12. Formulovanie a implementácia dopravnej politiky

Formulovanie a implementácia dopravnej politiky 1 

PORTAL Písomný materiál www.eu-portal.net

K používaniu tohto materiálu: 

Cieľom PORTALu je urýchliť preberanie výsledkov výskumu EÚ v oblasti miestnej 

a regionálnej dopravy prostredníctvom prípravy nových vzdelávacích a tréningových kurzov. 

Príjemcami projektu sú inštitúcie vyššieho vzdelávania. 

Vzhľadom na rozsah a ( v niektorých prípadoch) počet jednotlivých projektov nie je možné 

vysvetliť podrobne všetky výsledky a zahrnúť ich do tohto materiálu. 

Nasledujúci súbor poznatkov by mal plniť predovšetkým funkciu PORTÁLu (brány), uľahčiť 

užívateľom prístup k jednotlivým projektom EÚ a poskytnúť lektorom ich podrobnejšie 

výsledky. Preto tento materiál nemožno považovať za kompletný. 

Keďže očakávania lektorov sú rozmanité, pokiaľ ide o tieto materiály – siahajú od „poskytnutia 

prehľadu o výsledkoch výskumu EÚ o niektorej špecifickej téme“ až po „poskytnutie 

špeciálnych výsledkov z jedného výskumného projektu až do podrobností“, snahou autorov 

bolo dosiahnuť kompromis a (viac alebo menej) splniť očakávania všetkých skupín užívateľov. 

Nasledujúci prehľad obsahuje výsledky výskumných projektov EÚ a doplňujúce výsledky 

národných výskumných projektov. PORTAL ďakuje partnerom a spolupracovníkom za ich 

účasť na nižšie uvedených projektoch. Úplný zoznam projektov, konzorcií a použitej literatúry 

je uvedený na konci tohto materiálu. 

Tento materiál, obsahujúci výsledky projektov na tému „Formulovanie a implementácia 

dopravnej politiky“ zostavili Sandra HANZL, Michael MESCHIK a Gerd SAMMER (Institute 

for Transport Studies, University of Bodenkultur Vienna) v roku 2001 a upravili po workshope 

s lektormi v roku 2002. 

MAESTRO 

REFLEX 

TENASSESS 

TRANSLAND 

TRANSPRICE 



Obsah 

1. Úvod.............................................................................................................5 

1.1 Definovanie procesu formulovania a implementácie dopravnej politiky ..................... 5 

1.2 Ciele a schopnosti............................................................................................................. 9 

1.3 Výzvy .................................................................................................................................. 9 

1.4 Spojenie s politikou EÚ..................................................................................................... 9 

1.5 Zhrnutie obsahu ..............................................................................................................10 

2. Formulovanie dopravnej politiky ............................................................11 

2.1 Analýza súčasného stavu............................................................................................... 14 

Ciele...................................................................................................................................... 15 

Nedostatky............................................................................................................................ 16 

Indikátory .............................................................................................................................. 17 

2.2 Opatrenia.......................................................................................................................... 18 

2.3 Scenáre a alternatívy....................................................................................................... 20 

Od opatrení ku scenárom ..................................................................................................... 20 

Ako používať scenáre........................................................................................................... 22 

Obsah scenárov.................................................................................................................... 23 

Určenie dopadov................................................................................................................... 23 

Príklady................................................................................................................................. 25 

3. Implementácia...........................................................................................30 

3.1 Proces implementácie..................................................................................................... 31 

3.2 Opatrenia.......................................................................................................................... 33 

3.3 Bariéry - Akceptovateľnosť ............................................................................................ 34 

4. Plánovanie a manažment projektu..........................................................38 

5. Účasť verejnosti .......................................................................................44 

5.1 Ciele a princípy v procese plánovania........................................................................... 44 

5.2 Príprava............................................................................................................................ 45 

5.3 Účastníci .......................................................................................................................... 46 

5.4 Komunikácia a poskytovanie informácií ....................................................................... 47 

5.5 Proces .............................................................................................................................. 49 

6. Zvyšovanie povedomia a práca s verejnosťou......................................51 

6.1 Ciele.................................................................................................................................. 51 

6.2 Informácie a správy......................................................................................................... 52 

6.3 Cieľové skupiny............................................................................................................... 54 

6.4 Proces zvyšovania povedomia ...................................................................................... 55 

6.5 Opatrenia a nástroje........................................................................................................ 59 

6.6 Stratégie........................................................................................................................... 59 

7. Národné rozdiely ......................................................................................65 



8. Závery a odporúčania...............................................................................67 

9. Cvičenia.....................................................................................................68 

10. Literatúra...................................................................................................69 

11. Slovník.......................................................................................................72 

12. Formulovanie a implementácia dopravnej politiky – Konzorciá 

projektov ...................................................................................................73 



1. Úvod 

1.1 Definovanie procesu formulovania a implementácie dopravnej 

politiky 

Formulovanie politiky stojí na vrchole plánovacej politiky. Je to strategický plánovací proces, 

ktorý vedie ku všeobecnému konceptu, zvyčajne Koncepcii rozvoja dopravy. Takýto plán je 

politickým rozhodnutím. Zahŕňa súbor nástrojov zameraných na vývoj dopravného systému 

v budúcnosti. Formulovanie politiky je v hladaní konsenzu pri výbere scenára alebo súboru 

nástrojov z viacerých možností tak, aby čo najlepšie dokázali naplniť stanovený cieľ. Takáto 

celková koncepcia je zvyčajne aj právne stanoveným rámcom pre detailnejšie plány 

a dlhodobejšie koncepcie. 

Formulovanie politiky je najdôležitejšie na vyšších strategických úrovniach, ale musí byť 

zvažované na každom stupni dopravného plánovacieho procesu : 

• Strategická politika v doprave pokrýva širšiu oblasť a zahŕňa dlhodobú stratégiu. Takáto 

politika musí byť predvídavá a dôsledne realizovaná. 

• Miestna a regionálna dopravná politika sa aplikuje v regiónoch a menších oblastiach 

(mestách, dedinách atď.), riadi sa celkovými princípmi rámcovej koncepcie – no v menšom 

meradle. 

Rozdiely na rôznych úrovniach – štátnej, regionálnej, miestnej – sa objavujú vo vzťahu 

k pôsobnosti miestnej a štátnej spávy a ich kompetencií ako aj v rozsahu dopadov a účinkov 

politiky. 

Účasť a informovanosť všetkých zúčastnených strán v procese by mala byť zohľadnená ako 

dôležitý aspekt dosiahnutia prijatých cieľov a akceptovaných opatrení. Jedným z problémov 

environmentálne zameraných koncepcií je to, že ich opatrenia na vytvorenie udržateľných 

dopravných systémov sú vo väčšine prípadov nepopulárne. 

Spoločné znaky pre všetky dopravné politiky sú nasledovné: 

• zainteresovanie všetkých dotknutých strán (užívateľov dopravy, dopravných operátorov, 

politikov atď.) 

• zahrnutie všetkých dotknutých aspektov ( doprava, spôsob dopravy, zdravie, životné 

prostredie, sociálna politika, ekonomika atď.) 

• súhlas väčšiny ( voličov, expertov atď. ) 

• strategický pohľad, logický a konzistentný návrh a jeho implementáciu na dlhšie časové 

obdobie 

• možnosti aktualizácie politiky podľa spätnej väzby a vyhodnotenia nových poznatkov,atď. 



Implementácia sa zvyčajne odporúča ako nevyhnutná ale často zanedbávaná fáza strategického 

plánovania. 

„ Implementácia zahŕňa všetky činnosti, ktoré nastanú počas realizácie plánov, pri vytváraní 

zdrojov, budovaní infraštruktúry a uskutočnení nevyhnutných inštitucionálnych zmien 

vyplývajúcich z prijatých politických opatrení (TENASSESS 1999, Annex II )“ 

Je dôležité, že implementácia obsahuje aj analýzu sociálnej a politickej akceptovateľnosti 

opatrení a citlivosť občanov, politikov, novinárov a expertov na ciele a programy pred, počas 

a po implementácii dopravných opatrení. Zvyšovanie povedomia, informačná kampaň ako aj 

zavedenie permanentného marketingového procesu môžu napomôcť prijatie dopravných plánov 

alebo jednotlivých opatrení účastníkmi procesu. 

Kontrola kvality – týkajúca sa rovnako akceptovateľnosti ako aj funkčnosti realizovaných 

opatrení – zabezpečuje možnosť prispôsobenia, zlepšovania a reakcie na tento podnet. 

Na obrázku 1 je schéma závislosti medzi formulovaním a implementáciou politiky a zvýrazňuje 

definíciu kľúčovej témy. Obrázok 2 znázorňuje plánovací proces – od formulovania zámeru 

k implementácii politiky – s paralelným procesom komunikácie a účasti. 

Kľúčové témy Kroky procesu Výstup 

Formulovanie politiky v 

dopravnom plánovaní 

Implementácia 

dopravných opatrení 

proces strategického plánovania 

Politické 

Výber miestne určených opatrení 

Implementačný proces 

Realizované implementované 

opatrenia 

Vyhodnotenie úspešnosti, 

kontrola kvality 

rozhodnutie 

Politické rozhodnutie 

formulovanie dopravnej politiky 

všeobecný návrh opatrení 

koncepcia rozvoja dopravy 

Návrh opatrení 

Koncepcia implementácie 

• informácie 

• zvyšovanie povedomia 

Obrázok 1: Prehľad : od procesu strategického plánovania k implementácii v miestnej alebo regionálnej 

dopravnej politike 



Plánovací proces 

Analýza problému 

Scenár a návrh opatrení 

Vyhodnotenie 

Podrobné plánovanie 

Obrázok 2 : Príklad formulovania politiky vedúcej k politickému rozhodnutiu a k implementácii 

(SAMMER, ROESCHEL 2000) 



Proces komunikácie a 

účasti 

Organizácia projektu, 

zhromaždenia občanov, 

atď. 

Stretnutie s pracovnými 

skupinami projektu 

Diskusia a správa pre 

občanov o dopadoch 

a účinkoch, 

zhromaždenie občanov 

Pracovné skupiny 

Kontrola kvality Záverečná správa pre 

občanov o úspechu 



Obrázok 3 : Detailné plánovanie ako súčasť celkového plánovacieho procesu v doprave. 

Obrázok 4 znázorňuje základné štruktúry a dôležité zložky procesu formulovania a 

implementácie dopravnej politiky. 

Technika 

scenárov 

Formulovanie politiky 

• plánovací proces 

• ciele formulovania politiky 

• analýza problémou 

• tvorba scenárov. 

• atď. 

Nástroje formulovania 

politiky 

Manažment 

projektu 

Proces 

účasti 

atď. 

Dopravné plánovanie 

Zvyšovanie 

povedomia 


• relizácia definovaných 

opatrení/plánov 

• venovanie pozornosti 

sociálnej a politickej 

akceptovateľnosti 

• kontrola kvality 

• atď. 

Proces 

účasti 

Implementačné nástroje 

Manažment 

projektu 

Obrázok 4: Štruktúra / obsah formulovania a implementácie dopravnej politiky ( BOKU – ITS ) 

Zvyšovanie 

povedomia 


PORTAL Písomný materiál www.eu-portal.net 

atď.

1.2 Ciele a schopnosti 

Hlavným cieľom formulovania a implementácie politiky je poukázať na dôležité postavenie 

tejto kľúčovej témy v rámci plánovacieho procesu, ich vzájomnú závislosť a dôležitosť účasti 

verejnosti a komunikácie počas procesu formulovania politiky ako aj počas jej implementačnej 

fázy. 

Študenti by mali získať vedomosti o: 

• postupných krokoch procesu formulovania a implementácie dopravnej politiky v 

plánovacom procese na základe štrukturovaných schém, praktických a konkrétnych 

príkladov, 

• dôležitosti formulovaných stratégií a cieľov v dopravnej politike, 

• nástrojoch plánovacieho procesu, 

• rôznych opatreniach v dopravnej politike vhodných na ovplyvnenie dopravnej situácie 

a správania sa v doprave, 

• procese účasti verejnosti na dopravnom plánovaní (opatrení) a zvyšovania povedomia, 

• technikách scenárov a dôležitosti prognózovania, 

• riadení projektu a vyhodnocovaní stupňa dosiahnutia cieľov. 

1.3 Výzvy 

Opatrenia na dosiahnutie určených cieľov sú dobre známe a zdokumentované – ich hlavným 

problémom je ich implementácia – nie však v zmysle budovania cestných komunikácií alebo 

zavedenia nových zákonov, ale v zmysle presvedčenia zúčastnených strán, hlavne občanov, 

a dosiahnutia zvýšenia ich povedomia a akceptácie týchto opatrení. Hlavnou výzvou, ktorej 

čelia politici a plánovači je určiť akceptovateľné ciele, ktoré obsahujú prijateľné opatrenia. 

Tento študijný materiál je preto zameraný na plánovacie, sociologické, politické a organizačné 

témy. Dôležitú úlohu tu hrá aj zvyšovanie povedomia. Príležitostne sa venujeme aj témam 

technickým, finančným a regulačným. 

1.4 Spojenie s politikou EÚ 

Biela kniha Európskej únie o Európskej dopravnej politike ( COMISSION OF THE 

EUROPEAN COMMUNITIES 2001 ) vytvára rámec pre dopravnú politiku v členských 

štátoch. Je založená na dlhodobej stratégii, ktorá si kladie za cieľ rozvoj udržateľného 

dopravného systému. Je to ambiciózny cieľ, ktorý berie do úvahy narastajúce problémy 

v doprave ako je nárast kongescií, zhoršovanie životného prostredia, izolácia niektorých 

regiónov atď., ktoré sú spôsobené narastajúcim dopytom po motorizovanej doprave. 

Takáto dlhodobá stratégia si vyžaduje svoj čas a množstvo opatrení a politických nástrojov. 

Biela kniha prináša návrh 60 špecifických opatrení, ktoré by mali byť implementované do roku 

2010 s cieľom presmerovať bežnú dopravnú politiku smerom k potrebám trvalo udržateľného 

rozvoja. 



Analýza v Bielej knihe zdôrazňuje : 

• riziko kongescií na hlavných komunikáciách a regionálnu nerovnováhu, 

• podmienky pre vytvorenenie (presunu) rovnováhy medzi jednotlivými druhmi dopravy, 

• prioritu treba zamerať na odstraňovanie úzkych miest v doprave, 

• postavenie užívateľov v doprave – ako stredobod dopravnej politiky, 

• potrebu riadiť dopady globalizácie dopravy. 

