PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Celá Horovova tvorba potvrdzuje básnikovu bytostnú vrastenosť do
najlepších tradícií modernej slovenskej poézie, reprezentovaných Ivanom
Kraskom a Lacom Novomeským. Horova s nimi spájajú spoločné
motívy, viaceré črty poetiky a príbuzné chápanie básnikovho poslania.
Podobne ako jeho predchodcovia patrí aj Pavol Horov k výrazným
novátorom nášho básnického jazyka.
Slovo, ktorému bezvýhradne slúžil, ho uchová v pamäti budúcich.
Filozofická fakulta UPJŠ
Grešova 3, Prešov
ALBÍN
BAGIN
Horovovo slovo
JÁN SABOL
Ak platí, že poézia má skôr sprostredkovať zážitok, vsugerovať pocit
a náladu, povedať nevypovedané a naznačiť tušené, oslobodzovať člo- -
veka od ťažkej špecifickej váhy života a vecí v mene pravdy a krásy
a v smere pokrokového vývinu spoločnosti než „logicky" a „racionálne"
presviedčať, tak slovo a verš Pavla Horova napĺňa prvú funkciu
básnického vyjadrenia. Do služby človeku a precíteniu ľudského osudu
vložil motivický svet i metaforu, výraz a jeho priestory.
Jeho poézia má magické rozmery a fluidum „vyššieho" štýlu; skôr
utvára pocit, než presviedča, je snová, hoci so skutočnostným záberom.
Patinu týchto vlastností dáva jeho veršu niekoľko vrstiev výrazových
prostriedkov: súhra a protihra konkrétneho a abstraktného jazykového
prvku, prevzatého a domáceho slova, motivických kontrastov,
knižného a hovorového výrazu, napätia a spätia syntagmaticky
viazaných kontextových výrazov [najmä adjektlv a substantív a
„predmetaforických" substantív). Konštrukčnými dominantami Horovovej
poézie sa tak stávajú tematické, jazykové a veršové kontrasty.
Najvyššie vari stojí všeobsiahly protiklad vody a ohňa, odrážajúci
sa v celej škále jazykových prvkov obidvoch sémantických polí (podrobnejšie
sme o tomto kontraste písali pri rozbore jeho Balady o sne;
Javorská — Sabol, 1974); voda je symbolom pokojného plynutia času
(epický prvok), oheň je významovo viacrozmerný (prevláda pri ňom
lyrické a dramatické).
Na ilustráciu uvádzame krátku ukážku: