Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
07.06.2015 • Views
Share Embed Flag

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

e d i t o r i a l<br />

High−tech hraèky sú hitom sezóny, to je heslo dòa. PC mánia pomaly opadáva, u nás nevzrušujú vyššie<br />

frekvencie procesora, väèšie kapacity di<strong>sk</strong>u èi RAM. Našu pozornos v súèasnosti priahujú nové mode−<br />

ly mobilov, digitálnych fotoaparátov, MP3 prehrávaèov. Ma<strong>na</strong>éri sa radi „predvádzajú“ pred kolegami<br />

s novými modelmi vreckových poèítaèov s pripojením <strong>na</strong> internet, tee<strong>na</strong>geri fotia svoje priate¾ky foto−<br />

aparátom zabudovaným v mobile a posielajú ich kamarátom <strong>na</strong> „zhodnotenie“ (priate¾ky, nie mobily<br />

☺) atï. Rozhoduje kvalita obrazu a zvuku, cool dizajn, pamäová kapacita, monosti prepojenia s inými<br />

„hraèkami“ cez Bluetooth a ešte nejaký bonbónik <strong>na</strong>vyše: zabudovaný GPS, meraè tlaku a pulzovej frek−<br />

vencie alebo iná „uitoèná funkcia“... Hlavne nech to upúta pozornos zákazníkov a informácie o pred−<br />

nostiach horúcej novinky sa u potom šíria ústnym podaním ako laví<strong>na</strong>. Ale veï tak to má by, zákaz−<br />

níci majú svoje hraèky, výrobcovia odbyt a opä sa nieèo deje. A <strong>na</strong>vyše to má ešte iný pozitívny efekt:<br />

potichu sa tak pritiahne pozornos širšej verejnosti k IT. A tá sa (niè netušiac) pomaly dostáva k poèí−<br />

taèom, internetu, ku ktorému donedáv<strong>na</strong> ešte pociovala odpor èi aspoò rešpekt.<br />

Majú fotografie v digitálnom fotoaparáte a chcú si ich vytlaèi alebo posla mailom príbuzným v Ame−<br />

rike. Hmm, veï to mono nie je a také aké. Staèí pár kliknutí a – hurá! – viem tlaèi fotku. Pár kli−<br />

kov a mám vlastné mailové konto. Viem posla poštu, môem komunikova s príbuznými a kamarátmi<br />

relatívne zadarmo. Dopoèuli sa o monosti zí<strong>sk</strong>a zadarmo z internetu akúko¾vek hudbu, zistia si infor−<br />

mácie, ako <strong>na</strong> to, a u veselo sahujú. Èi u evergreeny svojej mladosti, pretoe nemôu nikde zoh<strong>na</strong><br />

verziu <strong>na</strong> CD (kto by u dnes chcel vinyl?), alebo aktuálne hity, pretoe pre jednu pesnièku sa im<br />

nechce kupova drahé cédeèko. No ale hádam to nebudem poèúva iba <strong>na</strong> PC reprákoch? Veï existujú<br />

<strong>na</strong>pa¾ovaèky, tak šup s tým <strong>na</strong> prázdne CDR, èo stojí len „dvacku“, veï je to také lákavé! A môem to<br />

poèúva v domácej hi−fi zostave alebo v aute. Alebo si prehodím vybrané <strong>sk</strong>ladby do MP3 volkme<strong>na</strong>,<br />

mobilu èi PDA, aby som mal svoju ob¾úbenú hudbu, aj keï idem <strong>na</strong> korèule alebo bicykel.<br />

A to sa ich donedáv<strong>na</strong> chytala náhla nevo¾nos, ak sa niekto v ich blízkosti zaèal bavi o bitoch a baj−<br />

toch. Dnes sa im IT dostávajú do rúk v podobe zaujímavých hi−tech hraèiek alebo uitoèných pomoc−<br />

níkov, bez ktorých si u èasto ani nevedia predstavi kadodenný ivot. Samozrejme, nie je reálne oèa−<br />

káva, e väèši<strong>na</strong> z nich takto <strong>na</strong>štartuje svoj hlbší záujem o IT, zaènú si ešte viac rozširova vedo−<br />

mosti a <strong>sk</strong>úsenosti a stanú sa z nich minimálne pokroèilejší pouívatelia PC. Ich záujem o poèítaèe sa<br />

<strong>sk</strong>onèí <strong>na</strong> úrovni z<strong>na</strong>losti automatického odstránenia efektu „èervených oèí“ z digitálnych fotografií.<br />

Alebo <strong>na</strong>pálením prvého cédeèka s hudbou èi filmom, bojujúc so zmiešanými pocitmi hrdosti z osob−<br />

ného víazstva <strong>na</strong>d technikou a morálnou dilemou, èi je to predsa len správne a èi o pä minút neza−<br />

zvonia pri dverách policajti èi prepadovka z BSA èi RIAA (keï nás u tie médiá tak strašia ☺)... Koniec<br />

koncov je to celkom prirodzené a je super, e sa práve takouto zábavnou formou podarilo aj u netech−<br />

nikov vyvola záujem o IT (hoci tí ani netušia, e tie IT sú vlastne stále v pozadí všetkých týchto<br />

hraèiek). Máme nové hraèky, tentoraz s oz<strong>na</strong>èením high−tech (BTW: Amerièania ich oz<strong>na</strong>èujú ako „gad−<br />

gets“), tešíme sa <strong>na</strong> ïalšie modely, ešte farebnejšie, s ešte efektnejším dizajnom, výkonnejšie, s väèšou<br />

kapacitou a nieèím cool <strong>na</strong>vyše a ivot je opä o nieèo zaujímavejší ☺. A ešte je tu jeden efekt. Èas „nie−<br />

kdajšej“ laickej verejnosti bude predsa len chcie ís ïalej vo svojich vedomostiach, <strong>sk</strong>úsenostiach z IT<br />

a práve toto bude cesta, vstupná brá<strong>na</strong>, ako odstráni pôvodné psychologické bariéry, odpor a nezá−<br />

ujem. Nemusia to by hneï lámaèi kódov èi budúci adminovia, ale postaèí, keï sa <strong>na</strong>uèia, ako si pekne<br />

zalomi text diplomovky èi výroènej správy, v grafickom programe <strong>na</strong>vrhnú reklamný leták, vytvori<br />

vlastnú webovú stránku, bráni sa proti vírusom èi zálohova si dáta. A to je výborné. IT komunita sa<br />

nám takto bude neustále rozrasta. Hoci sa z nej takto stáva ešte èlenitejšia „tried<strong>na</strong>“ spoloènos aj<br />

s malými náz<strong>na</strong>kmi kastovníctva (kto ešte je a kto u nie je lamer?), dôleitý je výsledok. A tým je <strong>sk</strong>u−<br />

toènos, e èoraz širšia èas populácie bude môc vyuíva monosti a výhody IT doma, v práci, škole,<br />

pri podnikaní, vzdelávaní èí zábave. Neznie to lákavo?<br />

Zaujímavé èítanie marcového èísla vám elá

INTERNET<br />

87 Net & Security news<br />

87 Komentár: /dev/null/019<br />

88 Na potulkách svetom WWW<br />

90 Vytvárame WWW stránky II. / 4. èas<br />

INFOWARE<br />

91 Novinky: Technológie a biznis<br />

95 Magma Web<br />

97 Disaster Recovery / Úvod do problematiky<br />

100 Vírusový radar<br />

26 Digitálne videokamery<br />

REVUE<br />

4 Novinky<br />

14 Spoloèen<strong>sk</strong>á rubrika: IT komunita & Lifestyle<br />

16 V z<strong>na</strong>mení WebSphere a NextGen / Reportá: IBM Lotusphere 2003<br />

18 Pentium má desa rokov!<br />

21 Predaj poèítaèov v SR za rok 2002 / Prie<strong>sk</strong>um<br />

24 Platený obsah <strong>na</strong> internete<br />

26 Digitálne videokamery / Technológia & Preh¾ad<br />

34 Skenery od A po Z<br />

HARDWARE<br />

44 Testovali sme: 16× <strong>sk</strong>ener do domácnosti<br />

a kancelárie<br />

51 Asus L2000E<br />

52 Samsung SGH-S100<br />

52 InFocus LP 650 / Technické predstavenie<br />

53 Space 2800+<br />

54 Nikon CoolPix 3500<br />

55 Microcom Bluetooth USB Adapter / Technické predstavenie<br />

56 Microspace-PC<br />

56 DVD-ROM MSI 8216M<br />

57 ASUS CRW-5224A<br />

58 Sony Vaio PCG-GRS515SP<br />

59 Itec Bluetooth USB / Technické predstavenie<br />

60 Premier CD-1070S<br />

61 Xerox Phaser 7300<br />

62 Intel PRO/Wireless<br />

63 HP OfficeJet 5110 / Technické predstavenie<br />

64 Sony Ericsson T300<br />

64 Plextor PX-S2410TU / Technické predstavenie<br />

SOFTWARE<br />

65 HyperCam 1.7 / Kamera pre Windows<br />

66 Apple Safari a Apple Keynote<br />

68 Komprimaèné programy<br />

70 Test: Ve¾ké právne informaèné programy<br />

74 Pin<strong>na</strong>cle Studio 8<br />

75 OptimAccess<br />

76 Spríjemnite si surfovanie!<br />

77 SiSoft Sandra 2003 Pro<br />

78 602SQL<br />

80 Sharewarové okienko<br />

´<br />

LINUXWARE<br />

101 Linux FAQ<br />

102 Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 10. èas<br />

106 Programovacie jazyky zdraviu škodlivé<br />

110 Zvyšovanie výkonu di<strong>sk</strong>ov pod Linuxom<br />

111 Utilitky a nástroje pre Linux<br />

111 LinuxNews<br />

PROGRAMUJEME<br />

112 Assembler pod Windows / 27. èas: Systémové informácie IV.<br />

114 Delphi v praxi / 24. èas: RGB<br />

116 ASP.NET / 12. èas: Rekapitulácia<br />

117 Ako <strong>na</strong> nápoveï / 10. èas<br />

118 Programujeme v jazyku C# / 6. èas<br />

119 DirectAnimation / 2. èas<br />

120 Programujeme v Jave / 3. èas: Applety po tretíkrát<br />

122 Grafika cez OpenGL / 9. èas: Camera (dokonèenie), Bitmap font<br />

124 Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 4. èas: Webová sluba<br />

126 Digitálni asistenti / 5. závereèná èas<br />

128 Auto tools / 14. èas<br />

SERVIS<br />

44<br />

129 Tipy a triky pre Windows<br />

130 Hardvér pod lupou / 2. èas: Matièná do<strong>sk</strong>a<br />

132 Poradòa<br />

133 Media klub<br />

134 DVD okienko<br />

TESTOVALI SME:<br />

16×<strong>sk</strong>ener do domácnosti a kancelárie<br />

2 PC REVUE 3/2003

N O V I N K Y<br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> 21. 1. – 14. 2.<br />

KaZaA v novej verzii má pomôc pri súde<br />

Londýnèanov budú pred teroristami varova SMS−ky<br />

AltaVista v novom svetle<br />

Pixar buduje masívnu renderovaciu farmu<br />

BenQ chce do svojich mobilov Symbian<br />

Príde <strong>na</strong> trh Microsoft Xbox 2?<br />

Poèet uívate¾ov èe<strong>sk</strong>ého internetu dosiahol nový<br />

rekord<br />

Na Microsoft padajú v Európ<strong>sk</strong>ej únii ïalšie sanosti<br />

Hry pre Xbox idú v USA pod cenu<br />

Palm predal u viac ako 20 miliónov vreckových<br />

poèítaèov<br />

On−line hudba bude ma jednotné oz<strong>na</strong>èenie<br />

Preèo padá DivX 5.0.3?<br />

Mobilné telefóny kalibru .22<br />

Sun neodporúèa Javu<br />

Príjmy z predaja DVD videa a VHS preko<strong>na</strong>li trby<br />

z kín<br />

Plextor uvádza DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku<br />

Microsoft musí vymeni patch pre Windows NT 4.0<br />

Orange prináša obrazové správy aj do zahranièia<br />

Trh s mikroprocesormi: AMD opä boduje!<br />

Príjmy TÚ SR v roku 2002 predstavovali takmer<br />

3,4 mld. Sk<br />

MATRIX: Zotiera hranice medzi filmom a videohrami<br />

Strie¾a si Deep Junior z Kasparova?<br />

Siemens v ÈR vlani predal 685−tisíc telefónov<br />

Konzorcium <strong>na</strong> podporu linuxového de<strong>sk</strong>topu<br />

Ktorý mikroprocesor je <strong>na</strong>jlepší?<br />

Serverové mikroprocesory AMD sú lacnejšie<br />

Hra sa obracia – Microsoft aluje Sendo!<br />

Nové dátové okruhy Úradu vlády u prevádzkuje<br />

Swan<br />

AMD dodáva Athlon MP 2600+<br />

PDA od AMD<br />

aloba <strong>na</strong> Microsoft za SQLSlammer<br />

DDR2 <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr o dva roky<br />

Ako sa predávajú tabletové PC?<br />

Amerièania budú monitorova internet<br />

Athlon 64 bude meška<br />

Nová karta GeForce FX sa stala terèom posmechu!<br />

LCD zdraejú!<br />

Multimediálne snehové správy a <strong>na</strong> mobil<br />

Poistenie proti hacknutiu je èoraz populárnejšie<br />

Mitsubishi prestáva vyrába poèítaèe<br />

ST neumonia alter<strong>na</strong>tívu pri volaní <strong>na</strong> mobil<br />

z pevnej linky<br />

História sa opakuje – NV31 a NV34 bez podpory<br />

DX 9?<br />

HP a Compaq <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u oficiálne zlúèené<br />

Stúpne ce<strong>na</strong> èistých CDR médií?<br />

UMTS môe ma pozitívny vplyv <strong>na</strong> ekonomiku<br />

Rakú<strong>sk</strong>a<br />

Zaèí<strong>na</strong>jú testova ADSL<br />

Bez technológií ST iní po<strong>sk</strong>ytovatelia ADSL ponúknu<br />

nemôu<br />

Sony má prvý Handycam so záz<strong>na</strong>mom <strong>na</strong> DVD<br />

Microsoft sa chystá patchova Smartphone<br />

Robbie Williams: Pouívajte P2P siete!<br />

Draili ostrov. On−line...<br />

Sony Cyber−shot s kapacitou pamäte a 1 GB!<br />

EÚ: zbierajte si MP3−ky pokojne ïalej...<br />

Nevysedávajte pri poèítaèi, lebo umriete... :−)<br />

Nintendo: Našej konzoly sa nevzdáme!<br />

Zdrojový kód Windows poputuje do Ru<strong>sk</strong>a!<br />

Nabijete si mobil èi PDA v automate <strong>na</strong> ulici?<br />

Phantom − konzola, ktorá všetko úplne zmení?<br />

FireWire opä rýchlejšie!<br />

Èe<strong>sk</strong>ý Telecom mono èo<strong>sk</strong>oro zaène rokova<br />

o kúpe Eurotelu<br />

Podnet proti Eurowebu <strong>na</strong> Protimonopolnom<br />

úrade SR<br />

Je strach z kyberterorizmu oprávnený èi preh<strong>na</strong>ný?<br />

Notebook bez displeja realitou!<br />

Spoloènos ECS (Elitegroup) predstavila notebook kategórie<br />

De<strong>sk</strong>top replacement, ale tentoraz bez LCD displeja.<br />

V útrobách svojho tela <strong>sk</strong>rýva poèítaè zaloený <strong>na</strong> èipo−<br />

vej súprave SiS 650/692, s integrovanou grafikou (ak by<br />

vám jej výkon nepostaèoval, môete si dokúpi proprietárnu<br />

grafickú kartu s èipom nVidia GeForce4 420 GO−32), sie−<br />

ovou kartou, modemom a 5.1 zvukovkou. Pod¾a priania<br />

zákazníka mono do poèítaèa osadi bený de<strong>sk</strong>topový mik−<br />

roprocesor Intel Pentium 4 alebo Intel Celeron, systém pod−<br />

poruje mikroprocesory s 400 i 533 MHz systémovou zber−<br />

nicou, pamäte DDR 266 i 333 s kapacitou do 1 GB. Poèítaè<br />

je vybavený paralelným portom, štyrmi portmi USB 2.0,<br />

portom IrDA a dvojicou portov FireWire. Externý displej sa<br />

pripája prostredníctvom klasického VGA konektora. V do−<br />

dávke prístroja je sieový zdroj a bezdrôtová myš.<br />

Displeje OLED a PLED prichádzajú<br />

O progresívnej technológii <strong>na</strong> výrobu displejov OLED sa<br />

popísalo dos ve¾a. Ak sa potvrdia zámery spoloènosti RiT−<br />

display, stane sa pravdepodobne tento rok v nástupe tohto<br />

typu displeja rozhodujúcim. Spomí<strong>na</strong>ná spoloènos toti<br />

patrí k prvým výrobcom tohto typu displejov, veï v minulom<br />

roku ich dodala 823−tisíc. Odberate¾mi sú <strong>na</strong>jmä výrobco−<br />

via mobilných telefónov. V tomto roku však RiTdisplay plá−<br />

nuje zvýši produkciu a <strong>na</strong> 7,5 milió<strong>na</strong> displejov OLED.<br />

RiTdisplay sa však nesústreïuje iba <strong>na</strong> displeje OLED.<br />

V tomto roku má spoloènos v pláne aj spustenie výroby<br />

„polymérových“ displejov PLED (polymer organic light−emit−<br />

ting diodes), ktoré sú urèené <strong>na</strong> konštrukciu zobrazovaèov<br />

s extrémne ve¾kou uhloprieèkou. Ich predpokladaným <strong>na</strong>sa−<br />

dením sú nielen ve¾koplošné televízne prijímaèe èi obrazov−<br />

ky <strong>na</strong> reklamné úèely. Naposledy menované by sa mali<br />

v ponuke RiTdisplay objavi u v tomto štvrroku, ve¾koploš−<br />

né TV <strong>na</strong> báze PLED potom <strong>na</strong> prelome druhého a tretieho<br />

štvrroka.<br />

Ak vám niè nehovorí názov firmy RiTdisplay, pokúsime<br />

sa vám pomôc. Ide o jednu z firiem konzorcia Ritek, ktoré<br />

sa zaoberá výrobou mnohých kompo−<br />

nentov. Ak nestaèí ani to, potom do−<br />

dáme, e jedným z akcionárov RiT−<br />

display je aj Intel...<br />

Útok mobilov Samsung<br />

<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh<br />

V súèasnosti tretí <strong>na</strong>jväèší výrobca<br />

mobilných telefónov vo svete, juhokó−<br />

rej<strong>sk</strong>ý Samsung, chce razantne vstúpi<br />

<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh mobilných telefónov.<br />

Prostredníctvom obidvoch mobilných<br />

operátorov a nezávislých distribútorov<br />

dodáva <strong>na</strong> trh štyri typy mobilných tele−<br />

fónov. V prvom polroku 2003 budú <strong>na</strong><br />

sloven<strong>sk</strong>ý trh uvedené ïalšie štyri typy:<br />

modely A800, S300, T400 a V200. Cie−<br />

¾om Samsungu je preda v tomto roku<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u viac ne 30 000 mobil−<br />

ných telefónov a sta sa tak jednou<br />

z troch <strong>na</strong>jpredávanejších z<strong>na</strong>èiek<br />

v strednom a vyššom segmente.<br />

Sanyo predstavuje telefón s OEL displejom<br />

Predstavte si telefón, ktorého displej <strong>na</strong> svoje podsvietenie<br />

nepotrebuje energiu, je tenší a má nišiu hmotnos. Sanyo<br />

takýto model testuje a chystá sa ho uvies <strong>na</strong> trh.<br />

Celý trik spoèíva v pouití OEL (Organic Electrolumi−<br />

nescence) displeja. Takýto displej vo svojej štruktúre obsa−<br />

huje organické polymateriály, ktoré majú svietiace vlastnos−<br />

ti. Vïaka tomu je moné vynecha zabudovanie zadného<br />

podsvietenia, èím sa šetrí miesto a hlavne energia batérie<br />

v telefóne. Ïalšou výhodou, ktorú majú OEL displeje v po−<br />

rov<strong>na</strong>ní s LCD, sú náklady <strong>na</strong> ich produkciu. Tie sa pohy−<br />

bujú zhruba o 20 percent nišie ako pri klasických LCD<br />

a <strong>na</strong>vyše sú OEL displeje lepšie èitate¾né pri priamom slneè−<br />

nom svetle. Jedinou nevýhodou je nišia ivotnos, ktorá je<br />

<strong>na</strong> hranici 5000 hodín. LCD má pritom dobu ivotnosti<br />

medzi 10 – 15−tisíc hodi<strong>na</strong>mi.<br />

Sanyo vyhlasuje, e u od decembra má v testovaní <strong>na</strong>sa−<br />

dených 300 telefónov a ešte tento rok by sa mohla zaèa ich<br />

masová produkcia. O výrobu displejov sa pritom bude stara<br />

spoloènos Kodak a tá by mala by schopná dodáva a<br />

1 milión výrobkov mesaène. Sanyo takisto oèakáva ve¾mi<br />

vysoký dopyt po jeho modeloch. Do roku 2005 plánuje s pre−<br />

dajom a 150 miliónov kusov takýchto telefónov.<br />

N−Gage: mobil ako herná konzola<br />

Nokia uvo¾nila blišie informácie k novému modelu, pome−<br />

novanému N−Gage. Hlavnou inováciou telefónu bude jeho<br />

prepojenie so svetom hier. N−Gage tak bude slúi aj ako<br />

„herná konzola“ pre lokálne, ale aj sieové hry. V prvom<br />

prípade sa <strong>na</strong> prepojenie viacerých hráèov pouije rozhra−<br />

nie Bluetooth. Nokia u okrem iného uzavrela zmluvu s her−<br />

ným gigantom Sega, ktorý upraví niektoré svoje tituly do<br />

takej podoby, aby ich <strong>na</strong> novom telefóne bolo moné bez<br />

problémov hra.<br />

Pokia¾ ide o stránku telefónu, je N−Gage klasickým tri−<br />

band prístrojom, ktorý však dokáe prehráva aj súbory for−<br />

mátu MP3 a AAC. Okrem toho bude ma nová Nokia zabu−<br />

dované FM rádio a bude podporova všetky funkcie známe<br />

od telefónov šestkového radu (6310, 6210), èie integrova−<br />

ný bude aj internetový prehliadaè a poštový klient. Displej,<br />

ktorý bude v telefóne pouitý, bude ma 12−bitovú farebnú<br />

håbku a rozlíšenie 176 × 208 pixelov.<br />

Na trh by sa nová Nokia mala dosta a v štvrtom kvar−<br />

táli roku 2003, teda <strong>na</strong> vianoèný trh. Na tom by mohla<br />

oslovi <strong>na</strong>jmä hráèov, ktorí si chcú kúpi mobilný telefón<br />

<strong>na</strong>bitý multimédiami.<br />

Poèítaè u aj v hárku papiera<br />

Budúcnosou poèítaèov je jednoz<strong>na</strong>ène miniaturizá−<br />

cia. Švéd<strong>sk</strong>a firma Cypak (http://<strong>www</strong>.cypak.com)<br />

pripravuje výrobu poèítaèových èipov, ktoré sa<br />

zmestia do hárka papiera. V podstate sa takýto poèí−<br />

taèový èip podobá <strong>na</strong> riešenie v bených èipových<br />

kartách, ale <strong>na</strong>vyše má aj monos èítania 32 vstupov<br />

(<strong>na</strong>pr. tlaèidlá), obsahuje 32 KB pamäte flash, má sní−<br />

maè teploty, údaje dokáe vysiela bezdrôtovo a má aj<br />

vnútorné hodiny. Zabudovaná batéria vydrí a <strong>na</strong> tri<br />

roky prevádzky. Najlepšie <strong>na</strong> tom všetkom je výrobná ce−<br />

<strong>na</strong>, ktorá dosahuje 1 a 2 doláre.<br />

4 PC REVUE 3/2003

N O V I N K Y<br />

Na svete je u aj prvá testovacia aplikácia, ktorou je špe−<br />

ciál<strong>na</strong> papierová podloka <strong>na</strong> lieky. Pacient ju dostane spolu<br />

s liekmi od svojho lekára. Èip zabudovaný v podloke sníma<br />

èas odobratia kadého z liekov a dokáe tie zaz<strong>na</strong>menáva<br />

odpovede pacienta. Pacient pritom stláèaním tlaèidiel hod−<br />

notí kadý z aplikovaných liekov. Lekár po odobratí celej<br />

dávky vyhodnotí všetky údaje a môe ich poui pri a<strong>na</strong>lýze<br />

ïalšej stratégie. Podloka zároveò dokáe sama upozorni <strong>na</strong><br />

to, e <strong>na</strong>dišiel èas <strong>na</strong> uitie lieku. Rov<strong>na</strong>ko dokáe zaz<strong>na</strong>me−<br />

<strong>na</strong> aj teplotu tela pacienta pri stláèaní tlaèidiel.<br />

Oèakáva sa, e takéto èipy sa pouijú aj v inteligentných<br />

identifikaèných kartách, uplatnia sa takisto vo sfére obcho−<br />

du a dopravy.<br />

Linuxové PC urèené <strong>na</strong> zábavu?<br />

Dopyt po lacných poèítaèoch, ktoré <strong>na</strong>hradia niektoré<br />

zariadenia v obývaèke, výrazne <strong>na</strong>rastá. Spoloènos Lin−<br />

dows.com (http://<strong>www</strong>.lindows.com) sa preto dohodla<br />

s niektorými výrobcami poèítaèov a uviedla <strong>na</strong> trh novinku<br />

s oz<strong>na</strong>èením Lindows Media Center.<br />

Ide o poèítaè, ktorého základ tvorí procesor VIA C3−E<br />

s taktom 933 MHz a základná do<strong>sk</strong>a je formátu Mini−ATX.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e poèítaè má ve¾mi malé rozmery (30 × 26<br />

× 14 cm) a jeho vyhotovenie <strong>sk</strong>ôr pripomí<strong>na</strong> DVD prehrá−<br />

vaè. Na paneloch poèítaèa nájdete všetko potrebné <strong>na</strong> pri−<br />

pojenie poèítaèa vrátane sieového rozhrania, portov USB<br />

a mechaniky DVD.<br />

Lindows Media Center sa od ostatných poèítaèov odlišu−<br />

je prídavnou pamäou typu flash, v ktorej je program<br />

etBIOS od firmy Elegent. Ten umoòuje prehráva di<strong>sk</strong>y CD<br />

(vrátane MP3), DVD a VCD, a to bez nutnosti štartu ope−<br />

raèného systému. Zároveò je jeho súèasou jednoduchý<br />

webový prehrávaè, ktorým si môete stiahnu <strong>na</strong>pr. infor−<br />

mácie o práve prehrávaných <strong>sk</strong>ladbách.<br />

Ce<strong>na</strong> poèítaèa je bez monitora 329 USD (asi 13 500 Sk<br />

bez DPH) vrátane inštalácie Lindows OS 3.0 a základného<br />

aplikaèného vybavenia.<br />

Videokamera so záz<strong>na</strong>mom <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong><br />

Pod oz<strong>na</strong>èením ITCAM−7 uviedla spoloènos Samsung<br />

Electronics (http://<strong>www</strong>.samsungelectronics.com) digitálnu<br />

videokameru, ktorá ukladá zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né video priamo <strong>na</strong><br />

pevný di<strong>sk</strong>. Kapacita zabudovaného di<strong>sk</strong>u je 1,5 GB a vy−<br />

staèí <strong>na</strong> dobrú hodinu<br />

(66 minút) záz<strong>na</strong>mu<br />

v štandardnej kvalite<br />

obrazu. Snímací prvok<br />

má rozlíšenie 640 ×<br />

480 bodov, desaná−<br />

sobné optické zväèše−<br />

nie a formát video−<br />

záz<strong>na</strong>mu je MPEG−4.<br />

ITCAM−7 sa dá tie vy−<br />

ui ako digitálny foto−<br />

aparát, prièom foto−<br />

grafie, prípadne video je moné uklada aj <strong>na</strong> pamäovú<br />

kartu Memory Stick.<br />

Ïalšie vyuitie ITCAM−7 je moné v podobe audiopre−<br />

hrávaèa (formát MP3) alebo prenosného dátového média.<br />

Kamera obsahuje aj farebný displej a k poèítaèu sa pripája<br />

pomocou portu USB 2.0. Navyše má priame pripojenie <strong>na</strong><br />

televízor. Rozmery kamery sú 103 × 64 × 34 mm a hmot−<br />

nos je 185 gramov.<br />

Pamäové karty s integrovanou komunikáciou<br />

Wi−Fi<br />

Spolupráca spoloèností SanDi<strong>sk</strong> (http://<strong>www</strong>.sandi<strong>sk</strong>.com)<br />

a Intersil (http://<strong>www</strong>.intersil.com) vyústi do pamäovej<br />

karty, ktorá bude v sebe kombinova okrem monosti<br />

uschovávania dát aj komunikáciu pomocou protokolu<br />

802.11b. Do polovice budúceho roka by sa tak mali <strong>na</strong><br />

trhu objavi karty typu CompactFlash, ale i SecureDigital<br />

s pamäovou kapacitou 128 a 256 MB a komunikáciou cez<br />

Wi−Fi. Umoní to vyuitie technológie Prism firmy Intersil,<br />

vïaka ktorej sa podstatne zmenšia rozmery súèiastok pre<br />

pamäte flash i Wi−Fi komunikáciu. Takéto pamäové karty<br />

je moné vyui vo vreckových poèítaèoch, notebookoch<br />

alebo inteligentných mobilných telefónoch.<br />

Yamaha – koniec legendy...<br />

Spoloènos Yamaha, ktorá dala svetu prvú CD−R <strong>na</strong>pa¾o−<br />

vaèku (legendárny model CDR−100), definitívne ukonèila<br />

produkciu tohto typu zariadení.<br />

Zaujímavé je, e spoloènos sa k situácii vyjadrila a po<br />

tom, èo sa o nej médiá dozvedeli od partnerov, ktorí ne−<br />

mohli objed<strong>na</strong> tovar.<br />

Dôvod odchodu Yamahy z tohto segmentu je jednodu−<br />

chý. Napa¾ovaèky sa stali pre producentov neatraktívnymi,<br />

ich ceny sú ove¾a nišie ako v èase uvedenia <strong>na</strong> trh (veï<br />

CDR−100 stála vyše 50 000 Sk!). Navyše CD−RW mechani−<br />

kám zaèí<strong>na</strong>jú dýcha <strong>na</strong> krk DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky. Otázkou je,<br />

èi, sa spoloènos do vývoja DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek pustila,<br />

alebo nie.<br />

Trojmegapixelové digitály pod 10−tisíc?<br />

Americká spoloènos IC Media Corporation predstavila troj−<br />

megapixelový snímaè CMOS, ktorý sa stane základom lac−<br />

ných digitálov so spomí<strong>na</strong>ným rozlíšením. Pri kvalite porov−<br />

<strong>na</strong>te¾nej so snímaèmi CCD s rov<strong>na</strong>kým rozlíšením toti sní−<br />

maèe CMOS ponúkajú výrobcom podstatne nišie výrobné<br />

náklady a spotrebu elektrickej energie, vïaka èomu sa pri<br />

modeloch vybavených snímaèmi CMOS predluje ivotnos<br />

batérií. Nový snímaè má oz<strong>na</strong>èenie ICM110T 3 a pod¾a<br />

technických parametrov zverejnených spoloènosou IC<br />

Media je urèený nielen <strong>na</strong> konštrukciu fotoaparátov, ale aj<br />

videokamier. Snímaè je ïalší v rade produktov spoloènosti<br />

IC Media, ktorá u ponúka snímaèe CMOS s rozlíšením 1,3<br />

megapixela (ICM108B) a 2 megapixely (ICM109T 2). Pod¾a<br />

výrobcu je vïaka identickým rozmerom moné jednotlivé<br />

snímaèe CMOS z jeho sortimentu ¾ubovo¾ne zamieòa. To<br />

pre výrobcov fotoaparátov z<strong>na</strong>mená, e môu bez ïalších<br />

nákladov ponúknu pouívate¾om v identickom mechanic−<br />

kom vyhotovení prístroje s rozlíšením 1,3, 2 a 3 megapixe−<br />

ly v závislosti od pouitého snímaèa. To však nie je jediná<br />

fi<strong>na</strong>nèná úspora, ktorá bude vies k zlacneniu trojmegapi−<br />

xelových digitálov. Tou <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšou je ce<strong>na</strong> samotných<br />

snímaèov. Ce<strong>na</strong> ICM110T 3 bola toti pri odbere 10−tisíc<br />

kusov stanovená <strong>na</strong> 12,50 dolára! Digitálov s týmto sní−<br />

maèom sa pravdepodobne <strong>na</strong> pultoch predajní doèkáme<br />

a v druhej polovici roka. A pokia¾ ide o ceny finálnych pro−<br />

duktov, tie by sa pod¾a viacerých odborníkov <strong>na</strong>ozaj mohli<br />

dosta pod hranicu 10 000.<br />

Sú tu gitary s pripojením <strong>na</strong> ethernet<br />

Známy výrobca gitarových nástrojov – spoloènos Gibson<br />

(http://<strong>www</strong>.gibson.com) – plánuje uvies <strong>na</strong> trh gitary s dá−<br />

tovým rozhraním. Ide o sériu produktov s oz<strong>na</strong>èením Magic,<br />

ktoré majú by vybavené sieovým rozhraním <strong>na</strong> báze ether−<br />

netu. Novinkou tejto gitary má by predovšetkým monos<br />

6 PC REVUE 3/2003

N O V I N K Y<br />

prepojenia s inými nástrojmi<br />

a poèítaèovej úpravy generova−<br />

ného zvuku v rámci hudobnej<br />

<strong>sk</strong>upiny. Ku gitare Magic sa<br />

bude dodáva aj poèítaèový<br />

nástroj, ktorý dokáe upravi jej<br />

zvuk tak, aby sa podobal <strong>na</strong><br />

niektorú hudobnú legendu. U<br />

teraz je pripravená úprava<br />

v štýle Led Zeppelin alebo B. B.<br />

King.<br />

Prototyp takejto gitary bol<br />

predstavený <strong>na</strong> výstave CES<br />

v Lag Vegas a pod¾a oznámenia výrobcu <strong>na</strong> základe ohlasu zákazníkov zdvojnásobili plá−<br />

novaný poèet pripravovaných kusov. Na dátovom prevode a sieovom pripojením spolu−<br />

pracuje Gibson s firmami 3Com a Xilinx. S firmou AMD pripravuje Gibson projekt úplne<br />

nového hudobného nástroja.<br />

DDR u s kapacitou 4 GB<br />

Samsung Electronics predstavil <strong>na</strong>jväèší pamäový modul DDR, jeho kapacita je 4 GB.<br />

Modul pracuje <strong>na</strong> frekvenciách 266 a 333 MHz. Pod¾a tlaèovej správy spoloènosti<br />

Samsung je modul zostavený z 36 pamäových èipov s kapacitou 1 Gbit, ktoré Samsung<br />

vyrába prostredníctvom technológie 0,1 mikrometra. Moduly budú dostupné v 4, 8 a 16−<br />

bitovej architektúre a sú urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v serveroch, pracovných staniciach a výkon−<br />

ných PC.<br />

Pokia¾ ste zaèali pátra po dodávate¾ovi, <strong>sk</strong>lameme vás. Nové moduly síce Samsung u<br />

predstavil a k dispozícii sú aj vzorky, sériová výroba bude spustená a o pár mesiacov<br />

a komerène by mali nové moduly by dostupné <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr v druhej polovici tohto roka.<br />

Trh ovládnu mechaniky s podporou záz<strong>na</strong>mu<br />

V minulom roku bolo predaných 110,5 milió<strong>na</strong> mechaník CD−ROM a DVD−ROM. Me−<br />

chaník podporujúcich záz<strong>na</strong>m (CD−RW, kombo a DVD zapisovaèky) sa predalo 108,5<br />

milió<strong>na</strong> kusov. A v oboch prípadoch sa objemy predaja v porov<strong>na</strong>ní s rokom 2001 zvýši−<br />

li. V tomto roku to tak u nebude! Segment mechaník podporujúcich záz<strong>na</strong>m bude rov<strong>na</strong>−<br />

ko ako vlani rás. I<strong>na</strong>k <strong>na</strong> tom bude segment mechaník umoòujúcich iba èítanie, ten<br />

zaz<strong>na</strong>mená pokles tesne pod dve percentá (1,81 %). Produkcia mechaník podporujúcich<br />

zápis sa však zvýši o 35,46 % a pomer síl sa tak zmení v ich prospech <strong>na</strong> 51:49.<br />

Ak sa pýtate, ako je moné, e segment optických mechaník má v tomto roku vykáza<br />

ove¾a väèší rast ako predaj PC (do ktorých sa mechaniky montujú predovšetkým), odpo−<br />

veï je jednoduchá. V súèasnosti sa toti <strong>na</strong>jmä poèítaèe urèené <strong>na</strong> spracovanie multimé−<br />

dií bene vybavujú dvojicou mechaník (CD−ROM a CD−RW, DVD−ROM a CD−RW èi DVD−<br />

ROM a DVD zapisovaèka) a tento trend má by v tomto roku ešte výz<strong>na</strong>mnejší.<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> objemy produkcie však prezrádza, e <strong>na</strong>jpoèetnejšie zastúpenie spomedzi<br />

<strong>na</strong>pa¾ovaèiek si aj v tomto roku udria CD−RW mechaniky, <strong>na</strong>sledované kombo mechani−<br />

kami a DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkami. Pre úplnos dodajme, e údaj o poète vyrobených DVD<br />

mechaník podporujúcich záz<strong>na</strong>m je sumárny. V spomenutom poète sú toti zahrnuté všet−<br />

ky typy DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek (DVD−RAM, DVD−R/RW i DVD+R/RW).<br />

2002 [mil. ks] 2003 [mil. ks] Nárast [%]<br />

DVD zapisovaèky 6,14 11,75 91,37<br />

Kombo 21,28 34,05 60,01<br />

CD−RW 55,48 66,5 19,86<br />

Zapisovaèky spolu 82,9 112,3 35,46<br />

CD a DVD ROM 110,5 108,5 −1,81<br />

Spolu 193,4 220,8 14,17<br />

Zdroj: <strong>www</strong>.digitimes.com<br />

Bomba, ktorá zabíja poèítaèe<br />

V predchádzajúcom storoèí sa do dejín zapísala neutrónová bomba. Bomba, ktorá zabíja<br />

¾udí, ale nepoškodí budovy. ¼udia sa menia, názory sa menia a <strong>na</strong> svete je iná bomba.<br />

Bomba, ktorá zabíja poèítaèe a ¾udí necháva i. Bomba pracuje <strong>na</strong> princípe silných elek−<br />

tromagnetických pulzov, ktoré dokáu zneškodni všetky elektronické zariadenia v okruhu<br />

zhruba 300 metrov. Pri dopade bomby je uvo¾nená energia ekvivalentná 2 mld. wattov.<br />

Bomba, ako asi predpokladáte, pochádza z dielní amerických odborníkov a ako prví si ju<br />

zrejme budú môc od<strong>sk</strong>úša obyvatelia Iraku. Aspoòe je to o trošku humánnejšie ako tá<br />

neutrónová...<br />

Moorov zákon je ohrozený – prichádza 20 nm<br />

technológia<br />

Pod¾a spoluzakladate¾a spoloènosti Intel Gordo<strong>na</strong> Moora sa poèet tranzistorov v poèítaèo−<br />

vom èipe zdvojnásobuje kadých 18 mesiacov. Zdá sa, e tento zákon poruší nová tech−<br />

nológia, ktorú vyvíjajú vedci <strong>na</strong> univerzite vo Wisconsine. Zatia¾ èo doterajšia špièková<br />

8 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

technológia umoòuje základné elementy èipu vo ve¾kosti 90 nm,<br />

nová technológia umoòuje ich zmenšenie a <strong>na</strong> 20 nm.<br />

Táto technológia nesie názov bright−peak a pracuje s fázovým<br />

posunom svetla pri výrobe ma<strong>sk</strong>y. Týmto posunom sa dosiahne asi<br />

šesnásobné stenèenie svetelného lúèa oproti technológii bez fázo−<br />

vého posunu. Zavedenie novej technológie do výroby by zabezpeèi−<br />

lo nieko¾konásobné zvýšenie poètu tranzistorov <strong>na</strong> èipe, a to vo<br />

výraznom èasovom predstihu oproti Moorovmu zákonu.<br />

Prichádzajú stolné prehrávaèe DivX<br />

Ob¾ubujete formát DivX, ale radi by ste si nejaký ten filmík v òom<br />

pozreli aj inde ako <strong>na</strong> monitore poèítaèa? Máme pre vás dobrú<br />

správu! Ázij<strong>sk</strong>í výrobcovia v tomto roku uvedú <strong>na</strong> trh nieko¾ko mode−<br />

lov stolných DVD prehrávaèov, ktoré okrem dnes bených vecí, ako<br />

sú prehrávanie DVD, VCD, SVCD, audio CD èi MP3, zvládnu aj pre−<br />

hrávanie CD médií obsahujúcich filmy vo formáte DivX. Ako je<br />

u výrobcov z Ázie dobrým zvykom, pouívate¾ov by mala oslovi aj<br />

prijate¾ná ce<strong>na</strong>. Predpokladané ceny noviniek sa toti pohybujú<br />

okolo hranice 240 USD!<br />

Pozrime sa však <strong>na</strong> samotné prístroje. Ako prvý sa <strong>na</strong> trhu ofi−<br />

ciálne objavil produkt dán<strong>sk</strong>ej spoloènosti KiSS Technology A/S pod<br />

oz<strong>na</strong>èením DP−450 (<strong>na</strong> obr.). O nieèo ne<strong>sk</strong>ôr bol predstavený model<br />

taiwan<strong>sk</strong>ej spoloènosti LiteOn (u nás ju poznáme <strong>na</strong>jmä ako produ−<br />

centa CD a DVD mechaník), ktorý nesie oz<strong>na</strong>èenie LVD−2001. Nu<br />

a <strong>na</strong>jnovšie s DivX prehrávaèmi „vyrukovali“ aj spoloènosti Cosmic<br />

Digital Technology a Link Concept Technology.<br />

Súèasne aj spoloènos CyberLink oznámila, e implementuje<br />

podporu technológie DivX do svojich produktov! Pre úplnos ich<br />

aspoò vymenujme: PowerDVD, PowerDirector, PowerProducer,<br />

PowerVCR, StreamAuthor, VideoLive Mail, Medi@show a Talking<br />

Show. Z výpoètu je, myslím, dostatoène zrejmé, e CyberLink sa tak<br />

stane prvým producentom softvéru, ktorý ponúkne pouívate¾om<br />

kompletnú paletu nástrojov <strong>na</strong> prácu so súbormi vo formáte DivX.<br />

Sony Ericsson Smartphone<br />

Model P800, ktorého uvedenie bolo u nieko¾kokrát odloené, by sa<br />

u koneène mal objavi <strong>na</strong> trhu a jeho funkcie vyzerajú viac ako zau−<br />

jímavo. P800 by mal zauja <strong>na</strong>jmä tých pouívate¾ov, ktorí poadujú<br />

telefón plne podporujúci multimédiá. A preto je tento model vyba−<br />

vený digitálnou kamerou, ktorá pod−<br />

poruje rozlíšenie a 640 × 480 bo−<br />

dov pri 24−bitovej håbke. Obrázky<br />

potom môu by odosielané pria−<br />

mo cez MMS alebo e−mailom.<br />

Ako operaèný systém si<br />

firma Sony Ericsson zvolila<br />

Symbian vo verzii 7.0,<br />

ktorý podporuje apliká−<br />

cie, ako je kalendár,<br />

adresár, plánovaè<br />

èi poznámky,<br />

a obsahuje<br />

aj vstavaný<br />

internetový<br />

prehliadaè<br />

a emailového<br />

klienta.<br />

Telefón je trojpásmový, a tak dokáe pracova v sieach GSM<br />

900, 1800, ako aj 1900 MHz. Samozrejmosou je podpora HSCSD<br />

a GPRS, nechýba ani integrovaný Bluetooth. Informácie sa zobrazu−<br />

jú <strong>na</strong> displeji s rozlíšením 208 × 320 bodov pri 4093 farbách. Na<br />

ukladanie dát slúi vstavaná pamä RAM s kapacitou 12 MB. Tá sa<br />

dá dodatoène rozšíri cez Memory Stick Duo, ktorý štandardne<br />

po<strong>sk</strong>ytuje ïalších 16 MB kapacity. Ce<strong>na</strong> nového modelu, ktorý by sa<br />

mal objavi u vo februári, bola predbene stanovená <strong>na</strong> 849 EUR.<br />

Európ<strong>sk</strong>y trh s PC sa ozdravuje<br />

Po dlhom období stagnácie sa zdá, e trh s PC sa v Európe vybral<br />

cestou ozdravenia. Potvrdzujú to štatistiky spoloèností Gartner a IDC.<br />

A 3,5−percentný nárast zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l trh s PC v Európe poèas<br />

štvrtého kvartálu roka 2002. Výrobcovia a predajcovia si tak mohli<br />

vydýchnu, e po dlhom èase stagnácie a èervených èísel sa trh<br />

ozdravuje.<br />

Zaujímavá je aj segmentácia trhu. Zatia¾ èo predaj klasických<br />

de<strong>sk</strong>topových poèítaèov <strong>na</strong>ïalej klesá, a to o 0,7 percenta, note−<br />

bookom sa výrazne darí, nárast ich predaja presiahol hranicu 20<br />

percent.<br />

Najväèší podiel <strong>na</strong> trhu má z<strong>na</strong>èka HP, ktorá zaberá a 17 per−<br />

cent trhu, <strong>na</strong>sleduje spoloènos Dell s 10−percentným podielom <strong>na</strong><br />

európ<strong>sk</strong>om trhu. Tretiu pozíciu zaujal so 7,5 percentami Fujitsu<br />

Siemens, za ktorým sa umiestnila spoloènos Acer, ktorá vytlaèila<br />

z pozície IBM. Naïalej v Európe stráca Apple, ktorý má len 1,6−per−<br />

centný podiel.<br />

Odhady <strong>na</strong> budúci rok sú síce optimistické, no ostávajú ve¾mi<br />

opatrné. A tak sa <strong>na</strong>ïalej poèíta s pomalým rastom, <strong>na</strong>jmä ku koncu<br />

roka, ak sa neobjavia neoèakávané politické alebo hospodár<strong>sk</strong>e<br />

krízy. Na celý rok 2003 je tak kalkulovaný rast trhu PC v Európe <strong>na</strong><br />

hranici 4,7 percenta.<br />

XELIBRI – mód<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èka telefónov<br />

Vytvorenie novej z<strong>na</strong>èky pre mobilné telefóny, taká je reakcia spo−<br />

loènosti Siemens <strong>na</strong> presýtený trh. Bude ma tento krok úspech?<br />

XELIBRI sa stane vlastnou z<strong>na</strong>èkou mobilných telefónov, ktorá<br />

bude figurova osobitne v koncerne Siemens.<br />

Táto z<strong>na</strong>èka bude prinálea štýlovým<br />

mobilom, ktoré budú <strong>sk</strong>ôr módnymi<br />

doplnkami, umoòujúcimi telefo−<br />

nova. Taká je vízia Siemensu,<br />

ktorý sa takto pod¾a vlastných<br />

slov s<strong>na</strong>í oivi dopyt <strong>na</strong> trhu,<br />

ktorý je v niektorých prípadoch<br />

<strong>na</strong>sýtený <strong>na</strong> 70 – 85 percent.<br />

Nové mobilné telefóny<br />

vlastnej z<strong>na</strong>èky sa stanú<br />

artiklom, ktorý sa bude pre−<br />

dáva v supermarketoch a bu−<br />

de porov<strong>na</strong>te¾ný <strong>na</strong>príklad so<br />

šperkami, hodinkami èi topán−<br />

kami. A tak sa plánuje, e mo−<br />

bilné telefóny XELIBRI budú rov−<br />

<strong>na</strong>ko ako tento tovar uspôsobené<br />

<strong>na</strong> rôzne poèasie èi roèné obdobia<br />

a e pouívatelia si ich pod¾a toho<br />

budú vybera.<br />

Pevné di<strong>sk</strong>y s kapacitou milión GB<br />

Záujem o ve¾kú kapacitu di<strong>sk</strong>ov u pouívate¾ov <strong>na</strong>rastá hlavne<br />

v súvislosti so spracovaním videa. Dnes si môete bene kúpi pevné<br />

di<strong>sk</strong>y, ktoré majú 200 GB i viac. Japon<strong>sk</strong>í vedci <strong>na</strong> univerzite<br />

v Tohoku však pracujú <strong>na</strong> nových typoch di<strong>sk</strong>ov, ktoré môu uscho−<br />

váva rádovo viac údajov, ne je to v súèasnosti.<br />

Nové di<strong>sk</strong>y pouívajú nový feroelektrický princíp, prièom zákla−<br />

dom pevného di<strong>sk</strong>u je tenká metalická platòa. Na tejto platni sú<br />

umiestnené drobné elementy s priemerom okolo 10 <strong>na</strong>nometrov<br />

(jeden <strong>na</strong>nometer je jed<strong>na</strong> miliónti<strong>na</strong> milimetra, teda 10 −9 m).<br />

Kadá zo základných elementov pevného di<strong>sk</strong>u môe by v stave<br />

logická nula alebo jed<strong>na</strong>, a teda uschováva informáciu o jednom<br />

bite. Vedci u majú prototyp nového pevného di<strong>sk</strong>u s hustotou 1,5

trilió<strong>na</strong> (1,5 × 10 12 ) takýchto elementov <strong>na</strong> jednom štvorcovom<br />

palci (1 palec je 2,54 cm). Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong> ploche štvorcového<br />

palca je moné uloi 1,5 terabitov (1,5 × 10 12 ) informácií, èo zod−<br />

povedá <strong>na</strong>pr. kapacite 47 DVD médií!<br />

Základným materiálom nových di<strong>sk</strong>ov je lítium a tantal. Tento<br />

materiál sa vplyvom elektrického prúdu polarizuje a tento stav si<br />

uchováva v èase. Dnešné di<strong>sk</strong>y sú vytvorené z feromagnetických<br />

materiálov, pri ktorých sa polarizácia dosahuje pomocou magne−<br />

tizácie. Nevýhodou súèasných di<strong>sk</strong>ov je okrem nišej maximálnej<br />

kapacity aj ich citlivos <strong>na</strong> teplotu.<br />

Pri nových feroelektrických di<strong>sk</strong>och je zatia¾ ve¾kou nevýhodou<br />

malá rýchlos èítania údajov. Tá je v prípade prototypu len okolo 25<br />

kilobajtov za sekundu. Rýchlos zápisu údajov je pritom asi 100−<br />

násobná v porov<strong>na</strong>ní s èítaním.<br />

Pod¾a tvorcov feroelektrických di<strong>sk</strong>ov sa rýchlos èítania dá teore−<br />

ticky zvýši <strong>na</strong> 3,75 megabajtov za sekundu. Rov<strong>na</strong>ko je moné<br />

zvýšenie ich kapacity a <strong>na</strong> 4 petabity (4 × 10 15 ) <strong>na</strong> jeden štvorco−<br />

vý palec. Z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo by to, e celková kapacita pevného di<strong>sk</strong>u by<br />

mohla bene dosiahnu okolo milió<strong>na</strong> gigabajtov a súèasne by sa<br />

takéto di<strong>sk</strong>y mohli vyz<strong>na</strong>èova malými rozmermi. Milión gigabajtov<br />

zodpovedá tisíc terabajtom, èo je jeden petabajt údajov.<br />

Príchod nových typov pevných di<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong> trh sa pod¾a vedcov oèa−<br />

káva v horizonte piatich rokov.<br />

Tabletové PC tenšie ne vreckový poèítaè<br />

Spoloènos NEC zaèala s oz<strong>na</strong>èením LaVie TB<br />

vyrába tabletové PC, ktorého hrúbka dosa−<br />

huje len 15 milimetrov. Displej má pritom<br />

uhloprieèku 10,4 palca a rozlíšenie<br />

1024 × 768 bodov. NEC vybavil<br />

LaVie procesorom Intel Pentium III−<br />

M s taktom 933 MHz, 256 MB<br />

pamäou RAM a pevným dis−<br />

kom s kapacitou 20 GB. Vo<br />

výbave je ïalej sieové rozhra−<br />

nie, IEEE802.11a i b, slot<br />

Compact Flash typu II, tri konektory<br />

pre USB 2.0 a akumulátor <strong>na</strong> 3 hodiny pre−<br />

vádzky.<br />

Operaèným systémom je MS Windows XP Tablet PC Edition.<br />

Medzi volite¾né súèasti patrí klávesnica a optická jednotka. Do<br />

Európy tento produkt dorazí ešte v prvom štvrroku 2003.<br />

PDA s Linuxom a procesorom od AMD<br />

Svoje nové vreckové poèítaèe predstavili spoloènosti AMD, Casio a<br />

IBM. Na výstave LinuxWorld uviedla spoloènos AMD vreckový poèí−<br />

taè s architektúrou OpenPDA. Jeho základom je procesor AMD<br />

Alchemy Solution Au1100 s taktom a 500 MHz. Softvérový základ<br />

tvorí operaèný systém MontaVista Linux Consumer Electronics<br />

Edition, aplikaèný balík, virtuálny stroj pre Javu (J2ME) a webový<br />

prehliadaè Opera. Zdá sa, e Linux sa èoraz viac presadzuje aj<br />

v oblasti PDA. Tento operaèný systém toti pouila aj spoloènos IBM<br />

pri svojom novom PDA s oz<strong>na</strong>èením PowerPC 405LP (obr. v¾avo).<br />

Tento procesor dokáe dy<strong>na</strong>micky meni ve¾kos <strong>na</strong>pájacieho <strong>na</strong>pä−<br />

tia, frekvenciu procesora i takt zberníc. Zároveò môe vypí<strong>na</strong> práve<br />

nepouívané moduly a dosiahnu tak dobu prevádzky do 30 hodín.<br />

O nieèo podobné sa s<strong>na</strong>í aj firma Casio, ale <strong>na</strong> platforme<br />

Pocket PC 2002. Jej <strong>na</strong>jnovší produkt Cassiopeia E−2000 (obr.<br />

vpravo) má novú generáciu LCD displeja s nízkou spotrebou. Vý−<br />

robca udáva štandardnú výdr okolo 15 hodín, v prípade pouitia<br />

ve¾kokapacitného akumulátora je to a 30 hodín. Vo výbave sú<br />

šachty pre pamäové karty Secure Digital a CompactFlash, proce−<br />

sorom je XScale s taktom 400 MHz. Hmotnos tohto nového PDA<br />

je 190 gramov.<br />

Nevyhadzujte svoje pevné di<strong>sk</strong>y!<br />

Teda ak ich pred tým dôkladne nevyèistíte. Dvojica študentov z tech−<br />

nického inštitútu v Massachusetts trávila svoje posledné dva roky<br />

okrem iného aj zhromaïovaním starých pevných di<strong>sk</strong>ov a násled−<br />

nou obnovou dát. Výsledky sú pomerne zaujímavé. Prostredníctvom<br />

„second hand“ obchodov a aukcií <strong>na</strong> eBay sa podarilo tejto dvojici<br />

zakúpi 158 pevných di<strong>sk</strong>ov rôznych výrobcov a kapacít. Z nich bolo<br />

129 funkèných. Z tohto poètu bolo moné a zo 69 po „chví¾ke<br />

s<strong>na</strong>enia sa“ zí<strong>sk</strong>a „nejaké“ dáta. Na 49 pevných di<strong>sk</strong>och potom<br />

boli nájdené informácie spadajúce do kategórie „osobné“. Išlo<br />

zväèša o korešpondenciu, pornografiu, prípadne iné citlivé informá−<br />

cie, ako sú <strong>na</strong>príklad èísla platobných kariet. Pre úplnos a bených<br />

laikov azda ešte treba doda, e zmaza nestaèí...<br />

5 GB dát <strong>na</strong> kreditnej karte<br />

Nosi so sebou zásuvkový pevný di<strong>sk</strong> je nemotorné, no 5 GB dát sa<br />

dá <strong>na</strong>tlaèi aj <strong>na</strong> kreditnú kartu. Staèí, aby ste mali StorCard, zaria−<br />

denie, ktoré od benej kreditnej karty nerozoznáte.<br />

StorCard je produktom rovnomennej spoloènosti, ktorá<br />

bola zaloená v roku 2001. Zariadenie vzniklo ako rieše−<br />

nie problému ukladania ve¾kého mnostva dát <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>j−<br />

menšie médium. StorCard je <strong>na</strong> prvý poh¾ad <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>−<br />

nie od klasickej kreditnej karty, výme<strong>na</strong> dát takisto prebieha za<br />

pomoci magnetického pásika a špeciálnej èítaèky StorReader.<br />

Ïalším výz<strong>na</strong>mným prvkom, ktorý by mohol z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zásadný<br />

argument v prospech presadenia nového formátu, je bezpeènos.<br />

Nikto predsa nechce, aby jeho dáta boli z karty zneuité. StorCard<br />

preto obsahuje procesor, ktorý sa v reálnom èase stará o šifrovanie<br />

ukladaných dát. Pokia¾ teda nepoznáte heslo, nemáte šancu dosta<br />

sa k údajom.<br />

Rýchlos prenosu zatia¾ nie je špecifikovaná, výrobca však tvrdí, e<br />

je dostatoèná aj <strong>na</strong> prehrávanie multimédií. Kapacitne by sa séria<br />

zariadení StorCard mala zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> hranici 100 MB a po 5 GB,<br />

ne<strong>sk</strong>ôr sa dokonca poèíta s ešte vyššími kapacitami. StorCard tak<br />

predstavuje ve¾mi zaujímavú alter<strong>na</strong>tívu k pamäovým kartám.<br />

Robot operoval mozgový nádor<br />

Znie to <strong>na</strong> prvý poh¾ad a neuverite¾ne, ale je to tak. Singapur<strong>sk</strong>ým<br />

expertom z technickej univerzity Nanyan sa podarilo zostroji<br />

šesnohého robota, urèeného <strong>na</strong> operáciu mozgových nádorov.<br />

Výsledkom je okrem vyššej presnosti zákroku aj celkové <strong>sk</strong>rátenie<br />

doby operácie. Takéto operácie nezriedka trvajú 6 – 7 hodín, prièom<br />

tento robot, mimochodom, oz<strong>na</strong>èovaný názvom Hexapod, ich zvlád−<br />

ne za polovièný èas. Hexapod je programovaný <strong>na</strong> základe snímok<br />

z magnetickej rezo<strong>na</strong>ncie a len pre zaujímavos, operaèným systé−<br />

mom Hexapodu je Linux...<br />

VIA: Tento rok predáme 3× viac procesorov<br />

Zdá sa, e spoloènos VIA Technologies nemieni pusti k vode výro−<br />

bu mikroprocesorov, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, e sa jej v tomto seg−<br />

mente ani zïaleka nedarí tak, ako predpokladali jej predstavitelia<br />

pred nieko¾kými rokmi, keï odkúpili spoloènos Cyrix. Jej predstavi−<br />

telia sa toti pri príleitosti uvedenia nového mikroprocesora VIA C3<br />

s jadrom Nemiah vyjadrili, e v tomto roku oèakávajú strojnásobe−<br />

nie produkcie mikroprocesorov. Keby sa to podarilo, VIA by v tomto<br />

roku mala preda 6 miliónov mikroprocesorov! Predstavitelia spolo−<br />

ènosti, samozrejme, predostreli aj svoju predstavu o predpoklada−<br />

nom „èiernom koòovi“, ktorý jej tento úspech má prinies. Je ním<br />

èerstvá novinka, mikroprocesor VIA C3 s jadrom Nemiah. Ten bol<br />

uvedený <strong>na</strong> trh vo verzii s pracovnou frekvenciou 1 GHz, prièom<br />

pod¾a firemných zdrojov u teraz sú k dispozícii vzorky pracujúce <strong>na</strong><br />

frekvencii 1,4 GHz! Mikroprocesory sú dodávané vo vyhotovení pre

N O V I N K Y<br />

päticu Socket 370 (rov<strong>na</strong>ká,<br />

akú malo Pentium III), plocha<br />

èipu je 52 mm 2 , je vyrábaný<br />

technológiou 0,13 mikrometra<br />

v spoloènosti TSMC. Spotreba<br />

mikroprocesora je <strong>na</strong> dnešné<br />

pomery „príjemných“ 11,25<br />

wattu a vïaka nej mikroproce−<br />

sor vystaèí s pasívnym chlade−<br />

ním. Ce<strong>na</strong> bola pri odbere 1000 kusov stanovená <strong>na</strong> 45 USD.<br />

Okrem zlepšení v architektúre mikroprocesora zaujme C3<br />

Nemiah podporou technológie Padlock Data Encryption Engine.<br />

Vïaka nej je Nemiah prvým mikroprocesorom architektúry x86,<br />

ktorý disponuje hardvérovým generátorom náhodných èísel RNG<br />

(Random Number Generator). Technológia Padlock Data Encryption<br />

Engine zí<strong>sk</strong>ava náhodné èísla meraním tepelnej energie <strong>na</strong> kompo−<br />

nentoch jadra mikroprocesora. Pod¾a Cryptography Research sú<br />

výsledky hardvérového RNG ve¾mi dobré.<br />

Mikroprocesor C3 Nemiah je urèený <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v de<strong>sk</strong>topoch<br />

a èoraz populárnejších „tichých“ domácich poèítaèoch s atraktívnym<br />

dizajnom. VIA však pripravuje jeho <strong>na</strong>sadenie aj v notebookoch.<br />

Memory Stick PRO u vie 1 GB<br />

Sony predstavila novú generáciu formátu Memory Stick, pamäovú<br />

kartu Memory Stick PRO, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje zálohovaciu kapacitu<br />

s objemom a 1 GB, èo umoní pouívate¾ovi spracova šes hodín<br />

pohyblivého záz<strong>na</strong>mu vo formáte MPEG4 (384 kb/s) alebo 24 minút<br />

videozáz<strong>na</strong>mu vo formáte MPEG2, v DVD kvalite. Táto kapacita<br />

zodpovedá zhruba 16 audio CD di<strong>sk</strong>om (za predpokladu 64 MB<br />

údajov <strong>na</strong> jeden CD di<strong>sk</strong>) alebo 360 statickým záberom vo formáte<br />

JPEG v rozlíšení 5,0 megapixelov a viac ne 10 beným 24/36 kino−<br />

filmom.<br />

Pamäová karta Memory Stick PRO disponuje zvýšenou prenoso−<br />

vou rýchlosou a 160 Mb/s a novou minimálnou zapisovacou rých−<br />

losou s hodnotou 15 Mb/s, ak sa pouíva s optimalizovanými, kom−<br />

patibilnými zariadeniami. Zapisovacia rýchlos z<strong>na</strong>ène zvyšuje<br />

spo¾ahlivos záz<strong>na</strong>mových zariadení, èím sa tie stávajú z<strong>na</strong>ène odol−<br />

nejšími proti strate dát v prípade náhodných výpadkov <strong>na</strong>pájania<br />

alebo v prípade náhodného vysunutia karty pred dokonèením pre−<br />

nosu alebo záz<strong>na</strong>mu údajov.<br />

Prístup s mobilným telefónom s fotoaparátom<br />

zakázaný!<br />

Moderné mobilné telefóny, ktoré sú kombinované s digitálnym foto−<br />

aparátom, budú pri vstupe do niektorých priestorov zakázané. Prvé<br />

takéto zákazy sa u objavili v Hongkongu, kde je <strong>na</strong>jvyšší podiel<br />

kombinovaných prístrojov (a 54 %). Kombinovaný prístroj si tu u<br />

nemôete zobra so sebou do šatne v telocvièni. Zákaz sa objavil po<br />

tom, èo sa <strong>na</strong> webových stránkach v Hongkongu objavili pikantné<br />

obrázky zo šatne. Zistilo sa, e obrázky boli realizované práve<br />

takýmto telefónom a boli prenesené pomocou MMS priamo <strong>na</strong><br />

webovú stránku.<br />

Po tomto zákaze prišli obmedzenia aj v iných krajinách. Vstup<br />

s kombinovaným prístrojom zvauje francúz<strong>sk</strong>y energetický koncern<br />

hlavne v prípade atómových elektrární a iných sledovaných priesto−<br />

rov. V Nemecku sa s takýmito prístrojmi nedostanete do niektorých<br />

výrobných podnikov.<br />

Ako sme sa dozvedeli zo zdrojov Sloven<strong>sk</strong>ých elektrární, od 1.<br />

januára 2003 je zakázané pouívanie mobilných telefónov s podpo−<br />

rou MMS vo všetkých prevádzkach SE.<br />

Mobil ako zrkadielko? Koneène nieèo pre dámy!<br />

Ázij<strong>sk</strong>í výrobcovia sa <strong>sk</strong>utoène predháòajú vo vývoji netradièných<br />

produktov. Jedným z tých, èo minimálne vyvolajú záujem, je špe−<br />

ciál<strong>na</strong> „zrkadlová“ fólia, ktorú môete <strong>na</strong>lepi <strong>na</strong> displej svojho<br />

mobilného telefónu, ktorý potom môete pouíva aj v netradiènej<br />

funkcii zrkadielka. Ak vám zišla <strong>na</strong> um otázka, ako potom budete<br />

s telefónom „pracova“, odpoveï je jednoduchá. Zrkadlová fólia<br />

toti plní funkciu zrkadla iba v prípade, e je neaktívne podsvietenie<br />

displeja. V momente, ako sa podsvietenie aktivuje, je displej mobil−<br />

ného telefónu vidite¾ný. Produkt vyvinula spoloènos Shimadzu<br />

Advertising & Communications, ktorá predpokladá preò <strong>sk</strong>velú bu−<br />

dúcnos.<br />

Urèite sa mnohým takýto doplnok pre mobilný telefón môe zda<br />

èudný, ale <strong>sk</strong>úste sa spýta nenejšej polovice ¾udstva...<br />

Pozrite všetky vaše dokumenty z PC aj <strong>na</strong> PDA!<br />

Nový softvér od firmy Cerience (http://<strong>www</strong>.cerience.com) s oz<strong>na</strong>èe−<br />

ním RepliGo zabezpeèí, e <strong>na</strong> vreckovom poèítaèi si budete môc<br />

prezrie prakticky kadý dokument z osobného poèítaèa. Dokumenty<br />

sa pritom zobrazia vrátane tabuliek, obrázkov, grafov, písiem a pô−<br />

vodného formátovania textu. RepliGo pracuje <strong>na</strong> princípe prevodu<br />

dokumentu v stolnom poèítaèi do univerzálnej podoby. Klient<strong>sk</strong>a èas<br />

programu inštalovaná <strong>na</strong> vreckovom poèítaèi s operaèným systé−<br />

mom Palm OS i Pocket PC zaisuje zobrazenie tohto univerzálneho<br />

formátu <strong>na</strong> PDA. Univerzálny formát je tak vlastne obdobou formá−<br />

tu PDF alebo XDocs.<br />

Konverzný program pre stolné poèítaèe s operaèným systémom<br />

Windows bez problémov konvertuje súbory z balíka MS Office alebo<br />

Adobe Acrobat. Podobne zvládne prevod webových stránok, rov<strong>na</strong>ko<br />

je moné z ¾ubovo¾ného programu „tlaèi“ pomocou špeciálneho soft−<br />

vérového ovládaèa do univerzálneho formátu. Výsledná ve¾kos súbo−<br />

ru je oproti originálu nišia asi o polovicu (pouitá je kompresia).<br />

Pri zobrazovaní <strong>na</strong> PDA môete stránky so zobrazeným doku−<br />

mentom prezera podobne, ako je to v prípade Acrobat Readera.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e dokument môete zväèši, zmenši alebo upravi <strong>na</strong><br />

formát jedného ståpca. Navyše môete takéto dokumenty tlaèi<br />

v pôvodnom formáte priamo z PDA, a to cez infraport alebo<br />

s vyuitím Bluetooth. Produkt stojí necelých 50 USD (asi 2100 Sk bez<br />

DPH). Program si môete zadarmo vy<strong>sk</strong>úša poèas 14 dní, prièom<br />

testovaciu verziu nájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.cerience.com/down−<br />

loads/ index.php.<br />

Microsoft vyvinul systém <strong>na</strong> zabránenie kopírovania<br />

hudobných CD<br />

Spoloènos Microsoft ohlásila uvedenie nového softvéru, ktorý má<br />

pomôc hudobnému priemyslu v úsilí zastavi pirát<strong>sk</strong>e kopírovanie kom−<br />

paktných di<strong>sk</strong>ov (CD). Softvér, ktorý bude uloený priamo <strong>na</strong> hudob−<br />

nom nosièi, má <strong>na</strong> rozdiel od jeho predchodcov umoni prehrávanie<br />

<strong>na</strong>hrávok aj v osobných poèítaèoch, èo doterajšie antikopírovacie sys−<br />

témy neumoòovali a vyvolávali tak aj nespokojnos u zákazníkov.<br />

Uvádza sa to <strong>na</strong> internetovej stránke spravodaj<strong>sk</strong>ej spoloènosti BBC.<br />

Väèši<strong>na</strong> systémov zabezpeèujúcich CD proti kopírovaniu je<br />

<strong>na</strong>vrhnutých tak, e <strong>na</strong>hrávky okrem nemonosti prehrania <strong>na</strong> poèí−<br />

taèi èasto spo¾ahlivo nepreèítajú ani prenosné zariadenia èi autorá−<br />

diá. Microsoft tvrdí, e jeho softvér podobné problémy obchádza a<br />

vïaka systému, ktorý je uloený priamo <strong>na</strong> CD, neumoní uívate¾ovi<br />

<strong>sk</strong>opírova <strong>na</strong>hrávky <strong>na</strong> ïalší di<strong>sk</strong>.<br />

Hudobný priemysel u <strong>sk</strong>úšal mnoho rozlièných technológií <strong>na</strong><br />

zastavenie neautorizovaného kopírovania kompaktných di<strong>sk</strong>ov,<br />

väèšinu ochrán sa však uívate¾om podarilo prelomi alebo spôso−<br />

bovala nepríjemnosti poctivým zákazníkom. Novú technológiu<br />

Microsoftu by mal vyuíva <strong>na</strong>jväèší nezávislý svetový producent kom−<br />

paktných di<strong>sk</strong>ov, spoloènos MPO. O spoluprácu prejavili záujem aj<br />

<strong>na</strong>hrávacie spoloènosti Universal a EMI.<br />

V minulom roku klesol predaj hudobných nosièov celosvetovo<br />

o 9,2 %, prièom len v Spojených štátoch amerických zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

<strong>na</strong>hrávacie spoloènosti zníenie predaja o 11 %. Softvérový gigant<br />

Microsoft investoval do vývoja technológií digitálnej ochrany autor−<br />

<strong>sk</strong>ých práv u 500 mil. USD.

