20/2008 - BratislavskÃ½ kuriÃ©r

More documents

Recommendations

Info

strana 14 Náš tip Staromestský kuriér 20/2008 BOHOSLUŽBY Z VIANOČNÝCH STROMČEKOV SÚ NA NOVÝ ROK JEDNOTKAMI JEDLIČKY V civilnom kalendári je prvý január Dňom vzniku Slovenskej republiky. V cirkevnom kalendári je Nový rok sviatkom Panny Márie Bohorodičky. Prinášame prehľad svätých omší v Starom Meste. Tento rok sa kalendár začína štvrtkom. Dóm sv. Martina Kapitulská ulica Nový rok: 7:45 (nem.), 9:00 (lat.), 10:30, 12:00, 17:00 Kostol sv. Alžbety, Modrý kostolík Bezručova ulica Nový rok: 8:00, 9:00, 10:00, 11:00, 18:00 Kostol zvestovania Pána, Františkánsky kostol Františkánske námestie Nový rok: 9:00 (maď.), 10:30, 12: 00, 18:30 Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa, Jezuiti Hlavné námestie Nový rok: 7:00, 9:00, 11:00, 16:30, 18:00 Kostol sv. Štefana, Kapucíni Župné námestie Nový rok: 5:15, 6:00, 8:00, 9:30, 11: 00, 17:00, 19:00 Trojičný kostol, Trinitári Župné námestie Nový rok: 7:00, 9:00 (lat.), 10:30, 12:00, 20:00 Kostol Panny Márie Lorentánskej, Uršulínky Uršulínska ulica Nový rok: 8:00, 10:00 Kostol Navštívenia Panny Márie, Milosrdní bratia Námestie SNP Nový rok: 9:30 Kostol sv. Alžbety, Alžbetínky Špitálska ulica Nový rok: 7:00, 9:00, 18:00 Kostol sv. Ladislava Špitálska ulica Nový rok: 9:30, 11:00 (angl.), 17:30 Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Blumentál Floriánska námestie Nový rok: 6:00, 7:30, 9:00, 10:30, 12:00, 16:30, 18:00 (maď.), 19:00 Kostol Najsvätejšej Trojice Žižkova ulica, Podhradie Nový rok: 8:00, 17:00 Kostol Panny Márie Snežnej, Dominikáni Kalvária Nový rok: 7:30, 9:00, 11:00, 17:00 Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Notre Dame Palackého ulica Nový rok: 8:00 Kostol sv. Cyrila a Metoda, Redemptoristi Puškinova ulica Nový rok: 7:00, 9:00, 10:30, 18:00 Univerzitné Pastoračné Centrum Mlynská dolina Nový rok: 10:00, 22:00 Kaplnka sv. Ladislava Primaciálny palác Nový rok: 8:00 Vôňa medovníkov, vianočných oblátok, ihličia. K čaru Vianoc už neodmysliteľne patrí stromček. Jedlička, borovica, smrek... alebo ich umelé vyhotovenia, v každom prípade, na Vianoce musí v domácnosti stáť ozdobený ihličnan. Tento symbol sa dostal do našich tradícií iba pred štyrmi storočiami. Prvý vianočný stromček vztýčili protestanti v Nemecku. Podľa legendy prišiel do Nemecka sv. Bonifác, označovaný za apoštola Germánov. Vošiel do mesta, kde práve kňazi chystali krvavú obetu pohanským bohom, chceli im priniesť krv mladíka. Mnohé pohanské náboženstvá verili, že ich bohovia prebývajú v dreve (odtiaľ pochádza povera klopania na drevo – aby sa bohovia neurazili). Sv. Bonifác, v snahe zachrániť chlapca, vyzval božstvá na súboj – vyťal posvätný Thórov dub, ale nič sa mu nestalo. Vraj v dutine tohto stromu rástol malý ihličnan, ktorého trojhranný tvar pripomínal Svätú Trojicu. Spočiatku sa stromčeky ozdobovali prírodnými materiálmi, ktoré boli doma dostupné – orechy, jablká, ozdoby zo slamy, zo šúpolia, dreva, kovu... Čoskoro sa pre tento účel piekli perníky zdobené bielou alebo červenou farbou. Ekologickejšia náhrada vianočných stromčekov – umelé napodobeniny – prišla tiež z Nemecka. Prvý umelý stromček bol vyrobený z husacieho peria. Vynález rýchlo prebrali americké spoločnosti a na začiatku 20. storočia začali symbol Vianoc vyrábať rovnakou technológiou ako záchodové kefy. Takýto strom bol pevný a odolný, mohli sa naň vešať už aj ťažké ozdoby bez hrozby, že by sa zlomil. Dĺžka života živého vianočného stromčeka závisí od jeho druhu, ale aj od podmienok, ktoré mu doma