SLOVENSKA REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
SLOVENSKA REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
SLOVENSKA REÄ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
menej hodnotného peniaza, ktoré sa pôvodne vzťahovalo predovšetkým na<br />
malú striebornú uhorskú mincu, uhorský denár a čierne peniaze zo 16.<br />
stor. V etymologickom slovníku J. Holuba a F. Kopečného (1952, s. 62) je<br />
uvedené slovo babka s troma významami: 1. vydatá žena, 2. chrúst, 3.<br />
drobná uhorská minca, u nás v stredoveku neberná. Podľa autorov tu treba<br />
hľadať aj pôvod spojenia „prodat (koupit) za babku, penéz jako babek".<br />
Autori vysvetľujú pôvod frazeologických vyjadrení, nie však pôvod používania<br />
slova babka na označenie peňazí. V. Machek (1968) pomenovanie<br />
babka nezaznamenáva. Bežný používateľ jazyka dnes ani nevie, že slovo<br />
babka sa predtým používalo aj na označenie peňazí.<br />
Dukát. — SSJ I (s. 341—342) uvádza tieto fraz. spojenia: ani čo mu<br />
cestu dukátmi vyloží, ani čo by mu dukátmi platil. V MFS (s. 54) je spojenie<br />
jeden za dukát, druhý za turák. Tieto spojenia sa zo štylistického hľadiska<br />
hodnotia ako hovorové. Vo frazeologickej jednotke jeden za dukát,<br />
druhý za tuŕak sa popri pomenovaní peniaza dukát zároveň spomína aj<br />
pomenovanie turák, čím sa celková účinnosť tohto vyjadrenia ešte zvyšuje.<br />
MFS v tejto súvislosti vhodne pripomína spojenia s numerickými komponentmi<br />
jeden za devätnásť, druhý bez jedného za dvadsať a jeden za osemnásť,<br />
druhý bez dvoch za dvadsať, ktoré sú tiež myslené ironicky. P. Ďurčo<br />
(1981, s. 327) pri frazeologickej jednotke jeden za dukát, druhý za turák<br />
ako synonymnú F J s numerickým komponentom spomína iba spojenie<br />
jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať.<br />
Fuk. — V SSJ I (s. 419) sa zaznamenáva spojenie mať, nemať fuky,<br />
ktoré nie je označené ako frazeologická jednotka. V tomto spojení sa používa<br />
kladná alebo záporná podoba slovesa, s čím sa vo FJ často stretávame<br />
(Mlacek, 1974, s. 6). No vo FJ nemám ani fuka sa používa iba záporná<br />
podoba slovesa a tvar gen. sg. substantíva, nikdy nie tvar gen. pl., čo je<br />
bežné aj v rovnakých vyjadreniach s inými pomenovaniami peňazí. V SSJ<br />
sa v súvislosti so spojením mat, nemať fuky vhodne spomína aj variant<br />
s pomenovaním halier, t. j. nemám ani haliera, hoci by bolo možné uviesť<br />
aj spojenia nemať ani grajciara, nemať ani babky.<br />
Grajciar. — V SSJ (s. 440) sú spojenia zbierať grajciar ku grajciaru,<br />
nemá ani grajciara, triasť sa za grajciarom, nestojí ani za grajciar, do<br />
(posledného) grajciara (napr. zaplatiť), nemá rozumu ani za grajciar. Z Kalinčiaka<br />
sa uvádza veta Nemá smelosti ani za grajciar. Pri spojení do<br />
posledného grajciara sa v slovníku uvádza synonymné spojenie do posledného<br />
haliera. Pri spojení nemá rozumu ani za grajciar je pozoruhodné to,<br />
že sa uplatňuje iba záporná podoba, hoci v spojení so slovom groš sa spája<br />
kladná a záporná podoba slovesa: mať rozumu za groš, nemať za groš rozumu<br />
(MFS, s. 65). Je zaujímavé, že popri slove grajciar vo FJ zbierať<br />
grajciar ku grajciaru sa nepoužívajú iné pomenovania peňazí, napr. zbierať