R E V U E<br />

SM☺TÁNKA<br />

HP Slovakia – Ideálny manel<br />

7. 2. 2003, Èinohra SND, Bratislava<br />

Kleopatra – veèierok<br />

pre zákazníkov a partnerov SAP<br />

6. február 2003, divadlo Nová scé<strong>na</strong> v Bratislave<br />

IT komunITa<br />

SAP u tradiène zaèiatkom roka pripravuje pre svojich zákazníkov a obchodných partne−<br />

rov spoloèen<strong>sk</strong>é podujatie, kde sa stretávajú ma<strong>na</strong>éri podnikov, ktoré sú zákazníkmi<br />

SAP. Cie¾om podujatia je stretnú sa, porozpráva, zabavi a oddýchnu si v príjemnom<br />

neformálnom prostredí. Spoloèen<strong>sk</strong>ý veèer firmy SAP Sloven<strong>sk</strong>o sa tento rok ko<strong>na</strong>l 6.<br />

februára 2003 v divadle Nová scé<strong>na</strong> v Bratislave. Organizátori pripravili muzikál<br />

Kleopatra, ktorého autorom je Michal David. Tento muzikál sa doteraz nehral v iadnom<br />

sloven<strong>sk</strong>om divadle. 400 hostí zhliadlo po privítaní generálnym riadite¾om SAP Slo−<br />

Devä mesiacov po právoplatnom zavàšení fúzie spoloèností HP a Compaq Computer<br />

Corp. v máji 2002 sa do závereènej fázy dostáva aj proces zlúèenia zastúpení oboch<br />

spoloèností <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, keï spoloènos Compaq Computer Slovakia, s. r. o., sa zluèu−<br />

je s nástupníckou spoloènosou Hewlett−Packard Slovakia, s. r. o. Tento „sobáš“ predsta−<br />

vitelia HP oslávili v piatok 7. februára 2003 so svojimi obchodnými partnermi a klientmi<br />

<strong>na</strong> slávnostnej predpremiére hry Oscara Wildea s príz<strong>na</strong>èným názvom Ideálny manel<br />

v podaní Èinohry Sloven<strong>sk</strong>ého národného divadla. O ideálnych partnerstvách – viacej<br />

o obchodných a profesionálnych ako o manel<strong>sk</strong>ých – si mali èo poveda Pavel<br />

Struhárik, riadite¾ odboru Vývoj IT VÚB, Juraj Polák, obchodný riadite¾ HP Slovakia,<br />

Miroslav Hrobár, riadite¾ spoloènosti Interlan, a Peter Weber, generálny riadite¾ HP<br />

Slovakia v spoloènosti svojich maneliek.<br />

Názov operácie: Cisco 007 – Len pre Tvoje oèi<br />

Kód misie: Dnes neumieraj<br />

28. 1. 2003, Reduta Bratislava<br />

Agenti v slubách spoloènosti Cisco Systems Slovakia zorganizovali v bratislav<strong>sk</strong>ej Redute<br />

spoloèen<strong>sk</strong>é stretnutie pod názvom Cisco 007 – Len pre Tvoje oèi. Pozvaní agenti so svoji−<br />

mi pôvabnými partnerkami sa dostavili <strong>na</strong>ozaj v hojnom poète. O zábavu sa postaral<br />

Elton John alias Vladimír Hron. Vïaka nemu akciu nezmeškali ani ostatní výz<strong>na</strong>mní agenti<br />

zvuèných mien, ako <strong>na</strong>pr. Hele<strong>na</strong> Vondráèková, Karel Gott alebo Miro birka.<br />

Jediní agenti, ktorí ne<strong>sk</strong>rývali svoju identitu, boli Vašo Patejdl a agentka Zuza<strong>na</strong> Mauréri.<br />

O hladký priebeh veèera sa postarala Moneypenny alias Iveta Malachov<strong>sk</strong>á, ktorá sa<br />

svojej misie zhostila rov<strong>na</strong>ko úspešne ako James Bond.<br />

ven<strong>sk</strong>o Milanom Hánom koncertnú verziu muzikálu Kleopatra v hlavnej úlohe s Monikou<br />

Absolonovou a Marcelom Palonderom.<br />

Getronics New Year Party 2003<br />

17. 1. 2003, Istropolis, Bratislava<br />

Viac ako 100 zákazníkov<br />

a obchodných partnerov<br />

spojila 17. januára spo−<br />

loèná New Year Party<br />

2003, ktorú zorganizo−<br />

vali spoloènos Dell<br />

Computer a jej globálny<br />

servisný partner spoloè−<br />

nos Getronics Slovakia.<br />

Veèierok vytvoril jedineè−<br />

ný priestor <strong>na</strong> stretnutie<br />

s k¾úèovými zákazníkmi<br />

<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu a <strong>na</strong><br />

spoloèné otvorenie<br />

nového roku. Veèierok<br />

príjemne dotvorila<br />

hudobno−taneèná show<br />

Cirkus svet a slávnostný<br />

raut. Na fotografii z¾ava<br />

Ondrej Kocián (Dell<br />

Computer), Pavel<br />

Habarta (Getronics<br />

Sovakia) a Darragh<br />

Carey (Dell Computer)<br />

s manelkou.<br />

14 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

LIfesTyle<br />

ROZHOVOR<br />

„Mám<br />

dobrý time<br />

ma<strong>na</strong>gement“<br />

Danica Baláová<br />

Marketing Ma<strong>na</strong>ger ESG,<br />

HPS HP Slovakia<br />

Ako si sa dostala do IT?<br />

Bola to úplná náhoda – inzerát v Národnej<br />

obrode. Ve¾mi hmlisto som tušila, èo je to IT,<br />

mojou ve¾kou devízou bola vtedy anglièti<strong>na</strong>.<br />

Povedala som si, e to <strong>sk</strong>úsim. Dnes <strong>na</strong>ozaj<br />

neviem, kde som po piatich rokoch mater<strong>sk</strong>ej<br />

dovolenky <strong>na</strong>brala tú drzos a odvahu. Vyšlo to<br />

a nikdy som to neo¾utovala. Stala som sa sú−<br />

èasou fantastického kolektívu, ktorý sa vo fir−<br />

me Digital formoval, a otvoril sa pre mòa fas−<br />

cinujúci svet IT, ktorý sa ve¾mi ako opúša.<br />

Èím je pre teba IT bra<strong>na</strong> zaujímavá,<br />

iná ako ostatné? Èo sa ti <strong>na</strong> nej páèi<br />

a èo, <strong>na</strong>opak, nie?<br />

Páèi sa mi, e je ve¾mi pokroková a dy<strong>na</strong>mic−<br />

ká, plná zaujímavých osobností a zmien. Èlo−<br />

vek sa neustále musí uèi a prispôsobova no−<br />

vým, zmeneným podmienkam. Uvedomujem<br />

si, ako výrazne ovplyvòuje kvalitu nášho ivota,<br />

ako ve¾mi sa za posledné roky vïaka pokroko−<br />

vým IT technológiám zmenil ivotný štýl, kvalita<br />

a rozsah komunikácie. A èo sa mi nepáèi? Nie−<br />

kedy sú tie zmeny a príliš dy<strong>na</strong>mické – dôka−<br />

zom sú dve fúzie, ktoré som poèas posledných<br />

rokov absolvovala.<br />

V akej inej brani ako IT by si chcela<br />

robi, keby si si mohla vybra?<br />

Vdy sa mi ve¾mi páèil cestovný ruch a táto ob−<br />

las ma zaujíma dodnes. Vedela by som si sa−<br />

mu seba celkom dobre predstavi, ako pomá−<br />

ham pri budovaní atraktívnych lokalít cestov−<br />

ného ruchu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u alebo kdeko¾vek <strong>na</strong><br />

svete. Odmalièka ma to ahalo ku kultúre<br />

a umeniu a to je takisto oblas, v ktorej by ma<br />

práca urèite ve¾mi bavila. No ako som u<br />

uviedla v predchádzajúcej odpovedi, IT bra<strong>na</strong><br />

by sa mi opúšala ako – páèi sa mi, mám ju<br />

rada.<br />

Ko¾ko hodín sa denne venuješ práci<br />

a ako vyzerá celková <strong>sk</strong>ladba tvojho<br />

dòa, týdòa?<br />

Je to rôzne a záleí to <strong>na</strong> viacerých faktoroch.<br />

V obdobiach obchodných špièiek, väèších<br />

akcií, koncov kvartálov a, samozrejme, fúzií<br />

strávim v práci dos ve¾a èasu.<br />

Musím sa však pochváli, e mám celkom<br />

dobrý „time ma<strong>na</strong>gement“, a preto sa mi darí<br />

zadeli si prácu tak, aby som sa vyhla zbytoè−<br />

ným stresom. Ve¾kou výhodou je aj moja mo−<br />

bilná kancelária, t. j. výkonný notebook a pri−<br />

pojenie z domu <strong>na</strong> internet.<br />

Môj deò vypåòajú porady, stretnutia s kole−<br />

gami a agentúrami, sluobné cesty...<br />

Ko¾ko mailov ti denne chodí? Ko¾ko<br />

èasu stráviš <strong>na</strong> poradách, <strong>na</strong> sluobných<br />

cestách týdenne èi mesaène?<br />

Denne je to priemerne asi 80 mailov, èo je dos<br />

hrozné èíslo. Staèí, keï som nieko¾ko dní bez<br />

prístupu k svojej emailovej schránke, a <strong>na</strong>zbie−<br />

ra sa mi ich tam celkom pekný poèet... A hodi−<br />

ny strávené <strong>na</strong> poradách si netrúfam ani od−<br />

hadnú, je to niekedy strašne ve¾a èasu.<br />

Ako si predstavuješ svoju prácu v bu−<br />

dúcnosti (teleworking a pod.)?<br />

Urèite <strong>na</strong>stúpi silný trend mobility a teleworkin−<br />

gu. Dnes u všetko zaèí<strong>na</strong> smerova tam. Po−<br />

krokové mobilné technológie a kvalitné siete<br />

nám umonia pracova <strong>na</strong>ozaj odkia¾ko¾vek.<br />

Nikdy by som však nechcela strati ivý kontakt<br />

s ¾uïmi – ten toti iad<strong>na</strong> technológia ne<strong>na</strong>hradí.<br />

Akým koníèkom, športom si sa veno−<br />

vala v minulosti a èomu sa ešte stíhaš<br />

venova teraz?<br />

V mladosti som sa venovala ¾udovému tancu<br />

a folklóru. Dnes je to predovšetkým šport a ume−<br />

nie. Zaèala som hra tenis, ve¾mi rada lyujem,<br />

bicyklujem, cvièím – vdy sa s<strong>na</strong>ím nájs èas <strong>na</strong><br />

Narodená v Nitre, býva v Bratislave<br />

Štúdium: Vysoká škola ekonomická<br />

v Bratislave, Obchodná fakulta<br />

1992 – 1998: V spoloènosti Digital<br />

Equipment Slovakia zaèí<strong>na</strong> budova<br />

marketingové oddelenie a uvádza z<strong>na</strong>èku<br />

Digital <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh a podie¾a sa <strong>na</strong><br />

vytváraní stratégie v komunikácii firmy<br />

v oblasti B2B<br />

1998 – 2002: Ako marketingová<br />

riadite¾ka v spoloènosti Compaq Computer<br />

Slovakia, ktorá vznikla po fúzii Digitalu<br />

a Compaqu, rozvíja marketingovú<br />

komunikáciu z<strong>na</strong>èky Compaq <strong>na</strong><br />

sloven<strong>sk</strong>om trhu a stará sa o podporu<br />

všetkých produktových <strong>sk</strong>upín<br />

2002: Po fúzii spoloènosti Compaq a HP<br />

sa stáva marketingovou ma<strong>na</strong>érkou<br />

divízie podnikových systémov a sluieb<br />

a zároveò sa stará o komunikáciu z<strong>na</strong>èky<br />

HP <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu<br />

tieto moje ob¾úbené športy. Ve¾mi mi to pomáha<br />

v udriavaní psychickej aj fyzickej kondície.<br />

V poslednom èase hrávam pravidelné tenisové<br />

zápasy so synmi, ešte stále sa mi ich podarí<br />

obèas aj porazi. V lete sa venujem kvetom v zá−<br />

hrade a prechádzkam so psom. Niekedy ani sa−<br />

ma neviem, ako to všetko stíham...<br />

Akú hudbu rada poèúvaš, èo rada èí−<br />

taš?<br />

Mám široký okruh ob¾úbených ánrov a inter−<br />

pretov, patrí medzi nich Sting, U2, ale poèúvam<br />

aj dez, hudobné <strong>sk</strong>upiny inšpirované folklórom<br />

alebo tzv. world music. Èítam takisto ve¾mi rôz−<br />

norodé ánre od politických trilerov Roberta<br />

Ludluma a po hlboko ¾ud<strong>sk</strong>é snové diela švéd−<br />

<strong>sk</strong>ej spisovate¾ky Marianne Frederikssonovej.<br />

Na akej <strong>na</strong>jlepšej dovolenke si dote−<br />

raz bola a ako vyzerá tvoja predstava<br />

ideálnej dovolenky?<br />

Moje dovolenky povaujem za vydarené, ak sú<br />

akèné, plné zaujímavých udalostí, miest a ¾udí.<br />

Medzi tie, <strong>na</strong> ktoré ve¾mi rada spomí<strong>na</strong>m, patrí<br />

dovolenka s raftingom a canyoningom v Ra−<br />

kú<strong>sk</strong>u alebo týdenná plavba <strong>na</strong> plachetnici<br />

Zeus <strong>na</strong> Jadrane.<br />

Nedopustím <strong>na</strong> zimnú dovolenku <strong>na</strong> lyiach,<br />

kadý rok sa mi podarí strávi úasný týdeò <strong>na</strong><br />

svahoch rakú<strong>sk</strong>ych alebo francúz<strong>sk</strong>ych Álp.<br />

Akí sú pod¾a teba mui v IT? Sú nieèím<br />

iní?<br />

Väèšinou sú inteligentní, múdri a <strong>sk</strong>romní...<br />

A èi sú iní, to ani neviem posúdi. U desa ro−<br />

kov som obklopená mumi hlavne z tejto brane.<br />

Ïakujem za rozhovor.<br />

Martin Drobný<br />

3/2003 PC REVUE 15

R E V U E<br />

REPORTÁ: IBM Lotusphere 2003<br />

V z<strong>na</strong>mení WebSphere a NextGen<br />

Al Zollar sa so svojím tímom lúèil v športovom<br />

duchu<br />

U tradiène sa <strong>na</strong> zaèiatku roka ko<strong>na</strong>la konferencia<br />

Lotusu, softvérovej divízie spoloènosti IBM.<br />

Išlo o okrúhly desiaty roèník Lotusphere a IBM<br />

<strong>na</strong> tejto konferencii priniesla viacero podstatných<br />

oznámení urèujúcich jej ïalšiu stratégiu. Predovšetkým<br />

došlo k výmene generálneho ma<strong>na</strong>éra Lotusu,<br />

prièom doterajší šéf Al Zollar odovzdal vedenie Dr.<br />

Ambujovi Goyalovi, ktorý prišiel priamo z divízie<br />

IBM, zodpovednej za projekt WebSphere. Táto výme<strong>na</strong><br />

zároveò z<strong>na</strong>mená, e ïalšia stratégia Lotusu<br />

sa bude ubera jednoz<strong>na</strong>ène cestou integrácie produktov<br />

Lotus do globálnych riešení IBM. Goyal to<br />

<strong>na</strong>koniec <strong>na</strong> prezentácii povedal jasne: „Je koniec<br />

monolitickým aplikáciám Lotus, budúcnosou je integrácia<br />

a vzájomná prepojenos všetkých <strong>na</strong>šich nástrojov.“<br />

Internetové aplikácie sú zaloené <strong>na</strong> aplikaènom<br />

serveri WebSphere a aplikácie Lotus sa tomuto<br />

trendu prispôsobia. Na splnenie tohto cie¾a dostane<br />

softvérová divízia od mater<strong>sk</strong>ej firmy IBM celú miliardu<br />

dolárov, prièom táto investícia je rozpoèítaná<br />

<strong>na</strong> tri <strong>na</strong>sledujúce roky.<br />

Pripomeòme, e WebSphere je aplikaèný server<br />

urèený <strong>na</strong> vytváranie a po<strong>sk</strong>ytovanie podnikových<br />

webových aplikácií. Pomocou produktov vychádzajúcich<br />

z know-how divízie Lotus bude moné<br />

v podniku <strong>na</strong>pr. vyh¾ada kolegu, ktorého práve<br />

potrebujete <strong>na</strong> pomoc s urèitým problémom, extrahova<br />

<strong>na</strong>jdôleitejšie informácie pre pracovníka<br />

s konkrétnymi povinnosami, zabezpeèova globálne<br />

vzdelávanie v organizácii a pod.<br />

Doterajšia stratégia IBM v prípade aplikácií Lotus<br />

bola zameraná <strong>na</strong> ich po<strong>sk</strong>ytovanie vo forme<br />

samostatných blokov alebo portletov pre Web-<br />

Sphere. Tak to bolo <strong>na</strong>pr. s okamitou komunikáciu<br />

(instant messaging) alebo nástrojmi <strong>na</strong> tvorbu konferencií.<br />

Keïe teraz budú aplikácie Lotus integrované<br />

priamo do WebSphere, z<strong>na</strong>mená to, e všetky<br />

budú kompletne prepracované. Vybudované budú<br />

priamo <strong>na</strong> platforme J2EE (Java 2 Enterprise Edition).<br />

Táto nová rodi<strong>na</strong> produktov sa oz<strong>na</strong>èuje spoloèným<br />

názvom NextGen. Pre existujúcich zákazníkov<br />

je však dôleité to, e súèasné „klasické“ produkty<br />

Nový šéf divízie Lotus Ambuj Goyal pri<br />

úvodnej prezentácii<br />

Lotus <strong>na</strong> platforme Notes/Domino ostávajú zachované<br />

a <strong>na</strong>ïalej sa budú rozvíja. Nieko¾ko rokov tak<br />

ved¾a seba budú existova dve vetvy produktov –<br />

súèasná i NextGen – s tým, e z dlhodobého h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

sa bude dôraz klás <strong>na</strong> produkty typu NextGen.<br />

Na vývoj aplikácií v prostredí J2EE bude pouitý<br />

koncept RAD (Rapid Application Development).<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e aplikácie J2EE budú môc vývojári<br />

vyvíja rýchlo s vyuitím vopred pripravených blokov.<br />

Výhodou však je to, e pokroèilí vývojári budú<br />

môc tieto bloky prispôsobi, resp. vypracova<br />

vlastné bloky.<br />

Medzi konkrétne ohlásenia <strong>na</strong> Lotusphere 2003<br />

patril predovšetkým systém elektronickej pošty<br />

s pracovným oz<strong>na</strong>èením NextGen Mail. Je to prvá<br />

aplikácia vytvorená od základu s vyuitím J2EE.<br />

Z pouívate¾<strong>sk</strong>ej stránky má ís o cenovo výhodné<br />

riešenie pre ¾udí, ktorí ešte nemajú zriadenú elektronickú<br />

poštu a potrebujú k nej len základný prístup.<br />

Pokroèilé funkcie, ako je <strong>na</strong>pr. kalendár a iné<br />

monosti pribalené v programe Lotus Notes/Domino<br />

alebo Microsoft Outlook, ich pritom len rušia.<br />

Pouívatelia NextGen Mail pristupujú v tomto prípade<br />

k pošte cez web a v pozadí celého riešenia je<br />

databáza DB2. Produkt príde <strong>na</strong> trh do polovice<br />

tohto roka, predbená ce<strong>na</strong> za pouívanie elektronickej<br />

pošty bude pre beného pouívate¾a v rozsahu<br />

od 5 do 10 USD za mesiac.<br />

Ïalším zameraním Lotusu je oblas vzdelávania<br />

¾udí v organizáciách. Lotus v tejto sfére ponúka<br />

produkty e-Learning a Learning Ma<strong>na</strong>gement System.<br />

e-Learning je cenovo ekonomické riešenie,<br />

urèené pre virtuálne „triedy“ od troch pouívate¾ov<br />

a po <strong>na</strong>dnárodné spoloènosti. Študenti si pomocou<br />

produktu Learning Ma<strong>na</strong>gement System môu<br />

vybra uèivo, modifikova svoj profil a prispôsobova<br />

tempo výuèby svojim monostiam. Learning<br />

Ma<strong>na</strong>gement System beí <strong>na</strong> serveroch IBM PSeries<br />

s operaèným systémom AIX, ïalej Microsoft Windows<br />

NT/2000, Linux a Sun Solaris. Podporovanými<br />

databázami sú DB2, Oracle a SQL. Anglická verzia<br />

tohto softvéru bude uvedená <strong>na</strong> konci februára<br />

tohto roka, ïalšie jazykové verzie (<strong>na</strong>pr. aj èešti<strong>na</strong>)<br />

sú <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> druhú polovicu roka.<br />

V oblasti vzdelávania ¾udí sa len v USA toèia<br />

stovky miliónov dolárov a nástroje pre elektronické<br />

vzdelávanie po<strong>sk</strong>ytuje viac ako 100 firiem. Pod¾a<br />

a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti IDC je práve Lotus v tejto<br />

oblasti momentálne lídrom so 45-percentným podielom<br />

<strong>na</strong> trhu.<br />

Tradièné zameranie Lotusu <strong>na</strong> okamitú komunikáciu<br />

¾udí je stelesnené v programe Sametime<br />

Everyplace 3, ktorý bude v <strong>na</strong>jnovšej verzii zameraný<br />

aj <strong>na</strong> podporu spolupráce s mobilnými pouívate¾mi.<br />

Klient Sametime Everyplace 3 bude bea<br />

<strong>na</strong> platforme vreckových poèítaèov s operaèným<br />

systémom Microsoft Pocket OS 2002 i Palm OS. Rov<strong>na</strong>ko<br />

riešenie Everyplace 3 bude urèené aj pre operaèný<br />

systém v inteligentných mobilných telefónoch.<br />

Produkt príde <strong>na</strong> trh v treom štvrroku 2003.<br />

IBM u dosiahla dohodu s AT&T Wireless, jedným<br />

z <strong>na</strong>jväèších operátorov v USA, ktorý bude<br />

produkty Everyplace 3 i NextGen Mail ponúka pre<br />

svojich zákazníkov <strong>na</strong> inteligentných mobilných<br />

telefónoch a vreckových poèítaèoch.<br />

K <strong>na</strong>jdôleitejšiemu rodinnému striebru pôvodnej<br />

firmy Lotus patrí systém Notes/Domino. V októbri<br />

minulého roka bola uvo¾nená verzia Lotus<br />

Domino 6 a pod¾a oznámenia firmy sa jej darí ve¾mi<br />

dobre. Dôvodom má by nová licenèná politika<br />

a následný pokles celkových nákladov <strong>na</strong> vlastníctvo.<br />

Pod¾a nezávislej a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti sú náklady<br />

<strong>na</strong> vlastníctvo v prípade verzie Domino R5<br />

v priemere okolo 22 USD <strong>na</strong> pouívate¾a a mesiac.<br />

Verzia Domino 6 je o 3,60 USD <strong>na</strong> pouívate¾a a mesiac<br />

lacnejšia. V druhej polovici tohto roka má by<br />

uvo¾nená verzia Notes/Domino 6.5. Pripravuje sa aj<br />

nástroj IBM Lotus Domino Toolkit pre WebSphere<br />

Studio, ktorý umoní vyui aplikácie pôvodne<br />

vytvorené pre systém Lotus/Domino aj v prostredí<br />

WebSphere. Na konferencii sa tie objavili správy<br />

o pripravovanej verzii Lotus Notes/ Domino 7, ktorá<br />

by sa mala uvies <strong>na</strong> trh v priebehu roka 2004.<br />

Na tohtoroènej konferencii Lotusphere bolo jednoz<strong>na</strong>ène<br />

cíti krízu, ktorá stále pretrváva v IT odvetví<br />

hlavne <strong>na</strong> území USA. Ešte pred dvoma rokmi<br />

bola konferencia Lotusphere vypredaná do dvoch<br />

hodín od monosti rezervácie cez internet. Minulý<br />

i tento rok bolo moné prihlási sa aj tesne pred konferenciou<br />

a poèet úèastníkov poklesol. Pod¾a oficiálnych<br />

údajov bol poèet úèastníkov okolo 5000. Predstavitelia<br />

IBM sa <strong>na</strong> tlaèovej konferencii k tomu<br />

problému vyjadrili, e práve poèas tohto roka oèakávajú<br />

ukonèenie krízy. Pod¾a ich hodnotenia by sa<br />

tak malo sta u v prvej polovici roka. Pomôc tomu<br />

má práve zme<strong>na</strong> stratégie pri vývoji aplikácií s vyuitím<br />

všeobecných štandardov. Budúcnos pre<br />

Lotus je jasná – budúcnos je WebSphere.<br />

Ondrej Macko, Orlando, Florida, USA<br />

16 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

SÚA o Intel Pentium 4 so základnou do<strong>sk</strong>ou, podporujúce Hyper−Threading, h¾adajte <strong>na</strong> anketovom lístku<br />

Pentium má desa<br />

rokov!<br />

Veru tak, tento mesiac<br />

oslavuje <strong>na</strong>júspešnejšia rodi<strong>na</strong><br />

mikroprocesorov v poèítaèovej<br />

histórii svoje desiate<br />

<strong>na</strong>rodeniny. Pripomenieme si<br />

jednotlivé generácie, novinky,<br />

ktoré priniesli, a pozrieme sa<br />

aj <strong>na</strong> vývoj v oblasti výrobných<br />

technológií za rov<strong>na</strong>ké<br />

obdobie. Verte, bude to<br />

vzrušujúca prechádzka!<br />

Keï som do posledného minuloroèného èísla pripravoval<br />

èlánok o <strong>na</strong>jnovšom mikroprocesore<br />

spoloènosti Intel, <strong>na</strong>razil som vo svojom archíve<br />

<strong>na</strong> informáciu, ktorá ma inšpirovala k <strong>na</strong>písaniu<br />

tohto èlánku. Èi sa vám tomu chce veri, alebo nie,<br />

22. marca uplynie desa rokov od momentu, keï<br />

spoloènos Intel Corporation uviedla <strong>na</strong> trh prvý<br />

mikroprocesor s oz<strong>na</strong>èením Pentium! Desiate <strong>na</strong>rodeniny<br />

sú vo svete mikroprocesorov <strong>na</strong>ozaj výnimoèná<br />

príleitos. Dokumentuje to u fakt, e<br />

doposia¾ nijaký mikroprocesor sa takéhoto vysokého<br />

veku „nedoil“, a to èi u priamo, alebo v podobe<br />

nových generácií svojej rodiny. Zrejme teda<br />

<strong>na</strong>stal správny èas <strong>na</strong> ohliadnutie sa do histórie,<br />

èo poviete?<br />

POÈIATKY<br />

MIKROPROCESOROVEJ SÁGY<br />

Pojmy mikroprocesor a Intel sú v poèítaèovej<br />

histórii nerozluène spojené. Práve Intel bol<br />

toti spoloènosou, ktorá dala svetu polovodièovú<br />

súèiastku s týmto názvom. V roku<br />

1968 prevzal objednávku od japon<strong>sk</strong>ej spoloènosti<br />

Busicom, ktorá sa zaoberala vývojom<br />

a výrobou kalkulaèiek. Intel mal pod¾a<br />

dohody vyvinú súpravu èipov, ktoré by Busicomu<br />

umonili <strong>sk</strong>onštruova jednoduchšiu<br />

a lacnejšiu kalkulaèku. Intel èip a vlastne aj<br />

kompletnú súpravu èipov <strong>na</strong>ozaj vyvinul, ibae<br />

v èase, keï bol èip hotový, spoloènos Busicom<br />

oò stratila záujem, a tak sa v Inteli rozhodli da<br />

novinku k dispozícii ostatným výrobcom. Uviedli ju<br />

<strong>na</strong> trh v roku 1971 a novinka, ktorá sa <strong>na</strong>pokon<br />

stala prvým mikroprocesorom, niesla oz<strong>na</strong>èenie<br />

i4004. Obvod bol vyrábaný technológiou 10 mikrometrov<br />

a obsahoval <strong>na</strong> dnešné pomery doslova neuverite¾ných<br />

2300 tranzistorov!<br />

Spoloènos Intel sa však neuspokojila so <strong>sk</strong>utoènosou,<br />

e sa stala prvým výrobcom mikroprocesorov.<br />

Postupne sa dostávali <strong>na</strong> trh mikroprocesory<br />

ïalších výrobcov, ale trh s mikroprocesormi pre<br />

osobné poèítaèe Intel doslova ovládol a postupom<br />

èasu zaèal svoje produktové portfólio rozširova aj<br />

do oblastí mikroprocesorov urèených pre servery,<br />

mobilné poèítaèe a ïalšie zariadenia. Spoloènosti k<br />

jej úspechu v nemalej miere pomohlo „strategické<br />

spojenie“ s firmami IBM a Microsoft. Ve¾ký podiel<br />

<strong>na</strong> úspechu mikroprocesorov Intel má práve „Ve¾ká<br />

modrá“. Za základ štandardu PC, ktorý vývojári<br />

IBM definovali a ktorý je praotcom dnešných poèítaèov,<br />

si toti vybrali mikroprocesory Intel s architektúrou<br />

x86. V hre boli okrem èipov Intelu aj produkty<br />

firiem Motorola a Zilog. V IBM však stavili <strong>na</strong><br />

Intel. O období vzniku poèítaèov typu<br />

PC sme toho v <strong>na</strong>šom èasopise<br />

<strong>na</strong>písali dos, a tak sa<br />

vráme k oslávencovi.<br />

PREÈO PRÁVE PENTIUM?<br />

Mono viete, mono nie, mikroprocesor, ktorý ako<br />

prvý dostal oz<strong>na</strong>èenie Pentium, sa pôvodne mal<br />

vola i80586. Taká bola toti dovtedajšia konvencia<br />

oz<strong>na</strong>èovania mikroprocesorov spoloènosti Intel. Od<br />

poèiatku vývoja piatej generácie mikroprocesorov<br />

sa aj pre òu rátalo s èíselným oz<strong>na</strong>èením. Rad mikroprocesorov<br />

spoloènosti Intel s èíselných oz<strong>na</strong>èením<br />

(i8086, i8088, i80286, i80386, i80486) bol<br />

úspešný, ïalšieho pokraèovate¾a v podobe zástupcu<br />

piatej generácie sa však nedoèkal!<br />

Natí<strong>sk</strong>a sa teda otázka, preèo Intel siahol po<br />

inom pomenovaní? Dôvod bol prostý. Pred uvedením<br />

nového mikroprocesora viedla spoloènos<br />

Intel súdny spor so spoloènosou AMD, ktorého<br />

predmetom bola otázka ochrany oz<strong>na</strong>èenia mik-<br />

18 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

roprocesora. AMD toti uviedla <strong>na</strong> trh mikroprocesory am486, ktorých<br />

oz<strong>na</strong>èenie sa od originálnych mikroprocesorov Intel z rov<strong>na</strong>kej rodiny líšilo<br />

iba mierne. Klony od AMD zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li úspech a zaèí<strong>na</strong>li sa objavova aj v<br />

poèítaèoch výz<strong>na</strong>mných výrobcov. To sa, samozrejme, Intelu nepáèilo, o to<br />

viac, e podobné plány ako AMD mali aj ïalšie spoloènosti. Výsledok súdneho<br />

sporu však Intelu nepriniesol oèakávaný výsledok. Verdikt súdu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l<br />

víazstvo AMD a otvorenú cestu pre ïalších záujemcov o výrobu mikroprocesorov.<br />

Intel sa s<strong>na</strong>il „bráni“ zavedením loga Intel Inside, ktoré<br />

mohli <strong>na</strong> svoje systémy umiestni iba výrobcovia, ktorých poèítaèe boli osadené<br />

mikroprocesormi Intel. Ani tento spôsob odlíšenia nebol dostatoènou<br />

bariérou pre vstup ïalších výrobcov <strong>na</strong> trh a poèet firiem produkujúcich<br />

mikroprocesory <strong>na</strong> báze 80486 sa èasom vyšplhal <strong>na</strong> osem. V tom èase produkovali<br />

mikroprocesory 486 okrem Intelu aj spoloènosti AMD, Cyrix, IBM,<br />

IDT, NexGen, SGS Thomson, Texas Instruments a UMC. Toto široké spektrum<br />

produktov malo, samozrejme, vplyv <strong>na</strong> pokles cien mikroprocesorov. Intel<br />

sa <strong>na</strong> základe verdiktu súdu rozhodol ukonèi síce overené, ale ¾ahko kopírovate¾né<br />

èíselné oz<strong>na</strong>èovanie svojich mikroprocesorov. Príchod mikroprocesora<br />

piatej generácie bol <strong>na</strong> tento krok vhodnou príleitosou, a tak novinka<br />

dostala pomenovanie Pentium.<br />

PRVÝ Z RODINY<br />

U sme sa zmienili, e prvý mikroprocesor z rodiny Intel Pentium bol <strong>na</strong> trh<br />

uvedený 22. 3. 1993. Pozrime sa teda aspoò v struènosti <strong>na</strong> jeho špecifikáciu.<br />

Mikroprocesor bol vyrábaný technológiou 0,8 mikrometra, obsahoval<br />

3,1 milió<strong>na</strong> tranzistorov a <strong>na</strong> trh sa dostal hneï v dvoch verziách, líšiacich<br />

sa pracovnou frekvenciou. Tá bola 60, respektíve 66 MHz. Zbernica mikroprocesora<br />

pracovala <strong>na</strong> frekvencii 25 MHz. V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcou<br />

rodinou mikroprocesorov i80486 boli <strong>na</strong>jväèšími zme<strong>na</strong>mi, ktoré Pentium<br />

prinieslo, super<strong>sk</strong>alár<strong>na</strong> architektúra, implementácia dvojice výkonných<br />

jednotiek èi rozšírenie údajovej zbernice z 32 <strong>na</strong> 64 bitov. Myslím si, e<br />

netreba oprašova technické parametre, pozrime sa <strong>na</strong> výz<strong>na</strong>m, ktorý malo<br />

Pentium pre osobné poèítaèe.<br />

Pochopite¾ne, zmeny v jadre a vlastnostiach sa prejavili aj <strong>na</strong>vonok. Mikroprocesor<br />

dostal nové puzdro, ktoré sa v histórii rodiny nieko¾ko ráz menilo. Práve<br />

zmeny puzdier mikroprocesorov a s nimi súvisiace úpravy architektúry boli<br />

neraz terèom kritiky pouívate¾ov. Pravda je však taká, e vdy išlo o zmeny,<br />

ktorých cie¾om bolo zvýšenie výkonnosti celej platformy. Pouívatelia by ich<br />

mono znášali ¾ahšie, keby sa diali trocha koordinovanejšie.<br />

CESTY SA ROZDE¼UJÚ<br />

Mikroprocesor Pentium priniesol nieèo dovtedy nevídané: segmentáciu trhu<br />

s mikroprocesormi. Tento zámer Intelu istotne nebol badate¾ný od momentu,<br />

keï <strong>na</strong> trh uviedol prvú verziu Pentia. Veï po prvej dvojici modelov sme si <strong>na</strong><br />

ïalšie rozšírenie poèkali takmer rok. Prvej serverovej verzie Pentia sme sa<br />

doèkali a o ïalších 19 mesiacov (v novembri 1995), teda a po viac ako dva<br />

a pol roku od uvedenia prvého mikroprocesora Pentium. Najdlhšie sa však<br />

èakalo <strong>na</strong> prvú mobilnú verziu mikroprocesora Pentium. Tá sa <strong>na</strong> trhu objavila<br />

a v septembri roku 1997, teda po viac ako štyri a pol roku! V tom èase<br />

u bol pre de<strong>sk</strong>topy k dispozícii mikroprocesor Pentium II.<br />

Po tom, èo Intel perfektne odhadol segmentáciu mikroprocesorového trhu,<br />

<strong>na</strong>stal <strong>sk</strong>utoèný boom. Za prvých pä rokov uviedol Intel <strong>na</strong> trh 28 mikroprocesorov<br />

nesúcich oz<strong>na</strong>èenie Pentium a my sme stáli <strong>na</strong> poèiatku fascinujúcich<br />

pretekov, ktoré nám v ïalšom období priniesli nárast výkonu a <strong>na</strong>jmä strhujúce<br />

tempo uvádzania noviniek. Keï u sme sa dotkli štatistiky, je <strong>na</strong>èase<br />

poloi si otázku.<br />

KO¼KO ICH VLASTNE BOLO?<br />

Poviem vám, nebolo to jednoduché rátanie a nielen môj súkromný archív<br />

vykazoval „biele miesta“. Napokon sa mi však podarilo mozaiku po<strong>sk</strong>lada<br />

a vy <strong>na</strong> CD nájdete tabu¾ku, v ktorej je èasový harmonogram uvedenia všetkých<br />

Pentií, ako aj èiastkové tabu¾ky obsahujúce jednotlivé rodiny.<br />

Poïme však k celkovému poètu. Mikroprocesorov Pentium urèených pre<br />

de<strong>sk</strong>topy sa <strong>na</strong> trhu doteraz objavilo spolu 57 (10× Pentium, 4× Pentium<br />

MMX, 7× Pentium II, 16× Pentium III, 19× Pentium 4 a jedno Pentium 4<br />

HT). U toto je celkom pekný údaj. U sme sa však zmienili, e do rodiny<br />

Pentií patria aj mikroprocesory pre mobilné poèítaèe. Tie Intel doposia¾<br />

ponúkol u v 52 modeloch Mobile (vrátane verzií LV a ULV). De<strong>sk</strong>topových<br />

a mobilných Pentií teda doposia¾ bola viac ako stovka. Aby sme sa však<br />

3/2003 PC REVUE 19

R E V U E<br />

dostali k celkovému poètu, musíme priráta aj modely urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

v serveroch, ktorých bolo spolu 43. Rodi<strong>na</strong> Pentií tak do dnešného dòa má<br />

152 èlenov!<br />

Do rodiny mikroprocesorov Pentium patria aj ich mladší a lacnejší „bratia“,<br />

mikroprocesory Celeron. Tie sa <strong>na</strong> trhu po prvý raz objavili 15. 4. 1998 (o mesiac<br />

to bude pä rokov). Intel za pä rokov uviedol <strong>na</strong> trh 31 de<strong>sk</strong>topových<br />

modelov mikroprocesorov Celeron a neuverite¾ných 33 modelov mobilných<br />

Celeronov. Ak ich prirátame k Pentiám, vyšplhá sa poèet èlenov „rodiny“ <strong>na</strong> neuverite¾ných<br />

216 modelov.<br />

V HLAVNOM PRÚDE<br />

I keï Intel zaèal produkova mikroprocesory Pentium v odlišných verziách pre<br />

de<strong>sk</strong>topy, servery i mobilné poèítaèe, z poh¾adu bených pouívate¾ov – a nielen<br />

ich – ostali jednotkou mikroprocesory urèené pre de<strong>sk</strong>topy. Práve v tomto<br />

segmente sa vdy <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr presadzovali novinky, a to tak v podobe uvádzania<br />

nových modelov, ako v <strong>na</strong>sadzovaní <strong>na</strong>jmodernejších výrobných technológií.<br />

V tomto oh¾ade sa situácia po desa rokov prakticky nezmenila. Intel vdy vyvíjal<br />

novú verziu de<strong>sk</strong>topového mikroprocesora, a keï sa <strong>na</strong> trhu ako-tak „zabývala“,<br />

<strong>na</strong>sledovali ju verzie pre mobilné poèítaèe a servery.<br />

Po prvý raz Intel túto šablónu <strong>na</strong>búral, keï v máji roku 2001 uviedol <strong>na</strong> trh<br />

64-bitové mikroprocesory Itanium. Tie boli od poèiatku <strong>na</strong>vrhované špeciálne<br />

<strong>na</strong> pouitie v serveroch. V tomto roku sa Intel odhodlá k rov<strong>na</strong>kému kroku aj<br />

v segmente mobilných mikroprocesorov. U v tomto štvrroku sa doèká premiéry<br />

prvý mikroprocesor tejto spoloènosti, ktorý bol od poèiatku <strong>na</strong>vrhovaný<br />

<strong>na</strong> pouitie v mobilných poèítaèoch. Mikroprocesor, ktorý pravdepodobne<br />

ponesie oz<strong>na</strong>èenie Pentium-M, sa Intel bude s<strong>na</strong>i dodáva v komplete s preò<br />

optimalizovanou èipovou súpravou a adaptérmi bezdrôtových sietí, pre ktoré<br />

pred èasom uviedol vlastné meno Centrino.<br />

STRIEDANIE TECHNOLÓGIÍ<br />

Keby sa súèasné <strong>na</strong>jmodernejšie mikroprocesory z rodiny Pentium 4 mali<br />

vyrába technológiou, ktorou sa vyrábali prvé mikroprocesory Pentium (0,8<br />

mikrometra), plocha jadra jediného èipu by vzrástla zo súèasných 127 mm 2<br />

<strong>na</strong> neuverite¾ných 781,5 mm 2 a <strong>na</strong> plochu substrátu s priemerom 300 mm, <strong>na</strong><br />

ktorých sa súèasné Pentiá 4 vyrábajú, by sa vošlo iba 360 mikroprocesorov<br />

<strong>na</strong>miesto aktuálnych 2225! Páni, viete si predstavi ceny takýchto mikroprocesorov?!<br />

Keby sme sa vrátili k výrobnej technológii 10 mikrometrov,<br />

pouívanej <strong>na</strong> výrobu prvého mikroprocesora, plocha <strong>na</strong>jnovšieho èipu<br />

Pentium 4 by vzrástla 77× a dosiahla by takmer 9770 mm 2 ! Dokonca aj v<br />

prípade, e by sa s onou predhistorickou technológiou dalo vyrába <strong>na</strong> 300<br />

mm waferoch, bolo by moné „v jednej dávke“ vyrobi iba 28 mikroprocesorov!<br />

A to je v porov<strong>na</strong>ní s aktuálne pouívanými technológiami iba o málo<br />

viac ako tisíci<strong>na</strong>.<br />

Dúfam, e teraz je u kadému jasné, aké dôleité sú výrobné technológie.<br />

BUDÚCNOS<br />

Aj <strong>na</strong>priek tomu, e mikroprocesory Intel Pentium majú viac ako desa rokov,<br />

toto meno, ktoré je medzi mikroprocesormi synonymom úspechu, nás<br />

pravdepodobne ešte nejaký èas bude sprevádza. Tento rok by sa v oblasti<br />

mikroprocesorov Pentium mal nies v z<strong>na</strong>mení masového nástupu technológie<br />

HyperThreading a rapídneho zvýšenia pracovnej frekvencie systémovej<br />

zbernice (z 533 MHz <strong>na</strong> 800 MHz). Pracovná frekvencia mikroprocesorov<br />

sa pravdepodobne nebude dramaticky zvyšova, <strong>na</strong>teraz sa hovorí o maxime<br />

<strong>na</strong> úrovni 3,4 a 4 GHz, prièom v plánoch Intelu <strong>na</strong>teraz figuruje prvá<br />

zo spomí<strong>na</strong>ných hodnôt. Potenciál aktuálnej architektúry je pod¾a môjho<br />

názoru niekde okolo hranice 5 GHz. Kedy sa k nej však priblíime a èi ju<br />

prekonáme, je dnes aké predpoveda. Jedno je však isté: poèet tranzistorov<br />

v jadre mikroprocesora bude <strong>na</strong>ïalej rás, rov<strong>na</strong>ko ako výkon mikroprocesorov.<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

20 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

PRIESKUM<br />

Predaj poèítaèov<br />

v SR za rok 2002<br />

Magazín PC REVUE u po piatykrát zrealizoval vlastný prie<strong>sk</strong>um predaja<br />

poèítaèov triedy PC <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu. Cie¾om prie<strong>sk</strong>umu bolo zisti<br />

poèty kusov poèítaèov predaných v roku 2002 v štyroch kategóriách: stolové<br />

poèítaèe (de<strong>sk</strong>topy), mobilné poèítaèe (notebooky), servery triedy PC, vreckové<br />

poèítaèe (handheldy a PDA), ako aj podiel jednotlivých z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> trhu<br />

a vývojové trendy. Oslovené boli obchodné zastúpenia zahranièných firiem,<br />

distribútori, autorizovaní predajcovia a výz<strong>na</strong>mnejší lokálni výrobcovia poèítaèov.<br />

Na základe zistených <strong>sk</strong>utoèností sme vytvorili <strong>na</strong>sledujúci preh¾ad.<br />

ZNAÈKOVÉ POÈÍTAÈE<br />

V roku 2002 došlo <strong>na</strong> èele rebríèka k zásadným zmenám. Najdôleitejšou z nich<br />

bolo spojenie HP/Compaq, ktoré za rok 2002 prvýkrát reportovali u spoloèné<br />

èísla. Spájanie firiem vo všeobecnosti nebýva vo svete IT vdy úspešné a u<br />

v procese fúzie èasto dochádza k zneisteniu zákazníkov a následnému poklesu<br />

predaja. V prípade fúzie HP/Compaq však k tomuto javu nedošlo <strong>na</strong>jmä vïaka<br />

dlhoroènému mimoriadne úspešnému postaveniu Compaqu <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />

trhu, ktorý si priebene udriaval po uplynulé roky prvé miesto, ako aj rastúcemu<br />

predaju HP. Po spojení predaja oboch z<strong>na</strong>èiek sa tak HP dostalo <strong>na</strong> prvé<br />

miesto a ešte zväèšilo ná<strong>sk</strong>ok pred ostatnými z<strong>na</strong>èkami.<br />

Po výborných výsledkoch v roku 2001 si HP/Compaq aj v roku 2002 udralo<br />

vysoké tempo rastu <strong>na</strong> zhodnej úrovni 65 %. Dôleitým faktorom, ktorý dopomohol<br />

k tomuto výsledku, bolo zlúèenie predaja oboch spoloèností, keï sa<br />

„potvrdila výnimka“, e pri zluèovaní firiem 1+1 < 2. To z<strong>na</strong>mená, e zlúèením<br />

predaja oboch spoloèností nedošlo k celkovému poklesu v porov<strong>na</strong>ní so stavom,<br />

Pod¾a minuloroèných výsledkov sèítania<br />

obyvate¾stva, ktoré sa u<strong>sk</strong>utoènilo<br />

v máji 2001, bolo <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u 182 377<br />

domácností vybavených PC, ku ktorým<br />

malo prístup spolu 670 113 obyvate¾ov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a. Osobným poèítaèom, ktorý<br />

mal aj pripojenie do internetu, disponovalo<br />

54 223 domácností a prístup malo<br />

spolu 188 970 obèanov. Ide, samozrejme,<br />

o údaje, ktoré sú v tomto èase u<br />

zastarané, <strong>na</strong>priek tomu svedèia<br />

o nízkej vybavenosti sloven<strong>sk</strong>ých<br />

domácností <strong>na</strong> úrovni 12,8 %.<br />

keby obidve spoloènosti pôsobili<br />

samostatne. Na druhej strane, ak<br />

by si obidve spoloènosti udrali nárast<br />

z roku 2001, ktorý dosiahli poèas<br />

samostatného pôsobenia, extrapoláciou<br />

a sèítaním týchto výsledkov<br />

by mohol by celkový teoretický<br />

nárast ešte vyšší. To je však len<br />

teória, biznis a praktický ivot sa<br />

riadi inými pravidlami.<br />

Rov<strong>na</strong>ko ako v predchádzajúcich<br />

rokoch sa opä preko<strong>na</strong>la ïalšia rekordná<br />

hranica, keï sa spoloènos<br />

HP, ako prvý výrobca, dostala cez<br />

40-tisíc predaných poèítaèov. V roku<br />

2002 sa predalo spolu 43 347 zostáv HP, <strong>na</strong>jväèší nárast sa pritom dosiahol<br />

v kategórii de<strong>sk</strong>topov (13 385 ks/nárast o 75 %) a notebookov (2653 ks/nárast<br />

o 82 %). Predaj serverov bol tie ve¾mi úspešný (1309 ks/nárast 65 %), <strong>na</strong>opak,<br />

v predaji vreckových poèítaèov iPaq bol zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ný dokonca pokles<br />

(-199 ks/pokles o 7 %), hoci bol iba nevýrazný. Napriek tomu v celkovom porov<strong>na</strong>ní<br />

predalo HP 4× viac vreckových poèítaèov ako <strong>na</strong>jbliší konkurent v tejto<br />

oblasti Handspring (689 ks). Rov<strong>na</strong>ko výrazný ná<strong>sk</strong>ok má HP aj v oblasti de<strong>sk</strong>topov<br />

a serverov. Jedine v oblasti notebookov nie je odstup a taký výrazný, keï<br />

Acer predal iba 1,8× menej. Celkový nárast vo všetkých štyroch kategóriách bol<br />

17 148 ks, spoloènos HP tak zí<strong>sk</strong>ala prvenstvo v kadej kategórii. Spoloènos IBM<br />

<strong>na</strong> druhom mieste po výraznom náraste v roku 2001 <strong>na</strong> úrovni takmer 60 % spomalila<br />

tempo, keï spolu predala 9162 ks poèítaèov, èo je pokles o 11,6 %. Najväèšiu<br />

„zásluhu“ <strong>na</strong> tom mal predaj de<strong>sk</strong>topov, ktorý poklesol o 21 %, <strong>na</strong>opak,<br />

predaj notebookov vzrástol o 41 % a serverov o 8 %. Malou mierou sa <strong>na</strong> poklese<br />

podie¾alo aj ukonèenie predaja vreckových poèítaèov.<br />

Na treom mieste sa umiestnil nováèik v <strong>na</strong>šom rebríèku, a to distribuèná<br />

spoloènos Agem, ktorá <strong>sk</strong>ladá aj dve vlastné z<strong>na</strong>èky – SEVEN (platforma Intel)<br />

3/2003 PC REVUE 21

R E V U E<br />

Tab. 1 Predaj z<strong>na</strong>èkových poèítaèov v jednotlivých segmentoch<br />

Firma/z<strong>na</strong>èka: De<strong>sk</strong>top Notebook Server Vreckové Spolu (ks) Podiel <strong>na</strong><br />

trhu (%)<br />

HP/Compaq 31 302 5893 3336 2816 43 347 40,3<br />

IBM 6436 2041 685 – 9162 8,5<br />

Agem/Seven+Space 8124 – – – 8124 7,6<br />

Libra 7521 – – – 7521 7,0<br />

Proca/Brave 5470 – – – 5470 5,1<br />

Fujitsu Siemens 3017 400 269 4 3690 3,4<br />

Zion 3385 173 45 – 3603 3,3<br />

DTK 3502 – 8 – 3510 3,3<br />

Acer 43 3174 – – 3217 3,0<br />

Telegrafia 2642 – 41 – 2683 2,5<br />

Dell * 1728 608 120 – 2456 2,3<br />

Autocont 1917 152 47 – 2116 2,0<br />

Toshiba – 1522 49 132 1703 1,6<br />

Zero 1422 – 56 – 1478 1,4<br />

ECS De<strong>sk</strong>note – 1266 – – 1266 1,2<br />

Datalan/Qline 872 – – – 872 0,8<br />

Axon Pro/Active 693 – 29 – 722 0,7<br />

Apple 602 114 5 – 721 0,7<br />

Microbook – 720 – – 720 0,7<br />

Softip 667 – 40 – 707 0,7<br />

Handspring – – – 689 689 0,6<br />

Palm – – – 613 613 0,6<br />

Softline Services/Intec 580 – 12 – 592 0,6<br />

UMAX – 583 – – 583 0,5<br />

AT Computers/Triline 405 – – – 405 0,4<br />

K+K 352 – – – 352 0,3<br />

Smart 350 – – – 350 0,3<br />

3N Trading 342 – – – 342 0,3<br />

Psion – – – 250 250 0,2<br />

NEC 129 – – – 129 0,1<br />

Casio – – – 62 62 0,1<br />

Notestar – 61 – – 61 0,1<br />

Twinhead – 52 – – 52 0,0<br />

Spolu 2002 (ks) 81 501 16 759 4 742 4 566 107 568 100,0<br />

Legenda: Dell *– zatia¾ bez Delicomu<br />

a SPACE (platforma AMD), ktorých predala spolu 8124 ks. Agem okrem toho<br />

predal aj ïalších 4760 zostáv, ktoré boli predané bez z<strong>na</strong>èky.<br />

Výborný výsledok zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la spoloènos Libra (pôvodne I.M. Computer), ktorá<br />

sa umiestnila u tradiène <strong>na</strong> štvrtom mieste, keï predala spolu 7521 poèítaèov,<br />

èo je o 3231 ks viac ako v roku 2001, a dosiahla tak nárast <strong>na</strong> úrovni 75,3 %.<br />

Na piatom mieste sa umiestnila ïalšia lokál<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èka Brave spoloènosti Proca<br />

s 5470 kusmi predaných poèítaèov, èo predstavuje úctyhodný nárast o 133 %.<br />

Spoloènosti, ktoré sa umiestnili <strong>na</strong> ïalších miestach, dosiahli takisto pekné<br />

výsledky, nie vdy však bolo moné vyhodnoti aj dy<strong>na</strong>mické ukazovatele,<br />

keïe neboli k dispozícii údaje za predchádzajúce obdobia (Fujitsu Siemens).<br />

Oproti minulým rokom sa zlepšila ochota firiem po<strong>sk</strong>ytnú údaje. Takto do<br />

preh¾adu pribudli z<strong>na</strong>èky celosvetového dosahu, ako Dell (bez údajov firmy<br />

Delicom), NEC èi Fujitsu Siemens, ako aj lokálne z<strong>na</strong>èky Seven, Space, Zion, ECS<br />

De<strong>sk</strong>note èi <strong>sk</strong>ladaèky firiem ako Telegrafia èi 3N Trading.<br />

Ak porovnáme výsledky predaja iba tých firiem, ktoré po<strong>sk</strong>ytli údaje aj<br />

v rokoch 2001 a 2002, dostaneme nárast predaja <strong>na</strong> úrovni 32,8 %, èo v absolútnom<br />

vyjadrení predstavuje rozdiel predaja +20 434 ks. Pre porov<strong>na</strong>nie uvádzame,<br />

e v roku 2002 sa medziroèný nárast 2000/2001 pohyboval takisto <strong>na</strong><br />

porov<strong>na</strong>te¾nej úrovni 44,5 % (20 628 ks), èo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje urèité spomalenie dy<strong>na</strong>miky<br />

predaja. V porov<strong>na</strong>ní s nárastom <strong>na</strong> úrovni 11,4 % (4291 ks) bol však rok<br />

2001 <strong>na</strong>ozaj výnimoèný, keï rozdiel nárastov 2000/1999 a 2001/2000 dosiahol<br />

300 %, take dlhodobo udra takéto tempo bolo asi nereálne.<br />

Ak porovnáme celkové výsledky predaja aj tých firiem, ktoré po<strong>sk</strong>ytli svoje<br />

