Venkovská krajina 2008 - Veronica

HODNOTENIE HETEROGENITY ABIOTICKÉHO KOMPLEXU CHKO –
BR POĽANA
Igor Gallay
Katedra aplikovanej ekológie, FEE TU vo Zvolene,T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen,
e-mail:gallay@pobox.sk
Abstrakt
V príspevku sa zaoberáme metodikou hodnotenia heterogenity abiotického komplexu na
podklade multidimenzionálnej analýzy v modelovom území CHKO - BR Poľana
Abstract
The paper deal with methods of landscape’s abiotic components heterogeneity evaluation
on the base of multidimensional analysis in the Biosphere reserve Poľana
Úvod
Krajinu môžeme definovať ako heterogénnu časť zemského povrchu skladajúcu sa
z istého množstva (súboru) menších, v dimenzii krajiny homogénnych stavebných jednotiek
(subsystémov), v rámci danej krajiny v podobnej štruktúre neustále sa opakujúcich.
Jednotlivé subsystémy tvoriace krajinu majú spoločný vývoj, navzájom sa ovplyvňujú,
dochádza medzi nimi k výmene hmoty, energií a informácií a sú formované rovnakou
skupinou prírodných a antropogénnych procesov (s význačným postavením najmä
disturbačných). Krajina je napriek svojej heterogénnosti vnútorne rovnorodá a odlišná od
iných (okolitých) krajín skupinou typov subsystémov, z ktorých sa skladá, ich
usporiadaním a tokmi medzi nimi, na základe čoho možno krajinu charakterizovať,
vyčleniť a odlíšiť. Krajina sa vyvíja v čase. Krajina má určité vlastnosti a procesy spoločné
(podobné) s inými krajinami, na základe čoho možno krajiny typizovať, a určité vlastnosti
jedinečné, ktoré ju odlišujú od všetkých ostatných krajín.
Aj keď sa mnohé „vlastnosti“ krajiny menia kontinuálne, predsa môžeme pozorovať
v krajine priestorovú štruktúru prejavujúcu sa ako „väčšiu čí menšiu plôškovitosť“.
Priestorová štruktúra je podmienená prírodnými a antropogénnymi procesmi a prejavuje sa
formou plôšok, gradientov, procesov, ktoré sú pozorovateľné a prejavujú sa špecifickým
spôsobom v rôznych dimenziách (hierarchických úrovniach). V krajine možno potom
vyčleniť viacero hierarchických úrovní, ktoré sú charakteristické špecifickým charakterom
a spôsobom diferenciácie procesov. Každá úroveň má nové vlastnosti, a preto si rôzne
úrovne vyžadujú iné metódy štúdia. (Turner and Gardner 1991, Krönert, Steinhardt, Volk
2001, Hlásny 2003, Ružička 1993, Rusek 1993). Na identifikovanie jednotlivých dimenzií
je možné použiť napríklad tzv. multidimenzionálnu analýzu štvorcom (Hlásny, 2003,
Turner and Gardner 1991). Ako uvádza Hlásny (2003): „je to nástroj priestorovej štatistiky,
slúžiaci pre charakterizovanie priestorových systémov z hľadiska veľkostných dimenzií, pri
ktorých dochádza medzi prvkami systému k určitým interakciám. Je to metóda, pomocou
ktorej je možné objektívne určiť jednu, alebo viac dimenzií, pri ktorých prvky systému
interagujú“.
Ako vyplýva z uvedeného charakterizovaním štruktúry krajiny, jej heterogenity, môžeme
charakterizovať danú krajinu, jej typ, a odlíšiť ju od inej krajiny. Rovnako heterogenita
štruktúry krajiny, ako miera jej priestorovej aj obsahovej rozmanitosti, je vhodná na
identifikovanie jednotlivých dimenzií krajiny. V predkladanej práci hodnotím heterogenitu