CHOVATEľSKý ROK 2011 - Klub chovatelov farbiarov

šťastnú ruku pri losovaní. Vylosoval diviaka, ranný postrel a musel aj
s rozhodcami čakať až do 13°° hod. Miestny vedúci poľovačky, ktorý nás
zaviedol na nástrel neposkytol vodičovi ani rozhodcovi žiadne informácie
– či bol kus v skupine, akým kalibrom bolo ranené a pod. Bolo to
strieľané v behu. Druhým rozhodcom bol na práci poľský priateľ Jerzy
Karaszewski, ktorý dobre poznal terén. BORA po nasadení na nástrele
ukázala farbu, ktorá potvrdzovala poranenie svalového charakteru a vyrazila
po stope. Prvých 100 m prešla výborne. Farby bolo na stope zo
začiatku veľa, postupne sa tratila. Na druhej stovke potom sa intenzita
farby na stope znížila tak, že sme nachádzali kvapky približne každých
30 – 40 m. Suka potom asi 4 – 5-krát evidentne zišla zo stopy, menila
smer postupu, pravdepodobne po križujúcich sa stopách, ktorých bolo
neúrekom, ale vždy sa sama opravila a našla farbu, ktorá nám zakaždým
potvrdila správnosť postupu. Po asi 250 m sa farba stratila úplne a Ľudo
ukázal ako dôveruje suke. Nechal ju voľne pracovať, avšak postup bol
veľmi pomalý. Suka sa často vracala preverovala si správnosť no stále
nás viedla v jednom smere a asi po 450 m našla farbu, čo potvrdilo
jej kvality a trpezlivosť vodiča. Ďalších 800 m bez nájdenej farby nás
viedla veľmi pomaly, mnoho krát menila smer, vracala sa späť, ale stále
na voľnom dlhom, plnom remeni, vodičom iba ústne povzbudzovaná.
Nebola žiadna možná kontrola správnosti a priznám sa už som začal
pochybovať o jej správnosti postupu. Nakoniec asi po 1 400 m od
nástrelu nás zatiahla cez oplotenie do riadne diviakmi rozrytého asi
5 ha porastu topinambur. Ľudo jej skrátil farbiarsky remeň na polovicu
a asi po 15 minútovom blúdení v hustom poraste sa dlhšie pristavila
pri hrubej stonke jedného ľudovo nazývaného jeruzalemského artičoka
a potvrdila, že som sa mýlil, keď som pochyboval o jej kvalitách. Na
stonke topinambury bol asi vo výške 30 – 40 cm oter farby. Podľa stôp
v mäkkej hline bolo evidentné že diviak došiel k čriede, ktorá ho odviedla
cez diery v pletive na opačnej strane topinamburového porastu. BORA
nás odviedla za pletivo do vysokého lesa a tam sa začala krútiť, menila
rôzne smer, ukazovala nám iné stopy a po určitej chvíli keď už mala
toho dosť, po konzultácii, rozhodcovia uznali kus za nedohľadateľný
s ľahkým svalovým poranením a ukončili dohľadávku.
Na druhý deň nás smola neopustila a Ľudo si vylosoval lonštiaka.
Pridelení bol na posudzovanie aj Ing. Braňo Baka. Od nástrelu BORA
prvých 500 m perfektne držala pofarbenú stopu, až po okraj lesa. Je
treba poznamenať, že farba bola svalová a mne sa videla ešte svetlejšia
ako deň pred tým. Tu asi 30 krokov od konca lesa pred ňou vyskočila
srnčia a Ľudo musel suku asi na 15 – 20 min odložiť a ukľudniť. Na
162