Ťažisko potom nie je len na dopravnej politike. Sľubnejší je integrovaný prístup, ktorý berie do 

úvahy ucelené opatrenia v kontexte s ostatnými stratégiami ako sú ekonomika, územné 

plánovanie a plánovanie miest, sociálna a vzdelávacia politika, rozpočtová a daňová politika, 

ktoré umožňujú členským štátom rozhodnúť sa , či prijmú potrebu zmeny alebo status quo. 

Zameranie na udržateľný rozvoj si bude vyžadovať prijatie pro-aktívnych opatrení, z ktorých 

niektoré môžu byť ťažko akceptovateľné, ako aj implementáciu nových foriem usmernenia 

výhľadových požiadaviek na motorizovanú dopravu. Tento smer, ktorý presadzuje EÚ, musia 

prevziať aj členské štáty, od štátnych až po miestne zastupiteľské úrovne a prejaviť tak, že sú si 

vedomí výziev a zodpovednosti, ktoré im prináša budúci vývoj v Európe. 

Okrem Bielej knihy, ktorá sa zameriava najmä na odporúčania a pokyny, dobrý pohľad na 

európsku dopravnú politiku prináša – projekt EÚ TENASSESS (1999). 

1.5 Zhrnutie obsahu 

Formulovanie a implementácia politiky sú ústrednými časťami procesu strategického 

plánovania. Z pohľadu výsledkov formulovanie politiky stojí na vrchole a vytvára rámec, zatial 

čo implementácia je priamym dôsledkom rozhodnutia. 

Poznáme niekoľko nástrojov spoločných pre obe zložky, ktoré napomáhajú dosiahnutie cieľa 

a podporujú úspech celého procesu. Technika scenárov je dôležitá pre formulovanie politiky, 

kontrolu úspešnosti a zabezpečuje nevyhnutnú kvalitu implementácie. Obe používajú nástroje 

účasti a zvyšovania povedomia verejnosti a manažment projektu. Manažment projektu 

zabezpečuje rovnomerný priebeh projektu, zatiaľ čo účasť a zvyšovanie povedomia verejnosti 

majú za cieľ prekonať politické a obzvlášť sociálne bariéry a zabezpečovať úspešnosť 

dopravných projektov, plánov, prijatých opatrení atď. z hľadiska ich akceptácie. 

Štruktúra študijného materiálu sa podriaďuje tomuto prístupu. Formulovanie a implementácia 

dopravnej politiky ako základné kamene sú opísané a vysvetlené zvlášť, každým z troch 

spoločných nástrojov ( účasť a zvyšovanie povedomia verejnosti a manažment projektu) sa 

zaoberá zvláštna kapitola. Každú kapitolu možno použiť samostatne alebo ako súčasť s 

ostatnými. 



2. Formulovanie dopravnej politiky 

Formulovanie politiky v oblasti dopravného plánovania je proces, ktorý 

• vytvára, 

• diskutuje a 

• realizuje 

stratégiu a ciele dopravnej politiky. Preto 

• je jedným z najdôležitejších súčastí plánovacieho procesu, 

• odráža systém hodnôt, ktorý má spoločnosť vo vzťahu k stavu dopravy, životného 

prostredia, atď, 

• je predpokladom na vyhodnotenie dopravných opatrení a investícií v doprave. 

Strategické plánovanie je záväzným pre vyššie stupne dopravnej politiky, kde sa vytvárajú 

smernice pre nižšie stupne plánovania. Malo by byť zohľadnené na všetkých stupňoch 

plánovacej hierarchie, v regionálnej, lokálnej a mestskej dopravnej politike. Strategická 

dopravná politika zahŕňa všeobecne platné myšlienky a princípy a preto sa jednoducho zakladá 

na konsenze. Mala by tiež obsahovať ciele, ktoré možno očakávať v budúcnosti ako aj súbor 

opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Ďalej by mala obsahovať indikátory, podľa ktorých by 

bolo možné merať dosiahnuté výsledky. Čím konkrétnejšia ( a menšia ) je oblasť plánovania, 

tým podrobnejšou sa stane dopravná politika, a v závere povedie ku konkrétnym a podrobným 

opatreniam. A to je miestna úroveň, kde politika prechádza do realizácie. 

Následný vývoj zlepšení a dopadov na dopravu musí byť stanovený podľa daných 

environmentálnych obmedzení tak na lokálnej ako aj na globálnej úrovni ( napr.Kjótsky 

protokol ). Je nevyhnutné vytvoriť rozličné scenáre možného vývoja v budúcnosti. Želateľné 

scenáre sú zvyčajne tie, ktoré ukazujú zreteľné zlepšenia v porovnaní s trendovým scenárom, 

ktorý je známy ako BAU – scenár ( business as usual) (obrázok 5). 

Doterajší vývoj 

Súčasná situácia 

Vízia želanej 

budúcnosti 

Vývojový trend 

Obrázok 5: Budúci vývoj, závislý na súčasnom formulovaní dopravnej politiky Zdroj: Kresba 

Dietiker, looser 1985 



Ako možno formulovanie politiky prezentovať verejnosti ? 

Výhľadové scenáre dopravy môžu byť komplexnými modelmi, ktoré nie sú pre verejnosť 

dostatočne zrozumiteľné. Základom je teda rozdrobenie štruktúry na menšie časti, ktoré sú 

zrozumiteľnejšie a tak prezentovať podstatu obsahu verejnosti: 

• model (Leitbild) dopravnej politiky pre mesto, obec, región atď, 

• strategické ciele dopravnej politiky, 

• hierarchický systém cieľov dopravnej politiky, 

• kvantitatívne ciele, napr. zmena v deľbe prepravnej práce pre príslušný rok výhľadu, 

• odporúčania pre dopravnú politiku, 

• atď. 

Strategické ciele a opatrenia pre rôzne oblasti dopravy sú podrobne vymenované v projekte 

MAESTRO (1999, Smernice, Príloha A – príloha G). 

Inštitucionálna úroveň 

Politické, právne a inštitucionálne podmienky tvoria rámec pre dopravné politiky a následne pre 

formulovanie politiky ( a jej realizáciu) . Rôzne inštitucionálne stupne – na úrovni 

medzinárodnej, štátnejj, regionálnej a miestnej – reprezentujú hierarchiu, ktorej úlohou je 

napĺňať odporúčania pre koordináciu a interakciu (TRANSLAND 1999) takto : 

• medzinárodná (EÚ) – Biela kniha Európskej dopravnej politiky, 

• štátna – štátne plány dopravy(koncepcie dopravy), 

• regionálna – dopravný plán regionu, 

• lokálna - plán časti miestneho rozvoja ( obsahujúci časti týkajúce sa dopravy). 

Tabuľka 1 : Formulácia politiky na rôznych inštitucionálnych úrovniach. 

Nástroje formulovania politiky 

Pri procese formulovania politiky a implementácie sú nevyhnutné nasledujúce nástroje (viď 

ďalšie kapitoly): 

• technika scenárov, 

• účasť dotknutých strán a účastníkov dopravnej politiky, 

• informovanosť a zvyšovanie povedomia, 

• manažment projektu. 



Formulovanie politiky a proces dopravného plánovania 

Ešte pred vytvorením dopravnej politiky je nutné vypracovať viaceré moduly (obrázok 6). 

Výsledok 

formulovania 

politiky upravený 

pre implementáciu 

Formulovanie 

cieľov 

Analýza problému 

Analýza 

súčasnej situácie 


Kombinácia opatrení podľa alternatív a scenárov 

Stanovenie dopadov 

alternatív a scenárov 

Vyhodnotenie alternatív a scenárov 


Analýza 

nedostatkov 

Dopravná politika – Model (Leitbild) 

Dopravná politika – Ciele 

Dopravná politika – Princípy 

Obrázok 6: Proces formulácie politiky v procese dopravného plánovania 

(BOKU-ITS; adaptované z RVS 2.1, 1984) 

Nasledujúce kapitoly opisujú postupné kroky tohto procesu. Niektoré nástroje, ktoré sú 

rozhodujúce pri formulovaní politiky sú spracované v samostatných kapitolách (viď. „účasť“ a 

„zvyšovanie povedomia verejnosti“). Pozri tiež Metodiku MAESTRO (MAESTRO 1999) 

a metodické odporúčania z projektu FATIMA (1999). 



2.1 Analýza súčasného stavu 

Vo väčšine plánovacích procesov stojí na začiatku procesu analýza súčasného stavu. Jej 

výsledky tvoria základ nasledujúcich krokov. Hlavné časti analýzy súčasného stavu sú: 

• formulovanie cieľov, 

• analýza súčasnej situácie, 

• analýza nedostatkov. 

Obrázok 7 prináša prehľad týchto troch častí. Detaily sú opísané nižšie. 

Formulovanie cieľov Analýza súčasnej sitácie Analýza nedostatkov 

prieskum cielov, 

smerníc 

určenie relevantných 

cieľov 

rozhodnutie 

a stanovenie cieľov 

vyhodnotenie cieľov 

cez indikátory 

definovanie želatelnej 

úrovne indikátorov 

stanovenie nevyhnutných 

prieskumov 

realizácia nutných 

prieskumov 

vyhodnotenie údajov 

opis súčasnej situácie 

určenej indikátormi 

vyhodnotenie súčasnej 

situácie 

prehľad nedostatkov 

súčasnej situácie 

výber relevantných 

nedostatkov súčasnej 

situácie 

vyhodnotenie relevantných 

nedostatkov podľa 

indikátorov 

Obrázok 7: Prehľadná tabuľka analýzy problému (BOKU –ITS; prevzaté z RVS 2.1, 1984 ) 



Ciele 

Ciele možno posudzovať z viacerých hľadísk v závislosti účastníkov procesu. 

Hlavnými cieľmi dopravnej politiky môžu byť (napríklad): 

• udržateľný rozvoj dopravy, 

• riešenie dopravy sociálne a environmentálne vhodným spôsobom, 

• dobrá dostupnosť pre účastníkov všetkých druhov dopravy, 

• mesto krátkych vzdialeností, 

• účasť občanov na všetkých plánovacích procesoch, 

• atď. 

Pri uplatnení environmentálne vhodného scenára možno stanoviť štyri skupiny cieľov 

(princípov), (tabuľka2): 

zamedziť Presunúť Zlepšiť Podporiť 

Nadbytočnú dopravu --> 

spomalením rastu 

motorizovanej dopravy 

Nevyhnutnú dopravu na 

iné druhy s porovnateľne 

menšími negatívnymi 

účinkami 

(týkajúcimi sa osobnej a 

nákladnej dopravy) 

Podmienky pre všetky 

druhy dopravy 

Dostupnosť 

Ponuku pre udržateľné 

druhy dopravy 

Bezpečnosť cestnej 

premávky 

Tabuľka 2: Ciele environmentálne vhodného scenára (BOKU – ITS) 

Udržateľné druhy ako 

byciklovanie a chôdza. 

Opotstatnenú mobilitu 

Niektoré príklady cieľov a ich následných indikátorov sú zahrnuté v tabuľke 3, podľa 

operátorov, užívateľov a verejnosti ako takej, ktorí sú účastníci procesu dopravného plánovania 

(vybrané a zhrnuté podľa MAESTRO, 1999). 



Účastníci Ciele Indikátory 

Operátori Minimálne náklady 

Užívatelia 

Verejnosť 

Maximálne tržby 

Minimálny cestovný čas Cestovný čas 

Kapitálové / prevádzkové náklady 

Dopravné poplatky, dane a mýta 

Minimálna cena prepravy Cestovné náklady 

Vysoká kvalita ponuky dopravy Funkčná úroveň, cestovné pohodlie, 

frekvencia služieb 

Maximálna bezpečnosť ciest Stupeň nehodovosti, náklady, hustota 

nehôd 

Minimálne škody na životnom 

prostredí 

Hraničné hodnoty emisií hluku a 

znečistenia (→ dopady na podnebie, 

vodu, pôdu, ľudí). 

Počet osôb, ktoré boli zasiahnuté 

emisiami hluku a nečistôt 

Nároky na územie 

Účinky na krajinu a mesto v stupnici od 1 

(vynikajúce) po 5 (veľmi zlé) 

Optimálne regionálne plánovanie Dostupnosť – vzdialenosť k centru, 

autobusovej zastávke atď. pre všetky 

druhy dopravy. 

Minimálne ekonomické náklady 

všetkých dopadov 

Účinky na populačnú štruktúru 

(napr. počet osôb vo veku nad 60 rokov ) 

Celkové ekonomické náklady 

Tabuľka 3: Ciele a indikátory z pohľadu účastníkov (BOKU – ITS, vybrané a zosumarizované podľa 

MAESTRO ,1999). 

Podrobnejší zoznam cieľov a indikátorov možno nájsť v projekte EÚ MAESTRO (1999, 

Smernice) 

Nedostatky 

Súčasnú situáciu možno charakterizovať porovnaním so štandardnými hodnotami. Ciele treba 

stanoviť v počiatočnej fáze. Podľa rozsahu naplnenia stanovených cieľov – meraných podľa 

indikátorov – možno stanoviť nedostatky, rovnako ako aj úroveň splnenia úloh. Tabuľka 4 

ukazuje príklad takéhoto katalógu možných nedostatkov. 



Cieľ Príklad nedostatkov 

Dopravná ponuka pre chodcov Chýbajúce priechody 

Dopravná ponuka pre cyklistov Nebezpečné križovatky 

Dopravná ponuka pre verejnú hromadnú dopravu Nedostatočný cestovný poriadok 

Dopravná ponuka pre IAD Kongescie 

Bezpečnosť cestnej premávky Vysoko rizikové miesta 

Emisie výfukových plynov Vysoké znečistenie na hlavných cestách 

Imisie hlučnosti Presah prahových hodnôt hluku v obytných 

oblastiach 

Tabuľka 4:Príklad stanovenia možných nedostatkov pre súčasnú situáciu (BOKU-ITS) 

Obrázok 8: Vidno na obrázku nejaké zjavné nedostatky ? 

Indikátory 

Indikátory sa používajú na kvantifikáciu stavu projektu alebo zlepšenia/zhoršenia vo vzťahu 

k stanovenému časovému harmonogramu ( pozri tiež „ Implementácia“). 

