Eucharistia vnáša do srdca človeka Božiu lásku
Eucharistia vnáša do srdca Äloveka Božiu lásku - RKC DK
Eucharistia vnáša do srdca Äloveka Božiu lásku - RKC DK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
TÉMA<br />
<strong>Eucharistia</strong> –<br />
spoločenstvo<br />
s Kristom i medzi<br />
sebou<br />
Dokončenie z 13. strany<br />
šej účasti: Vezmite a jedzte! (porov. Mt 26,<br />
26). Svätá omša má privádzať k Ježišovi –<br />
lepšie ho poznať, lepšie ho chápať, byť mu<br />
oddanejší, žiť z neho. Prijať Eucharistiu<br />
znamená vstúpiť <strong>do</strong> hlbokého spoločenstva<br />
s Ježišom. „Ostaňte vo mne a ja vo<br />
vás“ (Jn 15, 4). Sväté prijímanie teda chápeme<br />
ako osobné spojenie s Kristom. Preto<br />
sa na sväté prijímanie chystáme osobne<br />
čo najstarostlivejšie a so všetkou zodpovednosťou.<br />
No prijímanie Eucharistie je<br />
i čosi viac. Prijímaním Chleba života sa<br />
buduje Tajomné telo Kristovo, ktorým je<br />
Cirkev. A to tak, že nie Kristus sa rozdeľuje<br />
medzi nás, ale my sa zjednocujeme s ním,<br />
pretvárame sa na neho; a tak postupne napĺňame<br />
jeho želanie i úlohu: „Aby všetci<br />
jedno boli!“ (porov. Jn 17, 21)<br />
Sväté prijímanie posväcuje nielen<br />
dušu, ale i naše telo. Ono sa na chvíľu stáva<br />
priamo fyzickým chrámom pre fyzickú,<br />
telesnú Kristovu prítomnosť v nás –<br />
kým trvajú spôsoby chleba a vína, Kristus<br />
v nás <strong>do</strong>slovne prebýva vo svojej osobnej<br />
a telesnej prítomnosti. Sv. Ambróz († 397)<br />
o prijímaní hovorí: „Kristus v Eucharistii<br />
je prítomný <strong>do</strong>konalým spôsobom. Tí,<br />
ktorí budú jesť skutočný Chlieb, Kristovo<br />
telo, budú žiť naveky. A ten, kto prijíma,<br />
neumrie smrťou hriešnika, lebo tento<br />
chlieb dáva odpustenie hriechov. Prijímaj<br />
ho kaž<strong>do</strong>denne, veď kaž<strong>do</strong>denne ti môže<br />
udeliť milosť. Ži tak, aby si mohol prijímať<br />
každý deň.“ Ak má niekto na tele ranu,<br />
potrebuje lekára. Rana je to, že sa oddávame<br />
hriechu a lekárom je Najsvätejšia<br />
Sviatosť. Necítiť v našich podmienkach<br />
potrebu Eucharistie – svätej omše s prijímaním<br />
– je znamením poruchy duchovného<br />
života. My sami najlepšie vieme,<br />
aký je náš vzťah k Eucharistii. Najlepšie<br />
poznáme svoje ne<strong>do</strong>statky. Aké úbohé sú<br />
niekedy naše sväté prijímania. Prijímame<br />
Pána, akoby sa takmer nič nedialo. Ak sa<br />
niekto nechce zrieknuť hriechu a chodí na<br />
prijímanie „je a pije si odsúdenie“, napísal<br />
sv. Pavol, pretože „nerozoznáva telo“ Pánovo<br />
(1 Kor 11, 29).<br />
Posvätnosť Eucharistie<br />
Život Cirkvi v tom-ktorom kraji je natoľko<br />
silný a zdravý, nakoľko hlboko a ve<strong>do</strong>me<br />
sa slávi eucharistické tajomstvo.<br />
<strong>Eucharistia</strong> nás robí svätými a neexistuje<br />
svätosť, ktorá by nebola založená na eucharistickom<br />
živote. „Ten, čo mňa je, bude<br />
žiť zo mňa“ (Jn 6, 57). Ježiš je nielen život,<br />
ale aj úspech našej svätosti; bez Ježiša nemôžeme<br />
urobiť nič, s ním môžeme všetko<br />
(porov. Flp 4, 13). „Ostaňte vo mne a ja vo<br />
vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie<br />
sama od seba, ak neostane na viniči, tak<br />
ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič,<br />
vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja<br />
v ňom, prináša veľa ovocia“ (Jn 15, 4-5).<br />
<strong>Eucharistia</strong> je formou celého kresťanského<br />
života. Bohu sa páči, keď sa usilujeme<br />
o svätosť a sme zapálení láskou, ktorú čítame<br />
a vidíme v eucharistickom Kristovi.<br />
Prijímanie Eucharistie vo svätej omši je<br />
vrchol nášho dňa. Ale svätosť a sila tohto<br />
vrcholu sa má rozlievať na všetky hodiny<br />
nášho dňa a týždňa. Týmto sviatostným<br />
pokrmom sa nový Boží ľud nielen nasycuje,<br />
ale neustále aj očisťuje. Tu je prameň<br />
čistoty a svätosti Cirkvi. Veriaci sú nazvaní<br />
„svätými“ preto, že majú účasť na veci,<br />
ktorá je svätá, a preto, že majú účasť na<br />
tele a krvi Toho, ktorého prijímajú. Tým sa<br />
naše telo stáva svätostánkom, to je Kristova<br />
láska v praxi. <strong>Eucharistia</strong>, to je Božia<br />
starostlivosť o nás. <strong>Eucharistia</strong> je našou<br />
zárukou na ceste k večnému šťastiu. <strong>Eucharistia</strong><br />
svojou vlastnou mocou mení to,<br />
čo človek sám zmeniť nemohol: <strong>vnáša</strong> <strong>do</strong><br />
<strong>srdca</strong> <strong>človeka</strong> <strong>Božiu</strong> <strong>lásku</strong> (porov. Rim 5,<br />
5) a tým ho uschopňuje milovať mierou,<br />
akou by sám od seba nebol schopný.<br />
Ježiš je učiteľ svätosti. Prišiel na zem<br />
len preto, aby nám ukázal cestu, aby nám<br />
povedal, v čom spočíva táto svätosť. Svätosť,<br />
to je Ježiš. Nebeský Otec nám dáva<br />
svojho Syna ako jediného učiteľa, ktorého<br />
máme počúvať. „Toto je môj vyvolený Syn,<br />
počúvajte ho“ (Lk 9, 35). Dôležité je, aby<br />
sa <strong>Eucharistia</strong> chápala nielen ako súčasť<br />
liturgického slávenia, ale aj ako životný<br />
program a stala sa zákla<strong>do</strong>m opravdivej<br />
eucharistickej spirituality. <br />
14<br />
FARSKÝ LIST 04|2012