Venkovská krajina 2008 - Veronica

Navrhnuté prvky ÚSES dostatočne vhodne dopĺňajú ekologické siete vyšších
hierarchických úrovní.
Návrh priestorovej štruktúry nelesnej drevinovej vegetácie by mal v krajine zabezpečiť
mnoho významných ekologických a environmentálnych funkcií. Navrhli sme výsadbu
vegetácie okolo intravilánu sídla a okolo skládok odpadu, ktorá by plnila hlavne funkciu
izolačnú, hygienickú, biologickú aj esteticko-krajinnotvornú. Ďalej výsadbu minimálne
trojradových, polopriepustných, aerodynamicky homogénnych pásov – vetrolamov. Tieto
majú plniť v riešenom území okrem protiveternej a ostatných ekologických funkciách aj
funkciu biokoridorov.
Návrh ekologicky optimálneho využívania územia bol výsledkom porovnávania nárokov
jednotlivých aktivít na vlastnosti krajiny. Pritom bolo takisto nevyhnutné posúdiť vhodnosť
krajiny, danej jej vlastnosťami pre tú-ktorú konkrétnu antropogénnu činnosť. Na
zabezpečenie uvedeného sa využil postup tzv. komplexnej abiotickej limitácie. Boli
vytvorené 4 výsledné typy návrhov na využívanie územia:
návrh 1 – vhodné pre rozvoj poľnohospodárstva (orná pôda, trvalé kultúry,
poľnohospodárske podniky, poľné hnojiská), ale aj pre všetky ostatné uvažované aktivity,
návrh 2 – vhodné pre rozvoj poľnohospodárstva (orná pôda, trvalé kultúry,
poľnohospodárske podniky) a turistiky a cykloturistiky, menej vhodné pre ostatné aktivity,
návrh 3 – vhodné pre rozvoj turistiky a cykloturistiky, menej vhodné pre rozvoj
poľnohospodárstva,
návrh 4 – nevhodné pre žiadnu z uvažovaných aktivít, návrh na rozvoj ochrany prírody
a krajiny.
Záver
Spoločným znakom pozemkových úprav a územných systémov ekologickej stability je
vymedzenie miest priestorových funkčných rozporov a jeho vyjadrenie vo forme pozemku
katastra nehnuteľností, ktorý má nový tvar, výmeru, hranice, druh, spôsob využitia, spôsob
ochrany a spôsob zmeny vlastníckych vzťahov, pokiaľ je pozemok spoločným zariadením.
ÚSES je určitým modelom fungovania krajiny jako spojitého celku. Cieľom ÚSES je
zachovávať, vytvárať a udržiavať rôznorodosť podmienok a foriem života na zemi.
Vytvoriť také podmienky, aby nedošlo, vplyvom záujmov ľudskej spoločnosti
k znehodnoteniu životného prostredia.
Literatúra
HRNČIAROVÁ, T. (Ed.) et al., 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. – MŽP SR, SAŽP
Banská Bystrica, 1. vydanie, 344 pp.
IZAKOVIČOVÁ, Z. ET AL., 2000: Metodické pokyny na vypracovanie projektov regionálnych
ÚSES a miestnych ÚSES. – Združenie krajiny 21, Bratislava.
KOL., 1994: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Galanta. SAŽP,
oblastná pobočka Trnava, 61 pp. Textová a mapová časť.
MŽP, 2003: Metodické pokyny na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej
stability. 1993. MŽP SR, Bratislava.
MINÁR, J., TREMBOŠ, P., 1994: Prírodné hazardy – hrozby, niektoré postupy ich hodnotenia.
Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Nr. 35, UK, Bratislava, s.
173-191.
RUŽIČKA, M. & HRNČIAROVÁ, T., 1995: Metóda klasifikácie ekologickej stability územia.
- Životné prostredie, Vol. 29, No. 5, p. 249 - 254.