obèas treba upravova� aj k¾úèe,<br />

resp. hodnoty, s ktorými pracuje urèitá<br />

konkrét<strong>na</strong> aplikácia. Vo väèšine prípadov<br />

sa však nemo�no dopracova� k jej<br />

technickej dokumentácii, a tak jediným<br />

riešením je pozrie� sa aplikácii <strong>na</strong><br />

zúbky pomocou špecializovaných nástrojov.<br />

Jednou z mo�ností je Registry<br />

Monitor, ktorého názov hovorí sám za<br />

seba.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Tento<br />

malièký program s ve¾kos�ou iba 72<br />

KB nie je vôbec potrebné inštalova�,<br />

staèí ho jednoducho stiahnu� a rozbali�.<br />

Funguje pod Windows 9x/Me/<br />

NT/2K/XP, k dispozícii sú dokonca aj<br />

verzie pre 64-bitové Windows.<br />

SYSTÉMOVÉ PO�IADAVKY. Program<br />

pobe�í aj <strong>na</strong> tých <strong>na</strong>jpomalších<br />

poèítaèoch, no jeho reál<strong>na</strong> pou�ite¾nos�<br />

závisí od mno�stva monitorovaných<br />

k¾úèov. Implicitne toti� program<br />

zaz<strong>na</strong>menáva všetky aktivity<br />

registraènej databázy a pomalšie po-<br />

90 PC REVUE 7/2004<br />

<strong>na</strong> CD REVUE shareware<br />

èítaèe spomenutý nápor nebudú zvláda�.<br />

PRÁCA S PROGRAMOM. Registry<br />

Monitor sa skladá z jedného hlavného<br />

ok<strong>na</strong>, rozdeleného do nieko¾kých ståpcov.<br />

V prvom sa zobrazuje èíslo udalosti,<br />

v druhom èas, tretí ståpec zobrazuje<br />

názov procesu, ktorý udalos�<br />

vyvolal, vo štvrtom je typ udalosti<br />

(<strong>na</strong>pr. CloseKey, QueryKey), v piatom<br />

je výsledok operácie a <strong>na</strong>pokon šiesty<br />

poskytuje dodatoèné informácie.<br />

Po spustení zaène Registry Monitor<br />

automaticky monitorova� všetky<br />

programy pristupujúce k registraènej<br />

databáze. V závislosti od okolností<br />

mô�e by� prístupov ve¾mi ve¾a,<br />

preto celkom urèite príde vhod mo�nos�<br />

doèasne pozastavi� monitorovanie<br />

pomocou File > Capture Events.<br />

Všetky zaz<strong>na</strong>menávané údaje sa dajú<br />

ulo�i� do súboru a následne opä�<br />

<strong>na</strong>èíta�. V ponuke Edit nájdeme<br />

okrem obligátnych funkcií aj jednu<br />

<strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš zaujímavú s názvom Regedit<br />

Jump. Monitorovanie je síce<br />

pekná vec, no jednotlivé k¾úèe majú<br />

neraz krkolomne zlo�ité a dlhé názvy,<br />

otvára� ich ruène je preto priam<br />

utrpenie. Naš�astie spomenutá funkcia<br />

túto nudnú operáciu urobí za vás,<br />

staèí si iba oz<strong>na</strong>èi� záz<strong>na</strong>m a funkciu<br />

pou�i� – Registry Monitor sám spustí<br />

editor registraènej databázy a otvorí<br />

potrebný k¾úè, resp. podk¾úè. Ak robíte<br />

hlbší prieskum, mô�e by� spomenutá<br />

funkcia neocenite¾nou pomôckou,<br />

preto�e ruèné otváranie všetkých<br />

k¾úèov by vy�adovalo mno�stvo<br />

èasu a aj obrovskú dávku trpezlivosti.<br />

Dodatoèné <strong>na</strong>stavenia nájdeme v<br />

ponuke Options. Okrem iného je tu<br />

<strong>na</strong>pr. mo�nos� obmedzi� poèet záz<strong>na</strong>mov<br />

(History Depth), zapnú� automatické<br />

rolovanie (Auto Scroll) alebo<br />

zmeni� <strong>na</strong>stavenie farieb. Bezpochyby<br />

<strong>na</strong>jmocnejšia je však funkcia<br />

Filter/Highlight. Pou�ívate¾ väèšinou<br />

toti� nemusí sledova� všetku aktivitu<br />

a potrebuje sa sústredi� iba <strong>na</strong> jeden<br />

konkrétny program, no a presne to<br />

mo�no dosiahnu� <strong>na</strong>stavením filtra.<br />

V závislosti od <strong>na</strong>stavení potom filter<br />

zaz<strong>na</strong>menáva èítanie, zápisy,<br />

úspešné i neúspešné pokusy (medzi<br />

neúspešné patrí <strong>na</strong>pr. pokus o èítanie<br />

neexistujúceho k¾úèa). Prirodzene, vo<br />

filtri mo�no pou�íva� aj zástupné<br />

z<strong>na</strong>ky (wildcards).<br />

Ak musíte z nejakého dôvodu<br />

monitorova� viacero programov, potom<br />

sa vám urèite zídu filtre Exclude<br />

a Highlight. V tom prvom prípade si<br />

mô�ete <strong>na</strong>stavi�, ktoré aplikácie bude<br />

program ignorova�, a v druhom zasa,<br />

ktoré zvýrazní. Ak <strong>na</strong>príklad existuje<br />

program generujúci ve¾a po�iadaviek<br />

<strong>na</strong> èítanie, ktoré iba zbytoène zväèšujú<br />

výsledný súbor èi spoma¾ujú monitorovanie,<br />

mo�no ho ve¾mi jednoducho<br />

eliminova�. Naopak, záz<strong>na</strong>my<br />

aktivít dôle�itého programu sa dajú<br />

farebne odlíši� zapísaním jeho me<strong>na</strong><br />

do po¾a Highlight. V ponuke Options<br />

sa <strong>na</strong>chádza aj polo�ka Clock Time,<br />

ktorá „<strong>na</strong>turalizovaný“ èas v druhom<br />

ståpci upraví do zrozumite¾nej podoby.<br />

Mo�no sa to bude zda� paradoxné,<br />

ale program zrejme <strong>na</strong>jviac vyu�ijú<br />

programátori. Tvrdenie, �e programátor<br />

by sám mal ma� <strong>na</strong>jlepší preh¾ad<br />

o svojom programe, vo sférach<br />

vysokoúrovòového programovania<br />

ve¾mi neplatí. Rôzne komponenty<br />

ActiveX, resp. databázové stroje mô-<br />

�u neraz vzia� svoj (a teda i programátorov)<br />

osud do vlastných rúk a zaèa�<br />

šarapati�. Ak sa takýto problém<br />

vyskytne a nejakým spôsobom súvisí<br />

s registraènou databázou, nie je problém<br />

diagnostikova� ho pomocou Registry<br />

Monitora.<br />

Druhou mo�nos�ou bude vyu�itie<br />

programu pri písaní všakovakých<br />

šikovných utilít, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> zálohovanie<br />

<strong>na</strong>stavení urèitých aplikácií. Jednoducho<br />

si pozriete, ktoré k¾úèe aplikácia<br />

èíta, a hneï je jasné, èo treba<br />

zálohova�.<br />

Nie je �a�ké dovtípi� sa, �e program<br />

sa dá vyu�i� aj <strong>na</strong> investigatívnu èinnos�<br />

pochybného morálneho charakteru.<br />

Je <strong>na</strong>príklad pomerne jednoduché<br />

zisti�, do ktorých k¾úèov si príslušný<br />

sharewarový program ukladá údaj o<br />

dátume inštalácie. Neustálym mazaním<br />

tohto údaja je mo�né umelo predl�ova�<br />

„trvanlivos�“ softvéru, èo si<br />

však niektorí autori programov u�<br />

uvedomujú, a tak <strong>na</strong>príklad Secure Notes<br />

Organizer Registry Monitor nemilosrdne<br />

vypí<strong>na</strong>.<br />

ZÁVER. Registry Monitor je skvelá<br />

pomôcka pre vývojárov, programátorov<br />

i administrátorov. Pracuje pod<br />

všetkými verziami Windows, ovládanie<br />

je jednoduché a poèas testovania<br />

ani raz nespadol (platí to aj pre predchádzajúce<br />

verzie, pou�ívam ho u� pä�<br />

rokov <strong>na</strong> platformách NT/Win2000).<br />

Viac ako samotný program je dôle�itá<br />

stránka <strong>www</strong>.sysinter<strong>na</strong>ls. com, ktorú<br />

by mal poz<strong>na</strong>� ka�dý profesionál.<br />

Okrem Registry Monitora tu nájdete<br />

jeho súborovú obdobu File Monitor,<br />

ïalej Process Explorer, NTFS ovládaè<br />

pre MS DOS atï. Porov<strong>na</strong>te¾nú zbierku<br />

nástrojov, ktoré sú zadarmo, podaktoré<br />

<strong>na</strong>vyše aj so zdrojovým kódom,<br />

by ste inde veru iba �a�ko <strong>na</strong>šli.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Podpora všetkých verzií Windows<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.sysinter<strong>na</strong>ls.com/<br />

ntw2k/source/regmon.shtml<br />

Ivan Zernovác ml.

Ulead DVD Movie Factory 3 Standard<br />

Ïalším príspevkom do série èoraz populárnejších<br />

DVD authoringových programov je DVD Movie Factory<br />

vo verzii 3 od spoloènosti Ulead. Program je<br />

pod¾a Ulead <strong>na</strong> ovládanie nenároèné riešenie All-in-<br />

One pre pou�ívate¾ské potreby DVD authoringu. DVD<br />

Movie Factory 3 oproti predošlej verzii prináša viaceré<br />

zdoko<strong>na</strong>lenia. Okrem zlepšenej kompatibility<br />

importovania súborov zmenou prešli aj funkcie <strong>na</strong>pa¾ovania<br />

<strong>na</strong> CD a DVD èi sekcia efektov.<br />

Program <strong>na</strong> disku zaberie o nieèo viac ako 300<br />

MB, dostatoène ve¾ký priestor <strong>na</strong> disku si však tre-<br />

Jednoduchos� ovládania sa stáva hlavným mottom produktov Ulead; ani v tomto<br />

programe sa nestratíte v spleti menu<br />

ba vyhradi� <strong>na</strong> spracúvané filmy, prípadne <strong>na</strong> video<br />

s�ahované z kamery. Program disponuje u� klasicky<br />

priamoèiarou inštaláciou s krátkym zdr�aním v<br />

prípade, �e chcete doinštalova� prehrávaè Quick<br />

Time a kodeky Windows Media. Pracovné prostredie<br />

je jednoz<strong>na</strong>ène orientované <strong>na</strong> domáci sektor a<br />

<strong>na</strong> zaèí<strong>na</strong>júcich pou�ívate¾ov, ale pohàda� by ním<br />

nemal ani skúsený pou�ívate¾, ktorému takýto program<br />

umo�ní rýchlo a jednoducho vyrobi� DVD disky<br />

v slušnej kvalite. Pou�ívate¾ské prostredie programu<br />

je ve¾mi podobné ostatným programom z portfólia<br />

Ulead, a tak sa pou�ívatelia, ktorí u� pracovali<br />

s inými programami z produkcie tejto spoloènosti,<br />

v òom nestratia. Pou�ívate¾ sa však nestratí ani prípade,<br />

�e s ním bude pracova� po prvý raz – celý<br />

program je toti� optimalizovaný <strong>na</strong> jednoduchos�<br />

ovládania a preh¾adnos�. Z pracovného prostredia<br />

programu len málokedy zablúdite do menu.<br />

Po prvom spustení úvodný dialóg zis�uje, aký<br />

projekt pou�ívate¾ hodlá vytvori�, a tomu prispôsobí<br />

pou�ívate¾ské rozhranie. Na výber je z projektov,<br />

ktoré sa konèia ulo�ením finálneho projektu <strong>na</strong><br />

DVD, VCD alebo SVCD. V <strong>na</strong>sledujúcom kroku mo�no<br />

okrem vlo�enia videosekvencií aj s�ahova� video<br />

z kamery, z DVD-Video, PC TV tunera, ale <strong>na</strong>príklad<br />

aj z klasického VHS videa. Stiahnuté èi vlo�ené<br />

video sa dá v tomto kroku striha� a usporadúva� <strong>na</strong><br />

èasovej osi, prípadne pridáva� titulky. Titulky sa <strong>na</strong><br />

rozdiel od predchádzajúcej verzie programu dajú<br />

umiestni� <strong>na</strong> ¾ubovo¾né miesto, nielen do spodnej<br />

èasti filmu. K vlo�eným videosekvenciám mo�no<br />

<strong>na</strong>hovori� vlastný komentár èi hudobné pozadie.<br />

Okrem videosekvencií program umo�òuje vlo�i� aj<br />

bitmapové obrázky v rôznych formátoch. V <strong>na</strong>sledujúcom<br />

kroku je mo�né vytvori� si vlastné grafické<br />

menu. Program u� klasicky v tomto kroku ponúka<br />

<strong>na</strong> výber z ve¾kého mno�stva (tentoraz 75) vopred<br />

pripravených podkladov vo ve¾mi dobrej grafickej<br />

kvalite. V prípade, �e sa odhodláte vytvori� si<br />

vlastné menu, mo�no do pozadia pou�i� <strong>na</strong>miesto<br />

statickej bitmapy aj video.<br />

V predposlednom kroku program ponúka náh¾ad<br />

<strong>na</strong> vytvorené video. Finálny krok<br />

ponúka <strong>na</strong>pálenie výsledného produktu<br />

<strong>na</strong> CD èi DVD. V prípade, �e<br />

disponujete iba funkène mierne<br />

oklieštenou verziou Standard, budete<br />

musie� o�elie� <strong>na</strong>pa¾ovaciu funkciu<br />

programu. Pokroèilejšia verzia<br />

však umo�òuje <strong>na</strong>pa¾ovanie vo formáte<br />

DVD-VR èi <strong>na</strong> DVD-RAM, DVD-<br />

RW médiá priamo z prostredia<br />

programu. Verzia Standard je oproti<br />

funkènejšiemu súrodencovi ešte<br />

oklieštená o program Ulead DVD<br />

Player, ale <strong>na</strong>jmä o mo�nos� importu<br />

videa so zvukovou stopou kódovanou<br />

vo formáte AC3. Finesou po<br />

vytvorení CD èi DVD média je<br />

vytvorenie etikiet pomocou zabu-<br />

dovaného programu. Trocha problematické<br />

však v tomto prípade<br />

bolo pou�ívanie etiketovacích hárkov,<br />

ktoré program nemal v zoz<strong>na</strong>me<br />

– pou�ívanie takýchto hárkov je toti� z<strong>na</strong>ène s�a-<br />

�ené. V praxi to z<strong>na</strong>mená, �e spo¾ahlivo potlaèíte len<br />

z<strong>na</strong>èkové etiketovacie hárky, <strong>na</strong> potlaè lacnejších,<br />

nez<strong>na</strong>èkových hárkov musíte pou�i� iný program.<br />

Ulead DVD Movie Factory 3 je solídny program,<br />

pomocou ktorého s minimom úsilia vytvoríte slušný<br />

výsledok, za ktorý sa nebudete musie� vonkoncom<br />

hanbi�. Jeho výhodou je, �e <strong>na</strong>priek svojej jednoduchosti<br />

vám striktne nepodsúva vlastné riešenia,<br />

ale do podstatnej miery umo�òuje aj vaše vlastné<br />

zásahy. To všetko dostanete za priaznivú cenu, ktorá<br />

len o málo presahuje hranicu 2000 korún.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2011Sk (1690 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Syntex Bratislava<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové po�iadavky: Procesor: Intel Pentium III 800 MHz,<br />

AMD Athlon 800 MHz alebo lepší<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows 98 SE/2000/Me/XP<br />

Operaèná pamä�: 256 MB RAM (odporúèa sa aspoò 512 MB)<br />

Miesto <strong>na</strong> disku: 400 MB <strong>na</strong> <strong>na</strong>inštalovanie programu, ïalšie<br />

miesto <strong>na</strong> projekty (rádovo gigabajty)<br />

Iné po�iadavky: DirectX 9.0, zvuková karta, rozlíšenie aspoò<br />

800 × 600 bodov<br />

S O F T W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

SHAREWAROVÉ OKIENKO Nájdete<br />

AbsoluteFTP v2.2.5<br />

Opis: FTP klient pre Win95-XP; výrobca ponúka obdobný produkt <strong>na</strong> šifrovaný<br />

SSH2 prenos súborov pod názvom SecureFX<br />

Vlastnosti:<br />

� prostredie programu v štýle Windows Explorera podporuje presun súborov<br />

medzi lokálnym a vzdialeným systémom pomocou myši, resp. vkladanie príslušných<br />

adries URL súborov cez pamä�ovú schránku; je mo�ný obojsmerný prenos<br />

viacerých súborov medzi lokálnym poèítaèom a jedným alebo viacerými servermi<br />

súèasne; typ prenosu (ASCII, resp. binárny) jednotlivých druhov súborov program<br />

urèuje <strong>na</strong> základe informácií obsiahnutých v editovate¾nej databáze prípon<br />

� podpora prenosu súborov cez proxy/firewall aplikácie Socks 4/5, CSM,<br />

WinGate, WinProxy, Raptor a ïalšie<br />

� program v prípade prerušenia spojenia so vzdialeným systémom umo�òuje<br />

automatické znovu<strong>na</strong>dviazanie spojenia a ukonèenie všetkých nedokonèených<br />

prenosových úloh; je k dispozícii aj funkcia udr�iavania spojenia, aby sa predišlo<br />

odpojeniu zo strany servera po uplynutí definovaného èasu neèinnosti<br />

� po <strong>na</strong>dviazaní spojenia je mo�né aj ruèné zadávanie všetkých dostupných<br />

inštrukcií <strong>na</strong> ovládanie FTP servera<br />

� funkcia synchronizácie umo�òuje volite¾ným spôsobom synchronizova�<br />

obsah lokálneho a vzdialeného adresára (volite¾ne aj so štruktúrou podadresárov);<br />

je podporovaný aj prenos súborov medzi adresármi vzdialeného systému<br />

a takisto priamy prenos súborov zo servera <strong>na</strong> iný server<br />

� prenosové úlohy sa dajú aktivova� aj z príkazového riadka, èo umo�òuje ich<br />

plánovanie a automatické spúš�anie<br />

� je k dispozícii aj funkcia editovania súborov ulo�ených <strong>na</strong> vzdialenom systéme,<br />

ktorá spoèíva v prenose súboru <strong>na</strong> lokálny systém, jeho modifikácii v príslušnom<br />

type editora a opätovnom prenose <strong>na</strong> vzdialený systém po ukonèení editácie<br />

� je mo�ný import databáz z CuteFTP a WS_FTP aplikácií<br />

� medzi ïalšie funkcie patrí <strong>na</strong>pr. vymazávanie súborov a adresárov <strong>na</strong> vzdialenom<br />

systéme, mo�nos� zmeny prístupových práv súborov <strong>na</strong> serveri (pokia¾<br />

je u�ívate¾ovi funkcia povolená), korekcia èasových zón pri porovnávaní dátumu<br />

a èasu vytvorenia súborov, konverzia malých a ve¾kých písmen v názvoch<br />

súborov, tvorba záz<strong>na</strong>mu o komunikaèných aktivitách programu a pod.<br />

Autor: VanDyke Software Inc. USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.sk<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.vandyke.com<br />

Page Updater II v1.0<br />

Opis: nástroj pre Win95-XP umo�òujúci u�ívate¾om modifikova� vybrané èasti<br />

webových stránok aj bez detailnej z<strong>na</strong>losti ich tvorby<br />

Vlastnosti:<br />

� program pracuje v dvoch re�imoch – administrátorskom a u�ívate¾skom;<br />

v prvom menovanom móde tvorca (správca) domovskej stránky definuje<br />

92 PC REVUE 7/2004<br />

adresy HTTP jednotlivých<br />

webových dokumentov<br />

a ich èastí<br />

(pasá�í), ktoré treba<br />

modifikova� (aktualizova�),<br />

a túto definíciu<br />

spolu s FTP adresou<br />

servera, prihlasovacím<br />

menom a heslom <strong>na</strong><br />

FTP prenos ulo�í do definièného súboru v špecifickom formáte<br />

� u�ívate¾ (majite¾) stránky mô�e následne aj bez potreby detailnej z<strong>na</strong>losti zásad<br />

tvorby webových stránok po zadaní hesla zvolené pasá�e jednotlivých stránok<br />

¾ubovo¾ne modifikova�; mô�e ís� <strong>na</strong>pr. o aktuálne oz<strong>na</strong>my, akciové ponuky a pod.;<br />

vzh¾ad modifikovaných stránok mo�no lokálne prezrie� internetovým prehliadaèom<br />

a následne ich prenies� cez protokol FTP <strong>na</strong> príslušný server; v prípade, �e došlo<br />

k ne�iaducej úprave niektorej stránky, dá sa zo zálohy vyvola� jej pôvodný obsah<br />

� pri editovaní textu má u�ívate¾ k dispozícii základné funkcie, ako je <strong>na</strong>pr. práca<br />

s pamä�ovou schránkou, vo¾ba typu, ve¾kosti a farby písma, vlo�enie a odstránenie<br />

riadka, paragrafu, resp. hypertextového odkazu, vkladanie symbolov atï.<br />

� základné funkcie programu mo�no ovláda� klávesovými skratkami, program<br />

je vybavený aj funkciou zis�ovania existencie novších verzií programu <strong>na</strong><br />

domovskej stránke<br />

Autor: Computer Idea Enterprises LLC, USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 50 USD<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.cidenterprises.com/pageupdater<br />

PECompact v2.21<br />

<strong>na</strong> CD REVUE<br />

Opis: program <strong>na</strong> kompresiu spúš�ate¾ných súborov vo formáte PE<br />

Vlastnosti:<br />

� program umo�òuje pomocou kompresných algoritmov skráti� då�ku EXE,<br />

DLL, SCR, OCX a iných súborov vo formáte PE, ktoré sa po spustení dekomprimujú<br />

priamo do pamäte RAM a následne spúš�ajú; kompresia spúš�ate¾ných<br />

súborov umo�òuje zmenši� nároky <strong>na</strong> diskovú kapacitu a pri rýchlych poèítaèoch<br />

aj skráti� dobu spúš�ania aplikácií vzh¾adom <strong>na</strong> výrazné skrátenie<br />

doby èítania súboru z pamä�ového média (<strong>na</strong>pr. CD-ROM)<br />

� program umo�òuje aplikáciu rôznych kompresných metód vrátane FFCE,<br />

aPLib, BriefLZ a LZMA a aj algoritmy <strong>na</strong> kontrolu integrity (CRC32) a šifrovanie<br />

súboru; jednotlivé kompresné metódy sa líšia kompresným pomerom,<br />

resp. rýchlos�ou dekompresie; je mo�né pou�íva� aj viaceré varianty zavádzacieho<br />

modulu s rôznou mierou testovania integrity súboru, resp. ochrany<br />

proti reverznej a<strong>na</strong>lýze kódu<br />

� pred aplikáciou kompresie je mo�né realizova� „oèistenie“ súborov od nepotrebných<br />

informácií (nevyu�ité multimediálne moduly, èas� súboru presahujúcu<br />

då�ku deklarovanú v hlavièke a pod.)<br />

� poradie a druh pou�itých algoritmov sa spolu s ïalšími <strong>na</strong>staveniami ukladá<br />

vo forme projektu; zvolené súbory mo�no s definovaným <strong>na</strong>stavením kom-

primova� buï v rámci grafického rozhrania programu,<br />

alebo z príkazového riadka<br />

� komprimovaný program sa dá otestova� z h¾adiska<br />

funkènosti priamo z prostredia programu a<br />

v prípade, �e došlo nevhodným typom kompresie<br />

k jeho znefunkèneniu, mo�no sa vráti� k zálohovanej<br />

kópii nekomprimovaného súboru<br />

Autor: Bitsum Technologies, USA<br />

Štatút programu: freeware <strong>na</strong> nekomerèné vyu�itie, resp.<br />

shareware, skúšobná doba 3 dni<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD pri pou�ití <strong>na</strong> kompresiu jednej<br />

aplikácie<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.bitsum.com<br />

Text Monkey PRO v1.0.1<br />

Opis: nástroj <strong>na</strong> rôzne pomocné úpravy <strong>na</strong>písaného<br />

textu pre Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

� program vykonáva zvolené úpravy textu<br />

vlo�eného do pamä�ovej schránky, ktorý mo�no<br />

následne prenies� do pôvodnej aplikácie (textový<br />

editor, editor emailových správ a pod.)<br />

� rozhranie programu je preh¾adne èlenené do<br />

viacerých sekcií obsahujúcich príbuzné funkcie:<br />

úprava emailových správ, úprava dokumentov<br />

HTML, operácie s medzerami, riadkami a pod.<br />

� jednou zo základných funkcií je skracovanie<br />

a spreh¾adnenie emailových správ, keï mo�no<br />

odstraòova� jednoduché aj viacnásobné „zobáèiky“<br />

<strong>na</strong> zaèiatku ka�dého riadka citovaného textu,<br />

odstraòova� prebytoèné medzery a prázdne<br />

riadky, prípadne text správy preh¾adne formátova�<br />

� funkcie programu sa dajú pou�i� aj <strong>na</strong> èistenie<br />

dokumentov HTML od tagov HTML, dekódovanie<br />

z<strong>na</strong>kových konštánt HTML, mazanie zbytoèných<br />

prázdnych riadkov, medzier a tabulátorov a pod.<br />

� medzi u�itoèné funkcie patrí aj operácia definovaného<br />

odsadenia textu, konverzia malých a ve¾kých<br />

písmen, konverzia textu do formátu HTML èi hexadecimálneho<br />

výpisu, triedenie textu pod¾a abecedy<br />

alebo èísla vo zvolenom ståpci, resp. aj då�ky riadkov<br />

(vzostupné, zostupné èi náhodné), automatické èíslovanie<br />

odrá�ok, konverzia medzier a tabulátorov,<br />

odstránenie alebo konverzia OEM grafiky a iných<br />

z<strong>na</strong>kov definovaných u�ívate¾om atï.<br />

� ¾ubovo¾nú úpravu textu mo�no anulova� prostredníctvom<br />

funkcie UNDO; samozrejmos�ou je<br />

operácia vyh¾adávania a náhrady textových<br />

re�azcov (v jednom prechode je mo�né realizova�<br />

náhradu štyroch rôznych re�azcov inými), k dispozícii<br />

je aj štatistika poètu z<strong>na</strong>kov, slov a riadkov,<br />

frekvencie výskytu zvoleného re�azca a pod.<br />

S O F T W A R E<br />

� program sa dá pou�i� aj ako prehliadaè a jednoduchý<br />

editor obsahu pamä�ovej schránky s mo�nos�ou<br />

ulo�enia jej aktuálneho obsahu do súboru<br />

Autor: Boxer Software, USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 10 dní<br />

(je k dispozícii aj oklieštená freewarová verzia programu)<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.boxersoftware.com<br />

Peter Hubinský<br />

Registrácia shareware programov<br />

za slovenské koruny <strong>www</strong>.avir.sk<br />

AVIR

S O F T W A R E G A M E S Y<br />

Krok, ktorý podnikli v Polyphony Digital, aby<br />

utíšili hlad po vyvíjanom Gran Turismo 4,<br />

sa dá chápa� rôzne. Keby <strong>na</strong> prvom mieste<br />

bol fanúšik a hráèi, bolo by to zadarmo (tu je diskutabilná<br />

forma distribúcie). Ak je prioritou marketing<br />

a distribútor, smrdí to komerènos�ou. Veï<br />

celý herný biznis je o peniazoch. Máme plati� za<br />

hrate¾né demo?<br />

Ak sa pozeráte <strong>na</strong> Gran Turismo 4: Prologue (GTP)<br />

ako demo, jeho zadová�enie nemá vôbec zmysel. Ste<br />

trpezliví a doká�ete poèka� ešte nejaký ten mesiac<br />

<strong>na</strong> finálnu verziu? V tomto momente u� ïalej nemusíte<br />

èíta�. Samozrejme, len ak sa nechcete dozvedie�,<br />

ako nové GT4 bude vyzera�. Pokia¾ nemô�ete<br />

zaspa� bez poriadneho nádychu z kanistra benzínu,<br />

èo máte pri posteli, spíte <strong>na</strong> bloku motora v rukaviciach<br />

a GT z<strong>na</strong>mená pre vás všetko, nie je <strong>na</strong>jmenší<br />

dôvod, preèo by ste GTP nemali ma�.<br />

GTP sa tvári ako plnohodnotná hra. Osobne som<br />

bol krátko po spustení vo vytr�ení, �e <strong>na</strong>ozaj dr-<br />

�ím v rukách finálnu verziu. Hra sa tak aj tvári a<br />

po nieko¾kých hodinách vás vyvedie z omylu – <strong>na</strong><br />

GT4 si ešte treba poèka�. V poslednom èase sa zaèali<br />

objavova� špekulácie, ktoré tvrdili, �e európska<br />

verzia GT4 vyjde a� zaèiatkom roku 2005. Sa-<br />

94 PC REVUE 7/2004<br />

Gran Turismo 4<br />

motný tvorca série Kazunori<br />

Yamauchi to však poprel a titul<br />

GT4 by sa mal aj v Európe objavi� koncom roka<br />

(november). Dos� bolo teórie. Dr�te sa, ideme z<br />

kopca!<br />

Základ GTP tvoria jazdné skúšky a mód Arcade.<br />

Zaèneme autoškolou, <strong>na</strong>d ktorou strávite pravdepodobne<br />

<strong>na</strong>jviac èasu. Je rozdelená <strong>na</strong> 5 okruhov pod¾a<br />

ob�a�nosti skúšok. Najjednoduchšie sú zelené testy.<br />

Nauèíte sa správne vybera� jednoduché zákruty a<br />

brzdi�. Pred ka�dým štartom je vám precízne opísaná<br />

situácia a to, èo od vás hra vy�aduje. Jednotlivé<br />

lekcie sú limitované èasom a uspie� mô�ete iba <strong>na</strong><br />

prvých troch miestach. Získa� zlato alebo striebro<br />

vy�aduje pozorné študovanie trate a citlivé ovládanie.<br />

Fyzikálny model je <strong>na</strong>ozaj doko<strong>na</strong>lý a ka�dá chybièka<br />

sa poèíta (o òom si povieme neskôr). Po absolvovaní<br />

zelených lekcií <strong>na</strong>sledujú èoraz �a�šie úlohy.<br />

V �ltom okruhu budete brzdi� vo vysokých rýchlostiach,<br />

budete sa s<strong>na</strong>�i� udr�a� auto <strong>na</strong> ceste a pritom<br />

nezhodi� ku�ele a zastavi� <strong>na</strong> presne vymedzenom<br />

mieste. Modrý okruh sa zameriava <strong>na</strong> vyberanie krkolomných<br />

90-stupòových zákrut pri vysokých rýchlostiach.<br />

Posledný, povinný èervený okruh vás <strong>na</strong>uèí<br />

podobne ako predchádzajúce zapamäta� si tra� a<br />

akcelerova� s výkonným autom. Rozbehnú� sa s Viperom<br />

bez zapnutého traction control je <strong>na</strong>ozaj fuš-<br />

ka. Tu nestaèí zošliapnu� pedál <strong>na</strong> podlahu. Kolesá sa<br />

pri plnom plyne pretáèajú aj po zaradení tretieho<br />

prevodového stupòa! Práca s plynom je pri tomto<br />

teste dôle�itá. Akoby to nestaèilo, s postupným prechádzaním<br />

úloh je èas potrebný <strong>na</strong> úspešné absolvovanie<br />

skúšky èoraz neúprosnejší. Posledný test –<br />

slalom medzi ku�e¾mi – budete nenávidie�! Piaty fialový<br />

okruh skúšok je nepovinný, tu sa budete s<strong>na</strong>�i�<br />

zu�itkova� všetky <strong>na</strong>dobudnuté skúsenosti z predchádzajúcich<br />

kurzov. Posledných pä� testov sú ostré<br />

preteky, v ktorých majú súperi pred vami nieko¾kosekundový<br />

náskok. K dispozícii je v�dy nieko¾ko kôl<br />

v závislosti od trate a je len <strong>na</strong> vás, s akým umiestnením<br />

sa uspokojíte. Ka�dé jedno zaváhanie, zlé<br />

<strong>na</strong>èasovanie, skoré brzdenie alebo, <strong>na</strong>opak, neskoré<br />

zošliapnutie plynu sa poèíta. Úspešné dokonèenie<br />

testu odomyká nové autá, s ktorými sa mô�ete do<br />

sýtosti vyblázni� v móde Arcade. Oddych medzi jednotlivými<br />

farebnými okruhmi poskytujú tzv. Lunch<br />

Break pauzy, ktoré nie sú obmedzené èasom.<br />

Druhý herný mód Arcade umo�òuje jazdy <strong>na</strong><br />

vopred pripravených piatich tratiach, <strong>na</strong> ktorých<br />

ste skladali skúšky. Ak absolvujete všetky kurzy,<br />

trate poznáte <strong>na</strong>spamä� a je èas da� si sú�a� s AI.<br />

Ob�a�nos� je diskutabilná, zatia¾ èo pri testoch ste<br />

robili maximum, aby ste dosiahli potrebný èas, pri<br />

móde Arcade sa mô�ete uvo¾ni�. Oponenti sú aj <strong>na</strong>

<strong>na</strong>jvyššej ob�a�nosti mäkkí (dá sa aj podvádza� skracovaním<br />

trate). V zákrutách strácajú drahocenné stotiny<br />

a robia èasto chyby. Dôle�ité je zvládnu� vyberanie<br />

zákrut pri vysokých rýchlostiach a jemne pracova�<br />

s plynom a brzdou. Na ponúkaných tratiach si<br />

isto nájdete bezpeèné úseky, <strong>na</strong> ktorých je <strong>na</strong>jlepšie<br />

predbehnú� súpera. Nájdete medzi nimi okruhy Fuji<br />

Speedway, Tsukuba a potom umelo vytvorený okruh<br />

v uliciach New Yorku a v horskom mesteèku v Taliansku.<br />

Poslednou tra�ou je rely Grand Canyon. Ka�dá<br />

jed<strong>na</strong> tra� je jedineèná pre svoje zákruty alebo povrch,<br />

<strong>na</strong> ktorom sa jazdí.<br />

Ob�a�nos� GTP je vysoká a� smrte¾ná. Nároèné je<br />

zvyknú� si <strong>na</strong> citlivé ovládanie. Plyn a brzdu ovládate<br />

pravým a<strong>na</strong>lógom alebo tlaèidlami. Ani jedno riešenie<br />

nie je ideálne. Pri tlaèidlách zabudnite <strong>na</strong> plynulé<br />

brzdenie a pri a<strong>na</strong>lógu je ovládanie príliš citlivé.<br />

Podobne je to aj pri riadení, keï väèšie vyklonenie<br />

¾avého a<strong>na</strong>lógu z<strong>na</strong>mená okam�itý šmyk. Nervy za-<br />

�ívané pri pretekoch sa dajú prirov<strong>na</strong>� azda iba k<br />

nútenému poèúvaniu Senzusu. Úplné ponorenie do<br />

hry zabezpeèí jedine volant s pedálmi, <strong>na</strong>jlepšie oficiálny<br />

Logitech Driving Force PRO.<br />

A <strong>na</strong> èom sa vlastne dá jazdi� v GTP? V ponuke<br />

je „iba“ 64 áut. Zastúpené sú skoro všetky z<strong>na</strong>èky<br />

a ka�dý si príde <strong>na</strong> svoje. Od rodinných VW Lupo,<br />

Honda Civic, Mitsubishi COLT, rôzne modely z<strong>na</strong>èiek<br />

Mazda a Mercedes cez športové Subaru Impreza,<br />

Ford Focus, Lancia Delta, Lotus a� po diabolsky<br />

rýchle F1 McLaren GTR, Nissan Xa<strong>na</strong>vi GTR a Honda<br />

Takata NSX. Samozrejme, nesmú chýba� populárne<br />

�� NOVINKY<br />

� Na tohtoroènej E3 (výstava hernej zábavy, ko<strong>na</strong>ná<br />

ka�doroène v Los Angeles) <strong>na</strong>robil The Witcher<br />

poriadny rozruch v �ánri RPG. Vývoj má <strong>na</strong> starosti<br />

po¾ské štúdio CD Projekt Red. Titul je postavený<br />

<strong>na</strong> Aurora engine od BioWare (Neverwinter Nights)<br />

a odohráva sa vo svete vytvorenom populárnym<br />

fantasy autorom Adrejom Sapkowskim. Hráè preberá<br />

rolu Zaklí<strong>na</strong>èa, ktorý bol od detstva trénovaný<br />

zabíja� rôzne príšery. Zaklí<strong>na</strong>è bude RPG zameraným<br />

<strong>na</strong> real-time súboje s mno�stvom nepriate¾ov,<br />

doplnený o príbeh plný zvratov a prekvapení,<br />

ktorý vyvrcholí jedným z troch koncov. Úlohy v hre<br />

bude mo�né splni� nieko¾kými spôsobmi. Zaklí<strong>na</strong>è<br />

(The Witcher) vychádza <strong>na</strong> jeseò 2005.<br />

� Spoloènos� Ubisoft vydala koncom minulého<br />

roka nieko¾ko titulov, ktoré si vyslú�ili neobyèajne<br />

vysoké hodnotenie. V <strong>na</strong>stavenej vysokej<br />

kvalite mieni táto firma pokraèova� aj <strong>na</strong>ïalej.<br />

Nestihli sme sa ani spamäta� z nedávno vydaného<br />

titulu Splinter Cell: Pandora Tomorrow a<br />

Ubisoft oz<strong>na</strong>muje vývoj tretieho dielu z tejto<br />

stealth série. Sam Fisher a bunka Third Echelon<br />

je spä�! Prvý Splinter Cell sa predviedol vo vynikajúcom<br />

technickom spracovaní a detailnej práci<br />

s tieòmi. Druhý diel Pandora Tomorrow pokraèoval<br />

v technických tradíciách a priniesol v stealth<br />

�ánre doposia¾ nevídaný a vynikajúci multiplayer.<br />

Splinter Cell 3 (pracovný názov, povráva<br />

sa o názve Chaos Theory) vyvíja montrealská<br />

poboèka Ubisoftu a znovu sa pokúsi posunú�<br />

hranice dy<strong>na</strong>mického osvetlenia scén a skvalitni�<br />

multiplayer. Pod¾a tvorcov bude obsahova�<br />

kompletné interaktívne prostredie, inovatívnu<br />

hrate¾nos� a unikátny multiplayer. Dr�me sa<br />

Nissan SkyLine GTR a Mitsubishi EVO VIII. Autá sa<br />

líšia <strong>na</strong>vzájom nielen výzorom a mo�nos�ami prezúvania<br />

pneumatík a zmenou farby, ale aj správaním<br />

<strong>na</strong> trati. Nie je problém zisti�, kde má auto umiestnený<br />

motor a aký má náhon. Ka�dé auto sa správa<br />

i<strong>na</strong>k. U� samotné GT3 posunulo mo�nosti PS2 <strong>na</strong> doraz.<br />

Vy�mýkalo z konzoly maximum. Tento fakt nemô�e<br />

nik poprie�. Polyphony však dokázal nemo�né.<br />

GTP vyzerá krajšie!!! Nie je to len novými a prepracovanejšími<br />

modelmi, ale aj okolím trate, prostredím<br />

a samotnými tra�ami. Ak sa budete preháòa� v špeciále<br />

Takata rýchlos�ou 250 km/h v uliciach New Yorku,<br />

dáte mi za pravdu. Svetelné reklamy, odrazy <strong>na</strong><br />

sklenených stenách mrakodrapov, blikajúce neónové<br />

pútaèe a do toho rev motorov. Úsilie autorov nepozná<br />

hraníc a dokazujú nemo�né. Èlovek sa a� èuduje,<br />

ako je mo�né, �e to všetko doká�e vliez� do<br />

pamäte PS2? Práce <strong>na</strong> tratiach a vytváraní presných<br />

modelov áut trvali takmer rok a poz<strong>na</strong>� to. Trate by<br />

mali zodpoveda� skutoènosti a pri jazdení sa mo�no<br />

orientova� pod¾a brzdných dráh <strong>na</strong> asfalte bez toho,<br />

aby ste sa pozerali <strong>na</strong> budíky alebo minimapu.<br />

Okolie rely trate hýri senzáciechtivými divákmi,<br />

vybiehajú do jazdnej dráhy auta, fotia a rýchlo sa<br />

schovávajú, iba�e ostatné je ve¾mi màtve. Majú nás<br />

uspokoji� ku�ele? Odpoveï je jednoduchá. Autori<br />

majú zviazané ruky výkonom hardvéru a tu prichádza<br />

ïalší problém. V GT4 nie je a ani nebude deštrukèný<br />

model. Tak�e �iadne mlátenie do preká�ok, nijaké<br />

odpadávajúce sklá, nápravy, plechy. Iba pe<strong>na</strong>lizácia<br />

alebo zopakovanie pretekov. Je to však šibalsky<br />

však faktov, a nie sladkých marketingových reèí.<br />

Splinter Cell 3 sa odohráva v roku 2008, keï<br />

hrozí svetu vysoká nestabilita vïaka novej informaènej<br />

vojne. Sam Fisher je povolaný do slu�by<br />

a jeho cie¾om je preskúma� a zlikvidova� nové<br />

zdroje informaèných útokov v Severnej Kórei.<br />

Informaèná voj<strong>na</strong> sa rozvíja a rozvíja� sa musí aj<br />

Fisher. Príbeh hry bude ma� nieko¾ko prekvapivých<br />

zvratov. Budete prenika� <strong>na</strong> nepriate¾ské územie<br />

a operova� <strong>na</strong> òom. Misie budú nebezpeènejšie a<br />

nepriate¾ nebol nikdy tak blízko. Ku ka�dej jednej<br />

úlohe vedie nieko¾ko alter<strong>na</strong>tívnych ciest a<br />

okrem hlavných sa objavia aj nepovinné sekundárne<br />

úlohy. Výrazne sa zlepšila práca s no�om<br />

a boj <strong>na</strong>blízko. Splinter Cell 3 bude obsahova�<br />

kompletne nové pohyby vrátane atletických.<br />

Zlepšený má by� aj grafický a fyzikálny engine a<br />

upravená bude aj AI s prirodzeným správaním<br />

nepriate¾ov. Do vybavenia agenta pribudnú nové<br />

hraèky. Multiplayer obsahuje tentoraz kooperatívnu<br />

hru a jednotlivé misie si budete môc�<br />

prejs� s kamarátom. Splinter Cell 3 by sa mal<br />

objavi� <strong>na</strong> trhu u� koncom tohto roka! Je to<br />

ve¾mi netradièný krok a z h¾adiska marketingu<br />

asi aj nevýhodný. Doposia¾ sa predalo z celej<br />

série viac ako 6 miliónov kópií.<br />

� Polovica apríla bola pre spoloènos� Interplay<br />

pod¾a fi<strong>na</strong>nènej správy za posledný kvartál 2003<br />

ve¾mi úspešná. Budúcnos� videli v o�ivení úspešných<br />

z<strong>na</strong>èiek a zaèalo sa povráva� o vzkriesení<br />

odmietnutého Fallout 3. Jediným zdrojom fi<strong>na</strong>ncií<br />

bola RPG séria Baldurs Gate: Dark Alliance <strong>na</strong><br />

konzolách. O nieko¾ko dní sa objavili informácie<br />

o zadl�enosti spoloènosti Interplay. Prenájom<br />

budovy v Irvine (Kalifornia) bol fi<strong>na</strong>nène nároèný<br />

a hrozilo vys�ahovanie a krach. O fi<strong>na</strong>nènú injek-<br />

G A M E S Y S O F T W A R E<br />

vyriešené. Malièký bodyèek vás maximálne spomalí.<br />

Väèší náraz sa pe<strong>na</strong>lizuje 10 sekundami (iba v móde<br />

Arcade). Pri pretekoch je to ove¾a horšie. Náraz do<br />

súpera z<strong>na</strong>mená diskvalifikáciu a zopakovanie si<br />

pretekov. Narazenie predným kolesom do boku<br />

súpera je v rámci tolerancie. Preto musíte jazdi�<br />

maximálne „èisto“. Zvuková stránka hry je <strong>na</strong> ve¾mi<br />

vysokej úrovni a pod¾a zvukov motora je<br />

mo�né rozoz<strong>na</strong>� niektoré modely áut. Priebeh pretekov<br />

si mo�no uklada� <strong>na</strong> pamä�ovú kartu.<br />

Finál<strong>na</strong> verzia Gran Turismo 4 vyjde v novembri<br />

a bude obsahova� zhruba 500 modelov áut,<br />

stovku tratí, bude podporova� online multiplayer,<br />

tlaèenie poh¾adníc cez port USB, bude ma� zlepšený<br />

sie�ový kód, head to head mód a diváci nebudú<br />

iba tapety, ale 3D modely. GTP je vlastne vodièiakom<br />

k finálnej verzii. Mo�no ho oz<strong>na</strong>èi� ako zberate¾skú<br />

edíciu pre bonusový materiál v podobe<br />

kvalitných videodokumentov a mno�stvo obrázkov.<br />

Tu s dozviete, ako sa testovali autá, vytvárali<br />

trate a modely áut. Ú�asný poh¾ad do zákulisia<br />

vytvárania hry. Nahrávanie zvukov, zbieranie dát<br />

po fabrikách, <strong>na</strong> testovacích okruhoch alebo v<br />

múzeách a autosalónoch. Hodnota tohto titulu sa<br />

stráca po absolvovaní autoškoly a nieko¾kých jázd<br />

<strong>na</strong> vopred pripravených tratiach. 64 áut, 5 tratí a<br />

46 lekcií. Naozaj bez toho nemô�ete �i�?<br />

Výrobca: Polyphony Digital<br />

Distribútor: Sony<br />

Hodnotenie: 60 %<br />

Platforma: PlayStation 2<br />

ciu sa mala postara� SG Capital Bank, ktorá zrejme<br />

fi<strong>na</strong>nènú pomoc neposkytla, preto�e sa zaèali<br />

šíri� správy o zavretí Interplay. Oficiál<strong>na</strong> stránka<br />

firmy je nedostupná, maily sa vracajú spä�,<br />

fungujú iba telefóny, ktoré nik nezdvíha. O<br />

tý�deò neskôr sa dokonca objavili informácie o<br />

vypratávaní kancelárií a balení osobných vecí<br />

zamest<strong>na</strong>ncov. Niektorí nedostali výplatu u�<br />

celé tý�dne a mnohí nemali zaplatené zdravotné<br />

poistenie. Prezident spoloènosti Herve Caen sa<br />

odmietal vyjadri� k akýmko¾vek špekuláciám.<br />

Mo�né zatvorenie spoloènosti vyvracal predajnos�ou<br />

akcií a mno�stvom obchodov, <strong>na</strong> ktorých<br />

pracujú. „Ešte o nás budete poèu�.“ A v tom mal<br />

Caen pravdu. Medzitým však u� bola diskusia<br />

o zatvorení Interplay v plnom prúde. Sean K.<br />

Reynolds, fantasy autor a bývalý vedúci dizajnér,<br />

sa vyjadril <strong>na</strong> svojej stránke o kauze Interplay<br />

jasne: „Ve¾a zamest<strong>na</strong>ncov si myslelo, �e sa firma<br />

zavrie koncom roka, nik to neèakal tak skoro.“<br />

Aj keï Caen tvrdí, �e Interplay je stále tu, nie<br />

je to pravda. Kalifornské úrady donútili spoloènos�<br />

zastavi� èinnos�. California Labor Commissioner<br />

uskutoènil inšpekciu <strong>na</strong> základe s�a�ností<br />

siedmich zamest<strong>na</strong>ncov. Inšpekcia objavila<br />

nedostatky v pravidelných platbách a poistení.<br />

Za tento priestupok bolo udelená pokuta 1000<br />

USD za ka�dého zamest<strong>na</strong>nca, spolu 79 000 USD.<br />

Interplay dl�í štátu <strong>na</strong> daniach 179 000 USD,<br />

432 000 USD za prenájom budovy a 156 000 USD<br />

firme BioWare za predaj titulov Baldurs Gate.<br />

Caen vraví: „Firma nie je zatvorená, inšpekcia to<br />

nemô�e spravi�, iba mi nedovo¾uje necha�<br />

zamest<strong>na</strong>ncov pracova�.“ Interplay je v problémoch,<br />

neplatil zamest<strong>na</strong>ncom, ktorí si u� vypratali<br />

kancelárie, firma je zadl�ená a od zaèiatku<br />

jú<strong>na</strong> je zatvorená úradmi.<br />

7/2004 PC REVUE 95

S O F T W A R E G A M E S Y<br />

CD: Mykropolis – Mesto robotov<br />

Hra pôvodne pochádza z Nemecka a<br />

firma Media Trade pre òu vytvorila<br />

èeskú lokalizáciu. Jej podtitulok je<br />

výsti�ný – Mesto robotov, keï�e<br />

pointou hry sú roboti.<br />

Na zaèiatku hry vás privítajú tri<br />

príjemné príšerky: Mirza, Gaia, Plonk.<br />

Tie vám budú poèas hry radi�, ako sa<br />

máte cez jednotlivé miestnosti dosta�.<br />

Vyrozprávajú vám príbeh, ako<br />

ich mesto <strong>na</strong>padol Vulcorem a pomocou<br />

prístroja <strong>na</strong> vymazávanie pamäti<br />

pripravil celé mesto robotov o jeho<br />

myšlienky. Vy ste ten Vyvolený, ktorého<br />

všetci roboti z mesta robotov<br />

dlho oèakávajú, a máte toto mesto<br />

vyslobodi� spod Vulcoremovej diktatúry.<br />

Príde vám <strong>na</strong> pomoc ešte jeden<br />

pomocník. Ak ho po�iadate o pomoc,<br />

bude sledova� váš kurzor, a ak kliknete<br />

<strong>na</strong> nejakú vec, povie vám o nej<br />

ïalšie podrobnosti.<br />

Hlavným zámerom hry je vytváranie<br />

nových robotov, ktorých pou�íva-<br />

96 PC REVUE 7/2004<br />

te <strong>na</strong> oslobodenie mesta. V hre zbierate<br />

ich jednotlivé èasti a postupne si<br />

mô�ete vytvori� ve¾ké mno�stvo robotov.<br />

Takto získate pre robota tlaèiace<br />

ruky, bombovú hlavu alebo<br />

pavúèie nohy. Mô�ete aj nieko¾kokrát<br />

vytvori� toho istého robota. Len<br />

musíte dáva� pozor, aby sa vaši roboti<br />

nestretli alebo nezrazili. Pri dotyku<br />

sa toti� rozbijú. Na vytváranie robotov<br />

je potrebná energia, ktorú získavate<br />

preko<strong>na</strong>ním jednotlivých miestností.<br />

Úlohu v miestnosti mô�ete plni�<br />

ve¾akrát, tak�e dobitie energie nie je<br />

nijaký problém. Hra sa skladá z nie-<br />

Futbalový zápas medzi Vyvoleným a robotom<br />

ko¾kých úrovní a v nich je tridsa� miestností.<br />

V prvej úrovni budete ¾ahko<br />

získava� energiu, ale v tej druhej to<br />

u� bude �a�šie. Ešte š�astie, �e po miestnostiach<br />

mô�ete prechádza� bez straty<br />

energie.<br />

Na obrazovke vpravo a dole máte<br />

tri ukazovatele. Pomocou prvého<br />

mô�ete vytvára� robotov. Ïalší ukazovate¾<br />

vám uká�e, ko¾ko energie<br />

máte vo svojich zásobách. A tretím<br />

ukazovate¾om sa budete dorozumieva�<br />

s pomocníkmi a zároveò vám pomô�e<br />

prenáša� sa po miestnostiach.<br />

Postupne plníte rôzne úlohy. Ve¾mi<br />

zaujímavý je futbalový zápas s robotom.<br />

Staèí vytvori� toho správneho<br />

robota a postavi� sa proti pravému<br />

futbalovému robotovi. Potom u�<br />

treba len trikrát dokopa� plechovku<br />

do cudzej brány a energia je vaša.<br />

Ïalej sa mô�ete pobavi� pri zostavovaní<br />

slneènej sústavy. Tu budete<br />

musie� pomocou robotov dotlaèi� jednotlivé<br />

planéty <strong>na</strong> ich miesto. V ïalšej<br />

úlohe budete musie� chyti� tri sliepky<br />

a zabráni� im vojs� do kurníkov.<br />

Vulcorem sedí <strong>na</strong> svojom tróne a rozkazuje robotom<br />

Ak splníte všetky úlohy v prvej<br />

úrovni, prejdete do druhej. Tu vás<br />

privíta klip, v ktorom uvidíte, ako sa<br />

Vulcorem dozvedel o Vyvolenom (teda<br />

o vás). Ten pošle všetku svoju<br />

armádu, aby strá�ila jednotlivé kom<strong>na</strong>ty.<br />

Naš�astie väèši<strong>na</strong> z jeho strojov<br />

sa dá znièi�, ale sú aj výnimky. Jediný<br />

spôsob, ako znièi� takéto stroje, je<br />

získanie elektrických ramien. Pomocou<br />

nich vyšlete elektrický šok do tela<br />

týchto strojov.<br />

Stretnete sa aj s robotmi, ktorí útoèia<br />

svojimi no�nicovými klepetami.<br />

Èoho sa dotknú, to znièia. Ak sa vám<br />

ich podarí porazi�, po nejakom èase<br />

sa znova dajú dokopy a zaútoèia<br />

opä�. Ich nevýhoda je však v pomalom<br />

pohybe a otáèaní. Ïalší roboti sú<br />

podobní �abám, tých sa staèí dotknú�<br />

elektrorame<strong>na</strong>mi. Ak stretnete tanky,<br />

radíme vám, aby ste ušli. Nedajú sa<br />

toti� znièi�, ale sú pomalé.<br />

Hneï <strong>na</strong> zaèiatku druhej úrovne sa<br />

mô�ete rozhodnú� medzi dvoma cestami.<br />

Obidve sú síce rov<strong>na</strong>ko dlhé, ale<br />

v ka�dej z nich sú iné úlohy. Na ceste<br />

vedúcej do¾ava sa stretnete s rôznymi<br />

úlohami. Napríklad znièi� jedného<br />

robota a potom pospája� elektrický<br />

okruh. Ak úlohu splníte, dobije sa<br />

vám energia a okolo vás sa roz�iaria<br />

svetlá. Pri ceste smerujúcej doprava<br />

budete musie� kombinova� ozubené<br />

kolesá tak, aby ste <strong>na</strong> hodinách <strong>na</strong>stavili<br />

urèitú hodinu. A to všetko len<br />

preto, aby ste sa dostali k Vulcoremovi.<br />

Ak sa vám ho podarí znièi�,<br />

oslobodíte mesto robotov od krutého<br />

tyra<strong>na</strong> a vrátite mu jeho �ivot.<br />

Ak si poèas hry poviete, �e jej u�<br />

máte dos�, staèí <strong>na</strong> obrazovke stlaèi�<br />

èervené tlaèidlo. Následne <strong>na</strong>píšete<br />

meno súboru <strong>na</strong> ulo�enie aktuálneho<br />

stavu. Potom sa však dostanete ku<br />

klipu, kde sú vymenovaní všetci autori<br />

hry a dos� �a�ko sa prerušuje.<br />

Pokia¾ h¾adáte nieèo <strong>na</strong> pobavenie<br />

detí, chcete si rozvinú� logické myslenie<br />

a technické z<strong>na</strong>losti, táto hra je<br />

tu pre vás. Obsahuje mno�stvo mo�ností<br />

kombinácie èastí robotov a vy<br />

<strong>na</strong> jednotlivé úlohy budete musie�<br />

zvoli� práve toho, ktorý vyhovuje. Tým<br />

si rozviniete tvorivos� a presnos�.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ve¾mi pekne vypracovaná 3D grafika<br />

� Ak sa z hry chcete dosta�, budete si musie�<br />

pozrie� klip výrobcov alebo pou�i� Alt + F4<br />

Ce<strong>na</strong>: 1399 Sk s DPH<br />

Výrobca: Media Trade<br />

Predajca: Cenega Slovakia<br />

Peter Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Hardvérové po�iadavky:<br />

Procesor Intel Pentium II, 32 MB RAM,<br />

Windows 95/98/Me/2000/XP, grafická karta<br />

pre rozlíšenie 800 × 600 a zvuková karta,<br />

45 MB <strong>na</strong> pevnom disku<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.mediatrade.cz

CD: Colin McRae Rally 04<br />

Fanúšikovia realistických pretekárskych<br />

hier majú zasa raz dôvod <strong>na</strong> rados�.<br />

Preteky nesúce meno slávneho<br />

pretekára aj tentoraz prinášajú zábavu<br />

pre tých, ktorí si pod pojmom virtuál<strong>na</strong><br />

realita nepredstavujú len hry v štýle<br />

bezhlavého <strong>na</strong>háòania krvilaèných protivníkov<br />

so zbraòou v ruke.<br />

Z<strong>na</strong>lcom pretekárskych hier <strong>na</strong> PC<br />

túto hru akiste netreba zvláš� predstavova�.<br />

Svoje renomé si hra buduje kontinuálne<br />

vïaka svojej realistickosti, <strong>na</strong>priek<br />

tomu však vynikajúcej hrate¾nosti.<br />

Po Colin McRae Rally 2.0 prišlo<br />

pre mnohých sklamanie vo forme pokraèovania,<br />

ktoré sa odklonilo od pôvodnej<br />

idey hry. Chýbala hra viacerých<br />

hráèov a celé preteky dostali akúsi nestrávite¾nú<br />

arkádovú príchu�. Chmáry<br />

<strong>na</strong>d celým projektom rozptýlila hra vo<br />

verzii 04, ktorú si <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcich<br />

riadkoch priblí�ime.<br />

Hneï <strong>na</strong> zaèiatku treba poveda�, �e<br />

ak si chcete zahra� nového „Coli<strong>na</strong>“,<br />

musíte si necha� odhryznú� celkom<br />

pekný kus disku. Hra sa dodáva <strong>na</strong> štyroch<br />

CD a <strong>na</strong> pevnom disku inštalácia<br />

zaberie vyše troch gigabajtov miesta,<br />

èo je relatívne ve¾a. Na druhej strane<br />

úplná inštalácia má výhodu v tom, �e z<br />

herného CD sa <strong>na</strong>èíta len minimum<br />

dát. Na zahranie hry ešte potrebujete<br />

ma� dnes u� štandard – DirectX 9.<br />

Hardvérové nároky hry nie sú preh<strong>na</strong>né,<br />

hru si pri väèšej skromnosti <strong>na</strong><br />

detaily zahráte aj <strong>na</strong> dnešnom štandardnom<br />

PC. Od inštalácie sa presuòme<br />

hneï k hraniu. Intro je síce zaujímavé,<br />

ale vïaka niektorým sekvenciám chví-<br />

¾ami pripomí<strong>na</strong> reklamu <strong>na</strong> motorový<br />

olej, ktorý s úsmevom <strong>na</strong> tvári prezentuje<br />

automobilový pretekár. Po preklikaní<br />

sa introm sa dostávate do hlavného<br />

menu, ktoré sa u� tradiène ovláda<br />

èisto klávesnicou alebo herným ovládaèom.<br />

Ide o poznávací z<strong>na</strong>k prvotného<br />

urèenia tejto hry pre herné konzoly<br />

PS2 a Xbox. Prv ne� sa pustíte do hry,<br />

nemali by ste v záujme zachovania si<br />

priazne k tejto hre zabudnú� <strong>na</strong>èrie� do<br />

menu grafických <strong>na</strong>stavení a pohra� sa<br />

s <strong>na</strong>staveniami grafiky hry. Hra je toti�<br />

štandardne pred prvým spustením <strong>na</strong>stavená<br />

<strong>na</strong> rozlíšenie 640 × 480 bodov<br />

a má takmer minimálnu kvalitu textúr.<br />

Hra sa dá ovláda� všetkými mo�nými<br />

ovládaèmi, <strong>na</strong> ktoré si len spomeniete,<br />

zaèí<strong>na</strong>júc klávesnicou a konèiac<br />

volantom s pedálmi. Na poèudovanie<br />

sa dobre ovláda aj obyèajnou klávesnicou<br />

– <strong>na</strong> mne milú kombináciu smerových<br />

šípok, klávesov A a Z <strong>na</strong> radenie a<br />

medzerníka v úlohe ruènej brzdy sa dá<br />

bez väèších problémov zvyknú�. S volantom<br />

s plnohodnotnou silovou reakciou<br />

je <strong>na</strong> druhej strane pocit z hry ver-<br />

nejší, ale pravdupovediac, kto raz<br />

zaène túto hru ovláda� klávesnicou, bude<br />

len �a�ko presedláva� <strong>na</strong> volant<br />

(to je aj môj prípad). Ovládanie je síce<br />

ove¾a realistickejšie ako v predošlej verzii<br />

hry, ale predsa len je nároèné. Autá<br />

sa viac šmýkajú a triky s podraïovaním<br />

v šmyku tu akosi nefungujú. „Pamätníci“<br />

si s láskou spomenú <strong>na</strong> Coli<strong>na</strong> vo verzii<br />

2, kde bola dy<strong>na</strong>mika áut aj ich fyzika<br />

nielen pod¾a môjho názoru <strong>na</strong>jlepšia.<br />

Hra je rozdelená do štyroch èastí –<br />

Championship, Rally, Stages a Quick<br />

Race. Najjednoduchšia mo�nos�, ako si<br />

bez väèšieho rozmyslu hru zahra�, je<br />

zvoli� si re�im Quick Race, v ktorom jazdíte<br />

v jednom z náhodne vybraných dostupných<br />

vozidiel <strong>na</strong> jednej z dostupných<br />

trás. Módy Rally a Stages sú minimálne<br />

zo zaèiatku nudné vzh¾adom <strong>na</strong><br />

to, �e v tomto re�ime mo�no jazdi� len<br />

<strong>na</strong> trasách, ktoré ste odomkli tak, �e ste<br />

<strong>na</strong> nich vyhrali v šampionáte.<br />

Vozidlá sú v hre rozdelené do štyroch<br />

skupín – 4WD, 2WD, Group B a<br />

Expert. Zatia¾ èo v skupine vozidiel<br />

4WD sa <strong>na</strong>chádzajú pretekárske plnokrvníky,<br />

autá skrývajúce sa pod skratkou<br />

2WD vám budú známe aj z ciest.<br />

Ide toti� o klasické cestné autá s náhonom<br />

<strong>na</strong> dve kolesá, známe z mestských<br />

ciest. Nebudete tak ma� problém<br />

zajazdi� si <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> Peugeote 206 èi<br />

Fiate Punto, ale vyskúša� si budete<br />

môc� <strong>na</strong>príklad aj Subaru Impreza èi<br />

Audi Sport quattro. Záhadný názov<br />

Group B skrýva vozidlá, ktoré sú v reálnom<br />

svete vykázané z pretekov <strong>na</strong>jmä<br />

pre ich nebezpeènos� alebo pre èasté<br />

nehody v minulosti.<br />

Konkurenènou výhodou mô�e by�<br />

vlastná úprava jazdných vlastností<br />

vozidiel pred pretekmi. Na aute mô�ete<br />

meni� takmer všetko, <strong>na</strong> èo si len pomyslíte,<br />

pneumatikami zaèí<strong>na</strong>júc a <strong>na</strong>staveniami<br />

prevodovky konèiac. Zme<strong>na</strong><br />

vlastností auta má priamy vplyv <strong>na</strong> váš<br />

výsledok v pretekoch. Z vlastných skúseností<br />

upozoròujem, �e si treba vší-<br />

G A M E S Y S O F T W A R E<br />

ma� <strong>na</strong>jmä predpovede poèasia pred<br />

pretekmi a povrch, <strong>na</strong> ktorom sa bude<br />

jazdi�, pou�itie pneumatík <strong>na</strong> suchú kamenistú<br />

cestu v prípade da�ïa a jazdy<br />

<strong>na</strong> blate z<strong>na</strong>mená v podstate prehraté<br />

preteky... Ïalšie <strong>na</strong>stavenia auta u�<br />

závisia od citu hráèa a jeho jazdného<br />

štýlu. Ide síce <strong>na</strong> prvý poh¾ad o drobnosti,<br />

ale vedie� si správne <strong>na</strong>stavi� prevodovku,<br />

pomery náhonov èi brzdnú<br />

silu nie je vôbec jednoduché, pritom<br />

však nesmierne dôle�ité. Nastavenia<br />

auta, �ia¾, fungujú len v re�ime Single<br />

player, v hre viacerých hráèov nemo�no<br />

vykonáva� nijaké <strong>na</strong>stavenia vozidiel.<br />

Na jednej strane je takáto funkcia<br />

síce pochopite¾ná, <strong>na</strong> druhej strane by<br />

bolo zaujímavé sledova� práve to, ako<br />

je váš protivník <strong>na</strong> druhej strane sie-<br />

�ového kábla z�itý s autom a jeho jazdnými<br />

vlastnos�ami v kombinácii so z<strong>na</strong>los�ou<br />

tratí.<br />

Pekne zakomponovaným prvkom<br />

strategických hier je mo�nos� opráv <strong>na</strong><br />

jednotlivých tratiach, respektíve <strong>na</strong> jej<br />

konci. Medzi dvoma pretekmi mô�ete<br />

opravova� svoje auto. Opravy fungujú<br />

bodovým systémom – <strong>na</strong> opravu auta<br />

máte pridelených 60 minút, prièom<br />

oprava ka�dej súèiastky „stojí“ nejaký<br />

èas. Na vás je potom rozhodnutie, ktorú<br />

súèiastku nevyhnutne potrebujete<br />

opravi� a bez ktorej sa zaobídete (ja som<br />

<strong>na</strong>príklad neopravoval brzdy, ale radšej<br />

karosériu, vychádzalo to minútovo lacnejšie<br />

☺). Prekvapilo ma, �e oproti minulosti<br />

vám v prípade zanedbanej údr�by<br />

mô�e <strong>na</strong> trati aj skapa� motor.<br />

Novinkou verzie 04 je aj mo�nos�<br />

odomyka� rôzne doplnky k autám. Ide<br />

<strong>na</strong>príklad o lepšie pneumatiky, motor<br />

èi prevodovku pre vaše auto. Do hry je<br />

však nepochopite¾ne zaradených len<br />

nieko¾ko takýchto zlepšení, ale ktovie,<br />

mo�no v ïalšej verzii nás bude èaka�<br />

prekvapenie.<br />

Ešte sme nespomenuli re�im hry<br />

viacerých hráèov – cez internet alebo<br />

lokálnu sie� sa spolu zahrá a� osem<br />

hráèov v re�imoch stage a rally. Výhodou<br />

je, �e autá si <strong>na</strong> trati nebudú<br />

preká�a� – bude ich vidno iba ako autá<br />

duchov, cez ktoré mo�no prechádza�.<br />

Viac hráèov si zahrá aj <strong>na</strong> jednom poèítaèi,<br />

a to aj bez toho, aby bol nevyhnutne<br />

pripojený k sieti. Je to mo�né buï<br />

v re�ime šampionátu, keï sa hráèi striedajú,<br />

alebo v re�ime split screen, keï sa<br />

obrazovka rozdelí a� <strong>na</strong> štyri èasti.<br />

Hru Colin McRae Rally musíme hodnoti�<br />

jednoz<strong>na</strong>ène kladne. Geniálny herný<br />

zá�itok... Tvorcom sa podarilo skåbi�<br />

realistickos� hry s hrate¾nos�ou a <strong>na</strong>mieša�<br />

ich v rozumnom pomere do <strong>na</strong>dmieru<br />

vydareného celku. Ak si Colin<br />

McRae Rally zachová podobný trend a<br />

vývojári z Codemasters implementujú<br />

to, èo <strong>na</strong> hráèoch v tejto verzii len testujú,<br />

máme sa <strong>na</strong> èo teši�. Veï Colin McRae<br />

Rally 2005 je u� len „za zatáèkou“.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1590 Sk (1336 Sk bez DPH)<br />

