Eucharistia vnáša do srdca človeka Božiu lásku
Eucharistia vnáša do srdca Äloveka Božiu lásku - RKC DK
Eucharistia vnáša do srdca Äloveka Božiu lásku - RKC DK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XX • 04/2012<br />
<strong>Eucharistia</strong> <strong>vnáša</strong><br />
<strong>do</strong> <strong>srdca</strong> <strong>človeka</strong><br />
<strong>Božiu</strong> <strong>lásku</strong><br />
Po diakonskej<br />
praxi<br />
Rozhovor s diakonom<br />
Dominikom Jankym<br />
z Ružomberka.<br />
Strana 15<br />
<strong>Eucharistia</strong><br />
Neprestajne pozýva<br />
k hlbokému spoločenstvu<br />
s Ježišom.<br />
Strany 12–14<br />
Dolnokubínsky<br />
novokňaz<br />
Ján Gej<strong>do</strong>š sa stal<br />
benediktínskym kňazom.<br />
Strana 9
EDITORIAL<br />
Milí čitatelia,<br />
nedávno sa v írskom Dubline konal<br />
Medzinárodný eucharistický kongres.<br />
Preto sme si aj my vybrali tému<br />
Eucharistie za nosnú tému čísla,<br />
ktoré k vám prichádza. Predstavíme<br />
bližšie svätú omšu ako prameň<br />
eucharistického posvätenia. A ako<br />
uvádza autor príspevku, práve svätá<br />
omša je miestom, kde sa <strong>Eucharistia</strong><br />
rodí a z ktorého je nám všetkým<br />
potom ponúkaná ďalej, aby silou svojej<br />
svätosti posväcovala náš kaž<strong>do</strong>denný<br />
život. Skúsme sa naozaj zamyslieť<br />
nad jej dôležitosťou, nad tým, ako sa<br />
pripravujeme, ako prežívame svätú<br />
omšu a možno zachytíme vo svojom<br />
vnútri výzvu, aby sme niečo zmenili,<br />
vylepšili v našom vzťahu k Eucharistii.<br />
Boh neostane dlžníkom.<br />
Stručným prehľa<strong>do</strong>m prázdninovými<br />
aktivitami sa <strong>do</strong>zviete, ako hlavne<br />
mladí ľudia našej farnosti trávili voľné<br />
dva mesiace, či načerpali nové sily <strong>do</strong><br />
nových výziev, príležitostí i povinností.<br />
Rozhovorom vám predstavíme diakona,<br />
ktorý v Dolnom Kubíne v auguste<br />
vykonával diakonskú prax a <strong>do</strong>zviete sa<br />
tiež o rehoľnom novokňazovi, ktorého<br />
iste mnohí <strong>do</strong>bre poznáte.<br />
Ak prečítate toto číslo celé, <strong>do</strong>zviete<br />
sa ešte omnoho viac. Len nečítajte<br />
rýchlo, aby rýchlo nevyprchali<br />
myšlienky, ktoré sme <strong>do</strong>ň pre vás<br />
vložili. A ak máte nejaké podnety vy<br />
pre nás, podeľte sa s nami o ne.<br />
Príjemné čítanie!<br />
Eva Murínová<br />
Príspevky a námety<br />
<strong>do</strong> Farského listu zasielajte na<br />
e-mail: farskylist.dk@gmail.com<br />
Snímka na titulnej strane:<br />
Alvaro German Vilela<br />
Prázdniny so sestrami saleziánkami<br />
Kaž<strong>do</strong>ročne sestry saleziánky pripravia<br />
prázdninový program pre deti. Nebolo<br />
to inak ani tento rok. Za tému putovného<br />
tábora, keď účastníci každý deň prídu<br />
ráno z <strong>do</strong>mu a každý deň putujú spolu na<br />
iné miesto, si vybrali prvých kresťanov<br />
a Rímsku ríšu. Byť kresťanom v čase cirárov<br />
Nera, Cézara či Diokleciána nebolo<br />
vôbec ľahké, niekedy až životu nebezpečné.<br />
Ale táboroví kresťania to v čase od<br />
24. <strong>do</strong> 27. júla všetci prežili v zdraví. Pod<br />
vedením ochotných animátorov vytvorili<br />
rímske provincie a každá z nich z<strong>do</strong>lávala<br />
rôzne úlohy, prekážky, zabávala sa pri<br />
hrách a to všetko počas spoznávania krás<br />
oravskej i liptovskej prírody.<br />
V strede druhého júlového týždňa<br />
sa vydali deti na neznámu cestu obývať<br />
novovznikajúce mestečká na Divokom<br />
západe. Letný tábor, ktorého témou bol<br />
western, sa uskutočnil na chate „Slaná<br />
voda“. Nesmelo chýbať westernové oblečenie,<br />
nové meno, životný príbeh. Počas<br />
piatich dní mohli deti zažiť množstvo<br />
hier, súťaží, ryžovanie zlata, strieľanie<br />
z pušky, spievanie a tancovanie westernových<br />
piesní a tancov, ktoré boli popretkávané<br />
duchovným programom. Stavali<br />
sa tiež mestá z kartónových makiet<br />
s ojedinelými názvami. To najkrajšie –<br />
Mustangy – sa stalo nakoniec aj hlavným<br />
mestom štátu „Saltwater“.<br />
Hlavnou inšpiráciou denného tábora<br />
v dňoch 20.-24. augusta boli letné olympijské<br />
hry v Londýne. Saleziánske stredisko<br />
Dominika na Banisku sa zmenilo<br />
na olympijské mestečko. O<strong>do</strong>hrávali sa tu<br />
všetky dôležité hviezdne zápasy. Otvárací<br />
ceremoniál sa uskutočnil pred kostolom,<br />
kde kaplán Žmijovský udelil účastníkom<br />
požehnanie a zažal fakľu. 26 detí sa rozdelilo<br />
<strong>do</strong> skupín podľa svetadielov, prenieslo<br />
fakľu mestom a <strong>do</strong>lnokubínske olympijské<br />
hry sa mohli začať. Každé družstvo si vyrobilo<br />
vlastnú vlajku, naučilo sa hymnu,<br />
prezentovalo vlastný pokrik a súťažilo<br />
v rôznych disciplínach. Tak ako na londýnskej<br />
olympiáde, aj tu mali účastníci<br />
postarané o duchovný program. Kvalitné<br />
filmy, sviatosť zmierenia, svätá omša či<br />
výlety <strong>do</strong> Oravskej Lesnej a Klina k soche<br />
Pána Ježiša v nadživotnej veľkosti boli<br />
striedané vybíjanou, futbalom, lakrosom,<br />
bedmintonom, atletikou, orientačným behom,<br />
florbalom i plávaním. Každý tím si<br />
medailu nakoniec vybojoval. A deti navyše<br />
prejavili svoju vďačnosť rôznymi malými<br />
darčekmi pre svojich animátorov.<br />
Zo zdrojov FMA<br />
spracovala Eva Murínová<br />
DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV. VYDAL: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu.<br />
CENZOR: Prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠÉFREDAKTOR: Ing. Eva Murínová. REDAKČNÁ RADA: Mgr. Miroslav Žmijovský, Mgr. Katarína Ileninová,<br />
Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Ľu<strong>do</strong>vít Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková. IMPRIMATUR: Mons. Prof. ThDr. František Tondra,<br />
spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. REGISTRAČNÉ ČÍSLO: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. NÁKLAD: 800 ks.<br />
Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. októbra 2012. Svoje príspevky nám môžete dávať <strong>do</strong> schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo<br />
e-mailom na adresu: farskylist.dk@gmail.com. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. SADZBA A TLAČ: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín<br />
2<br />
FARSKÝ LIST 04|2012
Zamyslenie pred sviatkom<br />
Povýšenia svätého kríža<br />
ĽUBOMÍR PEKARČÍK, DUCHOVNÝ OTEC FARNOSTI<br />
Náš kostol na Brezovci je zasvätený velebnému<br />
tajomstvu Povýšenia svätého kríža.<br />
Je to pre nás vo farnosti Dolný Kubín<br />
výzva, aby sme sa zamysleli nad miestom<br />
Kristovho kríža v našom kresťanskom živote..<br />
Kríž je pre kresťana stre<strong>do</strong>bo<strong>do</strong>m duchovného<br />
života, oporným bo<strong>do</strong>m jeho osobnej viery, jedinou<br />
nádejou spásy a vrcholnou inšpiráciou lásky. Je<br />
majákom jeho životnej orientácie v zmätkoch našej<br />
<strong>do</strong>by a posilou v zápasoch o jeho kresťanskú identitu.<br />
Je len samozrejmé, že sa kresťan usiluje ustavične<br />
zdržovať v zóne kríža, vo sfére jeho pôsobenia.<br />
V duchovnom živote kresťana plní kríž dve základné<br />
funkcie: je „znakom“ a zároveň aj „nástrojom“.<br />
Kríž ako „znak“ sa nám prihovára nevyspytateľným<br />
posolstvom. Preto s ním treba viesť osobnú<br />
komunikáciu. Pohľad viery na kríž iniciuje osobitný<br />
spôsob dialógu s ukrižovaným Kristom a vťahuje<br />
nás <strong>do</strong> hlbín Kristovho tajomstva. Je to vlastne<br />
modlitba, ktorá má meno kontemplácia. Pohľad <strong>do</strong><br />
Kristovej bolestnej tváre je prameňom opravdivej<br />
múdrosti svätých. Svätý Pavol o tom napísal: „Lebo<br />
slovo kríža je bláznovstvom pre tých čo idú <strong>do</strong> záhuby,<br />
ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou<br />
mocou. (...) Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci<br />
hľadajú múdrosť my však ohlasujeme ukrižovaného<br />
Krista, pre Ži<strong>do</strong>v pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo,<br />
ale pre povolaných, tak Ži<strong>do</strong>v ako Grékov, Krista – <strong>Božiu</strong><br />
moc a <strong>Božiu</strong> múdrosť.“ (1Kor 1, 18, 22-24)<br />
Pánov kríž je aj „nástrojom“ nášho posvätenia.<br />
Pohľad viery na kríž spôsobuje výron Božej milosti<br />
a požehnania na toho, kto sa ocitne s ním v „krátkom<br />
spojení“. Svätý pápež Lev Veľký napísal, že „kríž<br />
je prameňom všetkého požehnania.“ Pre kresťana<br />
je Kristov kríž aj pokla<strong>do</strong>m, bohatstvom a chválou,<br />
ktorému dáva prednosť pred všetkým, podľa slov<br />
Apoštola: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným,<br />
iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet<br />
ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“ (Gal 6, 14)<br />
Kresťan prežíva účasť na tajomstve Pánovho kríža<br />
troma po<strong>do</strong>bami: umŕtvovaním seba, je vystavený<br />
prenasle<strong>do</strong>vaniu sveta a znášaním chorôb tela.<br />
Spoločným názvom ich označujeme za životný kríž.<br />
To preto, lebo sa nimi môžeme podieľať na Kristovom<br />
vykupiteľskom utrpení. Prvé pochádzajú<br />
z nášho zápasu s hriechom a zlými náklonnosťami.<br />
Druhé nám zapríčiňujú zlí ľudia a tretie pochádzajú<br />
zo slabostí tela zraneného prvotným hriechom.<br />
O všetkých týchto súženiach svätý Pavol napísal:<br />
„A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania<br />
s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“<br />
(Rim 8,18)<br />
Za spôsob účasti na Pánovom kríži označuje svätý<br />
apoštol Pavol najprv naše životné sebazapiera-nie<br />
a umŕtvovanie. „Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie,<br />
aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život." (2Kor<br />
4,10) V liste Galaťanom túto istú myšlienku vyjadril<br />
takto: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja,<br />
ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2,19-20) A v tom istom<br />
liste život posvätený as-kézou charakterizoval takto:<br />
„Žite duchovne a nebudete spĺňať žia<strong>do</strong>sti tela. Lebo<br />
telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu.<br />
Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete....<br />
Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami<br />
a žia<strong>do</strong>sťami.“ (Gal 5,16-17,24) Sám Pán Ježiš<br />
povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba,<br />
vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mt 16, 24)<br />
Neodmysliteľnou súčasťou účasti kresťana na tajomstve<br />
Pánovho kríža je aj trpezlivé znášanie utrpenia,<br />
ktoré pochádza z prenasle<strong>do</strong>vania sveta. Pán<br />
Ježiš na túto po<strong>do</strong>bu účasti na svojom kríži učeníkov<br />
pripravoval: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte,<br />
ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33)<br />
Treťou po<strong>do</strong>bou životného kríža sú choroby, ktoré<br />
pochádzajú zo slabosti tela. Sú stálym sprievodcom<br />
<strong>človeka</strong> na zemi. Bolesť a choroby sú daňou,<br />
ktorou človek platí za porušenie Božieho poriadku.<br />
Sú trestom za dedičný hriech, ale aj mnohé osobné<br />
hriechy ľudí.<br />
Choroby máme chápať a prijímať ako kríž. Majú<br />
v našom živote významnú úlohu. Pripomínajú nám<br />
pominuteľnosť pozemského života. Sú znakom<br />
a predzvesťou našej budúcej smrti. Upriamujú nás<br />
na pravé a večné hodnoty. Prehlbujú v nás pocit závislosti<br />
na druhých ľuďoch a približujú nás k Bohu.<br />
Choroby sa môžu stať pre nás pomôckou na ceste<br />
<strong>do</strong> neba, ak ich vieme kresťansky prijať a prežívať<br />
a obetovať za vykúpenie seba a sveta. To je vtedy,<br />
ak sa v chorobe správame trpezlivo a o<strong>do</strong>vzdane <strong>do</strong><br />
Božej vôle. Trpezlivosťou premieňame chorobu na<br />
zdroj zásluh. Ňou sa naša bolesť stáva svedectvom<br />
lásky k Bohu i k ľuďom. Trpezlivé znášanie chorôb<br />
môže byť i úkonom pokánia, ktorým sa očisťujeme<br />
od hriechov a dávame za ne náhradu. Vtedy so svätým<br />
Pavlom apoštolom môžeme hovoriť: „Teraz sa<br />
radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele <strong>do</strong>pĺňam<br />
to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo,<br />
ktorým je Cirkev.“ (Kol 1, 24)<br />
