MIMORIADNA NÁRODNÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

More documents

Recommendations

Info

Riadenie ťažkých havárií Systém je napájaný z núdzového zdroja elektrickej energie SAM DG určeného pre napájanie zariadení potrebných pre riadenie ťažkých havárií. Činnosť systému počas projektových havárií nie je požadovaná. Systém odtlakovania predstavuje kvalifikovanú, vysoko spoľahlivú zálohu s plnou kapacitou, použiteľnú pri zlyhaní štandardných trás pre odtlakovanie PO (OV KO, PV KO). Odtlakovanie primárneho okruhu je najvyššou prioritou v preventívnej, ako aj zmierňujúcej časti riadenia havárií. Príslušné procesné činnosti sa následne zapracovávajú do smerníc pre obnovu symptómovo založených kritických bezpečnostných funkcií z balíka HHP (predpisy FR-C.1 a FR- C.2), po druhé, činnosť odtlakovania (ak je potrebná) je jednou z prechodových krokov medzi HPP a SAMG. Okrem toho, samotný balík SAMG obsahuje špecifickú smernicu SAG-1, ktorá je určená na riešenie situácie, keď tlak v PO prekročí 2,5 MPa. 4.3.1.2 Prevádzkové opatrenia Predpisy pre odtlakovanie PO sú zahrnuté do HPP postupov FR-C.1 a FR-C.2 a smerníc SA CRG-1 a SAG-1 balíka SAMG, ktoré zabezpečujú vysokú spoľahlivosť požadovaných funkcií. Inštalácia dodatočnej trasy pre odtlakovanie a stratégie v návodoch SAMG poskytujú vysokú spoľahlivosť prevencie zlyhania TNR pri vysokom tlaku. 4.3.2 Riadenie vodíkových rizík vo vnútri kontajnmentu 4.3.2.1 Projektové opatrenia, vrátane posúdenia dostatočnosti vzhľadom na rýchlosť tvorby vodíka a jeho množstvo Pôvodný stav projektu Počas ťažkej havárie sa vytvára veľké množstvo vodíka v dôsledku exotermickej reakcie medzi zirkóniom a oceľou a vodnými parami. V prípade ďalšej eskalácie havárie, po zlyhaní tlakovej nádoby reaktora, by došlo k produkcii ďalšieho významného množstvo horľavých plynov (vodíka a CO) v dôsledku interakcie kória s betónom šachty reaktora. Celková produkcia horľavých plynov v rámci tejto ex-vessel fázy niekoľkonásobne prevyšuje ich produkciu v rámci in-vessel fázy, hoci jej rýchlosť je nižšia ako v in-vessel fáze. Hmotnosť zirkónia v reaktore je približne 18 000 kg. Podľa výpočtov sa množstvo vodíka vyprodukované počas fázy in-vessel pohybuje od približne 300 kg (LB LOCA) do 500 kg (SBO) v závislosti od scenára. Energetický výťažok exotermickej reakcie je približne 6400 J/kg zreagovaného zirkónia, takže vzniknuté teplo predstavuje významný príspevok k požiadavkám na odvod tepla z kontajnmentu. V pôvodnom projekte V213 nie sú k dispozícii prostriedky pre spoľahlivý odvod vodíka pri ťažkých haváriách. Teoretická možnosť zaistenia včasného riadeného zapaľovania vodíka výbojmi pri zapínaní inštalovaných elektrických spotrebičov v kontajnmente je v niektorých scenároch ako SBO je principiálne nedostupná. Rýchlosť produkcie vodíka počas ťažkej havárie závisí od mnohých faktorov. Zo štúdií citlivosti vykonaných v minulosti vyplýva, že maximálna rýchlosť produkcie vodíka v počiatočnej fáze ťažkej havárie môže byť vyššia ako 1 kg/s. Vodík generovaný v priebehu ťažkých havárií predstavuje najzávažnejšie a najrýchlejšie ohrozenie