Zapo�ièal: Brloh<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové po�iadavky:<br />

Procesor: aspoò s taktovacou frekvenciou<br />

1,4 GHz<br />

Operaèná pamä�: 512 MB RAM<br />

Grafická karta: kompatibilná s DirectX 9.0b,<br />

aspoò 64 MB pamäte<br />

Iné po�iadavky: CD−ROM<br />

7/2004 PC REVUE 97

I N T E R N E T<br />

KOMENTÁR: /dev/null/035<br />

Po prekvapujúco dlhej príprave koneène vypuklo le−<br />

to. Neuverite¾né. Koneène <strong>na</strong>stala doba, keï v kan−<br />

celáriách bude alebo neskutoène teplo, alebo nesku−<br />

toène chladno. To prvé v prípade, ak nemáte kli−<br />

matizáciu a okná sú orientované smerom k slnku.<br />

To druhé, ak máte klimatizáciu. Z krátkodobého h¾a−<br />

diska je tá chladná (cool) alter<strong>na</strong>tíva urèite lepšia,<br />

no po tých rokoch, ktoré pravidelne dostanem v le−<br />

te nádchu, u� tak ve¾mi klimatizaèným škatuliam ne−<br />

drukujem. V miestnosti pohodlných devätnás�, von−<br />

ku štyridsa�. To sa dá len �a�ko v zdraví pre�i�... ☺<br />

Naš�astie v tomto období firmy zvyknú organi−<br />

zova� nieèo ako výjazdové zasadnutia. Kedysi sa<br />

tomu <strong>na</strong>dávalo ve¾mi jednoducho – športové hry. V<br />

modernej dobe sa to pretavilo do nieèoho úplne<br />

odlišného. Nadáva sa tomu teambuilding activities.<br />

Obsah je však ten istý. Dokonca aj úèas� je dobro−<br />

vo¾ne povinná. No keï si predstavíte, �e zbierka<br />

kreatúr, ktoré sú oz<strong>na</strong>èované <strong>na</strong> dverách za nor−<br />

málnych okolností výstra�nou tabu¾kou Vývoj, je<br />

vypustená <strong>na</strong> svetlo sveta, tak to nemô�e dopad−<br />

nú� i<strong>na</strong>k ako predpokladate¾nou a vopred <strong>na</strong>prog−<br />

ramovanou katastrofou.<br />

Na jednej takejto „kolektívostavebnej èinnosti“<br />

som sa prednedávnom mal tú èes� zúèastni�. Ne−<br />

nápadne sa pohybujúc pomedzi kreatúrami, zabá−<br />

val som sa hádaním, ktorí sú vývoj a ktorí u� pat−<br />

ria do kategórie ma<strong>na</strong>�ment èi dokonca a� medzi<br />

opovrhovania hodnú mno�inu jedincov, èo o veci<br />

nemajú ani paru (krycím názvom business unit).<br />

A ako <strong>na</strong> potvoru, jeden otrièkovaný chlapík v rif−<br />

liach sa rozohòoval <strong>na</strong>d tým, ako mu všetci (nevý−<br />

vojári) idú <strong>na</strong> nervy. Odkedy prišli <strong>na</strong> ISO 9000 a<br />

èosi, musí vraj papierova� ako nejaký �iak základnej<br />

školy a nemá èas <strong>na</strong> poriadne kódovanie... Dokon−<br />

ca to u� došlo tak ïaleko, �e certifikovaný ma<strong>na</strong>�−<br />

ment u� dáva pozor <strong>na</strong> termíny a minule dokonca<br />

vrhol <strong>na</strong> trh nieèo medzi alfa a beta verziou, od<br />

èoho ka�dý z vývoja skoro ošedivel. Jeden biznisák<br />

(oblek, kravata, koše¾a s vlhkými f¾akmi v podpa−<br />

zuší atï.) sa mu s<strong>na</strong>�il chabo oponova� <strong>na</strong>kontrak−<br />

tovanými zákazkami <strong>na</strong> softvér, imid�om spoloè−<br />

nosti a podobnými, pre vývoj bezvýz<strong>na</strong>mnými argu−<br />

mentmi. Otrièkovanec sa <strong>na</strong> neho s opovrhnutím<br />

pozrel, odchlipol si z piva a zahlásil nieèo, èo stojí<br />

za to zopakova�. Vraj ak sa <strong>na</strong> to má ako vývojár,<br />

teda <strong>na</strong>slovovzatý odborník pozrie� z h¾adiska rieše−<br />

nia problému ekonomicky, tak je predsa úplné zby−<br />

toèné vyvíja� softvér len tak <strong>na</strong>slepo, v nádeji, �e ho<br />

niekto kúpi. Ove¾a lepšie by predsa bolo sadnú� si<br />

k Photoshopu èi Corelu a <strong>na</strong>kresli� nádherný GUI,<br />

ktorý by sa len tak blyš�al. Náklady sú s tým takmer<br />

nulové. K tým pár obrázkom vytlaèi� prospekty a<br />

zaèa� veselo predáva�. A keby sa niekto ozval, �e to<br />

chce kúpi�, a� potom by sa to malo zaèa� progra−<br />

mova�. To by vraj bol superekonomický model vý−<br />

voja softvéru....<br />

Tento prístup má svoje nesporné výhody. Len�e<br />

ako som tak celú situáciu pozoroval, chlapíkovi<br />

z „biznis junitu“ zaèali oèká nebezpeène �iari� po−<br />

z<strong>na</strong>ním, ba dokonca a� nápadom. Len v záujme<br />

vývojára dúfam, �e biznisák pochopil, �e si z neho<br />

niekto poriadne strie¾al. Lebo i<strong>na</strong>k chudákom z vý−<br />

voja niet èo závidie�...<br />

Pravda, keby som u� jeho spomenutý model<br />

vývoja softvéru mal privies� k absolútnej doko<strong>na</strong>−<br />

losti, tak by ten kúpený softvér ani nikto nemal<br />

pou�íva�. Potom by sa kruh doko<strong>na</strong>le uzatvoril a<br />

všetci by boli spokojní...<br />

Peter Kováè<br />

98 PC REVUE 7/2004<br />

Net &Security<br />

news<br />

RSS je <strong>na</strong> vzostupe<br />

Èoraz populárnejší spôsob získavania správ s vyu�itím RSS<br />

(Really Simple Syndication) u� umo�òujú takmer všetky spra−<br />

vodajské servery. Vyzerá to tak, �e RSS zaène podporova� aj<br />

spoloènos� Google, ktorá pri svojej slu�be Blogger zatia¾<br />

uprednostòovala konkurenènú technológiu ATOM. Techno−<br />

lógia RSS neunikla ani pozornosti Microsoftu, ktorý zaèal<br />

publikova� Security Bulletin aj vo tomto formáte, prièom do<br />

budúcnosti plánuje rozširova� mno�stvo takto šírených in−<br />

formácií. Je to súèas� plánu podpori� komunitného ducha<br />

medzi svojimi zákazníkmi.<br />

Spravodajstvo <strong>IT</strong> NEWS si mô�ete tie� <strong>na</strong>ladi� cez RSS.<br />

Staèí pou�i� niektorý z mno�stva RSS klientov alebo interne−<br />

tový prehliadaè Opera, ktorý má od verzie 7.50 integrovanú<br />

podporu pre RSS a pou�i� zdroj: http://<strong>www</strong>.itnews.sk/buxus_<br />

dev/export_rss.php?type=6<br />

EÚ vs. Microsoft – zaèí<strong>na</strong> sa zákopová voj<strong>na</strong><br />

Spoloènos� Microsoft 8. jú<strong>na</strong> podala odvolanie proti roz−<br />

hodnutiu Európskej komisie, ktorá udelila firme pokutu vo<br />

výške 497 miliónov eur a prikázala jej vytvori� ïalšiu verziu<br />

operaèného systému Windows bez multimediálneho prehrá−<br />

vaèa Windows Media Player. Navyše musí konkurencii po−<br />

skytnú� viac informácií o vnútornom fungovaní Windows.<br />

Napriek tomu, �e ide o zatia¾ <strong>na</strong>jväèšiu udelenú pokutu za<br />

monopolné praktiky, za k¾úèový bod tohto sporu sú po−<br />

va�ované práve rozhodnutia o operaènom systéme. Odvo−<br />

laním sa tak zaèí<strong>na</strong> spor, ktorý sa pravdepodobne potiahne<br />

nieko¾ko rokov. Microsoft tvrdí, �e rozhodnutie Európskej<br />

komisie bude ma� za následok nemo�nos� pridáva� nové<br />

funkcie do operaèného systému a vo všeobecnosti bráni<br />

úspešným spoloènostiam zlepšova� svoje produkty. Súd<br />

pravdepodobne v júli alebo septembri tohto roku vypoèuje<br />

obe strany a rozhodne, èi sa uplatnenie sankcií pozastaví a�<br />

do skonèenia odvolacieho ko<strong>na</strong>nia.<br />

Za spamom sú ruské gangy a èínski provideri<br />

Za súèasným rastom spamu treba h¾ada� organizované sku−<br />

piny z Ruska a èínskych poskytovate¾ov internetu. Ruskí tvor−<br />

covia vírusov a trójskych koòov predávajú adresy infikova−<br />

ných poèítaèov spamerom z USA. Majitelia týchto poèítaèov<br />

poväèšine nemajú tušenia, �e ich poèítaè rozposiela spam<br />

do celého sveta. Ïalšia zá¾aha nevy�iadanej pošty prichádza<br />

od èínskych poskytovate¾ov internetu, kde si spameri z USA<br />

nechávajú hostova� svoje servery. Spam tvorí pod¾a odhadov<br />

pribli�ne polovicu z celkovej emailovej korešpondencie. Nie−<br />

ktoré prognózy varujú, �e v blízkej budúcnosti mô�e spam<br />

tvori� a� 90 % všetkých e−mailov.<br />

Prví odsúdení „zdie¾aèi“ v Európe<br />

Aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom kontinente zaèí<strong>na</strong>jú via� ostrejšie vetry. Po zá−<br />

plave �alôb v USA sa poh¾ad medzinárodných autorských<br />

organizácií obracia k starej dobrej Európe. Prvé výsledky sú<br />

u� známe – jeden Nemec a 17 Dánov u� dostali pokuty<br />

nieko¾ko tisíc eur za poskytovanie hudobných súborov <strong>na</strong><br />

sieti KaZaA. Ïalších 30 prípadov je pred súdom v Taliansku<br />

a to rozhodne nie je koniec, ako tvrdí IFPI (Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Federation of Phonographic Industries) vo svojom vyhlásení.<br />

Dosiahnu jej chápadlá a� k nám?<br />

Oficiálne nevydaný prehliadaè Safari má tisíce<br />

u�ívate¾ov<br />

Oficiálne nevydanú verziu populárneho internetového pre−<br />

hliadaèa Safari pre OS Windows pou�ívajú státisíce<br />

u�ívate¾ov. Mnohí to ani len netušia – tento prehliadaè je<br />

toti� integrovaný do programu iTunes. Safari, internetový<br />

prehliadaè originálne urèený pre Mac OS, je postavený <strong>na</strong><br />

rýchlom open source KHTML engine. Paradoxne jeho budúc−<br />

nos� vzh¾adom <strong>na</strong> OS Windows je zatia¾ nejasná. Apple<br />

doteraz toti� oficiálne nedeklarovalo podporu pre vývoj<br />

plnohodnotného prehliadaèa Safari pre systémy Windows.<br />

Pritom Safari by mohol by� vzh¾adom <strong>na</strong> svoju jednodu−<br />

chos�, nenároènos� a modulárnos� ideálnym konkurentom<br />

pre hegemónny Internet Explorer. Èi však Safari niekedy<br />

opustí „útroby“ iTunes, je ve¾kou neznámou.<br />

Traja piráti zatknutí za <strong>na</strong>hrávanie filmov<br />

V americkej Kalifornii boli zatknutí traja mladíci, ktorí vytvá−<br />

rali pirátske kópie kasového trháka, aby mohli zdie¾a� svoje<br />

zá�itky s inými fanúšikmi a zároveò zarába� <strong>na</strong> predaji filmu.<br />

Pohár trpezlivosti spoloènosti 20th Century Fox u� pretiekol<br />

– traja mladíci toti� u� pomerne dlhý èas chodili <strong>na</strong> premié−<br />

ry kín s digitálnou kamerou a takto vyhotovené kópie pre−<br />

dávali vo formáte DivX. Zisky firmy zaèali ve¾mi rýchlo klesa�<br />

– pod¾a odhadov a<strong>na</strong>lytikov ju títo piráti ukrátili o nieko¾ko<br />

stoviek tisíc dolárov. Pre pirátov je však <strong>na</strong>jhorší fakt, �e iba<br />

ve¾mi malá èas� spomenutého objemu peòazí išla do vreciek<br />

týchto mu�ov. Nakúpené filmy toti� ïalší piráti skopírovali<br />

pre vlastnú potrebu a šírili ich ïalej. Strom sa rozrástol <strong>na</strong>−<br />

to¾ko, �e pod¾a odhadov MPAA (Motion Picture Association<br />

of America – Asociácia amerických filmových tvorcov) bolo v<br />

roku 2003 vytvorených spolu 52 miliónov nelegálnych kópií<br />

filmových výtvorov.<br />

Mozilla a Opera spoloène za lepšie<br />

webové aplikácie<br />

Spoloènosti Mozilla Foundation a Opera Software, známe<br />

svojimi webovými prehliadaèmi, vytvorili iniciatívu WHAT−<br />

WG (Web Hypertext Applications Technology Working Group).<br />

Hlavným cie¾om bude práca <strong>na</strong> špecifikáciách nových webo−<br />

vých objektov, ktoré majú u¾ahèi� tvorbu webových aplikácií.<br />

Napriek tomu, �e tieto spoloènosti sú známe práve dôsledným<br />

dodr�iavaním štandardov W3C, uvedená iniciatíva bude pre−<br />

bieha� zväèša mimo WWW konzorcia, <strong>na</strong> schválenie chcú da�<br />

u� iba hotové definície. Dôvodom <strong>na</strong> takýto „zrýchlený“ pro−<br />

ces má by� s<strong>na</strong>ha reagova� <strong>na</strong> prichádzajúci Longhorn, ktorý<br />

obsahuje jazyk XAML, zalo�ený <strong>na</strong> štandarde XML.<br />

Televízia stráca u pou�ívate¾ov<br />

s rýchlym internetom<br />

Pod¾a <strong>na</strong>jnovšieho výskumu spoloènosti Strategy A<strong>na</strong>lytics<br />

televízne stanice strácajú milióny divákov pre širokopásmo−<br />

vé internetové slu�by. V prieskume, <strong>na</strong> ktorom sa zúèastnilo<br />

800 pou�ívate¾ov internetu zo siedmich európskych krajín,<br />

56 percent povedalo, �e strávilo menej alebo ove¾a menej<br />

èasu pozeraním televízie, odkedy si predplatili širokopásmový<br />

prístup. Èoraz väèší poèet divákov chce svoj vo¾ný èas radšej<br />

venova� on−line komunikácii a h¾adaniu zábavy <strong>na</strong> internete<br />

ako sedeniu pred televízorom. Televízne spoloènosti sa musia<br />

vyrov<strong>na</strong>� s touto skutoènos�ou a zaèa� sa pripravova� <strong>na</strong> nový<br />

svet širokopásmovej zábavy. Prieskum takisto ukázal, �e širo−<br />

kopásmoví pou�ívatelia internetu venujú menej èasu aj iným<br />

tradièným médiám, ako <strong>na</strong>príklad novinám a rozhlasu. Ale v<br />

týchto prípadoch niektorí úèastníci prieskumu oznámili nárast<br />

èítanosti èi poèúvanosti, odzrkad¾ujúci skutoènos�, �e spomí−<br />

<strong>na</strong>né médiá ponúkajú svoj obsah aj <strong>na</strong> internete.

Tradièné antivírusové riešenia u� nestaèia<br />

Typickým predstavite¾om novej generácie nebezpeèných kódov<br />

je WORM_SASSER, ktorý <strong>na</strong> svoje šírenie potrebuje iba protokol<br />

TCP/IP. Preto sa èervy ako Nimda, Code Red, WORM_SLAMMER,<br />

WORM_MSBLAST, WORM_SASSER šírili bez nutnosti zneu�íva�<br />

<strong>na</strong> svoju èinnos� e−mail, web a zdie¾anie súborov v sie�ach peer−<br />

to−peer. Cie¾om èerva SASSER sa tak stáva ktoko¾vek s nedosta−<br />

toène záplatovaným poèítaèom pripojeným k internetu. Tradièné<br />

antivírusové riešenia nepredstavujú dostatoènú ochranu pred<br />

týmito hrozbami. Nové èervy toti� vyu�ívajú <strong>na</strong> svoje šírenie<br />

nieko¾ko mechanizmov a v niektorých prípadoch nie je <strong>na</strong> šírenie<br />

èerva potrebný úkon pou�ívate¾a. Spoloènosti by mali pri boji s<br />

hrozbami premýš¾a� viac o porovnávacích (holistických) metó−<br />

dach ne� o „antivírusových“ pravidlách. Keï�e èervy <strong>na</strong> svoje ší−<br />

renie stále zneu�ívajú pou�ívate¾ovu dôveru, prevencia je ka�do−<br />

pádne ve¾mi dôle�itá i v prípadoch, keï sa pou�ívajú bezpeè−<br />

nostné riešenia. Typickým príkladom sociálneho engineeringu je<br />

WORM_WALLON.A. Èerv sa do schránky pou�ívate¾a dostane v<br />

prílohe, prièom telo správy obsahuje len jednoduchú webovú<br />

adresu. Len èo pou�ívate¾ klikne <strong>na</strong> odkaz, zobrazí sa mu chybo−<br />

vé hlásenie, tak�e si myslí, �e server nefunguje – bohu�ia¾ sa však<br />

Google bombing – nová internetová hra?<br />

Na internete sa rozmáha nová „hra“, ktorá mô�e zásadným spô−<br />

sobom ovplyvni� funkènos� <strong>na</strong>jznámejšieho svetového vyh¾adá−<br />

vaèa – Google. Ide o takzvaný Google bombing – zábavku inter−<br />

netových u�ívate¾ov, ktorou nezištne posúvajú vybrané interneto−<br />

vé stránky <strong>na</strong> prvé prieèky výsledkov vyh¾adávania v Google. Na<br />

jednej strane ide o zábavku, ktorej príklady nájdete ïalej, <strong>na</strong> dru−<br />

hej strane ide o hrozbu pre samotný vyh¾adávací systém Google.<br />

Pôvodne výhodou, teraz skôr slabinou sa zdá systém hodnotenia<br />

relevancie odkazu <strong>na</strong> stránku a výsledku vyh¾adávania pod¾a via−<br />

cerých faktorov. Okrem tradièných prvkov, ako primeraný výskyt<br />

vyh¾adávaných slov <strong>na</strong> stránke, opis obrázkov, mno�stvo textu a<br />

podobne, sa v tomto systéme pridáva vysoká dôle�itos� aj textu<br />

odkazu. Na tento fakt sa prišlo po prvý raz pred tromi rokmi.<br />

Vtedy sa majite¾ jedného weblogu pokúsil posunú� <strong>na</strong> prvé mies−<br />

to vo vyh¾adávaèi stránku svojho kamaráta. Vyzval viacerých auto−<br />

rov weblogov, aby do svojho weblogu umiestnili odkaz <strong>na</strong> prí−<br />

slušnú stránku s textom „talentless hack“. Odvtedy sa táto „slabi−<br />

<strong>na</strong>“ vyh¾adávacieho systému Google zneu�íva <strong>na</strong>jmä v prostredí<br />

weblogov <strong>na</strong> vyjadrenie nespokojnosti so stavom spoloènosti a <strong>na</strong><br />

politické úèely. Zaujímavý je známy prípad predchodcu Google<br />

bombingu. Boli to rôzne frázy, ktoré po vyh¾adaní dávali doslova<br />

prekvapivé výsledky. Ak ste <strong>na</strong>príklad kedysi v minulosti zadali do<br />

vyh¾adávaèa Google frázu „More evil than Satan“ (Diabolskejší<br />

ako Satan), ako prvý výsledok vyh¾adávania bola uvedená hlavná<br />

stránka Microsoftu. Google bomby nemajú dlhú �ivotnos�. Sú<br />

toti� relatívne zriedkavé, a len èo sa nejaká objaví, zves� o nej sa<br />

zaène relatívne rýchlo šíri� internetom. To ïalej <strong>na</strong>búrava hierar−<br />

chiu relevancie odkazov vo výsledkoch vyh¾adávania. Èasto sa tak<br />

stáva, �e známu Google bombu u� èoskoro <strong>na</strong> prvom mieste vo<br />

výsledkoch vyh¾adávania <strong>na</strong>hradí spravodajský èlánok z renomo−<br />

vaného servera, ktorému Page Ranking systém pridelil vyššiu rele−<br />

vanciu odkazu. Otázne ostáva, <strong>na</strong>ko¾ko doká�u by� aj v budúc−<br />

nosti výsledky vyh¾adávania Google aspoò trocha relevantné a pre<br />

internetových pou�ívate¾ov smerodajné. Dá sa toti� oèakáva�, �e<br />

u� èoskoro sa zaène tento „nedostatok“ Google zneu�íva� <strong>na</strong><br />

masové komerèné presuny vo vyh¾adávaèoch. Otázne zostáva, èi<br />

sa tomu dá zabráni�...<br />

Yahoo má u� dos� spamu<br />

Spoloènos� Yahoo zverejnila nový spôsob boja proti spamu a<br />

falšovaniu adries odosielate¾a e−mailu. Nazvala ho DomainKeys.<br />

Nový systém zabezpeèuje mechanizmus overovania pôvodu<br />

e−mailu – èi bol poslaný <strong>na</strong>ozaj z domény uvedenej v hlavièke<br />

odosielate¾a a èi nebol cestou zmenený.<br />

Tento mechanizmus je zalo�ený <strong>na</strong> spolupráci troch serverov –<br />

servera odosielajúceho e−mail, príslušného DNS servera, ktorý<br />

vedie záz<strong>na</strong>m o doméne odosielajúcej e−mail, a poštového serve−<br />

ra, ktorý e−mail prijíma. Vlastník domény vygeneruje dvojicu<br />

pripojil <strong>na</strong> ve¾mi nebezpeèné miesto. Medzitým prebehne<br />

zneu�itie chyby v aplikácii Outlook Express, nebezpeèný kód sa<br />

sám <strong>na</strong>inštaluje do pou�ívate¾ského systému a spustí samostat−<br />

ný proces vlastného šírenia cez ïalšie systémy. Tento èerv je<br />

zalo�ený <strong>na</strong> sociálnom engineeringu a zneu�íva chyby v apliká−<br />

ciách. Pokia¾ by boli pou�ívatelia dostatoène informovaní a ne−<br />

klikali by <strong>na</strong> neznámy odkaz, poèet nákaz by sa výz<strong>na</strong>mne zní�il,<br />

podobne pokia¾ by boli aplikované dostatoène nové bezpeènost−<br />

né záplaty. Ak sa pozrieme <strong>na</strong> 10 <strong>na</strong>jèastejších výskytov èervov v<br />

máji 2004, musíme konštatova�, �e väèši<strong>na</strong> nebezpeèenstva sa<br />

vz�ahuje <strong>na</strong> rodinu èervov WORM_NETSKY, èo len zdôrazòuje<br />

zúrivos� vojny medzi autormi èervov Bagle a Netsky. 8. mája bol<br />

v Nemecku zatknutý autor èerva Netsky (a údajne i Sasser). Je<br />

však ve¾mi pravdepodobné, �e nebol celkom zodpovedný za vy−<br />

tvorenie všetkých variantov èerva Netsky, preto�e sa nové varian−<br />

ty objavovali i po tom, èo bol zatknutý. Èerv WORM_MYDOOM.A<br />

si dr�í druhé miesto. Je trošku prekvapujúce, �e hoci bol tento<br />

èerv <strong>na</strong>programovaný <strong>na</strong> zaèiatku februára, stále sa objavujú<br />

poèítaèe s nesprávnym systémovým èasom a stávajú sa tak<br />

potenciálnym terèom útoku. Zaujímavá je takisto skutoènos�, �e<br />

v tejto desiatke figuruje NIMDA. Len to dokazuje, aké zlo�ité je<br />

chráni� sa pred vírusmi konvenènými spôsobmi. Všetci výrobco−<br />

via antivírusov vedia toto nebezpeèenstvo odhali� u� tri roky.<br />

k¾úèov – verejný a súkromný. Verejný k¾uè bude vo¾ne prístupný<br />

cez DNS server a súkromný bude k dispozícii iba serverom odo−<br />

sielajúcim poštu z domény. Ak autorizovaný u�ívate¾ odošle<br />

e−mail, poštový server ho podpíše súkromným k¾úèom a odošle ho<br />

<strong>na</strong> cie¾ový poštový server. Ten po prijatí e−mailu zistí z hlavièky<br />

odosielate¾a doménu a z príslušného DNS servera si vy�iada verej−<br />

ný k¾úè. Tým si overí, èi e−mail bol <strong>na</strong>ozaj odoslaný z domény,<br />

ktorá je uvedená v hlavièke, a aj to, �e nebol cestou pozmenený<br />

obsah. Nový systém dáta nešifruje a samotné Yahoo ho pokladá za<br />

prirodzený doplnok k šifrovaniu e−mailov pomocou S/MIME, nie za<br />

jeho náhradu. S/MIME bolo vytvorené pre potreby šifrovania a ove−<br />

rovania e−mailov medzi u�ívate¾mi, DomainKeys zase medzi server−<br />

mi. Yahoo sa s<strong>na</strong>�í, aby nový systém uspel, a preto dáva bez nároku<br />

<strong>na</strong> poplatky k dispozícii všetky patenty potrebné <strong>na</strong> sprevádzkova−<br />

nie technológie DomainKeys. Príslušné špecifikácie poskytla orga−<br />

nizácii IETF, venujúcej sa tvorbe štandardov pre komunikáciu <strong>na</strong><br />

internete, a dúfa, �e prejdú celým schva¾ovacím procesom. Ïalším<br />

výrazným úspechom pre Yahoo je fakt, �e <strong>na</strong> svoju stranu získala<br />

spoloènos� Sendmail. Sendmail má <strong>na</strong> trhu poštových serverov 60−<br />

percentný podiel a v súèasnosti pracuje <strong>na</strong> implementácii technoló−<br />

gie DomainKeys do platenej aj vo¾nej verzie svojich produktov.<br />

Microsoft si patentoval myšací dvojklik!<br />

Patentová horúèka v USA neustáva. Spoloènosti Microsoft sa po−<br />

darilo získa� patent <strong>na</strong> dvojklik myškou! Patent èíslo 6727830<br />

<strong>na</strong>dobudol platnos� 27. apríla. Patent rozoberá rôzne správanie<br />

aplikácií pri stlaèení tlaèidla, prípadne pri opakovanom stlaèení<br />

tlaèidla v krátkom èasovom intervale, teda dvojkliku.<br />

Stiahnite si Yahoo Toolbar a zbavíte sa spyware<br />

Yahoo, jeden z <strong>na</strong>jznámejších portálov <strong>na</strong> svete, ponúka <strong>na</strong> stiah−<br />

nutie svoj Toolbar vo verzii 5.0. Medzi funkènými novinkami je<br />

okrem iného aj podpora <strong>na</strong> vyh¾adávanie a zneškodnenie mo�−<br />

ného spyware vo vašom poèítaèi. Toolbar bol vyvíjaný v spoluprá−<br />

ci so spoloènos�ou PestPatrol, známym výrobcom antispywaro−<br />

vého softvéru. Popri vyh¾adávaní <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> Yahoo podporuje<br />

aj blokovanie pop−up okien a prístup <strong>na</strong> ïalšie slu�by Yahoo. Beta<br />

verziu Yahoo Toolbar 5.0 si mô�ete bezplatne stiahnu� <strong>na</strong> tejto<br />

adrese – http://beta.toolbar.yahoo.com/.<br />

�

I N T E R N E T<br />

Ako <strong>na</strong> web / 4. èas�: Grafické formáty<br />

Ak sa zaoberáme tvorbou grafiky webovej stránky, isté mo�−<br />

nosti nám dáva <strong>na</strong>príklad pou�itie horizontálnej èiary alebo<br />

vyplnenie plôch farbou. Drvivá väèši<strong>na</strong> grafických elemen−<br />

tov webovej stránky je však zvyèajne ulo�ená vo forme<br />

grafických súborov. Výber tých správnych formátov <strong>na</strong> ich<br />

ulo�enie je dôle�itý a je predmetom tejto èasti seriálu.<br />

Grafické formáty<br />

Existuje nepreberné mno�stvo grafických formátov, ktoré<br />

mo�no klasifikova� pod¾a rôznych kritérií. Patrí medzi ne<br />

<strong>na</strong>príklad to, èi je grafika ukladaná v tvare vektorov alebo<br />

bitových máp, èi je pou�itá kompresia, a ak áno, èi ide o<br />

stratovú alebo nestratovú kompresiu atï.<br />

Existuje nieko¾ko desiatok grafických formátov dispo−<br />

nujúcich rôznymi vlastnos�ami. Ka�dý z nich má svoje<br />

opodstatnenie, aj keï sa ich spektrum mô�e zda� príliš<br />

široké. Je dobré, ak grafik vie, aký z formátov sa hodí <strong>na</strong><br />

ulo�enie akého typu grafiky. To isté platí aj pre tvorcu<br />

webovej stránky.<br />

Ak je grafika urèená <strong>na</strong> publikovanie <strong>na</strong> webe, mo�no<br />

pou�i� iba obmedzený repertoár grafických formátov.<br />

Vyu�ite¾né sú iba tie, ktoré sú internetovými prehliadaèmi<br />

priamo podporované. Medzi ne patria formáty BMP, GIF,<br />

JPEG a PNG. Hneï v úvode treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e ani je−<br />

den z týchto formátov nie je vektorový. Všetky pou�ívajú<br />

kompresiu, prièom v prípade JPEG−u je kompresia strato−<br />

vá, ostatné sú schopné udr�a� si všetky detaily snímky.<br />

Optimalizácia<br />

Existuje viacero spôsobov optimalizácie webovej grafiky,<br />

ktorých cie¾om je, aby súbory, v ktorých je grafika ulo�e−<br />

ná, boli èo <strong>na</strong>jkompaktnejšie pri zachovaní èo <strong>na</strong>jväèšieho<br />

mno�stva detailov. Jedným z <strong>na</strong>jdôle�itejších krokov opti−<br />

malizácie je práve výber vhodného grafického formátu a<br />

správne <strong>na</strong>stavenie jeho atribútov. Výber formátu deter−<br />

minuje aj kvalitu, v ktorej bude mo�né grafiku ulo�i�.<br />

Kompaktné grafické súbory sú dôle�ité z viacerých dô−<br />

vodov. Èím je súbor menší, tým rýchlejšie ho mo�no pre−<br />

sunú� zo servera ku klientovi, èo je ve¾mi dôle�ité. Zároveò<br />

umo�òuje serveru, aby za rov<strong>na</strong>ký èas poskytol súbor<br />

väèšiemu poètu klientov. Priestor <strong>na</strong> ulo�enie webových<br />

stránok je be�ne obmedzovaný, a preto je dobré optima−<br />

lizáciou ve¾kosti grafických súborov umo�ni� do tohto<br />

priestoru ulo�i� èo <strong>na</strong>jväèší objem informácií.<br />

V ïalšom texte sa budeme zaobera� jednotlivými gra−<br />

fickými formátmi a povieme si nieèo o ich výhodách a ne−<br />

výhodách vo vz�ahu k tvorbe webových stránok a vyme−<br />

dzíme, ktorý formát je vhodný pre ktorý typ grafiky.<br />

BMP<br />

BitMap Picture, ako znie celý názov formátu skrývajúceho<br />

sa pod skratkou BMP, je jedným z <strong>na</strong>jjednoduchších gra−<br />

fických formátov. Ukladá grafiku bez kompresie alebo s<br />

pou�itím ve¾mi jednoduchého kompresného algoritmu RLE.<br />

Formát umo�òuje ukladanie širokého spektra obrázkov<br />

od èiarovej grafiky a piktogramov a� po plnofarebné foto−<br />

grafie. Snímky si podr�ia všetky detaily pôvodnej grafiky, ale<br />

za cenu rozsiahlych súborov, ktoré mô�u dosiahnu� objem<br />

rádovo MB. Kompresia RLE v nejednom prípade v skutoè−<br />

nosti zväèší objem súboru, preto sa väèšinou nepou�íva.<br />

Neefektívnos� v ukladaní grafiky do súborov diskvalifi−<br />

kuje tento formát v pou�ití <strong>na</strong> internete, aj keï je to prin−<br />

cipiálne mo�né. Ak si to priamo téma webu nevy�aduje,<br />

nie je vhodné BMP vyu�i� a treba sa poobzera� po inom<br />

grafickom formáte. Preto sa ním nebudeme bli�šie zaobera�.<br />

GIF<br />

V roku 1987 prišla spoloènos� Compuserve s grafickým for−<br />

mátom pod názvom Graphics Interchange format a skrat−<br />

kou GIF. V roku 1989 ho výz<strong>na</strong>mne zlepšila pridaním nie−<br />

ko¾kých vynikajúcich vlastností. Na odlíšenie týchto dvoch<br />

verzií sa pou�ívajú názvy GIF87a a GIF89a. Rozšíreným<br />

100 PC REVUE 7/2004<br />

zvykom je <strong>na</strong>zýva� tento formát „gif“, jeho tvorcovia si<br />

však �elajú, aby bol jeho názov vyslovovaný ako „d�if“.<br />

GIF vyu�íva známu a úspešnú metódu kompresie, oz<strong>na</strong>−<br />

èovanú ako Lempel−Ziv−Welch (LZW). Táto metóda je chrá−<br />

nená patentom, ktorý vlastní spoloènos� Unisys. Tá spoèiat−<br />

ku umo�nila vyu�íva� túto metódu vo¾ne, a preto sa z<strong>na</strong>ène<br />

rozšírila nielen v kompresii grafických informácií, ale v kom−<br />

primovaní všeobecne. Neskôr sa však názor tejto spoloènos−<br />

ti zmenil a zaèala si dôsledne svoje práva uplatòova� a �iada�<br />

licenèné poplatky. Tie sa týkali výrobcov softvéru, ktorí chce−<br />

li spracúva� grafiku vo formáte GIF, a nemali sa týka� tých,<br />

ktorí GIF pou�ívali vo svojich webových <strong>stránkach</strong>. Napriek<br />

tomu vyvolali kroky Unisysu neistotu a rozèarovanie interne−<br />

tovej komunity, ako aj rozsiahle protesty. Preto dokonca<br />

vznikol ïalší grafický formát PNG, o ktorom si povieme<br />

neskôr. V súèasnosti u� problém s patentom prestáva by�<br />

aktuálny, preto�e jeho platnos� sa konèí v júli 2004.<br />

GIF pou�íva <strong>na</strong> ukladanie informácií o farbách po−<br />

u�itých v obrázku tabu¾ku farieb. Tá obsahuje pri ka�dej<br />

farbe informáciu o jej zlo�kách RGB, prièom ka�dá zlo�ka<br />

je kódovaná 8 bitmi. Ka�dá farba je teda vyberaná z pale−<br />

ty true color. Maximálne mno�stvo farieb pou�itých v ob−<br />

rázku je však limitované <strong>na</strong> 256.<br />

Mo�no pou�i� ove¾a menšiu paletu farieb. V tom prí−<br />

pade je poèet farieb zaokrúh¾ovaný <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbli�šiu mocninu<br />

dvojky, teda <strong>na</strong> 2, 4, 8, 16 atï.<br />

Obrázok je ukladaný ako raster, kde ka�dý bod je re−<br />

prezentovaný ukazovate¾om do tabu¾ky farieb. Tento ukazo−<br />

vate¾ je tvorený poètom bitov, ktoré sú nevyhnutné <strong>na</strong> zakó−<br />

dovanie pozície danej farby v palete. Ak je pou�itá paleta<br />

256 farieb, ka�dý bod obrázka si vy�aduje 8 bitov. Ak je<br />

poèet farieb 16, redukuje sa poèet potrebných bitov <strong>na</strong> 4.<br />

GIF má výz<strong>na</strong>mnú vlastnos�, ktorou je transparentná<br />

farba. Ak zobrazovacie zariadenie <strong>na</strong>razí pri zobrazovaní <strong>na</strong><br />

bod transparentnej farby, ignoruje ho a zobrazí <strong>na</strong> jeho<br />

mieste bod farby pozadia. To je výhodné vtedy, ak chceme<br />

pou�i� obrázok viacnásobne <strong>na</strong> rôznych alebo zlo�itých<br />

pozadiach. Vyu�itím transparentnej farby mo�no niekedy<br />

dosiahnu� redukovanie poètu farieb potrebných <strong>na</strong> zakódo−<br />

vanie obrázka, èím zní�ime jeho ve¾kos�. Transparentná farba<br />

je ve¾mi dôle�itá práve pri pou�ití <strong>na</strong> internete.<br />

Ïalšou výz<strong>na</strong>mnou vlastnos�ou GIF−u je schopnos�<br />

zobrazova� obrázok prekladane. Najskôr sa zobrazí ka�dý<br />

8. riadok, poèí<strong>na</strong>júc riadkom èíslo 0. Následne sa zobrazí<br />

ka�dý 8. riadok, poèí<strong>na</strong>júc riadkom s èíslom 4. Nasleduje<br />

zobrazenie ka�dého 4. riadka od riadka s èíslom 2 a <strong>na</strong>−<br />

pokon ka�dého druhého riadka od èísla 1. Celý obrázok je<br />

tak zobrazený v 4 krokoch. Takýto typ zobrazovania je urèe−<br />

ný pre zobrazovacie zariadenia, ktoré sú pomalé. V súèas−<br />

nosti poèítaèe disponujú dostatoèným výkonom, potreb−<br />

ným <strong>na</strong> zobrazenie akoko¾vek zlo�itého GIF−u, ale preno−<br />

sové linky nie sú v�dy <strong>na</strong>jrýchlejšie. Prekladaný GIF má<br />

teda výz<strong>na</strong>m v prípade, ak má pou�ívate¾ pomalé pripoje−<br />

nie k internetu alebo ak je zobrazovaný obrázok rozsiah−<br />

ly. Pou�ívate¾ má toti� u� po prvom kroku aspoò hrubý pre−<br />

h¾ad o tom, èo bude obsahom obrázka, pritom však bola<br />

prenesená iba 1/8 dát. Ka�dým krokom sa mno�stvo de−<br />

tailov v obrázku zvyšuje. Pou�ívate¾ sa mô�e u� poèas<br />

s�ahovania obrázka rozhodnú�, èi poèká do konca alebo<br />

preruší s�ahovanie.<br />

Výz<strong>na</strong>mnou vlastnos�ou, ktorou nedisponuje nijaký iný<br />

grafický formát urèený <strong>na</strong> ukladanie statických obrázkov,<br />

je mo�nos� vytvori� animáciu. Ak túto mo�nos� vyu�ijeme,<br />

hovoríme o animovanom GIF−e. GIF je schopný nies� v sú−<br />

bore nie jeden, ale hneï nieko¾ko obrázkov. Súbor mô�e<br />

obsahova� aj doplòujúce informácie. Ku ka�dému obráz−<br />

ku teda mo�no priradi� aj èasový údaj, ktorý urèuje, po<br />

ko¾kých stotinách sekundy od jeho zobrazenia má by�<br />

zobrazený <strong>na</strong>sledujúci obrázok. Mo�no tie� definova�, èi<br />

sa má takáto sekvencia obrázkov prehra� iba raz alebo sa<br />

má zobrazovanie opakova� v cykle. Vïaka tejto vlastnosti<br />

GIF−u máme <strong>na</strong> internete mno�stvo deformujúcich sa pik−<br />

togramov, šípok, emailových schránok pohlcujúcich obál−<br />

ky atï. Animovaný GIF sa èasto pou�íva aj <strong>na</strong> tvorbu ban−<br />

nerovej reklamy, hoci v súèasnosti sa tá èasto tvorí inými<br />

technológiami. Pri vyu�ívaní animovaného GIF−u, <strong>na</strong>jmä v<br />

prípade tvorby reklám, je potrebné dba� <strong>na</strong> ve¾kos� súbo−<br />

ru, ktorá musí by� udr�aná v rozumných medziach.<br />

Formát GIF je bezstratový formát, vhodný predovšetkým<br />

<strong>na</strong> publikovanie èiarovej grafiky, ako sú piktogramy, logá a<br />

pod., preto�e doká�e zachova� ostré prechody medzi farba−<br />

mi, nedeformuje hrany a udr�í konštantnú farbu homogén−<br />

nych farebných plôch. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, �e jeho farebná pale−<br />

ta je obmedzená <strong>na</strong> 256 farieb, nemo�no ním zobrazi� true<br />

color fotografie. Je to jediný formát pou�ite¾ný <strong>na</strong> animácie<br />

a jednoduché riešenie <strong>na</strong> pou�itie transparentnej farby.<br />

PNG<br />

Patentovo chránená kompresná metóda GIF−u vyvolala u<br />

jeho pou�ívate¾ov neistotu. Tá <strong>na</strong>pokon viedla k vytvore−<br />

niu nového grafického formátu, ktorý sa mal sta� <strong>na</strong>sle−<br />

dovníkom GIF−u. Tento formát vznikol v roku 1995 a jeho<br />

názov je Portable Network Graphics. Skratka PNG by sa<br />

mala èíta� ako „ping“. Okrem odstránenia problému s pa−<br />

tentmi, keï ping je v tomto oh¾ade úplne vo¾ne pou�i−<br />

te¾ný, priniesol tento formát aj mnohé zlepšenia, ktoré<br />

mu umo�òujú konkurova� tak formátu GIF, ako aj formá−<br />

tu JPEG. Zaujímavou otázkou je, èi tento formát, ktorého<br />

pou�ívanie nie je ve¾mi rozšírené, bude schopný pre−<br />

svedèi� pou�ívate¾ov aj po skonèení patentovej ochrany<br />

LZW. Faktom zostáva, �e PNG disponuje niektorými uni−<br />

kátnymi vlastnos�ami. Ve¾mi dôle�ité je takisto vysvetli�,<br />

aké sú rozdiely medzi formátom GIF a PNG.<br />

PNG umo�òuje ulo�i� obrázok vo ve¾kom farebnom<br />

rozlíšení. V plnofarebnom re�ime sú to a� 48−bitové farby,<br />

pri obrázkoch v odtieòoch sivej sú to 16−bitové farby a <strong>na</strong>po−<br />

kon tretím módom je ulo�enie obrázka s paletou 256 farieb.<br />

Kompresia je nestratová a je o 5 a� 25 % úèinnejšia ako v prí−<br />

pade GIF−u. To však nie je pre väèšinu pou�ívate¾ov dostato−<br />

èný dôvod <strong>na</strong> uprednostnenie tohto formátu.<br />

PNG však disponuje unikátnou vlastnos�ou, ktorou je<br />

mo�nos� definova� úroveò transparentnosti ka�dého zob−<br />

razovaného bodu. GIF definuje iba dve úrovne transpa−<br />

rentnosti. Buï je bod úplne transparentný, alebo netrans−<br />

parentný a v tom prípade je vyu�itá pri zobrazovaní jeho<br />

farba. V prípade PNG je transparentnos� doplnková infor−<br />

mácia k farbe bodu a je urèovaná ako hodnota z interva−<br />

lu, ktorého rozsah je od 0 do 255.<br />

Ïalšou výz<strong>na</strong>mnou vlastnos�ou je gama korekcia, ktorú<br />

mo�no pova�ova� za schopnos� formátu upravi� zobrazenie<br />

obrázka <strong>na</strong> jednotlivých platformách tak, aby sa obrázky <strong>na</strong><br />

nich javili rov<strong>na</strong>ké. Obrázky vytvorené <strong>na</strong> poèítaèoch Apple<br />

majú tendenciu zobrazova� sa <strong>na</strong> iných platformách ako<br />

tmavšie, obrázky z poèítaèov PC zasa svetlejšie.<br />

PNG umo�òuje zobrazovanie obrázkov v prekladanom<br />

re�ime alebo – všeobecnejšie povedané – progresívne, po−<br />

dobne ako GIF. Prekladanie sa však neuskutoèòuje iba v<br />

jednej, ale v obidvoch osiach a obrázok sa zobrazuje v 64<br />

krokoch.<br />

PNG umo�òuje ulo�i� iba jeden obrázok, neumo�òuje<br />

teda tvorbu animácií, èo je jeho nevýhodou. Pod¾a auto−

Formát GIF PNG JPEG<br />

Názov Graphics Interchange Format Portable Networks Graphics Joint Photographics Expert Group<br />

Výslovnos� d�íf ping d�ejpeg<br />

Farebná paleta 1 b a� 8 b 8 b, 16 b, 48 b 24 b<br />

Komprimácia nestratová nestratová stratová<br />

Transparentnos� 1 úroveò 256 úrovní nie<br />

Animácie áno nie nie<br />

Vyu�itie èiarová grafika, piktogramy, logá, grafika s farebnými prechodmi èiarová grafika, piktogramy, logá<br />

animácie a preva�ne fotografie<br />

rov formátu je <strong>na</strong> ukladanie sekvencií obrázkov urèený iný<br />

formát <strong>na</strong>zvaný MNG.<br />

PNG sa teda hodí v prípade, ak máme záujem pracova�<br />

s transparentnos�ou, doká�e lepšie ako JPEG zobrazova�<br />

homogénne farebné plochy a pracuje nestratovo, ale <strong>na</strong><br />

úkor zväèšenia súborov. Nemô�e pou�i� menšiu paletu<br />

farieb ako 256.<br />

JPG<br />

Prípo<strong>na</strong> súborov JPE, prípadne JPG je skratkou od JPEG,<br />

èo z<strong>na</strong>mená Joint Photographics Expert Group. Organi−<br />

zácia s týmto názvom sa postarala o štandardizáciu rov−<br />

nomenného grafického formátu. Norma JPEG však nede−<br />

finuje spôsob ukladania obrázkov do súborov, to bolo de−<br />

finované ako JPEG File Interchange Format, teda JFIF.<br />

JPEG je stratový formát, to z<strong>na</strong>mená, �e obrázok po<br />

kompresii u� neobsahuje všetky detaily pôvodnej predlo−<br />

hy. Odstraòované sú tie detaily, ktoré sú pre vnímanie<br />

¾udským okom nepodstatné, tak�e kvalita obrázkov je<br />

vysoká a a� do kompresného pomeru 1:20 prakticky<br />

nemo�no vidie� rozdiel oproti nekomprimovaným obráz−<br />

kom. Aj pri väèšom kompresnom pomere je snímka<br />

pou�ite¾ná, aj keï sa postupne jej kvalita zni�uje a zaèí−<br />

<strong>na</strong>jú sa prejavova� niektoré chyby a nepresnosti.<br />

JPEG vyu�íva pomerne zlo�itú metódu kompresie a od<br />

zaèiatku bol koncipovaný ako stratový formát, urèený <strong>na</strong><br />

ukladanie fotografií. Nie je preto vhodný <strong>na</strong> publikovanie<br />

piktogramov ani <strong>na</strong> obrázky, ktorých súèas�ou by mal by�<br />

dobre èitate¾ný text. JPEG toti� spôsobuje rozostrenie hrán.<br />

Skutoèný hacking prakticky<br />

2. èas�: Program Nmap detailnejšie<br />

Od poslednej èasti seriálu Skutoèný hacking prakticky ube−<br />

hol presne mesiac a my sa opä� stretávame pri jeho dru−<br />

hom pokraèovaní. V predchádzajúcej èasti sme si ozrejmi−<br />

li fungovanie poèítaèových sietí zo softvérového h¾adiska<br />

a <strong>na</strong>èali sme program Nmap, urèený <strong>na</strong> skenovanie vzdia−<br />

leného hostite¾a. Tentoraz budeme pokraèova� v danej<br />

téme a uká�eme si ïalšie mo�nosti, ktoré program Nmap<br />

ponúka. Pevne sa pripútajte, cesta do tajomstiev hackingu<br />

sa zaèí<strong>na</strong> po druhýkrát!<br />

Charakteristika programu<br />

Nmap pochádza z dielne Fyodora (existuje aj poslovenèe−<br />

ná verzia me<strong>na</strong> – Fjodor). Domovská stránka projektu je<br />

<strong>www</strong>.insecure.org/nmap, kde si program mô�ete stiah−<br />

nu� a <strong>na</strong>inštalova� do poèítaèa. Nmap u� dlho nie je len<br />

èisto skenerom portov, doká�e toho ove¾a viac a jeho<br />

mo�nosti stále pribúdajú. Neèudo, �e Nmap sa stal <strong>na</strong>jpo−<br />

pulárnejším skenerom a existuje pre platformy Linux, Win−<br />

dows, Solaris, *BSD, Macintosh a mierne zastaraná verzia<br />

aj pre HP−UX.<br />

Skenovanie portov<br />

Skenovanie portov je základná funkcia Nmapu. Existuje<br />

hneï nieko¾ko typov skenovania, ktoré sa líšia v spôsobe<br />

vykonávania, rýchlosti, pou�ite¾nosti a pod. Prvé dva <strong>na</strong>j−<br />

Formát disponuje 24−bitovou true−color paletou, ne−<br />

umo�òuje ju však obmedzi� <strong>na</strong> ni�šie farebné rozlíšenie,<br />

<strong>na</strong>príklad 256 farieb. JPEG nedisponuje ani transparent−<br />

nou farbou, ktorú by bolo vzh¾adom <strong>na</strong> princíp kompre−<br />

sie ve¾mi �a�ké do tohto grafického formátu zakompono−<br />

va�. Nie je pou�ite¾ný ani <strong>na</strong> tvorbu animácií.<br />

Klasický JPEG obsahuje dáta usporiadané tak, �e sa<br />

obrázok <strong>na</strong>èíta zvrchu dolu a v tomto smere sa postup−<br />

ne aj zobrazuje. Progresívny JPEG obsahuje akoby viace−<br />

ro skenov obrázka, stále vo vyššej a vyššej kvalite. Tie sa<br />

postupne <strong>na</strong>èítajú a vo viacerých prechodoch sa aj zob−<br />

razujú, tak�e pou�ívate¾ <strong>na</strong>jskôr vidí obrázok s <strong>na</strong>jmen−<br />

ším mno�stvom detailov a neskôr sa jeho kvalita jednot−<br />

livými prechodmi stále zvyšuje. Progresívny JPEG je teda<br />

a<strong>na</strong>lógiou prekladaného GIF−u. Mohlo by sa zda�, �e<br />

ulo�enie viacerých verzií obrázka v stále vyššom rozlíše−<br />

ní musí z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>� neúmerné zväèšenie súboru. Nie je to<br />

však tak. Progresívny JPEG obsahuje to isté mno�stvo<br />

dát ako klasický JPEG, iba sú usporiadané zlo�itejším<br />

spôsobom. Ka�dá podrobnejšia verzia obrázka toti� iba<br />

dopåòa detaily v porov<strong>na</strong>ní s tou predchádzajúcou.<br />

Ak je linka, ktorou je pou�ívate¾ pripojený k internetu,<br />

rýchla alebo jeho prehliadaè nepodporuje progresívny<br />

JPEG, spravidla sa mu obrázok <strong>na</strong>èíta, akoby šlo o klasic−<br />

ký JPEG, výnimoène nedôjde k <strong>na</strong>èítaniu vôbec. Nevý−<br />

hodou progresívneho JPEG−u je to, �e <strong>na</strong> zobrazenie ka�−<br />

dého prechodu je potrebný v�dy taký rozsiahly výpoèet<br />

ako <strong>na</strong> zobrazenie kompletného obrázka. Preto má po−<br />

u�itie progresívneho JPEG−u zmysel <strong>na</strong>jmä vtedy, ak je pred−<br />

základnejšie sme si spomenuli minule, boli to Connect<br />

scan a Stealth SYN scan.<br />

Connect scan je <strong>na</strong>jbe�nejšia forma skenovania, ktorá<br />

vyu�íva systémové volanie connect() operaèného systému.<br />

Toto volanie slú�i <strong>na</strong> vytvorenie spojenia medzi poèítaèmi<br />

<strong>na</strong> ktorýko¾vek port. Ak je port otvorený, volanie connect()<br />

bude úspešné, ak nie, volanie vráti chybu. Takto sa po−<br />

stupne dajú zisti� všetky otvorené porty <strong>na</strong> hostite¾skom<br />

poèítaèi. Nevýhodou tohto typu skenovania je jeho ¾ahká<br />

odhalite¾nos� a zablokovate¾nos�, preto�e pri vykonávaní<br />

tohto skenu sa v záz<strong>na</strong>moch hostite¾ského poèítaèa obja−<br />

ví obrovské mno�stvo pokusov o <strong>na</strong>dviazanie spojenia <strong>na</strong><br />

ka�dý port poèítaèa za ve¾mi krátky èas.<br />

Stealth SYN scan sme podrobne opisovali v predošlej<br />

èasti seriálu a nebudeme sa k nemu vraca�.<br />

TCP FIN scanning je dobré pou�i� <strong>na</strong>jmä pri neúspeš−<br />

nom SYN skene. Niektoré firewally toti� sledujú SYN pake−<br />

ty <strong>na</strong> zakázané porty a tým neumo�òujú plnohodnotný<br />

sken (veï to je ich úèel, však�e? ☺). FIN sken pou�íva tzv.<br />

FIN paket (obdoba SYN paketu, ale s iným výz<strong>na</strong>mom).<br />

Pod¾a štandardu RFC 793 musia uzatvorené porty reago−<br />

va� <strong>na</strong> tento paket spätným odoslaním tzv. RST paketu.<br />

Otvorené porty tento paket hneï zahodia. Nie je to však<br />

a� také jednoz<strong>na</strong>èné, preto�e niektoré operaèné systémy<br />

<strong>na</strong> FIN paket neodpovedajú tak, ako by mali. Ide <strong>na</strong>jmä o<br />

poklad, �e prístupová linka je ove¾a pomalšia ako zobra−<br />

zovacie zariadenie a �e toto zariadenie je dostatoène<br />

rýchle. To však v prípade prehliadania internetu cez klasic−<br />

ký poèítaè mo�no v�dy predpoklada�.<br />

JPEG je jediná vo¾ba, ak chceme <strong>na</strong> internete publiko−<br />

va� fotografie. Preto iste nepoteší informácia, �e po−<br />

u�ívanie tohto formátu, ktorý bol doteraz prístupný<br />

vo¾ne, mô�e u� èoskoro podlieha� licenèným poplatkom,<br />

podobne ako sa to stalo v prípade formátu GIF. Niektoré<br />

èasti kompresného algoritmu JPEG−u sú toti� patentovo<br />

chránené. Kým bola majite¾om patentu spoloènos� Com−<br />

pression Labs, nepo�adovala �iadne licenèné poplatky.<br />

Po jej odkúpení spoloènos�ou Forgent Networks sa to<br />

však zmenilo a táto spoloènos� u� podnikla viaceré kroky<br />

vrátane súdnych �alôb, ktorých cie¾om je zabezpeèi� vý−<br />

ber poplatkov.<br />

Zdá sa, �e pre autorov webu bude plati� to, èo v prí−<br />

pade GIF−u. Nebude sa zrejme treba obáva� vyu�íva� ho,<br />

preto�e licenèné poplatky budú musie� plati� iba produ−<br />

centi softvéru urèeného <strong>na</strong> spracovanie JPEG−u. Spoloè−<br />

nos� Forgent Networks si <strong>na</strong>vyše bude môc� svoje nároky<br />

uplatòova� iba do roku 2006.<br />

Záver<br />

Na záver mo�no poveda�, �e pri výbere grafického formátu<br />

je dôle�ité, èi pôjde o plnofarebnú grafiku vo forme fotogra−<br />

fií alebo o èiarovú grafiku. V prvom prípade sa dá vyu�i� for−<br />

mát JPEG, v druhom prípade treba ulo�i� obrázky vo formá−<br />

te GIF alebo PNG. GIF dostáva prednos� vo väèšine prípadov,<br />

je to <strong>na</strong>vyše jediný formát, ktorý umo�òuje vytvára� animo−<br />

vané sekvencie. Naopak, PNG je výhodný vtedy, ak chceme<br />

doko<strong>na</strong>lejšie riadi� transparentnos�.<br />

V ïalšej èasti seriálu sa budeme zaobera� mo�nos�ami<br />

optimalizácie obrázkov.<br />

Branislav Madoš<br />

I N T E R N E T<br />

Zdroje:<br />

/1./ <strong>www</strong>.jpeg.org<br />

/2./ http://<strong>www</strong>.libpng.org/pub/png/<br />

operaèné systémy z Redmondu (pod¾a toho sa teda dá<br />

zbe�ne usúdi�, s akým OS máme do èinenia <strong>na</strong> opaènej stra−<br />

ne), ale aj Cisco IOS, BSDI, HP−UX, MVS a IRIX.<br />

Xmas tree scanning je sken podobný predchádzajúce−<br />

mu, ale posiela pakety s príz<strong>na</strong>kmi FIN, URG a PUSH zároveò.<br />

Null scanning je presný opak Xmas tree skenu. Posiela<br />

paket so �iadnymi príz<strong>na</strong>kmi.<br />

UDP scanning vyu�íva protokol UDP, prièom posiela<br />

UDP paket s nulovou då�kou. Ak paket dorazí <strong>na</strong> zatvore−<br />

ný port, hostite¾ pošle <strong>na</strong>spä� ICMP správu Port Unrea−<br />

chable (o správach ICMP si povieme nieèo <strong>na</strong>budúce).<br />

Tento sken však mô�e by� extrémne pomalý, preto�e pod−<br />

¾a odporúèania RFC 1812 je rýchlos� odosielania chýb<br />

ICMP obmedzená. Z<strong>na</strong>mená to, �e keby nmap skenoval<br />

plnou rýchlos�ou, nebol by schopný zachyti� všetky správy<br />

ICMP a sken by nebol úplný, resp. by bol nepresný.<br />

Výhodu však tvorí dodr�iavanie štandardov Microsoftom,<br />

preto�e jeho operaèné systémy nijakým spôsobom nelimi−<br />

tujú rýchlos� odosielania chýb ICMP.<br />

ACK scanning sa èasto pou�íva <strong>na</strong> testovanie „kvality<br />

filtrovacích pravidiel“ firewallov. Posiela ACK pakety <strong>na</strong><br />

zadané porty. Ak port nie je filtrovaný, Nmap dostane od−<br />

poveï formou RST paketu. Keï sa nedostaví nijaká odpo−<br />

veï, port je pova�ovaný za filtrovaný. Nmap nefiltrované<br />

porty vo svojom výstupe nezobrazuje, teda ak bude vý−<br />

stup úplne prázdny, je to z<strong>na</strong>menie toho, �e všetky poku−<br />

sy boli úspešné.<br />

Nmap ponúka ešte nieko¾ko typov skenov, ako <strong>na</strong>pr.<br />

ping sken, ktorý len zis�uje, èi daný hostite¾ existuje, alebo<br />

bounce sken, o ktorom ešte len budeme hovori�. Základné<br />

a ve¾mi dôle�ité sú však u� uvedené skeny. Teraz sa poïme<br />

pozrie�, ako taký sken hacker spustí.<br />

7/2004 PC REVUE 101

I N T E R N E T<br />

Syntax parametrov programu Nmap je pomerne jedno−<br />

duchá:<br />

nmap [typ skenu] [dalšie vo¾by] <br />

kde typ skenu oz<strong>na</strong>èuje, akým spôsobom chceme hosti−<br />

te¾a preskenova�. Jednotlivé skeny a ich parametre sú uve−<br />

dené v tabu¾ke.<br />

Typ skenu Parameter programu<br />

Connect sken −sT<br />

SYN sken −sS<br />

FIN sken −sF<br />

Xmas tree sken −sX<br />

Null sken −sN<br />

UDP sken −sU<br />

IP protokol sken −sO<br />

ACK sken −sA<br />

Ve¾mi zaujímavé sú aj ïalšie mo�nosti, ktoré <strong>na</strong>sledujú.<br />

Medzi <strong>na</strong>ju�itoènejšie patrí zaiste definovanie rozsahu por−<br />

tov, ktoré sa majú skenova� vo¾bou −p . Táto vo¾−<br />

ba má svoje opodstatnenie <strong>na</strong>jmä v prípade, ak sa hacker<br />

zaujíma len o urèitý port alebo rozsah portov. Takisto má<br />

tento parameter svoju výhodu, ak je hostite¾ <strong>na</strong>pojený do<br />

internetu pomalou linkou a skenovanie všetkých 65 536<br />

portov by trvalo neskutoène dlho. Napríklad hacker, ktorý<br />

chce iniciova� SYN stealth sken <strong>na</strong> hostite¾a 10.203.5.64,<br />

ale zaujímajú ho len porty 0 a� 1024, <strong>na</strong> ktorých „visí“ <strong>na</strong>j−<br />

väèší poèet slu�ieb, spustí Nmap takto:<br />

hacker@trypanosoma:~$ nmap −sS −p 0−1024 10.203.5.64<br />

U� z výpisu je asi zrejmé, èo jednotlivé parametre z<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>jú, ale poïme si celý príkaz rozobra�. Parameter −sS<br />

oz<strong>na</strong>èuje typ skenu, v tomto prípade ide o sken SYN. Pri<br />

ka�dom skene treba urèi�, akým spôsobom sa má uskuto−<br />

èni�, i<strong>na</strong>k program ukonèí svoju èinnos� bez akéhoko¾vek<br />

skenovania! Nasleduje parameter −p, ktorý urèuje rozsah<br />

portov, v <strong>na</strong>šom prípade 0 a� 1024. Ako posledná je uve−<br />

dená adresa IP hostite¾a, ktorého chceme preskenova�. Po<br />

odoslaní príkazu operaènému systému klávesom ENTER sa<br />

zaène skenovanie a program sa ukonèí vypísaním zoz<strong>na</strong>−<br />

mu otvorených portov hostite¾a s krátkym zosumarizova−<br />

ním èasu potrebného <strong>na</strong> uskutoènenie skenu.<br />

Posledné verzie Nmapu disponujú ïalšou vlastnos�ou,<br />

ktorá je pre hackera tie� ve¾mi podstatná. Ide o vzdialenú<br />

detekciu operaèného systému, ktorý <strong>na</strong> hostite¾ovi be�í.<br />

Ako je to mo�né? Je <strong>na</strong> to hneï nieko¾ko spôsobov, ktoré<br />

však zvyèajne spoèívajú <strong>na</strong> tom, �e niektoré operaèné sys−<br />

témy reagujú <strong>na</strong> urèité podnety (pakety) odlišne, ako ká�e<br />

štandard, resp. niektoré operaèné systémy sa prezentujú<br />

hneï pri pripojení <strong>na</strong> hostite¾ský poèítaè. V <strong>na</strong>sledujúcich<br />

riadkoch si zopár spôsobov opíšeme.<br />

Metódy rozpoznávania<br />

operaèného systému <strong>na</strong> dia¾ku<br />

Na to, aby sme rozpoz<strong>na</strong>li operaèný systém hostite¾ského<br />

poèítaèa ruène, nie je potrebné vlastni� nejaké super ná−<br />

stroje. Postaèí obyèajný program telnet, ktorý pozná asi<br />

takmer ka�dý. Keby predsa len nie, v krátkosti vysvetlím, o<br />

èo ide. Telnet je program <strong>na</strong> pripojenie sa k hostite¾skému<br />

poèítaèu <strong>na</strong> slu�bu telnet, èi�e to potom vyzerá, akoby ste<br />

102 PC REVUE 7/2004<br />

si sadli za klávesnicu daného poèítaèa a pracovali s ním.<br />

Program telnet sa doká�e pripoji� <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný port poèí−<br />

taèa a práve túto vlastnos� vyu�ijeme.<br />

Jedným z postupov manuálneho zis�ovania operaèné−<br />

ho systému je štandardné pripojenie <strong>na</strong> slu�bu telnet, kde<br />

sa po pripojení a výzve <strong>na</strong> zadanie prihlasovacieho me<strong>na</strong><br />

èasto objaví aj verzia operaèného systému, ako to mô−<br />

�eme vidie� v <strong>na</strong>sledujúcom výpise.<br />

1. luko@trypanosoma:~$ telnet hocijaky_komp.dome<strong>na</strong><br />

2. Trying ...<br />

3. Connected to hocijaky_komp.dome<strong>na</strong>.<br />

4. Escape character is '^]'.<br />

5. Debian GNU/Linux testing/unstable hocijaky_komp.dome<strong>na</strong><br />

6. hocijaky_komp.dome<strong>na</strong> login:<br />

Na prvom riadku výpisu vidie� spustenie programu tel−<br />

net a ako parameter programu sme zadali názov poèítaèa,<br />

<strong>na</strong> ktorý sa chceme pripoji�. Mô�e to by� aj doménový<br />

názov alebo adresa IP, v prípade zadania doménového<br />

názvu si ho telnet prevedie <strong>na</strong> adresu IP pomocou systé−<br />

mu DNS. Riadky 2, 3, 4 opisujú kroky telnetu s cie¾om<br />

správneho <strong>na</strong>dviazania spojenia a nie sú a� také dôle�ité.<br />

Najdôle�itejší je však piaty riadok, <strong>na</strong> ktorom nám hosti−<br />

te¾ský systém pekne povie, èo je zaè. Hackerovi neostáva<br />

niè iné, len pekne poïakova� a ukonèi� spojenie.<br />

To isté platí aj pri pou�ití programu ftp, ktorého cie¾om<br />

je pripoji� sa <strong>na</strong> slu�bu ftp, všetkým dobre známu. Opä�<br />

vrelá vïaka.<br />

Pri zis�ovaní operaèného systému týmto spôsobom<br />

mô�e dôjs� k príjmu mylnej informácie, preto�e systémoví<br />

administrátori zvyknú tieto hlásenia o operaènom systéme<br />

(èasto <strong>na</strong>zývané aj bannery) meni�, resp. zakazujú ich zob−<br />

razovanie. Preto prichádza <strong>na</strong> rad druhý spôsob.<br />

Ka�dý èlovek je jednoz<strong>na</strong>èné urèený svojimi génmi, od<br />

ktorých sa odvíjajú jeho telesné a duševné z<strong>na</strong>ky. Preto je<br />

ka�dý èlovek jedineèný. Pri operaèných systémoch to pri<br />

jemnom pri�múrení oèí platí takisto. Tak ako ka�dý èlovek<br />

má jedineèné odtlaèky prstov, aj operaèný systém má<br />

svoje odtlaèky „virtuálnych prstov“, vïaka ktorým sa dá<br />

¾ahko identifikova�. Pýtate sa, ako je to mo�né? U� sme spo−<br />

menuli, �e niektoré operaèné systémy nereagujú presne<br />

pod¾a štandardov <strong>na</strong> niektoré pakety. A tu je práve celý fíge¾.<br />

