AUGUST

FARSKÝ LIST 04/2006
13
vzatí (gr. analépsis, lat. assumptio).
Význam týchto výrazov nebol vždy
jednoznačný: niektorí kazatelia súdili,
že do slávy bola uvedená len Máriina
duša, ako sa často zobrazuje v byzantských
ikonách. Iní kazatelia hovorili
len veľmi všeobecne o Máriinej premene
do osláveného stavu (niekedy už
na tretí deň). Ďalší súdili, že Mária zomrela,
ale jej telo je v hrobe neporušené
a čaká na konečné vzkriesenie.
Veľkí učitelia ako Modestus z Jeruzalema
(+634), Germanus, patriarcha carihradský
(733), Ondrej z Kréty (740)
a Ján z Damašku (749) jednoznačne
učili, že Panna Mária bola hneď po svojej
smrti vzatá do neba s telom a dušou.
Aké boli dôvody na tieto vysvetlenia?
1. Chýbajúce Máriine telesné pozostatky;
2. Biblické náznaky, ktoré sa dali
vykladať v zmysle Nanebovzatia (Ž 1,3;
41,2; 84,11.13; Prís 1,20; Jn 7,38; Zjv
12,1n); 3. Máriino materstvo, ktoré ju
navždy učinilo spojenou s Kristom
v nesmrteľnosti; 4. Argument, že ak Ježiš
sľúbil kajúcemu zločincovi ihneď
vstup do raja, tým skôr by dal túto výsadu
svojej matke.
Ikonografia
Byzantská ikonografia sa viac zameriavala
na Máriino zosnutie. Typický motív:
Mária leží zo zavretými očami,
Kristus ju žehná a v ľavej ruke drží
malé dievčatko v košieľke – dušu svojej
matky. Niekedy je Máriina duša zobrazovaná
ako malé dievčatko so svätožiarou
a korunkou okolo hlavy.
Západná ikonografia zobrazuje skôr
skutočné Nanebovzatie. Typické motívy:
Mária sa vznáša do neba v doprovode
anjelov; Anjeli nesú celú postavu
Márie do neba; Mária sa vznáša nad
vlastným hrobom, okolo ktorého stoja
apoštoli. Dokonca sa objavujú i obrazy
korunovania Panny Márie Ježišom
v okamihu jej smrti.
Niektorí významní teológovia
Sv. Tomáš Akvinský stručne píše: „O
nanebovzatí Panny sa rozumne dokazuje,
že bola do neba vzatá s telom“ (ST
III,27,1). Martin Luther o Máriinom
Nanebovzatí kázal. Zwingli uznal sviatok
Nanebovzatia medzi tri mariánske
sviatky, ostatné zrušil. Na koncile v Tridente
bolo prítomných 145 teológov,
ktorí uznávali, že Mária bola do neba
vzatá s telom (menný zoznam uvádza
napr. prof. Balic).
Cesta k vyhláseniu dogmy
Po definícii Nepoškvrneného počatia
(1854) sa otvorila cesta k definícii Nanebovzatia.
Obidve pravdy viery so sebou
súvisia. A obidve majú i rovnaké
problémy ohľadom dôkazov z Písma
a tradície. Ide v nich o rovnaký problém:
môže liturgia určovať dogmu alebo
má skôr dogma určovať liturgiu? Situácia
bola delikátna, nešlo o boj proti heréze,
ako tomu bývalo v minulosti. Ale
podobný prípad už nastal (Nepoškvrnené
počatie). Do úvahy sa bral aj zreteľ
ekumenický a dôsledky vyhlásenia pre
nekatolíkov. Napriek tomu trvala stála
neistota o obsahu sviatku a o jeho vnútornej
pravde. Pápež Pius XII. v prípravnom
období pred vyhlásením
dogmy oslovil všetkých biskupov a vyžiadal
si od nich osobnú mienku ohľadom
Máriinho Nanebovzatia. Takmer
všetci biskupi s učením súhlasili. K vyhláseniu
došlo 1. novembra 1950: Výsledné
znenie bolo: Na konci svojho života,
nepoškvrnená Bohorodička, Mária
vždy Panna, bola s telom i dušou vzatá
do nebeskej slávy.
Výraz vzatá s telom a dušou je výraz
biblický (hebr. laquah, takto sa píše
o Henochovi, ktorého Boh vzal, alebo
o Eliášovi, ktorý bol vytrhnutý do
neba). V definícii odpadli všetky
podrobnosti o ktorých píšu apokryfy.
Nehovorí sa o mieste ani o dobe Máriinej
smrti, zato je jasne vyjadrené, že
Mária bola hneď vzatá s telom a dušou
do nebeskej slávy. Viera je tu demitologizovaná:
nepoužíva sa nijaký výrazový
prostriedok, ktorý by navodzoval predstavu
nadpozemského letu. Nie je spomenutý
„dôkaz“ prázdneho hrobu
alebo chýbajúcich telesných pozostatkov.
Istota viery sa neodvoláva na predchádzajúce
liturgické slávenie.
Význam definície
Medzi hlavnými motívmi vyhlásenia
sa uvádza najmä podpora viery v posmrtný
život a boj proti falošnému
kultu tela.
V Nanebovzatí je tiež vyzdvihnutá
cena ľudského života, jeho dôstojnosť
a konečný cieľ. Azda takto je potrebné
využiť túto pravdu viery k hlásaniu
a kázaniu v tomto svete, ktorý bol postihnutý
hroznými vojnami, je rozvrátený
terorizmom, násilím, koncentračnými
tábormi a mučením. A neustále
je ohrozovaný ešte väčšími katastrofami:
ľudský život a jeho dôstojnosť sú
ničené alkoholizmom, narkomániou,
potratmi a pod. Nad touto realitou sa
vznáša „eschatologická ikona“ vznešený
obraz osláveného človeka, mocný obraz
Ženy, prežiarený svetlom milosti
a svätosti, lásky a večného života. Je to
v pravde veľké znamenie, ktoré sa ukázalo
na nebi (J. Zvěřina).
Spracoval Oleg Krajčovič
Snímky: internet