Územný plán mesta Stupava - Návrh zadania - Mesto Stupava

ÚZEMNÝ PLÁN MESTA STUPAVA
NÁVRH ZADANIA
Apríl 2013

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
OBSAH:
NÁVRH ZADANIA ................................................................................................................................... 1
ZÁKLADNÉ ÚDAJE ................................................................................................................................ 3
A. Dôvody na obstaranie územného plánu .......................................................................................... 4
B. Určenie hlavných cieľov rozvoja územia vyjadrujúcich rozvojový program obstarávateľa ............... 5
C. Vymedzenie riešeného územia ........................................................................................................ 6
D. Požiadavky vyplývajúce z o záväznej časti KÚRS 2001, z územného plánu regiónu a z jeho
záväznej časti na územie obce ........................................................................................................ 8
E. Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia .......................................................................... 17
F. Požiadavky na riešenie záujmového územia obce ........................................................................ 17
G. Požiadavky na varianty riešenia a postup spracovania ................................................................. 18
H. Základné demografické údaje a prognózy ..................................................................................... 18
I. Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce ................................................................. 20
J. Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanáciu na území obce ....................................... 23
K. Požiadavky na riešenie rozvoja dopravy a koncepcie technického vybavenia .............................. 23
L. Požiadavky na ochranu prírody a tvorbu krajiny, kultúrneho dedičstva, na ochranu prírodných
zdrojov, ložísk nerastov a všetkých ďalších chránených území a ich ochranných pásiem, vrátane
požiadaviek na zabezpečenie ekologickej stability územia ........................................................... 27
Ochrana prírody a tvorba krajiny ........................................................................................................... 27
Kultúrne dedičstvo ................................................................................................................................. 27
M. Ochrana prírodných zdrojov, ložísk nerastov a všetkých ďalších chránených území a ich
ochranných pásiem ........................................................................................................................ 28
N. Požiadavky z hľadiska ochrany trás nadradených systémov dopravného a technického vybavenia
územia ........................................................................................................................................... 28
O. Požiadavky vyplývajúce najmä zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred
povodňami, civilnej ochrany obyvateľstva ...................................................................................... 30
P. Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce .......... 30
Požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie ................ 32
Q. Požiadavky na riešenie bývania, občianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry a výroby ......... 32
Bývanie ................................................................................................................................................. 32
Občianska vybavenosť .......................................................................................................................... 33
Výroba ................................................................................................................................................... 35
Poľnohospodárstvo ............................................................................................................................... 36
Rekreácia .............................................................................................................................................. 36
Zeleň ..................................................................................................................................................... 37
Odpadové hospodárstvo ....................................................................................................................... 37
R. Požiadavky z hľadiska životného prostredia, prípadne určenie požiadaviek na hodnotenie
z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie ........................................................... 37
S. Osobitné požiadavky z hľadiska ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy ................................. 38
T. Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia obce, ktoré je potrebné riešiť územným
plánom zóny ................................................................................................................................... 39
U. Požiadavky na určenie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia . 39
V. Požiadavky na vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby .................................................... 40
W. Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie územného plánu .................................................. 40
X. Požiadavky na prerokovanie územného plánu a subjekty prerokovania ....................................... 41
2

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
ÚVOD
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Obstarávateľ:
Mesto Stupava
Mestský úrad Stupava
Hlavná 1/24,
900 31 Stupava
Bc. Bibiána Piršelová, Dukelská 43, 900 01 Modra, d.pirselova@slovanet.sk
odborne spôsobilá osoba na obstarávanie územnoplánovacích podkladov
a územnoplánovacej dokumentácie obcí
(preukaz č. 019 o odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov
a územnoplánovacej dokumentácie obcí podľa §2a zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov, vydaný Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja)
Spracovateľ:
AUREX s.r.o.
Ľubľanská 1
831 02 Bratislava
Odborne spôsobilá osoba: Ing. arch. Michal Chudík, PhD., autorizačné osvedčenie č. 0974
AA , Ing. arch. Lenka Stankovská, Ing. arch. Ľubomír Klaučo
Príslušný orgán územného plánovania podľa § 4 ods.3 stavebného zákona:
Mesto Stupava
Mesto Stupava je podľa §16 Stavebného zákona orgánom územného plánovania
a v súlade s §18 tohto zákona je obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie obce
mesta Stupava. Plniac si zákonom uloženú povinnosť sústavne sledovať a vyhodnocovať
údaje a informácie o území a vykonávať územnoplánovaciu činnosť pristúpilo k obstaraniu
územného plánu mesta.
Vzhľadom na prebiehajúcu aktualizáciu nadradených územnoplánovacích dokumentácií
súčasný trend dynamického rozvoja obcí záhorskej rozvojovej osi, rozsah a charakter
požiadaviek na zmenu využitia územia pristúpilo mesta Stupava k obstaraniu nového
územného plánu mesta. V prvej etape v roku 2012 boli v zmysle § 19 ods. b) stavebného
zákona uskutočnené prípravné práce. Zámerom obstarávateľa bolo získať dostatočnú
informačnú základňu pre spracovanie územnoplánovacieho dokumentu, ktorý bude
spracovaný v súlade s platnou legislatívou a ktorý bude vychádzať zo súčasného stavu vo
využití územia ako aj z nových požiadaviek vlastníkov a užívateľov nehnuteľností.
3

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
A. DÔVODY NA OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU
Mesto Stupava malo ostatne vypracovaný územný plán sídelného útvaru z roku 2005, na
ktorý nadväzuje Zmena a doplnok č.1/2007 (schválená v roku 2010) a Zmena č.2/2007
(schválená v roku 2008). Uvedené územnoplánovacie dokumentácie sú v súčasnosti
platné a výstavba na území mesta prebiehala v súlade s nimi.
Potreba vypracovať nový územný plán mesta Stupava vyplynula predovšetkým
z požiadavky vypracovať komplexnú koncepčnú dokumentáciu na usmerňovanie
a riadenie investičnej činnosti v meste. Dôvodom pre vypracovanie nového územného
plánu mesta Stupava je aj rozsah a charakter požiadaviek od fyzických a právnických
osôb na zmeny a nové spôsoby využitia územia, rozpracovaný ÚPN-R Bratislavského
samosprávneho kraja, nový Generel dopravy Bratislavského samosprávneho kraja,
rovnako ako aj rozsah výstavby zrealizovanej od schválenia súčasného platného
územného plánu mesta Stupava.
Potreba vypracovať nový územný plán obce (ÚPN-O) vychádza predovšetkým:
§
§
§
§
§
§
§
z kompetencií a práv mestskej samosprávy vo vzťahu k štátnej správe
a k občanom,
zo zvýšeného dôrazu na celkovú ekológiu prostredia pri zohľadnení kritérií trvalo
udržateľného rozvoja,
zo zmeny v celkových trendoch rozvoja dopravy vyplývajúcich z potreby
usporiadania dopravného systému a jeho jednotlivých zložiek v smere
optimálneho zabezpečenia tranzitu, vzájomného prepojenia jednotlivých častí
mesta a riešenia statickej dopravy,
zo zámerov rozšírenia územia o nové obytné plochy a o nové plochy
celomestskej a regionálnej vybavenosti v lokalite Háje,
z potreby definovania verejnoprospešných stavieb, definovania a lokalizovania
plôch s verejnoprospešnými stavbami, definovania území s potrebou
vypracovania územných plánov zón a návrhu nového zastavaného územia
mesta,
z potreby stanovenia zodpovedajúcej hmotovo – priestorovej regulácie výstavby
v lokalitách zachovanej funkcionalistickej architektúry.
z potreby použiť pri spracovaní UPN Stupavy novú metodiku vychádzajúcu
z najnovších poznatkov a skúseností získaných pri riadení územného rozvoja
miest.
Potreba spracovania novej územnoplánovacej dokumentácie vyplynula predovšetkým
z nutnosti reagovať na kvalitatívne nové zámery na využitie územia v dobe, ktorá sa
výrazne odlišuje od legislatívnej situácie z obdobia spracovania doteraz platného
územného plánu a taktiež na zmenené územno-technické a socio-ekonomické
podmienky.
V konkrétnych prejavoch vychádza potreba vypracovania nového územného plánu
predovšetkým:
§
§
§
§
zo zmeny v reálnom vývoji počtu a skladby obyvateľstva v regióne, v samotnom
meste a jeho okolí,
z potreby zohľadňovania nových majetkoprávnych vzťahov, a to zosúlaďovaním
individuálnych a verejných priestorových záujmov,
z reštrukturalizácie hospodárskej základne mesta a vytvárania podmienok pre
nové socio – ekonomické a podnikateľské aktivity,
zo zmeny v celkovom chápaní politiky v oblasti bytovej výstavby,
4

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
z potreby zohľadnenia zmien v oblasti rozvoja a využitia výrobných plôch
vzhľadom na transformáciu a likvidáciu výrobných podnikov ako aj transformáciu
poľnohospodárskych areálov na iné funkcie,
z potreby definovania spôsobu ochrany a rozvoja a primeraného využitia parkov,
z potreby novým podmienkam zodpovedajúcej regulácie intenzity exploatácie
územia,
z potreby definovania a lokalizovania verejnoprospešných stavieb a verejných
priestorov,
zo zmeny v reálnom vývoji počtu a skladby obyvateľstva v meste Stupava ako aj
zmeny správania sa obyvateľstva vo vzťahu k požiadavkám na bývanie a obytné
a sídelné prostredie,
zo zmeny v území po likvidácii železničnej trate a potreby vytvorenia územnej
rezervy pre koľajovú dopravu,
zo zmeny vo výrobnej sfére vedúcej k zmenám v pôvodne uvažovanom vývoji
počtu pracovných príležitostí ako aj ich skladby,
zo zmeny zámerov v oblasti rozvoja a využitia výrobných plôch vzhľadom na
zmenené rozvojové zámery väčšiny výrobných podnikov, resp. vzhľadom na ich
likvidáciu alebo transformáciu, ako aj vzhľadom na transformáciu
poľnohospodárstva,
zo zmeny v nazeraní na funkcie verejného sektoru v oblasti zabezpečovania
občianskej vybavenosti, rekreácie a cestovného ruchu,
zo zmenených podmienok v stave jednotlivých zložiek životného prostredia,
napr. zvýšenej hladiny hluku v dôsledku nárastu stupňa motorizácie
v posledných rokoch, požiadavky odpadového hospodárstva atď.,
zo zvyšovania požiadaviek na ochranu prírody a tvorbu krajiny,
z dynamiky zmeny vlastníckych pomerov.
Územný plán bude preto po schválení Mestským zastupiteľstvom mesta Stupava
v určenom rozsahu záväzným i smerným podkladom pre všetky orgány verejnej správy,
fyzické i právnické osoby, ako aj všetkých občanov mesta v súvislosti s:
• vypracovaním a schvaľovaním ďalšej územnoplánovacej dokumentácie,
• vypracovaním dokumentácie jednotlivých stavieb na území mesta,
• územným rozhodovaním,
• vyvlastňovacími konaniami,
• operáciami s pozemkami (rozdeľovanie, delenie, sceľovanie, pozemkové
úpravy) súvisiacimi so zmenou vlastníckych vzťahov, pričom jeho záväzné časti
budú vyhlásené všeobecne záväzným nariadením mesta.
B. URČENIE HLAVNÝCH CIEĽOV ROZVOJA ÚZEMIA
VYJADRUJÚCICH ROZVOJOVÝ PROGRAM
OBSTARÁVATEĽA
Hlavnými cieľmi rozvoja mesta Stupava sú v súlade s vyššie citovanými dôvodmi pre
spracovanie ÚPN-O mesta Stupava predovšetkým:
q
q
vytvorenie komfortného harmonického obytného prostredia pre občanov mesta
Stupava,
vytvorenie priestorových predpokladov pre rozvoj obytno-vybavenostného územia
Háje,
5

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
q
vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu aktivít zabezpečujúcich
pracovné príležitosti pre obyvateľov mesta a jeho spádového územia,
q vytvorenie priestorových predpokladov pre lokalizáciu zariadení občianskej
vybavenosti a tým posilnenie významu mesta Stupava ako špecifického centra
osídlenia. skupiny v systéme osídlenia podľa KÚRS v aktuálnom znení,
q
q
q
zabezpečenie adekvátnych podmienok pre športové a rekreačné potreby obyvateľov,
a to jednak v zastavanom území mesta ale aj v krajinnom zázemí,
vyriešenie problematiky dopravy, a to najmä elimináciou nepriaznivých účinkov
vnútornej a tranzitnej dopravy a dobudovaním uceleného dopravného systému
zloženého z cestnej, železničnej, hromadnej, cyklistickej a pešej dopravy v ich
vzájomných súvislostiach,
vybavenie územia mesta potrebnou technickou infraštruktúrou v súlade so zákonnými
požiadavkami ako aj požiadavkami na pohodlné bývanie,
Z hľadiska rozvojového programu mesta je potrebné:
• zabezpečiť dostatok rozvojových plôch pre rozšírenie mestských funkcií
v súvislosti s predpokladaným nárastom obyvateľstva ale aj zvyšovaním
štandardu v návrhovom období, a to najmä plôch:
• bývania,
• občianskej vybavenosti,
• rekreácie a športu,
• výroby,
• preukázať možnosť zabezpečenia takéhoto rozvoja bez ohrozenia jednotlivých
zložiek životného prostredia a ekológie,
• zvýšiť takto navrhnutým rozvojom celkovú kvalitu životného prostredia pre
obyvateľov i návštevníkov mesta a chrániť ich pred nepriaznivými vplyvmi
vhodnou priestorovou organizáciou územia a vhodným využívaním funkčných
plôch,
• formovať obraz územia mesta v tradičnej mierke jestvujúcich štruktúr s dôrazom
na jedinečnosť územia.
V rámci ÚPN-O mesta Stupava riešiť 2 varianty usporiadania územia mesta, vyjadrujúce
možné scenáre priestorového rozvoja.
C. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA
Riešeným územím pre spracovanie územného plánu mesta Stupava je
administratívnosprávne územie mesta Stupava, ktoré je tvorené katastrálnymi územiami
Stupava, Mást I, Mást II, Mást III, Bystrická hora a Hrubé lúky podľa vymedzenia v rámci
posledného Sčítania obyvateľov, domov a bytov k 21.05.2011 a územnosprávnych úprav
vyplývajúcich z uplatnenia zákona č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní
Slovenskej republiky.
Takto vymedzené územie predstavuje výmeru 6 745,28 ha s celkovým počtom trvalo
bývajúcich obyvateľov 9 282 (podľa SODB 2011), stav k 31.12.2011 9 345.
6

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Tabuľka C-1. Začlenenie mesta Stupava v rámci Bratislavského kraja
Výmera
KRAJ OKRES KÓD ZUJ OBEC
obce v ha
Počet
obyvateľov
Bratislava Malacky 508233 Stupava 6 745,28 9 282
Tabuľka C-2 Prehľad územno-technických (UTJ) a základných sídelných jednotiek (ZSJ) mesta
Stupava
KÓD ZÚJ OBEC KÓD ÚTJ NÁZOV MČ KÓD ZSJ
Výmera ÚTJ
v ha
508233 Stupava 859320 Mást I. 25932 949,82
508233 Stupava 859338 Stupava 25933 5 253,35
508233 Stupava 859346 Mást II. 25934 115,62
508233 Stupava 859354 Mást III. 25935 168,04
508233 Stupava 871800 Bystrická hora 27180 51,37
508233 Stupava 871818 Hrubé lúky 27181 207,08
Záujmovým územím pre spracovanie územného plánu mesta sú katastrálne územia
susediacich obcí, na území ktorých sa prejavujú funkčné a prevádzkové väzby riešeného
územia.
Riešené územie je graficky znázornené na schéme Vymedzenie riešeného územia.
7