Program pošle hostite¾ovi paket <strong>na</strong> otvorený port a pod¾a<br />

toho, aký paket dostane, resp. nedostane, mô�e usúdi�, o aký<br />

operaèný systém ide. Väèšinou jeden test nestaèí, a preto sa<br />

kombinuje hneï nieko¾ko rôznych typov. Tak sa okruh mo�−<br />

ných operaèných systémov pomaly zu�uje, a� <strong>na</strong>koniec<br />

mo�no v niektorých prípadoch presne poveda�, o ktorý ope−<br />

raèný systém ide. Najèastejšie sa vykonávajú:<br />

1. Skúška FIN paketom – odosielate¾ pošle hostite¾ovi <strong>na</strong><br />

otvorený port FIN paket, èo z<strong>na</strong>mená, �e odosielate¾ nemá<br />

u� niè viac posla�. Pod¾a štandardu RFC by operaèný systém<br />

<strong>na</strong> toto nemal odpoveda�, ale èasto je opak pravdou.<br />

2. Ve¾kos� rámca TCP – v predchádzajúcej èasti sme si<br />

povedali nieèo o enkapsulácii dát pri prechode sie�ovým<br />

modelom. Tento test zis�uje ve¾kos� rámca paketu TCP.<br />

Niektoré operaèné systémy asi veria v numerológiu,<br />

a preto pou�ívajú jedineèné ve¾kosti.<br />

Ïalšie typy fingerprintingu (zbierania „odtlaèkov prs−<br />

tov“ operaèných systémov) sú u� o nieèo zlo�itejšie a nie<br />

ka�dý je <strong>na</strong> takej technickej úrovni, aby im porozumel. Mo�−<br />

no sa k nim vrátime v závereèných èastiach seriálu, ak nám<br />

ostane priestor. Ak to poniektorí nemô�u vydr�a�, od−<br />

porúèam preèíta� èlánok o fingerprintigu <strong>na</strong> adrese http://<br />

<strong>www</strong>.insecure.org/nmap/nmap−fingerprinting−article.<br />

html.<br />

Nmap pri teste vzdialeného operaèného systému<br />

pou�íva hneï nieko¾ko (v èase písania èlánku bolo autoro−<br />

vi známych 14) spôsobov. Výsledky týchto testov spracuje<br />

do jednej „hodnoty“, ktorá je sama osebe fingerprintom a<br />

porovná so svojou databázou fingerprintov, ktorá je ak−<br />

tualizovaná a obsahuje hojný poèet operaèných systémov. Ak<br />

sa predsa fingerprint nezhoduje so �iadnou polo�kou v data−<br />

báze, Nmap vypíše URL, <strong>na</strong> ktorej mo�no prida� tento finger−<br />

print do databázy, ktorá bude vydaná s <strong>na</strong>jnovšou verziou<br />

Nmapu, samozrejme, v prípade, �e aspoò zhruba poznáme,<br />

aký operaèný systém <strong>na</strong> vzdialenom poèítaèi be�í.<br />

Na zakomponovanie detekcie operaèného systému do<br />

skenu slú�i vo¾ba −O. V podstate sa výpis skenu nebude líši�<br />

od skenu bez detekcie OS, ale posúïte sami:<br />

1. trypanosoma:~# nmap −sS hocijaky_komp.dome<strong>na</strong> −O<br />

2. Starting nmap 3.50 ( http://<strong>www</strong>.insecure.org/nmap/ ) at<br />

2004−06−08 18:29 CEST<br />

3. Interesting ports on hocijaky_komp.dome<strong>na</strong>:<br />

4. (The 1646 ports scanned but not shown below are in<br />

state: closed)<br />

5. PORT STATE SERVICE<br />

−−− NEZAUJIMAVE −−−<br />

6. Device type: general purpose<br />

7. Running: Linux 2.4.X|2.5.X<br />

8. OS details: Linux Kernel 2.4.0 − 2.5.20<br />

9. Uptime 0.129 days (since Tue Jun 8 15:23:28 2004)<br />

10. Nmap run completed −− 1 IP address (1 host up) scan−<br />

ned in 10.024 seconds<br />

Rozdiel je <strong>na</strong>jmä v riadkoch 7 a� 9. Na týchto riadkoch<br />

sa prejaví zadanie parametra −O, ktorý útoèníkovi hovorí,<br />

�e <strong>na</strong> vzdialenom poèítaèi be�í Linux s kernelom verzie od<br />

2.4.0 do 2.5.20 (bli�šie urèenie je takmer nemo�né). Zaují−<br />

mavý je aj riadok 9, <strong>na</strong> ktorom Nmap uvádza tzv. uptime,<br />

teda èas, ktorý uplynul od zapnutia systému. Tento èas sa<br />

„vynuluje“ v�dy, keï sa systém reštartuje. Najdlhší uptime<br />

linuxového servera sa pohybuje niekde okolo 300 a� 500 dní.<br />

Treba ešte spomenú�, �e zis�ovanie operaèného systé−<br />

mu <strong>na</strong> dia¾ku nemusí prebieha� takto „agresívne“, prog−<br />

ram nemusí za ka�dú cenu posiela� pakety <strong>na</strong> daný stroj<br />

s cie¾om zisti� operaèný systém. Nazýva sa to passive OS<br />

fingerprinting a ozrejmíme si ho v ïalšej èasti.<br />

Niekedy však výpisy Nmapu nepostaèujú, a preto exis−<br />

tuje ïalšia vo¾ba −v, ktorá ho viac „prehovára“ a bude po−<br />

dáva� podrobnejšie informácie. Keby ani to nestaèilo, zdvo−<br />

jením parametra <strong>na</strong> −vv sa program rozhovorí ešte viac.<br />

Záver<br />

Pôvodne sme plánovali rozobra� tému programu Nmap<br />

kompletne v jednej èasti, no z dôvodu rozsahu je to ne−<br />

myslite¾né, a preto sa s programom Nmap stretneme aj v<br />

<strong>na</strong>sledujúcej èasti. Dovtedy vám prajem príjemný zvyšok<br />

mesiaca. Teším sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>še ïalšie stretnutie.<br />

Lukáš Staòa

Ako <strong>na</strong> CSS layout<br />

Aj <strong>na</strong>priek tomu, �e štandardy ako HTML 4.01 alebo CSS 2 existujú u� viac ako 5 rokov,<br />

mô�ete sa <strong>na</strong> internete (<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> tom slovenskom) stále stretnú� s layoutmi zalo�enými<br />

<strong>na</strong> doslova u� historických technológiách, <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> zneu�ívaní tabuliek <strong>na</strong> rozmiestnenie<br />

obsahových prvkov <strong>na</strong> stránke. Pou�itie CSS layoutu je však ove¾a výhodnejšie (výhody<br />

CSS sú nepopierate¾né) a nie je to niè zlo�ité.<br />

Definícia štýlu CSS<br />

Základom úspechu je správ<strong>na</strong> definícia všetkých obsahových èastí dokumentu prostredníc−<br />

tvom CSS v súbore style.css.<br />

Telo dokumentu<br />

BODY {<br />

background: #FFFFFF; /* farba pozadia */<br />

color: #000000; /* farba textu */<br />

font−family: "Verda<strong>na</strong>", "Helvetica", sans−serif; /* typ písma */<br />

font−size: 12px; /* ve¾kos� písma */<br />

margin: 0px; /* okraje */<br />

}<br />

Telo dokumentu bude obsahova� biele pozadie (background: #FFFFFF), èierny text (color:<br />

#000000) ve¾kosti 12 pixelov (font−size: 12px) typu Verda<strong>na</strong> (Windows) alebo Helvetica (Li−<br />

nux); ak nebude ani jeden z týchto typov písma dostupný, pou�ije sa písmo z rodiny sans−<br />

serif, ktorú obsahujú všetky prehliadaèe. Okraje <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> 0 pixelov (margin: 0px).<br />

Hlavièka dokumentu<br />

#HEADER {<br />

width: 100%; /* šírka */<br />

height: 90px; /* výška */<br />

background: #AA7239; /* farba pozadia */<br />

padding: 5px; /* odsadenie */<br />

color: #FFFFFF; /* farba písma */<br />

}<br />

Hlavièka dokumentu bude ma� šírku 100 % (width: 100%), výšku 90 pixelov (height:<br />

90px), pozadie bude tmavohnedej farby (background: #AA7239), text bielej farby (color:<br />

#FFFFFF) a odsadenie obsahu hlavièky bude 5 pixelov zo všetkých strán (padding: 5px).<br />

Ve¾kos� textu sa dedí po elemente BODY.<br />

Odde¾ovaè<br />

#DIVIDER {<br />

width: 100%; /* šírka */<br />

height: 20px; /* výška */<br />

background: #FF8000; /* farba pozadia */<br />

padding: 3px; /* odsadenie */<br />

margin−bottom: 5px; /* okraje */<br />

}<br />

Odde¾ovaè bude ma� šírku 100 % (width: 100%), výšku 20 pixelov (height: 20px),<br />

pozadie bude oran�ovej farby (background: #FF8000), odsadenie obsahu odde¾ovaèa<br />

bude 3 pixely zo všetkých strán (padding: 3px) a spodný okraj 5 pixelov (margin−bottom:<br />

5px). Farba a ve¾kos� sa dedia po elemente BODY.<br />

¼avé menu<br />

#LEFT {<br />

width: 170px; /* šírka */<br />

height: 200px; /* výška */<br />

float: left; /* <strong>na</strong>dväzovanie */<br />

background: #FFDFBF; /* farba pozadia */<br />

margin: 5px; /* okraje */<br />

border−width: 1px; /* ve¾kos� kraja */<br />

border−color: #AA7239; /* farba kraja */<br />

border−style: solid; /* typ kraja */<br />

padding: 5px; /* odsadenie */<br />

}<br />

Definícia ¾avého menu je o nieèo zlo�itejšia. Okrem vlastností, ako je šírka (width: 170px),<br />

výška (height: 200px), farba pozadia (background: #FFDFBF), ve¾kos� okrajov (margin: 5px)<br />

a odsadenie (padding: 5px), pribudli štyri nové vlastnosti. Zápis float: left z<strong>na</strong>mená, �e kon−<br />

tajner obsahujúci ¾avé menu bude <strong>na</strong>dväzova� <strong>na</strong> ¾avú stranu dokumentu. Ïalej je potrebné<br />

<strong>na</strong>stavi� ve¾kos� kraja <strong>na</strong> 1 pixel (border−width: 1px), farbu kraja (border−color: #AA7239) a<br />

typ kraja <strong>na</strong> plný (border−style: solid). Farba a ve¾kos� textu sa opä� dedia po elemente BODY.<br />

Obsah dokumentu<br />

#CONTENT {<br />

float: left; /* <strong>na</strong>dväzovanie */<br />

margin: 5px; /* okraje */<br />

padding: 5px; /* odsadenie */<br />

border−width: 1px; /* ve¾kos� kraja */<br />

border−color: #AA7239; /* farba kraja */<br />

border−style: solid; /* typ kraja */<br />

}<br />

I N T E R N E T<br />

Ve¾kos� okrajov bude 5 pixelov (margin: 5px), odsadenie (padding: 5px), kontajner<br />

bude <strong>na</strong>dväzova� <strong>na</strong> ¾avú stranu dokumentu (float: left), ve¾kos� kraja bude 1 pixel (bor−<br />

der−width: 1px), farba kraja tmavohnedá (border−color: #AA7239) a typ kraja plný (bor−<br />

der−style: solid). Farba a ve¾kos� textu, farba pozadia sa dedia po elemente BODY.<br />

Pätièka dokumentu<br />

#FOOTER {<br />

width: 100%; /* šírka */<br />

height: 25px; /* výška */<br />

background: #AA7239; /* farba pozadia */<br />

float: left; /* <strong>na</strong>dväzovanie */<br />

margin−top: 5px; /* vrchný okraj */<br />

padding: 3px; /* odsadenie */<br />

}<br />

Pätièka dokumentu bude ma� šírku 100 % (width: 100%), výšku 25 pixelov (height:<br />

25px), pozadie bude tmavohnedej farby (background: #AA7239), kontajner bude <strong>na</strong>d−<br />

väzova� <strong>na</strong> ¾avú stranu dokumentu (float: left), odsadenie bude 3 pixely (padding: 3px) a<br />

vrchný okraj 5 pixelov (margin−top: 5px).<br />

Dokument HTML<br />

Tvorba dokumentu HTML u� nie je �iadny problém, ide v podstate len o aplikáciu vytvo−<br />

rených selektorov <strong>na</strong> jednotlivé kontajnery.<br />

<br />

<br />

<br />

CSS Layout<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Výsledok vidíte <strong>na</strong> obrázku.<br />

Igor Kulman<br />

7/2004 PC REVUE 103

I N T E R N E T<br />

Pracujeme so štýlmi / 4. èas�<br />

Tento mesiac sa budeme zaobera� typmi médií a tzv. kon−<br />

tajnerovým model.<br />

Médiá<br />

K hlavným výhodám kaskádových štýlov patrí mo�nos�<br />

definova�, ako má daný dokument vyzera� pri pou�ití rôz−<br />

nych typov médií, ako je <strong>na</strong>príklad obrazovka, papier, syn−<br />

tetizátor reèi a pod. V kaskádových štýloch teda mô�eme<br />

nájs� vlastnosti špecifické pre urèitý typ média a aj vlast−<br />

nosti, ktoré majú niektoré médiá spoloèné, vy�adujú však<br />

rozdielne hodnoty. Najlepším riešením je preto pou�itie<br />

osobitného štýlu pre ka�dé médium.<br />

Pri priraïovaní štýlu jednotlivým médiám máme u� tra−<br />

diène dve mo�nosti. Prvou je vyu�itie at−pravidiel @media<br />

a @import:<br />

@import url("default.css") screen;<br />

@media print {<br />

/* samotný štýl */<br />

}<br />

V tomto prípade je pri zobrazení <strong>na</strong> monitore pou�itý<br />

štýl zo súboru default.css a pri tlaèi dokumentu sa vyu�ije<br />

štýl definovaný priamo v dokumente.<br />

Druhou mo�nos�ou je pou�itie parametra MEDIA elemen−<br />

tu LINK:<br />

<br />

<br />

<br />

Príklad 1<br />

<br />

<br />

<br />

... text ... <br />

<br />

<br />

Typy médií<br />

V kaskádových štýloch rozoznávame 10 typov médií, ich<br />

názvy odrá�ajú pou�ité zariadenie, tak�e sú pomerne<br />

¾ahko zapamätate¾né:<br />

� all – všetky zariadenia<br />

� aural – hlasový syntetizátor<br />

� braille – Braillovo hmatové spätné zariadenie<br />

� embossed – Braillova tlaèiareò<br />

104 PC REVUE 7/2004<br />

� handheld – vreckové poèítaèe<br />

� print – tlaèená podoba dokumentu a dokument<br />

prezeraný v re�ime náh¾ad pred tlaèou<br />

� projection – prezentácie s pou�itím projektora alebo<br />

priesvitných fólií<br />

� screen – štandardná poèítaèová obrazovka (monitor)<br />

� tty – médiá ako ïalekopis, terminál a iné zariadenia<br />

s limitovanými schopnos�ami zobrazovania<br />

� tv – zariadenie televízneho typu<br />

Príklad:<br />

<br />

<br />

<br />

Príklad 1<br />

<br />

<br />

@media screen {<br />

H1 {<br />

color: red;<br />

}<br />

P {<br />

color: blue;<br />

}<br />

}<br />

@media print {<br />

H1 {<br />

color: black;<br />

}<br />

P {<br />

Typy médií Skupi<strong>na</strong> médií<br />

continuous/paged visual/aural/tactile grid/bitmap interactive/static<br />

aural continuous aural − obidva<br />

braille continuous tactile grid obidva<br />

emboss Paged tactile grid obidva<br />

handheld Obidva visual obidva obidva<br />

print Paged visual bitmap static<br />

projection Paged visual bitmap static<br />

screen continuous visual bitmap obidva<br />

tty continuous visual grid obidva<br />

tv Obidva visual, aural bitmap obidva<br />

color: black;<br />

}<br />

}<br />

<br />

<br />

<br />

Èiernobiela tlaè<br />

Tento text bude v tlaèenej verzii èierny<br />

<br />

<br />

Tento dokument otvorte v prehliadaèi. Vidíte, �e <strong>na</strong>d−<br />

pis je èervenej a text modrej farby. Teraz však zvo¾te Súbor<br />

| Náh¾ad pred tlaèou a uvidíte, �e verzia dokumentu <strong>na</strong><br />

tlaè bude obsahova� iba èiernu farbu.<br />

Skupiny médií<br />

Jednotlivé médiá sú zoskupené do skupín, ktoré obsahujú<br />

jednu a� tri zvyèajne protikladné polo�ky:<br />

� continous alebo paged – plynulá/stránková<br />

� visual, aural alebo tactile – vizuál<strong>na</strong>/sluchová/dotyková<br />

� grid alebo bitmap – sie� z<strong>na</strong>kov/pole pixelov<br />

� interactive alebo static – interakcia s u�ívate¾om/<br />

bez interakcie s u�ívate¾om<br />

� all – všetky typy zariadení<br />

Na lepšie pochopenie uvádzame tabu¾ku vz�ahov medzi<br />

týmito skupi<strong>na</strong>mi.<br />

Kontajnerový model<br />

Rozmery kontajnera<br />

Ka�dý kontajner obsahuje priestor s obsahom a volite¾né<br />

oblasti, ako odsadenie (padding), okraj (margin) a kraj (bor−<br />

der). Vz�ahy medzi týmito oblas�ami vidíte <strong>na</strong> obrázku.<br />

Pou�ité skratky:<br />

OP – odsadenie vpravo KP – pravý kraj<br />

OL – odsadenie v¾avo KL – ¾avý kraj<br />

OV – vrchné odsadenie KV – vrchný kraj<br />

OS – spodné odsadenie KS – spodný kraj<br />

PO – pravý okraj VO – vrchný okraj<br />

LO – ¾avý okraj SO – spodný okraj<br />

Obvod ka�dej z týchto štyroch èastí (obsah, odsadenie,<br />

kraj, okraj) je ohranièený hra<strong>na</strong>mi (edges), ka�dý kontaj−<br />

ner má teda štyri hrany:<br />

Hra<strong>na</strong> obsahu alebo Vnútorná hra<strong>na</strong><br />

� hra<strong>na</strong> obklopujúca vyrenderovaný obsah elementu<br />

Hra<strong>na</strong> odsadenia<br />

� hra<strong>na</strong> odsadenia obklopuje odsadenie kontajnera. Ak<br />

je hodnota odsadenia 0, zhoduje sa hra<strong>na</strong> odsadenia s<br />

hranou obsahu.<br />

Hra<strong>na</strong> kraja<br />

� hra<strong>na</strong> kraja obklopuje kraj kontajnera. Ak je hodnota<br />

kraja 0, zhoduje sa hra<strong>na</strong> kraja s hranou odsadenia.<br />

Hra<strong>na</strong> okraja<br />

� hra<strong>na</strong> okraja obklopuje okraj kontajnera. Ak je hodno−<br />

ta okraja 0, zhoduje sa hra<strong>na</strong> okraja s hranou kraja.<br />

Ka�dá hra<strong>na</strong> mô�e by� ešte rozdelená <strong>na</strong> ¾avú (left),<br />

pravú (right), vrchnú (top) a spodnú (bottom).<br />

Šírka kontajnera je daná súètom šírok ¾avého a pravého<br />

okraja, kraja, odsadenia a šírky obsahu. Výška kontajnera<br />

je daná súètom výšok ¾avého a pravého okraja, kraja, od−<br />

sadenia a výšky obsahu.

Pre názornos� si uvedieme príklad:<br />

<br />

<br />

<br />

Kontajnerový model − príklad<br />

<br />

<br />

UL {<br />

background: #285577;<br />

margin: 10px 10px 10px 10px; /* <strong>na</strong>stavenie okrajov <strong>na</strong> 10px */<br />

padding: 3px 3px 3px 3px; /* <strong>na</strong>stavenie odsadenia <strong>na</strong> 3px */<br />

/* kraje nie sú <strong>na</strong>stavené */<br />

}<br />

LI {<br />

color: #FFFFFF; /* farba textu je biela */<br />

background: #0066B2; /* farba pozadia je tmavomodrá */<br />

margin: 10px 10px 10px 10px; /* <strong>na</strong>stavenie okrajov <strong>na</strong> 10px */<br />

padding: 10px 0px 10px 10px; /* pravý okraj <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> 0px */<br />

list−style: none /* �iadny symbol v zoz<strong>na</strong>me */<br />

/* kraje nie sú <strong>na</strong>stavené */<br />

}<br />

LI.skrajom {<br />

border−style: dashed;<br />

border−width: medium; /* <strong>na</strong>stavenie stredných prerušovaných krajov */<br />

border−color: black;<br />

}<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Prvá polo�ka zoz<strong>na</strong>mu<br />

Polo�ka zoz<strong>na</strong>mu triedy s <strong>na</strong>staveným krajom (trieda<br />

Li.skrajom)<br />

<br />

<br />

<br />

Tento príklad je dostatoène okomentovaný, tak�e by nemal by� problém pochopi� ho.<br />

Nabudúce budeme v tejto tematike pokraèova�.<br />

Igor Kulman<br />

Patent <strong>na</strong> falošné súbory v P2P<br />

I N T E R N E T<br />

Opä� sa raz potvrdzuje, �e v zámorí si mô�ete patentova� všetko. Profesor John Hale<br />

a študent Gavinom Manes z univerzity v Oklahome získali patent <strong>na</strong> marenie zdie¾ania<br />

nelegálnych súborov. Celý princíp spoèíva v zahltení sietí falošnými súbormi, ktoré<br />

<strong>na</strong>miesto s¾ubovaného obsahu ponúknu iba šum, nekvalitnú <strong>na</strong>hrávku, prípadne<br />

reklamu <strong>na</strong> kúpu celého albumu. Táto myšlienka rozhodne nie je prevratná, urèite si<br />

spomí<strong>na</strong>te <strong>na</strong> vtipnú aférku s Madonnou. Tieto praktiky pou�ívajú ve¾kí distribútori u�<br />

dávno, doteraz však neboli patentované. Bude zaujímavé sledova�, ako dr�itelia pa−<br />

tentu plánujú vybera� poplatky za pou�ívanie ich nápadu. Vypúš�anie falošných súbo−<br />

rov je toti� hlavná èinnos� spoloèností ako Overpeer alebo MediaDefender, ktoré u�<br />

dlhšie spolupracujú s filmovými a hudobnými štúdiami.<br />

McDo<strong>na</strong>ld's po�ièiava DVD za cenu hamburgera<br />

Fastfoodový re�azec McDo<strong>na</strong>ld's zaèiatkom tohto tý�dòa predstavil testovaciu pre−<br />

vádzku automatického kioskového prenájmu DVD titulov za zaujímavú cenu.<br />

Jednodòový prenájom DVD s aktuálnym filmovým titulom má stá� pribli�ne to¾ko, èo<br />

jeden hamburger, teda okolo 35 korún. Takáto ce<strong>na</strong> je výrazne ni�šia ako pri iných<br />

DVD po�ièovniach, èo vyvoláva rôzne obavy nielen v radoch po�ièiavate¾ov DVD fil−<br />

mov. Testovacia prevádzka bude prebieha� vo vyše 100 prevádzkach amerického Den−<br />

vera. Kiosky pojmú okolo 350 DVD diskov a 25 a� 30 filmových titulov. Zaujímavos�ou<br />

je, �e pre<strong>na</strong>jaté DVD mo�no vráti� v ktorejko¾vek reštaurácii McDo<strong>na</strong>ld's, ktorá bude<br />

vybavená podobným DVD kioskom. Otázne však je, ako to bude s kvalitou takto<br />

po�ièiavaných diskov – skúsenosti s DVD kioskami sú také, �e DVD neprechádzajú<br />

manuálnou kontrolou a sú poškriabané a poškodené.<br />

Apple zabúda <strong>na</strong> bezpeènostné záplaty<br />

V <strong>na</strong>jnovšej verzii systému Mac OS X Apple zabudol <strong>na</strong> potrebné bezpeènostné zápla−<br />

ty. Konkrétne ide o záplatu opravujúcu dieru v systéme prehliadaèa súborov pomoc−<br />

níka, ktorú Apple deklarovalo do nových systémov zahrnú�. Túto záplatu treba<br />

manuálne stiahnu� a doinštalova�. Toto však nie je jediná ra<strong>na</strong> pod pás od Apple po−<br />

u�ívate¾om, ktorí Mac OS X pova�ovali za bezpeèný systém. V hre je aj ïalšia bezpeè−<br />

nostná chyba, ktorá pod¾a údajov Apple mala by� opravená spomí<strong>na</strong>nou záplatou. Ide<br />

o kritickú chybu internetového prehliadaèa, ktorá umo�òuje <strong>na</strong> dia¾ku spúš�a� apliká−<br />

cie bez vedomia pou�ívate¾a.<br />

7/2004 PC REVUE 105

I N T E R N E T<br />

O èistote webu<br />

V slovenskej „pavuèine“, ktorá je súèas�ou tej celosvetovej,<br />

World Wide Web, a ktorú my voláme pekne po <strong>na</strong>šom web,<br />

je to ako všade inde. Niekde v pozadí je predpis <strong>na</strong> zobraze−<br />

nie stránky. Je v textovej podobe a hocikedy sa <strong>na</strong>ò mô�eme<br />

pozrie�. My sa však spoliehame <strong>na</strong> prehliadaè, ktorý „vyloví“<br />

z kódu stránky podstatu a zobrazí ju. Neza�a�uje nás tým, �e<br />

v kóde stránky sú chyby. Tak ako ani recitátor nám neoz<strong>na</strong>−<br />

muje chyby, ktoré sú v prednášanom texte.<br />

Základné jazyky webu<br />

Vo webe sa pou�íva viacero jazykov. Jeho základom je<br />

HTML – HyperText Markup Language. Tak ako v prirodze−<br />

nom jazyku sa mô�eme dopusti� prehreškov proti uzáko−<br />

neným pravidlám, aj v HTML je mo�né <strong>na</strong>písa� kód, ktorý<br />

nezoh¾adòuje všetky pravidlá predpísané v odporúèaní<br />

W3C (Worl Wide Web Consortium).<br />

Tak ako Bernolákovu slovenèinu <strong>na</strong>hradila Štúrova a jej<br />

pravidlá sa postupne prispôsobovali aktuálnym po�iadav−<br />

kám, vyvíjal a <strong>na</strong>ïalej sa vyvíja aj základný jazyk webu.<br />

Posledná verzia je HTML 4.01. Bola prijatá v decembri<br />

1999. Túto verziu jazyka mo�no prirov<strong>na</strong>� k Bernolákovej<br />

slovenèine. V januári roku 2000 bolo prijaté odporúèanie<br />

XHTML, ktoré prirov<strong>na</strong>jme k Štúrovej slovenèine. Tak ako<br />

sa ïalej <strong>na</strong> Slovensku nepracuje <strong>na</strong> nových pravidlách<br />

Bernolákovej slovenèiny, vo W3C sa ïalej nepracuje <strong>na</strong><br />

HTML, ale pokraèuje vývoj XHTML.<br />

Rozdiel medzi Bernolákovou a Štúrovou slovenèinou je v<br />

tom, �e v prvom prípade sa za základ vzalo západoslovenské<br />

a v druhom stredoslovenské náreèie. Rozdiel medzi HTML a<br />

XHTML je v tom, �e v prvom prípade sú pou�ité pravidlá defi−<br />

nované v SGML (Standard Generalized Markup Language), v<br />

druhom XML (Extensible Markup Language). Podstata SGML<br />

a XML je rov<strong>na</strong>ká. V XML sú však zoh¾adnené po�iadavky<br />

webu. To sa týka <strong>na</strong>jmä potreby zjednodušenia mo�nosti<br />

a<strong>na</strong>lýzy výsledných dokumentov. Jednoduchos� je dosiahnu−<br />

tá prijatím prísnejších pravidiel. Výsledok je potom taký, �e<br />

pre XHTML platia prísnejšie pravidlá ne� pre HTML.<br />

Preèo prísnejšie pravidlá?<br />

Mohlo by sa zda�, �e je zbytoèné zavádza� prísnejšie pra−<br />

vidlá, keï jednoduchšie staèia <strong>na</strong> dosiahnutie výsledku. Za<br />

výsledok mô�eme pova�ova� zobrazenie dokumentu <strong>na</strong><br />

monitore poèítaèa. Ukazuje sa však, �e to v súèasnosti<br />

nestaèí. Nielen�e chceme, aby bolo mo�né dokument vhod−<br />

ne zobrazi�, ale aby bolo mo�né také dokumenty aj i<strong>na</strong>k<br />

spracova�. Nielen�e chceme, aby sa tá istá správa dala<br />

zobrazi� <strong>na</strong> monitore osobného poèítaèa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom stole,<br />

chceme, aby ju bolo mo�né zobrazi� <strong>na</strong> prenosných zaria−<br />

deniach, ba aj <strong>na</strong> mobilných telefónoch. Chceme správu<br />

vytlaèi�, spracova� zvukovým syntetizátorom èi vytlaèi�<br />

v Braillovom písme pre nevidiacich. Chceme, aby nám vy−<br />

106 PC REVUE 7/2004<br />

h¾adávaèe (<strong>na</strong>pr. Google) ponúkli dokumenty s informá−<br />

ciou, ktorú potrebujeme. A tak údaje, ktoré sú v nejakom<br />

dokumente uverejnenom vo webe, nie je rozumné tvori�<br />

tak, ako keby boli urèené iba <strong>na</strong> ich zobrazenie <strong>na</strong> moni−<br />

tore. Mali by sa tvori� tak, aby sa v nich vedeli „zoriento−<br />

va�“ rôzne programy, nielen webové prehliadaèe.<br />

Obr. 1 Obrázky potvrdzujúce dodr�iavanie pravidiel W3C<br />

Webové prehliadaèe sú schopné poradi� si aj s dokument−<br />

mi, ktoré nezoh¾adòujú všetky pravidlá definované v odpo−<br />

rúèaní HTML, resp. XHTML. Je to však za cenu podstatného<br />

nárastu zlo�itosti ich algoritmov. Podobne musia by� zlo�ité<br />

aj algoritmy všetkých iných programov, ktoré majú doku−<br />

menty spracova�. Tieto programy by mohli by� ove¾a jedno−<br />

duchšie, keby sa vo webe dôsledne dodr�iavali pravidlá.<br />

Pravidlá „pravopisu“ pre web<br />

Ak nedoká�eme presadi� návrh <strong>na</strong> úpravu pravidiel slo−<br />

venského pravopisu (<strong>na</strong>príklad návrh <strong>na</strong> zrušenie mäkèe−<br />

òov, då�òov èi tvrdého y), musíme rešpektova� pravidlá, kto−<br />

ré sú platné. Vlastne nemusíme, ale okolie si o tom myslí<br />

svoje. Aj keï nedoká�eme presadi� iné normy, ne� sú pre<br />

potreby webu všeobecne akceptované, musíme ich dodr�ia−<br />

va�. Vlastne nemusíme, ale aj v tomto prípade mô�eme ráta�<br />

s tým, �e okolie si o tom bude myslie� svoje.<br />

Tak ako všetko <strong>na</strong> svete aj odporúèania W3C sa vyvíjajú.<br />

Aj z èísla v názve normy HTML 4.01 sa dá tuši�, �e je to u�<br />

štvrtá verzia. Tá bola zavedená zrejme preto, aby odstrá−<br />

nila problémy, ktoré boli spojené s tre�ou verziou, ale aj<br />

preto, aby ponúkla nové mo�nosti. Problém však bol v<br />

tom, ako zabezpeèi� kontinuitu. Ako umo�ni� pou�ite¾nos�<br />

dokumentov vytvorených pod¾a starých pravidiel a súèas−<br />

ne aj dokumentov, ktoré rešpektujú nové odporúèania.<br />

Obyèajne sa problém kontinuity rieši tak, �e nové rieše−<br />

nie umo�òuje všetko, èo aj predošlé, ale ponúka nieèo<br />

<strong>na</strong>vyše. Do nového riešenia sa tak dostanú všetky chyby<br />

prameniace zo zlých rozhodnutí, ktoré sa v minulosti do<br />

normy dostali. V prípade HTML bolo prijaté opatrenie, kto−<br />

ré umo�òuje „zbavi�“ sa ne�iaducich prvkov èi atribútov.<br />

Tie sú oz<strong>na</strong>èené ako zastarané alebo sú zaradené do zo−<br />

z<strong>na</strong>mu zavrhovaných prvkov.<br />

Zastarané prvky (obsolete elements) sú také, ktoré no−<br />

vá norma u� nepodporuje a nemali by sa u� pou�íva�, hoci<br />

webové prehliadaèe spravidla proti nim „neprotestujú“.<br />

Také sú <strong>na</strong>príklad prvky LISTING, PLAINTEXT a XMP. Všade,<br />

kde sa vo¾akedy pou�ívali tieto prvky, treba pou�i� prvok PRE.<br />

Zavrhované prvky (deprecated elements) sú také, kto−<br />

ré nie je odporúèané pou�íva�, ale aj <strong>na</strong>priek tomu sú<br />

súèas�ou normy. Medzi také prvky patrí APPLET, BASE−<br />

FONT, CENTER, DIR, FONT, ISINDEX, MENU, S, STRIKE a U.<br />

Odporúèanie nepou�íva� tieto prvky zrejme smeruje k<br />

tomu, aby si tvorcovia stránok od nich odvykli, a mo�no<br />

príde èas, keï sa z normy odstránia.<br />

Jed<strong>na</strong> a tá istá norma mô�e by� pou�itá rôznym spôso−<br />

bom. Mô�u sa nájs� autori, ktorí sa budú s<strong>na</strong>�i� zachyti� trend<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èený normou a rozhodnú sa prísne (strict) dodr�iava�<br />

jej odporúèania, t. j. nepou�íva� zastarané ani zavrhované<br />

prvky. Iní sa rozhodnú nepou�íva� zastarané prvky, ale<br />

nevzdajú sa pou�itia zavrhovaných. Uvedomujú si však, �e je<br />

to prechodné (transitio<strong>na</strong>l) riešenie a v budúcnosti mô�u <strong>na</strong>−<br />

razi� <strong>na</strong> problémy. Medzi novozavedenými prvkami v HTML 4<br />

má osobitné miesto mno�i<strong>na</strong> prvkov, ktoré umo�òujú vytvá−<br />

ra� <strong>na</strong> obrazovke rámce – do jednotlivých èastí obrazovky sa<br />

mô�u umiestni� samostatné stránky. Sú to prvky tzv. rámco−<br />

vej mno�iny (frameset). A urèite sa nájdu autori, ktorú túto<br />

mno�inu prvkov budú pou�íva�.<br />

Obr. 2 Výsledok overenia stránky solidsoft.host.sk/kurzy.htm<br />

– bez chýb<br />

Typy dokumentov<br />

Existujú teda rôzne mo�nosti, ako pou�i� tú istú normu. Je<br />

u�itoèné, ak dokument nesie informáciu o tom, akého je<br />

typu. Vyhodnotením tejto informácie programy mô�u jed−<br />

noducho rozhodnú�, èi sa im „oplatí“ dokument spraco−<br />

va�. Preto je odporúèané takú informáciu uvies� <strong>na</strong> úplný<br />

zaèiatok dokumentu. Typické pou�itie definície pre prísny,<br />

prechodný a rámcový typ dokumentu je:<br />

<br />

<br />

<br />

Aj <strong>na</strong>priek mnohonásobným odporúèaniam uvádza�<br />

v <strong>stránkach</strong> typ dokumentu také odporúèania nepadli <strong>na</strong><br />

úrodnú pôdu. A ve¾mi zriedkavé sú dokumenty, ktoré sú<br />

striktného typu.<br />

To všetko, èo sme tu uviedli o typoch dokumentov, pla−<br />

tí nielen pre HTML, ale aj pre XHTML. Je to preto, lebo

XHTML 1.0 vzniklo preformulovaním HTML 4.0. Pou�ívajú sa tam<br />

tie isté prvky vrátane zavrhovaných. Aj v XHTML preto existujú tri<br />

typy dokumentov a ich typické definície sú:<br />

<br />

<br />

<br />

Ak sa v XHTML pou�ívajú tie isté prvky ako v HTML, v èom je roz−<br />

diel? Odpoveï znie: Rozdiel je v prísnejších pravidlách. Uveïme<br />

niektoré z nich.<br />

� V XHTML sa musia názvy prvkov uvádza� malými písme<strong>na</strong>mi,<br />

zatia¾ èo v HTML sa nerozlišuje medzi ve¾kos�ou písmen.<br />

� V XHTML musí ma� ka�dý prvok koncové oz<strong>na</strong>èenie, v HTML<br />

niektoré prvky koncové oz<strong>na</strong>èenie nemajú (<strong>na</strong>pr. IMG, META, BR,<br />

HR), iné ho ma� nemusia (<strong>na</strong>pr. P, LI).<br />

� V XHTML musia by� atribúty prvkov uzatvorené v úvodzovkách<br />

alebo v apostrofoch, zatia¾ èo v HTML jednoslovné hodnoty atri−<br />

bútov mô�u by� bez úvodzoviek èi apostrofov, ba existujú aj atri−<br />

búty, ktoré nemusia ma� hodnotu – staèí uvies� ich meno.<br />

Nie sú to zlo�ité èi zásadné rozdiely. A tak by zrejme nemusel<br />

by� dôvod, preèo nepou�i� XHTML. Výsledné dokumenty XHTML<br />

sú dokumenty XML a pre ne sa vytvárajú stále doko<strong>na</strong>lejšie nástro−<br />

je <strong>na</strong> spracovanie.<br />

Obsah a forma<br />

Ve¾a sa popísalo o potrebe oddeli� obsah dokumentu od formy –<br />

predpisov pre jeho prezentáciu. Veï u� do prvopoèiatkov webu<br />

spadajú s<strong>na</strong>hy o presadenie CSS – tabuliek kaskádových štýlov<br />

(Cascading Style Sheets). Prvá verzia bola vo W3C prijatá u� v roku<br />

1996. Samozrejme, <strong>na</strong>jskôr bolo potrebné, aby sa v dostatoènej<br />

miere rozšírili webové prehliadaèe, ktoré CSS podporujú. Ten cie¾<br />

bol u� dávno dosiahnutý. Potreba pou�íva� CSS sa iste dostala aj<br />

do povedomia tvorcov webu. U� len zriedka sa nájdu stránky, kde<br />

CSS nie je pou�ité. Vo ve¾kej väèšine stránok sa však aj <strong>na</strong>ïalej<br />

Obr. 3 Výsledok overenia stránky <strong>www</strong>.euroinfo.gov.sk<br />

– 213 chýb<br />

mieša obsah s formou. Ve¾mi silno to evokuje myšlienku, �e pôvod<br />

týchto stránok je vo vzoroch, v ktorých boli kaskádové štýly<br />

dôsledne pou�ité. Úpravy vnesené do stránky sa však nezaobišli<br />

bez toho, aby do obsahu nebola zamiešaná forma. Namiesto<br />

pou�itia predpisu v tabu¾ke štýlov je prvkom priamo urèená forma<br />

zobrazenia v ich atribútoch. Priamo v dokumentoch sú èasto<br />

pou�ité také prvky ako FONT èi CENTER, ktoré sú zavrhovanými<br />

prvkami. Vo všeobecnosti sa dá poveda�, �e dostatoèné oddelenie<br />

obsahu dokumentu od formy jeho zobrazenia sa dá dosiahnu�, ak<br />

nebudú pou�ívané zavrhované prvky ani zavrhované atribúty prv−<br />

kov. Tie majú plnohodnotnú náhradu v mo�nostiach <strong>na</strong> definova−<br />

nie a pou�itie predpisov kaskádových štýlov.<br />

Ako vzniká kód stránok<br />

Väèši<strong>na</strong> stránok vo webe nie je vytváraná priamym zápisom textu<br />

kódu v obyèajných textových editoroch. Vyu�ívajú sa špecializované<br />

prostriedky. Tvorcov stránok odbremeòujú od potreby zasahova� do<br />

kódu stránky aj od potreby poz<strong>na</strong>� podrobnosti noriem, ktoré opi−<br />

sujú po�iadavky <strong>na</strong> kód stránky. V prípade portálov je to dokonca<br />

tak, �e vlastný obsah sa zadáva v špeciálnych formulároch, kde je<br />

oz<strong>na</strong>èené, èo je <strong>na</strong>dpis, dátum, text èi meno autora. Takto zadané<br />

údaje sa dostanú do databázy. Z nej ich potom vyberajú programy<br />

a zostavujú z nich výsledný kód, ktorý odovzdajú webovému pre−<br />

Porov<strong>na</strong>nie slovenèiny a jazykov webu<br />

Slovenèi<strong>na</strong> Web<br />

Bernolákova kodifikácia HTML<br />

Štúrova kodifikácia XHTML<br />

písaný text kód stránky<br />

recitátor webový prehliadaè<br />

sloh dokument<br />

pravidlá pravopisu pravidlá HTML/XHTML<br />

pokyny <strong>na</strong> úpravu tabu¾ky štýlov (CSS)<br />

uèite¾ validátor W3C<br />

jednotka za pravopis<br />

jednotka za úpravu<br />

hliadaèu. A tak mnohí z tých, èo sa podie¾ajú <strong>na</strong> tvorbe webu, vlast−<br />

ne ani nemusia poz<strong>na</strong>� pravidlá definované v odporúèaniach W3C.<br />

Bolo by však dobré, keby tí, ktorí mô�u a aj zasahujú do kódu strá−<br />

nok èi u� priamo v kóde HTML, alebo prostredníctvom skriptov èi<br />

programov, tieto odporúèania poz<strong>na</strong>li. Treba bra� do úvahy aj to, �e<br />

nie všetky vývojové nástroje musia dôsledne rešpektova� posledné<br />

odporúèania normotvorných organizácií, èi u� preto, lebo sú v nich<br />

uprednostnené záujmy niektorej firmy, alebo jednoducho preto,<br />

lebo to nie sú tie „<strong>na</strong>jnovšie“ nástroje. Vznikli ešte predtým, ne� boli<br />

prijaté dnešné aktuálne normy.<br />

Preèo sa nedodr�iavajú pravidlá?<br />

Problém dodr�iavania noriem má svoj rub aj líce. Nájdu sa zástan−<br />

covia názoru, �e dodr�iavanie noriem je brzdou pokroku. Vraj iba<br />

mimo rámca noriem sa vyskytujú <strong>na</strong>ozaj pokrokové a efektívne<br />

riešenia.<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> vývoj mo�ností prezentácie dokumentov vo webe<br />

tento názor podporuje. Veï <strong>na</strong>príklad mo�nos� o�ivenia stránok<br />

predpismi <strong>na</strong>písanými v jazyku JavaScript sa skutoène objavila<br />

mimo vtedy platnej normy HTML. Rôzne webové prehliadaèe<br />

potom ponúkali èoraz väèšie mo�nosti manipulácie s obsahom<br />

dokumentu s vyu�itím JavaScriptu. Také vyboèenie mimo rozsahu<br />

normy bolo prínosom, aj keï spôsobilo problémy nie jednému<br />

tvorcovi stránok, ktorý chcel, aby stránka mala po�adované sprá−<br />

vanie vo viacerých webových prehliadaèoch. Takéto nedodr�anie<br />

normy si mohli a aj v súèasnosti mô�u dovoli� iba firmy, ktoré<br />

majú vedúce postavenie <strong>na</strong> trhu webových prehliadaèov. Proti<br />

nemu zrejme ve¾mi <strong>na</strong>mieta� nebudeme, lebo ide o poskytnutie<br />

nieèoho <strong>na</strong>d rámec normy. Ak sa to osvedèí, dostane sa to <strong>na</strong>po−<br />

kon aj do normy. Tak sa objavila <strong>na</strong>príklad norma opisujúca objek−<br />

tový model dokumentu (DOM – Document Object Model).<br />

Existuje však aj iné vyboèenie mimo normy. Dopúš�ajú sa ho tvor−<br />

covia obsahu webu. Tu však spravidla nejde o nedodr�anie normy,<br />

ktoré by sme mali tolerova�. Ide o chyby prameniace z nez<strong>na</strong>losti<br />

normy, ale aj z nedbanlivosti èi z pou�ívania zastaraných nástrojov.<br />

Ako argument sa èasto pou�íva tvrdenie: Veï ono to funguje...<br />

Ako vyhodnoti� dodr�anie pravidiel<br />

Sme zvyknutí <strong>na</strong> to, �e <strong>na</strong> hodinách slovenèiny sa píšu diktáty aj<br />

slohy. Cie¾ je jednoduchý – získa� návyky <strong>na</strong> pou�ívanie pravidiel<br />

slovenského jazyka v písaných dokumentoch. Pani uèite¾ka diktát<br />

èi sloh opraví a �iaèik rozpozná, kde je chyba. Má to pekne<br />

oz<strong>na</strong>èené èervenou farbou. Ak má diktát <strong>na</strong>písaný bez chyby, pod<br />

diktátom bude jednotka, vèielka alebo iný symbol. Pri slohu je<br />

vyhodnotený obsah, pravopis aj úprava.<br />

Dodr�iavanie pravidiel v dokumentoch uverejnených vo webe<br />

mô�u skontrolova� špeciálne programy, tzv. validátory. Na strán−<br />

kach W3C sú dokonca dostupné validátory, ktorým staèí zada�<br />

adresu stránky. Získame údaje o chybách, a ak <strong>na</strong> stránke chyby<br />

nie sú, dostaneme odporúèanie, aby sme <strong>na</strong> stránku umiestnili ob−<br />

rázok, ktorý bude potvrdzova� dodr�iavanie pravidiel W3C.<br />

Tí, ktorí problematike webu rozumejú, vidia v prítomnosti ikon<br />

W3C <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> z<strong>na</strong>èku kvality. Ikonu W3C HTM 4.0 má <strong>na</strong> svo−<br />

jej stránke <strong>na</strong>príklad známy publicista Jiøí Kosek (http://<strong>www</strong>.<br />

kosek.cz).<br />

Záver<br />

Uviedol som dôvody, preèo podporova�, ale aj vy�adova�, aby èo<br />

<strong>na</strong>jviac stránok webu malo „jednotku s hviezdièkou“. Ja za také oce−<br />

nenie pova�ujem oz<strong>na</strong>èenie stránok iko<strong>na</strong>mi W3C XHTML 1.1 a<br />

W3C CSS. Kie�by ich bolo vo webe èo <strong>na</strong>jviac...<br />

Imrich Buranský

I N T E R N E T<br />

� <strong>www</strong>.ifau<strong>na</strong>.sk<br />

Server iFau<strong>na</strong> je inzertný server, venovaný výhradne zviera−<br />

tám... Respektíve majite¾om zvierat alebo záujemcom o kúpu,<br />

predaj èi darovanie zviera�a. Okrem <strong>na</strong>jèastejšej „komodity“ –<br />

psov a maèiek – sa tu dajú nájs� aj pavúky, líšky èi hospodár−<br />

ske zvieratá. Server zároveò sprostredkúva aj rôzne kurzy a<br />

výcviky zvierat. Hmm, po nedávnom zistení, �e �ivé zvieratá<br />

mo�no posla� aj poštou, túto „komoditu“ zaèí<strong>na</strong>m ¾utova�.<br />

� <strong>www</strong>.linkagogo.com<br />

Ak aj vás trápi problém „zálo�iek“ alebo „bookmarkov“ a ich<br />

prenos medzi poèítaèmi, potom Link−a−GoGo je pre vás ako<br />

stvorený. Slu�ba je vyu�ite¾ná zadarmo, integruje sa do<br />

internetového prehliadaèa a <strong>na</strong>priek tomu netreba niè in−<br />

štalova�. Vaše odkazy sa potom skladujú <strong>na</strong> centrálnom ser−<br />

veri, prístup k nim máte z hociktorého poèítaèa, kdeko¾vek<br />

<strong>na</strong> svete. Odkazy mô�ete triedi� do skupín podobne ako<br />

v prehliadaèi.<br />

� psychcentral.com/netaddiction/<br />

Syndróm, ktorý je <strong>na</strong> tomto mieste vhodné spomenú�. Ide o<br />

takzvanú závislos� od internetu. Èlovek sa prestáva ovláda� a<br />

cíti nutkavú potrebu by� stále v kybersvete. Prejavy? Zaèí<strong>na</strong> sa<br />

to <strong>na</strong>príklad tým, �e èlovek prestáva veèera� v kuchyni, pred<br />

monitorom mu toti� chutí lepšie. Nasleduje strata kontaktu s<br />

reálnym svetom,... Na uvedenej stránke si preèítajte o tomto<br />

neduhu a potom sa radšej choïte prebehnú� von. ☺<br />

108 PC REVUE 7/2004<br />

NA POTULKÁCH<br />

� <strong>www</strong>.imhd.sk<br />

Server iMHD je <strong>na</strong>jširšia slovenská komunita priaznivcov<br />

mestskej hromadnej dopravy. Okrem monitoringu MHD vo<br />

všetkých väèších slovenských mestách stránka prináša in−<br />

formácie, zaujímavosti, fotografie a diskusiu <strong>na</strong> tému mest−<br />

skej hromadnej dopravy. Ku cti tvorcom slú�ia aj prácne, ale<br />

<strong>na</strong>priek tomu pravidelne aktualizované cestovné poriadky<br />

všetkých bratislavských liniek MHD.<br />

� <strong>www</strong>.popuptest.com<br />

Pop−up blocker je program, ktorý blokuje známy nešvár<br />

internetu – vyskakujúce okná. Pop−up blockerov je mo−<br />

mentálne <strong>na</strong> internete nepreberné mno�stvo, a ak si chce−<br />

te vyskúša� funkènos� toho vášho, mô�ete tak urobi� prá−<br />

ve cez túto stránku, ktorá disponuje uká�kami viacerých<br />

typov pop−up okien. Pod¾a <strong>na</strong>šich skúseností sú však<br />

internetoví „tie�webmastri“ stále o krok pred pop−up blo−<br />

ckermi.<br />

� regiony.szm.sk/mobil.htm<br />

Pozadie do vášho mobilu vás nemusí stá� peniaze – staèí<br />

sa <strong>na</strong> internete poobzera� po vhodných obrázkoch. Nieko¾−<br />

ko takýchto obrázkov s rozmermi 128 × 128 pixelov s mo−<br />

tívmi slovenských miest nájdete <strong>na</strong> uvedených <strong>stránkach</strong>.<br />

Vybra� si mô�ete zo slušného poètu obrázkov, ktoré si mô−<br />

�ete stiahnu� prostredníctvom wapu alebo si ich z poèí−<br />

taèa posla� do mobilu cez IrDA alebo Bluetooth.<br />

� <strong>www</strong>.oatabb.sk<br />

Uká�ková domovská stránka Obchodnej akadémie <strong>na</strong> Ta−<br />

jovského ulici v Banskej Bystrici. Stránka je <strong>na</strong>ozaj dobre<br />

graficky spracovaná – z tohto h¾adiska jej nemo�no <strong>na</strong>ozaj<br />

niè vytknú�. Poskytuje informácie, ktoré by od nej mohol<br />

oèakáva� návštevník – èi u� študent príslušnej obchodnej<br />

akadémie (diskusia, správy), návštevník nez<strong>na</strong>lý veci (infor−<br />

mácie), alebo záujemca o štúdium (podmienky prijatia).<br />

� <strong>www</strong>.lightertricks.com<br />

Zaujímavá stránka o zaujímavej zábavke. Stránka Lighter<br />

tricks, ako u� názov <strong>na</strong>povedá, zbiera triky so zapa¾ovaèmi.<br />

Stránka je priamym nástupcom servera Zippo tricks, ktorej<br />

tvorca sa nevedel zmieri� s jej zrušením práve pre údajnú<br />

nebezpeènos� predvádzaných trikov. Stránka kategorizuje<br />

triky pod¾a <strong>na</strong>máhavosti do troch skupín od <strong>na</strong>j¾ahších po<br />

<strong>na</strong>j�a�šie. Odporúèame všetkým dospelým s rýchlymi prstami,<br />

ale majte <strong>na</strong> pamäti známu frázu: „Safety first!“<br />

� <strong>www</strong>.spogg.com<br />

O serveroch s hrami vo formáte flash sme u� v tejto rubrike<br />

neraz písali. Doteraz sme však nespomenuli nijaký server,<br />

ktorý by umo�òoval hra� hru nie proti poèítaèu, ale proti via−<br />

cerým �ivým súperom. Takýmto serverom je spogg.com, kde<br />

mô�ete aj bez registrácie hra� rôzne známe hry, adaptované<br />

pre potreby servera, so �ivými protihráèmi.

SVETOM WWW<br />

� <strong>www</strong>.suckmytat.com � <strong>www</strong>.bash.org<br />

� <strong>www</strong>.flags.net<br />

Hlasovacím stránkam sme sa doteraz v potulkách relatívne<br />

úspešne vyhýbali. Táto je však <strong>na</strong>to¾ko odstrašujúca, �e ju<br />

zverejòujeme. Náplòou stránok sú snímky tetovaní, ktoré<br />

mô�u pou�ívatelia stránok hodnoti�. Ešte pred návštevou<br />

stránok však treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e nie všetky tetovania <strong>na</strong><br />

<strong>stránkach</strong> sú vhodné <strong>na</strong> sledovanie pred obedom, niektoré<br />

ani po òom...<br />

� <strong>www</strong>.fingertipsmusic.com<br />

Zdrojov legálnej hudby vo formáte MP3 je síce dos�, sú však<br />

rozdrobené, <strong>na</strong>vyše nie v�dy ide o poèúvate¾nú hudbu. Strán−<br />

ka fingertips.com sa zaoberá selekciou legálnej hudby vo for−<br />

máte MP3 poctivo u� nieko¾ko rokov. Ka�dý tý�deò tak náj−<br />

dete <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>ných <strong>stránkach</strong> tipy <strong>na</strong> vo¾ne stiahnute¾né<br />

skladby rôznych �ánrov. Odporúèame všetkým nenásytným<br />

audiofilom so sklonom k šetrnosti... ☺<br />

� <strong>www</strong>.nugs.net<br />

Nugs je server o �ivej hudbe. �ivú hudbu síce bli�šie nerozo−<br />

berá, ale distribuuje ju ïalej medzi návštevníkov stránok. Na<br />

výber je vyše 300 koncertných vystúpení v <strong>na</strong>šich konèinách<br />

relatívne málo známych skupín. Keby ste si zo zaèiatku neve−<br />

deli vybra�, odporúèame live internetové rádio, ktoré vysiela<br />

hudobný obsah stránok 24 hodín denne.<br />

Panoptikum internetovej komunikácie – aj tak by sa dala<br />

<strong>na</strong>zva� databáza skrývajúca sa pod doménou bash.org.<br />

V databáze zoradenej pod¾a hlasovaní pou�ívate¾ov náj−<br />

dete ozajstné skvosty internetovej komunikácie, poväèši−<br />

ne zo sietí IRC. Väèši<strong>na</strong> sa priamo týka ¾udskej hlúposti,<br />

ktorá je pod¾a slov klasika nekoneèná.<br />

� anitraweb.org/activism/<br />

freedo<strong>na</strong>tions.htm<br />

Za všetko hovorí slogan <strong>na</strong> stránke: „Vaša myš mô�e zachrá−<br />

ni� svet!“ S príchodom internetu sa rozšírili aj mo�nosti cha−<br />

ritatívnej pomoci, ktorá pou�ívate¾a v podstate niè nestojí. Ide<br />

o metódu, keï sponzor organizácii zaplatí za to, �e kliknete<br />

<strong>na</strong> reklamný odkaz. Ako prvá tento princíp pou�ila stránka<br />

hungrysite.com, èoskoro sa pridali ïalšie. Táto stránka zhro−<br />

ma�ïuje odkazy <strong>na</strong> podobné charitatívne stránky.<br />

� <strong>www</strong>.shadowandlight.net<br />

Ani tentoraz v potulkách nechýba fotografický projekt.<br />

Má názov Shadow and Light a predstavuje práce viace−<br />

rých fotografov, ktorí v európskych mestách zhotovovali<br />

èiernobiele fotografie (Slovensko tu, �ia¾, nie je). Spolu 90<br />

unikátnych fotografií zaobalili do slušivého „flash“ oble−<br />

èenia a zverejnili pod spomí<strong>na</strong>nou doménou.<br />

I N T E R N E T<br />

Vaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.sk<br />

Viete, aké farby sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> vlajke Uruguaja? Nie?<br />

Vlastne ani ja, ale keby som to èírou náhodou potreboval<br />

vedie�, urèite zamierim <strong>na</strong> server flags.net. Okrem vyobraze−<br />

nia štátnych vlajok všetkých krajín sveta sa tu <strong>na</strong>chádzajú aj<br />

základné údaje o ka�dej krajine sveta. Keby ste si ešte chceli<br />

vypoèu� aj uruguajskú hymnu, tú zas nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.<strong>na</strong>tio−<br />

<strong>na</strong>l−anthems.org, stránke, ktorá zbiera štátne hymny.<br />

� <strong>www</strong>.foood.net<br />

Zmeòte vzh¾ad systému – povymieòajte si systémové ikony.<br />

Na to <strong>na</strong>báda tento rozsahom malý server. Autor ponúka <strong>na</strong><br />

výber z nieko¾kých vlastnoruène vyrobených súprav ikon, kto−<br />

ré zmenia vzh¾ad systému bez väèšej námahy. Rozhodnutie o<br />

pou�ite¾nosti príslušnej ikony nechám u� <strong>na</strong> vkuse èitate¾ov,<br />

ale minimálne súprava ikon pre <strong>na</strong>pa¾ovacie programy je bez<br />

väèších problémov pou�ite¾ná aj <strong>na</strong> PC výtvarného kritika.<br />

� <strong>www</strong>.didyouknow.cd<br />

Vedeli ste, �e...? Toto je typická otázka, s ktorou sa mô�e−<br />

te <strong>na</strong> týchto <strong>stránkach</strong> stretnú�. Stránka prináša zaujíma−<br />

vosti vo viacerých sekciách. Niektoré poz<strong>na</strong>tky sú pou�i−<br />

te¾né, niektoré menej, podaktoré sú <strong>na</strong> prvý poh¾ad vy−<br />

myslené, ale ako zaujímavosti <strong>na</strong> veèerné krèmové rozprá−<br />

vanie ako stvorené.<br />

Matúš Valter<br />

7/2004 PC REVUE 109

I N F O W A R E<br />

Technológie &biznis<br />

news<br />

300 Mb/s bezdrôtovo a za pohybu?<br />

Nijaký problém...<br />

Japonský mobilný operátor NTT DoCoMo <strong>na</strong> ICB3G 2004<br />

(Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Conference on Beyond 3G Mobile Commu−<br />

nications−2004) demonštroval mobilnú sie� štvrtej generácie<br />

(4G), v rámci ktorej bol experimentálne overený bezdrôtový<br />

prenos údajov s rýchlos�ou 300 Mb/s. Japonci však zašli<br />

ešte ïalej, keï prezentovali prenos spomenutou rýchlos�ou<br />

za pohybu. Konkrétne z automobilu pohybujúceho sa rých−<br />

los�ou 30 km/h vo vzdialenosti 800 a� 1000 metrov od<br />

základòovej stanice. Pre úplnos� dodajme �e 4G sie� bola<br />

postavená <strong>na</strong> báze DS−CDMA v pásme 4,6 GHz.<br />

Pripomeòme, �e pod¾a štandardu <strong>IT</strong>U−R schváleného minu−<br />

lý rok je pre siete 4G plánovaná prenosová rýchlos� v pohy−<br />

be 100 Mb/s a v prípade, �e komunikujúce zariadenie ne−<br />

bude v pohybe, sa zvyšuje <strong>na</strong> 1 Gb/s. NTT DoCoMo teda<br />

preko<strong>na</strong>lo špecifikáciu 3×, prièom experti spoloènosti tvr−<br />

dia, �e s vyu�itím technológie MIMO bude mo�né rýchlos�<br />

komunikácie ešte ïalej zvyšova�.<br />

Elektrotechnický priemysel v SR vzrástol skoro<br />

o 50 percent<br />

Tr�by podnikov elektrotechnického priemyslu zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

poèas prvých štyroch mesiacov tohto roka výrazný, a� 46,7−<br />

percentný medziroèný nárast tr�ieb za vlastné výkony a to−<br />

var, ktoré dosiahli 29,609 mld. Sk. Podiel tr�ieb z priemy−<br />

selnej produkcie, ktoré medziroène vzrástli o 48 %, pritom<br />

predstavoval 28,47 mld. Sk. Vyplýva to z údajov, ktoré<br />

agentúre S<strong>IT</strong>A poskytlo Ministerstvo hospodárstva SR.<br />

Spoloènosti z odvetvia elektrotechniky vyviezli v prvej tretine<br />

tohto roka výrobky za 33,2 mld. Sk, èo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo medzi−<br />

roèný nárast exportu o 32,6 %. Stále však prevyšoval dovoz,<br />

ktorý pri medziroènom náraste o 19,9 % dosiahol 39,3 mld.<br />

Sk. Elektrotechnické podniky tak od januára do konca aprí−<br />

la vykázali zápornú zahraniènoobchodnú bilanciu <strong>na</strong> úrov−<br />

ni 6,2 mld. Sk, èo v porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kým obdobím roka<br />

2003 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo zlepšenie o 1,6 mld. Sk. Poèet podnikov<br />

elektrotechnického priemyslu do konca apríla tohto roku<br />

medziroène vzrástol o 6,5 % <strong>na</strong> 180. Tie poèas prvých šty−<br />

roch mesiacov tohto roka zamestnávali v priemere 52 412<br />

pracovníkov, èo v porov<strong>na</strong>ní v prvou tretinou vlaòajška z<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>lo nárast zamest<strong>na</strong>nosti o 5,4 %.<br />

Štúdia Ekonomické dopady nevyhovujúcej<br />

infraštruktúry <strong>na</strong> testovanie softvéru<br />

Len málokoho prekvapuje mno�stvo spoloèností, ktoré<br />

presúvajú èas� svojich èinností do zahranièia. Nejde pri−<br />

tom u� len o automobilky èi iné výrobné firmy, ale ich<br />

spektrum je v súèasnosti <strong>na</strong>ozaj široké. Dôvody sú rôzne,<br />

ale vo väèšine prípadov je jedným z <strong>na</strong>jdôle�itejších motí−<br />

vov úspora nákladov. Okrem nespoèetných výhod, samo−<br />

zrejme, aj tu existujú riziká, ktoré z dlhodobého h¾adiska<br />

mô�u ohrozi� nielen daný projekt, ale aj celú firmu. Naj−<br />

dôle�itejším krokom je definova� stratégiu prevodu èin−<br />

ností. Treba dôkladne pochopi� podnikové procesy, aby<br />

bolo mo�né urèi�, ktoré z nich sú pre firmu k¾úèové, a teda<br />

ovplyvnia samotnú hodnotu a chod podniku, ktoré sú kri−<br />

tické a ovplyvnia postavenie <strong>na</strong> trhu a ktoré sú tzv. komo−<br />

ditné. Všeobecne sa za <strong>na</strong>jbezpeènejšiu prax pova�uje<br />

prevod komoditných procesov, preto�e nejde o kritický<br />

podnikový proces, a preto sú riziká ni�šie. Vyhodnotenie<br />

a pochopenie rizík je v prípade presunu aktivít zásadné.<br />

Ak odhliadneme od kultúrnych a makroekonomických<br />

rizík, ktoré sú zrete¾né obzvláš� v ázijských krajinách, mu−<br />

110 PC REVUE 7/2004<br />

EECIO<br />

The Eastern European Summit for Business &<br />

Technology integration<br />

12. – 14. júla 2004, hotel Mariott, Praha, ÈR<br />

Program summitu je špeciálne zostavený tak, aby<br />

maximálne vyu�il limitovaný èas úèastníkov <strong>na</strong> efektívne<br />

uspokojenie ich obchodných potrieb a záujmov. V rámci<br />

programu vystúpia aj zástupcovia spoloèností:<br />

CzechInvest; Mission for Digital Economy; Incom−Auto;<br />

W<strong>IT</strong>S (Asia−Pacific) Pte Ltd, Korea; Vilnius University,<br />

Lithuania; GfK Marketing Services; Janssen Cilag;<br />

Bulgarian Natio<strong>na</strong>l Bank; Bite GSM; British Polish<br />

Chamber of Commerce; Hungarian Association of <strong>IT</strong><br />

Companies, Uppsala County Council, PLIVA<br />

Pharmaceutical and Michael Gallagher & Associates<br />

EECIO je urèený senior ma<strong>na</strong>�érom v spoloènostiach<br />

zaoberajúcich sa <strong>IT</strong>. Oficiálnym jazykom summitu je<br />

anglièti<strong>na</strong>.<br />

Bli�šie informácie:<br />

Mark Ram (markr@marcusevanscy.com)<br />

Èaká Javu ve¾ká budúcnos� v RFID?<br />

Spoloènos� Sun Microsystems predstavila nový špecializova−<br />

ný balíèek s názvom Sun Java System RFID Software. V pod−<br />

state ide o riešenie zalo�ené <strong>na</strong> programovacom jazyku<br />

Java a sie�ovej technológii Jini. Pod¾a predstavite¾ov spo−<br />

loènosti Sun Microsystems má Sun Java System RFID Soft−<br />

ware pomôc� v aplikáciách RFID práve <strong>na</strong> mieste, kde<br />

potenciálne hrozí kolaps. Systém toti� má pomôc� rieši� hro−<br />

madné spracovanie údajov, ktoré vzniknú pri masovom<br />

<strong>na</strong>sadení RFID do praxe. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov práve predstave−<br />

ný balík mô�e by� akcelerátorom masového <strong>na</strong>sadenia<br />

RFID, preto�e doposia¾ sa ka�dá implementácia RFID rieši−<br />

la takpovediac <strong>na</strong> k¾úè. Prostredníctvom tohto systému však<br />

bude dostupný univerzálny model, ktorý sa pre potreby<br />

síme sa zamera� hlavne <strong>na</strong> kvalitu výroby. Nastavenie<br />

štandardov a noriem výroby je preto nevyhnutné <strong>na</strong> za−<br />

bezpeèenie takej úrovne výroby, ktorú spoloènos� dosa−<br />

huje v domovskej krajine a ktorú jej zákazníci po�adujú.<br />

Oblas� informaèných technológií dlho zostávala bokom<br />

od týchto aktivít, ale vzh¾adom <strong>na</strong> dy<strong>na</strong>miku vývoja h¾adá<br />

stále väèší poèet vývojárskych firiem mo�nosti úspory<br />

nákladov v iných krajinách. Ako sme u� uviedli, kvalita<br />

výroby musí by� prvoradým faktorom v rozhodovaní. Bolo<br />

by neefektívne, keby sa úspory z presunu výroby znehod−<br />

notili nedoko<strong>na</strong>lou technológiou, ktorá má za následok<br />

chybné aplikácie. Zo štúdie The Economic Impacts of I<strong>na</strong>−<br />

dequate Infrastructure for Software Testing (Ekonomické<br />

dopady nevyhovujúcej infraštruktúry <strong>na</strong> testovanie softvé−<br />

ru), uskutoènenej americkým Národným inštitútom pre<br />

štandardy a technológie, vyplýva, �e len v Spojených štá−<br />

toch má pou�ívanie chybných aplikácií s nedostatoèným<br />

zabezpeèením kvality za následok zvýšenie nákladov<br />

o 59,5 miliárd USD. Pou�itím kvalitatívnych opatrení by<br />

pritom bolo mo�né zní�i� náklady o 22,2 mld. USD. Ve¾a<br />

spoloèností u� dnes o tejto problematike vie a pokúša sa<br />

<strong>na</strong> òu príslušným spôsobom reagova�. Firmy implemento−<br />

vali nové procesy a zabezpeèili si nové testovacie nástro−<br />

K O N F E R E N C I E<br />

SECUR<strong>IT</strong>Y Bratislava<br />

14. medzinárodný ve¾trh zabezpeèovacej techniky,<br />

informaènej bezpeènosti, elektronického obchodu<br />

a po�iarnej ochrany, spojený so 7. medzinárodným<br />

sympóziom Akadémie Policajného zboru v Bratislave<br />

21. – 24. septembra 2004, PKO, Bratislava<br />

Semináre informaèná bezpeènos� 2004<br />

Odborný garant: SASIB (Slovenská asociácia pre infor−<br />

maènú bezpeènos�)<br />

Termín: 22. 9. 2004 – 10:30 – 16:00 hod.<br />

Miesto: Malá sála PKO<br />

Tematické okruhy: Aktuálne otázky informaènej bez−<br />

peènosti<br />

Odborný garant: ISACA Slovensko (Information<br />

Systems Audit and Control Association)<br />

Termín: 23. 9. 2004 – 10:30 – 16:00 hod.<br />

Miesto: Malá sála PKO<br />

Tematické okruhy:<br />

� ISACA: aktivity asociácie vo svete a <strong>na</strong> Slovensku<br />

� výkon auditu bezpeènosti IS/<strong>IT</strong><br />

� princípy a štandardy pre riadenie bezpeènosti IS/<strong>IT</strong><br />

� princípy a štandardy pre audit bezpeènosti IS/<strong>IT</strong><br />

� ochra<strong>na</strong> osobných údajov a audit<br />

konkrétneho <strong>na</strong>sadenia upraví iba jednoduchou „konfigu−<br />

ráciou“. Vïaka tomu sa ešte viac zvýraznia výhody <strong>na</strong>sade−<br />

nia RFID. Prvá verzia Sun Java System RFID Software sa <strong>na</strong><br />

trh dostane v lete a bude urèená pre systémy pracujúce pod<br />

operaènými systémami Sun Solaris. Na jeseò sa však obja−<br />

ví aj verzia urèená pre Linux.<br />

Tech Data Distribution vstupuje <strong>na</strong> Slovensko<br />

Vstupom ÈR a SR do Európskej únie a otvorením hraníc pre<br />

vo¾ný pohyb tovaru a slu�ieb sa otvorila i cesta k ¾ahšiemu<br />

obchodu v èlenských krajinách. Tejto príle�itosti sa chopila aj<br />

spoloènos� Tech Data Distribution a v máji tohto roka zaèala<br />

prevádzku svojho obchodného zastúpenia <strong>na</strong> Slovensku.<br />

Celé zázemie, <strong>na</strong>jmä logistické, je zais�ované v rámci vybu−<br />

je, no �iadaný efekt sa èasto nedostavil, a tak vy<strong>na</strong>lo�ené<br />

investície nemali oèakávanú návratnos�. Spoloèností,<br />

ktoré si uvedomujú dôle�itos� kvality aplikácií, je stále<br />

viac, <strong>na</strong>priek tomu je však priestor <strong>na</strong> zlepšovanie. Pod¾a<br />

štúdie realizovanej agentúrou Forrester Group a Com−<br />

puware takmer dve tretiny (64 %) opýtaných firiem utrpí<br />

podstatnú stratu tr�ieb v dôsledku výpadku aplikácií. Na<br />

druhej strane len 49 % firiem má zavedené nástroje<br />

a procesy <strong>na</strong> testovanie kvality a len 18 % ich vyu�íva<br />

dôsledne a systematicky. Spoloènosti, ktoré pova�ujú tes−<br />

tovanie kvality ako pridanú hodnotu a ktoré zavedú roz−<br />

siahly proces jeho zabezpeèenia, zlepšujú kvalitu svojich<br />

aplikácií a ušetria pri testovaní, implementácii a <strong>na</strong>sadzo−<br />

vaní aplikácií do praxe. Okrem toho budú uvádza� svoje<br />

aplikácie rýchlejšie <strong>na</strong> trh, èo im prinesie výz<strong>na</strong>mné kon−<br />

kurenèné výhody. A tu sa mô�eme opä� vráti� <strong>na</strong> zaèiatok.<br />

Ako sme u� uviedli, výhody výroby v zahranièí sú lákavé,<br />

ale nemali by sme zabúda� <strong>na</strong> riziká s tým spojené. Je<br />

potrebné sa ubezpeèi�, aby s<strong>na</strong>ha po krátkodobých výho−<br />

dách neviedla v dlhodobej perspektíve k problémom<br />

a strate konkurenènej výhody preto, �e sa zanedbal <strong>na</strong>j−<br />

dôle�itejší atribút produktu. Kvalita.<br />

Franz Fuchsenberger, Compuware

Microsoft šetrí èoraz viac<br />

Microsoft patrí medzi firmy s <strong>na</strong>jväèšou kapitalizáciou <strong>na</strong> trhu<br />

a rozprávková hotovos� tejto spoloènosti, ulo�ená v bankách,<br />

predstavuje viac ako 60 mld. USD. Napriek tomu sa u� v minu−<br />

losti rozhodla pre neustále medziroèné zni�ovanie svojich nákla−<br />

dov. Cie¾om <strong>na</strong> rok 2004 je ich udr�anie <strong>na</strong> úrovni roka 2003.<br />

S tým súvisí zni�ovanie nákladov <strong>na</strong> informaènú infraštruktúru.<br />

Objem fi<strong>na</strong>nèných prostriedkov vy<strong>na</strong>kladaných <strong>na</strong> <strong>IT</strong> pritom<br />

predstavuje v Microsofte iba 2 % z roèných výnosov, èo je vo<br />

fi<strong>na</strong>nènom vyjadrení 750 mil. USD. Be�né výdavky ve¾kých spo−<br />

loèností <strong>na</strong> <strong>IT</strong> sú pritom <strong>na</strong> úrovni 8 % a viac. Microsoftu sa darí<br />

udr�a� takéto nízke náklady okrem racio<strong>na</strong>lizaèných opatrení aj<br />

vyu�ívaním svojho vlastného softvéru.<br />

Tisíce poèítaèov tejto spoloènosti údajne be�ia <strong>na</strong> pripravova−<br />

nom operaènom systéme Longhorn. Vá�nejšie racio<strong>na</strong>lizaèné<br />

dovanej infraštruktúry v pra�skej centrále spoloènosti Tech Data<br />

Distribution. Ide hlavne o zaistenie skladovej dostupnosti, skladova−<br />

nia, dopravy tovaru, produktovej a marketingovej podpory predaja.<br />

Doprava tovaru je realizovaná prostredníctvom dopravcu. Fakturácia<br />

tovaru je uskutoèòovaná v lokálnej mene (SKK) s mo�nos�ou vo¾by<br />

zahraniènej meny (EUR a USD). Po starostlivej a<strong>na</strong>lýze a zhodnotení<br />

situácie padla vo¾ba <strong>na</strong> zriadenie obchodného zastúpenia, a nie <strong>na</strong><br />

zalo�enie dcérskej firmy alebo akvizíciu inej.<br />

Sky Media bude u nás okrem CD vyrába� aj domácu<br />

elektroniku<br />

Závod spoloènosti Univerzal Media Corporation <strong>na</strong> výrobu CD−<br />

ROM nosièov a DVD nosièov v Novom Meste <strong>na</strong>d Váhom bude<br />

vyrába� aj domácu elektroniku. Takisto tu bude aj európske úètov−<br />

nícke stredisko zastrešujúce skupinu SkyTecGroup SA. Pôvodný ter−<br />

mín spustenia výroby v závode, stanovený <strong>na</strong> október tohto roku,<br />

sa však posunie. Spoloènos� Sky Media do závodu v Novom Meste<br />

<strong>na</strong>d Váhom preinvestuje viac ako 105 mil. eur a vytvorí vyše 1000<br />

pracovných miest. Výrobný závod v Novom Meste <strong>na</strong>d Váhom bude<br />

<strong>na</strong>jväèší svojho druhu v Európe a štvrtý <strong>na</strong>jväèší <strong>na</strong> svete, mesaène<br />

by mal vyprodukova� 60 mil. CD−ROM nosièov a DVD nosièov.<br />

Švajèiarsky Sky Media Manufacturing SA patrí do skupiny<br />

SkyTecGroup SA. Koncern má dôkladne vybudovanú predajnú sie�<br />

tak v krajinách Európskej únie, ako aj v strednej a východnej<br />

Európe a je registrovaným dodávate¾om všetkých výz<strong>na</strong>mných<br />

ve¾koobchodných európskych re�azcov, ako sú <strong>na</strong>príklad Metro,<br />

Rewe a Carrefour.<br />

Microsoft: Náš súper je IBM, nie Linux<br />

Bob Muglia, viceprezident spoloènosti Microsoft zodpovedný za<br />

divíziu Windows serverov, v rozhovore pre CNET poodkryl závoj<br />

Sú�a� Ce<strong>na</strong> <strong>IT</strong>APA 2004<br />

Sú�a� je urèená pre <strong>IT</strong> spoloènosti, inštitúcie štátnej správy a sa−<br />

mosprávy, ktoré úspešne zrealizovali projekty modernizácie ve−<br />

rejnej správy prostredníctvom vyu�ívania informaèných a komu−<br />

nikaèných technológií. Sú�a�í sa v 4 rôznych kategóriách. Poèet<br />

prihlásených projektov nie je obmedzený.<br />

1. kategória Nové slu�by je urèená všetkým projektom,<br />

ktoré prinášajú nové slu�by, a to <strong>na</strong>jmä z poh¾adu obèanov.<br />

V rámci tejto kategórie sa hodnotí predovšetkým to, akú slu�bu<br />

priniesol projekt pre verejnos�.<br />

2. kategória Zlepšovanie procesov je pre projekty, ktoré<br />

sa <strong>na</strong> existujúce procesy doká�u pozrie� kritickým poh¾adom<br />

a <strong>na</strong>sadením informaèných systémov a technológií dosiahnu ich<br />

výrazné zlepšenie, zjednodušenie èi zrýchlenie.<br />

V rámci tejto kategórie sa hodnotí predovšetkým to, <strong>na</strong>ko¾ko<br />

projekt prispel k zlepšeniu chodu inštitúcie a plneniu jej úloh.<br />

3. kategória Vzdelávanie – je pre projekty, ktoré sú<br />

zamerané <strong>na</strong> budovanie ¾udských zdrojov v oblasti verejnej<br />

správy a vyu�ívajú informaèné technológie, aplikácie dištanè−<br />

opatrenia sa dotknú aj zamest<strong>na</strong>ncov. Patrí medzi ne <strong>na</strong>príklad<br />

zní�enie nákladov <strong>na</strong> zdravotné poistenie. Microsoft po novom<br />

neprispeje plnou sumou v prípade, ak zamest<strong>na</strong>nec vyu�ije <strong>na</strong>−<br />

miesto generických lieèiv originály. Ïalšie škrty sa týkajú zamest−<br />

<strong>na</strong>neckých výhod súvisiacich so získavaním akcií spoloènosti.<br />

V súèasnosti si mô�u zamest<strong>na</strong>nci <strong>na</strong>kúpi� akcie za cenu o 15 %<br />

ni�šiu, ako je ich trhová hodnota. Táto výhoda by mala by� v bu−<br />

dúcnosti zredukovaná <strong>na</strong> 10 %. Vïaka ve¾korysému programu<br />

nákupu zamest<strong>na</strong>neckých akcií sa v minulosti ve¾a pracovníkov<br />

tejto spoloènosti stalo milionármi. Ïalšie škrty sa týkajú dovolenky,<br />

ktorá je u nových zamest<strong>na</strong>ncov redukovaná o jeden tý�deò.<br />

Napriek úsporným opatreniam budú pokraèova� výhody ako bez−<br />

platné obèerstvenie alebo bezplatný prístup do telocvièní a mnohé<br />

ïalšie, ktoré nie sú v ostatných ve¾kých spoloènostiach be�né.<br />

Z tohto dôvodu si Microsoft nemyslí, �e by jeho zamest<strong>na</strong>nci mali<br />

ku škrtom vá�nejšie výhrady. Naopak, opatrenia ocenia investori.<br />

okolo Windows Longhorn Servera. Potvrdil informácie, �e v prvej<br />

edícii nebudú hneï dostupné všetky plánované funkcie alebo budú<br />

v oklieštených verziách. Táto zme<strong>na</strong> sa dotkne urèite jednej z troch<br />

k¾úèových noviniek – ohlasovanej <strong>na</strong>dstavby súborového systému<br />

NTFS, oz<strong>na</strong>èovanej ako WinFS. Tá bude plnofunkèná asi a� s prí−<br />

chodom update balíka zhruba dva roky po uvedení samotného ser−<br />

vera, plánovaného v èasovom rámci 2007. Ïalšie skoro tri roky <strong>na</strong><br />

vývoj je dos� dlhý èas, obzvláš� vzh¾adom <strong>na</strong> stúpajúcu popularitu<br />

Linuxu. Pre Mugliu však samotný Linux nie je konkurentom, ale iba<br />

technológiou, ktorú pou�ívajú iné firmy <strong>na</strong> vytvorenie konkurenènej<br />

ponuky. Pod¾a neho nestaèí poveda�, �e Linux je konkurentom<br />

Microsoftu, ale treba porovnáva� konkrétne distribúcie, ako Red<br />

Hat, SuSE alebo riešenie od IBM. K otázke konkurencie dodal, �e<br />

ich <strong>na</strong>jväèším konkurentom je bez debaty iba spoloènos� IBM. Tá<br />

však primárne poskytuje poradenské slu�by – <strong>na</strong> rozdiel od spo−<br />

loènosti Microsoft, ktorá primárne tvorí softvérové produkty.<br />

Zdrojové kódy spoloènosti Cisco ukradnuté<br />

Pod¾a vyjadrenia SecurityLab bolo ukradnutých viac ako 800 MB<br />

zdrojového kódu operaèného systému spoloènosti Cisco v aktuálnej<br />

verzii IOS 12.3 a testovacej verzii 12.3t. Cisco u� oficiálne priz<strong>na</strong>−<br />

lo únik dotknutého kódu, no predstavitelia spoloènosti sa nevyjad−<br />

rili k spôsobu, akým sa také mno�stvo dát dostalo <strong>na</strong> internet.<br />

Zatia¾ je nejasné, aké celkové následky mô�e ma� únik zdrojového<br />

kódu. Pre spoloènos� Cisco je však táto situácia ve¾mi nepríjemná,<br />

preto�e by mohlo dôjs� k ohrozeniu bezpeènosti mno�stva sie�ových<br />

infraštruktúr.<br />

Pä� rokov e−learningového programu CNA<br />

Slovensko je jednou z mála krajín v Európe, ktorá sa mô�e pochvá−<br />

li� takým úspešným projektom, akým je Program CNA (Cisco<br />

ného vzdelávania, podpory u�ívate¾ov a pod. Hodnotí sa predo−<br />

všetkým prínos pre zvyšovanie odborných z<strong>na</strong>lostí pracovníkov<br />

verejnej správy v rôznych profesijných oblastiach (nielen zame−<br />

raných <strong>na</strong> z<strong>na</strong>losti z oblasti <strong>IT</strong>).<br />

4. kategória Technologická inovácia – kategória je pre<br />

produkty a riešenia, ktoré sú inovatívne v technologickom zmys−<br />

le a mali by by� pou�ite¾né <strong>na</strong> modernizáciu verejnej správy.<br />

Tento fakt je potrebné dolo�i� referenciou o aplikácii uvedenej<br />

novinky pri modernizácii verejnej správy <strong>na</strong> Slovensku alebo<br />

v zahranièí.<br />

Projekty je mo�né prihlási� vyplnením registraèného/prihlaso−<br />

vacieho formulára <strong>na</strong> <strong>www</strong>.itapa.sk, resp. zaslaním e−mailom<br />

<strong>na</strong> adresu vyhlasovate¾a sú�a�e sutaz@itapa.sk alebo poštou <strong>na</strong><br />

adresu <strong>IT</strong>APA, Medená 5, 811 02 Bratislava – <strong>na</strong>jneskôr do 30.<br />

septembra 2004.<br />

Slávnostné zverejnenie výsledkov sú�a�e sa uskutoèní <strong>na</strong> sláv−<br />

nostnom galaveèere <strong>IT</strong>APA 2004, ktorý sa bude ko<strong>na</strong>� 19.<br />

októbra 2004.<br />

mdr

I N F O W A R E<br />

112 PC REVUE 7/2004<br />

Networking Academy Program – Sie�ový<br />

akademický program Cisco) ktorý oslávi<br />

v auguste u� svoje piate <strong>na</strong>rodeniny.<br />

Program je v SR implementovaný od roku<br />

1999 a <strong>na</strong> základe kladného ohlasu aka−<br />

demickej sféry bolo v januári 2001 podpí−<br />

sané Memorandum o spolupráci medzi<br />

MŠ SR a Cisco Systems (MoU), ku ktorému<br />

sa v roku 2002 pripojila aj Slovenská spo−<br />

rite¾òa. Partneri sa v rámci MoU zaviazali<br />

spolupracova� pri implementácii progra−<br />

mu CNA do vzdelávacieho systému v SR<br />

s tým, �e MŠ SR bude podporova� vhodnú<br />

implementáciu programu CNA do študij−<br />

ných programov stredných a vysokých škôl<br />

v SR. Program podstatnou mierou prispie−<br />

va k príprave nedostatkových odborníkov<br />

v oblasti sie�ových technológií (pod¾a<br />

odhadov je v súèasnosti neobsadených<br />

takmer 3000 pracovných miest v uvedenej<br />

oblasti). Pod¾a dostupných informácií<br />

100 % doterajších absolventov programu<br />

<strong>na</strong>šlo bez problému pracovné uplatnenie<br />

v študovanom odbore. Do efektívnej a ino−<br />

vatívnej spolupráce verejného a súkrom−<br />

ného sektora (Public Private Partnership)<br />

sa takto zapojilo s úspechom u� 48 stred−<br />

ných a vysokých škôl. Výroèná hodnotiaca<br />

konferencia sa ko<strong>na</strong>la za úèasti ministra<br />

školstva Marti<strong>na</strong> Fronca, country ma<strong>na</strong>−<br />

�éra Cisco Systems ÈR a SR Miloslava<br />

Ruta, zástupcu programu CNA Františka<br />

Jakaba, generálnej riadite¾ky Slovenskej<br />

sporite¾ne, Reginy Ovesny Straka.<br />

Bluetooth cracknutý<br />

Ob¾úbený, rozšírený a k tomu cracknutý.<br />

Všetci majitelia mobilných telefónov No−<br />

kia 6310i a Sony Ericsson T610 by mali<br />

„modrý zub“ <strong>na</strong> svojich zariadeniach vy−<br />

u�íva� iba v nevyhnutných prípadoch.<br />

V opaènom prípade mô�e dôjs� k zaují−<br />

mavým veciam – k ukradnutiu telefón−<br />

nych èísel zo zoz<strong>na</strong>mu, k preèítaniu iden−<br />

tifikaèných údajov telefónu, k preèítaniu<br />

a odosielaniu SMS, k zrušeniu prebie−<br />

hajúceho telefónneho hovoru, no takisto<br />

k vytoèeniu ¾ubovo¾ného telefónneho èísla<br />

– toto všetko bez vedomia majite¾a telefó−<br />

nu. Tieto mo�nosti poskytuje linuxový<br />

nástroj Btchaos od firmy Integralis (<strong>www</strong>.<br />

integralis.de). Táto „pomôcka“ vyu�íva<br />

vá�nu chybu v štandarde Bluetooth, im−<br />

plementovanom spoloènos�ami Nokia<br />

a Sony Ericsson. Btchaos sa spojí s mobil−<br />

nými telefónmi bez nutného autorizova−<br />

nia pomocou párovacieho kódu. Pod¾a<br />

vyjadrenia autora tohto nástroja vyu�íva<br />

program zatia¾ neuverejnenú chybu <strong>na</strong><br />

obchádzanie spomí<strong>na</strong>nej preká�ky auto−<br />

rizácie. Na internete sa u� objavili opisy<br />

chýb Bluetoothu vo funkciu Obex (Object<br />

Exchange). No Btchaos vyu�íva inú, zatia¾<br />

neverejnú funkciu Blues<strong>na</strong>rf. Program sa<br />

zatia¾ nedá stiahnu� ani vyskúša�. Dôvod<br />

je ve¾mi prozaický – spoloènos� Integralis<br />

dáva takým gigantom, ako Nokia a Sony<br />

Ericsson bez pochyby sú, èas <strong>na</strong> prešet−<br />

renie a prípadné odstránenie tejto chyby.<br />

Iné ako spomí<strong>na</strong>né modely zatia¾ nie sú<br />

<strong>na</strong>padnute¾né. To sa však mô�e rýchlo<br />

zmeni�. Autor poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l, �e <strong>na</strong> tvorbu<br />

tohto programu potreboval menej ako tri<br />

dni.<br />

Bezdrôtový FireWire – nový<br />

štandard?<br />

Zdru�enie firiem pod menom Wireless<br />

Working Group pod záštitou 1394 Trade<br />

Association vytvorili nový protokol vychá−<br />

dzajúci zo základov FireWire (iEEE 1394)<br />

– iEEE 802.15.3. Tento štandard je urèe−<br />

ný <strong>na</strong> bezdrôtový prenos signálu v lokál−<br />

nych sie�ach WPAN (Wireless Perso<strong>na</strong>l<br />

Area Network). WPAN by mal umo�ni�<br />

spojenie DVD prehrávaèov, zvukových<br />

systémov a iných doplnkov úplne bez<br />

káblov. Pri rýchlostiach s hornou hrani−<br />

cou 55 Mbit/s umo�òuje nový štandard<br />

spojenie a� 245 zariadení do jednej siete.<br />

Základom tohto protokolu je u� spomí<strong>na</strong>−<br />

ná architektúra FireWire, tak�e prenos<br />

dát a technologické podmienky spojenia<br />

sú <strong>na</strong>vzájom kompatibilné. Tým majú<br />

vo¾né ruky výrobcovia týchto zariadení,<br />

ktorí nie sú nútení technicky meni� svoje<br />

výrobky a prispôsobova� ich novému<br />

štandardu. Skôr <strong>na</strong>opak – zdru�enie<br />

1394 Trade Association im ponúklo ïal−<br />

šiu mo�nos� rozvoja. Pre porov<strong>na</strong>nie –<br />

podobný štandard WUSB (Wireless USB)<br />

je u� v štádiu testovania.<br />

�

SERIÁL: DATAWARE<br />

Regulované údaje, archivácia, dátové sklady<br />

a a<strong>na</strong>lýza údajov<br />

Od nášho seriálu venovaného dátovým skladom a a<strong>na</strong>lýzam<br />

údajov uplynuli u� viac ne� tri roky. Odvtedy sa<br />

mnohé zmenilo, hlavne èo sa týka technológií a <strong>na</strong>jnovšie<br />

aj legislatívy. Nezmenená zostala len základná<br />

teória. Vo vo¾ne koncipovanej sérii èlánkov sa budeme<br />

venova� problematike skladovania údajov z rôznych<br />

h¾adísk, prinesieme struèný preh¾ad legislatívy, technológií<br />

a riešení.<br />

Skôr ne� sa dostaneme k princípom a riešeniam v oblasti<br />

regulovaných údajov a archivácie údajov vôbec,<br />

uvedieme dve východiská. Prvé z nich je hromadná produkcia<br />

digitálnych údajov. Pod¾a niektorých zistení<br />

medziroène dochádza a� k 75-percentnému nárastu všetkých<br />

typov digitálnych údajov. Pokia¾ ide o referenèné<br />

údaje, tam percentuálny nárast dosahuje hodnotu a�<br />

92 %. Príkladom referenèných údajov sú <strong>na</strong>pr. dátové<br />

sklady, dátové tr�nice, kni�nice digitálnych snímok a videa,<br />

návrhy CAD, CAM a podobne. V budúcnosti predpokladáme<br />

väèší objem údajov a dlhšiu dobu skladovania<br />

ne� pri klasických OLTP (On Line Transactio<strong>na</strong>l Proces –<br />

dáta z transakèných procesov) údajoch. Spomenieme aj<br />

65-percentný medziroèný nárast regulovaných údajov<br />

v podmno�ine referenèných údajov.<br />

Graf medziroèného nárastu údajov<br />

Graf medziroèného nárastu údajov v jednotlivých odvetviach<br />

Druhé východisko bude <strong>na</strong> prvý poh¾ad negatívne. Týka<br />

sa pádu koncernu Enron a konzultaèných spoloèností <strong>na</strong>dviazaných<br />

<strong>na</strong> tento koncern (<strong>na</strong>pr. Andersen Consulting).<br />

Okrem obrovských fi<strong>na</strong>nèných strát došlo aj k podlomeniu<br />

dôvery v audítorské a konzultaèné spoloènosti. Ka�dé negatívum<br />

je však v správne fungujúcom systéme zároveò<br />

aj výstrahou a podnetom k pokroku. V koneènom dôsledku<br />

mal pád Enronu aj pozitívny dosah, hlavne <strong>na</strong> vznik<br />

legislatívy oh¾adne fi<strong>na</strong>nèných pravidiel pre firmy a pravi-<br />

Ilustraèný preh¾ad amerických zákonov <strong>na</strong> reguláciu údajov<br />

diel auditu. Aby však bolo mo�né vykonáva� kvalitný<br />

audit a odha¾ova� prípadné úètovné podvody, sú potrebné<br />

údaje. Tie by sa nemali v prípade problémov firmy „záhadne<br />

vytrati�“, ako to bolo v tandeme Enron – Andersen.<br />

Ak sú k dispozícii kvalitné a neporušené archívne údaje,<br />

stávajú sa rôzne preèiny, ako <strong>na</strong>príklad úètovný podvod<br />

alebo vedome nesprávne odsúhlasenie úètovnej uzávierky<br />

vedením spoloènosti, efektívne trestne stíhate¾nými. Povinnos�<br />

uklada� údaje sa netýka len firiem. Aj audítori musia<br />

všetky svoje údaje uschováva� minimálne 5 rokov.<br />

Mo�no nebudete veri�, ale mnohé z týchto zákonov sú<br />

ove¾a miernejšie ako <strong>na</strong>ša súèasná legislatíva. Napríklad<br />

predpis HIPAA (pozri graf) vy�aduje archiváciu zdravotných<br />

záz<strong>na</strong>mov ešte dva roky po pacientovej smrti. Slovenská<br />

legislatíva vy�aduje archivova� tieto údaje po<br />

pacientovej smrti ešte 50 rokov. Samozrejme, zatia¾ ide<br />

o papierové kartotéky.<br />

Ak si pomyslíme, �e nás sa to netýka (ako sa ¾udovo<br />

povie, Amerika je ïaleko), nie je to celkom pravda. Sarbanes-Oxley<br />

Act, úètovný zákon, ktorý predpisuje okrem<br />

iného aj lehoty <strong>na</strong> uschovávanie úètovných údajov,<br />

schválený v USA, sa netýka iba amerických firiem. Musia<br />

sa ním riadi� aj všetky zahranièné spoloènosti, ktoré sú<br />

kótované <strong>na</strong> americkej burze cenných papierov. Niektoré<br />

európske zákony sú mo�no v tomto oh¾ade ešte prísnejšie.<br />

V minulom roku prijatý nemecký Corporate Gover<strong>na</strong>nce<br />

kódex stavia <strong>na</strong> nieko¾kých nových štandardoch, ktoré<br />

nenájdeme dokonca ani v radikálnom americkom úètovnom<br />

zákone Sarbanes-Oxley Act. Podniky musia ka�doroène<br />

preukáza�, èi plne vyhoveli po�iadavkám kódexu<br />

a v ktorých bodoch sa od odporúèaní kódexu odklonili. Aj<br />

keï pri uvedomovaní si spomí<strong>na</strong>ných faktov sa slovenskí<br />

decisionmakeri budú musie� zmieri� s urèitými nákladmi<br />

<strong>na</strong> vybudovanie infraštruktúry <strong>na</strong> archiváciu úètovných<br />

údajov, spomí<strong>na</strong>ná legislatíva ide ove¾a ïalej. V budúcnosti<br />

majú by� toti� potrestané aj chybné rozhodnutia<br />

ma<strong>na</strong>�mentu. Doposia¾ èlenovia predstavenstva a dozornej<br />

rady neruèili za vzniknuté škody, ktoré vyplývali z ich<br />

rozhodnutí, osobne. No <strong>na</strong>príklad v Nemecku budú pod¾a<br />

novej legislatívy správne orgány za svoje rozhodnutia<br />

osobne ruèi�, ak im štát preuká�e vinu. Hoci je diskutabilné,<br />

èi v ekonomike majú urèova� pravidlá regulátori alebo<br />

radšej sám trh, regulovaným údajom a ich archivácii sa<br />

pravdepodobne u� nevyhneme.<br />

Ponechajme však legislatívne h¾adisko bokom, poèítajme<br />

s tým, �e budeme musie� isté údaje uklada� urèitú<br />

dobu. Venujme sa tomu, kam, do akých úlo�ísk budeme<br />

údaje uklada� (fyzický aspekt archivácie) a <strong>na</strong> aký úèel<br />

nám tieto údaje mô�u poslú�i� (logický aspekt archivácie).

I N F O W A R E<br />

FYZICKÝ ASPEKT ARCHIVÁCIE<br />

Na uschovávanie údajov v podnikovom<br />

prostredí prichádzajú do úvahy diskové polia,<br />

disky serial ATA a pásky. Ako prvé nás<br />

<strong>na</strong>padne porov<strong>na</strong>nie nákladov <strong>na</strong> ulo�enie<br />

urèitého mno�stva údajov. H¾adisko prístupovej<br />

rýchlosti je pri archivovaných údajoch<br />

tie� nezanedbate¾né, no hlavným kritériom<br />

sú náklady. Keby sme porov<strong>na</strong>li celkové<br />

náklady potrebné <strong>na</strong> archiváciu 100<br />

TB údajov po dobu siedmich rokov vrátane<br />

hardvéru a spotrebovanej energie pre spomí<strong>na</strong>né<br />

médiá, dôjdeme k <strong>na</strong>sledujúcim<br />

výsledkom (údaje sú od ESG Compliance<br />

report z mája 2003):<br />

Médium Ce<strong>na</strong><br />

Diskové polia 11 135 USD<br />

Disky serial ATA 3810 USD<br />

Pásky 840 USD<br />

Ceny sú v tisíckach dolárov.<br />

Také isté je, pochopite¾ne, poradie aj z h¾adiska<br />

rýchlosti prístupu k údajom. Pásky sú síce <strong>na</strong>jlacnejšie,<br />

ale aj <strong>na</strong>jpomalšie, tak�e sa hodia skôr <strong>na</strong><br />

dlhodobú archiváciu ne� <strong>na</strong> údaje, ku ktorým potrebujeme<br />

ma� operatívny prístup. Preto je výhodné<br />

spoji� pozitívne vlastnosti týchto troch médií<br />

a pou�íva� kombinované riešenie.<br />

LOGICKÝ ASPEKT ARCHIVÁCIE<br />

Archiváciou údajov sa to mô�e pre mnohé firmy<br />

skonèi�. Vyhoveli legislatíve, údaje majú za drahé<br />

peniaze pekne v „suchu“, presnejšie v storage.<br />

Len�e èo by malo by� jedným z <strong>na</strong>jväèších bohatstiev<br />

ka�dej firmy? Predsa informácie. Východiská<br />

sú teda takéto. Máme alebo musíme ma� údaje<br />

a potrebujeme kvalitné informácie. Na zorientova-<br />

Zabezpeèenie podnikových sietí je v súèasnosti<br />

nároèná úloha, vy�adujúca si skutoèných profesionálov.<br />

Administrátor, ktorý má v pracovnej<br />

náplni <strong>na</strong>vrhnú�, <strong>na</strong>konfigurova� a spravova� bezpeènú<br />

sie�, má pomerne �a�kú úlohu. Homogén<strong>na</strong><br />

sie�, v ktorej je vyu�itý iba jeden operaèný systém,<br />

je skôr výnimka. Najèastejšie sa stretneme<br />

s podnikovou sie�ou, ktorá sa skladá zo systémov<br />

s operaèným systémom Microsoft Windows a Linux<br />

a sie�ovanie v nej zabezpeèujú smerovaèe<br />

Cisco. Správne <strong>na</strong>vrhnú� takúto sie� z poh¾adu<br />

bezpeènosti a administrova� ju, to je úloha, ktorá<br />

si vy�aduje èloveka s ve¾kým objemom vedomostí<br />

a skúseností.<br />

Aj z tohto dôvodu vznikli medzinárodné certifikaèné<br />

programy s názvom Security Certified Network<br />

Professio<strong>na</strong>l (SCNP) a Security Certified Network<br />

Architect (SCNA). Ide o tzv. vendor-neutral<br />

program, èo z<strong>na</strong>mená, �e nie je postavený <strong>na</strong> jednom<br />

výrobcovi, ako <strong>na</strong>pr. proprietárny certifikaèný<br />

program MCSE (Microsoft Certified System Engineer).<br />

Administrátor, ktorý má záujem získa� tituly<br />

SCNP a SCNA, musí ovláda�:<br />

114 PC REVUE 7/2004<br />

Doba nutnosti archivácie údajov v jednotlivých odvetviach pod¾a legislatívnych<br />

predpisov<br />

nie sa v hlavných rozdieloch medzi údajmi a informáciami<br />

uvedieme heslovito nieko¾ko faktov.<br />

Údaje sa stávajú informáciami vtedy, ak:<br />

� máme údaje,<br />

� vieme, �e máme údaje,<br />

� vieme, kde tieto údaje máme,<br />

� máme k nim prístup,<br />

� zdroju údajov mô�eme dôverova�.<br />

Poukázaním <strong>na</strong> rozdiely medzi údajmi a informáciami<br />

sa dostávame k pojmu Business Intelligence,<br />

èo je proces transformácie údajov <strong>na</strong> informácie<br />

a prevod týchto informácií <strong>na</strong> poz<strong>na</strong>tky prostredníctvom<br />

objavovania. Úèelom tohto procesu<br />

je konvertova� ve¾ké objemy údajov <strong>na</strong> poz<strong>na</strong>tky,<br />

ktoré sú potrebné <strong>na</strong> podporu rozhodovania koncových<br />

pou�ívate¾ov. Pod pojmom informácia nerozumieme<br />

len konkrétny statický záz<strong>na</strong>m alebo<br />

mno�inu takýchto záz<strong>na</strong>mov. Èastejšie potrebujeme<br />

sledova� trend nejakej velièiny, prípadne sa<br />

� zabezpeèenie serverov a staníc (Windows, Linux)<br />

� zabezpeèenie sietí (IPSec, VPN)<br />

� zabezpeèenie sietí pomocou firewallov (Microsoft<br />

ISA Server, Check Point, IPTables)<br />

� detegovanie prienikov do sietí a reakcie <strong>na</strong> ne<br />

(SNORT, ISS)<br />

� autentifikáciu pou�ívate¾ov (jedno-, dvoj- a trojfaktorovú)<br />

� zabezpeèenie komunikácie pomocou certifikátov<br />

(certifikaèné autority)<br />

Administrátor s takouto vedomostnou „výbavou“<br />

je výz<strong>na</strong>mným prínosom pre organizáciu<br />

a v koneènom dôsledku šetrí jej fi<strong>na</strong>nèné prostriedky.<br />

Preto investícia do príslušného vzdelania<br />

je investíciou v pravom zmysle slova. Jej návratnos�<br />

je rýchla vo forme kvalitnejšieho zabezpeèe-<br />

s<strong>na</strong>�íme nájs� medzi údajmi urèité<br />

závislosti. Preto moderné databázové<br />

servery majú spravidla integrovanú<br />

podporu pre a<strong>na</strong>lytické<br />

procesy a odkrývanie údajov. Pre<br />

archiváciu údajov je <strong>na</strong>jvýhodnejšia<br />

špeciál<strong>na</strong> organizácia a štruktúra<br />

databázy, ktorej hovoríme<br />

dátový sklad (datawarehouse).<br />

Dátový sklad je podnikovo<br />

štruktúrovaný depozitár subjektovo<br />

orientovaných, integrovaných,<br />

èasovo premenných, historických<br />

dát, pou�itých <strong>na</strong> získavanie informácií<br />

a podporu rozhodovania.<br />

V dátovom sklade sú ulo�ené atomické<br />

a sumárne dáta. Pokúsme sa<br />

nájs� spoloèné èrty pre dátový<br />

sklad a regulované údaje. Údaje sa<br />

do dátového skladu zapisujú skôr<br />

pod¾a predmetu záujmu ne� pod¾a aplikácie, v ktorej<br />

boli vytvorené. Dôle�itá je aj integrovanos�, èi�e<br />

údaje týkajúce sa konkrétneho predmetu sa do dátového<br />

skladu ukladajú len raz. Aj archív vytvorený <strong>na</strong><br />

základe legislatívnych po�iadaviek, aj dátový sklad<br />

obsahujú údaje, ktoré sa nemenia ani neodstraòujú,<br />

len sa v pravidelných intervaloch pridávajú nové<br />

údaje. Väèšinou sa zapisujú ako séria snímok, z ktorých<br />

ka�dá reprezentuje urèitý èasový úsek.<br />

Ak sa nám podarí archiváciu údajov správne zorganizova�,<br />

mô�u by� tieto údaje podkladom <strong>na</strong><br />

efektívne získavanie cenných informácií pre podporu<br />

rozhodovania, a tak zdanlivo šikanujúca a obmedzujúca<br />

legislatíva mô�e by� <strong>na</strong>pokon nepriamo<br />

podnetom <strong>na</strong> rast.<br />

(Pokraèovanie <strong>na</strong>budúce...)<br />

¼uboslav Lacko<br />

Staòte sa certifikovanými bezpeènostnými profesionálmi<br />

nia firemných dát. Na získanie certifikátov SCNP<br />

a SCNA je potrebné úspešne absolvova� štyri testy<br />

v testovacom stredisku nezávislej agentúry<br />

Thomson Prometric, ktorá je dnes známa azda<br />

ka�dému <strong>IT</strong> profesionálovi. Ku ka�dému testu<br />

existuje prípravné školenie v certifikovanom školiacom<br />

stredisku pre program Security Certified<br />

Program (SCP), <strong>na</strong> ktorom úèastník získa teoretické<br />

vedomosti a praktické zruènosti, potrebné <strong>na</strong><br />

úspešné zvládnutie testov.<br />

Školenia a testy sú radené evoluène. Po úspešnom<br />

absolvovaní prvých dvoch testov sa získava<br />

medzinárodne uznávaný certifikát SCNP. Po<br />

absolvovaní ïalšej dvojice testov je to certifikát<br />

SCNA.<br />

Jozef Meèiar, meco@cit.sk<br />

Názov školenia – testu Získaný certifikát<br />

Hardening The Infrastructure<br />

Network Defense And Countermeasures<br />

Security Certified Network Professio<strong>na</strong>l<br />

Advanced Security Implementation<br />

Enterprise Security Solution<br />

Security Certified Network Architect

<strong>IT</strong> infraštruktúra mobilného operátora<br />

ROZHOVOR<br />

Dokonèenie z predošlého èísla<br />

Ka�dý mobilný operátor <strong>na</strong> poskytovanie<br />

hlasovej èi dátovej slu�by<br />

svojim zákazníkom potrebuje nielen<br />

dostatoène robustnú a spo¾ahlivú<br />

telekomunikaènú infraštruktúru,<br />

ale aj nevyhnutnú <strong>IT</strong> infraštruktúru.<br />

Jej hlavným poslaním je nielen<br />

úètovanie za slu�by poskytované<br />

zákazníkom, ale aj poskytovanie<br />

slu�ieb vnútorného informaèného<br />

a ekonomického systému vlastným<br />

zamest<strong>na</strong>ncom. V prípade ve¾kých<br />

firiem s ve¾kým poètom zákazníkov,<br />

partnerov, ale aj vlastných zamest<strong>na</strong>ncov<br />

ide o zlo�itý komplex<br />

po�iadaviek a zdrojov <strong>na</strong> ich uspokojovanie<br />

s dôrazom <strong>na</strong> funkcio<strong>na</strong>litu, spo¾ahlivos�,<br />

bezpeènos� atï., samozrejme, s oh¾adom <strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nènú<br />

nároènos� jednotlivých biznis procesov.<br />

V druhej èasti rozhovoru s Ivanom Golianom, ktorý<br />

je zodpovedný za <strong>IT</strong> operácie v Orange Slovensko, sme<br />

sa preto sústredili <strong>na</strong>jmä technickú stránku <strong>IT</strong> infraštruktúry,<br />

aby si èitatelia urobili aspoò základnú predstavu<br />

o komplexnosti takéhoto prostredia.<br />

� Ak to nie ja tajné, pochvá¾ sa technickými parametrami<br />

IS, ktorý patrí pod teba (servery, desktopy,<br />

OS, TB, flops atï.).<br />

� Èo sa týka sie�ovej vrstvy, máme vlastnú optiku<br />

s gigabitovým ethernetom. Priamo <strong>na</strong> stôl majú<br />

všetci <strong>na</strong>ši zamest<strong>na</strong>nci dovedený stomegabitový<br />

ethernet. Samozrejme, všetko je redundantné. Máme<br />

SAN (Storage Area Network), kde máme pripájané<br />

dve lokality, 8 Gb kruhovú topológiu, to je metropolitný<br />

klaster, servery a diskové polia sú pripojené<br />

dvoma megabitmi. V rámci týchto metropolitných<br />

klastrov máme pripojené aj diskové polia. Máme<br />

všetky druhy diskových polí (highendové, midrangeové,<br />

lowendové). Spolu máme asi 20 TB logickej<br />

kapacity, distribuovanej urèitým pomerom v primárnom<br />

centre a back-up centre, nieko¾ko TB sa ka�dú<br />

noc zálohuje z primárneho do back-up centra <strong>na</strong><br />

kni�nice. Máme vyriešené zrkadlenie v rámci jedného<br />

po¾a, synchrónnu komunikáciu, teda v reálnom<br />

èase sa z bezpeènostných dôvodov zapisujú dáta<br />

<strong>na</strong> dvoch miestach, v primárnom centre a vzdialenom<br />

back-up centre. Platformy, ktoré <strong>na</strong> tom be-<br />

�ia, sú Open VMS, Windows, Linux, Sun Solaris, HP<br />

UNIX. Biznis systémy sú riešené metropolitným klastrom<br />

alebo cez hot stand-by. RAID-y pou�ívame od<br />

0 do 7. Kni�nice máme <strong>na</strong> primary site i <strong>na</strong> back-up<br />

site, trezory <strong>na</strong> rôznych miestach. Èo sa týka poètu<br />

serverov, je to nieko¾ko desiatok unixových a VMS<br />

serverov, spolu vysoko vyše sto serverov.<br />

� Èím to spravujete?<br />

� Máme systém <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ovanie, HP OpenView.<br />

Celkovo ma<strong>na</strong>�ujeme sie�, operaèné systémy, databázy,<br />

aplikaèné servery, tam, kde sú potrebné aplikácie<br />

vrátane péceèiek, a to všetko v zmysle štandardov<br />

<strong>IT</strong>IL. Máme systémy <strong>na</strong> generovanie, ma<strong>na</strong>-<br />

�ovanie a distribuovanie ticketingu zodpovedným<br />

osobám, máme systémy <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>�ovanie<br />

duty a <strong>na</strong> priraïovanie<br />

ticketingu zodpovedným<br />

osobám a systémy, ktoré vyriešia<br />

spôsob informovania zodpovedných.<br />

HP OpenView má štandardné<br />

konzoly. Musím sledova�<br />

všetky informaèné systémy,<br />

ktoré sú podo mnou. Momentálne<br />

je tam nieèo medzi 17 600<br />

a 18 000 configuration items,<br />

ktoré po poskladaní dávajú kvalitu<br />

slu�ieb. Sledujeme <strong>na</strong>pr.<br />

toner v tlaèiarni v <strong>na</strong>šej predajni<br />

niekde <strong>na</strong> Slovensku. To nemusí<br />

sledova� pou�ívate¾, sleduje to<br />

doh¾adový systém. Keï klesne úroveò tonera pod<br />

urèitú hodnotu, hneï dostanem alert. Takto sledujeme<br />

nielen péceèká, tlaèiarne a tonery, ale aj diskové<br />

priestory <strong>na</strong> loadingy. Ak <strong>na</strong>príklad robíme<br />

back-up databázy, zis�ujeme, èi je tam dostatoèný<br />

diskový priestor atï., atï. Toto všetko sa volá<br />

Enterprise Ma<strong>na</strong>gement System. Sledujeme z pou�ívate¾ského<br />

poh¾adu response time, reakcie aplikácií<br />

<strong>na</strong> kliknutie, ktoré vidí náš zákazník. Máme<br />

<strong>na</strong>stavené thresholdy, keï testujem orangeportal.sk,<br />

kliknem <strong>na</strong> ¾ubovo¾nú informáciu niekde<br />

vnútri a reakcia je väèšia ako threshold, hneï ide<br />

alert <strong>na</strong> monitoringové centrum a odtia¾ zas hneï<br />

automaticky <strong>na</strong> administrátorov, <strong>na</strong> zodpovedných<br />

pracovníkov, <strong>na</strong> vedúcich tímov, <strong>na</strong> ich ma<strong>na</strong>�érov<br />

atï. a pod¾a dôle�itosti dosahu výpadku dostane sa<br />

a� ku mne. Týchto 17 600 konfiguraèných polo�iek<br />

sa sleduje 24 hodín denne a <strong>na</strong> riešenie je k dispozícii<br />

bug alert mailom, prípadne sa volá ¾uïom –<br />

robot automaticky priradí problém a zavolá zodpovedného<br />

pracovníka, ktorý to má <strong>na</strong> starosti.<br />

Fakturaèné procesy takisto patria k dôle�itým<br />

biznis procesom. Vytvorili sme si a máme implementovanú<br />

metodológiu <strong>na</strong> predikciu výkonu a èasu<br />

spracúvania billingov. V�dy pred billingom<br />

spúš�ame optimalizaèný program, ktorý mi <strong>na</strong> základe<br />

informácií, ktoré idem spracúva�, teda <strong>na</strong> základe<br />

danej komerènej ponuky vypoèíta optimistický<br />

a pesimistický èas billingu. Potom ten billing<br />

v noci be�í a následne porovnávame presnos�. Momentálne<br />

sme <strong>na</strong> úrovni 80-percentnej presnosti.<br />

Keï teda príde za mnou niekto z marketingu, �e<br />

ideme robi� takú èi takú akciu, viem hneï bez potreby<br />

hlbšej a<strong>na</strong>lýzy s presnos�ou <strong>na</strong> 80 % poveda�,<br />

aký bude dosah <strong>na</strong> prevádzku. V tomto billingovom<br />

procese sledujeme následné tuningy <strong>na</strong> predikciu<br />

výkonu a optimalizáciu investícií, èi má<br />

zmysel prida� disky, èi má zmysel ís� takýmto<br />

RAID-om, èi má zmysel ís� metropolitným klastrom,<br />

alebo nie.<br />

Èo sa týka databáz, máme skoro všetko <strong>na</strong> Oracle<br />

9i, sme betatestermi 10g, prví <strong>na</strong> Slovensku sme<br />

implementovali RAC (Real Application Cluster), máme<br />

jednu z <strong>na</strong>jväèších Oracle databáz, máme 3 TB dát,<br />

tieto databázy sú nielen relaèné, ale aj multidimenzionálne,<br />

keï�e pou�ívame Oracle Express.<br />

Máme u� šes� rokov trojvrstvovú architektúru,<br />

teda databáza – aplikaèný server – tenký klient,<br />

èo nám v prvých rokoch ve¾mi pomohlo v dy<strong>na</strong>mike<br />

rastu. Pripravujeme sa <strong>na</strong> prechod <strong>na</strong> J2EE,<br />

obhospodarujeme pä� portálov – intranetový,<br />

Orange.sk, Orange Portal, wapový a extranetový.<br />

Orange.sk je v prvej pä�ke <strong>na</strong>jsledovanejších slovenských<br />

portálov nielen pod¾a page views, ale aj<br />

pod¾a visitors.<br />

Na portáli máme teraz pribli�ne 6 mil. page<br />

views za mesiac. Na intranete máme 12 mil. page<br />

views za mesiac (vyše 140 mil. page views v roku<br />

2003). Iba <strong>na</strong> intranete máme vyše 2 mil. riadkov<br />

zdrojového kódu, èo sme interne <strong>na</strong>programovali<br />

alebo outsourceovali. V rámci intranetu Orange sa<br />

pošle tý�denne 250 – 350-tisíc mailov, zvonku<br />

orange.sk je to okolo 150-tisíc poslaných mailov.<br />

� Aké výhody vám u� prinieslo pou�ívanie chrbticovej<br />

optickej siete?<br />

� V súèasti prevádzkujeme vlastnú optickú sie�,<br />

ktorá bola sprevádzkovaná v roku 2001. V súèasnosti<br />

dosahuje då�ku 1900 km s 80 prístupovými<br />

bodmi v 25 mestách <strong>na</strong> celom území Slovenska a je<br />

plne zálohovaná v nieko¾konásobnej kruhovej<br />

štruktúre. Ide o dlhodobú investíciu, ktorá nám<br />

umo�òuje poskytova� slu�by zalo�ené <strong>na</strong> fixnej dátovej<br />

sieti a bezpeèné prepojenie jednotlivých komponentov<br />

GSM a neskôr aj UMTS siete. Z dlhodobého<br />

h¾adiska to z<strong>na</strong>mená nemalé fi<strong>na</strong>nèné úspory,<br />

keï�e dovtedy sme museli plati� poplatky za prenájom<br />

digitálnych okruhov od iných prevádzkovate¾ov.<br />

Vlastná optická sie� nám umo�òuje výrazné<br />

úspory nákladov pri zabezpeèení prepojenia jednotlivých<br />

súèastí <strong>na</strong>šej telekomunikaènej infraštruktúry<br />

a zvyšuje jeho bezpeènos�. Kapacita siete<br />

nám okrem toho umo�òuje pre<strong>na</strong>jíma� èas� jej kapacity<br />

iným prevádzkovate¾om. V neposlednom<br />

rade nám výrazne u¾ahèuje zvyšovanie prenosovej<br />

kapacity, èo sa odrá�a hlavne v rýchlosti, ktorou<br />

doká�eme reagova� <strong>na</strong> potreby trhu a zavádzanie<br />

nových slu�ieb.<br />

Druhá skupi<strong>na</strong> výhod sa týka zákazníka: vlastná<br />

optokáblová sie� nám umo�òuje poskytova� spektrum<br />

fixných dátových a hlasových slu�ieb a slu�by<br />

zalo�ené <strong>na</strong> konvergencii slu�ieb fixnej a mobilnej<br />

hlasovej a dátovej siete, ako <strong>na</strong>príklad virtuálne<br />

privátne siete atï.<br />

� Ako poci�uje zákazník zmenu štruktúry siete? Aké<br />

výhody pre neho z toho plynú?<br />

� Výhody vlastnej optickej siete be�ný zákazník<br />

priamo nepoci�uje. Zjednodušene by sme však<br />

mohli poveda�, �e vïaka zálohovaniu v súèasnosti<br />

je skoro vylúèené, aby <strong>na</strong>príklad došlo k výpadkom,<br />

ktoré by spoèívali v poruche komunikácie <strong>na</strong>príklad<br />

dvoch ústrední <strong>na</strong> východnom a západnom<br />

Slovensku. Keï�e systémy vyu�ívajúce optické prenosové<br />

médium majú mo�nos� prenáša� vysoké<br />

kapacity dát, vïaka optickej prenosovej sieti a systémom,<br />

ktoré ju vyu�ívajú, je mo�né pohotovo reagova�<br />

<strong>na</strong> zvýšené potreby zákazníkov a rýchlo a fi<strong>na</strong>nène<br />

menej nároène spåòa� kapacitné po�iadvky<br />

technológií vyu�ívajúcich túto optickú sie�. Cite¾nejšie<br />

výhody prináša táto sie� firemným zákazníkom<br />

– týka sa to tak rozsahu, ako aj cien za poskytované<br />

fixné dátové slu�by.<br />

Martin Drobný<br />

I N F O W A R E<br />

7/2004 PC REVUE 115

I N F O W A R E<br />

Vírusový radar<br />

�RANICA 2004, Smolenice<br />

Po troch roèníkoch sa oficiálne stretnutie zamest<strong>na</strong>ncov, priate¾ov a konkurentov<br />

firmy Eset ko<strong>na</strong>lo zase v Smolenickom zámku. Tentoraz neprišli len tradièní<br />

hostia z AEC, Alvilu a Grisoftu, ale aj z po¾skej Dagmy èi chorvátskeho<br />

Nortu. Poèasie síce nebolo také skvelé ako inokedy, ale pivo a jedlo veru áno.<br />

Mimo klasických debát o �ivote s vírusmi po prvý raz po piatich rokoch verejne<br />

vystúpila firemná skupi<strong>na</strong> Lost Clusters v tomto obsadení (<strong>na</strong> snímke z¾ava<br />

doprava) basová gitara a spev Miroslav Trnka, bicie Maroš Grund a sólová gitara<br />

a spev Richard Marko. Výdatne prispel druhou gitarou a spevom nový<br />

zamest<strong>na</strong>nec Esetu a náš prvý „gastarbeiter“ z Anglicka Nigel Cook.<br />

Je to okrem iného fantastický hudobník, tak�e ak uvidíte v nejakom bratislavskom<br />

hudobnom klube <strong>na</strong> plagáte pri vchode jeho meno, srdeène odporúèam<br />

vstúpi�. Mimochodom, je zaujímavé, ako rýchlo sa veci v <strong>IT</strong> menia. Dnes<br />

u� málokto vie, pod¾a èoho je vlastne skupi<strong>na</strong> <strong>na</strong>zvaná.<br />

POÈÍTAÈOVÉ VIRY 2004, Èeské Budìjovice<br />

Akcia, ktorá sa koná ka�dý druhý rok, u� tradiène svojou uvo¾nenejšou atmosférou<br />

predstavuje alter<strong>na</strong>tívu iným, mo�no príliš oficiálnym konferenciám<br />

v oblasti poèítaèovej bezpeènosti. Zišla sa tam tradièná zostava, ale <strong>na</strong>š�astie<br />

sa tam u� neriešili nedôstojné problémy typu: „Heuristika – ano èi ne?“<br />

Na fotografii Pavla Baudiša vidíme Petra Zahradníèka z Grisoftu, ktorý mal<br />

síce jednu z úvodných prednášok (Virus Wars: Skrytá hrozba) u� o pol desiatej<br />

(!), ale vzh¾adom <strong>na</strong> to, �e kultová krèma Masné krámy je u� dlhší èas mimo<br />

prevádzky, vyzeral ešte relatívne èulo.<br />

Tentoraz po prvýkrát prinášame aj graf šírenia opisovaného èerva z údajov<br />

získaných v spolupráci s <strong>na</strong>jväèším poskytovate¾om freemailových slu�ieb<br />

v Èeskej republike, portálom Sez<strong>na</strong>m (<strong>www</strong>.sez<strong>na</strong>m.cz). Mô�ete si urobi� predstavu<br />

o tom, ako prebieha typická vírusová epidémia a aký je �ivotný cyklus<br />

vírusu.<br />

116 PC REVUE 7/2004<br />

Win32/Zafi.B<br />

Win32/Zafi.B je èerv, ktorý pochádza s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnos�ou zo susedného<br />

Maïarska. Šíri sa ako súbor v prílohe správ elektronickej pošty a prostredníctvom<br />

sietí P2P ako KaZaA a iné. Na svoju funkènos� potrebuje operaèný<br />

systém Windows 95 a novší. Jeho telo je skomprimované utilitou FSG a má<br />

då�ku 12 800 bajtov. Po rozpakovaní je då�ka èerva 49 kb. Urèitou výnimkou<br />

v dnešnom vírusovom svete je skutoènos�, �e tento kúsok je <strong>na</strong>programovaný<br />

v assembleri. Èerv prichádza so správou, ktorej predmet a telo sa vyberá z viacerých<br />

mo�ností, pevne definovaných v tele èerva. Autor však pri výbere predmetu<br />

a textu správy pomerne zákerne vyu�íva sociálne in�inierstvo (rozumej<br />

hlúpos� väèšiny be�ných pou�ívate¾ov poèítaèov). V tele vírusu je spolu 18 jazykových<br />

mutácií textov. Tie sú vyberané pod¾a toho, aký je názov top level domény<br />

adresy, <strong>na</strong> ktorú èerv odosiela svoju kópiu. Èerv rozoznáva domény .hu,<br />

.sp, .ru, .dk, .ro, .se, .no, .fi, .lt, .pl, .pt, .de, .nl, .cz, .fr, .it, .mx, .at. V týchto krajinách<br />

�ije dos� ve¾a potenciálnych obetí, a tak sa èerv hojne rozšíril. V èase<br />

vrcholiacej epidémie bol v Èechách èerv Win32/Zafi.B v ka�dej piatej správe.<br />

Jed<strong>na</strong> z kombinácií textov, ktorú èerv pou�íva, je toti� aj v èeštine. Predmet<br />

v tomto prípade je:<br />

eElektronicka pohlednice!<br />

Telo správy je <strong>na</strong>sledujúce:<br />

Ahoj!<br />

Elektronicka pohlednice ze serveru http://<strong>www</strong>.sez<strong>na</strong>m.cz<br />

K správe je v�dy prilo�ený súbor s èervom, dlhý presne 12 800 bajtov. Po jeho<br />

spustení sa Win32/Zafi.B skopíruje do adresára %system% pod náhodným názvom<br />

s príponou .exe. V tom istom adresári tie� vytvorí súbor s náhodným názvom<br />

a príponou .dll. Do tohto súboru si neskôr ulo�í adresy, ktoré pou�ije <strong>na</strong><br />

svoje šírenie. Svoju aktiváciu po reštarte systému zabezpeèí tým, �e vo vetve registra<br />

systému HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\MicrosoftWindows\ CurrentVersion\<br />

Run vytvorí polo�ku s názvom _Hazafibb a jej hodnotu <strong>na</strong>staví tak, aby ukazova-<br />

la <strong>na</strong> kópiu èerva. Èerv si vytvorí aj v registri systému vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\<br />

Software\Microsoft\_Hazafibb, do ktorej si ukladá rozlièné interné informácie. Èerv<br />

preh¾adáva adresáre <strong>na</strong> pevnom disku C a� H, a ak je v názve adresára re�azec<br />

„share“ alebo „upload“, skopíruje sa do neho pod jedným z názvov:<br />

Total Commander 7.0 full_install.exe<br />

wi<strong>na</strong>mp 7.0 full_install.exe<br />

Adresy <strong>na</strong> svoje šírenie získava Win32/Zafi.B preh¾adávaním súborov <strong>na</strong> pevnom<br />

disku. Preh¾adáva pritom len súbory s prípo<strong>na</strong>mi htm, wab, txt, dbx, tbb,<br />

asp, php, sht, adb, mbx, eml, pmr. Na získané adresy èerv posiela správu elektronickej<br />

pošty, ku ktorej sa pripojí. Svoju kópiu èerv neodošle <strong>na</strong> adresy elektronickej<br />

pošty, v ktorých sa vyskytuje jeden z re�azcov win, use, info, help,<br />

admi, webm, micro, msn, hotm, suppor, syma, vir, trend, panda, yaho, cafee, sopho,<br />

google alebo kasper.<br />

Pokia¾ Win32/Zafi.B zistí, �e je v pamäti aktívny proces, v ktorého mene sa<br />

vyskytuje re�azec „firewall“ alebo „virus“, takéto procesy sú ukonèené. Èerv<br />

tie� nedovolí spusti� programy, v ktorých názve sa <strong>na</strong>chádzajú re�azce „regedit“,<br />

„msconfig“ a „task“.<br />

Pokia¾ je poèítaè <strong>na</strong>padnutý èervom Win32/Zafi.B pripojený k internetu, odosiela<br />

po�iadavky <strong>na</strong> servery <strong>www</strong>.parlament.hu, <strong>www</strong>.virusbuster.hu, <strong>www</strong>.<br />

virushirado.hu, <strong>www</strong>.2f.hu, èím vyvoláva útok typu DdoS.<br />

Do vírenia <strong>na</strong>budúce.<br />

Miroslav Trnka a Peter Kováè

1<br />

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky DESKTOP / 11. èas�<br />

V predchádzajúcich èastiach sme si ukázali, ako sa<br />

pripoji� do internetu pomocou modemu a ako sa<br />

pripoji� do bezdrôtovej poèítaèovej siete. Verím, �e<br />

vás wi-fi siete zaujali. Ak ešte vo vašom okolí takáto<br />

sie� neexistuje, isto vznikne vo ve¾mi krátkom<br />

èase, lebo táto technológia sa rozvíja neuverite¾ným<br />

tempom. Preto si èlánok o wi-fi sie�ach pekne<br />

odlo�te, mo�no ho onedlho budete potrebova�! Neveríte?<br />

Tentoraz sa vrátime do lokálnych sietí. Ve¾mi<br />

èasto sa stredne zaškolený linuxák dostane do<br />

situácie, �e by koneène rád pripojil svojho miláèika<br />

do u� existujúcej podnikovej alebo školskej siete.<br />

A spravidla sú tieto existujúce siete postavené <strong>na</strong><br />

platforme MS Windows. A keï�e mu to nemusí by�<br />

úplne jasné, tak si to teraz uká�eme.<br />

ZMIEŠANÉ SIETE<br />

Pojmom zmiešané siete oz<strong>na</strong>èujeme také siete,<br />

ktoré nie sú rov<strong>na</strong>kého typu. Buï sa líšia rôznym<br />

spôsobom hardvérového pripojenia, alebo rôznymi<br />

softvérovými protokolmi. A ten druhý prípad rozoberieme<br />

podrobnejšie. Na obr. è. 1 je príklad zmiešanej<br />

(softvérovo nehomogénnej) siete.<br />

Všimnime si, �e všetky poèítaèe nezávisle od<br />

pou�ívaného operaèného systému sú pripojené <strong>na</strong><br />

jeden spoloèný technický prostriedok. (Teraz nezále�í<br />

<strong>na</strong> tom, èi ide o koaxiálny kábel alebo krútenú<br />

dvojlinku, spoloèný vodiè tu symbolicky predstavuje<br />

jednotné technické riešenie.)<br />

Nech sú v tejto sieti preva�ne poèítaèe s operaèným<br />

systémom MS Windows (95, 98 atï.), náš<br />

linuxový desktop (s názvom box) a jeden windowsový<br />

server. Ten server mô�e by� èisto <strong>na</strong> báze produktov<br />

MS Windows, <strong>na</strong>pr. MS Windows NT, MS<br />

Windows 2000 alebo MS Windows XP.<br />

�<br />

Poznámka:<br />

Tento server mô�e by� postavený aj <strong>na</strong> báze<br />

protokolu SMB <strong>na</strong> Linuxe! Pou�itím programu Samba<br />

<strong>na</strong> linuxovom serveri doká�eme ve¾mi efektívne<br />

a hlavne zadarmo <strong>na</strong>hradi� drahé softvérové produkty<br />

od firmy Microsoft. Vytvorením takéhoto servera sa<br />

118 PC REVUE 7/2004<br />

v desktopovej èasti nebudeme zaobera�, to je úloha pre<br />

serveristov, my sa <strong>na</strong> to teraz budeme pozera� z druhej<br />

strany – z poh¾adu klientskej stanice.<br />

SIETE FIRMY MICROSOFT<br />

My u� vieme, �e Linux má inú sie�ovú filozofiu, ne�<br />

je tá, s ktorou sa mô�eme stretnú� v prostredí MS<br />

Windows. Pracuje <strong>na</strong> úplne iných princípoch, preto<br />

je v podstate nemo�né pripoji� sa z linuxovej<br />

klientskej stanice <strong>na</strong> inú – windowsovú mašinu.<br />

(My však vieme, �e v Linuxe sa dá všetko, teda<br />

skoro všetko).<br />

Aby sme mohli tomuto problému porozumie�, <strong>na</strong>jprv<br />

si nieèo povieme o sie�ach <strong>na</strong> báze MS Windows.<br />

Na prácu v sieti poèítaèe v prostredí MS Windows<br />

pou�ívajú protokol NetBEUI. Poèítaèe sa<br />

oz<strong>na</strong>èujú urèitým menom (NetBIOS <strong>na</strong>me) a vytvárajú<br />

v sieti urèité pracovné skupiny (workgroup)<br />

s konkrétnym menom skupiny alebo domény (domain)<br />

s doménovým menom. Na obrázku è. 1 sú<br />

dve pracovné skupiny s názvom WORKGROUP<br />

a SKUPINA a jed<strong>na</strong> domé<strong>na</strong> s menom DOMA.<br />

V doméne DOMA je server menom mior, ktorý<br />

má dva zdie¾ané disky – disk F:, ktorý sa zdie¾a pod<br />

názvom F_MIOR, a mechaniku CD, ktorá sa zdie¾a<br />

pod názvom CD_MIOR, a ešte jeden zdie¾aný adresár<br />

PWRCHUTE. Zároveò sa v tejto doméne <strong>na</strong>chádza<br />

aj poèítaè s názvom milos.<br />

Zapamätajme si!<br />

� Ak vytvárame zdie¾ané prostriedky v sieti, je<br />

ve¾mi vhodné zdie¾aný prostriedok oz<strong>na</strong>èova� tak, aby<br />

bolo zrejmé, z ktorého poèítaèa pochádza.<br />

V pracovnej skupine WORKGROUP sa <strong>na</strong>chádza<br />

poèítaè s názvom pc a v pracovnej skupine SKUPI-<br />

NA poèítaè menom celeron. (Je zrejmé, �e je to len<br />

ilustratívny príklad – v skutoènosti bude v pracovnej<br />

skupine viac ako iba jeden poèítaè).<br />

LINUXOVÉ SIETE<br />

Siete <strong>na</strong> báze Linuxu fungujú <strong>na</strong> protokole TCP/IP.<br />

Podobne ako v sieti MS Windows aj v Linuxe majú<br />

poèítaèe svoje mená a pomocou protokolu NFS doká�u<br />

takisto zdie¾a� diskové prostriedky. Bohu�ia¾,<br />

tieto protokoly si nerozumejú s protokolmi pou�ívanými<br />

v MS Windows, preto treba v Linuxe<br />

pou�i� zvláštny protokol. Ten sa <strong>na</strong>zýva protokol<br />

SMB a je implementovaný v programe Samba. Má<br />

nieko¾ko dôle�itých utilít, pomocou ktorých doká�e<br />

vyko<strong>na</strong>� spojenie <strong>na</strong> poèítaè s operaèným systémom<br />

MS Windows.<br />

Tieto utility je potrebné ma� <strong>na</strong> linuxovom desktope<br />

<strong>na</strong>inštalované. Myslím, �e to nebude vôbec<br />

problém, preto�e v ka�dej distribúcii je Samba základom<br />

a v desktopoch je u� samozrejmos�ou.<br />

PREHLIADANIE SIETE<br />

Spomeòme si <strong>na</strong> pomerne dôle�itú ikonu <strong>na</strong> ploche<br />

v prostredí MS Windows. Nazýva sa Poèítaèe v sieti<br />

alebo Okolní poèítaèe, prípadne Neighborhood –<br />

zále�í <strong>na</strong> jazykovej mutácii daného operaèného<br />

systému. Kliknutím <strong>na</strong> túto ikonu sme si mohli prezrie�<br />

poèítaèe pracujúce v sieti a ich zdie¾ané prostriedky<br />

(obr. è. 2).<br />

Najprv sa zobrazí domé<strong>na</strong> – v <strong>na</strong>šom prípade<br />

