SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

najmä príslovia a porekadlá sa na pozadí uvedených téz ukazujú ako frazeologické
jednotky s povahou textu, kým ostatné frazeologické jednotky
sú vlastnými jazykovými jednotkami, jednotkami frazeológie v užšom
zmysle. Nerešpektovanie tohto zistenia vedie vo frazeológii na jednej
strane k ich vylučovaniu z frazeológie, na druhej strane k ich úplnému
stotožňovaniu s ostatnou frazeológiou, teda k zastieraniu ich špecifickosti.
Nerešpektovanie toho istého poznatku v paremiológii vedie zasa k tomu,
že za predmet paremiológie sa pokladajú aj jednotky netextovej, užšej
jazykovej platnosti, ako napr. ustálené prirovnania, slovesné frazémy, súslovia
atď. Presahy v obidvoch smeroch sú neodôvodnené. Paremiológia
aj frazeológia sú osobitné disciplíny, ktorých predmet sa ani zďaleka vo
všetkom neprekrýva. Je evidentné, že paremiológia neskúma celý inventár
jednotiek frazeológie, ale iba tie, ktoré spĺňajú jej vlastné kritériá, a rovnako
zasa aj frazeológia skúma iba isté druhy parémií, napr. príslovia,
porekadlá, príp. ešte okrídlené výrazy, ale už nie hádanky, anekdoty atď.
Predchádzajúce zistenia teda vedú k poznatku, že na rozdiel od jadra
frazeológie, od tzv. frazeológie v užšom zmysle, príslovia a porekadlá
(a podobne aj ďalšie parémie. ktoré tu však nesledujeme) sa vyznačujú
tým, že majú povahu textu. Ani tým sa však ich charakteristika ani ich
odlišovanie od vlastnej frazeológie ešte nevyčerpáva. Aj vo frazeológii
existujú početné jednotky, ktoré majú ustálenú vetnú stavbu (tzv. frázy)
a sú teda aspoň potenciálnymi textami, a predsa ich nemožno pokladať za
príslovia ani porekadlá, ani za iné parémie. Máme tu na mysli takéto jednotky
:
Daj sa mi svete! — Ja tvojho (jeho, vášho) anciáša! — Otca ti (mu, vám) naháňam
! — Co sa na hlavu postavíš (postavíte, postavia...) !í — Toho budú na
dva razy pochovávať. — Svinská nemoc sa ho chytá. — Idú mu lienky popred oči.
— Inde hladí, inde mieri. — Žalúdok mu k chrbtovej kosti prirástol (všetky príklady
sú zo SSJ, iba niektoré paradigmatické možnosti obmieňania tvaru sme tu
doplnili, podľa živého úzu, ktorý možno doložiť početnými príkladmi zo súčasnej
publicistiky aj z iných štýlov).
Ak nevychádzame zo staršieho a prekonaného náhľadu, že každý ustálený
obrazný výraz je porekadlom, zisťujeme, že tieto jednotky sú ešte obyčajnými
frazémami a že na zaradenie medzi parémie im ešte isté prvky
chýbajú. Tým však pripúšťame, že sám textový charakter istej ustálenej
jednotky nie je ešte automaticky signálom na začleňovanie daného ustáleného
výrazu do paremiológie.
Pri prísloviach a porekadlách (a podobne aj pri ďalších parémiách) totiž
pristupuje fakt, že sú to isté žánre. Ak vyjdeme z formulácie J. Mistríka
(1975, s. 15), že .„žáner je typ uceleného textu, má charakter uzavretej