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
D. POŽIADAVKY VYPLÝVAJÚCE Z O ZÁVÄZNEJ ČASTI
KÚRS 2001, Z ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU A Z JEHO
ZÁVÄZNEJ ČASTI NA ÚZEMIE OBCE
Celoslovenské a regionálne väzby mesta Stupava boli definované v schválenej Koncepcii
územného rozvoja Slovenska (AUREX, 2001) v aktuálnom znení a v schválenej
územnoplánovacej dokumentácii „Územný plán veľkého územného celku – Bratislavský
kraj“ v znení zmien a doplnkov (AUREX, 2008).
Základné postavenie mesta Stupava v rámci širších vzťahov, t. j. v rámci územia
Slovenskej republiky, určuje Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 (AUREX,
2001) schválená uznesením vlády SR č. 1033 dňa 31. októbra 2001 ako
územnoplánovací dokument celoštátneho významu, ktorý vytvára základné predpoklady
pre usmerňovanie rozvoja všetkých aktivít s územno-priestorovými prejavmi relevantnými
pre celoštátnu úroveň.
Požiadavky na rozvoj mesta vyplývajúce zo záväznej časti KÚRS 2001
Na základe vyhodnotenia jednotlivých druhov zariadení sociálnej infraštruktúry sa podľa
KÚRS vytvorili skupiny obcí, ktoré naznačujú úroveň obsluhy ako pre vlastne mesto tak
pre jeho zázemie. Mesto Stupava je ako centrum osídlenia (terciárne centrum) zaradené
do štvrtej skupiny, plniace funkciu regionálneho významu. Mesto Stupava je súčasťou
ťažiska osídlenia najvyššej úrovne – bratislavsko – trnavského ťažiska osídlenia, ktoré
je v rámci Slovenska najrozvinutejšou aglomeráciou a zaraďuje sa k najvýznamnejším
aglomeráciám európskeho medzinárodného významu.
Sídelné rozvojové osi predstavujú podľa KURS “uzlovo-pásový systém osídlenia tvoriaci
sa medzi jednotlivými ťažiskami osídlenia ... v dôsledku sústredenia nadradených
infraštrukturálnych zariadení a sietí, ktoré tieto ťažiská prepájajú“. Na rozvojové osi
sídelné nadväzujú rozvojové osi komunikačno – sídelné (prepájajúce).
Mesto Stupava je súčasťou koridoru záhorskej rozvojovej osi Bratislava – Malacky –
Kúty – hranica ČR zaradenej medzi rozvojové osi prvého stupňa, prepájajúcej centrá
osídlenia prvej skupiny a ťažiská osídlenia prvej úrovne na území Slovenska
a porovnateľné centrá mimo územia Slovenska, pričom zahŕňa minimálne jednu cestu
a jednu železničnú trať rýchlostného typu.
Regulatívy záväznej časti viažuce sa k predmetu obstarania
V oblasti medzinárodných súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja
sídelnej štruktúry:
1.6. Vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi
a ostatnými aktérmi územného rozvoja v SR a okolitých štátoch, s využitím väzieb
jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach
cezhraničnej spolupráce.
1.7. Rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým
v uzloch križovania týchto koridorov v smere sever–juh a západ–východ.
V oblasti celoštátnych a nadregionálnych súvislosti usporiadania územia, osídlenia
a rozvoja sídelnej štruktúry:
2.1. Formovať základnú makrokoncepciu sídelných štruktúr Slovenskej republiky
v smere vytvárania polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých
prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej
sídelnej štruktúry sledovať naviazanie sa na celoeurópsku polycentrickú sídelnú
sústavu a komunikačnú kostru prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených
dopravných koridorov.
8

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
2.6. Formovať sídelnú štruktúru na celoštátnej a nadregionálnej úrovni
prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania
územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia,
rozvojových osí a vidieckych priestorov.
2.15 Podporovať rozvoj centier štvrtej skupiny – medzi ne patrí aj Stupava.
2.18. Podporovať ako ťažiská osídlenia najvyššej úrovne – bratislavsko – trnavské
ťažisko osídlenia ako najvýznamnejšiu aglomeráciu európskeho medzinárodného
významu
2.22. Podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich
funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí.
2.23. Podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne
ťažísk osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých
území.
2.24. Sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických
systémov – sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej
funkčnej komplexnosti regionálnych celkov.
2.25. Formovať ťažiská osídlenia uplatňovaním princípov dekoncentrovanej
koncentrácie.
2.26. Upevňovať vnútroštátne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia.
2.27 Podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej
hierarchizovanej sídelnej štruktúry.
2.28 Podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa: - záhorskú rozvojovú os: Bratislava
– Malacky – Kúty – hranica s Českou republikou.
V oblasti zachovania, zhodnotenia a využívania kultúrneho dedičstva:
4.1 Posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických
daností v nadväznosti na všetky zámery v sociálno-ekonomickom rozvoji.
4.2 Zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji:
4.2.2. pamiatkový fond, ktorý tvoria ... národné kultúrne pamiatky, ako aj ochranné
pásma všetkých kategórií pamiatkového fondu,
4.2.4. známe a predpokladané archeologické náleziská a archeologické nálezy,
4.2.6. novodobé architektonické a urbanistické diela,
4.2.7. areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím,
4.2.3. historické technické diela,
V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody,
prírodných zdrojov a tvorby krajinnej štruktúry:
5.1 Zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie
územia, rešpektovanie, prípadne obnovu funkčného územného systému
ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej,
regionálnej aj lokálnej.
5.2 Rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia význam a hodnoty jeho
prírodných daností územia a najmä v osobitne chránených územiach, prvkoch
územného systému ekologickej stability, NECONET a biotopoch osobitne
chránených a ohrozených druhov bioty využívanie územia zosúladiť s funkciou
ochrany prírody a krajiny.
9

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
5.3 Zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území ich predpokladané vplyvy na
životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie,
obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov.
5.5 Zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné
toky a ich brehové územia s cieľom obnoviť integritu a zabezpečiť dlhodobo
priaznivé existenčné podmienky pre akvatickú a semiakvatickú biotu vodných
ekosystémov.
5.6 Identifikovať stresové faktory v území a zabezpečovať ich elimináciu.
5.9 Rešpektovať ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Zabezpečovať
ochranu pôdnych zdrojov vhodným a racionálnym využívaním poľnohospodárskej
a lesnej krajiny.
5.10 Asanovať a revitalizovať územia s vysokým stupňom environmentálnej záťaže.
V oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja:
6.1 Rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej
polycentrickej sústavy mestského osídlenia a tým zabezpečovať aj vyváženú
socio–ekonomickú úroveň regiónov.
6.3 Diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu miest a regiónov a podporovať
v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie.
V oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva
7.1 Stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd, najmä pôd pod závlahami, pôd
vinohradov a najlepších bonít, a ochranu výmery a kvality pôdy uskutočňovať
nielen ako ochranu hospodársko-sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť
ochrany prírodného a životného prostredia.
V oblasti priemyslu a stavebníctva:
8.1 Vychádzať pri územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie
existujúcich priemyselných a stavebných areálov.
V oblasti rozvoja rekreácie a turizmu:
9.1 Podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného
záujmu (kúpeľný, poznávací kultúrny, horský letný a zimný, tranzitný turizmus
a poľovníctvo).
9.2 Nadviazať na medzinárodný turizmus a to najmä sledovaním turistických tokov
a dopravných trás prechádzajúcich, resp. končiacich na Slovensku. Venovať
väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom
a malému prihraničnému turizmu.
9.5 Viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne
do sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo
voľnej krajine, pričom využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských
a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok.
9.6 Podporovať podmienky pre prímestskú rekreáciu obyvateľov miest v ich
záujmovom území.
9.10 Na území Národných parkov a Chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný
pomer funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií spojených s rekreáciou
a turizmom.
10

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
V oblasti rozvoja sociálnej infraštruktúry:
Školstvo
10.1 Podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškoľovacích
zariadení na území štátu.
10.4 Zriadiť vyššie odborné školy poskytujúce pomaturitné vzdelávanie v oblastiach
vyžadujúcich podporu regionálneho rozvoja.
Zdravotníctvo
10.5 Rozvíjať zariadenia liečebnej starostlivosti v záujme ich optimálneho využitia
v rovnocennej prístupnosti obyvateľov.
10.6 Podporovať malé a stredné podnikania v oblasti zdravotníctva a to najmä
v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier.
Sociálna starostlivosť
10.8 Riešiť nedostačujúce kapacity zariadení sociálnej starostlivosti a zaostalosť
priestorovej vybavenosti v regiónoch.
10.9 Podporovať vybrané zariadenia sociálnej starostlivosti na regionálnej úrovni.
Kultúra a umenie
10.10. Podporovať rovnomerne prevádzku a činnosť existujúcej siete kultúrnych
zariadení v regiónoch ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry
a kultúrnych služieb obyvateľstvu.
V oblasti dopravy
11.2. Rešpektovať nadradené postavenie paneurópskych multimodálnych koridorov
Medzinárodného dopravného fóra (ďalej len ITF), ktorá je nástupníckou
organizáciou Európskej konfederácie ministrov dopravy (CEMT) a dopravných
sieti TEN-T. V ich rámci rešpektovať prioritnú pozíciu projektov európskeho
záujmu
11.2.3. železničnej infraštruktúry osi (Gdansk – Varšava – Katovice) –
Brno/Žilina – Bratislava – (Viedeň), na území Slovenska alokovanej
a plánovanej v rámci paneurópskych multimodálnych koridorov č. V.
vetva V. a VI.,
11.3. Rešpektovať dopravné siete a zariadenia TEN-T a európskych dohôd alokované
a plánované v trasách paneurópskych multimodálnych koridorov ITF
11.3.1. multimodálny koridor č. IV. (Berlín/Norimberg – Praha) – Kúty –
Bratislava/Rusovce – (Budapešť – Rumunsko/Turecko/Grécko)
lokalizovaný pre cesty siete TEN-T, (Berlín/Norimberg – Praha) – Kúty –
Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo – (Budapešť –
Rumunsko/Turecko/Grécko) lokalizovaný pre konvenčné trate
železničnej a kombinovanej dopravy siete TEN-T,
11.7. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd (AGR)
koridory ciest
11.7.2. E 65 (Malmö – Štetín – Praha – Brno – Břeclav) – Bratislava – (Rajka –
Záhreb – Split – Tripoli – Chania),
11.9. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd (AGC,
AGTC) koridory konvenčných tratí a zariadenia železničnej a kombinovanej
dopravy
11

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
11.9.3. trate E 61, C – E 61 (Štokholm – Berlin – Praha – Lanžhot) – Kúty –
Bratislava/Rusovce – (Hegyeshalom), Bratislava – Nové Zámky –
Komárno – (Komárom – Budapešť),
11.13. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd AGN
Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného
významu, existujúce aj plánované a Protokolu k Dohode AGTC o kombinovanej
doprave po vnútrozemských vodných cestách k európskej dohode o
najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej doprave a súvisiacich
objektoch z roku 1991
11.13.3. E 20, E 30, C – 20, C – E 30 koridor rieky Morava na území Slovenska
ako súčasť prepojenia vodných ciest Dunaj – Odra – Labe.
V oblasti rozvoja nadradeného technického vybavenia:
Vodné hospodárstvo
Energetika
12.1.2. Zvyšovať podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných
vodovodov s cieľom približovať sa postupne k úrovni vyspelých štátov
EÚ.
12.1.8. Zabezpečiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne
znižovať rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvateľov a
podielom zásobovaných obyvateľov pitnou vodou.
12.2.1. Zabezpečiť územné podmienky pre výstavbu nových zariadení na
výrobu elektrickej energie a tepla a s tým súvisiacich stavieb, vrátene
zabezpečenia územnej prípravy, výstavbu a dobudovanie vnútroštátnych
elektrických vedení a zariadení slúžiacich na prenos elektrickej energie,
výstavbu ďalších medzinárodných prepojení v súvislosti s liberalizáciou
energetiky a s otvorením trhov s elektrickou energiou v súlade so
Stratégiou energetickej bezpečnosti SR.
12.2.3. Optimalizovať diverzifikované územné vedenie trás potrubných vedení
strategických surovín (ropa, zemný plyn) v súlade s rozvojom ropného a
plynárenského priemyslu s cieľom udržať a posilniť strategicky dôležité
postavenie Slovenska z pohľadu medzinárodných tranzitov a obchodu v
Európe.
12.2.6. Presadzovať uplatnením energetickej politiky Slovenskej republiky,
regionálnej energetickej politiky a využitím kompetencie miestnych
orgánov samosprávy budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu
elektriny a tepla a tam, kde je to ekonomicky a environmentálne
zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s
centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom.
Odpadové hospodárstvo
12.3.1. Usmerniť cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi a
množstvami odpadov v určenom čase, budovania nových zariadení na
zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov, ako aj budovania zariadení
na iné nakladanie s odpadmi v území v súlade s Programami
odpadového hospodárstva.
12.3.4. Vytvárať územné podmienky na výstavbu regionálnych podnikov a
prevádzok na separáciu a recykláciu odpadov a spaľovní odpadov pre
jednotlivé oblasti s ich lokalizáciou v optimálnom dosahu najväčších
producentov odpadov.
12

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Požiadavky na rozvoj mesta vyplývajúce zo záväznej časti územného plánu regiónu
a jeho zmien a doplnkov č. 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005
Regulatívy záväznej časti viažuce sa k predmetu obstarania
1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry:
1.1. vychádzať pri územnom rozvoji Bratislavského kraja z rovnocenného zhodnotenia
vnútroregionálnych vzťahov, najmä medzi Bratislavou a ostatným územím kraja,
a nadregionálnych vzťahov, najmä na susedné kraje - regióny, Slovensko
a zahraničie, a pritom zdôrazniť špecifickosti kraja vyplývajúce z polohy kraja
a lokalizácie hlavného mesta SR na jeho území
1.1.3 upevňovať sídelné väzby najmä na považský pás a na záhorský pás
v pokračovaní na území ČR
1.1.5 vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi
a ostatnými aktérmi územného rozvoja v SR a okolitých štátoch s využitím väzieb
medzi jednotlivými sídlami a väzieb sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších
oblastiach cezhraničnej spolupráce
1.1.6 podporovať vytvorenie homogénneho bratislavsko - trnavsko - nitrianskeho ťažiska
osídlenia medzinárodného významu s prepojením na najvyššiu európsku
polycentrickú sústavu aglomerácií a miest
1.1.7 zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení
medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú
sídelnú sieť
1.2 riešiť kraj v principiálnom členení na funkčné územné celky, ktoré sú v zásade
totožné s administratívnymi územiami okresov, mesto Stupava je súčasťou
1.2.2 okresu Malacky (záhorský funkčný celok)
1.3 podporovať vytvorenie sídelných rozvojových pólov Bratislavského kraja s cieľom
decentralizácie bývania obyvateľstva a pracovných príležitostí, a to do
1.3.1 regionálnych rozvojových pólov mesta Bratislavy,
1.3.2 terciárnych rozvojových centier,
1.4 rozvíjať regionálne rozvojové póly mesta Bratislavy z hľadiska vyváženého rozvoja
kraja v priestoroch obcí
1.4.1 Stupava, najmä vo väzbe na Bratislavu - mestské časti Záhorská Bystrica,
Devínska Nová Ves,
1.6 podporovať územný rozvoj v zásade v smere sídelných rozvojových osí pri doteraz
uplatňovanom radiálnom systéme v smere
1.6.1 záhorskom cez Malacky na Moravu alebo cez Senicu,
1.11 podporovať rozvoj priemyselných parkov podľa zákona č. 193/2001 Z.z. o podpore
na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov,
1.15 podporovať budovanie rozvojových osí, a to:
1.15.1 prvého stupňa: Bratislava – Modra – Trnava – Žilina, záhorská rozvojová os
Bratislava – Malacky – Kúty – štátna hranica s Českou republikou.
2. V oblasti rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
2.1 usmerňovať funkčno-priestorový subsystém cestovného ruchu a rekreácie v zhode
s prírodnými (Dunaj, Malé Karpaty) a civilizačnými danosťami a v súbežnom
zabezpečovaní nárokov obyvateľov kraja najmä Bratislavy na každotýždennú a
koncomtýždennú rekreáciu, ako aj účastníkov širšej aj cezhraničnej turistiky na
poznávaciu a rekreačnú turistiku
2.2 podporovať v komplexnosti podunajský pás až po Gabčíkovo s cieľom prepojenia
Bratislavy s rekreačnými cieľmi pri Dunaji vrátane rekreačného územia v lokalite
Jarovského ramena, zdrže Hrušov a medzi derivačným kanálom a korytom
Dunaja; zohľadniť tak dunajskú vodnú turistickú trasu stredoeurópskeho významu,
ktorá je daná vodnou magistrálou Rýn – Mohan – Dunaj a od Devína aj
s prepojením na rieku Moravu
13

