Untitled
Untitled
Untitled
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
OMA<br />
OMA alebo Offices for metropolitan architecture je jedna z najprogresívnejších<br />
a najznámejších architektonických kancelárií na poli súčasnej architektonickej tvorby. Pretože<br />
kancelária samotná v súčasnosti číta viac ako 300 členov a 4 pobočky na 3 kontinentoch, zameriam sa<br />
v tejto práci na osobu Rema Koolhaasa ako architekta, ktorý jej dal smerovanie, spôsob pohľadu na<br />
svet a v súčasnej dobe je jej vedúcou postavou. Vopred sa ospravedlňujem za možné zavádzanie alebo<br />
dezinterpretácie, ktoré môžu prameniť z obrovského objemu práce odvedené kanceláriou OMA a jej<br />
sesterských organizácií.
OMA=REM KOOLHAAS, REM KOOLHAAS=OMA<br />
Tak ako som spomenul v úvode – keď hovoríme o kancelárií OMA, musíme hovoriť o Rem<br />
Koolhaasovi (RK), ktorý je označovaný za „Le Corbusiera našej doby“ 1 , sám tieto superlativy berie<br />
s rezervou.<br />
Aby sme si osvetlili cestu RK za architektúrou a jeho spôsob pohľadu na ňu musíme prejsť jeho<br />
životom a dať jednotlivé časti jeho osobnosti do kontinuálnych súvislosti.<br />
Cesta k filmu<br />
RK sa narodil do vojnového Rotterdamu 17.novembra 1944. V ´52 odchádza s rodinou do Jakarty<br />
v Indonézií, kvôli tomu že jeho otec vo svojich textoch prispel k jej samostatnosti, a stal sa jej<br />
kultúrnym atašé . V ´56 roku sa vracia do Amsterdamu. Podľa slov samotného RK je základom jeho<br />
tvorby vnem z týchto období ako dvoch období organizovaného chaosu povojnovej Európy<br />
a ázijského zážitku v kontraste s nudou a organizáciou po návrate. Túto nudu, ktorú RK zažíval po<br />
návrate pretrhol až nový riaditeľ mestskej galérie, ktorý priviedol do mesta súčasné umelecké diela<br />
v sérií svetových výstav – najmä avantgardy. Spolu s filmami od režiséra Michelangela Antonioniho<br />
to bol utváraci kultúrny vklad osobnosti RK.<br />
Jeho otec, Anton Koolhaas, ktorý bol nielen indonézsky kultúrny atašé ale tiež novelista a novinár,<br />
vďaka tomu sa RK dostal na dráhu žurnalizmu v denníku Haagse Post. Toto vytvorilo v RK podľa<br />
jeho slov „až kanibalistickú vzťah k informáciam“ 2 , detailom. Počas pôsobenia ako žurnalista bol tiež<br />
súčasťou skupiny holandských filmárov ako scénarista spolu s Rene Daalderom, Jan de Bontom, Roby<br />
Müllerom a ďalšími. V tejto spoločnosti natočil niekoľko filmov v ktorých si aj zahral a to De<br />
1,2,3,Rhapsodie(1965) ; taktiež filmDe Blanke Sklavin(Biely otrok-1969) ktorý bol svojho času<br />
najdrahší holandský film všetkých čias a stal sa kasovým prepadákom- i so svojím komerčným<br />
zameraním sa nakoniec stal umeleckým filmom. Toto bola cesta RK, ktorá z neho urobila scénaristufilmára<br />
v jednej osobe.<br />
-Obr. Výjav z filmu 1,2,3,Rhapsodie so samotným Remom Koolhaasom v úlohe
... k architektúre<br />
Cesta k architektúre sa v tomto bode zdá veľmi nepravdepodobná avšak s predpokladmi RK ako bol<br />
napríklad jeho dedo Dirk Roosenburg, ktorý bol modernistický architekt pracujúci pre Hendrik Petrus<br />
Berlageho pred otvorením vlastného ateliéru a jeho stretnutie s Constantom za účelom interview<br />
v roku 1966 otvárajú v jeho živote nové dvere. Constant Nieuwenhuys, situacionista, antikapitalista –<br />
veril že nahliadanie na spoločnosť je možné cez urbánne formy preto vytvoril projekt „New Babylon“,<br />