Na všetky po<strong>do</strong>by Kristovho kríža v našom živote<br />
reagujme vždy vrúcnym pozdravom: „Ave Crux,<br />
spes unica“ – Zdrav buď kríž, naša jediná nádej! <br />
FARSKÝ LIST 04|2012 3
UDALOSTI VO FARNOSTI<br />
Mladí vyniesli<br />
relikviu až<br />
na Babiu horu<br />
Už<br />
po šestnásty krát sa mnohí nadšenci<br />
prírody a obdivovatelia Božieho<br />
diela zúčastnili tradičného augustového<br />
výstupu na Babiu horu. Tento rok<br />
bol výstup súčasťou programu stretnutia<br />
mladých z Oravy.<br />
Pešo za Máriou<br />
z Muráňa<br />
„So<br />
slzami prednášal prosby<br />
a modlitby tomu, ktorý ho<br />
mohol zachrániť od smrti.“ (Hebr 5,7)<br />
Tento citát sa stal mottom tohtoročnej<br />
púte z Muráňa <strong>do</strong> Levoče. Práve 3. júla<br />
sa niektorí mladí z Kubína už po 21-krát<br />
stretli spolu s ďalšími takmer 150 mladými<br />
ľuďmi z rôznych kútov Slovenska<br />
v Muráni, odkiaľ chceli putovať asi 80<br />
kilometrov až na Mariánsku horu <strong>do</strong> Levoče.<br />
Svoju púť začali, ako inak, svätou omšou<br />
v stredu 4.júla, po ktorej vyrazili na<br />
prvú etapu, ktorá mala približne 23 km.<br />
Bola to ťažká cesta, bola silná búrka, padali<br />
krúpy... Po namáhavej ceste však<br />
všetci vo večerných hodinách <strong>do</strong>razili <strong>do</strong><br />
Telgártu, v ktorom na nich čakal teplý guláš.<br />
Ráno tu mali gréckokatolícku liturgiu<br />
a keďže bol sviatok sv. Cyrila a Metoda,<br />
Takmer tri stovky veriacich od najmenších<br />
po tých najstarších, bez ohľadu na vek<br />
či turistickú výbavu, sa vydali na náročný<br />
výstup, kde ich za odmenu čakala od prírody<br />
nádielka pekného počasia a od duchovných<br />
otcov možnosť občerstviť nielen telo,<br />
ale aj svojho ducha. Tak ako sme to počuli<br />
v homílii generálneho vikára Spišskej<br />
diecézy Mons. Antona Tyrola, Babia hora<br />
nám vo svojej majestátnosti ponúkla ticho<br />
a pokoj na zamyslenie a úprimnú modlitbu.<br />
Množstvo duchovných otcov slovensky<br />
i poľsky hovoriacich zas príležitosť na<br />
sviatosť zmierenia. Duchovný program sa<br />
niesol v znamení Jána Pavla II., ktorého relikviu<br />
vyniesli mladí s pietou až na samotný<br />
vrchol turistickým chodníkom, ktorý je<br />
po ňom pomenovaný. Súčasťou programu<br />
bola aj modlitba za zosnulých, ktorí tragicky<br />
zahynuli na Babej hore. Litánie k blahoslavenému<br />
Jánovi Pavlovi II. pri jeho<br />
pamätníku celý program ukončili.<br />
Zuzana Machajová<br />
Snímky: autorka<br />
mali ju v staroslovienčine. Pre mnohých<br />
to bol ďalší duchovný zážitok. Po tejto<br />
liturgii, posilnení sviatosťou, sa vydali<br />
na ďalšiu časť cesty, ktorá končila v Hranovnici,<br />
kde ich už s otvoreným náručím<br />
vítali riaditeľka školy, pán farár a tiež pán<br />
starosta, ktorí ich okrem príjemných slov<br />
potešili aj klobáskami a chlebom. Okrem<br />
nich s otvorenými dverami čakali aj ľudia,<br />
u ktorých sa mohli putujúci osprchovať.<br />
Po krásnej a<strong>do</strong>rácii zakončenej individuálnym<br />
požehnaním sviatosťou Oltárnou<br />
pozaliezli <strong>do</strong> spacákov, aby načerpali<br />
nové sily <strong>do</strong> ďalšieho dňa. Aj nasledujúci<br />
deň začal sv. omšou, po ktorej vyrazili na<br />
ďalší úsek cesty, ktorý nebol taký dlhý<br />
a končil v Spišskom Štvrtku, kde už čakala<br />
opäť teplá polievka uvarená ochotnými<br />
ľuďmi. Večer bol zábavný program, ktorý<br />
si pripravili niektorí z našich účastníkov<br />
púte. Posledný deň putovania bol krátky.<br />
V popoludňajších hodinách <strong>do</strong>razili<br />
<strong>do</strong> Levoče, kde navštívili najprv chrám<br />
sv. Jakuba a potom sa vydali na Mariánsku<br />
horu, kde po<strong>do</strong>bne ako iní putujúci,<br />
tiež rozložili svoje stany a po predstavení<br />
skupín, v ktorých kráčali, sa spoločne<br />
vydali na polnočnú sv. omšu, po ktorej<br />
obradne spálili prosby, ktoré niesli až<br />
z Muráňa a tým oficiálne skončili spoločné<br />
putovanie.<br />
Za všetkých pútnikov Maťa<br />
4<br />
FARSKÝ LIST 04|2012
Levočská hora<br />
opäť lákala<br />
Začalo to rozhodnutím členov mládežníckeho<br />
zboru navštíviť tú, ktorá<br />
svojim svätým životom je vzorom pre<br />
všetkých. Hovorím o Panne Márii - našej<br />
Matke. Po celý život kráča s nami, a tak sa<br />
aj oni odhodlali kráčať za ňou <strong>do</strong> Levoče.<br />
S požehnaním a dávkou odvahy 4. júla vyrazili<br />
na cestu. Úmysly, bezpečne uložené<br />
v arche, ich spolu s krížom sprevádzali po<br />
celý čas. Taktiež i zborová zástava, ktorá<br />
veršom zo Svätého písma posilňovala ich<br />
kroky i ľudí, ktorých cestou stretali. „Kto<br />
chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba,<br />
vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mt<br />
16,24) Modlitba hrala veľkú úlohu v celej<br />
púti. Popri spoločných rozhovoroch a rozjímaní<br />
nad okolitou krásou sa mohli po<br />
dlhšej <strong>do</strong>be viac o<strong>do</strong>vzdávať Bohu.<br />
Prvá zastávka bola v Malatinej, kde už<br />
potrebovali načerpať nové sily. Vzápätí<br />
bola ich dôvera v Pána skúšaná počasím.<br />
Blesky, dážď a krúpy prinášali strach <strong>do</strong><br />
sŕdc, ale vznášajúce sa modlitby boli vypočuté<br />
a po čase sa vyjasnilo. Zásluhou<br />
<strong>do</strong>brých ľudí boli čoraz bližšie k cieľu.<br />
Stačil milý úsmev, povzbudenie <strong>do</strong> kroku...<br />
To všetko ukazovalo blízkosť Božej<br />
lásky.<br />
Prenocovali v Kráľovej Lehote a cez<br />
Národný park Nízke Tatry sa <strong>do</strong>stali <strong>do</strong><br />
dedinky Liptovská Teplička. Svätá omša<br />
a s ňou spojená <strong>Eucharistia</strong> boli ďalšou<br />
posilou. Za zvuku gitary začali tretí deň<br />
na svätej omši. Po nej <strong>do</strong>stali požehnanie<br />
od tamojšieho pána farára a vyrazili.<br />
Cesta bola kľukatá a plná prekvapení, no<br />
nakoniec predsa len <strong>do</strong>razili <strong>do</strong> Spišského<br />
Štvrtku. Od ra<strong>do</strong>sti zabudli na únavu<br />
a bolesť nôh. Zvyšnú časť trasy sa už odviezli<br />
autobusom.<br />
V Levoči svoje bolesti a ra<strong>do</strong>sti mohli<br />
zložiť pred oltár. Na Levočskej hore sa<br />
zišlo pol milióna ľudí, aby načerpali nové<br />
sily, o<strong>do</strong>vzdali svoje vďaky a prosby Panne<br />
Márii. Krásne počasie im umožnilo<br />
prenocovať na Levočskej hore v stanoch,<br />
a tak i počas noci naplno čerpať z bohoslužieb,<br />
modlitieb svätého ruženca a eucharistickej<br />
poklony. Celú púť zavŕšila<br />
slávnostná odpustová sv. omša, ktorú celebroval<br />
Mons. Štefan Sečka, spišský diecézny<br />
biskup. Jeho slová boli zamerané na<br />
dôležitosť rodín v Cirkvi, ale aj občianskej<br />
spoločnosti.<br />
Naplnení množstvom zážitkov sa pobrali<br />
späť <strong>do</strong>mov. Avšak predtým ešte „spálili“<br />
úmysly, ktoré sme starostlivo niesli so<br />
sebou. Aby tak ako dym postupne odišli<br />
k Nebeskému Otcovi hore <strong>do</strong> neba.<br />
Mária Kubalová<br />
Snímky: archív zboru<br />
FARSKÝ LIST 04|2012 5
UDALOSTI VO FARNOSTI<br />
Mládežnícky<br />
Juniáles<br />
Pre<br />
žiakov Cirkevnej spojenej školy<br />
Andreja Radlinského v Dolnom<br />
Kubíne sa v piatok 29. júna skončil<br />
školský rok, no tanca chtiví sa tam hneď<br />
na druhý deň vrátili a v školskej jedálni<br />
sa vytancovali na zborovom Juniálese. Pozvanie<br />
prijal takmer každý zborista, no pozvaní<br />
boli aj rodičia a niektorí z nich tuto<br />
možnosť aj využili. Podmienkou neboli<br />
spoločenské šaty či obleky, stačilo aj svieže<br />
letné oblečenie. Za symbolické vstupné<br />
bolo pripravené bohaté občerstvenie,<br />
scénky a niekoľko zábavných videí. DJ<br />
hral a takmer ani ne<strong>do</strong>volil oddychovať.<br />
Samozrejmosťou bol úvodný valčík, kolá<br />
ľu<strong>do</strong>vých i moderných piesní a tak zábava<br />
trvala až <strong>do</strong> neskorého večera. Všetci mali<br />
z tohtoročného Juniálesu výborný pocit<br />
a nikomu sa nechcelo odchádzať.<br />
Ida Hanušniaková<br />
Verím, Pane –<br />
festival ra<strong>do</strong>sti<br />
a modlitieb<br />
vých kapiel, zatiaľ čo kostol ponúkal ticho,<br />
duchovné poradenstvo, poklonu najsvätejšej<br />
Sviatosti oltárnej, sväté omše, ale aj<br />
duchovnú obnovu, ktorú pripravilo spoločenstvo<br />
Lachai roi (v preklade: Studňa<br />
Živého, ktorý ma vidí). Žijeme vo veľmi<br />
rýchlej <strong>do</strong>be, kedy čas sa zastaviť a povedať<br />
Bohu zopár slov je niekedy ťažké. Práve<br />
to je myšlienkou tohto festivalu. Stretnúť<br />
ľudí, ktorých s nami spája viera, a tak<br />
Heslo „Doma je <strong>do</strong>ma“ sa nieslo Námestovom<br />
už po dvadsiaty druhý krát.<br />
Veď akoby nie, keď toto <strong>do</strong>máce prostredie<br />
láka každým rokom viac účastníkov.<br />
Mladí z celého Slovenska prichádzajú <strong>do</strong><br />
tohto mesta, aby načerpali nové sily, stretli<br />
svojich kamarátov, ale aj spoznali nové<br />
tváre. Taktiež láka skvelá hudba, ktorou<br />
zúčastnené kapely rozihrajú žilky v tele.<br />
No hlavným dôvo<strong>do</strong>m, prečo sa tam zišli,<br />
bolo povedať Bohu: „Verím, Pane!“ Ani<br />
kubínsky mládežnícky zbor nesmel chýbať<br />
na tejto akcii. Kaž<strong>do</strong>ročne prichádzajú ako<br />
helperi (pomocníci). Spolu s inými ľuďmi,<br />
ktorí sú ochotní obetovať čas, napomáhajú<br />
festivalu presadzovať pohodu nielen<br />
fyzickú, ale i duchovnú.<br />
Všetko sa začalo sv. omšou v utorok<br />
17. júla. Program bol naozaj pestrý. Pre<br />
mladých boli pripravené tvorivé dielne,<br />
ktorými za pomoci odborníkov rozvíjali<br />
svoje talenty v tanci, hudbe, dramatickom<br />
umení, ale aj v ručných prácach a aranžovaní<br />
kvetov. Niektoré dielne sa stali súčasťou<br />
programu, kde mohli ukázať tvrdú<br />
drinu i odvahu stáť na javisku. Skvelá práca<br />
bola právom odmenená neutíchajúcim<br />
potleskom publika.<br />
Návštevníci ocenili Pilgrim fest, ktorý<br />
v námestovskom pastoračnom centre<br />
predkladal širokú škálu filmov s náboženským<br />
motívom. Dom kultúry ponúkal<br />
tanečné divadlo Atak a činohru mladých<br />
hercov zo skupiny iNpulse. Milovníci<br />
hudby si prišli na svoje v amfiteátri, kde sa<br />
každý deň vystriedalo niekoľko gospelonačerpávať<br />
nové sily i rady <strong>do</strong> duchovného<br />
života. Pre mladých, ale aj starších, je<br />
niekedy ťažké súhlasiť so všetkým, čo sa<br />
nám pre<strong>do</strong>strie. Vyberáme si veci, ktoré<br />
sú nášmu srdcu i rozumu blízke, no nie<br />
vždy sú rovnaké u každého. Niektorí vo<br />
festivale našli pár negatív, iní ich hodnotili<br />
pozitívne, no treba poznamenať, že všetko,<br />
čo sa tu udialo, bolo pripravované s tým<br />
najlepším úmyslom. V konečnom dôsledku<br />
<strong>do</strong>pa<strong>do</strong>l festival nad mieru očakávania.<br />
Celý týždeň sa niesol v znamení ra<strong>do</strong>sti<br />
a energie mladých ľudí.<br />
Záverom sa stala nedeľná svätá omša,<br />
ktorú členovia <strong>do</strong>lnokubínskeho mládežníckeho<br />
zboru sprevádzali svojim spevom<br />
a hu<strong>do</strong>bnými nástrojmi.<br />
Mária Kubalová<br />
6<br />
FARSKÝ LIST 04|2012
Požehnanie<br />
nás chráni<br />
Aj<br />
v tomto roku, v nedeľu 29.júla 2012,<br />
prebehlo v našej farnosti požehnávanie<br />
vozidiel. Pri autách zoradených pred<br />
farským i filiálnym kostolom na Brezovci<br />
sa pri <strong>do</strong>poludňajších sv. omšiach kňazi<br />
pomodlili a pokropili ich svätenou vo<strong>do</strong>u.<br />
Tú možno dážď o pár dní zmyje, ale niečo<br />
iné, tajomné a trvácne pri vozidle a pri ich<br />
šoféroch ostáva. V modlitbe pri požehnaní<br />
sa kňaz modlí i tieto slová: „ Daj, aby sme<br />
na cestách mali ve<strong>do</strong>mie zodpovednosti,<br />
boli ohľaduplní a pripravení pomáhať.“<br />
Nedávno som šiel po hlavnej ceste<br />
a z vedľajšej cesty vychádzalo auto, vodič<br />
s mobilom pri uchu vôbec nevnímal, že<br />
vchádza <strong>do</strong> križovatky a mňa vôbec neregistroval.<br />
Dokázal som zabrzdiť, lebo<br />
som videl, že telefonuje a nevenuje sa<br />
premávke. A vtedy mi tieto slová prišli na<br />
um. Niekto mi dal milosť vidieť, že vodič<br />
telefonuje. Niekto mi dal milosť, že som sa<br />
díval správnym smerom, že som túto situáciu<br />
predvídal, spomalil a <strong>do</strong>kázal zabrzdiť.<br />
Niekto ma ochránil.<br />
Požehnanie vozidiel je naozaj účinné.<br />