Definícia: Indikátor popisuje kvantitatívne alebo kvalitatívne dopady súčasnej dopravnej 

situácie a dopravných opatreniach. Môže sa použiť na opis rozsahu nedostatkov súčasnej 

situácie a uplatnenie opatrení vo vzťahu k želaným cieľom atď. Môžu sa použiť 

jednotky/rozmery umožňujúce porovnanie na stanovenej úrovni ( počet vozidiel/hod; 

koncentrácia/m 3 ; voz./km; atď.). 

Aplikácia: Indikátor možno použiť na opis rozsahu nedostatkov súčasnej situácie a na 

uplatnenie opatrení vo vzťahu k želaným cieľom, atď. 



Príklady indikátorov a možných jednotiek/rozmerov ukazuje tabuľka 5 : 

Indikátor Jednotka 

Objem dopravy rôznych druhov dopráv [počet ciest / 24 h] 

Deľba dopravnej práce podiel [%] 

Intenzita dopravy [voz / 24 h] 

Dostupnosť centra mesta pre všetky druhy 

dopráv 

Cestná bezpečnosť súkromnej motorizovanej 

dopravy, chodcov a cyklistov 

Nároky na parkovacie plochy [m 2 ] 

[m alebo min] 

stupeň nehodovosti 

Zaťaženie hlukom [počet osôb zasiahnutých 

dB (A)] 

Zaťaženie výfukovými plynmi [ t/d ] 

Tabuľka 5: Príklady indikátorov (BOKU – ITS) 

Projekt- EÚ SESAME (1998) poskytuje výber relevantných indikátorov dopravy, prepravy, 

využitia územia a súvisiacich vonkajších vplyvov pre plánovanie dopravy a územné plánovanie. 

2.2 Opatrenia 

Opatrenia sú prvkami dopravných (koncepcií) plánov. Reprezentujú ciele a úspešnosť ich 

realizácie možno merať pomocou indikátorov, ktoré boli stanovené v predchádzajúcom kroku 

formulovania politiky. Je potrebné si všimnúť, že ciele, ktoré chceme dosiahnuť, je nutné 

stanoviť pred vypracovaním opatrení. Opatrenia môžu byť malé alebo veľké, individuálne alebo 

globálne. Opatrenia v doprave sa môžu deliť na rôzne skupiny : 

• Dopravná infraštruktúra (hardware) 

• Organizačné dopravné opatrenia (software) 

• Informovanosť a zvyšovanie povedomia 

• Sprievodné opatrenia mimo oblasti dopravy 



Tabuľka 6 dáva prehľad skupín opatrení v doprave, ktoré môžu byť usporiadané do zväzku 

opatrení a zároveň korešpondovať s vybranými scenármi. 

Dopravná 

infraštruktúra 

(hardware) 

Rozvoj: 

Sieť peších komunikácií 

Cyklistická sieť 

Sieť VD 

Cestná sieť 

Parkovacie zariadenia 

atď. 

Organizačné dopravné 

opatrenia 

(software) 

Obmedzenie prístupu 

Manažment mobility 

Ukľudnenie dopravy 

Obmedzenie rýchlosti 

Manažment parkovacích 

plôch 

Spoplatňovacia politika 

( cestné poplatky, PHdaň, 

daň z vozidiel, 

dopadové poplatky, 

parkovacie poplatky) 

Informovanosť a 

zvyšovanie povedomia 

Individuálny marketing 

zameraný na zmenu 

správania v doprave 

Informačná kampaň a 

zvyšovanie povedomia 

Mobilitné udalosti 

Práca s verejnosťou 

Sprievodné opatrenia 

mimo oblasti dopravy 

Opatrenia na ochranu 

životného prostredia 

Opatrenia na využitie 

územia 

Rozvoj mesta 

Tabuľka 6: prehľad dopravných opatrení (príklady) (BOKU-ITS; vybrané a zosumarizované podľa 

MAESTRO, 1999) 

Projekt – EÚ MAESTRO (1999, Smernice) poskytuje zoznam opatrení rozlišujúcich rôzne 

druhy dopravy ( napr. cestná doprava, mestská doprava atď.) 

Obrázok 9: Dopravná infraštruktúra: Verejná doprava 



2.3 Scenáre a alternatívy 

Niektoré projekty EÚ, ktoré neboli pôvodne zahrnuté do tohto výskumu, sa zaoberajú tvorbou 

scenárov (POSSUM 1998 a SCENARIOS 1998). V projekte EÚ ASTRA (2000) sa 

vyhodnotenie rozvoja strategickej politiky testovalo prostredníctvom rôznych scenárov analýzy 

dlhodobých dopadov na rozhodnutia európskej politiky. Projekty REFLEX (1999) 

a TRANSPRICE (2000) používajú rôzne politické nástroje na detailnejšie porovnávanie 

možností a hodnotenie dopadov. 

Táto kapitola opisuje kombináciu opatrení na vytvorenie scenárov, hlavné charakteristiky 

scenárov a ich využitie v procese formulovania politiky. 

Od opatrení ku scenárom 

Tvorba scenárov je súčasťou väčšiny dopravných projektov a mala by byť rozhodne súčasťou 

procesu formulovania politiky. Ciele uvedené v scenári sú bežne reprezentované súborom 

opatrení. Z toho dôvodu musia byť ciele stanovené ešte pred výberom scenárov (obrázok 10). 


na zlepšenie súčasnej situácie 

Zostavenie scenárov 

zväzkom vhodných opatrení 

Obrázok 10 : Vývoj scenárov a alternatív (všeobecná štruktúra) (BOKU – ITS) 

Scenáre sú pomocným nástrojom, ktorý dokáže ukázať a predvídať výsledky alternatívneho 

vývoja v doprave. Porovnanie sa zvyčajne robí v súčasnosti, v závislosti od dostupnosti údajov, 

a pre výhľad, čo zahŕňa aj nástroje prognózy. Trendový scenár (BAU) a následné zostavenie 

tohto scenára musia byť vypracované spoločne, aby umožňovali seriózne porovnanie. Spomedzi 

množstva možností sme vybrali niekoľko extrémnych scenárov tak, aby bolo možné hodnotiť 

možný vývoj v budúcnosti a ktoré umožnia zreteľne rozpoznať charakteristické črty budúceho 

vývoja všetkými účastníkmi, ktorí sú zapojení do procesu formulovania dopravnej politiky. 



Obrázok 11: Rozličné scenáre charakterizujú rozličné možnosti budúceho vývoja 

(SAMMER, ROESCHEL 1995). 

Dôležité: 

Doterajší vývoj 

Možný budúci scenár 

„Dopravný systém pre 

životné prostredie“ 


„Mäkká / Soft Mobilita“ 


„Automobilové mesto“ 


„Trend“ 

Do úvahy treba vziať jeden dôležitý aspekt, a to, že budúci vývoj dopravy možno ovplyvniť. 

Napríklad prognózy rastu objemu dopravy v budúcnosti sú založené na predpoklade stratégií 

„business as usual“ , čo je vlastne „motorizmu naklonená“ dopravná politika. Trendový scenár 

sa môže zmeniť na iný, ak sa priebežne implementujú vhodné opatrenia. Existuje množstvo 

príkladov, kde trvalá stratégia viedla k viac environmentálne orientovanej vnútromestskej 

doprave. Inak by sa nedali vysvetliť veľké rozdiely v deľbe dopravnej práce v Európskych 

mestách. 



Ako používať scenáre 

Použitie scenárov si vyžaduje aby ešte pred dosiahnutím výsledkov boli urobené určité kroky. 

Obrázok 12 je vývojovou schémou pre potrebné kroky pri aplikácií techniky scenárov. 

Definované indikátory 

Vymedzenie definovaných indikátorov podľa 

podmienok/opatrení jednotlivých scenárov/alternatív 

Popis jednotlivých scenárov podľa indikátorov 

Porovnanie dopadov/indikátorov každého scenára 

s definovanými cieľmi 

→ Vyhodnotenie 

Klasifikácia scenárov podľa naplnenia cieľov 

Obrázok 12: Alternatívy a scenáre – vymedzenie a vyhodnotenie dopadov 

(BOKU – ITS; prevzaté z RVS 2.1; 1984) 

Zoskupovanie opatrení vedie k tvorbe scenárov. V každom scenári opatrenia ukážu účinok, 

ktorý vyjadrujú indikátory každého opatrenia. Vyhodnotenie sa uskutočňuje zosumarizovaním 

všetkých účinkov jednotlivého scenára. Posledným krokom je klasifikácia scenárov. Táto 

klasifikácia sa robí podľa predpokladaných výsledkov. Scenáre sa neaplikujú len pri 

posudzovaní dopravného plánu, ale aj pri špecifických krokoch plánovacieho procesu, napríklad 

pri porovnaní jednoduchých opatrení alebo súborov politických opatrení.( projekty EÚ 

REFLEX 1999 a TRANSPRICE 2000). 



Obsah scenárov 

V scenároch sa porovnávajú rozličné účinky dopravy. Individuálne zameranie plánovacieho 

procesu determinuje súbor opatrení a indikátorov použitých v scenároch. Dopravná politika, 

ktorá zvyčajne vyúsťuje do koncepcie rozvoja dopravy musí zahŕňať všetky základné 

charakteristiky dopravy a výsledné efekty. Prostredníctvom vybraných indikátorov možno 

posúdiť očakávané účinky jednotlivých scenárov (tabuľka 7): 

• Objem motorovej dopravy 

• Deľba dopravnej práce 

• Počet vozokilometrov 

• Emisie výfukových plynov 

• Emisie oxidu uhoľnatého 

• Bezpečnosť cestnej premávky 

• Hladina hluku 

• Nároky na plochy 

• Kapitálové náklady na infraštruktúru 

• Prevádzkové náklady dopr. podnikov 

• Ekonomický vývoj 

• Regionálny rozvoj 

Tabuľka 7: Účinky dopravy v rozličných scenároch ( SAMMER, ROESCHEL 1995) 

Určenie dopadov 

Pomocou indikátorov, ktoré boli stanovené na začiatku procesu formulovania politiky, môže 

byť opísaný každý scenár. 

Dopad každého z indikátorov v jednotlivých scenároch je determinovaný a dokumentovaný 

(znázornený na matrici, v číslach atď.). V ďalšom kroku môžu byť patričné dopady všetkých 

hodnotených indikátorov sumarizované pri vyhodnotení každého zo scenárov. Záverečný krok 

porovnania výsledných účinkov jednotlivých scenárov vedie ku konečnému vyhodnoteniu : 

klasifikácii scenárov. 

Hodnotiace nástroje 

Pre hodnotenie scenárov a alternatív boli vyvinuté rozličné hodnotiace nástroje. Tu sú príklady 

najdôležitejších z nich: 

• CBA – Analýza nákladov a výnosov 

• CEA- Analýza efektívneho vynaloženia nákladov 

• MCA – Multikriteriálna analýza 

• SIA – Strategické posudzovanie vplyvov na životné prostredie 

• EIA – Posudzovanie vplyvov na životné prostredie 

• atď. 

SIA a EIA môžu byť včlenené do procesu formulácie politiky. Sú to hodnotiace postupy 

zamerané na environmentálne dopady a používajú vlastné hodnotiace nástroje vrátane 

CBA,CEA, MCA atď. 

Projekt MAESTRO (1999) podáva prehľad týchto konvenčných hodnotiacich nástrojov. Nový 

nástroj na hodnotenie dopadov bol navrhnutý v projekte TENASSESS (1999). 



Príklady účinnosti 

Predpoklad, že účinné dopravné opatrenia sú menej akceptované verejnosťou než neúčinné 

politické opatrenia, dokazuje projekt EÚ REFLEX (1999). Najskôr boli vyhodnotené opatrenia 

na šetrenie pohonných hmôt a redukcie spotreby energie (obrázok 14) a potom boli porovnané 

so stanoviskom podielnikov. Obrázok 13 ukazuje koreláciu medzi účinnosťou 

a akceptovateľnosťou. 

Range of saving 

Rozsah úspor (% vo vzťahu k..) 

(% with respect to reference) 

35 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

Úspora Fuel saving pohon. vs. hmôt Public kontra acceptability akceptácia opatrení of measures verejnosťou 

0 20 40 60 80 100 

Acceptability (% of acceptance, citizens) 

Akceptovateľnosť (% akceptovania, občania) 

road Spoplat. pricing ciest 

parking Spop. parkovania pricing 

Fuel PH + +50% 50% 

traffic Ukľudnenie calming dopr. 

pedestrianisation 

Cesty pre 

& 

chodcov a cyklist. 

bicycle lanes 

reduce Lacnejšie bus lístky- fares & 

new nová PT-supply ponuka VD 

bus priority 

Priorita autobusov 

Obrázok 13: Akceptovateľnosť kontra účinnosť opatrení na šetrenie pohonnými hmotami (projekt EÚ 

REFLEX 1999) 



lb/daň z PH+100% 

X/ všetky opatrenia 

lb/ daň z PH + 50% 

Lvb/ nemotorová doprava 

Vb/ manažment parkovania 

II/ Daň za vozidlo 

Va / manažment parkovania 

IX/ generálny dopravný plán 

Vva/ nemotorová doprava 

Obrázok 14: Šetrenie pohonných hmôt v opatreniach ER( Zníženie spotreby energie)– rozličné scenáre 

pre Wr.Neustadt/ Rakúsko (projekt EÚ REFLEX 1999) 

Príklady 

Nasledujúce príklady sú prevzaté z praktického projektu (plánovací proces pre mesto Salzburg 

v Rakúsku), aby sme demonštrovali obsah a výsledky techník scenárov. Tabuľka 8 ukazuje 

rozličné scenáre,vyvinuté pre mesto Salzburg (SAMMER, ROESCHEL 1995). 

