PARALYMPIONIK
PrÃloha Slovenského paralympijského výboru - Slovenský ...
PrÃloha Slovenského paralympijského výboru - Slovenský ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
PROFIL<br />
ROMAN VÉGH<br />
Lyžiar<br />
bez<br />
palíc<br />
Medailové plány na Vancouver zatiaľ hatí<br />
MARTINOVI FRANCEMU zhoršený koeficient<br />
V plnom nasadení na trati v Sestriére, kde sa konali preteky<br />
v alpských disciplínach ZPH 2006.<br />
Meno: MARTIN FRANCE<br />
Dátum narodenia: 20. 11. 1984<br />
Športové odvetvie: alpské lyžovanie, telesne postihnutý,<br />
skupina LW 9-1<br />
Povolanie: študent Ekonomickej univerzity<br />
Bratislava – Obchodná fakulta<br />
Najväčšie úspechy: - 4. miesto v obrovskom slalome<br />
na ZPH Turín 2006, 3. miesto v obrovskom slalome<br />
na MS Wildschönau 2004, celkové 3. miesto<br />
vo Svetovom pohári v sezóne 2005/06, 3. miesto<br />
v zjazde na MS Gangwon-Do 2009<br />
Lyžuje od svojich šiestich rokov, ale palice na<br />
svahu nikdy nepoužil. Narodil sa s nevyvinutými<br />
končatinami, ale s nezlomnou vôľou a pozitívnym<br />
prístupom k životu. Po tom, čo prvýkrát zišiel trať<br />
v Jasnej, zrodil sa spontánne nápad, aby to skúsil<br />
aj súťažne. „Od svojich začiatkov pôsobím medzi<br />
zdravými a snažím sa byť ako oni“, hovorí študent<br />
IV. ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave,<br />
ktorého do turínskej paralympiády v roku<br />
2006 pripravoval bývalý paralympionik Peter Matiaško.<br />
V súčasnosti sa mu venuje reprezentačný<br />
tréner zdravotne postihnutých lyžiarov Dušan Šimo.<br />
Z Rematy do Turína<br />
Martin sa narodil v Nových Zámkoch, ale od<br />
narodenia žije v Hurbanove. Pre juhozápad Slovenska<br />
sú typické nedozerné lány so žltým obilím,<br />
najvyšším kopcom v širokom okolí býva<br />
miestne smetisko a chlapci z tejto oblasti sa s lyžami<br />
spravidla neveľmi kamarátia. Ako sa teda<br />
dostal k tomuto športu? Rodičia, podobne ako veľa<br />
Hurbanovčanov, pracujú v pivovare s bažantom<br />
v logu, a tak sa v rámci podnikových rekreácií<br />
často vyberali do vyššie položených oblastí za<br />
snehom. So sebou, pochopiteľne, brali aj dvojčatá<br />
Karola a Martina. Prvé lyžiarske kroky zvládal nádejný<br />
paralympionik vo svojich piatich rokoch<br />
v Tajove. O rok neskôr v Jasnej natrafil na sedemnásťročného<br />
študenta, ktorý sa mu venoval v lyžiarskej<br />
škôlke. Keď mal deväť rokov, všimli si ho<br />
práve v Jasnej počas pretekov zdravotne postihnutých<br />
športovcov naši paralympionici. Chlapca,<br />
ktorý si prišiel rekreačne zalyžovať s rodinou, sa<br />
ako prvý ujal neskorší viacnásobný medailista zo<br />
ZPH Jozef Miština. Neskôr prešiel k Matiaškovi na<br />
Rematu pri Handlovej. Ten sa mu intenzívne venoval<br />
od desiatich rokov a naučil ho súťažne lyžovať.<br />
Prvou vážnou súťažou, ktorú absolvoval, bol<br />
Memoriál Petra Ulbrika práve na Remate. A v dvanástich<br />
rokoch bolo druhé miesto v tejto súťaži<br />
tým správnym impulzom, ktorý ho naštartoval.<br />
Potom prišli prvé majstrovstvá Slovenska v roku<br />
1999, kde skončil tretí medzi dospelými v obrovskom<br />
slalome. V tom čase mal pätnásť. O štyri roky<br />
neskôr sa už stal majstrom Slovenska v obrovskom<br />
slalome zdravotne postihnutých a začal<br />
svoje úspešné športové ťaženie. Jeho prvé MS<br />
v rakúskom Wildschönau o rok neskôr mu pri-niesli<br />
bronz v slalome, vďaka čomu sa definitívne<br />
zaradil do slovenského lyžiarskeho top tímu a začal<br />
reprezentovať Slovensko v Európskom (EP)<br />
a Svetovom pohári (SP). Napokon v sezóne<br />
2005/06 skončil v celkovom poradí SP na tretej<br />
priečke v slalome a kvalifikoval sa na ZPH 2006<br />
do Turína.<br />
Štvrté miesto v „obráku“<br />
A práve pod alpskými velikánmi urobil zatiaľ<br />
svoj najväčší výsledok, pričom zároveň zažil aj kus<br />
sklamania. Na začiatku mu zväzovala nohy<br />
nováčikovská nervozita, za ktorú zaplatil až<br />
26. miestom v super-G. Obrovský slalom však už<br />
bola paráda. Hoci sa na štarte zišlo až 66 pretekárov,<br />
chlapec lyžujúci bez palíc, ktorý bol aj na kopci<br />
v Sestriére raritou, sa medzi nimi nestratil<br />
a z miery ho nevyviedlo ani stratené štartové číslo<br />
pred pretekmi. Smútil iba nad horším časom<br />
v prvom kole. V druhom bol už najrýchlejší, ale<br />
od bronzu ho delili tri stotiny sekundy! „Šiel som<br />
čo najagresívnejšie, na doraz, veril som si, ale konkurencia<br />
je veľká a môj čas asi príde až na ďalšej<br />
paralympiáde“, zhodnotil svoje vystúpenie.<br />
„Martin je veľký bojovník, málokedy sa stane,<br />
že nepríde do cieľa. Vždy vydá zo seba všetko<br />
a ide na doraz. Jeho postihnutie je pritom jedným<br />
z najvážnejších, keďže má postihnuté všetky končatiny“,<br />
takto začína charakteristiku svojho zverenca<br />
D. Šimo a pokračuje: „Na predkolení nemá<br />
takmer žiadnu svalovú hmotu, preto jeho lyžiarky<br />
musia byť upravené tak, aby mu neboli voľné. Nemôže<br />
vyvíjať tlak na prednú časť lyžiarky ako by<br />
často potreboval a jazdí v miernom záklone. Jeho<br />
hendikep vidieť hlavne v strmých úsekoch trate.<br />
Na menej strmých úsekoch však získava napriek<br />
nižšej hmotnosti najviac, za čo môže jeho výborný<br />
cit pre lyže“.<br />
Boj o lepší koeficient<br />
Už po Turíne sa mladý Hurbanovčan netajil názorom,<br />
že by sa rád pokúsil naplniť sen slovenských<br />
paralympionikov – vybojovať prvé zlato zo<br />
zimných hier. Tieto jeho plány však v súčasnosti<br />
hatí zhoršený koeficient, čo si pýta trošku vysvetlenia.<br />
Paralympionici súťažia v zlúčených kategóriách<br />
a jednotlivým pretekárom sa prideľujú podľa<br />
typu postihnutia časové hendikepy, s ktorými<br />
štartujú z kopca. Deje sa tak na základe zdravot-<br />
6
Change language