Ľu<strong>do</strong>vít Oravec<br />
Snímky: autor<br />
Staroslovienčina<br />
v Kubíne<br />
Miništrantský tábor<br />
v Spišskej Kapitule<br />
Vdňoch od 23. <strong>do</strong> 27. júla sa v Spišskej<br />
Kapitule v Spišskom seminári uskutočnil<br />
prvý turnus tohtoročného miništrantského<br />
tábora našej diecézy, ktorý<br />
už po siedmy rok organizujú bohoslovci<br />
spolu s jedným z predstavených kňazského<br />
seminára. Tohto tábora sa zúčastnili<br />
za odmenu aj dvaja <strong>do</strong>lnokubínski miništranti<br />
– Dominik Kojs a Benedikt Kabát.<br />
Hlavnou témou tábora boli liturgické<br />
farby. Podľa týchto farieb boli miništranti<br />
rozdelení <strong>do</strong> štyroch tímov, ktoré medzi<br />
sebou súperili v rôznych súťažiach.<br />
Vo ve<strong>do</strong>mostných o liturgii, o Svätom<br />
písme, v športových hlavne vo futbale,<br />
v umeleckých – vytvorenie si vlastnej<br />
vlajky, vlastného pokriku, a tiež v adrenalínových<br />
- nočná hra. Miništranti však<br />
neboli celé dni len v seminári, ale boli aj<br />
merali hlavne na znovuobjavenie viery,<br />
jej šírenie a vydávanie svedectva o svojej<br />
osobnej viere.<br />
Súčasťou tejto prípravy je aj ustanovenie<br />
cyrilometodského dňa, ktorý sa bude<br />
sláviť každú druhú nedeľu v mesiaci.<br />
V našej farnosti mali veriaci možnosť prvýkrát<br />
sláviť tento deň počas omší druhú<br />
nedeľu v auguste. Spestrením na svätých<br />
omšiach pána kaplána Žmijovského boli<br />
Tento rok je rokom viery a zároveň<br />
aj prípravou na slávenie 1150. výročia<br />
príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše<br />
územie. Otec biskup vyzval všetkých<br />
kňazov i veriacich Spišskej diecézy, aby<br />
sa v rámci duchovných programov zana<br />
výlete v neďalekej Žehre, kde je neskororománsky<br />
kostol Svätého Ducha,<br />
o ktorom im urobil prednášku <strong>do</strong>ktor<br />
Ľuboslav Hromják a taktiež v ňom pre<br />
nich odslúžil svätú omšu. Okrem zábavného<br />
programu sa miništranti kaž<strong>do</strong>denne<br />
zúčastňovali na svätej omši, pri ktorej<br />
miništrovali, čítali čítania i spievali. Miništranti<br />
mali taktiež možnosť sa počas<br />
tábora vyspovedať a v jeden večer boli<br />
účastní aj na a<strong>do</strong>rácii.<br />
Tento tábor bol pre miništrantov časom,<br />
kde mohli duchovne načerpať, vzdelať<br />
sa v liturgii i vo Svätom písme, zmerať<br />
svoje sily pri hrách, ale aj nadviazať nové<br />
vzťahy medzi ostatnými chlapcami z diecézy,<br />
ktorí posluhujú pri oltári. Aj tento<br />
tábor našim miništrantom pripomenul,<br />
čo miništrovanie skutočne znamená a že<br />
sa <strong>do</strong> svojich farností vracali s túžbou ešte<br />
väčšmi slúžiť Kristovi pri jeho oltári.<br />
Ján Mahút<br />
Snímky: Tomáš Tarčák<br />
texty eucharistickej modlitby prednesené<br />
v staroslovienčine. Tým si veriaci mohli<br />
priblížiť reč z čias príchodu Cyrila a Metoda<br />
na naše územie. Nerozumeli síce<br />
hneď všetkému, ale pri hlbšom započúvaní<br />
sa <strong>do</strong> textov zistili, že niečomu predsa<br />
len rozumejú. Veď išlo o „starú slovenčinu“.<br />
Zuzana Machajová<br />
FARSKÝ LIST 04|2012 7
AKTUÁLNE<br />
Oroduj za nás,<br />
sestra Zdenka!<br />
TEXT: RENÁTA FURINDOVÁ • SNÍMKA: ŠTB (1952)<br />
V liturgickom kalendári sa na Slovensku slávi 30. júla spomienka<br />
blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej a pri tejto príležitosti sa<br />
aj tento rok konala týždňová duchovná púť v jej rodisku na Orave,<br />
v Krivej.<br />
„Aká nevďačná by si bola, keby si sa všetkému<br />
neusmiala,“ napísala sestra Zdenka<br />
sebe samej <strong>do</strong> svojho Zápisníka. Rozmer<br />
tejto výčitky však lepšie porozumieme až<br />
pri bližšom spoznaní života dnes už blahoslavenej<br />
sestry Zdenky Schelingovej.<br />
Sestra Zdenka, vlastným menom Cecília,<br />
sa narodila v roku 1916 ako predposledná<br />
z jedenástich detí. Ako pätnásťročná<br />
sa rozhodla pre rehoľný život a to pre<br />
rehoľu Milosrdných sestier Svätého kríža,<br />
ktorá v tom čase mala svoje zastúpenie<br />
v pedagogickom, sociálnom a duchovnom<br />
živote aj v Krivej. Mladá Cecília odišla najprv<br />
ako kandidátka <strong>do</strong> Podunajských Biskupíc<br />
pri Bratislave, následne absolvovala<br />
Dievčenskú mešťanskú školu v Trnave<br />
u sestier uršulínok, neskôr nasle<strong>do</strong>vali dva<br />
roky ošetrovateľskej školy v Bratislave. Potom<br />
absolvovala postulát, následne noviciát,<br />
prvé rehoľné sľuby a nakoniec večné<br />
sľuby zložila 27-ročná. Ako zdravotná sestra<br />
pracovala sestra Zdenka najprv jeden<br />
rok v nemocnici v Humennom a neskôr<br />
desať rokov, teda až <strong>do</strong> jej zatknutia v roku<br />
1952, v štátnej nemocnici v Bratislave<br />
(dnes fakultná nemocnica). Po jej zatknutí<br />
a prísnom vyšetrovaní vo vyšetrovacej<br />
väzbe v justičnom paláci v Bratislave bola<br />
odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov<br />
straty slobody a 10 rokov straty občianskych<br />
práv. Väznená bola v Rimavskej<br />
Sobote, Pardubiciach, Brne, vo väzenskej<br />
nemocnici v Prahe na Pankráci, odkiaľ<br />
ako ťažko chorá na následky mučenia<br />
a zlého zdravotného stavu bola po troch<br />
rokoch prepustená z väzenia a prijatá ako<br />
pacientka <strong>do</strong> trnavskej nemocnice, kde<br />
31. júla 1955, v 39. roku života zomrela<br />
zaopatrená sviatosťami na onkologickom<br />
oddelení.<br />
Neskôr v roku 1970 bola sestra Zdenka<br />
oslobodená od žaloby pre trestný čin velezrady<br />
a Najvyšším sú<strong>do</strong>m SSR bol zrušený<br />
rozsu<strong>do</strong>k v celom rozsahu.<br />
14. septembra 2003, na sviatok Povýšenia<br />
Svätého kríža, bola ako prvá Slovenka<br />
Sv. otcom Jánom Pavlom II. vyhlásená za<br />
blahoslavenú.<br />
Anton Habovštiak v knihe Za mrakmi<br />
je moje milované Slnko píše, že tí, ktorí<br />
poznali sestru Zdenku osobne, hovoria<br />
o nej, že bola ako „anjel v ľudskom tele“.<br />
Mnohí sa s ňou stretli vo svojom živote<br />
len na chvíľku, ale na jej ducha si veľmi<br />
<strong>do</strong>bre vedeli spomenúť aj na sklonku<br />
svojho života. Svoju prácu ako zdravotná<br />
sestra vykonávala sestra Zdenka sve<strong>do</strong>mito,<br />
s obetavou láskou ku všetkým ľuďom<br />
bez rozdielu. Ten vzácny dar charizmy rehoľnej<br />
ošetrovateľky, ktorý mala, si sama<br />
vyprosila v osobnej kaž<strong>do</strong>dennej modlitbe<br />
Za verné plnenie povinností. Každý<br />
deň kráčala od Pánovho oltára k oltáru<br />
svojej práce. V tichej modlitbe a v osobnom<br />
rozhovore s Ježišom nachádzala<br />
silu v službe lásky a odvahu obetovať sa<br />
za prenasle<strong>do</strong>vaných kňazov a byť verná<br />
Cirkvi v ťažkých časoch prenasle<strong>do</strong>vania<br />
až za cenu vlastného života. V modlitbe<br />
si vyprosila od Pána milosť prijať obetu<br />
kríža na vlastnom tele. Veď nemohol by<br />
vydržať prenasle<strong>do</strong>vanie ten, v ktorom by<br />
duch nevlá<strong>do</strong>l nad telom. A odpustením<br />
vyprosila dar viery pre nejedného svojho<br />
žalobcu. <br />
Svedectvá:<br />
Môj vzťah ku sestre Zdenke je<br />
stále vo vývoji. Spočíva v spoznávaní<br />
jej života, myslenia a činov.<br />
Zamýšľam sa nad tým, ako <strong>do</strong>šla<br />
k tomu, aby konala v kaž<strong>do</strong>m okamihu<br />
tak, ako konala. To chce však<br />
viac času. Kaž<strong>do</strong>ročné oslavy, konané<br />
v jej rodnej obci ku dňu jej blahorečenia,<br />
sú vynikajúco, dôsledne<br />
a zodpovedne pripravené tamojším<br />
pánom farárom. Zasluhuje si môj<br />
obdiv, pretože nielen organizačne,<br />
ale pre<strong>do</strong>všetkým obsahovo ide vždy<br />
o podujatie, ktoré v skúmajúcom<br />
človekovi zanecháva hlboký <strong>do</strong>jem<br />
a poznanie, rozširuje duševný obzor<br />
a napĺňa mimoriadnym svetlom<br />
každú prítomnú dušu. Hĺbajúceho<br />
zbližuje s blahoslavenou Zdenkou,<br />
ktorú takto bližšie spoznáva.<br />
Jozef<br />
Pre mňa týždeň v Krivej je duchovná<br />
obnova, z ktorej čerpám<br />
v ďalších dňoch a týždňoch. Sestra<br />
Zdenka mi dáva príklad, ako si pestovať<br />
vytrvalosť a ostražitosť ducha,<br />
aby som v ťažkých časoch nesklamala.<br />
Ľubica<br />
Zdenka mala zbožného veriaceho<br />
otca, ale samozrejme aj mamu.<br />
A určite ju ovplyvnila aj formácia<br />
rehoľných sestričiek, ktoré pôsobili<br />
v dedine a miestneho pána farára,<br />
na ktorého ne<strong>do</strong>pustil ani môj starý<br />
otec. Vravel, že to bol vynikajúci<br />
kňaz. Ale to všetko by bolo asi zbytočné,<br />
keby sama netúžila po Bohu,<br />
po vzťahu s Ježišom. A on sa <strong>do</strong>tkol<br />
jej <strong>srdca</strong> a ostala mu verná až <strong>do</strong><br />
konca, pričom si uve<strong>do</strong>movala svoje<br />
chyby, ale aj Ježišovo milosrdenstvo.<br />
Pre mňa je neuveriteľné, že sa<br />
rozhodla pre rehoľný život v takom<br />
mla<strong>do</strong>m veku. A tiež viem, že je ťažké<br />
odpustiť, keď nám niekto nejakým<br />
spôsobom ublíži a ona <strong>do</strong>kázala odpustiť<br />
všetkým tým, ktorí ju trýznili.<br />
V našej dedine už pomaly nebude<br />
nikoho, kto by ju poznal osobne. Môj<br />
pohľad na ňu je, že vytrvala vo viere<br />
a nezaprela Pána ani počas trýznenia<br />
a mučenia... a robila všetko z lásky<br />
k Nemu. Tiež si zachovala čistotu,<br />
teraz tak pošliapavanú, zosmiešňovanú.<br />
Miroslav<br />
8<br />
FARSKÝ LIST 04|2012
Dolnokubínsky<br />
novokňaz<br />
TEXT: PETRA JURČÁKOVÁ • SNÍMKY: AUTORKA<br />
Možno niektorí z vás zaregistrovali, že Ján Gej<strong>do</strong>š, ktorý pôsobil ako<br />
aktívny miništrant i lektor v našej farnosti, už dávnejšie zmizol z ulíc<br />
nášho mesta. Dôvo<strong>do</strong>m toho bolo jeho rozhodnutie ísť za hlasom,<br />
ktorý ho niekde volal. Možno presné miesto a mesto ešte vtedy<br />
nevedel, ale dnes to už vie. Dňa 1. júla 2012 totiž prvýkrát slávil<br />
svätú omšu, prvýkrát na jeho slová Kristus zostupoval <strong>do</strong> po<strong>do</strong>by<br />
chleba a vína. Stal sa benediktínskym kňazom.<br />
Slávnostné kňazské svätenie mu bolo udelené<br />
v katedrále sv. Aegidia v Grazi dňa<br />
24. júna. Primičnú svätú omšu celebroval<br />
v Chráme svätého Blažeja v Admonte<br />
v Rakúsku. Kazateľom bol páter Ladislav<br />
Kučkovsky, ktorý v homílií vyzdvihol úlohu<br />
kňaza nepresadzovať vlastné záujmy,<br />
ale mať pred očami Božie Slovo a jemu<br />
sa pripo<strong>do</strong>bňovať. Pre mňa ako účastníčku<br />
primičného eucharistického slávenia<br />
bolo veľkým zážitkom vidieť silu bratského<br />
spoločenstva rehoľníkov, ako aj ra<strong>do</strong>sť<br />
z prijatia nového člena <strong>do</strong> kňazského radu<br />
benediktínov. K dôstojnosti eucharistického<br />
slávenia prispel aj Mozartov chrámový<br />
zbor spolu s množstvom hostí z radu<br />
rehoľníkov, rodiny i veľkým počtom veriacich.<br />
Novokňazské požehnanie skrze<br />
vkladanie rúk sme každý mohli osobne<br />
prijať za spevu modlitby vešpier. Potom<br />
už nasle<strong>do</strong>valo spoločné posedenie a rozhovory<br />
v duchu bratského spoločenstva<br />
a štedrosti benediktínskej rehole.<br />
Ján Gej<strong>do</strong>š vstúpil <strong>do</strong> rehole benediktínov.<br />
Podstatným prvkom benediktínskej<br />
spirituality je postoj, ktorý nachádzame už<br />
v prvých slovách prológu reguly. „Počúvaj“<br />
(obsculta) – maj postoj pozornej bdelosti<br />
voči hlasu Boha a jeho vôli. Za tým<br />
všetkým sa skrýva nádej prisľúbenia, že<br />
Boh ukáže cestu múdrosti. Od mnícha sa<br />
vyžaduje nakloniť uši svojho <strong>srdca</strong> (inclina<br />
aurem cordis). Takto radikálne a zároveň<br />
vznešene sa prihovára Benedikt každému<br />
vstupujúcemu na cestu života v kláštornej<br />
komunite.<br />
Vstupom <strong>do</strong> rehole benediktínov prijal<br />
Ján rehoľné meno Augustín. Vie<strong>do</strong>l<br />
ho k tomu vzor svätého Augustína, ktorý<br />
oplýval mimoriadnou vzdelanosťou, ale<br />
napriek tomu i veľkou pokorou. Okrem<br />
toho podporoval autoritu učiteľského úradu<br />
Cirkvi na čele s pápežom. Bol tak rehoľníkom<br />
ako i kňazom a skĺbenie tohto<br />
aspektu malo pre Jána tiež veľký význam.<br />
Po piatich rokoch života v tejto reholi brat<br />
Augustín zložil <strong>do</strong>životné sľuby. V benediktínskej<br />
reholi sú v porovnaní s ostatnými<br />