Scenár Charakteristika 

„Trend“ 

VIII/ VD-priorita+ 

III/ rýchl. limit 

VI/ VD – priorita 

VII/ Integrovaný lístok 

„Mäkká/Soft–mobilita“ 

Tolerancia narastania automobilovej dopravy (+21%) 

Podpora cyklistov (+26%), chodcov (+12%) a VD (+24%), malé obmedzenia 

pre automobilovú dopravu (-2%) 

„ Automobilové mesto“ Extrémna podpora automobilovej dopravy (+26%) 

„ Dopravný systém v 

prospech životného 

prostredia“ 

„ Rovnomerná 

podpora“ 

200 400 600 800 1000 1200 

36t/a (-0.6%) 

1400 1600 

Šetrenie pohonných hmôt v tonách za rok 

(1996) 

masívny rozvoj cestnej siete (VD – 26%) 

Extrémne podpora nemotorovej dopravy a VD (+38%), 

silné reštrikcie pre automobilovú dopravu (-17%) 

Podpora pre všetky druhy dopravy (automobilová D +15%, VD +3%) 

(Všetky číselné údaje vyjadrujú rozdiel v cestách v príslušnom druhu dopravy v jednotlivom scenári v roku 2010 

v porovnaní s údajmi z roku 1994 ) 

Tabuľka 8: Rozličné scenáre pre mesto Salzburg a ich hlavné charakteristiky a dôsledky 


1528t/a (-24.1%) 

1018t/a (-16.1%) 

784t/a (-12.4%) 

268t/a (-4.2%) 

258t/a (-4.1%) 

192t/a (-3.0%) 

174t/a (-2.7%) 

164t/a (-2.6%) 

134t/a (-2.1%) 

100t/a (-1.6%) 

68t/a (-1.1%) 

62t/a (-1.0%) 



Obrázok 15: Scenár „Mäkká/Soft – 

mobilita“: Podpora cyklistov 

Scenár Trend – ak sa nič nevykoná – bude viesť k vývoju ako ho znázorňuje tabuľka 9. 

Zvyšovanie stupňa automobilizácie (+21%) 

Rast počtu obyvateľov / rezidentov (+5%) 

Rast počtu vozidiel (+27%) 

Rast počtu dochádzajúcich (+50% od 1971 do 1991 → narastajúci trend) 

Zvýšenie intenzity dopravy [voz/24h] (až do 170% na vstupných cestách, až do 74% na diaľniciach) 

Zmena deľby dopravnej práce v prospech individuálnej automobilovej dopravy 

(motorizované vozidlá +21%, VD –3%, cyklisti +2%, chodci +4% ). 

Tabuľka 9: Vývoj v scenári Trend pre mesto Salzburg (SAMMER, ROESCHEL 1995) 

Nasledujúce údaje uvádzajú viac podrobností o účinkoch rozličných scenárov a porovnanie 

rozličných scenárov. Je zrejmé, že scenár Trend má značné environmentálne dopady, ktorým 

možno čiastočne predísť uprednostnením environmentálnych druhov dopravy (obrázok 16 až 

obrázok 19). Mesto Salzburg sa rozhodlo uplatniť Scenár Soft- mobility so zlepšeniami pre 

cyklistov. Toto viedlo k nárastu ciest cyklistov až na 19% v súčasnej deľbe dopravnej práce 

v Salzburgu (obrázok 16). 



Objem dopravy v cestách za 

deň resp.podiel ciest 

397000 

18% 

34% 

6% 

16% 

1994 

431000 

16% 

38% 

6% 

15% 

Trend 

Deľba dopravnej práce v SALZBURGU 

443000 

6% 

18% 

26% 26% 

25 

Soft Mobilita 

404000 



7% 

14% 

24% 

Automobilový 

Trend 2010 

447000 

26% 

Environmentálny 

431000 

20% 13% 22% 17% 

30% 

42% 

25% 

36 

6% 

6% 

21% 16% 

25% 

Rovnaká 

podpora 

všetkým druhom 

dopravy 

Obrázok 16: Deľba dopravnej práce – vývoj v rôznych scenároch pre mesto Salzburg 


CO, NOx-Emisie z dopravy 

Index 100 = 1994 

100 

100 100 

1994 

Emisie výfukových plynov v Salzburgu CO, CH, No x 

58 

34 

Trend 

73 

51 

30 

Soft-Mobilita 

65 

66 

40 

Automobilový 

85 

Trend 2010 

42 

25 

Enviromentálny 

54 

55 

33 

71 

Rovnaká 

podpora 

všetkým druhom 

dopravy 

Obrázok 17: Emisie výfukových plynov – vývoj v rozličných scenároch mesta Salzburg 

(SAMMEL, ROESCHEL 1995) 

VD 

Vodiči 

Spolucestujúci 

Cyclisti 

Chodci 

CO 

CH 

NOx 

35% cieľ 

2006 pre 

NO x, CH 

Podľa 

Rakúsky 

ozónovy 

zákonn

Relatívna zmena počtu ľudí zasiahnutých dopravným hlukom v 

SalzburguIndex 100 = súčasnosť 

100 

1994 

Počet osôb zasiahnutých hlukom z dopravy v Salzburgu 

115 

Trend 

109 

Soft-Mobilita 



115 

Automobilový 

Trend 2010 

Obrázok 18: Hladina hluku – vývoj v rozličných scenároch pre mesto Salzburg 


Trend 

Trend 

Soft Soft- Mobility Mobilita 

Car Automobilový friendly 

Environmentally 


friendly 

100 


Equally 

supporting všetkým druhom all 

dopravy 

modes 

113 

Rovnomerná 

podpora 

všetkým 

druhom 

dopravy 

Obrázok 19: Nároky na plochy pre dopravnú infraštruktúru (1ha = 10 000 m 2 ), vývoj v rozličných 

scenároch pre mesto Salzburg (SAMMER, ROESCHEL 1995) 

Rovnomerná podpora

Tabuľka 10 udáva účinky rozličných scenárov v ekonomickom rozvoji mesta Salzburg. 

Dostupnosť 

centra mesta 

pre všetky 

druhy 

dopravy 

Posilnenie 

obchodov v 

centre mesta 

Posilnenie 

mestskej 

turistiky 

Exodus 

podnikov z 

mesta 

Automobilové 

nákupné 

centrá mimo 

mesta 

Trend Soft-Mobilita Automobilové 

mesto 

Enviromentálna 

doprava 

Rovnaká 

podpora pre 

všetky druhy 

dopravy 

- + - + 0 

- + - ++ 0 

- + -- ++ 0 

+ - + - 0 

+ - ++ -- + 

Účinok zmeny:++ silný nárast, +nárast, 0 neutrálny, - klesajúci, –silný pokles 

Tabuľka 10: Ekonomický rozvoj závislý od rozličných scenárov pre mesto Salzburg (SAMMER, 

ROESCHEL, 1995). 



3. Implementácia 

Implementácia je záverečnou fázou plánovacieho procesu; v skutočnosti ide o operačnú fázu, 

kde sa samotný projekt realizuje. Politické rozhodnutia legitimizujú realizáciu definovaných 

dopravných generelov, koncepcií, opatrení, tvorby zdrojov, budovania infraštruktúry, 

inštitucionálnych zmien atď. Počas tejto fázy musí kontrola kvality garantovať možnosť 

uplatňovania nevyhnutných zmien. 

Implementácia je kľúčovým problémom súčasnej dopravnej politiky, pretože dnes máme 

množstvo vhodných nástrojov vedúcich k udržateľnému rozvoju dopravy, ale máme aj veľké 

nedostatky pri ich uplatňovaní. 

Iplementačné nástroje sú podobné nástrojom v procese formulovania dopravnej politiky. Dôraz 

sa kladie najmä na : 

• riadenie projektu, 

• účasť verejnosti, 

• prácu s verejnosťou a zvyšovanie povedomia verejnosti. 

Všetky tri zložky sú zároveň základom procesu formulovania dopravnej politiky a sú uvedené 

v nasledujúcich kapitolách. 

Aj ten najlepší dopravný plán sa stáva zbytočným, ak je v praxi nepoužiteľný. Toto sú 

najbežnejšie dôvody zlyhania procesu implementácie: 

• nedostatočné povedomie o probléme medzi tvorcami rozhodnutí, 

• nedostatočná schopnosť presadenia sa dopravných expertov, 

• jej príliš malá akceptovateľnosť u kompetentných a verejnosti, 

• chýbajúce povedomie o probléme medzi reprezentantmi médií, 

• rozdiel medzi postojmi a skutočným správaním užívateľov dopravy ( v postojoch prevažujú 

sociálne hodnoty, správaniu osôb dominujú osobné záujmy), 

• nedostatok akceptácie nepopulárnych ale nevyhnutných opatrení v dopravnej koncepcii pre 

rozvoj v prospech životného prostredia a udržateľný rozvoj dopravy. 

Nasledujúce kapitoly prinášajú rady ako prekonať tieto problémy. 



3.1 Proces implementácie 

Na začiatku procesu implementácie stojí politické rozhodnutie implementovať koncepciu 

rozvoja dopravy alebo podobnú smernicu. Jednotlivé kroky znázorňuje obrázok 20. 

Účasť a aktuálne informácie pre účastníkov procesu 

Analýza trhu a zvyšovanie povedomia 


Dopravné podmienky 

Koncepcia rozvoja dopravy 

Dopravný plán 

Analýza súčasného stavu 

Akceptovateľnosť 


(Realizačná fáza) 

Spätná väzba 

Konsolidácia 

Vyhodnotenie 

Obrázok 20: Jednotlivé kroky v priebehu procesu implementácie (BOKU – ITS) 



Úprava po kontrole kvality

Účasť verejnosti, informačné toky a zvyšovanie povedomia verejnosti hrajú zásadnú úlohu pri 

zabezpečovaní akceptovateľnosti medzi občanmi a zároveň umocňujú účinnosť projektu. 

Príklad procesu implementácie znázorňuje obrázok 21. 


Koncept ročného programu 

implementácie opatrení 

Detailné plánovanie 

opatrení 

Stanovenie relevantných 

pracovných skupín pre 

implementáciu 

Implementácia a súbežné informovanie občanov 

Kontrola kvality implement. 

opatrení 

Zlepšenia a úpravy 

Účasť 

Politické rozhodnutie o dopravnom modely a jeho opatreniach 

Pravidelné schôdze 

pracovných skupín, 

diskusie s dotknutými 

stranami 

Podávanie správ 

v pracovných skupinách 

o úspešnosti a kvalite 

implementovaných opatrení 

Obrázok 21: Štruktúra procesu implementácie dopravného plánu (SAMMEL, ROESCHEL 2000)) 



3.2 Opatrenia 

Jednotlivé opatrenia sa zavádzajú do implementačného procesu až po ich výbere vo fáze 

formulovania dopravnej politiky (pozri kapitolu 2.2). V nasledujúcich tabuľkách 11 a 12 sú 

uvedené príklady rozličných skupín opatrení. 

Daňové nástroje Vzdelávacie 

nástroje 

Spoplatnenie 

cestných 

komunikácií – 

Manažment 

parkovania. 

Reforma Ecotax 

atď. 

Skupiny opatrení/nástrojov dopravnej politiky 

Zvyšovanie 

povedomia 

verejnosti. 

Manažment 

mobility 

Účasť verejnosti 

atď. 

Infraštrukturálne 

Nástroje 

Zlepšenie 

infraštruktúry 

VD 

Rozvoj 

železničnej 


Podpora 

výskumu 

atď. 

Regulačné nástroje Nástroje na 

zmenu právneho 

rámca 

Obmedzenie emisií 

hluku a znečistenia 

Redukcia počtu 

parkovacích miest 



atď. 

Ekologicky 

orientovaný systém 

pre nákl. dopravu 

Integrácia enviromentálneorientovaného 

dopr. A 

územného 

plánovania 

Tabuľka 11: Príklady opatrení/nástrojov dopravnej politiky z projektu OECD „EST“ – Záverečná správa 

pre fázu 3 – Rakúsko (E-S-T – OECD PROJECT 1999). 

Skupiny opatrení/nástrojov dopravnej politiky 

Investície a služby Plánovanie Informácie 

a neformálne 

opatrenia 

Sieť dopravnej 


Koordinácia 

rozličných druhov 

dopravy 

Prevádzka 

dopravného 

systému 

Racionalizácia VD 

atď. 

Zlepšenie siete VD 

Kombinácia 

environmentálnych 

druhov dopravy 

Koordinácia 

dopravného 

plánovania 

a rozvoja miest 

atď. 

Informačná 

kampaň 

a kampaň na 

zvyšovanie 

povedomia 

Manažment 

mobility 

atď. 

atď. 

Regulácia Spoplatňovanie 


pre motorizovanú 

dopravu 

Manažment 

parkovacích plôch 

Parkovacie povolenia 

viazané na vlastníctvo 

vozidiel 

Obmedzenie rýchlosti 

Ukľudnenie dopravy 

Výroba vozidiel 

a emisné štandardy 

Dotácie 

Tabuľka 12: Príklady opatrení/ nástrojov dopravnej politiky (Projekt EÚ TRANSLAND 2000) 

Reštriktívna 

spoplatňovacia 

politika – daň za 

vozidlo, daň z PH, 

parkovacie 

poplatky, 

spoplatňovanie 

komunikácií, 

dopadové dane 

atď.

Obrázok 22: Spoplatňovacie opatrenia: Daň 

z pohonných hmôt (PH) 

Projekt MAESTRO (1999) poskytuje zoznam opatrení v rôznych sektoroch dopravy (sektor 

cestnej dopravy, intermodálny sektor, atď.). 

3.3 Bariéry - Akceptovateľnosť 

Je pochopiteľné, že opatrenia, ktoré nepôsobia proti individuálnym záujmom, sú ľahko 

akceptovateľné. Stanovisko NIMBY (Not In My Back Yard – nie na mojom dvorčeku) je 

celkom bežné. Akonáhle opatrenia kohokoľvek zasiahnu, akceptovateľnosť rapídne klesá. 

Príklad akceptovateľnosti opatrení manažmentu dopravných nárokov (Traffic Demand 

management-TDM) verejnosťou dokumentuje obrázok 23. 



1) Balíkovy prístup 


Park & Ride 

Zlepšenie VD 

Spoplatnenie dĺžky jazdy 

Spoplatnenie kongescií 

Kordónové spoplatnenie 

Zvyšovanie nákladov na park. 

Redukcia parkovacích plôch 

1) Súbor spoplatnení v doprave 

9,4 

14,3 

16,5 

15,6 

19,2 



43,7 

59,1 

92,0 

95,9 

0,0 20,0 40,0 60,0 80,0 100,0 120,0 

Akceptovateľnosť opatrení v doprave (TDM) [%] 

Obrázok 23: Akceptovateľnosť (TDM) opatrení užívateľmi dopravy v šiestich európskych mestách 

(projekt EÚ TRANSPRICE 2000) 

Možno stanoviť rôzne skupiny bariér: 

• zdrojové bariéry (materiálne, finančné), 

• inštitucionálne bariéry (chýbajúca koordinácia medzi rôznymi organizáciami alebo 

vládnymi úrovňami ), 

• sociálne/kultúrne a politické bariéry ( nedostatok sociálnej a politickej akceptovateľnosti, 

rovnosť a sociálna r;ynorodosť, chýbajúce povedomie o probléme, iné záujmy 

zúčastnených/podielnikov), 

• právne bariéry ( právne požiadavky, zákony), 

• vedľajšie účinky (rozrastanie sa pôvodného problému).