pripravíte. Najodolnejšia je jedľa – obrovská, kaukazská, vznešená. Jemne vonia a vydrží dlho bez toho, aby ste okolo nej museli chodiť s metlou. Rovnako odolná je i douglaska, ktorá má tmavozelené mäkké ihličie a výraznú citrusovú vôňu. Trvácna je i borovica, jej ihličie je ale redšie a medzi vetvami a kmeňom sú miesta takmer bez ihličia. Spomedzi výberu vianočných stromčekov je najlacnejší smrek, cena však zodpovedá kvalite. Tento druh ihličnanu je veľmi háklivý na teplo, rýchlo usychá, opadáva. Jeho strieborná verzia je však nielen odolnejšia, ale aj hustejšia a voňavejšia. Kde môžete kúpiť stromček v Bratislave V Bratislave môžete už od začiatku decembra kupovať živé stromčeky. Keď si necháte nákup stromčeka na posledné dni, môžete nájsť už iba „metličky“. Stromčeky, ktoré zostali, boli vyrúbané v rovnakom čase ako tie, ktoré sa predali prvé. Stromček na balkóne či v chladnej pivnici postavený vo vedre s vodou do Vianoc zaručene vydrží. Druh ihličnanu, ktorý majú všetci predajcovia, je jedlička. Mnohí sa zamerali iba na ňu vďaka prístupnej cene a dlhej životnosti. Baumax ponúka stromčeky od 100-150 cm za 469 Sk (15,57 €), ceny sa šplhajú až do sumy 1700 Sk (56,43 €). V Hornbachu kúpite jedličku do 180 cm za 699 Sk (23,20 €), za stromčeky nad túto výšku zaplatíte 950 Sk (31,50 €). Kaufland predáva stromčeky pred predajňami a nájdete tu jedle, smreky i borovice. Cena nezávisí od výšky, ktorá sa pohybuje okolo najžiadanejších 180 cm, ale od kvality. Klasická jedľa stojí 900 Sk (29,87 €), výberová 1199 Sk (39,80 €). Smrek dostanete za 550 Sk (18,26 €) – 590 Sk (19,58 €) a borovice rádovo za 600 Sk (19,92 €). V záhradnom centre Kulla ponúkajú opäť iba jedličky po 750 Sk (24,90 €) za meter stromu. Napokon v Tescu, ktoré má najviac predajní, nájdete smrek za 590 Sk (19,58 €), borovicu za 690 Sk (22,90 €) a ceny jedličiek sa pohybujú v rozmedzí od 890 Sk (29,54 €) do 1190 Sk (39,50 €). KAPOR - TRADIČNÝ CHOD ŠTEDREJ VEČERE Kapre obsadili naše štedrovečerné stoly po I. svetovej vojne. Expanzia nastala za socializmu, kedy sa vysielali masívne kampane na zjednotenie stravovacích návykov, aby sa predišlo častým zásobovacím problémom. Dnes je kapor obľúbený chod hojnej večere Vianoc, aspoň na stoloch v strednej Európe. Kapor je euro-ázijská ryba, ale bol zavlečený aj na iné kontinenty. Napríklad v Austrálii sa im tak darí, že sa premnožili, potlačili pôvodné druhy rýb a krajina vyvíja snahu o ich elimináciu. Rybára, ktorý chytí kapra, čaká vysoká pokuta, ak ho pustí späť do vody. U nás to je pochúťka, u nich vyrábajú z òòtejto kvalitnej ryby konzervy pre domácich miláčikov a hnojivá. Pôvodné kapry by ste s dnešnými ani neporovnávali. Šľachtením narástli, dokážu žiť a rozmnožovať sa aj v umelých nádržiach a rastú vďaka prikrmovaniu. V posledných rokoch sa vyšľachtil kapor hrbatý, ktorému chýbajú tie obávané drobné kostičky a má iba veľké, hrubé, ľahko vyberateľné kosti. Mäso z tejto ryby je nutrične bohaté, ale tradičným vyprážaním stráca na svojej výživnej hodnote. Mnohí ľudia sa mu vyhýbajú argumentujúc: „Cítim z neho bahno“. Mierna pachuť sa dá odstrániť stiahnutím kože a naložením kapra na niekoľko hodín do plnotučného mlieka. Kam po kapra Veľa dodávateľov ponúka chladených alebo mrazených kaprov, všetka špinavá robota je už urobená. Ak patríte k tým, ktorí na niekoľko dní prepožičajú svoju vaňu slizkej potvorke, zaplatíte za ňu toľko ako minulý rok. Viacerí predajcovia garantujú nezmenené ceny. Ryby ponúka väčšina obchodníkov až týždeň pred Vianocami. V sieti obchodov Tesco je to celoročný sortiment. Za menších kaprov do hmotnosti 2,5 kg zaplatíte 99 Sk (3.286 €) za kilogram, nad túto hmotnosť stojí kilo živej váhy 119 Sk (3.95 €). Rovnako stojí kilogram kapra aj v záhradnom centre Kulla, takže môžeme očakávať rovnaké ceny aj u ostatných predajcov, záleží však na kvalite. Pri kúpe sledujte, či ryba nie je Veronika Ševčíková foto Miroslav Košírer priveľmi dooškieraná, pretože ju môžu napadnúť mikroorganizmy a baktérie a v konečnom dôsledku si kúpite chorú štedrovečernú pochúťku. Veronika Ševčíková foto Miroslav Košírer