rehoľami trochu špecifické. Je to rehoľný<br />
spôsob života, poslušnosť a „stabilitas<br />
loci“, čo v preklade znamená väzba na<br />
jedno miesto. Sľubom miesta sa tak brat<br />
Augustín zasvätil pôsobnosti v benediktínskom<br />
opátstve v rakúskom mestečku<br />
Admont <strong>do</strong> konca svojho života. Po kňazskej<br />
vysviacke sa bude brat Augustín ďalej<br />
venovať hlavne štúdiu <strong>do</strong>gmatiky a pastoračnej<br />
činnosti v opátstve Admontu a pripojených<br />
farnostiach.<br />
Dovolím si pripojiť ešte pár zaujímavých<br />
informácií o benediktínskom kláštore<br />
Admont. Bol založený v roku 1074<br />
salzburským arcibiskupom Gebhar<strong>do</strong>m<br />
a stal sa tak najstarším kláštorom Štajerska.<br />
Dnes je centrom viery, kultúry a hospodárstva<br />
s medzinárodným významom.<br />
Veľkou oz<strong>do</strong>bou kláštora je najväčšia<br />
kláštorná knižnica na svete, ktorá patrí aj<br />
k najväčším kultúrnym pamiatkam v Rakúsku.<br />
Už v 19. storočí sa tomuto klenotu<br />
neskorého baroka hovorilo „ôsmy div<br />
sveta“. Práve mnísi benediktíni majú veľkú<br />
zásluhu na bohatstve knižných zbierok,<br />
nakoľko práve oni boli po stáročia nositeľmi<br />
kultúry a vzdelanosti. Kláštorné múzeum<br />
má rozlohu 3 600 m 2 a ukrýva vzácne<br />
stre<strong>do</strong>veké rukopisy, rané novoveké tlače,<br />
umelecké predmety od stre<strong>do</strong>veku až po<br />
súčasnosť a príro<strong>do</strong>vedné zbierky. <br />
FARSKÝ LIST 04|2012 9
ZO SVETA CIRKVI<br />
Pápežské dekréty<br />
aj pre kňazov z Oravy<br />
Benedikt XVI. vymenoval nových<br />
pápežských kaplánov pre Spišskú<br />
diecézu. Právo nosiť titul monsignor<br />
(Mons.) prináleží generálnemu<br />
vikárovi diecézy Antonovi Tyrolovi,<br />
rodákovi z Oravskej Polhory,<br />
a emeritnému farárovi v Krušetnici<br />
ThDr. Pavlovi Janáčovi. Pápežským<br />
kaplánom sa stal aj <strong>do</strong>c. Jozef Bieľak,<br />
špirituál v kňazskom seminári v Spišskej<br />
Kapitule a ThDr. Alojz Frankovský,<br />
farár v Poľanovciach.<br />
-tk kbs-<br />
Jubilujúci biskupi<br />
V sobotu 30. júna 2012 v Katedrále<br />
sv. Martina v Spišskej Kapitule<br />
slávili svätú omšu kňazi - jubilanti,<br />
ktorí si v tomto roku pripomínajú<br />
nejaké okrúhle kňazské alebo životné<br />
jubileum. Celebrantom bol spišský<br />
biskup Mons. Štefan Sečka, ktorý si<br />
tiež pripomenul 10. výročie svojej<br />
biskupskej vysviacky. Rovnako aj pomocný<br />
biskup Mons. Andrej Imrich<br />
si pripomenul deň biskupskej vysviacky<br />
pred 20 rokmi. 24. augusta si<br />
nitriansky emeritný biskup kardinál<br />
Ján Chryzostom Korec (88) pripomenul<br />
61. výročie svojej biskupskej<br />
vysviacky. Je pravdepo<strong>do</strong>bne služobne<br />
najstarším katolíckym biskupom<br />
na svete.<br />
-tk kbs-<br />
Zákamenský dekanát<br />
Spišský biskup Mons. Štefan Sečka<br />
zriadil s účinnosťou od 12. júla<br />
2012 Zákamenský dekanát. Vznikol<br />
odčlenením niektorých farností<br />
z Námestovského dekanátu. Do<br />
novovzniknutého dekanátu patria<br />
farnosť Babín s filiálkou Vasiľov,<br />
farnosť Breza, farnosť Hruštín<br />
s filiálkou Vaňovka, farnosť Krušetnica<br />
s filiálkou Lomná, farnosť Lokca<br />
s filiálkou Ťapešovo, farnosť Novoť,<br />
farnosť Oravská Lesná, farnosť<br />
Zákamenné (spolu osem farností).<br />
K tomuto kroku pristúpil kvôli<br />
lepšiemu a efektívnejšiemu rozvíjaniu<br />
pastoračnej starostlivosti v danom<br />
regióne. Sídlo dekanátu je teraz<br />
v Babíne a dekanom tohto dekanátu<br />
sa stal Marián Pánik, farár v Babíne.<br />
- tk kbs -<br />
Pomôcky kňazom i veriacim<br />
Spišský biskup Mons. Štefan Sečka vydal Inštrukciu pre slávenie Jubilejného roku<br />
a Roku viery vo farnostiach Spišskej diecézy. V Inštrukcii je 21 nariadení a odporúčaní<br />
pre kňazov a veriacich Spišskej diecézy. Cieľom Inštrukcie je, aby veriaci znovu objavili<br />
poklad viery a ra<strong>do</strong>stne vydávali svedectvo o svojej viere. K tomu má napomôcť aj<br />
druhá publikácia - Zamyslenia spišského biskupa na Jubilejný rok a Rok viery. Verejnosti<br />
sú prístupné na internetovej stránke Spišskej diecézy www.rkbu.kapitula.sk. Sú tam tiež<br />
<strong>do</strong>stupné knihy Novéna viery a V ústrety Jubileu 2013, ktoré zostavil vdp. Pavol Janáč<br />
a sú zamerané na dvojročnú duchovnú prípravu na toto Jubileum.<br />
Intenzívnejšia modlitba, častá spoveď a štúdium katechizmu by nám mali napomôcť,<br />
aby sme mohli žiť z viery a viac sa ponoriť <strong>do</strong> hĺbky Božieho tajomstva. Na prehĺbenie<br />
osobného vzťahu s Bohom môžeme využiť aktivity, ktoré nám budú ponúkané prostredníctvom<br />
farnosti, ale aj osobné modlitby a rodinné pobožnosti.<br />
V súvislosti s prícho<strong>do</strong>m jubilejného roka vyzýva otec biskup všetkých veriacich, aby<br />
so svojimi duchovnými pastiermi putovali <strong>do</strong> svätýň zasvätených sv. Cyrilovi a Meto<strong>do</strong>vi<br />
v našom biskupstve. Na Orave máme príležitosť navštíviť farský kostol sv. Cyrila<br />
a Metoda v Brezovici alebo kostol sv. Cyrila a Metoda v Štefanove nad Oravou, ktorý bol<br />
<strong>do</strong> roku 1990 jediným kostolom na Orave, ktorý bol týmto vierozvestcom zasvätený.<br />
Vatikánska knižnica zdigitalizuje<br />
až 80-tisíc rukopisov<br />
Vatikánska apoštolská knižnica je jedinou kultúrnou inštitúciou na svete, ktorá sa rozhodla<br />
archivovať jej 80-tisíc starovekých rukopisov digitálnym spôsobom vo formáte<br />
FITS (Flexible Images Transport System), ktorý v 60. rokoch 20. storočia používala<br />
NASA na ukladanie informácií o astronomických misiách. Toto inovatívne rozhodnutie<br />
bolo v centre osobitného zasadnutia v rámci Európskeho týždňa astronómie a kozmických<br />
vied, ktoré sa konalo v júli na Pápežskej lateránskej univerzite. Jeho témou bolo<br />
„Dlho<strong>do</strong>bé uchovávanie kultúrneho dedičstva v digitálnom formáte“.<br />
O tom, prečo si Vatikán zvolil práve tento spôsob archivovania listín, hovoril pre<br />
Vatikánsky rozhlas Luciano Ammenti, koordinátor informačných služieb knižnice: „Je<br />
to jediný formát, ktorý sa vo svete informatiky používa viac ako 45 rokov a jediný, ktorý<br />
nám dáva záruku dlhovekosti. Okrem toho, je open source, teda úplne zadarmo a plne<br />
editovateľný, a ide tiež o formát vo veľkosti 64 bitov, čo znamená, že súbory, ktoré ním<br />
budú generované, môžu mať neobmedzenú veľkosť.“ Ammenti upozorňuje na to, že hoci<br />
ide o komplikovaný archivačný proces, keďže jeho predmetom sú vzácne a delikátne<br />
rukopisy, vďaka najlepšej technológii im bude venovaná jemná a pozorná kontrola.<br />
Stránka apsida.sk predstavila<br />
250 stre<strong>do</strong>vekých kostolíkov<br />
Románsky Kostol sv. Jána Krstiteľa z 12. storočia v Sedmerovci-Pominovciach sa stal<br />
jubilejným 250. kostolíkom prezentovaným na internetovej stránke www.apsida.sk.<br />
Jej tvorcovia si v júli pripomenuli už štyri roky jej fungovania, počas ktorých sa venujú<br />
mapovaniu veľkomoravskej, románskej a gotickej sakrálnej architektúry na Slovensku.<br />
Od svojho spustenia v lete 2008 priniesla viac ako 6 000 fotografií stre<strong>do</strong>vekých chrámov<br />
rozdelených <strong>do</strong> štyroch kategórií. Okrem zachovaných objektov autori stránky<br />
zamerali svoju pozornosť aj na tzv. Stratené kostolíky – stavby, ktoré nešťastne zanikli<br />
alebo stratili po prestavbe svoj stre<strong>do</strong>veký charakter. Osobitne si všímajú aj kostoly<br />
objavené archeologickým výskumom a prezentované verejnosti. Spestrením stránky sú<br />
viaceré hodnotné kostoly zachované v susedných krajinách – Česku, Rakúsku, Maďarsku<br />
či Ukrajine. Obohatením profilov stavieb na apsida.sk sú duchovné zastavenia pri časti<br />
z nich, ako aj ľahším perom písané cestopisy. V snahe ukázať, že stre<strong>do</strong>veké kostolíky sú<br />
stále živé a neslúžia len na liturgické účely, prináša stránka aj informácie o ďalších náboženských<br />
i kultúrnych podujatiach, ktoré sa tam konajú. Súčasťou informačného servisu<br />
sú aj novinky o aktuálnych výskumoch, objavoch či publikáciách.<br />
Zo zdrojov tk kbs spracoval -em-<br />
10<br />
FARSKÝ LIST 04|2012
Putujúca Częstochowská<br />
Panna Mária<br />
Fórum života spustilo <strong>do</strong> prevádzky novú internetovú<br />
stránku www.o<strong>do</strong>ceanukoceanu.sk. Poskytuje<br />
informácie a všetky potrebné údaje k projektu<br />
Od oceánu k oceánu – putovanie ikony po<br />
23 krajinách Ázie a Európy. Občianske združenie<br />
ju zriadilo pri príležitosti príprav na blížiacu sa púť<br />
ikony Panny Márie Częstochowskej na Slovensku.<br />
Táto ikona príde na Slovensko 31. augusta. Rozlúčka<br />
sa uskutoční 8. septembra v Ľutine, odkiaľ kópia<br />
obrazu Panny Márie Częstochowskej bude pokračovať<br />
<strong>do</strong> Maďarska. Všetci ľudia, ktorí sú zástancami<br />
ochrany ľudského života od počatia po prirodzenú<br />
smrť a chcú podporiť rozvoj civilizácie života a lásky,<br />
sú pozvaní zúčastniť sa na niektorom zo zastavení<br />
ikony počas cesty.<br />
- tk kbs -<br />
Olympijské hry a Katolícka cirkev<br />
Záverečným ceremoniálom sa v nedeľu 12. augusta ukončili XXX. letné olympijské hry<br />
v Londýne. Okrem športových výkonov boli uplynulé dni naplnené aj duchovnými<br />
aktivitami, ktoré mali pripomenúť starostlivosť o vnútro <strong>človeka</strong>. Olympijský duchovný<br />
program malo pod palcom ekumenické združenie More Than Gold (Viac ako zlato). Jej<br />
názov odkazuje na slová žalmu 19: „Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.<br />
Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam...“<br />
Prvýkrát sa <strong>do</strong> projektu zapojila aj Katolícka cirkev. „Približne tretina zúčastnených<br />
športovcov sú katolíci a tak je dôležité ponúknuť im možnosť duchovnej skúsenosti,“<br />
povedal James Parker, zástupca Katolíckej cirkvi v More Than Gold. Jej aktivity boli<br />
určené nielen samotným športovcom, ale aj fanúšikom a miestnym obyvateľom. Olympiáda<br />
mala okrem otváracieho ceremoniálu aj duchovný štart. Vo Westminsterskej katedrále<br />
sa za účasti športovcov konala slávnostná bohoslužba. Počas nasledujúcich dní<br />
bola katolícka omša v kaplnke olympijskej dediny slúžená trikrát <strong>do</strong> dňa. Olympijské<br />
výpravy v niektorých prípa<strong>do</strong>ch nesprevádzali len športoví kapláni, ale samotní biskupi.<br />
Športovci podľa kaplána talianskej výpravy „potrebujú oporu, správne vedenie, posilňovanie<br />
vnútorného rozmeru, pretože vnútorný život poskytuje podporu pri fyzickej<br />
námahe, psychickom strese a výzve, s ktorou sú títo ľudia konfrontovaní“. Britská biblická<br />
spoločnosť v spolupráci s More Than Gold pripravila pre olympionikov aj špeciálnu<br />
športovú Bibliu. The Sport Good News Bible v náklade 4000 výtlačkov ponúka slovné aj<br />
obrazové zamyslenia nad tými biblickými slovami, ktoré majú presah na život športovcov.<br />
Asi najšportovejšie sú slová apoštola Pavla z Prvého listu Korinťanom: „Neviete, že<br />
tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden <strong>do</strong>siahne víťaznú cenu? Bežte tak,<br />
aby ste sa jej zmocnili.“<br />
Pre mladých bol vybu<strong>do</strong>vaný špeciálny Camp Joshua, kde sa konali vystúpenia kresťanských<br />
skupín a umelcov. V školách sa zasa uskutočnili diskusie so známymi športovcami,<br />
ktorí rozprávali o potrebe viery v ich životoch. Aktivity More Than Gold nemali len striktne<br />
duchovný charakter. Mnohé londýnske rodiny na niekoľko dní zadarmo poskytli ubytovanie<br />
pre chu<strong>do</strong>bných príbuzných športovcov alebo samotným fanúšikom. V uliciach<br />
mohli návštevníci zasa stretnúť tých, ktorí ochotne pomáhali pri orientácii v meste. Podľa<br />
More Than Gold mala byť aj takýmto spôsobom všetkým prejavená Kristova láska.<br />
Počas olympiády bola spustená aj činnosť Nadácie Jána Pavla II. pre šport, ktorá chce<br />
prostredníctvom športových aktivít podporovať medziľudský dialóg a predchádzanie<br />
konfliktom. „V súlade s víziou ,teológie tela‘ Jána Pavla II. sa nadácia bude usilovať pracovať<br />
na zdraví ducha rovnako ako na zdraví tela,“ povedal westminsterský arcibiskup<br />
Vincent Nichols. Nadácia už podporila vznik viacerých farských športových centier.<br />
Miestne gangy zasa vyzvala, aby rešpektovali starobylú ideu olympijského mieru – pokoja<br />
zbraniam počas olympiád.<br />
- svet kresťanstva.sk -<br />