Projekt EÚ TRANSLAND (1999) uvádza podrobnejšie členenie možných bariér vznikajúcich 

v procese implementácie (tabuľka 13). 

Druh politiky Koncepcia I L S R E 

Investície 

a služby 

Plánovanie 

Regulácia 

Dotácie 

Reštriktívne 

spoplatňova-nie 

Informácie 

Sieť dopravnej infraštruktúry o o x x x 

Koordinácia druhov dopravy o o x x x 

Prevádzka dopravného systému o - - o o 

Regionálny dopravný plán x o o - - 

Mestský dopravný plán x o o o - 

Odsúhlasenie dopravnej infraštruktúry o o x - - 

Regulácia cestnej dopravy (limity rýchlosti 

a prístupu ) 

o o x - x 

Manažment dopravných nárokov (TDM) - - o - o 

Opatrenia na redukciu jázd - o o o - 

Obmedzenie parkovania (povolenia, 

obmedzenia) 

- - x - x 

Automobilové a emisné štandardy o o x x - 

Dopravné koridory x o o o - 

Fond dopravnej infraštruktúry - o - x o 

Dotácie na cestovné - - - x - 

Daň za vozidlo, daň z PH o - x - o 

Parkovacie poplatky - o x o x 

Spoplatnenie komunikácií - o x o x 

Dopadové dane o o x x - 

Informačné kampane, vzdelávanie o - - o - 

Spoločné cesty autom /car-sharing - - - - - 

I inštitucionálne bariéry x bariéry s vysokým účinkom na opatrenia 

L právne bariéry o bariéry so stredným účinkom na opatrenia 

S sociálne/politické bariéry - bariéry s nízkym účinkom na opatrenie, al 

R Zdrojové bariéry koncepcia je nevhodná pre bariéru 

E Vedľajšie účinky 

Tabuľka 13: Bariéry pre implementáciu dopravnej politiky ( projekt EÚ TRANSLAND 1999, 

Výstup 2b,str.69 ). 



Akceptáciu možno dosiahnuť len prostredníctvom účasti a informovanosti verejnosti na procese 

plánovania od jeho začiatku až do konca. Nasledujúce návrhy na zlepšenie akceptovateľnosti 

spoplatňovania verejnosťou sú prevzaté z projektu EÚ TRANSPRICE (2000): 

• ciele odrážajúce verejný záujem, pozitívne ciele, 

• vnímané problémy v doprave, 

• vnímanie koncepcie spoplatňovania ako efektívneho riešenia, 

• „balíkový“ prístup – poskytujúci alternatívy, 

• dôvera v navrhované opatrenia a vo využitie príjmov, 

• garancia rovnoprávnosti, 

• možnosť voľného výberu, 

• nový kognitívny imidž situácie v doprave. 



4. Plánovanie a manažment projektu 

Cieľom tejto kapitoly je podať základné informácie o úspešnej realizácii projektu. Tu nie je 

zámerom ísť do detailov. 

V procese manažmentu projektu by mali byť od začiatku jasné nasledovné kroky, buď vo fáze 

formulovania dopravnej politiky alebo pri jej implementácii ( obrázok 24): 

Kompetentnosť, 

zodpovednosť, 

právne aspekty 

Organizačný 

koncept 

atď. 

Cenová 

aproximácia, 

financovanie 

Obrázok 24: Náplň manažmentu projektu v procese dopravného plánovania (BOKU-ITS) 

Rôzne kroky a opatrenia musia byť v procese implementácie precízne naplánované. Pre 

úspešnú implementáciu dopravnej politiky môže byť veľmi významné zavedenie strategického 

nástroja „meta-plánovanie“, ktorý plánuje hlavné kroky procesu, ako napr.: 

• analýza problémov a bariér, 

Ciele, 

overovacie 

štádiá, 

sociálny plán Harmonogram 

termínov 

Manažment 

projektu 

Vyhodnoten 

posúdenie 

dopadov 

Pož. 

užívateľov 

Dokumentácia, 

Manuál projektu 

• výber účastníkov/podielnikov, zúčastnených na procese implementácie, 

• analýza úrovne informovanosti a postojov zúčastnených/podielnikov, 



atď.

• návrh vhodného procesu implementácie: 

- organizačná štruktúra (Manažment projektu), 

- účasť podielnikov, lobistických skupín, atď., 

- vhodné nástroje, 

- časový harmonogram, 

- kontrola kvality a monitoring, 

- sprievodná práca s verejnosťou a zvyšovanie povedomia verejnosti, 

- výber skúseného, vhodného a prijateľného koordinátora projektu, 

- atď. 

Struktúra manažmentu 

Všetky tieto body sú dôležité pre úspešnosť implementácie. Nasledovný obrázok 25 znázorňuje 

odporúčanú organizáciu štruktúry manažmentu pre úspešné plánovacie rozhodovanie. Obrázok 

26 je príkladom úspešnej implementácie súboru opatrení v rakúskom projekte. 

Politici Zástupcova 

občanov 

Sféra politického 

rozhodovania 

Manažér procesu plánovania 

Projektová skupina, max. 25 

účastníkov 

Lobistické 

skupiny 

Médiá 

Verejnosť 

Dopravní 

experti 

Obrázok 25: Odporúčaná organizácia manažmentu – štruktúra pre úspešné plánovacie rozhodnutia 

(BOKU-ITS) 



Poradné zbory 

politikov danej 

oblasti 

Poradné zbory 

expertov 

mestského 

zastupiteľstva 

Stupeň politického 

rozhodovania 

Zhrnutie posudkov a 

názorov expertov 

Moderácia projektu 

Moderátor 

Externí experti 

Dopravné plánovanie 

Plánovanie mesta 

Občiansky poradný servis 

Environmentálne zložky 

Interní experti (mestské zastupiteľstvo) 

Podpora projektu 

Analytické posúdenie živ. prostredia 

poradné zbory 

zástupcovia občanov 

Zverejnenie – Informácie 

a prezentácia výsledkov 

Občianske zhromaž.- 

Záverečná prezentácia 

výsledkov 

Obrázok 26: Organizácia pre úspešnú implementáciu intermodálneho súboru opatrení pre štátnu cestu 

B3 vo Viedni (SAMMER a kol.. 1998) 

Projektové skupiny 

Skupina manažmentu projektu by mal pozostávať zo zástupcov všetkých účastníkov procesu. 

Taktiež by mal zahŕňať expertov a členov rozličných rezortov a odborov (napríklad členov 

mestskej rady) zodpovedných za dôležité rozhodovacie procesy. Týmto spôsobom možno 

urýchliť implementačný proces. V ďalšej časti je uvedený návrh odporúčaní na zostavenie 

manažmentu projektu pre lokálny program dopravy. 



Manažment projektu pre implementáciu lokálneho dopravného programu s účasťou verejnosti, 

zahŕňajúci rozličné zložky mestskej rady, môže byť v nasledujúcom zložení: 

• maximálny počet: 25 členov, 

• interní experti všetkých súvisiacich oblastí (interdisciplinárna spolupráca), 

• externí experti ako konzultanti, 

• zástupcovia: 

- polície, 

- drobných podnikateľov, 

- ostatných lobistických skupín, 

- politikov. 

Pracovné etapy a časový rozvrh 

Obrázok 27: Projektová skupina 

Rozdelenie pracovnej náplne na čiastkové 

úlohy (pracovné etapy, atď.) je vhodné aj 

pre organizáciu komplexnejších úloh 

v menších vecných blokoch. Postup 

riešenia projektu možno monitorovať podľa 

časového rozvrhu. Takto možno jasne 

rozlíšiť napredovanie, či každú odchýlku 

v riešení projektu. Problémy sa takto 

zreteľne prejavia a nevyhnutné zmeny 

potrebné pre úspešnosť projektu možno 

potom urobiť včas. 

Obrázky 28 a 29 uvádzajú príklady 

štruktúry pracovných etáp a časového 

rozvrhu podľa výskumného projektu EÚ. 



Č. 

Výkon OM M E S I A C E 

Náplň pracovnej etapy 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 

Prehľad dostupných zdrojov údajov 

1 

a dokumentácie 

4 

2 Analýza podkladov 8,4 

3 Vytvorenie databázy 7,75 

4 Vyhodnotenie dopadov na infraštruktúru 

12,5 

5 Vyhodnotenie politických dopadov 10 

6 Vvplyv na zamestnanosť 10,5 

7 Vplyv na obnovu sídla 10 

8 Vplyv na ekonomický rozvoj 10 

9 Podporná politika a organizačný rámec 6 

10 Celkové sociálno-ekonomické vyhodnotenie 10 

11 Diseminácia a využitie 5,5 

12 Koordinácia projektu 15,5 

VÝSTUPY D1,2 D3 D4 D5 D6 D7 

ROZHODUJÚCE TERMÍNY M1 M2 M3 M4 M5 

WORKSHOPY A B C D 

Externé koordinačné porady CM1 CM2 CM3 CM4 

Obrázok 28: Príklad – Pracovné súbory a časový harmonogram projektu EÚ umožňuje monitorovanie projektu 


PORTAL Písomný materiá www.eu-portal.net

WP 1: 

Rozbor dostupných 

zdrojov dát a 

dokumentácie 

W P2: 

Vytvorenie obvyklého 

analytického rámca 

WP3: 

Vytvorenie vhodnej 

Databázy 

WP4: 

Posúdenie dopadov 

na infraštruktúru 

WP5: 

Posúdenie dopadov 

na politiku 

WP6: 

Vplyv na 

zamestnanosť 

WP7: 

Vplyv na obnovu 

sídla 

WP8: 

Vplyv na ekonomický 

rozvoj 

WP9: 

Podporná politika 

a organizačný rámec 

WP12: Koordinácia projektu 

Obrázok 29: Príklad: Schéma pracovného postupu projektu EÚ 

WP10: 

socioekonomické 

vyhodnotenie 

WP11: 

Diseminácia 

a využitie 



5. Účasť verejnosti 

Účasť verejnosti je nevyhnutná pre formulovanie dopravnej politiky ale aj pre implementačný 

proces. Je to kultivovaný spôsob ako vniesť kompromis medzi rozličné záujmy a dáva 

účastníkom možnosť byť vypočutý a dosiahnuť zlepšenie. Obrázok 30 prináša záber z takého 

stretnutia účastníkov. 

Bezpečné a atraktívne 

oblasti pre chodcov 

Striktné 

dodržiavanie 

limitných hodnôt 

znečistenia 

Obrázok 30: Záber z workshopu účastníkov (SELLE 1996) 

Projekt EÚ TENASSESS zdôrazňuje dôležitosť akceptácie dopravnej politiky vo verejnosti 

a stručne prezentuje niektoré príklady procesu účasti verejnosti v Európe (TENASSESS 1996, 

záverečná správa, str. 61-72 ). 

5.1 Ciele a princípy v procese plánovania 

Proces účasti verejnosti by mal zohľadňovať tieto ciele: 

• účasť všetkých dotknutých strán/účastníkov, 

• plánovanie ako spojitý proces, 

Požadujeme: 

Dostatok priestoru pre aut 

Prioritu VD 

Menej bariér 

vyvolaných dopravou 

• identifikácia potrieb jednotlivých strán/účastníkov, 

Integr. všetkých 

druhov dopravy 

Bezp. 

cesty 

do školy 

• informovanie dotknutých účastníkov o plánovacom procese , 

Presadz. 

cyklistiky 

• vytvorenie dôvery medzi tvorcami rozhodnutí, plánovačmi a účastníkmim 

Bezp. dopravy 



• dosiahnutie konsenzu udržiavaním rovnováhy záujmov počas procesu plánovaniam 

• účasť verejnosti ako demokratický princíp zvyšovania povedomia a akceptácie rozhodnutím 

• mediácia a manažment konfliktovm 

• súľad medzi individuálnymi záujmami a sociálnymi hodnotami (zvyšovanie povedomia 

pomáha udržať rovnováhu oboch). 

Podobne by mali byť aplikované nasledovné princípy: 

• dôkladne navrhnúť proces účasti verejnosti, 

• naštartovať proces účasti verejnosti už v počiatočnej fáze plánovania, 

• vytvoriť dôveru medzi účastníkmi, 

• poskytovať komplexné a úplné informácie, 

• oboznámiť účastníkov s časovým rozvrhom hneď na začiatku procesu plánovania, 

• narábať s účasťou ako s procesom komunikácie – nie je to len jednostranný informačný 

proces, 

• dosiahnuť vôľu spolupracovať, bojovať s postojom NIMBY (nie na mojom dvorčeku), 

• trvať na kultúre komunikovania počas diskusií. 

5.2 Príprava 

Základom je náležitá príprava procesu účasti v súlade s plánovaním harmonogramu. Je nutné 

zodpovedať tieto otázky: 

• Kto a aký druh informácií má dostať, kedy a ako ? 

• Kto by mal o čom komunikovať, s kým a ako? 

• Kto sú relevantní účastníci (pozri „podielnici“)? 

• Je k dispozícii neutrálna osoba ako zodpovedný moderátor? 

• Vyhovuje plánovaný postup procesu účasti verejnosti časovému rozvrhu a organizačnej 

štruktúre projektu? 

• Môže byť profesionálny manažment financovaný počas celého účastníckeho procesu? 



5.3 Účastníci 

Nasledujúci účastníci by mali byť pozvaní a začlenení do procesu plánovania ( viď. kapitola 4 

“Plánovanie a manažment projektu”) 

• politici, 

• plánovači dopravy, dopravní experti, 

• zástupcovia, 

- občanov, 

- lokálnych/regionálnych podnikateľov, 

- médií, 

- záujmových a nátlakových skupín, 

- organizácií vo vzťahu k doprave (dopravná polícia, operátor VD, atď.). 

