CHOVATEľSKý ROK 2011 - Klub chovatelov farbiarov

mystického rozprávkového jeleňa, ako obrovský poľovnícky prečin tak,
že som si na pokánie uložil trest. V tejto ruji už viacej nebudem poľovať.
Na základe tejto príhody opisuje v knihe v stati o psoch tieto spomienky.
Spomínam si dobre na prvého psa LUCHSI, hnedý jazvečík lesníka
Prosseka v roku 1898, ktorý nášmu priateľovi, slobodnému pánovi von
Phull, na pofarbenej stope našiel a hlásil zhasnutý kus. Bolo to v roku
zavraždenia cisárovnej Alžbety. Po Prossekovej smrti v roku 1900
(v poznámke F. K. náš starý otec) nebol u nás dlho žiadny pes, ktorý
by mohol poranenú zver na stope sledovať. Táto skutočnosť bola pre
nás dorastajúce deti veľmi bolestivá. Jeden náš mladý príbuzný počas
jednej jelenej ruje postrieľal nie menej ako 9 jeleňov, ktoré sa nenašli
(poznámka F. K.- strašné). Aké krásne časy nastali, keď sme mohli pofarbenú
stopu sledovať so psom na remeni a snáď aj dáku dostrelnú
ranu dať. Tak som uprednostňoval úspešné pochôdzky. Mali sme jednu
hnedú sučku jazvečíka, ktorá rástla však na strane kastelána a hoci sme
ju mali radi, dala sa používať iba na chytanie myší a naháňanie mačiek.
Podobná situácia bola aj v lesoch môjho starého otca. Pamätám si na
zle pripraveného hanoveráka, ktorý v lete 1905 odoprel sledovať stopu
mnou poraneného srnca. (poznámka F. K. – hanoverák na srnca ?) Až
tesne pred prvou svetovou vojnou som počul o jednom vynikajúcom
psovi menom FOXL, lesnika Dovičina zo starej chaty na Kulháni,
ktorý diviaka z húštiny vytlačil na strelca tak, že ten bol úspešný.
V neskorú jeseň v roku 1918 som bol na posliedke s mojou mamou
a postrieľal som jelenicu. Ostrý Foxl ju duril a zastavil. Od toho času
bol v každom kúte panstva pes, ktorý bol k dispozícii na dohľadávku.
V tom čase mi poslal môj priateľ, barón Herbert Doblhoff, starého ale
dobre pripraveného hanoveráka. V roku 1921 sme mali na Kulháni
bielo-čierneho bastarda BANDIHO, ktorého na vysokých nohách si
pozorným okom vybral medzi dedinskými bundášmi hájnik Dovičin
a dobre ho pripravil. V roku 1921 a 1923 BANDI duril a zastavil mnou
na mäkko postrielané jelene. Aj na lesnom úrade na Duchonke, kde
bol výborný vodič starý hájnik Kravárik, vyrastal čierny pes, vzrastom
jazvečík, MAXI. Maxi počas života našiel, alebo duril veľa postrieľanej
zveri. Mal jednu zvláštnosť, že hlásil iba staré, alebo silné zhasnuté
jelene. Ihličiaky a jelenice iba oznamoval a doviedol svojho pána
k zhasnutému kusu. Kravárik podľa správania sa MAXIHO, ktorý nikdy
nepracoval na remeni, už na nástrele vedel, či poraneného kusa dostane
alebo je to iba štrajch. V tom čase už používali lesníci u oboch
mojich švagrov v Tökés-Ujfalu (Klátová Nová Ves) a Horňanoch – lesník
Friedrich Günther a lesník Fritz (Fridrich) Konrad výborných psov
183