Zmeny v Trnavskej<br />
arcidiecéze<br />
Začiatkom júla Svätý otec Benedikt<br />
XVI. nečakane odvolal J. E. Mons.<br />
Róberta Bezáka, CSsR z pastoračného<br />
riadenia Trnavskej arcidiecézy. Až <strong>do</strong><br />
vymenovania nového pastiera pre<br />
Trnavskú arcidiecézu bude jej pastoračným<br />
riadením poverený pomocný<br />
biskup J. E. Mons. Ján Orosch ako<br />
apoštolský administrátor. Rozhodnutie<br />
Svätého Otca prijali predstavitelia<br />
Katolíckej cirkvi na Slovensku v duchu<br />
viery a synovskej poslušnosti.<br />
-tk kbs-<br />
Nová Liturgia hodín<br />
po slovensky<br />
Vatikánska tlačiareň Typis Polyglottis<br />
Vaticanis vydala nové vydanie Liturgie<br />
hodín v slovenskom jazyku. Je to<br />
denná modlitba Katolíckej cirkvi latinského<br />
obradu zostavená v štyroch<br />
zväzkoch. Liturgia hodín je určená<br />
pre kňazov, rehoľníkov, ale aj laikov.<br />
Celé dielo je možné teraz zakúpiť<br />
vo všetkých predajniach Spolku sv.<br />
Vojtecha.<br />
-tk kbs-<br />
Webové stránky<br />
pre mladých<br />
Žilinský biskup Mons. Tomáš Galis<br />
po prvý raz oslovil svet prostredníctvom<br />
internetovej sociálnej siete<br />
Twitter. Vo svojom prvom krátkom<br />
textovom príspevku oznámil spustenie<br />
nového informačného webu<br />
www.rio13.sk.<br />
Nový portál bude sústreďovať na<br />
jednom mieste informácie o Svetových<br />
dňoch mládeže (SDM) 2013<br />
a Národnom stretnutí mládeže R13.<br />
Predstavenie stránky je súčasťou prípravy<br />
na SDM, ktoré sa od 23. <strong>do</strong> 28.<br />
júla 2013 uskutočnia v Riu de Janeiro.<br />
Tí, ktorí nepocestujú <strong>do</strong> Brazílie, sa<br />
budú môcť zúčastniť na Národnom<br />
stretnutí mládeže R13, ktoré bude<br />
prebiehať v paralelnom termíne – od<br />
26. <strong>do</strong> 28. júla 2013 – v Ružomberku.<br />
Na obe podujatia sa bude dať zaregistrovať<br />
aj prostredníctvom novej<br />
stránky, ktorá už čoskoro ponúkne aj<br />
možnosti, ako sa zapojiť <strong>do</strong> samotných<br />
príprav.<br />
-tk kbs-<br />
FARSKÝ LIST 04|2012 11
TÉMA<br />
<strong>Eucharistia</strong> – spoločenstvo<br />
s Kristom i medzi sebou<br />
TEXT: MIROSLAV ŽMIJOVSKÝ, KAPLÁN • SNÍMKY: AUTOR, INTERNET<br />
prítomnosti, ale má byť pravým výrazom<br />
viery a krstnej hodnosti. Preto sa na svätú<br />
omšu treba pripraviť – myslením, srdcom<br />
i celým spôsobom života. Ježiš slávil len<br />
jednu svätú omšu v živote. Ale venoval tri<br />
roky formovaniu komunity, ktorú chcel<br />
zvolať k sláveniu tohto tajomstva.<br />
V týždni od 10. <strong>do</strong> 17. júna 2012 sa v írskom Dubline konal<br />
50. Medzinárodný eucharistický kongres. Každý takýto kongres je<br />
zameraný na prehĺbenie vzťahu k najsvätejšej Eucharistii. Každé<br />
hlbšie poznanie Eucharistie sa prejavuje nielen v individuálnom<br />
prežívaní kresťanstva, ale aj v spôsobe, akým veriaci uskutočňujú<br />
<strong>Božiu</strong> <strong>lásku</strong> k blížnym a o<strong>do</strong>vzdávajú prítomného Krista vo svete <strong>do</strong><br />
sŕdc ľudí. Ako prameň eucharistického posvätenia vám predstavíme<br />
svätú omšu. Je miestom, kde sa <strong>Eucharistia</strong> rodí a z ktorého je nám<br />
ponúkaná ďalej, aby silou svojej svätosti posväcovala náš život.<br />
Svätá omša<br />
Svätá omša je našou vrcholnou slávnosťou,<br />
oslavou Boha v Ježišovi Kristovi. Keď<br />
si bližšie všimneme liturgiu svätej omše,<br />
zbadáme, ako sa celá rozvíja vo ve<strong>do</strong>mí<br />
oslavy. Svätú omšu slávime. To platí rovnako<br />
o kňazovi i o veriacich. Teda svätú<br />
omšu neodbavujeme! Nestačí len počúvať,<br />
čítať, spievať – svätú omšu slávime,<br />
slúžime, konáme. V liturgických textoch<br />
sa veľmi často hovorí o „slávení svätých<br />
tajomstiev“, o „slávnostnej službe“. Ako<br />
kresťania si vo svätej omši nepripomíname<br />
len Kristovu poslednú večeru, ale<br />
všetko to, čo pre nás Boh prostredníctvom<br />
svojho Syna vykonal. Pre<strong>do</strong>všetkým<br />
si však pripomíname jeho smrť a zmŕtvychvstanie,<br />
ktorými vyvrcholilo celé jeho<br />
myslenie a konanie. Práve v dnešných časoch,<br />
ktoré odmietajú minulosť a nechcú<br />
už spomínať, je dôležité sláviť pamiatku<br />
vykúpenia. Dnešná neochota spomínať sa<br />
prejavuje v povrchnosti, zhone, opojení,<br />
zabudnutí a v nezáujme o minulosť. Vždy<br />
a nanovo musíme skúmať, čo Eucharistiou<br />
slávime a prečo vlastne <strong>do</strong> kostola<br />
ideme. Inak sa nám stane rutinou a už<br />
to nebudeme môcť sprostredkúvať ďalším<br />
pokoleniam. Budeme sa schovávať za<br />
všeobecné frázy, ktorými len zakryjeme<br />
vlastné pochybnosti.<br />
Keď prichádzame <strong>do</strong> kostola, máme<br />
prežívať ra<strong>do</strong>sť z toho, že ideme <strong>do</strong>mov,<br />
<strong>do</strong> otcovského <strong>do</strong>mu a rodinného kruhu.<br />
Aj svoje správanie v kostole pretvorme<br />
týmto duchom. Odložme strnulosť, strach,<br />
bojazlivosť, pocit cudzoty a otvorme cestu<br />
kresťanskému sebave<strong>do</strong>miu, pocitu,<br />
že tu sme <strong>do</strong>ma, že máme právo tu byť<br />
a právo konať. Kým nebudeme prežívať<br />
účasť na svätej omši aspoň s takou živou<br />
a bezprostrednou láskou, akú prežívame<br />
vo svojom rodinnom živote, <strong>do</strong>vtedy<br />
nepochopíme z nej to najhlavnejšie. Nenechávajme<br />
svoj konkrétny život vonku,<br />
pred bránou kostola. Vari nechápeme často<br />
náboženský život tak, že tam vonku sa<br />
žije, a tu v kostole sa konajú obrady, bez<br />
nášho vlastného života, bez našej účasti?<br />
So všednými šatami odkladáme aj tie<br />
ozajstné problémy a potom prestrojení<br />
a prázdni prichádzame <strong>do</strong> kostola: bez<br />
problémov, bez záujmu, nič neočakávame,<br />
v nič zvláštne nedúfame. A preto často aj<br />
odchádzame prázdni. Kto nič neočakáva,<br />
v nič nedúfa, po ničom netúži, ten ani<br />
nič nezíska. Do Pánovej obety sa máme<br />
vkladať osobne. Máme <strong>do</strong> nej vkladať celú<br />
svoju <strong>lásku</strong>, utrpenie, prácu a život. Sv. Pavol<br />
hovorí, že sa máme vložiť <strong>do</strong> Kristovej<br />
obety nielen pri svätej omši, lež v celom<br />
živote: „S Kristom som pribitý na kríž. Už<br />
nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal<br />
Stôl Božieho slova<br />
Slávenie Eucharistie bolo od najstarších<br />
čias spojené nielen s modlitbou, ale aj<br />
s čítaním Svätého písma. Pri každej svätej<br />
omši liturgia Božieho slova predchádza<br />
liturgiu Eucharistie, v jednote dvoch stolov<br />
– stôl slova a stôl chleba. Táto kontinuita<br />
vyniká v eucharistickej reči v Jánovom<br />
evanjeliu, kde Ježišovo hlásanie<br />
predchádza od základného predstavenia<br />
jeho tajomstva až po zobrazenie výslovne<br />
eucharistického rozmeru: „Moje telo je<br />
pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“<br />
(Jn 6, 55). Pri eucharistickom slávení sa<br />
teda vždy znova a znova ponárame <strong>do</strong><br />
príbehov Starého a Nového zákona. Sú<br />
pre nás oázou v púšti, v ktorej sa možno<br />
nadýchnuť... Preto je potrebné, aby hlásanie<br />
slova prebiehalo so starostlivosťou,<br />
s predchádzajúcou prípravou, v zbožnom<br />
počúvaní a meditatívnom tichu, ktoré sú<br />
nevyhnutné, aby sa Božie slovo <strong>do</strong>tklo života<br />
a osvetľovalo ho.<br />
Slová v čítaniach nám v prvom rade<br />
nechcú povedať, čo máme robiť, ale kým<br />
v skutočnosti sme. Chcú nám vysvetliť<br />
tajomstvo nášho vlastného života. V evanjeliu<br />
vstupuje Ježiš Kristus priamo medzi<br />
nás. On sám sa ku nám prihovára a vykonáva<br />
na nás presne to, o čom hovorí aj<br />
text. Prv, než kňaz začne evanjelium čítať,<br />
Skutočným úmyslom liturgickej obnovy<br />
Druhého vatikánskeho koncilu bolo priviesť ľudí<br />
k osobnému stretnutiu s Pánom, prítomným<br />
v Eucharistii, teda k živému Bohu takým spôsobom,<br />
aby skrze toto stretnutie s Kristovou<br />
láskou mohla rásť vzájomná láska medzi jeho<br />
bratmi a sestrami.<br />
(Z videoposolstva Svätého Otca účastníkom<br />
50. Medzinárodného eucharistického kongresu)<br />
2, 19-20) Nielen v krátkych chvíľach slávenia<br />
Eucharistie má byť Cirkev obetovaná<br />
s Kristom, lež cez celé dejiny, až <strong>do</strong> konca<br />
sveta, od východu slnka až po západ (porov.<br />
Mal 1, 11). Naša účasť na Eucharistii<br />
a na ostatných sláveniach obra<strong>do</strong>v Cirkvi<br />
nemôže pozostávať len v čisto pasívnej<br />
označí knihu a tiež svoje čelo, ústa a prsia<br />
znakom kríža a veriaci to po ňom zopakujú.<br />
Tým vyjadrujeme, že každé slovo je<br />
výrazom lásky, ktorou nás Kristus miloval<br />
až <strong>do</strong> krajnosti a že túto <strong>lásku</strong> si chceme<br />
vryť <strong>do</strong> nášho myslenia, <strong>do</strong> našich slov<br />
a <strong>do</strong> našich citov.<br />
12<br />
FARSKÝ LIST 04|2012
Jeden z dôvo<strong>do</strong>v, prečo nám vlastná<br />
účasť na Eucharistii zovšednie, je nedôslednosť<br />
a povrchnosť v načúvaniu Ježišovmu<br />
slovu v Písme. Ono má moc nad<br />
naším srdcom, keď ho prijímame s otvorenosťou,<br />
poslušnosťou a dôverou. Je treba<br />
učiť sa žiť pod Božím slovom a nechať<br />
ho rozsudzovať i najtajnejšie myšlienky<br />
a priania svojho <strong>srdca</strong> (porov. Hebr 4,<br />
12), nielen o ňom diskutovať, používať ho<br />
pre potvrdenie svojich vlastných názorov<br />
alebo ním ospravedlňovať svoje postoje<br />
a návyky. Jedine tak bude i naše srdce vo<br />
svetle a bude horieť vrúcnou láskou, bude<br />
schopné dôverného stretnutia s Ježišom.<br />
Je vážnou povinnosťou nás všetkých, tak<br />
kňazov, ako i veriacich, aby naša bohoslužba<br />
slova zažiarila znovu v plnej kráse<br />
a opravdivosti, aby naše modlitby, spevy,<br />
čítania zo Svätého písma, aj kázne boli<br />
opravdivým stretnutím s Bohom, rozhovorom<br />
s Otcom, aby v nich naplno zažiarila<br />
prítomnosť samého Krista, sila a vznešenosť<br />
jeho slova. Lebo Kristus je prítomný<br />
vo svojej Cirkvi aj svojím slovom, pretože<br />
on sám hovorí, keď sa v Cirkvi čítajú sväté<br />
Písma. Origenes, jeden z veľkých teológov<br />
rannej Cirkvi, naliehal na kresťanov, aby<br />
verili v Kristovu prítomnosť v evanjeliu<br />
tak, ako veria v jeho prítomnosť v hostii.<br />
„Vy, čo sa pravidelne zúčastňujete na<br />
božských tajomstvách, viete, že keď prijímate<br />
Pánovo telo, chránite ho so všetkou<br />
pozornosťou a úctou, aby azda z neho ani<br />
kúsok nespa<strong>do</strong>l, aby sa nič z posvätného<br />
daru nestratilo. Pretože veríte, a je to tak<br />
správne, že by ste sa za svoju nedbanlivosť<br />
zodpovedali. Keď si teda dávate taký pozor,<br />
aby ste uchránili jeho telo, myslíte si,<br />
že máte menšiu vinu, keď nedbáte na Božie<br />
slovo?“<br />
Liturgia slova pri obetnom stole je prípravou<br />
na stolovanie pri chlebe; vyvoláva<br />
túžbu, zväčšuje náklonnosť ku Kristovi.<br />
Tak to bolo i počas zvláštnej liturgie, ktorú<br />
zažili emauzkí učeníci: pri vysvetľovaní<br />
Písma zahorelo učeníkom srdce, a takto<br />
pripravení boli potom schopní spoznať<br />
Pána pri lámaní chleba. Mať účasť na Eucharistii<br />
znamená počúvať Pána s cieľom<br />
uskutočňovať to, čo nám hovorí, čo od nás<br />
žiada a čo od nášho života očakáva. Ovocie<br />
počúvania Boha, ktorý k nám hovorí,<br />
keď sa v chráme číta Sväté Písmo, <strong>do</strong>zrieva<br />
v kaž<strong>do</strong>dennom živote. Písmo a <strong>Eucharistia</strong><br />
sú teda úzko spojené, pretože Biblia je<br />
jedným zo spôsobov „vtelenia“ Božieho<br />
Slova. V prvej časti svätej omše sa vteľuje<br />
pod spôsobom ľudského slova, v druhej<br />
časti omše pod spôsobmi chleba a vína.<br />
V oboch častiach sa jedná o príchod medzi<br />
nás – a to tajomným spôsobom.<br />
Stôl Pánovho chleba<br />
A tak naša bohoslužba slova prechádza <strong>do</strong><br />
bohoslužby obety, v ktorej predkladáme<br />
Otcovi náš večný dar. S obetnými darmi<br />
prinášame i svoje vlastné utrpenie a ťažkosti,<br />
ale s ve<strong>do</strong>mím, že základným princípom<br />
obety nie je utrpenie, ale láska. Len<br />
láska môže dať zmysel utrpeniu a tiež ho<br />
premeniť v obetu milú Bohu. Svätá omša<br />
je obeta Kristova a obeta naša. A predsa<br />
nám ostáva často táto obeta taká vzdialená.<br />
Stojí pred nami ako obeta, ktorú iba<br />
sledujeme, ktorej sa iba prizeráme. No<br />