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
2.3 podporovať okolo Bratislavy vytvorenie funkčno-priestorového systému
prímestskej rekreácie
2.5 podporovať prepojenie medzinárodnej cyklistickej turistickej trasy pozdĺž Dunaja
s trasami smerom na Záhorie, Malé Karpaty a na Považie
3. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany
prírody a ochrany pôdneho fondu
3.1 rešpektovať poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci
urbanistický rozvoj kraja definovaný v záväznej časti územného plánu veľkého
územného celku,
3.2 zabezpečiť protieróznu ochranu pôdneho fondu vegetáciou v rámci riešenia
projektov pozemkových úprav,
3.3 podporovať dobudovanie prvkov regionálneho územného systému ekologickej
stability výsadbou plošnej a líniovej zelene, prirodzeným spôsobom obnovy a pod.
v regionálnych biocentrách Kamenáče, Hrubá pleš a biokoridorov Malý Dunaj,
Vydrica, Mláka, Roštún – Sušiansky háj, Gidra, Malé Karpaty – Uľanská mokraď,
Suchý potok, Dlhý kanál a v biokoridoroch vedených nivami tokov Záhoria a pod.,
3.4 spresniť a novo vybudovať prognózované biokoridory prepájajúce jednotlivé prvky
územného systému ekologickej stability, najmä biokoridor Malý Dunaj - Dunaj,
biokoridor v areáli ťažobno-rekreačnej zóny – Podunajské Biskupice, biocentrá
Záhoria a Malých Karpát a pod.; na tento účel treba vyňať časť pozemkov
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
3.5 v nadväznosti na systém náhrad hospodárskej ujmy pri vynútenom obmedzení
hospodárenia rešpektovať pri hospodárskom využití prvky regionálneho územného
systému ekologickej stability a požiadavky na ich ochranu a funkčnosť; z prvkov
územného systému ekologickej stability vylúčiť hospodárske využitie týchto území,
prípadne povoliť len extenzívne využívanie zohľadňujúce existenciu cenných
ekosystémov, a to takto:
3.5.1 pri lesných ekosystémoch zabezpečiť preradenie z lesov hospodárskych do lesov
ochranných, prípadne lesov osobitého určenia s osobitým spôsobom
hospodárenia,
3.5.2 pri prvkoch regionálneho územného systému ekologickej stability charakteru
lúčnych porastov prejsť na extenzívne využívanie (pravidelné kosenie,
nepoužívanie agrochemikálií, či už umelých hnojív alebo ochranných
prostriedkov),
3.5.3 pri prvkoch územného systému ekologickej stability charakteru mokraďných
spoločenstiev, stanovíšť mŕtvych ramien, vodných tokov a ich nív, ale aj umelo
založených stanovíšť (zaplavené ťažobné jamy, rybníky a pod.) ponechať vývoj
bez zásahu,
3.6 zabrániť ďalšej monokulturizácii prvkov územného systému ekologickej stability –
pri jednotlivých prvkoch územného systému ekologickej stability podľa potreby
zabezpečiť obnovu pôvodného druhového zloženia - lúk, lesných ekosystémov
a pod.,
3.7 prispôsobovať vedenie trás dopravnej a ostatnej technickej infraštruktúry mimo
komplexov lesov, aby sa netrieštili, prípadne ich okrajom,
3.8 zamedziť holorubný spôsob ťažby v biokoridoroch, biocentrách a na vyznačených
genofondových plochách,
3.10 spresniť pri biocentrách v rámci CHKO Malé Karpaty hranicu na základe
podrobného prieskumu (Nad Jurom, Vajnorská dolina, Zbojníčka, Panský les,
Pekná cesta, Hrubý vrch),
3.13 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky
územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných
exhalácií, poľnohospodárskej chemizácie, znečistenia vodných tokov a pod.),
3.15 odstrániť skládky odpadu lokalizované v územiach prvkov územného systému
ekologickej stability,
3.16 regulovať intenzitu poľnohospodárskej výroby v ochranných zónach prvkov
územného systému ekologickej stability,
14

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
3.17 regulovať rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky územného systému
ekologickej stability a na územiach osobitnej ochrany prírody,
3.20 zabezpečiť revitalizáciu tokov a sprietočnenie mŕtvych ramien a oživiť monotónnu
poľnohospodársku krajinu,
3.21 budovať sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť)
v blízkosti, prípadne v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov,
3.22 zabezpečiť územnú ochranu všetkým chráneným územiam,
3.23 vylúčiť v záujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedičstva
urbanistické zásahy na vinohradníckych plochách vo vinohradníckych oblastiach
na svahoch Malých Karpát, ktoré môžu byť využívané len ako vinice v zmysle
príslušných právnych predpisov.
3.24 zabezpečiť územnú ochranu malokarpatských lesov a alúvia rieky Morava
a Podunajska s presne vymedzeným funkčným využitím
4. V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrno-historického dedičstva
4.2 rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktorú sú navrhované na
vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma
4.3 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne
pamiatky, vyhlásené urbanistické súbory (mestské pamiatkové rezervácie,
pamiatkové zóny a ich ochranné pásma) a súbory navrhované na vyhlásenie,,
4.6 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé
etnokultúrne a hospodársko-sociálne celky a prírodno-klimatické oblasti,
4.8 rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov,
ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja
(vinohradnícke tradície v Malokarpatskej oblasti, etnokultúrne a spoločenské
tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území).
5. V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry 1
5.1. rešpektovať koridory železnice medzinárodného významu ako súčasť
multimodálnych koridorov a dopravných sietí podľa európskych dohôd (AGC,
AGTC)
5.4. podporovať zámer vytvoriť integrovaný dopravný systém – Bratislavskú
integrovanú dopravu (BID), spolu s Hlavným mestom Slovenskej republiky
Bratislava vo väzbe na územie Trnavského samosprávneho kraja
5.11. rezervovať a rešpektovať koridory cestnej siete medzinárodného významu (TEN-T,
AGR),
5.11.1. rešpektovať cestné trasy multimodálnych európskych koridorov IV., V.a. (diaľnice
D1, D2),
5.11.2. zachovať trasy európskej siete AGR s ich prednostným vedením v trasách diaľnic,
5.15. rezervovať koridory pre cesty, obchvaty a prieťahy ciest pri sídlach,
5.15.2. Stupava – obchvat cesty I/2,
5.16. rezervovať výhľadový koridor pre diaľnicu D4 okolo Bratislavy od križovatky D2 x
D4 v Bratislave – mestská časť Jarovce a ďalej smer nový most cez Dunaj,
Rovinka, Most pri Bratislave, Ivanka pri Dunaji, východne od Bratislava – mestskej
časti Vajnory pozdĺž Šúrskeho kanála, tunel pod Karpatmi, Marianka, napojenie na
cestu I/2; od cesty I/2 pokračovať s návrhom výstavby v smere k diaľnici D2 južne
od Stupavy a k ceste II/505 a ďalej pokračovať vo výhľade do Bratislavy –
mestskej časti Devínska Nová Ves súbežne so železničnou traťou na štátnu
hranicu s Rakúskom s výstavbou nového mosta cez rieku Moravu a hraničného
priechodu
1 V čase spracovania tejto dokumentácie je nový ÚPN VÚC BSK v procese spracovania a v oblasti dopravy vychádza z nového
Územného generelu dopravy Bratislavského samosprávneho kraja (KPM consult, s.r.o. Brno v spolupráci s DIC Bratislava, s.r.o.,
september 2012).
15

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
6. V oblasti rozvoja technickej infraštruktúry
6.1 chrániť koridor na realizáciu prepojenia 400 kV Stupava - Viedeň,
6.12 na úseku verejných vodovodov,
6.12.1 zvyšovať spoľahlivosť zásobovania pitnou vodou rozširovaním diverzifikácie
zdrojov a budovaním vodárenských dispečingov,
6.12.2 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, orientovať investície na rekonštrukciu
diaľkovodných potrubí a vodovodných sietí,
6.12.3 zabezpečovať podľa návrhu plánu územného rozvoja a z neho vyplývajúcich
potrieb prípravu zdrojov vody tak, aby sa docielil súlad medzi rozvojom vodného
hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia,
6.12.4 znižovať straty vody a tým i prevádzkové náklady
6.13.2.1 znižovať rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvateľov a podielom
zásobovaných obyvateľov pitnou vodou,
6.13.2.6 vytvoriť v územných plánoch obcí pri existujúcich ČOV dostatočné územné
rezervy pre ich výhľadové rozšírenie na pokrytie nárastu potrie
6.15 presadzovať uplatnením energetickej politiky SR, regionálnej energetickej politiky
a využitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy budovanie
kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla a tam, kde je to ekonomicky a
environmentálne zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s
centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom
7. V oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva
7.3 sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho
územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú
životné prostredie a podzemné vody,
7.4 riešiť výhľadovo zneškodňovanie odpadov skládkovaním v kraji najmä výstavbou
regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov
II.
VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY
Verejnoprospešné stavby spojení s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto:
1. sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti,
prípadne v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov,
6. cesty, obchvaty a prieťahy ciest pri sídlach:
6.2. Stupava – obchvat cesty I/2,
6.9. diaľnica D4 okolo Bratislavy od križovatky D2 x D4 v Bratislave – mestská časť
Jarovce a ďalej v smere nový most cez Dunaj, Rovinka, Most pri Bratislave, Ivanka
pri Dunaji, východne od Bratislavy – mestskej časti Vajnory pozdĺž Šúrskeho
kanála, tunel pod Karpatmi, Marianka, napojenie na cestu I/2 a na diaľnicu D2
južne od Stupavy a ďalej s pokračovaním severne od Bratislavy – mestskej časti
Devínska Nová Ves súbežne so železničnou traťou k štátnej hranici s Rakúskom s
výstavbou nového mosta cez rieku Morava a hraničného priechodu,
7. trasy a zariadenie integrovaného systému prímestskej a mestskej dopravy,
8. vedenie na prepojenie 400 kV Stupava – Viedeň,
14. kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a s tým spojené zariadenia,
15. trasy verejných vodovodov,
15.1. verejných vodovodov na zásobovanie pitnou vodou,
15.2. vodovody na zásobovanie obyvateľstva, priemyselno-technologickcýh
a priemyselných parkov a logistických centier pitnou vodou,
15.3. vodovod na zásobovanie obyvateľstva a priemyselných parkov z bratislavského
vodárenského systému (Lamač – Záhorská Bystrica – Stupava – Malacky)
a dobudovanie akumulačného objemu vodovodu Lamač III. tlakové pásmo
a prívod vody zo smeru Šamorín v pokračovaní na Senec v smere na Trnavu,
17. územie a zariadenia regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov,
18. stavby a zariadenia na zneškodňovanie, recykláciu, dotrieďovanie
a kompostovanie odpadov
16

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Na uskutočňovanie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 a násl. §§ zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
zákona č. 137/1982 Zb., zákona č. 139/1982 Zb., zákona č. 103/1990 Zb., zákona
č. 262/1992 Zb., zákona NR SR č. 163/1995 Z.z, zákona NR SR č. 199/1995 Z.z., nálezu
Ústavného súdu SR č. 286/1996 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z. (úplné znenie vyhlásené
pod š. 109/1998 Z.z.), zákona č. 175/1999 Z.z., zákona č. 237/2000 Z.z., zákona
č. 416/2001 Z.z, zákona č. 553/2001 Z.z. v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 217/2002
Z.z., zákona č. 103/2003 Z.z., zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č. 417/2003 Z.z., zákona
č. 608/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 290/2005 Z.z. a zákona č. 479/2005
Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom
a stavbám obmedziť.
E. ZHODNOTENIE VÝZNAMU OBCE V ŠTRUKTÚRE
OSÍDLENIA
Význam mesta Stupava v štruktúre osídlenia je definovaný predovšetkým v Koncepcii
územného rozvoja Slovenska a Územnom pláne veľkého územného celku Bratislavského
kraja zaradením do sústavy ťažísk a centier osídlenia tak, ako je to uvedené vyššie.
Požiadavky na riešenie
§
§
§
§
V návrhu ÚPN mesta zohľadniť postavenie mesta Stupava v štruktúre osídlenia SR
(podľa KÚRS 2001) a Bratislavského kraja (podľa ÚPN-VÚC Bratislavského kraja).
V návrhu zohľadniť nároky na zariadenia občianskej a technickej vybavenosti, ako aj
na zariadenia dopravy tak, ako vyplývajú pre okresné mesto z:
návrhu štandardov minimálnej vybavenosti krajských a okresných miest a metodiky
posudzovania úrovne štrukturálnej vybavenosti týchto sídiel (SAŽP, 12/1999),
návrhu štandardov minimálnej vybavenosti miest vo väzbe na reformu verejnej správy
(SAŽP, 12/2001).
F. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA
OBCE
Záujmovým územím pre riešenie ÚPN-O mesta Stupava je územie susediacich obcí
Vysoká pri Morave, Zohor, Lozorno, Borinka, Marianka, Bratislava IV – Záhorská Bystrica
a rakúskej obce Marchegg, ktoré tvoria prirodzené spádové územie mesta. Pre toto
územie je potrebné uviesť v územnom pláne bilancie demografickej štruktúry a jej
predpokladaného vývoja.
Požiadavky na riešenie
V takto vymedzenom území je v rámci návrhu ÚPN mesta Stupava predovšetkým
z hľadiska nadväznosti na riešené územie mesta:
§ Zohľadniť trasy nadradenej dopravnej a technickej infraštruktúry podľa platného ÚPN
VÚC Bratislavského kraja so zohľadnením zámerov Územného generelu dopravy
Bratislavského samosprávneho kraja a pripravovaných zámerov v novom územnom
pláne regiónu.
§
§
Zohľadniť záujmy ochrany prírody a krajiny tak, ako vyplývajú zo spracovaných
dokumentov.
Navrhnúť hlavné priestory a lokality smerovania nárokov na krátkodobý oddych
a rekreáciu obyvateľov mesta Stupava a záujmového územia s presahom záujmov
obyvateľov Bratislavy.
17

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
G. POŽIADAVKY NA VARIANTY RIEŠENIA A POSTUP
SPRACOVANIA
Koncept územného plánu bude spracovaný variantne. Varianty budú overovať riešenie
územia na základe rozdielných demografických východísk a možností riešenia nových
rozvojových plôch súvisiacich aj s variantným rozvojom dopravného systému.
Spracovanie konceptu riešenia bude v dvoch variantoch (§ 9 vyhlášky 55/2001 Z.z.)
s grafickou časťou spracovanou v mierke 1:5 000 a 1:10 000 a v mierke 1:50 000 (výkres
širších vzťahov), s návrhom záväznej časti územného plánu v rozsahu a obsahu podľa
§ 12 písm. 6 cit. vyhlášky. Variantnosť riešenia bude spočívať v prepojení súčasného
zastavaného územia mesta Stupava s novými rozvojovými lokalitami, riešení dopravnej
koncepcie a technickej infraštruktúry na základe variantnej demografickej prognózy.
Spracovanie návrhu územného plánu mesta bude invariantné. Bude spracované
s grafickou časťou v mierke 1:5 000 a 1:10 000 a v mierke 1:50 000 (výkres širších
vzťahov). Následne bude spracovaný konečný návrh územného plánu mesta so
zapracovaním pripomienok z prerokovania návrhu, potom bude nasledovať vypracovanie
čistopisu územného plánu mesta.
H. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE A PROGNÓZY
Počet obyvateľov okresu Malacky zaznamenáva v sledovanom období 1970 – 2011 trvalý
nárast počtu obyvateľov z 59 101 obyvateľov v roku 1970 na 67 376 obyvateľov v roku
2011. V prípade mesta Stupava platí to isté. V rokoch 1970-2011 sledujeme nárast počtu
obyvateľov zo 6 863 osôb v roku 1970 na 9 282 osôb v roku 2011 (tzn. nárast o 2 419
osôb).
Tabuľka H-1 Vývoj počtu obyvateľov v okrese Malacky a v meste Stupava v rokoch 1970 – 2011
rok
počet obyvateľov
v okrese Malacky
počet obyvateľov
v meste Stupava
% obyv. mesta
z obyv. okresu
1970 (1.12.) 59 101 6 863 11,6
1980 (1.11.) 63 086 8 062 12,8
1991 (3.3.) 62 205 7 834 12,6
2001 (26.5.) 64 354 8 063 12,5
2011 (21.5.) 67 376 9 282 13,8
Zdroj: Historický lexikón obcí Slovenskej republiky 1970 – 2001, ŠÚ SR
r. 2011 – SODB 2011, ŠÚ SR, 2012
Prirodzený pohyb obyvateľstva ovplyvnil celkový počet obyvateľov mesta Stupava
v období 1997 – 2011 záporným saldom 718 obyvateľov. Saldo migračného pohybu
obyvateľstva v tom istom časovom horizonte zvýšilo počet obyvateľov mesta o 2 426
osôb. Celkový pohyb obyvateľstva, ktorý je výsledkom prirodzeného a migračného
pohybu, teda v sledovanom období zaznamenal prírastok o 1 708 osôb.
Veková štruktúra obyvateľstva mesta Stupava mala v roku 2011 vcelku pozitívnu skladbu.
Podiel predproduktívnej zložky (15,5 %) je vyšší ako okresný priemer (15,2 %), krajský
(13,6 %) aj celoslovenský priemer (15,3 %), avšak zastúpenie obyvateľstva najstaršej
vekovej skupiny – poproduktívneho obyvateľstva (13,2 %) je vyššie než okresný (12,2 %)
aj celoslovenský priemer (12,7 %). Produktívne obyvateľstvo mesta vykazuje nižší podiel
(71,3 %) v porovnaní s okresným priemerom (72,5 %), krajským (72,5 %) aj
celoslovenským priemerom (72,0 %).
Index starnutia vyjadrujúci pomer poproduktívneho obyvateľstva k predproduktívnemu
dosiahol v roku 2011 v meste Stupava hodnotu 84,9 %, čo znamená, že na 100 detí do 14
rokov pripadá cca 85 osôb v poproduktívnom veku.
18

