SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

DISKUSIE
Ján Lenhardt
ADAPTÁCIA ANGLICKÝCH VOKALICKÝCH ZVUKOV [s] A [3:]
V SLOVENČINE
V slovenských prekladoch z angličtiny, v daktorých našich časopisoch,
ale aj v iných publikáciách (napr. v slovníkoch) sme si všimli nejednotnosť
pri transkripcii výslovnosti anglických samohláskových foném krátkeho
[d] a dlhého ^3.7 v celom rade všeobecných slov, no najmä anglických
osobných a miestnych mien. Kolísanie vo výslovnosti týchto hlások sa
vyskytuje aj u našich hercov, rozhlasových a televíznych hlásateľov a športových
redaktorov. Napokon určitú nejednotnosť v prístupe k uvedeným
samohláskam sme našli aj v našich troch významných lexikografických
publikáciách, a to v Slovníku slovenského jazyka (SSJ), v Príručnom slovníku
slovenskej výslovnosti (PSSV) a v Slovníku cudzích slov (SCS). Už
samotný fakt, že v spomenutých príručkách sa vyskytujú odchýlky, svedčí
o tom, že slovenský používateľ má ťažkosti s fonetickou realizáciou týchto
charakteristických anglických vokalických zvukov. Táto skúsenosť nás
viedla k tomu, že sme sa podujali preskúmať minulú, no najmä súčasnú
situáciu s úmyslom pokúsiť sa o východisko. Ešte skôr, než pristúpime
k analýze konkrétneho materiálu, stručne opíšeme z čisto fonetického
hľadiska anglické vokalické zvuky [d] a [Z:].
Samohláskové zvuky krátke [d] a dlhé [3:] sú polozatvorené až polootvorené
stredné samohlásky. Ich akustická hodnota je dosť nestála a je
silne ovplyvnená najmä polohou samohlásky v slove. Možno však všeobecne
povedať, že varianty dlhého vokálu /3:/ sú v priemere zatvorenejšie
ako varianty krátkeho vokálu [d], ktorý v daktorých typoch spisovnej
angličtiny v postavení na konci slova pred pauzou klesá až do oblasti
anglickej polootvorenej stredoprednej samohlásky [A] (= zhruba slov. [a]),
napr. v slove vodka ['vodkd] -» ['vodkAJ (pozri Gimson, s. 124). Pre obidve
anglické samohlásky je charakteristické — a to tu zvlášť zdôrazňujeme —,,
že pery sú pri artikulácii neutrálne. Pripomenieme ešte, že z funkčného
hľadiska je pre oba vokály dôležitá okolnosť, že krátke [d] sa vyskytuje
len v neprízvučných slabikách (bez ohľadu na to, či je to na začiatku,
v strede alebo na konci slova), napr. again [o'geía] (opäť), literatúre
[litdrdtjd] (literatúra), kým dlhý vokál [3:] sa síce spravidla vyskytuje
v prízvučnej slabike v každom postavení (napr. earí [5:1], surfing ['s3:fir}],
spur [sp3:]), no občas sa s ním stretávame aj v relatívne neprízvučnej sla-