práve tu si musíme uve<strong>do</strong>miť, že obetu<br />
nemožno pochopiť obdivom, že sa na nej<br />
nemôžeme zúčastniť iba zvonku. Obetu<br />
pochopíme len osobným úkonom, keď<br />
vstúpime <strong>do</strong> nej s celým svojím osobným<br />
životom.<br />
Spásonosná pôsobnosť tejto obety sa<br />
v plnosti uskutočňuje, keď sa prijíma Pánovo<br />
telo a krv. Treba pamätať, že <strong>Eucharistia</strong><br />
ako stôl Pánovho chleba je neprestajným<br />
pozvaním, ako to vyjadrujú liturgické slová<br />
celebranta: „Hľa, Baránok Boží, ktorý<br />
sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní<br />
na hostinu Baránkovu“ (porov. Jn 1,<br />
29; Zjv 19, 9). Ježiš pre našu spásu vylial<br />
svoju krv a zomrel. To však nestačí. Teraz<br />
je rad na nás. Svätá omša vyzýva k najhlb-<br />
Pokračovanie na 14. strane<br />
FARSKÝ LIST 04|2012 13
TÉMA<br />
<strong>Eucharistia</strong> –<br />
spoločenstvo<br />
s Kristom i medzi<br />
sebou<br />
Dokončenie z 13. strany<br />
šej účasti: Vezmite a jedzte! (porov. Mt 26,<br />
26). Svätá omša má privádzať k Ježišovi –<br />
lepšie ho poznať, lepšie ho chápať, byť mu<br />
oddanejší, žiť z neho. Prijať Eucharistiu<br />
znamená vstúpiť <strong>do</strong> hlbokého spoločenstva<br />
s Ježišom. „Ostaňte vo mne a ja vo<br />
vás“ (Jn 15, 4). Sväté prijímanie teda chápeme<br />
ako osobné spojenie s Kristom. Preto<br />
sa na sväté prijímanie chystáme osobne<br />
čo najstarostlivejšie a so všetkou zodpovednosťou.<br />
No prijímanie Eucharistie je<br />
i čosi viac. Prijímaním Chleba života sa<br />
buduje Tajomné telo Kristovo, ktorým je<br />
Cirkev. A to tak, že nie Kristus sa rozdeľuje<br />
medzi nás, ale my sa zjednocujeme s ním,<br />
pretvárame sa na neho; a tak postupne napĺňame<br />
jeho želanie i úlohu: „Aby všetci<br />
jedno boli!“ (porov. Jn 17, 21)<br />
Sväté prijímanie posväcuje nielen<br />
dušu, ale i naše telo. Ono sa na chvíľu stáva<br />
priamo fyzickým chrámom pre fyzickú,<br />
telesnú Kristovu prítomnosť v nás –<br />
kým trvajú spôsoby chleba a vína, Kristus<br />
v nás <strong>do</strong>slovne prebýva vo svojej osobnej<br />
a telesnej prítomnosti. Sv. Ambróz († 397)<br />
o prijímaní hovorí: „Kristus v Eucharistii<br />
je prítomný <strong>do</strong>konalým spôsobom. Tí,<br />
ktorí budú jesť skutočný Chlieb, Kristovo<br />
telo, budú žiť naveky. A ten, kto prijíma,<br />
neumrie smrťou hriešnika, lebo tento<br />
chlieb dáva odpustenie hriechov. Prijímaj<br />
ho kaž<strong>do</strong>denne, veď kaž<strong>do</strong>denne ti môže<br />
udeliť milosť. Ži tak, aby si mohol prijímať<br />
každý deň.“ Ak má niekto na tele ranu,<br />
potrebuje lekára. Rana je to, že sa oddávame<br />
hriechu a lekárom je Najsvätejšia<br />
Sviatosť. Necítiť v našich podmienkach<br />
potrebu Eucharistie – svätej omše s prijímaním<br />
– je znamením poruchy duchovného<br />
života. My sami najlepšie vieme,<br />
aký je náš vzťah k Eucharistii. Najlepšie<br />
poznáme svoje ne<strong>do</strong>statky. Aké úbohé sú<br />
niekedy naše sväté prijímania. Prijímame<br />
Pána, akoby sa takmer nič nedialo. Ak sa<br />
niekto nechce zrieknuť hriechu a chodí na<br />
prijímanie „je a pije si odsúdenie“, napísal<br />
sv. Pavol, pretože „nerozoznáva telo“ Pánovo<br />
(1 Kor 11, 29).<br />
Posvätnosť Eucharistie<br />
Život Cirkvi v tom-ktorom kraji je natoľko<br />
silný a zdravý, nakoľko hlboko a ve<strong>do</strong>me<br />
sa slávi eucharistické tajomstvo.<br />
<strong>Eucharistia</strong> nás robí svätými a neexistuje<br />
svätosť, ktorá by nebola založená na eucharistickom<br />
živote. „Ten, čo mňa je, bude<br />
žiť zo mňa“ (Jn 6, 57). Ježiš je nielen život,<br />
ale aj úspech našej svätosti; bez Ježiša nemôžeme<br />
urobiť nič, s ním môžeme všetko<br />
(porov. Flp 4, 13). „Ostaňte vo mne a ja vo<br />
vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie<br />
sama od seba, ak neostane na viniči, tak<br />
ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič,<br />
vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja<br />
v ňom, prináša veľa ovocia“ (Jn 15, 4-5).<br />
<strong>Eucharistia</strong> je formou celého kresťanského<br />
života. Bohu sa páči, keď sa usilujeme<br />
o svätosť a sme zapálení láskou, ktorú čítame<br />
a vidíme v eucharistickom Kristovi.<br />
Prijímanie Eucharistie vo svätej omši je<br />
vrchol nášho dňa. Ale svätosť a sila tohto<br />
vrcholu sa má rozlievať na všetky hodiny<br />
nášho dňa a týždňa. Týmto sviatostným<br />
pokrmom sa nový Boží ľud nielen nasycuje,<br />
ale neustále aj očisťuje. Tu je prameň<br />
čistoty a svätosti Cirkvi. Veriaci sú nazvaní<br />
„svätými“ preto, že majú účasť na veci,<br />
ktorá je svätá, a preto, že majú účasť na<br />
tele a krvi Toho, ktorého prijímajú. Tým sa<br />
naše telo stáva svätostánkom, to je Kristova<br />
láska v praxi. <strong>Eucharistia</strong>, to je Božia<br />
starostlivosť o nás. <strong>Eucharistia</strong> je našou<br />
zárukou na ceste k večnému šťastiu. <strong>Eucharistia</strong><br />
svojou vlastnou mocou mení to,<br />
čo človek sám zmeniť nemohol: <strong>vnáša</strong> <strong>do</strong><br />
<strong>srdca</strong> <strong>človeka</strong> <strong>Božiu</strong> <strong>lásku</strong> (porov. Rim 5,<br />
5) a tým ho uschopňuje milovať mierou,<br />
akou by sám od seba nebol schopný.<br />
Ježiš je učiteľ svätosti. Prišiel na zem<br />
len preto, aby nám ukázal cestu, aby nám<br />
povedal, v čom spočíva táto svätosť. Svätosť,<br />
to je Ježiš. Nebeský Otec nám dáva<br />
svojho Syna ako jediného učiteľa, ktorého<br />
máme počúvať. „Toto je môj vyvolený Syn,<br />
počúvajte ho“ (Lk 9, 35). Dôležité je, aby<br />
sa <strong>Eucharistia</strong> chápala nielen ako súčasť<br />
liturgického slávenia, ale aj ako životný<br />
program a stala sa zákla<strong>do</strong>m opravdivej<br />
eucharistickej spirituality. <br />
14<br />
FARSKÝ LIST 04|2012
ROZHOVOR<br />
Božie slovo je pre mňa<br />
zrkadlom života<br />
TEXT: KATARÍNA ILENINOVÁ • SNÍMKA: ARCHÍV DJ<br />
Počas augusta bol v našej farnosti na dvojtýždennej praxi pán<br />
diakon Dominik Janky, s ktorým sme sa mali možnosť stretnúť<br />
hlavne na sv. omšiach. V nasledujúcich riadkoch prinášame niekoľko<br />
postrehov a názorov, s ktorými sa s nami ochotne podelil.<br />
mohol ísť na prax, musí najprv mať teoretické<br />
ve<strong>do</strong>mosti. Tie zbierame hlavne<br />
v nižších ročníkoch. No už na konci<br />
druhého ročníka máme v rámci prázdnin<br />
jeden týždeň praxe v nejakom zariadení<br />
Spišskej charity, ako sú hospice, nápravné<br />
zariadenia pre mladistvých. Tam získavame<br />
skúsenosti a nové kontakty. Taktiež<br />
raz <strong>do</strong> roka ideme na víkend <strong>do</strong> farnosti,<br />
kde spoznávame rôzne farnosti diecézy.<br />
A k tomu treba prirátať pomoc vo vlastnej<br />
farnosti. Takže si myslím, že tá vyváženosť<br />
je celkom <strong>do</strong>brá.<br />
Pán diakon, mohli by ste sa predstaviť<br />
našim čitateľom?<br />
Pochádzam z Ružomberka. Tam som sa narodil,<br />
vyrastal i <strong>do</strong>teraz tam bývam. Mám<br />
troch súrodencov, sestru a dvoch bratov.<br />
Som tretí v poradí a najstaršia je sestra. Štu<strong>do</strong>val<br />
som v Ružomberku a to vždy na cirkevných<br />
školách. Najprv to bola Základná<br />
škola sv. Vincenta. Potom som vo štvrtom<br />
ročníku urobil prijímačky na osemročné<br />
gymnázium sv. Ondreja. Tam som zmaturoval.<br />
Po maturite som začal štu<strong>do</strong>vať na<br />
Katolíckej univerzite, kde som vyštu<strong>do</strong>val<br />
učiteľstvo biológie a náboženskej výchovy.<br />
Až potom som šiel <strong>do</strong> seminára, kde<br />
ma tohto roku 14. júna otec biskup Štefan<br />
vysvätil na diakona. Čo sa týka záľub, tak<br />
mám rád šport. Či už aktívne alebo pasívne.<br />
Rodičia mi dali základy väčšiny športov,<br />
čo sa dá zvlášť pri mladých využiť. A taktiež<br />
ma baví sa pripravovať na vyučovanie<br />
či už biológie alebo náboženstva.<br />
Kríza spoločnosti sa už nejaký čas<br />
prejavuje v mnohých oblastiach živo-<br />
ta. Jednou z nich je aj znižujúci stav<br />
duchovných povolaní. Ako túto situáciu<br />
vnímate vy sám?<br />
Je to pre mňa ťažké hodnotiť. Možno ten<br />
nižší počet súvisí s tým, že sme boli zvyknutý<br />
na veľké počty seminaristov a duchovných<br />
povolaní, ktoré boli v 90-tych rokoch.<br />
No bolo jasné, že tento trend dlho nevydrží.<br />
Dnešné počty duchovných povolaní sú<br />
reálne a v našej diecéze je aktuálny počet<br />
<strong>do</strong>stačujúci na plynulú obmenu povolaní.<br />
Máme pomerne mladých kňazov a to je<br />
<strong>do</strong>brý výsle<strong>do</strong>k pre diecézu. Teraz je skôr<br />
potrebné popracovať na zvyšovaní kvality<br />
a svätosti kňazov i duchovných osôb. Lebo<br />
len ak budú oni svätí, budú svätí aj ľudia<br />
im zverení.<br />
Formácia spolu so štúdiom teológie je<br />
náročným procesom, pre ktorý je veľmi<br />
dôležité prepojenie s praxou. Máte<br />
<strong>do</strong>statok príležitostí byť vo farnostiach<br />
a spoznávať aj bežný život veriacich<br />
s ra<strong>do</strong>sťami a starosťami?<br />
Ako pri kaž<strong>do</strong>m povolaní, aby študent<br />
Prameňom, z ktorého ste vychádzali<br />
pri vašich homíliách, boli konkrétne<br />
texty zo Svätého písma určené na jednotlivé<br />
dni liturgického roka. Čím je<br />
pre vás osobne Božie slovo?<br />
Táto otázka je veľmi jednoduchá. Božie slovo<br />
je pre mňa zrkadlom života. Je vzorom<br />
ako žiť, aby som sa páčil Bohu a Sväté Písmo<br />
učí, ako ho milovať.<br />
Dva týždne v <strong>do</strong>lnokubínskej farnosti<br />
ubehol naozaj rýchlo. Čo vás prekvapilo,<br />
potešilo, možno zaskočilo?<br />
Áno, ubehli rýchlo. Milo ma prekvapila<br />
štedrosť kubínskych farníkov a taktiež ma<br />
príjemne prekvapila mládež. Je naozaj aktívna<br />
a snažia sa vypomáhať aj pri liturgii.<br />
Milo som bol prekvapený zo spevu pri<br />
svätých omšiach. Naozaj je u vás spev na<br />
vysokej úrovni. Farníkov som spoznal len<br />
tých, s ktorými som sa stretával hlavne pri<br />
liturgii. Napríklad kostolníci, miništranti,<br />
kantori... Ale dva týždne je krátky čas na<br />
poznanie farnosti. <br />
Diakon Dominik<br />
(v strede, postavou<br />
najmenší) s otcom<br />
biskupom Štefanom<br />
a spolubratmi po<br />
diakonskej vysviacke<br />
v Spišskej Kapitule<br />
FARSKÝ LIST 04|2012 15
DOKUMENTY<br />
Druhá synoda<br />
Spišskej diecézy<br />
Skvalitňovať vzťahy v kaž<strong>do</strong>m farskom spoločenstve – aj to bolo<br />
jedným z cieľov Spišskej diecéznej synody, konanej od apríla<br />
2006 <strong>do</strong> apríla 2011. A jedným z hlavných činiteľov v tomto<br />
procese má byť kňaz. Proces povolania kňaza pokračuje očistením<br />
a veľkodušnou odpoveďou <strong>človeka</strong> , ktorý prijíma Božie pozvanie.<br />
Každý z povolaných prorokov či apoštolov si bol ve<strong>do</strong>mý tohoto<br />
povolania a toto pove<strong>do</strong>mie dávalo jeho životu hlboký zmysel. Tieto<br />
prvky môžeme aplikovať aj na povolanie ku kňazskému životu.<br />
Preto i ďalšia téma synody sa venovala tejto problematike.<br />
Štvrtá téma: Identita,<br />
spiritualita a spoločenstvo<br />
kňazov<br />
I. Doktrinálna časť<br />
2. Kňazi <strong>do</strong>stávajú od Krista v Duchu Svätom<br />
mimoriadny dar, aby Božiemu ľudu<br />
pomáhali verne a v plnosti uskutočňovať<br />
jeho všeobecné kňazstvo.<br />
4. Pove<strong>do</strong>mie povolania dáva kňazovi<br />
istotu, že Boh kedysi pozrel naň s láskou,<br />
a že môže byť užitočný v jeho tajomných<br />
plánoch.<br />
6. Aby sa dielo povolaní vzmáhalo, je potrebné<br />
pod vedením biskupa zladiť navzájom<br />
spoločné snahy kňazov, rehoľníkov,<br />
rodičov a učiteľov a vzájomne ich koordinovať.<br />
8. Cirkev zriaďuje kňazský seminár, aby<br />
jasnejšie a plnšie rozvíjal povolanie kandidátov,<br />
aby sa stali ozajstnými duchovnými<br />
pastiermi, pripravenými učiť, posväcovať<br />
a spravovať Boží ľud.<br />
10. Kňazstvo je Božím darom, ktorý je<br />
potrebné neustále oživovať, aby kňaz vedel<br />
primerane odpovedať na svoje povolanie.<br />
Je potrebné, aby sa kňaz ako človek<br />
z<strong>do</strong>konaľoval vo všetkých aspektoch svojho<br />
ľudského a duchovného života.<br />
16. Poslušnosť je kňazská hodnota prvoradého<br />
významu, pretože má svoj vzor<br />
v Kristovej poslušnosti Otcovej vôli. Kňaz<br />
sa touto čnosťou stáva hodnoverným pred<br />