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Tabuľka H-2
rok
Veková štruktúra obyvateľstva mesta Stupava v r. 2001 a 2011 (SODB, metodika EÚ)
predproduktívnom
(0-14 rokov)
obyvateľstvo vo veku
produktívnom
(15-64 r.)
poproduktívnom
(65+ r.)
nezistenom
obyvateľstvo
spolu
abs. % abs. % abs. % abs. % abs.
2001 1 300 16,1 5 593 69,4 1 008 12,5 162 2,0 8 063
2011 1 441 15,5 6 614 71,3 1 223 13,2 4 0,0 9 282
Zdroj: SODB 2001, ŠÚ SR, SODB 2011, ŠÚ SR
K roku 2011 sa v porovnaní s rokom 2001 zmenila skladba vekovej štruktúry obyvateľstva
mesta Stupava v negatívnom trende tak, že sa znížil podiel predproduktívnej zložky
obyvateľstva (zo 16,1 % na 15,5 %), zvýšil sa podiel obyvateľov v produktívnom veku (zo
69,4 % na 71,3 %) a tiež vzrástol podiel poproduktívnej zložky obyvateľstva (z 12,5 % na
13,2 %).
V národnostnej štruktúre mesta Stupava má dominantné zastúpenie obyvateľstvo
slovenskej národnosti (90,3 %). K českej národnosti sa hlásilo 0,7 % obyvateľov, rovnako
k maďarskej národnosti (0,7 %). Zastúpenie všetkých ostatných národností jednotlivo
sledovaných pri SODB 2011 proporčne nedosahovalo ani pol percenta.
V roku 2011 sa viac než 58 % obyvateľov Stupavy hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi a cca
2 % obyvateľov prislúchali k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Bez vyznania bolo
23 % obyvateľov a 13,4 % obyvateľov neuviedlo náboženskú príslušnosť.
V meste Stupava je vzhľadom na celoslovenský priemer priaznivá vzdelanostná štruktúra.
Je tu viac zastúpené obyvateľstvo s vysokoškolským vzdelaním (priemer za SR = 13,9 %,
mesto Stupava = 23,1 %).
K 31.12.2011 malo mesto Stupava 9 345 obyvateľov.
Pri stanovovaní výhľadového počtu obyvateľov mesta Stupava je potrebné zohľadniť
očakávané dlhodobé trendy demografického vývoja na Slovensku. Tieto boli spracované
vo Výskumnom demografickom centre pri INFOSTAT-e v práci Prognóza vývoja
obyvateľstva SR do roku 2025 (aktualizácia, november 2007), ktorá bola ďalej tým istým
pracoviskom rozpracovaná do podrobnosti jednotlivých okresov s časovým horizontom do
roku 2025. Podľa tejto prognózy sa predpokladá, že okres Malacky bude mať v rokoch
2015, 2020 a 2025 nasledujúci počet obyvateľov:
§ r. 2015 70 889 obyvateľov,
§ r. 2020 72 375 obyvateľov,
§ r. 2025 73 094 obyvateľov.
Pri stanovovaní výhľadovej veľkosti počtu obyvateľov mesta Stupava za predpokladu, že
percentuálne zastúpenie obyvateľov mesta z počtu obyvateľov okresu by bolo stabilné, t.j.
rovnaké ako v roku 2011 (13,8 %), vychádzajúc z prognózovanej veľkosti okresu Malacky,
počet obyvateľov mesta Stupava by bol nasledovný:
§ r. 2015 9 783 obyvateľov,
§ r. 2020 9 988 obyvateľov,
§ r. 2025 10 087 obyvateľov.
Úvahy o vývoji počtu obyvateľov mesta Stupava budú vychádzať z demografického
potenciálu vlastného mesta a jeho okolia i z poznatkov o vývoji hospodárskej základne
mesta ako aj predpokladaných požiadaviek na navrhovanú bytovú výstavbu. Okrem toho
sa budú zohľadňovať na jednej strane tendencie k miernemu rastu prirodzeného
prírastku, na druhej strane rozvoj a lokalizácia pracovných príležitostí a najmä lokalita
mesta v rámci Bratislavskej aglomerácie – najväčšej a najvýznamnejšej aglomerácie v SR
(v KURS 2001 označenej ako ťažisko osídlenia prvej úrovne so špecifickým postavením
v sídelnom systéme SR) – môže viesť k zvýšeniu atraktivity mesta, čo môže byť
podnetom k zvýšeniu mobility obyvateľstva a k určitému rastu migračného prírastku.
Keďže vo vekovej štruktúre migračného salda prevažuje mladé obyvateľstvo, možno
v optimálnom prípade očakávať i rast prirodzeného prírastku.
19

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Platný územný plán predpokladá celkový nárast obyvateľstva do roku 2020 na počet
13 800 obyvateľov a do roku 2030 na 15 500 obyvateľov.
Úvahy o vývoji počtu obyvateľov mesta Stupava bude treba v rámci konceptu ÚPN
formulovať vo variantoch, ktoré budú predstavovať scenáre možného vývoja počtu
obyvateľov, pričom I. variant bude vychádzať z prognózy vývoja počtu obyvateľov podľa
celkových demografických trendov a II. variant bude vychádzať z predpokladu rastu
atraktivity mesta, rozvoja novej bytovej výstavby a lokalizácie nových pracovných
príležitostí.
Cieľ riešenia
§
§
spracovať reálnu prognózu vývoja obyvateľstva mesta Stupava do roku 2025 založenú
na zhodnotení determinantov rozvoja,
pre spracovanie reálnej prognózy využiť definitívne údaje zo Sčítania obyvateľov,
domov a bytov 2011 najmä v podrobnejšej štruktúre, ako je v súčasnosti k dispozícii
a dostupné prognózne údaje o demografickom vývoji.
Požiadavky na riešenie
§
§
§
§
§
§
zohľadniť v riešení nové rozvojové impulzy a premietnuť ich vplyv na vývoj počtu
obyvateľov,
zabezpečiť v riešení územnotechnické podmienky pre možné varianty rozvoja
a zároveň zabezpečiť dostatočnú územnú rezervu pre možný vývoj,
počítať počas celého návrhového obdobia s neustálym nárastom vzdelanostnej
úrovne obyvateľstva mesta v súvislosti s jeho celkovým rozvojom,
považovať starnutie obyvateľstva a zvyšovanie ekonomickej aktivity vo väčšine
vekových skupín obyvateľstva za základné trendy ovplyvňujúce pracovnú silu do roku
2025, pričom dôsledkom tohto vývoja bude znižovanie početnosti a starnutie
pracovnej sily,
rátať do návrhového obdobia ÚPN mesta (rok 2025) s pokračujúcim poklesom
ekonomickej aktivity mladých ľudí a so zvyšovaním počtu a podielu starších osôb
v ekonomicky aktívnom obyvateľstve,
počítať v návrhovom období najmä s postupným výraznejším rozširovaním počtu
pracovných príležitostí v terciárnom sektore (služby), resp. aj v kvartéri.
I. OSOBITNÉ POŽIADAVKY NA URBANISTICKÚ
KOMPOZÍCIU OBCE
Vypracovanie ÚPN-O mesta Stupava musí zohľadniť diferencovanú štruktúru súčasného
mesta ako výsledok postupného vývoja. Hlavnou úlohou riadenia ďalšieho rozvoja je
zabezpečiť postupné zrastanie a homogenizáciu zastavaných území najmä vzhľadom na
využitie ekologickej únosnosti územia.
Z hľadiska vnútorného priestorového usporiadania jednotlivých častí mesta sú pre návrh
riešenia významné ich tradičné funkčné a priestorové charakteristiky, ktoré sú dlhodobo
stabilizované. Urbanistickú štruktúru mesta charakterizuje kompaktný priestorový celok,
ktorý je výsledkom historického vývoja spojeného s postupným rozširovaním zastavaného
územia na voľné plochy poľnohospodárskej pôdy, ďalej prestavba pôvodne vidieckej
štruktúry na mestské funkcie a zrastanie zástavby pôvodne samostatných obcí Stupava
a Mást.
Z najstaršej doloženej etapy osídlenia dnešného územia Stupavy – rímskeho vojenského
osídlenia, sa zachovala len vojenská stanica, ktorej poloha však nemala vplyv na neskorší
vývoj urbanistickej štruktúry mesta.
Urbanistická štruktúra Stupavy sa vyvíjala ako hromadná cestná dedina pozdĺž hradskej
vedúcej pod svahmi Malých Karpát v severo-južnom smere.
20

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Pôvodná zástavba mala vidiecky charakter a bola tvorená usadlosťami s typickými
trojpriestorovými domami orientovanými štítom do ulice, často s viacerými domami
radenými za sebou do hĺbky parcely (dane sa platili na „portu“, t.j. vstup a tak združovanie
domov zabezpečilo nižšie dane). Šlo o tzv. sedliacky dom záhorského typu.
Na obytné domy nadväzovala hospodárska časť usadlosti: prešovňa, pivnica, maštaľ,
chliev, šopa a za nimi sa rozprestierali poľnohospodársky obhospodarované záhumienky
a záhrady.
V blízkosti kostola a kaštieľa (obe stavby zo 17. storočia, postavené na základoch starších
stavieb) sa rozvinulo centrum spoločenského života, svetského aj cirkevného,
s lokalizáciou významných stavieb – obecná škola, obecný dom, fara, kalvária, synagóga.
V 18. – 19. storočí vidiecke domy popri dnešnej Hlavnej ulici postupne nahrádzajú
dvojpodlažné meštianske domy a kúrie s dvorovými priestormi často využívanými aj pre
menšie remeselné prevádzky. Stupava získava novým typom zástavby a spôsobom
života jej obyvateľov charakter malého mestečka.
Samostatné priestorové celky tvorili hospodárske objekty na okrajoch zástavby: 4 mlyny,
pivovar, majer, rybník (16. stor.), papiereň (17. stor.), valcha (18. stor.), škrobáreň
(19. stor.), cementáreň, konzerváreň a pálenica (tridsiate roky 20. storočia), z ktorých
niektoré postupne zrástli so zastavaným územím alebo boli transformované na nové
funkcie.
Pôvodná štruktúra ulíc sa v prevažnej miere zachovala dodnes v trasovaní pôvodných
ciest spájajúcich Stupavu s okolitými obcami. Najstaršími ulicami boli dnešná Hlavná,
Marcheggska a Nová, v Máste ako samostatnej obci dnešná Hviezdoslavova ulica.
Neskôr sa rozvinula zástavba do ulíc Mlynská a Zohorská (dnes F. Kostku). V polovici 19.
storočia už existovali ulice Slovenská, Kalvárska, Zemanská, Duklianska a trasy
neskorších ulíc Cintorínska, Marianska, Karpatská. Do roku 1918 pribudli ulice Agátová,
Kvetná, Záhradná, Lipová, Cementárenská, Bitúnková, Pažitná, Záhumenská.
Najvýraznejšími premenami prešla urbanistická štruktúra po druhej svetovej vojne, kedy
počas niekoľkých desaťročí dochádza k ďalšej prestavbe vidieckej štruktúry na mestskú
a obec sa značne rozširuje o nové štvrte. V roku 1952 je obec Mást pripojená k Stupave
a postupne dochádza aj k zrastaniu zástavby oboch obcí (obce pôvodne oddeľoval len
malý lesík).
Prvé obytné domy vznikajú v uliciach Kukučínova a Zdravotnícka v šesťdesiatych rokoch.
Predstavujú menšie solitérne objekty, ktoré svojím umiestnením, mierkou a hmotou sú
vhodne zakomponované do okolitej zástavby rodinných domov. Výraznejším zásahom do
priestorového usporiadania a kompozície urbanistickej štruktúry mesta Stupava bola
hromadná bytová výstavba západne od Hlavnej ulice vrátane areálovej občianskej
vybavenosti (MŠ, ZŠ, zdravotné stredisko, kultúrny dom), ktorá vznikla na asanovaných
plochách starších vidieckych domov. Táto výstavba novým priestorovým usporiadaním
územia, výraznými hmotami (až 12 NP), mierkou netypickou pre vidiecke prostredie
zrušila pôvodnú parceláciu územia, zmenila charakter urbanistickej štruktúry z vidieckej
na mestský, zmenila charakter centrálnych priestorov a ovplyvnila aj obraz mesta
z diaľkových pohľadov.
Novšie obytné štruktúry vznikli v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch na
nezastavaných územiach záhumienkov a záhrad v okolí ulíc Železničná, Marianska,
Jilemnického, Kalinčiakova, Dlhá (Kolónia), Bottova ako kobercová zástavba rodinných
domov.
V ostatných desaťročiach zaznamenala urbanistická štruktúra významné rozšírenie na
plochy poľnohospodárskej pôdy a viníc v priamej väzbe na jestvujúcu zástavbu, čím sa
významne rozšíril podiel zastavaného územia, avšak na úkor redukcie mozaikovej
štruktúry krajiny podhorského pásu Malých Karpát. Výrobné areály po ukončení výroby
prechádzajú transformáciou na nové funkčné využitie (plochy pri železničnej trati
a v areáli bývalej cementárne sú prestavané na nové obytné štruktúry, plocha skládky
prechádza procesom revitalizácie), znižuje sa počet pracovných miest a posilňuje sa
21

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
význam mesta Stupava ako obytného prostredia v zázemí Bratislavy s dobrým dopravným
napojením a vybudovanou sociálnou infraštruktúrou.
Základnú organizáciu územia je potrebné riešiť ako kompaktný kompozičný útvar
s ohľadom na charakter okolitej krajiny. V návrhu je potrebné zohľadniť pôvodné
urbanizované prostredie a tiež rešpektovať pohľadové smery na vzácne urbánne
a krajinné panorámy a horizonty.
Medzi najčitateľnejšie kompozičné prvky patria: stupavský kostol a kaštieľ s priľahlým
parkom, mástsky kostol, línia tvorená ulicami Hlavná a Hviezdoslavova, masív parku pod
svahom Malých Karpát, morfológia terénu.
Cieľ riešenia
§ vytvoriť jasnú kompozično-prevádzkovú schému mesta a vyjadriť ju v návrhu
priestorového a funkčno-prevádzkového riešenia,
§
§
§
vytvoriť vyváženú urbanistickú kompozíciu zastavaných plôch, prírodných prvkov
a formovať ich prepojenie na krajinné prostredie,
zachovať identitu jednotlivých častí mesta, ich priestorové kompozičné zásady
a charakteristickú funkčnú skladbu,
navrhnúť zásady humanizácie panelových sídlisk a ich lepšie prepojenie s centrálnym
/historickým organizmom mesta.
Požiadavky na riešenie
§ v návrhu riešenia územného plánu vychádzať z princípu dôsledného rešpektovania
existujúcej vnútornej štruktúry mesta bez zásadnej priestorovej prestavby, sústrediť sa
na doriešenie a kompletizáciu existujúcej funkčnej a priestorovej kompozície,
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
venovať pozornosť vedomému budovaniu a skvalitňovaniu celkového obrazu mesta,
a to z hľadiska zapojenia sa do krajinného obrazu a do vnútorného pohybu v meste
tak, aby tento kompozičný zámer bol čitateľný a prevádzkovo zrejmý aj z hľadiska
pôsobenia mesta na vonkajšieho pozorovateľa,
z hľadiska vnútornej štruktúry mesta dbať na funkčné dobudovanie a priestorové
stvárnenie:
existujúcich uzlov – referenčných bodov, ktoré majú potenciál stať sa zreteľnými
uzlami kompozičnej štruktúry mesta (verejné priestranstvá, námestia, križovatky,
dominanty),
kompozičných osí – línií, a to jednak existujúcich, ale aj novovytvorených,
- aby vytvárali plnohodnotný systém vnútornej štruktúry mesta,
v stabilizovaných urbanistických štruktúrach, ktoré sú z hľadiska kompozície
reprezentované ucelenými územnými časťami, podporovať dotváranie a stabilizovanie
charakteristického obrazu týchto častí a nepripustiť nevhodnými zásahmi ich výtvarno
-architektonickú konfúziu a funkčné znejasnenie,
v riešení priestorovej štruktúry a kompozície sídla sa venovať priestorom styku
rozdielnych urbanistických celkov, ktoré majú potenciál stať sa mimoriadne
hodnotným urbánnym prostredím,
v riešení územného plánu uvažovať s vytvorením nového obytno-obslužného územia
v lokalite Háje,
v riešení územného plánu počítať s novou koncepciou nadradeného dopravného
systému podmieneného vytvorením nového križovania s diaľnicou D2 Stupava –
sever,
v riešení územného plánu uvažovať s trasovaním regionálnej železničnej trate na
území mesta Stupava,
prehodnotiť zámery na rozvoj plôch pre IBV najmä v okrajových polohách
zastavaného územia na poľnohospodárskej pôde a na svahoch Malých Karpát na
plochách vinohradníckych,
22

