Nová pozícia OZLT Slovenská štiepka kontra ruský plyn - Lesy SR š.p.
Nová pozícia OZLT Slovenská štiepka kontra ruský plyn - Lesy SR š.p.
Nová pozícia OZLT Slovenská štiepka kontra ruský plyn - Lesy SR š.p.
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
minireportáž<br />
Vyznanie<br />
Pavol ANDOR<br />
Postoj človek - zahľaď že sa<br />
na tú horu - na kus lesa.<br />
Veď les je sťa - klenot vzácny,<br />
v každej dobe - je prekrásny.<br />
Na tú krásu úctivo hľaď,<br />
svoje kroky pozorne klaď.<br />
Počuje<strong>š</strong> tam <strong>š</strong>tebot vtáčí<br />
aj za tým sa krása zračí.<br />
Bystrine, čo život dáva,<br />
zver len ťažko odoláva.<br />
Okraj lúky – okraj lesa,<br />
v<strong>š</strong>ade, kde len poobzrie<strong>š</strong> sa,<br />
snežienky či prvosienky,<br />
sluky, drozdy, trasochvosty<br />
s údivom len pozoruj,<br />
pestrosť farieb u motýľov<br />
s pochopením obdivuj.<br />
Preto ju vždy zveľaďujme<br />
a dôsledne ochraňujme!<br />
Veď v mohutnom tieni stromov<br />
rýchlo nájde<strong>š</strong> druhý domov.<br />
Pobudnúť v lone prírody,<br />
snáď - to nikto nezahodí.<br />
Nezamení – nezahodí,<br />
kto okúsil život – hory.<br />
Kto má v žilách krv takúto,<br />
verte – je to silné puto.<br />
Upusť už od zlých úmyslov<br />
a privítaj - lesa poslov.<br />
Nedá sa to rozbiť náhle,<br />
napriek v<strong>š</strong>emu - je to márne.<br />
Ne<strong>š</strong>koď, nenič, lež opatruj<br />
s veľkou láskou a nebanuj.<br />
Aj cez trudnú prácu na<strong>š</strong>u<br />
pozdvihnime svoju ča<strong>š</strong>u.<br />
Na tých po nás pamätajme<br />
aj im dačo zachovajme.<br />
Zveľaďujme na<strong>š</strong>e lesy,<br />
veď pobyt v nich - vždy pote<strong>š</strong>í.<br />
Nebuďme len sebci tvrdí,<br />
buďme dobrí – pritom hrdí.<br />
Cez prekážky a hrbolce<br />
na<strong>š</strong>a práca nás opance.<br />
Majme úctu ku v<strong>š</strong>etkému,<br />
čo poslúži ku dobrému.<br />
Natoľko nás opantala,<br />
urobila z nás vazala.<br />
Pavol Andor: Poézia okolo nás<br />
Príroda je láskavá k nám,<br />
v<strong>š</strong>etko dobré <strong>š</strong>tedro dá nám.<br />
Vazalstvo v<strong>š</strong>ak prijímame,<br />
lebo lesy – milujeme.<br />
Otec a syn<br />
Ján MIČOVSKÝ<br />
Do redakcie LESNÍKa pri<strong>š</strong>lo Vyznanie.<br />
Básňou s týmto názvom sa chce pri odchode<br />
do dôchodku rozlúčiť s čitateľmi<br />
LESNÍKa Pavol Andor (1948), lesník z obvodu<br />
Rakaťa na LS Svinica, OZ Ko<strong>š</strong>ice.<br />
Stretli sme sa e<strong>š</strong>te pred sviatkami v sídle<br />
správy, ktorá stojí v útulnom parčíku neďaleko<br />
cesty Ko<strong>š</strong>ice – Sečovce. V úvode<br />
sa asi trocha prekvapene spytujem na<br />
básnické pohnútky muža, ktorého deň<br />
býva vrchovato naplnený výrobnou prózou.<br />
Lesník a básničky... „A prečo nie!<br />
Možno sme až priveľmi zahľadení do<br />
povinností a málo vnímame krásu<br />
okolo seba. V lese som popri práci<br />
vždy nachádzal veľa poetiky, svoje<br />
videnie som neraz využil, napríklad<br />
na besedách s deťmi.... Najlep<strong>š</strong>ie sa<br />
mi v lese rozmý<strong>š</strong>ľa keď pr<strong>š</strong>í a nemám<br />
dáždnik... Keď mi napadla dobrá<br />
my<strong>š</strong>lienka, zapísal som si ju...“ hovorí<br />
lesník Andor a zaujímavo pokračuje:<br />
„Les je klenot a práve tým, že to ľuďom<br />
stále pripomíname, akoby sme<br />
ho brúsili do stále dokonalej<strong>š</strong>ích tvarov.....“.<br />
No nielen deťom bývajú určené<br />
jeho výstižné postrehy. Často ich pri rôznych<br />
príležitostiach venoval najbliž<strong>š</strong>ím<br />
kolegom i čitateľom niekdaj<strong>š</strong>ích Východoslovenských<br />
lesov. Je celkom možné,<br />
že k väč<strong>š</strong>ej vnímavosti na krásy lesa ho<br />
priviedla nie práve najjednoduch<strong>š</strong>ia cesta<br />
do lesníckej služby. „V rokoch 1963 – 65<br />
som absolvoval lesnícku učňovku<br />
v Medzilaborciach, potom som chcel<br />
ísť na majstrovku do Kokavy nad<br />
Rimavicou a keď ma napokon prijali<br />
na lesnícku <strong>š</strong>kolu do Pre<strong>š</strong>ova, situácia<br />
sa doma tak skomplikovala – otec<br />
ochorel, brat zomrel -, že som chcel<br />
rodičom pomôcť a začať čo najskôr<br />
zarábať. Nastúpil som k železnici,<br />
boli tam dobré podmienky. Na trati<br />
Ko<strong>š</strong>ice – Čierna nad Tisou som odpracoval<br />
ako výpravca 12 rokov. Nebola<br />
to zlá práca, no na les som nedokázal<br />
zabudnúť...“ V roku 1979 Pavel Andor<br />
nastupuje za manipulačného majstra na<br />
ES do Slanca a neskôr, keď splní podmienku<br />
a diaľkovo absolvuje pre<strong>š</strong>ovskú<br />
lesnícku <strong>š</strong>kolu, si vyskú<strong>š</strong>a prácu technika,<br />
ekonóma i pestovateľa. Od roku 1986 je<br />
s malou prestávkou verný lesnému obvodu<br />
Rakaťa na svojej Lesnej správe Svinica.<br />
„To ‚svojej‘ chcem zdôrazniť, lebo<br />
sme tu naozaj dobrý kolektív. Vzájomne<br />
si pomáhame. Tak ako kedysi<br />
star<strong>š</strong>í často poradili mne, tak som<br />
sa to neskôr snažil, najmä mlad<strong>š</strong>ím,<br />
vracať. Budú mi teraz v<strong>š</strong>etci naozaj<br />
chýbať....“<br />
Odovzdávanie skúseností má v prípade<br />
Pavla Andora rozmer navy<strong>š</strong>e. Jeden<br />
z jeho synov, Radoslav (1978), ktorý do<br />
konca roka 2008 pracoval vo funkcii vedúceho<br />
ES Slanec sa od 1. januára 2009<br />
stáva lesníkom na LO Rakaťa. Odovzdávajúcim<br />
a preberajúcim teda budú - otec<br />
a syn.<br />
Vybral som sa na sklad do Slanca.<br />
„Dosť sa zmenilo odkedy patríme<br />
pod Sobrance. Voľakedy – keď sme<br />
boli „Ko<strong>š</strong>ičania“ – sem prichádzal<br />
vedúci odbytu aj trikrát do týždňa,<br />
Radoslav Andor<br />
teraz menej... Chýba mi operatívny<br />
kontakt s nadriadenými, lebo dnes,<br />
keď nám drevo odberatelia z rúk<br />
už netrhajú, je potrebné pružnej<strong>š</strong>ie<br />
reagovať na každú odbytovú možnosť...“.<br />
Oveľa väč<strong>š</strong>iu, takpovediac systémovú<br />
chybu v<strong>š</strong>ak Radoslav Andor vidí<br />
inde: „Neviem pochopiť, že sme sa na<br />
expedičných skladoch vzdali takého<br />
nástroja, akým je hmotná zainteresovanosť<br />
na výťaži cenných sortimentov.<br />
Z toho istého kmeňa sa dá<br />
vymanipulovať rozdielny finančný<br />
efekt. O výsledku rozhoduje často<br />
niekoľko sekúnd rozmý<strong>š</strong>ľania navy<strong>š</strong>e<br />
pred každým rezom. Ja môžem veľa<br />
vecí ovplyvniť, no naozaj nemôžem<br />
stáť za každým manipulantom. Ak<br />
tento v<strong>š</strong>ak vie, že rozhoduje nielen<br />
o hospodárskom výsledku podniku,<br />
ale aj o podstatnej časti svojej mzdy,<br />
bude sa na každý kmeň pozerať tro-<br />
16<br />
Lesník 1–2009