16.03.2014 Views

SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SLOVENSKA REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

menej hodnotného peniaza, ktoré sa pôvodne vzťahovalo predovšetkým na<br />

malú striebornú uhorskú mincu, uhorský denár a čierne peniaze zo 16.<br />

stor. V etymologickom slovníku J. Holuba a F. Kopečného (1952, s. 62) je<br />

uvedené slovo babka s troma významami: 1. vydatá žena, 2. chrúst, 3.<br />

drobná uhorská minca, u nás v stredoveku neberná. Podľa autorov tu treba<br />

hľadať aj pôvod spojenia „prodat (koupit) za babku, penéz jako babek".<br />

Autori vysvetľujú pôvod frazeologických vyjadrení, nie však pôvod používania<br />

slova babka na označenie peňazí. V. Machek (1968) pomenovanie<br />

babka nezaznamenáva. Bežný používateľ jazyka dnes ani nevie, že slovo<br />

babka sa predtým používalo aj na označenie peňazí.<br />

Dukát. — SSJ I (s. 341—342) uvádza tieto fraz. spojenia: ani čo mu<br />

cestu dukátmi vyloží, ani čo by mu dukátmi platil. V MFS (s. 54) je spojenie<br />

jeden za dukát, druhý za turák. Tieto spojenia sa zo štylistického hľadiska<br />

hodnotia ako hovorové. Vo frazeologickej jednotke jeden za dukát,<br />

druhý za tuŕak sa popri pomenovaní peniaza dukát zároveň spomína aj<br />

pomenovanie turák, čím sa celková účinnosť tohto vyjadrenia ešte zvyšuje.<br />

MFS v tejto súvislosti vhodne pripomína spojenia s numerickými komponentmi<br />

jeden za devätnásť, druhý bez jedného za dvadsať a jeden za osemnásť,<br />

druhý bez dvoch za dvadsať, ktoré sú tiež myslené ironicky. P. Ďurčo<br />

(1981, s. 327) pri frazeologickej jednotke jeden za dukát, druhý za turák<br />

ako synonymnú F J s numerickým komponentom spomína iba spojenie<br />

jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať.<br />

Fuk. — V SSJ I (s. 419) sa zaznamenáva spojenie mať, nemať fuky,<br />

ktoré nie je označené ako frazeologická jednotka. V tomto spojení sa používa<br />

kladná alebo záporná podoba slovesa, s čím sa vo FJ často stretávame<br />

(Mlacek, 1974, s. 6). No vo FJ nemám ani fuka sa používa iba záporná<br />

podoba slovesa a tvar gen. sg. substantíva, nikdy nie tvar gen. pl., čo je<br />

bežné aj v rovnakých vyjadreniach s inými pomenovaniami peňazí. V SSJ<br />

sa v súvislosti so spojením mat, nemať fuky vhodne spomína aj variant<br />

s pomenovaním halier, t. j. nemám ani haliera, hoci by bolo možné uviesť<br />

aj spojenia nemať ani grajciara, nemať ani babky.<br />

Grajciar. — V SSJ (s. 440) sú spojenia zbierať grajciar ku grajciaru,<br />

nemá ani grajciara, triasť sa za grajciarom, nestojí ani za grajciar, do<br />

(posledného) grajciara (napr. zaplatiť), nemá rozumu ani za grajciar. Z Kalinčiaka<br />

sa uvádza veta Nemá smelosti ani za grajciar. Pri spojení do<br />

posledného grajciara sa v slovníku uvádza synonymné spojenie do posledného<br />

haliera. Pri spojení nemá rozumu ani za grajciar je pozoruhodné to,<br />

že sa uplatňuje iba záporná podoba, hoci v spojení so slovom groš sa spája<br />

kladná a záporná podoba slovesa: mať rozumu za groš, nemať za groš rozumu<br />

(MFS, s. 65). Je zaujímavé, že popri slove grajciar vo FJ zbierať<br />

grajciar ku grajciaru sa nepoužívajú iné pomenovania peňazí, napr. zbierať

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!