novinky z radnice

kultúradec. 2005/jan. 2006Sedem výtvarných múz Oskára Čepana II. časťPráca historika umenia často spočíva v hľadaní a v objavovaníuž zabudnutých alebo doposiaľ neznámychvýtvarníkov. Jedným z takých povestných „hľadačov“,špeciálne sa orientujúcich na geometrickú abstraktnútvorbu, je český kurátor, básnik a výtvarník Jiří Valoch.Práve jeho ako jedného z prvých zaujalo zopár reprodukciíkresieb v antológii textov Oskára Čepana o výtvarnomumení Znepokojené múzy (Sedem pristavenípri štúdiách Oskára Čepana o výtvarnom umení), ktorépo Čepanovej smrti zozbieral a v roku 1999 vydal JurajMojžiš. A tak začal Jiří Valoch pátrať po viacerých Čepanovýchkresbách geometrického charakteru...Objavením niekoľkých geometrických kresieb OskáraČepana bádanie po jeho výtvarných dielach nekončilo– vysvitlo, že systematicky výtvarne tvoril odmalička.Čepanovou prvou výtvarnou múzou sa stalo mesto,v ktorom vyrastal – Trnava a jej okolie. Zobrazoval ho narôznych akvareloch už ako pätnásťročný. Symbol TrnavyGeometrický obraz Trnavy14. 8. 1960, akvarel, tempera– veže kostola sv. Mikuláša – sa často zjavovali i v ďalších jeho tvorivých obdobiach– v „kolážovom období“ z rokov 1944 – 1952, v geometrickej tvorbe 60. rokov i v kolážachs výlučne literárnym obsahom v rokoch osemdesiatych. K „mestu mladosti“ – k Trnavesa teda v neskoršej tvorbe Čepan neustále vracal, až sa tento vzťah koncom 60. rokovvykryštalizoval do novej oblasti záujmov – do archeológie, keď v okolí Trnavy bádal ponajstarších odkazoch ľudskej kultúry. A dosiahol naozaj pozoruhodné výsledky – jehoarcheologické nálezy sa nachádzajú v archíve Slovenského národného múzea. Ale toto jeuž téma na ďalšiu kapitolu...Vráťme sa však k výtvarnej tvorbe Oskára Čepana... Ďalšou inšpiračnou múzou sa preneho stali možnosti hľadania a nachádzania poetickej umeleckej výpovede v medziachpoužívania výtvarnej koláže. Na prvý pohľad nenáročná technika si však vyžadujesystematické zbieranie a triedenie materiálov, ktoré bolo Čepanovi vlastné. Tie umelecuvádza do nových, záhadných obrazcov, vyskytujúcich sa len a len v jeho mysli a predstavách.O to pozoruhodnejší je fakt, že u Oskára Čepana sa viaceré vizuálne prvky (motívveží trnavských kostolov, „kvetov zla“, hudobné nástroje, geometrické vzorce atď.) objavujúpravidelne vo väčšine diel i s väčším, niekoľko desaťročným časovým odstupom. Tovšetko svedčí o autorovej povestnej integrálnej, systematickej a komplexnej osobnosti.Koláže, ktoré Oskár Čepan tvoril počas náročných vojnových rokov (1944 – 1946) sa vyznačujúštýlovou jednotnosťou, monochrómnou ponurou farebnosťou, vystihujúcou dobovýpocit vojnového ohrozenia. Niet pochýb, že významný vplyv na formovaní jeho výtvarnéhoprejavu v tomto období mal nadrealistický básnik, taktiež kolážista a rodák z Budmeríc– Rudolf Fabry. Čepan podobne ako on často narábal so surrealistickými motívmi a symbolmi– lebkami, časťami ľudských tiel či stĺpových architektúr – evokujúcich snové videnia.Mnohé z týchto diel pôsobia pesimisticky, niet divu, vzhľadom na dobové okolnosti.S odkazom memento mori – pamätaj na smrť má súvislosť i výber tém, priamo sainšpirujúcich ďalšou Čepanovou výtvarnou múzou – literárnym dielom – básňami Baudelaira,Rimbauda, Verlaina. Hovorí sa, že počas vojny múzy mlčia, ale práve v ťažkých