PDF - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
PDF - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
PDF - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
pis, rázcestie, rázpín, ráztoka, rozkaz atď. Vyslovujeme (bescieľni,<br />
besfarebni, besxarakterní, bespeční, besprávie, besprostrední, besšvíkoví,<br />
bestrestní, natxodiť, natkoľe>ní, opčaďiť, opčakúvať, opčas,<br />
opčerstveňie,<br />
opčiahnuť, opčina, opxot, opxodňík, opsadeňje, opsaďiť, opsá-<br />
3ať, opsax, opsevok, opsluha, opšírni, opškvŕknuť, opštrukcia, optkať,<br />
optjcť, potfarbiť, potfuk, potkladať, potkova, potpis, pretpis, ráscesťie,<br />
ráspin, rástoka, roskas] atď. Podobne píšeme: vchod, vklad, vpáliť,<br />
vpád, vpísať, vpiť, vstať, všiť, vtieraí, vtetovať, vtlačiť, vzchádzať,<br />
vzchodiť, vzchopiť sa, vzkriesenie, vzkypieť, vzpažiť, vzpažmo, vzpäť<br />
sa, vzper, vzpera, vzpernica, vzperný, vzpierač, vzpierať sa, vzpínadlo,<br />
vzpínat sa, vzplanúť, vzpor, vzpriam, vzpriamený, vzpriamiť sa, vzpríamovač,<br />
vzpruha, vzpružiť, vzťah, vzťahovať sa, vzťažný, vztiahnuť,<br />
vztýčiť, vztyk, vztlak atď. Vyslovujeme: [fxot, fklat, fpáliť, fpát, fpísať,<br />
fpiť, fstať, fšiť, fťjerať, ftetovať, ftlačiť; fsxá3ať, fsxodiť, fsxopiť<br />
wsa, fskrieseňje, fskipieť, fspažiť, fspažmo, fspeť^sa (fspäť^sa),<br />
fsper, fspera, fsperflica, fsperní, fspierač, fspjerať^sa, fsplnadlo<br />
fspínať^sa, fsplanúť, fspor, fsprjam, fspriamení, fspriamiť_sa, fspriamovač,<br />
fspruha, fspružiť, fsťax, fsťahovať wsa, fsťažní, fsťjahnuť, fstlčiť,<br />
fstik, fstlak] atď.<br />
V týchto slovách sa zreteľne pociťuje slovotvorný švík (morfematická<br />
hranica) medzi predponou a koreňom '(základom) slova. V niektorých<br />
slovách sa však táto hranica zastiera, takže sa už prestáva<br />
pociťovať zloženosť slova. Z hľadiska dnešného jazykového stavu ich<br />
môžeme pokladať skôr za pravopisné výnimky (v súvislosti s nimi sa<br />
hovorí o „pravopisnej konvencii"; Paulíny, 1968, s. 95). Do tejto skupiny<br />
patria slová včera, včela, vták, ale aj slová '(dô)vtip, však, všakže,<br />
všakhej, avšak, všetko, všade f zojvšadiaľ, vtedy. Vyslovujeme ich:<br />
[fčera, f čela, fták, (duo)fťlp, fšak, fšagže, fšaghej, afšak, fšetko, fšaľ<br />
de, (zo)fšaďjal', ftedi]. Ak sa od niektorého z týchto slov utvorí nové<br />
predponové slovo pridaním predpony, ktorá sa končí znelou spoluhláskou,<br />
náležité sa uskutočňuje znelostná asimilácia tejto spoluhlásky na<br />
neznelú, lebo základ slova sa v skutočnosti začína neznelou spoluhláskou.<br />
Vyslovujeme teda: [otfšaďe, otfšaďjaľ, otftedi, pretfčeraiší,<br />
pretfčerajšok, pretfčerom]. Podobne vyslovujeme aj slovo [otfšivavieť],<br />
lebo sa vyslovuje [fšivaví, fši], hoci v základnom (nominatívnom)<br />
tvare je znela (resp. zvučná) hláska v: voš [voš]. Striedajúce sa v/f<br />
je tu v koreni<br />
Ku skupine<br />
slova.<br />
slov, v ktorých sa morfematická hranica zastiera, patria<br />
aj slová ako fnejbezpečenstvo, (nejbezpečný, zabezpečenie, roztomilý,<br />
roztopaš (roztopašník, roztopašný), rozkoš (rozkošník, rozkošnícky),<br />
t. j. [(ňe)bespečenstvo, (ňe)bespeční, zabespečení, rostomilí, rostopaš,<br />
rostopašňík, rostopašní, roskoš, roskošňík roskošňícki]. Iba s ohľadom<br />
na pravopis tu musíme spomenúť aj slová nádcha, nadchnúť. Vo všet-