CHOVATEľSKý ROK 2011 - Klub chovatelov farbiarov

na remeni. Žiadny pofarbený kus už nebol stratený. Tieto udalosti už
opisuje Fridrich Konrad vo svojej knihe 50 rokov v Tribečskej horárni.
Tiež hájnik v Neviggyén (Nevidzany) bol držiteľom dedinského bundáša,
ktorý môjmu bratovi Leovi veľa diviakov z húštin v strminách Magury
vytlačil tak, že ich mohol na krátku vzdialenosť uloviť.
Syn Kravárika bol podobne hájnik a úspešný vodič psov na Duchonke.
Keď americký hosť grófa Henricha Apponyiho postrieľal muflóna, poslal
gróf svoje auto pre ostrého FOXIHO a mladého Kravárika. FOXI držal
stopu poraneného muflóna i napriek tomu, že sa trikrát spojil s rúdlom
muflonej zveri. Po veľmi dlhom durení poranený kus zastavil a dostrelil
ho. Apponyi aj hosť z Ameriky s obdivom pochválili výkon FOXIHO.
Krátko na jeseň pred mojim presídlením zo zámku z Továrnik do
Chalmovej, mi daroval náš poľovný hosť, vynikajúca poľovníčka Margaretha
von Janotta mladého horského farbiara (BGS) zo Štayerského
chovu menom HARRAS. Dal som ho mladému Kravárikovi na výchovu
a výcvik. Po dvoch rokoch mi na príležitostnom pohone na vysokú zver
v Chalmovej, kde HARAS hneď duril a zastavil postrieľanú muflónku,
hoci nikdy predtým mufloniu zver nemal v nose. Počas málo rokov,
ktoré som HARASA mal, mi dohľadal 11 poranených kusov zveri.
Nebol hlásič zhasnutej zveri, ale spoľahlivo doviedol k zhasnutému
kusu. Pri natláčkach bol vždy na mojom stanovisku a pri pochôdzke
ho vždy viedla na remeni moja manželka, keď ma doprevádzala. Keď
raz počas ruje, dcéra prednostu stanice Havlíčka postrieľala v susednom
revíri obecných lesov v Kamenci p. Vtáčnikom jeleňa na beh, zaduril
a zastavil ho až v mojom revíri, kde ho dostrelil hájnik Pažický. Otec
aj dcéra boli spokojní, keď im na môj príkaz dostreleného jeleňa doručili.
HARAS mal svoje posledné durenie a stavanie začiatkom roka
1943 v Tökés-Ujfalu (Klátova Nová Ves), kde som ráno pri mojom
švagrovi Thuronyi ulovil môjho posledného muflóna. Duril dobrého
postreleného jeleňa so štraichom na zadný beh. Jeleňa dostrelil lesník
Günther. Po tomto mimoriadne dlhom durení, prvý krát som ho videl
s vyplazeným jazykom dychčať. Haras bol urastený s hlbokým hrudníkom,
ako BGS vážil 26 kg. Potom prišiel deň, kedy sme sa museli
rozlúčiť so všetkým a od každého. Harasa si zobrala pani správcova
z Chalmovej do Továrnik. Harasovi, po mesiacoch odlúčenia od
našej rodiny, puklo srdce.
Začiatkom 30-tych rokov začal vyrastať nad horárňou Duchonka zámoček,
ktorý staval môj svokor Dr. Stefan Haupt-Buchenrode. Budoval
si tu svoj nový domov po tom, ako svoje dedičné majetky na Morave
predal Tomášovi Baťovi. Stavba mala slúžiť majiteľom a ich pokoleniam
184