Nová pozícia OZLT Slovenská štiepka kontra ruský plyn - Lesy SR š.p.
Nová pozícia OZLT Slovenská štiepka kontra ruský plyn - Lesy SR š.p.
Nová pozícia OZLT Slovenská štiepka kontra ruský plyn - Lesy SR š.p.
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
z múzea<br />
Lesné zamestnanie v prvej<br />
polovici 20. storočia<br />
Tatiana FIGUROVÁ<br />
V poslednom čítaní z dotazníkov<br />
účastníkov prieskumu,<br />
ktorý organizovalo Slovenské<br />
národné múzeum v roku 1943<br />
predstavíme čitateľovi opisy<br />
príbytkov lesných robotníkov.<br />
V ŠABB sa nachádzajú dotazníky<br />
vyplnené sedemnástimi<br />
lesnými správami (pre podobnosť<br />
názvov niektorých lesných<br />
správ uvádzame ich ďal<strong>š</strong>ie<br />
pomenovanie v texte): Správou<br />
Štátnych lesov <strong>Slovenská</strong><br />
Ľupča, Správou Štátnych lesov<br />
Sv. Ondrej, Správou Štátnych<br />
lesov Jasenie v Predajnej (ďalej<br />
Jasenie), Správou Štátnych<br />
lesov v Predajnej (ďalej Predajná),<br />
Správou Štátnych lesov<br />
Hronec v Štiavničke (ďalej Hronec),<br />
Správou Štátnych lesov<br />
v Štiavničke (ďalej Štiavnička),<br />
Osrblianskou správou <strong>š</strong>tátnych<br />
lesov v Hronci, Správou<br />
Štátnych lesov Krám, p. Čierny<br />
Balog, Správou Štátnych lesov<br />
Závadka nad Hronom, Správou<br />
Štátnych lesov v Dobroči, Správou<br />
Štátnych lesov v Beňu<strong>š</strong>i<br />
(ďalej Beňu<strong>š</strong>), Správou Štátnych<br />
lesov Bacúch v Beňu<strong>š</strong>i (ďalej Bacúch),<br />
Správou Štátnych lesov<br />
Pohorelská Ma<strong>š</strong>a, Správou Štátnych<br />
lesov Červená Skala, Správou<br />
Štátnych lesov v Starých<br />
Horách, Správou Štátnych lesov<br />
Banská Bystrica a Správou Štátnych<br />
lesov Michalová.<br />
Drevorubači v minulosti v lese nielen<br />
pracovali, ale i trávili spoločný voľný čas<br />
a samozrejme tu i nocovali. V dotazníkoch<br />
sa na viacerých miestach uvádza, že príbytky<br />
robotníkov prekonali veľké zmeny a namiesto<br />
kolíb sú už ubytovaní v moderných<br />
robotníckych barakoch. Niektoré správy<br />
v<strong>š</strong>ak pí<strong>š</strong>u o kolibách ako o stále aktuálnom<br />
spôsobe nocľahu drevorubačov.<br />
Vo Sv. Ondreji uviedli: Ubytovanie robotníkov<br />
bolo v kolibách zhotovených<br />
z kálaných dosák z jedle. Normálna koliba<br />
je 5 m dl. a 4 m <strong>š</strong>. Je rozdelená na dve<br />
strany a uprostred je vystavená polenica<br />
s ohniskom. Na tejto polenici si su<strong>š</strong>ia<br />
drevo, ktoré im celú noc horí, aby<br />
nebola v kolibe zima. Po stranách zv.<br />
stienkach sú porobené police, na ktoré<br />
si ukladajú riad a potraviny.<br />
Koliby v Závadke sú väč<strong>š</strong>inou dvojstranné,<br />
len málokde si robili jednostrannú<br />
kolibu pre niekoľkých rubárov.<br />
Materiálom k stavbe bolo drevo, len<br />
ohni<strong>š</strong>te „vatru“ si obkladajú kameňom.<br />
Pri zimných kolibách je dookola 2 radový<br />
srub, strecha je buď zo <strong>š</strong>tiepov, striedave<br />
<strong>š</strong>tepnou plochou a oblinou kladených,<br />
čím sa otvory lep<strong>š</strong>ie kryjú a potom zahádzaných<br />
zemou alebo kryté <strong>š</strong>indolom.<br />
Letné koliby majú strechu z kôry ležiacej<br />
na drúčkoch, to je strecha z lubov. Dvere<br />
sú na <strong>š</strong>títe, proti vatre v prostriedku<br />
a len na jednom konci. Štíty sú buď<br />
zo <strong>š</strong>tiepov alebo z dosák.<br />
Koliby sa stavali v dolinách blízko rúbanísk<br />
a vody. Zimné a letné koliby v Slovenskej<br />
Ľupči sa stavali na vyplanírovanom<br />
mieste, na ktoré sa položil zrub slaky a ten<br />
zároveň zvnútra slúžil ako polica. Drevorubači<br />
doň zaťali rožky, na ktoré krížom pribili<br />
laty brliny. V lete sa koliba pokryla čečinou.<br />
V zime doskami na dva <strong>š</strong>iare na<strong>š</strong>tiepanými<br />