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§
§
riešiť plochu uzavretej skládky a jej funkčné využívanie po rekultivácii vo väzbe na
riešenie vhodného funkčného využívania plôch v jej bezprostrednom okolí,
v riešení podporiť transformáciu výrobno-obslužného areálu bývalej cementárne,
postupné vymiestňovanie funkcií výroby a skladov, ..., plochy výroby lokalizovať na
okrajoch zastavaného územia, resp. bez priamej väzby na zástavbu /zastavané
územie, pre výrobu a podnikateľské aktivity rezervovať plochy s minimálnymi /príp.
žiadnymi negatívnymi dosahmi na okolité prostredie,
§ riešiť funkčné využívanie významných plôch zelene, najmä parkov, rozsiahlelších
zelených priestranstiev (Malý park, Zámocký, Veľký, ...) v súlade s ich legislatívnou
ochranou a podporiť ich revitalizáciu a obnovu,
§ nové plochy zástavby navrhovať s ohľadom na ochranu najkvalitnejších pôd –
s minimálnymi zábermi poľnohospodárskej a lesnej pôdy,
§
§
v centre mesta nevyčleňovať plochy pre stavby (prevádzky), ktoré by mohli
neprimeraným hlukom, zápachom, resp. prachom, ... obťažovať obyvateľov centra
mesta, ako aj obyvateľov ďalších lokalít určených na bývanie,
vyššie uvedené stavby umiestňovať iba v okrajových častiach mesta a v dostatočnej
vzdialenosti od stavieb na bývanie,
§ pri návrhu využitia územia vychádzať z návrhu optimálneho priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia s prihliadnutím na krajinno-ekologické,
kultúrno-historické a socio-ekonomické podmienky (krajinno-ekologický plán).
J. OSOBITNÉ POŽIADAVKY NA OBNOVU, PRESTAVBU A
ASANÁCIU NA ÚZEMÍ OBCE
V súlade s trendmi trvalej udržateľnosti je potrebné v riešení územného plánu ako aj
v ďalšom riadení územného rozvoja obmedziť asanácie existujúcich objektov a tieto
obmedziť iba z dôvodu nevyhnutného zabezpečenia dopravnej infraštruktúry.
Pri výstavbe, prestavbe a dostavbe jednotlivých objektov a stavieb je potrebné dodržanie
zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, v zmysle ktorého je kultúrnou
pamiatkou aj nehnuteľná a hnuteľná vec – nález neodkrytý, zistený metódami
archeologického výskumu.
Požiadavky na riešenie
§ pri návrhoch prestavby rešpektovať /zachovať pôvodnú historickú uličnú štruktúru,
§ v jednotlivých častiach mesta rešpektovať pri prestavbe regionálne znaky architektúry
s dôrazom na funkcionalistické tradície sídla,
§
odporučiť na území mesta vhodnú obnovu a prestavbu nevhodne využívaných
alebo nevyužívaných objektov a plôch s cieľom dotvorenia príslušnej časti mesta
v súlade s urbanistickým kontextom lokality.
K. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE ROZVOJA DOPRAVY A
KONCEPCIE TECHNICKÉHO VYBAVENIA
Základné princípy riešenia nadradenej a regionálnej dopravnej infraštruktúry stanovuje
Územný plán VÚC Bratislavského kraja so zreteľom na trasy nadradenej dopravnej
infraštruktúry medzinárodného významu. 2
Vhodné riešenie dopravy je podmienkou a limitom ďalšieho rozvoja mesta.
V samostatnom výkrese dopravy je potrebné zdokumentovať označenie dotknutých ciest,
ochranné pásma v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
2 V čase spracovania tejto dokumentácie je nový ÚPN-R BSK v procese spracovania a v oblasti dopravy ÚPN-O vychádza z nového
Územného generelu dopravy Bratislavského samosprávneho kraja (KPM consult, s.r.o. Brno v spolupráci s DIC Bratislava, s.r.o.,
september 2012).
23

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
zákon) v znení neskorších predpisov (čl. II zákona 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a vyhlášky č. 35/1984 Zb., označenie kategórie
ciest a funkčného zatriedenia, cyklistické a pešie trasy a vyznačenie zastávok HD
s izochrónami dostupnosti.
Požiadavky na riešenie
Cestná doprava
§ koncepciu dopravy riešiť so zohľadnením Územného generelu dopravy Bratislavského
kraja (2012),
§
§
§
§
§
§
uvažovať s diaľnicou D4 v plnom profile,
uvažovať s novým napojením na diaľnicu D2 Stupava, sever (... nová lokalita Háje so
samostatným dopravným napojením na diaľnicu tak, aby cesta I/2 prechádzajúca
mestom Stupava nezvyšovala intenzitu zaťaženia) v súvislosti s uvažovaným
premostením rieky Morava v lokalite Záhorská Ves – Angern,
prevziať trasovanie obchvatu Stupavy – preložka cesty I/2 mimo zastavaného územia
Stupavy, tiež kolektorové riešenie podľa Územného generelu dopravy Bratislavského
kraja), obchvat trasovať v trase budúceho obojsmerného kolektoru diaľnice D2
v úseku od MÚK Stupava, sever s prepojením na jestvujúcu cestu I/2,,
navrhnúť opatrenia pre zvýšenie priepustnosti križovatiek na hlavnom ťahu
v zastavanom území mesta,
do návrhu zahrnúť nové obchodno-obslužné prevádzky v blízkosti hlavného
dopravného ťahu Hlavná – Hviezdoslavova a ich napojenie na dopravný ťah,
overiť možnosti cestného prepojenia Stupavy s Marchegom mostom alebo kompou.
Mestská a prímestská hromadná doprava, diaľková doprava SAD
§ navrhnúť úpravy trás a zariadení PHD v súvislosti s novou organizáciou dopravy po
realizácii úprav cestnej dopravy a v nadväznosti na predpokladaný rozvoj funkčných
plôch mesta pri zohľadnení hlavných dopravných prúdov v meste,
§ riešiť možnosti organizácie dopravy s predpokladom vytvorenia integrovaného
systému prímestskej dopravy s väzbou na najvýznamnejšie dopravné ciele,
§ posúdiť priestorové možnosti riešenia mestskej hromadnej dopravy (navrhnúť trasu
mestskej hromadnej dopravy s vymedzením zastávok).
Cyklistická doprava
§ overiť možnosti dobudovania siete mestských cyklotrás v nadväznosti na existujúce
trasy v Malých Karpatoch a cykloturistické prepojenie mesta Stupavy
s medzinárodnou cyklotrasou pri Morave s pokračovaním cyklistickým mostom alebo
kompou do Marchegu,
§
§
§
rozvoj cyklistickej dopravy v meste nadviazať na systém regionálnych cyklistických
trás,
navrhované cyklotrasy členiť podľa ich základných funkcií na mestské a regionálne,
riešiť základné princípy odstránenia kolízií navrhovaných cyklotrás s cestnou,
prípadne navrhovanou železničnou dopravou.
Pešia doprava
§ uvažovať so zachovaním súčasných oblastí s prioritou chodcov (pešej zóny) a s ich
rozšírením o ďalšie plochy, najmä v oblasti centra mesta,
§
§
v oblastiach s prevládajúcou funkciou pešej dopravy riešiť komplexnú dopravnú
obsluhu územia vrátane statickej dopravy, mestskej hromadnej dopravy, zásobovacej
dopravy, ...
riešiť základné princípy odstránenia kolízií jestvujúcich a navrhovaných hlavných
peších trás s cestnou,
24

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§ navrhnúť základné pešie trasy spájajúce centrum mesta s autobusovou a
potenciálnou železničnou stanicou ako aj s významnými cieľmi pešieho pohybu mimo
centra mesta (rekreačné a turistické ciele v oblasti vodného toku Morava, v oblasti
CHKO Malé Karpaty, v poľnohospodárskej krajine, vrátane jednotlivých obytných
súborov mesta).
Železničná doprava
§ v návrhu vychádzať z aktuálnej nadradenej dokumentácie s preverením
možnosti územného riešenia využívajúceho existujúce pozemky určené pre
železnicu,
§
§
§
§
§
novú železničnú trať riešiť vo vhodnej polohe voči mestu, vrátane variantného
preverenia lokality pre umiestnenie novej železničnej stanice,
riešiť napojenie železničnej dopravy na ostatné druhy verejnej dopravy,
v prípade umiestnenia novej železničnej stanice vyriešiť distribúciu cestujúcich v rámci
celého zastavaného územia,
vymedziť úseky železničných tratí na území mesta s potrebou budovania
protihlukových zábran,
zachovať nevyužívanú železničnú stanicu s jej zázemím a navrhnúť jej využitie pre
verejnoprospešné účely, so zameraním na prezentáciu dopravných tradícií mesta.
Statická doprava
§ v riešení územného plánu zhodnotiť súčasný stav statickej dopravy a nadimenzovať
plochy statickej dopravy pokrývajúce potreby každodenných nárokov na parkovanie
pre obyvateľov mesta a jeho návštevníkov,
§ uvažovať v návrhu s vymedzením plôch pre parkovanie návštevníkov kultúrnych
podujatí (vysoké kapacitné nároky na krátkodobé parkovanie v čase podujatí, napr.
Dni zelá),
§
v riešení preveriť lokality vhodné pre umiestnenie hromadných garáží /parkovacích
domov.
Vodná doprava
§ rešpektovať predpokladaný koridor vodnej cesty vyplývajúci z medzinárodných dohôd.
Vodné hospodárstvo
Požiadavky na riešenie
§
uvažovať s úplným zásobovaním obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou z verejného
vodovodu,
§ uvažovať s rekonštrukciou potrubí verejného vodovodu a rozšírením rozvodnej siete
vodovodu o ďalšie tlakové pásmo,
§ zabezpečiť ekologicky prijateľné odkanalizovanie územia mesta, vrátane
navrhovaných nových lokalít, so zabezpečením čistenia odpadových vôd,
§ na základe preverenia kapacity ČOV navrhnúť územnotechnické opatrenia
s alternatívou umiestnenia novej ČOV pre lokalitu Háje,
§ potrebu vody a množstvo odpadových vôd pre bytový fond, občiansku a technickú
vybavenosť stanoviť podľa platných smerníc,
§
§
§
uvažovať s dobudovaním kanalizačnej siete v existujúcej zástavbe a v navrhovaných
lokalitách,
v riešení odkanalizovania a čistenia odpadových vôd vychádzať z požiadaviek na
vypúšťanie odpadových vôd do recipientov podľa nariadenia vlády SR č. 491/2002
Z.z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty
ukazovateľov znečistenia odpadových a osobitných vôd,
navrhnúť spôsob odvedenia dažďových vôd z územia;
25

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§ rešpektovať priestorové normy uloženia inžinierskych sietí (STN 736005).
Zásobovanie energiami
Požiadavky na riešenie
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
Telekomunikácie
navrhnúť systém zásobovania energiami v kontexte zámerov urbanistického
formovania funkčno-priestorovej štruktúry mesta, v súlade s jeho funkčnými a
priestorovými charakteristikami a jeho kvantitatívnymi potrebami pri efektívnom využití
existujúcej infraštruktúry územia,
premietnuť koncepciu energetickej deľby práce na území mesta a túto zohľadniť v
územnotechnických riešeniach vymedzením potrebných plôch a koridorov pre
jednotlivé navrhované zariadenia rozvodu,
stanoviť hodinovú a ročnú potreby plynu pre navrhované bytové jednotky
a vybavenosť podľa smernice č.10/95, ktorú vydal Slovenský plynárenský priemysel
š.p. Bratislava 28.6.1995.,
na základe potreby plynu vyhodnotiť súčasne kapacity plynárenských zariadení a pre
rozvojové plochy navrhnúť nové plynárenské zariadenia (regulačné stanice, VTL
prípojky a predĺženie miestnej plynovodnej siete),
optimalizovať územné vedenie trás potrubných vedení zemného plynu v súlade
s rozvojom plynárenského priemyslu
rozvoj plynofikácie jednotlivých ÚO riešiť a zabezpečovať komplexne s rozvojom
teplofikácie a elektrifikácie
v návrhu riešenia previesť výkonovú bilanciu územia pre zásobovanie elektrickou
energiou,
pre zásobovanie elektrickou energiou využiť kapacitu súčasných elektrických
zariadení, v prípade ich vyčerpania navrhnúť nové trafostanice včítane prípojok,
v návrhu riešenia uvažovať pre základný stupeň elektrifikácie bytu len na drobnú
potrebu, svietenie a pohon drobných spotrebičov 2,1 kW/b.j., pre vyšší stupeň
elektrifikácie bytu 3,5 kW/b.j a príkon pre základnú a vyššiu vybavenosť uvažovať 45
W/m2,
v riešení uvažovať s pokračovaním budovania murovaných trafostaníc a kábla 22 kV,
pre zásobovanie teplom uvažovať so súčasnými tepelnými zdrojmi a v návrhu
uvažovať aj s decentralizovaným spôsobom výroby tepla a teplej úžitkovej vody t.j.
budovaním lokálnych kotolní s použitím paliva zemný plyn a elektrická energia a to pre
bytové jednotky a občiansku vybavenosť,
v návrhu uvažovať s opatreniami vedúcimi k zníženiu spotreby tepla na vykurovanie
a prípravu TÚV,
umožniť výstavbu nových investičných celkov a zariadení pre výrobu tepla pre bytové
domy s použitím moderných technológií pre výrobu tepla a TÚV s minimálnym
dopadom na životné prostredie,
v riešení rešpektovať ochranné pásma vyplývajúce z platných predpisov.
Požiadavky na riešenie
§ V riešení uvažovať s ukončením digitalizácie telekomunikačnej prevádzky
a vybudovaním novej bezpečnej transportnej siete na báze optických káblov,
§
§
v návrhu počítať na byt v mestských lokalitách s 2,6 pármi a v lokalitách s
priemyselným zázemím s 3,6 pármi,
v návrhu riešenia uvažovať s napojením nových lokalít priamo do telekomunikačných
centier – telefónnych ústrední.
26

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
L. POŽIADAVKY NA OCHRANU PRÍRODY A TVORBU
KRAJINY, KULTÚRNEHO DEDIČSTVA, NA OCHRANU
PRÍRODNÝCH ZDROJOV, LOŽÍSK NERASTOV A
VŠETKÝCH ĎALŠÍCH CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ A ICH
OCHRANNÝCH PÁSIEM, VRÁTANE POŽIADAVIEK NA
ZABEZPEČENIE EKOLOGICKEJ STABILITY ÚZEMIA
Ochrana prírody a tvorba krajiny
Cieľ riešenia:
§ územnoplánovacími nástrojmi zabezpečiť zachovanie rozmanitosti podmienok
a foriem života v krajine a vytvárať podmienky pre trvalo udržateľný život v súlade so
zákonom číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a tvorby krajiny, ktorý definuje ochranu
prírody ako predchádzanie a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú
alebo ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znižujú jej
ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov.
Požiadavky na riešenie:
§
§
§
§
§
§
Kultúrne dedičstvo
§
§
§
§
§
rešpektovať vymedzenie chránených území prírody,
zohľadniť požiadavky tvorby regionálneho územného systému ekologickej stability
podľa RÚSES Bratislavský kraj a návrhu ÚSES mesta Stupava,
rešpektovať vymedzené biocentrá a biokoridory ako ekologicky významné krajinné
segmenty: biocentrum nadregionálneho významu – Dolnomoravská niva, biokoridor
nadregionálneho významu – biokoridor severozápadných svahov Malých Karpát
(priestorovo nevymedzený), regionálne biocentrá Pod Pajštúnom a Devínske jazero,
regionálne biokoridory Stará Mláka, Malina, Stupavský potok a Zohorský kanál,
miestne biocentrá Rakytná, Stupavský potok, Malgrunty, Dúbravy a Lingráby
a miestny biokoridor Záhorský potok,
rešpektovať lokality siete NATURA 2000: chránené vtáčie územie Malé Karpaty
(SKCHVU014) a chránené vtáčie územie Záhorské Pomoravie (SKCHVU016),
rešpektovať regionálne a lokálne významné mokrade (Ramsarská lokalita Niva
Moravy),
zapracovať návrhy ekostabilizačných opatrení navrhnutých v RÚSES kraja a v ÚSES
mesta Stupava.
pri riešení koncepcie územného rozvoja mesta Stupava chápať ochranu a rozvoj
kultúrneho dedičstva nielen z hľadiska legislatívnej ochrany kultúrnych pamiatok, ale
aj – v širšom zábere – z hľadiska celkového kultúrno-historicko-spoločenského
odkazu, z hľadiska vývoja osídlenia riešeného územia, jeho charakteristických znakov
a zachovania identity prostredia.
rešpektovať v architektonickej a spoločenskej polohe kultúrne pamiatky zapísané
v ústrednom zozname pamiatkového fondu, archeologické náleziská,
rešpektovať v urbanistickej polohe vytipované urbanistické celky,
rešpektovať hodnotné historické architektúry, drobné kultúrno-historické prvky
a výtvarné prvky legislatívne nechránené
rešpektovať nízkopodlažnú zástavbu jadier bývalých samostatných obcí s prejavmi
regionálnej kultúry vytvárajúcej historickú identitu obce (s typickou strešnou krajinou
ukončenou tradičným zastrešením a pod.),
27

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§
rešpektovať podľa územných a priestorových možnosti charakteristické miestne
architektúry dotvárajúce identitu mesta,
§ v návrhu rozvoja mesta nenarušiť priestory s výraznými urbanistickými
a architektonickými hodnotami podľa vymedzenia v prieskumoch a rozboroch.
M. OCHRANA PRÍRODNÝCH ZDROJOV, LOŽÍSK NERASTOV
A VŠETKÝCH ĎALŠÍCH CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ A ICH
OCHRANNÝCH PÁSIEM
§
§
§
rešpektovať v návrhu územného rozvoja mesta Stupava a jeho širšieho okolia všetky
vyhlásené a navrhované chránené územia prírody, iné biologicky a esteticky
významné územia, ako aj bioticky významné územia vymedzené v dokumente
krajinno-ekologického plánu, a považovať ich za potenciálne plochy na budúcu
legislatívnu ochranu,
rešpektovať zákonné podmienky využívania ložísk nevyhradených nerastov,
v záujme ochrany prírodných zdrojov rešpektovať zákonné podmienky rešpektovaním
zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)
v znení neskorších predpisov a zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach
(geologický zákon).
N. POŽIADAVKY Z HĽADISKA OCHRANY TRÁS
NADRADENÝCH SYSTÉMOV DOPRAVNÉHO A
TECHNICKÉHO VYBAVENIA ÚZEMIA
V územnom pláne je potrebné rešpektovať všetky nadradené trasy dopravného a iného
technického vybavenia tak, ako sú definované v záväzných častiach nadradených
územnoplánovacích dokumentácií a uvedené v kapitole D. tohto zadania.
Požiadavky na riešenie
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
rešpektovať v území ochranné pásma cestných stavieb, ktoré určuje § 11 zákona
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov a vyhláška 35/1984 Zb. v znení neskorších predpisov nasledovne:
100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice a cesty budovanej ako
rýchlostná komunikácia,
50 metrov od osi vozovky cesty I. triedy,
25 metrov od osi vozovky cesty II. triedy a miestnej komunikácie, ak sa buduje ako
rýchlostná komunikácia,
rešpektovať ochranné pásma železnice, ktoré určuje zákon 164/1996 Z.z. o dráhach
a zmena zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ochranné pásmo dráhy je pri celoštátnej
dráhe a pri regionálnej dráhe 60 m od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 m od
hranice obvodu dráhy,
rešpektovať v území ochranné a bezpečnostné pásma pre rozvody plynu podľa
zákona 251/2012 Z.z., podľa ktorého je:
ochranné pásmo 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm,
ochranné pásmo 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm,
ochranné pásmo 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm,
ochranné pásmo 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm,
ochranné pásmo 8 m pre technologické objekty,
ochranné pásmo 150 m pre sondy,
28

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§
§
§
§
§
§
§
§
§
bezpečnostné pásmo 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa
prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území,
bezpečnostné pásmo 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0, 4 MPa do 4 MPa a s
menovitou svetlosťou do 350 mm,
bezpečnostné pásmo 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0, 4 MPa do 4 MPa a s
menovitou svetlosťou nad 350 mm,
bezpečnostné pásmo 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou
svetlosťou do 150 mm,
bezpečnostné pásmo 100 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou
svetlosťou do 300 mm,
bezpečnostné pásmo 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou
svetlosťou do 500 mm,
bezpečnostné pásmo 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou
svetlosťou nad 500 mm,
bezpečnostné pásmo 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach,
armatúrnych uzloch,
Rešpektovať v území ochranné a bezpečnostné pásma pre rozvody elektrickej
energie podľa zákona 251/2012 Z.z. podľa ktorého:
§ ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je pri napätí od 110
kV do 220 kV vrátane 20 m
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je 3 m pri napätí nad
110 kV a 1 m pri napätí do 110 kV
ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je pri napätí od 1 kV
do 35 kV vrátane 10 m
ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je pri napätí od 35 kV
do 110 kV vrátane 15 m
ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia s napätím 110 kV a viac
je 30 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice
rešpektovať ochranné pásma vodohospodárskych vedení a zariadení v zmysle
zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktoré sú
stanovené:
vodorovnou vzdialenosťou 1,5 m na obidve strany od vonkajšieho pôdorysného okraja
potrubia pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane,
2,5 m pri priemere nad 500 mm.
rešpektovať v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. zákon o vodách ochranné pásma
vodných stavieb a vodárenských zdrojov stanovené orgánom štátnej vodnej správy.
Pri vodných stavbách, pri ktorých nie je orgánom štátnej vodnej správy určené pásmo
ochrany vodnej stavby je potrebné zabezpečiť ochranu tzv. pobrežnými pozemkami,
ktorými sú:
pozemky do 10 m od brehovej čiary pri vodohospodársky významnom vodnom toku,
do 5 m od brehovej čiary pri drobných tokoch,
pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.
rešpektovať trasy sústavy tepelných zariadení, kde ochranné pásmo zariadení na
výrobu alebo rozvod tepla je:
§ pri primárnej časti rozvodu tepla v zastavanom území na každú stranu 1 m,
§ pri primárnej časti rozvodu tepla mimo zastavaného územia na každú stranu 3 – 5 m
podľa stanovenia prevádzkovateľa tohto zariadenia,
§
ochranné pásmo samostatne stojacich odovzdávacích staníc tepla je vymedzené
zvislými rovinami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 3 m kolmo na objekt resp.
oplotenú hranicu objektu stanice.
29

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
O. POŽIADAVKY VYPLÝVAJÚCE NAJMÄ ZO ZÁUJMOV
OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY
PRED POVODŇAMI, CIVILNEJ OCHRANY
OBYVATEĽSTVA
V územnom pláne je potrebné rešpektovať v plnej miere záujmy obrany štátu, zachovať
všetky špecifické zariadenia na území mesta a rešpektovať ich priestorové požiadavky.
Požiadavky na riešenie
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
z hľadiska požiarnej ochrany návrhom cestného komunikačného systému vytvoriť
možnosť dopravnej obsluhy, a teda aj prístupu požiarnej techniky do všetkých častí
mesta,
v bilanciách potreby vody zároveň započítať aj požiarnu potrebu vody,
zhodnotiť požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu a civilnej ochrany:
v zmysle § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra č. 532/2006 Z.z. o stavebnotechnických
požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na
požiadavky civilnej ochrany v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 444/2007 Z.z.,
v zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 388/2006 Z.z.
o podrobnostiach na zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok
informačného systému civilnej ochrany v znení vyhlášky Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 442/2007 Z.z.,
v zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z.z.
o podrobnostiach a ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení
vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 445/2007 Z.z.,
zohľadniť zákon SNR Č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších
predpisov, vyhlášku MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení neskorších
predpisov , vyhlášku MV SR č. 94/2004 Z.z. ktorou sa ustanovujú technické
požiadavky protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb v znení
neskorších predpisov, vyhlášku MV SR č. 699/2004 Z.z. o zabezpečení stavieb vodou
na hasenie požiarov kapacitné pokrytie potrieb a zariadení technického vybavenia vo
vzťahu k navrhovanému funkčnému využitiu a organizácii územia,
navrhovať verejné komunikačné priestory riešeného územia a jeho dopravný systém
tak, aby vytváral možnosť dopravnej obsluhy, a teda aj prístupu požiarnej techniky do
všetkých častí riešeného územia,
poľné cesty navrhovať tak, aby bola zabezpečená priestorová priechodnosť pre
vozidlá HAZZ, ako aj vozidlá zdravotnej záchrannej služby,
preferovať pravidlo čo najdlhšieho zdržania vody v území najmä optimálnou hmotovopriestorovou
reguláciou zástavby, návrhom systému zelene (vsakovacie plochy
zelene, ...), preveriť potrebu ochrany riešeného územia pred rýchlymi dažďami
a následným zaplavovaním prívalovými vodami budovaním retenčných prípadne
vsakovacích zariadení (zvýšenie retenčných schopností nezastavaných plôch),
P. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE PRIESTOROVÉHO
USPORIADANIA A FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA
OBCE
Priemet urbanistickej koncepcie do územia bude diferencovaný podľa jednotlivých
charakteristík priestorov a ich urbanistických potenciálov.
30

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Požiadavky na riešenie
§
§
§
§
§
§
z predošlého ÚPN-O zohľadniť v novom územnom pláne všetky tie zámery, ktorých
realizácia nie je v rozpore s novými požiadavkami na funkčný obsah, priestorové
usporiadanie územia mesta a jeho územno-technické zabezpečenie pri súčasnom
akceptovaní požiadaviek na ekologicky únosné prostredie a trvalo udržateľný život
tak, ako vyplývajú zo zmenených politických a hospodárskych podmienok v
posledných rokoch,
zvláštnu pozornosť venovať tým zámerom, s ktorých realizáciou sa už začalo, a to z
dôvodu zachovania kontinuity vývoja mesta a jeho jednotlivých funkcií,
v návrhu nového ÚPN mesta zohľadniť všetky schválené zmeny a doplnky
doterajšieho ÚPN-SÚ,
v návrhu územného a funkčného usporiadania jednotlivých mestských častí,
urbanistických obvodov mesta, prípadne mestských blokov, vychádzať z hodnotenia
ich súčasného urbanistického riešenia, potenciálov a limitov ich rozvoja v prieskumoch
a rozboroch ÚPN mesta,
návrh priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých
mestských blokov vyjadriť formou stanovenia regulatívov využitia územia.
navrhnúť rozšírenie hranice zastavaného územia mesta vytýčenej k 1.1.1990, a to
najmä v oblastiach navrhovaného rozvoja bytovej výstavby, za účelom zmiernenia
nepriaznivých dopadov odvodov za záber poľnohospodárskej a lesnej pôdy na ceny
nových bytov.
Požiadavky na intervencie do územia:
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
v stabilizovaných priestoroch považovať účel využitia územia za nemenný a intenzitu
využitia zvyšovať iba dostavbami prieluk, nadstavbami pri zachovaní charakteru
zástavby, prípadne doplnením štruktúry funkcií:
obytné celky dotvárať ako zóny so stabilizovanou funkciou s možnosťou výstavby
objektov, ktoré zvýšia urbanistické kvalitatívne charakteristiky (priestorové,
kompozičné) prípadne budú zvyšovať mieru polyfunkcie (pracovné príležitosti,
občianska vybavenosť),
územia a plochy, ktoré majú ustálenú podobu funkčnú aj priestorovú, stabilizovať ako
kostru urbanistickej štruktúry– s možnosťami priebežnej obnovy,
v rozvojových územiach uzlov a osí:
meniť funkčné využitie v prospech zmiešaných (polyfunkčných) funkčných typov,
sústreďovať výstavbu spoločensky významných objektov,
koordinovať výstavbu objektov a vytvoriť /skvalitniť urbanistické väzby na okolité
územia,
dobudovať komunikačnú sieť a sieť dopravných zariadení,
dobudovať sieť zariadení technickej infraštruktúry,
v rozvojových územiach urbanistických celkov a areálov:
ktorých intenzita využitia je nízka, navrhovať ich prestavbu s cieľom zvýšiť intenzitu a
tiež ich výraznejšie zapojiť do priestorovej štruktúry mesta,
meniť funkčné využitie v prospech zmiešaných (polyfunkčných) funkčných typov,
dobudovať komunikačnú sieť a sieť dopravných zariadení,
dobudovať sieť zariadení technickej infraštruktúry,
na nových rozvojových plochách:
rešpektovať pri novej výstavbe všetky danosti územia, formovať nové urbanistické
hodnoty,
dôsledne a efektívne využiť disponibilné plochy s vysokou mierou územného
potenciálu daného najmä vzťahom k dopravným sústavám a technickému vybaveniu
územia.
31

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu
a orientácie
Riešené územie je vzhľadom na svoju prirodzenú konfiguráciu terénu a vzhľadom na
navrhovanú zástavbu stredne náročné z hľadiska užívania osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie. Ide prevažne o rovinatý, prípadne mierne zvlnený terén, s
miernymi výškovými prevýšeniami. Vzhľadom na túto skutočnosť je v ÚPN-O potrebné
§
§
§
§
§
§
pri všetkých investičných vstupoch zohľadniť požiadavky na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
rešpektovať vyhlášku MŽP SR č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby
užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a to najmä
požiadavky na zabezpečenie prístupov, miestnych komunikácií a verejných plôch,
napr.:
navrhnúť bezbariérové cestné komunikácie (pri priechodoch bez obrubníkov medzi
cestami a chodníkmi),
vstupy do nových verejne prístupných budov navrhnúť ako bezbariérové,
na vymedzených parkovacích plochách navrhnúť parkovacie stojiská pre imobilných
občanov,
miesta prekonávania výškových rozdielov medzi dvoma úrovňami terénu riešiť okrem
schodov aj rampami s optimálnym sklonom podľa vyššie uvedenej vyhlášky, atď.
Q. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE BÝVANIA, OBČIANSKEHO
VYBAVENIA, SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY A VÝROBY
Bývanie
Základným cieľom v rozvoji bývania je vytváranie dostatočnej ponuky bývania z hľadiska
rozsahu, veľkostnej, polohovej a kvalitatívnej charakteristiky bytov, a tým vytvárania
podmienok pre všetky sociálne skupiny obyvateľstva.
V roku 2001 bolo v Stupave 1 632 domov a 2 910 bytov. Trvale obývaných domov bolo
1 410, z toho 1 273 domov (90,3 %) tvorili rodinné domy, 114 t.j. 8,1 % bytové domy a 23
domov (1,6 %) bolo v ostatných budovách. Trvale obývaných bytov bolo 2 610 (89,7 %
z celkového počtu bytov), z toho v rodinných domoch sa nachádzalo 1 325 trvale
obývaných bytov (50,8 %), v bytových domoch 1 203 (46,1 %) a v ostatných budovách 82
(3,1 %) trvale obývaných bytov. Neobývaných domov v roku 2001 bolo 221 (214 rodinné
domy, 7 ostatné budovy), z toho na rekreáciu bolo určených 34 domov. Priemerný vek
domu bol 37 rokov. Neobývaných bytov bolo 300, z toho určených na rekreáciu 38.
Počet obyvateľov na 1 trvale obývaný byt (obložnosť) v roku 2001 bola 3,09 a počet
bývajúcich osôb na jednu cenzovú domácnosť 2,45.
Veková štruktúra bytového fondu v Stupave nie je veľmi priaznivá. Do roku 1945 bolo
postavených 429 bytov, čo predstavuje 16,5 % z celkového počtu bytov v meste.
V desaťročí 1991-2001 bolo postavených iba 323 bytov, čo predstavuje 12,4 %
z celkového počtu trvale obývaných bytov v roku 2001.
Z celkového počtu trvale obývaných bytov 74,1 % bytov patrí do I. vybavenostnej
kategórie, 17,7 % do II., 1,6 % do III. a 6,6 % bytov má kvalitu zodpovedajúcu
IV. vybavenostnej kategórii.
Z hľadiska veľkostnej skladby trvale obývaných bytov prevažujú v Stupave byty
s troma a viac obytnými miestnosťami.
Na základe podkladov zo SODB 2001 je možné konštatovať, že štruktúra bytov z hľadiska
materiálu nosných múrov je v Stupave priaznivá. Len 0,6 % trvale obývaných bytov je
32

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
z dreva a 0,7 % trvale obývaných bytov je postavených z nekvalitného stavebného
materiálu – z nepálenej tehly.
V meste Stupava bol za obdobie 2001-2011 zaznamenaný prírastok 1 347 bytov, z toho
boli všetky byty v súkromnom tuzemskom vlastníctve. Úbytok bytov za celé sledované
obdobie predstavoval 51 bytov.
Rozsah potrebnej novej bytovej výstavby do výhľadových období ovplyvňuje výhľadový
počet obyvateľov, predpokladaná obložnosť bytov a predpokladaný odpad bytového
fondu.
V dôsledku celkového trendu znižujúcej sa priemernej veľkosti cenzových domácností
a narastajúcemu podielu bytov obývaných jednou osobou sa predpokladá, že ukazovateľ
obložnosti bytov bude ďalej klesať.
Požiadavky na riešenie
§ kvantifikovať spoločenské požiadavky na potrebu bytov,
§
§
§
§
§
vychádzať pri formulovaní cieľov rozvoja kvantitatívnej úrovne bývania z aktuálnej
„Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2015“, schválenej uznesením vlády SR
č. 96 z 3.2. 2010,
zohľadňovať v návrhu rozvoja bývania a bytovej výstavby v meste Stupava
predovšetkým tieto trendy:
zastaviť proces veľkokapacitnej výstavby sídlisk,
zvyšovať štandard bytov, najmä štandard obytnej plochy pripadajúcej na 1 obyvateľa,
rozširovať bytový fond formou nadstavieb podkrovných bytov v bytových domoch
v rámci obnovy a rekonštrukcie jestvujúceho bytového fondu
§ rešpektovať kultúrne a historické hodnoty mesta,
§ uvažovať v návrhu urbanistickej koncepcie využitia územia a funkčného
a priestorového usporiadania s rozvojom bytového fondu podľa spracovaných
variantov demografického vývoja mesta,
§ vychádzať pri riešení z predpokladu poklesu obložnosti bytov a zohľadnenia
prirodzeného odpadu bytového fondu,
§ čerpať údaje o stave a kvalite bytového fondu (do úrovne urbanistických obvodov)
z oficiálnych a dostupných podkladov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov a na
tomto podklade dopracovať koncepciu priestorovej lokalizácie výstavby.
Občianska vybavenosť
V súlade s celkovými koncepčnými zámermi je potrebné v oblasti občianskej vybavenosti
uvažovať so zariadeniami celomestskej i nadmestskej vybavenosti adekvátnej postaveniu
mesta v regióne a v bratislavsko-trnavskej aglomerácii.
V maximálnej miere je potrebné ponechať a využiť do výhľadu jestvujúcu občiansku
vybavenosť, v jestvujúcich stabilizovaných obytných súboroch s bytovými domami
uvažovať s využitím vnútorných funkcií (využitie nebytových priestorov pre drobnú
vybavenosť), ako i so zlepšením ich stavu.
Pri návrhu občianskej vybavenosti je potrebné vychádzať zo „Štandardov minimálnej
vybavenosti obcí – Aktualizácia. Metodická príručka pre obstarávateľov a spracovateľov
územnoplánovacej dokumentácie.“ (obstarávateľ: Inštitút urbanizmu a územného
plánovania URBION, spracovateľ AŽ PROJEKT s.r.o., Bratislava, 2009).
Pre rozvoj funkcií občianskej vybavenosti uplatniť nasledovné zásady:
Cieľ riešenia
§ vytvoriť podmienky pre naplnenie potrieb obyvateľov vo všetkých funkčných zložkách
sociálnej infraštruktúry a komerčnej vybavenosti,
33

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§
§
územný rozvoj usmerniť do výhľadu tak, aby boli plnohodnotne zabezpečené nároky
a potreby bývajúcich obyvateľov v celej škále a pre všetky vekové kategórie občanov
a vytvorené podmienky pre príťažlivé humánne životné prostredie.
pre podnikateľskú sféru vytvoriť územno-priestorové podmienky pre etablovanie sa
v riešenom území, ktorej prínosom bude rozvoj nových pracovných príležitostí.
Požiadavky na riešenie
§
§
§
§
§
občiansku vybavenosť sledovať v dvoch rovinách, ktoré predstavujú:
verejnú nekomerčnú vybavenosť – tie aktivity, ktoré zabezpečujú potreby obyvateľov
mesta Stupava a v zariadeniach nadmestského významu aj potrby obyvateľov širšieho
okolia,
komerčnú vybavenosť,
rozvoj polyfunkčných plôch orientovať:
do polohy mestského centra, kde by sa mala koncentrovať predovšetkým vyššia a
špecifická celomestská a nadmestská vybavenosť,
§ na hlavné mestské kompozičné osi,
§ monofunkčné areály:
§ školstvo (materské školy, základné školy, špeciálne školy, školské zariadenia) –
rozvíjať v súčasných založených centrách,
§ zdravotníctvo a sociálna starostlivosť (zdravotnícke zariadenia, zariadenia sociálnych
služieb) – ako stabilizované zariadenia uplatňovať aj vo výhľade, s predpokladom
rozvoja príbuzných funkcií,
§
§
kultúra – s existujúcimi zariadeniami uvažovať aj vo výhľade, vrátane doplnenia
ďalších menších kultúrno-spoločenských zariadení v nových obytných územiach,
športovo-rekreačné aktivity – rozvíjať v rámci existujúcich kľúčových areálov /zón
a nižšiu športovú vybavenosť v rámci školských zariadení,
školstvo
§ kapacita materských škôl a základnej školy nie je v súčasnosti postačujúca,
do výhľadu je potrebné orientovať ich rozvoj vo vzťahu k počtu obyvateľov a potrebám
príslušnej vekovej kategórie,
§ zohľadniť okrem týchto škôl v meste pôsobiacu špeciálnu základnú školu a základnú
umeleckú školu,
zdravotníctvo
§
§
zohľadniť v riešení ÚPN-O existujúce zdravotnícke zariadenia,
vytvárať pre situovanie malých súkromných zdravotníckych zariadení vhodné
disponibilné priestory v objektovom fonde,
sociálna starostlivosť
§ rešpektovať existujúce zariadenia sociálnych služieb,
§ prispôsobovať druh, formu a kapacitu zariadení sociálnych služieb aktuálnym
požiadavkám obyvateľstva,
§
kultúra
§
§
§
zabezpečiť podľa potreby územnú rezervu pre nové zariadenia sociálnych služieb,
zhodnotiť súčasný stav, vyjadriť potrebu výstavby nových zariadení kultúry a v prípade
potreby ďalších zariadení navrhnúť ich lokalizáciu,
v riešení zohľadniť potreby dobudovania zázemia pre kultúrne podujatia masového
charakteru, vrátane nárokov statickej dopravy,
počítať s využívaním potenciálu pamiatkového stavebného fondu predovšetkým pre
kultúrnu a spoločenskú vybavenosť,
34

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
šport, telesná kultúra
§ zhodnotiť súčasný stav, vyjadriť potrebu výstavby nových zariadení športu a v prípade
potreby navrhnúť ich novú lokalizáciu,
§ prehodnotiť v návrhu súčasnú situáciu v potrebách verejných športovísk
s požiadavkami obyvateľov mesta a jeho zázemia,
§ overiť možnosti dobudovania siete mestských cyklotrás v nadväznosti na existujúce
trasy v Malých Karpatoch a prepojenie mesta Stupavy s medzinárodnou cyklotrasou
pri Morave,
verejná administratíva a správa
§ navrhnúť v prípade potreby ďalších zariadení verejnej administratívy a správy ich
lokalizáciu z hľadiska kritérií prístupu a dostupnosti,
komerčná vybavenosť
Výroba
§
§
§
§
Cieľ riešenia
§
§
rešpektovať súčasné rozloženie komerčnej vybavenosti na území mesta,
pri návrhu ubytovacích zariadení brať do úvahy blízkosť Bratislavy v zmysle
vypomáhania pri ubytovaní jej návštevníkov a pre potreby kongresového
/konferenčného a služobného turizmu,
podporovať rozvoj súkromného podnikania vhodnými a dostupnými prostriedkami
(ponuka disponibilných plôch, vybudovaná technická infraštruktúra, miestne dane
a poplatky, ...),
pri zriaďovaní prevádzok komerčnej vybavenosti regulovať záujmy podnikateľov
s potrebami a požiadavkami obyvateľov, najmä v obchodno-obslužnej vybavenosti.
vytvoriť podmienky pre optimálny rozvoj výrobnej základne pri efektívnom využití
výrobných plôch a bez negatívneho dopadu na obytné územie,
vytvárať podmienky a podporovať rozvoj výrobnej základne s cieľom posilnenia
ekonomického potenciálu územia a vytvorenia pracovných príležitostí.
Požiadavky na riešenie
§ s rozvojom priemyselnej výroby v návrhovom období ÚPN mesta uvažovať primárne
v podobe intenzifikácie využitia jestvujúcich výrobných areálov a zariadení, ako aj
efektívnejšieho využitia funkčných plôch v súčasných priemyselných zónach
(stanovenie základných ukazovateľov priemyselnej zastavanosti územia a jeho
zaťaženosti pracovníkmi),
§ súčasné areály priemyselnej výroby považovať za územne stabilizované, navrhovať
však potrebné základné opatrenia (regulatívy) a podmienky eliminácie negatívnych
vplyvov výroby na životné prostredie mesta ale aj na samotné pracovné prostredie
výrobných areálov,
§
§
§
§
§
pokračovať v transformácii areálu bývalej cementárne na funkčné využívanie
zlučiteľné s okolitými funkciami, najmä s funkciou bývania,
pokračovať vo využívaní bývalých areálov poľnohospodárskej výroby na území mesta
pre koncentráciu miestnej výroby a výrobných služieb, vrátane rozvoja nových foriem
poľnohospodárskej výroby a služieb,
podporovať rozvoj podnikateľských aktivít v založených areáloch a priemyselných
zónach,
overiť doplnenie výrobných aktivít priemyslu v rámci existujúcich priemyselných zón
(brownfield) v založených areáloch bez záberov nových plôch poľnohospodárskej
pôdy,
uvažovať s lokalizáciou drobných výrobných aktivít bez negatívneho dopadu na
životné prostredie aj v rámci existujúceho obytného územia a centrálnych častí mesta,
35

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§
v návrhu územného plánu vymedziť a stanoviť regulatívy funkčného využitia pre
jednotlivé územné celky z hľadiska možností lokalizácie výrobných aktivít.
Poľnohospodárstvo
Cieľ riešenia
§
V súlade s Koncepciou a zásadami pôdohospodárskej politiky MP SR udržať vysokú
produkčnú schopnosť poľnohospodárskych pôd, zabezpečiť ekonomickú stabilitu
obyvateľstva a regionálne vyvážený rozvoj.
Požiadavky na riešenie v oblasti poľnohospodárskej výroby:
§
§
§
§
Rekreácia
Cieľ riešenia
§
§
vytvoriť podmienky pre zlepšenie /zvýšenie zamestnanosti obyvateľstva v oblasti
poľnohospodárskej výroby a služieb a agroturistických aktivít,
koordinovať záujmy rozvoja živočíšnej výroby a sadovníctva s požiadavkami na
kvalitné obytné prostredie,
vytvoriť podmienky pre doplnkové činnosti popri poľnohospodárskej prvovýrobe,
produkčný potenciál pôd zosúladiť s ekologickou rajonizáciou Slovenska na
pôdnoekologické podoblasti (PEPO) a pôdno-ekologické regióny (PER).
využiť rekreačný potenciál riešeného územia a vytvoriť funkčno-priestorovú sústavu
zariadení a priestorov športu, rekreácie, cestovného ruchu / turizmu pre obyvateľov
a návštevníkov mesta,
orientovať sa aj na vytvorenie nových cieľov obchodného /služobného a tranzitného
turizmu.
Požiadavky na riešenie
§
§
§
§
§
§
§
§
navrhnúť vytvorenie kľúčových rekreačno-športových priestorov na úrovni športovorekreačných
areálov – zón,
podporovať rozvoj lokalít pre každodennú rekreáciu viazaných na jestvujúce
rekreačno-oddychové a športové plochy a areály, vodné plochy, cyklistické a turistické
trasy v lesnom prostredí Malých Karpát, v prostredí poľnohospodárskej krajiny
a lužných lesov pozdĺž nivy Moravy,
vyššie uvedené lokality prepojiť systémom cyklistických, turistických a jazdeckých trás,
podporovať rozvoj rekreačno-oddychovej a športovej zóny regionálneho významu
tvorenej Malým parkom, Zámockým parkom a Veľkým parkom (plocha parku
siahajúca od Zámockého parku až po Oboru) s prechodom do krajinnej zelene,
podporiť rozvoj športových zariadení v okolí existujúcej športovej haly vo východnej
časti územia,
priestorovo vymedziť plochy pre záhradkárske a chatové lokality a stanoviť funkčné
regulatívy ich využitia, intenzitu využitia, prehodnotiť územia vo vzťahu ku
transformácii chatových a rekreačných lokalít na lokality s funkciou trvalého bývania,
dobudovať sieť cyklistických trás cez zastavané územie mesta a jeho okolie, doplniť
turistické trasy spájajúce rekreačné lokality v krajine, jazdecké trasy, nástupné miesta
na okraji zástavby, turistické prepojenia na okolité obce,
urbanistickými prostriedkami podporiť zvyšovanie ubytovacích kapacít pre cestovný
ruch /turizmus a rekreáciu,
36

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Zeleň
§
§
§
identifikovať funkciu jednotlivých plôch zelene na území mesta a navrhnúť ich budúce
využitie v kontexte celkového rozvoja mesta – jeho zastavaného územia i okolitej
krajiny,
v návrhu a kategorizácii krajinnej zelene sa riadiť najmä návrhom ekologicky
optimálneho priestorového usporiadania a využívanie územia z krajinno-ekologického
plánu mesta spracovaného v rámci prieskumov a rozborov ÚPN-O,
akcentovať význam historickej zelene a potrebu jej revitalizácie (ide najmä o parky,
parkové úpravy, historické aleje).
Odpadové hospodárstvo
§
§
§
§
§
v návrhu vychádzať z VZN mesta o nakladaní s komunálnym odpadom a zohľadniť
opatrenia súvisiace so zavedením separovaného zberu jednotlivých zložiek
komunálneho odpadu,
v rámci odpadového hospodárstva požiadavku zbilancovať predpokladané druhy a
množstvá odpadov a riešiť v súlade s VZN mesta,
územnoplánovacími nástrojmi zabezpečiť likvidácie starých environmentálnych záťaží,
nelegálnych – divokých skládok odpadov a skládky odpadu, ktorá bola prevádzkovaná
na základe osobitných podmienok prevádzky,
akceptovať zámery, smerujúce k výstavbe zariadení na zhodnocovanie alebo
zneškodňovanie odpadov,,
zohľadniť opatrenia a ciele z aktuálne spracovávanej „Koncepcie odpadového
hospodárstva súvisiacej s uložením a likvidáciou komunálneho odpadu zo Stupavy“,
ak bude v priebehu spracovania ÚPN mesta k dispozícii,
R. POŽIADAVKY Z HĽADISKA ŽIVOTNÉHO
PROSTREDIA, PRÍPADNE URČENIE POŽIADAVIEK NA
HODNOTENIE Z HĽADISKA PREDPOKLADANÝCH
VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
V koncepcii starostlivosti o životné prostredie je potrebné stanoviť zásady funkčného,
hlavne hospodárskeho a rekreačného využívania územia vo vzťahu k ekologickej
únosnosti územia, navrhnúť opatrenia na elimináciu alebo obmedzenie stresových prvkov
v krajine, navrhnúť opatrenia na zachovanie a obnovenie krajinno-estetických hodnôt
územia.
Do návrhu je potrebné doplniť aktuálne údaje o stave a opatreniach pre jednotlivé zložky
životného prostredia – voda, ovzdušie, pôda a biota ako aj údaje o faktoroch negatívne
a pozitívne ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia.
Do územného plánu je potrebné premietnuť platné dokumenty v oblasti zásad a opatrení
pre nakladanie s odpadmi.
Požiadavky na riešenie
§
§
§
§
dodržiavať všetky predpisy, normy a iné všeobecne platné predpisy (zákony, vyhlášky
a pod.), ktorými sa zabezpečuje ochrana zložiek životného prostredia a stanovujú
limity využitia územia,
rešpektovať poľnohospodársku a lesnú pôdu ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj,
navrhnúť odstránenie nepovolených skládok odpadu lokalizovaných v riešenom
území, najmä v územiach potenciálnych prvkov ÚSES,
zlepšiť štruktúru využitia územia výsadbou plôch krajinnej a verejnej zelene (v súlade
so zákonom NR SR č. 330/1991 Z.z.),
37

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§ navrhnúť rekultiváciu opustených ťažobných priestorov a uzavretej skládky odpadov,
ochrana ovzdušia
§ podporovať monitoring kvality ovzdušia v záujmovom území, monitorujúci nielen
produkciu imisií z domácich zdrojov, ale i zo zdrojov mimo záujmového územia,
§
§
obmedziť sekundárnu prašnosť, zákazom, resp. obmedzením prepravy prašných
materiálov,
negatívne vplyvy mobilných zdrojov znečisťovania ovzdušia zmierňovať a eliminovať
presmerovaním dopravných koridorov mimo obytných zón.
ochrana vôd
§ rešpektovať pásma hygienickej ochrany,
§ eliminovať nekontrolovateľné zdroje znečistenia vôd,
§ pravidelne sledovať a vyhodnocovať údaje o zdrojoch znečistenia vôd,
§
§
doriešiť dobudovanie kanalizačnej siete v celom meste a jej napojenie na ČOV,
nové lokality bývania (predovšetkým uvažovaný rozvojový zámer v lokalite Háje) mimo
súčasného zastavaného územia mesta riešiť napojením na jestvujúcu ČOV alebo
variantne návrhom novej ČOV v rámci riešenej lokality,
ochrana pôd
§ dodržiavať zákon SNR č. 220/2004 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, von
§
chrániť pôdy s najvyššími bonitami a minimalizovať rozvojové návrhy na takýchto
pôdach,
§ zabezpečiť ekologicky optimálne využívanie pôd záujmového územia, rešpektujúce
požiadavku stabilizácie a ochrany poľnohospodárskej krajiny,
§ podporovať spracovávanie projektov pozemkových úprav s cieľom racionálneho
využitia pôd záujmového územia.
faktory negatívne ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia
§
§
§
v návrhu územného plánu zohľadniť výsledky radónového prieskumu na území mesta
Stupava, nové obytné súbory podľa možnosti navrhovať v územiach s nízkou
kategóriou radónového rizika,
pri návrhu územného rozvoja a využívania územia mesta brať do úvahy bodové zdroje
zápachu na území mesta a navrhnúť príslušné územnoplánovacie opatrenia na
zamedzenie kolízií najmä s obytným a rekreačným územím,
rešpektovať ustanovenia zákona č. 272/2004 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení
neskorších predpisov,von
§ rešpektovať ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.von
S. OSOBITNÉ POŽIADAVKY Z HĽADISKA OCHRANY
POĽNOHOSPODÁRSKEJ A LESNEJ PÔDY
§
§
§
v návrhu dôsledne dodržiavať platné právne predpisy o ochrane poľnohospodárskej
a lesnej pôdy najmä obmedzovaním záberov mimo vymedzených zastavaných území,
navrhované zábery vyhodnotiť z hľadiska perspektívneho využitia poľnohospodárskej
a lesnej pôdy na nepoľnohospodárske účely,
zdôvodniť koncepciu využitia územia v kontexte s ustanoveniami zákona č.220/2004
Z.z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy a s ohľadom na špecifické požiadavky
ochrany poľnohospodárskej pôdy, hodnotenia záberov poľnohospodárskej pôdy,
zachovania celistvosti honov, systému existujúcich hydromeliorácií a
obhospodarovania pôdy.
Pri návrhu rozvoja územia mesta a jeho funkcií zohľadniť a rešpektovať nasledujúce
zásady týkajúce sa poľnohospodárskej pôdy (PP) a jej využívania:
38

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§ poľnohospodárska pôda je nezastupiteľnou zložkou životného prostredia
a nenahraditeľným /neobnoviteľným prírodným zdrojom,
§
§
poľnohospodárska pôda je faktorom limitujúcim urbanistický rozvoj a umiestňovanie
investičných zámerov,
funkčné využitie územia musí byť navrhované tak, aby čo najmenej narúšalo
organizáciu PP a jej využitie a aby navrhované riešenie bolo z hľadiska PP
najvhodnejšie,
§ poľnohospodárska pôda popri produkčnej funkcii plní výraznú ekologickú
a environmentálnu funkciu,
Zohľadniť a rešpektovať nasledujúce zásady týkajúce sa lesnej pôdy a jej využívania:
§
§
§
lesná pôda je faktorom limitujúcim urbanistický rozvoj a umiestňovanie investičných
zámerov,
na území ochranných lesov neuvažovať so športovo rekreačnými aktivitami,
neuvažovať s rozširovaním výmery lesnej pôdy na území mesta..
T. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE VYMEDZENÝCH ČASTÍ
ÚZEMIA OBCE, KTORÉ JE POTREBNÉ RIEŠIŤ ÚZEMNÝM
PLÁNOM ZÓNY
V návrhu ÚPN-O budú vymedzené územia, ktoré bude potrebné následne po schválení
ÚPN mesta riešiť územným plánom zóny.
Na riešenie formou ÚPN-Z posúdiť predovšetkým vybrané územia:
§
§
§
bývania a celomestskej vybavenosti,
centrálnej mestskej zóny (CMZ),
oddychové a rekreačné (lesopark, rekreačné oblasti, väčšie záhradkárske a chatové
osady, väčšie športové areály),
Zároveň je potrebné zvážiť nutnosť spracovania špecializovaných územných generelov
(generel zelene, generel rekreácie a športu, generely technickej infraštruktúry a pod.).
U. POŽIADAVKY NA URČENIE REGULATÍVOV
PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNKČNÉHO
VYUŽÍVANIA ÚZEMIA
§
§
§
§
§
§
pre účely regulácie členiť súčasné zastavané územie i navrhované plochy na
urbanistické bloky, ktoré predstavujú základnú jednotku pre stanovenie možností
využitia spolu so základnými hmotovo – priestorovými charakteristikami vyjadrenými
indexom zastavanosti dávať do ÚPN-O koeficienty zastavanosti ? a výškovou
hladinou bloku stanovenou maximálnym počtom nadzemných podlaží.
v regulatívoch možností funkčného využitia definovať spôsoby využitia urbanistických
blokov v členení na prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
stanoviť rozsah činností pre jednotlivé priestory tak, aby sa vytváralo hodnotné
mestské prostredie a vylúčilo znehodnocovanie obytného prostredia, prípadne
zabránilo vzájomnému obmedzovaniu rozdielnym a konfliktným užívaním susediacich
pozemkov,
v záujme identifikovateľnosti regulatívov budúceho využitia jednotlivých častí územia
mesta rozdeliť súčasné a navrhované zastavané územie do tzv. mestských blokov,
z ktorých každý bude jednoznačne určený:
hranicami,
základnou charakteristikou
39

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§
funkčným využívaním so stanovením prípustného, obmedzeného, neprípustného
funkčného využívania,
Hranice mestských blokov tvoria väčšinou uličné bloky alebo vymedzené územia väčších
plôch areálovej vybavenosti (občianska vybavenosť, technická vybavenosť, výroba
a pod.).
Základnou charakteristikou mestského bloku je jeho základná funkcia podľa grafického
značenia v komplexnom urbanistickom návrhu.
§
§
§
§
§
§
§
§
intenzitu využitia územia ako najdôležitejší faktor priestorového prejavu využitia
územia navrhnúť v územnom pláne pre jednotlivé vymedzené bloky tak, aby jej
aplikáciou bolo možné usmerňovať výstavbu v súlade s požiadavkami na racionálne
využitie územia a zároveň pri zachovaní kvalitatívnych charakteristík obytného
prostredia,
intenzitu využitia jednotlivých blokov určiť percentom zastavanosti urbanistického
bloku ako určujúcim ukazovateľom pre pomer zastavaných a nezastavaných plôch
pozemkov,,
stanoviť výškovú hladinu pre zástavbu v bloku ako určujúce prvky priestorového
usporiadania, ktorá je určená maximálnym počtom nadzemných podlaží,
premietnuť do návrhu limity využitia územia vyplývajúce zo záujmov:
ochrany životného prostredia
ochrany prírody
pamiatkovej starostlivosti
ochrany zariadení vybavenia územia.
V. POŽIADAVKY NA VYMEDZENIE PLÔCH NA
VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY
§
§
v súlade s návrhom rozvoja funkčných zložiek mesta navrhnúť a územne vymedziť
verejnoprospešné stavby v súlade s platnými právnymi normami,
verejnoprospešné stavby vymedziť po jednotlivých častiach v členení podľa ich
funkčnej charakteristiky.
W. POŽIADAVKY NA ROZSAH A ÚPRAVU DOKUMENTÁCIE
ÚZEMNÉHO PLÁNU
Územný plán obce mesta Stupava je potrebné spracovať v súlade s platnou
územnoplánovacou legislatívou a teda v zmysle zákona č.50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších novelizácií,
v rozsahu a obsahu podľa vyhlášky MŽP SR č.55/2001 Z.z. o územnoplánovacích
podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a podľa Metodického usmernenia
obstarania a spracovania územného plánu obce vydaného Ministerstvom životného
prostredia SR v roku 2001.
Z hľadiska vývoja počtu obyvateľov a dimenzovania zariadení technickej infraštruktúry ako
návrhový rok ÚPN mesta uvažovať roky 2020, 2030.
ÚPN-O mesta Stupava spracovať v textovej, tabuľkovej a grafickej časti pre riešené
územie, ktorým je administratívnosprávne územie mesta.
Textovú časť spracovať v členení:
Základné údaje
A. Hlavné ciele riešenia a problémy
B. Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu obce
40

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
Riešenie územného plánu
Sprievodná správa
A. Vymedzenie riešeného územia
B. Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu regiónu
C. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce
D. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie obce do
systému osídlenia
E. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania
F. Návrh funkčného využitia územia obce
G. Návrh riešenia funkčných systémov
H. Vymedzenie zastavaného územia obce
I. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území
J. Návrh riešenia záujmov obrany štátu a požiarnej ochrany
K. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny
L. Návrh verejného dopravného a technického vybavenia
M. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie
N. Vymedzenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích
priestorov
O. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu
P. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej a lesnej pôdy na
nepoľnohospodárske účely
Q. Hodnotenie navrhovaného riešenia
Návrh záväznej časti
Grafickú časť spracovať pre vlastné riešené územie v mierke 1:10 000 a pre užšie
zastavané územie v mierke 1:5 000 na samostatnom výkrese v členení:
1. Výkres širších vzťahov v mierke M 1:50 000
2. Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia
s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami v mierke
M 1:10 000
3. Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania užšieho
zastavaného územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia
a verejnoprospešnými stavbami v mierke 1:5 000
4. Výkres verejného dopravného vybavenia v mierke M 1:10 000
5. Výkres verejného technického vybavenia v mierke M 1:10 000
6. Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov územného systému
ekologickej stability v mierke M 1:10 000
7. Výkres perspektívneho použitia poľnohospodárskej a lesnej pôdy na
nepoľnohospodárske účely v mierke M 1:10 000
Ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia mesto samostatne spracovať
záväznú časť územného plánu obce s regulatívmi priestorového usporiadania
a funkčného využitia územia a zoznam verejnoprospešných stavieb.
X. POŽIADAVKY NA PREROKOVANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU
A SUBJEKTY PREROKOVANIA
Územný plán bude prerokovaný v súlade s ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
41

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
predpisov a vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácii.
V priebehu spracovania UPN mesta Stupava spracovateľ zvolá v priebehu spracovania
kvalitárske výbory, za účasti orgánov samosprávy a štátnej správy.
Subjekty prerokovania
§ Bratislavský samosprávny kraj, Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, P.O.BOX
106, Sabinovská 16, 821 03 Bratislava
§ Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava 45
§ Ministerstvo vnútra SR, úrad informácií a telekomunikácií – odbor telekomunikácií,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava
§ Ministerstvo obrany SR, sekcia majetku a infraštruktúry, Kutuzovova 8, 835 47
Bratislava
§ Ministerstvo ŽP SR, Nám. Ľ. Štúra 1, odbor geologického práva a zmluvných vzťahov,
812 35 Bratislava
§ Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Námestie slobody č. 6, P.O.BOX
100, 810 05 Bratislava
§ Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Ružová dolina 27, 821 09
Bratislava 2
§
§
Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, Leškova 17, 811 04 Bratislava
Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava
§ Krajský pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska č.55, 821 09 Bratislava
§ Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, Miletičova 19, 820 05 Bratislava
§ Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto, Ružinovská 8, 820
09 Bratislava 29, P. O. BOX 26
§
§
Regionálna veterinárna a potravinová správa, Polianky 8, 841 01 Bratislava
Letecký úrad SR, odd. ochranných pásiem letísk a leteckých pozemných zariadení,
Letisko M.R. Štefánika, 823 05 Bratislava
§ Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Malackách, Pezinská 58,
901 01 Malacky
§ Obvodný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14
Bratislava
§
§
Obvodný úrad ŽP Bratislava, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek ŽP
a odvolacieho konania kraja, Karloveská 2, Bratislava
Obvodný úrad životného prostredia v Malackách, odbor ochrany ovzdušia, Záhorácka
2942/60, 901 01 Bratislava
§ Obvodný úrad životného prostredia v Malackách, odbor odpadového hospodárstva,
Záhorácka 2942/60, 901 01 Bratislava
§ Obvodný úrad životného prostredia v Malackách, odbor štátnej vodnej správy,
Záhorácka 2942/60, 901 01 Bratislava
§ Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách Záhorácka
2942/60A, 901 01 Malacky
§ Obvodný úrad v Malackách , odbor krízového riadenia, Záhorácka 2942/60A, 901 01
Bratislava
§ Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava
§ Obvodný lesný úrad Malacky, Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky
§
§
Obvodný banský úrad v Bratislave, Prievozská 30, 821 05 Bratislava
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Karloveská 2, 842 17 Bratislava
42

MESTO STUPAVA – ÚZEMNÝ PLÁN OBCE
ZADANIE
§
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Bratislava, Správa povodia Moravy, Pri
Maline 1, 901 01 Malacky
§ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, P.O.BOX 19, 826 19 Bratislava
§ Národná diaľničná spoločnosť, Mlynské nivy 45, Bratislava
§ Železnice SR, Generálne riaditeľstvo Odbor expertízy, Klemensova 8, 81361
Bratislava
§
§
§
Lesy SR, š.p., OZ Smolenice, Trnavská 12, 919 04 Smolenice
Lesy SR, š.p., OZ Šaštín, Pri rybníku 1301, 908 41 Šaštín-Stráže
Regionálne cesty, a. s., Čučoriedková 6, 827 12 Bratislava
§ Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava 29
§ Západoslovenská energetika, a.s., odbor technického rozvoja a normalizácie,
Čulenova 6, 816 47 Bratislava
§
§
Slovenský plynárenský priemysel, a. s., OZ Bratislava, Votrubova 1, 825 17 Bratislava
Slovak Telecom, sekcia sieťovej stratégie a technického rozvoja Ba a Zs, Námestie
slobody 6, 817 62 Bratislava 15
§ Slovak Lines, a.s., Rožňavská 2, P. O. Box 35, 820 04 Bratislava 24
§ Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava
§ UPC Slovensko s.r. o., Lamačská cesta č. 3, P. O. BOX 69, 837 69 Bratislava 37
§ Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., Miletičova 5, 824 84 Bratislava 26
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
§
Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava
Slovenské elektrárne, a.s., Hraničná 12 827 36 Bratislava
Eustream, a.s., sekcia tech. kompet. centra, Vihorlatská 8, 949 01 Nitra
Transpetrol, a.s., Bratislava, Šumavská 38, 820 00 Bratislava
Mesto Bratislava Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava
Obec Vysoká pri Morave, Obecný úrad Vysoká pri Morave, Hlavná 96, 900 55 Vysoká
pri Morave
Obec Zohor, Obecný úrad, Nám. 1. mája č. 1, 900 51 Zohor
Obec Lozorno, Obecný úrad Lozorno, Hlavná 1, 900 55 Lozorno
Obec Borinka, Obecný úrad, Borinka 110, 900 32 Borinka
Obec Marianka, Obecný úrad, Školská 32, 900 33 Marianka
Mestská časť Bratislava – Záhorská Bystrica, Miestny úrad MČ Bratislava – Záhorská
Bystrica, Námestie rodiny 1, 843 57 Bratislava
Obec Marchegg, Stadtgemeinde Marchegg, Hauptplatz 30, 2293 Marchegg.
43