ľuďmi a jeho služba získava plnšiu nadprirodzenú<br />
účinnosť.<br />
22. Pastoračný profil kňaza sa zakladá na<br />
láske kňaza k Bohu, k veriacim a horlivosti<br />
za Božie veci. Spočíva v schopnosti<br />
zdravého úsudku a v ovládaní pastoračných<br />
postupov, ako aj zmyslu pre duchovné<br />
<strong>do</strong>bro.<br />
23.–28. Kresťanská spiritualita je spiritualitou<br />
spoločenstva. Pre duchovný rast<br />
miestnej cirkvi je potrebné, aby kňazi<br />
v jednote s Kristom spoločne uvažovali<br />
nad zjavenou Božou prav<strong>do</strong>u, spoločne sa<br />
modlili a pracovali i spoločne diskutovali,<br />
priateľsky a úctivo si vymieňali názory<br />
a tak sa vzájomne obohacovali.<br />
33.–34. Najdôležitejším kritériom, podľa<br />
ktorého treba definovať postavenie kňaza<br />
v spoločnosti, je kňaz sám, jeho vlastná<br />
identita. Vo vzťahu k verejným veciam má<br />
byť kňaz múdry a prezieravý, neviazať sa<br />
na žiadnu spoločenskú ani politickú silu,<br />
ale byť otvorený voči všetkým a osobitne<br />
byť naklonený chu<strong>do</strong>bným a trpiacim.<br />
36.–40. Najvýraznejšie ťažkosti v živote<br />
kňazov súvisia so súčasnými trendmi vo<br />
svete: sekularizmom (vytláčanie náboženského<br />
života na okraj života spoločnosti),<br />
individualizmom (ničí spoločenstvo, prináša<br />
neistotu a negatívne vnímanie seba)<br />
a konzumizmom (nezáujem veriacich vyvoláva<br />
u kňaza pocit nepotrebnosti).<br />
II. Opis stavu v diecéze<br />
50. Pozícia biskupa v diecéze je náležitá:<br />
veriaci prijímajú biskupa ako nástupcu<br />
apoštolov a najvyššiu autoritu. Prekladanie<br />
kňazov zo strany biskupa veriaci prijímajú<br />
ako samozrejmosť.<br />
52. Kňazská identita je v súčasnosti vystavená<br />
výrazným vplyvom: je to najmä<br />
spoločenská klíma, ktorá kňazov a Cirkev<br />
začína považovať za príťaž a za skupinu,<br />
ktorá by mala byť financovaná z vlastných<br />
zdrojov Cirkvi.<br />
55.–58. Veriaci pozitívne hodnotia vzájomnú<br />
pomoc okolitých kňazov pri spovedaní<br />
alebo zastupovaní. Rozličné generácie<br />
kňazov sú prínosom, veriaci si nájdu viac<br />
prístup ku kňazovi v rovnakej generácii.<br />
Modlitby za kňazov sú vo farnostiach pravidelné.<br />
Veriaci sa pomerne málo zastanú<br />
kňazov, keď je na ich adresu vznášaná kritika.<br />
D<strong>do</strong>kážu chyby kňazov tolerovať či<br />
odpustiť, ak si ich kňaz prizná.<br />
59. Oravský región vníma kňazov pomerne<br />
ideálne, jeho prestíž v spoločnosti je<br />
výrazná. Veriaci sú ochotní spolupracovať<br />
s kňazom, veľmi ich však raní, ak kňaz nezodpovedá<br />
ich predstave.<br />
III. Súhrn nariadení a odporúčaní<br />
Niektoré body nariadení:<br />
• Je dôležité, aby kňaz mal správny názor<br />
na vzťahy medzi politickým spoločenstvom<br />
a Cirkvou a robil jasný rozdiel<br />
medzi tým, čo veriaci podnikajú vo<br />
svojom mene ako občania a čo konajú<br />
v mene Cirkvi.<br />
• Diecézni kňazi nech častejšie kážu<br />
o hodnote, kráse a potrebe duchovného<br />
povolania, aby tak napomáhali<br />
vzbudzovať záujem o toto povolanie.<br />
• Prioritou vytvárania kňazského spoločenstva<br />
je pestovanie osobných vzťahov<br />
medzi kňazmi (spoločná liturgia hodín,<br />
spoločné plánovanie i stolovanie).<br />
• Farár má zabezpečiť, aby všetci veriaci,<br />
ktorí pristupujú k sviatostiam, boli poučení,<br />
aký účinok daná sviatosť má, čo<br />
má prijímateľ poznať a veriť, aby sviatosť<br />
bola užitočná a aké záväzky pre prijímateľa<br />
vyplývajú z prijatej sviatosti.<br />
Niektoré body odporúčaní:<br />
• Nech sa každý kňaz chráni hyperaktivity,<br />
ale aj každej pasivity v kňazskom<br />
živote a každého ohrozenia svojho povolania,<br />
ktoré môže zredukovať jeho<br />
službu na čisto administratívnu, sociálnu<br />
alebo inú účelovú činnosť.<br />
• Je úlohou kresťanskej rodiny podporovať<br />
v kaž<strong>do</strong>m svojom dieťati prípravu<br />
na vlastnú budúcnosť a povolanie. Rodičia<br />
nech majú odvahu prijať povolanie<br />
svojich detí.<br />
• Pastoráciu povolaní pokladať za jeden<br />
z hlavných cieľov kresťanského spoločenstva.<br />
• Organizovanie voľného času a nárok<br />
na jeden voľný deň v týždni musia byť<br />
zaručené každému kňazovi, nesmie to<br />
však byť na úkor chodu farnosti.<br />
• Žiadnemu kňazovi nesmie chýbať východisková<br />
komunita, v ktorej žije ako<br />
kresťan i ako kňaz, s ktorou môže sláviť<br />
liturgiu Cirkvi a nesmie mu chýbať<br />
miesto jeho pôsobenia.<br />
• Nech si kňaz vybuduje systém osobného<br />
kontaktu s farníkmi a rodinami.<br />
• Veriaci nech si uve<strong>do</strong>mujú, že nemajú<br />
kňaza nechať osamoteného v jeho ťažkostiach,<br />
ale mu majú pomáhať v rámci<br />
svojich možností.<br />
Celý <strong>do</strong>kument na<br />
www.dieceza.kapitula.sk<br />
Ľu<strong>do</strong>vít Oravec<br />
16<br />
FARSKÝ LIST 04|2012
ŽILI MEDZI NAMI<br />
Sv. Arnold Janssen<br />
TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET<br />
„Ohlasujeme Evanjelium, prinášame sviatosti Kristovej lásky<br />
a milosti, podporujeme katolícke školstvo, mediálnu komunikáciu,<br />
vychovávame a vzdelávame <strong>do</strong>morodých kňazov, bratov a sestry,<br />
formujeme laických katechétov a učiteľov, vedieme sociálne,<br />
antropologické i poľnohospodárske výskumné projekty, aby sme<br />
pomohli riešiť problémy mnohých kultúr, staráme sa o chorých<br />
poskytovaním medicínskej i duchovnej starostlivosti, kŕmime<br />
hladných, poskytujeme prístrešie opusteným, zakladáme sirotince,<br />
snažíme sa o prorocký dialóg s ľuďmi iných náboženstiev<br />
a ateistami…“ (Poslanie Spoločnosti Božieho slova)<br />
Svätí rodičia – sväté deti<br />
Arnold Janssen sa narodil roku 1837 v Gochu,<br />
malom mestečku na <strong>do</strong>lnom Rýne<br />
v Nemecku, ako druhé dieťa z desiatich<br />
súrodencov. Jeho rodičia boli výnimoční<br />
ľudia. Hlavne otec Arnolda ovplyvnil.<br />
Bol to síce nevzdelaný, no vo viere hlboký<br />
muž, dôsledný v zásadách. Práve tieto<br />
vlastnosti po ňom zdedil jeho syn.<br />
Arnold musel od mala rodičom pomáhať.<br />
Pásaval kravy, no fyzickou zdatnosťou<br />
neoplýval, zato však mal horlivého ducha.<br />
To si všimol už počas jeho detstva miestny<br />
farár a naliehal na Arnol<strong>do</strong>vho otca,<br />
aby mu <strong>do</strong>volil stať sa kňazom. Ten, hoci<br />
s ním mal iné plány, napokon súhlasil. Nastúpil<br />
<strong>do</strong> seminára a je treba po<strong>do</strong>tknúť,<br />
že to nebol všestranne zdatný študent. Bol<br />
však veľmi pracovitý a schopný naučiť sa<br />
naspamäť aj celú knihu.<br />
študentov stále rástol a to vyža<strong>do</strong>valo bu<strong>do</strong>vanie<br />
stále nových <strong>do</strong>mov. Mnohí pracovali<br />
ako <strong>do</strong>brovoľní pomocníci v Steyli<br />
a nejeden z nich bol hotový zasvätiť i celý<br />
život misijnému dielu, keď už nie ako kňaz,<br />
tak aspoň ako pomocník. Tak vznikla od<br />
počiatku spoločnosť ako spoločenstvo<br />
bratov a kňazov, hoci to tak spočiatku ani<br />
nebolo plánované. Zatiaľ čo Arnold Janssen<br />
umožňoval bratom odbornú výchovu<br />
a zveroval im dôležité úlohy, pričinil sa<br />
o rozvoj nového typu rehoľných bratov<br />
pre prácu v misiách.<br />
Plnosť <strong>do</strong>brého ovocia<br />
Na prvej generálnej kapitule r. 1885 padlo<br />
rozhodnutie formovať steylskú spoločnosť<br />
pod menom Spoločnosť Božieho<br />
Slova (Societas Verbi Divini, skratka SVD)<br />
ako rehoľnú spoločnosť. Jej hlavným cieľom<br />
malo byť šírenie evanjelia, a to pre<strong>do</strong>všetkým<br />
medzi nekresťanmi. Kapitula<br />
zvolila Arnolda Janssena za prvého generálneho<br />
predstaveného Spoločnosti.<br />
Uve<strong>do</strong>menie si, že v misiách sú potrebné<br />
aj ženy, podnietili Arnolda Janssena<br />
k tomu, že založil kongregáciu Služobníc<br />
Ducha Svätého (Servae Spiritus Sancti,<br />
SSpS). Roku 1896 vybral Arnold niekoľko<br />
sestier, aby s nimi založil kontemplatívnu<br />
vetvu, kongregáciu Služobníc Ducha<br />
Svätého večnej poklony (Servae Spiritus<br />
Sancti de A<strong>do</strong>ratione Perpetua, SSpSAP).<br />
Ich misionárskou službou mala byť ustavičná<br />
modlitba pred Najsvätejšou oltárnou<br />
sviatosťou. Tieto tri rehoľné spoločnosti<br />
veľmi rýchlo rástli. Keď misijný <strong>do</strong>m<br />
Počiatok v Ježišovom srdci<br />
Za kňaza pre münsterskú diecézu bol vysvätený<br />
15. augusta 1861 a stal sa učiteľom<br />
na gymnáziu v Bocholte, kde si získal povesť<br />
prísneho, ale i spravodlivého pedagóga.<br />
Jeho hlboká úcta k Božskému Srdcu<br />
Ježišovmu ho čoskoro priviedla k tomu,<br />
že sa stal vedúcim Apoštolátu modlitby vo<br />
svojej diecéze. Tento Apoštolát zameral aj<br />
na kresťanov iných vyznaní.<br />
Postupne si začal uve<strong>do</strong>movať i duchovný<br />
hlad ľudí mimo svojej diecézy, čo<br />
nakoniec vzbudilo v ňom záujem o svetové<br />
misie Cirkvi. Preto sa rozho<strong>do</strong>l zasvätiť<br />
celý svoj život ohlasovaniu Božieho slova.<br />
No v tom čase v Nemecku vládli protikresťanské<br />
politické sily a neumožňovali<br />
založiť Misijný inšitút, aké boli v iných<br />
krajinách.<br />
Misijný inštitút made<br />
in Janssen<br />
S požehnaním niektorých biskupov začal<br />
Arnold zbierať peniaze a pritom hľadal<br />
Moja matka si zvlášť cenila požehnanie<br />
so sviatosťou Oltárnou. „Aj keby<br />
trvala cesta <strong>do</strong> kostola celú hodinu“<br />
– hovorievala – „aj vtedy sa má<br />
človek vydať na cestu, len aby <strong>do</strong>stal<br />
požehnanie.“<br />
vhodné miesto na misijný <strong>do</strong>m. Politická<br />
situácia v Nemecku ho prinútila zakúpiť<br />
starý hostinec v holandskej obci Steyl,<br />
neďaleko nemeckých hraníc. Dom bol<br />
posvätený 8. septembra 1875. Tento deň<br />
je aj dňom založenia Spoločnosti Božieho<br />
Slova. Životné podmienky v starej bu<strong>do</strong>ve<br />
boli viac než skromné. No i napriek tomu<br />
sa začalo s výchovou nových misionárov<br />
a už 2.marca 1879 odchádzajú prví dvaja<br />
hlásatelia viery <strong>do</strong> Číny. Jedným z nich<br />
bol Jozef Freinademetz, tiež svätec. Počet<br />
slávil svoje strieborné jubileum, steylské<br />
misijné dielo malo 190 sestier, 208 pátrov,<br />
549 bratov, 99 študentov teológie a ďalších<br />
731 žiakov na rozličných stupňoch.<br />
Arnold Janssen zomrel 15. januára 1909<br />
v Steyl v Holandsku. Jeho život bol poznačený<br />
hľadaním a plnením Božej vôle,<br />
neotrasiteľnou dôverou v <strong>Božiu</strong> prozreteľnosť<br />
a tvr<strong>do</strong>u prácou. Podnet na beatifikáciu<br />
bol predložený v r. 1942, za blahoslaveného<br />
ho vyhlásil pápež Pavol VI. v r. 1975,<br />
za svätého pápež Ján Pavol II. v r. 2003. <br />
FARSKÝ LIST 04|2012 17
ODPORÚČAME<br />
Kristen Jane Andersonová:<br />
Život napriek mojej vôli<br />
Na rázcestí<br />
Peter Križian:<br />
Zanechať stopu<br />
Mnohí z nás sú konfrontovaní so situáciami,<br />
s ktorými si nevieme poradiť a ne<strong>do</strong>kážeme<br />
nájsť východisko. Opakovane si kladieme<br />
otázky, prečo je život taký ťažký, čo<br />
robíme zle, prečo sa nám nedarí.<br />
Do po<strong>do</strong>bnej, až traumatickej situácie<br />
sa <strong>do</strong>stáva hlavná hrdinka, ktorá za jediné<br />
riešenie svojej depresie považuje ukončenie<br />
života. Túži po rozplynutí všetkého<br />
negatívneho, čo prežila. Nevydarený pokus<br />
o samovraždu je pre ňu však príležitosťou<br />
začať odznova. Na tom by nemuselo<br />
byť nič zložité, veď ide o mladého <strong>človeka</strong>,<br />
ktorý má všetko pred sebou. Kristen však<br />
po nehode nemá nohy. Dievča, ktoré malo<br />
v podstate všetko, po čom túžilo, si následne<br />
uve<strong>do</strong>muje, že nebola naozaj šťastná.<br />
Čitateľa príbeh rýchlo vtiahne, po pár<br />
stranách prežíva všetky udalosti, vnútorné<br />
zápasy a rozho<strong>do</strong>vania spolu s Kristen.<br />
A zistí, že i napriek hendikepu sa z nej postupne<br />
stáva mladá žena, ktorá aj keď nechcela<br />
ďalej žiť, prijíma od Boha dar života,<br />
ktorému tak dáva postupne zmysel a cieľ.<br />
Spolu s hlavnou hrdinkou máme možnosť<br />
si uve<strong>do</strong>miť, že mnohé nepríjemnosti<br />
či tragédie môžu mať úplne iný rozmer. Ich<br />
prekonávanie a snaha ísť <strong>do</strong>predu nám pomáha<br />
vnútorne rásť, hľadať nové možnosti<br />
a zmysel nášho života a samotného bytia.<br />