DOMA. Kliknutím <strong>na</strong> DOMA sa zobrazí poèítaè<br />

s menom MIOR a po ïalšom kliknutí sa dostaneme<br />

k jeho zdie¾aným prostriedkom – diskom CD_MIOR,<br />

F_MIOR a k adresáru PWRCHUTE.<br />

Ak chceme v Linuxe prehliada� windowsové siete,<br />

budeme potrebova� utilitu, ktorá nám to umo�ní,<br />

teda nieèo podobné ako uvedená iko<strong>na</strong> <strong>na</strong> ploche<br />

v MS Windows. V linuxovom svete existuje nieko¾ko<br />

utilít s rov<strong>na</strong>kou úlohou, ale asi <strong>na</strong>jèastejšie<br />

pou�ívaná je utilita LinNeighborhood.<br />

Je to grafická utilita, ktorá svojou èinnos�ou pripomí<strong>na</strong><br />

zmienenú vlastnos� z prostredia MS Windows.<br />

LinNeighborhood<br />

Domovská stránka programu LinNeighborhood (Lin<br />

– susedstvo) je <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.bnro.de/<br />

~schmidjo. V prípade, �e sa ne<strong>na</strong>chádza priamo<br />

v <strong>na</strong>šej distribúcii, mô�eme si ho stiahnu� z tejto<br />

adresy. Po <strong>na</strong>inštalovaní ho nájdeme v menu<br />

Internet. Po spustení sa objaví základné okno (obr.<br />

è. 3).<br />

Aby sme mohli vidie� „poèítaèe v sieti“, musíme<br />

<strong>na</strong>jprv tento program <strong>na</strong>stavi�. Klikneme <strong>na</strong> po-<br />

2<br />

3

lo�ku Edit a vyberieme podpolo�ku Preferences<br />

(obr. è. 4).<br />

Staèí, ak vyplníme prvý riadok Workgroup.<br />

Zadáme meno pracovnej skupiny<br />

alebo domény, v <strong>na</strong>šom prípade DOMA.<br />

Nezabudnime kliknú� <strong>na</strong> tlaèidlo Save,<br />

aby sa <strong>na</strong>še <strong>na</strong>stavenia ulo�ili, a potom<br />

klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo Close. Poklikaním<br />

<strong>na</strong> tuèniaèika <strong>na</strong> ploche spustíme prehliadanie<br />

siete. Utilita vykoná prehliadku<br />

siete a do ok<strong>na</strong> sa vypíšu všetky nájdené<br />

domény a pracovné skupiny, ktoré<br />

sú fyzicky dostupné <strong>na</strong> sieti (obr. è. 5). 6<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> obrázok è. 5. Pracovné<br />

skupiny a domény sú symbolizované ikonkou skladajúcou<br />

sa z dvoch poèítaèov a jednej ve�e servera. Iko<strong>na</strong> poèítaèa<br />

predstavuje poèítaè pracujúci v danej doméne alebo pracovnej<br />

skupine. Zlo�ky pod poèítaèom symbolizujú<br />

zdie¾ané disky a adresáre. Z obrázka vidíme, �e zodpovedá<br />

štruktúre siete z obrázka è. 1.<br />

My vieme, �e ak chceme niektorý zo zdie¾aných prostriedkov<br />

v Linuxe vyu�íva�, musíme ho do systému pripoji�<br />

– <strong>na</strong>montova�. Preto klikneme myškou <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný<br />

poskytovaný zdie¾aný prostriedok a potom <strong>na</strong> tlaèidlo<br />

Mount v hornej èasti ok<strong>na</strong>. Otvorí sa nové okno Mount<br />

Dialogu (obr. è. 6).<br />

V tomto okne sa <strong>na</strong>chádzajú u� preddefinované parametre<br />

pripojovaného prostriedku. Spravidla vyhovujú<br />

4<br />

5<br />

danej distribúcii, a preto ich netreba zmeni�. Ddôle�ité je<br />

<strong>na</strong>stavenie pou�ívate¾a, s ktorého právami sa prostriedok<br />

<strong>na</strong>montuje. Zadáme SMB pou�ívate¾a a jeho heslo a klikneme<br />

<strong>na</strong> tlaèidlo Mount. V hlavnom okne sa v sekcii Mountpoint<br />

(prípojný bod) vypíše cesta, kde je zdie¾aný prostriedok<br />

odteraz prístupný (obr. è. 7).<br />

Podobne pripojíme všetky po�adované prostriedky.<br />

Opis pripojených prostriedkov je vypísaný podrobnejšie<br />

v dolnom okne programu.<br />

VYU�<strong>IT</strong>IE<br />

Od tejto chvíle máme v linuxovom systéme<br />

dostupné disky a adresáre, ktoré sa<br />

v skutoènosti <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> inom poèítaèi,<br />

a to dokonca pod iným operaèným<br />

systémom!<br />

S takto pripojenými zariadeniami v podobe<br />

podadresárov <strong>na</strong>rábame tak, ako<br />

sme v Linuxe zvyknutí. Mô�eme medzi<br />

nimi kopírova� alebo presúva� súbory, vytvára�<br />

alebo maza� adresáre a podobne<br />

(obr. è. 8).<br />

Keï�e ide o disky systému MS<br />

Windows, asi nebudeme z neho spúš�a� windowsové aplikácie<br />

(hoci aj to sa dá!). Ja vyu�ívam takto „<strong>na</strong>mapované“<br />

windowsové disky, aby som ich zálohoval <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovaèke,<br />

ktorú pou�ívam pod Linuxom.<br />

Ale s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnos�ou budeme takéto<br />

prostriedky pou�íva� <strong>na</strong> zdie¾anie dátových súborov –<br />

hudby, filmov, obrázkov a podobne, samozrejme, s ïalšími<br />

pou�ívate¾mi v sieti. A odteraz vôbec nebudeme obmedzení<br />

iným operaèným systémom.<br />

Miroslav Oravec<br />

7<br />

8

L I N U X W A R E<br />

Linux prakticky SERVER / 11. èas�<br />

V predošlých èastiach sme sa venovali skôr teoretickým<br />

oblastiam a vnútornej podstate Linuxu.<br />

Uznávam, �e to bolo trochu nezá�ivné a viac teoretické<br />

ako praktické, ale uvidíme ïalej, �e <strong>na</strong>še vedomosti<br />

v budúcnosti zúroèíme.<br />

Tentoraz sa u� <strong>na</strong>ozaj budeme venova� praktickej<br />

èasti. Dlho som rozmýš¾al, èo by sa <strong>na</strong> úplnom<br />

zaèiatku výstavby servera malo urobi� ako prvé. Po<br />

urèitých skúsenostiach som dospel k tomu, �e ako<br />

prvé si <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom linuxovom serveri sprevádzkujeme<br />

zapisovaciu/prepisovaciu CD mechaniku, jednoducho<br />

<strong>na</strong>zývanú <strong>na</strong>pa¾ovaèka.<br />

Mo�no teraz niekto <strong>na</strong>mietne, �e sa opakujem,<br />

veï <strong>na</strong>pa¾ovaèka – zapisovaèka – prepiskovaèka sa<br />

u� preberala nedávno v èasti Linux ako desktop. To<br />

je síce pravda, ale <strong>na</strong> desktope sa <strong>na</strong>rába s týmito<br />

zariadeniami akosi „konzumne“ – jednoducho sa<br />

iba pou�ívajú. My si však neskôr uká�eme inú,<br />

kreatívnejšiu èinnos� s <strong>na</strong>pa¾ovaèkou.<br />

Druhý argument je, �e <strong>na</strong> pravom serveri sa nepou�íva<br />

systém X Window, a preto nemô�eme pou�i�<br />

�iadny oknoidný grafický <strong>na</strong>pa¾ovací program.<br />

Preto sme odkázaní <strong>na</strong> príkazový riadok. A verte mi,<br />

tak sa nám to zapáèi, �e to budeme pou�íva� aj vtedy,<br />

keï budeme môc� pou�i� aj grafické rozhranie.<br />

ROZDELENIE CD MÉDIÍ<br />

CD disky sa delia <strong>na</strong>:<br />

� CD-ROM<br />

� CD-R<br />

� CD-RW<br />

� CD-RWM<br />

CD-ROM (Compact Disk – Read Only Memory =<br />

disk – pamä� iba <strong>na</strong> èítanie) je disk urèený iba <strong>na</strong><br />

èítanie, prièom poèet èítaní nie je fyzikálne obmedzený.<br />

Takto sa oz<strong>na</strong>èujú disky, ktorých obsah je<br />

vytvorený vylisovaním z matrice vo výrobe. Ide<br />

o tie médiá, ktoré sa <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong>chádzajú v rôznych<br />

èasopisoch alebo ako nosiè ovládaèov rôznych<br />

poèítaèových komponentov a ako zdroj distribuovaného<br />

programu. Obsah tohto typu média nemo�no<br />

meni�. Výroba CD-ROM disku je v domácich<br />

podmienkach v podstate nemo�ná, ale existuje dostatok<br />

firiem, ktoré nám <strong>na</strong> objednávku z urèitého<br />

vzoru vyrobia �iadané mno�stvo <strong>na</strong>hraných diskov,<br />

prièom ce<strong>na</strong> sa odvíja od objed<strong>na</strong>ného mno�stva,<br />

poètu farieb pou�itých pri potlaèi a spôsobu<br />

oba¾ovania.<br />

CD-R (Compact Disk Recordable = zapisovate¾ný<br />

disk) je disk, <strong>na</strong> ktorý je povolený iba jeden zápis.<br />

Médium sa dodáva v „surovom“ stave a <strong>na</strong> zapisovacej<br />

mechanike sa do neho <strong>na</strong>hrajú príslušné dáta. Po<br />

<strong>na</strong>hraní dát sa disk „uzamkne“ (teda <strong>na</strong>tvrdo sa definuje<br />

koniec dát) a tento disk je pou�ite¾ný iba <strong>na</strong> èítanie,<br />

prièom poèet èítaní nie je fyzikálne obmedzený.<br />

V prípade, �e sme sa pri tvorbe dát pomýlili alebo<br />

poèas zapisovania došlo k nejakej chybe alebo poruche,<br />

médium je (spravidla) nepou�ite¾né. Niektoré<br />

druhy CD mechaník umo�òujú dopisovanie CD-R média.<br />

To z<strong>na</strong>èí, �e ak sme pri prvom zapisovaní dát nezaplnili<br />

médium úplne, mô�eme <strong>na</strong> nevyu�ité miesto<br />

neskôr ešte doplni� ïalšie dáta. Na budúce dopisovanie<br />

dát však musíme myslie� u� pri prvom zapisovaní<br />

a vtedy nesmieme médium „uzamknú�“. Musíme<br />

ma� <strong>na</strong> pamäti, �e pri ka�dom dopisovaní, ktoré-<br />

120 PC REVUE 7/2004<br />

mu hovoríme session, sa okrem dát musí <strong>na</strong> disku<br />

vytvori� nová tabu¾ka súborov, ktorej sa hovorí TOC<br />

tabu¾ka (Table Of Contents), a tá ukrojí okolo 22,5 MB<br />

priestoru! Tak�e ak chceme dopísa� súbor s ve¾kos-<br />

�ou pár kilobajtov, zápis nám „zo�erie“ asi 23 MB!<br />

Mo�nos� dopisova� <strong>na</strong> CD-R médiá sa oz<strong>na</strong>èuje<br />

multi-session.<br />

A aké je praktické vyu�itie? Môj linuxový server<br />

si sám pravidelne zálohuje svoje konfiguraèné súbory<br />

a dáta, ulo�ené v databáze. Keï�e ich ve¾kos�<br />

je do 20 MB, bolo mi ¾úto <strong>na</strong> to denne míòa� jedno<br />

médium – zvláš� v èase, keï médium stálo vyše 200<br />

(!) Sk. Preto som vyu�íval multi-session, aby som<br />

médium vyu�il <strong>na</strong>plno.<br />

CD-RW (Compact Disc Rewritable = prepisovate¾ný<br />

disk) je disk, <strong>na</strong> ktorý je umo�nený viacnásobný zápis<br />

a výmaz. Na takéto médium mo�no nieèo zapísa�, potom<br />

to zmaza� a znova zapísa�, a to nieko¾konásobne<br />

za sebou. Zatia¾ èo poèet zápisov a výmazov je fyzikálne<br />

limitovaný <strong>na</strong> 1000-krát, èítanie je tak ako pri<br />

predchádzajúcich diskoch neobmedzené. Na zápis<br />

a výmaz CD-RW médií musí by� uspôsobená aj mechanika<br />

– tzv. prepisovaèka (zapisovaèka nestaèí, aj<br />

keby sme <strong>na</strong> CD-RW médium chceli zapísa� iba raz!).<br />

Keï sa vrátim k môjmu serveru, isto vás <strong>na</strong>padlo,<br />

�e u� multi-session <strong>na</strong> CD-R disky nepou�ívam.<br />

Vyu�ívam CD-RW mechaniku a médiá, kde nieèo<br />

zapíšem, <strong>na</strong> druhý deò médium zma�em a zapíšem<br />

nové dáta a tak dokola.<br />

Dohodnutá norma zaruèuje (teda mala by!), �e<br />

médiá zapísané v iných mechanikách by mali by�<br />

èitate¾né v ostatných mechanikách. Napríklad ak<br />

vytvorím CD-RW médium v prepisovacej mechanike,<br />

mal by som ho preèíta� aj v obyèajnej CD-ROM<br />

mechanike tak ako be�né lisované médium.<br />

Dá sa poveda�, �e to v praxi aj funguje, ale stane<br />

sa, �e niektorá staršia mechanika nechce preèíta�<br />

médium CD-R alebo CD-RW.<br />

Pre záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> CD-R a CD-RW médiá sa spravidla<br />

pou�ívajú tie isté programy a utility <strong>na</strong> to urèené.<br />

CD-RWM (Compact disk –- Read Write Memory),<br />

niekedy oz<strong>na</strong>èované aj CD-RAM, je taký disk, ktorý<br />

sa správa ako be�ná disketa alebo pevný disk v poèítaèi.<br />

Do prepisovaèky zasunieme médium, príslušne<br />

ho <strong>na</strong>formátujeme a potom mô�eme <strong>na</strong>ò zapisova�,<br />

tak ako keï kopírujeme <strong>na</strong> disk, prípadne<br />

mô�eme z neho súbory zmaza�. Bohu�ia¾, to zvláštne<br />

formátovanie je ve¾mi neštandardné, a tak údaje<br />

takto zapísané sa nedajú preèíta� v inej mechanike,<br />

len v tej, v ktorej boli vytvorené. Preto sa týmto<br />

typom médií nebudeme v Linuxe zaobera�.<br />

Je dobré vedie�, �e štandardy tvorby jednotlivých<br />

spôsobov zápisu dát sú vedené vo „farebných“<br />

knihách. Existuje Red Book, Yellow Book,<br />

Orange Book, Blue Book alebo White Book a iné, ktoré<br />

predstavujú akési normy, záväzné pre všetkých<br />

výrobcov médií a mechaník.<br />

ROZDELENIE CD MECHANÍK<br />

Podobne ako médiá aj CD mechaniky sa delia <strong>na</strong> èítaèky,<br />

zapisovaèky alebo prepisovaèky. U� zo slangového<br />

výrazu je zrejmý výz<strong>na</strong>m jednotlivých typov.<br />

Okrem spôsobu práce sa mechaniky delia pod¾a<br />

spôsobu pripojenia k ostatným komponentom v poèítaèi,<br />

spravidla k základnej doske.<br />

Pod¾a spôsobu pripojenia poznáme mechaniky:<br />

� IDE<br />

� SCSI<br />

� USB<br />

� 1394 (FireWire)<br />

� PCMCIA<br />

� <strong>na</strong> paralelný port<br />

V podstate všetky typy je mo�né pod Linuxom<br />

sprevádzkova�, niektoré s urèitými obmedzeniami.<br />

Okrem zariadení IDE a SCSI sú tie ostatné trochu<br />

exotické a pomerne drahé. Preto si ich nebudeme<br />

všíma�, èo poviete?<br />

V minulosti existovali iba mechaniky SCSI, a preto<br />

bola v Linuxe vyvinutá aj patrièná podpora.<br />

Bohu�ia¾, mechaniky SCSI boli a sú stále ve¾mi drahé,<br />

a keï sa teda <strong>na</strong> trhu objavili dnes u� klasické<br />

a podstatne lacnejšie mechaniky IDE/ATAPI CD,<br />

<strong>na</strong>stala s<strong>na</strong>ha <strong>na</strong>hradi� SCSI systémom IDE a vznikla<br />

potreba vyrieši� aj ich podporu v Linuxe. Mo�ností<br />

je nieko¾ko, ale <strong>na</strong>jspo¾ahlivejšie riešenie je<br />

metóda zasielania príkazov SCSI cez kanál IDE<br />

k mechanike (trochu nesprávne sa to v linuxovej<br />

bran�i <strong>na</strong>zýva IDE-SCSI emulácia, ale ne<strong>na</strong>šiel som<br />

jednoduchý výraz, ktorý by vystihoval podstatu,<br />

preto aj my sa budeme dopúš�a� tejto nepresnosti<br />

a budeme pou�íva� tento pojem). V skutoènosti sa<br />

v Linuxe vyu�ilo u� to dobré a funkèné, všetky spo-<br />

¾ahlivé programy a utility <strong>na</strong> vypa¾ovanie, len sa<br />

dorobil modul do jadra, ktorý zabezpeèil komunikáciu<br />

s mechanikami IDE. A práve tomuto, dnes<br />

<strong>na</strong>jèastejšiemu riešeniu sa budeme venova�.<br />

Tak�e otázka znie: Akú mechaniku v Linuxe pou�i�?<br />

A odpoveï je: Be�ne dostupnú zapisovaciu<br />

(alebo <strong>na</strong>jlepšie prepisovaciu) CD mechaniku, ktorá<br />

sa pripája <strong>na</strong> radiè IDE. To je taký istý radiè, <strong>na</strong><br />

ktorý sa pripája aj pevný disk v poèítaèi. Vieme, �e<br />

v be�nom poèítaèi bývajú dva radièe IDE, kde <strong>na</strong><br />

ka�dý z nich mo�no pripoji� dve zariadenia IDE,<br />

teda spolu 4 zariadenia, <strong>na</strong>jèastejšie pevné disky<br />

a CD mechaniky. Tak�e nájdeme jednu vo¾nú „pozíciu“<br />

a vyu�ijeme ju.<br />

!<br />

Pozor!<br />

Pokia¾ nám to hardvérová konfigurácia v <strong>na</strong>šom<br />

poèítaèi dovo¾uje, odporúèa sa pripoji� CD mechaniku<br />

<strong>na</strong> sekundárny radiè, teda <strong>na</strong> iný kábel, ako je zapojený<br />

pevný disk. Je to z dôvodu zabezpeèenia toku dát.<br />

NASTAVENIE JADRA A SYSTÉMU<br />

Prvou <strong>na</strong>šou úlohou je presvedèi� jadro Linuxu, aby<br />

CD prepisovacia mechanika, ktorá je v skutoènosti<br />

pripojená <strong>na</strong> radiè IDE, rozumela príkazom pre<br />

zbernicu SCSI, ktoré bude vysiela� <strong>na</strong>pa¾ovacia utilita.<br />

To práve dosiahneme IDE-SCSI emuláciou.<br />

Podpora tejto emulácie mô�e by� zahrnutá priamo<br />

v jadre alebo ako modul. (Dúfam, �e u� vieme,<br />

èo je to modul a ako sa s ním <strong>na</strong>rába!)<br />

My ešte nevieme upravova� a kompilova� jadro,<br />

preto sa tu tým nebudeme teraz zaobera�. Ale ani<br />

nepotrebujeme, lebo dnešný rad jadier (2.4 a vyššie)<br />

v ka�dej známejšej distribúcii pou�íva systém<br />

modulu a je pripravený <strong>na</strong> prevádzkovanie IDE-<br />

SCSI emulácie.<br />

Aktiváciu emulácie dosiahneme zavedením modulu<br />

ide-scsi do operaènej pamäte poèítaèa. To mô-<br />

�eme vyko<strong>na</strong>� viacerými spôsobmi – buï klasicky<br />

pomocou nám u� známeho príkazu modprobe, alebo<br />

to necháme <strong>na</strong> boot loader, aby tento modul<br />

zaviedol hneï pri štarte systému.

V praxi sa pou�ívajú dva typy zavádzaèov – boot loaderov: staršie lilo<br />

a modernejší grub. Ale ako <strong>na</strong>riadime loaderu, aby daný modul zaviedol? Staèí,<br />

ak upravíme jeho príslušný konfiguraèný súbor.<br />

ÚPRAVA grub.conf<br />

Aby boot loader zaviedol do pamäte modul ide-scsi, musíme dopísa� èarovnú<br />

formulku hdX=ide-scsi, kde X je písmeno CD mechaniky. Ak máme pripojenú<br />

prepisovaèku ako master <strong>na</strong> sekundárnom radièi, za X dosadíme písmeno „c“.<br />

Potom formula bude hdc=ide-scsi.<br />

Na výpise è. 1 je obsah reálneho konfiguraèného súboru boot loadera<br />

grub.conf.<br />

# grub.conf generated by a<strong>na</strong>conda<br />

#<br />

# Note that you do not have to rerun grub after making changes to this file<br />

# NOTICE: You have a /boot partition. This means that<br />

# all kernel and initrd paths are relative to /boot/, eg.<br />

# root (hd0,0)<br />

# kernel /vmlinuz−version ro root=/dev/hda2<br />

# initrd /initrd−version.img<br />

#boot=/dev/hda<br />

default=0<br />

timeout=10<br />

splashimage=(hd0,0)/grub/splash.xpm.gz<br />

title Red Hat Linux (2.4.18−3)<br />

root (hd0,0)<br />

kernel /vmlinuz−2.4.18−3 ro root=/dev/hda2 hdc=ide−scsi<br />

initrd /initrd−2.4.18−3.img<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> predposledný riadok:<br />

kernel /vmlinuz−2.4.18−3 ro root=/dev/hda2 hdc=ide−scsi<br />

Takto sme jadru (kernelu) ako parameter odovzdali informáciu, aby sa <strong>na</strong>tiahol<br />

modul ide-scsi a mechanika hdc bude takto emulovaná.<br />

ÚPRAVA SÚBORU lilo.conf<br />

V konfiguraènom súbore boot loadera lilo pridáme uvedenú formulu s pridaním<br />

príkazu append. Na výpise è. 2 je výòatok zo súboru lilo.conf.<br />

image=/boot/vmlinuz=2.4.18<br />

label= moj_linux<br />

read−only<br />

append="hdc=ide−scsi"<br />

&<br />

Linux news<br />

� Tento mesiac ma potešila koneène s¾ubná implementácia<br />

rozde¾ovania prostriedkov za obsah (free<br />

softvér, hudba, literatúra...). Ide o projekt Giftfile<br />

(http://<strong>www</strong>.giftfile.org/). Jeho myšlienka je zaujímavá:<br />

tak ako býva pri súèasnom softvéri digitálny<br />

podpis alebo výsledok hashovacej funkcie <strong>na</strong> overenie<br />

integrity súboru, pribudne ïalší súbor s informáciami<br />

o mo�nosti platby autorovi. Tento spôsob<br />

je, samozrejme, vymyslený bezpeène. Prerozdelenie<br />

prostriedkov má formu dotácie neziskovej organizácie<br />

<strong>na</strong> podporu free obsahu (a je teda odpoèítate¾ná<br />

z daní v USA, u nás sa <strong>na</strong> túto formu dá pou�i�<br />

<strong>na</strong>pr. venovanie 2 % z dane). Potom sa <strong>na</strong> základe<br />

prerozdelenia váš príspevok (po odèítaní poplatku<br />

za platbu, ktorá je pevne daná v ka�dej neziskovej<br />

organizácii) spolu s ostatnými prerozdelí autorovi<br />

obsahu. Na platbu sa dajú pou�i� aj giftfile kni�nice,<br />

tak�e je mo�né, �e vo free softvéri èoskoro pribudne<br />

popri tlaèidle About (alebo O programe) tlaèidlo<br />

s mo�nos�ou dotácie autorovi.<br />

Osobne budem ma� dobrý pocit, ak bude mo�né<br />

takto dotova� autorov hudby. Nemám ve¾mi<br />

v láske ve¾ké hudobné vydavate¾stvá (ktorých pomer<br />

prerozdelenia prostriedkov je dos� výrazne<br />

v neprospech autora). Bojujú za dodr�iavanie<br />

copyrightových práv, ale osobne som zatia¾ ešte<br />

nestretol ani jedného èloveka, ktorý by svojmu<br />

kamarátovi nedal dobrú hudbu, ktorú poèúva, prípadne<br />

nepo�ièal film s odôvodnením, nech si ide<br />

Tým, èo pou�ívajú lilo, len pripomeniem,<br />

�e <strong>na</strong> rozdiel od grubu pri ka�dej zmene<br />

lilo.conf treba vyko<strong>na</strong>� zapísanie zmien príkazom<br />

lilo!<br />

�<br />

L I N U X W A R E<br />

Poznámka:<br />

V prípade, �e máme prepisovaèku pripojenú ešte pred inštaláciou systému,<br />

inštalaèný program sám rozpozná toto zariadenie a sám upraví súbor grub.conf<br />

alebo lilo.conf. Tu spomí<strong>na</strong>né úpravy budeme musie� vyko<strong>na</strong>� iba vtedy, ak mechaniku<br />

pripájame a� po inštalácii systému.<br />

Keï vykonáme príslušné zmeny, vykonáme reštart systému (to je jeden z tých<br />

dvoch razov do roka!). Aby sme zistili, èi máme modul <strong>na</strong>ozaj zavedený do<br />

pamäte, urobíme... èo? No predsa spustíme príkaz lsmod! Ak modul vo výpise<br />

uvidíme, je to v poriadku.<br />

OVERENIE FUNKÈNOSTI<br />

Aby sme zistili, èi je <strong>na</strong>ša mechanika s emuláciou funkèná, pou�ijeme príkaz<br />

cdrecord s parametrom scanbus:<br />

[root@rubin grub] # cdrecord −scanbus<br />

Na obrazovke monitora by sa malo zobrazi� nieèo podobné môjmu výpisu è. 3.<br />

Cdrecord 1.10 (i686−pc−linux−gnu) Copyright (C) 1995−2001 Jörg Schilling<br />

Using libscg version 'schily−0.5'<br />

scsibus0:<br />

0,0,0 0) '_NEC ' 'NR−7500A ' '1.20' Removable CD−ROM<br />

0,1,0 1) *<br />

0,2,0 2) *<br />

0,3,0 3) *<br />

0,4,0 4) *<br />

0,5,0 5) *<br />

0,6,0 6) *<br />

0,7,0 7) *<br />

Príkaz cdrecord rozpoz<strong>na</strong>l v <strong>na</strong>šom Linuxe jedno zariadenie, a to prepisovaèku<br />

NEC typu NR-7500A. Ak máme v systéme pripojených alebo emulovaných viac<br />

zariadení SCSI, príkaz ich vypíše v tom poradí, ako sú zapojené. Zvlášt<strong>na</strong> trojica<br />

èísel opisuje akúsi adresu zariadenia, v <strong>na</strong>šom prípade je to (0,0,0). Ak teda<br />

máme podobný výsledok, zariadenie aj celý systém je pripravený <strong>na</strong> zapisovanie<br />

<strong>na</strong>šich vlastných cédeèiek. Nabudúce si to všetko <strong>na</strong>cvièíme <strong>na</strong> praktickom<br />

príklade.<br />

Miroslav Oravec<br />

kúpi� originálny nosiè, prípadne si ho pozrie� do<br />

ki<strong>na</strong>. V prípade fungujúcej giftfile ekonomiky by<br />

autori mohli dostáva� príspevky aj za takéto kopírovanie<br />

(ja osobne nemám problém posla� nejaký<br />

príspevok autorovi dobrej hudby a èasto by som<br />

to urobil aj radšej, ako si kúpil cédeèko, zvláš� keï<br />

ho �iadne zo slovenských vydavate¾stiev priamo<br />

nedová�a a treba ho objednáva� zo zahranièia).<br />

� Firma Xandros uvo¾nila špeciálnu verziu ich distribúcie<br />

<strong>na</strong> stiahnutie. Ide o distribúciu urèenú <strong>na</strong><br />

nekomerèné pou�itie, ktorá neobsahuje niektoré<br />

komerèné súèasti. Stiahnu� si ju mô�ete <strong>na</strong> tejto<br />

adrese: http://<strong>www</strong>.xandros.com/products/home/desktopoc/dsk_oc_intro.html.<br />

Firma Xandros tak chce prispie�<br />

k popularizácii Linuxu <strong>na</strong> desktope. Túto verziu<br />

odporúèam všetkým, ktorí by chceli vyskúša�<br />

Linux <strong>na</strong> desktope a nechcú za to plati�. Osobne<br />

mám pocit, �e Xandros je z desktopových distribúcií<br />

asi <strong>na</strong>jvhodnejší pre nového pou�ívate¾a.<br />

� Po dvoch rokoch vývoja vyšla nová verzia open<br />

source 3D modellera The Persistence of Vision Raytracer<br />

(POV-Ray). Nájdete ho <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.povray.<br />

org/. Chytá ma trošku nostalgia, tento program<br />

som pou�íval ešte v èasoch DOS-u a som rád, �e takýto<br />

free program tak dlho �ije a stále sa vyvíja. Dr-<br />

�ím im palce! Na Princetonskej univerzite sprístupnili<br />

archív 31 000 modelov, ktoré mo�no pou�i�<br />

spolu s POV-Rayom. V modeloch sa dá vyh¾adáva�<br />

pod¾a opisu aj pod¾a nákresu. Stránku nájdete <strong>na</strong><br />

adrese http://shape.cs.princeton.edu/search.html.<br />

� Pre pou�ívate¾ov distribúcie Fedora (bývalý free<br />

Red Hat), <strong>na</strong>jmä pre tých nových, odporúèam príruèku<br />

Fedora Guide pre zaèiatoèníkov. Zatia¾ je<br />

dostupná len v angliètine a <strong>na</strong>chádza sa <strong>na</strong> adrese<br />

http://fedoraguide.org/fc2/fc2beginnersguide.html.<br />

� Firma MySQL A.B. oznámila uvo¾nenie klastrovej<br />

verzie balíka MySQL pod GPL. Tá by mala poskytova�<br />

99,999-percentnú prístupnos� a takisto<br />

zní�enie zá�a�e pri pou�ití viacerých serverov<br />

v klastri. Doteraz bolo mo�né rieši� failover <strong>na</strong><br />

základe replikácie master-slave, kde jed<strong>na</strong> databáza<br />

musela by� v�dy hlavná (a iba do nej sa mohlo<br />

zapisova�). Takisto bolo potrebné pád rieši� mimo<br />

systému rôznymi skriptami. Pri klastrovej verzii je<br />

jedno, kam sa zapisuje. Myslím, �e toto je jed<strong>na</strong> z<br />

vecí, pre ktoré mnohé firmy doteraz pou�ívali<br />

proprietárne databázy, ako <strong>na</strong>pr. Oracle. MySQL<br />

Cluster je stiahnute¾ný zo stránok <strong>www</strong>.mysql.org.<br />

� Eclipse project uvo¾nil novú verziu 3.0RC1. Eclipse<br />

je free a multiplatformový vývojový nástroj, pôvodne<br />

z produkcie IBM, ktorý by mal konkurova�<br />

MS Visual Studiu a Sun Forte. Okrem toho Sun<br />

uvo¾nil pod LGPL licenciou JDesktop Integration<br />

Components API, ktoré umo�ní Java aplikáciám pou�íva�<br />

desktopové prostriedky, ako <strong>na</strong>pr. komponenty<br />

browsera, asociovanie typov súborov a podobne.<br />

JDIC nájdete <strong>na</strong> https://jdic. dev.java.net/.<br />

Juraj Bednár<br />

7/2004 PC REVUE 121

L I N U X W A R E<br />

/etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD VII.<br />

Dy<strong>na</strong>mická konfigurácia jadra<br />

Okrem statickej konfigurácie jadra operaèného systému<br />

FreeBSD pri jeho kompilácii existuje aj<br />

mo�nos� dy<strong>na</strong>mickej zmeny jeho parametrov.<br />

Rozhranie, ktoré <strong>na</strong> túto dy<strong>na</strong>mickú konfiguráciu<br />

slú�i, sa <strong>na</strong>zýva sysctl. Pomocou rovnomenného<br />

nástroja (sysctl(8)) mo�no èíta� nieko¾ko stovák<br />

parametrov jadra operaèného systému FreeBSD<br />

a ve¾a z nich aj meni�. �ia¾, zatia¾ neexistuje kompletná<br />

dokumentácia, v ktorej by boli opísané všetky<br />

premenné sysctl, ich prípustné hodnoty,<br />

mo�nosti zmeny týchto hodnôt a efekty a dôsledky<br />

týchto zmien. Je to sèasti zapríèinené tým, �e rozhranie<br />

sysctl sa nepou�íva <strong>na</strong> konfiguráciu a ladenie<br />

operaèného systému v masovom rozsahu; zvyèajne<br />

je v ka�dej inštalácii FreeBSD potrebné èi<br />

�iaduce zmeni� cez toto rozhranie iba jednu alebo<br />

nieko¾ko málo hodnôt. Zme<strong>na</strong> niektorých parametrov<br />

mô�e vies� aj k znefunkèneniu niektorých podsystémov<br />

jadra operaèného systému, a preto sa pri<br />

experimentovaní so zme<strong>na</strong>mi parametrov cez sysctl<br />

vy�aduje opatrnos� a neraz hlboké z<strong>na</strong>losti o fungovaní<br />

podsystému, ktorého parametre sa menia.<br />

Niektoré premenné jadra operaèného systému<br />

FreeBSD sa dajú cez rozhranie sysctl iba èíta�, nemo�no<br />

ich však meni�. Programy ich pou�ívajú <strong>na</strong><br />

zistenie informácií o operaènom systéme. Pre pou�ívate¾a<br />

– obzvláš� pre administrátorov serverov –<br />

sú však zaujímavejšie tie parametre, ktoré je mo�né<br />

meni� a ovplyvni� tak správanie operaèného systému.<br />

Ani zme<strong>na</strong> týchto menite¾ných parametrov však<br />

nie je úplne priamoèiara: niektoré parametre jadra<br />

FreeBSD mo�no síce meni�, no nie poèas behu systému,<br />

ale len pred zavedením jeho jadra; neskôr u�<br />

musia zosta� hodnoty týchto parametrov nemenné.<br />

Iné parametre je však �iaduce – a teda i mo�né –<br />

meni� prakticky kedyko¾vek poèas behu operaèného<br />

systému. Existuje preto nieko¾ko rozlièných spôsobov<br />

<strong>na</strong>stavovania parametrov sysctl.<br />

Ak sa daný parameter dá meni� len pred zavedením<br />

jadra operaèného systému a poèas jeho behu<br />

musí zosta� nemenný, treba ho <strong>na</strong>stavi� ešte skôr,<br />

ako sa riadenie odovzdá samotnému jadru, t. j.<br />

z boot ma<strong>na</strong>�éra. Ak ide o jednorazovú zmenu <strong>na</strong>stavenia<br />

parametra, <strong>na</strong>príklad povolenia re�imu<br />

Ultra DMA pre CD-ROM mechaniku poèas inštalácie<br />

operaèného systému z CD média, staèí preruši�<br />

bootovaciu sekvenciu poèas desa�sekundovej<br />

pauzy, urèenej <strong>na</strong> to, pred zavedením jadra systému<br />

(podrobnosti pozri v èasti o kompilácii jadra<br />

operaèného systému FreeBSD) a <strong>na</strong> príkazový riadok,<br />

ktorý sa spustí, zada� <strong>na</strong>sledujúci príkaz:<br />

ok set hw.ata.atapi_dma="1"<br />

a potom obnovi� prerušené bootovanie príkazom:<br />

ok boot<br />

Ak je však �iaduce zapnú� re�im Ultra DMA pre CD-<br />

ROM mechaniku pri ka�dom štarte operaèného systému<br />

FreeBSD (èo platí pre drvivú väèšinu súèasných<br />

poèítaèov), je potrebné zadávanie tohto príkazu nejako<br />

zautomatizova�, preto�e jeho ruèné zadávanie pri<br />

ka�dom zapnutí poèítaèa by asi ka�dého ve¾mi rýchlo<br />

omrzelo (FreeBSD z bezpeènostných dôvodov ne-<br />

122 PC REVUE 7/2004<br />

cháva re�im Ultra DMA pre ATAPI CD-ROM mechaniky<br />

vypnutý). V takom prípade staèí príslušné meno<br />

sysctl premennej spolu s jej hodnotou zapísa� do<br />

súboru /bool/loader.conf <strong>na</strong>príklad takto:<br />

# echo 'hw.ata.atapi_dma="1"' >> /boot/loader.conf<br />

Na to, samozrejme, treba ma� rootovské práva.<br />

Týmto spôsobom sa dá zabezpeèi� pohodlná inicializácia<br />

väèšieho mno�stva premenných sysctl.<br />

Premenné, ktoré mo�no meni� za behu systému,<br />

sa dajú zmeni� kedyko¾vek pomocou príkazu sysctl(8)<br />

z príkazového riadka; samozrejme, sú <strong>na</strong> to<br />

potrebné rootovské práva. Ako príklad mo�no<br />

pou�i� binárnu premennú kern.timecounter.method,<br />

ktorá mô�e by� <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> hodnoty 0<br />

alebo 1 a urèuje, ktorý z dvoch mo�ných algoritmov<br />

implementovaných v jadre operaèného systému<br />

FreeBSD sa bude pou�íva� <strong>na</strong> udr�iavanie systémového<br />

èasu. Default hodnota tohto parametra<br />

je 0, pri ktorej jadro pou�íva rýchly algoritmus,<br />

nenároèný <strong>na</strong> systémové prostriedky. Niekedy je<br />

však nevyhnutné pou�íva� <strong>na</strong> udr�iavanie systémového<br />

èasu iný algoritmus, ktorý je nároènejší <strong>na</strong><br />

systémové prostriedky, ale aj presnejší. Pou�itie<br />

tohto algoritmu mo�no zapnú� práve zmenou premennej<br />

kern.timecounter.method kedyko¾vek<br />

poèas behu operaèného systému príkazom:<br />

# sysctl kern.timecounter.method=1<br />

<strong>na</strong> èo jadro zareaguje (okrem zmeny pou�ívaného<br />

algoritmu) výpisom<br />

Kernel timecounter method: 0 −> 1<br />

A keï�e tých premenných sysctl, ktoré mo�no<br />

<strong>na</strong>stavova� poèas behu systému, je ve¾ké mno�stvo,<br />

opä� existuje spôsob, ako ich <strong>na</strong>stavenie po<br />

zavedení operaèného systému zautomatizova�. Na<br />

tento úèel slú�i súbor /etc/sysctl.conf, v ktorom sa<br />

parametre sysctl a ich hodnoty zadávajú rov<strong>na</strong>ko,<br />

ako to bolo v prípade tých parametrov, ktoré sa<br />

<strong>na</strong>stavovali pred zavedením jadra operaèného systému<br />

v súbore /boot/loader.conf, t. j. <strong>na</strong>príklad pre<br />

spomí<strong>na</strong>nú premennú kern.timecounter.method<br />

by sa jej <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong> hodnotu 1 po ka�dom štarte<br />

operaèného systému FreeBSD zabezpeèilo zadaním<br />

príkazu (opä� s rootovskými právami):<br />

# echo 'kern.timecounter.method="1"' >> /etc/sys−<br />

ctl.conf<br />

Má k¾úèový výz<strong>na</strong>m vedie�, èi a kedy je mo�né<br />

príslušnú premennú sysctl meni�, a pod¾a toho jej<br />

hodnotu <strong>na</strong>stavi� buï v súbore /boot/loader.conf,<br />

alebo /etc/sysctl.conf. Pokus <strong>na</strong>stavi� v súbore<br />

/etc/sysctl.conf (alebo z príkazového riadka be�iaceho<br />

systému) premennú, ktorú mo�no <strong>na</strong>stavova�<br />

iba pred zavedením jadra operaèného systému, sa<br />

skonèí chybou, lebo v èase behu operaèného systému<br />

je u� táto premenná urèená iba <strong>na</strong> èítanie. Naopak,<br />

ak sa premenná, ktorá sa <strong>na</strong>stavuje poèas behu<br />

operaèného systému, <strong>na</strong>staví v súbore /boot/<br />

loader.conf, nijaká chyba sa síce nespôsobí, ale pri<br />

prechode systému do viacpou�ívate¾ského re�imu<br />

bude táto premenná opätovne inicializovaná <strong>na</strong><br />

svoju default hodnotu, a teda jej <strong>na</strong>stavenie stratí<br />

efekt. Samozrejme, <strong>na</strong>stavova� kdeko¾vek a kedyko¾vek<br />

hodnoty tých premenných, ktoré sú urèené<br />

iba <strong>na</strong> èítanie (<strong>na</strong>príklad compat.linux), nemá zmysel<br />

a jadro operaèného systému sa bude zmenám<br />

takýchto premenných bráni�. A ako by tých komplikácií,<br />

výnimiek a odlišností nebolo dos�, niektoré<br />

premenné sysctl sa <strong>na</strong>stavujú pod¾a parametrov<br />

uvedených v hlavnom konfiguraènom súbore operaèného<br />

systému FreeBSD /etc/rc.conf. Medzi takéto<br />

premenné sysctl patria <strong>na</strong>príklad kern.securelevel<br />

udávajúca bezpeènostnú úroveò behu systému<br />

(pozor, nezamieòa� z pojmom runlevel, t. j. úroveò<br />

behu systému v operaènom systéme GNU/Linux<br />

alebo System V; úrovne behu systému v tomto<br />

zmysle operaèné systémy BSD nemajú) alebo<br />

kern.dumpdev udávajúca BSD partíciu obsahujúcu<br />

odkladací priestor (swap), do ktorého sa urobí<br />

výpis pamäte v prípade havárie systému.<br />

Všetky premenné sysctl spolu s ich hodnotami<br />

mo�no vypísa� <strong>na</strong> obrazovku príkazom<br />

% sysctl −a<br />

Keï�e je ich pomerne ve¾a (viac ako tisíc), zvyèajne<br />

sa výstup programu filtruje programom grep(1)<br />

alebo niektorou z jeho alter<strong>na</strong>tív. Z výpisu uvedeného<br />

príkazu vidie�, �e premenné sysctl tvoria hierarchickú<br />

štruktúru, prièom sú roztriedené do skupín<br />

pod¾a toho, k akému podsystému jadra operaèného<br />

systému sa vz�ahujú. Mená premenných <strong>na</strong>stavujúcich<br />

vlastnosti virtuálnej pamäte sa tak zaèí<strong>na</strong>jú<br />

re�azcom vm., <strong>na</strong>jvnútornejšie jadro operaèného<br />

systému sa konfiguruje pomocou premenných<br />

zaèí<strong>na</strong>júcich sa <strong>na</strong> kern., virtuálny súborový<br />

systém má predponu vfs. a parametre týkajúce sa<br />

sie�ového podsystému jadra – ktorých je dos� ve¾a<br />

– sa zaèí<strong>na</strong>jú celkom oèakávane <strong>na</strong> net.<br />

Namiesto hodnôt jednotlivých premenných<br />

sysctl si mo�no necha� vypísa� aj ich krátky opis,<br />

a to pou�itím parametra -d programu sysctl(8).<br />

Ïalšie podrobnosti o tomto príkaze sa mo�no<br />

dozvedie� z jeho manuálovej stránky. Opis niektorých<br />

premenných sysctl, ktoré má výz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>stavova�<br />

a ladi� tak svoj operaèný systém, sa <strong>na</strong>chádza<br />

v manuálovej stránke<br />

% man 7 tuning<br />

Pekná zbierka ladite¾ných parametrov spolu s ich<br />

krátkym vysvetlením sa <strong>na</strong>chádza aj v dodatku A k<br />

èeskému prekladu knihy Michaela Lucasa FreeBSD –<br />

sí�ový operaèní systém.<br />

Pri <strong>na</strong>stavovaní premenných sysctl nie je dobré<br />

experimentova� <strong>na</strong>slepo a extrapolova� skutoèný výz<strong>na</strong>m<br />

jednotlivých premenných pod¾a zdanlivého výz<strong>na</strong>mu<br />

ich pomenovaní. Ako príklad mo�no uvies�<br />

premennú kern.randompid s default hodnotou 0. Zvedavci<br />

nech si skúsia jej výz<strong>na</strong>m domyslie� a vyskúša�<br />

si zmenu jej hodnoty; ak výsledky nesplnia ich oèakávania,<br />

nech v archívoch elektronických konferencií<br />

poh¾adajú niektorú z mnohých otázok týkajúcich sa<br />

tohto parametra. Mo�no si potom uvedomia, �e bez<br />

èítania manuálov to vo FreeBSD jednoducho nejde.<br />

Nakoniec u� len jedno upozornenie <strong>na</strong> studnicu<br />

ve¾mi praktických èlánkov týkajúcich sa BSD operaèných<br />

systé1mov, ktorá sa <strong>na</strong>chádza (samozrejme v<br />

angliètine) <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.onlamp.com/bsd/. Vedeli<br />

ste, �e popri autoroch, ako sú Jim Mock alebo Michael<br />

Lucas, píše jedny z <strong>na</strong>jlepších èlánkov o operaènom<br />

systéme FreeBSD �e<strong>na</strong> menom Dru Lavigne?<br />

Jozef Babjak

FEDORA CORE 2<br />

Projekt FEDORA Core 2 (Tett<strong>na</strong>ng) je<br />

pokraèovaním distribúcie FEDORA Core 1<br />

(Yarrow) a nástupcom série populárnych<br />

distribúcií RedHat. Ostrá verzia distribúcie<br />

bola uvo¾nená pred necelým mesiacom.<br />

Poïme sa pozrie�, èo nové vám mô�e<br />

ponúknu�.<br />

Distribúcia je ve¾mi podobná poslednej verzii<br />

FEDORA Core 1. Novinkou, ktorú zistíte u� pri s�ahovaní,<br />

je, �e sa skladá, a teda inštaluje zo štyroch<br />

CD alebo z jedného DVD. ISO obrazy si mô�ete<br />

stiahnu� cez oficiálnu stránku Fedora Projektu<br />

http://fedora.redhat.com/, resp. si mô�ete vybra� zo<br />

zoz<strong>na</strong>mu zrkadiel, ktorý nájdete <strong>na</strong> stránke http://<br />

fedora.redhat.com/download/mirrors.html. K dispozícii<br />

je po novom aj 64-bitová verzia distribúcie (64bit.<br />

AMD64, EM64T). Aj v tomto prípade si mô�ete<br />

vybra� z dvoch mo�ností (buï ISO DVD, alebo ISO<br />

CD verziu). Okrem toho sú k dispozícii štyri ISO CD<br />

so zdrojovými kódmi a jedno záchranné (rescue)<br />

ISO CD (75.8M).<br />

Po vlo�ení prvého CD sa zobrazí úvodná obrazovka,<br />

kde si okrem iného mô�ete zvoli� inštaláciu<br />

v grafickom (staèí stlaèi� kláves ENTER) alebo<br />

textovom móde (<strong>na</strong> konzolu <strong>na</strong>píšete príkaz linux<br />

text a stlaèíte kláves ENTER). Ja som zvolil inštaláciu<br />

v grafickom móde. Celý inštalaèný proces<br />

prebieha v podstate rov<strong>na</strong>ko ako v prípade distribúcie<br />

FEDORA Core 1. Nemá zmysel opisova�<br />

postup inštalácie, a tak upozorním len <strong>na</strong> niektoré<br />

podstatné veci. Po okne, ktoré obsahuje úvodné<br />

informácie, <strong>na</strong>sleduje výber jazyka. Bohu�ia¾,<br />

slovenèinu tu budete darmo h¾ada�; <strong>na</strong>š�astie je<br />

tu mo�nos� zvoli� èeský jazyk. Toto je dôle�ité<br />

hlavne pre zaèí<strong>na</strong>júcich u�ívate¾ov Linuxu (stále<br />

sa toti� nájdu ¾udia, ktorým anglický jazyk ve¾a<br />

nepovie).<br />

Pokraèuje sa vo¾bou klávesnice a monitora. Nasleduje<br />

obrazovka s názvom Aktualizácia systému,<br />

prièom <strong>na</strong> obrazovke sa zobrazí jed<strong>na</strong> alebo viacej<br />

existujúcich inštalácií Linuxu, samozrejme, iba<br />

v prípade, �e ste predtým u� RedHat Linux, resp.<br />

Fedoru inštalovali. Ak chcete niektorú z nich aktualizova�,<br />

jednoducho ju vyberte. Nový systém<br />

<strong>na</strong>inštalujete pomocou vo¾by Preinštalova� systém.<br />

Na ïalšej obrazovke si mô�ete zvoli� typ inštalácie.<br />

Ponúkajú sa <strong>na</strong>sledujúce vo¾by: Perso<strong>na</strong>l Desktop,<br />

Workstation, Server alebo Custom. Ak Linux inštalujete<br />

po prvýkrát, zvo¾te si Perso<strong>na</strong>l Desktop. Nasleduje<br />

obrazovka <strong>na</strong> vytvorenie oddielov <strong>na</strong> pevnom<br />

disku. Vytváranie oddielov mô�ete necha� <strong>na</strong><br />

poèítaè (teda oddiely sa vytvoria automaticky), prípadne<br />

mô�ete pou�i� známy Disk Druid a ruène<br />

vytvori� jednotlivé oddiely. Ïalej sa pokraèuje u�<br />

tradiène výberom balíkov, <strong>na</strong>stavením sie�ovej karty,<br />

firewallu, jazyka, hesla èi èasovej zóny.<br />

Pri prvom spustení bude systém od vás po�adova�<br />

rôzne informácie, ako dátum a èas, budete ma�<br />

mo�nos� prida� do systému nového u�ívate¾a èi vybra�<br />

aktívnu zvukovú kartu. Po zadaní týchto údajov<br />

mô�ete zaèa� systém pou�íva�. V distribúcii nájdete<br />

nové jadro – verziu 2.6.5-1.358 (je o nieèo novšie,<br />

ako bolo vo Fedora Core test2). Namiesto XFree86 je<br />

pou�ité X.Org, keï�e XFree86 prešlo pod inú licenciu.<br />

X.Org vychádza z verzie XFree86 4.4 RC2.<br />

Podrobné informácie o tomto projekte nájdete <strong>na</strong><br />

stránke http://freedesktop.org/XOrg. V podstate sa <strong>na</strong><br />

funkènosti niè nemení (<strong>na</strong>stavovanie zostáva rov<strong>na</strong>ké;<br />

zmenil sa azda názov konfiguraèného súboru<br />

z XF86Config <strong>na</strong> xorg.conf). Èi to bol správny krok,<br />

to uká�e èas. Drobné zmeny, odstránenie chýb èi<br />

dokonca zrýchlenie zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li aj dve <strong>na</strong>jznámejšie<br />

desktopové prostredia KDE 3.2.2-4 a GNOME<br />

2.6.1-1, ktoré sú v distribúcii zastúpené v aktuálnych<br />

verziách. Novinkou je aj implementácia nového bezpeènostného<br />

systému (Security Enhanced Linux –<br />

SELinux), ktorý pochádza od americkej bezpeènostnej<br />

organizácie NSA (U.S. Natio<strong>na</strong>l Security Agency).<br />

Security Enhanced Linux (SELINUX) je rozšírenie<br />

štandardného linuxového kernela, ktoré má prinies�<br />

L I N U X W A R E<br />

prísnejšie riadenie prístupu. Podrobnejšie informácie<br />

o SELinuxe nájdete v èlánku pá<strong>na</strong> Kerryho<br />

Thompso<strong>na</strong> <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.samag.com/documents/s=7835/sam0303a/0303a.htm.<br />

Zo štandardných balíkov tu nájdete: Open Office<br />

1.1.1, KOffice 1.3, Mozilla 1.6, VIM 6.2.457, Image-<br />

Magick 5.5.7, nový Gimp 2.0.1, evolution 1.4.6, abiword<br />

2.0.5, xmms1.2.1 a mnohé iné. Podrobný zoz<strong>na</strong>m<br />

je uverejnený <strong>na</strong> stránke: http://fedora.redhat.<br />

com/projects/package-list/. Z nových vecí tu nájdete<br />

<strong>na</strong>pr. Kopete 0.8.2 (štandardné, pre u�ívate¾ov jednoduché<br />

rozhranie, zalo�ené <strong>na</strong> zásuvných moduloch<br />

– angl. plugins – pre instant messaging systems),<br />

KGet 0.8.4 (program <strong>na</strong> s�ahovanie súborov),<br />

KNewsTicker 0.2, Kontact 0.8.1 (jednotné prostredie<br />

pre mail, kontakty, zápisník, kalendár a poznámky),<br />

Kwallet (správca hesiel) atï.<br />

Mo�ností, ako udr�a� distribúciu èo <strong>na</strong>jaktuálnejšou,<br />

je nieko¾ko; štandardne mô�ete pou�i�<br />

up2date alebo yum. YUM (Yellow Dog Updater,<br />

Modified) je názov správcu balíkov v distribúcii<br />

Yellow Dog Linux (http://<strong>www</strong>.yellowdoglinux.com/),<br />

ktorá je urèená pre procesory PowerPC. YUM<br />

poskytuje podobné slu�by ako <strong>na</strong>príklad APT v distribúcii<br />

Debian (http://<strong>www</strong>.debian.cz/). No stále sa<br />

objavujú hlasy volajúce po APT (Advanced Package<br />

Tool). YUM vykonáva indexovanie balíkov a ukladá<br />

ich metadáta (<strong>na</strong>príklad informácie o závislostiach)<br />

do zvláštnych súborov. Klienti si potom mô�u tieto<br />

súbory s�ahova� a <strong>na</strong> základe nich sa rozhodova�,<br />

ktoré balíky treba stiahnu� <strong>na</strong> upgrade, prípadne<br />

pri inštalácii nových balíkov zároveò doinštalova�<br />

i potrebné závislosti. Ïalšie podrobnosti a konfiguráciu<br />

up2date alebo yum nájdete <strong>na</strong> stránke<br />

http://<strong>www</strong>.linux.cz/fedora-yum.html.<br />

HARDVÉROVÉ PO�IADAVKY<br />

Minimálne hardvérové po�iadavky pre systém<br />

FEDORA Core 2 (Tett<strong>na</strong>ng) mo�no zhrnú� do <strong>na</strong>sledujúcich<br />

bodov:<br />

CPU:<br />

� Minimálne procesor triedy Pentium alebo vyšší,<br />

resp. iný kompatibilný<br />

� Pre textový mód sa odporúèa procesor Pentium<br />

200 MHz alebo lepší<br />

� Pre grafický mód sa odporúèa Pentium II 400<br />

MHz alebo lepší<br />

Hard Disk Space:<br />

� Custom Installation (minimum): 620 MB<br />

� Server: 1,1 GB<br />

� Perso<strong>na</strong>l Desktop: 2,3 GB<br />

� Workstation: 3,0 GB<br />

� Custom Installation (všetko): 6,9 GB<br />

Memory:<br />

� Minimálne 64 MB pre textový mód<br />

� Minimálne 192 MB pre grafický mód<br />

� Pre grafický mód sa odporúèa 256 MB<br />

ZÁVER<br />

Distribúciu nemô�em hodnoti� i<strong>na</strong>k ako kladne. Ak<br />

si chcete vyskúša� nové jadro a ïalšie novinky, ktoré<br />

sú aktuálne dostupné pre Linux, potom skutoène<br />

nie je <strong>na</strong>d èím rozmýš¾a�. Osobne som sa <strong>na</strong> túto<br />

distribúciu ve¾mi tešil, preto�e doma <strong>na</strong> poèítaèi<br />

mám aktuálne <strong>na</strong>inštalovaný starý dobrý RedHat<br />

8.0 (Psyche) a koneène tak budem ma� dôvod <strong>na</strong><br />

prechod <strong>na</strong> vyššiu verziu. A vy?<br />

Peter Gašparoviè<br />

7/2004 PC REVUE 123

L I N U X W A R E<br />

Utilitky a nástroje pre Linux<br />

Keï�e cez prázdniny majú mnohí z vás o trošku<br />

viac èasu <strong>na</strong> zábavu, tentoraz sa pozrieme <strong>na</strong> pár<br />

zábavných utilitiek. Zaènime <strong>na</strong>príklad pri hudbe.<br />

� Noiseclock<br />

Zaujímavá utilitka, ktorá vám spoèíta èas potrebný<br />

<strong>na</strong> prehratie zadaných audiosúborov, prípadne<br />

adresárov plných takýchto súborov. Podporuje tak<br />

súbory MP3, ako aj Ogg Vorbis. Výstupom je informácia<br />

o èase v minútach, hodinách, ale i dòoch.<br />

Keby ste sa niekedy chceli popýši� svojou zbierkou<br />

hudby (legálnej, samozrejme ☺), urèite sa vám tento<br />

program zíde. Ešte spomeniem, �e ide o utilitku<br />

pre konzolu, èo však pod¾a mòa pri takomto jednoduchom<br />

nástroji vôbec nemusí by� mínusom...<br />

Web: http://<strong>www</strong>.postreal.org/index.php?section=noiseclock<br />

� LiVES<br />

Poèas letných dovoleniek sa po svete túla neuverite¾né<br />

mno�stvo ¾udí s kamerami a postupne rastie<br />

percento tých, ktorí majú digitálnu kameru. Pre<br />

nich je urèená táto utilitka.<br />

Linux Video Editing System. Ak ste zaèí<strong>na</strong>júcim<br />

videoamatérom a zároveò zanieteným linuxákom,<br />

tento nástroj sa vám isto zapáèi. Program je <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad jednoduchý a malý, za to však mô�e<br />

fakt, �e <strong>na</strong> prácu s videosúbormi vyu�íva slu�by<br />

externých programov, ako <strong>na</strong>príklad známy prehrávaè<br />

(ale aj dekodér) Mplayer.<br />

Sèasti ide o editor videa, ale aj o VJ nástroj (VJ =<br />

Video DJ). Pomocou tohto nástroja mô�ete zaèa�<br />

spracúva� svoje video bez toho, aby ste sa museli<br />

zaobera� vecami ako formát videa, poèet snímok za<br />

sekundu (framerate) a podobne. Keï�e <strong>na</strong> kódovanie<br />

videa pou�íva Mplayer, mô�ete pracova� s ve¾kým<br />

mno�stvom rôznych formátov, prehráva�<br />

vpred aj vzad (pri rôznych framerates), striha�<br />

a vklada� èasti videa, uklada� jednotlivé èasti videa,<br />

audia alebo i jednotlivé snímky, resamplova� súbor<br />

do rôznych formátov a framerates... Okrem toho<br />

program podporuje aj rôzne real-time efekty (prechody<br />

medzi klipmi, fade in a fade out) a zväèšovanie<br />

(zmenšovanie) ve¾kosti obrazu, otáèanie. Po<br />

aplikovaní efektu mô�ete výsledok ulo�i� <strong>na</strong> disk.<br />

Sám automaticky <strong>na</strong>vrhne <strong>na</strong>jvhodnejšie <strong>na</strong>stavenie<br />

formátu videa. Ïalej doká�e <strong>na</strong>èíta� súbory<br />

mp3, ogg aj wav a mixova� video so stopami audio<br />

CD, zmeni� rýchlos� prehrávania videa aj audia<br />

a poradí si, samozrejme, aj s prekódovaním zvuku<br />

do iných formátov... Ako vidíte, nie je toho málo. Ak<br />

si chcete vyskúša� zostriha� video z dovolenky èi<br />

nejakej akcie a nechcete si <strong>na</strong> to inštalova� Windows<br />

a <strong>na</strong>príklad Adobe Premiere, mo�no si vystaèíte<br />

aj s LiVES. Za pokus to stojí, nie?<br />

Web: http://<strong>www</strong>.xs4all.nl/~salsaman/lives/<br />

Numfilt<br />

Odskoème si <strong>na</strong> chví¾ku do sveta digitálnej fotografie,<br />

veï predsa len je viac tých, ktorí majú digitálny<br />

fotoaparát ako kamkordér, nie? Tentoraz pôjde<br />

o u�itoènú pomôcku pre tých, ktorí vyznávajú príkazový<br />

riadok. Ak potrebujete spracova� ve¾ké<br />

mno�stvo súborov s podobným menom (oèíslované<br />

124 PC REVUE 7/2004<br />

fotografie) a ste zbehlí v písaní shell skriptov,<br />

nemali by ste ma� problémy urobi� si malièký cyklus,<br />

ktorý prejde zaradom všetky súbory v adresári<br />

a vykoná <strong>na</strong>d nimi danú operáciu (<strong>na</strong>príklad vytvorenie<br />

zmenšeniny – náh¾adu). Èo však v prípade, �e<br />

skriptova� neviete alebo nechcete spracova� všetky<br />

súbory, ale iba niektoré z urèitého rozsahu? Tu prichádza<br />

<strong>na</strong> rad Numfilt. Programu zadáte formát,<br />

akým boli súbory oèíslované, èíselný rozsah a príkaz,<br />

ktorý má pre ka�dý súbor vyko<strong>na</strong>�. Okrem toho<br />

mô�ete zada� aj výnimky, teda súbory uprostred<br />

rozsahu, ktoré má preskoèi�. Okrem príkazu <strong>na</strong><br />

vyko<strong>na</strong>nie mu mô�ete zada� aj akýko¾vek iný textový<br />

re�azec, do ktorého doplní názvov aktuálne spracúvaného<br />

súboru – takto mô�ete jednoducho<br />

vytvori� index obrázkov v HTML. Program mô�ete<br />

pou�i� aj ako generátor èísel daného rozsahu<br />

(samozrejme, aj s výnimkami) a v danom formáte.<br />

Tento výstup mô�ete ulo�i� do súboru a pod.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.taponet.de/numfilt/<br />

� IEncy<br />

IEncy je obrázková encyklopédia (Image ENCYclopedia).<br />

Nie je to však skutoèná encyklopédia, ako<br />

<strong>na</strong>príklad Encarta. Ide o vyh¾adávaè obrázkov <strong>na</strong><br />

internete. Doká�e vyh¾adáva� súèasne <strong>na</strong> Wikipedii<br />

a be�nom webovom vyh¾adávaèi obrázkov (štandardne<br />

je to AllTheWeb). Ako jediný z programov<br />

tohto mesiaca je IEncy <strong>na</strong>písaný v Jave, nemali by<br />

ste preto ma� �iadne problémy s inštaláciou (ak<br />

máte Java Virtual Machine, samozrejme).<br />

Web: https://sourceforge.net/projects/iency/<br />

� Kamix<br />

Okrem jednej z linuxových distribúcií sa takto volá<br />

aj alter<strong>na</strong>tívny zvukový mix pre KDE. Program pracuje<br />

priamo so zvukovým systémom ALSA (Advanced<br />

Linux Sound Architecture). Na rozdiel od štandardného<br />

kmixu prináša viaceré zlepšenia, <strong>na</strong>príklad<br />

oddelené <strong>na</strong>stavovanie hlasitostí jednotlivých<br />

kanálov, oddelené <strong>na</strong>stavenie úrovne prehrávania<br />

a <strong>na</strong>hrávania a ve¾a iných. Podporuje ukladanie<br />

a opätovné <strong>na</strong>èítanie <strong>na</strong>stavenia mixu, schovávanie<br />

nepotrebných kanálov a podobne.<br />

Web: http://kamix.sourceforge.net/<br />

� Kedge<br />

Ïalšia zo zaujímavých utilitiek pre KDE. Ak ste niekedy<br />

pou�ívali iný window ma<strong>na</strong>ger alebo <strong>na</strong>príklad<br />

prostredie GNOME a vyu�ívali ste viacero virtuálnych<br />

pracovných plôch, zrejme ste si vyskúšali<br />

viac rôznych spôsobov, ako sa medzi nimi mô�ete<br />

prepí<strong>na</strong>�. Ak preferujete klávesové skratky, ide iba<br />

o to, aby ste si túto skratku zapamätali. Ale ak väèšinu<br />

èasu strávite s myšou v ruke, asi vás rýchlo<br />

prestane bavi� zaka�dým zájs� kurzorom <strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>è<br />

plôch. Vtedy oceníte Kedge. Je jedným z nástrojov,<br />

<strong>na</strong> ktoré si rýchlo zvyknete a o chví¾u u� ani<br />

nebudete vedie�, �e ho vlastne máte. Ako u� názov<br />

<strong>na</strong>povedá, má nieèo do èinenia s okrajmi (edges).<br />

Pou�ívanie je <strong>na</strong>ozaj jednoduché a pohodlné – staèí<br />

prejs� kurzorom cez okraj jednej plochy a program<br />

vás automaticky prepne <strong>na</strong> susednú virtuálnu plochu.<br />

Program funguje aj pod starším KDE 2.x.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.darkridge.com/~jpr5/code.shtml<br />

� Aewan<br />

Viete, èo je to ASCII art? Tí starší urèite vedia, o èo<br />

ide, no a ostatní to hádam poz<strong>na</strong>jú iba zo súborov,<br />

pribalených ku cracknutým programom ☺. Ide<br />

o „obrázky“ a inú „grafiku“, poskladanú z ASCII<br />

z<strong>na</strong>kov, teda z èiarok, bodiek, pomlèiek, lomiek, výkrièníkov<br />

a podobne. K doko<strong>na</strong>losti to pravdepodobne<br />

<strong>na</strong>jbli�šie dotiahli èeskí chlapci z projektu<br />

AA – vïaka ich kni�nici libAA bolo mo�né upravi�<br />

známy videoprehrávaè Mplayer tak, aby bol výstupný<br />

obraz poskladaný práve z ASCII z<strong>na</strong>kov – sledovali<br />

ste u� DVD <strong>na</strong> textovom termináli? ☺<br />

Program Aewan je editor ASCII grafiky, ktorý<br />

vám zhotovovanie takýchto výtvorov výrazne<br />

u¾ahèuje. Po obrazovke sa mô�ete pohybova� kurzorovými<br />

šípkami a kresli� mô�ete stláèaním ïalších<br />

klávesov. Mô�ete si zvoli� farbu textu aj farbu<br />

pozadia, tuèné písmo èi blikanie. Program od skutoèných<br />

grafických editorov prebral <strong>na</strong>príklad<br />

mo�nos� vystrihnú� èas� obrázka a presunú� èi prekopírova�<br />

ho <strong>na</strong> iné miesto. Zaujímavé je aj horizontálne<br />

a vertikálne preklápanie, pri ktorom sa <strong>na</strong>príklad<br />

obyèajné lomky vymenia za spätné lomky<br />

a podobne. To, èo nemá ani väèši<strong>na</strong> priemerných<br />

grafických editorov, Aewanu nechýba – podpora<br />

vrstiev! Tie si mô�ete ¾ubovo¾ne schováva� alebo,<br />

<strong>na</strong>opak, necha� zobrazené. Samozrejme, mô�ete ich<br />

aj presúva� vo vertikálnom smere, teda presunú�<br />

jednu vrstvu <strong>na</strong>d druhú. Naèo by však boli vrstvy,<br />

keby sme ich nemohli samostatne editova�? To je<br />

takisto mo�né. Ak pou�ívate GIMP, asi viete, �e vrstvy<br />

pri formáte GIF slú�ia <strong>na</strong> špeciálny úèel – animáciu.<br />

A toto Aewan tie� doká�e! Mô�ete si toti�<br />

<strong>na</strong>stavi�, aby jednotlivé vrstvy boli zobrazované po<br />

sebe, a nie súèasne. Takto mô�ete jednoducho<br />

vytvára� ASCII animácie.<br />

Web: http://aewan.sourceforge.net/<br />

� Formulas Rendering Plug−in for<br />

the Gimp<br />

Ve¾mi zaujímavý plug-in pre tých, ktorí radi experimentujú<br />

v oblasti (rýdzo) poèítaèovej grafiky. Zadáte<br />

rovnicu a on ju „<strong>na</strong>kreslí“. Program podporuje<br />

základné matematické operácie (sèítanie, odèítanie,<br />

násobenie, delenie, umocòovanie a odmocòovanie),<br />

ale aj goniometrické funkcie, exponenciálne a logaritmické<br />

funkcie, zaokrúh¾ovanie a základné konštanty.<br />

Mohli by ste ho pou�i� <strong>na</strong> obyèajné kreslenie<br />

grafov funkcií, ale mo�nosti sú ove¾a širšie, tak<br />

preèo nespravi� z vedy umenie? Program má toti�<br />

v premenných ako r, g, b, a (model RGB + alfa kanál)<br />

ulo�ené staré hodnoty bodu, ktoré mô�ete v<br />

rovnici pou�i�. Takto sa dajú dosiahnu� rôzne zaujímavé<br />

kresby...<br />

Web:<br />

http://ope<strong>na</strong>ir.free.fr/nbenoit/gimp-plugin-formulas.htm<br />

Prajem úspešný zaèiatok leta a teším sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>še<br />