z ihličnanov. Na zimu sa spodný <strong>š</strong>iar<br />
pokryl čečinou a zahádzal zemou.<br />
V Hronci robotníci nazývali kolibu pokrytú<br />
kôrou lubovou kolibou a prespávali<br />
v nej v letných mesiacoch. Dasková koliba<br />
určená na bývanie v zime bola zakopaná pol<br />
metra do zeme a obhádzaná zemou alebo<br />
snehom. V streche koliby nechávali otvor<br />
zvaný dimník, ktorý nahrádzal komín.<br />
V Pohorelskej Ma<strong>š</strong>i ho volali dymák. Tunaj<strong>š</strong>ia<br />
správa na záver popisu koliby dodáva, že<br />
bol okolo nej vykopaný jarčok, ktorým odtekala<br />
pri prudkých dažďoch voda zo strechy.<br />
Vnútorné zariadenie kolíb autor dotazníka<br />
v Slovenskej Ľupči popísal nasledovne:<br />
Vnútro starých kolíb pozostávalo<br />
z „hiartu“ (ohnisko), „polenice“ slúžiace<br />
na su<strong>š</strong>enie dreva. Dvere „fortňa“ sa<br />
otvárali s pomocou čepu zapusteného<br />
do srubu, na hornej čiastke pripevnené<br />
drátom. Na policu si rubáči ukladali<br />
„ban<strong>š</strong>tiaky“, „cedilá“. „Škorciar“<br />
a „halu<strong>š</strong>kár“ si zapichovali za <strong>š</strong>iar,<br />
kým „váľok“ a fi<strong>š</strong>prót“ ukladali tiež<br />
na policu. Miesto na líhanie bolo trochu<br />
spádovité smerom na vatru a vystlané<br />
hrubou jedľovitou čečinou. Na sedenie<br />
používali klátiky. O poriadok v kolibe<br />
sa staral dorastenec „kaimel“, čili<br />
„vodnár“, ktorý sa staral o čistotu hrncov<br />
„jedinákov“ (hrniec pre jedného<br />
rubača). Pripravoval drevo do koliby<br />
a doná<strong>š</strong>al vodu. Chlapi pracujúci na Lesnej<br />
správe Jasenie používali tiež jedinák a väč<strong>š</strong>í<br />
hrniec, kde sa mohla variť strava pre viac<br />
chlapov volali <strong>š</strong>uták. Ich najobľúbenej<strong>š</strong>ím<br />
jedlom boli halu<strong>š</strong>ky.<br />
Koliby v Kráme bývali také priestranné,<br />
že v nich mohlo spať desať až tridsať chlapov,<br />
ktorí ležali v dvoch radoch, nohami<br />
smerom k vatre. Dobre postavená koliba<br />
bola vzdu<strong>š</strong>ná a teplá. Pisateľ v dotazníku<br />
z tejto lesnej správy uvádza, že bola zároveň<br />
bez ozdôb a bez akéhokoľvek zariadenia.<br />
Vnútri bola len čečina, ktorá slúžila ako lôžko<br />
a jednoduchej dosky alebo <strong>š</strong>tiepy, ktorá<br />
bola položená pri hlavách robotníkov. Dávali<br />
si na ňu potraviny, nástroje a iné potrebné<br />
veci. Ďalej pí<strong>š</strong>e: Do nedávna nosili si robotníci<br />
„týždňovku“ vo zvlá<strong>š</strong>tnej bra<strong>š</strong>ni,<br />
zvanej cedilo. Táto bola zhotovená<br />
z domáceho súkna (vlnená tkanina)<br />
opatrená záklopom, asi o polovicu dlh<strong>š</strong>ím,<br />
než sama bra<strong>š</strong>na, ktorý bol ozdobený<br />
strapcami, dlhými asi ako polovina<br />
celej dĺžky záklopu, takže keď robotník<br />
bra<strong>š</strong>nu otvoril (rozprestrel) použil túto<br />
deku na lôžku. Na mieste „cedila“ užívali<br />
robotníci tiež tak zv. „ban<strong>š</strong>tiak“,<br />
t. j. podobnú bra<strong>š</strong>nu, ako cedilo, lenže<br />
z ľanového plátna.<br />
V čase, keď lesné správy vyplňovali dotazníky<br />
e<strong>š</strong>te doznievali pôvodné spôsoby<br />
práce i spôsob života lesných robotníkov.<br />
Pisatelia dotazníkov zvyčajne ako časový<br />
predel pri opise významných zmien používali<br />
prvú svetovú vojnu. Obdobie po nej prinieslo<br />
mnohé novoty do života slovenských drervorubačov.<br />
Zásadným medzníkom sa následne<br />
stala druhá svetová vojna. Vývoj, ktorý po<br />
nej priniesla druhá polovica 20. storočia,<br />
úplne zmenil charakter práce v lese.<br />
Tatiana Figurová<br />
Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen<br />
Koliba z Červenej Skaly<br />
Kresba koliby v dotazníku<br />
zo Správy Štátnych lesov Jasenie<br />
32<br />
Lesník 1–2009<br />
„Cedilo“ ako ho nakreslili v Kráme
Change language