odvážny koncerty hodiny prostredníctvom podujatie

Príbeh kaviarne Thalmeiner pokračujeČlánok v prvom tohtoročnom čísle nášho časopisu s názvom Zánik niekdajšejkaviarne Thalmeiner v Trnave našiel medzi čitateľmi dobrý ohlas. Najviac potešiliohlasy, ktoré nám priniesli nové alebo spresňujúce informácie. Príbehkaviarne Thalmeiner znova ožíva v spomienkach Trnavčanov.Profesor František Ohrablo nám napísal:Každú nedeľu po omši u františkánovchodil som s otcom do kaviarne Thalmeiner.Tam som spoznal hudobníkov, ktorív kaviarni hrávali, Lajka Galbavého, JožkaKudriho a neskôr prevádzkara pánaRudolfa Keéka (na fotografii tretí zľava).Pán Thalmeiner (na fotografii štvrtý zľava),vždy elegantný muž v sivom obleku,vítal hostí, a ja som od neho dostal cukrík.Po „Víťaznom februári“, keď mu všetkozobrali, odišiel do Bratislavy, a tam somho stretol už ako vysokoškolák. Pracovalv Zberných surovinách.Ozvala sa aj pani Zuzana Kuzmová-Keéková, dcéra pána hlavného, neskôr vedúceho.Spresnila, že meno majiteľky domu bolo Carolyna Bogschová a jej majetok bolv roku 1948 znárodnený. V dome býval aj pán Ferdinand Thalmeiner s manželkou,synom a dcérou v priestoroch terajšej pasáže Európa na pravej strane, kde sú v súčasnostiobchody. Pátrali aj pôvode ich priezviska Keék. Podľa niektorých indícii ich korenenesiahajú do Maďarska, prípadne Nemecka, ale niekde do pobaltských republík.Otec Zuzany Kuzmovej-Keékovej sa vyučil u pána Tótha, ktorý sídlil oproti starejpošte v priestoroch, kde je teraz nábytok. Pán Thalmeiner si ho vyhliadol už ako učňa,ale do jeho služieb vstúpil až v roku 1930 po predchádzajúcich skúsenostiach v inýchpodobných zariadeniach. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, ktorá pracovalaako kávová kuchárka, neskôr gazdiná a skladníčka. Po roku 1948 kaviareň prevzaliReštaurácie a jedálne Trnava a on pracoval ako vedúci. Podľa vtedy platných zákonovmanželia nesmeli pracovať v jednom podniku. Matka pani Zuzany Kuzmovej-Keékovejneskôr pracovala v Imperiáli a nakoniec v Kocke na Hospodárskej ulici.Pán Rudolf Keék bol veľký fanúšik trnavského futbalu. Keď trnavskí futbalisti hraliv Taliansku, zatelefonoval tam, aby zistil výsledok, ktorý bol veľmi zahanbujúci, Trnavaprehrala 5:0. Ale aj tak papier s výsledkom nalepil na okno kaviarne. Rozzúrení fanúšikoviaokná zahádzali rôznou špinou, opľuli a nakoniec rozbili. Aj hlavný čašník Ján Gajarskýsi spomína, že boli telefonicky spojení s miestami, kde Spartak Trnava hral a v kaviarnioznamovali priebežné výsledky. Každý gól bol, samozrejme, vítaný s veľkým potleskom.Svoje spomienky nám porozprával aj Milan Gabalec, šéfkuchár v jedálni Krym, ktorýje optimisticky založený človek a v druhom vidí hlavne to pozitívne. Na túto vlastnosťneraz doplatil, keď veril nesprávnym, ktorí sa len tvárili ako priatelia. Po vojenskejslužbe začal pracovať v Imperiáli s platom 900 Kčs, ale keď mu v roku 1963 ponúklimiesto šéfkuchára v Kryme, nerozmýšľal, nielen preto, že jeho plat bol 1 400 Kčs, aleaj preto, že tam pracovali odborníci a zároveň dobrí priatelia. Na oboch miestach mal nastarosti aj učňov, ktorí sa navzájom pretekali a doberali aj pomenovaním „Kryminálnici“a „Imperialisti“.Ich kuchyňa bola na veľmi dobrej úrovni. Svojich hostí k nim pozval aj vtedajší biskupAmbróz Lazík, medzi návštevníkmi boli aj právnici, lekári, herci a speváci. Najstabilnejšínávštevníci však boli trnavskí futbalisti, ktorí po každom zápase mali v Kryme večeru.Niekedy s nimi prišiel aj rozhlasový reportér Karol Polák. Ak vyhrali, niektorí hráči išli22