Relax Staromestský kuriér 20/2008 strana 15 POZNÁTE DECEMBROVÝCH ZIMNÝCH SVÄTCOV V našom kalendári zapĺňajú množstvo miest mená svätých, ktorých si uctieva katolícka cirkev. Počas predchádzajúcich storočí naši predkovia začali týchto svätých spájať s rôznymi tradíciami, ktoré nejakým spôsobom vychádzali z ich života. Predovšetkým v období pred Vianocami si na nich spomíname v rôznych pranostikách a obradoch, ktoré majú usmerniť náš ďalší život a priniesť šťastie v nadchádzajúcom roku. Barbora O štyri dni po Ondrejovi si pripomíname sviatok svätej Barbory. V tento deň dievčatá odrezali čerešňovú halúzku, ktorú vo váze zalievali vodou z potoka. Aby halúzka do Vianoc rozkvitla, vodu museli nosiť v ústach. Na polnočnej omši dali rozkvitnutú halúzku svojmu chlapcovi. So sv. Barborou sa spája množstvo pranostík ako „Svätá Barbora ťahá sane do dvora“. Barbora žila v priebehu tretieho storočia. Narodila sa ako pohanka pravdepodobne v tureckej Nikomédii. Bola veľmi krásna a keďže jej otec nechcel, aby na ňu pozerali obyčajní mládenci, dal vystavať vysokú vežu, do ktorej ju zavrel. Toto opatrenie urobil aj ako ochranu pred vplyvom kresťanstva na Barboru. Tá sa však vďaka sluhom zoznamovala s vierou v jedného Boha, dala sa tajne pokrstiť a do veže dala vybúrať tretie okno, ktoré symbolizovalo Svätú Trojicu. Keď sa to jej otec dozvedel, išiel za dcérou a hrozil jej smrťou, ak sa nezriekne kresťanstva. Barbora sa dostala zo svojho väzenia a začala utekať pred otcom, prišla však k vysokej skale, ktorú nemohla obísť. Modlila sa o pomoc k Bohu, ktorý jej otvoril skalu a ona sa skryla na vrchole. Otec ju našiel, zbil a privliekol pred miestodržiteľa. Ten ohúrený krásou dievčaťa ju mierne presviedčal, aby sa vrátila k viere otcov, ale Barbora hlásala len jediného Boha a hanobila pohanských bohov. Na to sa miestodržiteľ rozhneval a dal ju pred súdom vyzliecť, potom ju priamo v sieni bičovali a rany jej drali sklom. Polomŕtvu ju uvrhli do väzenia. Do rána sa jej rany zahojili a bola ešte krajšia ako predtým. Keď naďalej tvrdohlavo trvala na svojej viere, vyviazali ju na stĺp, pálili jej boky plameňom, trhali železnými pazúrmi a napokon jej odrezali prsia a nahú ju vliekli mestom. Barbora prosila Boha, aby jej pomohol vydržať v ťažkej skúške. Nasledujúci deň ju sťal jej vlastný otec, ktorého cestou z popraveniska zabil blesk. So sv. Barborou pravdepodobne mučili a sťali aj sv. Julianu, ktorá bola tiež kresťankou a odmietala sa vrátiť k viere v pohanských bohov. Sv. Barbora je znázorňovaná so symbolmi panenstva – ľaliou, palmovým listom. Patronát drží nad architektmi, murármi, tesármi, kamenármi, baníkmi, zvonolejármi, kováčmi, kuchármi i mäsiarmi. Je pomocnicou v hodine smrti. Mikuláš 6. december patrí azda najpopulárnejšiemu zimnému svätcovi – svätému Mikulášovi. Postava tohto svätca je uctievaná vo všetkých kresťanských náboženstvách. Na východe je dokonca Mikuláš najuctievanejší svätý hneď po Panne Márii. V Rusku je patrónom krajiny. Svätcov s týmto menom bolo v dejinách niekoľko, najznámejší je však biskup z Patare. U nás sa tradícia obdarúvania svätým Mikulášom slávi v predvečer pamiatky jeho úmrtia. Podľa všetkého totiž zomrel práve 6. decembra, v tento deň slávia nositelia jeho mena meniny. V našej oblasti chodí Mikuláš vždy v sprievode anjelov a čertov. Anjeli mu pomáhajú obdarúvať dobré deti sladkosťami a čerti varujú a trestajú neposlušníkov, ktorí si vyslúžia cibuľu, zemiaky, uhlie, kukuričné pompy alebo varechu ako trest za ich zlé skutky. Mikuláš bol Turek a narodil sa okolo roku 280. Jeho rodina bola bohatá a vážená, ale boli aj hlboko veriaci kresťania. Legendy o Mikulášovej dobrosrdečnosti prekonali veky. Tá najznámejšia, ktorá prepožičala symboliku tradícii obdarovávania, je o vene pre chudobné dievčatá. Príbeh hovorí o Mikulášovom susedovi, ktorý veľmi schudobnel. Aby mala rodina peniaze a jeho dcéry mali z čoho žiť, museli robiť prostitútky. Keď sa o tomto smutnom osude dozvedel bohatý mladík, v noci im cez okno hodil tri mešce so zlatom a dievčiny sa tak mohli čestne vydať. Vďaka tejto legende je sv. Mikuláš patrónom bývalých prostitútok. Na základe iných povestí drží patronát nad nespravodlivo odsúdenými a väznenými, právnikmi či námorníkmi. Svätý Mikuláš zomrel vo veku úctyhodných 90 rokov. Jeho pozostatky našli dočasný odpočinok v kostole v meste Myra, kde vykonával svoj biskupský úrad. Tu zostali až do roku 1087, kedy Myru obsadili moslimovia. Aby sa relikvie uctievaného svätca neznesvätili, boli prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Mikulášovi tu zasvätili novovybudovaný kostol. Z jeho hrobky v Taliansku vyteká myrha, voňavá živica, ktorú obsahujú niektoré africké a ázijské stromy. Pre tento zázračný jav je patrónom voňavkárov a lekárnikov, pretože v spomenutých oblastiach má myrha uplatnenie. Lucia Svetlo, žiara, to je význam mena Lucia. Svätá Lucia žila na prelome 3. a 4. storočia v Taliansku. „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“. Na sviatok tejto Talianky sa na Slovensku obliekali dievčatá do bielych plachiet, tvár si zamúčili a husacím krídlom bez slov chodili vymetať z kútov domov zlých duchov. V našich končinách sa Lucia traduje ako bosorka, aj keď ide o svätú, ktorá sa teší veľkej úcte ako západnej, tak východnej cirkvi. Od začiatku decembra do Lucie mohol ten, kto chcel vidieť bosorky, vystrúhať stolček bez použitia jediného klinca. O polnoci na Luciu mal tento človek ísť na krížne cesty, kde sa postavil na stolček odkiaľ uvidel bosorky. Lucia prišla na svet do bohatej a kresťanskej rodiny. Otec jej zomrel skoro a Lucia si tajne dala sľub večnej čistoty. Keď dospela, matka ju chcela vydať za dobre situovaného pohana, ktorý sa zahľadel do jej krásnych očí. Lucia však matku uprosila, aby ju nevydávala. Matka sa uzdravila z ťažkej a dlhej choroby vďaka dcériným modlitbám a od svadby upustila. Lucia poslala ohrdnutému ženíchovi svoje krásne oči, jej do rána narástli nové. Potom začala rozdávať majetok chudobným a to v pohanovi, ktorú ju chcel za ženu, rozpálilo hnev. Udal Luciu pre kresťanskú vieru, ktorá bola tvrdo potláčaná vďaka prenasledovaniu cisára Diokleciána. Predviedli ju, odmietla sa vzdať viery a aby potupili jej sľub panenstva, odsúdili ju na prostitúciu vo verejnom dome. Lucia bola neoblomná a sudcovi povedala: „Telo sa nakazí len vtedy, ak duša privolí.