údaje iba v roku 2002, ale neboli v preh¾ade za rok 2001, dosiahol medziroèný<br />

predaj nárast dokonca a 51,3 % (36 483 ks).<br />

Spolu sa v roku 2002 predalo 81 501 de<strong>sk</strong>topov (nárast o 60,4 %), 16 759<br />

notebookov (nárast o 37,8 %), 4742 serverov triedy PC (nárast o 39,6 %) a 4566<br />

vreckových poèítaèov (pokles o 3,2 %). Spolu sa v roku 2002 predalo 107 568<br />

kusov z<strong>na</strong>èkových poèítaèov.<br />

Hoci niektoré z<strong>na</strong>èky zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li aj pokles predaja, netreba z toho robi<br />

unáhlené závery, pretoe èasto o výslednej bilancii rozhoduje pár nevydarených<br />

tendrov, nešastný výber predajcov, slabá marketingová podpora zahranièného<br />

partnera alebo momentál<strong>na</strong> absencia kompetitívneho modelu.<br />

K validite výsledkov treba uvies, e väèši<strong>na</strong> ve¾kých firiem si dáva <strong>na</strong> svoje<br />

obchodné výsledky robi audit a zvláš pri svetových z<strong>na</strong>èkách platí, e si<br />

nemôu dovoli po<strong>sk</strong>ytova nepravdivé údaje. Koniec koncov regionálne zahranièné<br />

centrály majú presné údaje o odbere jednotlivými lokálnymi distribútormi.<br />

Rov<strong>na</strong>ko však treba uvies, e <strong>na</strong>priek tomu nie je moné <strong>sk</strong>ontrolova<br />

a ošetri prípadný reexport.<br />

Výsledky uplynulého roku pravdepodobne preko<strong>na</strong>li opatrné oèakávania<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> to, e minulý rok bol volebným, èo je obdobie, keï sa zvyèajne<br />

odkladajú výberové ko<strong>na</strong>nia v štátnej správe a podnikoch vlastnených štátom<br />

<strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie obdobie. V prospech predaja však pôsobili nové faktory, a to<br />

razantný nástup predaja PC techniky v hypermarketoch, posilòovanie kurzu<br />

sloven<strong>sk</strong>ej koruny, ako aj celkové zniovanie cien poèítaèov, keï sa ce<strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>eho<br />

PC bez monitora u distribútorov <strong>sk</strong>ladaných PC priblíila ku koncu<br />

roku <strong>na</strong> úroveò 10 000 Sk bez DPH. Svoju úlohu zohrala aj väèšia popularizácia<br />

vyuívania PC medzi doteraz nepoèítaèovou verejnosou spolu s nárastom<br />

záujmu o spracovanie digitálnej fotografie, digitálneho videa, prezeranie filmov,<br />

poèítaèové hry èi pripojenie <strong>na</strong> internet.<br />

SKLADANÉ POÈÍTAÈE<br />

Objem predaja <strong>sk</strong>ladaných poèítaèov, ktoré predávajú menšie firmy v malých objemoch<br />

nepravidelne, prípadne popri inej èinnosti a väèšinou len v rámci svojho regiónu,<br />

nie je moné presne vyèísli, mono ho však aspoò èiastoène odhadnú. Tieto<br />

firmy <strong>na</strong>kupujú komponenty od ve¾kých distribútorov, <strong>sk</strong>ladajú z nich vlastné<br />

poèítaèe a predávajú ich pod vlastnou z<strong>na</strong>èkou. Súhrnný objem týchto poèítaèov sa<br />

dá odhadnú <strong>na</strong> základe údajov od <strong>na</strong>jväèších distribútorov komponentov (Agem,<br />

Asbis, BGS Distribution, Libra, Proca, Sofos, Westech) <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu.<br />

Vstupnými informáciami boli poèty predaných typov komponentov (<strong>sk</strong>rinky,<br />

základné do<strong>sk</strong>y, procesory, pamäte, pevné di<strong>sk</strong>y, klávesnice, monitory, myši,<br />

CDR/W, DVD R/W mechaniky, grafické a zvukové karty). Údaje o poètoch predaných<br />

komponentov, zí<strong>sk</strong>ané od distribútorov, sme oèistili o tú èas, ktorú<br />

distribútori odkúpia vzájomne medzi sebou alebo idú <strong>na</strong> reexport. Objem<br />

takejto výmeny sa pohyboval v rozpätí 10 – 15 %. Rov<strong>na</strong>ko sme odpoèítali tú<br />

èas <strong>sk</strong>ladaných zostáv, ktorá bola predaná domácimi firmami, u uvedenými<br />

medzi z<strong>na</strong>èkovými predajcami – 27 000 ks.<br />

Skupi<strong>na</strong> <strong>na</strong>jväèších distribútorov po oèistení predala pribline 194-tisíc procesorov,<br />

139-tisíc základných dosiek, 215-tisíc pevných di<strong>sk</strong>ov, 155-tisíc klá-<br />

Tab. 2 Medziroèné rozdiely v predaji jednotlivých z<strong>na</strong>èiek<br />

Firma/z<strong>na</strong>èka: Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Medziroè− Medziroè−<br />

1998 1999 2000 2001 2002 ný <strong>na</strong>rast ný <strong>na</strong>rast<br />

(ks) (%)<br />

HP ** 7369 10 064 15 852 26 199 43 347 17 148 65,5 %<br />

IBM 6420 5704 6489 10370 9162 −1208 −11,6 %<br />

Agem/Seven+Space – – – – 8124 – –<br />

IMC/Libra 2498 2960 3130 4290 7521 3231 75,3 %<br />

Proca/Brave – 1090 1190 2346 5470 3124 133,2 %<br />

Fujitsu Siemens 624 797 801 – 3690 – –<br />

Zion – – – 2430 3603 1173 48,3 %<br />

DTK 4061 4311 3244 1900 3510 1610 84,7 %<br />

Acer 367 589 785 2392 3217 825 34,5 %<br />

Telegrafia – – – – 2683 – –<br />

Dell *** – – – – 2456 – –<br />

Autocont – 1335 1706 1915 2116 201 10,5 %<br />

Toshiba 1500 1030 2072 1555 1703 148 9,5 %<br />

Zero 1319 1558 1826 1719 1478 −241 −14,0 %<br />

ECS De<strong>sk</strong>note – – – – 1266 – –<br />

Datalan/Qline 900 910 662 886 872 −14 −1,6 %<br />

Axon Pro/Active – 450 598 663 722 59 8,9 %<br />

Apple – 481 522 594 721 127 21,4 %<br />

Microbook – 240 350 860 720 −140 −16,3 %<br />

Softip – 1100 912 768 707 −61 −7,9 %<br />

Handspring – – 239 642 689 47 7,3 %<br />

Palm – – – 640 613 −27 −4,2 %<br />

Softline Services/Intec 646 769 474 329 592 263 79,9 %<br />

UMAX – 125 275 379 583 204 53,8 %<br />

AT Computers/Triline – – 262 527 405 −122 −23,1 %<br />

K+K/ – – 620 280 352 72 25,7 %<br />

Smart 890 650 590 378 350 −28 −7,4 %<br />

3N Trading – – – – 342 – –<br />

Psion – – – 170 250 80 47,1 %<br />

NEC – – – – 129 – –<br />

Casio – – – 60 62 2 3,3 %<br />

Notestar 383 165 98 88 61 −27 −30,7 %<br />

Twinhead 285 74 75 56 52 −4 −7,1 %<br />

HP * 6295 5655 3052 7769 – – –<br />

Gamo – – – 804 – – –<br />

Gericom 110 130 156 76 – – –<br />

Leo 948 754 373 – – – –<br />

Spolu (ks) 26 594 34 163 42 599 71 085 107 568 36 483 –<br />

Legenda: HP * – do roku 2002, keï pôsobilo HP samostatne,<br />

HP ** – od roku 2002 (do 2002 Compaq)<br />

Dell *** – zatia¾ bez Delicomu<br />

22 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

Tab. 3 Medziroèné rozdiely v predaji celkovo<br />

De<strong>sk</strong>top Notebook Server Vreckové Spolu Medziroè− Medziroè−<br />

ný nárast ný nárast<br />

(ks) (%)<br />

Spolu 1998 (ks) 29 797 6 145 1 324 – 37 266 – –<br />

Spolu 1999 (ks) 34 784 5 476 2 496 – 42 756 5 490 14,7 %<br />

Spolu 2000 (ks) 35 339 8 090 2 617 307 46 353 3 597 8,4 %<br />

Spolu 2001 (ks) 50 809 12 163 3 396 4 717 71 085 24 732 53,4 %<br />

Spolu 2002 (ks) 81 501 16 759 4 742 4 566 107 568 36 483 51,3 %<br />

Medziroèný nárast (ks) 30 692 4 596 1 346 −151 36 483<br />

Medziroèný nárast (%) 60,4 % 37,8 % 39,6 % −3,2 % 51,3 %<br />

Tab. 4 Dy<strong>na</strong>mika nárastu predaja z<strong>na</strong>èkové / <strong>sk</strong>ladané NN poèítaèe<br />

Z<strong>na</strong>èkové PC NN <strong>sk</strong>ladaèky Spolu Pomer z<strong>na</strong>èkové<br />

PC/NN <strong>sk</strong>ladaèka<br />

2000 46 353 110 000 156 000 2,37<br />

2001 71 085 125 000 196 000 1,76<br />

2002 107 568 140 000 247 000 1,3<br />

Legenda: NN – No<strong>na</strong>me poèítaèe<br />

vesníc a 123-tisíc <strong>sk</strong>riniek. Okrem toho títo distribútori predali 252-tisíc myší,<br />

125-tisíc grafických kariet èi 212-tisíc pamäových modulov. Predalo sa spolu<br />

212-tisíc CD R/RW mechaník a 30-tisíc mechaník DVD R/RW.<br />

Z predaných komponentov urèitá èas bola pouitá <strong>na</strong> upgrade, modernizáciu<br />

starších poèítaèov, ale väèšia èas sa pouila <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ladanie nových poèítaèových<br />

zostáv. Pri výpoète predaja tej èasti komponentov, ktorá bola pouitá<br />

<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ladanie nových zostáv, sme sa opierali o tie komponenty, pri ktorých je<br />

<strong>na</strong>jväèší predpoklad, e sa predali ako súèas nového poèítaèa: základné do<strong>sk</strong>y,<br />

procesory, klávesnice a <strong>sk</strong>rinky.<br />

Na základe týchto informácií odhadujeme, e celkový poèet nových <strong>sk</strong>ladaných<br />

poèítaèov, predaných prostredníctvom tohto segmentu firiem, sa v roku<br />

2002 pohyboval <strong>na</strong> úrovni 140 000 kusov.<br />

ZHRNUTIE<br />

Aj tento rok sme pouili diferencovaný prístup k údajom o celkovom predaji<br />

poèítaèov. Pri z<strong>na</strong>èkových poèítaèoch má zmysel a je potrebné uvádza presné<br />

èísla o predaji. Pri „nez<strong>na</strong>èkových“ <strong>sk</strong>ladaných poèítaèoch nie je moné a nemá<br />

zmysel uvádza presné èísla. Ako celkové zhrnutie uvedeného preto uvádzame<br />

<strong>na</strong>sledujúce stanovi<strong>sk</strong>o:<br />

Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu magazínu PC REVUE sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predalo v roku 2002 spolu<br />

107 568 kusov z<strong>na</strong>èkových poèítaèov triedy PC. Poèet „nez<strong>na</strong>èkových“ poèítaèov,<br />

<strong>sk</strong>ladaných z komponentov od lokálnych distribútorov, sa pohyboval <strong>na</strong> úrovni<br />

140 000 kusov. Celkový poèet všetkých poèítaèov predaných <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku<br />

2002 po sèítaní sa pod¾a odhadu PC REVUE pohybuje <strong>na</strong> úrovni 247 000 kusov.<br />

Pod¾a údajov z posledných troch rokov mono súèasne konštatova rýchlejšiu<br />

dy<strong>na</strong>miku nárastu predaja z<strong>na</strong>èkových poèítaèov (lokálnych i celosvetových)<br />

oproti nez<strong>na</strong>èkovým <strong>sk</strong>ladaèkám z pomeru 2,37 v prospech nez<strong>na</strong>èkových<br />

<strong>sk</strong>ladaèiek v roku 2000, ktorý v roku 2002 poklesol a <strong>na</strong> hodnotu 1,3.<br />

Najväèší podiel <strong>na</strong> tom mal faktor priblíenia cien poèítaèov z<strong>na</strong>èiek s celosvetovou<br />

pôsobnosou cenám lokálnych z<strong>na</strong>èiek, ako aj minimálny rozdiel v cenách<br />

lokálnych z<strong>na</strong>èiek a nez<strong>na</strong>èkových poèítaèov. Napriek tomu poèet zákazníkov,<br />

ktorým neprekáa absencia z<strong>na</strong>èky èi ktorí si dokonca vedia po<strong>sk</strong>lada<br />

poèítaè svojpomocne, je ešte stále z<strong>na</strong>èný.<br />

A <strong>na</strong> zaver sa <strong>sk</strong>úsime pozrie <strong>na</strong> vybavenos poèítaèov predaných v roku<br />

2002 legálnym operaèným systémom. Za kalendárny rok 2002 sa v Èe<strong>sk</strong>ej a Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republike predalo takmer 450 000 licencií operaèného systému Windows,<br />

èo predstavuje medziroèný nárast 31 percent. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa z tohto<br />

objemu predala pribline asi štvrti<strong>na</strong>. Z údajov od predajcov sa pod¾a odhadu<br />

PC REVUE predalo pribline 70 000 licencií operaèného systému Windows vo<br />

verzii pre de<strong>sk</strong>topové riešenia bez rozlíšenia verzie (98, 2000, XP) a asi 40 000<br />

licencií OS Windows vo verzii pre servery. Nie je pritom reálne rozlíši, aký<br />

podiel z tohto poètu bolo pouitých <strong>na</strong> upgrade staršej verzie OS a ko¾ko <strong>na</strong> novú<br />

inštaláciu operaèného systému. Celkový poèet poèítaèov predaných s legálnou<br />

verziou Windows však bol pod¾a odhadu PC REVUE ešte vyšší, pretoe absolút<strong>na</strong><br />

väèši<strong>na</strong> importovaných z<strong>na</strong>èkových poèítaèov prišla <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o s u<br />

predinštalovaným OS, resp. OS bol súèasou dodávky. Celkový poèet licencií<br />

operaèného systému Windows predaných, resp. dodaných <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o v roku<br />

2002 sa pod¾a PC REVUE pohyboval <strong>na</strong> úrovni 170 000 ks. Poèet licencií iných<br />

operaèných systémov, osobitne Linuxu, nie je moné ani odhadnú vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> charakter ich šírenia.<br />

Martin Drobný<br />

3/2003 PC REVUE 23

R E V U E<br />

Platený obsah<br />

<strong>na</strong> internete<br />

...alebo Èo je dnes ešte zadarmo?<br />

Urèite ste si všimli, e èoraz<br />

èastejšie sa hovorí<br />

o spoplatòovaní obsahu<br />

a sluieb <strong>na</strong> internete. Postup<br />

je pritom takmer vdy<br />

identický – uívate¾ovi sa<br />

urèitá sluba ponúka zadarmo<br />

a po zí<strong>sk</strong>aní si popularity je<br />

transformovaná do komerènej<br />

podoby. Úspech plateného<br />

obsahu <strong>na</strong> internete je však<br />

otázny. Potvrdzuje to aj<br />

fi<strong>na</strong>nèná bilancia serverov,<br />

ktoré <strong>na</strong> takýto model prešli.<br />

Preèo sa vlastne vytrácajú bezplatné a všetky<br />

„free“ sluby? Spomeòme si <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> sluby<br />

Altavisty èi mnohé freehostingy a freemailové<br />

servery èi spravodaj<strong>sk</strong>é stránky... Tak ako ste pred<br />

pár rokmi <strong>na</strong>šli <strong>na</strong> kadej výz<strong>na</strong>mnejšej stránke bezplatných<br />

sluieb neúrekom, dnes akosi potichu<br />

miznú a èasto po nich ostane len odkaz <strong>na</strong> platený<br />

variant. Internet ako médium má ve¾mi špecifické<br />

pravidlá, a preto aj podmienky <strong>na</strong> podnikanie v jeho<br />

prostredí vyadujú špecifický prístup, <strong>na</strong>jmä v správnom<br />

zabezpeèení fi<strong>na</strong>ncovania projektu. Idea a s<strong>na</strong>ha<br />

mnohých serverov o to, aby svoju prevádzku zabezpeèili<br />

z on-line reklamy, je dávno preè, tento model<br />

dlhodobo jednoducho nefunguje. Príèin je nieko¾ko.<br />

V prvom rade je to presýtenos uívate¾ov reklamou.<br />

Vysoký poèet bannerov <strong>na</strong> kadej stránke spôsobuje,<br />

e surferi zí<strong>sk</strong>avajú imunitu voèi takýmto<br />

ponukám. To sa, samozrejme, odráa v úspešnosti<br />

takto <strong>na</strong>sadenej reklamy, a kde nie sú adekvátne<br />

výsledky, neostanú ani vloené investície. O tom, e<br />

tento problém berú obchodníci <strong>na</strong> internete <strong>sk</strong>utoène<br />

váne, svedèí aj novozavedený pojem bannerová<br />

slepota 1 . Východi<strong>sk</strong>om nie je ani zavádzanie nových<br />

formátov reklamy, tie spôsobujú <strong>sk</strong>ôr averziu<br />

uívate¾ov, ktorí sa novým spôsobom oslovovania<br />

zo strany reklamy cítia <strong>sk</strong>ôr utláèaní a obmedzovaní<br />

pri surfovaní. A tak <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie väèšieho prílevu<br />

peòazí z internetovej reklamy nestaèí zavies nové<br />

formáty, ako <strong>na</strong>príklad <strong>sk</strong>y scapper 2 bannery èi plávajúce<br />

layery. Tí múdrejší ma<strong>na</strong>éri internetových<br />

projektov u dávno pochopili, e peniaze <strong>na</strong> reklamu<br />

zobrazovanú <strong>na</strong> internete sú ostro limitované<br />

a e z takého malého koláèa sa všetci ne<strong>na</strong>jedia. Je<br />

teda potrebné h¾ada iné východi<strong>sk</strong>o.<br />

Tým by sa mohlo zda spoplatnenie obsahu jednotlivých<br />

serverov. Myšlienka svojím spôsobom geniál<strong>na</strong>,<br />

no jej realizovanie èi dlhodobá úspešnos je u väèší<br />

problém. Pokia¾ sa toti prevádzkovatelia stránok<br />

chcú rozhodnú pre takéto riešenie, musia poèíta<br />

s nieko¾kými ú<strong>sk</strong>aliami, ktoré sú typické pre mentalitu<br />

a celkové správanie internetových uívate¾ov:<br />

Zvyk <strong>na</strong> prechod k platenému modelu – uívatelia<br />

neprijímajú s <strong>na</strong>dšením rozhodnutie tvorcov servera<br />

spoplatni obsah. Nezaujímajú ich všeobecné dôvody,<br />

ako je fi<strong>na</strong>ncovanie prevádzky, ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov<br />

a pod. Vnímajú len tú stranu mince, e za nieèo, èo<br />

bolo bezplatné, musia plati. Akéko¾vek vysvet¾ovanie<br />

a osveta o reálnej situácii zo strany majite¾a nepomôu,<br />

prechod <strong>na</strong> platený model automaticky z<strong>na</strong>mená<br />

obrov<strong>sk</strong>ý odliv zákazníkov. Ako príklad môe slúi<br />

spoloènos Apple a jej sluba .Mac. Tá si zí<strong>sk</strong>ala ve¾ké<br />

mnostvo priaznivcov, vyše 2,5 milió<strong>na</strong>, no po prechode<br />

<strong>na</strong> platený model sa k nej prihlásili len 3 percentá<br />

uívate¾ov. Je vysoko pravdepodobné, e rov<strong>na</strong>ký<br />

vývoj bude aj <strong>na</strong> iných serveroch.<br />

Exkluzivita sluby – pokia¾ sa server zaoberá témou<br />

alebo ponúka sluby, ktoré sú <strong>na</strong> internete bene<br />

dostupné, je viac ako pravdepodobné, e uívatelia<br />

sa <strong>na</strong>miesto prechodu k platenému variantu poohliadnu<br />

po vhodnej náhrade. Pokia¾ bude <strong>na</strong> internete<br />

èo i len jeden server, ktorý by podobné sluby èi<br />

obsah po<strong>sk</strong>ytoval zadarmo, zrejme ve¾ká <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />

uívate¾ov bude migrova práve k nemu.<br />

Aký systém zvoli? Spoplatni celý web jednou<br />

sumou? To sa nemusí uja, mesaèné predplatné vo<br />

výške nieko¾kých desiatok USD je pomerne ve¾a<br />

a vy<strong>na</strong>loi ich <strong>na</strong> nieèo, o èoho kvalite nie sme presvedèení,<br />

je nerozumné. Východi<strong>sk</strong>om sa môe<br />

zda spoplatnenie jednotlivých èastí webu, pri<br />

spravodaj<strong>sk</strong>ých serveroch <strong>na</strong>príklad prístup k úplnému<br />

zneniu èlánkov. Takýto prístup si však vy-<br />

aduje ve¾mi precízne vypracovaný a jednoduchý<br />

systém realizácie platieb.<br />

Kráde. To, èo sa tisíckrát stalo v minulosti, sa<br />

bude opakova – medzi uívate¾mi, ktorí si sluby<br />

predplatia, sa urèite nájdu aj takí, ktorí sa budú<br />

s<strong>na</strong>i prelomi ochranné mechanizmy a ináè nedostupný<br />

obsah zverejnia.<br />

Okrem týchto ú<strong>sk</strong>alí, samozrejme, musia<br />

prevádzkovatelia webových serverov poèíta aj s<br />

ïalšími faktormi, ktoré z<strong>na</strong>ène ovplyvnia prechod<br />

<strong>na</strong> platený model prevádzky. Pre uívate¾a je toti<br />

podstatné, za aký obsah, resp. sluby má plati. Pri<br />

spravodaj<strong>sk</strong>ých serveroch (nerozhoduje, z ktorej<br />

oblasti) je situácia viac ako komplikovaná. Konkurenèné<br />

prostredie je v tomto segmente ve¾mi silné,<br />

hráèov <strong>na</strong> poli je ve¾mi ve¾a, a tak aj uívate¾ trikrát<br />

zvái, <strong>na</strong> ktorý server bude chodi. Plati len za<br />

spravodajstvo, samozrejme, nikto nebude, <strong>na</strong>jmenší<br />

problém je prejs k bezplatnej konkurencii.<br />

A tak je potrebné pripoji k takejto ponuke aj dodatoèné<br />

sluby, ináè neprístupné. Medzi ne by malo<br />

patri (ako sa to u stalo dobrým zvykom) zrušenie<br />

zobrazovania akejko¾vek reklamy <strong>na</strong> stránkach<br />

a tzv. exkluzívny obsah. Ten môe by v podobe<br />

podrobnejších informácií, a<strong>na</strong>lýz, komentárov èi<br />

grafov. K samozrejmostiam ïalej patrí monos zapájania<br />

sa do di<strong>sk</strong>usií èi vlastné emailové konto.<br />

Cestou k úspechu môe by aj kombinovanie plateného<br />

obsahu s bezplatným. Príkladom je americký<br />

server Salon.com. Ten má štandardne zavedený predplatite¾<strong>sk</strong>ý<br />

program, ale záujemcovia si môu platený<br />

obsah pozrie aj zadarmo, samozrejme, s reklamou,<br />

<strong>na</strong> ktorú však musia kliknú, vyaduje sa<br />

teda ich interaktivita. Takto si server zaistil nielen<br />

stálych predplatite¾ov, ale fi<strong>na</strong>ncie zí<strong>sk</strong>ava aj z klasickej<br />

reklamy.<br />

Druhým dobrým príkladom je spoplatòovanie<br />

freemailových a freehostingových sluieb. Keïe<br />

ich prevádzka je z<strong>na</strong>ène nákladná a objemy zabezpeèenej<br />

reklamy sú <strong>sk</strong>ôr biedne, aj tu sa <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr<br />

objaví otázka, èi ne<strong>sk</strong>úsi zadovái fi<strong>na</strong>ncie<br />

inou cestou. Asi <strong>na</strong>jhorším príkladom v tomto smere<br />

je server Altavista. Tento gigant zo dòa <strong>na</strong> deò<br />

oznámil 400-tisíc uívate¾om svojho freemailu, e<br />

sluba konèí. Bez akejko¾vek inej vo¾by èi monosti<br />

prechodu <strong>na</strong> platený model sa tak v priebehu krátkeho<br />

èasu zrušili emailové kontá. U väèšiny po<strong>sk</strong>ytovate¾ov<br />

takýchto sluieb je postup <strong>sk</strong>ôr opaèný.<br />

Štandardný balík sluieb sa väèšinou po<strong>sk</strong>ytuje<br />

zadarmo, no všetky <strong>na</strong>dštandardné funkcie sa spoplatòujú.<br />

A tak pokia¾ chcete viac miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

servera, èi u pre svoje e-maily, alebo svoje internetové<br />

stránky, musíte si priplati. Aj giganty, ako<br />

je <strong>na</strong>príklad server Hotmail.com od Microsoftu, zavádzajú<br />

takéto opatrenia. Napríklad prístup k pošte<br />

cez protokol POP je podmienený vstupom do plateného<br />

reimu, ktorý obsahuje aj iné výhody. V prípade<br />

podobných sluieb je však situácia pre uívate¾ov<br />

mierne komplikovanejšia. Na jednej strane<br />

je tu monos migrova k inému po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi<br />

podobných sluieb, ktorý ich zatia¾ ponúka zadarmo,<br />

no <strong>na</strong> strane druhej je aj silný dôvod, preèo<br />

osta. Ak si <strong>na</strong>príklad vaši známi zvykli <strong>na</strong> vašu<br />

emailovú adresu alebo URL, bude pre vás z<strong>na</strong>me<strong>na</strong><br />

prácu <strong>na</strong>vyše upozorni všetkých <strong>na</strong> zmenu<br />

a vdy hrozí riziko, e <strong>na</strong> niekoho zabudnete.<br />

24 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

No nielen spravodaj<strong>sk</strong>é servery a freehostingové èi freemailové sluby sú<br />

zainteresované do prechodu <strong>na</strong> platené modely. V podstate všetko hodnotné<br />

<strong>na</strong> internete je dnes u spoplatnené. Pozrime sa <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> internetové rádiá<br />

èi on-line zbierky hudby, obrázkov, fontov alebo videa. To všetko stále môete<br />

nájs zadarmo. Ale bude to s reklamou a môete ma istotu, e v platenej slube<br />

nájdete ove¾a viacej materiálu. Dobrým príkladom je server <strong>www</strong>.mediabuilder.com.<br />

Ten sa rozhodol, e svoje sluby, resp. obsah (animácie, grafika atï.)<br />

spoplatní, no zvolil vhodný postup systémom „try before buy“. A tak má návštevník<br />

monos vy<strong>sk</strong>úša si ponuku, samozrejme, v limitovanej podobe a následne<br />

si zakúpi úplnú verziu sluby. K plateným slubám sa prikláòajú aj iné<br />

servery, príkladom môe by vyh¾adávací gigant Google. Ten je v základných<br />

slubách bezplatný, no pokia¾ chcete odbornú pomoc pri vyh¾adávaní tém, ktoré<br />

vás zaujímajú, budete musie zaplati.<br />

O výhodách, ktoré takýto krok prináša pre prevádzkovate¾ov, azda ani netreba<br />

hovori. V prvom rade je to fi<strong>na</strong>nèná istota, ktorá je posilnená tzv. predplatite¾<strong>sk</strong>ými<br />

programami. Vïaka nim majú prevádzkovatelia serverov zaruèené<br />

zi<strong>sk</strong>y, ktoré prinášajú vyššiu mieru istoty ne zí<strong>sk</strong>avanie platenej reklamy.<br />

A hoci sa všeobecne poèet predplatite¾ov pohybuje len <strong>na</strong> úrovni nieko¾ko málo<br />

percent v porov<strong>na</strong>ní so všetkými návštevníkmi webu, pri správnom fi<strong>na</strong>ncovaní<br />

je moné takto dotova celú prevádzku.<br />

Svedèia o tom aj hospodár<strong>sk</strong>e výsledky, ktoré niektoré servery zverejnili.<br />

Napríklad Yahoo je stále <strong>na</strong>jviac zi<strong>sk</strong>ové z reklamy, ale podiel zi<strong>sk</strong>ov z tohto<br />

segmentu je u len polovièný a zaz<strong>na</strong>menáva len slabý rast. Naopak, príjmy za<br />

platené sluby a webhosting prudko <strong>na</strong>rastajú. A tak <strong>na</strong>príklad za rok 2002<br />

Yahoo za platené sluby zarobilo vyše 83 miliónov USD, príjem z reklamy pritom<br />

dosahoval 147 miliónov USD. Saova sa nemôu ani platené vyh¾adávaèe,<br />

ako <strong>na</strong>príklad server GoTo.com.<br />

A aká je situácia u nás <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u? Tak ako vo všetkom aj v trende zavádzania<br />

plateného obsahu sme <strong>na</strong> tom mierne (dos ☺) pozadu za inými kraji<strong>na</strong>mi.<br />

Dôvodov je hneï nieko¾ko. Prvým je ve¾kos nášho trhu. Akýko¾vek server<br />

by si u nás zrejme len ako zarobil <strong>na</strong> seba prechodom <strong>na</strong> platený model<br />

sluieb, poèet potenciálnych predplatite¾ov je toti zúfalo malý <strong>na</strong> to, aby<br />

pokryl fi<strong>na</strong>nèné nároky. Druhým a takisto ve¾mi závaným problémom, ktorý<br />

<strong>na</strong> rozdiel od zahranièia nemáme vyriešený, je forma platieb za po<strong>sk</strong>ytované<br />

sluby. Kadému je asi hneï jasné, e <strong>na</strong>príklad za internetové spravodajstvo<br />

nebudete plati šekom <strong>na</strong> pošte... Chcelo by to funkèný a hlavne jednoduchý<br />

model platieb, ktorý by pomohol realizova transakcie zo strany uívate¾ov za<br />

po<strong>sk</strong>ytnuté sluby èi obsah, a to tak jednoducho, ako je surfovanie po internete.<br />

Nikto predsa nie je ochotný študova príruèky o tom, ako má míòa svoje<br />

peniaze. Za <strong>na</strong>jväèší problém u nás však treba oz<strong>na</strong>èi práve mentalitu<br />

uívate¾ov. A tak sa pri takomto kroku stretnú prevádzkovatelia sluieb s problémom,<br />

ako vysvetli uívate¾ovi, e zrazu má plati za to, èo bolo vdy bezplatné.<br />

A to bude <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>utoène obané.<br />

Dá sa však poveda, e aj u nás sa objavujú prvé projekty, ktoré sa odváili<br />

prejs <strong>na</strong> platený obsah. Napríklad týdenník Domino Fórum <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.<br />

dofo.<strong>sk</strong> zverejòuje obsah svojej papierovej podoby, samozrejme, za príslušné<br />

poplatky. Je to ïalší model, ktorý <strong>na</strong>berá z<strong>na</strong>èné obrátky – záujemcovia majú<br />

<strong>na</strong> výber, èi sa priklonia ku klasickej papierovej podobe média alebo uprednostnia<br />

komfort internetu. Pre vydavate¾a to z<strong>na</strong>mená ïalší zdroj príjmov bez<br />

extrémne vysokých dodatoèných nákladov. Takisto vývoj internetových SMS<br />

brán u nás kopíruje vývoj vo svete. Kedysi mnoho vo¾ných, dnes takmer (alebo<br />

lepšie povedané – vôbec) iad<strong>na</strong>. Takýto vývoj bolo moné oèakáva – SMS<br />

brá<strong>na</strong>, ak je legál<strong>na</strong>, z<strong>na</strong>mená pre jej prevádzkovate¾a z<strong>na</strong>èné náklady. A keïe<br />

príjmy z reklamy ani zïaleka nepokryjú potreby prevádzkovate¾a, je nútený<br />

prejs <strong>na</strong> platený model. Je však len <strong>na</strong> òom, èi vytvorí dostatoène lákavú ponuku,<br />

aby si udral uívate¾ov <strong>na</strong> svojej strane.<br />

Napriek všetkým problémom a komplikáciám je však moné (a to vo svete aj<br />

u nás) oèakáva èoraz silnejší nástup plateného obsahu. Je jedno, èi pôjde<br />

o spravodaj<strong>sk</strong>é servery èi freemailové sluby, trend nástupu platených variantov<br />

a postupný úbytok bezplatných sluieb je jasný a cite¾ný. Tak ako vdy je<br />

to vec peòazí – kde je dostatok fi<strong>na</strong>ncií, je aj chu pracova a to sa odráa <strong>na</strong><br />

kvalite. A tak preijú len <strong>sk</strong>utoène silné projekty, ktoré majú stabilný fi<strong>na</strong>nèný<br />

základ – ten je moné zí<strong>sk</strong>a aj z platených sluieb. Keïe záujemcov o platenú<br />

reklamu <strong>na</strong> internete nepribúda tak rýchlo, ako stúpajú náklady <strong>na</strong> prevádzku<br />

serverov, je prechod <strong>na</strong> platený obsah <strong>na</strong> internete jediným riešením.<br />

Martin Turoò<br />

Vysvetlivky: 1 – Ignorancia bannerovej reklamy zo strany uívate¾ov.<br />

2 – Vysoký a úzky formát bannera, zvyèajne s rozmermi 600 × 120 pixelov.<br />

3/2003 PC REVUE 25

R E V U E<br />

TECHNOLÓGIE & PREH¼AD<br />

Digitálne videokamery<br />

PETER ORVISKÝ<br />

V poslednom èase zo všetkých<br />

strán poèúvame, ako poèítaèe<br />

a vlastne celý priemysel IT<br />

konverguje smerom<br />

k spotrebnej elektronike.<br />

Je to však obojstranný<br />

proces, a tak sa v obidvoch<br />

oblastiach èoraz èastejšie<br />

objavujú produkty<br />

èi technológie z toho<br />

„druhého sveta“.<br />

Ukákovým príkladom spomí<strong>na</strong>ného trendu je<br />

spracovanie videa. Isto ste si všimli, e tejto téme<br />

sme sa v minulom roku venovali v nieko¾kých<br />

èíslach PC REVUE. Nielen z vašich reakcií<br />

sme však cítili, e trocha mimo oblasti nášho záujmu<br />

ostala problematika zí<strong>sk</strong>ania video<strong>na</strong>hrávok. To<br />

bol dôvod, preèo sa v <strong>na</strong>šom tohtoroènom pláne<br />

objavil aj materiál mapujúci oblas amatér<strong>sk</strong>eho<br />

záz<strong>na</strong>mu videa. Èo sme teda pre vás pripravili?<br />

Spoloène sa v <strong>sk</strong>ratke pozrieme <strong>na</strong> vývoj záz<strong>na</strong>mu<br />

obrazu, povieme si, ako funguje digitál<strong>na</strong> videokamera,<br />

porovnáme formáty digitálneho videa, predstavíme<br />

vám zopár digitálnych videokamier dostupných<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu a, samozrejme, poradíme vám,<br />

<strong>na</strong> èo sa pri výbere kamery zamera.<br />

VÝVOJ ZÁZNAMU OBRAZU<br />

Zjednodušene mono poveda, e chronológia vývoja<br />

záz<strong>na</strong>mu pohyblivého obrazu je ve¾mi podobná<br />

vývoju v oblasti fotografie. Na poèiatku bol<br />

záz<strong>na</strong>m pohyblivého obrazu jednoz<strong>na</strong>ènou doménou<br />

profesionálov. Dôvod bol prostý: technika<br />

potrebná <strong>na</strong> vytvorenie záz<strong>na</strong>mu, prezeranie hotových<br />

snímok a aj technológia spracovania materiálu<br />

boli ve¾mi komplikované a drahé. V poèiatkoch<br />

kinematografie bol film „nemý“ a, samozrejme,<br />

èiernobiely. Postupne prichádzali nielen zvuk a farba,<br />

ale vznikali aj štandardy pre priestorový zvuk<br />

a vïaka zjednodušeniu procesu spracovania sa <strong>na</strong><br />

trhu objavili aj prvé filmové kamery urèené pre<br />

amatér<strong>sk</strong>ych filmárov. Mono si ešte spomeniete<br />

<strong>na</strong> to, ako ste zápolili s osemmilimetrovou klasikou.<br />

S nástupom televízneho vysielania sa <strong>na</strong> jednej<br />

strane podstatne rozšírila monos distribúcie filmov,<br />

<strong>na</strong> druhej strane vznikli aj nové poiadavky<br />

<strong>na</strong> prenos a spracovanie obrazu. Televízia toti<br />

umoòovala „by pri tom“ a klasický spôsob spracovania<br />

filmu sa zrazu stal nevyhovujúcim. Práve<br />

tu po prvý raz vstúpila do tejto oblasti elektronika,<br />

Digitálne<br />

videokamery<br />

v súèasnosti vyuívajú<br />

dva typy záz<strong>na</strong>mových<br />

médií, <strong>na</strong> obrázku je klasická<br />

miniDV pre digitálne video,<br />

ako aj Hi8, ktorú vyuíva výhradne Sony<br />

ktorá <strong>na</strong>pokon ovládla nielen spracovanie obrazu<br />

pre televízne vysielanie, ale aj oblas amatér<strong>sk</strong>eho<br />

spracovania a èoraz viac sa tlaèí aj do profesionálnej<br />

sféry klasického filmu. Absolvova rozprávanie<br />

mapujúce celý spomenutý proces by bolo iste zaujímavé,<br />

z poh¾adu nášho materiálu je však <strong>na</strong>jpodstatnejší<br />

vývoj v oblasti elektronického záz<strong>na</strong>mu<br />

obrazu (videa).<br />

Nástup videokamier. Prvým krokom <strong>na</strong> ceste za<br />

digitálnou videokamerou<br />

boli<br />

a<strong>na</strong>lógové<br />

prístroje. Skôr ako sa však objavili <strong>na</strong> trhu,<br />

musel prís predvoj v podobe videorekordérov.<br />

Pochopite¾ne, aj tie boli a<strong>na</strong>lógové. Ich popularita<br />

sa stala ïalšou hybnou pákou rozvoja kinematografického<br />

priemyslu. Buïme však konkrétnejší.<br />

Prvý a<strong>na</strong>lógový videorekordér sa <strong>na</strong> trhu objavil<br />

v roku 1975. A neprišiel s ním nik iný ako spoloènos<br />

Sony. Jej videorekordéry typu Betamax však<br />

neovládli hlavný prúd. Boli toti rozmerné a drahé,<br />

<strong>na</strong> druhej strane ponúkali výbornú kvalitu,<br />

a tak sa presadili v profesionálnych<br />

aplikáciách. Na videorekordéry<br />

pre masový trh sme však nemuseli<br />

èaka dlho.<br />

Neoddelie¾nou<br />

súèasou dodávky<br />

kadej videokamery<br />

je dnes dia¾kové<br />

ovládanie, ktoré oceníte<br />

pri práci s kamerou<br />

umiestnenou <strong>na</strong> statíve alebo<br />

pri jej ovládaní pri prehrávaní videa.<br />

Mierne odlišnosti medzi jednotlivými z<strong>na</strong>èkami<br />

sú v mnostve podporovaných funkcií.<br />

Zvláštnosou v aktuálnej ponuke je<br />

klopový mikrofón dodávaný ku kamerám<br />

Pa<strong>na</strong>sonic, ktorý v sebe zdruuje aj<br />

prvky jednoduchšieho dia¾kového ovládania.<br />

U o rok ne<strong>sk</strong>ôr – v roku 1976 – toti prišla spoloènos<br />

JVC s novým formátom VHS, ktorý ovládol<br />

trh. Èasom sa tento formát doèkal viacerých úprav.<br />

Vráme sa však k videokamerám. Cesta od videorekordéra<br />

ku kompaktnej videokamere bola dlhá.<br />

Myslím, e postaèí, ak uvedieme, e prvé a<strong>na</strong>lógové<br />

videokamery sa objavili <strong>na</strong> trhu a v roku 1985!<br />

V tom èase bolo jasné, e ak majú kompaktné videokamery<br />

uspie, musia by kompatibilné so svetom<br />

videorekordérov, a preto sa formát VHS stal štandardom<br />

aj tu. S miernou dávkou zvelièenia mono poveda,<br />

e po desiatich rokoch od predstavenia prvého<br />

VHS videorekordéra sa formát VHS stal „hrobárom“<br />

klasického filmu v oblasti amatér<strong>sk</strong>eho záz<strong>na</strong>mu.<br />

V súvislosti s nástupom videokamier mi nedá<br />

nespomenú, e americký vedec Jerome<br />

Lemelson, ktorý zí<strong>sk</strong>al patent <strong>na</strong> videokameru<br />

v roku 1980, sa o udelenie<br />

rov<strong>na</strong>kého patentu uchádzal u v roku<br />

1977! Vtedy mu však americký patentový<br />

úrad neudelil patent s odôvodnením, e „ide<br />

o zariadenie, ktorého myšlienka je neprirodzená<br />

a niet spoloènosti, ktorá by bola takéto zariadenie<br />

schopná vyrobi a predáva“. Na doplnenie<br />

uveïme, e pán Lemelson zomrel v roku 1997 a bol<br />

drite¾om patentov opisujúcich rozhodujúce konštrukèné<br />

prvky pre videorekordéry, volkmeny, ATM<br />

a <strong>sk</strong>enery èiarových kódov.<br />

Digitalizácia. Kým prechod od filmového záz<strong>na</strong>mu<br />

k elektronickému trval takmer storoèie, prechod<br />

od a<strong>na</strong>lógového elektronického záz<strong>na</strong>mu<br />

26 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

k digitálnemu bol otázkou desaroèia! Štandard DV<br />

(Digital Video) predstavilo zdruenie šesdesiatich<br />

výrobcov síce u v roku 1994, v rodnom liste prvej<br />

digitálnej videokamery sa však uvádza rok 1995.<br />

Podobne ako v prípade a<strong>na</strong>lógovej kamery i videorekordéra<br />

bola priekopníkom spoloènos Sony<br />

a rov<strong>na</strong>ko ako v prípade videorekordérov aj tu sa<br />

<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> trhu objavili zariadenia urèené <strong>na</strong> profesionálne<br />

<strong>na</strong>sadenie. I keï DV podobne ako a<strong>na</strong>lógový<br />

predchodca VHS jestvuje vo viacerých verziách<br />

(miniDV, DVCAM a DVCPRO), odlišnosti medzi<br />

nimi sú takpovediac „kozmetické“. Pre úplnos<br />

treba doplni, e okrem digitálnych formátov DV je<br />

<strong>na</strong> trhu ešte formát Digital8, ktorý je kompromisom<br />

vytvoreným spoloènosou Sony. Charakteristiku<br />

jednotlivých digitálnych formátov uvádzame<br />

ïalej a hlavné odlišnosti sme zhrnuli do tabu¾ky.<br />

Aká bude budúcnos? aká otázka, ale trendy<br />

nám mono <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èia horúce novinky súèasnosti<br />

a <strong>na</strong> nieèo prídeme takpovediac „sedliackym rozumom“.<br />

Pokúsme sa vyui oboje súèasne. Netreba<br />

ve¾kú predstavivos, aby sme prišli <strong>na</strong> to, èo je pre<br />

súèasné digitálne videokamery <strong>na</strong>jväèší problém.<br />

Áno, je to práve záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> magnetický pás! Istee,<br />

v porov<strong>na</strong>ní s Betamaxom èi VHS sú dnešné miniDV<br />

kazety i mechaniky pouívané v kamerách <strong>sk</strong>utoène<br />

miniatúrne. Ibae stále je to mechanika. A ako je<br />

známe, tá má spomedzi komponentov zabudovaných<br />

v digitálnej kamere <strong>na</strong>jväèšiu spotrebu, hmotnos,<br />

rozmery, je potenciálnym zdrojom problémov<br />

(aj <strong>na</strong>jnovším mechanikám sa obèas stane, e pás<br />

pokrèia...) a v neposlednom rade je aj zdrojom<br />

hluku (<strong>sk</strong>úste si spravi záz<strong>na</strong>m v tichej miestnosti<br />

a pri prehrávaní ho zosilni...). Konštruktéri si, samozrejme,<br />

u dlhšie kladú otázku, ako pá<strong>sk</strong>ovú mechaniku<br />

<strong>na</strong>hradi. Kandidátov je hneï nieko¾ko, poèí<strong>na</strong>júc<br />

DVD mechanikou podporujúcou záz<strong>na</strong>m cez<br />

pevný di<strong>sk</strong> a po pamäové karty. Kadé zo spomí<strong>na</strong>ných<br />

riešení má však svoje limity. V prípade<br />

prvých dvoch ide rov<strong>na</strong>ko ako pri pá<strong>sk</strong>e o to, e obsahujú<br />

rotujúce èasti. Pravdae, mechanika pevného<br />

di<strong>sk</strong>u èi DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky je v porov<strong>na</strong>ní s mechanikou<br />

ovládajúcou posun pá<strong>sk</strong>y v kazete podstatne<br />

jednoduchšia. Pokia¾ však zaèneme porovnáva<br />

ïalšie parametre, ako spotrebu, hluènos, prenosovú<br />

rýchlos a cenu, je zrejmé, preèo sa s <strong>na</strong>jväèšou<br />

pravdepodobnosou budeme s pá<strong>sk</strong>ou ešte<br />

Ani v strednej triede digitálnych videokamier<br />

nie je nezvyèajná implementácia funkcií<br />

digitálneho fotoaparátu. Novšie prístroje<br />

u <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m fotografií nevyuívajú pás,<br />

ale pamäové médiá. Kým v Sony stavili <strong>na</strong><br />

Memory Stick, Pa<strong>na</strong>sonic vyuíva SD Card<br />

nejaký èas stretáva. Ak povaujete za <strong>na</strong>jnádejnejšieho<br />

kandidáta polovodièové pamäte, <strong>sk</strong>lamem<br />

vás. Tie sú síce ideálnym kandidátom (teda ak sa<br />

sústredíme <strong>na</strong> pamäte flash), no problémom, ktorý<br />

súvisí s ich <strong>na</strong>sadením, je dostatoèná priepustnos<br />

(pozrite sa, ako „rýchlo“ zapisujú <strong>na</strong> pamäové karty<br />

digitálne fotoaparáty) a <strong>na</strong>jmä ce<strong>na</strong>!<br />

ZRODENÉ NA ÚSPECH?<br />

Digitálne videokamery sú medzi zariadeniami <strong>na</strong><br />

záz<strong>na</strong>m obrazu hviezdami. Ich popularita <strong>na</strong>priek<br />

tomu, e sú <strong>na</strong> trhu iba ve¾mi krátko, dávno preko<strong>na</strong>la<br />

popularitu ich a<strong>na</strong>lógových i filmových predchodkýò.<br />

Dôvodov je hneï nieko¾ko. Prvým a rozhodujúcim<br />

je fakt, e digitálne videokamery po<strong>sk</strong>ytujú<br />

podstatne vyššiu kvalitu záz<strong>na</strong>mu ako a<strong>na</strong>lógové<br />

kamery. Druhým faktorom, ktorý mal výrazný vplyv<br />

<strong>na</strong> pomerne jednoduchý vstup tohto typu kamier <strong>na</strong><br />

trh, je ich obstarávacia ce<strong>na</strong>. U pri vstupe <strong>na</strong> trh sa<br />

ceny pomerne dobre vybavených digitálnych videokamier<br />

pohybovali tesne pod hranicou 1000 dolárov.<br />

Pre klasické a<strong>na</strong>lógové kamery sa tak digitálne modely<br />

stali „likvidaènou“ konkurenciou. Iba pre porov<strong>na</strong>nie<br />

dodajme, e keby ste chceli kúpi a<strong>na</strong>lógovú<br />

kameru, ktorá by vám po<strong>sk</strong>ytla porov<strong>na</strong>te¾ne<br />

kvalitný záz<strong>na</strong>m ako digitál<strong>na</strong>, museli by ste siahnu<br />

po kamere profesionálnej triedy, ktorej ce<strong>na</strong> by dosahovala<br />

minimálne desanásobok! Digitálne videokamery<br />

sa tak ve¾mi rýchlo stali synonymom pre<br />

výborný pomer ce<strong>na</strong>/výkon, ak za výkon povaujeme<br />

kvalitu záz<strong>na</strong>mu. Ïalším z výz<strong>na</strong>mných argumentov<br />

hovoriacich v prospech rýchleho rozšírenia<br />

digitálneho videa sú podstatne jednoduchšie monosti<br />

jeho spracovania (penetrácia poèítaèov je u<br />

dostatoèná, rov<strong>na</strong>ko aj ich výkon). Ak k tomu pridáme<br />

<strong>sk</strong>utoènos, e <strong>na</strong> rozdiel od a<strong>na</strong>lógového videa<br />

pri spracovaní digitálneho nedochádza k degradácii<br />

kvality, máme poruke ïalší závaný argument<br />

v prospech tejto technológie.<br />

Ak sme spomí<strong>na</strong>li vyššiu kvalitu digitálneho videa,<br />

tá nespoèíva iba v tom, e informácie o videu<br />

a audiu sú uloené v digitálnej podobe, ale aj<br />

v tom, akým spôsobom sú uchovávané informácie<br />

o farebnosti. Formát DV toti uchováva trikrát<br />

väèší objem informácií o farebnosti, ako je to pri<br />

formáte VHS èi S-VHS. Ïalší výz<strong>na</strong>mný rozdiel je<br />

v tom, e pri DV je zvuk uchovávaný v kvalite porov<strong>na</strong>te¾nej<br />

s kvalitou CD záz<strong>na</strong>mu. Ïalšími zlepšeniami<br />

sú zavedenie korekcie chýb, vïaka ktorému<br />

je moné predís výpadkom obrazových a zvukových<br />

údajov, èi èasovej synchronizácie záz<strong>na</strong>mu.<br />

ZÁKLADNÉ PRVKY DIGITÁLNEJ<br />

VIDEOKAMERY<br />

Naša exkurzia do vnútra digitálnej videokamery<br />

nám pomôe spoz<strong>na</strong> základné konštrukèné prvky,<br />

z ktorých sú kamery zloené, ako aj ich funkciu<br />

v prístroji a porozumie, ako vplývajú <strong>na</strong> vlastnosti<br />

finálneho produktu.<br />

Optika. Podobne ako v prípade filmovej kamery<br />

aj v prípade digitálnej videokamery optika v z<strong>na</strong>ènej<br />

miere definuje monosti prístroja. Jej parametre<br />

definujú, ako sa bude prístroj správa v saených<br />

svetelných podmienkach, i to, z akej vzdialenosti<br />

bude potrebné zaz<strong>na</strong>menávané deje sníma.<br />

Základné parametre optiky sa uvádzajú v technických<br />

parametroch. Sú to svetelnos objektívu (èím<br />

vyššia, tým lepšie), rozsah optického zoomu. Na<br />

Na kamerách<br />

spoloènosti Canon<br />

(rov<strong>na</strong>ko aj Sony)<br />

je mechanika <strong>na</strong><br />

umiestnenie pá<strong>sk</strong>y v<br />

spodnej èasti prístroja.<br />

Pri výmene kazety teda<br />

musíte prístroj obráti<br />

„hore nohami“.<br />

Pa<strong>na</strong>sonic v novej<br />

generácii kamier<br />

umiestnil mechaniku<br />

tak, aby bola prístupná<br />

z hornej èasti prístroja.<br />

To u¾ahèuje manipuláciu<br />

pouívate¾a, èo oceníte<br />

tak pri snímaní, ako aj<br />

pri spracovaní videa.<br />

28 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

Porov<strong>na</strong>nie digitálnych formátov<br />

miniDV DVCAM DVCPRO Digital8<br />

Vytvoril Konsorcium 60 firiem: Sony, Ikegami Pa<strong>na</strong>sonic, Philips, Sony, Hitachi<br />

Sony, Pa<strong>na</strong>sonic, JVC,<br />

Ikegami, Hitachi<br />

Canon, Sharp...<br />

Oblas vyuitia Amatér, poloprofi Poloprofi, profi, Poloprofi, profi, Amatér<br />

priemysel<br />

priemysel<br />

Typ pá<strong>sk</strong>y ME (Metal Evaporate) ME (Metal Evaporate) MP (Metal Particle) ME, MP (Video8 a Hi8)<br />

Šírka stopy 10 µm (SP), 15 µm 18 µm 16,34 µm<br />

6,7 µm (LP)<br />

Rýchlos posuvu 18,81 mm/s 28,215 mm/s 33,82 mm/s 28,7 mm/s<br />

Max. dåka kazety 80/120 min. (SP/LP) 184 min. 184 min. 60 min.<br />

Rozlíšenie obrazu 720 × 576 720 × 576 720 × 576 720 × 576<br />

Vzorkovanie farieb 4:2:0 4:2:0 4:1:1 4:2:0<br />

Parametre zvuku (stopy / vzorko− 2 / 48 kHz / 16 bit 2 / 48 kHz / 16 bit 2 / 48 kHz / 16 bit 2 / 48 kHz / 16 bit<br />

vacia frekvencia / šírka slova) 4 / 32 kHz / 12 bit 4 / 32 kHz / 12 bit 4 / 32 kHz / 12 bit<br />

vlastnosti optiky má výrazný vplyv aj ostriaca<br />

automatika a motorový pohon zoomu. Efektivitu<br />

vysokého rozsahu optického zoomu môe ešte<br />

zvýši implementácia optického stabilizátora. Pri<br />

dnes obvyklých, ale <strong>na</strong> bené pouitie u <strong>sk</strong>utoène<br />

extrémnych hodnotách digitálneho zoomu je<br />

pouitie stabilizátora nevyhnutnosou.<br />

Prvok CCD. Kým pri digitálnych fotoaparátoch<br />

sú dostupné snímacie prvky viacerých typov, digitálnym<br />

videokamerám zatia¾ bezpeène vládnu snímaèe<br />

typu CCD. Nez<strong>na</strong>mená to však, e by medzi<br />

prístrojmi v tomto oh¾ade neboli rozdiely. Snímaèe<br />

sa líšia, pokia¾ ide o uhloprieèku, poèet snímacích<br />

bodov a, samozrejme, aj ïalšie vlastnosti (farebný<br />

filter, spôsob snímania, citlivos, šum...). Podobne<br />

ako pri digitálnych fotoaparátoch aj pri digitálnych<br />

videokamerách platí: èím viac snímacích bodov má<br />

snímaè, tým drahšia je kamera. Na kvalitu zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ného<br />

videa však <strong>sk</strong>ôr ako rozlíšenie snímaèa<br />

CCD vplýva spôsob snímania obrazovej informácie<br />

(prekladané, neprekladané).<br />

Elektronika. Srdcom celej kamery je systém riadiacej<br />

elektroniky, ktorý mono rozdeli <strong>na</strong><br />

nieko¾ko funkèných blokov: riadenie mechaniky,<br />

riadenie optiky, audioreazec (zosilnenie a digitalizácia<br />

signálu zachyteného mikrofónom), videoreazec<br />

(zachytenie obrazu snímaného prvkom<br />

CCD, jeho spracovanie a digitalizácia). Pri <strong>na</strong>posledy<br />

menovanej dvojici funkèných blokov je uvedená<br />

funkcia v reime záz<strong>na</strong>mu. Pri prehrávaní zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ného<br />

videa spomenuté bloky pracujú „opaène“<br />

– z digitálneho záz<strong>na</strong>mu vytvárajú pôvodný<br />

video- a audiosignál.<br />

Mechanika. Najdôleitejšou èasou mechanickej<br />

konštrukcie digitálnej videokamery je èas zabezpeèujúca<br />

posun pá<strong>sk</strong>y kazety, jej presné vedenie<br />

v dráhe (pás je <strong>na</strong>vinutý okolo bub<strong>na</strong> s rotujúcimi<br />

hlavami), synchronizáciu a prácu záz<strong>na</strong>mových<br />

a èítacích hlavíc. Táto èas kamery má rozhodujúci<br />

vplyv nielen <strong>na</strong> celkové rozmery kamery a jej<br />

hmotnos, ale aj <strong>na</strong> jej mechanickú pevnos a odolnos<br />

vplyvom prostredia.<br />

LCD displej a h¾adáèik. Všetky digitálne videokamery<br />

disponujú elektronickými h¾adáèikmi (miniatúrny<br />

LCD displej zobrazujúci obraz snímaný<br />

prvkom CCD). Vïaka digitalizácii h¾adáèikov je<br />

moné aj pri práci s h¾adáèikom <strong>na</strong>stavova parametre<br />

kamery prostredníctvom menu, sú <strong>na</strong> òom<br />

zobrazované všetky informácie ako <strong>na</strong> LCD displeji.<br />

LCD displej je moné vyui <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ký úèel ako<br />

h¾adáèik. Pri snímaní videa príde takéto vyuitie<br />

vhod <strong>na</strong>jmä v momentoch, keï nemôete ma<br />

h¾adáèik priloený k oku. Priestranný LCD displej<br />

tie príde vhod pri kontrolnom prehrávaní <strong>na</strong>snímaného<br />

videa (i keï prepojenie <strong>na</strong> televízor je iste<br />

vhodnejšie). Prácu s LCD displejmi u¾ahèuje fakt, e<br />

sú konštruované ako výklopné a otoèné, vïaka<br />

èomu ich mono <strong>na</strong>stavi do prakticky ¾ubovo¾nej<br />

polohy a zaisti si tak pri práci ideálny výh¾ad. Pri<br />

niektorých modeloch je LCD displej doplnený o vrs-<br />

Technické parametre testovaných modelov<br />

Výrobca Canon Pa<strong>na</strong>sonic Pa<strong>na</strong>sonic Sony Sony Sony Sony<br />

Model MV500 NV−GS40 NV−GS50 DCR−TRV740E DCR−PC101E DCR−TRV27E DCR−TRV40E<br />

Výrobca objektívu Canon Pa<strong>na</strong>sonic Pa<strong>na</strong>sonic Sony Carl−Zeiss Carl−Zeiss Carl−Zeiss<br />

Svetelnos objektívu F 1,6÷2,9 F 1,8 F 1,8 F 1,6 F 1,8÷2,0 F 1,8 F 1,8÷2,2<br />

Optický zoom 18× 10× 10× 15× 10× 10× 10×<br />

Optický + digitálny zoom 72×, 360× 20×, 500× 20×, 500× 420× 120× 120× 120×<br />

Stabilizátor áno áno áno nie nie nie nie<br />

Minimálne osvetlenie 0,5 lx 10 lx 10 lx 7 lx, 0 lx 7 lx, 0 lx 7 lx, 0 lx 7 lx, 0 lx<br />

Maximál<strong>na</strong> rýchlos uzávierky 1/8000 s 1/8000 s 1/8000 s 1/4000 s 1/4000 s 1/4000 s 1/4000 s<br />

Manuálne ostrenie nie áno áno áno áno áno áno<br />

H¾adáèik výklopný / È, F / bodov áno/ F / 113 000 nie / ÈB / 67 000 nie / F / 113 000 áno / ÈB / 113 000 nie / F / 180 000 áno / F / 113 000 áno / F / 180 000<br />

LCD dotykový / uhloprieèka / bodov nie / 2,5" / 112 000 nie / 2,5" / 113 000 nie / 2,5" / 113 000 nie / 2,5" / 123 000 áno / 2,5"/ 211 200 nie / 3,5"/ 123 200 áno / 3,5"/ 246 400<br />

SNÍMAÈ<br />

Typ CCD CCD CCD SuperHAD CCD SuperHAD CCD SuperHAD CCD SuperHAD CCD<br />

Poèet bodov 540 000 3× 800 000 3× 800 000 1 070 000 1 070 000 1 070 000 1 550 000<br />

Uhloprieèka 1/6" 1/6" 1/6" 1/4,7" 1/4,7" 1/4,7" 1/4"<br />

ZÁZNAM<br />

Typ pá<strong>sk</strong>y MiniDV miniDV miniDV Digital8, Hi8 miniDV miniDV miniDV<br />

Rýchlos posuvu [mm/s] 18,83 a 12,57 18,83 a 12,57 18,83 a 12,57 28,7 18,81 a 12,56 18,81 a 12,56 18,81 a 12,56<br />

Formát zvuku PCM PCM PCM PCM PCM PCM PCM<br />

Podporované vzorkovanie [bit/kHz] 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32 16/48, 12/32<br />

ROZHRANIA<br />

A/V (Out/In) áno/nie áno/nie áno/áno áno/áno áno/áno áno/áno áno/áno<br />

S−Video (Out/In) áno/nie áno/nie áno/áno áno/áno nie/nie áno/áno áno/áno<br />

LANC áno áno áno áno áno áno áno<br />

Mikrofón áno áno áno áno áno áno áno<br />

Slúchadlá áno áno áno áno nie nie áno<br />

USB nie áno (2.0) áno (2.0) áno áno áno áno<br />

FireWire (Out/In) áno/áno áno/nie áno/áno áno/áno áno/áno áno/áno áno/áno<br />

ÏALŠIE FUNKCIE<br />

Reim digitálneho fotoaparátu nie áno áno áno áno áno áno<br />

Podporované pamäové karty nie SD Card SD Card Memory Stick Memory Stick Memory Stick Memory Stick<br />

MPEG 4 streaming nie áno áno áno áno áno áno<br />

ÏALŠIE ÚDAJE<br />

Typ batérie Li−Ion Li−Ion Li−Ion InfoLithium InfoLithium InfoLithium InfoLithium<br />

Kapacita / Napätie [V] 800 mAh / 7,4 680 mAh / 7,2 680 mAh / 7,2 5 Wh / 7,2 V 8,5 Wh / 7,2 V 8,5 Wh / 7,2 V 8,5 Wh / 7,2 V<br />

Predpokladaná výdr [hod.:min.] 1:20 1:40 1:40 1:40 2:30 2:30 2:30<br />

Rozmery [mm] 58 × 99 × 144 75 × 91 × 179 75 × 91 × 179 207 × 101 × 85 55 × 105 × 99 76 × 93 × 163 72 × 91 × 168<br />