urbánnu megaštruktúru s aplikáciou mriežky rozprestretú vo vrstvách vytvárajúcu scénografiu<br />
a nahodilosť verejných priestorov ako i priestorov pre žitie, ktorá mala mať dopad na sociálnu stránku<br />
života.<br />
RK sa tu prezentuje ako architekt slovami : „In any case two proffesions, the scriptwriting and<br />
architecture are very close, because for both you have to consider a plot, you have to develope<br />
episodes and you have to create critical montage that makes it interesting, and a sequence that<br />
makes the ... circulation or the path to do order experience building interesting in its suspense.“ 3<br />
-Obr.New babylon, Constant Nieuwenhuys
... k písaniu<br />
RK navštevuje Architectural Association School of Architecture v Londýne v rokoch 1968-73. Počas<br />
tejto doby sa dostáva do Berlína kde vidí Berlínsku stenu v jej prvej dekáde, je to v roku 1970 a sám<br />
RK je očarený mnohosťou jej foriem a sociálnym aspektom, ktorý vytvára. Určitá agresia architektúry<br />
s príchuťou perverznosti, ktorej čelil v kontraste vštepovaného všenázoru že architektúra má<br />
oslobodzovať ho natoľko fascinovala, že vytvára školskú prácu s názvom Berlínska stena ako<br />
architektúra, kde delí Berlín na dobrú a zlú časť- pričom vychádza z aspektu že dobrá časť je ohradená<br />
hradbou.<br />
Toto sociálne napätie prejal do práce Exodus, or the Voluntary Prisoners of Architecture, v ktorom<br />
kombinuje prvky steny a jej sociálnych aspektov spolu s megaštruktúrou a vrstvením známych<br />
z Nieuwenhuysových prác, a implementuje ich do centra Londýna ako blok ohradený stenou pričom<br />
podľa tejto utópie?/dystopie sa zvyšok Londýna stáva opusteným. Všetci zvonku sa chcú dostať do<br />
vnútra lebo tušia že tam môže byť niečo lepšie. Toto až absurdné hranie si so zmýšľaním ľudí sa<br />
pretavilo i do grafickej podoby projektu ktorý číta 20 obrazov. Tento projekt sa odráža v jeho<br />
výtvarnom pojatí dodnes určitá vrstevnatosť prezentácie podporená kolážovou technikou<br />
a surrealistické obrazy sú pre kanceláriu OMA typické do dnešných dní. Výtvor na ktorom<br />
spolupracoval s Eliom Zenghelisom, svojou ženou Madelon Vriesendorpovou a Zoe Zenghelisovou<br />
mu priniesol grant pre pobyt v New Yorku, kde vytvoril knihu Delirious New York (Treštíci New<br />
York-1975), ktorá ho vyniesla do vyšších architektonických kruhov svojím retroaktívnym manifestom<br />
vývoju New Yorku a vyrieknutím niekoľkých teórií v priebehu- mriežka, vrstevnatosť, multiplikácia,<br />
„príbeh“ domu a vstup narácie do architektúry. Kniha je bohato ilustrovaná jeho ženou<br />
surrealistickými výjavmi z New Yorku.<br />
Týmto aktom dovršuje RK svoje žurnalistické predpoklady a stáva sa spisovateľom. „Architekt, ktorý<br />
píše a spisovateľ, ktorý stavia.“ 4<br />
-k projektom, ktoré sa vyskytli v samotnej knihe by bolo za hodno dodať že všetky boli myslené ako<br />
papierová architektúra, všetky projekty podporovali teórie spomínané v knihe ako i naratívne projekty<br />
príkladom môže byť bazén doplávajúci z Ruska, City of the Captive Globe (1974), Hotel Sphinx<br />
(1975), New Welfare Island/Welfare Palace Hotel (1975-76), Roosevelt Island Redevelopment (1975)<br />
– všetky tieto projekty s výraznou vrstevnatosťou a „príbehom“, s výskytom nahodilých prvkov.<br />
