SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

parémií. Pristavíme sa tu aspoň pri niektorých známejších prístupoch
k danej diferenciácii.
Rozlišovanie medzi príslovím a porekadlom vychádza v jednotlivých
paremiologických, literárnovedných a jazykovedných koncepciách z rozličných
hľadísk. V podstate sa tu vyskytujú trojaké prístupy, resp. ich
modifikácie či kombinácie. Ide menovite o obsahové, formálne jazykové
a osobitné kontextové charakteristiky príslovia a porekadla. Pritom je príznačné,
že aj podľa každého spomedzi uvedených kritérií možno pri konkrétnej
analýze postupovať rozlične, a to aj pri určovaní podstaty prísloví
a porekadiel, aj pri vymedzovaní hranice medzi nimi.
Pokiaľ ide o obsahovú alebo významovú charakteristiku príslovia a porekadla,
platí tu predchádzajúce konštatovanie bez zvyšku. Už pri nej
samej nachádzame aspoň trojaký prístup k sledovanej diferenciácii. V prvom
rade treba uviesť prístup, podľa ktorého príslovie vyjadruje ucelenú
myšlienku, osobitný logický súd, kým porekadlo vyslovuje iba časť ucelenej
myšlienky alebo neuzavretú myšlienku. V tomto zmysle sa porekadlo
už dávnejšie (u nás napr. od Flajšhansa, v ruštine od Daľa) chápe ako výsledok
redukcie príslovia, alebo naopak ako zárodok vznikajúceho príslovia.
Takýto postup v riešení vzťahov medzi príslovím a porekadlom do istej
miery naozaj platí, predovšetkým vo vzťahu k prísloviu, no zároveň treba
dcdať, že ucelenú myšlienku môže vyslovovať aj porekadlo.
Iný, špecifickejší prístup k rozlišovaniu príslovia a porekadla na základe
významových ukazovateľov vychádza z konštatovania, že príslovie sa vyznačuje
didaktizujúcim, poúčajúcim zámerom, kým porekadlom sa nazýva
ustálené obrazné spojenie bez tohto zacielenia. Takto sa charakterizovali
príslovia a porekadlá v rozličných cudzích jazykoch (pórov. napr. Makkai,
1972 — s charakteristikou anglických prísloví; Rubinčik, 1976 — s charakteristikou
perzských prísloví a porekadiel) a takto sa bežne charakterizovali
aj v slovenčine (pórov. napr. Tvrdý, 1931, ale aj Melicherčík, 1959), hoci
tu boli pokusy chápať obidva pojmy aj opačne, resp. odlišne (pórov. Jánošík,
1938/39).
Najmä vo vlastnej paremiologickej teórii sa pri tomto rozlišovaní dosť
často vychádza ešte z jednej významovej črty, ktorou možno odlišovať príslovie
od porekadla. Je to zovšeobecňujúca platnosť príslovia oproti istej
významovej konkretizácii porekadla. Treba však hneď dodať, že samo toto
rozlišovanie nie je dosť výrazné, a preto sa izolovane vyskytuje v niektorých
teóriách len ojedinelé. Častejšie sa však na túto stránku obidvoch
parémií prihliada pri komplexnejších prístupoch k danému rozdeľovaniu,
keď sa nachádza istá korešpondencia uvedených významových vlastností
príslovia a porekadla s určitými formálnymi znakmi obidvoch týchto jednotiek.