integrity kontajnmentu V213. Z hľadiska prevencie zaistenia integrity kontajnmentu zohráva kľúčovú úlohu rýchlosť a množstvo uvoľňovania vodíka z PO do kontajnmentu a z toho vyplývajúci časový priebeh koncentrácie vodíka v kontajnmente, ktorý závisí od koncentrácie pary, a celkovej hmotnosti vygenerovaného vodíka. Inštalované modifikácie Jedným z predpokladov zvládnutia problematiky vodíka počas ťažkých havárií je spoľahlivá prevencia prechodu do ex-vessel fázy. Táto problematika je pokrytá inštaláciou skupiny 112/148 Mimoriadna národná správa SR
Riadenie ťažkých havárií modifikácií umožňujúcich zadržanie roztaveného kória vo vnútri TNR a jej spoľahlivé externé chladenie. Technickým riešením problematiky vodíka je inštalácia 28 kusov pasívnych autokatalytických rekombinátorov FR1-1500T a 4 kusov pasívnych autokatalytických rekombinátorov FR1- 750Tfirmy AREVA. Inštalácia rekombinátorov v kontajnmente je bežne aplikovaným riešením; rekombinátory boli nainštalované na vyše 100 JE v rôznych krajinách. Rekombinačná schopnosť použitých rekombinátorov bola preukázaná aj experimentálne pri testoch na experimentálnom zariadení PHEBUS a pri veľkorozmerových testoch na zariadení THAI. Prahová koncentrácia vodíka pre zahájenie rekombinácie sú približne 2 % obj. pri teplote atmosféry 50°C. Pri referen čných parametroch uvádzaných výrobcom zabezpečujú rekombinátory celkovú rýchlosť rekombinácie vodíka pribl. 160 kg/hod.Voľba kapacity a rozmiestnenia inštalovaných PAR vychádza z výsledkov štúdií distribúcie vodíka vykonaných rôznymi organizáciami. Vo všeobecnosti je celková kapacita rekombinátorov na rekombináciu vodíka vo všetkých analyzovaných sekvenciách pod 4 – 5 % za menej ako 1 hodinu. Pre scenáre s maximálnou rýchlosťou uvoľňovania vodíka do kontajnmentu (napríklad LOCA) je doba, za ktorú sa potvrdí inertizácia pary kontajnmentu nižšia ako 30 minút. PAR sú navrhnuté tak, aby odolali očakávaným havarijným teplotám a sú seizmicky zodolnené. Prípadné zlyhanie (napr. mechanické poškodenie) jedného PAR neovplyvní funkčnosť ostatných PAR systému. Vzhľadom na rozmiestnenie v rôznych priestoroch kontajnmentu je nepravdepodobné zlyhanie viacerých PAR. Kapacita systému ako celku je navrhnutá s dostatočnou rezervou, takže zlyhanie niekoľkých komponentov nespôsobí zlyhanie systému ako celku. 4.3.2.2 Prevádzkové opatrenia V rámci návodov SAMG je riadenie vodíka zohľadnené v stratégiách uvedenými vo viacerých návodoch SAG a SCG. Postup riadenia vodíka v prvej revízii SAMG bol založený na riadenom spaľovaní vodíka pri dostatočne nízkej koncentrácii pomocou elektricky napájaných zapaľovačov. Implementácia riešenia založeného na PAR s výrazne nižšími nárokmi a činnosti personálu vyžaduje aktualizáciu stratégie riadenia vodíka v SAMG. 4.3.3 Prevencia pretlaku v kontajnmente 4.3.3.1 Projektové opatrenia, vrátane opatrení na zabránenie rádioaktívnych únikov, ak si ochrana pred pretlakom vyžaduje uvoľnenie pary/plynu z kontajnmentu Pôvodný stav projektu Radiačné úniky sú minimalizované zachovaním integrity tlakového rozhrania kontajnmentu, ktoré je dimenzované na vnútorný