novinky z radnice

novinkyz radnicekultúravojnových časoch Oskár Čepan citlivo vnímal aj hudbu,najmä skladby Ludwiga van Beethovena, a práve očareniehudbou sa stalo Čepanovou štvrtou múzou.Neskôr sa tvorba Oskára Čepana ubrala inýmsmerom – začiatkom 50. rokov začal hľadať možnostivýtvarnej výpovede v odlišnom, v geometrickom výtvarnomjazyku. Príčiny obratu ku geometrii nepoznáme– no pre Čepana bolo charakteristické, že otvoreneprijímal všetko, čo považoval za reflektujúce modernévidenie sveta. O tom svedčí i jeho zameranie na modernéumenie – ako sme spomínali v súvislosti s vojnovýmikolážami – už v mladosti siahal po vtedy výsostne „modernom“odkaze surrealizmu. Neskôr sa stal vykladačoma napokon i tvorcom „moderných“ abstraktnýchvýtvarných diel. Treba si uvedomiť, že všetko sa to dialov období, keď bolo oficiálne povolené tvoriť len a len23. 7. 1944, koláž; papier v obmedzujúcich a vnútorne bezduchých možnostiachsocialistického realizmu. Možno však príliš skoro prišielOskár Čepan so spomínanou geometriou, určite priskoro na to, aby sa týmto, dnes oficiálneuznávaným, spôsobom umeleckej výpovede pochválil svojim priateľom – výtvarníkom,inklinujúcim práve k abstraktnej negeometrickej tvorbe (M. Čunderlík, R. Filaatď.)... A tak si jeho ďalšia výtvarná múza – geometrické abstraktné umenie muselopočkať na svoje nedávne objavenie Jiřím Valochom.Tvorba Oskára Čepana, a nielen výtvarná, ale i výtvarnoteoretická, čelila koncom60. rokov nečakanému úderu. Ako vykladač abstraktných diel významných ruskýchi slovenských maliarov (K. Maleviča, V. Tatlina, M. Čunderlíka, R. Filu) musel Čepanodolať striktnému odmietnutiu a následnému zdevastovaniu vlastnej dlhoročnej práce– zošrotovaniu a rozmetaniu sadzieb kníh o menovaných výtvarníkoch.Výtvarné umenie sa mu odcudzilo, avšak len dovtedy, kým ho neoslovila poslednámúza, ktorou sa zaoberal i v profesionálnom živote – história literatúry. V osemdesiatychrokoch vytvoril kolekciu formátovo väčších koláží s témou literárnych dejín. TietoČepanom prerozprávané a prehodnotené dejiny našej i svetovej literatúry, zhmotnenénielen v literárno-teoretickej práci ale i v kolážach, sú ukážkovým príkladom vhodnej„učebnicovej pomôcky“.Osobnosť Oskára Čepana (1925 – 1992) sme v krátkosti predstavili v predchádzajúcomvydaní. Je nemožné vystihnúť a obsiahnuť tohto všestranného človeka, ktorý sa tak významnepodieľal na formovaní našej kultúry, pár riadkami. Jeho veľkou, siedmou múzoubolo výtvarné umenie a výtvarná tvorba samotná – o prezentáciu tejto múzy OskáraČepana sa kurátori Barbara Bodorová a Jiří Valoch pokúsia na výstave Výtvarník OskárČepan, ktorej vernisáž sa uskutoční 8. decembra 2005 o 18.30 h v Kopplovom kaštieliGalérie Jána Koniarka. V tento deň galériu navštívi manželka Oskára Čepana NadeždaČepanová a jeho priatelia a kolegovia – literárni vedci, výtvarní teoretici, archeológovia(Ladislav Čavojský, Rudolf Fila, Anna Fischerová, Milan Hamada, Marcela Mikulová,Juraj Mojžiš, Mahulena Nešlehová, Ľubica Somolayová, Jiří Valoch, Karel Valoch, PeterZajac) ale i mladí výtvarní teoretici (Barbara Bodorová, Silvia Čúzyová, Daniel Grúň,Sabina Jankovičová), aby si na konferencii pripomenuli, niektorí i zaspomínali, tedavlastne spoločne obnovili intelektuálny odkaz tejto všestrannej osobnosti.Barbara BODOROVÁ, doktorandka Trnavskej univerzity, kurátorka výstavy, foto: Milan Noga