MIMORIADNA NÁRODNÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Havarijná pripravenosť a reakcie po prípadnej havárii (mimo zariadenia)
- pripravovať podklady a odporúčania pre predsedu úradu, ktorý je členom ÚKŠ
a Bezpečnostnej rady SR,
- vykonávať dozor nad aktivitami držiteľa povolenia na prevádzku JZ počas havarijnej situácie,
- informovať EK, MAAE a susedné krajiny v rámci záväzkov SR, ktorých je úrad gestorom
(multilaterálne a bilaterálne zmluvy), informovať médiá a verejnosť.
Havarijný štáb je odborne a personálne dostatočne zabezpečený a môže pracovať v troch
sledoch tak, aby sa zabezpečila kontinuita jeho práce aj počas skutočných udalostí, ktoré môžu
trvať dlhšie ako 8 hodín. Každý sled má svoje vedenie, ktoré sa skladá z predsedu, asistenta
a vedúcich odborných skupín. Sú to tieto skupiny:
• Skupina reaktorovej bezpečnosti;
• Podskupina lokalitných inšpektorov;
• Skupina radiačnej ochrany;
• Podskupina mobilnej dozimetrie;
• Skupina logistickej podpory;
• Skupina spravodajstva.
6.1.3 Vnútorné havarijné plány
Vnútorné havarijné plány prevádzkovateľa a súvisiace dokumenty sú vypracované tak, aby bola
zabezpečená ochrana a príprava zamestnancov pre prípad, keď nastane významný únik
rádioaktívnych látok do pracovného prostredia alebo okolia, a je potrebné urobiť opatrenia na
ochranu zdravia osôb na úrovni jadrového zariadenia alebo obyvateľstva v jeho okolí.
Účelom vnútorného havarijného plánu je zabezpečiť pripravenosť zamestnancov JZ na realizáciu
plánovaných opatrení v prípade vzniku udalosti na JZ, s dôrazom na zabezpečenie základných
cieľov:
• znížiť riziko alebo zmierniť následky udalosti na JZ priamo pri jej zdroji na zariadenie,
zamestnancov a obyvateľov v okolí JZ,
• predchádzať ťažkým zdravotným poškodeniam (napr. úmrtie alebo ťažké zranenie),
• znížiť riziko pravdepodobnosti výskytu stochastických účinkov na zdravie (napr. rakovina
a vážne dedičné javy).
Cieľom vnútorného havarijného plánu je zabezpečenie činnosti organizácie havarijnej odozvy
(ďalej len „OHO“), t. j. plánovanie a príprava organizačných, personálnych a materiálovotechnických
prostriedkov a opatrení na úspešné zvládnutie krízových a havarijných situácií podľa
klasifikovanej udalosti. OHO je u držiteľov povolenia tvorená nasledovnými útvarmi:
• Havarijné riadiace stredisko (HRS),
• Stredisko technickej podpory (STP),
• Stredisko logistiky a ochrany personálu (SLOP),
• Monitorovacie stredisko (MS),
• Informačné stredisko (IS).
Samotné informovanie počas havarijnej situácie zahrnuje okrem vedenia prevádzkovateľa
dozorné orgány (ÚJD SR, MV SR, ÚVZ SR), SÚRMS a krízové štáby na úrovni miestnej štátnej
správy.
Udalosti na viacerých blokoch
Vyhláškou č. 55/2006 Z. z. o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo
havárie je definované, že vnútorný havarijný plán držiteľa povolenia musí obsahovať opatrenia pri
súčasnej prevádzke jadrového zariadenia a výstavbe iných celkov na území jadrového zariadenia
s dopadom na havarijné plánovanie a radiačnú udalosť na inom jadrovom zariadení. Takisto
vnútorný havarijný plán popisuje iné riziká, ktoré môžu ovplyvniť jadrovú bezpečnosť (explózia,
požiar, úniky horľavých pár a toxických chemických látok, záplavy, vietor a extrémny chlad).
132/148 Mimoriadna národná správa SR