Hmotnos kamery [g] 525 470 470 900 480 660 700<br />

30 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

Canon MV500<br />

Pa<strong>na</strong>sonic NV−GS40<br />

Sony TRV−740E<br />

tvu citlivú <strong>na</strong> dotyk, vïaka èomu sa dá kamera<br />

ovláda priamo prostredníctvom displeja.<br />

Batéria. Je zdrojom energie. V dnešných digitálnych<br />

videokamerách sú zvyèajné lítiovo-iónové batérie,<br />

iba výnimoène (<strong>sk</strong>ôr v starších modeloch) sa<br />

mono stretnú s akumulátormi typu NiCd. Batérie<br />

obsiahnuté v štandardnej dodávke obyèajne po<strong>sk</strong>ytujú<br />

kamerám dostatok energie <strong>na</strong> jednu a dve<br />

hodiny nepretritej práce (doba práce v reimoch<br />

<strong>na</strong>hrávania a prehrávania sa mierne líši). Nabíjaèky<br />

a sieové zdroje sú obvykle konštruované ako kombinované<br />

zariadenia, prièom sa u tie bene vy<strong>sk</strong>ytujú<br />

v štandardnej dodávke. Ak plánujete èastejšie<br />

pouíva digitálnu videokameru, je investícia<br />

do druhého, prípadne doplnkového akumulátora<br />

ideálnym riešením.<br />

Vstupy a výstupy. Štandardom pri digitálnych<br />

videokamerách je vybavenie viacerými typmi vstupov<br />

a výstupov. Za štandardnú výbavu digitálnej<br />

videokamery dnes mono povaova vybavenie <strong>na</strong>sledujúcimi<br />

vstupmi a výstupmi: FireWire, S-Video,<br />

mikrofón, A/V a LANC. V prípade, e je videokamera<br />

vybavená funkciami digitálneho fotoaparátu,<br />

býva integrované aj rozhranie USB. Pri drahších<br />

modeloch sa môu vy<strong>sk</strong>ytova aj ïalšie rozhrania<br />

(Bluetooth a pod.).<br />

Doplnky. Dodávky jednotlivých typov digitálnych<br />

videokamier sa líšia <strong>na</strong>jmä v doplnkoch, ktoré<br />

dostane pouívate¾ v cene prístroja. Obvyklými doplnkami<br />

sú prepojovacie vodièe, dia¾kové ovládanie,<br />

èistiaca kazeta, pamäová karta, clo<strong>na</strong>, mikrofón<br />

typu klip a iné. Ponuka káblov, ktoré sú v dodávke<br />

kamery, býva <strong>na</strong>ozaj pestrá, jediným káblom,<br />

ktorý v dodávke kamery celkom isto nenájdete,<br />

je FireWire.<br />

Kadý výrobca k svojim produktom ponúka aj<br />

širokú škálu doplnkov, ktoré môete dokúpi kedyko¾vek<br />

ne<strong>sk</strong>ôr. Populárne sú rôzne predsádky (šošovky<br />

meniace optické vlastnosti objektívu), clony,<br />

filtre, doplnkové zdroje energie, záble<strong>sk</strong>ové zariadenia,<br />

doplnkové svetlá a tašky <strong>na</strong> prenos kamier<br />

a príslušenstva.<br />

DIGITÁLNE VIDEOKAMERY NA TRHU<br />

V súèasnosti sú <strong>na</strong> trhu dostupné digitálne videokamery<br />

<strong>na</strong> amatér<strong>sk</strong>e <strong>na</strong>sadenie vyuívajúce dva<br />

formáty – miniDV a Digital8. U sme sa zmienili<br />

o tom, e kamery formátu Digital8 vyrába iba spoloènos<br />

Sony. Ich ponuka je teda podstatne ušia<br />

ako pri kamerách typu miniDV. Medzi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších<br />

hráèov <strong>na</strong> trhu s digitálnymi kamerami patria<br />

<strong>na</strong>sledujúce spoloènosti (v abecednom poradí):<br />

Canon, JVC, Pa<strong>na</strong>sonic, Samsung, Sharp, Sony<br />

Pa<strong>na</strong>sonic<br />

NV−GS50<br />

a Thompson. I keï sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu vy<strong>sk</strong>ytujú<br />

prakticky všetky spomenuté z<strong>na</strong>èky (v ponukách<br />

dodávate¾ov som ne<strong>na</strong>šiel iba Samsung), pri zí<strong>sk</strong>avaní<br />

modelov jednotlivých výrobcov <strong>na</strong> otestovanie<br />

sme neboli ve¾mi úspešní. Niektorí dodávatelia<br />

s oh¾adom <strong>na</strong> blíiacu sa „generaènú“ výmenu nechceli<br />

zapoièiava staršie modely, iní neboli<br />

schopní splni <strong>na</strong>še poiadavky v stanovených<br />

lehotách a <strong>na</strong>šli sa aj takí, ktorí <strong>na</strong>še poiadavky<br />

jednoducho ignorovali. Škoda, náš preh¾ad sa toti<br />

vinou takéhoto poèí<strong>na</strong>nia zúil <strong>na</strong> sedem kamier<br />

od trojice výrobcov. Pozíciu lídra <strong>na</strong> trhu s digitálnymi<br />

videokamerami potvrdila spoloènos Sony,<br />

ktorá aj <strong>na</strong>priek blíiacej sa výmene modelov<br />

po<strong>sk</strong>ytla hneï štvoricu prístrojov. Jeden z jej <strong>na</strong>jväèších<br />

konkurentov, spoloènos Pa<strong>na</strong>sonic, vyuil<br />

príleitos prezentova dvojicu modelov, ktoré<br />

však patria u do nového modelového radu (v porov<strong>na</strong>ní<br />

so Sony tak mal istú výhodu). Posledná kamera,<br />

ktorú sme do testu zí<strong>sk</strong>ali, je Canon. Tu <strong>na</strong>pokon<br />

èes výrobcu aj <strong>na</strong>priek uisteniam zo strany<br />

oficiálneho zastúpenia zachraòoval predajca!!!<br />

Ešte pred tým, ako sa zaèneme venova jednotlivým<br />

modelom, upozorním, e rozdiely medzi nimi<br />

sú výz<strong>na</strong>mné a prejavujú sa aj v ich cenách. Preto<br />

nechápte <strong>na</strong>sledujúci text ako porovnávací test, ale<br />

<strong>sk</strong>ôr ako „prierez trhom“. S týmto zámerom sme<br />

ho toti vytvorili.<br />

PREDSTAVOVANÉ MODELY<br />

Canon MV500i<br />

Sony TRV−27E<br />

i TRV−40E<br />

Jednotlivé modely digitálnych videokamier sa odlišujú aj mnostvom integrovaných rozhraní,<br />

minimom je jeden a<strong>na</strong>lógový a jeden digitálny výstup, pri lepších modeloch sú podporované aj<br />

vstupy, niektorí výrobcovia pridávajú druhý a<strong>na</strong>lógový vstup a rozhranie USB.<br />

Najlacnejšia kamera, ktorú sme mali monos otestova,<br />

pochádza od spoloènosti Canon. Dodávka<br />

tohto modelu obsahuje kameru, dia¾kové ovládanie,<br />

batérie, <strong>na</strong>pájací adaptér (funguje aj ako <strong>na</strong>bíjaèka),<br />

A/V kábel, adaptér SCART, ochranný kryt<br />

objektívu, popruh a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />

Z poh¾adu technických parametrov patril tento<br />

model medzi testovanými prístrojmi k priemeru.<br />

Príjemným prekvapením bol objektív s vysokou<br />

svetelnosou a implementácia stabilizátora obrazu<br />

(hoci „iba“ elektronického). Azda jediným výz<strong>na</strong>mne<br />

horším parametrom v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými<br />

modelmi bolo rozlíšenie snímaèa CCD. Príslušnos<br />

prístroja k nišej cenovej <strong>sk</strong>upine prezrádzalo iba<br />

jeho mechanické vyhotovenie. Kamera nepodporovala<br />

fotografovanie a ukladanie videa <strong>na</strong> pamäovú<br />

kartu. Disponovala aj <strong>na</strong>jkratším prevádzkovým<br />

èasom pri <strong>na</strong>pájaní z batérie.<br />

Ovládanie prístroja je bezproblémové. Z poh¾adu<br />

vybavenia funkciami netreba èaka zázraky, ale <strong>na</strong><br />

bené obèasné filmovanie je táto kamera vybavená<br />

<strong>na</strong>ozaj dobre.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Stabilizátor obrazu<br />

☺ Nízka ce<strong>na</strong><br />

☹ Mechanické vyhotovenie<br />

Dodávate¾: Fax&Copy<br />

Ce<strong>na</strong>: 39 588 Sk (vrátane DPH)<br />

Pa<strong>na</strong>sonic NV−GS40<br />

Ako prvý z dvojice modelov Pa<strong>na</strong>sonic vám predstavíme<br />

jednoduchší model. Jeho dodávka obsahovala<br />

kameru, dia¾kové ovládanie, klopový mikrofón<br />

s niektorými funkciami dia¾kového ovládania, batérie,<br />

<strong>na</strong>pájací adaptér a <strong>na</strong>bíjaèku (v jednom), A/V<br />

kábel, kábel S-Video, kábel USB, kryt objektívu, pamäovú<br />

kartu SD Card (8 MB), CD-ROM s ovládaèmi<br />

a príruèku pouívate¾a.<br />

Technické parametre prístroja sú <strong>na</strong> slušnej<br />

úrovni, podobne aj funkèná výbava. Kamera disponuje<br />

podporou pamäových kariet a funkciami digitálneho<br />

fotoaparátu.<br />

Prístroj vïaka svojim kompaktným rozmerom<br />

i nízkej hmotnosti ve¾mi dobre sadne do ruky.<br />

Ovládacie prvky sú umiestnené logicky a vïaka ich<br />

menšiemu poètu si pouívate¾ rýchlo privykne <strong>na</strong><br />

ovládanie prístroja. K negatívam tohto modelu<br />

patrí nišia citlivos pri horšom osvetlení, implementácia<br />

monochromatického h¾adáèika a <strong>sk</strong>utoènos,<br />

e ho nemono poui <strong>na</strong> prepis digitálneho<br />

videa z iného zdroja (chýbajú mu vstupy).<br />

Pa<strong>na</strong>sonic NV-GS40 ocenia <strong>na</strong>jmä pouívatelia,<br />

ktorí poadujú väèší poèet funkcií a prijate¾nú cenu.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Vkladanie kaziet zvrchu<br />

☺ Celková vyváenos<br />

☹ Absencia videovstupov<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />

Predpokladaná ce<strong>na</strong>: 41 990 Sk (vrátane DPH)<br />

3/2003 PC REVUE 31

R E V U E<br />

Pa<strong>na</strong>sonic NV−GS50<br />

Druhý z modelov spoloènosti Pa<strong>na</strong>sonic akoby<br />

predchádzajúcemu prístroju z oka vypadol. Nielen-<br />

e sú <strong>na</strong> prvý poh¾ad <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie, ale disponujú<br />

aj mnohými rov<strong>na</strong>kými èrtami. Rov<strong>na</strong>ké je<br />

ovládanie, rozmiestnenie ovládacích prvkov, vkladanie<br />

kazety z vrchnej strany prístroja a, samozrejme,<br />

aj základné vlastnosti. Pokia¾ ide o implementované<br />

funkcie, tie sú v tomto modeli zastúpené<br />

v ešte väèšej miere.<br />

Podstatným rozdielom v porov<strong>na</strong>ní s predošlým<br />

modelom je <strong>sk</strong>utoènos, e GS50 disponuje farebným<br />

h¾adáèikom a vstupmi <strong>na</strong> privedenie videosignálu.<br />

Spomedzi zaujímavých drobností, ktorými tento<br />

prístroj disponuje, stojí za spomenutie implementácia<br />

funkcie zoom aj <strong>na</strong> snímanie zvuku (má ju aj<br />

GS40). Ak ju v menu aktivujete, bude sa spoloène<br />

so zmenou polohy transfokátora meni aj smerová<br />

charakteristika mikrofónu. Vïaka tomu môete zachyti<br />

obraz spolu so zvukom.<br />

Aj pri tomto modeli platí, e zaujme <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad svojimi rozmermi a tvarom. A hoci je tento<br />

model v drobnom tele, disponuje <strong>sk</strong>utoène širokými<br />

monosami.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Vkladanie kaziet zvrchu<br />

☺ Podpora funkcií<br />

☺ Kompaktnos<br />

Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia<br />

Predpokladaná ce<strong>na</strong>: 44 990 Sk (vrátane DPH)<br />

Sony Digital Handycam<br />

DCR−TRV740E<br />

Jediným zástupcom formátu Digital8 spomedzi testovaných<br />

modelov bol tento prístroj. Jeho dodávka<br />

obsahovala: kameru, dia¾kový ovládaè, batérie,<br />

<strong>na</strong>pájací adaptér (aj <strong>na</strong>bíjaèku), A/V kábel, adaptér<br />

SCART, kábel USB, pamäovú kartu Memory Stick<br />

(8 MB), CD-ROM s ovládaèmi, ochranný kryt objektívu,<br />

popruh a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />

Z poh¾adu funkènej výbavy patrí táto kamera<br />

medzi testovanými k tomu lepšiemu. Ponúka funkcie,<br />

ktoré pouívate¾ovi prídu vhod v prípade, e<br />

potrebuje zaz<strong>na</strong>menáva obraz v zlých svetelných<br />

podmienkach. Na snímanie objektov v protisvetle<br />

slúi funkcia Back Light, funkcie NightShot, Super<br />

NightShot a Color Slow Shutter sú urèené <strong>na</strong> snímanie<br />

v noci. K dispozícii je aj širokouhlý záz<strong>na</strong>m,<br />

podpora funkcie Fader, implementácia obrazových<br />

efektov, digitálnych efektov, vkladanie titulkov<br />

a vkladanie statických obrazov. Výborne mono<br />

hodnoti implementáciu manuálnych reimov<br />

expozície a ostrenia, ako aj monos realizova <strong>na</strong>hrávanie<br />

v intervaloch èi <strong>na</strong>hrávanie po snímkach.<br />

V prvom prípade môeme sníma „pomalé“ javy<br />

(rozvíjanie púèika kvetu), v druhom prípade môeme<br />

vytvára animované scény.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Mnostvo funkcií<br />

☹ Rozmery a hmotnos<br />

☹ Formát<br />

Dodávate¾: Sony Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 44 990 Sk (vrátane DPH)<br />

Sony Digital Handycam<br />

DCR−PC101E<br />

Táto miniDV kamera spoloènosti Sony bola <strong>na</strong>jkompaktnejším<br />

modelom spomedzi všetkých prístrojov<br />

tejto z<strong>na</strong>èky, ktoré sme mohli otestova.<br />

Dodávka prístroja obsahovala: kameru, dia¾kový<br />

ovládaè, batérie, <strong>na</strong>pájací adaptér (aj <strong>na</strong>bíjaèku),<br />

A/V kábel, adaptér SCART, kábel USB, pamäovú<br />

kartu Memory Stick (8 MB), CD-ROM s ovládaèmi,<br />

ochranný kryt objektívu a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />

Zvláštnosou tohto modelu bola implementácia<br />

dotykového displeja, <strong>na</strong> ktorom boli simulované<br />

všetky ovládacie prvky potrebné <strong>na</strong> prácu s menu<br />

prístroja. Prvky potrebné <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie reimov<br />

prístroja sú umiestnené v ¾avom boku prístroja,<br />

kde k nim má pouívate¾ jednoduchý prístup prstami<br />

pravej ruky. Zaujímavo je riešený h¾adáèik,<br />

ktorý sa z tela prístroja vysúva. PC101E doko<strong>na</strong>le<br />

sadne pouívate¾ovi do ruky. Netradièné umiestnenie<br />

ovládaèa zoomu tesne pri prednom paneli<br />

prístroja mi síce robilo menšie problémy, ale ak<br />

máte „šikovnejší“ malíèek èi ukazovák, nemusíte sa<br />

s mojím názorom stotoni.<br />

Z funkcií sú k dispozícii manuálne <strong>na</strong>stavenia<br />

bielej, podpora pre širokouhlé zábery, funkcia<br />

Fader, funkcie <strong>na</strong> obrazové efekty a funkcie <strong>na</strong> digitálne<br />

efekty. V prípade potreby môete siahnu aj<br />

po bodovom a manuálnom ostrení. Pre pokroèilejších<br />

pouívate¾ov je k dispozícii intervalové snímanie<br />

a snímanie po jednotlivých obrázkoch.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Dotykový LCD displej<br />

☺ Kompaktnos<br />

☹ Nemá S-video<br />

☹ Ovládanie<br />

Dodávate¾: Sony Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 67 990 Sk (vrátane DPH)<br />

Sony Digital Handycam<br />

DCR−TRV27E<br />

Rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci model aj tento bol vybavený<br />

jednomegapixelovým snímaèom. Podstatne<br />

sa od predchodcu odlišoval z poh¾adu koncepcie<br />

prístroja. Ide o rozmernejší model, vybavený priestranným<br />

LCD displejom.<br />

Aj v prípade tohto modelu bola v dodávke kamera,<br />

dia¾kový ovládaè, batérie, <strong>na</strong>pájací adaptér<br />

(s funkciou <strong>na</strong>bíjaèky), A/V kábel, adaptér SCART,<br />

kábel USB, pamäová karta Memory Stick (8 MB),<br />

CD-ROM s ovládaèmi, ochranný kryt objektívu, popruh<br />

a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />

Pokia¾ ide o vybavenos funkciami, je <strong>na</strong> tom<br />

tento model takmer rov<strong>na</strong>ko ako predchodca. Jeho<br />

rozmery sú však väèšie a pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností<br />

o nieèo lepšie je vyriešené aj ovládanie prístroja.<br />

V prospech tohto modelu hovorí aj pomer ce<strong>na</strong>/<br />

výkon.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Vyváený model<br />

☺ Dostatok funkcií<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

Dodávate¾: Sony Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 64 990 Sk (vrátane DPH)<br />

Sony Digital Handycam<br />

DCR−TRV40E<br />

32 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

Najvyšší a, samozrejme, aj <strong>na</strong>jdrahší z ponuky testovaných<br />

modelov spoloènosti Sony sa od ostatných<br />

prístrojov líšil hlavne snímacím prvkom CCD<br />

s rozlíšením 1,5 milió<strong>na</strong> bodov. Dodávka tohto modelu<br />

obsahovala: kameru, dia¾kový ovládaè, batérie,<br />

<strong>na</strong>pájací adaptér/<strong>na</strong>bíjaèku, A/V kábel, adaptér<br />

SCART, kábel USB, pamäovú kartu Memory Stick<br />

(8 MB), CD-ROM s ovládaèmi, ochranný kryt objektívu,<br />

clonu, popruh, tkaninu <strong>na</strong> èistenie objektívu<br />

a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />

Technické parametre prístroja a jeho funkèná<br />

výbava zodpovedajú zvyklostiam výrobcu. Ïalším<br />

<strong>na</strong>dpriemerným komponentom tohto modelu je po<br />

snímaèi CCD aj LCD displej, ktorý je dotykový,<br />

vïaka èomu ho môe pouívate¾ vyui priamo <strong>na</strong><br />

ovládanie prístroja. Ïalšou prednosou tohto displeja<br />

je jeho uhloprieèka a fyzické rozlíšenie, vïaka<br />

ktorým po<strong>sk</strong>ytoval <strong>na</strong>jkvalitnejšie zobrazenie.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rozlíšenie snímaèa<br />

☺ 3,5" LCD displej<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

Dodávate¾: Sony Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 90 990 Sk (vrátane DPH)<br />

PRED NÁKUPOM DIGITÁLNEJ<br />

KAMERY<br />

Rov<strong>na</strong>ko ako pri iných zariadeniach aj pri výbere<br />

digitálnej videokamery platí, e nejestvuje univerzál<strong>na</strong><br />

rada. Kadý pouívate¾ uprednostòuje iné<br />

parametre èi funkcie. Ostatne to je aj dôvod, preèo<br />

výrobcovia neponúkajú jediný model, ale celú<br />

škálu prístrojov. Tie sa <strong>na</strong>vzájom líšia tak v technických<br />

parametroch, ako aj vo vlastnostiach, funkènej<br />

výbave, doplnkoch a, samozrejme, aj cene. Je<br />

teda <strong>na</strong> pouívate¾ovi, aby si pred nákupom dobre<br />

premyslel, ako bude kameru pouíva a ktoré parametre<br />

èi funkcie sú pre neho <strong>na</strong>jdôleitejšie.<br />

Naše rady sme rozdelili do dvoch <strong>sk</strong>upín. Prvú<br />

tvoria všeobecnejšie, <strong>na</strong> ktoré by ste pri nákupe<br />

celkom iste nemali zabudnú:<br />

1. Kamera by vám mala „sadnú do ruky“ (od<br />

toho závisí vaše pohodlie pri práci s òou).<br />

2. Kamera by mala ma èo <strong>na</strong>jjednoduchšie ovládanie<br />

(aspoò pri základných funkciách).<br />

3. Kamera by mala ma seriózne dielen<strong>sk</strong>é vyhotovenie<br />

(svedèí to o jej mechanickej odolnosti).<br />

4. Kvalitná optika je základom dobrého obrazu,<br />

hodnoti by ste mali jed<strong>na</strong>k samotnú kvalitu, rozsah<br />

optického zoomu, svetelnos objektívu a prítomnos<br />

optického stabilizátora.<br />

5. Kamera by mala ma kvalitný zvuk (teda jeho<br />

záz<strong>na</strong>m, reprodukcia <strong>na</strong> kamere neodhalí schopnosti<br />

kamery, <strong>sk</strong>úste si pripoji aspoò slúchadlá,<br />

keï u nie kvalitnú A/V zostavu).<br />

6. Zamerajte sa aj <strong>na</strong> schopnosti prístroja pri<br />

záz<strong>na</strong>me v zlých svetelných podmienkach (v predajniach<br />

sa to <strong>sk</strong>úša <strong>na</strong>ozaj ako, tu sú však rozdiely<br />

medzi kamerami <strong>na</strong>jväèšie).<br />

7. Berte do úvahy ve¾kos a hmotnos prístroja (treba<br />

si uvedomi, e kameru budete ma so sebou nielen<br />

pri práci, ale zaaí aj vašu batoinu poèas celej cesty).<br />

K týmto základným kritériám, <strong>na</strong> ktoré by ste<br />

v iadnom prípade pri výbere digitálnej videokamery<br />

nemali zabudnú, mono prida aj ïalšie. Tie<br />

sú u o nieèo špecifickejšie, a tak ich zaradenie<br />

k predošlým je závislé od vašich konkrétnych po-<br />

iadaviek. Všimnú si ešte môete:<br />

1. obsah štandardnej dodávky (prepojovacie káble,<br />

batérie, sieový zdroj, <strong>na</strong>bíjaèka, dia¾kové ovládanie<br />

a iné),<br />

2. podporu manuálnych reimov,<br />

3. vybavenos funkciami,<br />

4. podporu digitálnych efektov,<br />

5. poèet a typy vstupov.<br />

Samozrejme, zorientova sa v spleti technických<br />

parametrov a ïalších údajov nie je <strong>na</strong>jjednoduchšie.<br />

V prípade, e ste zaèiatoèníci a nemáte poruke<br />

niekoho <strong>sk</strong>úsenejšieho, radšej prejdite viacero predajní<br />

a nechajte si v nich jednotlivé zariadenia<br />

predvies. Nebojte sa klás personálu otázky, a ak<br />

vám <strong>na</strong> ne nedajú uspokojivé odpovede, choïte<br />

pokojne ïalej, míòate predsa svoje peniaze...<br />

ZÁVER<br />

Problematike digitálnych videokamier sa budeme<br />

venova aj ïalej, a to aj vo forme recenzií, preh¾adov<br />

èi technologických èlánkov. Na záver si neodpustím<br />

drobnú úvahu <strong>na</strong> tému, preèo si obstara<br />

digitálnu videokameru. Najjednoduchšia odpoveï<br />

by mohla znie: „Lebo a<strong>na</strong>lóg je màtvy!“ Pravdou<br />

však je, e a<strong>na</strong>lógové kamery tu s <strong>na</strong>mi ešte nejaký<br />

èas pobudnú. Dôvod je jednoduchý – ich ceny sú<br />

ve¾mi nízke. Ak sa však budete rozhodova o kúpe<br />

kamery, neberte do úvahy iba cenové h¾adi<strong>sk</strong>o.<br />

Najlacnejšie digitálne modely nie sú toti, pokia¾<br />

ide o cenu, od a<strong>na</strong>lógových a tak ïaleko a ich<br />

schopnosti sú podstatne vyššie. Verte, e ak sa rozhodnete<br />

investova tých pár korún <strong>na</strong>vyše, zí<strong>sk</strong>ate<br />

nielen perspektívnejší produkt, ale <strong>na</strong>jmä vyššiu<br />

kvalitu, menšie rozmery, nišiu hmotnos a viac<br />

funkcií!<br />

<br />

3/2003 PC REVUE 33

R E V U E<br />

SKENERY<br />

od A po Z<br />

ONDREJ MACKO<br />

Mono sa to nezdá, ale vývoj aj v oblasti <strong>sk</strong>enerov má pomerne<br />

dy<strong>na</strong>mické tempo. Posledný väèší test týchto zariadení sme<br />

zverejnili presne pred rokom a odvtedy sa <strong>na</strong>ozaj mnohé<br />

zmenilo. Ide jed<strong>na</strong>k o technologické zlepšenia, jed<strong>na</strong>k o radikálny<br />

cenový pokles v kategórii <strong>na</strong>jlacnejších prístrojov. Ich ceny dnes<br />

len tesne presahujú výrobné náklady a <strong>sk</strong>ener si tak môete<br />

kúpi za cenu okolo 2500 Sk aj s DPH. Na druhej strane<br />

výkonnejšie <strong>sk</strong>enery sa predávajú takmer za osemnásobok ceny<br />

<strong>na</strong>jlacnejších modelov. Profesionálne <strong>sk</strong>enery, pouívané v <strong>na</strong>pr.<br />

DTP aplikáciách, stoja viac ako 100−tisíc korún. V <strong>na</strong>sledujúcom<br />

èlánku sa dozviete, èo za svoje peniaze môete zí<strong>sk</strong>a a ako<br />

vám môu zabudované funkcie pomôc. Skrátka, poradíme vám,<br />

ako investova do <strong>sk</strong>enerov èo <strong>na</strong>jefektívnejšie.<br />

ZÁKLADNÉ URÈENIE SKENEROV<br />

Skener je zariadenie, ktoré dokáe <strong>na</strong>sníma dokument<br />

v papierovej forme a zí<strong>sk</strong>a tak jeho digitálnu<br />

podobu. Z<strong>na</strong>mená to, e do <strong>sk</strong>enera dáte <strong>na</strong>pr.<br />

fotografiu, stranu z èasopisu alebo knihy a <strong>na</strong><br />

výstupe zí<strong>sk</strong>ate bitovú mapu alebo textový súbor.<br />

Rozdiel medzi <strong>sk</strong>enermi je práve v tom, aká kvalitná<br />

je takto zí<strong>sk</strong>aná podoba, <strong>na</strong>ko¾ko sa elektronická<br />

verzia podobá <strong>na</strong> originál a ako dlho budete <strong>na</strong><br />

vyko<strong>na</strong>nie celého procesu èaka. Ïalšie rozdiely<br />

medzi <strong>sk</strong>enermi sú v bohatosti doplnkovej výbavy<br />

– hlavne softvéru a doplnkového príslušenstva.<br />

Ruèný <strong>sk</strong>ener C−Pen 600 MX sa hodí <strong>na</strong> <strong>sk</strong>e−<br />

novanie textu v teréne<br />

TYPY SKENEROV<br />

Zo stránky mechanického vyhotovenia rozde¾ujeme<br />

<strong>sk</strong>enery <strong>na</strong> stolné a prenosné. Asi pred ôsmimi<br />

a desiatimi rokmi bola väèši<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enerov prenosná,<br />

prièom však pohyb <strong>sk</strong>enovacej hlavy bol riešený<br />

za asistencie pouívate¾a. Z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo to, e pri<br />

<strong>sk</strong>enovaní ste pohybovali <strong>sk</strong>enerom po ploche<br />

dokumentu. Navyše ste museli správne odhadnú<br />

dobu zahrievania lampy. Dosiahnutá kvalita <strong>sk</strong>enovania<br />

a hlavne presnos, prirodzene, závisela od<br />

toho, ako ste pri pohybe dokázali udra priamy<br />

smer a konštantnú rýchlos pohybu. Výsledky<br />

obyèajne neboli slávne a práve z tohto dôvodu sú<br />

dnes <strong>sk</strong>enery väèšinou stolné. Skenovanie sa v tomto<br />

prípade realizuje tak, e predlohu vloíte <strong>na</strong> pre<strong>sk</strong>lenú<br />

plochu a celý pohyb <strong>sk</strong>enovacej hlavy je<br />

samostatne riadený systémom <strong>sk</strong>enera. Pripomeòme,<br />

e v minulosti sa hlavne v oblasti DTP pouívali<br />

aj bubnové alebo rotaèné <strong>sk</strong>enery.<br />

Prenosné <strong>sk</strong>enery sa dnes zháòajú problematicky,<br />

v podstate sa dajú kúpi len ruèné <strong>sk</strong>enery,<br />

urèené výhradne <strong>na</strong> spracovanie textu. Vyhotovenie<br />

takýchto <strong>sk</strong>enerov pripomí<strong>na</strong> pero, pri <strong>sk</strong>enovaní<br />

prechádzate jeho splošteným hrotom po<br />

texte. Na zabudovanom displeji sa pri <strong>sk</strong>enovaní<br />

zobrazuje <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný text. Niekedy býva takéto<br />

zariadenie doplnené aj o monos prekladu medzi<br />

rôznymi jazykmi (<strong>na</strong>pr. anglièti<strong>na</strong> – èešti<strong>na</strong>). Ak by<br />

vás takéto zariadenie zaujímalo, blišie informácie<br />

nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.cpen.<strong>sk</strong>. Ide o ruèný <strong>sk</strong>ener<br />

s názvom C-Pen 600 MX a jeho ce<strong>na</strong> je 12 990 Sk<br />

bez DPH. Napájanie zaisuje batéria, do pamäte sa<br />

zmestí 1500 strán A4. Na<strong>sk</strong>enované údaje si mô-<br />

ete prenies do poèítaèa infraèerveným portom<br />

alebo cez kábel USB.<br />

Ruèný <strong>sk</strong>ener s monosou spracovania obrázkov<br />

asi pred piatimi rokmi ponúkala aj spoloènos<br />

HP. Bol monochromatický, vyriešenú mal aj korekciu<br />

nesprávneho pohybu <strong>sk</strong>enera a výsledok ste si<br />

mohli ihneï pozrie <strong>na</strong> zabudovanom displeji.<br />

Predajnú cenu však trh v tom èase neuniesol. Od<br />

februára HP dodáva model PhotoSmart 1200, ktorý<br />

funguje <strong>na</strong> batérie a dá sa ¾ahko prenáša.<br />

Vráme sa k stolným <strong>sk</strong>enerom. Aj v tomto prípade<br />

existujú z h¾adi<strong>sk</strong>a vyhotovenia dve kategórie<br />

– plošné a prechodové. Pri plošnom vyhotovení<br />

vloíte dokument <strong>na</strong> plochu <strong>sk</strong>enera a pri celom<br />

procese sa u <strong>sk</strong>enovaná predloha nepohybuje.<br />

Namiesto toho sa pohybuje <strong>sk</strong>enovacia hlava. Pri<br />

prechodovom <strong>sk</strong>eneri je to opaène – dokument<br />

vloíte do podávaèa a ten ním pri <strong>sk</strong>enovaní pohybuje,<br />

zatia¾ èo hlava ostáva nehybná. Výhodou prechodového<br />

<strong>sk</strong>enera sú menšie rozmery a nišia<br />

ce<strong>na</strong>. Nevýhodou je nemonos spracovania viazaných<br />

dokumentov – ak nevytrhnete stranu z knihy<br />

alebo èasopisu, tak ju prechodovým <strong>sk</strong>enerom jednoducho<br />

nespracujete. Tieto typy <strong>sk</strong>enerov sa dnes<br />

pouívajú predovšetkým ako súèas iných zariadení,<br />

hlavne kombinovaných multifunkèných zariadení<br />

alebo faxov.<br />

V èlánku sa budeme venova len plošným <strong>sk</strong>enerom,<br />

pretoe o túto kategóriu je <strong>na</strong>jväèší záujem.<br />

SKENERY CCD A CIS<br />

Základnou súèasou <strong>sk</strong>enera je obrazový snímaè,<br />

ktorý zabezpeèuje prevod obrazovej predlohy <strong>na</strong><br />

elektrické <strong>na</strong>pätie. Zo stránky princípu snímacieho<br />

prvku sa <strong>sk</strong>enery rozde¾ujú <strong>na</strong> CCD (Charge Coupled<br />

Device) a CIS (Compact Image Sensor).<br />

Väèšie rozšírenie dosiahli <strong>sk</strong>enery CCD. Ich výhodou<br />

je vyššia citlivos a farebná vernos pri snímaní.<br />

Rov<strong>na</strong>ko je výhodou aj monos <strong>sk</strong>enovania<br />

trojrozmerných objektov a s doplnkovou výbavou<br />

aj kvalitné <strong>sk</strong>enovanie prieh¾adných dokumentov.<br />

Principiál<strong>na</strong> schéma <strong>sk</strong>enera CCD<br />

34 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

Nevýhodou je ich vyššia ce<strong>na</strong>, väèšie rozmery a vyššia<br />

elektrická spotreba.<br />

Štruktúru <strong>sk</strong>enera CCD znázoròuje obrázok.<br />

Skener sa v tomto prípade <strong>sk</strong>ladá z lampy, sústavy<br />

troch a štyroch zrkadiel, zaostrovacej šošovky,<br />

snímaèa CCD, a<strong>na</strong>lógovo-digitálneho prevodníka a<br />

modulu <strong>na</strong> spracovanie digitálneho signálu. Na<br />

pohyblivom vozíku je umiestnená osvet¾ovacia<br />

lampa, ktorá osvet¾uje práve spracúvanú èas<br />

dokumentu. Generovaný svetelný lúè sa odráa od<br />

dokumentu a cez systém zrkadiel prichádza k šošovke.<br />

Šošovka zaostrí spracúvaný lúè, ktorý v tejto<br />

forme dopadá <strong>na</strong> snímaè CCD. Ten obsahuje prvky<br />

<strong>na</strong> spracovanie troch farieb – èervenej (Red), zelenej<br />

(Green) a modrej (Blue). Skenery teda pracujú<br />

s farebným modelom RGB.<br />

Snímaè CCD funguje tak, e zachytáva fotóny<br />

a premieòa ich <strong>na</strong> elektrické <strong>na</strong>pätie. Výstupom<br />

snímaèa CCD v <strong>sk</strong>eneri je <strong>na</strong>pätie pre všetky tri<br />

farebné zloky RGB. A<strong>na</strong>lógové <strong>na</strong>pätie sa následne<br />

premieta do digitálnej podoby, a to v a<strong>na</strong>lógovodigitálnom<br />

prevodníku (A/D). Takto spracovaný<br />

signál je pripravený <strong>na</strong> ïalšie spracovanie v poèítaèi,<br />

ktorý je pripojený <strong>na</strong> výstupný port <strong>sk</strong>enera.<br />

Skener CIS je ove¾a jednoduchší a štruktúru <strong>sk</strong>enovacej<br />

hlavy CIS nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom obrázku.<br />

Jej súèasou sú LED diódy, ktoré emitujú èervené,<br />

zelené a modré svetlo. Toto svetlo sa odráa od<br />

Rozdiel v hrúbke medzi <strong>sk</strong>enerom CCD a CIS<br />

je evidentný<br />

normálne pracova. Manipulácia s predlohou je<br />

však v tomto prípade predsa len obanejšia.<br />

Na ïalšom obrázku sme ved¾a seba umiestnili<br />

výsledky pri <strong>sk</strong>enovaní trojrozmerného objektu –<br />

mobilného telefónu. Vpravo sa <strong>na</strong>chádza podoba<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaná pri pouití <strong>sk</strong>enera CCD, v¾avo je <strong>sk</strong>enovanie<br />

toho istého objektu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>eneri CIS. Je zrejmé,<br />

e typ CCD umoòuje <strong>na</strong>ozaj dobré <strong>sk</strong>enovanie,<br />

výborne sú zobrazené aj údaje <strong>na</strong> displeji<br />

KVALITA SKENERA – NENECHAJTE<br />

SA OKLAMA<br />

Na kvalitu <strong>sk</strong>enera vplýva kadá zo zloiek <strong>sk</strong>enera.<br />

Otvorene povedané, marketingové údaje, výrazne<br />

uvádzané <strong>na</strong> škatuli <strong>sk</strong>enera, prive¾a o <strong>sk</strong>utoènej<br />

kvalite <strong>sk</strong>enera nehovoria. Nájdete tu toti èasto<br />

len údaj o rozlíšení <strong>sk</strong>enovacej hlavy (<strong>na</strong>vyše vyjadrený<br />

v nezmyselnej jednotke dpi – blišie rozoberieme<br />

ne<strong>sk</strong>ôr) a údaj o farebnej håbke. Ani jeden<br />

z týchto údajov nepo<strong>sk</strong>ytuje úplnú informáciu<br />

o tom, aký kvalitný je <strong>sk</strong>ener. Ak si ešte raz pozriete<br />

štruktúru <strong>sk</strong>enera CCD, zistíte, e <strong>na</strong> výslednú<br />

kvalitu má podstatný vplyv aj optický systém, teda<br />

presnos umiestnenia zrkadiel a hlavne kvalita<br />

šošovky.<br />

Na ïalšom obrázku sme znázornili dráhu svetla<br />

v prípade, e zrkadlo je mierne vychýlené zo svojej<br />

presnej polohy. Ako je zrejmé, odrazený lúè dopadá<br />

v tomto prípade <strong>na</strong> úplne iné miesto, ako sa pôvodne<br />

plánovalo, a to sa prejaví <strong>na</strong> deformácii výsledného<br />

obrazu.<br />

Principiál<strong>na</strong> schéma <strong>sk</strong>enera CIS<br />

predlohy, prechádza cez zaostrovaciu šošovku<br />

(pouíva sa typ oz<strong>na</strong>èený ako SELFOC) a dopadá <strong>na</strong><br />

snímaè CIS. Snímaè po<strong>sk</strong>ytuje údaje o a<strong>na</strong>lógovom<br />

<strong>na</strong>pätí a jeho ïalšie spracovanie je podobné ako pri<br />

<strong>sk</strong>eneroch CCD. Z<strong>na</strong>mená to, e v tomto prípade sa<br />

<strong>na</strong> rozdiel od <strong>sk</strong>enerov CCD nepouíva pomerne<br />

zloitý systém zrkadiel a ani výkonná osvet¾ovacia<br />

lampa. Práve preto môu by <strong>sk</strong>enery CIS ove¾a<br />

tenšie a aj ich elektrická spotreba je nišia. Celá<br />

hlava CIS dnes býva integrovaná do jedného bloku.<br />

Nízka elektrická spotreba tie umoòuje, aby <strong>sk</strong>ener<br />

CIS pracoval bez samostatného externého <strong>na</strong>pájacieho<br />

zdroja, postaèí mu <strong>na</strong>pájanie po<strong>sk</strong>ytované<br />

portom USB pripojeného poèítaèa.<br />

Aby bolo porov<strong>na</strong>nie <strong>sk</strong>enerov CCD a CIS jasnejšie,<br />

poloili sme obidva typy ved¾a seba. Výsledok<br />

porov<strong>na</strong>nia vidíte <strong>na</strong> obrázku hore. Z neho je zrejmé,<br />

e <strong>sk</strong>ener CIS je takmer o polovicu uší ako<br />

CCD a má aj menšiu šírku (uvádzané pre vodorovnú<br />

pozíciu <strong>sk</strong>enerov). Pripomeòme, e podstavce<br />

pouité <strong>na</strong> udranie <strong>sk</strong>enerov v šikmej polohe sa<br />

stávajú èoraz èastejšie súèasou dodávky. V prípade<br />

<strong>sk</strong>enerov CCD ide vlastne o odkladacie zariadenie<br />

<strong>na</strong> zmenšenie obsadenej plochy mimo práce<br />

<strong>sk</strong>enera, zatia¾ èo <strong>sk</strong>ener CIS môe v tejto polohe aj<br />

Porov<strong>na</strong>nie výsledku pri <strong>sk</strong>enovaní mobilného<br />

telefónu s pouitím <strong>sk</strong>enera CCD (v¾avo)<br />

a CIS (vpravo)<br />

mobilného telefónu, rozpoz<strong>na</strong> mono všetky nápisy<br />

<strong>na</strong> klávesoch umiestnených <strong>na</strong> prehnutom telese<br />

mobilu.<br />

Naproti tomu <strong>sk</strong>ener CIS nie je vhodný <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />

takýchto objektov – dobre sú zo<strong>sk</strong>enované<br />

len tie klávesy, ktoré sa priamo dotýkajú pre<strong>sk</strong>lenej<br />

plochy <strong>sk</strong>enera. Ostatné plochy sú ve¾mi rozmazané,<br />

dokonca a úplne nejasné.<br />

Trojrozmerné objekty sa azda ne<strong>sk</strong>enujú a tak<br />

èasto, ale táto vlastnos <strong>sk</strong>enera sa prejaví <strong>na</strong>pr. aj<br />

pri <strong>sk</strong>enovaní viazaných dokumentov. Skener CCD<br />

vám toti umoní pohodlne rozpoz<strong>na</strong> text aj <strong>na</strong><br />

ohnutej ploche – tesne pri väzbe dokumentu. V prípade<br />

<strong>sk</strong>enera CIS to však bude trochu problém.<br />

Nesprávne umiestnenie zrkadla spôsobí<br />

zníenie kvality <strong>sk</strong>enovania<br />

Kvalita šošovky je v tomto zmysle opä dôleitá.<br />

Zaostrením lúèa <strong>na</strong> iné miesto, ne bolo <strong>na</strong>plánované,<br />

sa <strong>sk</strong>enovací proces podstatne zhorší. Podobne<br />

vplýva <strong>na</strong> kvalitu <strong>sk</strong>enovania aj homogenita šošovky<br />

a, prirodzene, základom kvalitného <strong>sk</strong>enovania<br />

je kvalitný snímaè.<br />

Ïalší dôleitý faktor je kvalita osvetlenia predlohy.<br />

Hlavne pri <strong>sk</strong>eneroch CCD musí by predloha<br />

ve¾mi dobre osvetlená, dnes sa <strong>na</strong>jèastejšie pouíva<br />

typ lampy oz<strong>na</strong>èený ako CCFL (Cold Cathode Fluorescent<br />

Lamp).<br />

Na <strong>na</strong>sledujúcom obrázku sme znázornili prácu<br />

<strong>sk</strong>enera poèas <strong>sk</strong>enovania. Vtedy sa pohybuje <strong>sk</strong>enovacia<br />

hlava vo vertikálnom smere a osvet¾ovacia<br />

lampa generuje výrazný svetelný efekt. Silné svetlo<br />

osvet¾uje zospodu <strong>sk</strong>enovanú predlohu, prièom odrazený<br />

lúè sa spracúva tak, ako sme u opísali. Tento<br />

svetelný jav uvidíte, ak necháte pracova <strong>sk</strong>ener pri<br />

otvorenom hornom veku – upozoròujeme vás však<br />

<strong>na</strong> pomerne silné svetlo, ktoré by vám mohlo aj poškodi<br />

zrak. Preto to radšej ne<strong>sk</strong>úšajte èasto.<br />

Skenovanie v CCD <strong>sk</strong>eneri je sprevádzané<br />

silným svetelným tokom<br />

36 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

Problém je v tom, e iadny z uvedených údajov<br />

nenájdete <strong>na</strong> škatuli, v príruèke èi <strong>na</strong> webovej<br />

stránke výrobcu. Spo¾ahnú sa môete vlastne len<br />

cenu <strong>sk</strong>enera, prestí výrobcu a hlavne konkrétne<br />

<strong>sk</strong>úsenosti s prístrojom.<br />

V teste, ktorým <strong>na</strong>dväzujeme <strong>na</strong> tento preh¾ad,<br />

sme pouili metódu hodnotenia kvality, ktorá<br />

pochádza z vývojových laboratórií. Naše hodnotenie<br />

je teda pre vás jedným z dobrých zdrojov pri<br />

zisovaní kvality <strong>sk</strong>enera.<br />

Pokia¾ však ide o <strong>na</strong>šu všeobecnú radu pri hodnotení<br />

kvality <strong>sk</strong>enera niekde v supermarkete,<br />

musíte, bohuia¾, vychádza len z údaja o rozlíšení<br />

a farebnej håbke <strong>sk</strong>enera. Preto je pre vás dôleité,<br />

aby ste presne vedeli, èo tieto údaje z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú.<br />

ROZLÍŠENIE SKENERA<br />

Ako sme sa u zmienili, rozlíšenie <strong>sk</strong>enera sa obyèajne<br />

udáva v bodoch <strong>na</strong> palec – dpi (dots per inch).<br />

Tento údaj sa tradiène pouíva pri hodnotení tlaèiarní<br />

a tu aj má svoj reálny výz<strong>na</strong>m. Pri optickom<br />

rozlíšení <strong>sk</strong>enera by sa mal správne pouíva poèet<br />

pixelov <strong>na</strong> palec – ppi (pixel per inch). Je to dané<br />

tým, e pri (farebnom) <strong>sk</strong>enovaní <strong>sk</strong>ener po<strong>sk</strong>ytuje<br />

<strong>na</strong> svojom výstupe nielen informáciu o tom, ko¾ko<br />

zachytených bodov sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> jednotke plochy,<br />

ale nesie aj informáciu o ich farbe. Kompletnou<br />

informáciou o rozlíšení <strong>sk</strong>enera je teda poèet<br />

bodov a pre kadý bod aj jeho farebná interpretácia.<br />

Pravda, iadny z výrobcov neuvádza rozlíšenie<br />

<strong>sk</strong>enera i<strong>na</strong>k ako v jednotkách dpi, a preto tak pri<br />

ïalšom opise urobíme aj my.<br />

Rozlíšenie <strong>sk</strong>enera sa udáva v tvare horizontálne<br />

× vertikálne. Kvalita snímaèa je vyjadrená v horizontálnom<br />

rozlíšení <strong>sk</strong>enera a vertikálne rozlíšenie<br />

<strong>sk</strong>enera s òou nesúvisí. Vertikálne rozlíšenie je toti<br />

dané hlavne konštrukciou krokového motora,<br />

ktorý pohybuje <strong>sk</strong>enovacou hlavou. Jeden vertikálny<br />

krok <strong>sk</strong>enovacej hlavy sa oz<strong>na</strong>èuje ako tzv. raster<br />

line.<br />

Obyèajne sa <strong>sk</strong>enery konštruujú tak, aby vertikálne<br />

rozlíšenie bolo dvojnásobné oproti horizontálnemu.<br />

Niektorí pouívatelia si to však dostatoène<br />

neuvedomujú a výrobcovia o tom vedia. Na<br />

škatu¾u so <strong>sk</strong>enerom potom „náhodou“ uvedú rozlíšenie<br />

v opaènom poradí, prièom <strong>na</strong>pr. zo <strong>sk</strong>enera<br />

z rozlíšením 1200 dpi razom urobia <strong>sk</strong>ener s dvojnásobným<br />

rozlíšením. Stalo sa to aj v prípade jedného<br />

z testovaných modelov, ako je to dokumentované<br />

<strong>na</strong> priloenom obrázku.<br />

Pozor <strong>na</strong> prehodené z<strong>na</strong>èenie rozlíšenia –<br />

v <strong>sk</strong>utoènosti ide o 1200 dpi <strong>sk</strong>ener<br />

Preèo sme vlastne uviedli, e rozlíšenie nemá a<br />

taký ve¾ký výz<strong>na</strong>m pre výslednú kvalitu <strong>sk</strong>enera?<br />

Odpoveï je jednoduchá: viac ako 600 dpi budete<br />

Odporúèané hodnoty optického rozlíšenia pri<br />

rozlièných dokumentoch<br />

Typ dokumentu<br />

Bený kancelár<strong>sk</strong>y dokument<br />

Editovate¾ný text v benej ve¾kosti (OCR)<br />

Editovate¾ný text s malými písme<strong>na</strong>mi (OCR)<br />

Fotografia <strong>na</strong> úèely elektronického albumu<br />

Fotografia <strong>na</strong> úèely profesionálnej tlaèe<br />

Diapozitív <strong>na</strong> úèely profesionálnej tlaèe<br />

Odporúèané<br />

rozlíšenie<br />

150 dpi<br />

150 dpi<br />

300 dpi<br />

300 dpi<br />

600 dpi<br />

1200 dpi<br />

potrebova <strong>na</strong>ozaj len ve¾mi zriedkavo (v prípade<br />

špeciálneho <strong>na</strong>sadenia). Bene sa toti <strong>sk</strong>ener pouíva<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie fotografií (elektronický album)<br />

a textových dokumentov. Ve¾mi èasto sa vyuíva<br />

<strong>na</strong> kopírovanie dokumentov.<br />

V tabu¾ke sme uviedli odporúèané rozlíšenie pri<br />

<strong>sk</strong>enovaní rozlièných dokumentov. Ako z nej vyplýva,<br />

<strong>na</strong>jpouívanejšie rozlíšenie je od 150 do 600 dpi<br />

a to dnes zvládne aj ten <strong>na</strong>jlacnejší <strong>sk</strong>ener.<br />

Aby sme vám dali predstavu o tom, èo vlastne<br />

z<strong>na</strong>mená rozlíšenie 2400 dpi, <strong>sk</strong>úsme chví¾u poèíta.<br />

Pri <strong>sk</strong>enovaní dokumentu A4 v rozlíšení 600<br />

dpi zí<strong>sk</strong>ame vo výsledku 5100 pixelov. V prípade<br />

rozlíšenia 1200 dpi je to 10 200 pixelov a pri 2400<br />

dpi a 20 400 pixelov. Ve¾kos súboru pri <strong>sk</strong>enovaní<br />

A4 v rozlíšení 2400 dpi je taká, e sa nezmestí <strong>na</strong><br />

jedno CD médium (je to a 1,6 GB).<br />

Keby sme takýto <strong>sk</strong>ener s rozlíšením 2400 dpi<br />

porov<strong>na</strong>li s digitálnym fotoaparátom, dospeli by<br />

sme k zaujímavému zisteniu. Pri fotografii s benými<br />

rozmermi 8 × 10 palcov by sme <strong>na</strong> rozlíšenie<br />

2400 × 2400 dpi museli poui fotoaparát s rozlíšením<br />

461 megapixelov. Ak sa trochu zaujímate<br />

o digitálne fotoaparáty, viete, e dnes sú štandardom<br />

modely zhruba so stonásobne menším rozlíšením!<br />

To sme <strong>na</strong>vyše ešte nepoèítali zachytené<br />

body tým spôsobom, ako sa to robí v prípade digitálnych<br />

fotoaparátov (v <strong>sk</strong>utoènosti by to mal by<br />

fotoaparát s rozlíšením a 1,38 gigapixela).<br />

Naèo teda výrobcovia ponúkajú <strong>sk</strong>enery s rozlíšením<br />

2400 dpi alebo aj vyšším? V podstate existujú<br />

dve odpovede <strong>na</strong> túto otázku. Predovšetkým<br />

výrobcovia vedia, e pouívatelia sa pri nákupe<br />

<strong>sk</strong>enera orientujú predovšetkým vysokým rozlíšením<br />

a riadia sa jednoduchým heslom – èím viac,<br />

tým lepšie. Fakt, e takéto vysoké rozlíšenie máloktorý<br />

pouívate¾ <strong>na</strong>ozaj vyuije, ich u nemusí<br />

ve¾mi zaujíma.<br />

Na druhej strane existujú niektoré aplikácie, keï<br />

potrebujete <strong>na</strong>ozaj vyššie rozlíšenie. Je to predovšetkým<br />

<strong>sk</strong>enovanie filmov – pozitívnych èi negatívnych.<br />

Fotografovanie <strong>na</strong> diapozitívy sa aj dnes<br />

ešte stále pouíva, pretoe takto <strong>na</strong>snímaný obraz<br />

si udriava dlhodobú stabilitu farieb a dá sa dosiahnu<br />

vyššia kvalita snímky. V tomto prípade<br />

musíte poui <strong>na</strong>ozaj dobrý <strong>sk</strong>ener, ktorý je <strong>na</strong>vyše<br />

vybavený špeciálnym zariadením <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />

priesvitných materiálov. Tému <strong>sk</strong>enovania priesvitných<br />

dokumentov blišie rozoberáme v ïalšej<br />

èasti preh¾adu.<br />

Druhým príkladom pouitia vysokého rozlíšenia<br />

je zväèšovanie originálu. Predstavte si, e chcete<br />

fotografiu osoby s rozmermi 10 × 15 cm zväèši do<br />

ivotnej ve¾kosti. Keby ste v tomto prípade pouili<br />

rozlíšenie 600 dpi, po desanásobnom zväèšení by<br />

<strong>sk</strong>utoèné rozlíšenie zväèšeniny adekvátne pokleslo.<br />

Vo výsledku by sa to prejavilo vo výrazne nízkej<br />

kvalite výsledného dokumentu.<br />

Pripomeòme, e aj v prípade zmieneného <strong>sk</strong>enovania<br />

diapozitívov èi filmov ide vlastne o zväèšovanie.<br />

Túto situáciu sme sa s<strong>na</strong>ili zachyti <strong>na</strong> ved¾ajšom<br />

obrázku. Najprv sme realizovali prvotné zobrazenie<br />

predlohy, ïalej sme <strong>sk</strong>enovali s rozlíšením<br />

1200 dpi a ne<strong>sk</strong>ôr 2400 dpi. Na obrázku vidíte zobrazenie<br />

snímky v programe Photoshop v mierke 1:1.<br />

Na ïalšom obrázku je zachytená zväèšená fotografia<br />

<strong>sk</strong>enovacej hlavy. Tu dobre vidie, e obsahuje<br />

zloky pre èervenú, zelenú a modrú farbu. Ide<br />

Skenovanie<br />

diapozitívu.<br />

V¾avo prvotný<br />

náh¾ad,<br />

vstrede<br />

s rozlíšením<br />

1200 dpi,<br />

vpravo<br />

s rozlíšením<br />

2400 dpi<br />

vlastne o farebné filtre, cez ktoré prechádza dopadajúce<br />

svetlo. Na výstupe <strong>sk</strong>enovacej hlavy sa<br />

potom po<strong>sk</strong>ytuje samostatná informácia pre kadú<br />

farbu.<br />

Snímaè CCD po zväèšení – vidie aj farebné<br />

filtre integrované priamo v snímaèi<br />

Skenery s ve¾mi vysokým optickým rozlíšením<br />

(2400 dpi a vyššie) sa konštruujú zloitejšie. Najèastejšie<br />

sa pouíva princíp dvoch <strong>sk</strong>enovacích<br />

hláv – tzv. duálny <strong>sk</strong>ener. Jed<strong>na</strong> hlava sa pouíva<br />

pri <strong>sk</strong>enovaní s niším rozlíšením (do 300 dpi)<br />

a druhá sa uplatòuje pri <strong>sk</strong>enovaní <strong>na</strong> vyššom rozlíšení.<br />

Toto rozdelenie sa pouíva preto, aby sa <strong>na</strong><br />

jednej strane dosiahla dostatoène vysoká rýchlos<br />

práce pri prvotnom náh¾ade, resp. nízkom rozlíšení<br />

a <strong>na</strong> druhej strane vysoká presnos práce. Pri<br />

takýchto typoch <strong>sk</strong>enerov ide vlastne o dva <strong>sk</strong>enery<br />

v jednom obale so svojimi snímaèmi a vyhodnocovacou<br />

elektronikou. Jednotiacim prvkom je len<br />

38 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

Štruktúra <strong>sk</strong>enera s dvoma snímaèmi<br />

optický systém a výstupný port <strong>sk</strong>enera. Principiálnu<br />

schému duálnych <strong>sk</strong>enerov uvádzame hore.<br />

Na záver ešte spomenieme výz<strong>na</strong>m interpolovaného<br />

rozlíšenia. V podstate ide o softvérovú úpravu<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného obrazu, ktorá ho má opticky<br />

vyhladi. Treba si však uvedomi, e zvyšovaním<br />

interpolovaného rozlíšenia sa u iadne ïalšie<br />

detaily <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanej predlohe neobjavia.<br />

FAREBNÁ HÅBKA<br />

S týmto pojmom sa výrobcovia ve¾mi radi pohrávajú.<br />

Dnešným štandardom je 48-bitová farebná håbka, v<br />

minulosti sa pouívali aj <strong>sk</strong>enery s 24-, 30-, 36- èi 42-<br />

bitovou farebnou håbkou. Èo to vlastne je? Farebná<br />

håbka je v podstate presnos a<strong>na</strong>lógovo-digitálneho<br />

prevodníka, ktorý transformuje a<strong>na</strong>lógové <strong>na</strong>pätie<br />

po<strong>sk</strong>ytované snímaèom <strong>na</strong> údaj vo forme èísla. Štyridsaosembitová<br />

farebná håbka potom z<strong>na</strong>mená, e<br />

prevodník A/D je 16-bitový. Keïe prevodník pracuje<br />

pre kadú z troch farieb, vynásobením (3 × 16)<br />

dostávame 48-bitovú farebnú håbku.<br />

Aby sme výz<strong>na</strong>m farebnej håbky lepšie priblíili,<br />

pouijeme zjednodušujúci príklad. Predstavme si,<br />

e a<strong>na</strong>lógové <strong>na</strong>pätie je prúd vody, ktorý priteká do<br />

Vysvetlenie bitovej håbky pri prevode <strong>na</strong>pätia<br />

<strong>na</strong> èíslo<br />

nádoby s meracím valcom. Farebnej håbke v tomto<br />

prípade zodpovedá hustota meracích dielikov <strong>na</strong><br />

stupnici meracieho valca. Z<strong>na</strong>mená to, e èím je<br />

bitová håbka väèšia, tým presnejšie pracuje prevodník.<br />

Opä je <strong>na</strong>mieste otázka, èi je väèšia farebná<br />

håbka <strong>na</strong>ozaj zárukou vyššej kvality <strong>sk</strong>enovania.<br />

Podobne, ako to bolo pri rozlíšení <strong>sk</strong>enovania, ani<br />

v tomto prípade to nemusí vdy plati. Keby ste<br />

neúmerne zvyšovali farebnú håbku <strong>sk</strong>enera, vlastne<br />

by ste len zvyšovali podiel šumu <strong>na</strong> uitoènom<br />

signáli (èasto sa oz<strong>na</strong>èuje ako SNR – Sig<strong>na</strong>l to Noise<br />

Ratio).<br />

Ak je <strong>na</strong>pr. originál<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovaná plocha takmer<br />

homogén<strong>na</strong>, potom môu by dve takmer identické<br />

vzorky oz<strong>na</strong>èené dvoma rôznymi èíslami a pri tlaèi<br />

takejto predlohy by to mohlo by badate¾né.<br />

Výsledok by teda mohol by viac „f¾akatý“, ako by<br />

to bolo pri nišej farebnej håbke.<br />

Navyše ve¾ká väèši<strong>na</strong> aplikaèných programov <strong>na</strong><br />

spracovanie grafiky nedokáe pracova so 48-bitovou<br />

farebnou håbkou. Štandardom býva 24-bitová<br />

farebná håbka, len niektoré profesionálne programy<br />

dokáu pracova so 48-bitovou farebnou håbkou.<br />

Typickým príkladom je Adobe Photoshop.<br />

Väèši<strong>na</strong> ostatných programov <strong>na</strong> svojom vstupe<br />

premení takýto obraz <strong>na</strong> nišiu farebnú håbku.<br />

Maximál<strong>na</strong> farebná håbka sa však èasto v <strong>sk</strong>eneroch<br />

pouíva interne – signál sa celý spracúva so 48-<br />

bitovým prevodníkom vrátane predspracovania, zabudovaných<br />

farebných filtrov a a <strong>na</strong> výstupe sa pouije<br />

transformácia <strong>na</strong> 24-bitovú farebnú håbku.<br />

Z tohto opisu vyplýva, e je dobré orientova sa<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>ener so 48-bitovou farebnou håbkou, ale pri<br />

<strong>na</strong>stavení parametrov <strong>sk</strong>enovania radšej nechajte<br />

štandardnú vo¾bu <strong>na</strong> 24 bitoch.<br />

MECHANICKÉ VYHOTOVENIE<br />

Tvar všetkých stolných <strong>sk</strong>enerov je dos podobný.<br />

Zväèša majú podobu škatule s horným odklápacím<br />

vekom, ktoré je zhotovené prevane z klasickej<br />

sivej plastovej hmoty, <strong>na</strong>jmä v poslednom<br />

èase sa však presadzuje metalický vzh¾ad (ale<br />

stále je to plast). Veko býva obyèajne uchytené<br />

tak, aby bolo moné do <strong>sk</strong>enera vloi aj hrubšiu<br />

viazanú predlohu – <strong>na</strong>pr. knihu alebo èasopis.<br />

Súèasou <strong>sk</strong>enera CCD je aj externý <strong>na</strong>pájací<br />

adaptér.<br />

Väèši<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enerov <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu je<br />

urèená maximálne pre formát A4.<br />

Skenovacia plocha takýchto prístrojov<br />

je 216 × 297 mm. V <strong>na</strong>šom<br />

teste sme však mali aj zástupcu,<br />

ktorý dokázal <strong>na</strong>raz <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova<br />

predlohu vo ve¾kosti A3. Na prilo-<br />

enom obrázku znázoròujeme <strong>sk</strong>enovanie mapy vo<br />

ve¾kosti A3 a tento <strong>sk</strong>ener dokáe spracova plochu<br />

a 297 × 432 mm. Pripomeòme, e aj pomocou<br />

<strong>sk</strong>enera vo ve¾kosti A4 môete dosiahnu väèší formát<br />

výstupu. Je to však <strong>na</strong> úkor presnosti <strong>sk</strong>enovania.<br />

Existuje toti softvérové vybavenie <strong>na</strong> spájanie<br />

viacerých strán do jedného celku. Formát A3 potom<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enujete tak, e ho vlastne spracúvate <strong>na</strong><br />

dvakrát.<br />

Skener s formátom A3 umoní spracovanie<br />

ve¾kých dokumentov<br />

Väèši<strong>na</strong> dnešných <strong>sk</strong>enerov má <strong>na</strong> prednej ploche<br />

vyvedené tlaèidlá. Tie sú niekedy aj podsvietené<br />

a slúia <strong>na</strong> rýchlu realizáciu <strong>na</strong>jpouívanejších<br />

funkcií. Medzi <strong>na</strong>jpouívanejšie funkcie v domácnosti<br />

jednoz<strong>na</strong>ène patrí kopírovanie pomocou<br />

kombinácie prístrojov <strong>sk</strong>ener – poèítaè – tlaèiareò.<br />

Práve <strong>na</strong> túto funkciu býva urèené prvé tlaèidlo. Po<br />

jeho stlaèení sa objaví jednoduché rozhranie, ktoré<br />

umoní rýchlo kopírova dokumenty.<br />

Ïalšie tlaèidlo býva tradiène vyhradené vyvolaniu<br />

programu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie fotografie, ïalej je to<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> textové spracovanie dokumentu (tzv.<br />

OCR – túto tému rozoberieme ne<strong>sk</strong>ôr) a posielanie<br />

dokumentu pomocou faxu v kombinácii prístrojov<br />

Tlaèidlá <strong>na</strong> rýchly prístup k funkciám môu<br />

by podsvietené (Benq S2W 5300U)<br />

Populárne<br />

je vyhotove−<br />

nie <strong>sk</strong>enera<br />

evokujúce<br />

dojem metalické−<br />

ho materiálu<br />

(CanoScan LiDE50)<br />

<strong>sk</strong>ener – poèítaè – modem – faxová linka. Ob¾úbené<br />

je aj tlaèidlo <strong>na</strong> odosielanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného dokumentu<br />

pomocou elektronickej pošty. Najmä v poslednom<br />

èase pribudla funkcia <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />

dokumentu priamo do vreckového poèítaèa. Našli<br />

sme aj tlaèidlá vyhradené <strong>na</strong> umiestnenie predlohy<br />

<strong>na</strong> webovú stránku a tlaèidlo <strong>na</strong> okamité zrušenie<br />

práve vykonávanej úlohy.<br />

Skenery s automatickým podávaèom bývajú vybavené<br />

aj tlaèidlami <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie poètu kópií<br />

a LCD displejom <strong>na</strong> zobrazovanie tohto poètu. Pripomeòme,<br />

e funkcia jednotlivých tlaèidiel sa èasto<br />

dá zmeni v ovládacom programe a môete si tak<br />

<strong>na</strong>definova vlastné preferencie.<br />

Poèas transportu <strong>sk</strong>enera by mala by <strong>sk</strong>enovacia<br />

hlava fixovaná proti posunutiu, aby sa zabránilo<br />

jej monému poškodeniu. Aretácia hlavy by sa<br />

mala pouíva vtedy, ak chcete <strong>sk</strong>ener prenies <strong>na</strong><br />

iné miesto a pri transporte sa bude <strong>na</strong>chádza<br />

v rozlièných polohách. Aretácia <strong>sk</strong>enovacej hlavy<br />

sa <strong>na</strong>jèastejšie realizuje mechanickým prepí<strong>na</strong>èom,<br />

ktorý sa obyèajne <strong>na</strong>chádza v spodnej èasti <strong>sk</strong>enera.<br />