Obrázok 31: Moderátor účastníckeho procesu 

Zodpovedným moderátorom/mediátorom riadenia účastníckeho procesu musí byť nezávislá 

osoba. Úlohy medzi osobami, ktoré sú zodpovedné za proces účasti verejnosti a osobami ktoré 

sú poverené procesom formulovania politiky musia byť jasne definované a oddelené. 



Cieľové 

skupiny 

Politici 

Podnikatelia 

Reprezentanti 

médií (TV, 

rozhlas, tlač) 

Občania 

5.4 Komunikácia a poskytovanie informácií 

Oba prvky sú pre účastnícky proces nevyhnutné. V komunikačnej a informačnej stratégii sa 

musí rozhodnúť, aké materiály, podujatia a obsah sú vhodné pre vybrané cieľové skupiny. 

Časový rozvrh musí paralelne zaznamenávať každú informáciu o udalostiach vo vhodnom čase, 

teda v čase, kedy sa dajú očakávať najlepšie možné účinky. Nasledujúca tabuľka podáva 

prehľad cieľových skupín a podujatí. 

Časový rozvrh 

plánovacieho 

postupu 

Letáky, 

periodické 

informácie, 

newsletter 

Leták, 

periodické 

informácie, 

newsletter 

Tlačová 

konferen-cia 

Rozsiahle 

správy v 

médiách 

Príprava 

a diskusia 

o cieľoch 

a scenároch 

Uzavreté 

rokovania 

Večerná 

porada 

Občianske 

zhromaždeni 

epracovné 

skupiny 

Obsah/materiály/ podujatia 

Hodnotenie 

a diskusia 

o účinkoch 

a dopadoch 

použitých 

opatrení 

Stretnutie 

s pracovnými 

skupinami 

Leták, 

periodické 

informácie, 

newsletter 

- Reportáže, 

články 

Pracovné 

skupiny, 

zhromaždenia 

občanov 

Politické 

rozhodnutie 

Vyhlásenie 

cez 

periodické 

informácie, 

newsletter 

Periodické 

informácie 

newsletter 

Tlačová 

konferencia 

Uvádzací 

leták 

Detailné 

plánovanie 

opatrení 

Diskusia s 

občanmi 

Diskusia 

s miestnymi 

podnikateľmi 

Pracovné 

skupiny 

Implemen 

tácia 

Periodické 

informácie, 

newsletter 

Periodické 

informácie, 

newsletter 

- Správa v 

médiách 

Zverejne nie 

plánov 

Tabuľka 14: Analýza (matrica) komunikačných a informačných stratégií počas procesu plánovania – 

Kto? Čo? a Ako? (BOKU – ITS) 

Kontrola 

kvality 

Spätná 

väzba 

o problémoch 

a úspechoch 


PORTAL Písomný materiá www.eu-portal.net 

- 

Správa 

Správa, 

leták, 

newsletter 

(úspech/ 

nutné 

zlepšenia)

Ďalšou možnosťou je prideliť rôzne materiály možným cieľovým skupinám ako ukazuje 

tabuľka 15: 

Podielnici Leták Periodický 

newsletter 

Informačné materiály a podujatia 

Tlačová 

konferencia 

AV-médiá 

(TV/radio) 

Zverejnenie 

Workshop 

Občianske 

zhromaždenie 

Politici X X X X X X X 

Občania X X - X X X X 

Podnikatelia X X - X X X X 

Ľudia z 

médií 

Dopravný 

operátori 

- X X X - - X 

- X - X - - X 

Tabuľka 15: Rôzne informačné materiály a podujatia pre rozličných podielnikov (BOKU – ITS) 

V účastníckom procese sa používajú rôzne nástroje. Tabuľka 16 ukazuje ich možné skupinové 

rozdelenie: 

Nástroje na zber 

informácií pre 

plánovanie 

Názorová anketa 

Prehľad stanovísk 

podielnikov 

Prehľad problémov 

a cieľov 

atď. 

Nástroje na 

informovanie ľudí 

Písomné 

informačné 

materiály, letáky 

Hromadné zásielky 

– cielená pošta 

Rozhovory 

Zverejnenie, 

exkurzie 

Pokrytie tlačou 

Prezentácia riešení 

externými 

expertami 

atď. 

Komunikačné 

nástroje (plánovači 

a verejnosť) 

Verejné 

zhromaždenie, 

pracovné skupiny 

Diskusie, vystúpenia 

Workshop, fórum, 

brainstorming 

Exkurzie na miesta 

s podobným 

riešením 

Konferencia 

s externými 

expertami 

atď. 

Konzultačné nástroje 

Poradný zbor 

Ombudsman 

Konzultant špeciálnych 

problémov 

Občiansky poradca 

(Volksanwalt) 

Tabuľka 16 : Rozličné nástroje používané v účastníckom procese (BOKU – ITS) 



atď.

5.5 Proces 

Tabuľka 16 : Rozličné nástroje používané v účastníckom procese (BOKU – ITS) 

Písomné materiály do všetkých dotknutých 

domácností 

Zavedenie „dostupného centra pre všetkých 

občanov 

Prvé občianske zhromaždenie 

Ciele: informácie, diskusie, otázky, 

stanovenie problémov 

Voľba občianskeho poradcu 

Získavanie informácií návštevou 

domácností, 

diskusiou s politikmi, exkurziami, atď. 

Vypracovanie alternatívnych plánov 

Diskusie o alternatívach 

so zástupcami verejných orgánov 

Začiatok realizácie 

prostredníctvom (verejných) orgánov 

Implementácia a kontrola 

občianskym poradcom 

Obrázok 32: Príklad postupu účastníckeho procesu (KIENAST 1988) 



V ďalšej časti prinášame podrobnosti účastníckeho a komunikačného procesu: 

• Pozvánka na prvé občianske zhromaždenie, v ktorej je priložený dotazník pre občanov 

s otázkami o problémoch, želaniach a cieľoch pre riešenie dopravy. 

• Uskutočnenie prvého občianskeho zhromaždenia v prvej fáze plánovania. 

• Pozvánka na druhé občianske zhromaždenie so stručnou informáciou o opatreniach. 

• Príprava a uskutočnenie výstavy zameranej na prezentáciu opatrení. 

• Uskutočnenie druhého zhromaždenia občanov ako výsledok výstavy o opatreniach. 

• Uskutočnenie uzavretého plánovacieho zhromaždenia s pracovnými skupinami 

spolupracujúcimi na projekte (2-4) v závislosti na rozpracovanosti úloh. Takéto pracovné 

skupiny zahŕňajú zástupcov všetkých politických strán, lobistických skupín, turizmu, 

občianskych iniciatív, škôl, polície, štátnej cestnej administratívy, štátnej železničnej 

administratívy, regionálnych plánovačov, atď. 

• Sociálno empirický prieskum všetkých podielnikov(občanov, hostí, politikov, lobistických 

skupín, atď.) týkajúci sa ich postojov a stanovísk k dopravnej politike a zvyšovaniu 

povedomia v doprave. Tieto výsledky sú dôležité pre stanovenie chýbajúcich informácií 

a užitočné pre formovanie verejnej mienky. 

V priebehu účastníckeho procesu vznikajú mnohé 

nedorozumenia. Je bežné, keď preberáte citlivé problémy 

a niekto prehnane reaguje. Využívanie rôznorodých 

dopravných prostriedkov prekračuje racionálny rámec. 

Tak sa môže stať, že emócie prevládnu nad rozumom. 

Konflikty však treba riešiť už na ich začiatku. 

Úspešná stratégia riešenia konfliktov pozostáva zo štyroch 

princípov: 

1. Odčleniť ľudí od problému 

2. Zamerať sa na záujem, nie na pozíciu 

3. Nájsť možnosť obojstranného prínosu 

4. Trvať na objektívnych kritériách 

Obrázok 33: Občianske 

zhromaždenie 



6. Zvyšovanie povedomia a práca s verejnosťou 

Touto témou sa zaoberá tiež „Manažment mobility a povedomie v doprave“, ktoré pripravil 

FGM – AMOR. 

Nasledujúca kapitola poskytuje základné stratégie pre zvyšovanie povedomia a prácu 

s verejnosťou a uvádza príklady vyjadrení a postojov podielnikov, zatiaľ čo kapitola 3 

„Povedomie v doprave“ v písomnom materiály Manažment mobility uvádza podrobné stratégie 

a nástroje. Obe tieto časti sa vzájomne doplňujú. 

6.1 Ciele 

Aj tá najlepšia koncepcia je zbytočná, ak ostane v zásuvke. Je nevyhnutné zvyšovať povedomie 

o problémoch a prinášať dobré riešenia. Výhľadové riešenia v dopravnej politike sú často na 

prvý pohľad nepopulárne, predovšetkým zvlášť vtedy, ak dosiahnu prvé významné kroky 

v smere udržateľnosti, ale na druhej strane, populárne opatrenia sú zväčša nepoužiteľné. 

Pri riešení otázok zvyšovania povedomia a práce s verejnosťou je potrebné sa zamerať na 

nasledovné ciele: 

• Vytvorenie dobrých plánovacích a pracovných podmienok v dopravnej politike ako 

nevyhnutný predpoklad pre environmentálnu dopravu, 

• Medzi občanmi zvyšovať akceptovateľnosť nepopulárnych ale nevyhnutných opatrení 

(napríklad spoplatňovanie ciest), 

• Zmenu správania sa v doprave (presun na environmentálny druh dopravy). 



6.2 Informácie a správy 

Subjektívna situácia ovplyvňuje vnímanie a posudzovanie objektívnej situácie. V rámci procesu 

zvyšovania povedomia treba brať do úvahy štruktúru interpretácie situácie a výmeny informácií, 

ako aj prenosu správ, ako vidno na obrázkoch 34 a 35. 

Objektívna situácia 

(dopravná ponuka, dopravné nároky, 

environmentálna situácia, sociálne 

postoje, atď.) 

Individuálny „filter“ ovplyvnený 

(osobným vnímaním a postojmi, 

stupňom vedomostí a informovanosti) 

Subjektívna situácia 

Ako základ individuálnych rozhodnutí 

a postojov 

Individuálne postoje a správanie 

Možný vplyv od 

Opatrenia 

týkajúce sa infraštruktúry, 

organizácie dopr.,informácií 

a zvyšovania povedomia 

Opatrenia 

informovanosti a zvyšovania 

povedomia 

Obrázok 34: Základná štruktúra informačných filtrov v procese zvyšovania povedomia 

(BOKU – ITS) 



Prenos správ 

Vysielajúca 

osoba 

Obrázok 35: Proces výmeny informácií a prenosu správ v procese zvyšovania povedomia (BOKU – ITS) 

Pri tvorbe fráz úspešných správ a informácií treba vziať do úvahy nasledovné princípy: 

• Princípy: 

Správa 

Obsahuje 4 prvky: 

• objektívny obsah správy 

• subjektívny vklad vysielateľa 

• vzťah medzi vysielateľom a 

prijímateľom 

• výzva vysielateľa prijímateľovi 

Je ovplyvnená spôsobom informovania 

a prácou s verejnosťou 

- konaj vždy na základe potrieb „prijímateľa“ a možností „vysielateľa“ 

- empirické terénne štúdie možných alternatív môžu zlepšiť účinnosť a predísť zlyhaniu. 

• Ciele: Správy by mali byť objektívne, ľahko zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné. 

• Subjektivita: vyhnúť sa arogancii- „prijímateľ“ je dostatočne inteligentný, aby si vedel 

utvoriť správne závery. 

• Vzťahy: spolupráca, v partnerstve s „prijímateľom“. (Sme na jednej lodi, spolu môžeme 

dosiahnuť zásadné riešenia dopravných problémov.) 

• Výzva/apel: mala by byť formulovaná emocionálne, sociálne a koherentne. 

Prijímajúca osoba 



Obsah správ ukazuje príklad: Správa lobistickej skupiny cyklistov: 

• Správa: „ Používaj bicykel častejšie, pretože jeho užívanie je lacnejšie, neškodí životnému 

prostrediu a šetrí miesto na cestách“. 

• Cieľ: „Cyklistika je v meste rozumnejšia než jazda autom“. 

• Subjektívne: „ My sme našli sme kameň mudrcov! Sme guruovia dopravného plánovania!“ 

• Vzťahy: „ Musíte byť informovaní!“ 

• Apel/Výzva: „Vymeň auto za bicykel!“ 

6.3 Cieľové skupiny 

Je dôležité osloviť cieľové skupiny so zmysluplnými správami v správnom čase. Odporúčame 

začať najskôr s informovaním mienkotvorných vodcov a neskôr sa zamerať na verejnosť vo 

všeobecnosti. 

• Prvý krok: Inštitucionalizované osoby 

Politici , tvorcovia verejnej mienky, experti na dopravu, reprezentanti médií, atď. „efekt 

snehovej gule“, 

• Druhý krok: Občania, verejnosť. 



6.4 Proces zvyšovania povedomia 

Obrázok 36 ukazuje schému postupu znázorňujúceho proces práce s verejnosťou a zvyšovania 

povedomia. 

Obrázok 36:Základná štruktúra procesu zvyšovania povedomia verejnosti (schéma) 

(BOKU-ITS) 

Na začiatku procesu by vždy mala byť analýza trhu a súčasných problémov aby sa predišlo 

„skoku do studenej vody“. Tento cieľ musí byť naplánovaný a rozdelený na čiastkové úlohy. 

• Definovanie cieľov a cieľových skupín 

• Postup analýzy trhu pre vybrané cieľové skupiny 

- postoje cieľových skupín obyvateľstva k dopravnej politike 

- úroveň informovanosti cieľových skupín, odhalenia informačných nedostatkov 

(týkajúcich sa napríklad účinkov 30km/h zón) 

- odhad postojov iných skupín voči dopravnej politike, odhalenie nesprávnych odhadov 

• Realizácia analýzy trhu pomocou prieskumu cieľových skupín 

• Analýza výsledkov prieskumu 

Pracovný postup 

Analýza trhu, analýza problémov 

Vypracovanie opatrení 

(orientovaných na cieľové skupiny) 

Kontrola účinnosti opatrení (pilotný test) 

Implementácia kampaní na zvyšovanie 

povedomia a prácu s verejnosťou 

Dosiahli sme cieľ? 