pretlak aj podtlak. Okrem stavebnej časti sú súčasťou tlakového rozhrania kontajnmentu aj zariadenia zabezpečujúce izolovanie v podmienkach havárie resp. zabezpečujúce jeho hermetičnosť. Kontajnment je dimenzovaný pre projektové havárie v rozsahu: Maximálny projektový tlak: Minimálny projektový tlak: 245 kPa 80 kPa Maximálna teplota : 129 °C Integrálna dávka ionizujúceho žiarenia: 10 5 Gy za 10 rokov Tesnosť tlakového rozhrania kontajnmentu pre JE V-2 Bohunice (trvale zlepšovaná): Mimoriadna národná správa SR 113/148
Page 1:
MIMORIADNA NÁRODNÁ SPRÁVA SLOVEN
Page 4 and 5:
Obsah 3.1 Strata elektrického nap
Page 6 and 7:
Obsah 4.1.3.6 Realizovateľnosť a
Page 8 and 9:
Obsah 6.1.5 Reakcie na udalosti ...
Page 10 and 11:
Skratky HCČ HCLPF HK HK HN HNČ HP
Page 12 and 13:
Skratky SR SSE SSEL STN STP TDS TG
Page 14 and 15:
Úvod Areál Jaslovských Bohuníc
Page 16 and 17:
Úvod Každý blok je vybavený svo
Page 18 and 19:
Súhrn 1 SÚHRN Na Slovensku sú v
Page 20 and 21:
Súhrn Hodnotenie seizmickej úrovn
Page 22 and 23:
Súhrn elektrárne v priebehu nieko
Page 24 and 25:
Súhrn technické špecifikácie mo
Page 26 and 27:
Súhrn Výsledky konkrétnych okam
Page 28 and 29:
Súhrn dodatočných požiarnych č
Page 30 and 31:
Súhrn Zabezpečiť monitorovací
Page 32 and 33:
Súhrn havárie; Zvážiť úprav
Page 34 and 35:
Súhrn Téma 6 - Medzinárodná spo
Page 36 and 37:
Súhrn Centrum havarijnej odozvy Ú
Page 38 and 39:
Vonkajšie udalosti v súčasnosti)
Page 40 and 41:
Vonkajšie udalosti PGA (m/s2) 0,4
Page 42 and 43:
Vonkajšie udalosti Obr. 8: Rozmies
Page 44 and 45:
Vonkajšie udalosti − − − −
Page 46 and 47:
Vonkajšie udalosti − − − V p
Page 48 and 49:
Vonkajšie udalosti 2.1.2 Hodnoteni
Page 50 and 51:
Vonkajšie udalosti Problémy týka
Page 52 and 53:
Vonkajšie udalosti Vnútorné záp
Page 54 and 55:
Vonkajšie udalosti elektrických k
Page 56 and 57:
Vonkajšie udalosti − periodický
Page 58 and 59:
Vonkajšie udalosti − − Finaliz
Page 60 and 61:
Vonkajšie udalosti Vlastnosti mete
Page 62 and 63:
Vonkajšie udalosti potrebných na
Page 64 and 65: Vonkajšie udalosti V správach in
Page 66 and 67: Strata el. napájania a konečného
Page 92 and 93: Riadenie ťažkých havárií 4 RIA
Page 94 and 95: Riadenie ťažkých havárií V tý
Page 96 and 97: Riadenie ťažkých havárií Stál
Page 98 and 99: Riadenie ťažkých havárií Voda
Page 100 and 101: Riadenie ťažkých havárií 4.1.1
Page 102 and 103: Riadenie ťažkých havárií Po zv
Page 104 and 105: Riadenie ťažkých havárií na bl
Page 106 and 107: Riadenie ťažkých havárií Integ
Page 108 and 109: Riadenie ťažkých havárií praco
Page 110 and 111: Riadenie ťažkých havárií napá
Page 116 and 117: Riadenie ťažkých havárií −
Page 118 and 119: Riadenie ťažkých havárií a c)
Page 120 and 121: Riadenie ťažkých havárií −
Page 124 and 125: Riadenie ťažkých havárií že a
Page 126 and 127: Národné organizácie (dozor, tech
Page 132 and 133: Havarijná pripravenosť a reakcie
Page 146 and 147: Medzinárodná spolupráca 7.2 Spol
Page 148 and 149: Medzinárodná spolupráca 7.3 Zabe
Page 150: Medzinárodná spolupráca JE Mocho
show all

MIMORIADNA NÁRODNÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?