Problém <strong>na</strong>stáva vtedy, ak hlavu <strong>sk</strong>enera neodblokujete<br />

a zaènete s ním pracova. V tomto prípade<br />

sa ozve nepríjemný zvuk, prièom okolo ozube-<br />

3/2003 PC REVUE 39

R E V U E<br />

Externý <strong>na</strong>dstavec <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />

prieh¾adných fólií<br />

Automatická aretácia <strong>sk</strong>enovacej hlavy – po<br />

poloení <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> podloku sa hlava sama<br />

odaretuje (Genius ColorPage HR7X Slim)<br />

ných koliesok sa prešmykuje ozubený pás. Väèši<strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>enerov dokáe takúto situáciu rozpoz<strong>na</strong> a rýchlo<br />

zastavi pohyb <strong>sk</strong>enovacej hlavy. Pred prvým<br />

<strong>sk</strong>enovaním (<strong>na</strong>jmä po prenose <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> nové<br />

miesto) sa radšej vdy presvedète, èi je prepí<strong>na</strong>è<br />

v odblokovanej pozícii. I<strong>na</strong>k ri<strong>sk</strong>ujete mechanické<br />

poškodenie – hlavne roztrhnutie pása.<br />

Jeden z výrobcov vyriešil aretáciu ve¾mi elegantne<br />

– pouil automatický systém blokovania hlavy.<br />

Pri poloení <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> pevnú podloku sa hlava<br />

samoèinne odaretuje, pri jeho zodvihnutí sa zase<br />

zablokuje. Celý systém pracuje bez problémov, <strong>sk</strong>ener<br />

však nemôete pouíva v šikmej polohe a ani<br />

<strong>na</strong> mäkkej podloke (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> hrubšom koberci).<br />

Kadý zo <strong>sk</strong>enerov nejakým spôsobom sig<strong>na</strong>lizuje<br />

svoju prevádzku. Najèastejšie je to LED dióda<br />

<strong>na</strong> prednom paneli. V teste sme však mali aj <strong>sk</strong>ener,<br />

ktorý sig<strong>na</strong>lizoval prevádzku LED diódou pohybujúcou<br />

sa vo vyhradenom priestore spolu so<br />

<strong>sk</strong>enovacou hlavou. V tomto prípade teda <strong>sk</strong>ener<br />

po<strong>sk</strong>ytoval aj informáciu o aktuálnej polohe <strong>sk</strong>enovacej<br />

hlavy pri prevádzke.<br />

Sig<strong>na</strong>lizaèná dióda sa posúva spolu so <strong>sk</strong>eno−<br />

vacou hlavou (Mustek ScanExpress A3)<br />

Na záver sme si nechali fotografiu elektrických<br />

obvodov <strong>sk</strong>enera. Ako vidíte, <strong>sk</strong>ener je zloený<br />

z relatívne malej <strong>sk</strong>enovacej hlavy (jej šírka je od<br />

20 do 45 mm) a do<strong>sk</strong>y plošných spojov, <strong>na</strong> ktorej je<br />

umiestnená celá elektronická výbava – prevodník<br />

A/D, farebné filtre, úprava <strong>na</strong>pájacieho <strong>na</strong>pätia prispôsobenie<br />

signálov výstupnému portu a pod.<br />

Súèasný stupeò miniaturizácie priniesol<br />

podstatné zníenie rozmerov a hmotnosti<br />

elektronických modulov.<br />

Hlavné elektronické súèasti, ktoré<br />

tvoria <strong>sk</strong>ener<br />

Nadstavec <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie filmu môe by<br />

integrovaný do veka <strong>sk</strong>enera<br />

SKENOVANIE PRIESVITNÝCH<br />

MATERIÁLOV<br />

Ako sme uviedli, svetlo v <strong>sk</strong>eneri osvet¾uje predlohu<br />

zospodu a lúè sa od predlohy odráa a ïalej<br />

spracúva. Pokia¾ by ste takýmto spôsobom spracovávali<br />

<strong>na</strong>fotený film, zí<strong>sk</strong>ali by ste len ve¾mi nekontrastný<br />

obraz. Je to dané tým, e od priesvitnej<br />

predlohy sa odráa len malá èas svetla. Práve<br />

z toho dôvodu musí by lampa umiestnená z druhej<br />

strany predlohy, prièom svetelné lúèe cez òu<br />

prechádzajú a dopadajú <strong>na</strong> snímaè. Na tento úèel<br />

sa pouíva <strong>na</strong>pr. presvetlená plocha vo veku <strong>sk</strong>enera.<br />

Film sa potom ukladá do špeciálnej plochy vo<br />

veku <strong>sk</strong>enera.<br />

Pokia¾ ide o 35 mm diapozitívy, tie sa umiestòujú<br />

do pripravenej plastovej predlohy alebo do tzv.<br />

dia<strong>na</strong>dstavca. Èasto sa toto zariadenie oz<strong>na</strong>èuje<br />

<strong>sk</strong>ratkou TMA (Transparent Material Adapter). Nadstavec<br />

zaistí, e diapozitívy budú umiestené <strong>na</strong><br />

presné miesto a <strong>sk</strong>ener má o tom informáciu. Pripomeòme<br />

ešte, e zariadenie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie priesvitných<br />

materiálov obyèajne mono dokúpi ku<br />

<strong>sk</strong>eneru zvláš. Z<strong>na</strong>mená to, e si môete takto<br />

rozšíri <strong>sk</strong>ener aj ne<strong>sk</strong>ôr, keï zistíte, e také nieèo<br />

potrebujete. Je len ve¾mi málo <strong>sk</strong>enerov, ktoré<br />

neumoòujú takéto rozšírenie. Ak však u teraz<br />

viete, e budete chcie <strong>sk</strong>enova aj priesvitné materiály,<br />

kúpte si rovno <strong>sk</strong>ener s dia<strong>na</strong>dstavcom –<br />

vyjde vás to lacnejšie.<br />

Dia<strong>na</strong>dstavec by ste mali pouíva len pri <strong>sk</strong>enovaní<br />

prieh¾adných fólií, kvalitu <strong>sk</strong>enovania bených<br />

materiálov nijakým spôsobom nezvýši.<br />

Treba si tie uvedomi, e svetelný tok generovaný<br />

<strong>na</strong>dstavcom je dos vysoký (okolo<br />

4200 cd/m 2 – kandela <strong>na</strong> meter štvorcový)<br />

a takisto elektrická spotreba<br />

<strong>sk</strong>enera je aj trojnásobne vyššia.<br />

Pripomeòme ešte, e aj<br />

<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu sú<br />

v ponuke špeciálne filmové<br />

<strong>sk</strong>enery. Tie je moné<br />

poui len <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie filmových<br />

predlôh a <strong>na</strong> túto èinnos sú aj<br />

patriène prispôsobené. Obsahujú podávací<br />

mechanizmus, do ktorého sa vkladajú<br />

priesvitné predlohy. Vyz<strong>na</strong>èujú sa optickým rozlíšením<br />

4800 dpi i vyššie a aj rýchlos spracovania<br />

filmov je pomerne vysoká. Z h¾adi<strong>sk</strong>a vysokej<br />

nákupnej ceny (desiatky tisíc korún) sa vyuívajú<br />

hlavne v profesionálnom <strong>na</strong>sadení.<br />

Filmový <strong>sk</strong>ener, urèený len <strong>na</strong> spracovanie<br />

prieh¾adných materiálov (Minolta Dimage<br />

Scan Multi II)<br />

RÝCHLOSKENERY<br />

Ïalšou špecialitou sú rýchlo<strong>sk</strong>enery, ktoré dokáu<br />

za minútu spracova od 10 do 50 textových stránok.<br />

Sú uspôsobené <strong>na</strong> rýchle spracúvanie výhradne<br />

textových stránok, èasto sú monochromatické<br />

a ich súèasou sú ve¾mi kvalitné programy <strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

textu. Ve¾kej rýchlosti spracovania<br />

dokumentov býva prispôsobený aj vstupný zásobník,<br />

do ktorého sa zmestí okolo 200 strán. Nevýhodou<br />

je, e viazané dokumenty takýmto <strong>sk</strong>enerom<br />

vôbec nespracujete. Ce<strong>na</strong> rýchlo<strong>sk</strong>enerov opä<br />

z<strong>na</strong>ène presahuje štandard pre „bené“ stolné <strong>sk</strong>enery<br />

a dosahuje desiatky tisíc korún. Jeden z takýchto<br />

<strong>sk</strong>enerov zhruba za 50-tisíc korún sme<br />

blišie predstavili v PC REVUE è. 10/2002.<br />

Rýchlo<strong>sk</strong>ener urèený <strong>na</strong> masové spracovanie<br />

textových dokumentov (Pa<strong>na</strong>sonic KV−S2025)<br />

40 PC REVUE 3/2003

R E V U E<br />

AUTOMATICKÝ PODÁVAÈ PREDLÔH<br />

Aby sa èo <strong>na</strong>jviac urýchlilo spracovanie dokumentov<br />

v podnikovom <strong>na</strong>sadení, umiestòujú výrobcovia<br />

<strong>na</strong>d klasické veko <strong>sk</strong>enera aj podávaè vo¾ných<br />

listov. Ak potrebujete spracúva takéto dokumenty,<br />

jednoducho ich vloíte do podávaèa (obyèajne<br />

<strong>na</strong> 30 listov) a stlaèíte príslušné tlaèidlo. Celá ïalšia<br />

práca je u automatická, bez zásahu obsluhy. Táto<br />

vlastnos sa vyuije <strong>na</strong>jmä pri kopírovaní väèšieho<br />

mnostva vo¾ných listov alebo <strong>na</strong>pr. pri tvorbe<br />

elektronického archívu celej došlej pošty v podniku.<br />

Prirodzene, ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enera je zvýšená po zabudovaní<br />

takéhoto podávaèa o príslušnú sumu –<br />

zhruba 3000 korún. Aj automatický podávaè sa dá<br />

dokúpi k niektorým <strong>sk</strong>enerom dodatoène, je to<br />

však ove¾a zriedkavejšie ako v prípade dia<strong>na</strong>dstavca.<br />

Ak <strong>sk</strong>ener <strong>na</strong> zadnom paneli má port oz<strong>na</strong>èený<br />

<strong>sk</strong>ratkou ADF (Automatic Document Feeder), potom<br />

môete takého príslušenstvo poui.<br />

AUTOMATICKÉ SKENOVANIE<br />

FOTOGRAFIÍ<br />

Spracovanie fotografií je po realizácii kópií <strong>na</strong>jèastejším<br />

pouitím <strong>sk</strong>enera. Doteraz však bolo potrebné<br />

pracova s fotografiami tak, e pri kadom <strong>sk</strong>enovaní<br />

ste museli otvori veko prístroja, vloi fotografiu,<br />

spusti <strong>sk</strong>enovanie, vybra fotografiu a to<br />

všetko opakova pod¾a toho, ko¾ko fotiek ste chceli<br />

spracova. Spomí<strong>na</strong>ný automatický podávaè by<br />

v tomto prípade nemusel by tým pravým riešením.<br />

Hrozilo by toti poškodenie pre pouívate¾a<br />

cenných a vlastne ne<strong>na</strong>hradite¾ných fotografií.<br />

Skener s automatickým podávaèom fotografií<br />

Automatický podávaè <strong>na</strong> fotografie je riešený<br />

ove¾a citlivejšie vzh¾adom <strong>na</strong> manipuláciu s predlohami.<br />

Pouíva sa vstupný zásobník, do ktorého sa<br />

zmestí fotografia vo ve¾kosti 9 × 13 cm alebo 10 ×<br />

15 cm. Fotografie sa umiestòujú do vstupného podávaèa<br />

lícom dole, maximál<strong>na</strong> kapacita býva 50<br />

fotografií (aj rozlièných ve¾kostí).<br />

Z tohto podávaèa sa fotografia dostáva <strong>na</strong> špeciálne<br />

ko¾ajnièky <strong>na</strong> vnútornej strane veka <strong>sk</strong>enera<br />

a po nich sa posúva do strednej èasti zariadenia.<br />

Princíp posunu fotografií v podávaèi<br />

Poèas pohybu sa fotografia ku ko¾ajnièkám pritláèa<br />

podtlakom, ktorý sa vytvára systémom ventilátorov<br />

umiestnených vo veku <strong>sk</strong>enera. Keï sa dostane<br />

do stredu veka, pohyb ko¾ajnièiek, a teda aj fotografie<br />

sa zastaví a zaène sa proces <strong>sk</strong>enovania.<br />

Otáèanie ventilátorov pritom neustále drí fotografiu<br />

vo vyrov<strong>na</strong>nej polohe. Po <strong>sk</strong>onèení <strong>sk</strong>enovania<br />

sa fotografia vysunie do výstupného zásobníka,<br />

odkia¾ si ju pouívate¾ môe zobra. Celý systém<br />

funguje bez kontaktu s pre<strong>sk</strong>lenou plochou <strong>sk</strong>enera,<br />

a tak nehrozí poškodenie fotografie.<br />

SKENOVANIE ZO STRÁNKY<br />

POUÍVATE¼A<br />

Z h¾adi<strong>sk</strong>a pouívate¾a sa celý proces zaèí<strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>aním<br />

prvotného náh¾adu dokumentu (tzv. preview)<br />

a <strong>na</strong>stavením správnych parametrov <strong>sk</strong>enovania.<br />

Ide hlavne o rozlíšenie, ïalej mierku, ohranièenie<br />

Skenovacie rozhranie s monosou výberu<br />

rozlíšenia, farebnej håbky, farebného podania<br />

a rozmerov<br />

obrazu, kontrast, jas atï. Nasleduje samotný proces<br />

<strong>sk</strong>enovania s takto <strong>na</strong>stavenými parametrami.<br />

Preview je vlastne rýchle <strong>sk</strong>enovanie s nízkym<br />

rozlíšením – v rozsahu od 30 do 100 dpi, èasto je to<br />

75 dpi. Jeho cie¾om je zisti presné umiestnenie<br />

predlohy v <strong>sk</strong>eneri a da pouívate¾ovi monos vybra<br />

si <strong>na</strong>pr. len urèitý úsek z celej predlohy. Takisto<br />

sú k dispozícii vo¾by <strong>na</strong> zrkadlenie predlohy<br />

alebo jej otoèenie o zadaný uhol. Softvérové vybavenie<br />

<strong>sk</strong>enerov èasto umoòuje automatický výber<br />

celej predlohy so zarov<strong>na</strong>ním <strong>na</strong> hrany predlohy.<br />

Prvotný náh¾ad musí by dostatoène presný, aby<br />

sa presne stotoòovala zobrazená podoba so <strong>sk</strong>utoèným<br />

umiestnením predlohy. Pri jednom z testovaných<br />

<strong>sk</strong>enerov sa nám stalo, e pri prvotnom<br />

náh¾ade sa <strong>sk</strong>enovacia hlava zadàhala v prvej èasti<br />

dráhy. V tomto prípade sme museli <strong>sk</strong>ener vymeni<br />

za iný kus, pretoe vlastne nebolo moné <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova<br />

presne urèenú èas fotografie.<br />

Väèši<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enerov je vyhotovená tak, e softvérové<br />

vybavenie si automaticky <strong>na</strong>staví aj „optimálny“<br />

jas, resp. kontrast, ako i rozlíšenie <strong>sk</strong>enovania<br />

od 150 do 300 dpi pod¾a typu predlohy. Pokia¾<br />

nemáte závaný dôvod, nemusíte tieto <strong>na</strong>stavenia<br />

meni a hneï môete zada povel <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />

predlohy.<br />

RÝCHLOS SKENERA<br />

Aj <strong>na</strong> rýchlos <strong>sk</strong>enera je moné pozera z viacerých<br />

h¾adí<strong>sk</strong>. Najjednoduchšie je zoh¾adni doby<br />

realizácie prvotného náh¾adu a <strong>sk</strong>utoèného <strong>sk</strong>enovania<br />

pri rozlièných rozlíšeniach. Toto meranie dáva<br />

predstavu o <strong>sk</strong>utoènej rýchlosti <strong>sk</strong>enera. Z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

opísaného princípu <strong>sk</strong>enovania je ve¾mi dôleitá<br />

<strong>na</strong>jmä doba realizácie prvotného náh¾adu. Tu<br />

sa toti prejavuje aj doba zahrievania <strong>sk</strong>enera. Pred<br />

zaèatím <strong>sk</strong>enovania sa musí <strong>na</strong>hria hlavne osvet-<br />

¾ovacia lampa, aby bolo jej svetlo homogénne. Doba<br />

zahrievania a stabilizácie svetla môe trva aj<br />

minútu a tento èas vníma pouívate¾ ve¾mi negatívne<br />

– niè sa vlastne nedeje, musí len èaka. Aby sa<br />

minimalizovala doba <strong>na</strong>hrievania lampy, pouívajú<br />

výrobcovia <strong>na</strong>pr. jej trvalé zahrievanie <strong>na</strong> zvýšenú<br />

teplotu. Vyuíva sa predhrievanie <strong>na</strong> teplotu 40 °C.<br />

Tento spôsob je však kompromisom medzi elektrickou<br />

spotrebou <strong>sk</strong>enera a dobou èakania <strong>na</strong> zahriatie<br />

lampy. Na udriavanie lampy <strong>na</strong> zvýšenej<br />

teplote sa spotrebuje elektrický prúd okolo 200<br />

mA. V poslednom èase sa objavili aj lampy, ktorých<br />

konštrukcia umoòuje pouitie <strong>sk</strong>enera od zapnutia<br />

do 30 sekúnd.<br />

Pri hodnotení rýchlosti <strong>sk</strong>enera treba zoh¾adni<br />

aj ïalšie <strong>sk</strong>utoènosti. Dôleitá je hlavne integrácia<br />

softvérového vybavenia. Pouívate¾ovi toti nepomôe,<br />

ak je <strong>sk</strong>ener sám osebe ve¾mi rýchly, ale ïalším<br />

spracovaním výsledku strávi aj nieko¾ko minút.<br />

Softvérové vybavenie <strong>sk</strong>enera toti musí zabezpeèi<br />

spracovanie údajov priamoèiaro – <strong>na</strong>jlepšie<br />

<strong>na</strong> stlaèenie jedného tlaèidla.<br />

Toto tvrdenie má oporu <strong>na</strong>jmä pri textovom rozpoznávaní<br />

dokumentov. Pri niektorých <strong>sk</strong>eneroch<br />

toti musíte osobitne spusti program OCR (Optical<br />

Character Recognition) a potom z neho zada povel<br />

<strong>na</strong> snímanie predlohy, uloi rozpoz<strong>na</strong>ný výsledok<br />

do prechodného súboru a <strong>na</strong>koniec ho prenies do<br />

textového editora. Ove¾a rýchlejšie je, ak pouívate¾<br />

má monos priamo z prostredia ovládacieho programu<br />

vybra povel <strong>na</strong> textové rozpoznávanie, urèi<br />

cie¾ uloenia výsledku (<strong>na</strong>pr. editor Word) a dos.<br />

Celý proces je hotový okamite, bez toho, aby ste si<br />

pamätali rôzne názvy prechodných súborov, resp.<br />

konvertovali rozlièné textové formáty.<br />

Ide teda o to, ako sú jednotlivé softvérové komponenty<br />

<strong>na</strong>vzájom integrované. Pokia¾ sú len v izolovanej<br />

dodávke, pri výslednom spracovaní predlohy<br />

stratíte dos ve¾a èasu.<br />

Ïalší z faktorov, ktorý urèuje celkovú rýchlos<br />

<strong>sk</strong>enera, je spôsob jeho pripojenia. Dnes sa takmer<br />

výhradne konštruujú plošné <strong>sk</strong>enery <strong>na</strong> pripojenie<br />

pomocou portu USB. V minulosti sa pouíval aj<br />

paralelný port, ktorý je však ove¾a pomalší a aj prepojovací<br />

kábel je podstatne hrubší. Skener s paralelným<br />

portom tak dnes nájdete ašie, ale ešte sa<br />

stále vyrábajú hlavne pre majite¾ov starších poèítaèov<br />

bez portu USB. Ïalším spôsobom pripojenia<br />

je tzv. port SCSI. Toto riešenie je dostatoène rýchle,<br />

ale jeho ce<strong>na</strong> je podstatne vyššia ako pri porte USB.<br />

Ako je všeobecne známe, v súèasnosti sa u<br />

štandardom stáva port USB vo verzii 2.0. Ten<br />

umoòuje prenos údajov rýchlosou 480 Mb/s,<br />

zatia¾ èo rýchlos portu USB 1.1 je 12 Mb/s. Skenery<br />

konštruované pre port USB 2.0 sú stále v menšine,<br />

ale ich poèet rastie. Existujú aj <strong>sk</strong>enery s pripojením<br />

<strong>na</strong> port FireWire (IEEE 1394 alebo i.Link), ich<br />

poèet však nie je vysoký. FireWire sa èasto v <strong>sk</strong>eneri<br />

pouíva <strong>sk</strong>ôr ako doplnok k portu USB 2.0.<br />

Ak je pre vás rýchlos <strong>sk</strong>enera rozhodujúca, mali<br />

by ste si teda obstara <strong>sk</strong>ener s portom USB 2.0,<br />

rýchlou lampou a dobre prepracovaným ovládacím<br />

softvérom.<br />

SOFTVÉROVÉ VYBAVENIE<br />

Súèasou kadého <strong>sk</strong>enera býva aj program <strong>na</strong><br />

dodatoèné spracovanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného výsledku,<br />

èo sa týka hlavne manipulácie s fotografiami.<br />

3/2003 PC REVUE 41

R E V U E<br />

Môete teda aj ne<strong>sk</strong>ôr meni jas a kontrast, urèova farebné<br />

podanie a pod. Asi <strong>na</strong>jlepším programom <strong>na</strong> takúto<br />

úpravu je Adobe Photoshop, výrobcovia z h¾adi<strong>sk</strong>a ceny<br />

radšej priba¾ujú ArcSoft PhotoBase alebo PhotoStudio.<br />

Tieto programy sa <strong>na</strong>jmä v minulosti pouívali aj <strong>na</strong> aplikáciu<br />

filtra oz<strong>na</strong>èeného ako descreen, ktorý odstraòuje<br />

tzv. moiré (mriekovanie obrazu). Dnes je u tento filter<br />

zabudovaný do prvotného spracovania údajov priamo v<br />

<strong>sk</strong>eneri.<br />

Podobne sa realizuje tzv. gama korekcia obrazu. V podstate<br />

ide o umelé zlepšenie obrazu smerom k zvýšeniu<br />

farebného odstupu jednotlivých zloiek. Pouívatelia toti<br />

Zo stránky podpory operaèných systémov sa ku kadému<br />

<strong>sk</strong>eneru prikladajú ovládaèe <strong>na</strong> operaèný systém<br />

Microsoft Windows 98 a Windows XP. Pre niektoré <strong>sk</strong>enery<br />

dostanete aj ovládaè pre Mac OS 9 a Mac OS X.<br />

Pripomeòme, e pri teste <strong>sk</strong>enerov pred rokom sme<br />

mali vo všeobecnosti ve¾ké problémy pri pouívaní <strong>sk</strong>enerov<br />

v operaènom systéme Windows XP. Napriek deklarovanej<br />

podpore pre tento systém sme sa doèkali aj pádu<br />

operaèného systému po pripojení <strong>sk</strong>enera alebo po zadaní<br />

povelu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie. Pri tohtoroènom testovaní sa u<br />

situácia nezopakovala a kadý z testovaných <strong>sk</strong>enerov<br />

pracoval v tomto operaènom systéme bez problémov.<br />

V¾avo fotografia <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaná s vypnutou gama korekciou,<br />

vpravo s automatickou gama korekciou<br />

povaujú za kvalitnejší výsledok ten, ktorý sa vyz<strong>na</strong>èuje<br />

pestrejšími farbami ako originál. Hore sú uvedené fotografie,<br />

ktoré sme zí<strong>sk</strong>ali s vypnutou gama korekciou a s<br />

automatickým <strong>na</strong>stavením gama korekcie. ¼avý obrázok v<br />

<strong>sk</strong>utoènosti viac zodpovedá originálu, ale pravý obrázok<br />

je pod¾a názoru väèšiny pouívate¾ov „kvalitnejší“.<br />

Súèasou softvérovej výbavy je aj správcov<strong>sk</strong>ý program,<br />

ktorý je vlastne jednotným miestom pre všetky <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované<br />

dokumenty, ktoré sú <strong>na</strong> vašom poèítaèi. Z prostredia<br />

takéhoto programu potom predlohu odošlete<br />

<strong>na</strong>pr. do textového editora alebo <strong>na</strong> webovú stránku.<br />

Ku kadému <strong>sk</strong>eneru dnes výrobcovia prikladajú aj<br />

spomí<strong>na</strong>ný program OCR. Ten vám u¾ahèí prácu pri prepisovaní<br />

dokumentu, pretoe dokáe transformova<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný text do editovate¾nej podoby. Do <strong>sk</strong>enera<br />

vloíte stránku textu a <strong>na</strong> výstupe<br />

dostanete text <strong>na</strong>pr. v editore<br />

Word, ktorý môete ïalej doplòova<br />

alebo meni. Pod¾a <strong>na</strong>mi<br />

realizovaných testov je pre sloven<strong>sk</strong>ý<br />

text asi <strong>na</strong>jlepším riešením<br />

nástroj FineReader, ktorý má<br />

aj v testovanej vzorke <strong>na</strong>jvyššie<br />

zastúpenie.<br />

Softvérové vybavenie sa týka aj<br />

doplnkových funkcií <strong>sk</strong>enera –<br />

kopírovania a faxovania. V pouívate¾<strong>sk</strong>om<br />

rozhraní takýchto<br />

programov sa urèuje <strong>na</strong>pr. poèet<br />

kópií, farebný alebo èiernobiely<br />

reim, kvalita <strong>sk</strong>enovania a pod.<br />

Rozhranie je prispôsobené jednoduchosti a rýchlosti<br />

pouitia, prièom pripomí<strong>na</strong> panel kopírky alebo faxu.<br />

Niektorí výrobcovia prikladajú ku <strong>sk</strong>enerom aj doplnkový<br />

softvér. Napríklad firma HP prikladá ku <strong>sk</strong>enerom<br />

nástroj Memories Disc Creator, ktorý umoòuje <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované<br />

predlohy priamo uloi <strong>na</strong> CD médium.<br />

Jednoduché rozhranie <strong>na</strong> realizáciu kópie<br />

INŠTALÁCIA A STAROSTLIVOS<br />

O SKENER<br />

Inštalácia <strong>sk</strong>enera nie je iad<strong>na</strong> veda.<br />

Dobre urobíte, ak pred <strong>sk</strong>utoèným pripojením<br />

<strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> port USB poèítaèa <strong>na</strong>inštalujete<br />

softvérové vybavenie z inštalaèného<br />

CD média. So <strong>sk</strong>enerom nemusíte vykonáva<br />

iadnu ve¾kú údrbu. V podstate<br />

postaèuje, ak raz za mesiac utriete <strong>sk</strong>lo<br />

<strong>sk</strong>enera èistiacou látkou. Výrobcovia <strong>na</strong> to<br />

odporúèajú izopropylalkohol. Pamäta by<br />

ste mali aj <strong>na</strong> aretáciu <strong>sk</strong>enovacej hlavy<br />

poèas transportu <strong>sk</strong>enera.<br />

BUDÚCI VÝVOJ<br />

Skenery sa budú <strong>na</strong>ïalej predáva <strong>na</strong>priek<br />

tomu, e ich funkciu niekedy preberajú<br />

multifunkèné zariadenia. Pod¾a vý<strong>sk</strong>umu a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti<br />

InfoTrends Research Group Inc. (<strong>www</strong>.infotrendsrgi.com)<br />

je medziroèný nárast predaja <strong>sk</strong>enerov 2002/2001<br />

vo svete okolo 11 % a <strong>na</strong>jväèší záujem je zo strany takých<br />

pouívate¾ov, ktorí aktívne pracujú s internetom. Obrat<br />

v oblasti <strong>sk</strong>enerov len v Severnej Amerike presahuje miliardu<br />

dolárov. Dôvodom kúpy <strong>sk</strong>enera je monos umiestòova<br />

fotografie a iné papierové dokumenty <strong>na</strong> webovú<br />

stránku. Skenery sa <strong>na</strong>kupujú aj z dôvodu zvýšenia ich<br />

kvality, záujem je predovšetkým o <strong>sk</strong>enery v cene okolo<br />

100 USD (4100 Sk bez DPH).<br />

Ïalší vývoj bude zrejme smerova k posilneniu softvérového<br />

a hardvérového vybavenia <strong>sk</strong>enerov tak, aby bolo<br />

moné <strong>na</strong> nich pracova aj bez pouitia poèítaèa. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e <strong>sk</strong>enery budú obohatené o vlastnú pamä<br />

i finálne spracúvanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />

údajov. To sa vyuije <strong>na</strong>pr.<br />

pri kopírovaní dokumentov,<br />

ktoré bude moné realizova len<br />

pripojením tlaèiarne ku <strong>sk</strong>eneru<br />

– teda bez zapnutého poèítaèa.<br />

Oèakávame aj zmenu dizajnu<br />

<strong>sk</strong>enerov. Budúce <strong>sk</strong>enery budú<br />

ma pravdepodobne priesvitné<br />

vyhotovenie, a teda bude moné<br />

sledova detailný postup práce<br />

pri <strong>sk</strong>enovaní. Doèkáme sa ïalšieho<br />

zmenšovania rozmerov a<br />

do takej miery, e hrúbka <strong>sk</strong>enera<br />

bude menšia ako jeden centimeter.<br />

Ich prevádzka bude moná<br />

pri vodorovnom i zvislom umiestnení. To takisto zvýši<br />

mobilitu <strong>sk</strong>enerov, pravdepodobne aj s batériovým <strong>na</strong>pájaním.<br />

Pokia¾ vás zaujíma konkrét<strong>na</strong> ponuka <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />

trhu, potom èítajte ïalej a dozviete sa <strong>na</strong>še dojmy pri testovaní<br />

16 <strong>sk</strong>enerov, urèených pre domácnos i kanceláriu.<br />

42 PC REVUE 3/2003

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

16×<strong>sk</strong>ener<br />

do domácnosti a kancelárie<br />

ONDREJ MACKO<br />

Do testu <strong>sk</strong>enerov sme<br />

zaradili spolu 16 modelov<br />

v cenovom rozsahu od 1760<br />

do 13 325 Sk bez DPH. Zišlo<br />

sa nám pomerne široké<br />

spektrum prístrojov, ktoré<br />

reprezentujú <strong>sk</strong>enery od úplne<br />

<strong>na</strong>jjednoduchších a po typické<br />

riešenia pre podniky èi<br />

foto<strong>na</strong>dšencov.<br />

U v zadaní testu, ktoré sme zaslali dodávate¾om,<br />

sme vymedzili dve <strong>sk</strong>upiny produktov. Prvú tvoria<br />

<strong>sk</strong>enery v cene pod 3000 bez DPH a ich maximálne<br />

rozlíšenie je 600 dpi. V tejto <strong>sk</strong>upine sú teda<br />

prístroje, ktoré budú zaujíma predovšetkým domácich<br />

pouívate¾ov. Ich priemerná ce<strong>na</strong> je 2500 Sk bez<br />

DPH. Druhú <strong>sk</strong>upinu tvoria <strong>sk</strong>enery s rozlíšením <strong>na</strong>d<br />

1200 dpi a ich typické <strong>na</strong>sadenie by malo by <strong>sk</strong>ôr<br />

v grafickom štúdiu, kancelárii alebo pri nároènejšom<br />

spracovaní fotografického materiálu. Priemerná<br />

ce<strong>na</strong> v tejto <strong>sk</strong>upine <strong>sk</strong>enerov je 6050 Sk bez DPH.<br />

Technické a obchodné parametre testovaných<br />

<strong>sk</strong>enerov sme zhrnuli do tab. 1. Ceny <strong>sk</strong>enerov sme<br />

u dodávate¾ov zisovali 6. februára 2002, keï sme<br />

fi<strong>na</strong>lizovali tento test.<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

So <strong>sk</strong>enermi sme realizovali viacero testov. Ich úlohou<br />

bolo zisti <strong>na</strong>jmä kvalitu <strong>sk</strong>enovania – konkrétne<br />

sme sa zamerali <strong>na</strong> farebnú vernos a presnos<br />

zobrazenia. Ïalej sme sa orientovali <strong>na</strong> rýchlos<br />

<strong>sk</strong>utoèného <strong>sk</strong>enovania, prièom sme zoh¾adòovali<br />

aj jednoduchos pouitia dodávaného softvérového<br />

vybavenia. V celkovom hodnotení sme brali<br />

do úvahy bohatos softvérového vybavenia, funkèné<br />

vybavenie <strong>sk</strong>enera, jeho pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel<br />

a mechanické vyhotovenie.<br />

Pri testovaní sme <strong>sk</strong>enery pripojili k benému poèítaèu<br />

s procesorom AMD XP 1800+, 256 MB RAM<br />

a di<strong>sk</strong>om so 7200 ot./min. a s kapacitou 40 GB. Súèasou<br />

poèítaèa, <strong>na</strong> ktorý sme pripojili všetky <strong>sk</strong>enery,<br />

bola aj karta pre rozhranie USB 2.0. Operaèným<br />

systémom bol Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l,<br />

ako aplikácie sme vyuívali Microsoft Office XP Standard<br />

a Adobe Photoshop 7.0. Všetky aplikácie i operaèný<br />

systém boli v anglickom jazyku.<br />

Všetky testované <strong>sk</strong>enery podporovali pripojenie<br />

len pomocou portu USB. V <strong>sk</strong>upine <strong>sk</strong>enerov<br />

Tab. 1 Technické a obchodné parametre testovaných <strong>sk</strong>enerov<br />

pre domácnosti boli zabudované len porty USB vo<br />

verzii 1.1, v <strong>sk</strong>upine <strong>sk</strong>enerov pre kancelárie sme<br />

<strong>na</strong>šli tri <strong>sk</strong>enery s portom USB 2.0.<br />

Ako sme u uviedli, <strong>na</strong>jväèšiu pozornos sme pri<br />

teste venovali hodnoteniu kvality <strong>sk</strong>enovania.<br />

V predošlých testovaniach sme sa museli spo¾ahnú<br />

<strong>na</strong> subjektívne hodnotenie, prièom sme <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované<br />

predlohy porovnávali s originálom pod¾a<br />

ich zobrazenia <strong>na</strong> kalibrovanom monitore. Pri<br />

tomto teste sa nám podarilo aplikova objektívnejšiu<br />

metódu hodnotenia, ktorá sa <strong>na</strong>zýva CIELAB.<br />

Vyvinula ju organizácia Commision Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>le<br />

de l'Eclairage (CIE) a je detailne opísaná v odporúèanej<br />

literatúre [1].<br />

Základom tejto metódy je referenèná fotografia<br />

Q-60 od firmy Kodak. Tá obsahuje 228 presne definovaných<br />

farieb, usporiadaných v 12 riadkoch a 19<br />

ståpcoch. Fotografia sa poèas testu <strong>sk</strong>enuje s rozlíšením<br />

300 dpi, prièom sú vypnuté všetky umelé<br />

„zlepšenia“ <strong>sk</strong>enera. Ve¾mi dôleité je, aby pri <strong>sk</strong>enovaní<br />

bola vypnutá tonál<strong>na</strong> transformácia (t. j.<br />

bez automatického jasu, kontrastu a gama korekcie)<br />

spracúvaného výsledku. Súèasou metódy je<br />

špeciálny filter, urèený pre program Adobe Photoshop.<br />

Ten preloí cez <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanú predlohu originálne<br />

zobrazenie farieb referenènej fotografie<br />

a pre kadú farbu urèí farebné odchýlky. Tieto<br />

údaje po<strong>sk</strong>ytuje aplikovaný filter <strong>na</strong> výstupe ako<br />

maticu èísel. Tá sa v podobe textového súboru ïalej<br />

spracúva v tabu¾kovom procesore Microsoft Excel.<br />

Filter pre Photoshop i šabló<strong>na</strong> <strong>na</strong> spracovanie údajov<br />

pre Excel sa v podobe súborov <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong><br />

SKENERY DO DOMÁCNOSTI S OPTICKÝM ROZLÍŠENÍM DO 600 DPI<br />

Benq Canon Genius HP ScanJet Microtek<br />

S2W 4300U CanoScan ColorPage− 2300C ScanMaker<br />

LiDE20 Vivid3XE 3800USB<br />

Maximálne optické rozlíšenie [dpi] 600×1200 600×1200 600 × 1200 600 × 1200 600×1200<br />

Maximálne interpolované rozlíšenie [dpi] 19 200 9600 19 200 neobmedzené 9600<br />

Technológia <strong>sk</strong>enovania CCD CIS CCD CCD CCD<br />

Maximál<strong>na</strong> farebná håbka [bitov] 48 48 48 48 48<br />

Spôsob pripojenia USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1<br />

Priloený kábel, resp. SCSI adaptér USB USB USB USB USB<br />

Poèet tlaèidiel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera 3 3 0 2 5<br />

LED informácia o prevádzke <strong>sk</strong>enera áno nie áno nie áno<br />

LCD panel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera nie nie nie nie nie<br />

Inštalované moduly MiScan 5ScanGear KeyScan HP Precision ScanWizard 5,<br />

Toolbox pre Scan Pro, Scanner<br />

Win98, 2000 HP PhotoPrinting, Configurator,<br />

a Macintosh Trelix Web PDF/WEB<br />

Priloený softvér <strong>na</strong> spracovanie ArcSoft Photo− ArcSoft Photo− Newsoft Presto! HP Photo & Ulead Photo−<br />

grafiky Base, ArcSoft Studio, ArcSoft PageMa<strong>na</strong>ger, Imaging, HP Explorer, Adobe<br />

PhotoImpression, PhotoBase, ImageFolio, ScanJet, Copy Photoshop 5.0<br />

MiniDJ 1.0, Adobe Acrobat Bridgewell Page utility, HP Memo− LE, Adobe<br />

MergeMagic 1.0, abc, Mr. Photo ries Di<strong>sk</strong> Creator, PhotoDeluxe<br />

Acrobat Reader HP Share−to−Web 2.0 Win a Mac,<br />

Panda Antivirus<br />

Priloený OCR softvér FineReader 4.0 ScanSoft FineReader 4.0 ReadIris OCR FineReader<br />

OmniPage SE Pro 7.5Sprint 4<br />

Podpora slovenèiny v OCR module áno áno áno áno áno<br />

Rozmery (š × v × h) [mm] 412×73×258 256×34×383 258×84×415 275×62×458 288×80×435<br />

Hmotnos [kg] 2,1 1,52,4 2,2 2,7<br />

Samostatný sieový vypí<strong>na</strong>è nie nie nie nie áno<br />

Moný pohyb veka vo vertikálnom smere áno áno áno áno áno<br />

Aretácia snímacej mechaniky áno áno áno nie áno<br />

Volite¾ná monos snímania<br />

priesvitných médií nie nie nie nie áno<br />

Volite¾ná monos automatického<br />

podávaèa nie nie nie nie nie<br />

Externý <strong>na</strong>pájací zdroj áno zaisuje USB áno áno áno<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH [Sk] 1830 3000 1760 2980 2990<br />

Ce<strong>na</strong> s DPH [Sk] 2196 3600 2112 3576 3588<br />

Záruka [mesiacov] 12 12 12 12 24<br />

Zapoièala firma Agem European Agem HP Sloven<strong>sk</strong>o ts−pro<br />

Peripherals<br />

44 PC REVUE 3/2003

SKENERY DO KANCELÁRIE S OPTICKÝM ROZLÍŠENÍM OD 1200 DPI<br />

Benq S2W 5300U Canon CanoScan Epson Perfection Genius ColorPage HP ScanJet 5550C Microtek ScanMaker Mustek 2400MT Mustek ScanExpress UMAX Astra 6700 UMAX AstraSlim Visioneer OneTouch<br />

LiDE30 1260 HR7X Slim 4800 Plus A3 USB Photo 1200SE 9020 USB<br />

Maximálne optické rozlíšenie [dpi] 1200 × 2400 1200 × 2400 1200 × 2400 1200 × 2400 2400 × 2400 1200 × 2400 1200 × 2400 300 × 600 2400 × 4800 1200 × 2400 1200 × 4800<br />

Maximálne interpolované rozlíšenie [dpi] 19 200 9600 9600 24 000 neobmedzené 9600 19 200 9600 19 200 9600 4800<br />

Technológia <strong>sk</strong>enovania CCD CIS CCD CCD CCD CCD CCD CIS CCD CIS CCD<br />

Maximál<strong>na</strong> farebná håbka [bitov] 48 48 48 48 48 48 48 48 48 48 48<br />

Spôsob pripojenia USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 2.0 USB 1.1 USB 1.1 USB 1.1 USB 2.0 USB 1.1 USB 2.0<br />

Priloený kábel, resp. SCSI adaptér USB USB USB USB USB USB USB USB USB USB USB<br />

Poèet tlaèidiel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera 5 3 4 5 10 5 5 0 3 4 5<br />

LED informácia o prevádzke <strong>sk</strong>enera áno nie áno áno áno áno áno áno (pohyblivá) áno áno áno<br />

LCD panel <strong>na</strong> telese <strong>sk</strong>enera nie nie nie nie áno nie nie nie nie nie nie<br />

Inštalované moduly MiScan 5ScanGear, Toolbox Epson Twain, KeyScan PrecisionScan Pro, ScanWizard 5, Panel Twain, Panel Twain, VistaScan, ScanMa<strong>na</strong>ger Visioneer<br />

pre Win98, 2000, SmartPanel, Easy ScanJet Copy, Scanner DirectScan DirectScan Copy utility, Test ScanMa<strong>na</strong>ger<br />

XP a Macintosh Photo Print, Scan Boomerang Internet Configurator,<br />

to Web DesignShop, PDF/WEB<br />

OmniForm, CardIRIS<br />

Priloený softvér <strong>na</strong> spracovanie grafiky ArcSoft PhotoBase, ArcSoft PhotoStudio, ArcSoft Newsoft Presto! HP Photo & Imaging, Ulead PhotoExplorer, Ulead PhotoExpress Adobe Photoshop MGI PhotSuite III, Ulead PhotoExpress ScanSoft PaperPort,<br />

ArcSoft ArcSoft PhotoBase, PhotoImpression 3, PageMa<strong>na</strong>ger, HP ScanJet, Cpy Adobe Photoshop SE 5.0 LE PaperCom 3.0, Adobe Acrobat Adobe Photoshop<br />

PhotoImpression, Adobe Acrobat Presto! PixExpress ImageFolio, utility, HP Memories 5.0 LE, Adobe Document Ma<strong>na</strong>ger, 4.0 Elements<br />

MiniDJ 1.0, Bridgewell Page abc, Di<strong>sk</strong> Creator, HP PhotoDeluxe 2.0 SilverFast SE<br />

MergeMagic 1.0, Mr. Photo, CardIRIS Share−to−Web, Win a Mac, Panda<br />

Acrobat Reader BCR (demo) SanSoft PaperPort Antivirus<br />

LE a Deluxe<br />

Priloený OCR softvér FineReader 4.0 ScanSoft OmniPage NewSoft Presto! FineReader 4.0 ReadIris OCR Pro FineReader Sprint 4 FineReader Sprint FineReader Sprint FineReader Xerox TextBridge, Xerox TextBridge<br />

SE OCR 7.54.0 4.0 5.0 Sprint FineReader 5.0 Pro 9.0<br />

Podpora slovenèiny v OCR module áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno nie<br />

Rozmery (š × v × h) [mm] 412×73×258 256×34×383 278×67×438 265×73×435 488×160×340 288×80×435 261×58×436 383×86×563 272×87×478 276×42×420 430×66×300<br />

Hmotnos [kg] 2,1 1,52,5 2,3 5,6 2,7 2,2 4,6 2,8 1,952,6<br />

Samostatný sieový vypí<strong>na</strong>è nie nie nie nie áno áno nie nie nie nie nie<br />

Moný pohyb veka vo vertikálnom smere áno áno áno áno áno áno nie áno áno áno áno<br />

Aretácia snímacej mechaniky áno áno áno áno (automatická) áno áno nie nie áno áno áno<br />

Volite¾ná monos snímania priesvitných médií nie nie áno súèas dodávky áno súèas dodávky súèas dodávky áno súèas dodávky nie súèas dodávky<br />

Volite¾ná monos automatického podávaèa nie nie áno nie súèas dodávky áno nie nie áno nie áno<br />

Externý <strong>na</strong>pájací zdroj áno zaisuje USB áno áno áno áno áno áno áno zaisuje USB áno<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH [Sk] 3990 3990 4181 3990 13 325 4990 3950 7086 11 490 3330 5990<br />

Ce<strong>na</strong> s DPH [Sk] 4788 4788 5017 4788 15990 5988 4740 8503 13788 3996 7188<br />

Záruka [mesiacov] 12 12 12 12 12 24 24 24 24 24 12<br />

Zapoièala firma Agem European Peripherals Print Trade Agem HP Sloven<strong>sk</strong>o ts−pro ATec ATec ConQuest Slovakia ConQuest Slovakia Euromedia

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Tab. 2 Namerané hodnoty dôb realizácie náh¾adu a <strong>sk</strong>utoèného <strong>sk</strong>enovania s rozlièným <strong>sk</strong>enovaním<br />

(Doba <strong>sk</strong>enovania v sekundách) Benq S2W Canon Genius HP ScanJet MicroTek rýchly pomalý Benq S2W Canon<br />

4300U CanoScan ColorPage− 2300C ScanMaker 5300U CanoScan<br />

LiDE20 Vivid3XE 3800 LiDE 30<br />

Skonèenie Preview 17 19 20 12 9 9 20 17 20<br />

Skenovanie dokumentu A4 150 dpi do PS 17 24 28 20 151528 43 37<br />

Skenovanie dokumentu A4 300 dpi do PS 49 41 83 4543 41 83 68 61<br />

Skenovanie dokumentu A4 600 dpi do PS 141 115227 135 135 115227 231 120<br />

Skenovanie fotografie 9 × 15 cm 150 dpi do PS 17 13 18 14 9 9 18 26 17<br />

Skenovanie fotografie 9 × 15 cm 300 dpi do PS 26 20 41 26 22 20 41 37 28<br />

Skenovanie fotografie 9 × 15 cm 600 dpi do PS 66 53 104 68 63 53 104 106 54<br />

Priemerná doba <strong>sk</strong>enovania 52,7 44,3 83,5 51,3 47,8 44,3 83,5 85,2 52,8<br />

CD prílohe v literatúre [1]. Výsledkom metódy je<br />

okrem iného aj chybový koeficient, oz<strong>na</strong>èený ∆E,<br />

pre kadú z porovnávaných farieb. Èím menší je<br />

tento koeficient, tým je farebná vernos vyššia.<br />

Rov<strong>na</strong>ko je výsledkom opísanej metódy aj podiel<br />

signál/šum pre jednotlivé farby. Aplikáciu filtra<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný výsledok v programe Adobe Photoshop<br />

sme zobrazili <strong>na</strong> obrázku nišie.<br />

Na základe <strong>sk</strong>enovania testovacej ruice pozostávajúce<br />

zo 60 lúèov zbiehajúcich sa v jednom<br />

bode sme ako doplòujúce hodnotenie pouili aj<br />

presnos <strong>sk</strong>enovania.<br />

Aplikácia špeciálneho filtra pri hodnotení<br />

kvality <strong>sk</strong>enera pomocou metódy CIELAB<br />

Pri hodnotení rýchlosti <strong>sk</strong>enerov sme merali<br />

dobu <strong>sk</strong>enovania prvotného náh¾adu a aj <strong>sk</strong>utoèné<br />

<strong>sk</strong>enovanie fotografie rozmeru 10 × 15 cm a dokumentu<br />

ve¾kosti A4. Skutoèné <strong>sk</strong>enovanie sme realizovali<br />

s pouitím rozlíšenia 150 dpi, 300 dpi a 600<br />

dpi. Zo všetkých šiestich meraní sme vypoèítali aritmetický<br />

priemer a túto hodnotu sme povaovali za<br />

<strong>sk</strong>utoènú rýchlos <strong>sk</strong>enovania. Namerané doby pri<br />

testovaní <strong>sk</strong>enerov uvádzame v tab. 2.<br />

AKO SME BODOVALI?<br />

Pri kadom <strong>sk</strong>eneri uvádzame bodové hodnotenie<br />

vybraných kategórií – rýchlos prvotného náh¾adu,<br />

rýchlos <strong>sk</strong>enovania, kvalita <strong>sk</strong>enovania, vyhotovenie<br />

a softvérová výbava a koneène predajná<br />

ce<strong>na</strong>. Udelené body predstavujú relatívne hodnotenia<br />

v rámci posudzovanej <strong>sk</strong>upiny <strong>sk</strong>enerov.<br />

Osobitne sme tak hodnotili <strong>sk</strong>enery s rozlíšením<br />

do 600 dpi a <strong>sk</strong>enery s rozlíšením <strong>na</strong>d 1200 dpi.<br />

Body sme pride¾ovali tak, e maximum je 5 bodov<br />

a túto hodnotu zí<strong>sk</strong>al <strong>sk</strong>ener s <strong>na</strong>jlepším hodnotením<br />

v príslušnej kategórii v posudzovanej <strong>sk</strong>upine.<br />

Bodové hodnotenie ostatných <strong>sk</strong>enerov<br />

v príslušnej <strong>sk</strong>upine bolo prepoèítané priamoúmerne.<br />

Ešte raz upozoròujeme, e bodové hodnotenie<br />

platí len v rámci jednej <strong>sk</strong>upiny <strong>sk</strong>enerov<br />

a nie je moné tieto <strong>sk</strong>upiny <strong>na</strong> základe udeleného<br />

bodového hodnotenia porovnáva.<br />

Benq S2W 4300U<br />

Skener<br />

do domácnosti<br />

Ide o jeden z <strong>na</strong>jlacnejších <strong>sk</strong>enerov v teste.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e je to <strong>sk</strong>ener CCD, je dos tenký.<br />

Na prednom paneli sú tri tlaèidlá, ktorých funkciu<br />

si môete vybra. K dispozícii je posielanie<br />

dokumentu e-mailom, prevod do vreckového poèítaèa<br />

èi <strong>na</strong> webovú stránku. Súèasou <strong>sk</strong>enera je<br />

technológia Advanced Color Enhancement, ktorá<br />

vlastne zvyšuje farebný kontrast výsledkov <strong>sk</strong>enovania.<br />

Softvérová výbava zahrnuje aj <strong>sk</strong>ladanie<br />

dokumentu ve¾kosti A3 z dvoch menších dokumentov<br />

a úpravy <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej fotografie. Na textové<br />

dokumenty je urèený FineReader s podporou<br />

sloven<strong>sk</strong>ého textu.<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu patrí do stredu<br />

testovacej vzorky, <strong>sk</strong>enovanie je však dostatoène<br />

rýchle. Farebná vernos tohto <strong>sk</strong>enera je vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> jeho cenu celkom dobrá, o nieèo horšie je<br />

to s presnosou <strong>sk</strong>enovania.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: Agem<br />

Výrobca: Benq<br />

Ce<strong>na</strong>: 1830 Sk bez DPH / 2196 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

SKENERY DO DOMÁCNOSTI<br />

OOOGG<br />

OOOOG<br />

OOOOG<br />

OOOGG<br />

OOOOO<br />

Canon CanoScan LiDE20<br />

Tento dizajnovo zaujímavý <strong>sk</strong>ener CIS si v podstate<br />

môete zobra so sebou <strong>na</strong> cestu spolu<br />

s notebookom. Je <strong>na</strong>ozaj tenký (hrúbka je 34 mm),<br />

ve¾mi príjemné je <strong>na</strong>pájanie z portu USB. Vrchné<br />

veko je vyhotovené z tmavej hmoty, zaujímavo je<br />

riešená monos <strong>sk</strong>enovania hrubších dokumentov,<br />

prièom sa veko posunie smerom dozadu.<br />

Predný panel má tri tlaèidlá, ktoré slúia <strong>na</strong><br />

základné <strong>sk</strong>enovanie, kopírovanie dokumentov<br />

a posielanie elektronickou poštou. Priali by sme si<br />

aj výraznejšiu sig<strong>na</strong>lizáciu prevádzky <strong>sk</strong>enera. Páèila<br />

sa nám i monos <strong>sk</strong>enovania priamo do formátu<br />

PDF.<br />

Realizácia prvotného náh¾adu trvala tomuto<br />

<strong>sk</strong>eneru relatívne dlho, ale <strong>sk</strong>utoèné <strong>sk</strong>enovanie<br />

u bolo dostatoène rýchle. Na kvalite <strong>sk</strong>enovania<br />

sa mierne prejavuje slabší kontrast, ale i<strong>na</strong>k je<br />

výsledok dostatoène farebne verný originálu.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: European Peripherals<br />

Výrobca: Canon<br />

Ce<strong>na</strong>: 3000 Sk bez DPH / 3600 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Genius<br />

ColorPage−Vivid3XE<br />

OOGGG<br />

OOOOO<br />

OOOOG<br />

OOOOG<br />

OOGGG<br />

Tento <strong>sk</strong>ener je <strong>na</strong>jlacnejším modelom v celom<br />

<strong>na</strong>šom teste, èomu zodpovedá aj jeho tvar. V podstate<br />

je to sivá škatu¾a s odklápacím vekom. Predný<br />

panel vlastne neexistuje – nie je tu nijaké tlaèidlo<br />

<strong>na</strong> zrýchlenie funkcie.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> cenu je však zaujímavá pomerne<br />

bohatá softvérová výbava. Pouívate¾ tu nájde<br />

softvér <strong>na</strong> úpravu fotografií, ale i grafický editaèný<br />

nástroj. Na tvorbu webovej stránky sú prilo-<br />

46 PC REVUE 3/2003

5<br />

Epson Genius HP ScanJet MicroTek Mustek Mustek UMAX UMAX Visioneer<br />

Perfection ColorPage 5550C ScanMaker 2400MT ScanExpress Astra 6700 AstraSlim OneTouch<br />

1260 −HR 7XSlim 4800 Plus A3 USB Photo 1200SE 9020 USB<br />

17 155 8 21 22 9 24 8<br />

23 23 7 27 19 32 14 40 12<br />

42 40 1540 63 83 18 59 19<br />

117 181 51 135 186 179 31 142 35<br />

13 12 517 16 18 10 18 8<br />

20 21 8 20 33 39 12 27 10<br />

2 81 24 5 2 84 76 17 61 16<br />

44,5 59,7 18,3 48,5 66,8 71,2 17,0 57,8 16,7<br />

ené hneï dva nástroje, <strong>na</strong> OCR slúi FineReader.<br />

Ovládací program umoòuje zvyšova kontrast<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného výsledku.<br />

Na rýchlosti realizácie prvotného náh¾adu i samotného<br />

<strong>sk</strong>enovania sa prejavuje nízka <strong>na</strong>dobúdacia<br />

ce<strong>na</strong> – je to <strong>na</strong>jpomalší <strong>sk</strong>ener v <strong>na</strong>šom<br />

teste. Kvalita <strong>sk</strong>enovania je však relatívne dobrá<br />

a týka sa to hlavne vernosti farieb. Skener tak odporúèame<br />

pouívate¾om orientujúcim sa <strong>na</strong> nízku<br />

cenu.<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Microtek ScanMaker<br />

3800USB<br />

OOOOG<br />

OOOOG<br />

OOOOO<br />

OOOOO<br />

OOGGG<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: Agem<br />

Výrobca: Genius<br />

Ce<strong>na</strong>: 1760 Sk bez DPH / 2112 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

HP ScanJet 2300C<br />

OOGGG<br />

OOGGG<br />

OOOOG<br />

OOOOG<br />

OOOOO<br />

Skener je vpredu zaoblený, <strong>na</strong> prednom paneli sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú dve tlaèidlá – <strong>sk</strong>enovanie a kopírovanie<br />

dokumentov. Softvérová výbava je v kategórii<br />

<strong>sk</strong>enerov pre domácnos jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jbohatšia<br />

a vzájomne dobre integrovaná. Ovládanie <strong>sk</strong>enera<br />

je ve¾mi jednoduché a rýchle. Pomocou neho sa<br />

dokumenty kopírujú, umiestòujú <strong>na</strong> webovú<br />

stránku alebo priamo <strong>na</strong> CD médium. Páèila sa<br />

nám <strong>na</strong>jmä monos textového rozpoznávania dokumentu<br />

priamo z prvotného náh¾adu pomocou<br />

techniky Drag & Drop.<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania je vysoká, aj keï nie <strong>na</strong>jvyššia<br />

v posudzovanej kategórii. Prvotný náh¾ad<br />

je hotový rýchlo – do 12 sekúnd. S farebnou vernosou<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej fotografie sme boli v tomto<br />

prípade ve¾mi spokojní – test CLIELAB potvrdil<br />

<strong>na</strong>jlepšiu vernos v posudzovanej <strong>sk</strong>upine.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Výrobca: HP<br />

Ce<strong>na</strong>: 2980 Sk bez DPH / 3576 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Ide o <strong>sk</strong>ener s prepracovaným dizajnom. Jeho<br />

veko pôsobí metalickým dojmom, <strong>na</strong> hornej<br />

strane veka sa <strong>na</strong>chádza efektné logo výrobcu.<br />

Na druhej strane je tento model rozmerovo <strong>na</strong>jväèší<br />

z kategórie domácich <strong>sk</strong>enerov. Ovládaèe<br />

sa po<strong>sk</strong>ytujú pre operaèný systém Windows<br />

i Macintosh, dokúpi je moné aj dia<strong>na</strong>dstavec.<br />

Ovládací softvér môe pracova v jednoduchom<br />

alebo pokroèilom reime. Softvérové vybavenie<br />

umoòuje <strong>na</strong>pr. <strong>sk</strong>enovanie štyroch fotografií<br />

<strong>na</strong>raz.<br />

Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádza a pä tlaèidiel.<br />

Tie slúia <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie, kopírovanie, e-mail,<br />

PDF/OCR a web. Ich výz<strong>na</strong>m sme však nedokázali<br />

v <strong>na</strong>stavení zmeni.<br />

So <strong>sk</strong>enerom sme dosiahli <strong>na</strong>jvyššiu <strong>sk</strong>utoènú<br />

rýchlos v posudzovanej <strong>sk</strong>upine a týkalo sa to<br />

realizácie prvotného náh¾adu i samotného <strong>sk</strong>enovania.<br />

Spokojní sme boli aj s dosiahnutou vernosou<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> originál.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: ts-pro<br />

Výrobca: Microtek<br />

Ce<strong>na</strong>: 2990 Sk bez DPH / 3588 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOO<br />

OOOOO<br />

OOOGG<br />

OOOOO<br />

OOGGG

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Benq S2W 5300U<br />

Skener s netradièným vrchným vekom, ktorého<br />

èas je prekrytá plastovou hmotou. Do takto vytvorenej<br />

zásuvky je moné vloi <strong>na</strong>pr. hárky papiera.<br />

Predný panel obsahuje pä tlaèidiel a tie sú poèas<br />

pripojenia <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> sie podsvietené. Skenovanie<br />

je sig<strong>na</strong>lizované blikaním podsvietenia tlaèidiel. Aj<br />

v tomto prípade je jedno z tlaèidiel vyhradené <strong>na</strong><br />

prevod výsledku do vreckového poèítaèa. Hrúbka<br />

<strong>sk</strong>enera by však mohla by aj menšia.<br />

Softvérová výbava je urèená <strong>na</strong> spracovanie<br />

ve¾kých formátov viacnásobným <strong>sk</strong>enovaním<br />

a spracovanie fotografie.<br />

Pri testovaní sme dosiahli priemernú rýchlos<br />

prvotného náh¾adu a o nieèo nišiu rýchlos <strong>sk</strong>utoèného<br />

<strong>sk</strong>enovania. Model S2W 5450U podporuje<br />

aj port USB vo verzii 2.0 a tu by bola rýchlos<br />

urèite vyššia. Kvalita <strong>sk</strong>enovania nás prekvapila,<br />

patrila toti k <strong>na</strong>jlepším v teste.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: Agem<br />

Výrobca: Benq<br />

Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH / 4788 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

SKENERY DO KANCELÁRIE<br />

OOOGG<br />

OOGGG<br />

OOOOO<br />

OOOGG<br />

OOOOO<br />

Canon CanoScan LiDE30<br />

Napriek vysokému optickému rozlíšeniu 1200 dpi<br />

je tento <strong>sk</strong>ener opä ve¾mi tenký a aj v tomto prípade<br />

postaèí <strong>na</strong>pájanie z portu USB. Oproti<br />

LiDE20 má LiDE30 veko vypracované tak, e pôsobí,<br />

akoby bolo vyrobené z hliníka. V jeho strede sa<br />

<strong>na</strong>chádza holografické logo. Skrátka, je to <strong>sk</strong>ener<br />

pre ¾udí, ktorí si potrpia <strong>na</strong> dizajn prístrojov.<br />

Technológia LiDE (LED Indirect Exposure) zabezpeèuje<br />

zníenie hmotnosti a poètu súèastí<br />

potrebných <strong>na</strong> výrobu <strong>sk</strong>enera. Tento <strong>sk</strong>ener má<br />

hmotnos len 1,5 kg a môete ho ¾ahko prenáša.<br />

Softvérová výbava umoòuje poui <strong>sk</strong>ener v systéme<br />

Windows i Mac. Aj dodávané aplikácie <strong>na</strong><br />

úpravu obrazu a OCR spracovanie textu pracujú<br />

pod obidvoma operaènými systémami.<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enera patrí v tejto kategórii k stredu<br />

testovacej vzorky. Trochu rýchlejšia by mohla<br />

by realizácia prvotného náh¾adu.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: European Peripherals<br />

Výrobca: Canon<br />

Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH / 4788 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOGG<br />

