20.09.2015 Views

PARALYMPIONIK

Príloha Slovenského paralympijského výboru - Slovenský ...

Príloha Slovenského paralympijského výboru - Slovenský ...

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

INFOSERVIS<br />

Napísali, povedali o nás<br />

22<br />

Stolná tenistka Alena Kánová sa z paralympiády ešte nikdy nevrátila bez<br />

medaily. Hneď na svojej prvej, v Sydney v roku 2000 získala vo dvojhre zlato.<br />

O štyri roky bola v Aténach bronzová. A vlaňajšie paralympijské striebro z Pekingu<br />

malo pre ňu cenu zlata. Vyštudovaná právnička popri stolnom tenise aj<br />

lyžuje, pláva a najnovšie začala hrať curling na vozíku. Prečo bolo v slovenskej<br />

paralympijskej výprave z 35 športovcov až desať stolných tenistov? Stolný tenis<br />

môžu hrať ľudia so všetkými stupňami telesného postihnutia vrátane najťažších.<br />

Hrá sa v halách a dá sa trénovať takmer všade na Slovensku. Najväčší<br />

problém je nájsť bezbariérovú halu a kvalitných sparingpartnerov. Stolný tenis<br />

má však veľmi dobré zázemie, naša maličká krajina konkuruje veľmociam ako<br />

Čína, Kórea, Francúzsko či Nemecko. V počte medailí z majstrovstiev sveta či<br />

paralympiády Slovensko končieva na štvrtom či piatom mieste, čo je veľmi<br />

dobré. Má na tom zásluhu aj Janko Riapoš, predseda Slovenského paralympijského<br />

výboru, ktorý drží stolný tenis na vysokej úrovni. Máme vybudované vynikajúce<br />

centrá v Ružomberku, Žarnovici, Pezinku, Hlohovci. Navyše sa na Slovensku<br />

hrá stolnotenisová liga vozičkárov i stojacich telesne postihnutých.<br />

PRAVDA, 28. 2. 2009<br />

Mnohí sa denne sťažujeme na nepriazeň osudu, nadávame na to, že sme sa<br />

narodili do zlej doby a keď náhodou pripustíme, že až taká zlá nie je, tak nie<br />

sme fešáci alebo nemáme peniaze, a keď náhodou sme aj fešáci, aj peniaze<br />

máme, tak nemáme tú pravú lásku, skrátka, vždy je dôvod nadávať na šťastenu.<br />

A potom spoznáme ľudský osud, pri ktorom nám ovisne sánka. Marián Ligda<br />

bol zjazdovým lyžiarom, reprezentoval Slovensko. No jeho život bol freeride,<br />

ktorý nazývajú aj extrémne lyžovanie. Ako jediný Slovák sa nominoval na<br />

majstrovstvá sveta Red Bull Snowthrill. Jazdil po svete, stváral na svahu kúsky,<br />

ktoré sa vzpierali logike. Padol veľakrát a boli to tvrdé pády. Vždy vyviazol len<br />

s odreninami. V januári 2005 mal nehodu na úplne nevinnom svahu, ktorý nenazve<br />

inak než lúka. Skončilo sa to porušenou miechou. Dnes tridsiatnik z Liptovského<br />

Mikuláša odmietol prijať pasívny osud invalida. Ešte v tom istom roku<br />

sedel na monolyži. Pri návrate na svahy mu pomohol Peter Matiaško, ktorý<br />

v Handlovej založil klub telesne postihnutých Remata. „Podal mi pomocnú<br />

ruku, poskytol mi monolyžu, aby som sa na nej naučil jazdiť. Jazdím už štvrtý<br />

rok, dal som si urobiť vlastný prototyp lyže“. SME, 3. 1. 2009<br />

Telocvičňa ZŠ v Huncovciach bola dejiskom dvoch významných podujatí lukostreleckej<br />

halovej sezóny. V sobotu sa športovci zo šiestich slovenských klubov<br />

popasovali o čo najlepšie umiestnenia v treťom kole Tatranského pohára,<br />

v nedeľu bojovali o tituly majstrov Slovenska telesne postihnutí lukostrelci.<br />