“ Keď ju chceli odviesť do nevestinca, nemohla sa pohnúť z miesta. V zúrivosti ju sudca prikázal upáliť priamo v sieni, ale okolo Lucie sa vytvoril ohnivý kruh a nič sa jej nestalo. Napokon ju kat sťal na mieste. Na obrazoch nájdeme sv. Luciu s prebodnutým hrdlom, palmovou ratolesťou a s očami na miske. Je patrónkou slepých a ľudí s očnými chorobami, sklárov a sklenárov, notárov, pisárov, tkáčov, krajčírov... Štefan Po sviatku Narodenia Pána sa slávi Druhý sviatok vianočný, ktorý je zasvätený prvému mučeníkovi, svätému Štefanovi. 26. decembra išla so spevom dolu dedinou mlaď na Štefanskú zábavu, ktorá bola prvou tanečnou veselicou po advente. Roku 32 až 36 bol vysvätený za diakona Štefan, muž plný Ducha Svätého, ktorý hlásal vieru v jediného Boha, zmŕtvychvstanie Krista a večný život. Jeho slová boli naplnené múdrosťou a veľa inovercov priviedol ku kresťanstvu. Židia nevedeli argumentovať múdrosti sv. Štefana a pred starejšími ho obvinili, že pohŕda Mojžišovými zákonmi a chce zrútiť jeruzalemský chrám. Štefan sa statočne bránil, svoju reč však zakončil obvineným veľrady, že ich predkovia zabíjali prorokov tak ako oni zabili Krista. Na to bol Štefan vyvlečený za múry mesta, kde ho ukameňovali. Tak sa stal prvým mučeníkom, ktorý zomrel za vieru v Ježišovo zmŕtvychvstanie. Keďže je sv. Štefan považovaný za Prvomučeníka, je patrónom hrobárov a výrobcov rakiev. Kamenári, murári i filozofia v ňom vidia svojho patróna. Na vyobrazeniach je znázorňovaný s palmou, knihou a kameňmi. Silvester Posledný deň v roku – Silvester nesie meno po svätom Silvestrovi I.. V tento deň prichádza koniec jedného kalendárneho roka, sumarizujú sa úspechy aj pády predchádzajúcich mesiacov, dávajú sa predsavzatia do nasledujúcich dní. 31. december je dňom bláznovstiev, žartíkov, ohňostrojov, pitia a nerestí. Starý rok sa odjakživa pochovával zábavou a rovnako sa zábavou vítal rok nový. Sv. Silvester I. žil na prelome 3. a 4. storočia. Narodil sa ako kresťan v Ríme a za kňaza ho vysvätil ešte v pokojných časoch Svätý Otec Marcelín. Čoskoro však nastalo kruté prenasledovanie kresťanov počas vlády cisára Diokleciána. Po ňom bol nemenej horlivým prenasledovateľom cisár Maximilián. Silvester, i keď sa nevzdal viery, obe ťažké etapy dejín Cirkvi prežil. Pokoj prišiel s vládou cisára Konštantína Veľkého, ktorý vydal v roku 313 Milánsky edikt, dokument umožňujúci slobodné vyznanie viery. Nasledujúci rok sa stal Silvester pápežom. Na Petrovom stolci sedel 21 rokov. Bol prvým patrónom kresťanských rytierov. Okrem iného je patrónom dobrej úrody, úspešného roka a ochranca dobytka. Väčšina zimných svätých boli mučeníci, ktorí doplatili na prenasledovanie kresťanov počas vlády cisára Diokleciána. Boli to ľudia, často pohania, ktorí prešli na kresťanskú vieru a vo svojej horlivosti doplatili na neoblomnosť v presvedčení existencie Boha Otca, Krista a Ducha Svätého. Pravdepodobne vďaka ich mučeníckej smrti, ktorú podstúpili kvôli láske ku Kristovi, slávime ich sviatky pred Vianocami a počas nich. Silná kresťanská tradícia sa odráža v nespočetnom množstve povier, legiend a tradícií, ktoré sa na území Slovenska vykonávali a niekde sa tradície ešte stále udržujú. Veronika Ševčíková
Page 1 and 2: Ročník II. číslo 20 piatok 19.
Page 3 and 4: Staromestský kuriér 20/2008 Sprav
Page 5 and 6: Staromestský kuriér 20/2008 (doko
Page 7 and 8: Staromestský kuriér 20/2008 Staro
Page 9 and 10: Inzercia Staromestský kuriér 20/2
Page 11 and 12: Poradňa Staromestský kuriér 20/2
Page 13: Náš tip Staromestský kuriér 20/
Page 17 and 18: Staromestský servis Staromestský
Page 19 and 20: Kultúra Staromestský kuriér 20/2
Page 21 and 22: Relax Staromestský kuriér 20/2008
Page 23 and 24: Inzercia Staromestský kuriér 20/2

20/2008 - BratislavskÃ½ kuriÃ©r

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?