PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

smena (pracovná), časopis Smena (pórov. Pravidlá, 1971, s. 14). O
tom, že tu skutočne ide o pravopisnú (nie výslovnostnú, ortoepickú)
výnimku, svedčia aj údaje v niektorých príručkách. V Slovenskej gramatike
(Paulíny — Ružička — Štolc, 1968, s. 37) sa doslovne píše:
„Odchylne od výslovností sa píše: ...smena (pracovná), ale vyslovuje
sa zmena tak ako zmena (počasia, zmeniť, zmenáreň, zmenka,
zmenkovú jzákon)". V Slovníku slovenského jazyka sa uvádza dvojaká
výslovnosť: zmena i smena (IV., 1964, s. 125). V Príručke slovenského
pravopisu pre školy (Oravec — Laca, 1973, s. 46) sa tiež žiada iba
výslovnosť zmena: „Rozlišujeme (v písme) iba slová zmena (napr.
zmena programu) a smena (pracovná smena)", hoci zasa v protirečení
s touto formuláciou v slovníkovej časti tejto príručky (zaiste podlá
Slovníka slovenského jazyka) pripúšťa sa výslovnosť zmena i smena
(ibid., s. 474). V Pravidlách slovenského pravopisu sa hovorí iba o pravopise
slov smena, zmena, nehovorí sa nič o ich výslovnosti.
O výslovnosti a pravopise slov smena — zmena je v našej literatúre
viacej poznámok. Napríklad Š. Peciar žiadal revíziu kodifikácie už r.
1965. Napísal: „...bude treba kodifikovať výslovnoť smena podľa
dnešného spôsobu písania, alebo kodifikovať výslovnosť i písanie
zmena". Vychádzal pritom z pozorovania, že „vo výslovnosti tohto slova
je kolísanie" (Slovenská reč, 1965, s. 30).
Kolísanie vo výslovnosti jestvuje aj dnes. Jestvuje už preto (alebo
práve preto), že sa tu prejavuje vplyv pravopisu na výslovnosť. Výslovnostná
tendencia je však celkom priamočiara. Odráža sa napríklad
aj v citovanej formulácii Slovenskej gramatiky: ako sa hovorí
iba [zmeniť, zmenáreň, zmenka, zmejjkovi], tak sa hovorí aj [zmena]
(pracovná). Medzi slovom zmena (podľa dnešného pravopisu smena) a
slovesom meniť i odvodeným podstatným menom zmena (programu)
jestvuje živá a uvedomovaná súvislosť. Z nej, t. j. aj z morfematickej
skladby slova [zmena] (pracovná), a zo zákonitosti znelostnej asimilácie
v spisovnej slovenčine vyplýva výslovnosť [zmena]. Je pravda,
že po pravopisnej zmene (úprave) by vznikla aj v grafike homonymia,
ale „homonymia spravidla nebýva na prekážku zrozumiteľnosti.
Preto ju nemožno pokladať za dostačujúci argument pre porušenie
základného pravopisného princípu". (Peciar, op. cit., s. 30). Túto
tézu možno prijať aj dnes ako základ a východisko na riešenie otázky
výslovnosti a pravopisu slova [zmena]. Usudzujeme, že je zbytočné
brániť sa homonymii dvoch slov, ktoré aj tak (napriek pravopisu)
dobre fungujú v hovorovej reči. Ani tradícia a rozšírenosť denníka
Smena by nemala byť argumentom umožňujúcim naďalej a natrvalo
brániť pravopisnej úprave, ktorou by sa odstránila celkom osihotená
pravopisná výnimka z pravidla o výslovnosti a pravopise predpony
z-, s- (fonologicky z-) v spisovnej slovenčine.
Kulttuj slova, 10, 1976, č. 2 51