OOOGG<br />

OOOGG<br />

OOOOG<br />

OOOOO<br />

Epson Perfection 1260<br />

Kvalita<br />

<strong>sk</strong>enovania<br />

Tento <strong>sk</strong>ener má typické telo kovového vzh¾adu<br />

a veko s logom výrobcu. Predný panel obsahuje<br />

jedno väèšie tlaèidlo <strong>na</strong> vyvolanie <strong>sk</strong>enovacieho<br />

rozhrania a tri ïalšie tlaèidlá <strong>na</strong> rýchlu vo¾bu príslušnej<br />

funkcie. Dokúpi je moné podávaè vo¾ných<br />

listov i dia<strong>na</strong>dstavec (vo vyhotovení 1260<br />

Photo je dia<strong>na</strong>dstavec súèasou dodávky).<br />

Skener má zabudovanú technológiu <strong>na</strong> prispôsobenie<br />

úpravy <strong>sk</strong>enovaného obrazu <strong>na</strong> tlaè pomocou<br />

tlaèiarní Epson. Softvérová výbava obsahuje<br />

podporu <strong>na</strong> kopírovanie, úpravu grafiky.<br />

Nástroj OCR je od firmy NewSoft.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme si pochva¾ovali farebnú<br />

vernos s originálom, ktorá patrila medzi <strong>na</strong>jlepšie<br />

v teste. Je jasné, e výrobca si dal zálea <strong>na</strong><br />

kvalite optiky i snímaèa CCD. Rýchlos prvotného<br />

náh¾adu však nepatrí k špièke. Zvýšeniu rýchlosti<br />

by jednoz<strong>na</strong>ène pomohol port USB vo verzii 2.0.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: Print Trade<br />

Výrobca: Epson<br />

Ce<strong>na</strong>: 4181 Sk bez DPH / 5017 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOGG<br />

OOOOG<br />

OOOOO<br />

OOOOG<br />

OOOOO<br />

Genius ColorPage−HR<br />

7XSlim<br />

Výrobca v tomto prípade pouil systém automatickej<br />

aretácie <strong>sk</strong>enovacej hlavy so snímaèom<br />

v spodnej èasti <strong>sk</strong>enera. Spodná èas <strong>sk</strong>enera je<br />

vyhotovená z tmavšej umelej hmoty, vo veku <strong>sk</strong>enera<br />

je aj zabudovaný dia<strong>na</strong>dstavec <strong>na</strong> prieh¾adné<br />

materiály. V dodávke sú šablóny <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie<br />

predlôh rozliènej ve¾kosti.<br />

Súèasou dodávky je aj odkladacie zariadenie, ktoré<br />

umoòuje <strong>sk</strong>ener mimo prevádzky uloi do zvislej<br />

polohy a šetri tak miesto. Zahrievanie lampy trvá po<br />

zapnutí <strong>sk</strong>enera jednu minútu. Pouívate¾ môe voli<br />

dobu, poèas ktorej sa má udriava lampa zahriata.<br />

Softvérová dodávka obsahuje všetko potrebné<br />

<strong>na</strong> spracovanie fotografií, obrázkov i textu vrátane<br />

automatizácie spracovania vizitiek (len v <strong>sk</strong>úšobnej<br />

verzii).<br />

Skener je relatívne pomalší pri náh¾ade i <strong>sk</strong>enovaní,<br />

zato však kvalita <strong>sk</strong>enovania nás príjemne<br />

prekvapila.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: Agem<br />

Výrobca: Genius<br />

Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH / 4788 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

HP ScanJet 5550c<br />

Skener<br />

do kancelárie<br />

OOOGG<br />

OOOGG<br />

OOOOG<br />

OOOGG<br />

OOOOO<br />

Predstavuje kompletné riešenie do podniku. Má<br />

optické rozlíšenie 2400 dpi, konštrukcia lampy<br />

zaisuje rýchle zí<strong>sk</strong>anie náh¾adu. Súèasou <strong>sk</strong>enera<br />

je aj automatický podávaè. Predný panel je<br />

vybavený 10 tlaèidlami a LCD panelom, èo u¾ahèuje<br />

pouitie SJ 5550c ako kopírovacieho stroja.<br />

Tlaèidlami pritom <strong>na</strong>stavujete poèet kópií a urèujete<br />

reim kopírovania. Takisto je tu tlaèidlo <strong>na</strong><br />

zrušenie <strong>sk</strong>enovania alebo kopírovania.<br />

Skener pri <strong>na</strong>šom teste dosiahol <strong>na</strong>jrýchlejšiu<br />

realizáciu náh¾adu. Zaslúila sa o to dvojitá <strong>sk</strong>enovacia<br />

hlava i špeciál<strong>na</strong> lampa. Aj samotné <strong>sk</strong>enovanie<br />

je ve¾mi rýchle, hoci máme v teste ešte<br />

o nieèo rýchlejší model. Farebná vernos tohto<br />

<strong>sk</strong>enera patrí k <strong>na</strong>jlepším, ani s presnosou neboli<br />

iadne problémy. Na prevod 10 textových strán<br />

do Wordu sme èakali necelých 10 minút, ich kopírovanie<br />

bolo hotové do 8 minút.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Výrobca: HP<br />

48 PC REVUE 3/2003

Ce<strong>na</strong>: 13 325 Sk bez DPH / 15 990 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOO<br />

OOOOO<br />

OOOOO<br />

OOOOO<br />

OOGGG<br />

Microtek ScanMaker 4800<br />

Plus<br />

s originálom je relatívne dobrá. Softvérovú výbavu tvorí<br />

bené <strong>sk</strong>enovacie rozhranie a program Ulead Photo-<br />

Express SE. Ním môete dobre spracúva <strong>na</strong>pr. fotografie.<br />

V celkovom hodnotení ide o <strong>sk</strong>ener pre pouívate-<br />

¾ov, ktorí sa orientujú <strong>na</strong> nišiu predajnú cenu a potrebujú<br />

<strong>sk</strong>enova priesvitné dokumenty. Tu sa uplatní<br />

výbava <strong>sk</strong>enera i rozlíšenie <strong>sk</strong>enovacej hlavy.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: ATec<br />

Výrobca: Mustek<br />

Ce<strong>na</strong>: 3950 Sk bez DPH / 4740 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOGGG<br />

OOOGG<br />

OOOGG<br />

OOOGG<br />

OOOOO<br />

Mustek ScanExpress A3 USB<br />

Vyhotovenie <strong>sk</strong>enera je v striebornej farbe, <strong>na</strong> prednom<br />

paneli je pä ovládacích tlaèidiel a jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizaèná<br />

LED dióda. Súèasou dodávky je dia<strong>na</strong>dstavec.<br />

K tomuto <strong>sk</strong>eneru je moné pripoji aj podávaè vo¾ných<br />

listov. Ovládaèe sú dodané pre platformu Windows<br />

i Macintosh, softvérová výbava zahrnuje aj Adobe<br />

Photoshop LE. Ovládaè <strong>sk</strong>enera umoòuje bohaté<br />

monosti vo¾by hlavne v rozšírenom reime. Tu je k<br />

dispozícii <strong>na</strong>pr. filtrácia výsledku, farebný posun a pod.<br />

Pri teste <strong>sk</strong>ener dosiahol dobrú rýchlos realizácie<br />

prvotného náh¾adu, aj samotné <strong>sk</strong>enovanie bolo dostatoène<br />

rýchle. Kvalita <strong>sk</strong>enovania zodpovedá predajnej<br />

cene, ktorá je prispôsobená <strong>sk</strong>ôr nišiemu rozpoètu.<br />

V celkovom hodnotení ide o typické riešenie do<br />

kancelárie za dobrú cenu. Súèasou dodávky je návod<br />

i ovládacie rozhranie v slovenèine.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: ts-pro<br />

Výrobca: Microtek<br />

Ce<strong>na</strong>: 4990 Sk bez DPH / 5988 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Mustek 2400MT<br />

OOOOO<br />

OOOOG<br />

OOGGG<br />

OOOOG<br />

OOOOO<br />

Tento <strong>sk</strong>ener ako jediný z testu dokázal spracova<br />

predlohu vo ve¾kosti A3. Hoci jeho optické rozlíšenie<br />

je len 300 dpi, zaradili sme ho do kategórie kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

<strong>sk</strong>enerov. Pouíva sa toti bude v projekèných<br />

kanceláriách a návrhár<strong>sk</strong>ych štúdiách.<br />

Vyhotovenie tohto modelu sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad líši od<br />

ostatných. Rozdiel je vo ve¾kosti <strong>sk</strong>enera i v netradiènej<br />

LED, ktorá sa pohybuje spolu so <strong>sk</strong>enovacou hlavou.<br />

Pri hodnotení realizácie prvého náh¾adu treba<br />

v tomto prípade zoh¾adni, e sa sleduje celá plocha<br />

A3. Nameraný údaj sme tak adekvátne prepoèítali <strong>na</strong><br />

plochu A4. Skenovanie je trochu pomalšie, <strong>na</strong> èom sa<br />

urèite podie¾a aj rozmernejšia konštrukcia <strong>sk</strong>enera.<br />

Na farebnej vernosti bada nišie rozlíšenie <strong>sk</strong>enovacej<br />

hlavy. Pre pouívate¾ov poadujúcich <strong>sk</strong>ener A3 je<br />

tento model dobrým a relatívne lacným riešením.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: ATec<br />

Výrobca: Mustek<br />

Ce<strong>na</strong>: 7086 Sk bez DPH / 8503 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOGG<br />

OOOGG<br />

OGGGG<br />

OOOOO<br />

OOOOG<br />

UMAX Astra 6700 Photo<br />

Ide o <strong>sk</strong>ener s dia<strong>na</strong>dstavcom integrovaným do veka<br />

prístroja. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel <strong>sk</strong>enera je ve¾mi<br />

dobre prístupný a obsahuje pä tlaèidiel – <strong>sk</strong>enovanie,<br />

kopírovanie, e-mail, web a fax. Tento <strong>sk</strong>ener sa<br />

vyz<strong>na</strong>èuje jednou z <strong>na</strong>jniších cien v oblasti modelov<br />

s rozlíšením 1200 dpi.<br />

Daòou za cenu je nišia rýchlos práce. Prejavuje sa<br />

to hlavne <strong>na</strong> pomalšej realizácii prvotného náh¾adu.<br />

Skenovanie je však o nieèo rýchlejšie. Farebná zhoda<br />

Rýchlos<br />

<strong>sk</strong>enovania

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Denné spravodajstvo zo sveta IT<br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />

50 PC REVUE 3/2003<br />

Ide o ïalší <strong>sk</strong>ener s rozlíšením 2400 dpi a portom USB 2.0.<br />

Veko je vyhotovené tak, e budí dojem metalického materiálu.<br />

Na prednom paneli sú umiestnené tri tlaèidlá <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jbenejšie úlohy – <strong>sk</strong>enovanie, kopírovanie a e-mail.<br />

Súèasou dodávky je dia<strong>na</strong>dstavec s plochou a 101 × 127<br />

mm. S dia<strong>na</strong>dstavcom sa dodáva viac rámèekov. Súèasou<br />

softvérovej dodávky je aj program SilverFast SE. Ten podporuje<br />

odstránenie prachu a škrabancov zo <strong>sk</strong>enovanej<br />

podoby a obnovenie farieb z predlohy. Takisto eliminuje<br />

zrno a šum a zabezpeèuje presný prevod farieb pri <strong>sk</strong>enovaní<br />

z filmov <strong>na</strong> základe zadania výrobcu a typu filmu.<br />

Pri <strong>sk</strong>úškach sme zistili ve¾mi dobrú rýchlos <strong>sk</strong>enovania<br />

– Astra 6700 patrila jednoz<strong>na</strong>ène k <strong>na</strong>jrýchlejším <strong>sk</strong>enerom<br />

v <strong>na</strong>šom teste. Podobne je to aj s kvalitou <strong>sk</strong>enovania, <strong>na</strong><br />

èom sa podpisuje hlavne kvalitná optika a snímací prvok.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: ConQuest Slovakia<br />

Výrobca: UMAX<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 490 Sk bez DPH / 13 788 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

HODNOTENIE<br />

UMAX AstraSlim 1200<br />

OOOOG<br />

OOOOO<br />

OOOOG<br />

OOOOO<br />

OOOGG<br />

Ide o <strong>sk</strong>ener CIS s optickým rozlíšením 1200 dpi. Telo <strong>sk</strong>enera<br />

je vyhotovené z tmavej umelej hmoty, po stranách<br />

predného panela sú umiestené štyri tlaèidlá <strong>na</strong> e-mail,<br />

OCR, kópiu a <strong>sk</strong>enovanie. Na veku <strong>sk</strong>enera je umiestnené<br />

logo výrobcu. Tesne pri uchytení veka k základnej èasti sa<br />

<strong>na</strong>chádza sig<strong>na</strong>lizaèná LED.<br />

Softvérovú výbavu tvorí základný <strong>sk</strong>enovací program,<br />

nástroj <strong>na</strong> úpravu fotografií a OCR od firmy FineReader.<br />

Rýchlos realizácie náh¾adu i <strong>sk</strong>utoèného <strong>sk</strong>enovania je<br />

podstatne nišia ako v prípade modelu Astra 6700. Prirodzene,<br />

aj predajná ce<strong>na</strong> tohto <strong>sk</strong>enera je adekvátne nišia<br />

– je toti <strong>na</strong>jnišia zo <strong>sk</strong>upiny testovaných <strong>sk</strong>enerov<br />

s optickým rozlíšením 1200 dpi. Z<strong>na</strong>mená to, e AstraSlim<br />

1200 je riešením predovšetkým pre pouívate¾ov, ktorí<br />

potrebujú <strong>sk</strong>ener s takýmto rozlíšením a zároveò sa orientujú<br />

<strong>na</strong> lacnejšie modely.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: ConQuest Slovakia<br />

Výrobca: UMAX<br />

Ce<strong>na</strong>: 3330 Sk bez DPH / 3996 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Presnos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

HODNOTENIE<br />

OOGGG<br />

OOOGG<br />

OOGGG<br />

OOOOG<br />

OOOOO<br />

Visioneer OneTouch 9020 USB<br />

Pomer<br />

výkon/ce<strong>na</strong><br />

Usporiadanie <strong>sk</strong>enera je typické pre tohto výrobcu – veko sa<br />

toti otvára <strong>na</strong> dlhšej strane <strong>sk</strong>enera. Toto riešenie umoòuje<br />

zmenšenie jeho pôdorysu. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel tvorí pä<br />

tlaèidiel a jed<strong>na</strong> LED dióda. Obal je vyhotovený z umelej<br />

hmoty, veko evokuje dojem lešteného hliníka a dia<strong>na</strong>dstavec<br />

je súèasou dodávky.<br />

Softvérová výbava pozostáva zo správcov<strong>sk</strong>ého programu,<br />

nástroja <strong>na</strong> úpravu fotografií a OCR (ale bez podpory<br />

sloven<strong>sk</strong>ého textu). Za 215 Sk s DPH si však môete kúpi<br />

FineReader pre tento <strong>sk</strong>ener.<br />

Pri testovaní rýchlosti sa prejavil port USB 2.0 i rýchlos<br />

samotného <strong>sk</strong>enera. Skutoèná rýchlos tohto prístroja je tak<br />

<strong>na</strong>jvyššia v celom <strong>na</strong>šom teste. Podobne je ve¾mi dobrá aj<br />

farebná vernos <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej predlohy.<br />

Vcelku teda ide o ve¾mi rýchly <strong>sk</strong>ener, ktorý sa dobre<br />

uplatní v kancelárii i pri spracovaní fotografií.<br />

Skener po<strong>sk</strong>ytol: Euromedia<br />

Výrobca: Visioneer<br />

Ce<strong>na</strong>: 5990 Sk bez DPH / 7188 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Rýchlos prvotného náh¾adu:<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania:<br />

Kvalita <strong>sk</strong>enovania:<br />

Vyhotovenie a softvérová výbava:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOO<br />

OOOOO<br />

OOOGG<br />

OOOOG<br />

OOOOG<br />

VYHODNOTENIE A ZÁVER<br />

Poèet <strong>sk</strong>enerov v <strong>na</strong>šom teste je jasným dôkazom, e aj <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u je v tejto oblasti kompletná ponuka. Staèí len<br />

vedie, <strong>na</strong> èo chcete <strong>sk</strong>ener vlastne poui a ko¾ko peòazí<br />

ste ochotní doò investova.<br />

Na základe <strong>na</strong>šich testov sme sa rozhodli oceni <strong>na</strong>sledujúce<br />

modely. Víazom v <strong>sk</strong>upine domácich <strong>sk</strong>enerov je BenQ<br />

S2W 4300. Je to <strong>sk</strong>ener za nízku cenu a parametrami postaèuje<br />

pre domácich pouívate¾ov. Pokia¾ máte poiadavky<br />

<strong>na</strong> vyššiu rýchlos, potom odporúèame Microtek ScanMaker<br />

3800. Ak kladiete dôraz <strong>na</strong> kvalitu <strong>sk</strong>enovania, mali by ste sa<br />

zaujíma o HP ScanJet 2300C. Skener Canon CanoScan LiDE20<br />

je zasa urèený všade tam, kde sa poèíta s jednoduchou manipuláciou,<br />

<strong>na</strong>pr. aj do terénu. Výhodou je aj efektný dizajn.<br />

V <strong>sk</strong>upine <strong>sk</strong>enerov <strong>na</strong> podnikové pouitie je víazom<br />

testu model HP ScanJet 5550C. Je toti <strong>na</strong>jlepšie vybavený<br />

<strong>na</strong> masové pouitie, je rýchly i kvalitný. Jeho predajná ce<strong>na</strong><br />

je vyššia, ale pod¾a nášho názoru je adekvát<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovaným<br />

monostiam.<br />

Ocenenie Tip redakcie za <strong>na</strong>jrýchlejší <strong>sk</strong>ener v teste si<br />

odnáša model UMAX Astra 6700 Photo. Výhodou je tu aj<br />

doplnkový softvér a monos spracovania priesvitných materiálov.<br />

Tip redakcie za <strong>na</strong>jlepšiu farebnú vernos si odnáša<br />

Epson Perfection 1260. Ak je pre vás dôleitá predajná ce<strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>enera, potom ako podnikové riešenie odporúèame model<br />

Visioneer OneTouch 9020 USB, ktorý má <strong>na</strong>jvyšší pomer<br />

výkon/ce<strong>na</strong> v <strong>na</strong>šom teste.<br />

Literatúra: [1] Robert G. Gann, Ph. D.: De<strong>sk</strong>top Scanners, Image Quality Evaluation. Prentice Hall PTR 1999, New Jersey 07458, U. S. A.

Asus L2000E<br />

VÝKONY<br />

Výrobca<br />

Asus<br />

Model<br />

L2000E<br />

Testované PCR 3/2003<br />

WinBench 99 CPUmark −<br />

WinBench 99 FPUmark −<br />

Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 4920<br />

High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 15 000<br />

Busines Graphics WinMark 99 265<br />

High−End Graphics WinMark 686<br />

ZD Battery Mark 4.1<br />

LifeTest (minút) 167<br />

ConditioningRun (minút) 118<br />

KONFIGURÁCIA<br />

Výrobca/Model<br />

Asus/L2000E<br />

Mikroprocesor<br />

Mobile Pentium 4 1700 MHz<br />

Pamä dodaná/max./typ 256 MB / 1024 MB / DDRAM<br />

Displej 14,1" TFT, 1024 × 768<br />

Videosystém SiS 650 / 64 MB 1<br />

Pevný di<strong>sk</strong><br />

20 GB / ATA100<br />

CD−ROM/DVD<br />

Kombo<br />

Di<strong>sk</strong>etová mechanika<br />

Áno<br />

Audiosystém<br />

SB Pro kompatibilný,<br />

Sloty<br />

PC Card (2 × typ II)<br />

Rozhrania Paralelný, Serial, PS/2, 2 × USB 2 , Fast IrDA, 2 × IEEE 1394,<br />

VGA, audio, Docking Station<br />

Komunikácia<br />

10/100Base−T, Modem 56Kb<br />

Softvér v cene<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l Edition<br />

Rozmery (W × D × H) 310 × 262 × 43 mm<br />

Hmotnos<br />

3,4 kg<br />

Batéria<br />

LiIon (11,1 V / 6000 mAh)<br />

Záruka<br />

1 rok, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 3 roky (príplatok)<br />

Príslušenstvo<br />

V cene je taška, myš a USB Bluetooth adaptér<br />

Asus L2000E<br />

je výkonný notebook<br />

s prijate¾nou cenou.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Notebooky z produkcie spoloènosti<br />

Asus sme dlhšie nemali monos<br />

otestova. Z <strong>na</strong>jnovšej ponuky<br />

tejto spoloènosti patrí k zaujímavým<br />

modelom L2000E. Èo ponúka?<br />

KONFIGURÁCIA. Notebook je zalo-<br />

ený <strong>na</strong> mikroprocesore Intel Mobile<br />

Pentium 4 s pracovnou frekvenciou<br />

1,7 GHz, doplnenom 256 MB pamäte<br />

DDR a èipovou súpravou SiS, ktorá<br />

obsahuje aj grafický adaptér. Z tohto<br />

konštatovania vyplýva, e grafika<br />

vyuíva vyhradenú èas systémovej<br />

pamäte, <strong>na</strong> zobrazovanie slúi 14,1"<br />

TFT displej podporujúci rozlíšenie<br />

1024 × 768. Samozrejmosou je výstup<br />

<strong>na</strong> externý monitor a podpora<br />

duálneho zobrazovania. Testovaný<br />

model bol vybavený pevným di<strong>sk</strong>om<br />

s kapacitou 20 GB a mechanikou typu<br />

kombo (DVD, CD-RW). Napájanie notebooku<br />

zabezpeèuje LiIon batéria s<br />

kapacitou 6000 mAh. Asus pri tomto<br />

modeli stavil <strong>na</strong> podporu èo <strong>na</strong>jväèšieho<br />

poètu rozhraní, a tak <strong>na</strong> òom<br />

nájdeme tak klasické porty PS/2, paralelný<br />

a sériový (ten v podobe proprietárneho<br />

Port-<br />

Bar II), ako aj modernejšie<br />

IrDA, Fire Wire<br />

a USB (dokonca vo verzii 2.0),<br />

prièom obe <strong>na</strong>posledy menované rozhrania<br />

sú k dispozícii dvojmo. Okrem<br />

zvyèajných komunikaèných rozhraní<br />

ako LAN a modemu je k dispozícii aj<br />

Bluetooth, ten však nie je zabudovaný<br />

do notebooku, ale má formu k¾úèa<br />

USB.<br />

VÝKON. Výkonnos notebooku zodpovedá<br />

jeho konfigurácii. Mikroprocesor<br />

Pentium 4 v kombinácii s pamäami<br />

DDR a integrovaným grafickým<br />

adaptérom jednoz<strong>na</strong>ène definujú<br />

predpokladané <strong>na</strong>sadenie notebooku<br />

<strong>na</strong>jmä pri práci s kancelár<strong>sk</strong>ymi<br />

balíkmi. Výsledky testov (v obvyklej<br />

tabu¾ke) dokumentujú, e <strong>na</strong> toto<br />

<strong>na</strong>sadenie po<strong>sk</strong>ytuje notebook dostatoèný<br />

výkon.<br />

Pokia¾ ide o výdr pri práci <strong>na</strong> batérie,<br />

notebook sa pohyboval v tolerancii<br />

hodnôt udávaných výrobcom<br />

(2,5 a 3 hodiny). Pri poh¾ade <strong>na</strong><br />

kapacitu batérie (6000 mAh) a<br />

14,1" displej sme však predsa<br />

len èakali trocha viac. V teste<br />

Ziff-Davis Battery Mark 4.0<br />

notebook dosiahol v Conditioning<br />

Run èas 1:58 a v Life<br />

èas 2:47. Tento výsledok síce<br />

nie je špièkový, ale treba si uvedomi,<br />

e notebook nie je vybavený<br />

mikroprocesorom Mobile Pentium 4-<br />

M, ale Mobile Pentium 4 a rozdiel jedného<br />

písmenka v oz<strong>na</strong>èení cíti. Kým<br />

Mobile Pentium 4 podporuje iba technológiu<br />

Power4 Gear, Mobile Pentium<br />

4-M podporuje Enhanced Speed-<br />

Step. Od tohto bodu sa odvíja aj správa<br />

<strong>na</strong>pájania, ktorá je <strong>na</strong> priemernej<br />

úrovni.<br />

ZÁVER. Asus L2000E je z poh¾adu výkonnosti<br />

a ceny vyváeným a serióznym<br />

riešením. Za zmienku stojí monos<br />

poèúva hudbu z CD bez nutnosti<br />

zapnú notebook (vïaka funkcii Audio<br />

DJ). Naopak, trocha neprakticky je vyriešené<br />

umiestnenie ovládaèa hlasitosti<br />

priamo do dvierok mechaniky<br />

kombo. Pri práci s notebookom sa vám<br />

môe ¾ahko sta, e „šmátrajúc po ovládaèi“<br />

si nechtiac vysuniete CD. I<strong>na</strong>k je<br />

však mechanické vyhotovenie notebooku<br />

<strong>na</strong> výbornej úrovni.<br />

Hornotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☹ Ovládanie hlasitosti<br />

Ce<strong>na</strong>: 66 000 Sk bez DPH<br />

81 180 Sk s DPH<br />

Dodávete¾: AutoCont SK<br />

1 – zdie¾aná z operaènej, 2 – USB 2.0<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý

H A R D W A R E<br />

SAMSUNG SGH−S100<br />

Èoraz èastejšie sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavujú<br />

mobilné telefóny vo vyklápacom vyhotovení a<br />

ani Samsung SGH-S100 nie je v tomto<br />

smere výnimka. Ide o telefón strednej<br />

triedy, urèený pre zákazníkov uprednostòujúcich<br />

pohodlné ovládanie a<br />

kompaktné rozmery pred špièkovými<br />

funkciami.<br />

ROZMERY A DIZAJN.<br />

Rozmery telefónu, ako aj<br />

jeho hmotnos sú <strong>na</strong> ve¾mi<br />

prijate¾nej úrovni, prístroj<br />

<strong>na</strong>vyše <strong>sk</strong>vele sadne do ruky, a<br />

to nielen v zatvorenom, ale aj otvorenom<br />

stave. Otváranie telefónu nie je istené iadnou<br />

poistkou, no má dostatoèný odpor <strong>na</strong> to, aby<br />

sa neotváral samovo¾ne. Prístroj je celý vyhotovený<br />

v efektnej svetlosivej farbe, so zaoblenými hra<strong>na</strong>mi,<br />

èo jeho vzh¾adu dodáva futuristický nádych. Displej<br />

<strong>na</strong> výklopnom veku je podsvietený modrou farbou,<br />

èo vhodne dopåòa celkový imid tohto Samsungu.<br />

DISPLEJ A BATÉRIA. Displeje má Samsung SGH-<br />

S100 hneï dva. Prvý je dostupný z vonkajšej èasti<br />

prístroja a slúi <strong>na</strong> informatívne úèely. V stave pokoja<br />

zobrazuje aktuálny èas a informácie o stave batérie<br />

a sile signálu, pri prichádzajúcom hovore sa podsvieti<br />

modrou farbou a zobrazuje èíslo, prípadne indikuje<br />

došlú textovú správu. Hlavný displej, ktorý je však<br />

tou pravou pýchou, je <strong>sk</strong>rytý vnútri telefónu. Jeho<br />

rozmery sú úctyhodné, je to 128 × 160 bodov pri 65-<br />

tisíc zobrazovaných farbách. Miera podsvietenia displeja<br />

sa dá <strong>na</strong>stavi, v kombinácii s modrým podsvietením<br />

klávesov vyzerá táto kombinácia pôsobivo a<br />

v tme je ve¾mi výrazná.<br />

Horšie je to však s èitate¾nosou<br />

displeja pri priamom<br />

slneènom svetle.<br />

KLÁVESNICA A OVLÁDA−<br />

NIE. Na výklopnej èasti sú všetky<br />

tlaèidlá klávesnice z<strong>na</strong>ène väèšie,<br />

a preto sa aj príjemnejšie ovládajú.<br />

Navigácia a pohyb v menu<br />

prebieha pomocou ve¾kého <strong>na</strong>vigaèného<br />

smerového tlaèidla a troch pomocných<br />

tlaèidiel. Okrem nich nájdete <strong>na</strong><br />

tele telefónu posuvník <strong>na</strong> ovládanie hlasitosti<br />

zvonenia a hovoru, ako aj dve dodatoèné<br />

tlaèidlá, urèené <strong>na</strong> prijímanie a odmietanie hovoru.<br />

Menu telefónu Samsung SGH-S100 je ve¾mi jednoduché,<br />

všetky <strong>na</strong>stavenia a funkcie sú rozdelené do<br />

ôsmich hlavných kategórií, ktoré sa potom ïalej rozvetvujú.<br />

Niekedy sa však môe zda, e menu ide proti<br />

logike, keï je <strong>na</strong>príklad prepoèet meny uloený v sekcii<br />

<strong>na</strong>stavenia dátumu a èasu, ale to je len vec zvyku.<br />

APLIKÁCIE A DODATOÈNÁ VÝBAVA. Mobilný telefón<br />

toho dnes musí zvládnu ove¾a viac ako len telefonovanie.<br />

Samsung SHG-S100 zvládne odosielanie<br />

textových správ, ktorých si v pamäti dokáe uloi a<br />

50. Celkom slušne je <strong>na</strong> tom aj telefónny zoz<strong>na</strong>m,<br />

ktorý je bez problémov schopný pracova aj s 500<br />

polokami. Okrem dnes u beného kalendára nechýbajú<br />

ani funkcie ako kalkulaèka, alarm, prepoèet<br />

meny a pripomí<strong>na</strong>è úloh, nezabudlo sa ani <strong>na</strong> hry.<br />

Telefón podporuje aplikácie <strong>na</strong>písané v jazyku Java,<br />

nie je teda problém doplni si nové pod¾a elania,<br />

<strong>na</strong>príklad prostredníctvom integrovaného portu IrDA.<br />

Ve¾mi kvalitné je aj polyfonické zvonenie, telefón<br />

obsahuje dostatok preddefinovaných melódií, nové sa<br />

dajú stiahnu a uloi. Trochu nepríjemným prekvapením<br />

je prechod do vibraèného módu, keï telefón akosi<br />

zabúda oznámi príchod novej správy vibráciou.<br />

SKÚSENOSTI A ZÁVER. Hoci <strong>na</strong> oboznámenie sa s<br />

telefónom sme sa mali len jeden týdeò, sú dojmy z<br />

jeho pouívania ve¾mi kladné. Výborný displej, rozmerná<br />

a citlivá klávesnica, ako aj jednoduché ovládanie<br />

robia zo Samsungu SGH-S100 telefón vhodný pre<br />

nároènejších pouívate¾ov, ktorí èasom <strong>na</strong>príklad<br />

vyuijú monos práce s GPRS. Rozmery, ako aj hmotnos<br />

telefónu sú <strong>na</strong> prijate¾nej úrovni, výdr batérie<br />

sa pohybuje <strong>na</strong> hranici troch dní pri intenzívnom<br />

pouívaní (30 SMS a asi 30 – 45 minút telefonovania<br />

denne) a rov<strong>na</strong>ko dobrá je aj kvalita zvuku poèas telefonovania.<br />

A aj keï telefón obsahuje niektoré det<strong>sk</strong>é<br />

chyby, ako <strong>na</strong>príklad nedotiahnuté <strong>na</strong>stavenia fontu<br />

v správach èi chybný preklad niektorých poloiek, je<br />

jeho kúpa dobrou vo¾bou.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Displej<br />

☺ Klávesnica<br />

☺ Podsvietenie<br />

☹ Lokalizácia<br />

☹ Nedotiahnuté niektoré <strong>na</strong>stavenia<br />

Ce<strong>na</strong>: 20 750 Sk bez DPH / 24 990 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Orange Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Martin Turoò<br />

T E C H N I C K É<br />

Rozmery: 88,5 × 46,5 × 23 mm<br />

Hmotnos: 94 g<br />

Batéria: Li−lon 720 mAh<br />

Displej: 128 × 160 bodov, 65−tisíc farieb<br />

GSM: 900/1800/1900 MHz<br />

WAP: áno, 1.2<br />

GPRS: áno<br />

Java: áno<br />

IrDA: áno<br />

P A R A M E T R E<br />

InFocus LP 650<br />

Projektor LP 650 patrí<br />

medzi <strong>na</strong>jnovšie a <strong>na</strong>jvybavenejšie<br />

zariadenia<br />

od firmy InFocus.<br />

Súèasou dodávky<br />

je precízne vytvarovaný<br />

kufrík, v ktorom<br />

má všetko svoje pevné<br />

miesto – samotný projektor, ale aj prepojovacie<br />

káble, dia¾kové ovládanie i pouívate¾<strong>sk</strong>ý návod.<br />

K tomuto projektoru môete pripoji dva výstupy<br />

z poèítaèa a tri výstupy z videoprehrávaèa.<br />

Maximálny svetelný výkon je a 2500 ANSI lúmenov,<br />

<strong>na</strong> predåenie ivotnosti iarovky je moné<br />

prepí<strong>na</strong>èom zvoli aj úspornejší reim s výkonom<br />

2000 ANSI lúmenov. Ovládanie je sústredené <strong>na</strong><br />

hornom paneli projektora a <strong>na</strong> dia¾kovom ovládaèi.<br />

InFocus LP 650 sa dá prepoji cez port USB s<br />

poèítaèom. V tomto prípade môete pomocou dia¾kového<br />

ovládaèa k projektoru ovláda nielen prezentáciu<br />

(pohyb pred a vzad), ale aj cez kurzor myši<br />

ovláda celý operaèný systém Windows. Navyše<br />

je moný aj opaèný smer riadenia – z poèítaèa<br />

môete <strong>na</strong>pr. zapnú èi vypnú projektor, <strong>na</strong>stavi<br />

svetelný reim, kontrast, jas a pod. Cez projektor<br />

sa dá <strong>na</strong>stavi aj podoba štartovacej stránky (<strong>na</strong>pr.<br />

vlastné firemné logo).<br />

Projektor LP 650<br />

má pripojenie aj<br />

do poèítaèovej siete.<br />

Cez sie môete<br />

tak prezentova z<br />

jedného zdroja <strong>na</strong>raz<br />

<strong>na</strong> viacerých takýchto<br />

projektoch,<br />

rov<strong>na</strong>ko je moné aj<br />

ich centrálne riadenie<br />

(tzv. funkcia ProjectorNet). Na<br />

strane riadiaceho poèítaèa sa v tomto prípade vy-<br />

aduje <strong>na</strong>inštalovaný systém Microsoft Ma<strong>na</strong>gement<br />

Console.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sa nám páèil systém farebného<br />

oz<strong>na</strong>èenia prepojovacích vodièov, ktorý vyluèuje<br />

ich zámenu. Svetelný výkon 2500 ANSI lúmenov<br />

patrí v oblasti mobilných projektorov k súèasnej<br />

špièke. Po zapnutí projektora sa svetelný výkon<br />

postupne zvyšuje a asi po troch minútach mô-<br />

ete prezentova aj pri benom dennom osvetlení<br />

bez zatemnenia. Ovládanie projektora je jednoduché,<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ý návod vlastne ani nepotrebujete.<br />

Ikony <strong>na</strong> tlaèidlách sú dostatoène výstiné.<br />

Kombinácia dvoch poèítaèových a troch videovstupov<br />

vám dáva monos <strong>sk</strong>ombinovania viacerých<br />

zdrojov. Dia¾kové ovládanie a monos riadenia<br />

poèítaèa z projektora a opaène tie príde vhod.<br />

Centrál<strong>na</strong> správa viacerých projektorov z jedného<br />

poèítaèa sa vzh¾adom <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu projektora<br />

bude vyuíva zriedka, ale <strong>na</strong>pojenie <strong>na</strong><br />

poèítaèovú sie môe by vítané.<br />

-om-<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Pouitá technológia: Texas Instruments DLP 0,7" XGA DMD DDR<br />

Skutoèné rozlíšenie: XGA, 1024 × 768<br />

Vstupy: 2 × PC, Video1 (S−Video), Video2 (RCA), Video3<br />

(Component RCA), Stereoaudio (3,5 mm Jack), RS−232,<br />

Ethernet (RJ45)<br />

Výstupy: monitor (VESA), Stereoaudio (3,5 mm Jack)<br />

Svetelný výkon: 2500 ANSI lúmenov (štandard), 2000 ANSI<br />

lúmenov (úsporný reim)<br />

Kontrastný pomer: 800:1 ANSI Contrast Full on/Full off<br />

Korekcia lichobeníka: ± 20°<br />

Mierka: 1,4 : 1<br />

Rozsah projekènej vzdialenosti: 5 ÷ 10 m<br />

ivotnos iarovky: 2000 hodín (štandard), 3000 hodín<br />

(úsporný reim)<br />

Hluènos: 35 dBA (štandard), 33 dBA (úsporný reim)<br />

Spotreba: 350 W<br />

Rozmery: 110 × 351 × 325 mm<br />

Hmotnos: 4,24 kg<br />

Ce<strong>na</strong>: 244 400 Sk bez DPH / 293 280 Sk s DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

Dodávate¾: APMedia<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

52 PC REVUE 3/2003

Space 2800+<br />

Nie je to ešte tak dávno, èo ceny osobných<br />

poèítaèov dosahovali šesciferné<br />

sumy, dnes sa takéto poèítaèe v<br />

ponukách firiem <strong>na</strong>chádzajú <strong>sk</strong>utoène<br />

len zriedka. Výkonné PC je toti<br />

moné „po<strong>sk</strong>lada“ èasto aj za menej<br />

ako polovicu spomenutej sumy. Èo<br />

vám teda PC za sumu presahujúcu<br />

100 000 ponúka? Predovšetkým treba<br />

poveda, e v spomenutej cene je LCD<br />

displej, <strong>na</strong>dštandardne vybavený poèítaè<br />

a mnostvo doplnkov.<br />

KONFIGURÁCIA. Zaènime samotným<br />

poèítaèom. Jeho základom bol <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

mikroprocesor z produkcie<br />

AMD dostupný v èase testovania –<br />

Athlon XP 2800+ s jadrom Thoroughbred,<br />

ktorý je zabudovaný do základnej<br />

do<strong>sk</strong>y Microstar KT4 Ultra BFSIR.<br />

Na základnej do<strong>sk</strong>e sú integrované<br />

všetky zvyèajné rozhrania. K <strong>na</strong>dštandardu<br />

však mono celkom isto<br />

zaradi implementáciu radièa Serial<br />

ATA RAID, integráciu a šiestich portov<br />

USB 2.0, IrDA, FireWire èi Bluetooth.<br />

Najmä dve <strong>na</strong>posledy menované<br />

rozhrania sa <strong>na</strong> súèasných de<strong>sk</strong>topoch<br />

<strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong>chádzajú iba zriedka.<br />

Keïe základná do<strong>sk</strong>a patrí v ponuke<br />

MSI k vyšším modelom, neprekvapí,<br />

e disponuje systémom D-LED (indikácia<br />

priebehu štartu poèítaèa), podporou<br />

technológií Live BIOS, PC Alert<br />

III a Fuzzy Logic III.<br />

Na základnej do<strong>sk</strong>e je integrovaná<br />

aj zvuková karta 5.1. Operaènú pamä<br />

tvoril 512 MB DDRAM modul Apacer,<br />

pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 333 MHz.<br />

Grafická karta Microstar 8872 je osadená<br />

èipom GeForce 4 4460 VTD a<br />

NAMERANÉ VÝKONY<br />

Space 2800+ je výkonný<br />

poèítaè, ktorý pouívate¾a<br />

ohúri nielen svojím výkonom,<br />

ale aj dizajnom.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

disponuje nielen bohatou doplnkovou<br />

výbavou v podobe mnostva<br />

programového vybavenia, ale <strong>na</strong>jmä<br />

vstupmi a výstupmi, vïaka ktorým je<br />

moné prostredníctvom tejto karty<br />

spracúva video. V zostave bol pouitý<br />

7200-otáèkový pevný di<strong>sk</strong> Maxtor s<br />

kapacitou 120 GB, ktorý bol doplnený<br />

o DVD mechaniku Toshiba 1712, DVD<br />

<strong>na</strong>pa¾ovaèku Pioneer A05 a di<strong>sk</strong>etovú<br />

mechaniku. Zostava bola zabudovaná<br />

do identickej <strong>sk</strong>rinky ako tá, ktorú sme<br />

vám predstavili v januárovom èísle.<br />

V spodnej èasti predného panela sa<br />

pod krytom <strong>na</strong>chádza dvojica konektorov<br />

USB, vstup pre mikrofón a výstup<br />

<strong>na</strong> pripojenie slúchadiel.<br />

DOPLNKY. Space 2800+ sme <strong>na</strong> rozdiel<br />

od väèšiny testovaných de<strong>sk</strong>topov<br />

dostali v kompletnej podobe, teda<br />

vrátane doplnkov a monitora. Zostavu<br />

dopåòala súprava bezdrôtovej<br />

klávesnice a myši Microsoft Wireless<br />

OpticalDe<strong>sk</strong>top, reproduktorová sústava<br />

Creative Labs Inspire 5100 (5.1<br />

systém pre domáce kino). K výkonnému<br />

systému dnes takmer neodmyslite¾ne<br />

patrí LCD monitor. V prípade<br />

zostavy Space 2800+ sa dodávate¾<br />

rozhodol dokonca pre 19" variant.<br />

Keïe sme model Relisys TL970 mali<br />

monos testova a jeho recenziu nájdete<br />

v budúcom èísle PC REVUE, tu sa<br />

o òom nebudeme rozpisova.<br />

Test/Zostava Space 2800+ Space TLG−111<br />

Výkon procesora<br />

PCMark 2002−CPU [<strong>sk</strong>óre] 6530 6090 7435<br />

Výkon pamäte<br />

PCMark 2002−Memory [<strong>sk</strong>óre] 3721 3835 5113<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u<br />

PCMark 2002−HDD [<strong>sk</strong>óre] 1122 995 798<br />

Výkon grafiky<br />

3DMark 2002 [<strong>sk</strong>óre] 11423 11192 6016<br />

Aplikaèné testy/kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie<br />

BAPCo Office Productivity [<strong>sk</strong>óre] 183 168 183<br />

Aplikaèné testy/grafické a internetové aplikácie<br />

BAPCo Internet Content Creation [<strong>sk</strong>óre] 260 240 386<br />

O programovom vybavení som sa<br />

èiastoène zmienil u pri grafickej karte,<br />

ktorá sa dodáva s desiatimi CD médiami,<br />

doslova <strong>na</strong>bitými softvérom. Ïalším<br />

komponentom, ktorý je doplnený<br />

bohatou softvérovou výbavou, je DVD<br />

<strong>na</strong>pa¾ovaèka a zabudnú nemono ani<br />

<strong>na</strong> operaèný systém, v tomto prípade<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l.<br />

VÝKON. Prv ako sa dostaneme k hodnoteniu<br />

výkonnosti tohto poèítaèa,<br />

patrí sa poveda, e sme ho testovali<br />

podobne ako poèítaèe, ktoré prešli<br />

redakèným testom (PC REVUE è. 10/<br />

2002). Keïe sme však túto zostavu<br />

mali k dispozícii necelých 24 hodín,<br />

nebolo moné realizova všetky obvyklé<br />

testy. Výsledky, ktoré sme <strong>na</strong>merali,<br />

uvádzame v tabu¾ke. Pre porov<strong>na</strong>nie<br />

sú v nej zahrnuté aj výkony<br />

poèítaèov TLG-111 a Space XP. Údaje<br />

o ich konfigurácii nájdete v recenziách<br />

v PC REVUE è. 12/2002 a 1/2003.<br />

Z tabuliek jednoz<strong>na</strong>ène vidno, e systémy<br />

s mikroprocesormi AMD majú <strong>na</strong><br />

to, aby zostavám zaloeným <strong>na</strong> platforme<br />

Intel konkurovali, <strong>na</strong> druhej strane<br />

treba pre objektívnos hodnotenia priz<strong>na</strong>,<br />

e zostava s platformou Intel disponovala<br />

menej výkonnými komponentmi<br />

(<strong>na</strong>jmä v oblasti grafiky).<br />

ZÁVER. Space 2800+ zïaleka nie je<br />

iba výkonným poèítaèom. Isto ohúri<br />

svojím výkonom, ale minimálne rov<strong>na</strong>ký<br />

dojem zanecháva aj vïaka dizajnu.<br />

Pritom tak prvé, ako aj druhé konštatovanie<br />

si môeme dovoli vïaka<br />

citlivému výberu komponentov, z ktorých<br />

je systém zostavený, a to vo vnútri<br />

aj <strong>na</strong>vonok. Ce<strong>na</strong> takejto zostavy<br />

iste nie je zanedbate¾ná a investova<br />

do de<strong>sk</strong>topu sumu presahujúcu stotisíc<br />

si asi dovolí iba málokto. Polome<br />

si však ruku <strong>na</strong> srdce, kto by<br />

takéto „delo“ nechcel ma doma?<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výkon<br />

☺ Celková vyváenos<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 98 900 Sk bez DPH / 118 680 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: VOYETT, s. r. o.<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý

H A R D W A R E<br />

Nikon CoolPix 3500<br />

Nikon patrí v oblasti fotografie k pojmom,<br />

ktoré uznávajú <strong>na</strong>jmä profesionálni<br />

fotografi. Disponuje však<br />

slušným portfóliom aj v segmente<br />

digitálnych fotoaparátov, urèených<br />

pre bených spotrebite¾ov. V spomí<strong>na</strong>nom<br />

segmente má v súèasnosti v ponuke<br />

spolu desa modelov. My sme<br />

mali monos otestova jeden z prístrojov,<br />

urèený širokým masám.<br />

KONCEPCIA PRÍSTROJA. CoolPix<br />

3500 je pokraèovate¾om tradície digitálnych<br />

kompaktov tejto z<strong>na</strong>èky s otoèným<br />

objektívom, kam patrí aj model<br />

CoolPix 2500, ktorý sme vám predstavili<br />

v rámci minuloroèného testu digitálnych<br />

fotoaparátov. Výrobca sa teda<br />

týmto modelom opä vracia k prameòom,<br />

keï siahol po koncepcii masívneho<br />

kovového rámu, do ktorého je vsadený<br />

celý prístroj. Zhruba tretinu priestoru<br />

„obstavaného“ rámom zaberá<br />

otoène uloený objektív a ble<strong>sk</strong>, ktorý<br />

je vstavaný do rov<strong>na</strong>kého bloku. Toto<br />

netradièné riešenie oceníte pri práci v<br />

zloitejších podmienkach (fotografovanie<br />

<strong>na</strong>d hlavou) èi pri fotografovaní so<br />

samospúšou.<br />

Koncepcia prístroja vyluèuje monos<br />

zabudova doò optický h¾adáèik, a<br />

tak v kadom prípade musíte siahnu<br />

po LCD displeji, ale ten po<strong>sk</strong>ytuje dostatoène<br />

kvalitný a ostrý obraz a ani <strong>na</strong><br />

priamom slnku s ním nebudete ma<br />

problém. Ten okrem funkcie h¾adáèika<br />

plní aj funkciu stavového displeja,<br />

keïe ani ten <strong>na</strong> prístroji nie je. Ak sa<br />

pýtate, èi to nie je nevýhoda, mne<br />

osobne sa zdá, e nie, ale nie sme všetci<br />

rov<strong>na</strong>kí, a tak si prácu s takto riešeným<br />

prístrojom radšej vy<strong>sk</strong>úšajte.<br />

Vïaka svojim rozmerom a hmotnosti<br />

prístroj sadne do ruky aj dámam.<br />

DODÁVKA. CoolPix sa dodáva spolu<br />

s LiIon batériou, <strong>na</strong>bíjaèkou, káblami<br />

<strong>na</strong> pripojenie k poèítaèu (USB) a televíznemu<br />

prijímaèu, pamäovou kartou<br />

CompactFlash s kapacitou 16 MB,<br />

príruèkou pouívate¾a a CD-ROM médiom<br />

s programovým vybavením, tvoreným<br />

programami Nikon View 5,<br />

Nikon CoolPix 3500 sa <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad od staršieho brata<br />

odlišuje iba farebným odtieòom,<br />

vnútri však ukrýva snímaè<br />

s vyšším rozlíšením. Dizajn<br />

prístroja je netradièný, ale ak<br />

vás zláka, neo¾utujete – je to<br />

vydarený „trojmegáè“<br />

renomovaného výrobcu,<br />

prispôsobený <strong>na</strong> kadodenné<br />

pouitie.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Fotostation Easy, Quicktime 5 a Arcsoft<br />

Panorama Maker.<br />

OVLÁDANIE PRÍSTROJA. Podobne<br />

ako v prípade koncepcie prístroja aj z<br />

poh¾adu ovládania ponechal Nikon <strong>na</strong><br />

tomto modeli všetko dobré z predchodcu.<br />

Ovládacích prvkov je spolu osem<br />

(jeden z nich je zdruený <strong>na</strong> pohyb<br />

v menu). S výnimkou prepí<strong>na</strong>èa re-<br />

imov a spúšte, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong><br />

hornom okraji prístroja, sú všetky<br />

ostatné prvky <strong>na</strong> zadnom paneli. Ich<br />

rozloenie v kombinácii s preh¾adným<br />

menu si pouívate¾ osvojí ve¾mi rýchlo.<br />

FUNKCIE. Pokia¾ ide o funkènú výbavu,<br />

prístroj má všetko podstatné,<br />

èo by ste od digitálu tejto kategórie<br />

oèakávali. K dispozícii máte automatický<br />

a manuálny reim. V prvom vás<br />

fotoaparát v maximálnej miere odbremení,<br />

v druhom, <strong>na</strong>opak, môete<br />

meni <strong>na</strong>stavenia pod¾a aktuálnej<br />

potreby. Èo sa týka špeciálnych funkcií,<br />

podobne ako starší dvojmegapixelový<br />

model aj tento disponuje dvanástimi<br />

preddefinovanými reimami<br />

snímania (oz<strong>na</strong>èujú sa aj ako scénické<br />

modely). V ponuke sú <strong>na</strong>sledujúce:<br />

portrét, party (interiér), noèný portrét,<br />

plá/sneh, kraji<strong>na</strong>, západ slnka,<br />

noèná kraji<strong>na</strong>, múzeum, ohòostroj,<br />

makro, kópia a protisvetlo. Prístroj<br />

podporuje aj sekvenèné fotografovanie<br />

èi záz<strong>na</strong>m videosekvencií (bez zvuku).<br />

Škoda, e kvalitný reim makro (od<br />

4 cm!) nie je podporovaný aj v inom<br />

ako preddefinovanom reime.<br />

KVALITA SNÍMOK. Implementácia<br />

trojmegapixelového snímaèa z<strong>na</strong>mená<br />

pre pouívate¾ov zvýšenie kvality<br />

<strong>na</strong>jmä tlaèených výstupov. S CoolPix<br />

3500 si bez obáv môete vo fotolaboratóriu<br />

necha zhotovi snímky 10 ×<br />

15 cm a pri troške šastia a dobrých<br />

54 PC REVUE 3/2003

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca/Typ Nikon/CoolPix 3500<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 37÷111 mm 1 / F 2,7 ÷ 4,7<br />

Rozsah ostrosti od: štandardne/makro/SuperMakro/ruène<br />

Spôsob ostrenia<br />

30 cm / 4 cm / F / F<br />

Rozsah zoomu: optický/digitálny 3× / 1,2 ÷ 4× krok 0,2<br />

Rozsah uzávierky [s] 1/3000 ÷ 2<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

Ble<strong>sk</strong>: typ/poèet reimov/konektor<br />

AF<br />

Otoèný objektív<br />

i / 3 / F<br />

Snímaè: typ/poèet prvkov (v mil.) CCD / 3,34 / 3,14<br />

Podporované rozlíšenia – reim foto 2048 × 1536, 1600 × 1200,<br />

1280 × 960, 1024 × 768,<br />

Podporované rozlíšenia – reim video<br />

Podporované formáty JPEG (stupòov kompresie)/TIFF/RAW<br />

Optický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia<br />

LCD: uhloprieèka/výklopný/otoèný<br />

Stavový displej<br />

Rozhrania: docking/USB−Video/USB/video/<strong>na</strong>pájanie<br />

Vnútorná pamä<br />

Podporované médiá: CF/SM/MS/SD/MMC/xD<br />

640 × 480<br />

320 × 240 / 15 fps<br />

3 / F / F<br />

F / F<br />

1,5" / F / F<br />

F<br />

F / F / M / M / M<br />

F / F<br />

M / F / F / F / F / F<br />

Rozmery [mm] 114 × 60 × 32<br />

Hmotnos bez batérií/s batériami [g] 175 / 250<br />

Preddefinované reimy: podporuje/poèet/pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície: rozsah/krok<br />

Vyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/kalibrácia<br />

M / 12 / F<br />

±2 EV/ ±1/3 EV<br />

5 / M / M<br />

Citlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/hodnoty M / F / 100 ÷ 400<br />

Videoklipy/so zvukom<br />

M / M<br />

Zväèšenie pri prezeraní 1,2× ÷ 6× 3<br />

Dodaná pamä/typ média/kapacita<br />

Batérie<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

Káble<br />

CF / 16 MB<br />

LiIon/ 950 mAh<br />

F / M<br />

USB, video<br />

M – áno, F – nie, 1 – ekvivalent k 35 mm filmovému prístroju, 2 – vo všetkých rozlíšeniach,<br />

3 – krok 0,5×<br />

svetelných podmienkach sa nebudete<br />

musie hanbi ani za zväèšeniny<br />

do formátu A4.<br />

Pokia¾ ide o vlastnosti prístroja,<br />

nemáme výhrady. Kresba je dostatoèná,<br />

výborne funguje automatické <strong>na</strong>stavovanie<br />

bielej (dokonca aj pri prechode<br />

medzi rôznymi typmi osvetlenia).<br />

Dobré sú aj výstupy zo snímok<br />

exponovaných v horších svetelných<br />

podmienkach (tu však pozor, prístroj<br />

je v nich pomalší).<br />

ZÁVER. Nikon je vo fotografii osvedèený<br />

pojem. Recenzovaný model robí<br />

svojmu výrobcovi dobré sluby, má<br />

však aj svoje slabšie stránky. Sem<br />

mono zaradi pomalší zoom, Autofocus<br />

alebo mierne tvarové <strong>sk</strong>reslenie<br />

v krajnej polohe objektívu. To sú<br />

však neduhy, ktoré sú pri kompaktoch<br />

s menšími rozmermi obvyklé.<br />

Medzi z<strong>na</strong>èkovými prístrojmi v rov<strong>na</strong>kej<br />

kategórii sa celkom isto nestratí.<br />

Okrem dobrých vlastností, ktoré<br />

sme u spomenuli, upúta aj nápaditým<br />

dizajnom, ktorý <strong>sk</strong>ôr ako fotoaparát<br />

pripomí<strong>na</strong> šperk.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Atraktívny dizajn<br />

☺ Makro<br />

Ce<strong>na</strong>: 19 990 Sk bez DPH / 23 990 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: SK Nikon<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Microcom Bluetooth USB Adapter<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Štandard Bluetooth pre bezdrôtovú<br />

komunikáciu v rámci takzvaných<br />

„osobných“ sietí (PAN – Perso<strong>na</strong>l Area<br />

Network) je <strong>na</strong> svete u poriadne dlho.<br />

Medzièasom ho u niektorí a<strong>na</strong>lytici<br />

a ur<strong>na</strong>listi stihli „pochova“.<br />

Zdá sa však, e v jeho prípade sa<br />

splnia predstavy spoloèností, ktoré ho<br />

definovali.<br />

Èoraz viac výrobcov toti ponúka<br />

zariadenia disponujúce rozhraním<br />

Bluetooth. Nech sa pozrieme do sveta<br />

mobilných telefónov, PDA, tlaèiarní,<br />

notebookov èi bených osobných<br />

poèítaèov, tam všade je dnes moné<br />

rozhranie Bluetooth nájs. Kým v<br />

niektorých zariadeniach je súèasou<br />

štandardnej dodávky, nejeden pouívate¾<br />

rieši problém, ako doplni spomenuté<br />

rozhranie do notebooku èi<br />

osobného poèítaèa. Jestvuje viacero<br />

riešení. Sú <strong>na</strong> trhu karty PCMCIA, moduly<br />

pripojite¾né k základným do<strong>sk</strong>ám<br />

a, samozrejme, aj moduly vo forme<br />

k¾úèov USB.<br />

Práve <strong>na</strong>posledy menovanú formu<br />

si zvolila aj spoloènos Fincom,<br />

ktorá u aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu ponúka<br />

pod z<strong>na</strong>èkou Microcom USB adaptér<br />

typu Bluetooth. Toto<br />

riešenie si konštruktéri<br />

vybrali<br />

pre jeho<br />

jednoduchos<br />

a univerzálnos.<br />

Rozhraním USB<br />

dnes disponuje prakticky kadý poèítaè<br />

èi notebook. Jednoduchos inštalácie<br />

k¾úèov USB je dostatoène<br />

známa. Staèí zasunú k¾úè do príslušného<br />

portu a je to hotové!<br />

V prípade Bluetooth adaptéra je<br />

to trocha nároènejšie, musíte toti<br />

<strong>na</strong>inštalova komunikaèný softvér,<br />

ktorý sa dodáva <strong>na</strong> CD spolu s produktom.<br />

Prostredníctvom Bluetooth<br />

adaptéra môete spoji váš notebook<br />

s osobným poèítaèom, poèítaè<br />

(alebo notebook) s mobilným telefónom<br />

alebo ïalšími periférnymi<br />

zariadeniami. Keïe u v názve<br />

takto vytvorenej siete je prívlastok<br />

„osobná“, je zrejmé, e dosah spojenia<br />

medzi jednotlivými komponentmi<br />

nie je ve¾ký. V technických<br />

parametroch udávaných 10 metrov<br />

a obmedzenie <strong>na</strong> jednu miestnos<br />

však pravdepodobne pouívate¾om<br />

nebudú spôsobova<br />

iadne problémy.<br />

Z poh¾adu prenosu<br />

údajov medzi osobným<br />

poèítaèom a notebookom bude<br />

isto zaujímavé uvies, e maximál<strong>na</strong><br />

prenosová rýchlos je 723 Kb/s, èo<br />

<strong>na</strong> prenos menších objemov údajov<br />

isto postaèí.<br />

USB Bluetooth adaptér Microcom<br />

podporuje inštaláciu plug and play<br />

v prostredí operaèných systémov<br />

Windows 98, Me, 2000 a XP. -po-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Štandard: Bluetooth 1.1<br />

Rozhranie: USB 1.1<br />

Frekvenèné pásmo: 2400 ÷ 2483,5 MHz<br />

Prenosová rýchlos: do 723 kb/s<br />

Zabezpeèenie dát: šifrovanie a do 128 bitov<br />

Typický dosah: do 10 metrov<br />

Topológia: 8 zariadení point−to−multipoint<br />

Anté<strong>na</strong>: vstavaná v k¾úèi<br />

Podporované operaèné systémy: Windows<br />

98/Me/2000/XP<br />

Rozmery: 69,6 × 26,7 × 9,2 mm<br />

Ce<strong>na</strong>: 1875 Sk bez DPH / 2250 Sk s DPH<br />

Záruka: 2 roky, po registrácii 3 roky<br />

Dodávate¾: Fincom Slovakia

H A R D W A R E<br />

Microspace−PC<br />

Microspace-PC je zapuzdrený poèítaè.<br />

Vyrába sa vo Švajèiar<strong>sk</strong>u a pri<br />

jeho zostavovaní sa kladú prísne po-<br />

iadavky <strong>na</strong> kvalitu. Ide o zariadenie,<br />

ktoré sa uplatní <strong>na</strong>pr. v sterilných prevádzkach.<br />

V niektorých <strong>na</strong>sadeniach príde<br />

vhod <strong>na</strong>pájanie bezpeèným jednosmerným <strong>na</strong>pätím.<br />

Ïalšou oblasou pouitia Microspace-PC sú<br />

mobilné prevádzky èi priemyselné aplikácie, v ktorých<br />

sa uplatní predovšetkým mechanická odolnos<br />

tohto riešenia, kompaktné rozmery a monos <strong>na</strong>sadenia<br />

vo ve¾mi prašnom prostredí.<br />

Základom recenzovaného poèítaèa je procesor Intel<br />

Celeron a 256 MB RAM. Napriek tomu, e poèítaè nie<br />

je väèší ako jazykový slovník, je ve¾mi bohato vybavený.<br />

Na zadnom paneli nájdete všetko potrebné <strong>na</strong><br />

jeho pripojenie – porty PS/2 <strong>na</strong> pripojenie myši a klávesnice,<br />

dva porty USB, ako aj sériový i paralelný port.<br />

Prekvapil nás však port FireWire, kompletné audio,<br />

ale aj televízne vstupy a výstupy. Súèasami poèítaèa<br />

sú takisto DVD mechanika, sieová a grafická<br />

karta, pripojenie <strong>na</strong> ISDN, ako i pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou<br />

20 GB. Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádza infraèervený<br />

port, tlaèidlo <strong>na</strong> vypnutie zvuku a prechod<br />

do šetriaceho reimu. Predný panel dopåòajú<br />

LED <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu aktivity sieovej karty, pevného<br />

di<strong>sk</strong>u a DVD mechaniky. Mechanické vyhotovenie<br />

panelov Microspace-PC je z hliníka, obvod veka je v<br />

podstate chladiè poèítaèa. Špecialitou recenzovaného<br />

modelu je èítaèka kariet SmartCard, ktorá<br />

môe slúi <strong>na</strong> zabezpeèenie prístupu do poèítaèa<br />

alebo sa dá vyui ako èítacie zariadenie <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie<br />

informácií z takýchto kariet.<br />

Systém vnútri poèítaèa monitoruje vnútornú<br />

teplotu a pri prekroèení hraniènej hodnoty 70 °C<br />

zníi výkon poèítaèa tak, aby nedošlo k jeho znièeniu.<br />

Na zadnom paneli nájdete všetky<br />

porty ako <strong>na</strong> klasickom PC<br />

V stave šetriaceho reimu sme <strong>na</strong>merali odber 5 W.<br />

Pri konkrétnom testovaní sa nám páèil úplne<br />

tichý chod poèítaèa i jeho malé rozmery. Keïe<br />

poèítaè neobsahuje ventilátor, nevnikajú doò ani z<br />

neho nevystupujú nijaké prachové èiastoèky.<br />

Na dodanom poèítaèi bol <strong>na</strong>inštalovaný operaèný<br />

systém Windows XP Professio<strong>na</strong>l. Na tomto systéme<br />

sme realizovali aj <strong>na</strong>še <strong>sk</strong>úšobné testy. So súpravou<br />