Osobne sa domnievam, že táto “preoma“ fáza je najdôležitejšia a formuje vývoj až do dnešných<br />
dní. RK sa tu ukazuje v komponovaní ako scénograf, v príbehu objektu ako spisovateľ a vo<br />
forme ako architekt.<br />
Obr.<br />
-na nasledujúcich dvoch stránkach projekt Exodus<br />
-tretia stránka zhora - Welfare Palace Hotel s prichádzajúcim plávajúcim bázenom, City of the Captive<br />
Globe, ilustrácia ku knihe Delirious New York
...k OMA<br />
V roku 1975 RK zakladá v Londýne OMA v spolu s Eliom Zenghelisom, učiteľom z AASA London<br />
a spolutvorcom projektu Exodus ako i ďalšími - svojou ženou Madelon Vriesendorpovou a Zoe<br />
Zenghelisovou . V 80. a na začiatku 90. rokov sa ateliér prevažne venuje súťažiam a mnohé z nich<br />
vyhráva avšak projekty sa nerealizujú. Príkladom toho môže byť projekt Holandského parlamentu<br />
v Haagu, na ktorom sa spolupodieľala i jeho študentka Zaha Hadid.<br />
Medzi ďalšie projekty patrí napríklad- City Hall the Hague, Parc de la Villette a ďalšie. Spoločné majú<br />
tieto projekty výtvarnú stránku, ktorá pokračuje v nastolenom trende obdobia predomou.<br />
- Obr. Zhora Holandský parlament, inisterstvo v Dubline<br />
- na ďalšej strane Parc de la Villete<br />
- na druhej strane Surpules, Baltimore
... k AMO<br />
Po roku 1985 dochádza v ateliéry k zmene smerovania a to rozhodnutím väčšej komercializácie<br />
tvorby, čo prispelo k rastu kancelárie ale taktiež úbytku ideových projektov. V tejto situácií z OMA<br />
odchádza spoluzakladateľ Elia Zenghelis. Situácia sa začína lepšiť po vydaní súboru práci pod<br />
názvom S, M, L, XL spolu s Bruce Mauom, Jennifer Siglerovou a Hans Werlemannom v roku 1995,<br />
kde v eseji Bigness predniesol Koolhaas názor k pálčivej otázke veľkého s ktorým sa súčasná<br />
architektúra vyrovnáva zároveň s tým argumentoval nedôležitosťou tradičných prístupov pri<br />
prekročení určitej mierky –„5.Ze všech těchto radikálních rozchodů – s měřítkem, architektonicou<br />
kompozicí, tradicí, pravdivostí, morálkou – vyplývá rozchod poslední a nejradikálnější: Velikost<br />
přestala být součástí jakékoli městské tkáně.Existuje-nanejvýš koexistuje. Jejím podtextem je zkurvený<br />
kontext.“ 5 - v orig FUCK CONTEXT. Dalo by sa hovoriť o návrate a to ako v grafickom podaní tak<br />
sile myšlienok podávaných RK ako spisovateľom/ esejistom. Dielo zároveň ukázalo nové štandardy<br />
v grafickej prezentácií architektonických výskumov a tvorby, ktoré odkazovali k pôvodnej prezentácií.<br />
Patent Tall and slender-pre stavbu výškových budov spolu s patentom na prerezávanie vnútornych<br />
priestorov z roku 1996 dávajú tušiť veľký myšlienkový rozvoj. Použitie počítačovej grafiky spolu<br />
s použitím koláží a atraktívnych scénických grafov sú typické pre túto dobu s presahom dodnes. Tieto<br />
pozitívne zmeny sa prejavili v ocenení Pritzkerovou cenou v roku 2000.<br />
Nasledujú ďalšie knihy ako Mutations(2001)- projekty z Harvardského učenia, Content(2004)-kniha<br />
vyplývajúca z štúdií o popkultúre pre Pradu a mnoho ďalších. Túžba RK po informáciách sa<br />
odzrkadlila vo vzniku AMO v roku 2004 ako výskumnej platformy, ktorá skúma architektúru<br />
nearchitektonickým spôsobom akoby z vonku a hľadá odpovede na položené a nepoložené otázky.<br />