Nie

Obrázok 37 ukazuje postoje cieľových skupín/podielnikov k navrhovaným súborom opatrení 

v manažmente dopravných nárokov (TDM)(REFLEX 1999) 

Pohonné Fuel +50% 

hmoty+50 

Spoplatne- road pricing 

nie ciest 

Park parking pricing 

Ukľudnenie 

traffic calming 

dopravy 

bus Priorita priority 

autobusov 

pedestrianisation Priorita 

chodcov 

Cyklistické 

bicycle lanes 

chodníky 

reduce 

↓cestovn- 

bus fares 

ého v BUS 

Nová 

new PT-supply 

ponuka VD 

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% 

Stupeň akceptovateľnosti 

Žurnalisti 

Experti 

Obchodníci 

Politici 

Občania 

Obrázok 37: Postoje týkajúce sa konkrétnych opatrení v manažmente dopravných nárokov vo všetkých 

cieľových skupinách, porovnanie štyroch testovaných európskych miest v projekte REFLEX (1999) 



Obrázok 38 znázorňuje príklad nedostatočnej informovanosti občanov mesta Graz týkajúcich sa 

vplyvu celomestských zón s 30 km/h na vytváranie kongescií. 

stupeň súhlasu v % 

100 

50 

0 

75 

Verejnosť 

(ich vlastný 

postoj) 

66 

62 

50 

Politici Experti Novinári 

odhad postojov verejnosti 



stupeň súhlasu v % 

100 

50 

0 

29 

43 

45 

42 

Experti Novinári Politici Verejnosť 

(odhad 

ich lastné postoje 

postojov 

politikov) 

Obrázok 38: Nedostatok informovanosti občanov týkajúci sa účinkov 30 km/h zón na kongescie. 

Dosiahnuté údaje sú odpoveďou na otázku: „ Zavedenie 30 km/h na vedľajšej sieti povedie k vytváraniu 

dopravných kongescií.“ Graz 1992 (SAMMER, ROESCHEL 1998) 

Tento príklad ukazuje, že opatrenia musia byť zamerané špecificky, aby boli efektívne v zmysle 

zvyšovania povedomia ako aj v zmysle účinnosti vynaložených nákladov. Aby bolo možné 

vytvoriť účinné opatrenia zamerané na cieľové skupiny, treba zodpovedať nasledujúce otázky: 

• Kto, kedy a akú informáciu potrebuje na vytváranie povedomia ? 

• Aký druh médií je vhodný pre špecifické informačné a komunikačné účely ? 

• Program opatrení v alternatívach. 

Účinnosť pripravovaných opatrení by sa mala preveriť v pilotnom teste (pre-test). Vybrané 

skupiny sú konfrontované s návrhom pripravovaných postupov, opatrení, podujatí, atď. Ich 

reakcie sú cenným prínosom pri finalizácii následných udalostí. Odporúča sa : 

• Ciele: 

- zvyšovanie ostražitosti 

- prevencia zlyhania 

- redukcia nákladov

• Testované účinky alternatív navrhnutých opatrení týkajúce sa informačných materiálov 

(logá, slogany, skladačky, plagáty, atď.) 

- Ako je správa prijímaná? 

- Sú ciele dosiahnuteľné? 

• Metódy: 

- terénne štúdie na malej vzorke (20 – 30 osôb na cieľovú skupinu), 

- ťažiskové skupiny, 

- atď. 

Obrázok 39 ukazuje reklamu na rovnaké opatrenia pomocou dvoch odlišných sloganov. Toto 

viedlo k úplne odlišným stupňom akceptovateľnosti. 

súhlas v % 

100 

50 

0 

Na vedľajšej komunikačnej sieti v meste 

Graz môže byť rýchlosť obmedzená na 

30 km/h. 

37 

Občania 

73 71 

Politici 

Experti 

64 

Novinár 

V obytných zónach by mala byť 

zamedzená tranzitná doprava pomocou 

ukľudnenia dopravy (napr. 30 km/h., 

atď.) 

Obrázok 39: Akceptovateľnosť zavedenia celomestských 30 km/h zón bola testovaná v štúdii s dvoma 

odlišnými reklamnými sloganmi, čo viedlo k odlišnému stupňu akceptovateľnosti 

(Graz 1989, rôzne cieľové skupiny)(SAMMER, ROESCHEL, 1998) 



Súhlas v % 

150 

100 

50 

0 

73 

Občania 

90 

Politici 

95 

Experti 

100 

Novinári

6.5 Opatrenia a nástroje 

V procese zvyšovanie povedomia a práci s verejnosťou možno rozlišovať rozličné médiá 

a nástroje. Príklady vo dvoch skupinách sú uvedené nižšie (tabuľka 17). Je treba si všimnúť, že 

v jednej skupine sú „jednosmerné“ nástroje a v druhej sú nástroje umožňujúce komunikáciu 

v oboch smeroch. 

Informačné možnosti („jednosmerné“) Komunikačné aktivity („obojsmerné“) 

Letáky pre politikov, expertov, zástupcov 

lobistických skupín 

Skladačky pre informovanie občanov 

Letáky a nálepky pre vodičov automobilov, žiakov 

a spoločnosti 

Plagáty a zástavky na ulice, obchody, školy, firmy, 

atď. 

Bežné informácie v tlači 

Reklamy obsahujúce cieľ 

atď. 

Individuálny marketing, telefónne „horúce linky“ 

Rozhovory s občanmi, zhromaždenia 

Mobilizácia tvorcov verejnej mienky 

Informačné podujatia s občanmi, spolkami, 

stranami, lobistickými skupinami, v školách, firmách, 

atď. 

Pouličné exhibície, informácie vystavené na trhoch 

alebo námestiach 

Diskusie v rozhlase/televízii 

Obrázok 17: Informačné možnosti a komunikačné aktivity na zvyšovanie povedomia 

(BOKU – ITS) 

6.6 Stratégie 

Strategické odporúčania na zvyšovanie povedomia a prácu s verejnosťou, ktoré sa využívajú v 

dopravnom plánovaní sú nasledovné: 



atď. 

(1) Stupeň 

• Prvý stupeň: Dosiahnutie všeobecného povedomia o dopravných a environmentálnych 

problémoch. 

• Druhý stupeň: Vytvorenie osobného záujmu. 

• Tretí stupeň: Prezentácia všeobecných cieľov a riešení (v alternatívach)(s príkladmi 

použitia, atď.), získanie sociálnej akceptácie. 

• Štvrtý stupeň: Ponuka konkrétnych opatrení na riešenie. 

• Piaty stupeň: Stabilizácia akceptovateľnosti.

(2) Pravidlá 

• Vyberte hodnotový systém, kde sú zrejmé výhody a všeobecná akceptovateľnosť. 

• Používajte argumenty s najväčším možným súhlasom, (prehľad stanovísk podielnikov, 

znalosť trhu). 

• Prezentujte tieto argumenty so sebadôverou. 

• Povedzte väčšine (napríklad užívateľom VD a nemotorickým užívateľom komunikácií – 

v porovnaní s vodičmi automobilov), že je väčšinou ( prieskum správania v doprave, 

znalosť trhu). 

• Povedzte menšine (napríklad rýchlo jazdiacim vodičom), že sú menšinou ( znalosť trhu). 

• Odhaľte nesprávne náhľady, ktoré môžu mať niektoré skupiny osôb (napríklad politici, 

experti) o ostatných (napr. o občanoch). V prvom rade ich ukážte tvorcom verejnej mienky 

a – ak je to praktické – verejnosti( napr. politici často predpokladajú, že občania odmietnu 

zóny 30 km/h). 

• Zlúčte záujem o problém s porozumením voči snahám o riešenie. 

• Povedzte ľuďom, čo by mohli urobiť a ako. Presvedčte ich, že navrhované riešenia sú ich 

vlastnými nápadmi. 

• Podrobne rozdiskutujte ciele, ale nie opatrenia.- Tie sú logickým výsledkom cieľov. 

Ďalšie obrázky ukazujú príklady procesu zvyšovania povedomia, ktorý sprevádzalo zavedenie 

celomestskej zóny obmedzenia rýchlosti na 30 km/h v meste Graz v Rakúsku. Je zrejmé, že 

- rôzni účastníci odlišne vnímali postoje k opatreniam, 

- väčšina skupín veľmi zle odhadla postoje iných skupín, 

- bolo možné dosiahnuť korekcie nesprávneho hodnotenia stanovísk ostatných skupín, 

- postoje sa v priebehu času vo všeobecnosti menili. 



Je ľahké si prestaviť, že nesprávny odhad postojov iných skupín vedie k úplne nesprávnemu 

vnímaniu situácie a – čo je nesmierne dôležité – vedie k nesprávnym rozhodnutiam založeným 

na tomto informačnom deficite. 

Obrázky 40 a 41 ukazujú nesprávne odhady účastníkov, týkajúce sa postojov iných skupín. 

Súhlas v % 

140 

120 

100 

80 

60 

40 

20 

0 

1985 

1989 

V centre mesta nie je vodičom dovolené jazdiť rýchlejšie 

než 30 km/h na vedľajšej cestnej sieti 

64 

56 

46 

29 

68 

43 



22 

občania politici experti novinári politici experti novinári 

Ako odhadujú postoje 

občanov 

69 

93 

Ich vlastný postoj 

Obrázok 40: Nesprávne odhady, ktoré mali tvorcovia verejnej mienky ( politici, experti, novinári) voči 

postojom občanov, týkajúcich sa zavedenia celomestských zón 30 km/h v Grazi. Politici a experti boli 

informovaní o postojoch verejnosti po prieskume v roku 1985. Toto čiastočne viedlo k odstráneniu 

nesprávnych odhadov v roku 1989 (SAMMER, ROESCHEL 1998) . 

67

Súhlas v % 

100 

50 

0 

36 

Verejnosť(vlastné 

postoje politikov) 

33 

38 

36 

Politici Experti Novinári 

odhad postojov verejnosti 



Súhlas v % 

100 

50 

0 

76 

64 

48 

71 

Experti Novinári Politici Verejnosť 

(ich vlastné postoje) odhad postojov 

politikov 

Obrázok 41: Nesprávne odhady občanov voči postojom politikov, týkajúcich sa otázky prieskumu :“ 

Peniaze na prevádzku VD by sa mohli získať z dane pohonných hmôt rezervovanej na tento účel.“ (Graz 

1992)(SAMMER, ROESCHEL 1998). 

Obrázky 42 a 43 ukazujú, ako sa v procese zvyšovania povedomia môžu korigovať nesprávne 

odhady postojov iných skupín účastníkov, obrázok 44 ukazuje ako sa dá nedostatok informácií 

vo verejnosti odstrániť testom v teréne.

Súhlas v % 

100 

50 

0 

40 

1988 

78 

odhad 

Verejnosť Verejnosť(ich 

postojov 

politikov 

vlastné postoje) 

34 

Politici 

odhad 

postojov 

verejnosti 



Súhlas v % 

100 

50 

0 

84 

Politici (ich 

vlastné 

postoje) 

79 

1992 

72 

Verejnosť' Verejnosť' 

odhad 

postojov 

politikov vo 

verejnosti 

(ich vlastné 

postoje) 

80 

Politici 

odhad 

postojov 

verejnosti 

Obrázok 42: Úspešná korekcia nesprávnych odhadov politikov voči postojom verejnosti týkajúcich sa 

„Priority nemotorických druhov dopravy pred automobilovou dopravou v prípade konfliktu“ 

(Graz 1988 a 1992) (SAMMER, ROESCHEL 1998) 

Súhlas v % 

100 

50 

0 

53 

1988 

89 

Verejnosť Verejnosť (ich 

vlastné postoje) 

odhad 

postojov 

politikov 

52 

Politici 

odhad 

postojov 

verejnosti 

Súhlas v % 

100 

50 

0 

94 

Politici (ich 

vlastné 

postoje) 

90 

1992 

78 

Verejnosť Verejnosť 

odhad 

postojov 

politikov 

(ich vlastné 

postoje) 

89 

Politici 

odhad 

postojov 

politikov 

Obrázok 43: Úspešná korekcia nesprávnych odhadov politikov voči postojom občanov, týkajúcich sa 

„Priority VD pred automobilovou dopravou v prípade konfliktu“ (Graz 1988 a 1992) (SAMMER, 

ROESCHEL 1998)

1998: „30 km/h na vedľajšej komunikačnej sieti viedla ku kongesciám.“ 

Občania 1998 

Občania 1992 

44% 

Súhlas 

75% 

Odmetnutie 



56% 

Súhlas Odmietnutie 

25% 

0% 50% 100% 

1992: „30km/h na vedľajšej komunikačnej sieti bude viesť ku kongesciám.“ 

Obrázok 44: Úspešné odstránenie informačného deficitu medzi občanmi, zameranom na „účinky 30 km/h 

na kongescie“ v prieskumnom teste (Graz 1998 a 1992) (SAMMER, ROESCHEL 1998).

7. Národné rozdiely 

Rozdiely v národnom práve, rozdelení zodpovednosti, politických rozhodnutiach, procese účasti 

verejnosti, atď. existujú samozrejme v mnohých členských štátoch. 

Projekt EÚ TENASSESS poskytuje prehľad dopravnej politiky (TENASSESS 1999, záverečná 

správa) a udáva podrobný pohľad na „europeizáciu“ dopravnej politiky. 

Transferabilita opatrení ( projekt EÚ TRANSLAND 2000, záverečná správa) 

Transferabilita koncepcie alebo politických opatrení (vo vzťahu k prípadovým štúdiam 

TRANSLAND) závisí od špecifického právneho, administratívneho, politického a kultúrneho 

rámca danej krajiny. Politika, ktorá bola v jednej krajine úspešne implementovaná, nemôže byť 

jednoducho prenesená do inej krajiny. 

Opatrenia vysokej transferability: 

Nasledujúce opatrenia sú jednoducho prenosné, pretože nezávisia od právnych alebo 

inštitucionálnych rámcov. Pre úspešnú implementáciu nasledujúcich opatrení sú potrebné 

podporné opatrenia. 

Investičné opatrenia (tvrdé/hard-opatrenia) 

- Rozšírenie cyklistickej siete, 

- Podpora chôdze budovaním atraktívnych chodníkov pre peších, 

- Rozšírenie siete ľahkého metra, električky, rýchlodráhy a autobusových liniek, 

- Zvýšenie počtu staníc VD, 

- Intermodalita – verejná doprava napojená na intermodálne druhy dopravy. 

