CHOVATEľSKý ROK 2011 - Klub chovatelov farbiarov

tejto práci bola aj korona – asi štyria domáci poľovníci a tiež domáci
rozhodca Jerzy Karaszewski, ktorý poznal terén, ale rovnako ako my
tiež nevedel o včerajšom postrele iného diviaka blízko našej stopy.
Po ukľudnení suky pokračovala dohľadávka lonštiaka, ale už nie tak
intenzívne. BORA začala meniť smer, vracala sa, overovala, krútila sa,
až nás vytiahla von z lesa na pobránenú oráčinu, z ktorej vykukovala
veľmi riedka asi 3 – 4 cm vysoká ozimina. Jeden z domácich poľovníkov
šepol rozhodcom, že honci videli na druhej strane poľa asi 600 m od
nás vchádzať diviaka do lesa. Suka nás viedla po mäkkej hline, ktorá
bola stopami diviačej, jelenej a inej zveri tak husto poprechodená,
že nebolo možné kontrolovať správnosť stopovania.
Na druhej strane poľa, pred okrajom lesa, bolo už vidieť na správaní
sa BORY, že nemá stopu, preto sa rozhodol Ľudo vykonať predsled v asi
100 m oblúku okrajom lesa. Žiaľ, suka sa nechytila a preto skúsený
vodič ohlásil rozhodcom, že sa vráti späť asi 650 m na poslednú farbu.
Prechod späť bol pomalý, každý z nás niesol kilogramy lepkavej hliny
Náš zástupca Ing. Ľudovít Pitoňák s BF BORA Liptal
163