V Tatranskom pohári v súťaži dospelých olympijským lukom dominoval dvojnásobný<br />

paralympijský víťaz Imrich Lyócsa z Moldavy nad Bodvou. Aj nedeľné<br />

súboje o tituly slovenských šampiónov medzi telesne postihnutými športovcami<br />

mali dramatický nádych. Napokon sa z víťazstva v olympijskom luku radoval<br />

I. Lyócsa, pred Marcelom Pavlíkom z Kežmarku a Jánosom Peresom<br />

z Maďarska. Titul majstra Slovenska v kladkovom luku získal Peter Kaščák,<br />

druhý skončil Vladimír Majerčák st. (obaja MŠK Kežmarok) a tretí František<br />

Velčic z Nitry. PODTATRANSKÉ NOVINY, 3. 3. 2009<br />

Majiteľ futbalového klubu sa rozhodol<br />

slovenskému športu pomáhať<br />

aj inak. Jeho produkčný dom Forza je<br />

hlavným mediálnym partnerom Slovenského<br />

paralympijského výboru.<br />

„Zabezpečujeme mediálnu podporu<br />

pre paralympijské hnutie. Riešime<br />

hlavne tie médiá, ktoré nakupujeme,<br />

ako napríklad priestor v televízii Markíza,"<br />

povedal Kováčik. Ako sa zrodila<br />

takáto spolupráca? „Pred rokmi, keď<br />

prevzal pozíciu šéfa paralympijského<br />

hnutia Ján Riapoš a oslovil ma. Okrem<br />

neho som poznal aj členov čestného<br />

prezídia. Videl som, že sa tam urobil<br />

poriadok a usúdil som, že sa paralympijské<br />

hnutie uberá dobrým smerom<br />

a v tom období som do neho vstúpil,“<br />

doplnil. Jeho dôvod, prečo chce pomáhať<br />

aj zdravotne postihnutým<br />

športovcom, je jasný. „Je mi to veľmi<br />

sympatické a čo je najdôležitejšie, títo športovci si zaslúžia neskonalý obdiv za<br />

to, aké výkony sú schopní dosiahnuť. Mám pocit, že 95 percent ľudí na Slovensku<br />

by si povedalo, že toto by nedokázali,“ tvrdí Kováčik. Podľa neho títo<br />

športovci majú v sebe oveľa viac entuziazmu ako niektorí slovenskí futbalisti.<br />

„Poviem to tak. Keby naši futbalisti mali 30 percent odhodlania, presvedčenia<br />

a vnútornej sily ako paralympionici, tak by sme boli na každých majstrovstvách<br />

sveta či Európy, a možno by sme už mali aj medailu,“ zakončil šéf banskobystrického<br />

futbalu. HN, 2. 12. 2008<br />

Fotograf Roman Benický mapuje<br />

úspechy športovcov tak výrečne,<br />

že už s nimi dva razy bodoval<br />

na prestížnej novinárskej<br />

súťaži Czech Press Photo. Tento<br />

rok zaujal porotu zábermi,<br />

ktoré vystihujú radosť paralympionikov.<br />

Roman je už inventár<br />

nášho paralympijského tímu.<br />

Na vlastné oči sleduje, ako sa<br />

športovanie telesne postihnutých<br />

vyvíja. „Každú paralympiádu<br />

je fotografovanie ťažšie<br />

a ťažšie. Aj tu pribúdajú obmedzenia,“<br />

konštatuje. „Kolegovia<br />

si myslia, že tu by predsa<br />

malo byť jednoduchšie dostať<br />

sa bližšie k reprezentantom<br />

a fotiť kontaktnejšie. Lenže aj tu<br />

je to vec teleobjektívov. Bližšie<br />

ma nepustia. S tým sa nedá nič<br />

robiť. Aj napriek tomu, že som<br />

sa rozhodol robiť to inak, o chvíľu<br />

som musel nasadiť teleobjektív.<br />

" Roman sa v Pekingu sústredil<br />

na radosť. „Zaujali ma<br />

samotní Číňania, ktorí sa na tejto<br />

paralympiáde rozhodli vybojovať čo najviac. Doslova som zostával šokovaný,<br />

keď som sa po ich úspechu na nich sústredil a čakal som emócie. Väčšinou<br />

si zachovávali kamennú tvár. Len sa uklonili a odišli. Bolo vidno, že ich vnútorná<br />

radosť bola potlačená. Rovnako si kamenné tváre zachovávali aj Severokórejčania.<br />

