odvážny koncerty hodiny prostredníctvom podujatie

11Vedecky sa venoval výskumu štylistiky, lexikológie a dejinám spisovnej slovenčiny.Z regionálneho hľadiska je zaujímavá jeho autorská a zostavovateľská práca v oblastiinterpretácie a mapovania tvorby Jána Hollého (napríklad zostavoval zborník o interpretáciiJána Hollého V. Turčánym či editoval a zostavil chronológiu diela J. Holléhov jeho diele pre Zlatý fond slovenskej literatúry). Bol aj členom kolektívu autorov,ktorý pod vedením Jozefa Mistríka pripravil rozsiahle a dodnes vyhľadávané dielo Encyklopédiajazykovedy (Obzor, Bratislava 1993). Bol spoluzakladateľom letnej školyslovenského jazyka pre cudzincov Studia academica Slovaca.Jednou z jeho posledných prác bola jazyková úprava prvého zväzku kompilovanejpublikácie Dejiny Trnavy. V poslednom období pôsobil Ján Štibraný aj na UniverziteCyrila a Metoda v Trnave ako tajomník Katedry slovenského jazyka a literatúry. Jehomanželkou bola pedagogička, jazykovedkyňa a regionálna autorka poézie GabrielaGotthardová.-maju-Odsúdení sa zaujímali o udalosti po roku 1939Takmer každý človek niekoľkokrát v živote urobí chybný krok. Následkomje zlomená noha alebo strata lásky a dôvery svojich najbližších. Ak je dôsledkomchybného kroku strata dôvery spoločnosti, nasleduje aj strata slobody.V blízkosti Trnavy, v Hrnčiarovciach nad Parnou, žijú ľudia, ktorýchprechodným domovom je Ústav na výkon trestu odňatia slobody, zariadenies minimálnym stupňom stráženia. Tak ako po minulé roky, Krajská knižnicaJuraja Fándlyho v Trnave zorganizovala v rámci Týždňa slovenských knižnícnávštevu tohto zariadenia.Ústav navštívili mladí historici Ústavu pamäti národa Peter Sokolovič a Martin Lacko.Stretnutie s odsúdenými, medzi ktorými bol aj jeden indickej národnosti, sa konalov galérii, ktorú otvorili začiatkom roka 2000. Mnohí svoj výtvarný talent objavili až pouväznení a niektoré obrazy v galérii sú zaujímavé. Azda oslovia aj porotu Medzinárodnejvýtvarnej súťaže odsúdených, ktorej sa ústav zúčastní a ktorá sa tohto roku budekonať v Poľsku.Po oboznámení s poslaním Ústavu pamäti národa propagovať myšlienky slobodya obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu, nasledovalabeseda s veľmi aktívnymi odsúdenými, ktorá trvala viac ako dve hodiny. Témou bolaSlovenská republika z rokov 1939 – 1945, Slovenské národné povstanie a následnébudovanie socializmu s prenasledovaním ľudí iného politického vyznania, nábožensképrenasledovanie a mnohé činy proti ľudskosti.Účastníkov zaujímalo, či by prišlo k vyhláseniu SNP, ak by Nemci nezačali prehrávať,okolnosti Mníchovskej dohody, ktorá bola vlastne diktátom, a osobnosť prvéhoprezidenta Jozefa Tisa.0dsúdení boli toho názoru, že popri židovskej otázke v čase 2. svetovej vojny by samali historici venovať aj prenasledovaniu rómskej komunity. Zaujímali ich aj odpovedena otázky, prečo sa po skončení vojny do hraníc Československa nevrátila aj PodkarpatskáRus, história Hlinkovej gardy, masakre po skončení povstania a prečo sa Hitlernepoučil z Napoleonovej prehry v Rusku a prepadol ho.Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave organizovaním besied s odsúdenými robí veľmizáslužnú činnosť, ktorá obohacuje obe strany. Dočasní obyvatelia ústavu radi čítajúa privítali by väčší výber v knižničnom fonde, aj vzhľadom na to, že sa pripravujevýučba s možnosťou získať maturitu. V mnohých našich domácnostiach je množstvokníh, ktoré už nie je kde ukladať. Čo tak ich ponúknuť Ústavu pre výkon trestu odňatiaslobody v Hrnčiarovciach nad Parnou?Margita KÁNIKOVÁ