20.09.2015 Views

dnešné rodiny?

Prežijú dnešné rodiny? - RKC DK

Prežijú dnešné rodiny? - RKC DK

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Ondrej Štyrák<br />

SRDCE<br />

má kalváriu<br />

za sebou<br />

nenašlo už pod nebom<br />

miesto<br />

už chcelo biť na anjel Pána<br />

zavesené<br />

rovno hore<br />

pri božích nohách<br />

a rozháňať chmáry<br />

čo zatiahli Spiš<br />

Malá Fatra<br />

hlási smútok Tatrám<br />

Tatry dolinám<br />

a nám<br />

tečú po lícach<br />

už len spomienky<br />

na reč<br />

dobráckych otcovských očí<br />

keď sa s nami smial<br />

či túlal po vrchoch<br />

na pokoj<br />

teplých otcovských rúk<br />

ktorými maľoval<br />

príbehy z písiem<br />

a rozdával<br />

chlieb<br />

na bolesť<br />

širokých chlapských ramien<br />

kryjúcich ešte širšie<br />

srdce<br />

len ono vie<br />

čo pretrpelo<br />

než dozrelo<br />

a prasklo<br />

jak zrelý plod<br />

poodnášal doň<br />

všetko<br />

čo bolelo<br />

a bolo treba spáliť<br />

od smetia samoty<br />

cez vrecia urážok<br />

až po rárohy krívd<br />

za resty detí<br />

vždy len jemu<br />

vystavil šek<br />

a žil<br />

s ním na dlani<br />

kým žil<br />

otec<br />

František<br />

(k pocte na smrť uťahaného srdca otca<br />

biskupa Fratiška Tondru)<br />

J. E. Mons. František Tondra<br />

* 4. júna 1936 • † 3. mája 2012<br />

Spočiatku na mňa pôsobil<br />

dosť odmerane, úradne,<br />

príliš vážne..., či tak voľajako.<br />

Vídala som ho občas v televízii,<br />

u nás sa zjavil akurát tak na<br />

birmovke. A zas to bolo oficiálne,<br />

podľa protokolu. Ale potom, potom<br />

sa stal malý zázrak.<br />

V našej Spišskej diecéze sa<br />

rozbehla synoda. Pre našu generáciu<br />

čosi nevídané. Nevídané<br />

o to viac, že do nej boli pozvaní<br />

aj laici – bez ohľadu na vzdelanie,<br />

vek, pohlavie..., stačilo, že sme<br />

chceli povedať nahlas, čo sa nám<br />

v Cirkvi páči, čo menej a čo by sa<br />

malo robiť inak. Vo farských bunkách<br />

sme aj do polnoci riešili nastolené<br />

otázky. Zapojila som sa aj<br />

ja. Pracovala som v pléne synody<br />

za laikov. Vtedy som môjho spišského<br />

biskupa začínala spoznávať<br />

hlbšie. Čo zasadnutie, to väčší obdiv k nemu. Milujem, ak sa vzdelanie, intelekt<br />

a pokora snúbia. Toto sú pre mňa múdri ľudia. Môj biskup bol práve takýto.<br />

Vzdelaný, inteligentný a veľmi pokorný. Kto ho poznal, vie, o čom hovorím.<br />

Ja som na synode prednášala dosť návrhov. Sprvoti s roztraseným hlasom, ale<br />

potom, neskôr, úplne spontánne, lebo som zistila, že to nie je žiadna nehoráznosť.<br />

Občas ma môj biskup zavrátil, občas pochválil. Môžem povedať, že som od neho<br />

nepočula ani jedno zbytočné slovo. Hovoril uvážene, s rozvahou a nesmiernou<br />

láskou. Až ma to niekedy hnevalo, s akou nesmiernou láskou. Mnohí (rozumej<br />

ja) by na jeho mieste dupli.<br />

Keď sme po jednom zasadnutí synody odchádzali z Kapituly, bola zima. Každý<br />

chcel čím skôr nasadnúť do vyhriateho auta a odísť. Môj biskup stál na nádvorí,<br />

uzimený, v poštopkanej reverende a vlnenom svetri, chorý, v ruke držal ošúchanú<br />

aktovku, videla som, že je veľmi unavený. Premklo ma vtedy, žiadalo sa mi ho<br />

objať, podoprieť.<br />

V máji som sa však už bola s mojím biskupom rozlúčiť. Na Spišskú Kapitulu<br />

od rána prúdilo množstvo ľudí, ktorí neváhali zanechať „svoje obchody.“ Naozaj,<br />

bolo nás tam ako maku. Rečníci rozprávali veľmi pekne o zásluhách zosnulého<br />

biskupa Františka. Mne v tých príhovoroch predsa len čosi chýbalo – ľudský<br />

rozmer biskupa Františka, jeho neuveriteľná dobrota, taká zrejmá z jeho prejavu,<br />

mimiky, mäkkej slovenčiny, vycibrených slov. Nemusí sa však všetko povedať,<br />

lebo niekedy sú gestá výrečnejšie ako slová. Veď posúďte sami. Na konci sprievodu<br />

kňazov (bez konca) sa konečne objavila rakva so zosnulým biskupom. Popri<br />

nej kráčali a usmerňovali ju vybraní kňazi. A viete čo bolo úplne úžasné? Medzi<br />

nimi bol aj jeden veľmi sympatický pán, ktorý dlhé roky robí na Spišskej Kapitule<br />

kostolníka, vodiča, vrátnika... Aj jemu zomrel jeho biskup a on mohol byť pri<br />

jeho truhle.<br />

S Bohom a do videnia!<br />

Júlia Hubeňáková<br />

FARSKÝ LIST 03|2012 11

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!