MIMORIADNA NÁRODNÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vonkajšie udalosti
Problémy týkajúce sa straty priemyselnej vody sú súčasťou analýzy vzťahujúcej sa na stratu
konečného recipientu tepla. Tieto otázky sú prediskutované zvlášť v kapitole 3 tejto správy. Je
však možné vylúčiť priame ohrozenie objektov a zariadení elektrárne záplavami v dôsledku
zlyhania priehrad.
Podzemná voda
Hladina spodnej vody v lokalite Bohunice sa nachádza v hĺbke 16÷20 m.Monitorovanie
podzemných vôd (aktivít a hydraulického režimu) je vykonávané pomocou rozsiahlej siete
(143 ks) existujúcich a novovybudovaných monitorovacích vrtov. Hlavným cieľom
monitorovacieho systému je zaistiť ochranu zdrojov podzemnej vody pred šírením rádioaktívnych
látok.
Počas hlbokých vrtov sa v skalných formáciách v areáli elektrárne Mochovce nenašla žiadna
podzemná voda. Analýza geomorfologických, geologických a hydrogeologických podmienok
preukázala, že podzemná voda nemôže zasiahnuť základy budov JE Mochovce. JE preto nemá
vybudovaný stály odvodňovací systém pre reguláciu hladiny podzemných vôd. Existujúce vrty vo
vnútri a mimo areálu JE slúžia len pre dozimetrickú kontrolu podzemných vôd.
Z tohto dôvodu nie je potrebné brať do úvahy účinky podzemných vôd na stabilitu stavebných
objektov, ani ju považovať za možný zdroj záplav.
Extrémne zrážky
Správne naprojektovanie systému dažďovej kanalizácie je zvyčajná prevencia proti záplavám
v dôsledku extrémnych dažďov.
Konzervatívny odhad pre JE V-2 Bohunice udáva, že základom pre projektovanie kapacity
systému odvodnenia je plocha 18,2 ha. Zrážky v objeme 65 l/s/ha (5,85 mm za 15 minút)
zodpovedá celkovému prietoku 1,18 m3/s, čo je približne 50 % kapacity systému odvodnenia
(2,365 m3/s). Dažďová kanalizácia z areálu JE je vedená do poistných nádrží a odtiaľ do toku
Manivier. Poistné nádrže slúžia na zachytávanie suspendovaných častíc a možných ropných
produktov z areálu. V prípade extrémnych zrážok dôjde v areáli k povrchovému odtoku smerom
z najvyššie položenej plochy, čo je centrálna čerpacia stanica k najnižšie položeným plochám,
ktorú tvorí areál okolo poistných nádrží. Je zrejmé, že kapacita systému odvodnenia má veľké
rezervy v porovnaní s pôvodnou projektovou hodnotou.
Dažďová kanalizácia v areáli JE Mochovce zbiera a dopravuje dažďovú vodu z rozličných oblastí
elektrárne do najnižšieho bodu areálu Mochoviec, ktorý sa nachádza mimo hraníc elektrárne.
Dažďová kanalizácia odvádza zachytené zrážkové vody do jedného najnižšie položeného miesta,
kde je umiestnená poistná nádrž dažďovej kanalizácie v areáli ČOV. Táto nádrž v bežnej
prevádzke slúži na zachytávanie dažďových oplachov plôch z areálu JE Mochovce a plní zároveň
funkciu poistného článku pre zachytenie eventuálnych únikov ropných produktov z intravilánu
elektrárne. Topografia areálu zabraňuje akumulácii vody na akejkoľvek úrovni, na ktorej sa
nachádzajú budovy s kritickými systémami, konštrukciami a komponentmi. Kanalizačný systém
má nezávislé potrubie pre každú z úrovní a dažďová voda sa dopravuje z každej úrovne do
bazéna spoločného pre EMO1,2 a MO3,4.
Kanalizačný systém bol naprojektovaný s uvažovaním 15-minútového prívalového dažďa
s periodicitou 1 roka a intenzitou dažďa 140 l/s/ha. Táto intenzita dažďa zodpovedá prietoku
26.18 l/s v menšom zberači. Odvodňovaná plocha menšieho zberača je 0,38 ha, z čoho sú 0,2 ha
spevnené plochy (odtokový koeficient 0,8) a 0,18 ha nespevnené plochy (odtokový koeficient
0,15). Minimálna veľkosť potrubia kanalizačného systému je DN 300 a jeho kapacita, s 2 %
sklonom, je 147,07 l/s. Zrážky na tej istej kanalizačnej ploche, ktoré by mohli vyvolať takýto
prietok, zodpovedajú takmer 70 mm zrážok s trvaním 15 minút, čo je takmer dvojnásobok zrážok
so 100-ročnou dobou návratnosti.
48/148 Mimoriadna národná správa SR