ïalšie stretnutie.<br />

Oto Komiòák

Programujeme v PHP / 6. èas��: XML v akcii<br />

Ak ste si pozorne preèítali predošlú èas� tohto seriálu, viete,<br />

�e XML je silný nástroj, samozrejme, len vtedy, ak sa ho<br />

<strong>na</strong>uèíme správne pou�íva�. To všetko za pomoci PHP. PHP<br />

skript, ktorý a<strong>na</strong>lyzuje dokument XML, musí vyko<strong>na</strong>� základ−<br />

né kroky. Prvým je vytvorenie parsera XML. Potom treba<br />

zaregistrova� obslu�né funkcie (funkcie spätného volania).<br />

Parser bude vola� zaregistrované funkcie v�dy, keï bude<br />

rozoznáva� rôzne uzly v dokumente XML. Väèši<strong>na</strong> logiky je<br />

implementovaná práve v týchto funkciách obsluhy. Tretím<br />

krokom je preèíta� dáta zo súboru XML a posunú� ich parse−<br />

ru. Nakoniec sa uvo¾ní parser <strong>na</strong> spracovanie celého súboru.<br />

VYTVORENIE PARSERA XML. Parser XML vytvá−<br />

ra funkcia xml_parser_create(). Táto funkcia vracia identifiká−<br />

tor (celé kladné èíslo) a v prípade neúspechu hodnotu false.<br />

Identifikátor vracanej funkcie sa bude ïalej pou�íva� ako<br />

argument všetkých ïalších volaní obslu�ných funkcií. Za<br />

zmienku stojí to, �e v jednom skripte PHP mô�ete definova�<br />

aj viacero syntaktických a<strong>na</strong>lyzátorov. Pou�itie viacerých par−<br />

serov v jednom skripte má výz<strong>na</strong>m len v prípade, ak budú<br />

spracúvané viaceré dokumenty XML. Pred a<strong>na</strong>lýzou doku−<br />

mentu XML musíme registrova� obslu�né funkcie, ktoré spra−<br />

cúvajú rôzne uzly dokumentu. Prvým krokom je registrácia<br />

obsluhy elementu.<br />

Int xml_set_element_handler(int parser, string obslu−<br />

ha_zaciat_elementu, string obsluha_konec_elementu);<br />

Parameter parser je, samozrejme, argumentom z funkcie<br />

xml_parser_create(). Obsluha zaèiatoèného elementu je para−<br />

meter, respektíve názov funkcie, ktorá obsluhuje poèiatoèný<br />

prvok. Ak je <strong>na</strong>stavená hodnota <strong>na</strong> null, potom sa neregis−<br />

truje �iad<strong>na</strong> obsluha poèiatoèného elementu. Obsluha ko−<br />

neèného elementu je názvom funkcie, ktorá obsluhuje kon−<br />

cový prvok. Hodnota null zaruèí fakt, �e nebude zaregistro−<br />

vaná nijaká obsluha koncového elementu. Funkcia xml_set_<br />

element_handler vracia pri úspechu hodnotu true a pri neús−<br />

pechu false. Registrované funkcie (obsluha zaèiatoèného a<br />

koneèného elementu) musia pri èítaní dokumentu XML sku−<br />

toène existova�. Smelo sme pou�ívali pojem obsluha zaèia−<br />

toèného elementu, aj keï zatia¾ nevieme, o èom je reè. K za−<br />

volaniu u�ívate¾om definovanej funkcie obsluhy zaèiatoèného<br />

elementu, ktorá je zaregistrovaná v syntaktickom a<strong>na</strong>lyzáto−<br />

re, dôjde a� vtedy, keï parser nájde poèiatoènú (otváraciu)<br />

z<strong>na</strong>èku nejakého elementu v dokumente XML. Táto funkcia<br />

musí by� definovaná<br />

Obsluha_zaciat_elementu(int parser, string <strong>na</strong>zov, string<br />

atributy[]);<br />

V tejto definícii je zaujímavý parameter atributy[]. Je to<br />

asociatívne pole obsahujúce atribúty elementu. Ako príklad<br />

si pre a<strong>na</strong>lýzu vymyslíme jednoriadkový dokument XML<br />

PC revue<br />

Parser zavolá <strong>na</strong>mi zaregistrovanú funkciu obsluhy zaèiat−<br />

ku elementu takto:<br />

Obsluha_zaciat_elementu($parser, "casopis",<br />

array("ce<strong>na</strong>"=>"119", "cislo"=>"7"));<br />

Podobne prebieha aj obsluha koneèného elementu.<br />

Obsluha_konec_elementu(int parser, string <strong>na</strong>zov);<br />

Uvedený jednoriadkový dokument XML budeme a<strong>na</strong>lyzo−<br />

va� takto:<br />

Obsluha_konec_elementu($parser, "casopis");<br />

OBSLUHA. V syntaktickom a<strong>na</strong>lyzátore XML registruje<br />

obsluhu z<strong>na</strong>kových dát funkcia xml_set_character_data_<br />

handler(). Obsluha z<strong>na</strong>kových dát je pou�itá <strong>na</strong> celý doku−<br />

ment XML bez z<strong>na</strong>èiek.<br />

Int xml_set_character_data_handler(int parser, string obslu−<br />

ha_z<strong>na</strong>kovych_dat);<br />

Táto funkcia vracia pri úspechu true a pri neúspechu<br />

false. K zavolaniu definovanej funkcie obsluhy z<strong>na</strong>kových<br />

dát dôjde, a� keï parser nájde v dokumente obsah neria−<br />

dený z<strong>na</strong>èkami. Táto funkcia bude vyzera� takto:<br />

Obsluha_z<strong>na</strong>kovych_dat(int parser, string data);<br />

V tomto prípade premenná data má obsahova� z<strong>na</strong>ko−<br />

vé dáta z dokumentu XML. Parser neodstraòuje prázdne z<strong>na</strong>−<br />

ky, teda vracia dáta presne v prezentovanej podobe. Poèas<br />

a<strong>na</strong>lyzovania obsahu nejakého elementu mô�eme obslu−<br />

hu z<strong>na</strong>kových dát vola�, kedyko¾vek to potrebujeme. Pred−<br />

pokladajme, �e a<strong>na</strong>lyzujeme uvedený riadok. Obsluhu z<strong>na</strong>−<br />

kových dát zavoláme takto:<br />

Obsluha_z<strong>na</strong>kovych_dat($parser, "PC revue");<br />

...<br />

Obsluha_z<strong>na</strong>kovych_dat($parser, "PC");<br />

Obsluha_z<strong>na</strong>kovych_dat($parser, "revue");<br />

Funkcia xml_set_processing_function_handler() regis−<br />

truje v parseri XML funkciu, ktorá sa bude pou�íva� <strong>na</strong><br />

obsluhu inštrukcií spracovania. Táto funkcia je volaná<br />

vtedy, keï syntaktický a<strong>na</strong>lyzátor <strong>na</strong>razí v dokumente XML<br />

<strong>na</strong> inštrukciu spracovania.<br />

Int xml_set_processing_function_handler(int parser, string<br />

obluha_instrukcii_spracovania);<br />

Funkcia pri úspechu vracia hodnotu true a pri neúspe−<br />

chu false. Registrovaná obslu�ná funkcia musí pri èítaní<br />

dokumentu existova�, preto�e v opaènom prípade bude<br />

generovaná chyba. Inštrukcie spracovania sú špecifické<br />

pre konkrétnu aplikáciu. Syntax obsluhy inštrukcií spraco−<br />

vania musí vyzera� takto:<br />

Obsluha_instrukcii_spracovania(int parser, string ciel,<br />

string data);<br />

Zámerom je, samozrejme, cie¾ inštrukcií spracovania.<br />

Predpokladajme a<strong>na</strong>lytické spracovanie <strong>na</strong>sledujúcej in−<br />

štrukcie XML:<br />

<br />

....<br />

obsluha_instrukcii_spracovania($parser, "php", "print \"<br />

Vytvorene d<strong>na</strong> 28.05.2004\";");<br />

Ak definujete obsluhu inštrukcií spracovania v akej−<br />

ko¾vek aplikácii, mali by ste pred vyko<strong>na</strong>ním kódu usku−<br />

toèni� urèité bezpeènostné kontroly. Kód vlo�ený v inštruk−<br />

ciách spracovania mô�e by� ve¾mi nebezpeèný pre ostatné<br />

súbory, ulo�ené v koreòovom adresári a podadresároch <strong>na</strong><br />

serveri. Jednou z bezpeènostných kontrol mô�e by� vyko−<br />

<strong>na</strong>nie kódu v inštrukciách spracovania. Samozrejme, iba<br />

ak je vlastník súboru XML a syntaktický a<strong>na</strong>lyzátor XML rov−<br />

<strong>na</strong>ký. Funkcia xml_set_notation_decl_handler() registruje<br />

v parseri XML obsluhu deklarácie zápisu. Obsluha je vola−<br />

ná parserom, keï v dokumente XML <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> akúko¾vek<br />

deklaráciu notácie.<br />

Int xml_set_notation_decl_handler(int parser, string<br />

obsluha_deklaracie_zapisu);<br />

Tak ako v predchádzajúcich funkciách pri úspechu vra−<br />

cia hodnotu true a pri neúspechu false. Definovaná funk−<br />

cia obsluha_deklaracie_zapisu musí ma� takúto formu:<br />

Obsluha_deklaracie_zapisu(int parser, string <strong>na</strong>zov_zapisu,<br />

string zaklad, string systemID, string publicID);<br />

Prvé dva parametre (parser, <strong>na</strong>zov_zapisu) sú obdobné<br />

ako pri predchádzajúcich funkciách. Parameter zaklad je<br />

základom <strong>na</strong> zistenie parametra systemID. SystemID je<br />

systémový identifikátor deklarácie zápisu. PublicID je ve−<br />

rejný identifikátor deklarácie zápisu. Predpokladajme a<strong>na</strong>−<br />

lýzu <strong>na</strong>sledujúcej deklarácie zápisu v dokumente XML.<br />

<br />

Obsluha deklarácie zápisu bude volaná s <strong>na</strong>sledujúcimi pa−<br />

rametrami:<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

Obsluha_deklaracie_zapisu($parser, "gif", "", "file:///pub/img",<br />

"");<br />

Skúsme implementova� obsluhu deklarácie zápisu. Táto<br />

funkcia zaplní asociatívne pole, prepojené medzi názvom<br />

zápisu a názvom aplikácie, ktorá bude a<strong>na</strong>lyzova� dáta. Spo−<br />

mí<strong>na</strong>né asociatívne pole mô�ete pou�i� v obsluhe deklará−<br />

cie nea<strong>na</strong>lyzovanej entity <strong>na</strong> urèenie aplikácie.<br />

Function obsluhazapisu($parser, <strong>na</strong>zov_zapisu, zaklad,<br />

systemID, publicID) {<br />

Global $pole;<br />

If ($systemID) {<br />

$pole[$<strong>na</strong>zov_zapisu]=$systemID;<br />

} else {<br />

$pole[$<strong>na</strong>zov_zapisu]=$publicID;<br />

}<br />

}<br />

Funkcia xml_set_exter<strong>na</strong>l_entity_ref_handler() registru−<br />

je v syntaktickom a<strong>na</strong>lyzátore XML obsluhu odkazov exter−<br />

nej entity. Tá je volaná parserom v�dy, keï v dokumente<br />

XML <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> akýko¾vek odkaz smerujúci <strong>na</strong> externú entitu.<br />

Int xml_set_exter<strong>na</strong>l_entity_ref_handler(int parser, string<br />

obsluha_odkazu_ext_ent);<br />

Pri úspechu vracia funkcia true a pri neúspechu false. K za−<br />

volaniu u�ívate¾om definovanej obslu�nej funkcie odkazu<br />

externej entity zaregistrovanej v syntaktickom a<strong>na</strong>lyzátore<br />

pomocou volania spomí<strong>na</strong>nej funkcie dôjde, keï parser<br />

nájde v dokumente XML odkazy <strong>na</strong> externé entity. Funkcia<br />

musí ma� <strong>na</strong>sledujúcu syntax:<br />

Obsluha_odkazu_ext_ent(int parser, string <strong>na</strong>zov_entity,<br />

string zaklad, string systemID, string publicID);<br />

Externé odkazy v dokumente XML musia spracúva� u�íva−<br />

te¾om definovanú obsluhu odkazu externej entity. Ak je<br />

vrátená hodnota true, parser predpokladá, �e externý od−<br />

kaz bol úspešne spracovaný, a v a<strong>na</strong>lýze pokraèuje ïalej. Par−<br />

ser sa zastaví, keby sa vrátila hodnota false. Predpokladaj−<br />

me, �e v DTD dokumente XML je definovaný objekt takto:<br />

<br />

Obsluha odkazu externej entity bude volaná s <strong>na</strong>sledujúci−<br />

mi parametrami:<br />

Obsluha_odkazu_ext_ent($parser, "casopis_060704", "",<br />

"060704.xml", "");<br />

Funkcia xml_set_unparsed_entity_decl_handler() regis−<br />

truje v syntaktickom a<strong>na</strong>lyzátore XML obsluhu deklarácie<br />

nea<strong>na</strong>lyzovanej entity. Tá je volaná parserom vtedy, keï v<br />

dokumente XML <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> akúko¾vek deklaráciu nea<strong>na</strong>ly−<br />

zovanej entity.<br />

Int xml_set_unparsed_entity_decl_handler(int parser,<br />

string obsluha_nea<strong>na</strong>l_ent);<br />

Funkcia obsluha_nea<strong>na</strong>l_ent musí vyzera� takto:<br />

Obsluha_nea<strong>na</strong>l_ent(int parser, string <strong>na</strong>zov_entity, string<br />

zaklad, string systemID, string publicID, string <strong>na</strong>zov_zapisu);<br />

Nazov_zapisu urèuje typ nea<strong>na</strong>lyzovaných dát. Funkcia<br />

xml_set_default_handler() registruje v parseri XML „de−<br />

fault“ obsluhu. Táto obsluha sa volá vo všetkých uzloch<br />

bez registrovaných obslu�ných funkcií. Ak sú v parseri za−<br />

registrované obslu�né funkcie zaèiatku a konca elemen−<br />

tov, parser v�dy, ak v dokumente XML nájde poèiatoènú a<br />

koncovú z<strong>na</strong>èku, zavolá „default“ obsluhu.<br />

Int xml_set_default_handler(int parser, string obsluha);<br />

K zavolaniu u�ívate¾om definovanej obsluhy dôjde vo<br />

všetkých uzloch dokumentu XML, pre ktoré sú zaregistro−<br />

vané obslu�né funkcie. Táto funkcia musí vyzera� takto:<br />

Obsluha(int parser, string data);<br />

V <strong>na</strong>sledujúcej èasti si dokonèíme tému XML a <strong>na</strong>èrie−<br />

me do nieèoho tajomnejšieho, ako je triedenie a spraco−<br />

vanie dát. U� teraz sa teším <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

7/2004 PC REVUE 125

P R O G R A M U J E M E<br />

DirectAnimation<br />

18. èas��<br />

V predchádzajúcej èasti sme sa oboznámili s multimediálnymi ovládacími prvkami v rámci<br />

API DirectAnimation. Pou�itie Active X multimediálnych ovládacích prvkov DirectAnimation<br />

poskytuje mo�nos� umiestni� <strong>na</strong> web zaujímavý multimediálny obsah ve¾mi jednoduchým<br />

spôsobom. Naposledy sme sa zaoberali ovládacím prvkom Path. Ukázali sme si, ako mô�eme<br />

prostredníctvom neho ovláda� pohyb ¾ubovo¾ného objektu <strong>na</strong> webovej stránke. Tentoraz<br />

vám predstavíme ïalšie ovládacie prvky, a to Sequencer a Sprite.<br />

MULTIMEDIÁLNY OVLÁDACÍ PRVOK SEQUENCER. Ovládací prvok Sequen−<br />

cer predstavuje nástroj <strong>na</strong> vytváranie komplexných sekvencií alebo postupností rôznych<br />

akcií iných ovládacích prvkov alebo dy<strong>na</strong>mických elementov HTML.<br />

Sequencer riadi volanie funkcií a subrutín skriptovacích jazykov VBScript, JScript a pod.<br />

Aby sme mohli ovládací prvok pou�i�, musíme vlo�i� inštanciu tohto objektu <strong>na</strong> strán−<br />

ku <strong>na</strong>sledujúcim zápisom:<br />

<br />

<br />

Parameter id je identifikátor ovládacieho prvku.<br />

Jednotlivé volané procedúry špecifikujeme v metóde object.AT() ovládacieho prvku, <strong>na</strong><br />

ktorú sa podrobne pozrieme neskôr. Teraz sa pozrime <strong>na</strong> struèný preh¾ad metód a udalos−<br />

tí ovládacieho prvku Sequencer.<br />

Metódy ovládacieho prvku Sequencer<br />

Metóda Opis<br />

At Špecifikuje vyvolané akcie alebo procedúry.<br />

Pause Pozastaví prehrávanie èi�e sekvenèné volanie procedúr.<br />

Play Spustí súbor volaných akcií, ak je prehrávanie zastavené, alebo pokraèuje<br />

v prehrávaní v prípade jeho pozastavenia.<br />

Seek Skok <strong>na</strong> novú pozíciu prehrávania sekvencie.<br />

Stop Zastaví prehrávanie súboru akcií.<br />

Udalosti ovládacieho prvku Sequencer<br />

Udalos� Opis<br />

oninit Je vyvolaná, keï objekt je po prvýkrát <strong>na</strong>èítaný do pamäte.<br />

onpause Je spustená po dokonèení metódy Pause.<br />

onplay Táto udalos� je vyvolaná v momente zaèiatku prehrávania<br />

z predchádzajúceho zastaveného alebo pozastaveného stavu.<br />

onseek Je vyvolaná po dokonèení metódy Seek.<br />

onstop K tejto udalosti dôjde po zastavení prehrávania.<br />

Na jednoduchom príklade si uká�eme pou�itie a prácu s objektom Sequencer pro−<br />

stredníctvom skriptovacieho jazyka JScript. V tomto príklade bude sequencer opakovane<br />

vola� JScript funkciu, ktorej úlohou bude meni� polohu iného objektu animácie, v <strong>na</strong>šom<br />

prípade div oddielu s jednoduchým textovým re�azcom.<br />

Príklad JS_18_1<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Tie break – volite¾ný parameter typu integer, ktorý mô�e by� v hodnote −1, 0 alebo klad−<br />

ná hodnota typu integer. Parameter slú�i <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie priority akcie v prípade, �e je<br />

vykonávaných viac akcií v rov<strong>na</strong>ký èas. Východisková hodnota je −1, èo predstavuje<br />

<strong>na</strong>jni�šiu prioritu. To z<strong>na</strong>mená, �e táto akcia bude vyko<strong>na</strong>ná ako posledná. Naopak,<br />

hodnota 0 z<strong>na</strong>mená <strong>na</strong>jvyššiu prioritu, akcia bude vyko<strong>na</strong>ná <strong>na</strong>jprv.<br />

Drop threshold – volite¾ný parameter, hodnota typu double vo formáte sekundy.milise−<br />

kundy, ktorá <strong>na</strong>stavuje dobu, do ktorej musí by� akcia vyko<strong>na</strong>ná, i<strong>na</strong>k bude vypustená z<br />

aktuálneho cyklu. Východisková hodnota je (−1.000), ktorá z<strong>na</strong>mená, �e akcia nemá pri−<br />

radenú dobu, do ktorej sa musí vyko<strong>na</strong>�, a teda nedôjde k jej vypusteniu z cyklu pred<br />

vyko<strong>na</strong>ním. Pou�itie tohto parametra je u�itoèné <strong>na</strong> optimalizáciu výkonu sequencera<br />

pomocou racio<strong>na</strong>lizácie mno�stva akcií, ktoré musí v urèitej dobe vyko<strong>na</strong>�. Napríklad ak<br />

sequencer obsluhuje komplexný a ve¾mi zlo�itý actionset, správne <strong>na</strong>stavenie tohto<br />

parametra mô�e zabráni� prílišnému spomaleniu a umo�ní dosiahnu� vykonávanie<br />

k¾úèových akcií v pribli�ne po�adovanom èase.<br />

Metódu mô�eme pou�i� <strong>na</strong>príklad takto:<br />

Seq("ActionSet1").At(0.000, "Move",−1, 0.33, 1);<br />

Zápis hovorí, �e objekt sequencer identifikovate¾ný ako „Seq“ bude v rámci súboru<br />

„ActionSet1“ vola� procedúru Move(), prièom vykonávanie akcie sa zaène ihneï po ini−<br />

cializácii sequencera. K vykonávaniu tejto akcie dôjde ka�dých 33 milisekúnd s prioritou 1.<br />

Syntax a pou�itie ostatných metód, ako Play(), Stop(), Pause(), Seek(time), sú ve¾mi jed−<br />

noduché a uká�eme si to <strong>na</strong> metóde Play().<br />

VBScript syntax<br />

call object("actionset<strong>na</strong>me" ).Play<br />

JScript syntax<br />

object.item("actionset<strong>na</strong>me").Play( )<br />

Parametre<br />

Object<br />

identifikátor objektu sequencer.<br />

Actionset<strong>na</strong>me<br />

názov action setu.<br />

Predchádzajúci príklad doplníme o dve tlaèidlá a v obsluhe ich udalostí budeme vola�<br />

niektoré základné metódy objektu sequencer.<br />

Príklad JS_18_2<br />

<br />

<br />

DirectAnimation<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

// opakovane vola<strong>na</strong> funkcia Move,<br />

// ktora pridava 10 px k vlastnosti top animovaneho objektu<br />

//<br />

function Move() {<br />

strTop = new String(img1.style.top);<br />

strTop = strTop.substring(0,strTop.indexOf("px"));<br />

numTop = Number(strTop);<br />

numTop += 10;<br />

if (numTop > 480) {<br />

numTop = 10;<br />

}<br />

img1.style.top = numTop;<br />

};<br />

<br />

<br />

// obsluha onInit udalosti<br />

// inicializacia objektu sequencer<br />

Seq("ActionSet1").At(0.000, "Move",−1, 0.33, 1);<br />

Seq("ActionSet1").Play();<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

V príklade v kóde obsluhy udalosti object.onInit(), ku ktorej dôjde po inicializácii objek−<br />

tu sequencer, sme definovali actionset a spustili animáciu metódou object.Play(). Presná<br />

syntax udalosti onInit() v oboch skriptovacích jazykoch je <strong>na</strong>sledujúca:<br />

VBScript syntax<br />

Sub object_oninit<br />

script<br />

End Sub<br />

JScript syntax<br />

<br />

<br />

Parametre<br />

Object<br />

identifikátor objektu sequencer.<br />

Script<br />

skript, ktorý sa má vyko<strong>na</strong>�.<br />

Vytvorenie jednotlivých súborov akcií a spustenie sequencera z udalosti onInit() zabez−<br />

peèí zaèiatok prehrávania ihneï po kompletnom <strong>na</strong>èítaní sequencera do pamäte.<br />

Ostatné udalosti sa u� vz�ahujú <strong>na</strong> konkrétny actionset. Tak <strong>na</strong>príklad udalos� object.on−<br />

Stop(), ktorej syntax je <strong>na</strong>sledujúca:<br />

VBScript Syntax<br />

Sub object_onstop(actionset<strong>na</strong>me)<br />

script<br />

End Sub<br />

JScript Syntax<br />

<br />

<br />

Parametre<br />

Object – identifikátor objektu sequencer.<br />

Actionset<strong>na</strong>me – názov zastaveného actionsetu.<br />

Obsluhu tejto udalosti mô�eme <strong>na</strong>písa� <strong>na</strong>príklad takto:<br />

Sub object_onstop(actionset<strong>na</strong>me)<br />

If actionset<strong>na</strong>me="ActionSet1" then<br />

Call Seq("ActionSet2").play<br />

Else<br />

Call Seq("ActionSet1").play<br />

Endif<br />

End Sub<br />

V príklade predpokladáme, �e sequencer riadi dva súbory ActionSet1 a ActionSet2. Ak<br />

dôjde k zastaveniu vykonávania jedného súboru akcií, druhý bude spustený.<br />

Tým sme ukonèili opis ovládacieho prvku Sequencer. Ïalej sa pozrieme <strong>na</strong> ovládací pr−<br />

vok Sprite.<br />

OVLÁDACÍ PRVOK SPR<strong>IT</strong>E. Multimediálny ovládací prvok Sprite predstavuje ná−<br />

stroj <strong>na</strong> ovládanie spriteových animácií. Takáto animácia je tvorená rýchlou výmenou sta−<br />

tických bitmapových obrázkov. Prvok Sprite zahàòa kontrolu <strong>na</strong>d rýchlos�ou prehrávania<br />

animácie (výmeny obrázkov), zmeny smeru prehrávania, ako aj skok <strong>na</strong> vybranú snímku.<br />

Prostredníctvom neho mô�eme ve¾mi rýchlo vytvori� zaujímavé dy<strong>na</strong>mické animácie,<br />

<strong>na</strong>príklad v podobe animovaných tlaèidiel reagujúcich <strong>na</strong> rôzne udalosti, ako pohyb uka−<br />

zovate¾a <strong>na</strong>d objektom, kliknutie a iné.<br />

Zdroj jednotlivých snímok mô�e tvori� jeden súbor ako mapa spriteov alebo jednotlivé<br />

súbory s jednotlivými obrázkami. Zdroj mô�e by� vo formáte .gif, .jpg, .png (Portable<br />

Network Graphics) alebo .wmf (windows metafile). Prvok Sprite mô�e obsahova� sním−<br />

kovú mapu, ktorá spresòuje èas a poradie zobrazenia konkrétnej snímky. Nakoniec mô�e−<br />

me oz<strong>na</strong>èi� snímky, pri ktorých dôjde k vyvolaniu urèitej preddefinovanej udalosti.<br />

7/2004 PC REVUE 127

P R O G R A M U J E M E<br />

Prehrávanie animácie sa zaène <strong>na</strong>jskôr v momente, keï sú <strong>na</strong>èítané všetky zdrojové<br />

súbory.<br />

Objekt Sprite vlo�íme <strong>na</strong> webovú stránku <strong>na</strong>sledujúcim zápisom:<br />

<br />

[]<br />

<br />

Parametre<br />

Object Identifikátor Sprite objektu.<br />

Property | Method Názov vlastnosti alebo metódy ovládacieho prvku Sprite.<br />

PropertyValue Platná hodnota pre uvedenú vlastnos� alebo metódu.<br />

V prípade pou�itia prvku Sprite z prostredia skriptovacieho jazyka JScript alebo VBScript<br />

pristupujeme k vlastnostiam a metódam prvku týmto spôsobom:<br />

object.Property | Method [=PropertyValue]<br />

Teraz si <strong>na</strong> jednoduchom príklade uká�eme vytvorenie a prehranie spriteovej animácie<br />

pomocou ovládacieho prvku Sprite.<br />

Príklad HTML_18_3<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Celý rad vlastností, metód a udalostí prvku Sprite, ktoré animáciu ovplyvòujú, si opíše−<br />

me ïalej. Teraz sa zameriame <strong>na</strong> zdroj spriteovej grafiky. Ten je urèený vlastnos�ou object.<br />

sourceURL.<br />

Parametrická syntax<br />

<br />

Skriptovacia syntax<br />

object.SourceURL = URL<br />

Parametre<br />

Object<br />

Identifikátor objektu Sprite.<br />

URL<br />

Re�azec predstavujúci cestu k zdrojovému súboru, obsahujúci spriteovú grafiku.<br />

Zdrojový súbor s grafikou vytvoríme v ¾u−<br />

Obr. è. 1<br />

bovo¾nom grafickom programe. Tento súbor<br />

Zdrojový súbor – predstavuje mapu spriteov, teda ved¾a seba<br />

mapa spriteov umiestnené jednotlivé snímky animácie. Po−<br />

radie a spôsob rozlo�enia znázoròuje obrá−<br />

zok è. 1.<br />

Tu mô�eme vidie� výhody pou�itia ovládacieho prvku Sprite<br />

oproti pou�itiu jednoduchých animácií, aké poskytuje <strong>na</strong>príklad<br />

formát gif. Tie spoèívajú <strong>na</strong>jmä v tom, �e zdrojový súbor mô�e by�<br />

vo všetkých prv uvedených formátoch, èo umo�òuje ove¾a viac<br />

mo�ností pri optimalizácii ve¾kosti zdrojového súboru volite¾nou<br />

farebnou håbkou a stupòom kompresie. Na druhej strane máme mo�nos� riadi� animáciu<br />

<strong>na</strong> úrovni snímok, èi�e v ¾ubovo¾nom èase mô�eme zobrazi� ktorúko¾vek snímku. V nepo−<br />

slednom rade je zaujímavá aj ¾ubovo¾ná zme<strong>na</strong> rýchlosti prehrávania animácie, ako aj<br />

transparentnosti, teda farby, ktorá sa má javi� ako transparentná.<br />

V ïalšej èasti sa bli�šie pozrieme <strong>na</strong> niektoré vlastnosti a metódy ovládacieho prvku<br />

Sprite. Na záver si necháme ovládací prvok Structured Graphics.<br />

Andrej Luchava<br />

128 PC REVUE 7/2004<br />

N O V Ý S E R I Á L<br />

Java 2 Enterprise<br />

Edition pod lupou / 1. èas��: Úvod<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

Plná<br />

verzia<br />

Zaèí<strong>na</strong>me nový seriál, o ktorom som sa zmienil v závere 17. èasti seriálu o pokroèi−<br />

lom programovaní v Jave, <strong>na</strong> ktorý by som chcel <strong>na</strong>dviaza�. Ako u� názov <strong>na</strong>povedá,<br />

budeme sa venova� platforme Java 2 Enterprise Edition a technológiám, ktoré sú s<br />

òou úzko späté alebo sú pre òu k¾úèové.<br />

ÈO JE J2EE? Java 2 Enterprise Edition sa dá charakterizova� ako softvérová plat−<br />

forma slú�iaca <strong>na</strong> vývoj enterprise aplikácií. Táto charakteristika je síce dos� obšír<strong>na</strong><br />

a všeobecná, ale vystihuje podstatu J2EE. Pre nás je <strong>na</strong>jdôle�itejším rozdielom to, �e<br />

sa prestávame pozera� <strong>na</strong> Javu ako <strong>na</strong> jazyk a zaèí<strong>na</strong>me ju vníma� ako softvérovú<br />

platformu. V tomto ponímaní ju mô�eme chápa� ako konkurenènú technológiu plat−<br />

formy .NET od Microsoftu. Tu dochádza k èastým nezrov<strong>na</strong>lostiam, preto�e ¾udia−<br />

laici majú èasto sklony porovnáva� Javu a .NET tak, �e Javu chápu ako programova−<br />

cí jazyk a .NET ako „nieèo podobné“, prípadne majú sklony pod pojmom .NET chápa�<br />

programovací jazyk C#.<br />

Vrá�me sa k Java 2 Enterprise Edition. Táto platforma je urèená <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> vývoj a<br />

<strong>na</strong>sadenie viacvrstvových komponentových aplikácií, èo z<strong>na</strong>mená, �e svojím spôso−<br />

bom preddefinováva urèité programátorské štandardy a techniky, ktoré je vhodné<br />

pri vývoji aplikácií pre túto platformu dodr�iava�. J2EE je <strong>na</strong>ozaj ve¾mi silná platfor−<br />

ma a okrem technológií, ktoré tvoria jadro a základ aplikácií vyvíjaných pre túto plat−<br />

formu (JSP, Servlety...), obsahuje podporu aj rôznych ïalších podporných technoló−<br />

gií, <strong>na</strong>pr. prostriedky <strong>na</strong> prácu s XML, databázami alebo distribuovanými aplikácia−<br />

mi. My sa v tomto seriáli s týmito technológiami postupne oboznámime.<br />

Momentálne existuje J2EE vo verzii 1.4, èo je relatívne nedávno vydaná verzia (aj<br />

keï ako beta verzia bola k dispozícii u� dlhší èas). Táto verzia obsahuje aj nové ver−<br />

zie špecifikácií Servlet 2.4, JSP 2.0, EJB 2.1 atï. V èase písania tohto èlánku existujú<br />

dva aplikaèné servery spåòajúce špecifikácie J2EE 1.4, a to Sun Java System Appli−<br />

cation Server Platform Edition 8 FCS priamo od spoloènosti Sun a Websphere od<br />

IBM. Je len otázkou èasu, kedy budú k dispozícii ïalšie aplikaèné servery spåòajúce<br />

úplnú kompatibilitu s touto novou špecifikáciou. Mo�no vás zaujme jeden z projek−<br />

tov vyvíjaných pod hlavièkou Apache s názvom Geronimo (http://incubator.apache.<br />

org/projects/geronimo/index.html), ktorý má ambíciu sta� sa prvým open source<br />

J2EE kontajnerom.<br />

J2EE SDK verzia 1.4 je distribuovaná ako súèas� sunovského aplikaèného servera<br />

Sun Java System Application Server Platform Edition 8, resp. ako ukazuje obrázok 1<br />

(zdroj: http://java.sun.com/j2ee/1.4/download.html), sunovský aplikaèný server je<br />

súèas�ou J2EE SDK distribuovaného spoloènos�ou Sun. Súèas�ou tohto aplikaèného<br />

servera je J2EE 1.4 API a ïalšie podporné súèasti, ktorým sa tie� budeme v tomto<br />

seriáli venova�.<br />

To však nez<strong>na</strong>mená, �e iné spoloènosti nemô�u ponúka� vlastné implementácie J2EE,<br />

preto�e J2EE sama osebe je len špecifikácia. Existuje viacero implementácií a sú takisto<br />

dodávané ako súèasti aplikaèných serverov iných spoloèností. Aký aplikaèný server bude−<br />

te pri vývoji svojich aplikácií pou�íva� vy, je len a len <strong>na</strong> vás, príklady v tomto seriáli však<br />

budú demonštrované <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nom aplikaènom serveri od spoloènosti Sun.<br />

TERMINOLÓGIA. Na úvod sa nevyhneme objasneniu niektorých základných ter−<br />

mínov, bez ktorého by výklad o J2EE nebol príliš efektívny.<br />

Prvým pojmom, s ktorým sa oboznámime, je komponent (webový komponent).<br />

Komponenty sú základné elementy <strong>na</strong> budovanie webových aplikácií (pozri ïalej) <strong>na</strong><br />

platforme J2EE. Pod pojmom komponent budeme rozumie� súèasti webových apli−<br />

kácií, ako sú <strong>na</strong>príklad servlety, stránky JSP alebo EJB (Enterprise Java Beans).<br />

Rov<strong>na</strong>ko dôle�itý pojem je webová aplikácia (skrátene aj webaplikácia). Webová<br />

aplikácia v ponímaní platformy J2EE je aplikácia be�iaca <strong>na</strong> strane servera. Webová<br />

aplikácia pozostáva z viacerých súèastí, okrem webových komponentov to mô�u by�<br />

statické stránky, kni�nice tried, obrázky a pod. Súèas�ou ka�dej webovej aplikácie je<br />

deskriptor, ktorý ju opisuje a špecifikuje parametre jej <strong>na</strong>sadenia <strong>na</strong> aplikaèný server.<br />

Tento deskriptor má formu súboru XML, v ktorom sú špecifikované parametre apli−<br />

kácie a jej jednotlivých komponentov. Deskriptory preto tvoria dôle�itú súèas� webo−<br />

vých aplikácií, tak�e sa im rozhodne budeme venova� ve¾mi podrobne.<br />

Ïalším elementárnym pojmom je webový kontajner, skrátene webkontajner alebo<br />

len kontajner. Ako ste si mohli všimnú� u� v predchádzajúcom seriáli o Jave, pojem<br />

kontajner je v javovskej technológii z<strong>na</strong>ène vyu�ívaný. V ponímaní J2EE chápeme kon−<br />

tajner ako prostredie, v ktorom be�ia webové aplikácie. Kontajner poskytuje webo−<br />

vým aplikáciám a ich komponentom implementáciu rozhraní API, tak ako mu to<br />

ukladá špecifikácia J2EE. Kontajner sa takisto stará o �ivotné cykly jednotlivých kom−

Schéma J2EE aplikácií a kontajnera<br />

ponentov. Èo je �ivotný cyklus komponentu, to sa dozviete, keï sa budeme podrobnejšie<br />

venova� komponentom.<br />

INŠTALÁCIA. Tak�e musíte zaèa� tým, �e <strong>na</strong>vštívite domovskú stránku Java 2 Enter−<br />

prise Edition, ktorú nájdete <strong>na</strong> adrese http://java.sun.com/j2ee/index.jsp. Tu nájdete<br />

ve¾a u�itoèných informácií, teraz je však pre nás zaujímavejšia stránka http://java.sun.com/<br />

j2ee/1.4/download.html, kde si mô�ete stiahnu� J2EE SDK, a to buï balíèek All−in−one<br />

bundle, alebo Separate bundle – všetky súèasti osobitne. V balíèku all−in−one nájdete spo−<br />

mí<strong>na</strong>ný Sun Java System Application Server Platform Edition 8 FCS, JDK Standard Edition<br />

vo verzii 1.4.2 (verziu Standard Edition musíte ma� <strong>na</strong>inštalovanú, ak chcete pou�íva�<br />

Enterprise Edition, preto�e v podstate ide o akúsi <strong>na</strong>dstavbu), uká�kové aplikácie pre J2EE<br />

a dokumentáciu k danej verzii J2EE API (1.4). Všetky tieto súèasti si mo�no stiahnu� oso−<br />

bitne (separate bundle). Ja osobne vyu�ívam túto mo�nos�, preto�e pou�ívam u� pred−<br />

tým <strong>na</strong>inštalovanú verziu JDK Standard Edition, a to beta verziu Tiger 1.5.0. Tak�e mi<br />

staèilo <strong>na</strong>inštalova� len Sun Java System Application Server. Dokumentáciu a príklady si<br />

staèí rozbali� inde, ale tieto súèasti nie sú potrebné <strong>na</strong> beh, tak�e si ich netreba s�ahova�.<br />

Minimálne dokumentáciu by som vám však ve¾mi odporúèal stiahnu�. Inštalácia je bez−<br />

problémová, v prípade, �e máte u� <strong>na</strong>inštalované JDK Standard Edition, je lepšie, ak si len<br />

doinštalujete spomí<strong>na</strong>ný aplikaèný server.<br />

Po <strong>na</strong>inštalovaní máte k dispozícii štyri serverové slu�by <strong>na</strong> spustenie: HTTP (webový<br />

kontajner <strong>na</strong> porte 8080), HTTPS (webový kontajner so zabezpeèením <strong>na</strong> porte 1043),<br />

administrátorská konzola (<strong>na</strong> porte 4848) a databázový server Pointbase (<strong>na</strong> porte 9092).<br />

Vo zvyšku tejto èasti sa budeme venova� jednotlivým <strong>na</strong>inštalovaným súèastiam.<br />

SPUSTENIE A BEH APLIKAÈNÉHO SERVERA. Po úspešnej inštalácii máte mo�−<br />

nos� svoj aplikaèný server <strong>na</strong>konfigurova�. My sa zatia¾ uspokojíme s implicitným <strong>na</strong>sta−<br />

vením s tým, �e vyplníte iba informácie <strong>na</strong> prihlasovanie do administrátorskej konzoly,<br />

teda administrátorské heslo. K tomuto kroku vás vyzve aplikácia hneï po inštalácii.<br />

Následne spustite aplikaèný server z ponuky Štart v menu Programs −> Sun Microsystems<br />

−> J2EE 1.4 SDK −> Start Default Server. Otvorí sa vám textová konzola, v ktorej uvidíte<br />

priebeh štartovania servera. Po spustení servera si mô�ete spusti� administrátorskú kon−<br />

zolu (pozri obrázok 4). Administrátorská konzola sa spúš�a z tej istej zlo�ky menu ako<br />

aplikaèný server, a to kliknutím <strong>na</strong> polo�ku Admin Console. V závislosti od toho, ako ste<br />

si administrátorskú konzolu <strong>na</strong>stavili pri inštalácii, budete teraz musie� zada� svoje admi−<br />

nistrátorské heslo. Administrátorská konzola je rozdelená <strong>na</strong> tri èasti: hornú, ¾avú a pravú.<br />

V hornej èasti sú uvedené základné informácie a systémové polo�ky menu (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> od−<br />

hlásenie). V ¾avej èasti máte hlavné menu, umo�òujúce správu aplikácií, konexií JDBC,<br />

slu�ieb JNDI, kontajnerov, HTTP, ORB a ïalších. Pravá èas� administrátorskej konzoly je<br />

obsahová, teda sa v nej zobrazujú informácie <strong>na</strong> základe toho, ktorú polo�ku v ¾avom<br />

menu vyberiete. Po prihlásení máte mo�nos� vidie� základné údaje o <strong>na</strong>stavení servera,<br />

JVM, logovaní a monitorovaní. Administrátorská konzola nám bude z<strong>na</strong>ène u¾ahèova�<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

prácu pri konfigurácii aplikácií a ich umiestòovaní <strong>na</strong> server (deploying), tak�e sa s òou v<br />

ïalších èastiach tohto seriálu ešte párkrát stretneme.<br />

Ïalšia u�itoèná utilita <strong>na</strong> umiestòovanie aplikácií <strong>na</strong> server je Deploytool (obrázok 5).<br />

Pokia¾ si ju spustíte, mô�ete sa prihlási� k svojmu aplikaènému serveru tak, �e <strong>na</strong>ò dvakrát<br />

kliknete a zadáte svoje prihlasovacie údaje. Momentálne <strong>na</strong> serveri neuvidíte nijaké apli−<br />

kácie, ale to sa v blízkej budúcnosti zmení ☺. Na umiestnenie aplikácií <strong>na</strong> aplikaèný server<br />

máme teda u� dve mo�nosti – pou�i� utilitu Deploytool alebo administrátorskú konzolu. Ja<br />

osobne uprednostòujem Deploytool, keï�e ide o utilitu, ktorá bola pou�ívaná dlhšie a osved−<br />

èila sa mi, ale pokia¾ vám viac vyhovuje administrátorská konzola, vo¾ba je len <strong>na</strong> vás.<br />

Po inštalácii Sun Java System Application Servera 8 sa vám automaticky <strong>na</strong>inštaloval aj<br />

databázový server Pointbase, ktorému sa budeme podrobnejšie venova� neskôr, keï sa<br />

budeme zaobera� databázami a JDBC.<br />

ZASTAVENIE SERVERA. Zastavenie servera prebieha podobne ako jeho spustenie.<br />

V ponuke Štart vyberiete Programs −> Sun Microsystems −> J2EE 1.4 SDK −> Stop Default<br />

Server. Po zastavení aplikaèného servera, samozrejme, nie sú k dispozícii webový kontaj−<br />

ner a zabezpeèený webový kontajner, ale logicky ani administrátorská konzola.<br />

ZÁVER. Máme za sebou prvú èas� nového seriálu o platforme Java 2 Enterprise Edition.<br />

Bola o nieèo kratšia ako v seriáli o pokroèilom programovaní v Jave, ale je to len preto, �e<br />

ide o úvodnú èas�. V ïalšom èísle sa u� zaèneme venova� servletom a plne vyu�ijeme<br />

vyhradený priestor. Tak�e dovtedy vám odporúèam <strong>na</strong>inštalova� si všetok potrebný<br />

softvér a pripravi� sa <strong>na</strong> pokraèovanie.<br />

Andrej Chu<br />

Inštalácia Sun Java<br />

System Application<br />

Server Platform<br />

Edition 8 FCS<br />

Odporúèaná literatúra:<br />

Marty Hall: Core Servlets and JavaServer Pages. Prentice Hall PTR (vyšlo aj v èeskom pre−<br />

klade pod názvom Java servlety a stránky JSP vo vydavate¾stve Neocortex v roku 2001).<br />

Kolektív autorov: Professio<strong>na</strong>l Java Server Programming J2EE, 1.4 Edition. Wrox Press<br />

2003 (prípadne kvalitné je aj predchádzajúce a lacnejšie vydanie z roku 2001, týkajúce sa<br />

J2EE 1.3).<br />

Budi Kurniawan: Java for the Web with Servlets, JSP, and EJB. SAMS 2002.<br />

Rod Johnson: Expert One−on−One J2EE Design and Development. Wrox Press 2002.<br />

Kvalitnej literatúry o J2EE je dnes u� ve¾a, tak�e odporúèam <strong>na</strong>vštívi� nejaké internetové<br />

kníhkupectvo. Samozrejme, väèši<strong>na</strong> literatúry je v anglickom jazyku, ale �a�ko si predsta−<br />

vi� programátora, ktorý by toto poèítaèové esperanto neovládal.<br />

7/2004 PC REVUE 129

P R O G R A M U J E M E<br />

HTML + TIME<br />

5. èas��: Ladenie pohybu<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

V predošlých štyroch èlánkoch sme predstavili niektoré mo�nosti, ktoré ponúka<br />

HTML+TIME vo webovom prehliadaèi Internet Explorer. Naposledy sme ukázali príklady,<br />

v ktorých bol predpísaný pohyb objektov <strong>na</strong> stránke. Bol to pohyb po priamkach, ale aj<br />

krivkách, pohyb rovnomerný, zrýchlený aj spomalený. Tieto vlastnosti pohybu mô�eme v<br />

HTML+TIME dosiahnu� jednoducho. Staèí pou�i� prvok t:animateMotion a definova� mu<br />

príslušné atribúty. Pri príprave predošlého èlánku som stál pred problémom: zvoli� vhod−<br />

nú formu opisu vlastností pohybu. Ako samozrejmé sa ponúkalo riešenie ukáza� dráhu<br />

pohybu a èasový diagram. Pokus vytvori� také obrázky „ruène“ som zamietol. Rozhodol<br />

som sa vytvori� doplnky do kódu príkladov, ktoré by dráhu aj èasový diagram pohybu<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li aj <strong>na</strong>kreslili. Výsledok ukazuje obr. 1. Na snímke stránky v ¾avej èasti je dráha<br />

letu motý¾a. Snímka v pravej èasti ukazuje èasový diagram.<br />

Obr. 1 Charakteristiky pohybu objektu – dráha a èasový diagram<br />

Rozšírenie príkladov nemusí slú�i� iba <strong>na</strong> získanie obrázkov k èlánku. Je <strong>na</strong>to¾ko zaují−<br />

mavé, �e ho mo�no pou�i� aj <strong>na</strong> „ladenie“ – sledovanie pohybu objektov <strong>na</strong> stránke. Od−<br />

tia¾ bol u� iba krôèik k tomu, aby som toto riešenie predstavil aj èitate¾om tohto seriálu.<br />

V riešení je pou�ité HTML+TIME v kombinácii s JavaScriptom.<br />

AKO SLEDOVA� POHYB. Podstatu sledovania pohybu objektu <strong>na</strong> stránke zachytá−<br />

va obr. 1. Vidíme tam motý¾a – pohybujúci sa objekt – a dodatoèné údaje, ktoré s jeho<br />

pohybom súvisia. Pod <strong>na</strong>dpisom je text meniaci sa poèas pohybu. V òom je:<br />

� t – èas, ktorý uplynul od zaèiatku pohybu v sekundách,<br />

� x – aktuál<strong>na</strong> x−ová (vodorovná) súradnica pohybujúceho sa objektu,<br />

� y – aktuál<strong>na</strong> y−ová (zvislá) súradnica pohybujúceho sa objektu.<br />

Okrem toho tam vidíme:<br />

� body dráhy – umo�òujú sledova� skutoènú dráhu pohybu objektu,<br />

� bublinovú pomoc – zobrazí sa pri umiestnení kurzora myši <strong>na</strong> niektorý z bodov dráhy<br />

pohybu objektu, obsahuje èas polohy objektu v danom bode, poèítaný v sekundách<br />

od zaèiatku pohybu,<br />

� výpis v stavovom riadku – ukazuje aktuálnu pozíciu kurzora myši.<br />

Výpis 1: Kód stránky s lietajúcim motý¾om<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

<br />

<br />

Pohyb_3<br />

<br />

<br />

Pohyb_3<br />

Výpis 4: Základ stránky èasového diagramu pohybu – Draha.htm<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

37<br />

VÝPIS ÚDAJOV O POHYBE. Na sledovanie výpisu údajov o pohybe je pou�itý prvok<br />

span (riadky 15 a� 18). V polo�ke tabu¾ky štýlov mu priraïujeme správanie v súlade s<br />

mo�nos�ami HTML+TIME. Tým sú vytvorené predpoklady <strong>na</strong> pou�itie atribútov:<br />

� dur – doba trvania (duration) èasu aktuálnosti prvku je jed<strong>na</strong> stoti<strong>na</strong> sekundy,<br />

� repeatCount – hodnotou "indefinite" je predpísaný nekoneèný poèet opakovaní,<br />

� fill – hodnotou "hold" je predpísané udr�anie dosiahnutého stavu,<br />

� onrepeat – obsluha udalosti pri opakovaní, t. j. po vypršaní èasu, ktorý je definovaný v dur.<br />

V obsluhe udalosti onrepeat je modifikovaný vnútorný text prvku, t. j. innerText. Je mu<br />

priradená hodnota získaná funkciou Info (je v súbore ufo.js). Táto funkcia preberá dva argu−<br />

menty. V prvom oèakáva objekt prvku, ktorý riadi animáciu. V <strong>na</strong>šom príklade je to am – iden−<br />

tifikátor prvku t:animateMotion z riadka 20. V druhom argumente preberá objekt pohybujú−<br />

ceho sa objektu. V <strong>na</strong>šom príklade je to Obr – identifikátor prvku img z riadka 19.<br />

V obsluhe udalosti onrepeat je volaná aj metóda PridajBod objektu Draha. Okrem objek−<br />

tu prvku animácie (am) a pohybujúceho sa obrazu (Obr) preberá aj hodnotu premennej bStop.<br />

Táto premenná je definovaná v ufo.js. Na zaèiatku má hodnotu false. Po skonèení animácie<br />

získa hodnotu true – je to v obsluhe udalosti onend prvku t:animateMotion v riadku 26.<br />

ROZŠÍRENIE PRVKU ANIMÁCIE<br />

Prvok t:animateMotion bol v porov<strong>na</strong>ní s kódom z výpisu 1 rozšírený o atribúty:<br />

� id – jednoz<strong>na</strong>èný identifikátor – jeho hodnota je pou�itá v riadku 17.<br />

� onend – obsluha udalosti koniec animácie.<br />

V obsluhe udalosti onend je hodnota globálnej premennej bStop <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> true.<br />

Metódou Zobraz objektu Draha je prikázané, aby zobrazil zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né body dráhy po−<br />

hybu. Výsledkom je postupnos� bodov, ktorými sa objekt pohyboval. Vidie� ich <strong>na</strong> obr. 1.<br />

KÓD FUNKCIÍ A OBJEKTOV. Zdrojový kód funkcií, tried a objektov, ktoré umo�òujú<br />

sledova� pohyb objektov, je vo výpise 3, ktorý nájdete <strong>na</strong> prilo�enom CD.<br />

Komentáre, ktoré sú v zdrojom kóde, mô�u pomôc� pri pochopení podstaty riešenia.<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e <strong>na</strong> doplnenie bodov dráhy sú vyu�ité mo�nosti, ktoré ponúka ob−<br />

jektový model dokumentu (pozri <strong>na</strong>pr. riadok 55). Základ stránky <strong>na</strong> vytvorenie èasového<br />

diagramu pohybu objektu je vo výpise 4.<br />

Uvedený kód stránky je v skripte doplnený o zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né body dráhy pohybu sledo−<br />

vaného objektu (pozri triedu CDraha a funkciu Tabulka – riadok 103 vo výpise 3).<br />

Po malom odboèení k ladiacim pomôckam <strong>na</strong> sledovanie pohybu, ktoré sme urobili v<br />

tomto èlánku, sa v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku vrátime k predstavovaniu mo�ností HTML+TIME.<br />

Budeme sa zamýš¾a� <strong>na</strong>d mo�nos�ou o�ivenia menu.<br />

Imrich Buranský<br />

<br />

<br />

Dráha<br />

<br />

table {border:outset 2pt;}<br />

td {border:outset 1pt; text−align:right; }<br />

#Graf { position:absolute; left:10; top:100; height:202;<br />

width:202;<br />

border−width:1px; border−style:solid; }<br />

#SipkaL { position:absolute; left:8; top:102; font−size:15; }<br />

#SipkaT { position:absolute; left:200; top:293; font−size:15; }<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Dráha<br />

Èasový diagram<br />

<br />

<br />

<br />

^ l<br />

&gt;&nbsp; t <br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

it [sek]xydl<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II<br />

2. èas��<br />

V tomto pokraèovaní nášho seriálu <strong>na</strong> vás èakajú experimenty, ktoré mô�ete pri progra−<br />

movaní v jazyku Visual Basic .NET vyu�i�. Prv ako sa spoloène ponoríme do hlbín Visual<br />

Basicu .NET, by som vás chcel oboznámi� s dvoma zále�itos�ami. Prvou je systém èíslo−<br />

vania programátorských experimentov, ktoré tvoria nosný pilier tohto seriálu. Jednotlivé<br />

experimenty sú èíslované priebe�ne, a preto nemusíte by� prekvapení z toho, �e úvodný<br />

experiment disponuje poradovým èíslom 4 (prvé tri experimenty boli uverejnené v pred−<br />

chádzajúcom vydaní PCR). Domnievam sa, �e takéto „inkrementálne“ oz<strong>na</strong>èovanie expe−<br />

rimentov zvýši váš pou�ívate¾ský komfort, preto�e sa v nich budete po èase lepšie orien−<br />

tova�. Druhá informácia je smerovaná priamo <strong>na</strong> vás èitate¾ov: Keï�e je tento seriál sta−<br />

rostlivo pripravovaný, autora by potešili vaše reakcie, ohlasy, no <strong>na</strong>jmä námety <strong>na</strong> spra−<br />

covanie experimentov. Ak si teda lámete hlavu s urèitým programátorským orieškom, <strong>na</strong><br />

ktorého riešenie nie a nie prís�, <strong>na</strong>píšte mi a ja sa pokúsim vlastné riešenie prezentova� v<br />

tomto seriáli. Keby ste sa radi dozvedeli, ako <strong>na</strong>programova� to èi ono, dajte mi vedie�,<br />

a ja sa budem s<strong>na</strong>�i� urobi� všetko, èo bude v mojich silách. Prajem vám príjemné èíta−<br />

nie júlovej èasti nášho seriálu.<br />

Experiment è. 4: Uká�ka schopností grafického subsystému GDI+<br />

Vedomostná nároènos�: 2/3<br />

Èasová nároènos�: 20 min.<br />

Ako sme u� v predošlej èasti nášho seriálu spomenuli, GDI+ je výkonný a flexibilný gra−<br />

fickým subsystém vývojovej platformy .NET Framework. V tomto experimente si predve−<br />

dieme pou�itie niektorých základných objektov, tried a metód <strong>na</strong> prácu s grafickými<br />

obrazcami. Výsledkom <strong>na</strong>šej èinnosti bude formulár, ktorého plocha bude disponova�<br />

lineárnym farebným prechodom, osami X a Y, farebne odlíšenými diagonálami a<br />

sústrednými kru�nicami. Okrem toho si uká�eme, ako zabezpeèi� prekres¾ovanie grafiky<br />

i v prípade minimalizácie formulára èi prekrytia formulára iným dialógovým oknom.<br />

Postupujte pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich inštrukcií:<br />

1. Spustite Visual Studio .NET 2003 a vytvorte štandardnú aplikáciu pre Windows<br />

(Windows Application) v jazyku Visual Basic .NET.<br />

2. Na formulár, presnejšie <strong>na</strong> podnos komponentov, pridajte jednu inštanciu<br />

komponentu ContextMenu, ktorú mô�ete necha� implicitne pomenovanú<br />

(ContextMenu1). Pomocou tejto inštancie vytvoríme kontextovú ponuku, ktorá<br />

bude obsahova� dve polo�ky. Tie budú zodpovedné za kreslenie, resp. prekres¾ovanie<br />

grafiky <strong>na</strong> vidite¾nej ploche formulára.<br />

3. Kontextovú ponuku <strong>na</strong>plòte dvoma polo�kami s textami Kresli� grafiku a Prekresli�<br />

grafiku (obr. 1).<br />

4. Ak ste s návrhom kontextovej ponuky spokojní, klepnite <strong>na</strong> plochu formulára, èím<br />

<strong>na</strong>ò prenesiete zameranie. V okne Properties vyh¾adajte vlastnos� formulára<br />

s názvom ContextMenu. Hodnota tejto vlastnosti oz<strong>na</strong>èuje kontextovú ponuku<br />

formulára. To z<strong>na</strong>mená, �e ak pou�ívate¾ klepne pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> plochu<br />

formulára, objaví sa špecifikovaná kontextová ponuka. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo so šípkou,<br />

ktoré sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>pravo od názvu vlastnosti, a zo zoz<strong>na</strong>mu vyberte mo�nos�<br />

ContextMenu1. Tým ste zaruèili, �e kontextovou ponukou formulára bude<br />

novovytvorené kontextové menu.<br />

5. Dvakrát klepnite <strong>na</strong> prvú polo�ku kontextovej ponuky. Visual Basic .NET 2003<br />

vygeneruje programovú kostru spracovate¾a udalosti Click tejto polo�ky. Keï�e<br />

predpokladám, �e ste názov polo�ky ponuky nemenili, mali by ste v okne editora<br />

<strong>na</strong> zápis kódu vidie� procedúru Sub s názvom MenuItem1_Click.<br />

6. Predchádzajúci krok zopakujte takisto pre druhú polo�ku kontextovej ponuky.<br />

Výsledkom vašej èinnosti teda bude spracovate¾ udalosti Click polo�ky s názvom<br />

MenuItem2_Click.<br />

7. V tejto chvíli by ste sa mali <strong>na</strong>chádza� vnútri editora <strong>na</strong> zápis programového kódu.<br />

Skôr ne� prikroèíme k programovaniu spracovate¾ov udalostí, pou�ijeme príkaz<br />

Imports <strong>na</strong> import menného priestoru System.Drawing.Drawing2D:<br />

Imports System.Drawing.Drawing2D<br />

Len pripomí<strong>na</strong>m, �e uvedený riadok kódu musí by� vôbec prvým riadkom kódu, ktorý<br />

sa <strong>na</strong>chádza v súbore Form1.vb.<br />

8. Do tela triedy Form1 pridajte deklaráciu odkazovej premennej GrafickýObjekt,<br />

do ktorej budeme môc� ulo�i� odkaz <strong>na</strong> objekt Graphics. Deklarácia premennej<br />

GrafickýObjekt s oborom triedy má túto podobu:<br />

Dim GrafickýObjekt As Graphics<br />

9. Programový kód spracovate¾a udalosti MenuItem1_Click upravte takto:<br />

Private Sub MenuItem1_Click(ByVal sender As System.Object, _<br />

ByVal e As System.EventArgs) Handles MenuItem1.Click<br />

'Vytvorenie objektu Graphics pomocou metódy<br />

'CreateGraphics aktuálnej inštancie triedy Form1.<br />

GrafickýObjekt = Me.CreateGraphics<br />

7/2004 PC REVUE 131

P R O G R A M U J E M E<br />

'Definícia grafických pier (inštancií triedy Pen).<br />

'Ka�dé pero je charakteristické svojou farbou a hrúbkou.<br />

Dim GrafickéPero1 As New Pen(Color.Black, 1.5)<br />

Dim GrafickéPero2 As New Pen(Color.Yellow, 2.0)<br />

Dim GrafickéPero3 As New Pen(Color.White, 2.0)<br />

'Deklarácia hodnotovej premennej Plocha, do ktorej<br />

'je ulo�ená inštancia štruktúry RectangleF.<br />

Dim Plocha As RectangleF = GrafickýObjekt.VisibleClipBounds<br />

'Vytvorenie grafického štetca, ktorý bude realizova�<br />

'kreslenie lineárneho prechodu <strong>na</strong> pozadie formulára.<br />

Dim GrafickýŠtetec As New LinearGradientBrush(Plocha, _<br />

Color.Red, Color.Orange, LinearGradientMode.ForwardDiago<strong>na</strong>l)<br />

'Pou�itie techniky Antialiasing <strong>na</strong> vyhladenie ostrých<br />

'prechodových hrán grafických objektov.<br />

GrafickýObjekt.SmoothingMode = SmoothingMode.AntiAlias<br />

'Vyplnenie pozadia lineárnym farebným prechodom.<br />

GrafickýObjekt.FillRectangle(GrafickýŠtetec, Plocha)<br />

'Kreslenie osi X.<br />

GrafickýObjekt.DrawLine(GrafickéPero1, _<br />

New Point(Plocha.Width \ 2, 0), _<br />

New Point(Plocha.Width \ 2, Plocha.Height))<br />

'Kreslenie osi Y.<br />

GrafickýObjekt.DrawLine(GrafickéPero1, _<br />

New Point(0, Plocha.Height \ 2), _<br />

New Point(Plocha.Width, Plocha.Height \ 2))<br />

'Kreslenie prvej diagonály.<br />

GrafickýObjekt.DrawLine(GrafickéPero2, _<br />

New Point(0, Plocha.Height), _<br />

New Point(Plocha.Width, 0))<br />

'Kreslenie druhej diagonály.<br />

GrafickýObjekt.DrawLine(GrafickéPero2, _<br />

New Point(0, 0), _<br />

New Point(Plocha.Width, Plocha.Height))<br />

'Kreslenie sústredných kru�níc. Stredom týchto kru�níc<br />

'je prieseèník osí X a Y, resp. oboch diagonál.<br />

For x As Short = 50 To 250 Step 50<br />

GrafickýObjekt.DrawEllipse( _<br />

GrafickéPero3, New Rectangle( _<br />

New Point((Plocha.Width − x) \ 2, _<br />

(Plocha.Height − x) \ 2), New Size(x, x)))<br />

Next<br />

'Uvo¾nenie zdrojov, ktoré boli alokované<br />

'grafickými objektmi.<br />

GrafickýŠtetec.Dispose()<br />

GrafickéPero3.Dispose()<br />

GrafickéPero2.Dispose()<br />

GrafickéPero1.Dispose()<br />

GrafickýObjekt.Dispose()<br />

End Sub<br />

10. Kód spracovate¾a udalosti Click polo�ky kontextovej ponuky s názvom MenuItem2<br />

upravte takto:<br />

Private Sub MenuItem2_Click(ByVal sender As System.Object, _<br />

ByVal e As System.EventArgs) Handles MenuItem2.Click<br />

Me.InvokePaint(Me, New PaintEventArgs(GrafickýObjekt, _<br />

New Rectangle(New Point(0, 0), _<br />

New Size(Me.Width, Me.Height))))<br />

End Sub<br />

Obr. 1 Kontextová ponuka v re�ime<br />

návrhu<br />

132 PC REVUE 7/2004<br />

Ako si mô�ete všimnú�, uvedený kód akti−<br />

vuje chránenú (Protected) metódu Invoke−<br />

Paint aktuálnej inštancie triedy Form1. Ak je<br />

metóda InvokePaint zavolaná, vyvolá udalos�<br />

Paint inštancie triedy Form1. Udalos� Paint je<br />

generovaná vtedy, ak má dôjs� k prekresleniu<br />

obsahu istého ovládacieho prvku (v <strong>na</strong>šom<br />

prípade pôjde o formulár). Metóda Invoke−<br />

Paint pracuje s dvoma parametrami: Prvým je<br />

odkaz <strong>na</strong> cie¾ovú inštanciu ovládacieho prvku, teda v <strong>na</strong>šom prípade aktuálnu inštanciu triedy<br />

Form1. Druhým parametrom je inštancia triedy PaintEventArgs, ktorá obsahuje relevantné<br />

informácie pre spracovate¾a udalosti Paint formulára. Týmito informáciami sú:<br />

� Grafický objekt, ktorý sa má pri kreslení pou�i�<br />

� Grafický región, do ktorého sa má kresli�<br />

Pomocou metódy InvokePaint mô�eme relatívne ¾ahko vyvola� udalos� Paint formulára.<br />

Keï bude udalos� Paint generovaná, bude aktivovaný jej spracovate¾ (Form1_Paint), èo z<strong>na</strong>−<br />

mená, �e ak chceme zabezpeèi� prekreslenie plochy formulára, musíme do tela tohto spra−<br />

covate¾a umiestni� potrebný programový kód. To docielime takto:<br />

Private Sub Form1_Paint(ByVal sender As Object, _<br />

ByVal e As System.Windows.Forms.PaintEventArgs) _<br />

Handles MyBase.Paint<br />

If e.Graphics Is GrafickýObjekt Then<br />

Call MenuItem1_Click(Nothing, Nothing)<br />

End If<br />

End Sub<br />

Ak je vo vlastnosti Graphics inštancie triedy Paint−<br />

EventArgs ulo�ený odkaz <strong>na</strong> náš grafický objekt, prog−<br />

ram aktivuje spracovate¾a udalosti MenuItem1_Click,<br />

ktorý zabezpeèí prekreslenie grafického obsahu plochy<br />

aktuálnej inštancie triedy Form1.<br />

11. Spustite aplikáciu, klepnite <strong>na</strong> plochu formulára<br />

pravým tlaèidlom myši a z kontextovej ponuky<br />

vyberte príkaz Kresli� grafiku. Podoba plochy<br />

formulára by mala vyzera� ako uká�ka <strong>na</strong> obr. 2.<br />

12. Minimalizujte okno formulára alebo ho prekryte<br />

oknom inej poèítaèovej aplikácie. Ak opätovne<br />

zobrazíte formulár, uvidíte, �e jeho grafický obsah,<br />

prípadne èas� tohto obsahu je vymazaná.<br />

13. Klepnite <strong>na</strong> plochu formulára pravým tlaèidlom myši a zvo¾te polo�ku Prekresli�<br />

grafiku. Plocha formulára sa prekreslí a vy uvidíte „stratený“ grafický obsah.<br />

Tip: Ak budete chcie�, aby sa grafika <strong>na</strong> ploche formulára objavovala stále, premiestnite vše−<br />

tok potrebný programový kód, ktorý realizuje kreslenie geometrických obrazcov, do spraco−<br />

vate¾a udalosti Form1_Paint. Ak si ne�eláte robi� presun kódu, mô�ete upravi� podobu<br />

súèasného spracovate¾a udalosti Form1_Paint takto:<br />

Private Sub Form1_Paint(ByVal sender As Object, _<br />

ByVal e As System.Windows.Forms.PaintEventArgs) _<br />

Handles MyBase.Paint<br />

Call MenuItem1_Click(Nothing, Nothing)<br />

End Sub<br />

Ak bude vyvolaná udalos� Paint, dôjde k aktivácii procedúry Sub s názvom MenuItem1_<br />

Click. Keï�e táto procedúra obsahuje „kresliaci“ zdrojový kód, bude plocha formulára správ−<br />

ne a riadne prekreslená.<br />

Experiment è. 5: Deklarácia riadiacej premennej vnútri cyklu For...Next a For Each...Next<br />

Vedomostná nároènos�: 2/3<br />

Èasová nároènos�: 20 min.<br />

Ak pracujete vo vývojovom prostredí programovacieho jazyka Visual Basic .NET 2003,<br />

mám pre vás dobrú správu. Riadiace premenné cyklov For...Next a For Each...Next mô�ete<br />

v tejto verzii programovacieho jazyka deklarova� vnútri týchto cyklov pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich ge−<br />

nerických vzorov:<br />

Cyklus For...Next:<br />

For NázovPremennej [As DátovýTyp] = 1 To N [Step Krok]<br />

[...Príkaz1]<br />

[...Príkaz2]<br />

[...PríkazN]<br />

Next [NázovPremennej]<br />

Cyklus For Each...Next:<br />

For Each NázovPremennej [As DátovýTyp] In Skupi<strong>na</strong><br />

[...Príkaz1]<br />

[...Príkaz2]<br />

[...PríkazN]<br />

Next [NázovPremennej]<br />

Obr. 2 Grafický obsah<br />

formulára<br />

Ak je riadiaca premenná deklarovaná v rámci cyklu, jej oborom je práve tento cyklus.<br />

Ak sa rozhodnete deklarova� riadiacu premennú vnútri cyklu, nesmiete premennú s rov−<br />

<strong>na</strong>kým názvom deklarova� mimo tohto cyklu. Ako pou�i� cyklus For...Next s explicitne<br />

deklarovanou riadiacou premennou, to si predvedieme <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcej programovej<br />

uká�ke. Pomocou cyklu budeme v titulkovom pruhu formulára zobrazova� hodnotu<br />

deklarovanej premennej z intervalu . Riadiaca premenná bude v prvom kroku<br />

inicializovaná <strong>na</strong> hodnotu 100 a pri ka�dej iterácii bude hodnota tejto premennej dekre−<br />

mentovaná o jednotku. Hodnota riadiacej premennej bude zni�ovaná dovtedy, kým jej<br />

hodnota nedosiahne nulu. Aby ste mali mo�nos� postrehnú� proces dekrementácie hod−<br />

noty riadiacej premennej, aplikáciu pri ka�dom prechode cyklom uspíme <strong>na</strong> 50 milise−<br />

kúnd. Aplikaèná logika však bude pamäta� aj <strong>na</strong> situáciu, keï budete chcie� ukonèi� cyk−<br />

lus v jeho priebehu. Ak teda aktivujete kláves ESCAPE, cyklus bude terminovaný a v titul−<br />

kovom pruhu formulára sa objaví správa s textom „Cyklus bol ukonèený.“ Postupujte<br />

pod¾a uvedeného algoritmu:<br />

1. Vytvorte štandardnú aplikáciu pre Windows (Windows Application).<br />

2. Na formulár pridajte jedno tlaèidlo (inštanciu ovládacieho prvku Button).<br />

3. Vlastnos� KeyPreview formulára <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> pravdivostnú hodnotu True. Týmto<br />

spôsobom urèíte, �e formulár bude registrova� aktiváciu klávesov.