SysMark 2001 sme dosiahli pre kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie<br />

index 92 a internetové a grafické aplikácie index 86.<br />

Dôleité je, e oba pomerne nároèné testy prebehli <strong>na</strong><br />

prvý pokus úspešne. Z<strong>na</strong>mená to, e pokia¾ ide o<br />

výkon, môete <strong>na</strong> tomto poèítaèi spúša bené aplikácie,<br />

ako je <strong>na</strong>pr. Microsoft Office, Adobe Photoshop<br />

alebo Premiere. Poèítaè sa dá poui pri spracovaní<br />

textu, obrázkov a èiastoène aj videa.<br />

Keïe poèítaè obsahuje aj èítaèku SmartCard, dá<br />

sa vyui <strong>na</strong> snímanie informácií z èipovej karty, a<br />

to <strong>na</strong>pr. aj spolu so spracovaním obrazu z pripojenej<br />

kamery. Do úvahy prichádza i <strong>na</strong>sadenie vo<br />

vojen<strong>sk</strong>ej oblasti. Takisto je to riešenie pre majetnejších<br />

pouívate¾ov, ktorí h¾adajú nehluèné multimediálne<br />

PC so zaujímavým dizajnom. Takýto poèítaè<br />

si <strong>na</strong>vyše pohodlne uloíte do trezoru a chránite<br />

tak dáta i celý poèítaè pred odcudzením.<br />

Prirodzene, takéto vlastnosti sa odzrkadlili aj<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdacej cene poèítaèa, ktorá je bez dane<br />

takmer 74-tisíc korún. Okrem testovaného zariadenia,<br />

ktoré patrí k špièkovému vybaveniu, však<br />

existujú aj jednoduchšie varianty, ktorých ce<strong>na</strong> je<br />

okolo 40-tisíc korún.<br />

Ce<strong>na</strong>: 73 710 Sk bez DPH / 84 520 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Dodávate¾: Q−Products<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Procesor: Intel Celeron, 750 MHz<br />

Pamä RAM: 256 MB<br />

Grafický adaptér: Silicon Motion Lynx 3DM<br />

Sieová karta: Intel 82559ER<br />

ISDN: Cologne<br />

Audiokarta: ESS 1869<br />

Porty: COM1, LPT1, FireWire, IrDA, 2 × USB, TV Out, TV<br />

Input, Audio In, Audio Out, 2 × PS/2,<br />

DVD mechanika: Teac DV−28E−B<br />

Pevný di<strong>sk</strong>: Fujitsu MHR2020AT 20 GB<br />

Ovládanie <strong>na</strong> paneli: zapí<strong>na</strong>nie, vypnutie zvuku, šetriaci reim,<br />

7 × LED<br />

Napájanie: 18 V/ 2,5 A<br />

Materiál veka: hliník<br />

Hluènos: < 35 dBA<br />

Rozsah pracovných teplôt: +5 °C a 35 °C<br />

Odolnos proti otrasom: 1 G<br />

Vibrácie: 0,1 G<br />

Rozmery: 159 × 148 × 66 mm<br />

Hmotnos: 2 kg<br />

DVD−ROM MSI 8216M<br />

Inštalácia mechaniky IDE prebehla bez problémov,<br />

takisto aj jej rozpoz<strong>na</strong>nie BIOS-om poèítaèa, ako aj<br />

operaèným systémom. Na prednom paneli nájdete<br />

okrem tlaèidla <strong>na</strong> otvorenie mechaniky aj ïalšie <strong>na</strong><br />

spustenie prehrávania. Nechýba ani klasická dióda,<br />

ktorá sig<strong>na</strong>lizuje aktuálny stav zariadenia.<br />

Prvý kladný dojem <strong>na</strong> nás mechanika Microstar<br />

8216M urobila svojou tichou prevádzkou. Na rozdiel<br />

od mnohých konkurenèných produktov toti<br />

tento model pri svojej prevádzke vydával minimálny<br />

hluk a aj miera vibrácií bola <strong>na</strong> ve¾mi<br />

nízkej úrovni.<br />

Horšie to však bolo pri testovaní<br />

záae procesora. Pri práci s médiom si<br />

toti mechanika zabrala a 65 % procesorového<br />

èasu, èo je pomerne ve¾a a urèite<br />

nepoteší pri potrebe pracova s poèítaèom,<br />

aj keï sa práve <strong>na</strong>èítavajú dáta. Na druhej strane<br />

MSI 8216M ve¾mi dobre obstála pri práci s poškodenými<br />

médiami, keï si poradila aj s CD a DVD di<strong>sk</strong>ami,<br />

ktoré boli nielen zneèistené, ale <strong>na</strong>vyše niesli<br />

aj stopy z<strong>na</strong>èného mechanického poškodenia. Je<br />

síce pravda, e pri práci s poškodeným médiom sa<br />

rýchlos prenosu dát zníila, no tento fakt je samozrejmý<br />

pre všetky mechaniky (pouívate¾ môe by<br />

rád, e dáta je vôbec moné preèíta).<br />

Pri testovaní priemernej prístupovej doby, ako aj<br />

objemu prenesených dát si MSI 8216M poèí<strong>na</strong>la <strong>sk</strong>ôr<br />

dobre, nedosiahla pri testoch iadne vynikajúce hodnoty,<br />

no s oh¾adom <strong>na</strong> cenu a jej prednostné urèenie<br />

<strong>na</strong> prácu v domácich poèítaèoch sú dosiahnuté výsledky<br />

dobré. Priemerná prístupová doba sa pohybuje<br />

<strong>na</strong> hranici 105 ms a rýchlos èítania dát dosahuje<br />

pri DVD asi 16-násobok základu DVD, pri CD je to<br />

potom maximálne 40-násobok základu CD. Ak ste sa<br />

teda rozhodli rozšíri svoj poèítaè o DVD mechaniku,<br />

je tento model od Microstaru dobrá vo¾ba.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1800 Sk bez DPH / 2170 Sk s DPH<br />

Záruka: 1 rok<br />

Zapoièal: Agem<br />

Martin Turoò<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Prístupová doba (DVD) 95 ms<br />

Prístupová doba (CD) 85 ms<br />

Max. prenosová rýchlos (DVD) 21 600 KB/s<br />

Max. prenosová rýchlos (CD) 7200 KB/s<br />

Testovanie prebiehalo programom SiSoft Sandra 2003<br />

56 PC REVUE 3/2003

H A R D W A R E<br />

ASUS CRW−5224A<br />

Vysokorýchlostné <strong>na</strong>pa¾ovaèky CD nie sú <strong>na</strong> trhu<br />

iadnou výnimkou. Vïaka rýchlostiam zápisu, ktoré<br />

dosahujú, je moné vyrobi nový di<strong>sk</strong> doslova za<br />

nieko¾ko minút. Aktuálne <strong>na</strong>jrýchlejším modelom<br />

<strong>na</strong> trhu je mechanika z<strong>na</strong>èky Asus, ktorá dokáe<br />

dáta <strong>na</strong> CD zapisova a<br />

52-rýchlostne, èo v praxi<br />

z<strong>na</strong>mená dátový prenos<br />

7800 KB/s. Ani zápis <strong>na</strong><br />

prepisovate¾né CD-RW médiá<br />

sa neradí medzi <strong>na</strong>jpomalšie,<br />

mechanika zvládne<br />

prácu v tomto móde pri 24 rýchlostiach<br />

– ak je, samozrejme, pouité vhodné<br />

médium.<br />

V iných aspektoch ide o benú mechaniku CD-<br />

RW, ktorá sa s<strong>na</strong>í priláka zákazníkov <strong>na</strong>jmä ve¾mi<br />

dobrým pomerom ceny a výkonu. Vyhotovenie predného<br />

panela, ako aj celej mechaniky pôsobí solídne.<br />

Vïaka dvom integrovaným diódam a dvom ovládacím<br />

tlaèidlám máte vdy úplnú kontrolu <strong>na</strong>d tým,<br />

èo mechanika práve robí. Jej inštalácia je bezproblémová<br />

a po správnej montái do PC a jej následnom<br />

rozpoz<strong>na</strong>ní je moné okamite zaèa pracova<br />

a vypa¾ova vlastné CD.<br />

Vysokú kvalitu vytváraných di<strong>sk</strong>ov zaruèujú<br />

pod¾a výrobcu technológie FlextraSpeed a Flextra-<br />

Link. Prvá z nich prispôsobuje rýchlos zápisu typu<br />

média, a to tak, e dy<strong>na</strong>micky pod¾a jeho vlastností<br />

upravuje otáèky motora a rýchlos prenosu dát,<br />

aby bol dosiahnutý èo <strong>na</strong>jlepší výsledok. Flextra-<br />

Link sa zase postará o to, aby nedošlo k situácii,<br />

keï podteèie štandardný buffer a vypa¾ovanie CD<br />

by sa mohlo preruši. V takomto prípade mechanika<br />

prestane pracova, zapamätá si svoju pozíciu, a<br />

a keï sa v bufferi <strong>na</strong>chádza dostatok dát, zaène<br />

opä pracova.<br />

Na prácu s CD médiami sa dodáva <strong>na</strong>pa¾ovací<br />

balík Nero Burning ROM, ktorý sa vo svojej kategórii<br />

radí medzi špièku a okrem jednoduchého ovládania<br />

vrátane lokalizácie prináša aj dostatok nástrojov,<br />

pomocou ktorých v priebehu nieko¾kých<br />

okamihov vytvoríte svoje vlastné dátové, hudobné<br />

alebo iné CD médiá.<br />

Aby ste <strong>na</strong>plno mohli vyui maximálnu rýchlos<br />

zápisu èi prepisu, je, samozrejme, potrebné zakúpi<br />

médiá, ktoré takýto vysokorýchlostný zápis umoòujú.<br />

Okrem pribalených vzorových CD-R a CD-RW<br />

di<strong>sk</strong>ov výrobca v príruèke pre pouívate¾a vymenúva<br />

zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jvhodnejších výrobcov médií, ktoré<br />

pri práci s mechanikou ASUS CRW-5224A dosahujú<br />

<strong>na</strong>jlepšie výsledky. Súèasou balenia sú aj prepojovacie<br />

káble, úchytné <strong>sk</strong>rutky a CD so spomí<strong>na</strong>ným<br />

balíkom Nero Burning ROM vo verzii 5.<br />

ASUS CRW-5224A je ve¾mi dobrá CD-RW mechanika,<br />

ktorá je vhodná <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie <strong>na</strong>jmä tam, kde<br />

je potrebný vysoký výkon a rýchlos <strong>na</strong>pa¾ovania<br />

CD. Na jej úplné vyuitie je však potrebné pracova<br />

s vhodnými médiami a dostatoène výkonným pevným<br />

di<strong>sk</strong>om, ktorý trvalo zvládne prenos takého<br />

mnostva údajov. Jediná nevýhoda, ktorá by sa<br />

mechanike azda dala vytknú, je hluènos, ktorá sa<br />

vymyká štandardu, <strong>na</strong> aký sme zvyknutí pri podobných<br />

zariadeniach.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2790 Sk bez DPH /3350 Sk s DPH<br />

Záruka: 1 rok<br />

Zapoièal: Libra Electronics<br />

Martin Turoò<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Rozmery: 41,5 × 149 × 197,5 mm<br />

Hmotnos: 997 g<br />

Max. podporované rýchlosti: 52× zápis, 24× prepis,<br />

52× èítanie<br />

Ve¾kos buffera: 2 MB<br />

Podporované formáty: CD−ROM, CD−ROM X/A, Photo CD, Audio<br />

CD, CD Extra, Video CD, DVCD, CD−G, I−Trax<br />

3/2003 PC REVUE 57

H A R D W A R E<br />

Sony Vaio PCG−GRS515SP<br />

Iba nedávno sme vám predstavili mininotebook<br />

z dielne spoloènosti Sony.<br />

Tentoraz sme sa mali monos<br />

pozrie <strong>na</strong> prístroj síce rozmernejší,<br />

ale aj výkonnejší. Model Vaio PCG-<br />

GRS515SP je toti v ponuke Sony definovaný<br />

ako mobilný poèítaè <strong>na</strong> spracovanie<br />

obrazu!<br />

KONFIGURÁCIA. Keï sa dnes povie<br />

výkonný notebook, jestvujú dve mikroprocesorové<br />

alter<strong>na</strong>tívy. V Sony stavili<br />

<strong>na</strong> Intel, a tak v útrobách tohto stroja<br />

nájdeme mikroprocesor Mobile Pentium<br />

4-M s pracovnou frekvenciou<br />

1,8 GHz. V úlohe operaènej pamäte nájdeme<br />

256 MB pamäte DDR. Grafický<br />

subsystém je zaloený <strong>na</strong> èipe ATI<br />

Mobility Radeon 7500, ktorý je doplnený<br />

16 MB videopamäte. Na zobrazenie<br />

slúi kvalitný LCD displej s uhloprieèkou<br />

15", podporujúci rozlíšenie 1024 ×<br />

768. K dispozícii je, samozrejme, výstup<br />

<strong>na</strong> externý monitor a podpora<br />

duálneho zobrazovania. V notebooku<br />

je integrovaný pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou<br />

40 GB, ktorý je však moné vymieòa<br />

(je v zásuvnej jednotke) a mechanika<br />

kombo (DVD, CD-RW), ktorá je tie vo<br />

výmennom module a v prípade potreby<br />

ju môe pouívate¾ <strong>na</strong>hradi druhou<br />

batériou. Keï sme sa u dotkli<br />

problematiky <strong>na</strong>pájania, dodajme, e v<br />

notebooku je zabudovaná LiIon batéria<br />

s kapacitou 4000 mAh.<br />

Sony Vaio PCG−GRS515SP<br />

<strong>na</strong> prvý poh¾ad zaujme<br />

nezvyèajne riešeným<br />

touchpadom, jeho prednosti sú<br />

však v bohatej výbave, výkone<br />

a dlhej prevádzke <strong>na</strong> batérie.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Poèet rozhraní, ktorými je notebook<br />

vybavený, je <strong>na</strong>dpriemerný.<br />

Okrem klasického paralelného portu<br />

má toti pouívate¾ k dispozícii port<br />

IrDA, trojicu portov USB, port FireWire,<br />

konektor VGA <strong>na</strong> pripojenie externého<br />

monitora, vstupy a výstupy audiosignálu<br />

a televízny výstup. Okrem<br />

zvyèajných komunikaèných rozhraní,<br />

ako LAN a modem, je k dispozícii aj<br />

adaptér bezdrôtovej siete (hoci iba v<br />

podobe PC Card) a èítaèka pamäových<br />

kariet Memory Stick. Výrobca dal<br />

v dokumentácii èítaèke oz<strong>na</strong>èenie<br />

MagicGate a oz<strong>na</strong>èuje ju za prostriedok<br />

spájajúci svet poèítaèov a spotrebnej<br />

elektroniky. Samozrejme, toto<br />

tvrdenie platí iba v prípade, ak pouívate<br />

produkty Sony.<br />

Aj tento model – podobne ako<br />

väèši<strong>na</strong> notebookov Vaio – upúta pozornos<br />

pouívate¾a aj z dizajnérs-kej<br />

stránky. V tomto prípade zaujme<br />

<strong>na</strong>jmä netradiène riešený touchpad,<br />

èi <strong>sk</strong>ôr jeho èas preberajúca<br />

funkcie myši typu IntelliMouse,<br />

ktorú v Sony oz<strong>na</strong>èujú ako Jog Dial.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s klasickou IntelliMouse<br />

však Sony ponúka aj pokroèilejšie<br />

funkcie, ktoré si pouívate¾ môe <strong>na</strong>definova<br />

prostredníctvom špeciálnej<br />

utility.<br />

58 PC REVUE 3/2003

H A R D W A R E<br />

PROGRAMOVÉ VYBAVENIE. U sme<br />

sa zmienili, e Vaio PCG-GRS515SP je<br />

notebook urèený <strong>na</strong> spracovanie videa<br />

a tomu zodpovedá aj jeho programové<br />

vybavenie. Okrem dnes u<br />

klasických utilít, ktoré nájdete prakticky<br />

v kadom notebooku (Adobe<br />

Acrobat Reader, Symantec Norton<br />

Antivirus), dodáva Sony s týmto notebookom<br />

aj utility Jog Dial Navigator<br />

(<strong>na</strong>stavovanie vlastností a funkcií<br />

touchpadu), Quicktime, WinDVD (prehrávaè<br />

DVD), RealJukebox, RealPlayer<br />

èi Sonic Stage (archivácia hudby). Doslova<br />

lahôdkou sú programy <strong>na</strong> spracovanie<br />

videa: SmartCapture (grabovanie<br />

videa a sahovanie fotografií z<br />

digitálnych fotoaparátov alebo kariet<br />

Memory Stick), DVD Gate (grabovanie<br />

videa), MovieShaker (jednoduchý<br />

strih videa) a legenda medzi programami<br />

<strong>na</strong> strih videa Adobe Premiere<br />

(vo verzii 6.0 LE). Ostáva doplni kancelár<strong>sk</strong>y<br />

balík a máte pred sebou<br />

poèítaè, s ktorým si môete trúfnu <strong>na</strong><br />

spracovanie údajov všetkého druhu.<br />

VÝKON. Výkonnos notebooku zodpovedá<br />

jeho konfigurácii, mikroprocesor<br />

Pentium 4-M v kombinácii s pamäami<br />

DDR a grafikou <strong>na</strong> báze ATI<br />

Radeon 7500 po<strong>sk</strong>ytuje pouívate¾ovi<br />

dostatoèný výkon nielen <strong>na</strong> benú<br />

prácu, ale aj <strong>na</strong> spracovanie videa. Toto<br />

tvrdenie dokumentujú aj výsledky<br />

jednotlivých testov, ktoré nájdete v<br />

tabu¾ke. Podobne ako v prípade minule<br />

recenzovaného modelu od Sony<br />

aj teraz sme boli príjemne prekvapení<br />

výdrou notebooku pri práci <strong>na</strong><br />

batérie. Naše prekvapenie bolo mono<br />

ešte o nieèo väèšie. Výrobca toti v<br />

dokumentácii uvádza, e notebook<br />

by mal pri práci <strong>na</strong> batérie vydra<br />

viac ako 3,5 hodiny. Obyèajne notebooky<br />

v testoch batérií nedosiahnu èasy<br />

definované výrobcom. Tentoraz to<br />

bolo i<strong>na</strong>k! V teste Ziff-Davis Battery<br />

Mark 4.0 sme v teste Conditioning<br />

Run <strong>na</strong>merali èas 2:38 a v teste Life<br />

dokonca 3:48, teda o štvr hodiny<br />

viac, ako udával výrobca. Ak <strong>na</strong>hradíte<br />

mechaniku kombo druhou batériou,<br />

môete s týmto notebookom pokojne<br />

pracova poèas celého pracovného<br />

dòa.<br />

RIADENIE SPOTREBY. Výdr notebookov<br />

pri práci <strong>na</strong> batérie je od èias,<br />

keï sa <strong>na</strong> trhu objavili notebooky<br />

s mikroprocesormi Intel Pentium 4,<br />

predmetom èastej kritiky. A aj ja som<br />

sa u neraz v recenziách <strong>na</strong> túto tému<br />

kriticky vyjadroval. Zdá sa však,<br />

e ak výrobcovia dodria špecifikácie<br />

a popracujú <strong>na</strong> ovládaèoch, dá sa aj<br />

KONFIGURÁCIA<br />

Výrobca/Model<br />

Mikroprocesor<br />

Pamä dodaná/max./typ<br />

z notebooku s Pentiom 4 a priemernou<br />

kapacitou batérie „dosta“ výborná<br />

doba prevádzky. Z tohto poh¾adu<br />

vyko<strong>na</strong>li vývojári Sony výbornú<br />

prácu. Tú vidie nielen <strong>na</strong> výdri,<br />

Sony/Vaio PCG−GRS515SP<br />

Moblle Pentium 4−M 1800 MHz<br />

256 MB / 512 MB / DDRAM<br />

Displej 15,1" TFT, 1024 × 768<br />

Videosystém<br />

Pevný di<strong>sk</strong><br />

CD−ROM/DVD Kombo 1<br />

Di<strong>sk</strong>etová mechanika<br />

Audiosystém<br />

Sloty<br />

Rozhrania<br />

ATI Mobility Radeon 7500 / 16 MB<br />

30 GB / ATA100<br />

Nie<br />

SB Pro kompatibilný<br />

PC Card (2 × typ II)<br />

Paralelné, 3 × USB, Fast IrDA, IEEE 1394, VGA, audio,<br />

Docking Station<br />

Komunikácia 10/100Base−T, Modem 56Kb, Bluetooth, WLAN 2<br />

Softvér v cene<br />

Rozmery (W × D × H)<br />

Hmotnos<br />

Batéria<br />

Záruka<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l Edition, ïalšie pozri v texte<br />

329 × 271 × 42,9 mm<br />

3,1 kg<br />

1 – výmenný modul, 2 – PC Card adaptér<br />

VÝKONY<br />

LiIon (11,1 V / 4000 mAh)<br />

1 rok, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 3 roky (príplatok)<br />

Výrobca/Model Sony/Vaio SRX41P Sony/Vaio PCG−GRS515SP<br />

Testované PCR 1/2003 PCR 3/2003<br />

WinBench 99 CPUmark 74 −<br />

WinBench 99 FPUmark 4350 −<br />

Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 3870 3140<br />

High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 11 000 10 900<br />

Busines Graphics WinMark 99 110 357<br />

High−End Graphics WinMark 440 1070<br />

ZD Battery Mark 4.1<br />

LifeTest (minút) 188 224<br />

ConditioningRun (minút) 121 158<br />

Itec Bluetooth USB<br />

ale aj <strong>na</strong> monostiach pouívate¾<strong>sk</strong>ého<br />

<strong>na</strong>stavovania parametrov riadenia<br />

spotreby, vïaka ktorému si<br />

pouívate¾ môe vytvori nieko¾ko<br />

profilov, závislých od typu pouitia<br />

Pouitie bezdrôtovej komunikácie s<br />

vyuitím Bluetooth zaèí<strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>ava<br />

<strong>na</strong> ob¾ube aj u nás. Otázkou ostáva,<br />

ako èo <strong>na</strong>jjednoduchšie doplni staršie<br />

poèítaèe monosou takejto komunikácie.<br />

Jedno z riešení ponúka zariadenie<br />

s oz<strong>na</strong>èením Itec Bluetooth.<br />

Pripája sa do portu USB poèítaèa<br />

a pomocou softvérového<br />

balíka je moné <strong>na</strong>inštalova<br />

prostredie <strong>na</strong><br />

prenos informácií medzi<br />

poèítaèom a inými Bluetooth zariadeniami.<br />

Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach sme pouili<br />

stolný poèítaè so základnou kartou<br />

od firmy MSI s podporou Bluetooth a<br />

Itec Bluetooth USB sme pripojili k<br />

notebooku. S vyuitím tohto zariadenia<br />

môete poèítaè bezdrôtovým<br />

spôsobom pripoji <strong>na</strong> sie alebo spoji<br />

poèítaèe <strong>na</strong>vzájom virtuálnym sériovým<br />

portom. Pri zapojení pomocou<br />

sériového portu sme boli schopní<br />

prenáša údaje medzi obidvoma<br />

poèítaèmi s priemernou rýchlosou<br />

okolo 1 MB/min pri vzájomnej<br />

vzdialenosti komunikujúcich<br />

zariadení do 10 m bez prekáok.<br />

Rýchlos prenosu je však závislá<br />

od vzdialenosti obidvoch poèítaèov a<br />

takisto od prekáok, ktoré sú medzi<br />

poèítaèmi. V kancelár<strong>sk</strong>om prostredí<br />

sme boli schopní prenies údaje medzi<br />

poèítaèmi maximálne cez dve steny<br />

<strong>na</strong> vzdialenos okolo 25 m, no rýchlos<br />

prenosu informácií v takomto prípade<br />

poklesla takmer desanásobne.<br />

notebooku. Prepracovaný je aj systém<br />

dobíjania batérie, keï sa pri<br />

dobití batérie pri vypnutom notebooku<br />

automaticky vypne sieový<br />

zdroj (toto som ešte pri iadnom notebooku<br />

nevidel). Doslova lahôdkou<br />

je implementácia hlasového výstupu,<br />

ktorý pouívate¾a informuje o dosiahnutí<br />

preddefinovaných úrovní<br />

energie v batériách (úplné <strong>na</strong>bitie a<br />

vybitie <strong>na</strong> úroveò 10 % kapacity).<br />

ZÁVER. Sony Vaio PCG-GRS515SP je<br />

notebook, ktorý bez <strong>na</strong>jmenších problémov<br />

<strong>na</strong>hradí stolný poèítaè aj v takých<br />

nároèných aplikáciách, ako je<br />

spracovanie videa, a to bez kompromisov<br />

v podobe implementácie de<strong>sk</strong>topového<br />

mikroprocesora. Azda jediným<br />

detailom, ktorý vám môe pokazi<br />

rados, je ce<strong>na</strong> tohto notebooku.<br />

Dostávate však za òu z<strong>na</strong>èkový a <strong>sk</strong>utoène<br />

výkonný prístroj.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výborný power ma<strong>na</strong>gement<br />

☺ Výkon<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 94 990 Sk bez DPH<br />

113 988 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: RR Unlimited, spol. s r. o.<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Výhodou predstavovaného riešenia<br />

je zabudovaná podpora pre<br />

mobilné telefóny Nokia, Motorola a<br />

Sony Ericsson. Úroveò podporovanej<br />

spolupráce týchto mobilných<br />

telefónov závisí<br />

od z<strong>na</strong>èky mobilného telefónu.<br />

Najviac je prepracovaný<br />

systém pre z<strong>na</strong>èku Nokia. Itec<br />

Bluetooth USB môete v tomto prípade<br />

poui <strong>na</strong> prepojenie modemu<br />

mobilného telefónu s poèítaèom, volanie<br />

vybraného èísla, resp. písanie a<br />

odosielanie SMS. Zatia¾ nefunguje<br />

systém synchronizácie údajov (<strong>na</strong>pr.<br />

adresár) medzi mobilným telefónom<br />

a poèítaèom.<br />

-om-<br />

Ce<strong>na</strong>: 2100 Sk bez DPH / 2520 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Zapoièal: ConQuest Bratislava<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

3/2003 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

Premier CD−1070S<br />

Ceny digitálnych fotoaparátov poklesli<br />

pod hranicu desatisíc korún. Jedným<br />

zo zástupcov ve¾mi lacných digitálnych<br />

fotoaparátov je predstavite¾<br />

z<strong>na</strong>èky Premier, model CD-1070S.<br />

Ide o klasický digitálny kompaktný<br />

fotoaparát s objektívom s pevnou ohni<strong>sk</strong>ovou<br />

vzdialenosou. Prístroj je v<br />

plastovom puzdre, disponuje LCD i<br />

optickým h¾adáèikom, ble<strong>sk</strong>om a stavovým<br />

displejom. Napájanie zabezpeèujú<br />

dve ceruzkové batérie a fotografova<br />

mono buï do internej pamäte (kapacita<br />

8 MB), alebo <strong>na</strong> pamäovú kartu typu<br />

SD (nie je v dodávke). Prístroj sa dodáva<br />

s koeným puzdrom a programovým<br />

vybavením. Na CD je okrem ovládaèa<br />

(pripojenie DF k poèítaèu) aj program<br />

MGI PhotoVista (<strong>na</strong> vytváranie 360-<br />

stupòovej panorámy) a program MGI<br />

PhotoSuite (<strong>na</strong> archiváciu fotografií).<br />

Ovládanie prístroja zabezpeèuje devä<br />

tlaèidiel. Niektoré funkcie sú dostupné<br />

priamo, iné prostredníctvom ve¾mi<br />

preh¾adného a pomerne jednoduchého<br />

menu. Pokia¾ ide o vybavenos<br />

funkciami, tento model disponuje iba<br />

tým <strong>na</strong>jnutnejším – <strong>na</strong>stavením bielej<br />

a zopár drobnosami. Makro èi manuálne<br />

reimy by ste tu h¾adali márne. Pre<br />

cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu pouívate¾ov, ktorou<br />

sú ¾udia h¾adajúci jednoduchý „obrazový<br />

záz<strong>na</strong>mník“, nenároèný <strong>na</strong> obsluhu,<br />

to však postaèuje.<br />

Odporúèaná ce<strong>na</strong>: 5590 Sk bez DPH<br />

6710 Sk s DPH<br />

Zapoièal: ts pro<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca/Typ<br />

Premier/DC−1070S<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 9 mm / F 3,0<br />

Rozsah ostrosti od: štandardne/makro/supermakro/ruène 120 90 cm/ F / F / F<br />

Spôsob ostrenia<br />

AF<br />

Rozsah zoomu: optický/digitálny F / 2×<br />

Rozsah uzávierky [s] 1/2000 ÷ 1/20<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

Nemá<br />

Ble<strong>sk</strong>: typ/poèet reimov/konektor<br />

i / 3 / F<br />

Snímaè: typ/poèet prvkov (v mil.) CMOS / 1,3 / 1,1<br />

Podporované rozlíšenia – reim foto 1280 × 1024, 640 × 480<br />

Podporované rozlíšenia – reim video<br />

640 × 480 a 160 × 120 / 15 fps<br />

Podporované formáty JPEG (stupòov kompresie)/TIFF/RAW 3 / F / F<br />

Optický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia<br />

M / F<br />

LCD: uhloprieèka/výklopný/otoèný<br />

1,5" / F / F<br />

Stavový displej<br />

M<br />

Rozhrania: Docking/USB−Video/USB/video/<strong>na</strong>pájanie F / F / M / M / M<br />

Vnútorná pamä/kapacita<br />

M / 8 MB<br />

Podporované médiá: CF/SM/MS/SD/MMC/xD<br />

F / F / F / M / F / F<br />

Rozmery [mm] 106 × 65 × 35<br />

Hmotnos bez batérií/s batériami [g] 120 / 175<br />

Preddefinované reimy: podporuje/poèet/pouívate¾<strong>sk</strong>é F / F / F<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície: rozsah/krok<br />

±1,8 EV/ ±1/3 EV<br />

Vyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/kalibrácia 4 / M / F<br />

Citlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/hodnoty M / F / 100, 200, 400<br />

Videoklipy/so zvukom<br />

M / F<br />

Zväèšenie pri prezeraní 2×<br />

Dodaná pamä/typ média/kapacita<br />

F / F<br />

Batérie<br />

2×AA<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

F / F<br />

Káble<br />

USB, video<br />

M – áno, F – nie<br />

60 PC REVUE 3/2003

H A R D W A R E<br />

Xerox Phaser 7300<br />

O technológii známej pod<br />

oz<strong>na</strong>èením LED sa toho v<br />

priebehu posledných rokov<br />

<strong>na</strong>písalo dos. Priekopníkom<br />

v presadzovaní tejto<br />

technológie do praxe sa stala<br />

spoloènos OKI. Všeobecne je<br />

známe, e prvé modely LED tlaèiarní<br />

neboli práve <strong>na</strong>jvydarenejšie.<br />

Ale technológia pokroèila a tlaèiarne<br />

sa stali spo¾ahlivejšími, rýchlejšími<br />

a technológiu LED prijali aj iní<br />

výrobcovia tlaèiarní, okrem iného aj<br />

Xerox.<br />

VYHOTOVENIE. V ponuke Xeroxu nie je Phaser<br />

7300 prvým modelom tlaèiarne zaloeným <strong>na</strong><br />

technológii LED. Pravdou však je, e ide o <strong>na</strong>jrýchlejší<br />

model farebnej tlaèiarne z produkcie tejto spoloènosti<br />

(výrobca udáva 37 ppm pre èiernobielu a<br />

30 ppm pre farebnú tlaè), a to a do formátu A3+.<br />

Tlaèiareò je vyhotovená v „klasickom“ dizajne<br />

Xerox. Samozrejmosou je LCD informaèný panel<br />

umiestnený <strong>na</strong> prednej èasti, ktorý okrem stavových<br />

informácií (technológia Print Scout) je pri konfigurácii<br />

pouitý <strong>na</strong> prvotné <strong>na</strong>stavenie tlaèiarne<br />

(<strong>na</strong>príklad vlastností protokolu TCP/IP). Tlaè sa realizuje<br />

jedným prechodom, èo umoòuje tlaèi <strong>na</strong><br />

médiá s neštandardnými rozmermi, tzv. bannery<br />

(a do rozmerov 12 × 36 palcov). Zásobníky papiera<br />

sú vybavené mechanickými indikátormi stavu.<br />

Tlaèiareò neobsahuje nijaké èasti náchylné <strong>na</strong> „zlomenie“.<br />

Na otváranie, resp. manipuláciu so všetkými<br />

zásobníkmi a panelmi netreba vyvinú väèšiu<br />

silu, všetko sa otvára a zatvára hladko.<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE. V základnej výbave<br />

ponúka Phaser 7300 len to <strong>na</strong>jnevyhnutnejšie. I<strong>na</strong>k<br />

povedané, budete tlaèi, a to v rozlíšení 600 × 600<br />

dpi a prostredníctvom paralelného alebo USB pripojenia.<br />

K dispozícii bude 128 MB operaènej pamäte<br />

(rozšírite¾nej <strong>na</strong> 512 MB), jeden štandardný<br />

zásobník <strong>na</strong> 550 strán a dodatoèný vstupný podávaè<br />

<strong>na</strong> hrubé, prípadne neštandardné tlaèové médiá.<br />

No <strong>na</strong>priek tomu, e tlaèiareò v základnej výbave<br />

(model 7300B) disponuje len paralelným a USB<br />

portom, štandardne sa k nej dodáva Jet Direct umoòujúci<br />

jej pripojenie do poèítaèovej siete. Obmedzenia<br />

tohto riešenia sú viac-menej jasné. Testovaný<br />

model 7300DT bol štvrtou <strong>na</strong>jvyššou z piatich<br />

dodávaných variácií. Na rozdiel od základnej verzie<br />

disponoval 256 MB operaènej pamäte, „<strong>na</strong>ozajstným“<br />

sieovým rozhraním 10/100BaseTX, interným<br />

pevným di<strong>sk</strong>om umoòujúcim reazenie úloh,<br />

prípadne bezpeènú tlaè (a ve¾a iného), dodatoèným<br />

550-stranovým zásobníkom, duplexnou jednotkou<br />

umoòujúcou automatickú obojstrannú tlaè a<br />

ïalšími funkciami vyplývajúcimi z faktu, e sieový<br />

adaptér bol integrovaný priamo <strong>na</strong> tlaèiarni. Ide<br />

<strong>na</strong>jmä o webový ma<strong>na</strong>ment tlaèiarne, monos<br />

vzdialenej tlaèe prostredníctvom TCP/IP, subsystém<br />

zabezpeèujúci upozornenie <strong>na</strong> niektoré prevádzkové<br />

udalosti (nízky stav, resp. vysoká opotrebovanos<br />

spotrebného materiálu, absencia tlaèových<br />

médií atï.) alebo ve¾mi populárny Job Accounting,<br />

<strong>na</strong> základe ktorého si môete prevádzkové<br />

náklady udra pod kontrolou.<br />

Všetky modely okrem toho<br />

základného disponujú vyšším rozlíšením, a to konkrétne<br />

2400 dpi. Tu však treba zdôrazni, e mechanika<br />

všetkých modelov je rov<strong>na</strong>ká a vyššie rozlíšenie<br />

je dosiahnuté softvérovými korekciami. Tlaèiareò<br />

je vo všetkých verziách osadená 500 MHz procesorom,<br />

k dispozícii je Postscript Level 3 a PCL5c spoloène<br />

so <strong>sk</strong>oro 200 z<strong>na</strong>kovými súpravami. Tlaèiareò<br />

je dimenzovaná <strong>na</strong> pracovný cyklus 83-tisíc strán<br />

mesaène.<br />

TEST. Testovali sme len tlaè vo formáte A4. Pre tento<br />

formát udáva výrobca rýchlos 37, resp. 30 strán<br />

za minútu (mono, resp. farba). Opä si však treba<br />

uvedomi, e uvedené hodnoty sú odvodené od<br />

mechaniky tlaèiarne, èo v praxi z<strong>na</strong>mená, e za prvú<br />

minútu v iadnom prípade nedosiahnete <strong>na</strong>príklad<br />

rýchlos èiernobielej tlaèe deklarovaných 37 strán.<br />

Doba vytlaèenia prvej strany sa v teste pohybovala<br />

v pásme 17 – 22 sekúnd pre èiernobielu stranu A4<br />

(výrobca udáva 13 sekúnd). Táto doba je závislá<br />

<strong>na</strong>jmä od zloitosti spracovania tlaèovej úlohy <strong>na</strong><br />

strane tlaèiarne a ve¾kosti tlaèovej úlohy (prenos<br />

dát trvá nejaký èas). Na druhej strane pri teste kontinuálnej<br />

tlaèe, t. j. rýchlosti tlaèe po vytlaèení<br />

prvej strany, sme dosiahli výrobcom deklarované<br />

hodnoty, a to v prípade monochromatickej aj farebnej<br />

tlaèe. Z praktických <strong>sk</strong>úseností môeme potvrdi,<br />

e pri tlaèi série 500 identických farebných<br />

strán formátu A4 sme dosiahli priemernú dobu<br />

tlaèe za minútu tesne pod 30 ppm, èo z<strong>na</strong>mená, e<br />

tlaèiareò, laicky povedané, „dobehla“ hendikep<br />

èasovo nároènejšej tlaèe prvej stránky. Všetky hodnoty<br />

boli merané od momentu zadania povelu <strong>na</strong><br />

tlaè. Pre plnofarebnú tlaè oscilovala doba vytlaèenia<br />

prvej strany A4 v pásme 30 – 220 sekúnd. Tento<br />

údaj uvádzame len informatívne a zdôrazòujeme,<br />

e nemá ve¾kú výpovednú hodnotu. To, èo sme<br />

však otestova nemohli, bola tlaè v benej prevádzke.<br />

Phaser 7300 je toti stavaný <strong>na</strong> paralelné spracovanie<br />

tlaèových úloh, teda nová tlaèová úloha sa<br />

zaène spracúva u v momente dopytu klienta, a to<br />

paralelne s fyzickou tlaèou inej úlohy. Nemá prive¾ký<br />

výz<strong>na</strong>m opisova klady tohto prístupu. Kvalita<br />

tlaèe zodpovedala štandardu pre túto triedu.<br />

SPOTREBNÝ MATERIÁL. Závanos, resp. váha<br />

kritéria nákladov <strong>na</strong> tlaè pri rozhodovaní o kúpe v<br />

praxi èasto priamo úmerne <strong>na</strong>rastá s poètom pouívate¾ov,<br />

pre ktorých má by tlaèiareò <strong>na</strong>sadená,<br />

a poadovaným mesaèným pracovným cyklom.<br />

Je to viac-menej logické. Keï tlaèíte 500<br />

strán mesaène, je to „halierová“ záleitos.<br />

Keï však predpokladáte, e budete<br />

tlaèi <strong>na</strong>príklad 50-tisíc strán mesaène,<br />

za rok sú to u tisíce. V prípade modelu<br />

Phaser 7300 tvorí spotrebný materiál<br />

toner, zapekanie, tlaèový valec a tzv.<br />

transfer kit. Pri 5-percentnom pokrytí sa<br />

ce<strong>na</strong> za tlaè jednej monochromatickej strany<br />

dostane tesne pod úroveò 1 Sk bez DPH.<br />

Pre typickú „biznis ponuku“ s farebným logotypom<br />

spoloènosti a zvýraznenými niektorými<br />

èasami je to pribline 3,50 Sk bez DPH (10 % CMY,<br />

5 % K). Poznámka: Ceny pod¾a distributéra pre Sloven<strong>sk</strong>ú<br />

republiku.<br />

CIE¼OVÁ SKUPINA. Cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu definuje <strong>na</strong>jmä<br />

ce<strong>na</strong> a monosti, ktoré ten-ktorý produkt ponúka.<br />

Phaser 7300 je umiestnený niekde v strede. Cie-<br />

¾ovou <strong>sk</strong>upinou sú <strong>na</strong>jmä stredne ve¾ké spoloènosti,<br />

prípadne menšie grafické štúdiá. Phaser 7300 neponúka<br />

vysokú škálovate¾nos v oblasti funkcio<strong>na</strong>lity (k<br />

tlaèiarni <strong>na</strong>príklad nie je moné dokúpi finisher), no<br />

<strong>na</strong>priek tomu je v kontexte pomeru ce<strong>na</strong>/výkon tým<br />

<strong>na</strong>jlepším vo svojej triede. Ve¾mi príjemná je <strong>na</strong>jmä<br />

monos tlaèe a do formátu A3+, prípadne tlaè <strong>na</strong><br />

média neštandardných rozmerov tzv. banner. Azda<br />

kadý ma<strong>na</strong>ér mi dá za pravdu, e práve takéto<br />

vlastnosti „rozväzujú“ v biznise ruky. I<strong>na</strong>k povedané,<br />

s Phaser 7300 sa u nikdy nebudete musie spolieha<br />

<strong>na</strong> externých dodávate¾ov tlaèe väèších formátov.<br />

RESUMÉ. Phaser ponúka dobrý pomer ce<strong>na</strong>/výkon.<br />

Uplatnenie nájde všade tam, kde je potrebná èastejšia<br />

tlaè vo farbe, prípadne tlaè <strong>na</strong> väèšie formáty.<br />

Richard Willmann<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

Základný model Phaser 7300B<br />

Rýchlos tlaèe: 37 ppm mono, 30 ppm farba<br />

Procesor: 500 MHz<br />

Pamä: 128 MB (do 512 MB)<br />

Jazyky: PostScript Level 3 (136 z<strong>na</strong>kových súprav), PCL5c<br />

(46 z<strong>na</strong>kových súprav)<br />

Rozlíšenie: 600 × 600 dpi<br />

Pracovný cyklus: 83−tisíc strán/mesiac<br />

Vstupný zásobník: 550 strán, 100 strán<br />

Pripojite¾né: cez USB, bidirectio<strong>na</strong>l parallel<br />

Maximálne rozmery tlaèového média: 11 × 17"<br />

Ce<strong>na</strong>: 158 346 Sk bez DPH / 190 015 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov <strong>na</strong> mieste inštalácie<br />

Testovaný model 7300DT<br />

Rýchlos tlaèe: 37 ppm mono, 30 ppm farba<br />

Procesor: 500 MHz<br />

Pamä: 256 MB (do 512 MB)<br />

Jazyky: PostScript Level 3 (136 z<strong>na</strong>kových súprav), PCL5c<br />

(46 z<strong>na</strong>kových súprav)<br />

Rozlíšenie: 2400 dpi<br />

Pracovný cyklus: 83−tisíc strán/mesiac<br />

Vstupný zásobník: 2 × 550 strán, 100 strán<br />

Pripojite¾né: cez USB, bidirectio<strong>na</strong>l parallel, 10/100BaseTX<br />

Maximálne rozmery tlaèového média: 12 × 36"<br />

Iné: interný pevný di<strong>sk</strong> 20 GB, duplex<br />

Ce<strong>na</strong>: 241 412 Sk bez DPH / 289 694 Sk s DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov <strong>na</strong> mieste inštalácie<br />

Produkty zapoièal: PS−Products, spol. s r. o.<br />

3/2003 PC REVUE 61

H A R D W A R E<br />

Intel PRO/Wireless<br />

Intel PRO/Wireless<br />

2001B LAN<br />

Access Point<br />

Bezdrôtové siete WLAN èi WiFi sa tešia èoraz väèšej<br />

ob¾ube. Azda <strong>na</strong>jzávanejším dôvodom je jednoduchos<br />

„postavenia“ takejto siete. Práve tá je spolu s<br />

klesajúcimi ce<strong>na</strong>mi komponentov potrebných <strong>na</strong> jej<br />

zriadenie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším dôvodom, pre ktorý<br />

pouívatelia po tomto riešení siahajú èoraz èastejšie.<br />

V PC REVUE sme predstavili u nieko¾ko komponentov<br />

<strong>na</strong> budovanie bezdrôtových sietí od rôznych<br />

producentov. Tentoraz sme sa komplexnejšie<br />

pozreli <strong>na</strong> ponuku spoloènosti Intel.<br />

Zdá sa vám spojenie Intelu a sietí èudné? Verte, e<br />

nie je! Intel toti zïaleka nie je iba <strong>na</strong>jväèším svetovým<br />

producentom mikroprocesorov. Do jeho produktového<br />

portfólia patria aj èipové súpravy, pamäte flash<br />

a ïalšie èipy. V posledných rokoch Intel investoval nemalé<br />

peniaze práve do vývoja èipov pre bezdrôtové<br />

siete a mobilné zariadenia, o tom sme však písali v reportáach<br />

z IDF (PC REVUE è. 4/2002 a 10/2002). Súèasou<br />

stratégie Intelu v tejto oblasti je nielen výroba<br />

samotných èipov, ale aj produkcia finálnych výrobkov.<br />

Podobne ako u iných výrobcov aj v Inteli môeme<br />

nájs kompletnú škálu produktov, ktoré pokryjú potreby<br />

všetkých pouívate¾ov. Ostatne posúïte sami.<br />

SPOLOÈNÉ ÈRTY. Prv ako sa pozrieme <strong>na</strong> jednotlivé<br />

testované zariadenia, treba spomenú ich spoloèné<br />

èrty. Všetky toti patria do rov<strong>na</strong>kej rodiny produktov<br />

od spoloènosti Intel, majú niektoré spoloèné<br />

vlastnosti. Prvou je podpora štandardu IEE 802.11b,<br />

prièom všetky komponenty disponujú aj certifikátom<br />

pre WiFi. Na komunikáciu sa pouíva frekvenèné<br />

pásmo 2,4 GHz (2400 ÷ 2483,5 MHz), ktoré je rozdelené<br />

<strong>na</strong> 13 kanálov. Podporované sú rýchlosti 1, 2, 5,5 a<br />

11 Mb/s, prièom pri <strong>na</strong>jnišej je pouívaná modulácia<br />

Intel PRO/Wireless<br />

Gateway 2001B<br />

DBPSK, pri 2 Mb/s modulácia DQPSK a pri dvoch <strong>na</strong>jrýchlejších<br />

modulácia CCK. V závislosti od pouívanej<br />

prenosovej rýchlosti sa, samozrejme, mení aj maximál<strong>na</strong><br />

vzdialenos <strong>na</strong> realizáciu spojenia. Kým pri<br />

11 Mb/s sa pre zastavaný priestor udáva vzdialenos<br />

30 metrov a pre vo¾né priestranstvo 120 metrov, s<br />

prechodom <strong>na</strong> rýchlos 1 Mb/s sa vzdialenosti predåia<br />

<strong>na</strong> 90 metrov v zastavanom priestore a 450 metrov<br />

<strong>na</strong> vo¾nom priestranstve.<br />

V prípade bezdrôtových sietí je dôleitým aspektom<br />

ich <strong>na</strong>sadenia aj bezpeènos. S oh¾adom <strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>utoènos, e komunikácia prebieha v „éteri“, sú<br />

monosti infiltrácie do prostredia takejto siete podstatne<br />

vyššie ako pri klasických „drôtových“ sie-<br />

ach, pretoe z technického h¾adi<strong>sk</strong>a nie je problém<br />

monitorova prevádzku v takejto sieti a následne<br />

odhali bezpeènostné diery. Aj preto je potrebné<br />

pred <strong>na</strong>sadením takéhoto riešenia venova väèšiu<br />

pozornos bezpeènostnej èasti projektu. Minimálne<br />

je vhodné vyui bezpeènostné sluby, ktoré zariadenia<br />

integrované do siete podporujú, prípadne<br />

sa poohliadnu po vhodnom doplnkovom<br />

riešení. Komponenty WLAN spoloènosti Intel<br />

Intel PRO/Wireless 2001B<br />

LAN PCI Adapter<br />

Intel PRO/Wireless 2001B<br />

LAN PC Card<br />

sú z tohto poh¾adu vybavené pomerne slušne. Podporujú<br />

vytváranie zoz<strong>na</strong>mov prístupov, šifrovanie<br />

WEP prostredníctvom 64 a 128-bitových k¾úèov, ako<br />

aj vytváranie VPN.<br />

Prevádzka medzi jednotlivými sieovými komponentmi<br />

môe by realizovaná buï ako prevádzka<br />

v sieti LAN, alebo ako prevádzka medzi dvoma zariadeniami<br />

(reim Ad-hoc). Pritom vo¾ba medzi týmito<br />

dvoma reimami je závislá od poiadaviek pouívate¾a.<br />

INTEL PRO/WIRELESS 2001B<br />

LAN ACCESS POINT<br />

Produkt umoòuje pripojenie segmentu bezdrôtovej<br />

siete (WiFi) k jestvujúcej lokálnej sieti, prípadne<br />

je tento prvok moné pripoji priamo k serveru malej<br />

pracovnej <strong>sk</strong>upiny, ktorej všetci úèastníci budú<br />

ako sieové pripojenie vyuíva WiFi. Jeden prístupový<br />

bod umoòuje vytvori sieový segment s<br />

maximálne 256 pouívate¾mi. Prístupový bod (Access<br />

Point) disponuje dvojicou antén,<br />

ktoré je moné v prípade<br />

potreby zvýšenia<br />

dosahu siete <strong>na</strong>hradi<br />

doko<strong>na</strong>lejším anténnym<br />

systémom. Zariadenie je<br />

vybavené portom LAN <strong>na</strong><br />

zapojenie do jestvujúcej<br />

sieovej štruktúry a sériovým<br />

portom. Sériový port<br />

umoòuje pouívate¾om <strong>na</strong>stavovanie<br />

parametrov prístupového<br />

bodu. Okrem<br />

tohto priameho <strong>na</strong>stavovania<br />

je moné realizova<br />

správu prístupového bodu<br />

aj prostredníctvom internetového<br />

prehliadaèa. Prístup<br />

k <strong>na</strong>stavovaniu je, samozrejme,<br />

chránený a je k dispozícii<br />

iba správcovi siete.<br />

Intel PRO/Wireless<br />

2001B LAN<br />

USB Device<br />

INTEL PRO/WIRELESS<br />

GATEWAY 2001B<br />

Druhé z ponuky WiFi zariadení z produkcie Intelu<br />

je urèené <strong>na</strong> komplexné pokrytie komunikaèných<br />

potrieb malej lokálnej siete vrátane jej pripojenia<br />

do internetu. Zariadenie toti okrem podpory komunikácie<br />

maximálne 32 pouívate¾ov v rámci lokálnej<br />

siete podporuje aj pripojenie do internetu<br />

prostredníctvom DSL. Podobne ako predchádzajúci<br />

model aj tento umoòuje vzdialenú správu zariadenia<br />

prostredníctvom webového prehliadaèa.<br />

62 PC REVUE 3/2003

H A R D W A R E<br />

INTEL PRO/WIRELESS 2001B<br />

LAN PCI ADAPTER<br />

Adaptér bezdrôtovej siete WiFi vo vyhotovení karty<br />

PCI predurèuje jej pouitie. Tento adaptér je moné<br />

zabudova do ¾ubovo¾ného osobného poèítaèa.<br />

Prostredníctvom tohto zariadenia je moné pripoji<br />

do WiFi ¾ubovo¾ný stolný poèítaè disponujúci slotom<br />

PCI a operaèným systémom Windows 98, NT,<br />

2000 a XP. Z poh¾adu pouívate¾a je <strong>na</strong>sadenie tohto<br />

zariadenia úplne identické s <strong>na</strong>sadením klasického<br />

ethernetového adaptéra. Jediný rozdiel je v nišej<br />

prenosovej rýchlosti (11 Mb/s miesto 100 Mb/s).<br />

INTEL PRO/WIRELESS 2001B<br />

LAN PC CARD<br />

Je druhým „koncovým“ zariadením v ponuke Intelu.<br />

Jeho urèenie je podobné predošlému zariadeniu,<br />

rozdiel je iba vo vyhotovení. Tento model je<br />

toti vytvorený <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v mobilných zariadeniach.<br />

Pre <strong>na</strong>sadenie tohto adaptéra je potrebné,<br />

aby mobilný poèítaè disponoval 16-bitovým rozhraním<br />

PC Card. Pokia¾ ide o operaèné systémy,<br />

okrem spomenutých (Windows 98, NT, 2000 a XP)<br />

sú podporované aj Windows 95 a CE.<br />

INTEL PRO/WIRELESS 2001B<br />

LAN USB DEVICE<br />

Posledný z ponuky adaptérov pre WiFi je originálny<br />

svojím technickým riešením. Na pripojenie<br />

zariadenia k poèítaèu sa toti vyuíva rozhranie<br />

USB (verzia 1.1). Toto riešenie príde vhod <strong>na</strong>jmä<br />

tam, kde z ¾ubovo¾ných dôvodov nie je moné poui<br />

niektorý z predchádzajúcich typov WiFi adaptéra.<br />

Typicky toto <strong>na</strong>sadenie mono odporúèa v prípadoch,<br />

keï nie je moné realizova zmeny v konfigurácii<br />

poèítaèa, ktorý chceme pripoji do bezdrôtovej<br />

siete.<br />

ZÁVER. Všetkých pä zariadení sme mali monos<br />

testova v reálnom <strong>na</strong>sadení dostatoène dlhý èas.<br />

Nielen inštalácia, ale aj správa jednotlivých komponentov<br />

je bezproblémová. Pokia¾ ide o kvalitu<br />

spojenia a dosahované prenosové rýchlosti, ani v<br />

tomto smere sme s produktmi Intelu nemali iadne<br />

negatívne <strong>sk</strong>úsenosti. Ostatne pri práci troch klientov<br />

v sieti, ktorá má nieko¾konásobne vyššiu kapacitu,<br />

sa iný výsledok oèakáva nedal. Ako som však<br />

u spomenul, s WiFi <strong>na</strong> báze komponentov Intelu<br />

mám praktické <strong>sk</strong>úsenosti aj v rozsiahlejších<br />

sieach a ani tu neboli problémy.<br />

Jediné, èo môe z poh¾adu nášho pouívate¾a hovori<br />

v neprospech zariadení WLAN od Intelu, je ich<br />

ce<strong>na</strong>, ktorá je v porov<strong>na</strong>ní s inými zariadeniami dostupnými<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu predsa len vyššia. Ide<br />

však o z<strong>na</strong>èkový produkt a medzi prednosti Intelu<br />

by som v tomto prípade pokojne pripoèítal aj sofistikovanejšiu<br />

bezpeènostnú politiku (pri Access<br />

pointe a Gateway).<br />

Ceny:<br />

PRO/Wireless 2001B Access Point:<br />

19 408 Sk bez DPH / 23 290 Sk s DPH<br />

PRO/Wireless 2001B Gateway:<br />

7908 Sk bez DPH / 9490 Sk s DPH<br />

PRO/Wireless 2001B LAN PCI:<br />

3939 Sk bez DPH / 4727 Sk s DPH<br />

PRO/Wireless 2001B LAN PC Card:<br />

3750 Sk bez DPH / 4500 Sk s DPH<br />

PRO/Wireless 2001B LAN USB Device:<br />

4280 Sk bez DPH / 5136 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Asbis Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

HP OfficeJet 5110<br />

Multifunkèné periférne zariadenie HP OfficeJet<br />

5110 pracuje s tlaèovou technológiou HP PhotoREt<br />

III. Obsahuje kombináciu <strong>na</strong>sledujúcich<br />

prístrojov: tlaèiareò, <strong>sk</strong>ener,<br />

fax a kopírovací stroj. Skener<br />

je prechodový – teda <strong>sk</strong>enova<br />

a kopírova bude<br />

moné len vo¾né<br />

listy (nie z viazaných<br />

dokumentov). Má však<br />

zabudovaný podávaè <strong>na</strong> 20<br />

vo¾ných listov, èo vás odbremení<br />

od nutnosti zadávania kadého<br />

listu. Zariadenie je moné pouíva<br />

bez pripojenia <strong>na</strong> poèítaè ako<br />

kopírku alebo fax. Vtedy vystaèíte len s tlaèidlami<br />

<strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>om paneli HP OfficeJet 5110.<br />

Pomocou nich <strong>na</strong>stavíte poèet kópií, vyberiete typ<br />

práce (farebný alebo èiernobiely), resp. zadáte<br />

faxové èíslo. Pri zadávaní faxového èísla môete<br />

vyui faxový zoz<strong>na</strong>m a tlaèidlá <strong>na</strong> rýchlu vo¾bu<br />

<strong>na</strong>jèastejších èísel.<br />

Poèas softvérovej inštalácie sa <strong>na</strong>inštaluje program<br />

HP Director s prispôsobením pre toto zariadenie.<br />

Umoòuje plni všetky úlohy, pre ktoré je<br />

OfficeJet 5110 pripravený, prièom si pouívate¾<br />

vyberá úlohu pomocou grafickej ikony.<br />

Pri hardvérovej inštalácii tohto zariadenia pouívate¾<br />

zadáva jazyk, v ktorom sú zobrazované<br />

texty <strong>na</strong> displeji (Sloven<strong>sk</strong>o však nie je v zoz<strong>na</strong>me),<br />

<strong>na</strong>stavuje sa fax vrátane zadania dátumu a<br />

èasu. Poslednou èasou je kalibrácia tlaèových<br />

hláv. V tomto prípade sa výsledok s testovacou<br />

tlaèou vloí do <strong>sk</strong>enera a systém sám zariadi<br />

správne zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv bez úèasti pouívate¾a.<br />

Pri testoch sme sa zamerali <strong>na</strong> tlaè, <strong>sk</strong>enovanie<br />

a kopírovanie. Tlaèili sme v normálnej kvalite 50<br />

farebných strán a tento proces trval o nieèo viac<br />

ako 19 minút (presne 19:11). Prepoèítaná rýchlos<br />

tlaèe je v normálnej kvalite 2,6 str./min. Pri tlaèi<br />

monochromatickej strany sme <strong>na</strong> jej 50 kópií èakali<br />

14 minút a 11 sekúnd. Prepoèítaná rýchlos<br />

tlaèe je 3,5 str./min. Najrýchlejšia tlaè monochromatickej<br />

strany trvala 17 sekúnd, jej kópiu sme<br />

mali hotovú za 26 sekúnd. Najlepšia tlaè komplikovanej<br />

strany bola hotová za takmer štyri minúty<br />

(3:57). S kvalitou tlaèe sme boli spokojní –<br />

technológia HP PhotoREt III vo všeobecnosti<br />

po<strong>sk</strong>ytuje ve¾mi dobré výsledky hlavne pri<br />

obchodnej grafike. Pri <strong>sk</strong>enovaní sme si overili,<br />

e zabudovaný systém <strong>na</strong> rozpoz<strong>na</strong>nie textu<br />

podporuje aj sloven<strong>sk</strong>ý text.<br />

Z <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok vyplýva, e HP OfficeJet<br />

5110 je zariadenie s priemernou rýchlosou<br />

práce a s dobrou kvalitou tlaèe. Funkèné vybavenie<br />

predurèuje toto zariadenie pre pracovníkov<br />

pracujúcich <strong>na</strong>pr. doma alebo v menšom<br />

pracovnom kolektíve. Tu sa vyuije prakticky <strong>na</strong><br />

všetky èinnosti s dokumentmi, výnimkou je azda<br />

<strong>sk</strong>enovanie a kopírovanie z viazaných dokumentov.<br />

Rozmery prístroja umoòujú jeho pouitie<br />

<strong>na</strong> pracovnom stole. Predajnú cenu povaujeme<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> monosti prístroja za<br />

výhodnú.<br />

-om-<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Tlaèová kvalita: èiernobielo – 600 × 600 dpi s pigmentovým<br />

atramentom, farebne – 4800 × 1200 dpi <strong>na</strong> špeciálnom papieri<br />

Tlaèová technológia: HP PhotoREt III<br />

Rýchlos tlaèe: èiernobielo do 12 str./min., farebne – 10 str./min.<br />

Rýchlos kopírovania: èiernobielo do 12 str./min., farebne –<br />

8 str./min.<br />

Rozlíšenie <strong>sk</strong>enovania: opticky 600 × 1200 dpi, softvérovo<br />

1200 dpi<br />

Farebná håbka <strong>sk</strong>enovania: 36 bitov<br />

Rýchlos faxovania: 33 kb/s<br />

Pamä pre prijaté faxy: do 70 strán<br />

Kapacita faxového zoz<strong>na</strong>mu: 70 èísel<br />

Kopírovanie: èiernobielo 600 × 600 dpi, farebne 1200 ×<br />

1200 dpi <strong>na</strong> špeciálny papier<br />

Max. poèet kópií: 99<br />

Nastavenie mierky pri kopírovaní: 25 ÷ 200 %<br />

Kapacita vstupného podávaèa: 150 listov<br />

Kapacita automat. podávaèa <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie a faxovanie: 20 listov<br />

Kapacita pamäte ROM a RAM: 8 MB<br />

Pripojenie: USB<br />

Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98, 98 SE,<br />

Me, 2000, XP, Mac OS 9 a Mac OS X<br />

Spotreba elektrickej energie: 70 W<br />

Rozmery (š × h × v): 452 × 371 × 234 mm<br />

Hmotnos: 7,0 kg<br />

Ce<strong>na</strong>: 8992 Sk bez DPH / 10 790 Sk s DPH<br />

Prevádzkové náklady: Èier<strong>na</strong> náplò v cene 1080 Sk bez DPH,<br />

výdr <strong>na</strong> 603 strán pri pokrytí 5 %. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia èiernej stra−<br />

ny 1080/603 = 1,79 Sk bez DPH (2,15 Sk s DPH). Farebná<br />

náplò v cene 2388 Sk bez DPH, výdr <strong>na</strong> 970 strán pri pokrytí<br />

15 %. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnej strany 2388/970 = 2,46 Sk<br />

bez DPH (2,95 Sk s DPH)<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

3/2003 PC REVUE 63

H A R D W A R E<br />

Sony Ericsson T300<br />

Pokia¾ si pamätáte telefón Sony<br />

Ericsson T68i, je moné poveda, e<br />

model T300 je jeho mladším bratom.<br />

Je viac urèený pre bených pouívate¾ov<br />

a kombinuje jednoduché ovládanie<br />

s dostatkom funkcií, ktoré sa od<br />

moderného telefónu vyadujú.<br />

ROZMERY A DIZAJN. Tu sa zameranie<br />

<strong>na</strong> masový trh prejavuje asi <strong>na</strong>jviac.<br />

U pri prvom poh¾ade je jasné, e<br />

pri T300 sa dizajnér striktne dral jednoduchosti.<br />

iad<strong>na</strong> extravagancia, nijaké<br />

netradièné prvky, len mierne zaoblené<br />

súmerné a mono <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

príliš masívne tvary – taký je dojem z<br />

tohto telefónu. Ak teda chcete nájs<br />

telefón, ktorý by dotváral váš imid,<br />

Sony Ericsson T300 ním urèite nie je.<br />

Hovoria o tom aj rozmery a hmotnos,<br />

106 × 48 × 22 mm a 101 gramov sú<br />

dnes <strong>sk</strong>ôr priemerom. Telefón sa dodáva<br />

v troch farebných vyhotoveniach, a<br />

to modrom, èervenom a zelenom.<br />

DISPLEJ A BATÉRIA. Displej je podobný,<br />

ako mal predchodca T68i, len<br />

je o èosi menší, zobrazovanie prebieha<br />

maximálne <strong>na</strong> siedmich riadkoch<br />

pri 101 × 67 bodoch a 256 farbách.<br />

Podsvietenie je ve¾mi dobré, horšia je<br />

èitate¾nos za ostrého svetla, ktorá je,<br />

otvorene povedané, nulová. Batéria<br />

je pri T300 príjemným prekvapením.<br />

Je typu Li-Pol s kapacitou 700 mAh, a<br />

hoci výrobcom udávaná výdr (a 350<br />

hodín pohotovostne alebo 450 minút<br />

hovoru) je nedosiahnute¾ná, telefón<br />

<strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie vydrí pomerne<br />

dlho. Z praxe môem<br />

poveda, e pri telefonovaní<br />

asi 30 minút, 30<br />

SMS správach denne a<br />

dos intenzívnej práci<br />

(aj s hrami ☺) sa telefón<br />

udrí pri ivote takmer<br />

4 dni. Skritizova<br />

však treba uchytenie<br />

batérie v prístroji, ktoré<br />

je ve¾mi nestabilné a<br />

zabezpeèené je len zadným<br />

krytom. Ak teda<br />

telefón otvoríte, automaticky<br />

sa vypne, pretoe batéria<br />

„vy<strong>sk</strong>oèí“ z kontaktov.<br />

KLÁVESNICA A OVLÁDANIE. Klávesnica<br />

je <strong>sk</strong>velá! Ovládanie sa realizuje<br />

štyrmi funkènými tlaèidlami<br />

(prijatie/odmietnutie hovoru + dve<br />

ïalšie tlaèidlá) a miniatúrnym joystickom.<br />

Ten má <strong>sk</strong>velú citlivos a pri<br />

pohybe v menu si <strong>na</strong>ò ve¾mi rýchlo<br />

zvyknete a z<strong>na</strong>ène urýchli vašu prácu<br />

s telefónom. Na ovládanie hlasitosti a<br />

<strong>na</strong> zobrazenie stavových informácií o<br />

telefóne sa <strong>na</strong> ¾avom boku telefónu<br />

<strong>na</strong>chádza ešte jedno miniatúrne posuvné<br />

tlaèidlo. Èo ma trošku zamrzelo,<br />

je absencia hlasového vytáèania<br />

zvolených kontaktov. Táto funkcia by<br />

telefónu iste prospela.<br />

APLIKÁCIE A DODATOÈNÁ VÝBA−<br />

VA. Samozrejmosou sú textové správy<br />

a MMS. Tie dnes musí zvládnu kadý<br />

modernejší telefón. T300 nemá problém<br />

ani s EMS a písaním e-mailov, prièom<br />

pamä telefónu<br />

pojme maximálne 40<br />

uloených správ. Potešila<br />

aj prítomnos<br />

šikovného organizéra.<br />

Dátové prenosy<br />

takisto nie sú problémom,<br />

telefón podporuje<br />

HSCSD i GPRS<br />

(3 + 1), prítomný je aj<br />

port IrDA, <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> prepojenie s poèítaèom.<br />