Podporné opatrenia (mäkké/soft opatrenia): 

- Marketingové/informačné kampane, 

- Účasť verejnosti na plánovacom a implementačnom procese, 

- Komunikácia medzi tvorcami rozhodnutí, investormi a občanmi, 

- Verejno-súkromné partnerstvá za účelom realizácie projektu aktuálnym a menej 

nákladným spôsobom, 

- Manažment mobility, napríklad projekty car-sharing (zdielania áut). 



Opatrenia s dobrou transferabilitou 

Nasledujúce opatrenia sú reštriktívne, zamerané na obmedzenie automobilovej dopravy. Môžu 

byť aplikované v ktorejkoľvek krajine, ale keďže reštriktívne opatrenia nie sú vždy 

akceptované verejnosťou a investormi a vyžadujú vhodné politické prostredie, sú aj ťažšie 

prenosné. 

- Zákaz používania automobilov v centrách miest, 

- Zóny ukľudnenia dopravy a obmedzenie rýchlosti, 

- Malorozmerné zóny bez áut, 

- Zóny bez automobilov, 

- Sídliská bez automobilov, 

- Ponuka Park &Ride zariadení 

Opatrenia ktoré môžu byť ťažko prenosné 

Čím vyšší stupeň riadenia je zodpovedný za implementáciu a plánovanie dopravnej politiky, 

tým menej je transferovatelná takáto politiky do iných krajín. 



8. Závery a odporúčania 

• Formulovanie a implementácia politiky sú „základnými kameňmi“ plánovacieho procesu. 

• Cieľom formulovania politiky je určenie cieľov, stanovenie vhodných opatrení 

a prezentovanie scenárov možného vývoja v budúcnosti. 

• Implementácia je realizáciou formulácie politiky (dopravných plánov, projektov, atď.). 

• Úspech plánovacieho procesu môže byť dosiahnutý pomocou: 

- Vytvorenia profesionálneho manažmentu projektu, 

- Podporou paralelného procesu účasti verejnosti, 

- Organizovaním sprievodných kampaní na zvyšovanie povedomia v doprave. 

Pre ďalšie štúdium odporúčame nasledujúcu literatúru (projekty EÚ): 

MAESTRO: - Smernice 

www.europrojects.ie/maestro/ 

REFLEX: - Záverečná správa 

TENASSESS: - Záverečná správa 

www.iccr-international.org/projects/ 

TRANSLAND: - Záverečná správa 

- Výstup 2b 

www.inro.tno.nl/transland/ 

TRANSPRICE: - Záverečná správa 

gridlock.york.ac.uk/transprice/ 



9. Cvičenia 

Nasledovné odporúčania môžu byť použité pre cvičenia študentov: 

• Účasť: Hranie úloh: Účastnícke zhromaždenie – každý študent hrá pridelenú úlohu 

(dotknutý občan, starosta, zástupca manažmentu projektu, atď.) v diskusii na tému, ktorou 

môže byť prebiehajúci alebo fiktívny projekt alebo diskusia o doprave. 

• Študentský výskum (internet, TV, novinové články) o aktuálnych dopravných projektoch 

a politických postojoch rôznych parlamentných strán k dopravným koncepciám – diskusia 

o získaných poznatkoch. 

• Návrh informačnej / implementačnej kampane študentami. 

• Návrh informačných materiálov (skladačiek, plagátov, atď.) s dôležitými témami a obsahom 

podľa vybratých prebiehajúcich alebo fiktívnych projektoch alebo diskusií o doprave. 

• Tvorba štrukturovaných cieľov a indikátorov pre daný dopravný projekt. 

• Návrh dopravného plánu pre dané územie (samospráva menšieho mesta) a/alebo špecifickú 

tému (cyklistická infraštruktúra, sieť VD, sieť peších komunikácií, atď.) 



10. Literatúra 

Projekty - EÚ 

ASTRA – Konzorcium (2000): ASTRA – Assessment of Transport Strategies. Záverečná 

správa. Financované Európskou komisiou, 4. rámcový program RTD, Karlsruhe 2000. 

www.iww.uni-karlsruhe.de/ASTRA/ 

FATIMA – Konzorcium (1999): FATIMA – Financial Assistance for Transport Integration in 

Metropolitan Areas. Záverečná správa. Financované Európskou komisiou, 4. rámcový program 

RTD, Leeds 1999. 

www.its.leeds.ac.uk/projects/fatima/ 

MAESTRO – Konzorcium (1999): MAESTRO - Monitoring Assessment and Evaluation 

Scheme for Transport policy options in Europe. Smernica. Financované Európskou komisiou, 4. 

rámcový program RTD, Oxford 1999. 

www.europrojects.ie/maestro/ 

POSSUM – Konzorcium (1998): POSSUM – Policy Scenarios for Sustainable Mobility. 

Záverečná správa. Financované Európskou komisiou, 4. rámcový program RTD, London 1998. 

Žiadna projektová-homepage nie je prístupná. CORDIS homepage: http://dbs.cordis.lu/ 

REFLEX – Konzorcium (1999): REFLEX - Reversible and Flexible measures for energy 

saving in transportation management. Záverečná správa. Financované Európskou komisiou, 4. 

rámcový program RTD, SAVE II, Milano 1999. 


SCENARIOS – Konzorcium (1998): SCENARIOS – Scenarios for trans-European Network.. 

Záverečná správa. Financované Európskou komisiou, 4. rámcový program RTD, Arcueil 1998. 


SESAME – Konzorcium (1998): SESAME – Derivation of the relationship between land use, 

behaviour patterns and travel demand for political and investment decisions; construction of an 

European database. Záverečná správa. Financované Európskou komisiou, 4. rámcový program 

RTD, Lyon 1998. 


TENASSESS – Konzorcium (1999): TENASSESS - Policy Assessment of trans European 

networks and common transport policy. Záverečná správa. Financované Európskou komisiou, 4. 

rámcový program RTD, Vienna 1999. 

www.iccr-international.org/projects/ 

TRANSLAND – Konzorcium (1999): TRANSLAND - Integration of Transport and Land Use 

Policies: State of the Art. Deliverable 2b. Záverečná správa. Financované Európskou komisiou, 

4. rámcový program RTD, Dortmund 1999. 

www.inro.tno.nl/transland/ 



TRANSLAND – Konzorcium (2000): TRANSLAND - Integration of Transport and Land Use 

Planning. Záverečná správa. Financované Európskou komisiou, 4. rámcový program RTD, 

Dortmund 2000. 

TRANSPRICE - Konzorcium (2000): TRANSPRICE - Trans-Modal Integrated Urban 

Transport Pricing for Optimum Modal Split. Záverečná správa. Financované Európskou 

komisiou, 4. rámcový program RTD, London 2000. 

gridlock.york.ac.uk/transprice/ 

Ďalšie projekty a literatúra 

Commission of the European Communities (2001): Biela kniha “European transport policy 

for 2010: time to decide”. Commission of the European Communities, COM (2001) 370, 

Brussels 12/09/2001. 

http://europa.eu.int/comm/energy_transport/en/lb_en.html 

E-S-T - OECD Project (1999): E-S-T. Environmentally Sustainable Transport, Phase 3, Case 

Study “Alpine Region”-Austria. Záverečná správa. Na objednávku Federal Ministry for 

Environment, Youth and Family Affairs, Vienna, Division of Transport, Mobility, Regional 

Planning and Noise, Vienna 1999. 

Kienast, G. (1988): Mit den Betroffenen, Signum Verlag Ges.m.b.H., Wien 1988. 

Oesterreichische Forschungsgemeinschaft Strasse und Verkehr (FSV) (1984): 

Verkehrsuntersuchungen - Rahmenrichtlinien für Verkehrsuntersuchungen. Richtlinien und 

Vorschriften für den Strassenbau, RVS 2.1, Wien 1984. 

Sammer G., Bauer M., Fallast K., Saurugger V. (1992): Gesamtverkehrskonzept Wiener 

Neustadt 1992. Teil 2 Problemanalyse, Auswirkungen und Bewertung. Magistrat der Stadt 

Wiener Neustadt, Wiener Neustadt 1992. 

Sammer G., Roeschel G. (1995): Verkehrsentwicklung fuer die Stadt Salzburg. Szenarien. 

Stadt Salzburg, Magistrat Verkehrsplanung, Gmunden-Graz-Wien 1995. 

Sammer G. (1997): The gap between the aims and objectives of transport policy and reality – 

analysis and approach to solutions for the deficiency in implementation of environmentally 

acceptable transport plans of cycling promotions; Protokol Velo City ´97, Barcelona 1997. 

Sammer G. et. al (1998): Wirkungsanalyse B3 Donaufeld. Schlussbericht. Magistrat der Stadt 

Wien, MA 18 Stadtentwicklung und Stadtplanung, Wien 1998. 

Sammer G., Roeschel G. (1998): Verkehrsverhalten Graz 1998. Im Auftrag des Magistrats 

Graz 1998. 

Sammer G. (1999): Die verkehrspolitische Einstellung der Grazer – Meinungen und Fakten, 

Ergebnis einer empirischen Untersuchung, im Auftrag des Magistrats der Stadt Graz, Graz 

1999. 

Sammer G., Roeschel G. (2000): Verkehrsprogramm Mallnitz 2000. 

Schlag B., Schade J. (2000): TransPrice report – Public acceptability of traffic demand 

management in Europe. In: Traffic Engineering & Control, The International Journal of Traffic 

Management and Transportation Planning; Vol. 41, No.8, September 2000. 



Selle K. (1996): Planung und Kommunikation. Gestaltung von Planungsprozessen in Quartier, 

Stadt und Landschaft. Grundlagen, Methoden, Praxiserfahrung. Bauverlag GmbH, Wiesbaden 

und Berlin 1996. 

Thaller O. (1999): Impact analysis of urban road-use pricing on travel behaviour, the 

environment and the economy. Thesis. University for Bodenkultur Vienna, Institute for 

Transport Studies, Vienna 1999. 



11. Slovník 

Účasť občanov: Zapojenie občanov do procesu plánovania dopravy 

Zelená kniha: Návrh smerníc ( Európskej únie ) o dopravnej politike 

Implementácia: Realizácia dopravného plánu alebo projektu pomocou rôznych nástrojov 

Masterplan: ceľkový koncept stratégie pre dlhodobý výhľad rozvoja dopravného systému 

odsúhlasený politickým rozhodnutím (napr. Koncepcia rozvoja dopravy) 

Model: zjednodušený obraz komplexnej situácie, tu tiež: súbor strategických cieľov dopravnej 

politiky pre vybraný scénar pre mesto, obec, región, atď. 

Scenár: súbor opatrení, reprezentujúcich určitý strategický smer 

Technika / Postup vypracovania scenára: Nástoj plánovacieho procesu. Znamená načrtnutie 

výhľadového rozvoja dopravy po zavedení súboru opatrení zameraných na určitý strategický 

zámer alebo cieľ 

Podielnici (stakeholders): Účastníci alebo strany zainteresované na plánovacom procese: 

občania, politici, miestni obchodníci, experti dopravného plánovania, reprezentanti médií, 

reprezentanti záujmových a lobistických skupín, reprezentanti organizácií v oblasti dopravy 

Dopravná politika (Transport policy): Stratégia plánovania dopravy závislá od určitého 

politického zámeru 

Dopravné opatrenia (Transport Policies): Dopravné opatrenia slúžiace na naplnenie 

vytýčeného cieľa 

Biela kniha: Strategická smernica Európskej (dopravnej) politiky 



12. Formulovanie a implementácia dopravnej 

politiky – Konzorciá projektov 

MAESTRO - Monitoring Assessment and Evaluation Scheme for 

Transport policy Options in Europe 

Consortium: 

Transport & Travel Research Ltd UK 

University of Leeds UK 

Barcelona Tecnologia S.A. ES 

AEA technology PLC UK 

Systems Planning and Management Consultants S.A. GR 

Università degli Studi di Roma "La Sapienza" IT 

Industrieanlagen Betriebsgesellschaft mbH. DE 

ARISE - European Economic Interest Grouping BE 

Gestionnaires sans Frontieres Romania RO 

Beratung und Planung im Verkehrswesen GmbH. GR 

European Transport and Telematics Systems LTD. IR 

Salford University Business Services Limited UK 

Center of Interdisciplinary System Research GR 

University of Twente NL 

Technical Research Centre of Finland FI 

Netherlands Economic Institute B.V. NL 



TRANSLAND - Integration of Transport and Land-use planning 

Consortium: 

Transport Research Foundation UK 

ISIS –Istituto di Studi per l'Integrazione dei Sistemi IT 

Universitaet Dortmund - Institut fuer Raumplanung GE 

Centre d'Etudes sur les R_Seaux, les Transports, l'Urbanisme et les Construction 

S Publiques 

SOCIALDATA - Institut fuer Verkehrs- und Infrastrukturforschung GmbH GE 

Centre d'Etudes Techniques de l'Equipment du Sud-Ouest FR 

Netherlands Organisation for Applied Scientific Research NL 

TENASSESS - Policy Assessment of Trans-European Networks & common 

transport policy 

Consortium: 

The Interdisciplinary Centre for comparative Research in the social Sciences AT 

Institut National de Recherche sur les Transports et leur Sécurité FR 

Transporti e Territorio SRL IT 

Technical University of Denmark DE 

Foundation European Rail Research Institute NL 

Planco Consulting GmbH GE 

Gruppo Clas S.R.L. IT 

Systems Planning and Management Consultants S.A. GR 

Halcrow Fox and Associates LTD UK 



FR

TRANSPRICE - Trans modal integrated urban transport Pricing for optimum 

modal split 

Consortium: 

EURO TRANS Consulting Limited UK 

Polytechnic of Milan IT 

University of York UK 

Helsinki University of Technology FI 

Leeds City Council UK 

Technische Universitaet Dresden GE 

Stadt Graz AT 

Technical University of Graz AT 

Comune di Como IT 

Unipass LDT UK 

University of Leeds UK 

Chalmers University of Technology AB SW 

Athens Area Urban Transport Organisation (OASA) GR 

York City Council GR 

Consorcio Regional de Transportes de Madrid ES 

University of Dublin -Trinity College IR 

G. Papavasileiou - C. Bistis and Associates, Anysma GR 

Universidad Politecnica de Madrid ES 

Viatek LTD FI 

REFLEX - Reversible and Flexible measures for Energy saving in 

transportation management 

Consortium: 

Politecnico di Milano IT 

EuroTRANS UK 

Universitaet fuer Bodenkultur Wien AT

12. Formulovanie a implementácia dopravnej politiky

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?