NOTA BENE, 3. 12. 2008<br />

Zlatá paralympijská strelkyňa Veronika Vadovičová sa narodila s diagnózou<br />

spina bifida, čo je rázštep chrbtice. Zle zrastená chrbtica jej prerušila<br />

miechu a spôsobila ochrnutie od pása dole. Hneď po narodení ju previezli<br />

z trnavskej nemocnice do Bratislavy, kde ju operovali. V detstve si vytrpela<br />

svoje. Jedna operácia striedala druhú. Väčšinu času strávila v nemocnici.<br />

V Brne jej vyrovnávali vykrivené nohy. Rodina bola jej oporou. Rodičia s ňou<br />

chodili na rehabilitácie, po rôznych liečiteľoch, cvičili doma každý deň Vojtovu<br />

metódu. K ľútosti či sebaľútosti však vedená nebola. Aj preto už v mladom<br />

veku dosiahla toľko, čo sa mnohým zdravým nepodarí za celý život. Doma<br />

funguje bez vozíka, keď má prejsť viac ako sto-dvesto metrov, tak ho využije.<br />

Za povinnosťami jazdí na vlastnom aute prispôsobenom na ručné ovládanie.<br />

Ako dobrovoľníčka sa angažuje v občianskom združení Slovenská spoločnosť<br />

pre spina bifida a/alebo hydrocefalus (SBAH), ktorá pomáha ľuďom s rázštepom<br />

chrbtice integrovať sa do spoločnosti. „Chodievam na tábory s deťmi, na<br />

chatu na Rematu. Na Slovensku je asi okolo 200 ľudí s týmto postihnutím.<br />

Presné čísla sa však ťažko odhadujú, nie všetci sú v združení,“ zdôrazňuje.<br />

ŠPORT, 23. 12.2008<br />

Hoci už bailandový ošiaľ dávno opadol, Košičan Peter Vidašič netancuje<br />

o nič menej. Práve naopak. Svojej vášni obetuje celé súkromie a pracuje aj<br />

s telesne postihnutými. Jeho hlavnou snahou bolo od začiatku pri práci s vozičkármi<br />

čo najviac sa priblížiť k normálnemu zdravému tancovaniu. Sám preto<br />

strávil na vozíčku množstvo hodín. „Skúšal som, čo sa vlastne s ním dá robiť,<br />

spoznával som ho. V živote som predtým užší kontakt s telesne postihnutými<br />

nemal a s vozíkom už vôbec nie. Zistil som, že sa s ním dá dokázať veľmi veľa,<br />

v podstate vám svojím spôsobom úplne nahradí nohy.“ Ľudia u nás v podstate<br />

takýto tanec vôbec nepoznali. Tým, že sa objavil v médiách a toľko sa o ňom<br />

začalo hovoriť, prvými reakciami bola ľútosť. To je však samozrejmé. Toho roku<br />

sa nám už, našťastie, podarilo obrátiť to celé tak, že verejnosť začína vnímať<br />

aj drinu, ktorá je za tým a ľútosť vystriedala radosť z pekného kultúrneho zážitku."<br />

KOŠICKÝ KORZÁR, 19. 12. 2008<br />

V Kanade sa jednému z najdemokratickejších športov venuje viac ľudí<br />

ako hokeju, hovorí o curlingu jeden z jeho prvých nadšencov na Slovensku<br />

Pavel Kocian. Počas jedného zápasu hráč vo vysokom nasadení pozametá<br />

asi 2,5 kilometra ľadu a pri tréningu z nás leje rovnako ako z iných športovcov.<br />

„Curlingu sa u nás venujú aj športovci z iných odvetví, niekedy celé<br />

družstvá, napríklad florbalisti či volejbalisti. V Bratislave sa nedávno<br />

predstavil prvý vozičkársky tím, kde hrá aj čerstvá strieborná stolná tenistka<br />

z paralympiády v Pekingu Alena Kánová či lukostrelec Imrich Lyócsa,“<br />

hovorí Pavel Kocian. A dodáva, že ak niekoho tento šport nadchol,<br />

môže sa prihlásiť v jednom z desiatich registrovaných klubov na Slovensku,<br />

napríklad v Martine, Poprade, Trnave, Modre či Bratislave.<br />

ČASOPIS MARKÍZA, 11. 12. 2008

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!