4. Stlaète kláves F7, èím zobrazíte okno editora <strong>na</strong> zápis programového kódu. V tele triedy<br />

Form1 deklarujte hodnotovú premennú KlávesESC typu Boolean:<br />

Dim KlávesESC As Boolean<br />

Túto premennú budeme pou�íva� pri rozhodovaní, èi bol aktivovaný kláves ESCAPE, alebo<br />

nie. Ak pou�ívate¾ stlaèí tento kláves, do premennej KlávesESC bude ulo�ená hodnota True.<br />

Túto skutoènos� <strong>na</strong>programujeme pomocou spracovate¾a udalosti Form1_KeyDown, do kto−<br />

rého vlo�íme tento fragment programového kódu:<br />

Private Sub Form1_KeyDown(ByVal sender As Object, _<br />

ByVal e As System.Windows.Forms.KeyEventArgs) _<br />

Handles MyBase.KeyDown<br />

If e.KeyCode = Keys.Escape Then<br />

KlávesESC = True<br />

End If<br />

End Sub<br />

Ak je hodnota vlastnosti KeyCode inštancie triedy KeyEventArgs rovná konštante Escape<br />

enumerácie Keys, z<strong>na</strong>mená to, �e bol aktivovaný kláves ESCAPE. V tomto prípade <strong>na</strong>stavíme<br />

premennú KlávesESC <strong>na</strong> hodnotu True.<br />

Zdrojový kód cyklu zapíšeme do tela spracovate¾a udalosti Click tlaèidla (Button1):<br />

Private Sub Button1_Click(ByVal sender As System.Object, _<br />

ByVal e As System.EventArgs) Handles Button1.Click<br />

For a As Short = 100 To 0 Step −1<br />

If KlávesESC Then<br />

Me.Text = "Cyklus bol ukonèený."<br />

KlávesESC = False<br />

Exit Sub<br />

End If<br />

Me.Text = CStr(a)<br />

Application.DoEvents()<br />

Threading.Thread.Sleep(50)<br />

Next a<br />

End Sub<br />

Všimnite si predovšetkým deklaráciu riadiacej premennej a v tele cyklu For...Next.<br />

Hodnota premennej a je dekrementovaná o hodnotu 1 pri ka�dom prechode cyklom. Pokia¾<br />

však poèas práce cyklu dôjde k aktivácii klávesu ESCAPE, do premennej KlávesESC bude<br />

ulo�ená hodnota True, èo spôsobí realizáciu rozhodovacieho príkazu If...Then. V rámci tohto<br />

príkazu sú uskutoènené tri úkony:<br />

� V titulkovom pruhu formulára sa objaví text „Cyklus bol ukonèený“.<br />

� Hodnota premennej KlávesESC je invertovaná. Premenná teda u� neobsahuje hodnotu<br />

True, ale False.<br />

� Pomocou príkazu Exit Sub dochádza k ukonèeniu vykonávania programového kódu<br />

spracovate¾a udalosti Button1_Click.<br />

PHP5 ide do finále<br />

3. èas�� : Statické premenné a funkcie triedy<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

príklady<br />

V predošlých èlánkoch sme predstavili spôsob odovzdávania objektov v argumentoch<br />

funkcií a ochranu prístupu k premenným a funkciám triedy, ktoré v rámci rozšírenia objek−<br />

tovo orientovaného prístupu ponúka PHP vo svojej piatej verzii. V tomto èlánku budeme<br />

pokraèova� v „skúmaní“ nových èàt PHP5. Pozrieme sa <strong>na</strong> statické premenné a funkcie<br />

triedy. Najskôr však predstavíme špeciálne funkcie triedy. Pripomeòme, �e overovanie<br />

mo�ností nového „péhapéèka“ robíme s verziou PHP5.0.0RC2 (Release Candidate) vo ver−<br />

zii Windows s webovým serverom MS IIS 5.1. Táto verzia PHP bola <strong>na</strong> adrese http://s<strong>na</strong>ps.<br />

php.net dostupná v druhej polovici marca 2004.<br />

ŠPECIÁLNE FUNKCIE TRIEDY. Funkcie __construct, __call, __get, __set a__destruct<br />

vyjadrujú �ivotný cyklus objektov danej triedy (<strong>na</strong> zaèiatku mien funkcií sú dva podèiarkovníky).<br />

Funkcia __construct sa uplatòuje pri vzniku nového objektu. Pri volaní neexistujúcej metódy<br />

triedy sa dostáva k slovu funkcia __call. Získanie, resp. <strong>na</strong>stavenie hodnoty neexistujúcej èlen−<br />

skej premennej je sprevádzané funkciou __get, resp. __set. Pri zániku objektu sa dostáva k<br />

slovu funkcia __destruct. Pou�itie týchto funkcií ukazuje príklad vo výpise 1.<br />

Trieda CA má definované všetky spomenuté špeciálne funkcie. Okrem nich má èlenskú<br />

premennú $p a funkciu F. Tie sme definovali, aby bolo mo�né porov<strong>na</strong>� pou�itie existu−<br />

júcich a neexistujúcich premenných a funkcií triedy. Všetky funkcie <strong>na</strong>šej triedy obsahujú<br />

iba informaèné výpisy. Umo�ní nám to sledova�, kedy sú tieto funkcie volané.<br />

Výsledok získaný vyvolaním uvedeného skriptu zachytáva obr. 1. V ¾avej èasti je poh¾ad<br />

<strong>na</strong> výslednú stránku vo webovom prehliadaèi a v pravej èasti je jej kód HTML.<br />

Posúdenie zdrojového kódu skriptu a získaného výsledku so zameraním <strong>na</strong> zistenie<br />

uplatnenia špeciálnych funkcií je v tab. 1.<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

Ak nie je kláves ESCAPE stlaèený, cyklus prebehne a� do konca, prièom v rámci ka�dej<br />

iterácie je v titulkovom pruhu zobrazená konvertovaná hodnota premennej a (do podoby<br />

textového re�azca) a hlavné vlákno aplikácie je znehybnené <strong>na</strong> 50 milisekúnd. Aby mohla apli−<br />

kácia odpoveda� i <strong>na</strong> správy zaslané systémom Windows, je aktivovaná metóda DoEvents trie−<br />

dy Application.<br />

Povedzme, �e budeme chcie� zmeni� farbu pozadia a textu všetkých inštancií ovládacieho<br />

prvku Button <strong>na</strong> formulári. Pritom však budeme po�adova�, aby sa ka�dá inštancia „zafar−<br />

bila“ v priebehu jednej sekundy. Keï bude upravená farebnos� všetkých tlaèidiel, zaèneme<br />

inverzný proces, pomocou ktorého uvedieme všetky uskutoènené zmeny do pôvodného<br />

stavu. Túto problémovú situáciu rieši <strong>na</strong>sledujúci výpis zdrojového kódu:<br />

Me.Text = "Programová uká�ka sa zaèí<strong>na</strong>..."<br />

Threading.Thread.Sleep(1000)<br />

For x As Byte = 1 To 5<br />

Dim Tlaèidlo As New Button<br />

With Tlaèidlo<br />

.Size = New Size(80, 30)<br />

.Location = New Point(10, 35 * x)<br />

.Text = "Tlaèidlo è. " & x<br />

End With<br />

Me.Controls.Add(Tlaèidlo)<br />

Next<br />

Me.Text = "Mením farby tlaèidiel..."<br />

For Each c As Control In Me.Controls<br />

c.BackColor = Color.Red : c.ForeColor = Color.White<br />

Application.DoEvents()<br />

Threading.Thread.Sleep(1000)<br />

Next<br />

Me.Text = "Farby tlaèidiel uvádzam do pôvodného stavu..."<br />

Threading.Thread.Sleep(500)<br />

For Each c As Control In Me.Controls<br />

c.BackColor = SystemColors.Control<br />

c.ForeColor = SystemColors.ControlText<br />

Application.DoEvents()<br />

Threading.Thread.Sleep(1000)<br />

Next<br />

Me.Text = "Programová uká�ka sa skonèila."<br />

Verím, �e štruktúra programového kódu je pre vás ¾ahko èitate¾ná a zrozumite¾ná. Chcem<br />

však poukáza� <strong>na</strong> skutoènos�, �e v oboch cykloch For Each...Next sa pou�íva riadiaca pre−<br />

menná s rov<strong>na</strong>kým názvom (ide o premennú c). Keï�e sme si povedali, �e oborom riadiacej<br />

premennej deklarovanej vnútri cyklu je samotný cyklus, Visual Basic .NET nám dovo¾uje po−<br />

u�i� premennú s rov<strong>na</strong>kým názvom a dátovým typom v rozlièných cykloch For Each...Next.<br />

Ján Hanák<br />

Špeciálne funkcie v trie−<br />

de nemusia by� implemen−<br />

tované. Ako konštruktor<br />

mo�no definova� funkciu,<br />

ktorej meno je zhodné s me−<br />

nom triedy (v <strong>na</strong>šom príkla−<br />

de by to bola funkcia CA),<br />

ale PHP5 sa uspokojí aj bez<br />

Obr. 1 Prejav špeciálnych funkcií<br />

nej. Ostatné funkcie tie� nie<br />

sú povinné. Ich definíciou<br />

však mô�eme urobi� poriadok pri zániku objektu, resp. zachyti� volanie nedefinovaných<br />

funkcií èi ošetri� prístup k nedeklarovaným premenným. Meno volanej neexistujúcej funk−<br />

cie triedy funkcia __call preberá v hodnote svojho argumentu. Podobne funkcia __get<br />

získa meno neexistujúcej èlenskej premennej a funkcia __set <strong>na</strong>vyše aj <strong>na</strong>stavovanú hod−<br />

notu. V týchto funkciách je preto mo�né urobi� ich kontrolu a prija� opatrenia <strong>na</strong> riešenie<br />

problémov. Mô�e to by� u�itoèný pomocník pri ladení skriptov.<br />

Tab. 1: Uplatnenie špeciálnych funkcií<br />

Riadok Opis Volanie<br />

39 Vytvorenie nového objektu _construct<br />

40 Volanie existujúcej funkcie<br />

41 Volanie neexistujúcej funkcie _call<br />

42 Èítanie existujúcej èlenskej premennej<br />

43 Èítanie neexistujúcej èlenskej premennej _get<br />

44 Zápis do existujúcej èlenskej premennej<br />

54 Zápis do neexistujúcej èlenskej premennej _set<br />

49 Koniec skriptu _destruct<br />

7/2004 PC REVUE 133

P R O G R A M U J E M E<br />

Výpis. 1: Overenie špeciálnych funkcií triedy<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

37<br />

38<br />

39<br />

40<br />

41<br />

42<br />

43<br />

44<br />

45<br />

46<br />

47<br />

48<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e funkcia __destruct sa dostala k slovu a� <strong>na</strong> úplnom konci skriptu.<br />

Dôsledkom toho je text vypísaný v tejto funkcii a� za koncovou z<strong>na</strong>èkou html (pozri pravú<br />

èas� obr. 1). Je zrejmé, �e výsledný kód HTML je zobrazený iba vïaka „tolerantnosti“ webo−<br />

vého prehliadaèa, ktorý je skonštruovaný tak, aby „vyriešil“ èo <strong>na</strong>jviac chýb v kóde stránky.<br />

Získaný výsledok nás oprávòuje konštatova�:<br />

� Pri vzniku objektu triedy je volaná funkcia __construct, resp. funkcia s menom<br />

triedy.<br />

� Funkcia __call sa uplatní pri volaní neexistujúcej funkcie triedy.<br />

� Funkcie __get a __set sú volané pri získavaní, resp. <strong>na</strong>stavovaní hodnôt<br />

neexistujúcich èlenských premenných triedy.<br />

� Funkcia __destruct je volaná pri zániku objektu, èo mô�e by� a� <strong>na</strong> úplnom<br />

konci skriptu.<br />

Obr. 2a Výsledok pou�itia<br />

neexistujúcej premennej<br />

134 PC REVUE 7/2004<br />

POKUSY S NEDEFINOVANOU PRE−<br />

MENNOU TRIEDY. Ne� sa dostaneme k sta−<br />

tickým èlenským premenným, urobme zopár<br />

pokusov. Ich cie¾om je ukáza� úèinnos� funkcie<br />

__set, ktorú pou�ijeme aj pri skúmaní static−<br />

kých premenných. Pozrime sa <strong>na</strong> príklad vo<br />

výpise 2a.<br />

Trieda CA má privátnu èlenskú premennú<br />

$x, ktorá slú�i <strong>na</strong> zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie hodnoty odo−<br />

vzdanej pri vytvorení objektu. V konštruktore je<br />

prevzatá hodnota z argumentu a urobený informaèný výpis. Sú vytvorené dva objekty<br />

tejto triedy. Ka�dý z nich je pou�itý <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie neexistujúcej premennej $p a následne<br />

je táto hodnota vypísaná.<br />

Uvedený skript vedie k výsledku, ktorý je <strong>na</strong> obr. 2a.<br />

Vidíme, �e pou�itie neexistujúcej premennej je bez problémov – PHP vytvorí premen−<br />

nú pre ka�dý objekt, umo�ní ju <strong>na</strong>stavi� aj èíta�.<br />

Doplòme do nášho pokusného skriptu funkciu __set, ako je to vo výpise 2b, riadky<br />

13 a� 17.<br />

Výpis 2a: Pou�itie neexistujúcej èlenskej premennej<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Výpis 2b: Pou�itie neexistujúcej èlenskej premennej a funkcie __set<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Takto upraveným skriptom získame výsledok, ktorý je zachytený <strong>na</strong> obr. 2b. Vidíme,<br />

�e pri <strong>na</strong>stavení nedefinovanej èlenskej premennej triedy je volaná funkcia __set. V nej<br />

však nebola priradená hodnota premennej $p. To má za následok výpis oz<strong>na</strong>mu (notice)<br />

pri pou�ití tejto premennej v riadkoch 26 a 27 kódu.<br />

Doplòme do riadka 16 vo výpise 2b <strong>na</strong>stavenie po�adovanej premennej príkazom:<br />

$this−>$meno = $hodnota;<br />

Takto upraveným skriptom získame výsledok,<br />

ktorý je <strong>na</strong> obr. 2c. V porov<strong>na</strong>ní s príkladom 2a<br />

máme <strong>na</strong>vyše informáciu o tom, �e <strong>na</strong>stavujeme<br />

neexistujúcu premennú.<br />

STATICKÉ PREMENNÉ TRIEDY. Rozšír−<br />

me predošlý príklad o deklaráciu verejnej static−<br />

kej premennej $p – pozri riadok 8 vo výpise 3.<br />

V riadkoch 26 a 30 je <strong>na</strong>vyše prístup k tejto pre−<br />

mennej s uvedením me<strong>na</strong> triedy.<br />

Uvedený skript vedie k výsledku, ktorý je <strong>na</strong><br />

obr. 3. Potvrdzuje, �e statická premenná triedy<br />

nie je prístupná prostredníctvom objektov tejto<br />

Obr. 2b<br />

Výsledok pou�itia neexistujúcej<br />

premennej a funkcie __set

Výpis 3: Overenie pou�itia statickej premennej triedy<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

triedy. Vidie� to pod¾a toho, �e sme získali podobný výsledok ako v predošlých pokusoch<br />

s neexistujúcou premennou. Oèakávanie, �e by statická èlenská premenná mala by� prí−<br />

stupná aj prostredníctvom objektov, vychádza zo skúseností z programovacích jazykov<br />

C++ a C#. V PHP je to i<strong>na</strong>k zrejme preto, lebo v òom je iný základ <strong>na</strong> prístup k premen−<br />

ným objektov. Ten má svoj prvopoèiatok ešte v PHP3, kde objekty boli zavedené pre<br />

mo�nos� práce s asociatívnymi po¾ami. V takých objektoch mo�no pou�i� premennú bez<br />

toho, aby tá bola deklarovaná. To je vlastne základné pravidlo práce s premennými v PHP.<br />

Statické premenné v PHP boli zavedené preto, aby sa k nim dalo dosta� nie prostredníc−<br />

tvom objektov, ale uvedením me<strong>na</strong> triedy, ako to je v riadku 26 a 30.<br />

Opísané experimenty nás oprávòujú vyslovi� <strong>na</strong>sledujúce tvrdenia:<br />

� V objektoch tried mo�no pou�i� nedefinované èlenské premenné.<br />

� K statickým premenným triedy sa dá dosta� uvedením triedy.<br />

Výz<strong>na</strong>m statických premenných triedy je v tom, �e umo�òujú udr�iava� spoloèné hod−<br />

noty pre všetky objekty danej triedy, ba dokonca statické premenné triedy sú dostupné aj<br />

bez vytvorenia objektu. Treba však upozorni� <strong>na</strong> to, �e to platí iba v prípade, �e statická<br />

premenná má klasifikátor public. Keby <strong>na</strong>ša premenná $p vo výpise 3 (riadok 8) bola chrá−<br />

nená (protected), doèkali by sme sa chybového hlásenia:<br />

Fatal error: Cannot access protected property CA::$p in<br />

C:\!IB\Projekty\PHP\5\03\03_staticp.php on line 24<br />

Zaujímavé je to, �e v takomto prípade „zafun−<br />

govala“ ochra<strong>na</strong> a nebolo mo�né pracova� v kon−<br />

texte objektu s premennou $p. �a�ko posúdi�, èi<br />

je to zámer alebo chyba. Overujeme „ercé dvoj−<br />

ku“ a v nej mô�u by� ešte nedorobky, resp. chy−<br />

by. Nu� ale v ka�dom programe je aspoò jed<strong>na</strong><br />

chyba – to hlása jeden z Murphyho zákonov...<br />

STATICKÉ FUNKCIE TRIEDY. Na posúde−<br />

Obr. 2c<br />

nie pou�itia statických funkcií triedy rozšírme<br />

Vo funkcii __set je neexistujúca skript z výpisu 3 o dve funkcie S a F. Funkcia<br />

premenná a <strong>na</strong>stavená<br />

S nech je statická. Upravený skript je vo výpise 4.<br />

Okrem rozšírenia triedy CA sú tam zmeny aj v kó−<br />

de, ktorým triedu overujeme.<br />

Funkcie S a F sú verejné (public). Obsahujú rov<strong>na</strong>ké príkazy. Rozdiel je v tom, �e funkcia S<br />

je uvedená k¾úèovým slovom static. V príkazoch echo nechávame v týchto funkciách vypísa�<br />

obsah èlenskej premennej $x a dvojakým spôsobom pristupujeme k obsahu statickej premen−<br />

nej $p. V prvom prípade s vyu�itím k¾úèového slova self a v druhom pou�itím názvu triedy.<br />

Objekt triedy CA je vytvorený v riadku 34. Nasleduje <strong>na</strong>stavenie hodnoty statickej èlen−<br />

skej premennej triedy. Potom sú volané metódy S a F prostredníctvom objektu $A, ako aj<br />

s uvedením me<strong>na</strong> triedy.<br />

Uvedený skript nám ve¾a radosti neurobí. Narazíme <strong>na</strong> „osudnú“ chybu – pozri obr. 4.<br />

Problém je v riadku 21. Vedie nás to k záveru:<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

� V statickej funkcii nemo�no pou�íva� „nestatic−<br />

ké“ èlenské premenné triedy.<br />

V <strong>na</strong>šom príklade je riešenie uvedeného problému<br />

jednoduché. Dajme riadok 21 do komentára. Skript<br />

zaène uspokojivo fungova�, ale v jeho závere sa obja−<br />

ví chybové hlásenie:<br />

Fatal error: Using $this when not in object context<br />

in C:\!IB\Projekty\PHP\5\03\04_staticfB.php on line 28<br />

Získaný výsledok nás oprávòuje konštatova�:<br />

� Prístup k statickej funkcii triedy je mo�ný pro−<br />

stredníctvom objektu aj uvedením<br />

me<strong>na</strong> triedy.<br />

Pre vyriešenie problému z riadku 28 vzniknutého pri<br />

volaní funkcie F z riadku 42. Ponúkajú sa dve výcho−<br />

diská:<br />

1. Podobne ako vo funkcii S aj vo funkcii F sa zriek−<br />

nu� pou�itia èlenskej premennej<br />

triedy (riadok 28 da� do komentára).<br />

2. Zrieknu� sa volania nestatickej èlenskej funkcie s<br />

uvedením me<strong>na</strong> triedy<br />

(do komentára da� riadok 42).<br />

Prvý prípad vedie síce k odstráneniu chybového hlásenia, ale nie je riešením problému.<br />

Zrieknutie sa pou�itia èlenských premenných vo funkcii triedy <strong>na</strong>búra vlastnú podstatu<br />

objektovo orientovaného programovania. Pou�ijeme preto druhé z <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èených výcho−<br />

dísk a mô�eme konštatova�:<br />

� Neodporúèa sa vola� nestatickú èlenskú funkciu uvedením me<strong>na</strong> triedy.<br />

Na doplnenie mozaiky o statických funkciách triedy treba vyskúša�, ako je to s nimi v od−<br />

vodených triedach. Ale o tom a� v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku.<br />

Imrich Buranský<br />

Výpis 4: Overenie pou�itia statickej funkcie triedy<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

20<br />

21<br />

22<br />

23<br />

24<br />

25<br />

26<br />

27<br />

28<br />

29<br />

30<br />

31<br />

32<br />

33<br />

34<br />

35<br />

36<br />

37<br />

38<br />

39<br />

40<br />

41<br />

42<br />

43<br />

44<br />

45<br />

46<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Obr. 3<br />

Pou�itie statickej premennej<br />

triedy<br />

Obr. 4<br />

Chyba pri prístupe k èlenskej<br />

premennej v statickej funkcii<br />

7/2004 PC REVUE 135

P R O G R A M U J E M E<br />

Programujeme v jazyku C#<br />

22. èas��<br />

V predošlej èasti sme sa zaèali venova� tematikám vstupno−výstupných operácií a súbo−<br />

rového systému a tým sa budeme venova� aj <strong>na</strong>ïalej. Minule sme sa však viac venovali<br />

adresárom a operáciám s nimi, tentoraz prídu teda <strong>na</strong> rad súbory. Na úvod len poz<strong>na</strong>−<br />

menám, �e sa stále budeme pohybova� v priestore názvov System.IO.<br />

TRIEDA FILE. V triede File nájdete metódy potrebné <strong>na</strong> prácu so súbormi. Táto trie−<br />

da je koncepène postavená podobne ako trieda Directory, o ktorej ste sa mali mo�nos�<br />

doèíta� v predchádzajúcej èasti tohto seriálu. Základnou èrtou je fakt, �e všetky metódy<br />

tejto triedy sú statické, tak�e opä� nebudete vytvára� inštancie tejto triedy. Metódy tejto<br />

triedy zasa mô�eme rozdeli� do dvoch skupín, a to metódy <strong>na</strong> operácie so súbormi a<br />

metódy <strong>na</strong> získavanie informácií o súboroch.<br />

Metódy <strong>na</strong> získavanie informácií o súboroch majú rov<strong>na</strong>ké mená a funkcie ako metó−<br />

dy <strong>na</strong> získavanie informácií o adresároch v triede Directory. Ide o tieto metódy (všetky pre−<br />

berajú ako prvý parameter re�azec obsahujúci cestu k súboru, prièom tá mô�e by� abso−<br />

lút<strong>na</strong> alebo relatív<strong>na</strong> – pozri predošlú èas�; pokia¾ nie je uvedené i<strong>na</strong>k, predstavuje tento<br />

parameter jediný parameter metódy):<br />

Exists() – metóda vráti logickú hodnotu true v prípade, �e súbor existuje, i<strong>na</strong>k vráti false,<br />

GetCreationTime() – vráti inštanciu štruktúry DateTime obsahujúcu informáciu o dátu−<br />

me vytvorenia súboru,<br />

GetLastAccessTime() – vráti informáciu o dátume posledného prístupu (èítania alebo<br />

zápisu) k súboru v podobe inštancie štruktúry DateTime,<br />

GetLastWriteTime() – vráti informáciu o dátume posledného zápisu do súboru ako in−<br />

štanciu štruktúry DateTime,<br />

SetCreationTime() – <strong>na</strong>staví èas vytvorenia súboru <strong>na</strong> novú hodnotu, ktorú metóde<br />

odovzdáte ako inštanciu štruktúry DateTime ako druhý parameter (prvým je cesta k<br />

súboru),<br />

SetLastAccesTime() – <strong>na</strong>staví èas posledného prístupu k súboru, ktorý musíte metóde<br />

odovzda� ako druhý parameter v podobne inštancie štruktúry DateTime,<br />

SetLastWriteTime() – <strong>na</strong>staví èas posledného zápisu do súboru, ten je opä� odovzdaný<br />

ako druhý parameter v podobe inštancie štruktúry DateTime.<br />

Informáciou, s ktorou sme sa pri skúmaní triedy Directory nestretli, je tá, ktorá hovorí<br />

o atribútoch súboru. Trieda File poskytuje metódu GetAttributes(), ktorá vráti inštanciu<br />

výpoètového typu FileAttributes, ktorá v sebe nesie informácie o atribútoch súboru. Tento<br />

typ má príz<strong>na</strong>k umo�òujúci výber viacerých hodnôt výpoètového typu prostredníctvom<br />

ich bitovej reprezentácie. Keï�e týmto súborom mô�e by� vo všeobecnosti akýko¾vek<br />

súbor (teda <strong>na</strong>pr. aj adresár), obsahuje dos� ve¾ký poèet mo�ných hodnôt – príz<strong>na</strong>kov<br />

(flags), ktoré mô�e <strong>na</strong>dobúda�, resp. mô�e <strong>na</strong>dobúda� kombináciu z nich. Ich zoz<strong>na</strong>m<br />

nájdete v dokumentácii, a keï�e ich mo�no vidie� aj v <strong>na</strong>sledujúcom príklade, nebudem<br />

ich vymenováva� osobitne (ide o atribúty informujúce, èi je súbor len <strong>na</strong> èítanie, èi je archív−<br />

ny a podobne). Prvý príklad teda ukazuje pou�itie metódy GetAttributes() triedy File, kto−<br />

rá ako parameter vy�aduje re�azec obsahujúci cestu špecifikujúcu súbor:<br />

using System;<br />

using System.IO;<br />

class GetAttributesExample {<br />

public static void Main(String[] args) {<br />

if (args.GetLength(0) < 1) {<br />

Console.WriteLine("Zadajte parameter.");<br />

Environment.Exit(1);<br />

}<br />

String fileName = args[0];<br />

if (!File.Exists(fileName)) {<br />

Console.WriteLine("Zadaný súbor neexistuje.");<br />

Environment.Exit(1);<br />

}<br />

Console.WriteLine("Informácie o súbore " + fileName);<br />

FileAttributes attr = File.GetAttributes(fileName);<br />

Console.WriteLine(attr);<br />

}<br />

}<br />

Tento príklad demonštruje pou�itie metódy GetAttributes() <strong>na</strong> získanie a vypísanie<br />

informácií o atribútoch zadaného súboru. Meno súboru sa zadáva prostredníctvom prí−<br />

kazového riadka ako argument programu, teda po skompilovaní mô�ete zada� <strong>na</strong>príklad:<br />

example1.exe .<br />

example1.exe example1.exe<br />

example1.exe example1.cs<br />

example1.exe sub<br />

atï.<br />

Program po spustení <strong>na</strong>jprv zistí, èi bol zadaný nejaký argument, pokia¾ nie, vypíše chy−<br />

bové hlásenie a skonèí sa. Takisto si poèí<strong>na</strong> v prípade, ak zistí, �e zadaný súbor neexistu−<br />

136 PC REVUE 7/2004<br />

je. Pokia¾ existuje, zistí jeho atribúty a vypíše ich. O správny výpis sa u� stará metóda<br />

WriteLine(), ktorá existuje v pre�a�enej verzii pre výpoètové typy, preto výpis informácií o<br />

súboroch mô�e vyzera� asi takto:<br />

J:\pcrevue\csharp>example1.exe tmp.doc<br />

Informácie o súbore tmp.doc<br />

Hidden, Archive<br />

Samozrejme, výpis závisí od toho, aký súbor (prípadne adresár) programu „podstrèíte“.<br />

Ïalším typom metód, ktorými sa budeme zaobera�, budú metódy <strong>na</strong> operácie so súbormi.<br />

Prvou bude metóda Copy(), ktorá má za úlohu kopírovanie súboru. Keï�e opä� ide o<br />

statickú metódu, musíte špecifikova� tejto metóde zdrojový aj cie¾ový súbor prostredníc−<br />

tvom parametrov. Prvým parametrom špecifikujete zdrojový súbor (súbor, ktorý má by�<br />

kopírovaný) a druhým cie¾ový súbor, teda umiestnenie a názov súboru po skopírovaní<br />

(tak�e skopírovaný súbor nemusí ma� rov<strong>na</strong>ký názov ako pôvodný). O zadávaní mien a<br />

ciest súborov opä� platí, �e súbor mô�e by� špecifikovaný absolútnou cestou alebo rela−<br />

tívnou cestou (v tom prípade sa bude chápa� ako relatív<strong>na</strong> k aktuálnemu adresáru). Pri<br />

kopírovaní mô�e <strong>na</strong>sta� nieko¾ko druhov chýb. V prípade, �e niektorý z parametrov špe−<br />

cifikujete ako prázdny re�azec, bude vyvolaná výnimka ArgumentException. Rov<strong>na</strong>ká<br />

výnimka bude vyvolaná vtedy, ak sa pokúsite metódou Copy() skopírova� adresár (teda ak<br />

zdrojová cesta špecifikuje adresár, a nie súbor). V prípade, �e nemáte dostatoèné práva<br />

<strong>na</strong> skopírovanie súboru, je vyvolaná výnimka SecurityException. Pokia¾ zdrojový súbor<br />

neexistuje, je vyvolaná výnimka FileNotFoundException. No a <strong>na</strong>koniec sa ešte mô�e sta�,<br />

�e cie¾ový súbor u� existuje. V tomto prípade je vyvolaná výnimka IOException. Tomuto sa<br />

však dá zabráni� pou�itím pre�a�enej verzie metódy Copy(), ktorá preberá ešte tretí para−<br />

meter – logickú hodnotu typu bool. Zadaním hodnoty true ako tohto tretieho parametra<br />

zabezpeèíte, �e cie¾ový súbor bude v prípade jeho existencie prepísaný. Zadaním hodno−<br />

ty false dosiahnete rov<strong>na</strong>ké fungovanie, aké má verzia tejto metódy bez tohto posledného<br />

parametra.<br />

Na mazanie súborov slú�i metóda Delete(). Ako jediný parameter preberá meno súbo−<br />

ru, resp. cestu špecifikujúcu súbor, ktorý má by� zmazaný. Opä� platí, �e súbor mô�e by�<br />

špecifikovaný absolútnou alebo relatívnou cestou, prièom relatív<strong>na</strong> cesta je interpretova−<br />

ná ako relatív<strong>na</strong> k aktuálnemu pracovnému adresáru. Pri zmazávaní opä� mô�e <strong>na</strong>sta�<br />

nieko¾ko druhov chýb – meno re�azca v argumente je prázdny re�azec (vyvolaná výnimka<br />

ArgumentException), zadaná cesta špecifikuje adresár, a nie súbor (U<strong>na</strong>uthorizedAccess−<br />

Exception), prípadne nemáte dostatoèné práva <strong>na</strong> zmazanie súboru (SecurityException).<br />

Ak súbor, ktorý sa pokúšate zmaza�, neexistuje, nie je vyvolaná �iad<strong>na</strong> výnimka (<strong>na</strong> roz−<br />

diel od metódy Copy()).<br />

Na presun súborov poskytuje trieda File metódu Move(). Jej spôsob pou�itia je podob−<br />

ný pou�itiu metódy Copy() s tým rozdielom, �e zdrojový súbor po presunutí prestane exis−<br />

tova�. Ako parametre jej teda odovzdáte zdrojový a cie¾ový súbor, opä� špecifikované<br />

absolútnymi alebo relatívnymi cestami. Pri presúvaní mô�e zasa <strong>na</strong>sta� niektorá z chýb –<br />

zdrojový alebo cie¾ový súbor je zadaný ako prázdny re�azec (ArgumentException), zdrojo−<br />

vý súbor neexistuje (FileNotFoundException), nemáte dostatoèné práva <strong>na</strong> presun súboru<br />

(SecurityException) alebo cie¾ový súbor je len <strong>na</strong> èítanie (IOException). V prípade, �e cie¾o−<br />

vý súbor je identický so zdrojovým, nie je vyvolaná �iad<strong>na</strong> výnimka.<br />

Príklad pou�itia metód <strong>na</strong> operácie so súbormi (skopírovanie, presunutie a zmazanie<br />

súboru zadaného parametrom):<br />

using System;<br />

using System.IO;<br />

class FileExample {<br />

public static void Main(String[] args) {<br />

if (args.GetLength(0) < 1) {<br />

Console.WriteLine("Zadajte parameter.");<br />

Environment.Exit(1);<br />

}<br />

String fileName = args[0];<br />

if (!File.Exists(fileName)) {<br />

Console.WriteLine("Zadaný súbor neexistuje.");<br />

Environment.Exit(1);<br />

}<br />

Console.WriteLine("Zálohujem súbor " + fileName);<br />

File.Copy(fileName, fileName + ".bak");<br />

Console.WriteLine("Presúvam zálo�ný súbor " + fileName + ".bak");<br />

File.Move(fileName + ".bak", "\\" + fileName + ".bak");<br />

Console.WriteLine("Ma�em zálo�ný súbor \\" + fileName + ".bak");<br />

File.Delete("\\" + fileName + ".bak");<br />

}<br />

}<br />

ZÁVER. V tejto èasti sme si prebrali ïalšiu triedu z priestoru názvov System.IO, a to trie−<br />

du File. V ïalšom pokraèovaní sa zaèneme u� venova� prúdom a uká�eme si, ako pomo−<br />

cou nich èíta� a zapisova� do súborov. Dovtedy vám prajem príjemne pre�ité horúce júlo−<br />

vé dni.<br />

Andrej Chu

PORADÒA<br />

Rubrika Poradòa je priestor <strong>na</strong> otázky èitate−<br />

¾ov a rôzne nejasnosti spojené s kúpou a po−<br />

u�ívaním poèítaèa. Zasielajte ich <strong>na</strong> adresu<br />

porad<strong>na</strong>@pcrevue.sk. Na otázky zaslané ako<br />

SMS, prípadne bez po�adovaných nále�itostí<br />

(skontrolujte si hlavne emailovú adresu, prí−<br />

padne uveïte aj alter<strong>na</strong>tívnu) nemô�eme pria−<br />

mo odpoveda�. Keï�e je slu�ba bezplatná, vy−<br />

hradzujeme si právo <strong>na</strong> niektoré otázky neod−<br />

poveda�, uverejòova� vybraté otázky a odpovede<br />

v PC REVUE a, samozrejme, obmedzenú záruku<br />

<strong>na</strong> správnos� a úplnos� odpovede.<br />

Pre èo <strong>na</strong>jpresnejšiu odpoveï uvádzajte, pro−<br />

sím, <strong>na</strong>sledujúce informácie:<br />

� kontaktné údaje: meno a e−mail<br />

� konfigurácia vášho poèítaèa: z<strong>na</strong>èka a typ<br />

hlavne MB, CPU, RAM, VGA, HDD, pou�ívaný<br />

OS a pod.; èím viac informácií uvediete, tým<br />

lepšie sa dá takto „<strong>na</strong> dia¾ku“ identifikova�<br />

problém a <strong>na</strong>vrhnú� správne riešenie<br />

� opis problému: kedy, ako a èo spôsobuje<br />

problém<br />

� termín, do ktorého mô�ete <strong>na</strong> prípadnú<br />

odpoveï poèka� (�ia¾, nie v�dy je mo�nos�<br />

odpoveda� okam�ite, ale v prípade, �e ste<br />

nedostali odpoveï e−mailom do zvyèajných<br />

5 dní, skúste sa radšej informova� opä�)<br />

� súhlas/nesúhlas s uverejnením emailového<br />

kontaktu v PC REVUE (pod¾a ohlasu <strong>na</strong>šich<br />

èitate¾ov sa v niektorých prípadoch s vami<br />

mô�e skontaktova� niektorý èitate¾ a <strong>na</strong><br />

uverejnený e−mail vám zasla� ïalšie riešenia;<br />

<strong>na</strong> druhej strane je riziko zneu�itia uverejne−<br />

ného e−mailu)<br />

PROGRAMÁTORSKÁ KLÁVESNICA<br />

DO WIN XP<br />

Q: Existuje niekde ovládaè slovenskej programátorskej klá−<br />

vesnice do Windows XP? U� som znudený stále preha−<br />

dzova� slovenskú klávesnicu len preto, aby som pou�il<br />

diakritiku. Samotná inštalácia WinXP má iba èeskú prog−<br />

ramátorskú klávesnicu, ale slovenskú by som potreboval,<br />

nie èeskú. Ïakujem za ka�dú radu. Juraj<br />

A: Pod¾a mojich informácií závisí od pou�itej verzie WinXP<br />

– teda konkrétne od jej jazykovej mutácie. Priznám sa<br />

však, �e uvedené funkcie nepou�ívam, tak�e to neviem<br />

zaruèi�. V špecializovaných SW nástrojoch <strong>na</strong> tvorbu we−<br />

bu sa však špecifické z<strong>na</strong>ky zvyknú <strong>na</strong>chádza�. Ïalšia<br />

mo�nos� je vyu�i� funkciu <strong>na</strong>hradzovania vhodne vybra−<br />

ných z<strong>na</strong>kov. Mo�né je aj pou�íva� tzv. mapu z<strong>na</strong>kov,<br />

ktorá obsahuje všetky dostupné z<strong>na</strong>ky pre konkrétne<br />

písmo, staèí ich iba vklada�. No a v <strong>na</strong>jhoršom prípade<br />

ostáva prepí<strong>na</strong>nie klávesnice (nejaká vhodná klávesová<br />

skratka ☺), prípadne pou�ívanie ALT+ zápisov.<br />

�ia¾, neviem, èi vám toto všetko pomô�e, preto�e<br />

o tzv. programátorskej klávesnici poèujem prvýkrát ☺.<br />

ZMENA ROZLÍŠENIA PRI BOOTOVANÍ<br />

Q: Prosím Vás o radu. Ako mô�em zmeni� rozlíšenie pri<br />

bootovaní poèítaèa? Zo servera <strong>www</strong>.dr−pepper.de<br />

som si stiahol nové bootscreens pre moje XP−èko a pri<br />

tom „bootovacom“ rozlíšení to nevyzerá <strong>na</strong>jlepšie. Ïa−<br />

kujem. Váš èitate¾ Karol Z. as John Mullins, Košice<br />

A: �ia¾, neviem, ktorý program ste pou�ili. Nie všetky to−<br />

ti� menia len boot loga a èasto majú aj ïalšie, pre po−<br />

u�ívate¾a u� menej príjemné funkcie.<br />

Vo vašom prípade je potrebný zásah do registrov –<br />

ale pozor, nie je zaruèené, �e to aj <strong>na</strong>ozaj pomô�e a mô−<br />

�e to dokonca spôsobi� aj problémy (závisí toti� aj od<br />

rozlíšenia pou�itého obrázka). Ak to predsa chcete risk−<br />

nú�, skúste pou�i� <strong>na</strong>sledujúce mo�nosti:<br />

V registri zmeòte v k¾úèi<br />

HKEY_CURRENT_CONFIG\System\CurrentControlSet\Con<br />

trol\VIDEO\{AACF4C2E−5E7D−4FFF−B0A9−<br />

94ECF863EE18}\0000<br />

hodnoty XResolutions a YResolutions (pozor <strong>na</strong> správne<br />

zadanie hodnoty v decimálnom tvare).<br />

Keby to nepomohlo, skúste si pozrie� ïalšie informá−<br />

cie <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong>:<br />

http://<strong>www</strong>.tweakxp.com/tweak753.aspx<br />

http://<strong>www</strong>.tweakxp.com/tweak823.aspx<br />

VÝBER VGA<br />

Q: Obraciam sa <strong>na</strong> Vás s prosbou o radu. Ide o kúpu gra−<br />

fickej karty GF FX5200 od MSI, kde píšu, �e hoci je AGP<br />

8× (èo je, myslím, pracovné <strong>na</strong>pätie 0,8 V), podporuje<br />

spätne aj AGP 4×. Ja mám dosku QDI KudoZ 7A, kde je<br />

podpora AGP 4× (teda asi 1,6 V). Otázka teda znie, èi mi<br />

táto grafika pôjde <strong>na</strong> mojej doske. Priznám sa, �e nevidím<br />

do toho celkom, èi si grafické karty vedia prispôsobi� pra−<br />

covné <strong>na</strong>pätie, alebo nie. Ak bude z Vašej strany mo�né <strong>na</strong><br />

moju otázku odpoveda�, ve¾mi mi to pomô�e. Marian.<br />

A: Áno, väèši<strong>na</strong> výrobcov sa u� pouèila a <strong>na</strong> rozdiel od<br />

èias prechodu z AGP 1.0 (1×/2× – 3,5 −3,3 V) <strong>na</strong> AGP 2.0<br />

(2×/4× −1,5 V) je teraz zachovaná aj spätná kompatibilita.<br />

Okrem iného si to však vynútila aj vyššia nároènos� VGA <strong>na</strong><br />

dodávané <strong>na</strong>pätie. Tak�e dnes je situácia <strong>na</strong>sledujúca:<br />

1. VGA oz<strong>na</strong>èované len ako AGP 3.0 (8×) a s podporou<br />

len 0,7 V – tých je menši<strong>na</strong> a zvyèajne to majú aj výraz−<br />

ne <strong>na</strong>písané, preto�e v starších MB nepracujú<br />

2. VGA oz<strong>na</strong>èované ako AGP 8×/4×/2× – dnes v preda−<br />

ji asi <strong>na</strong>jrozšírenejšie, sú úplne kompatibilné s AGP ver.<br />

2.0, èi�e mô�u pracova� aj v starších MB<br />

3. VGA oz<strong>na</strong>èované ako AGP 4×/2×, prípadne 2×/1× –<br />

sú u� staršie VGA (staré min. rok)<br />

Z toho vyplýva, �e jediné riziko je dáva� do staršej MB<br />

výrazne novú kartu VGA, prípadne <strong>na</strong>opak.<br />

Výrobcovia MB a VGA sa v podstate dohodli a „zme−<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>pájania“ je dosiahnutá štruktúrou konektorov –<br />

všimnite si ich èasti a medzery <strong>na</strong> porte AGP <strong>na</strong> MB i<br />

„koncovky“ <strong>na</strong> VGA.<br />

Tak�e pod¾a mòa by vo väèšine MB zakúpených po<br />

roku 2002 (Kudoz 7A je trochu starší) mali nové VGA bez<br />

problémov pracova�, u� druhá otázka je, èi je výkon<br />

adekvátny cene... Vaša MB by mala s GF FX5200 tie� pra−<br />

cova�, dôle�ité je, aby to <strong>na</strong>ozaj bola MB QDI KuDoZ 7A<br />

(èipová súprava KT 266) a VGA s podporou AGP 4×.<br />

Stopercentnú istotu stability a spolupráce zaruèi� nemô−<br />

�em, musel by som tie komponenty vidie�.<br />

HRA<br />

Q: Môj problém spoèíva v tomto: nikdy som sa nezaují−<br />

mal o PC hry, ale raz treba zaèa�, zahra� si nieèo skvelé a<br />

aspoò <strong>na</strong> chví¾u vypnú�. Zakúpil som si preto hru India<strong>na</strong><br />

Jones and the Emperor`s Tomb. Po <strong>na</strong>inštalovaní (samo−<br />

zrejme aj DirectX 9) mi vypísalo, �e grafika nemá „Trans−<br />

form and Lighting“. Viem, èo to je, resp. èo to z<strong>na</strong>mená,<br />

neviem však, èi táto funkcia alebo technológia je èisto<br />

hardvérového charakteru, alebo sa to dá doplni� pomo−<br />

cou update softvéru ku karte. Alebo by pomohol upda−<br />

te BIOS−u? To by som radšej neskúšal. Moja doska je<br />

Intel D845GLVA s integrovanou grafikou Intel 82845G.<br />

Na <strong>stránkach</strong> Intelu som pátral po informáciách o T&L,<br />

ale bezvýsledne som sa toèil stále dookola a nezmúdrel<br />

som z toho. Mô�ete mi poradi�, akú grafickú kartu si<br />

mám zakúpi�, ktorá by podporovala T&L, prípadne ako<br />

sa to dá obís� (ak sa to vôbec dá)? Keï�e táto doska<br />

nemá port AGP, mô�em ráta� len s kartou PCI (+TV Out).<br />

Pre istotu uvediem celú zostavu: procesor Intel Celeron<br />

1,7 GHz, RAM 512 MB, ostatné veci sú <strong>na</strong> tej neš�astnej<br />

doske. Marian<br />

A: �ia¾, ako ste si u� urèite zistili, vaša VGA (resp. èip <strong>na</strong> MB)<br />

hardvérové T&L nepodporuje a väèši<strong>na</strong> hier ho u�<br />

po�aduje. Nie je nijako mo�né tieto funkcie <strong>na</strong>hradi� soft−<br />

vérovo ani pomocou upgrade BIOS−u – jednoducho pod−<br />

pora je otázkou len VGA. Navyše vaša MB nemá samostat−<br />

ný port AGP, nu� náhrada bude �a�šia. Sú v podstate len<br />

dve mo�nosti:<br />

1. Zakúpi� kartu PCI, <strong>na</strong>pr. s èipom Ge 2, ktorá je však<br />

drahšia ako AGP, �a�šie sa zháòa a <strong>na</strong>vyše jej výkon je<br />

slabší.<br />

2. Vymeni� MB – èo je síce z poh¾adu výkonu a ïalších<br />

vlastností dobrá vo¾ba, �ia¾, pomerne drahé a <strong>na</strong> <strong>na</strong>sta−<br />

vovanie nároèné riešenie. Ak však zvolíte vhodnú MB<br />

(<strong>na</strong>pr. pre Intel s èipom i845, i865 alebo i875) a dobrú<br />

S E R V I S<br />

VGA (<strong>na</strong>pr. Radeon 9200 a vyšší so 128−bitovou zberni−<br />

cou), výkon a èasto aj stabilita sa výrazne zvýšia.<br />

3. Je ešte aj posledná mo�nos� – zmieri� sa so situáciou a<br />

skúsi� hra� hry bez HW podpory T&L. Niektoré hry doká�u<br />

pracova� aj v takých podmienkach (je zbytoèné inštalova�<br />

nový DirectX – postaèí aj východiskový vo Windows <strong>na</strong>d<br />

ver. 6.1), no väèši<strong>na</strong> sa odmietne u� <strong>na</strong>inštalova�.<br />

PRETAKTOVANIE<br />

Q: Chcel by som to poh<strong>na</strong>� o èosi vyššie (1,7@1,9 GHz Ce−<br />

leron, 298 MHz DDRAM,112 FSB), ale musel by som zaèa�<br />

deli� pomery. No moja doska MSI 645 Ultra v BIOS−e<br />

nemô�e deli� pomery pre AGP, PCI. Teraz mi be�í AGP <strong>na</strong><br />

74,6 MHz a PCI 37,3 MHz a ïalej by som nechcel ís� s tými−<br />

to frekvenciami, preto�e si chcem kúpi� 5.1 zvukovku a<br />

neviem, èi by to vydr�ala. A chcel by som zvýši� FSB <strong>na</strong> 117,<br />

a keby som to nechal štandardne, tak by mi to urèite ne−<br />

vydr�alo (39 MHz, 78 MHz). Tak by som sa Vás chcel spýta�,<br />

èi neexistujú nejaké alter<strong>na</strong>tívne spôsoby delenia pomerov.<br />

Tým myslím nejaké programy <strong>na</strong> delenie FSB alebo nieèo<br />

iné. Chápete, s jedlom rastie chu� ☺. S pozdravom Axis<br />

A: Tak to teda skúsme:<br />

1. Asi èiastoène sklamem, ale neexistuje nijaký softvér<br />

ani iný <strong>na</strong>stroj, ktorý by umo�òoval meni� pomery FSB.<br />

Je to „integrované“ priamo v èipovej súprave.<br />

2. Mo�no poteším, ale pokia¾ všetko ide bez problé−<br />

mov, skúste opatrne dvíha� FSB <strong>na</strong> 117 MHz. Uvidíte –<br />

keby bol problém, kedyko¾vek to vrátite spä�. Zvyèajne<br />

pri opatrnom postupe nedôjde k poškodeniu ani citli−<br />

vých komponentov. Ešte raz však pripomí<strong>na</strong>m: postu−<br />

pujte ve¾mi opatrne. Radšej o 1 – 2 MHz a necha� be�a�<br />

aj tý�deò. Ak sa prejaví nejaká chyba, mo�no aj <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad nesúvisiaca s pretaktovaním, vráti� radšej <strong>na</strong>spä�.<br />

3. Však raz vás tá chu� prejde (alebo si <strong>na</strong>budúce kúpi−<br />

te iné komponenty ☺).<br />

NÁKUP CEZ INTERNET<br />

Q: Mám priate¾a v Ka<strong>na</strong>de a chcel by som si kúpi� zvu−<br />

kovú kartu. Mohli by ste mi poradi� adresy nejakých on−<br />

line obchodov (amerických), kde by som si ju mohol<br />

kúpi� a výrobok by prišiel <strong>na</strong> jeho adresu v Ka<strong>na</strong>de (on sa<br />

v lete vracia <strong>na</strong> Slovensko a doniesol by mi ju). Ïakujem Ján<br />

A: Pre Ameriku a Ka<strong>na</strong>du je asi <strong>na</strong>jlepšie pou�íva� <strong>www</strong>.<br />

amazon.com a <strong>www</strong>.ebay.com. Sú rýchle a pomerne<br />

spo¾ahlivé. Navyše s doruèovaním do CA a USA nie sú pri<br />

väèšine vecí �iadne problémy, ostatne, všetko je tam<br />

podrobne rozpísané.<br />

U� horšie je to s doruèovaním <strong>na</strong> Slovensko... Tu sa<br />

skôr osvedèilo zasielanie súkromnou osobou alebo výber<br />

z EÚ on−line shopov, preto�e z Amazon.com je pre Slo−<br />

vensko dostupných len pár polo�iek tovaru.<br />

NEZNÁMA PRÍLOHA<br />

Q: Pou�ívam Outlook Express a v prichádzajúcich sprá−<br />

vach mi niekedy príde aj príloha. Keï mi prišiel súbor<br />

.xls, všetko bolo OK. Ale chodia mi aj .txt s ve¾kos�ou 184<br />

b, 118 b... Nie je to v ka�dej správe, ale keï to otvorím,<br />

tak sú tam texty. Èo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú? Je to tam priraïované<br />

automaticky alebo to pripája odosielate¾? Treba sa <strong>na</strong>d<br />

tým nejako „vzrušova�“? Prepáète za tieto primitívne<br />

otázky, mo�no aj trápne (preto�e mám 21 a PC vlastním<br />

a pou�ívam ka�dý deò asi tretí rok).<br />

A: Super, �e pou�ívate Open Office ☺. Ste prvý, èo mi<br />

do poradne poslal otázku v tomto formáte.<br />

Prílohy vo formáte *.txt s nezmyselnými z<strong>na</strong>kmi sú<br />

zvyèajne len hlásenia emailových skenerov (<strong>na</strong>inštalova−<br />

né sú <strong>na</strong> serveroch), ktoré pôvodnú správu (teda skôr<br />

vírus) odstránili a ponechali z nej len pár identifikaèných<br />

údajov. Vôbec sa <strong>na</strong>d tým netreba „vzrušova�“, ale také−<br />

to správy rovno zmaza�. *.Txt je u� neškodný formát,<br />

z ktorého vírus nehrozí, pozor však <strong>na</strong> „schopnos�“ Out−<br />

looku (teda skôr Explorera – dá sa to <strong>na</strong>stavi�) skrýva�<br />

známe prípony, <strong>na</strong>pr. exe. Súbor teda mô�e by� vírus<br />

(zvláš� ak má <strong>na</strong>d 15 KB), len <strong>na</strong>miesto vec.txt.exe sa<br />

zobrazí len vec.txt a pri s<strong>na</strong>he o otvorenie sa spustí.<br />

Mimochodom, keï u� pou�ívate Open Office, skúste<br />

pou�íva� aj Mozillu ☺ (<strong>www</strong>.mozilla.org) – <strong>na</strong>miesto<br />

Outlooku. Daniel Sládek<br />

7/2004 PC REVUE 137

S E R V I S<br />

PC tuning a diagnostické nástroje / 11. èas��: Virtuál<strong>na</strong> CD mechanika<br />

Výstraha! PC tuning je obèas nebezpeèný a rov<strong>na</strong>ko, ako mo�no veci zlepši�, ich mo�no – a èasto jednoduchšie –<br />

aj zhorši�. Všetky zásahy preto robíte <strong>na</strong> vlastné riziko!<br />

Nie je ve¾a hardvérových komponentov, ktoré mo�no aspoò<br />

èiastoène <strong>na</strong>hradi� softvérom. Popri rôznych „chladièoch“ sa<br />

asi <strong>na</strong>jviac rozšírili virtuálne CD mechaniky. Mnohí z vás u� o<br />

nej isto poèuli, prípadne ju aj pou�ívajú, ale pre ostatných<br />

opíšeme mo�nosti a spôsob pou�itia. Trochu si tak oddých−<br />

neme od hardvéru a po dlhšom èase doplníme náš seriál aj<br />

o softvérové nástroje.<br />

Virtuál<strong>na</strong> CD mechanika sa pou�íva u� pomerne dlho, ale<br />

medzi be�nými pou�ívate¾mi sa <strong>na</strong> platforme Windows 1 vý−<br />

raznejšie presadila a� pribli�ne pred dvoma rokmi. Dôvodov<br />

bolo nieko¾ko, tým <strong>na</strong>jdôle�itejším bola ce<strong>na</strong> za 1 MB <strong>na</strong><br />

pevnom disku. Skôr ako sa však budeme podrobnejšie veno−<br />

va� èinnosti, výhodám a nevýhodám tohto nástroja, uveïme<br />

si aspoò nieko¾ko ich zástupcov:<br />

Nero Image drive (asi 65 eur vrátane Nera, http://<strong>www</strong>.<br />

nero.com/en/631910958042754.html) – tento nástroj mô−<br />

�ete vidie� asi <strong>na</strong>jèastejšie, je toti� súèas�ou takmer ka�dej<br />

inštalácie známeho <strong>na</strong>pa¾ovacieho programu Nero. Nie je sí−<br />

ce zadarmo, ale dá sa získa� pri kúpe niektorých CD RW/DVD<br />

RW mechaník ako „pribalený“ softvér.<br />

Alcohol 120% (asi 40 eur, http://<strong>www</strong>.alcohol−softwa−<br />

re.com) – áno, aj takýto program existuje ☺ a hlavne v<br />

zahranièí je ve¾mi rozšírený. Alcohol 120% umo�òuje aj<br />

<strong>na</strong>pa¾ovanie, mo�no však zakúpi� aj „slabší“ Alcohol 52%,<br />

ktorý je len virtuálnym CD/DVD zariadením.<br />

Norton Drive Image (asi 70 eur, http://<strong>www</strong>.symantec.<br />

com/driveimage) – program od známeho Symantecu, zvy−<br />

èajne sa dodáva spolu s programom Ghost.<br />

Virtual CD (asi 45 eur, http://<strong>www</strong>.virtualcd−online.com)<br />

– menej známy program od nemeckej firmy, v ïalšom texte<br />

si funkcie virtuálneho CD vysvetlíme práve <strong>na</strong> òom.<br />

Circle Virtual CD (freeware, http://<strong>www</strong>.circleofone.<br />

com) – aspoò jeden zástupca free programov, �ia¾, pod Win−<br />

dows XP nie je stopercentne stabilný.<br />

Jednotlivé programy sa líšia predovšetkým rýchlos�ou<br />

tvorby virtuálneho CD, mo�nos�ami <strong>na</strong>stavenia a ovládania,<br />

schopnos�ou preèíta� aj CD zabezpeèené proti kopírovaniu,<br />

mno�stvom pou�ite¾ných formátov (<strong>na</strong>pr. práca s formátom<br />

*.iso), zdie¾aním v sieti a pod. Zvyèajne všetky programy sú<br />

dostupné ako skúšobné verzie, odporúèam vám ich preto<br />

pred výberom toho <strong>na</strong>jvhodnejšieho <strong>na</strong>jskôr vyskúša�.<br />

Po inštalácii vybraného programu (v <strong>na</strong>šom prípade Vir−<br />

tual CD 5, <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> firmy je u� aj novšia verzia) sa nám<br />

vytvorí nové CD/DVD zariadenie (obr. 1). Mnohé programy<br />

umo�òujú aj vo¾bu „písmenka“ pre „inštalovanú“ mechaniku.<br />

138 PC REVUE 7/2004<br />

Keï sa pozrieme <strong>na</strong> vlastnosti (obr. 2) nového „zariade−<br />

nia“, nebudeme vidie� oproti klasickej mechanike v podsta−<br />

te nijaký rozdiel. Virtuálne zariadenie sa vytvorí aj v prípade,<br />

ak �iadnu CD/DVD mechaniku nevlastníte. Takto staèí (<strong>na</strong>pr.<br />

cez LAN) iba presunú� príslušný súbor a nové DVD si pozrie�<br />

doma bez toho, aby ste DVD mechaniku museli vlastni�.<br />

Mo�no vytvori� aj viac virtuálnych CD/DVD mechaník, ale ich<br />

prive¾ký poèet (<strong>na</strong>d 2 – 3) u� s�a�uje orientáciu.<br />

Väèši<strong>na</strong> programov sa bude po inštalácii spúš�a� hneï po<br />

štarte systému a upozorní vás <strong>na</strong> to ikonka v tray lište. Ïalšie<br />

ovládanie je mo�né priamo z nej (obr. 3).<br />

Prvou èinnos�ou bude pravdepodobne vytvorenie no−<br />

vého virtuálneho CD/DVD. Opä� treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>�, �e prog−<br />

ramy sa líšia, <strong>na</strong> obr. è. 4 je screen z pou�ívania Virtual CD v5.<br />

Obr. 1 Obr. 4<br />

A aký majú uvedené programy<br />

praktický výz<strong>na</strong>m pre „ladièa“ PC? Je<br />

ich nieko¾ko, sami si mô�ete stanovi�,<br />

èi sa vám do ich pou�ívania oplatí<br />

investova�:<br />

1. Záloha CD – pri pou�ívaní virtuál−<br />

neho CD nehrozí jeho poškodenie.<br />

Staèí vytvori� z originálu len jedno<br />

virtuálne CD (alebo presnejšie súbor)<br />

a to sa následne mô�e kedyko¾vek<br />

pou�íva� aj <strong>na</strong> viacerých poèítaèoch.<br />

Na druhej strane si tým šetrite aj<br />

CD/DVD mechaniku a nemusíte so<br />

sebou všade nosi� potrebné CD/DVD<br />

médiá.<br />

2. Rýchlos� a hluk – pri pou�ívaní Obr. 3<br />

virtuálneho CD mo�no dosiahnu� a�<br />

200× väèšiu rýchlos� ako pri originálnom CD v mechanike a<br />

jediný hluk bude spôsobova� len práca disku.<br />

3. Manipulácia s CD – nemusíte sa bá� kráde�e, straty alebo<br />

dlhého h¾adania, všetky vytvorené virtuálne CD/DVD máte<br />

preh¾adne ulo�ené <strong>na</strong> disku pod príslušnými adresármi a<br />

kedyko¾vek si mô�ete „vlo�i�“ nové virtuálne CD. Niektoré<br />

programy dokonca umo�òujú prístup k virtuálnemu CD len<br />

po zadaní zvoleného hesla. Zaujímavá je aj mo�nos� ni�ších<br />

nárokov HDD <strong>na</strong> príkon z batérie v notebookoch oproti kla−<br />

sickej CD/DVD mechanike, vïaka èomu mô�ete <strong>na</strong> cestách<br />

dlhšie pozera� ob¾úbené DVD.<br />

Samozrejme, situácia nie je ideál<strong>na</strong> a virtuálne CD/DVD<br />

majú aj nieko¾ko nevýhod:<br />

Obr. 2<br />

1. Miesto <strong>na</strong> HDD – preto�e sa vytvára<br />

obraz pôvodného CD, ve¾kos� výsled−<br />

ného súboru bude rov<strong>na</strong>ká ako originál−<br />

ne CD/DVD. Pri 20 DVD to u� výrazne<br />

poz<strong>na</strong>� ☺.<br />

2. Ochra<strong>na</strong> CD/DVD proti kopírovaniu<br />

– jednotlivé programy sa líšia v úspeš−<br />

nosti vytvorenia pou�ite¾ného CD, pokia¾<br />

je originálne médium chránené proti<br />

kopírovaniu. Naš�astie len zriedka sú<br />

neúspešné (hoci vytvorenie DVD v<br />

takom prípade trvá aj 5 hodín) a ich<br />

nová verzia ich ešte zlepšuje. Mimocho−<br />

dom, <strong>na</strong>j�a�ším orieškom pre virtuálne<br />

CD sú zvyèajne médiá od EA Sports.<br />

3. Èas tvorby a <strong>na</strong>èítania – preto�e <strong>na</strong><br />

prácu je potrebné vytvori� a <strong>na</strong>èíta� celé<br />

virtuálne CD (súbor s ve¾kos�ou asi 700<br />

MB a viac), prvé <strong>na</strong>èítanie je trochu pomalšie ako pri klasic−<br />

kom CD. Na druhej strane si ho mô�ete pokojne ponecha�<br />

vo virtuálnej mechanike a kedyko¾vek s ním pracova�.<br />

To je zatia¾ všetko, verím, �e si nájdete vhodný program<br />

aj z tejto èasti do zbierky u�itoèných aplikácií pre váš vyla−<br />

dený poèítaè.<br />

Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie.<br />

Daniel Sládek<br />

1 Vo svete GNU/Linux je situácia ove¾a jednoduchšia,<br />

preto�e väèšinu vlastností virtuálnej CD mechaniky<br />

<strong>na</strong>hrádza jednoduchý príkaz „ln“.