Jedným z posledných počinom je esej Junk-space, ktorá rieši súčasný mestský priestor.<br />
-Obr. Ukážka grafickej prezentácie analýz AMO k projektu pre Prada<br />
-na ďalšej strane zhora Rak Jebel Al Jais Mountain resort(2006), renesancia Dubaia(2006)
... a do budúcnosti ...<br />
Všetko naznačuje tomu, že kancelária OMA si svojou prezentáciou udržuje štýl grafickej prezentácie<br />
typický pre RK – kolážovosť, nahodilosť, výskyt zdanlivo nesúvisiacich prvkov sú typické pre ideové<br />
časti a prenikajú čiastočne i do geometrie grafov na druhú stranu sa tu objavujú precízne vizualizácie<br />
pre konečného klienta, niektoré však brilantne poznačené stopou veľkosti a tým pádom nahodilosti<br />
megaštruktúry. Vznik AMO je veľkým krokom pre architektonickú prax, kde papierové projekty sú<br />
dotované tvorbou a opačne ideami. V zmäti projektov sa objavujú aj projekty ktoré nesú už len<br />
myšlienkovú nie však grafickú stopu RK.<br />
Kancelária OMA by sa teda dala bez nadnesenia označiť za tvorcu smeru „príbehu“<br />
v objektoch, ktorý vyšiel čiastočne z kinematografie/scénografie a smeruje na začiatku 21.<br />
storočia k nahradzovaniu jej pohybov, pohybom informácií z ktorej konštruuje nové scény<br />
architektúry- jej formovaním a deformovaním.<br />
Uvidíme ako sa to časom odrazí na grafickom pojatí, ktoré balansuje na hrane popu a surrealizmu.<br />
Jeden z možných smerov je možno čítať v oživení konceptu Archigramu Bjarke Inglesom ktorý<br />
z tohto ateliéru vyšiel, ktorý smeruje viac k pop kultúrnym obrazom.<br />
-Obr. New York návrh na<br />
nový mrakodrap (2008),<br />
Dhangaj, čínské prístavné<br />
mesto (2010)
Použitá literatúra a zdroje<br />
1., Yes is More, Evergreen,2010 8.str- pôvodne Jeffrey Kipins.Recent Koolhaas, El Croqius 79,1996<br />
2, Rem Koolhaas: A Kind of Architect,2008 4min 49s<br />
3., Rem Koolhaas: A Kind of Architect,2008 9min 15s<br />
4., Rem Koolhaas: A Kind of Architect,2008 9min 55s<br />
5., Architektúra na prahu informačního věku, Tichá str.101-112 Rem Koolhaas:Velikost, aneb<br />
problém velikého(v orig. Bigness z knihy S,M,L,XL), Zlatý řez, 2001, str.107<br />
Publikácie:<br />
Třeštící New York, Rem Koolhaas/ Arbor Vitae, čes.preklad Delirious New York z r.1975, 2007<br />
Mutations, Rem Koolhaas, Stefano Boeri, Sanford Kwinter, Daniela Fabricius, Hans Ulrich Obrist,<br />
Nadia Tazi, Actar, 2001<br />
Architektúra na prahu informačního věku, Tichá str.101-112 Rem Koolhaas:Velikost, aneb problém<br />
velikého(v orig. Bigness z knihy S,M,L,XL), Zlatý řez, 2001<br />
Architektúra v informačním věku, Tichá str.93-112 Rem Koolhaas:Brakový prostor(v orig. Junkspace),<br />
Zlatý řez, 2006<br />
OMA/ Rem Koolhaas 1987/1992, El Croquis 53 ,1992<br />
OMA/ Rem Koolhaas 1992/1996, El Croquis 79,1996<br />
OMA 1996/2006, El Croquis 131-132,2006<br />
OMA 1996/2007, El Croquis 134-135,2007<br />
Yes is More, Evergreen,2010<br />
Film:<br />
Rem Koolhaas: A Kind of Architect,2008<br />
Internet:<br />
www.oma.com<br />
http://www.moma.org<br />
http://en.wikipedia.org/wiki/New_Babylon_(Constant_Nieuwenhuys)<br />
http://en.wikipedia.org/wiki/Rem_Koolhaas<br />
http://en.wikipedia.org/wiki/Elia_Zenghelis<br />
http://en.wikipedia.org/wiki/Office_for_Metropolitan_Architecture<br />
http://www.fa.cvut.cz/file_handler.aspx?file_id_download=397&file_name=sat-2008-smetakkolhaas.pdf