Ošúchaná fráza, že všetko zlé je na niečo<br />
<strong>do</strong>bré, je v tomto prípade viac než pravdivá.<br />
„Život napriek mojej vôli“ sa určite<br />
oplatí prečítať.<br />
Zuzana Machajová<br />
Snímka: internet<br />
Film Fireproof, ktorý rozpráva príbeh<br />
o záchrane manželstva a rodiny, sa stal medzi<br />
kresťanmi veľmi známy. O málo novší<br />
film z roku 2009 s anglickým názvom Not<br />
easily broken pozná málokto, no za svojim<br />
predchodcom vôbec nezaostáva. Film<br />
amerického režiséra Billa Dukea takisto<br />
ako film Fireproof rozpráva o pravej láske,<br />
ktorá musí prekonať všetky nástrahy. Riziko<br />
kopírovania, ktoré vyplýva z po<strong>do</strong>bného<br />
námetu, však v prípade tohto filmu<br />
nenastalo.<br />
Mladý muž a mladá žena sa zoberú<br />
z veľkej lásky. Obaja majú veľké sny o svojej<br />
kariére, avšak frustrácia z ich nenaplnenia<br />
<strong>do</strong> ich vzťahu zasiala odcudzenie.<br />
Napätie sa vystupňuje automobilovou<br />
neho<strong>do</strong>u, pri ktorej sa žena ťažko zraní<br />
a musí sa dlho<strong>do</strong>bo <strong>do</strong>ma liečiť. Hoci jej<br />
manžel je ochotný sa s láskou o ňu starať,<br />
<strong>do</strong> deja vstupuje manželkina matka, ktorá<br />
v ich <strong>do</strong>mácnosti preberá iniciatívu. Tým<br />
sa úplné odcudzenie sa mladého páru završuje.<br />
Ako sa potom niekedy stáva, <strong>do</strong><br />
<strong>srdca</strong> muža počas krízy vstúpili city k inej<br />
žene a záchrana manželstva sa zdá už úplne<br />
beznádejná. No v tom všetkom prijíma<br />
pozvanie <strong>do</strong> rozpadávajúceho sa manželstva<br />
Boh a koná to, čo je ľuďom nemožné.<br />
96 minútový film je z černošského<br />
prostredia a má teda svojský a výnimočný<br />
temperament, takže okrem drámy ponúka<br />
aj humor. Vrelo odporúčam.<br />
Martin Farbák<br />
Snímka: internet<br />
Peťo Križian, prezývaný aj „Krížik“, je mladý<br />
bohoslovec z Liptovského Mikuláša,<br />
ktorý rád spieva a hrá na gitare. Až tak rád,<br />
že vydal už dve CD-čka. Jeho prvým hu<strong>do</strong>bným<br />
počinom bol album Zanechať stopu.<br />
Toto CD vzniklo ako projekt na podporu<br />
misií v Rumunsku. Svetlo sveta uzrelo<br />
v roku 2010.<br />
Na cédečku s príznačným názvom „Zanechať<br />
stopu“ nájdete štrnásť piesní, pričom<br />
ku každej sa viaže nejaký príbeh, spomienka<br />
samotného autora. Z piesní je cítiť dielo<br />
Ducha Svätého, ktorý „po<strong>do</strong>pieral“ Peťovu<br />
ruku pri písaní. Texty piesní vyvolávajú<br />
v človeku mnoho otázok, ale na mnohé<br />
z nich tiež dávajú aj odpovede. Sú pokojné,<br />
nachádzajú sa v nich mnohé životné<br />
pravdy. Niektoré sú vyslovene o Bohu, iné<br />
vychádzajú z bežného života, zo vzťahov.<br />
Som presvedčená, že ich hĺbka sa <strong>do</strong>tkne<br />
každého <strong>človeka</strong> a nenechá jeho srdce tvrdé<br />
a jeho hlavu bez zamyslenia. Ja som sa aj<br />
vďaka jeho piesňam viac zblížila s Bohom<br />
a pochopila veľa vecí, na ktoré som hľadala<br />
odpovede. Ako sám autor <strong>do</strong>dáva: „Cieľom<br />
je zanechať aspoň malú stopu v srdci každého,<br />
kto bude tieto piesne počúvať.“<br />
Tak teda odporúčam všetkým hľadajúcim<br />
aj nehľadajúcim, všetkým smútiacim aj<br />
radujúcim sa, všetkým, ktorí sa chcú viac<br />
priblížiť k Bohu prostredníctvom hudby.<br />
Ak by ste náho<strong>do</strong>u jeho CD chceli a nenájdete<br />
ho v žiadnom obchode, skúste zablúdiť<br />
na jeho stránku www.krizik.myface.<br />
sk a z nej si ho môžete bezpečne stiahnuť.<br />
Martina Flajsová<br />
Snímka: internet<br />
10 %<br />
zľava<br />
Zľava platná <strong>do</strong> 31. 10. 2012 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:<br />
Elias Vella: Tancovanie v púšti<br />
5,50 eur<br />
G. Watts: Matka Tereza Viera v temnote 10,50 eur<br />
Náš biskup František<br />
7,00 eur<br />
18<br />
FARSKÝ LIST 04|2012
SPRAVODAJSKÝ SERVIS<br />
Bohoslužobný poria<strong>do</strong>k<br />
v týždni<br />
Farský kostol<br />
sv. Kataríny Alexandrijskej<br />
6.00 a 18.00 hod.<br />
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)<br />
(piatok – 18.00 hod.<br />
sv. omša za účasti mládeže)<br />
Kostol Povýšenia sv. Kríža –<br />
Brezovec<br />
18.30 hod.<br />
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša<br />
za účasti detí)<br />
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)<br />
Filiálny kostol Najsv. Trojice,<br />
Vyšný Kubín<br />
Piatok – 17.00 hod.<br />
Nemocnica s poliklinikou<br />
16.00 hod. (utorok, štvrtok)<br />
A<strong>do</strong>račná miestnosť je otvorená<br />
každý deň od 7.00 <strong>do</strong> 19.00 hod.<br />
Bohoslužobný poria<strong>do</strong>k<br />
v nedeľu<br />
Farský kostol<br />
sv. Kataríny Alexandrijskej<br />
6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.<br />
Kostol Povýšenia sv. Kríža –<br />
Brezovec<br />
7.45 • 10.00 • 18.30 hod.<br />
Filiálny kostol Najsv. Trojice<br />
Vyšný Kubín<br />
9.15 hod.<br />
Nemocnica s poliklinikou<br />
16.00 hod.<br />
Požehnanie matiek<br />
pred pôro<strong>do</strong>m<br />
29. septembra a 27. októbra<br />
po ranných sv. omšiach<br />
Stránkové dni<br />
na Farskom úrade<br />
Pondelok – piatok:<br />
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.<br />
V súrnom prípade po večerných<br />
bohoslužbách.<br />
V prípade potreby (ku chorým) volajte<br />
katol. kňaza 0915 818 308<br />
Úmysly<br />
Apoštolátu modlitby<br />
NA SEPTEMBER<br />
Všeobecný: Aby politici konali vždy<br />
čestne, bezúhonne a s láskou k pravde.<br />
Misijný: Aby v kresťanských spoločenstvách<br />
rástla ochota posielať misionárov,<br />
kňazov a laikov s konkrétnou<br />
materiálnou pomocou <strong>do</strong> najchu<strong>do</strong>bnejších<br />
cirkevných spoločenstiev.<br />
Úmysel KBS: Aby rodičia vyža<strong>do</strong>vali<br />
a katechéti skvalitňovali školskú a farskú<br />
katechézu.<br />
NA OKTÓBER<br />
Všeobecný: Aby v najstarších kresťanských<br />
krajinách napre<strong>do</strong>vala nová<br />
evanjelizácia.<br />
Misijný: Aby slávenie Svetového dňa<br />
misií prinieslo ovocie v obnovenom<br />
nadšení za evanjelizáciu.<br />
Úmysel KBS: Aby členovia ružencových<br />
bratstiev boli príkla<strong>do</strong>m horlivosti<br />
v modlitbe a konaní skutkov lásky.<br />
Vzdelávajte sa<br />
na Univerzite<br />
tretieho veku<br />
Katolícka univerzita (KU) v Ružomberku<br />
organizuje trojročné štúdium<br />
na Univerzite tretieho veku zamerané na<br />
zdravotnú a sociálnu problematiku života<br />
seniorov. Prihlásiť sa môžu záujemcovia<br />
starší ako 45 rokov, ktorí majú ukončené<br />
stre<strong>do</strong>školské vzdelanie. Prijímacie skúšky<br />
sa nekonajú, prednášky sa konajú dvakrát<br />
mesačne. Ročné školné je 30 eur. Písomné<br />
prihlášky je možné zaslať <strong>do</strong> 20. septembra<br />
2012 na adresu: Katolícka univerzita –<br />
UTV, Námestie A. Hlinku 60, 034 01 Ružomberok.<br />
K prihláške je potrebné priložiť<br />
kópiu maturitného vysvedčenia a stručný<br />
životopis. Bližšie informácie je možné získať<br />
na www.ku.sk<br />
Univerzita tretieho veku KU bola založená<br />
v roku 2006 a ponúka vzdelávanie aj<br />
v humanitných a spoločenských vedách.<br />
-jm- • Snímka: Anton Kulan<br />
Farská<br />
matrika<br />
V mesiacoch jún<br />
a júl sme sviatosťou krstu<br />
v spoločenstve Cirkvi privítali<br />
Sophie Babinská<br />
Matej Srnka<br />
Tomáš Zelenák<br />
Veronika Krajčiová<br />
Adela Malová<br />
Nicolette Záhorová<br />
Adela Michalecová<br />
Matej Puna<br />
Hugo Dobiáš<br />
Matúš Slosarčík<br />
Sára Hudecová<br />
Nina Badáňová<br />
Jakub Ruml<br />
Kristína Kyselová<br />
Nella Herleová<br />
Timotej Hnilica<br />
Dominik Bo<strong>do</strong>rík<br />
Jakub Bakaľa<br />
Lucia Okoličániová<br />
Emily Lörinčíková<br />
Klára Fe<strong>do</strong>rová<br />
Liliana Polláková<br />
Karin Tausková<br />
Lukáš Karcol<br />
Sviatosť manželstva prijali<br />
Ľubomír Štefka – Ingrida Terézia<br />
Šestáková<br />
Tomáš Vnučák – Michaela Bučková<br />
Matúš Kuzmiak – Iveta Gočalová<br />
Milan Kubek – Silvia Pačajová<br />
Juraj Kadnár – Miroslava Kunová<br />
Ladislav Kittel – Iveta Juríková<br />
Marek Behula – Eva Murínová<br />
Jaroslav Kršák – Ivana Bebejová<br />
Valerián Vavro – Gabriela Bakaľová<br />
Jozef Buša – Andrea Bajčiová<br />
Ladislav Papaj – Martina Regulyová<br />
Ján Kacko – Veronika Škyvrová<br />
Pavol Kollárik – Iveta Túrniková<br />
Marek Stachulák – Martina Váleková<br />
Samuel Lörinčík – Denisa Janotová<br />
Pán si z našich ra<strong>do</strong>v povolal<br />
Jozef Šesták (59)<br />
Karol Obrimčák (76)<br />
Milan Medvecký (74)<br />
Anna Homolová (77)<br />
Mária Gočalová (82)<br />
Eva Terézia Letková (14)<br />
Helena Vrábliková (64)<br />
Anton Bištiak (84)<br />
Miroslav Strich (75)<br />
Zuzana Pribulová (32)<br />
Oľga Draganová (78)<br />
Ladislav Mäsiar (53)<br />
FARSKÝ LIST 04|2012 19
4<br />
DETSKÝ KÚTIK<br />
Ahoj, deti!<br />
Dnes začneme netradične modlitbou: „Pane,<br />
prázdniny sa skončili! Poznám nových priateľov,<br />
poznám nové miesta, poznám nové<br />
veci. Dal si mi poznať krásu, ktorú si ty vytvoril,<br />
ukázal si mi hĺbku priateľstva. Vďaka<br />
ti za chvíle oddychu, za krásne poznania, za<br />
krásne priateľstvá... Vďaka ti, Pane za tieto<br />
krásne prázdniny!“<br />
Veru tak, prázdniny sa nám skončili!<br />
Akoby som počula: „Ááááách! Óóóóóch!<br />
Ach jaj! Ešte niééééé!“ Alebo počujem: „Fíha,<br />
to už? Ani som si to nestihol/nestihla všimnúť!<br />
Ale to predsa nevadí!“ A naši milí prváci<br />
určite ra<strong>do</strong>stne kričia: „Hurááááá!“ Tak<br />
verím, že v tej druhej skupine je vás viac. Cez<br />
prázdniny bolo iste veľa zážitkov. Ale všetko<br />
raz skončí a aj oddych a zábava musia byť<br />
vystriedané usilovnou prácou v škole.<br />
O malú chvíľu naše školské spolupútničky<br />
– školské tašky budú opäť tróniť na našich<br />
chrbtoch. A tie svoje, celkom novučičké,<br />
majú aj naši milí malí prváci. A aj „žaby“ sa<br />
tešia na nové obyvateľky, či už na štíhle svižné<br />
jednotky a dvojky, alebo aj na tie bruškaté...<br />
hlavne, že budú spravodlivé! Verím, že<br />
prvý školský deň bude pre vás ra<strong>do</strong>stným<br />
začiatkom, naplneným chuťou naučiť sa zas<br />
niečo nové! Želám vám, aby sa vám naozaj<br />
v novom školskom roku <strong>do</strong>bre darilo!<br />
Nuž a na rozbeh (to aby sme si precvičili<br />
a zapli hlavičky makovičky na prijímanie nových<br />
ve<strong>do</strong>mostí) máme pre vás pripravené<br />
úlohy. Takže milí detskokútikovskí lúštitelia,<br />
milí nadšení hlavičkolámači, tu sú! Nech sa<br />
vám páči!<br />
Táto úloha bude takou<br />
malou spomienkou na<br />
leto. Vymaľujte si obrázok<br />
ako spomienku na pekne<br />
prežité leto!<br />
3<br />
V lete ste možno pri<br />
svojich potulkách stretli<br />
rôzne zvieratká. Vašou úlohou<br />
je, aby ste <strong>do</strong> okienok napísali<br />
ku každému zvieratku písmeno,<br />
pod ktorým sa nachádza<br />
typická časť jeho tela.<br />
1<br />
V tejto úlohe trochu<br />
„zablúdime“ <strong>do</strong><br />
geometrie. V obrázku<br />
máme miš-maš rôznych<br />
geometrických tvarov.<br />
Koľko sa v ňom nachádza<br />
oválov, kruhov, štvorcov,<br />
obdĺžnikov a trojuholníkov?<br />
Porátajte ich!<br />
2<br />
Ak nájdete<br />
tú správnu<br />
cestu, veľmi rýchlo<br />
zistíte, kto sa najviac<br />
teší <strong>do</strong> školy!<br />
5<br />
V tajničke je<br />
ukryté zvolanie.<br />
Aké? To zistíte, keď <strong>do</strong><br />
tajničky <strong>do</strong>sadíte podľa<br />
uvedených dátumov<br />
mená.<br />
DETSKÝ KÚTIK 04|2012<br />
Zo <strong>srdca</strong> vám želám <strong>do</strong>brý štart <strong>do</strong> nového školského roka, veľa<br />
chuti <strong>do</strong> učenia, veľa ra<strong>do</strong>sti z nových ve<strong>do</strong>mostí a spoločných<br />
chvíľ so spolužiakmi! Nuž a nezabudnite! Svoje odpovede vhadzujte<br />
<strong>do</strong> schránky v kostole na Brezovci označenej Detský kútik<br />
<strong>do</strong> štvrtka 4. októbra 2012. POZOR! POZOR! POZOR! Nezabudnite<br />
pripísať k odpovediam vaše meno, priezvisko, vek, alebo ktorú<br />
triedu navštevujete. Nalepte aj aktuálny kupón! A ešte jedno<br />
POZOR! Opravujem dátum septembrového žrebovania – správny<br />
dátum je 13. september 2012. Už sa na vás teší<br />
Renča Jedláková<br />
Kresby: autorka