Tipy a triky pre Windows<br />

�� AUTOMATIZOVANÁ ÚDR�BA (XP)<br />

Pod¾a tohto návodu si mô�ete vyrobi� skript <strong>na</strong> auto−<br />

matickú údr�bu systému Windows XP, ktorá sa bude<br />

vykonáva� v pravidelných <strong>na</strong>plánovaných intervaloch<br />

pri vypí<strong>na</strong>ní systému. Prvým krokom je vytvorenie dáv−<br />

kového súboru, ktorý vykoná samotnú údr�bu (c:\<br />

udrzba.bat):<br />

cd\<br />

c:<br />

cd windows\system32<br />

defrag c: /f<br />

chkntfs c:<br />

Tento dávkový súbor vykoná defragmentáciu disku C<br />

(príkaz defrag c: /f – parameter /f vynúti defragmentáciu<br />

aj v prípade nedostatku miesta <strong>na</strong> disku) a skontroluje<br />

súborový systém NTFS <strong>na</strong> disku C (príkaz chkntfs c: – v prí−<br />

pade, �e pou�ívate súborový systém FAT32, tento príkaz<br />

vynechajte). Ak chcete vyko<strong>na</strong>� údr�bu <strong>na</strong> viacerých diskoch,<br />

doplòte do tohto súboru zodpovedajúce príkazy (<strong>na</strong>pr.<br />

defrag d: /f).<br />

Obr. 1 Naplánovanie automatickej údr�by<br />

Druhým krokom je vytvorenie súboru INF (c:\udrzba.inf):<br />

[version]<br />

Sig<strong>na</strong>ture= "$CHICAGO$"<br />

AdvancedINF= 2.5,"advpack.dll"<br />

[DefaultInstall]<br />

RunPreSetupCommands=1st.PreSetup<br />

RunPostSetupCommands=1st.PostSetup<br />

[1st.PreSetup]<br />

c:\udrzba.bat<br />

[1st.PostSetup]<br />

C :\WINDOWS\SYSTEM32\TSSHUTDN.EXE 0 /DELAY:0<br />

/POWERDOWN<br />

Posledným vytvoreným súborom bude shutdown.bat,<br />

ktorý spustí súbor udrzba.bat pod¾a parametrov v súbore<br />

udrzba.inf:<br />

C:\WINDOWS\System32\rundll32.exe<br />

advpack.dll,LaunchINFSectionEx<br />

c:\udrzba.inf,DefaultInstall,,32<br />

Všetky potrebné súbory sú vytvorené, staèí u� iba túto<br />

údr�bu <strong>na</strong>plánova�. Otvorte preto Naplánované úlohy (Štart<br />

| Programy | Príslušenstvo | Systémové nástroje | Napláno−<br />

vané úlohy) a <strong>na</strong>plánujte spúš�anie súboru shutdown.bat<br />

pod¾a vašich po�iadaviek (obr. 1).<br />

�� POSIX (XP)<br />

Ak máte málo pamäte RAM a chcete ušetri� èas� vo¾nej<br />

operaènej pamäte, jedným z mo�ných riešení mô�e by� vyp−<br />

nutie <strong>na</strong>èítania volite¾ných podsystémov, ako je POSIX (Por−<br />

table Operating System Interface) slu�bou Windows ses−<br />

sion ma<strong>na</strong>ger (SMSS). Toto <strong>na</strong>stavenie je potrebné vyko−<br />

<strong>na</strong>� v registroch, musíte však <strong>na</strong>miesto štandardného<br />

editora registrov (regedit.exe) pou�i� rozšírený editor re−<br />

gistrov (regedt32.exe) pre mo�nos� editácie rozšírených<br />

textových polo�iek.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ SYSTEM \ CurrentControlSet \ Control \ Session Ma−<br />

<strong>na</strong>ger \ SubSystems, nájdete v nej rozšírenú textovú po−<br />

lo�ku Optio<strong>na</strong>l, ktorej hodnota bude <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> POSIX<br />

alebo OS2 POSIX. Zma�te hodnotu tejto polo�ky.<br />

Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM \<br />

CurrentControlSet \ Control \ Session Ma<strong>na</strong>ger \<br />

SubSystems]<br />

Názov: Optio<strong>na</strong>l<br />

Typ: REG_MULTI_SZ (rozšírená textová polo�ka)<br />

Hodnota: (�iad<strong>na</strong>)<br />

�� KԊ (XP)<br />

V�dy, keï chcete vysypa� kôš, musíte sa prepnú� <strong>na</strong> pra−<br />

covnú plochu, kliknú� <strong>na</strong>ò pravým tlaèidlom a zvoli� vo¾bu<br />

Vyprázdni� kôš. Nebolo by jednoduchšie ma� túto vo¾bu v<br />

kontextovom menu ka�dého adresára alebo diskovej jed−<br />

notky (obr. 2)? Urèite áno.<br />

Obr. 2 Vo¾ba Vyprázdni� kôš v kontextovom menu<br />

Ak chcete prida� vo¾bu Vyprázdni� kôš do kontextového<br />

menu všetkých diskových jednotiek, vyh¾adajte v regis−<br />

troch vetvu HKEY_CLASSES_ROOT \ Drive \ shellex \ Con−<br />

textMenuHandlers a vytvorte v nej k¾úè s názvom<br />

{645FF040 – 5081 – 101B – 9F08 – 00AA002F954E}. Na<br />

pridanie tejto vo¾by do kontextového menu adresárov vy−<br />

tvorte tento k¾úè vo vetve HKEY_CLASSES_ROOT \ direc−<br />

tory \ shellex \ ContextMenuHandlers.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CLASSES_ROOT\Drive\shellex\<br />

ContextMenuHandler\{645FF040−5081−101B−9F08−<br />

00AA002F954E}]<br />

Vetva: HKEY_CLASSES_ROOT\directory\shellex\<br />

ContextMenuHandlers\ {645FF040−5081−101B−9F08−<br />

00AA002F954E}<br />

�� AKTÍVNE PREPÍNANIE<br />

OKIEN (XP)<br />

Tak ako vo Windows 9x/Me aj vo Windows XP je mo�né<br />

editáciou registrov <strong>na</strong>stavi� tzv. aktívne prepí<strong>na</strong>nie okien,<br />

funkciu podobnú funkcii X−Mouse pod XFree86 v Linuxe.<br />

Aktívne prepí<strong>na</strong>nie okien z<strong>na</strong>mená, �e do aplikácie, ktorá<br />

nie je práve aktív<strong>na</strong>, sa dá prepnú� presunom kurzora <strong>na</strong>d<br />

jej okno bez toho, aby bolo potrebné kliknutie.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_CURRENT_USER \<br />

Control Panel \ Desktop a v nej DWORD polo�ku User−<br />

S E R V I S<br />

PreferencesMask. K jej hodnote treba pripoèíta� binárnu<br />

hodnotu 0x41. Ak je teda aktuál<strong>na</strong> hodnota <strong>na</strong>príklad be<br />

3e 00 00, pripoèítaním 41(hex) k be(hex) <strong>na</strong> kalkulaèke (v<br />

šestnástkovej sústave) dostanete ff a hodnotu polo�ky<br />

UserPreferencesMask zmeníte <strong>na</strong> ff 3e 00 00.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Control Panel \ Desktop]<br />

Názov: UserPreferencesMask<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Teraz prejdite do vetvy HKEY_CURRENT_USER \ Con−<br />

trol Panel \ Mouse a vytvorte v nej novú DWORD polo�ku<br />

s názvom ActiveWndTrkTimeout, ktorej priraïte hodno−<br />

tu zodpovedajúcu èasu v milisekundách, ktorý musí kurzor<br />

zotrva� <strong>na</strong>d oknom, aby sa stalo aktívnym.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\Control Panel\Mouse]<br />

Názov: ActiveWndTrkTimeout<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: èas v milisekundách<br />

�� PRIDANIE ALEBO ODSTRÁNENIE<br />

PROGRAMOV (XP)<br />

Vo Windows XP sa štandardne v ponuke Pridanie alebo<br />

odstránenie programov (Štart | Nastavenie | Ovládací pa−<br />

nel | Pridanie alebo odstránenie programov) v sekcii Pri−<br />

danie alebo odstránenie súèasti systému Windows ne<strong>na</strong>−<br />

chádzajú (zvyèajne ne�iaduce) systémové aplikácie, ako MSN<br />

Explorer. To však nez<strong>na</strong>mená, �e ich nemo�no odinštalo−<br />

va�. Staèí jednoduchá editácia konfiguraèného súboru.<br />

Obr. 3 Aj MSN Explorer sa dá odinštalova�<br />

V nejakom obyèajnom textovom editore (<strong>na</strong>pr. Poznám−<br />

kový blok) otvorte súbor sysoc.inf, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v<br />

adresári Windows\Inf. V sekcii [Components] nájdete zá−<br />

z<strong>na</strong>my jednotlivých systémových aplikácií, prièom v záz<strong>na</strong>−<br />

moch tých, ktoré sa nedajú štandardne odinštalova� cez<br />

ponuku Pridanie alebo odstránenie programov, nájdete<br />

slovo HIDE:<br />

Pinball=ocgen.dll,OcEntry,pinball.inf,HIDE,7<br />

Slovo HIDE mô�ete zo všetkých záz<strong>na</strong>mov pokojne<br />

zmaza�, ne<strong>na</strong>hradzujte ho však nijakým iným slovom ani<br />

medzerou:<br />

Pinball=ocgen.dll,OcEntry,pinball.inf,,7<br />

Ak sa teraz pozriete do ponuky Pridanie alebo odstrá−<br />

nenie programov, do sekcie Pridanie alebo odstránenie<br />

súèasti systému Windows, uvidíte, �e máte mo�nos� odin−<br />

štalova� ¾ubovo¾nú systémovú aplikáciu (obr. 3).<br />

Igor Kulman<br />

7/2004 PC REVUE 139

S E R V I S<br />

Hardvér pod lupou / 17. èas��: Ostatné zariadenia<br />

Ka�dá z predchádzajúcich èastí tohto seriálu sa venovala<br />

odlišnej téme, týkajúcej sa výluène hardvérových súèastí poèí−<br />

taèa. Tak to je aj v predposlednej èasti. Hlavnou témou bude<br />

proces digitalizácie dvojrozmernej grafiky pomocou skenera.<br />

Spomenieme si aj herné ovládaèe.<br />

SKENERY – STOLOVÝ SKENER. Pri výpoètovej tech−<br />

nike je <strong>na</strong>jdôle�itejším krokom proces digitalizácie. Digitali−<br />

zácia dvojrozmernej grafiky tie� prešla svojím vývojom. Dnes<br />

ju u� vnímame pod jedným slovkom – skener. Ešte pred pár<br />

rokmi ce<strong>na</strong> týchto zariadení nebola <strong>na</strong>jni�šia, a preto sa pri<br />

be�ných domácich zosta−<br />

vách neobjavovali ve¾mi èasto. Pro−<br />

ces digitalizácie a jeho výz<strong>na</strong>m je ve¾ký aj v súèasnosti. Umo�−<br />

ní nám pracova� nielen s digitalizovanými diapozitívmi a foto−<br />

grafiami, ale s pou�itím OCR (Optical Character Recognition)<br />

nám podstatne urýchli konverziu graficky prezentovaného<br />

textu do menšej textovej podoby, ktorú mô�eme neskôr mo−<br />

difikova�. Spôsob, akým je predloha digitalizovaná, zále�í <strong>na</strong><br />

type pou�itého skenera. Prvý zavádza predlohu pomo−<br />

cou transportných kotúèikov k senzoru. Tento spôsob sa<br />

vyu�íva <strong>na</strong>príklad pri faxovacích zariadeniach. Poèas vý−<br />

voja prešiel skener aj etapou, ktorá sa nezapísala do jeho<br />

minulosti ako sláv<strong>na</strong>. Ruèné skenery mali jednu nevýho−<br />

du. Nepou�ívali nijaký zavádzací mechanizmus, a preto<br />

výsledok ich práce nebol kvalitný. Snímanie prebiehalo<br />

poèas pohybu rukou. Ani <strong>na</strong>jväèšia s<strong>na</strong>ha o rovnomerný<br />

pohyb nebola tou <strong>na</strong>jlepšou cestou k úspechu. Napokon<br />

sa stretávame s plošnými skenermi, kde po štarte skeno−<br />

vania sa pohybuje jazdec so snímacou elektronikou a po<br />

„riadkoch“ ju postupne <strong>na</strong>èíta.<br />

SLOVNÍK POJMOV<br />

Prescan – náh¾ad pred skenovaním<br />

Pixel – obrazový bod<br />

Interpolácia – obrazové body, ktoré<br />

nemo�no pre rozlíšenie snímacieho prvku<br />

zachyti�, sú vyplòované bodom vypoèíta−<br />

ným ako odtieò (priemer) medzi dvoma<br />

susediacimi bodmi.<br />

Optické rozlíšenie – poèet obrazových<br />

bodov, ktoré mô�e skener horizontálne<br />

<strong>na</strong>èíta�<br />

CMYK – farebný systém pou�ívaný pri<br />

substraktívnom miešaní farieb (azúrová,<br />

purpurová, �ltá a èier<strong>na</strong>)<br />

Kalibrácia farieb – vzájomné zladenie<br />

vstupných a výstupných zariadení<br />

Farebná oblas� RGB – èervená, zelená<br />

a modrá dávajú pri rov<strong>na</strong>kých podieloch<br />

bielu farbu (aditívne miešanie farieb)<br />

Separácia farieb – rozlo�enie farebnej<br />

grafiky <strong>na</strong> jednotlivé farebné zlo�ky<br />

Farebná håbka – odtiene svetla alebo<br />

farieb, ktoré mô�e skener rozlíši�;<br />

udávajú sa ako farebná håbka v bitoch<br />

140 PC REVUE 7/2004<br />

Ce<strong>na</strong> stolových skenerov sa v súèasnosti pohybuje od<br />

2300 Sk s DPH vyššie. Ce<strong>na</strong> profesionálnych skenerov sa mô−<br />

�e vyšplha� a� <strong>na</strong> desiatky tisícov. Staršie typy skenerov sa u�<br />

<strong>na</strong> trhu s výpoètovou technikou neobjavujú.<br />

CHARAKTERISTIKA. Základné parametre, ktoré si pri<br />

kúpe skenera všíma ka�dý záujemca, sú rozlíšenie, farebná<br />

håbka a špeciálne funkcie (mo�nos� práce s diapozitívmi).<br />

Väèši<strong>na</strong> skenerov pracuje s riadkovými senzormi CCD (Charge<br />

Coupled Device). Segment CCD je zlo�ený z kremíkových po−<br />

lovodièových prvkov, ktoré sú usporiadané husto ved¾a seba.<br />

Ich fyzická hustota urèuje skutoèné rozlíšenie bez interpolá−<br />

cie, takzvané „hardvérové“. Samozrejme, hovoríme o hori−<br />

zontálnom rozlíšení. Vertikálne rozlíšenie závisí od ve¾kosti<br />

kroku motorèeka. Na domáce úèely úplne postaèu−<br />

je skener s rozlíšením 600 dpi. Pomocou<br />

softvérovej interpolácie mo�no zís−<br />

ka� zjavne vyššie rozlíšenie. Ne−<br />

mô�eme si zamieòa� pojmy, a te−<br />

da slovné spojenie vyššie rozlíše−<br />

nie nez<strong>na</strong>mená vyššia kvalita.<br />

Kvalita skenovania je daná predovšet−<br />

kým hardvérovým rozlíšením. Rov<strong>na</strong>ko dôle�itá je<br />

farebná håbka alebo poèet odtieòov sivej a iných farebných<br />

odtieòov, ktoré mô�u senzory rozlíši�. Keby skener rozozná−<br />

val len dve farby (èier<strong>na</strong> a biela), išlo by o jednobitovú fareb−<br />

nú håbku. S ôsmimi bitmi u� mô�eme rozlíši� 256 odtieòov.<br />

Súèasný trh nám ponúka skenery s farebnou håbkou a� 48<br />

bitov... Nemô�eme nespomenú� aj technologicky staršiu<br />

metódu skenovania, pomocou CIS (Contact Image Sensor).<br />

Hlava sa v tomto prípade pohybuje maximálne 2 milimetre<br />

<strong>na</strong>d skenovanou predlohou. Predloha je osvietená èervenými,<br />

zelenými a modrými LED prvkami. Takéto zariadenie je ro−<br />

bustnejšie a nároènejšie <strong>na</strong> spotrebu (oproti CCD).<br />

PRINCÍP ÈINNOSTI. Poèas skenovania je v�dy èas� ske−<br />

novanej predlohy osvietená bielym svetelným zdrojom.<br />

Odrazené svetlo sa premieta cez sústavu zrkadiel a optických<br />

èlenov <strong>na</strong> riadkový senzor CCD. Vnútri CCD (v optoelektro−<br />

nických polovodièových prvkoch) vznikajú elektrické náboje.<br />

Svetlé obrazové body odrá�ajú viac fotónov ako tmavé.<br />

Zachytené elektrické náboje sú prevedené <strong>na</strong> presné digitál−<br />

ne hodnoty a odoslané <strong>na</strong> spracovanie do poèítaèa. Krokový<br />

motorèek potom posunie snímacie zariadenie <strong>na</strong> druhý mys−<br />

lený riadok. Výsledkom je poskladaná pixelová grafika. Tí z<br />

vás, ktorí èítali predchádzajúce riadky pozorne, vedia, �e sen−<br />

zory CCD, citlivé <strong>na</strong> svetlo, mô�u rozlišova� iba hodnoty jasu.<br />

Na rozlíšenie farieb sa vyu�íva jeden optický jav. Pod¾a neho<br />

zlo�ením èervenej, zelenej a modrej zlo�ky svetla vzniká biela<br />

farba (tzv. aditívne miešanie farieb). Inverzným postupom<br />

pomocou hranola alebo farebných filtrov sa dá biele svetlo<br />

rozdeli� <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>né zlo�ky. Takému procesu hovoríme<br />

separácia farieb. Takzvané trojprechodové farebné skenery<br />

snímajú predlohu trikrát. Prvý s osvetlením èerveným, potom<br />

zeleným a modrým svetlom (3−lamp scanning). Druhá mo�−<br />

nos� vyu�íva farebné filtre, aby <strong>na</strong> senzor dopadla len potreb−<br />

ná èas� farebného spektra. Farebné skenery, ktoré sa nemô�u<br />

vráti� <strong>na</strong> zaèiatok skenovanej predlohy, musia pri jednej pozí−<br />

cii <strong>na</strong>skenova� všetky tri zlo�ky. Preto sa im hovorí single<br />

alebo jednoprechodové skenery. Takéto skenery sú pomalé a<br />

vytláèané technológiou, ktorá vyu�íva dichoitické zrkadlá,<br />

ktoré farbu ka�dého bodu rozlo�ia <strong>na</strong> tri zlo�ky a pomocou<br />

optickej sústavy sa projektujú <strong>na</strong> tri riadky CCD. Moderné<br />

skenery však nevyu�ívajú ani jeden zo spomenutých spôso−<br />

bov. Pou�ívajú špeciálne CCD (¾udovo pomenované, farebné<br />

CCD), skladajúce sa z troch radov senzorov CCD, prièom<br />

ka�dý z nich má v sebe zabudované farebné filtre.<br />

NÁH¼AD. Funkcia, ktorú ka�dý pou�ívate¾ skenera urèite<br />

vyu�íva. Náh¾ad nám šetrí èas a obmedzuje záplavu zbytoè−<br />

nými dátami. Pri náh¾ade sa pou�ijú všetky automatické<br />

<strong>na</strong>stavenia, ktorými skener disponuje. Zoberme do úvahy<br />

skenovanie s 24−bitovou farebnou håbkou. Ka�dý obrazový<br />

bod zaberá tri bajty pamäte. Tak�e pre plochu 800 × 600<br />

bodov potrebujeme takmer 1,4 MB pamäte. Práve preto je<br />

nevyhnutné pou�íva� druh bezstratovej kompresie (TIFF, PCX<br />

a ve¾a ïalších). Aj keï formát JPG má <strong>na</strong>jväèší kompresný<br />

pomer a iste ho všetci pou�ívate, v tomto prípade ide o stra−<br />

tovú kompresiu. Pou�itím výrezu si presne mô�eme selekto−<br />

va� skenovanú èas�, èím ušetríme èas strávený pri skenovaní<br />

a zároveò od¾ahèíme poèítaèu spracúvanie zbytoèných, nepo−<br />

trebných dát.<br />

ROZHRANIE. Pri skenovaní nie je <strong>na</strong>jdôle�itejšia forma, v<br />

akej výsledok digitalizácie ulo�íme, ale aj spôsob, akým dáta<br />

prenesieme zo skenera do PC. Donedáv<strong>na</strong> sa pou�ívalo para−<br />

lelné alebo SCSI rozhranie, ktoré vytláèa novší, u� udomác−<br />

nený štandard USB. Súhrn pravidiel komunikácie musí by�<br />

obsiahnutý v tom správnom ovládaèi, pre príslušný operaèný<br />

systém. Aktuálne ovládaèe mo�no získa�, samozrejme, <strong>na</strong><br />

<strong>stránkach</strong> výrobcov pre jednotlivé typy skenera. Ka�dý skener<br />

by mal podporova� softvérové rozhranie TWAIN, ktoré v ko−<br />

neènom dôsledku dovo¾uje pohodlné skenovanie z ¾ubovo¾−<br />

nej grafickej aplikácie.<br />

PORUCHY SKENEROV. Skener nepatrí k obzvláš� poru−<br />

chovým zariadeniam. Musíme však bra� do úvahy �ivotnos�<br />

lampy (bieleho svetla). Porucha sa prejaví vo forme odklonu<br />

farieb digitalizovanej grafiky od originálu alebo <strong>na</strong>dmerného<br />

zrnenia. Druhou èastou poruchou je pokazené posuvné zaria−<br />

denie. Chyba mô�e <strong>na</strong>sta� poškodením krokového motorèe−<br />

ka. Oprava v domácich podmienkach obyèajne nie je mo�−<br />

ná... Na internete som sa stretol s mno�stvom príruèiek<br />

o diagnostike porúch stolových skenerov, prièom ka�dý pre−<br />

jav pokazeného skenera mal ekvivalent poruchy v softvérovej<br />

èasti. Prv ako budete nútení skener rozobra�, ubezpeète sa, èi<br />

máte <strong>na</strong>inštalovanú správnu súpravu ovládaèov (samozrejme<br />

aktuálnych).<br />

HERNÉ OVLÁDAÈE. Herné ovládaèe mô�eme rozdeli�<br />

do troch základných skupín. Pákové ovládaèe, známe pod<br />

názvom joystick, mô�u pracova� <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógovom princípe<br />

(potenciometre), prièom ich hlavnou výhodou je plynulý<br />

pohyb v závislosti od <strong>na</strong>klonenia páky. Sú vhodné pre rôzne<br />

simulátory (letecké, automobilové). Digitálne rozozná−<br />

vajú iba dva stavy. Na identifikáciu stavu sa vyu�íva mik−<br />

rospí<strong>na</strong>è. Ce<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógových joystickov je ove¾a vyššia,<br />

preto�e z h¾adiska digitalizácie a<strong>na</strong>lógový signál treba<br />

spracova� do sústavy jednotiek a núl. Obslu�ná elektro−<br />

nika je súèas�ou ovládaèa. Zväèša obsahuje vlastný regis−<br />

ter a dáta odosiela sériovo. Digitálny joystick má ove¾a<br />

jednoduchšiu logiku, keï�e stav spí<strong>na</strong>èa je zároveò logic−<br />

ký stav, odoslaný do poèítaèa.<br />

Druhú skupinu herných ovládaèov tvoria gamepady. Sú<br />

urèené <strong>na</strong> priame dr�anie v ruke. V zásade sú digitálne, vyba−<br />

vené krí�ovými ovládaèmi a funkènými tlaèidlami. Aby pri hre<br />

ponúkli èo <strong>na</strong>jrealistickejšie vnímanie, sú neraz vybavené vib−<br />

raèným zariadením. Niektoré dokonca dovo¾ujú ovláda� hru<br />

jednoduchým <strong>na</strong>klonením celého telesa ovládaèa. Poslednú<br />

skupinu tvoria volanty rôzneho vyhotovenia. Drahšie ovlá−<br />

daèe sú programovate¾né, je to v podstate súhra softvéro−<br />

vého ovládaèa s takmer identickou hardvérovou výbavou.<br />

Pripojenie herného ovládaèa k poèítaèu bolo donedáv<strong>na</strong><br />

mo�né jedine pomocou špeciálneho portu (gameport).<br />

Niektoré sa pripájajú do špeciálnej rozdvojky klávesnice.<br />

Gameport je súèas�ou zvukových kariet, a preto èasto pri<br />

integrácii zvuku z dôvodu úsporných opatrení chýba. V ta−<br />

komto prípade je dobré zadová�i� si herný ovládaè <strong>na</strong> USB.<br />

Tu si opä� nezgustnú hráèi starších DOS−ových hier, preto�e<br />

USB v DOS−e urèite nepôjde. Hoci osobne nepoznám po−<br />

u�ívate¾a, ktorý by sa s�a�oval, �e mu joystick nefunguje...<br />

Ako prís� ku gameportu? Treba si zakúpi� zvukovú kartu<br />

(akúko¾vek). Ku gameportu sa pripájajú aj klávesy MIDI, a tak<br />

ka�dá zvuková karta gameport má.<br />

PORUCHY HERNÝCH OVLÁDAÈOV – MIKROSNÍ−<br />

MAÈ. Najèastejšou poruchou je, samozrejme, úplná alebo<br />

èiastoèná nefunkènos�. Väèšinou sa to stáva pri menej kvalit−

ných ovládaèoch, ktorých konštrukcia nerátala s herným štý−<br />

lom <strong>na</strong> spôsob vášnivého gamblera... V prípade a<strong>na</strong>lógových<br />

je oprava takmer nemo�ná, preto�e konštrukcia si neraz<br />

vy�aduje potenciometre špecifickej konštrukcie. Èasto staèí<br />

pou�i� lieh a odporové cesty ním vyèisti�. Pri digitálnych je<br />

jedinou mo�nou opravou výme<strong>na</strong> mikrospí<strong>na</strong>èov. V praxi<br />

som sa stretol s viacerými druhmi mikrospí<strong>na</strong>èov a platí tu<br />

nepísané pravidlo, èím je ce<strong>na</strong> ovládaèa ni�šia, tým väèšia je<br />

pravdepodobnos�, �e sa nájde alter<strong>na</strong>tíva mikrospí<strong>na</strong>èa s<br />

podobnými vlastnos�ami. Podotýkam, �e pri joystickoch<br />

treba vymeni� všetky polohy, preto�e rozdiel logickej nuly a<br />

logickej jednotky je pri originálnych mikrospí<strong>na</strong>èoch minimál−<br />

ny (0,5 mm). Preto, aby bola zachovaná rovnováha pri hre<br />

PRÁVNA PORADÒA<br />

Osobitné práva k databáze<br />

Ochra<strong>na</strong>, ktorú poskytuje autorský zákon, sa vz�ahuje <strong>na</strong><br />

všetky formy databáz, elektronické, neelektronické, on−line<br />

alebo off−line, dy<strong>na</strong>mické alebo statické vrátane systematic−<br />

ky alebo metodicky usporiadaných zbierok diel, pokia¾ sú tie<br />

individuálne prístupné. Prípadný poèítaèový program, ktorý<br />

sa pou�íva spolu s databázou, mô�e by� chránený ako autor−<br />

ské dielo, ale nie je predmetom osobitných práv k databáze.<br />

Databáza mô�e by� predmetom autorskoprávnej ochrany<br />

ako dielo alebo ochrany osobitných práv k databáze, prièom<br />

sa nevyluèuje ich kumulácia. Kritériom, ktoré je rozhodujúce<br />

<strong>na</strong> poskytnutie ochrany databázy ako autorského diela, je jej<br />

pôvodnos�, jedineènos� a neopakovate¾nos� ako výsledok<br />

tvorivej duševnej èinnosti autora alebo skupiny autorov.<br />

Ochra<strong>na</strong> sa vz�ahuje <strong>na</strong> štruktúru databázy, prièom prípad−<br />

né práva tretích osôb zostávajú nedotknuté. Ochra<strong>na</strong> sa<br />

nevz�ahuje <strong>na</strong> obsah databázy ani <strong>na</strong> práva k tomuto obsa−<br />

hu. Autorovi èi autorom databázy patria morálne a ekono−<br />

mické práva v rozsahu pod¾a § 17 (osobnostné práva) a § 18<br />

(majetkové práva) autorského záko<strong>na</strong>.<br />

V ka�dom prípade sa však chránia osobitné práva k data−<br />

báze. Sú to práva ekonomického charakteru, ktoré sú pri−<br />

z<strong>na</strong>né zhotovite¾ovi databázy ako urèitá náhrada za jeho<br />

investície do získania, overenia alebo sprístupòovania obsa−<br />

hu databázy. Prostredníctvom osobitného práva zhotovite¾a<br />

databázy sa má zabráni� extrakcii (trvalé alebo doèasné pre−<br />

nesenie <strong>na</strong> iný nosiè akýmko¾vek prostriedkom alebo akým−<br />

ko¾vek spôsobom) alebo reutilizácii [akýko¾vek spôsob uve−<br />

denia <strong>na</strong> verejnosti rozširovaním rozmno�enín, nájmom,<br />

prepojením (on−line) alebo iným spôsobom prenosu] celej<br />

alebo podstatnej èasti databázy.<br />

Osobitným právom zhotovite¾a databázy je právo ude¾o−<br />

va� súhlas <strong>na</strong> extrakciu a reutilizáciu celého obsahu databá−<br />

zy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej èasti.<br />

Vypo�ièanie originálu alebo rozmno�eniny databázy nie je<br />

však ani extrakciou, ani reutilizáciou. Zakazuje sa opakovaná<br />

a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných èastí<br />

obsahu databázy a iné <strong>na</strong>kladanie, ktoré nie je zvyèajné<br />

alebo primerané a je <strong>na</strong> ujmu oprávneným záujmom zhoto−<br />

vite¾a databázy. Osobitné práva zhotovite¾a databázy sú pre−<br />

vodite¾né.<br />

Práva a povinnosti pou�ívate¾a databázy upravuje § 74<br />

autorského záko<strong>na</strong>. Pou�ívate¾ má právo <strong>na</strong> extrakciu a re−<br />

utilizáciu kvalitatívne alebo kvantitatívne nepodstatnej èasti<br />

obsahu databázy <strong>na</strong> akýko¾vek úèel. Nesmie však databázu<br />

pou�íva� i<strong>na</strong>k ako zvyèajne, primerane a bez ujmy oprávne−<br />

ných záujmov zhotovite¾a databázy. Pou�ívate¾ databázy,<br />

ktorá je uvedená <strong>na</strong> verejnosti akýmko¾vek spôsobom, ne−<br />

smie spôsobi� ujmu autorovi alebo inej osobe, ktorej patria<br />

práva k dielam alebo iným predmetom ochrany, obsiahnu−<br />

(tak silová, ako aj technická), meníme mikrospí<strong>na</strong>èe pre všet−<br />

ky smery. Pri výbere mikrospí<strong>na</strong>èa sa riadime aj parametrom<br />

mechanickej �ivotnosti (stredná �ivotnos� 10 000 000 cyklov).<br />

Druhou èastou poruchou je prelomený kábel. Ten nemeníme,<br />

tým v databáze. V § 75 sú obsiahnuté obmedzenia osobit−<br />

ných práv k databáze, teda situácie, za ktorých je dovolené<br />

bez súhlasu zhotovite¾a vyko<strong>na</strong>� extrakciu, reutilizáciu pod−<br />

statnej èasti obsahu databázy. Je to mo�né v troch prípa−<br />

doch:<br />

� v prípade extrakcie obsahu neelektronickej databázy pre<br />

osobnú potrebu,<br />

� v prípade extrakcie <strong>na</strong> ilustráciu pri výuèbe alebo vedec−<br />

kom výskume, ak sa uvedie zdroj a ak rozsah extrakcie nie<br />

je zameraný <strong>na</strong> získanie priameho alebo nepriameho<br />

majetkového prospechu,<br />

� v prípade extrakcie a reutilizácie uskutoènenej <strong>na</strong> ochra−<br />

nu verejnosti a v správnom ko<strong>na</strong>ní alebo súdnom ko<strong>na</strong>ní.<br />

Osobitné práva zhotovite¾a databázy trvajú 15 rokov od<br />

prvého dòa roku <strong>na</strong>sledujúceho po roku, v ktorom bola<br />

databáza zhotovená. Ak poèas tejto 15−roènej lehoty dôjde<br />

k zverejneniu databázy, trvanie osobitných práv zhotovite¾a<br />

databázy sa poèíta od prvého dòa roka <strong>na</strong>sledujúceho po<br />

roku, v ktorom bola databáza zverejnená. Pritom ka�dý no−<br />

vý, kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný prínos do da−<br />

tabázy (doplnenie, skrátenie alebo iné upravovanie) má za<br />

následok vytvorenie novej databázy, a teda aj zaèiatok novej<br />

15−roènej lehoty, poèas ktorej sú chránené osobitné práva<br />

zhotovite¾a databázy. Na práva zhotovite¾a databázy sa<br />

pod¾a § 77 autorského záko<strong>na</strong> primerane pou�ijú <strong>na</strong>príklad<br />

ustanovenia o zverejnení a vydaní, o vzniku práva a vz�ahu k<br />

vecným právam, o niektorých výnimkách, o zákonnom pred−<br />

poklade autorstva, o poèítaní trvania ochrany a podobne.<br />

AUTORSKÉ ZMLUVY. V autorskom zákone sú uprave−<br />

né zmluva o vytvorení diela a licenèná zmluva.<br />

Zmluvou o vytvorení diela sa pod¾a § 39 autorského záko−<br />

<strong>na</strong> autor zaväzuje vytvori� pre objednávate¾a dielo. Za vytvo−<br />

renie diela si autor mô�e, ale nemusí dohodnú� odmenu,<br />

v�dy je však povinný vyko<strong>na</strong>� dielo osobne. Odovzdaním<br />

veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, prechádza<br />

vlastnícke právo k nej <strong>na</strong> objednávate¾a, ak nie je dohodnuté<br />

i<strong>na</strong>k Pri zmluve o vytvorení diela pod¾a autorského záko<strong>na</strong> je<br />

ve¾mi dôle�ité uvedomi� si, �e objednávate¾ ne<strong>na</strong>dobudne<br />

automaticky právo pou�i� zhotovené dielo. Toto právo <strong>na</strong>do−<br />

budne objednávate¾, len ak súèasne so zmluvou o vytvorení<br />

diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenènú<br />

zmluvu. Okrem odlišnosti uvedených v autorskom zákone sa<br />

pre zmluvu o vytvorení diela primerane pou�ije úprava zmlu−<br />

vy o dielo pod¾a § 631 a� 643 Obèianskeho zákonníka.<br />

Druhým typom zmluvy pod¾a autorského záko<strong>na</strong> je li−<br />

cenèná zmluva. Licenènou zmluvou ude¾uje autor <strong>na</strong>dobú−<br />

date¾ovi súhlas <strong>na</strong> pou�itie diela (ïalej len „licencia“). Licenè−<br />

ná zmluva musí obsahova� spôsob pou�itia diela, rozsah<br />

S E R V I S<br />

staèí ho skráti� a v prípade, ak sa nám nedarí rozobra� konek−<br />

tor, prispájkujeme ho priamo k plošnému spoju. Nemusím,<br />

dúfam, pripomí<strong>na</strong>�, �e dbáme <strong>na</strong> to, aby sme neprehriali<br />

plošný spoj alebo súèiastky z polovodièového substrátu (tran−<br />

zistory, integrované obvody, ale aj kondenzátory). Oprava,<br />

samozrejme, nemá výz<strong>na</strong>m, pokia¾ herný ovládaè podlieha<br />

záruke. V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa rozlúèime a zosumarizujeme si<br />

to, èo sme sa <strong>na</strong>uèili. Teším (alebo neteším �) sa <strong>na</strong> posled−<br />

né stretnutie s vami o mesiac.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

licencie a èas, <strong>na</strong> ktorý autor licenciu ude¾uje, alebo spôsob<br />

jeho urèenia a musí obsahova� odmenu alebo spôsob jej<br />

urèenia, ak sa autor s <strong>na</strong>dobúdate¾om nedohodol <strong>na</strong> bezod−<br />

platnom poskytnutí licencie. Licenèná zmluva musí ma� v�dy<br />

písomnú formu, i<strong>na</strong>k je neplatná.<br />

Spôsob pou�itia diela urèí autor v súlade s § 18 ods. 2<br />

autorského záko<strong>na</strong> (vyhotovenie rozmno�eniny diela atï.),<br />

prièom nemô�e udeli� licenciu <strong>na</strong> spôsob pou�itia diela,<br />

ktorý nie je v èase uzavretia licenènej zmluvy známy. Licenciu<br />

mô�e autor udeli� v neobmedzenom alebo obmedzenom<br />

rozsahu. Pri obmedzenom rozsahu licencie treba vymedzi�<br />

územný alebo vecný rozsah obmedzenia. Autor mô�e udeli�<br />

výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v<br />

zmluve dohodnuté, �e autor udelil výhradnú licenciu, platí,<br />

�e udelil nevýhradnú licenciu. Ak autor udelil výhradnú licen−<br />

ciu, nesmie udeli� tretej osobe licenciu <strong>na</strong> spôsob pou�itia<br />

diela udelený výhradnou licenciou a je aj sám povinný zdr�a�<br />

sa pou�itia diela spôsobom, <strong>na</strong> ktorý udelil výhradnú licen−<br />

ciu (pokia¾ si nedohodol v zmluve nieèo iné). Ak autor udelil<br />

výhradnú licenciu a neskôr udelil tretej osobe licenciu <strong>na</strong><br />

spôsob pou�itia diela udelený výhradnou licenciou, je taká−<br />

to licencia neplatná okrem prípadu, �e autor mal <strong>na</strong> udele−<br />

nie takejto licencie súhlas od dr�ite¾a skôr udelenej výhrad−<br />

nej licencie. Nevýhradná licencia, ktorú <strong>na</strong>dobúdate¾ získal<br />

pred udelením výhradnej licencie tretej osobe, zostáva<br />

zachovaná, ak autor s <strong>na</strong>dobúdate¾om nevýhradnej licencie<br />

nedohodol nieèo iné.<br />

Èo sa týka ude¾ovania sublicencií <strong>na</strong>dobúdate¾om licen−<br />

cie, je to mo�né len so súhlasom autora. Súhlas <strong>na</strong> udelenie<br />

sublicencie mô�e autor udeli� pri uzatvorení licenènej zmlu−<br />

vy alebo neskôr. Nadobúdate¾ mô�e licenciu zmluvou postú−<br />

pi� len s predchádzajúcim písomným súhlasom autora; o<br />

postúpení licencie a o osobe, ktorej bola licencia postúpená,<br />

je povinný informova� autora bez zbytoèného odkladu. To v<br />

praxi z<strong>na</strong>mená, �e iba autor programu mô�e udeli� distribú−<br />

torovi súhlas <strong>na</strong> ïalší prevod licencie <strong>na</strong> koncového po−<br />

u�ívate¾a a prípadný koncový pou�ívate¾ nemô�e predáva�<br />

získanú licenciu <strong>na</strong> predaj programu inej osobe.<br />

Odmenu za udelenie licencie si autor mô�e dohodnú�<br />

pevnou sumou alebo v závislosti od výnosov z udelenej li−<br />

cencie. V druhom prípade je <strong>na</strong>dobúdate¾ povinný umo�ni�<br />

autorovi kontrolu svojej úètovnej evidencie alebo inej doku−<br />

mentácie potrebnej <strong>na</strong> zistenie odmeny. Nadobúdate¾ je tie�<br />

povinný predklada� autorovi pravidelné vyúètovanie odmeny<br />

v dohodnutých èasových intervaloch, a ak nie je ustanovené<br />

i<strong>na</strong>k, <strong>na</strong>dobúdate¾ je povinný poskytova� autorovi pravidel−<br />

né vyúètovanie odmeny aspoò raz za rok.<br />

Peter Kováè<br />

7/2004 PC REVUE 141

S E R V I S<br />

DVD okienko ŠPINA<br />

V MENE CTI<br />

FILM: V roku 1884 sa britské impé−<br />

rium rozprestieralo <strong>na</strong> viac ako jed−<br />

nej štvrtine zemského povrchu. Pre<br />

mladých mu�ov nebolo väèšej cti<br />

ako bojova� za krá¾ovnú. Na druhej<br />

strane tí, ktorí odmietli boj, boli<br />

pokladaní za zbabelcov. Symbolom<br />

zbabelosti boli biele pierka.<br />

Harry Feversham je vojak, syn generála. Patrí k <strong>na</strong>jlepším<br />

vo svojom pluku a èakajú ho zásnuby s Ethne, ve¾mi peknou<br />

mladou dámou z lepšej spoloènosti. Tesne pred zásnubami v<br />

Sudáne vypukne povstanie proti britskej <strong>na</strong>dvláde. Harryho<br />

pluk má odís� do Sudánu. Harry, ktorý sa stal vojakom len<br />

kvôli rodine, je plný neistoty a pochybností, nechce èaka� rok<br />

èi dva, kým sa vráti, aby sa o�enil. A tak vystupuje z armády.<br />

Jeho priatelia William Trench, Tom Willoughby a Edward<br />

Castleton mu preto pošlú biele pierka. Ïalšie pridá aj Ethne...<br />

Po dlhšom premýš¾aní sa Harry odhodlá odís� do Sudá−<br />

nu, aby pierka vrátil tým, ktorí mu ich poslali. Pritom chce<br />

zisti�, èi vlastne má strach.<br />

DVD: Bonusov je <strong>na</strong> tomto disku viac, ako býva pri dis−<br />

koch distribuovaných SPI zvykom. Prvým z nich je 14−mi−<br />

nútový dokument z <strong>na</strong>krúcania filmu, <strong>na</strong>zvaný Druhou ka−<br />

merou, a ïalším je potom asi 6 minút rozhovorov s hlav−<br />

nými predstavite¾mi. Okrem týchto bonusov sa k hlavným<br />

momentom filmu vyjadruje re�isér Shekhar Kapur a scená−<br />

rista Michael Schifer. Tradièným bonusom <strong>na</strong> diskoch z dis−<br />

tribúcie SPI je slideshow v podobe fotografií z filmu. Tých<br />

je tentoraz 37. Na disku sú ešte dva trailery. Prvý z nich je<br />

film Okno <strong>na</strong>proti, druhý <strong>na</strong> samotný film V mene cti.<br />

The Four Feathers<br />

Rok výroby: USA/UK 2002 � Då�ka: 131 min., skutoèná<br />

126 min. � Ré�ia: Shekhar Kapur � Scenár: Michael<br />

KNI�NÉ NOVINKY<br />

LINUX – TIPY A TRIKY PRO BEZPEÈNOST<br />

142 PC REVUE 7/2004<br />

Kniha je základná príruèka o bezpeènosti unixo−<br />

vých systémov, ktorá preh¾adne, zrozumite¾ne<br />

a jednoducho opisuje dôle�ité bezpeènostné<br />

problémy a ponúka jednoduché cesty k ich rieše−<br />

niu. Tak zaèiatoèník, ako aj skúsený u�ívate¾ v nej<br />

mô�u nájs� ve¾a zaujímavých a u�itoèných infor−<br />

mácií o tom, ako sa bráni� proti neoprávneným<br />

prienikom.<br />

� Autor: Petr Krèmáø � Vydavate¾: GRADA � Poèet strán: 208 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 303 Sk �<br />

LADÌNÍ A TESTOVÁNÍ APLIKACÍ PRO .NET<br />

A WINDOWS<br />

Kniha vás <strong>na</strong>uèí písa� aplikácie s menším poètom<br />

chýb, a pokia¾ sa dostanete k ladeniu, <strong>na</strong>uèíte sa ho<br />

vykonáva� ove¾a rýchlejšie. Ak zvládnete techniky<br />

ladenia, nez<strong>na</strong>mená to, �e v programoch nemô�ete<br />

<strong>na</strong>pácha� ïalšie chyby. Ak budete dodr�iava� zása−<br />

dy uvedené v knihe, je pravdepodobné, �e sa vám<br />

podarí zní�i� poèet chýb vo svojom kóde a rýchlejšie<br />

poh¾ada� tie, ktoré sa v òom objavia.<br />

� Autor: John Robbins � Vydavate¾: GRADA � Poèet strán: 648 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 915 Sk �<br />

Objednávky: GRADA Slovakia, s. r. o., Moskovská 29, 811 08 Bratislava,<br />

grada@grada.sk, <strong>www</strong>.grada.sk, tel.: 02/5564 5189, 0903 223 899<br />

PROGRAMOVÁNÍ V JAZYCE VISUAL BASIC<br />

Kniha je urèená predovšetkým zaèí<strong>na</strong>júcim<br />

u�ívate¾om. Autor je skúseným školite¾om a prog−<br />

ramátorom vo Visual Basicu a svoje skúsenosti,<br />

tipy a triky vlo�il do svojej knihy. Vïaka tomu je<br />

kniha <strong>na</strong>dmieru názorná, jasná a zrozumite¾ná.<br />

� Autor: Josef Myslín � Distribútor: ANIMA �<br />

� Vydavate¾: ComputerMedia � Poèet strán: 128 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 199 Sk �<br />

Schifer a Hossein Amini � Kamera: Robert Richardson �<br />

Hudba: James Horner � Hrajú: Heath Ledger, Kate<br />

Hudson, Wes Bentle Djimon Honsou, Michael Sheen, Kris<br />

Marshall Rupert Penry – Jones � Distribútor: SPI Slovakia<br />

� Ve¾kos�: 8,3 GB � Zvuk: anglický a èeský, Dolby Digital<br />

5.1 � Titulky: èeské a slovenské<br />

OKNO NAPROTI<br />

FILM: Dvadsa�devä�roèná Giova<strong>na</strong>−<br />

<strong>na</strong> je u� devä� rokov vydatá za Filipa<br />

a majú spolu dve deti – Martinu a<br />

Marca. Svoj èas delí medzi deti, prá−<br />

cu v hydinárni a peèenie pre bar svo−<br />

jej kamarátky. S man�elom sa u� prí−<br />

liš nezhovára a obèas cez okno po−<br />

zoruje náprotivného suseda Loren−<br />

za. Raz po nákupe <strong>na</strong> moste stretnú obaja man�elia sta−<br />

rého pá<strong>na</strong>, ktorý trpí poruchou pamäti. Toho Filipo <strong>na</strong>ko−<br />

niec privedie do bytu a tým spustí celú re�az <strong>na</strong> seba <strong>na</strong>d−<br />

väzujúcich udalostí. Vysvetlí sa, preèo onen tajomný ne−<br />

známy má <strong>na</strong> predlaktí vytetované èíslo, preèo vie tak<br />

dobre piec�, a Giova<strong>na</strong><strong>na</strong> lepšie spozná samu seba.<br />

DVD: Èo sa týka bonusov, zdá sa, �e v SPI v poslednom èa−<br />

se trochu pridali. Nájdete tu krátky dokument o filme s náz−<br />

vom Druhou kamerou a dvojminútový rozhovor s Massimom<br />

Girottim. U� tradièných fotografií z filmu je v tomto prípade<br />

len 17. Na disku sú tradiène ešte dva trailery. Prvý z nich je sa−<br />

motný film Okno <strong>na</strong>proti, druhý <strong>na</strong> film V mene cti. Okrem<br />

trailerov sa <strong>na</strong> disku <strong>na</strong>chádzajú aj televízne upútavky <strong>na</strong> film.<br />

La finestra di fronte<br />

Rok výroby: Taliansko/UK 2003 � Då�ka: 106 min.,<br />

skutoèná 102 min. � Ré�ia: Ferzan Ozpetek � Scenár:<br />

Giani Romoli a Ferzan Ozpetek � Kamera: Gianfillipo<br />

Corticelli � Hudba: Andrea Guerra � Hrajú: Giovan<strong>na</strong><br />

Mezzogiorno, Massimo Girotti, Raoul Bova, a Filippo<br />

Nigro � Distribútor: SPI Slovakia � Ve¾kos�: 4,6 GB �<br />

Zvuk: taliansky, Dolby Digital 5.1, èeský, Dolby<br />

Digital 2.0 � Titulky: èeské a slovenské<br />

Peter Kováè<br />

602PC SU<strong>IT</strong>E 2003 – U�ivatelská pøíruèka<br />

Súprava programov 602Pro PC SU<strong>IT</strong>E ponúka funkène<br />

i cenovo prístupnú alter<strong>na</strong>tívu pohodlného a plnohodnot−<br />

ného kancelárskeho softvéru. Pripomeòme si, èo v 602Pro<br />

PC SU<strong>IT</strong>E nájdete: textový editor 602 Text, tabu¾kový kal−<br />

kulátor 602Tab, grafický editor 602Photo, 602Album,<br />

602Mail a doplnkové nástroje MagicGraf a MagicText.<br />

Príruèka vás celou súpravou prevedie mimoriadne zrozu−<br />

mite¾ným jazykom, vizuálnou formou a názornými príkladmi.<br />

� Autor: Jiøí Lapáèek � Vydavate¾: COMPUTER PRESS � Poèet strán: 288 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 379 Sk �<br />

VYTVÁØÍME WWW STRÁNKY POMOCÍ HTML, CSS<br />

A JAVASCRIPTU<br />

Jazyky ako HTML, CSS a JavaScript sa stali mimoriadne<br />

populárnymi, preto�e spolu predstavujú ve¾mi jednoduchú<br />

a pritom mimoriadne efektívnu kombináciu z<strong>na</strong>èkovacie−<br />

ho jazyka (HTML), jazyka <strong>na</strong> formátovanie dokumentov<br />

(CSS) a skriptovacieho jazyka (JavaScript). Kniha predsta−<br />

vuje praktického sprievodcu týmito jazykmi a zároveò aj<br />

uèebnicu pre samoukov so sprievodnými príkladmi. Je<br />

písaná mimoriadne zrozumite¾ným, moderným jazykom.<br />

� Autor: Jan Stejskal � Vydavate¾: COMPUTER PRESS � Poèet strán: 256 �<br />

� Ce<strong>na</strong>: 299 Sk �<br />

PPK SPECIÁL – Excelujte v tabulkách<br />

Objednávky: ANIMA – technická literatúra, Slov. jednoty 10 , 040 01 Košice, anima@anima.sk, tel.: 055/6011262<br />

Excel sa v dnešnej dobe pou�íva <strong>na</strong> rôznych pracoviskách,<br />

v školách a neraz aj v domácnostiach. Titul Excelujte je<br />

urèený pre všetkých, ktorí s tabu¾kovým procesorom pra−<br />

cujú. Prináša dobré rady pre tých, ktorí s tabu¾kovým pro−<br />

cesorom zaèí<strong>na</strong>jú, ale pomô�e aj skúsenejším u�ívate¾om.<br />

� Autor: RNDr. Marie Francú � Distribútor: ANIMA �<br />

� Vydavate¾: Vogel Burda Communications �<br />

� Poèet strán: 58 � Ce<strong>na</strong>: 237 Sk �<br />

NOVINKA<br />

LONDÝNA<br />

Re�isér Stephen Frears (o. i. Ne−<br />

bezpeèné známosti, Hi−Lo Coun−<br />

try, Všetky moje lásky atï.) pri−<br />

chádza po sedemnástich rokoch<br />

s ïalšou prekvapujúcou filmo−<br />

vou štúdiou Londý<strong>na</strong> – s príbe−<br />

hom zo skrytého sveta ilegál−<br />

nych imigrantov, nevidite¾ných ¾udí – zamest<strong>na</strong>ncov,<br />

<strong>na</strong> ktorých úplne neoficiálne, ale <strong>na</strong>priek tomu bez<br />

diskusie stoja niektoré odvetvia britskej ekonomiky.<br />

Dirty pretty things<br />

Rok výroby: UK, 2002 � Då�ka: 97 min. � Ré�ia:<br />

Stephen Frears � Hrajú: Audrey Tautou, Chiwetel<br />

Ejiofor � Distribútor: SPI Slovakia � Zvuk: anglický,<br />

èeský, Dolby Digital 5.1 � Titulky: èeské, slovenské<br />

VE STÍNU UPÍRA<br />

Re�isér E. Elias Merhige sa vrátil<br />

k poèiatkom <strong>na</strong>jkrvavejšieho fil−<br />

mového �ánru, aby o�ivil príbeh<br />

<strong>na</strong>táèania legendárneho Upíra<br />

Nosferatu.<br />

V jeho originálnom podaní<br />

sa re�isér Mur<strong>na</strong>u (John Malko−<br />

vich), posadnutý s<strong>na</strong>hou o èo <strong>na</strong>jautentickejšie dielo,<br />

nezastaví pred nièím – ani pred smr�ou. Herec Max<br />

Schreck (Willem Dafoe), ktorého Mur<strong>na</strong>u obsadil do<br />

titulnej roly, je toti� skutoèný upír. Štábu re�isér <strong>na</strong>−<br />

hovorí, �e Schreck reprezentuje nový, <strong>na</strong> intenzívnom<br />

pre�ití postavy zalo�ený štýl.<br />

Shadow of the vampire<br />

Rok výroby: USA, 2000 � Då�ka: 92 min. � Ré�ia:<br />

E. Elias Merhige � Hrajú: John Malkovich, Willem<br />

Dafoe, Catherine McCormack � Distribútor: SPI<br />

Slovakia � Zvuk: anglický, èeský<br />

ŠABLONY V PROGRAMECH MICROSOFT OFFICE<br />

Šabló<strong>na</strong> je vzorový dokument, <strong>na</strong> ktorého<br />

základe mô�ete v programoch Microsoft Office<br />

takmer bezprácne generova� mno�stvo obdob−<br />

ných exemplárov, ktoré budú ma� urèitý obsah<br />

a vlastnosti spoloèné, ale v konkrétnych<br />

detailoch sa budú líši�. Pomocou šablón tie�<br />

mô�ete da� svojim dokumentom jednotný<br />

reprezentatívny vzh¾ad.<br />

� Autor: Marie Francù � Vydavate¾: COMPUTER PRESS �<br />

� Poèet strán: 104 � Ce<strong>na</strong> s CD: 229 Sk �<br />

MACROMEDIA FLASH MX:<br />

Vytváøíme dy<strong>na</strong>mické aplikace<br />

Publikácia je urèená <strong>na</strong>jmä pre tých, ktorí zvládli<br />

základy Flashu, ale potrebujú vedie�, ako v òom<br />

postupova� pri vývoji konkrétnych, rýdzo praktic−<br />

kých aplikácií, ako aj pre vývojárov <strong>na</strong> platforme<br />

Javy, PHP èi Microsoft .NET, ktorí by radi videli,<br />

ako pomocou nástrojov a komponentov Flashu<br />

a funkcií ActionScriptu <strong>na</strong>programova� príslušné<br />

aplikácie.<br />

� Autor: M. Grundvig a kol. � Vydavate¾: COMPUTER PRESS �<br />

� Poèet strán: 288 � Ce<strong>na</strong> s CD: 459 Sk �<br />

Objednávky: COMPUTER PRESS, s. r. o., Hattalova 12, 831 03 Bratislava, distribucia@cpress.sk, <strong>www</strong>.computerpress.sk<br />

MATLAB PRO ZAÈÁTEÈNÍKY<br />

Po preštudovaní knihy by mal by� èitate¾ schopný<br />

zaèa� tvori� vlastné aplikácie, vykonáva� ich ladenie<br />

a optimalizáciu, pracova� efektívne s ich zdrojovými<br />

kódmi, tvori� a riadi� všetku grafiku a pracova� tak,<br />

aby jeho dielo bolo optimálne a preh¾adné.<br />

� Autor: Karel Zaplatílek, Bohuslav Doòar �<br />

� Distribútor: ANIMA � Vydavate¾: BEN – tech.<br />

literatura � Poèet strán: 144 � Ce<strong>na</strong>: 237 Sk �

CD REVUE 7/2004<br />

Podobne ako v predošlom vydaní sme pri <strong>na</strong>vigaènom<br />

menu CD REVUE pou�ili kód HTML. Hlavným lákadlom<br />

tohtomesaèného CD REVUE je skúšobná verzia progra−<br />

mu FloorPlan 3D. Pomocou neho mô�ete <strong>na</strong>vrhova�<br />

predovšetkým obytný dom. Program obsahuje aj vizua−<br />

lizáciu, tak�e <strong>na</strong> záver sa budete môc� vo vašom dome<br />

aj poprechádza�. Pokia¾ vás zaujala téma elektronických<br />

kníh, <strong>na</strong> CD médiu nájdete rôz−<br />

ne programy <strong>na</strong> ich èí−<br />

tanie <strong>na</strong> vreckovom<br />

VYHODNOTENIE SÚ�A�Í<br />

z májového èísla PC REVUE:<br />

Samsung ML−2550<br />

Výherca: Peter Krátky, Bratislava<br />

Výsledky sú�a�í sú zverejnené aj<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

MAXPARÁDA<br />

poèítaèi, ale hlavne si budete môc� preèíta� 38 elektronic−<br />

kých kníh.<br />

Do vašej pozornosti odporúèame kvalitný freewarový<br />

program IrfanView <strong>na</strong> prehliadanie obrázkov a multime−<br />

diálnych súborov. Dostávate ho s doplòujúcimi modulmi a<br />

slovenským rozhraním.<br />

Pre pou�ívate¾ov, ktorí sa radi zahrajú, pridávame<br />

hrate¾nú demoverziu hry Collin McRea Rally 4. Obmedze−<br />

nie sa v tomto prípade týka poètu tratí a ponuky áut, ktoré<br />

mô�ete pou�i�. Na CD REVUE nájdete aj ïalšie hry. Upozor−<br />

òujeme aj <strong>na</strong> výkonného emailového klienta TheBat! s<br />

antispamovou kontrolou a kodek XviD v1.01.<br />

Pre èitate¾ov, ktorým nestaèia výsledky porovnávacích<br />

testov v tlaèenej edícii PC REVUE, pripájame detailné záz<strong>na</strong>−<br />

my z testovaných LCD monitorov spolu s kalibraènými sú−<br />

bormi, ïalej uká�ky z výstupu TV tunerov po pripojení <strong>na</strong><br />

terestriálny (pozemský) rozvod i káblovú sie�.<br />

Na CD REVUE nájdete aj príklady k programátorským<br />

seriálom, nieko¾ko administrátorských nástrojov a pomoc−<br />

ných utilít. Viacero nástrojov vám pomô�e aj pri zrýchlení<br />

s�ahovania údajov z internetu (<strong>na</strong>pr. FlashGet).<br />

Veríme, �e sa vám CD REVUE bude páèi�, pripomienky<br />

<strong>na</strong> zlepšenie zasielajte <strong>na</strong> adresu redakcia@pcrevue.sk.<br />

Ondrej Macko<br />

1. ce<strong>na</strong>: 3ds MAX 6 NFR, získava Peter Školek.<br />

2. a� 4. ce<strong>na</strong>: trièká Yello! a 3ds MAX 6 získavajú: Marek Trstenský,<br />

Radomír Murèo a Martin Kuspal.<br />

WiFi balík Bundle KOMPLET klient<br />

Správne odpovede:<br />

1. 11 Mbps<br />

2. Realtek<br />

3. Microsoft Windows aj Linux<br />

Výherca: Ladislav Rado, Bratislava<br />

QUARK HLÁSI ZMENY!<br />

V januárovom èísle<br />

PC REVUE sme<br />

v spolupráci<br />

so spoloènos�ami<br />

Discreet a Yello!<br />

vyhlásili sú�a�<br />

o <strong>na</strong>jlepšie pôvodné<br />

dielo v oblasti<br />

poèítaèovej grafiky<br />

<strong>na</strong> tému Vodný<br />

svet. Zo zaslaných<br />

príspevkov odborná<br />

komisia zlo�ená<br />

zo zástupcov<br />

spomí<strong>na</strong>ných<br />

spoloèností −a<br />

redakcie vybrala<br />

štyri <strong>na</strong>jlepšie.<br />

Ví�azné príspevky<br />

si mô�ete pozrie�<br />

aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej CD<br />

prílohe.<br />

Èasopis QUARK poskytuje predplatite¾om z¾avy. Pri celoroènom predplatnom<br />

sú takmer dve èísla zadarmo. Najnovšie èíslo èasopisu QUARK, mesaèníka<br />

pre všetkých, ktorí majú záujem o informácie od Astronómie a� po Zoológiu,<br />

<strong>na</strong> 52 stranách prináša mnoho nových informácií. QUARK dosta� v novino−<br />

vých stánkoch, ale redakcia odporúèa mo�nos� predplati� si ho <strong>na</strong> adrese:<br />

Vydavate¾stvo Perfekt, redakcia QUARK, Karpatská 7, 811 05 Bratislava 1,<br />

faxom <strong>na</strong> èísle 02/524 99 788 alebo elektronicky: predplatné@perfekt.sk.<br />

Polroèné predplatné u� so z¾avou je 180 Sk (v stánku 210 Sk),<br />

celoroèné predplatné je 360 Sk (v stánku 420 Sk).<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. 100 PRO PLUS 80 (033/535 4400)<br />

1. A&V SLOVAKIA 105 (02/4552 0109)<br />

3. AGORA PLUS 42, 51 (02/6381 3873)<br />

4. AKTIS 91 (02/4342 0946)<br />

5. AP MEDIA 71 (02/6020 2111)<br />

6. ASBIS SK 39, 53, 74 (02/4487 1589)<br />

7. ASM SLOVAKIA 76 (02/4446 2308)<br />

7. AUTO HIFI DIGI 45<br />

8. AV DIG<strong>IT</strong>AL 112 (02/6828 6660)<br />

8. BGS 8, 22, 69 (02/4910 1525)<br />

10. BSP 16, 80 (02/5443 0017)<br />

11. BSP GROUP 93 (+420/2/6121 8070)<br />

11. BUGÁR INSTRUMENT 56 (031/555 3707)<br />

12. CAMEA COMPUTER 41, 88, 105 (051/7725 585)<br />

14. CÍGLER SOFTWARE 23 (02/4446 2746)<br />

15. CODUM 90, 102 (02/6353 2921)<br />

17. CONQUEST SLOVAKIA 7, 9, 11 (02/4488 2145)<br />

18. DATA 72 (02/4487 3656)<br />

19. DIAL TELECOM 67 (02/5825 2111)<br />

21. ESET 117 (02/5930 5311)<br />

22. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />

22. EUROTEL 13<br />

24. FINCOM 107 (02/4445 3572)<br />

24. FUJ<strong>IT</strong>SU SIEMENS 31<br />

24. FUJI FILM DIGI 11 (02/4488 8077)<br />

27. GTS SLOVAKIA 6 (02/5778 1111)<br />

28. HAMA SLOVAKIA 52 (033/6481 184)<br />

29. HEWLETT−PACKARD 5, 2. OBÁLKA (02/5020 5611)<br />

30. HT COMPUTERS 3 (02/5933 4551)<br />

32. IMAGE SUPPLIES 77 (02/4487 2052)<br />

33. INCA 104 (02/6353 4481)<br />

37. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

39. KONSIGNA 27 (02/4488 4680)<br />

41. KROS 89 (041/7071 011)<br />

42. LAMA PLUS 64 (041/4361 302)<br />

42. LAPTOP.SK 65 (02/5564 2654)<br />

43. LEXMARK 37 (02/5263 7226)<br />

45. MEDIATECH 119 (02/5556 7766)<br />

45. MINOLTA 81 (02/6828 2575)<br />

46. MIRACLE NETWORK 35 (037/6542 262<br />

47. N−IMPORT DIGI 41<br />

47. NETWORK ASSOCIATES 79 (055/6335 511)<br />

47. NIKON DIGI 29 (02/4488 0785)<br />

50. OKI 33, 70 (0903/701 454)<br />

51. OLYMPUS 17, DIGI – 2. OB., 24, 25 (02/4445 7933)<br />

52. OPAL MULTIMEDIA 86, 112 (051/7734 332)<br />

53. P.E.S. CONSULTING 96 (031/780 3419)<br />

53. PANASONIC DIGI – 4. OBÁLKA (02/5292 1423)<br />

54. PC BUSINESS 111 (02/4342 5000)<br />

55. PROCA 10 (033/5922 111)<br />

57. Q−PRODUCTS 99 (02/4525 7568)<br />

59. RADIOCOM 57, 61, 75, 85 (02/5262 6633)<br />

60. SAP 15 (02/5825 6111)<br />

62. SLOVAK TELECOM 73 (0800/123 456)<br />

64. SONY DIGI – 3. OBÁLKA, 3 (02/5920 3111)<br />

64. SOWHAT 93 (0905 607 249)<br />

65. STIEGER SOFTWARE 102 (02/5564 7674)<br />

66. STORMWARE 97 (02/6478 0293)<br />

67. SUNTEQ 106 (046/5430 754)<br />

68. SWS DISTRIBUTION 19, DIGI 5 (02/4342 6811)<br />

69. SYNTEX 112 (02/4552 5471)<br />

70. TECOMPRINT 113 (02/4425 5777)<br />

71. TELEGRAFIA 83 (055/6230 802)<br />

71. TOSHIBA 43<br />

73. WEBGLOBE 112 (02/5363 4961)<br />

74. WESTECH 78 (02/4341 3804)<br />

75. XENON 104, 112, DIGI 48 (0904/401 088)<br />

7/2004 PC REVUE 143

Èíslo 7 � júl 2004 � XII. roèník PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2004<br />

ŠÉFREDAKTOR:<br />

Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) −md<br />

ZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.sk) −om<br />

SENIOR ED<strong>IT</strong>OR:<br />

Peter Orviský (porvisky@pcrevue.sk) −po<br />

ODBORNÁ REDAKCIA:<br />

Michal Holeš (mholes@pcrevue.sk) −mh<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk) −pk<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) −bm<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk) −ds<br />

Matúš Valter (mvalter@pcrevue.sk) −mv<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk) −ll<br />

Daniel Keder (dkeder@pcrevue.sk) −dk<br />

Roman Kanich (rkanich@pcrevue.sk) −rk<br />

Samuel Krošlák (skroslak@pcrevue.sk) −sk<br />

HLAVNÝ SEKRETÁR:<br />

Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.sk)<br />

ADMINISTRATÍVA:<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk)<br />

TECHNICKÝ SERVIS:<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk)<br />

DTP:<br />

Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk)<br />

Roman Kanich (rkanich@pcrevue.sk)<br />

JAZYKOVÁ REDAKTORKA:<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk)<br />

INZERCIA:<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk)<br />

tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />

STÁLI SPOLUPRACOVNÍCI:<br />

Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.sk)<br />

Andrej Chu (achu@pcrevue.sk)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.sk) −ik<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk)<br />

Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk)<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.sk) −jb<br />

Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.sk)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk) −mo<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk) −mt<br />

Peter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) −ph<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk) −pg<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.sk) −vl<br />

ADRESA REDAKCIE:<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnianska 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

e−mail: redakcia@pcrevue.sk<br />

http: <strong>www</strong>.itnews.sk, <strong>www</strong>.itregister.sk,<br />

<strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

PREDPLATNÉ: e−mail: predplatne@pcrevue.sk<br />

tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel � Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku s CD<br />

je 119 Sk � Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia �<br />

Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejnených<br />

príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autorských<br />

práv � Názory autorov nemusia súhlasi� s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia<br />

reprodukcia èlánkov mo�ná len so súhlasom redakcie.<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. � Registrácia<br />

MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 � Tlaè: z dodaných<br />

reprodukèných materiálov � Rozširuje Mediaprint−Kapa, Ares<br />

a drobní distribútori. Objednávky <strong>na</strong> predplatné prijíma<br />

ka�dá pošta a doruèovate¾ Slovenskej pošty. Objednávky<br />

do zahranièia vybavuje Slovenská pošta, š.p., Úèelové stredisko<br />

predplatite¾ských slu�ieb tlaèe, Námestie slobody 27, 810 05<br />

Bratislava 15.<br />

Mo�nosti, ako si objed<strong>na</strong>� PC REVUE<br />

� pošta: zaslaním objednávkového formulára<br />

z PC REVUE<br />

� internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovej<br />

stránke <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

� e−mail: zaslaním objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.sk<br />

� SMS: prostredníctvom SMS objednávky<br />

<strong>na</strong> è. 0903 223 820<br />

� TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7<br />

� FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958<br />

Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−<br />

te¾ské èíslo a zaslaná poštová pouká�ka alebo faktúra <strong>na</strong><br />

uhradenie.<br />

Mo�nosti, ako uhradi� predplatné PC REVUE<br />

� pošta: zaplatením poštovej pouká�ky<br />

� internet: prostredníctvom internet bankingu<br />

� banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra banke<br />

è. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179<br />

Pri ka�dom spôsobe platby treba ako variabilný<br />

symbol uvies� vaše predplatite¾ské èíslo, i<strong>na</strong>k nebudeme<br />

vedie� vašu platbu identifikova�. Pokia¾ ho nemáte,<br />

skontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme. Èasopis<br />

je mo�né odobera� aj <strong>na</strong> inú adresu, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pracovisko.<br />

Pri úhrade predplatného – èi u� poštovou pouká�kou,<br />

alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa� cenu<br />

pod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,<br />

z¾avnené atï.)<br />

CENY PC REVUE NA ROK 2004<br />

Èasopis PC REVUE vychádza ka�dý mesiac, t. j. 12× do roka, aj s prílohou CD REVUE. V novinových stánkoch je<br />

mo�né kúpi� PC REVUE u� len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových stánkoch ostáva nezmenená – 119 Sk spolu s CD.<br />

Pokia¾ však máte záujem len o èasopis bez CD prílohy, je mo�né si objed<strong>na</strong>� celoroèné predplatné bez CD.<br />

Ceny predplatného<br />

bez CD s CD<br />

ce<strong>na</strong>/ks celoroèné ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroèné ušetríte<br />

Ce<strong>na</strong> v stánku 119 Sk<br />

Predplatné 53 Sk 636 Sk 192 Sk 102 Sk 630 Sk 1224 Sk 204 Sk<br />

Predplatné z¾avnené 46 Sk 552 Sk 276 Sk 89 Sk 546 Sk 1068 Sk 360 Sk<br />

Pozn.: Na z¾avnené predplatné si mô�u nárokova� študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je posla� <strong>na</strong> adresu<br />

redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku alebo vpísa� do objednávky èíslo karty mláde�e<br />

ISIC, EURO

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!