novinky z radnice

kultúradec. 2005/jan. 2006Umelecká misia hudobníka Jozefa Kudriho„Umenie Schneidera Trnavského som prenášal na svojich žiakov...“Meno huslistu i klaviristu Jozefa Kudriho je v trnavskomkontexte známe v rôznych sférach. Bol dlhoročnýmučiteľom v Základnej umeleckej škole MikulášaSchneidera Trnavského, pôsobil v Trnavskom big bandei rôznych príležitostných hudobných zoskupeniach. Eštev päťdesiatych rokoch hrával v Kovosmalte na slávnychtrnavských Čajoch o piatej spolu s legendárnym kapelníkomRudolfom Koššovičom. Po absolutóriu Štátneho konzervatóriav Bratislave a pôsobení vo Vojenskom umeleckomsúbore v Bratislave odolal ponukám ísť do košickejfilharmónie a radšej zvolil pôsobenie v Trnave, možno ajpreto, že ho výrazne ovplyvnilo rodné mesto i osobnosťMikuláša Schneidera Trnavského. Aké je pozadie „trnavskýchchodníčkov“ hudobníka Jozefa Kudriho?„Samozrejme, že sú spojené so Schneiderom Trnavským,“ hovorí Jozef Kudri a pokračuje:„No než som sa k nemu dostal, trvalo istý čas, pretože ešte predtým ma oteczapísal do hudobnej školy, odkiaľ som odišiel. Jednoducho som viac ako pol roka chodilpoza školu. Až po otcovom výprasku sme zašli k majstrovi Trnavskému, ktorý viedol cirkevnýspolok v Dóme sv. Mikuláša. Otec tento zbor navštevoval a ja som toto fascinujúceprostredie poznal ešte z útleho detstva.“Záškoláctvo Jozefa Kudriho však vychádzalo z akýchsi pragmatických pohnútok.Učiteľ v hudobnej škole si totiž na neskoršieho učiteľa tej istej školy Jozefa Kudrihojednoducho „zasadol“. Súviselo to s tým, že i otec hudobníka rád hrával na husliach a občassi zahral dobový šláger. Jozef si raz zo stojana omylom vo svojich notách zobral doškoly i otcove noty dobového šlágra, čo bolo, samozrejme, mimo obliga repertoáru žiakovhudobnej školy. Tak začal dostávať súkromné hodiny u majstra Trnavského. „Vtedy somzačal husle brať naozaj vážne. Majster totiž hral som mnou na klavíri, sprevádzal ma,hral prijateľné skladby a vedel ma pripútať k hre. Potom neskôr, až keď som mal aj teoretickéa pedagogické vedomosti, som vedel, že to boli profesionálne etudy.“Isto už vtedy klíčilo v Jozefovi semienko učiteľského povolania, ktoré bolo niekoľko desiatokrokov súčasťou jeho profesionálneho života. Aj vďaka týmto základom od Majstramal po absolutóriu v Trnave veľmi dobré meno. Pedagogická práca v Trnave ho po intenzívnomobdobí vo Vojenskom umeleckom súbore (zájazdy súboru, nahrávanie v rozhlaseatď.) natoľko zaujala, že na istý čas išli sprievodné hudobné aktivity do úzadia. Skutočnevšak len nakrátko, pretože sa hlásili nielen niekdajší spoluhráči z už neexistujúcich trnavskýchdixielandov, ale aj prví absolventi hudobnej školy, s ktorými si mohol zahrať.„Aj keď som učil také dlhé obdobie v ľudovej škole umenia, zvykal som si ťažko, boloto niečo celkom iné, ako hrať v orchestri. Nevedel som si zvyknúť napríklad na celúagendu, ktorá s učiteľovaním súvisí. No nezabudol som na svojho Majstra a jeho prístuppri výučbe. A nielen jeho, ale aj môjho profesora Otta Kulíčka z konzervatória. Keď somvidel, že dieťa inklinuje k tanečnej hudbe, snažil som sa ho podchytiť rôznymi spôsobmi.Predhrával som im rôzne skladby napríklad ešte predtým, než si pred vyučovacou hodinouvybalili husle. Otta Kulíčka som nespomenul náhodne – on hrával u Ježka v Prahea predhrával mi tieto skladby podobným spôsobom.“foto: -mm-