Ïalším príjemným<br />

prekvapením<br />

v telefóne boli<br />

polyfonické melódie,<br />

telefón obsahuje spolu<br />

28 zvonení, ïalšie si<br />

môete vytvori sami za pomoci<br />

<strong>sk</strong>ladate¾a alebo si ich stiahnu cez<br />

WAP. Pri personifikácii kontaktov si k<br />

prichádzajúcim hovorom zo zvolených<br />

èísel môete priradi obrázok<br />

alebo vlastnú melódiu.<br />

Nezabudlo sa ani <strong>na</strong> zábavu, a tak<br />

telefón obsahuje štandardne pä hier,<br />

ku ktorým môu pribudnú ïalšie,<br />

ktoré si sami stiahnete. Hry však nebeia<br />

<strong>na</strong> Jave, Sony Ericsson pouil<br />

vlastnú platformu.<br />

Tak ako model T68i aj T300 umoòuje<br />

pripojenie digitálneho fotoaparátu<br />

a následné snímanie obrázkov.<br />

Ich kvalita dosahuje maximálne rozlíšenie<br />

640 × 480 bodov. Posledná<br />

funkcia, ktorá stojí za spomenutie, je<br />

diktafón. Telefón dokáe uklada aj<br />

hlasové poznámky, a to v pomerne<br />

vysokej kvalite.<br />

SKÚSENOSTI A ZÁVER. Dizajnom<br />

nezaujme, ale funkciami áno! Sony<br />

Ericsson T300 má všetky funkcie,<br />

ktoré by sa od moderného multimediálneho<br />

telefónu dali oèakáva. Výdr<br />

batérie, ako aj displej sú <strong>na</strong> ve¾mi<br />

dobrej úrovni, ovládanie je ve¾mi jednoduché,<br />

posaujem si však <strong>na</strong> jeho<br />

rýchlos. Èasto sa vám toti stane, e<br />

<strong>na</strong> telefón budete musie vyslovene<br />

èaka. Na druhej strane monos pripojenia<br />

digitálneho fotoaparátu, podpora<br />

MMS, sahovanie hier a ukladanie<br />

hlasových poznámok sú dostatoèným<br />

lákadlom.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Displej<br />

☺ Klávesnica<br />

☺ Podsvietenie<br />

☺ Fotoaparát<br />

☹ Pomalé ovládanie<br />

☹ Uchytenie batérie<br />

Ce<strong>na</strong>: 13 325 Sk bez DPH / 15 990 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Orange Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Martin Turoò<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery: 106 × 48 × 22 mm<br />

Hmotnos: 101 g<br />

Batéria: Li−Pol 700 mAh<br />

Displej: 101 × 67 bodov, 256 farieb<br />

GSM: 900/1800/1900 MHz<br />

WAP: áno<br />

GPRS: áno<br />

Java: nie<br />

IrDA: áno<br />

Plextor PX−S2410TU<br />

Táto externá CD-RW mechanika<br />

sa k poèítaèu pripája<br />

pomocou portu USB<br />

2.0. Pokia¾ je pripojená<br />

takýmto portom, pod¾a výrobcu<br />

dosahuje parametre<br />

24 × 24 × 10 (èítanie × zápis<br />

× prepis). Ak ju pripojíte<br />

<strong>na</strong> port USB 1.1, dosiahne<br />

maximálne parametre<br />

6 × 4 × 4.<br />

Mechanika sa dodáva v<br />

puzdre striebornej farby.<br />

Predný panel obsahuje sig<strong>na</strong>lizaènú<br />

LED, <strong>na</strong> pravej strane je zapí<strong>na</strong>cie<br />

tlaèidlo, konektor <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel<br />

a <strong>na</strong>stavenie hlasitosti. Zadný<br />

panel je vyhradený <strong>na</strong> pripojenie<br />

externého <strong>na</strong>pájacieho zdroja a portu<br />

USB. Súèasou softvérovej dodávky<br />

sú utility PlexTools a <strong>na</strong>pa¾ovací<br />

program Nero 5.5. V škatuli nájdete<br />

aj prepojovací kábel, <strong>na</strong>pájací zdroj a<br />

zariadenie <strong>na</strong> núdzové otváranie podávaèa<br />

médií. Ïalej je to jedno CD-R<br />

a jedno CD-RW médium.<br />

K mechanike sme od dodávate¾a<br />

dostali aj médiá predávané pod z<strong>na</strong>èkou<br />

Plextor. Majú kapacitu 700 MB<br />

(80 minút) a pod¾a výrobcu<br />

umoòujú a 48-násobnú rýchlos<br />

zápisu. Povrch je špeciálne<br />

upravený tak, e médiá sú odolnejšie<br />

proti škrabancom a iným<br />

poškodeniam. Tieto médiá sa<br />

predávajú v baleniach po 10 a<br />

50 kusov. Ce<strong>na</strong> médií je 1000 Sk<br />

bez DPH za 50-kusové balenie<br />

a 250 Sk bez DPH za 10 kusov.<br />

Pri testovaní sme si pomocou<br />

programu Nero Speed CD overili<br />

rýchlos èítania. Na vonkajšom<br />

okraji média bola rýchlos èítania<br />

24,22×, <strong>na</strong> vnútornom 10,77× a priemerná<br />

rýchlos èítania bola 18,34×. Pri<br />

zápise sme <strong>sk</strong>úšali CD-R z<strong>na</strong>èky Plextor.<br />

Úplnú kapacitu média (701 MB)<br />

sme zapísali za 5 minút a 2 sekundy.<br />

Z toho vychádza priemerná rýchlos<br />

zápisu okolo 16-násobku základu.<br />

Vcelku je Plextor PX-S2410TU mechanika,<br />

ktorá sa hodí predovšetkým<br />

k notebooku s portom USB 2.0. Jej<br />

výhodou je mobilita a kompletná softvérová<br />

dodávka.<br />

-om-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rýchlos èítanie × zápis × prepis:<br />

24 × 24 × 10<br />

Napájanie: externý zdroj, 5 V<br />

Technológia <strong>na</strong> zabránenie podteèenia buffera:<br />

Buffer Underrun Proof Technology<br />

Rozmery: 141 × 22 × 171 mm<br />

Hmotnos: 410 gramov<br />

Podporovaný operaèný systém: Windows 98<br />

SE, Windows Me, Windows 2000, Windows XP<br />

Stredná doba medzi poruchami: 60 000 hodín<br />

Ce<strong>na</strong>: 8095 Sk bez DPH / 9714 Sk s DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Zapoièal: SERVODATA Bratislava, s. r. o.<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

64 PC REVUE 3/2003

S O F T W A R E<br />

HyperCam 1.7<br />

Kamera pre Windows<br />

nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

Aplikácií <strong>na</strong> tvorbu prezentácií je dos, spomeòme<br />

<strong>na</strong>príklad PowerPoint èi Lotus Freelance Graphics.<br />

Keï však treba názorne predvies prácu s urèitým<br />

programom, prezentaèný softvér nemusí by tým<br />

<strong>na</strong>jlepším riešením – v takomto prípade je zrejme<br />

<strong>na</strong>jjednoduchšie priamo zosníma dianie <strong>na</strong> obrazovke.<br />

Existuje nieko¾ko programov, ktoré to dokáu,<br />

a HyperCam patrí medzi tie lepšie.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. HyperCam nie je ve¾ký,<br />

archív zaberá nieèo vyše 400 KB. Inštalácia je<br />

úplne bezproblémová.<br />

SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. V dokumentácii sa<br />

iadne systémové poiadavky neuvádzajú. Závisia<br />

predovšetkým od toho, aká bude priemerná minutá<br />

snímaných projektov. Prirodzene, èím rýchlejší<br />

stroj, tým lepšie. Program som testoval <strong>na</strong> 1,8 GHz<br />

P4 s 256 MB RAM a Windows 2000 CZ SP3.<br />

PROSTREDIE PROGRAMU. HyperCam pozostáva<br />

z jediného konfiguraèného ok<strong>na</strong>, rozdeleného <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>sledujúce èasti: Screen Area, Hot Keys, AVI File,<br />

Sound, Other Options a License. Proces záz<strong>na</strong>mu sa<br />

ovláda výluène pomocou klávesových <strong>sk</strong>ratiek, o ktorých<br />

si povieme ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

Práca s programom sa zaèí<strong>na</strong> definovaním oblasti<br />

obrazovky, ktorú sa chystáme zaz<strong>na</strong>menáva.<br />

Súradnice je síce moné zada aj ruène, ove¾a pohodlnejšie<br />

je však pouitie funkcie Select Region alebo<br />

Select Window. V prvom prípade sa kurzor zmení<br />

<strong>na</strong> krí a pouívate¾ oz<strong>na</strong>èí oblas snímania, zatia¾<br />

èo v druhom prípade bude program sám rozoznáva<br />

hranice okien – takýmto spôsobom sa dá <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong>stavi zaz<strong>na</strong>menávanie stavového riadka<br />

programu bez nutnosti oblas ruène oz<strong>na</strong>èova.<br />

Oblas záz<strong>na</strong>mu sa poèas <strong>na</strong>hrávania dá dy<strong>na</strong>micky<br />

presúva, treba však stlaèi kombináciu klávesov,<br />

ktoré aktivujú funkciu Pan Lock.<br />

Èo sa týka prítomnosti ok<strong>na</strong> HyperCamu poèas<br />

záz<strong>na</strong>mu, pouívate¾ má <strong>na</strong> výber tri monosti:<br />

okno ostane <strong>na</strong> obrazovke (Leave HyperCam Window<br />

Opened), okno sa minimalizuje <strong>na</strong> panel úloh<br />

(Iconize HyperCam Window to the Ta<strong>sk</strong>bar) alebo<br />

sa po spustení záz<strong>na</strong>mu automaticky <strong>sk</strong>ryje (Hide<br />

HyperCam Window). Pomocou Capture layered/<br />

transparent windows sa dajú sníma aj tzv. priesvitné<br />

okná (<strong>na</strong>pr. Office Assistant), ktoré poznáme<br />

z Windows 2000 a XP. V niektorých prípadoch<br />

dokáe snímanie urýchli funkcia Use DirectX to<br />

capture screen, v dokumentácii sa však neuvádza,<br />

za akých okolností k tomu dochádza.<br />

Druhou kartou konfiguraèného dialógového<br />

ok<strong>na</strong> je HotKeys. Tu si pouívate¾ vie predefinova<br />

všetky klávesové <strong>sk</strong>ratky pod¾a svojho vkusu.<br />

Urèite nebude <strong>na</strong> škodu spomenú, e sa pri<strong>na</strong>jmenšom<br />

oplatí zapamäta si klávesovú <strong>sk</strong>ratku F2,<br />

ktorá slúi <strong>na</strong> spustenie a zastavenie záz<strong>na</strong>mu. Po<br />

jeho spustení toti okno HyperCamu èiastoène prestane<br />

reagova a menej <strong>sk</strong>úsený pouívate¾ môe<br />

¾ahko pod¾ahnú zdaniu, e program zamrzol. Záz<strong>na</strong>m<br />

je moné ukonèi jedine prostredníctvom klávesovej<br />

<strong>sk</strong>ratky, take pamätajte <strong>na</strong> F2.<br />

Tretia karta nesie názov AVI file a slúi <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie<br />

parametrov a kvality výsledného súboru<br />

AVI. Bezpochyby <strong>na</strong>jdôleitejšími <strong>na</strong>staveniami sú<br />

frekvencia snímkovania a kodek. Program sa správa<br />

ve¾mi inteligentne, take pokia¾ <strong>na</strong>stavíte privysokú<br />

frekvenciu (<strong>na</strong>pr. 19 fps), zobrazí sa okno s<br />

upozornením, e takéto <strong>na</strong>stavenie je neprípustné.<br />

Èo sa týka kodeku, pouívate¾ si síce môe vybra<br />

svoj ob¾úbený, dokumentácia však odporúèa ponecha<br />

tento výber <strong>na</strong> HyperCam. Celkom praktická<br />

je monos dáva jednotlivým zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ným súborom<br />

poradové èísla, teda <strong>na</strong>pr. test001.avi,<br />

test002.avi atï.<br />

Štvrtá karta nesie oz<strong>na</strong>èenie Sound. Nie je to niè<br />

prekvapujúce, keïe HyperCam dokáe zaz<strong>na</strong>menáva<br />

aj zvuk. Ve¾a parametrov tu nenájdeme, dá sa<br />

tu prepí<strong>na</strong> medzi 8- a 16-bitovým vzorkovaním a<br />

takisto je tu moné <strong>na</strong>stavi frekvenciu vzorkovania.<br />

Karta Other Options obsahuje rôzne volite¾né<br />

<strong>na</strong>stavenia. Napríklad je moné urèi, èi sa má<br />

zaz<strong>na</strong>menáva aj kurzor myši, a dá sa stíši aj hlasitos<br />

zvuku, ktorý je priradený k ¾avému tlaèidlu<br />

myši. Pomerne dôleitou funkciou sú Screen Notes,<br />

malé okienka, podobné bublinovej nápovedi, slú-<br />

iace <strong>na</strong> doplnenie textu do prezentácie. Pracuje sa<br />

s nimi tak, e si ich ešte pred spustením záz<strong>na</strong>mu<br />

vytvoríte a následne rozmiestnite <strong>na</strong> vhodné miesta<br />

obrazovky. Screen Notes je moné uklada do<br />

súboru.<br />

ZÁVER. HyperCam sa síce nehodí <strong>na</strong> snímanie<br />

videa z okien rôznych „playerov“, no dianie v iných<br />

programoch zaz<strong>na</strong>mená bez problémov. Ak uprednostòujete<br />

shareware pred komerèným softvérom,<br />

nie je dôvod váha.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Èíslovanie súborov<br />

☺ Monos sníma aj zvuk<br />

☺ Jednoduché ovládanie<br />

Licencia: shareware<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />

Ve¾kos súboru: 407 KB<br />

Download: http://<strong>www</strong>.hyperionics.com<br />

Ivan Zernovác ml.

S O F T W A R E<br />

Apple Safari a Apple Keynote<br />

Na zaèiatku roka spoloènos Apple<br />

predstavila nieko¾ko nových softvérových<br />

produktov. Medzi nástroje, ktoré<br />

<strong>na</strong>jviac zaujali pozornos IT aj mimo<br />

sveta operaèného systému Macintosh,<br />

patrí internetový prehliadaè Safari a<br />

nástroj <strong>na</strong> tvorbu a premietanie prezentácií<br />

pod oz<strong>na</strong>èením Keynote.<br />

APPLE SAFARI<br />

Nový internetový prehliadaè Safari<br />

z<strong>na</strong>mená ústup firmy Apple od doteraz<br />

tradiène dodávaného prehliadaèa Microsoft<br />

Internet Explorer. Safari v porov-<br />

webovej stránky. Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok<br />

je <strong>na</strong>ahovanie stránok <strong>na</strong>ozaj rýchlejšie<br />

v prípade Safari ne v Internet<br />

Exploreri. Výrobcom udávané a 4-<br />

násobné zrýchlenie sa nám však nepodarilo<br />

dosiahnu.<br />

Zaujímavé sú ïalšie funkcie Safari,<br />

orientované <strong>na</strong> zvýšenie pohodlia<br />

pouívate¾a. Predovšetkým je automatizovaný<br />

systém výberu záloiek<br />

(Bookmark). Pouívate¾ <strong>na</strong>pr. uchopí<br />

myšou vybranú stránku alebo odkaz<br />

<strong>na</strong> òu a presunie ju do panela Bookmarks.<br />

Na rozdiel od minulosti sa teraz<br />

stránky po<strong>sk</strong>ytnutej serverom Google),<br />

S<strong>na</strong>pBack umoní okamitý návrat<br />

spä bez nekoneèného stláèania tlaèidla<br />

Vzad.<br />

Podobne ako Mozilla aj Safari<br />

dokáe blokova vy<strong>sk</strong>akovacie pop-up<br />

okná. Urèite to poznáte – „náhodou“<br />

zablúdite <strong>na</strong> stránky s erotickým obsahom<br />

a pri zatvorení ok<strong>na</strong> sa vám<br />

vygeneruje nieko¾ko ïalších okien.<br />

Ak to urobí kadé z takto vytvorených<br />

okien, máte o zábavu pri ich<br />

zatváraní postarané. Toto sa vám so<br />

Safari u nestane, funkcia blokova-<br />

prezentácie z Keynote poui <strong>na</strong>pr. aj v<br />

operaènom systéme Windows.<br />

Výhodou KeyNote oproti Power-<br />

Pointu je jednoz<strong>na</strong>ène kvalita prezentácie<br />

a jej grafické znázornenie. Efekty<br />

vytvorené v Keynote sú v takej kvalite,<br />

e sa podobajú premietaniu filmu. Ide<br />

hlavne o 3D efekty, prekrývacie scény a<br />

pod. Rov<strong>na</strong>ko je vynikajúco zvládnutá<br />

grafika pri animovanej rotácii objektov<br />

alebo zmene ich ve¾kosti. Priamo z prostredia<br />

Keynote je moné aplikáciu aj<br />

<strong>na</strong>páli <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> CD médiá.<br />

Spolu so samotnou aplikáciou dostávate<br />

tzv. témy – pozadia, štýly èi<br />

fonty textu, formu tabuliek, grafov a<br />

pod. Apple pripravilo 12 tém, ktoré sa<br />

dajú ïalej upravova, resp. vytvára<br />

Prostredie programu Safari pri zobrazení stránky <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>.<br />

Vpravo je okno <strong>na</strong> h¾adanie informácií pomocou systému Google, v¾avo<br />

pod blokom pre adresu je priestor <strong>na</strong> ob¾úbené stránky.<br />

S programom KeyNote si pripravíte efektné prezentácie s monosami<br />

exportu a importu do štandardných programov. K dispozícii je viacero<br />

nástrojov <strong>na</strong> editáciu prezentácie.<br />

<strong>na</strong>ní s Internet Explorerom rýchlejšie<br />

štartuje a kratšie mu trvá aj <strong>na</strong>èítanie<br />

stránok. Jeho pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />

<strong>na</strong>vyše viac zodpovedá štýlu programov<br />

pre operaèný systém Macintosh a<br />

doplnené sú ïalšie zaujímavé funkcie.<br />

Safari je zaloené <strong>na</strong> open source softvéri<br />

(projekt Konqueror).<br />

Program Safari sme v redakcii testovali<br />

v beta verzii, ktorá bola uvo¾nená<br />

<strong>na</strong> verejné testovanie. Pritom sme<br />

pouili poèítaè Power Mac G4 s operaèným<br />

systémom Mac OS X 10.2.3.<br />

Inštalaèný súbor pre Safari <strong>na</strong> stránke<br />

<strong>www</strong>.apple.com/safari má ve¾kos 3 MB,<br />

inštalácia <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u zaberie<br />

okolo 7 MB.<br />

Pri testovaní rýchlosti štartu sme<br />

<strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>merali <strong>sk</strong>rátenie doby štartu<br />

v prospech prehliadaèa Safari zhruba<br />

o 30 %. Konkrétnu rýchlos <strong>na</strong>ahovania<br />

stránok prehliadaèa je dos aké<br />

objektívne vyhodnoti, pretoe meranie<br />

závisí od momentálnej kvality linky,<br />

ako i kvality pripojenia sahovanej<br />

dá zada vlastné meno pre vybranú<br />

adresu a je moné myšou organizova<br />

aj poradie záloiek pod¾a vlastných<br />

predstáv v lište Bookmarks. Na podrobnejšiu<br />

kategorizáciu je k dispozícii<br />

kninica odkazov zo<strong>sk</strong>upených pod<br />

jednou zlokou. Medzi polokami sa<br />

<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>pr. Address Book <strong>na</strong><br />

uschovávanie webových adries priate¾ov.<br />

Pripomeòme, e pri inštalácii<br />

programu Safari sa zachovajú pôvodné<br />

záloky z programu Internet Explorer.<br />

Safari má podobne ako Opera integrované<br />

vyh¾adávanie pomocou servera<br />

Google. Prirodzene, h¾ada mô-<br />

ete aj <strong>na</strong> iných stránkach, Google je<br />

len preferovaný spôsob.<br />

Uitoèná sa zdá aj funkcia S<strong>na</strong>p-<br />

Back. S jej pomocou sa <strong>na</strong> jedno kliknutie<br />

prenesiete <strong>na</strong> východi<strong>sk</strong>ovú<br />

stránku, odkia¾ ste zaèali h¾ada informáciu.<br />

Táto funkcia zrých¾uje èinnos<br />

hlavne pri vyh¾adávaní informácií.<br />

Ak sa toti pri h¾adaní zatúlate ïaleko<br />

od pôvodného zdroja informácií (<strong>na</strong>pr.<br />

nia vy<strong>sk</strong>akovacích okien sa však dá<br />

vypnú v <strong>na</strong>stavení programu.<br />

Safari bude pre pouívate¾ov operaèného<br />

systému Mac urèite prínosom.<br />

Oèakávame, e prehliadaè Safari sa<br />

objaví ako štandardný prehliadaè v<br />

<strong>na</strong>sledujúcej verzii operaèného systému<br />

Mac OS X. Nie je takisto vylúèené,<br />

e sa s ním stretneme aj vo vyhotovení<br />

pre operaèný systém Windows.<br />

APPLE KEYNOTE<br />

Ïalším potvrdením trendu posilòovania<br />

vlastného softvéru <strong>na</strong> úkor Microsoftu<br />

je aplikácia Keynote. Ide o priameho<br />

konkurenta programu Power-<br />

Point a slúi <strong>na</strong> tvorbu efektných prezentácií.<br />

Keynote dokáe importova a<br />

exportova hotové prezentácie z PowerPointu,<br />

prièom export je podporovaný<br />

aj do formátu pre Adobe Acrobat<br />

i QuickTime (<strong>na</strong>pr. v podobe filmu).<br />

Keïe Adobe Acrobat i QuickTime sú<br />

programy pre viacero poèítaèových<br />

platforiem, môu sa takto vytvorené<br />

nové (<strong>na</strong>pr. pomocou programu Adobe<br />

Photoshop alebo Illustrator). Ïalšiu<br />

súèas dodávky tvorí asi 100 fotografií<br />

v profesionálnej kvalite.<br />

Obzvláš je prepracovaná práca s<br />

tabu¾kami a grafmi. Údaje pre tieto objekty<br />

je moné importova <strong>na</strong>pr. z Microsoft<br />

Excelu, existuje však aj vlastný<br />

editor dát v programe KeyNote.<br />

KeyNote je program, ktorým dokáete<br />

pripravi efektné prezentácie.<br />

Priestorové efekty i pripravené témy<br />

umoòujú ve¾mi rýchlo vytvori prezentáciu,<br />

ktorá sa odlišuje od beného<br />

priemeru.<br />

Ce<strong>na</strong>: Safari – zadarmo, Keynote 99 USD<br />

Zapoièal: Apcom Bratislava<br />

Ondrej Macko<br />

66 PC REVUE 3/2003

S O F T W A R E<br />

Komprimaèné programy nájdete<br />

<strong>na</strong> CD REVUE<br />

Skratky uvedené v názve majú spoloèné dve veci –<br />

prvou je autor Markus F.X.J. Oberhumer a tou druhou<br />

je, e ide <strong>na</strong>pospol o tzv. komprimaèné programy,<br />

resp. kninice, t. j. môete ich podobne ako<br />

RAR èi ZIP poui <strong>na</strong> komprimovanie binárnych,<br />

textových èi iných ¾ubovo¾ných dát.<br />

Obr. 1<br />

Grafická <strong>na</strong>dstavba kompresného<br />

programu UPX<br />

LZO<br />

LZO je dátová kompresná kninica, ktorá je urèená<br />

<strong>na</strong> kompresiu, resp. dekompresiu dát v reálnom<br />

èase. Pomenovanie LZO pochádza zo slov Lempel-<br />

Ziv-Oberhumer. Kninica LZO bola <strong>na</strong>písaná v jazyku<br />

ANSI C. Zdrojový kód a kompresný dátový formát<br />

sú <strong>na</strong>vrhnuté tak, aby mohli by portované aj<br />

<strong>na</strong> iné platformy. K dnešnému dòu sú <strong>na</strong> stránke<br />

http://<strong>www</strong>.oberhumer.com/opensource/lzo/ k dispozícii<br />

zdrojové kódy v jazykoch Perl (verzia 1.08), Python<br />

(verzia 1.08), ANSI C (verzia 1.08) a Java (verzia<br />

1.0). V LZO je implementovaných nieko¾ko algoritmov<br />

s <strong>na</strong>sledujúcimi funkciami:<br />

jednoduchá a ve¾mi rýchla dekompresia,<br />

<strong>na</strong> dekompresiu nie je potrebná pamä,<br />

pomerne rýchla kompresia,<br />

<strong>na</strong> kompresiu je potrebná pamä 64 kb,<br />

bezpeèný algoritmus,<br />

bezstratový algoritmus.<br />

Kninica LZO a LZO algoritmus sú distribuované<br />

pod licenciou GNU General Public License (GPL). Ak<br />

chcete zí<strong>sk</strong>a špeciálnu licenciu <strong>na</strong> komerèné pouitie,<br />

treba kontaktova autora. Kninica LZO bola kompilovaná<br />

a testovaná <strong>na</strong> rozmanitých platformách, <strong>na</strong>pr.<br />

DOS (16 + 32-bit.), Windows 3.x (16-bit.), Windows<br />

95/98/ME/NT/2000/XP, Linux, HPUX a DEC Alpha (64-<br />

bit.). LZO tie pracuje pod AIX, AmigaOS, ConvexOS,<br />

FreeBSD, IRIX, MacOS, MacOSX, NetBSD, Nintendo64,<br />

PalmOS (Pilot), PSX (Sony Playstation), OpenBSD, Solaris,<br />

SunOS, TOS (Atari ST) a VxWorks.<br />

Ako príklad uvádzam nejaké èasy, ktoré boli <strong>na</strong>merané<br />

<strong>na</strong> mojom starom Intel Pentium 133:<br />

memcpy(): ~60 MB/sec<br />

LZO1X dekompresia v jazyku C: ~16 MB/sec<br />

LZO1X dekompresia v optimalizovanom<br />

assembleri: ~20 MB/sec<br />

LZO1X-1 kompresia: ~5 MB/sec<br />

Okrem toho môete <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.ober<br />

humer.com/opensource/lzo/ nájs tzv. miniLZO; miniLZO<br />

predstavuje pod<strong>sk</strong>upinu, resp. èas funkcií<br />

kninice LZO. Po rozbalení zdrojových kódov ich mô-<br />

ete <strong>sk</strong>ompilova <strong>na</strong>príklad takto:<br />

Administrator@P1600 /tmp<br />

$ make<br />

Please choose one of the following targets:<br />

gcc gcc−i386 gcc−rs6000<br />

visualc watcomc watcomc16<br />

hpux hpux9<br />

Administrator@P1600 /tmp<br />

$ make gcc<br />

gcc −Wall −O2 −s −o testmini testmini.c minilzo.c<br />

Administrator@P1600 /tmp<br />

$ ./testmini<br />

LZO real−time data compression library (v1.08, Jul<br />

12 2002).<br />

Copyright (C) 1996−2002 Markus Franz Xaver<br />

Johannes Oberhumer<br />

compressed 102400000 bytes into 401581 bytes<br />

decompressed 401581 bytes back into 102400000<br />

bytes<br />

miniLZO simple compression test passed.<br />

V prípade, e chcete tento príklad <strong>sk</strong>ompilova pomocou<br />

Visual C++ 6.0, treba <strong>na</strong>miesto príkazu make<br />

poui príkaz nmake s parametrom visualc, teda nmake<br />

visualc.<br />

LZOP<br />

LZOP je súborový kompresor, ktorý je ve¾mi podobný<br />

programu gzip (pozri http://<strong>www</strong>.gzip.org). Na<br />

kompresiu pouíva LZO DATA kompresnú kninicu.<br />

Medzi výhody oproti programu gzip patrí: ve¾ká<br />

kompresia a rýchla dekompresia (ale za cenu pomerne<br />

ve¾kého kompresného pomeru). LZOP je distribuovaný<br />

pod licenciou GNU General Public License<br />

(GPL). To, e LZOP je rýchly kompresor a dekompresor,<br />

ukazuje aj tabu¾ka 1. Vo väèšine prípadov<br />

LZOP jasne vedie pred svojimi konkurentmi.<br />

LZOP bol <strong>na</strong>projektovaný s <strong>na</strong>sledujúcimi zámermi:<br />

rýchlos (pri kompresii aj dekompresii),<br />

primeraná kompatibilita s gzip,<br />

portabilnos.<br />

Tab. 1 DOS/Windows Tests<br />

Best Compression Fastest Compression Quickest Extractraction Best Overall<br />

Text ENTROPY 0.5 LZOP 1.00w LZOP 1.00w SBC 0.860<br />

Executable RK 1.04.1 LZOP 1.00w LZOP 1.00w RAR (Win32) 3.00b5<br />

EXE Packer (Win32) ASPACK 2.00.1 UPX 0.99.2w N/A ASPACK 2.00.1<br />

EXE Packer (DOS) UPX 0.99.2w UPX 0.99.2w EXEPACK 4.06 UPX 0.99.2w<br />

Sound (WAV) MONKEY'S AUDIO 3.96 LZOP 1.00w LZOP 1.00w MONKEY'S AUDIO 3.96<br />

Graphics (TIF) ERI32 5.1fre LZOP 1.00w LZOP 1.00w ERI32 5.1fre<br />

Calgary Corpus RK 1.04.1 LZOP 1.00w LZOP 1.00w SBC 0.968<br />

Canterbury Corpus COMPRESSIA 0.96 LZOP 1.00w LZOP 1.00w SBC 0.968<br />

Worms 2 RK 1.04.1 LZOP 1.00w LZOP 1.00w SBC 0.968<br />

68 PC REVUE 3/2003

S O F T W A R E<br />

Tab. 2 Kompresia spustite¾ných súborov programom UPX<br />

Format Executable Origi<strong>na</strong>l Compressed Ratio %<br />

Netscape 4.06 win32/pe netscape.exe 2,934,336 1,124,352 0.383 38,3%<br />

Descent 2 watcom/le descent2.exe 1,448,873 652,832 0.451 45,5%<br />

MAME 0.36 djgpp2/coff mame.exe 8,214,016 1,810,056 0.220 22%<br />

OneOhOne dos/exe 101.exe 438,144 179,566 0.410 41%<br />

Emacs 20.2 linux/386 emacs−20.2 2,772,657 925,543 0.334 33,4%<br />

g++ 2.8.1 atari/tos cc1plus.ttp 1,595,049 655,508 0.411 41,1%<br />

Tab. 3<br />

Detailný zoz<strong>na</strong>m podporovaných spustite¾ných formátov (executable formats)<br />

UPX Pack Unpack Description Link<br />

atari/tos Atari TOS/MiNT executable http://<strong>www</strong>.freemint.de/<br />

djgpp2/coff DOS 32−bit COFF http://<strong>www</strong>.delorie.com/djgpp/<br />

dos/com DOS 16−bit .com file<br />

dos/exe DOS 16−bit executable<br />

dos/sys DOS 16−bit .sys file<br />

linux/386 Linux AOUT/ELF/script http://<strong>www</strong>.linux.org/<br />

rtm32/pe Windows 32−bit executable or DLL<br />

tmt/adam DOS 32−bit executable http://<strong>www</strong>.tmt.com/<br />

watcom/le DOS 32−bit linear executable<br />

win32/pe Windows 32−bit executable or DLL http://<strong>www</strong>.openwatcom.org/<br />

Hlavné rozdiely medzi LZOP a gzip sú:<br />

súbory komprimované pomocou LZOP sú<br />

zakonèené príponou .lzo,<br />

LZOP štandardne nevymae vstupný súbor(y).<br />

NRV<br />

Pomenovanie NRV pochádza zo slov (Not Really<br />

Vanished). NRV je bezstratová dátová kompresná<br />

kninica <strong>na</strong>písaná v jazyku C++. NRV ponúka<br />

rýchlu kompresiu a ve¾mi rýchlu dekompresiu. Pri<br />

dekompresii nie je potrebná pamä. NRV <strong>na</strong>vyše<br />

obsahuje pomalé stupne kompresie, pomocou ktorých<br />

dosiahnete výborný kompresný pomer, hoci<br />

predsa len dekompresia má ve¾mi vysokú rýchlos.<br />

Funkcie:<br />

NRV kompresný pomer je typicky lepší ako<br />

kompresný pomer zip, pkzip alebo gzip,<br />

NRV dekompresia <strong>na</strong> mojom Intel Pentium 133<br />

dosahuje 13 MB/s,<br />

NRV kód dekompresora môe by menší ako<br />

200 bajtov,<br />

NRV nepotrebuje iadnu dodatoènú pamä<br />

pre dekompresiu – ani priestor <strong>na</strong> zásobníku,<br />

NRV je základ ve¾mi komplikovaného<br />

kompresného prostriedku (compression engine),<br />

ktorý dovolí jednoduchú adaptáciu pre špeciálne<br />

algoritmy a iné poiadavky,<br />

NRV je ideálne riešenie pre embedded systems<br />

(vloené systémy) a podobné miesta.<br />

NRV je <strong>na</strong>vrhnutý tak, aby pracoval <strong>na</strong> 16-bitových<br />

systémoch (ako je DOS, Windows 3.1, Atari ST a Pilot<br />

Palmtop) a aj <strong>na</strong> 32 a 64-bitových strojoch (ako Unix,<br />

VxWorks, Mac, Win32, BeOS, OS/2, 32-bit DOS extenders,<br />

Sony Playstation, Nintendo 64...) a Cray.<br />

UCL<br />

UCL (UCL Compression Library) je bezstratová dátová<br />

kompresná kninica <strong>na</strong>písaná v jazyku ANSI C.<br />

UCL implementuje nieko¾ko kompresných algoritmov,<br />

èím sa dosiahne vynikajúci kompresný pomer<br />

a ve¾mi rýchla dekompresia. Dekompresia nepotrebuje<br />

iadnu dodatoènú pamä. UCL je open source<br />

reimplementácia kompresného algoritmu NRV.<br />

Ak UCL porovnáme s LZO, UCL algoritmus dosahuje<br />

lepší kompresný pomer, ale dekompresia je pomalšia.<br />

Pozrite si <strong>na</strong>sledujúce <strong>na</strong>merané èasy.<br />

Tieto èasy boli <strong>na</strong>merané <strong>na</strong> mojom Intel Pentium<br />

133:<br />

memcpy(): ~60 MB/sec<br />

UCL dekompresia v optimalizovanom assembleri:<br />

~13 MB/sec<br />

LZO dekompresia v optimalizovanom assembleri:<br />

~20 MB/sec<br />

LZO dekompresia v jazyku C: ~16 MB/sec<br />

UPX<br />

UPX (Ultimate Packer for eXecutables) je vo¾ný,<br />

vysoko výkonný kompresný program <strong>na</strong> kompresiu<br />

viacerých rozdielnych spustite¾ných formátov<br />

(podrobný preh¾ad nájdete v tabu¾ke 3). Posledná<br />

stabilná verzia programu UPX je 1.2.4 a nájdete ju<br />

<strong>na</strong> stránke http://upx.sourceforge.net. Kvality programu<br />

UPX mono charakterizova dvoma vlastnosami:<br />

1. excelentný kompresný pomer; 2. ve¾mi<br />

rýchla dekompresia. UPX je chránený licenciou<br />

GNU General Public License (GPL). UPX pre kompresné<br />

sluby pouíva kompresnú kninicu NRV. No<br />

kompatibilita tak trochu menej úèinnej open source<br />

implementácie je dosahovaná prostredníctvom<br />

kompresnej kninice UCL. UPX existuje v <strong>na</strong>sledujúcich<br />

variantoch: Win32 console version, 32-bit<br />

DOS version, Atari version, precompiled Linux<br />

version, source code (<strong>na</strong> kompiláciu však budete<br />

potrebova kompresnú kninicu UCL). Uívatelia<br />

Windows uprednostòujú verziu Win32, pretoe<br />

lepšie podporuje dlhé názvy súborov. Pre Windows<br />

95/98/ME/NT/2000/XP sa vyvíja ve¾mi pekné grafické<br />

rozhranie (GUI graphical frontends). Ale u existuje<br />

(z inej dielne) funkèné grafické rozhranie GUI,<br />

ktoré vytvoril Dirk Paehl. Aktuálnu verziu programu<br />

nájdete <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke http://<strong>www</strong>.<br />

dpaehl.de. Toto grafické rozhranie je aktuálne dostupné<br />

vo verzii 1.2.6 (pozri obrázok 1) a má u¾ahèi<br />

pouívate¾om ovládanie programu UPX. Táto<br />

grafická <strong>na</strong>dstavba má v sebe vstavaný program<br />

UPX verzie 1.2.4, no máte monos zvoli si aj externú<br />

verziu programu UPX. To pre prípad, e autor<br />

uvo¾ní novšiu verziu.<br />

V tabu¾ke 2 nájdete nieko¾ko príkladov, pod¾a<br />

ktorých môete posúdi schopnosti UPX.<br />

ZÁVER. Uvedené kninice a kompresné programy<br />

sa vyz<strong>na</strong>èujú ve¾mi rýchlou kompresiou a dekompresiou<br />

a urèite sami nájdete mnohé oblasti,<br />

kde by sa dali vyui. Pokia¾ vás niektorá z týchto<br />

kompresných metód zaujala, vedzte, e všetky<br />

uvedené kompresné programy a kninice nájdete<br />

<strong>na</strong> CD REVUE. Osobne odporúèam vy<strong>sk</strong>úša UPX<br />

(Ultimate Packer for eXecutables).<br />

Ing. Peter Gašparoviè<br />

3/2003 PC REVUE 69

S O F T W A R E<br />

TEST<br />

Ve¾ké právne informaèné systémy<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> obrov<strong>sk</strong>ý poèet novovydaných<br />

právnych noriem je pre<br />

jednotlivca takmer nemoné sledova<br />

zmeny v zákonoch. Predstava advokát<strong>sk</strong>eho<br />

koncipienta, ktorý sa pomocou<br />

pera, lepidla a noníc s<strong>na</strong>í v<br />

zaltnutej èiastke Zbierky zákonov<br />

rekonštruova práve aktuálne znenie<br />

nejakého záko<strong>na</strong> èi vyhlášky, má dnes<br />

nádych <strong>sk</strong>ôr historickej absurdity.<br />

Takéto nieèo je v èase pouívania<br />

výpoètovej techniky zbytoèným mrhaním<br />

èasu a nervov.<br />

Od posledného predstavenia právnych<br />

informaèných systémov <strong>na</strong><br />

stránkach PC REVUE uplynuli u viac<br />

ako dva roky. U len to je dostatoèný<br />

dôvod, aby sme sa pozreli, k akým<br />

zmenám <strong>na</strong> tomto poli došlo a aká je<br />

vlastne situácia v tejto špecifickej<br />

oblasti. Rov<strong>na</strong>ko ako pri posledných<br />

recenziách <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u dominujú<br />

tri právne informaèné systémy –<br />

ASPI spoloènosti Compris software,<br />

Jurix CD, vyrábané Junkers software,<br />

a De Jure 5 spoloènosti Lithec Distribution.<br />

V tomto poradí jednotlivé produkty<br />

aj predstavíme.<br />

ASPI sa vyz<strong>na</strong>èuje tým, e kadá úloha má svoje vlastné okno, ktoré je<br />

prístupné <strong>na</strong> jedno kliknutie z menu.<br />

ASPI<br />

ASPI – Automatizovaný systém právnych<br />

informácií – je právny informaèný<br />

systém, ktorého údaje sú rozdelené<br />

do troch relatívne samostatných celkov.<br />

Prvý celok, oz<strong>na</strong>èovaný ako Právne<br />

predpisy, má dnes viac ako 38-tisíc<br />

záz<strong>na</strong>mov – plnotextových predpisov<br />

od roku 1945 vrátane Sloven<strong>sk</strong>ého<br />

zákonníka z rokov 1939 – 1945.<br />

K dispozícii sú aj predpisy vydané v<br />

Èe<strong>sk</strong>ej republike od roku 1993, ako aj<br />

ve¾ké mnostvo historických právnych<br />

dokumentov u od roku 1786.<br />

Obsahom celku oz<strong>na</strong>èeného ako Literatúra<br />

je judikatúra, stanovi<strong>sk</strong>á súdov<br />

(nálezy a uznesenia Ústavného<br />

súdu, Najvyššieho súdu, Európ<strong>sk</strong>eho<br />

súdu pre ¾ud<strong>sk</strong>é práva a iné), komentáre<br />

a výklady právnych predpisov,<br />

výber z právnych a ekonomických èasopisov<br />

(záz<strong>na</strong>my z Fi<strong>na</strong>nèného spravodajcu,<br />

Podnikate¾ a právo, Zo súdnej<br />

praxe atï.). Literatúra obsahuje<br />

vyše 12-tisíc záz<strong>na</strong>mov a pre uívate¾a<br />

rozšírenej èe<strong>sk</strong>ej verzie je poèet<br />

prístupných záz<strong>na</strong>mov viac ako 40-<br />

tisíc.<br />

Tretia èas s názvom Aplikácie obsahuje<br />

colné sadzobníky (od r. 1996)<br />

a zoz<strong>na</strong>m výrobkov podliehajúcich certifikácii.<br />

Ïalšiu súèas Aplikácií – Klasifikáciu<br />

produkcie – mono zí<strong>sk</strong>a za<br />

jednorazový príplatok.<br />

ASPI sa ako štandardná licencia dodáva<br />

<strong>na</strong> 1 a 3 CD-ROM, pod¾a toho, èi<br />

si zákazník objednáva len právne predpisy<br />

SR alebo má záujem aj o èe<strong>sk</strong>é<br />

predpisy a literatúru. ASPI sa dodáva<br />

ako jednopouívate¾<strong>sk</strong>á licencia alebo<br />

ako verzia LAN pre siete do 20 PC, prípadne<br />

vo verzii KLIENT-SERVER pre<br />

volite¾ný poèet staníc.<br />

Inštalácia systému vyaduje licenènú<br />

di<strong>sk</strong>etu a je bezproblémová. Kom-<br />

70 PC REVUE 3/2003

S O F T W A R E<br />

Obrazovka s Jurixom je preh¾adne a úèelne usporiadaná.<br />

pletná inštalácia zaberie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u asi<br />

400 MB, rozšírená o èe<strong>sk</strong>é predpisy nieèo<br />

vyše 900 MB priestoru. Systém je<br />

aktualizovaný v mesaèných intervaloch.<br />

Intervaly zasielania aktualizácie<br />

sú volite¾né pod¾a výberu uívate¾a<br />

(1 a 3 mesiace).<br />

ASPI tie môu záujemcovia u 5<br />

rokov vyuíva ON-LINE 24 hodín<br />

denne aj prostredníctvom internetu.<br />

Pre študentov a absolventov VŠ je<br />

k dispozícii produktový rad Študent-<br />

ASPI, AbsolventASPI a ProfiASPI pod<br />

Windows, ktorého súèasou je priame<br />

pripojenie <strong>na</strong> internetový server<br />

výrobcu. ŠtudentASPI a AbsolventASPI<br />

sú verzie, ktoré sa spúšajú priamo z<br />

CD-ROM <strong>na</strong> akomko¾vek PC, teda<br />

<strong>na</strong>príklad aj v internetovej kaviarni.<br />

Zaujímavou monosou, ako si<br />

overi vyuite¾nos systému, je ponúkaný<br />

produkt ŠtartASPI, ktorý rov<strong>na</strong>ko<br />

ako ŠtudentASPI ponúka aj pripojenie<br />

<strong>na</strong> internetovú verziu systému.<br />

Vyh¾adávanie právnych predpisov<br />

je moné pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich kritérií:<br />

èísla normy, jej druhu, autora, názvu,<br />

oblasti úpravy, èiastky Zbierky zákonov<br />

a zdroja, v ktorom bola daná<br />

norma publikovaná, dátumu schválenia,<br />

vzahu k iným normám a textu,<br />

ktorý má norma obsahova. Jednotlivé<br />

kritériá pre vyh¾adávanie mono<br />

<strong>na</strong>vzájom ¾ubovo¾ne kombinova, prièom<br />

v rámci niektorých kritérií je<br />

povolené kombinova viaceré monosti.<br />

Funkcia posun <strong>na</strong> èasovej osi<br />

sprístupòuje znenie príslušnej normy<br />

k urèitému dátumu, prièom do<br />

textu sú zapracované všetky prípadné<br />

novelizácie, úèinné k danému dátumu.<br />

Praktické vyuitie tejto funkcie<br />

ocení uívate¾ pri mnostve predpisov,<br />

ktorých platnos a úèinnos je<br />

posunutá <strong>na</strong>príklad ku dòu vstupu<br />

do Európ<strong>sk</strong>ej únie.<br />

Vyh¾adávanie právnych predpisov<br />

mono <strong>na</strong>stavi tak, e vyh¾adáva sa<br />

bude len v sloven<strong>sk</strong>ých/èe<strong>sk</strong>ých právnych<br />

normách, prípadne vo všetkých<br />

normách obsiahnutých v systéme<br />

ASPI. Vyh¾adávanie mono obmedzi<br />

aj iným spôsobom – <strong>na</strong> okruh noriem/<br />

právnych noriem, rezortných registrovaných<br />

a neregistrovaných predpisov,<br />

rozhodnutí Ústavného súdu a opatrení<br />

ústredných orgánov.<br />

Predpis alebo predpisy, ktoré vyhovujú<br />

podmienkam zadania, sa zobrazia<br />

v novom okne v podobe zoz<strong>na</strong>mu. Pri<br />

kadej poloke zoz<strong>na</strong>mu mono zobrazi<br />

pomocou tlaèidla v záhlaví ok<strong>na</strong><br />

preh¾adné informácie o predpise, obsah<br />

a text normy, paragrafové znenie,<br />

<strong>na</strong>dradené a vykonávacie predpisy,<br />

aktívne a pasívne derogácie, príslušnú<br />

literatúru.<br />

V literatúre mono vyh¾adáva pod-<br />

¾a <strong>na</strong>sledujúcich kritérií: evidenèného<br />

èísla, záväznosti, aktuálnosti, územnej<br />

platnosti, dátumu vydania, autora, prameòa,<br />

oblasti úpravy, vzahu k právnym<br />

predpisom a priamo v texte záz<strong>na</strong>mu.<br />

Obdobne ako pri vyh¾adávaní<br />

v právnych predpisoch sa aj tu výsledky<br />

zobrazia v okne so zoz<strong>na</strong>mom<br />

nájdených záz<strong>na</strong>mov vyhovujúcich<br />

zadaným kritériám. Ku kadému záz<strong>na</strong>mu<br />

je moné vyvola struènú informáciu,<br />

úplný text (i v tomto texte<br />

je moné ïalej vyh¾adáva) a paragrafové<br />

znenie právnej normy, ku ktorej<br />

sa záz<strong>na</strong>m viae.<br />

V èasti Aplikácie je moné vyh¾adávanie<br />

v uvedených doplnkových tituloch<br />

priamo v ich textoch za pouitia<br />

všetkých prostriedkov vyh¾adávaèa.<br />

ZÁVER. ASPI predstavuje moderný a<br />

komplexný právny informaèný systém.<br />

Jednoz<strong>na</strong>ènou výhodou je unikátne<br />

vyh¾adávanie podporujúce<br />

zvyklosti jazyka. Rozlišuje <strong>na</strong>pr. aj výz<strong>na</strong>movo<br />

nejednoz<strong>na</strong>èné pojmy (homonymá)<br />

a nájde ich vo všetkých gramatických<br />

tvaroch. Nie je dôleité, v<br />

akom tvare slovo zadávame. Uívate¾<br />

v ASPI ocení jednoduchos a preh¾adnos<br />

zobrazovania pri práci s textami,<br />

monos neobmedzeného exportu a<br />

tlaèe textov. Internetový prístup pre<br />

študentov je tie ve¾mi dobrý nápad,<br />

dá sa poui aj v internetovej kaviarni.<br />

Vyh¾adávanie a práca s ASPI je do<br />

z<strong>na</strong>ènej miery intuitív<strong>na</strong> a prístupná<br />

i právnemu „laikovi“, no výrobca ponúka<br />

monos bezplatného zaškolenia<br />

kadému novému uívate¾ovi.<br />

Nedáv<strong>na</strong> fúzia výrobcu ASPI – ban<strong>sk</strong>obystrickej<br />

spoloènosti COMPRIS –<br />

s vydavate¾stvom právnickej literatúry<br />

IURA EDITION Bratislava a v tejto<br />

súvislosti avizovaná nová verzia programu<br />

môe tomuto systému zabezpeèi<br />

ešte vyššiu úitkovú hodnotu.<br />

Pripravuje sa hypertextové prepojenie<br />

textov a doplnenie literatúry spolu<br />

s rozšírením doplnkových aplikácií.<br />

JURIX CD<br />

Jurix CD obsahuje predpisy vydané<br />

v Zbierke zákonov od 1. januára 1945 a<br />

niektoré registrované predpisy. Spolu s<br />

Jurix CD sú dodávané databázové aplikácie<br />

JUDIC CD, FIS CD a OBVEST CD.<br />

Inštalácia po pripojení hardvérového<br />

k¾úèa je bezproblémová a <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

zaberie nieèo vyše 560 MB. Systém<br />

však dáva monos inštalova <strong>na</strong> di<strong>sk</strong><br />

len programovú èas s ve¾kosou okolo<br />

5 MB a dáta ponecha <strong>na</strong> CD-ROM.<br />

Interval aktualizácie je volite¾ný, nová<br />

verzia je k dispozícii kadý mesiac<br />

JURIX CD umoòuje vyh¾adávanie<br />

právnych predpisov pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich<br />

kategórií: textu, titulu a èísla<br />

normy, èísla v èiastke, autora a druhu<br />

normy, pod¾a toho, èi ide o normu<br />

publikovanú alebo registrovanú, pod¾a<br />

registrového hesla, pod¾a platnosti<br />

(Platné právne predpisy 1985, 1987,<br />

Zbierky zákonov alebo Jurix), dátumu<br />

vydania, prípadne úèinnosti, dátumu<br />

uzavretia alebo ratifikácie. JURIX takisto<br />

umoòuje vyh¾adáva normy vydané<br />

<strong>na</strong> základe urèitého právneho predpisu,<br />

prípadne normy <strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie<br />

urèitých predpisov. Doplnkovým kritériom<br />

je výz<strong>na</strong>mnos normy. Na zadávanie<br />

kritérií pre vyh¾adávanie právnych<br />

noriem je okrem štandardnej formy<br />

moné poui aj SQL.<br />

Po zadaní dopytu sa v hlavnom<br />

okne zobrazia právne predpisy, ktoré<br />

vyhovujú zadaným podmienkam. Funkcia<br />

Katalóg po<strong>sk</strong>ytuje údaje o druhu<br />

predpisu, ïalej o tom, èi je daný právny<br />

predpis publikovaný alebo registrovaný,<br />

kedy a v ktorej èiastke Zbierky<br />

zákonov bol vydaný, kedy <strong>na</strong>dobudol,<br />

prípadne stratil úèinnos, a prípadné<br />

poznámky k úèinnosti predpisu pod¾a<br />

PPP85, PPP87 a Jurixu. V okne funkcie<br />

Katalóg je moné ïalej zisti derogaèné<br />

vzahy, súvisiace predpisy, titul normy,<br />

jej autora a registrové heslá, pod<br />

ktorými je daná norma zaradená.<br />

Kliknutím <strong>na</strong> èíslo predpisu v ståpci<br />

hlavného ok<strong>na</strong> programu, v ktorom sa<br />

zobrazujú vyhovujúce právne normy,<br />

sa vo ved¾ajšom rámèeku zobrazí<br />

úplný názov právneho predpisu. Po<br />

dvojitom kliknutí <strong>na</strong> èíslo predpisu sa<br />

zobrazí okno s textom zvolenej právnej<br />

normy, v ktorom s òou mono ïalej<br />

pracova. Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo<br />

s oz<strong>na</strong>èením Doplnky je moný prístup<br />

k poznámkam pod èiarou a k<br />

prílohám vybranej normy. Aj z ok<strong>na</strong><br />

s textom právnej normy je moný prístup<br />

k aktívnym a pasívnym derogáciám<br />

a súvisiacim právnym predpisom.<br />

JUDIC CD je elektronická Zbierka<br />

rozhodnutí a stanoví<strong>sk</strong> Najvyššieho<br />

súdu od roku 1960. Obsahuje jed<strong>na</strong>k<br />

katalóg judikátov, jed<strong>na</strong>k ich úplné<br />

texty. JUDIC CD umoòuje vyh¾adávanie<br />

judikátov textu rozhodnutia,<br />

právnej vety, èísla rozhodnutia a zošita<br />

Zbierky rozhodnutí, právneho<br />

odboru, súdu, spisovej z<strong>na</strong>èky, druhu<br />

rozhodnutia, vecného hesla, spôsobu<br />

a dátumu uverejnenia, dátumu rozhodnutia<br />

a predpisov Zbierky zákonov,<br />

<strong>na</strong> ktoré sa judikát viae. Obdobne<br />

ako pri programe JURIX CD je<br />

aj v programe JUDIC CD moná tvorba<br />

zloených dopytov. Katalóg judikátov<br />

obsahuje právnu vetu rozhodnutia<br />

a ïalšie podstatné údaje o judikáte.<br />

FIS CD je elektronická verzia Fi<strong>na</strong>nèného<br />

spravodajcu, vydávaného<br />

Ministerstvom fi<strong>na</strong>ncií SR. Obsahuje<br />

dokumenty uverejnené vo Fi<strong>na</strong>nènom<br />

spravodajcovi od roku 1989. Ponúka<br />

preh¾ad o zápisoch a ich úplné<br />

texty. FIS CD umoòuje vyh¾adávanie<br />

dokumentov pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich kategórií:<br />

textu, titulu a èísla dokumen-<br />

3/2003 PC REVUE 71

S O F T W A R E<br />

tu, èísla zošita, registrového èísla, typu<br />

dokumentu, referenta, registra (obsahuje<br />

register audítorov), dátumu vydania<br />

alebo úèinnosti a <strong>na</strong>dradeného<br />

predpisu. Katalóg dokumentu obsahuje<br />

titul dokumentu, registrové heslá,<br />

referenta (autora), <strong>na</strong>dradený právny<br />

predpis a údaje o dni vydania, <strong>na</strong>dobudnutia<br />

a prípadnej straty úèinnosti,<br />

ako aj niektoré ïalšie údaje.<br />

OBVEST je elektronická verzia Obchodného<br />

vestníka a zachytáva stav<br />

od jeho vzniku v roku 1992. Vyh¾adávacími<br />

kritériami programu OBVEST<br />

sú: text vestníka, obchodný názov,<br />

štatutárny orgán, èiastka vestníka,<br />

oddiel textu a dátum vydania. Táto<br />

súèas systému JURIX neobsahuje<br />

katalóg, ale po kliknutí <strong>na</strong> výsledok<br />

vyh¾adávania sa zobrazí údaj o dátume<br />

vydania, èiastke a oddiele textu,<br />

ktoré zodpovedajú zadaným vyh¾adávacím<br />

kritériám. Vyh¾adaný záz<strong>na</strong>m<br />

treba doh¾ada v texte.<br />

ZÁVER. Jurix CD ako jediný z testovaných<br />

právnych informaèných systémov<br />

umoòuje aj tvorbu dopytov v<br />

reime SQL. Je k dispozícii <strong>na</strong> <strong>na</strong>jväèšom<br />

poète rozlièných platforiem.<br />

Export a kopírovanie textov z programu<br />

sú neobmedzené, tlaèi mono<br />

celé texty alebo len ich oz<strong>na</strong>èené èasti.<br />

Za príplatok je moné objed<strong>na</strong> aj<br />

JURIX CZ, ktorý obsahuje elektronickú<br />

Zbierku zákonov Èe<strong>sk</strong>ej republiky.<br />

Na tento rok pripravuje výrobca novú<br />

verziu systému s názvom Jurix XP.<br />

DE JURE 5 SLOVENSKO<br />

De Jure 5 Sloven<strong>sk</strong>o tvorí mnostvo rozsiahlych<br />

databáz. Systém obsahuje<br />

všetky právne predpisy uverejnené<br />

v Zbierke zákonov od roku 1945, judikatúru<br />

Najvyššieho súdu a Ústavného<br />

súdu SR, judikatúru ÈR, Obchodný<br />

vestník, Vestník verejného obstarávania,<br />

databázu predpisov nišej<br />

právnej sily, návrhy zákonov a dôvodové<br />

správy k nim, vzory zmlúv a<br />

právnych podaní. Tieto hlavné databázy<br />

dopåòa colný sadzobník, klasifikácia<br />

produkcie, prevodník klasifikácie<br />

produkcie a databáza vzahujúca<br />

sa <strong>na</strong> certifikáciu a akreditácie.<br />

Inštaláciu systému bez problémov<br />

zvládne kadý. V zásade existujú dve<br />

monosti – <strong>na</strong>inštalova celý systém<br />

<strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>, èo výrazne urých¾uje<br />

vyh¾adávanie v databázach, alebo<br />

<strong>na</strong>inštalova len samotný program a<br />

databázy pouíva z CD-ROM. Druhá<br />

monos síce šetrí miesto <strong>na</strong> pevnom<br />

di<strong>sk</strong>u, ale <strong>na</strong> úkor rýchlosti. Samozrejmosou<br />

je monos dodatoènej<br />

inštalácie databáz, ktoré neboli <strong>na</strong>inštalované<br />

u pri prvotnej inštalácii.<br />

Systém je pravidelne kadý mesiac<br />

aktualizovaný o novo vydané predpisy.<br />

Intervaly zasielania aktualizácie<br />

sú volite¾né. V praxi <strong>na</strong>jpouívanejšou<br />

monosou je aktualizácia systému<br />

kadý mesiac. To z<strong>na</strong>mená, e v<br />

priebehu druhého týdòa v mesiaci<br />

uívate¾ systému dostane poštou tri<br />

kusy aktualizaèných médií, <strong>na</strong> ktorých<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú predpisy vydané<br />

a do zaèiatku aktuálneho mesiaca.<br />

Program ponúka multimediálny<br />

kurz pouívania programu – ide o vynikajúci<br />

nápad, ako priblíi pouívanie<br />

programu aj úplnému nováèikovi.<br />

Na pouitie multimediálneho výuèbového<br />

kurzu je potrebné vloi do<br />

mechaniky príslušný CD-ROM. Tento<br />

multimediálny tutoriál sa dá vyvola<br />

aj kedyko¾vek poèas pouívania systému,<br />

èo dokáe ve¾mi pomôc <strong>na</strong>jmä<br />

v poèiatoèných fázach spoznávania<br />

programu.<br />

Príjemnou drobnosou pri spustení<br />

systému je pripomenutie aktuálneho<br />

dátumu a menín pripadajúcich <strong>na</strong><br />

daný deò, ako aj monos prehráva<br />

poèas práce s programom hudbu vo<br />

formáte MIDI.<br />

Po spustení je k dispozícii hlavné menu<br />

systému De Jure, kedyko¾vek prístupné<br />

klávesovou <strong>sk</strong>ratkou ALT – E.<br />

Úvodné menu obsahuje aktuálne dostupné<br />

databázy, tlaèidlá <strong>na</strong> zmenu dátového<br />

adresára, otvorenie vybranej databázy,<br />

vyh¾adávanie v databáze a prístup<br />

k <strong>na</strong>staveniu programu. Funkèné<br />

klávesy F1 a F2 ponúkajú kedyko¾vek<br />

prístup k textovému pomocníkovi a k<br />

multimediálnemu tutoriálu. Otvorením<br />

databázy sa sprístupní jej obsah.<br />

Názov systému ASPI Jurix De Jure 5<br />

Poèet CD 1 a 3 1 4<br />

HW k¾úè nie LPT LPT/USB<br />

Inštalaèná di<strong>sk</strong>eta áno nie nie<br />

Èiastoèná inštalácia áno áno áno<br />

Platformy<br />

MS DOS áno áno nie<br />

Windows 3.1 áno áno nie<br />

Windows 95/98/Me áno áno áno<br />

Windows NT/2000/XP áno áno áno<br />

UNIX áno áno pripravuje sa<br />

AIX nie áno nie<br />

Solaris nie áno nie<br />

Mac System 7 nie áno nie<br />

Obsiahnuté dáta<br />

Predpisy pred r. 1945 áno nie nie<br />

Zbierka zákonov od r. 1945 áno áno áno<br />

Zbierka zákonov ÈR áno za doplatok nie<br />

Judikatúra od r. 1960 áno áno áno<br />

Judikatúra ÈR áno nie áno<br />

Obchodný vestník nie áno áno<br />

Vestník verejného obstarávania nie nie áno<br />

Fi<strong>na</strong>nèný spravodajca áno áno áno<br />

Klasifikácia produkcie áno ako è. 175/1995 Z. z. áno<br />

Colný sadzobník áno áno áno<br />

Opatrenia a rozhodnutia NBS áno nie áno<br />

Uznesenia vlády a NR SR áno nie áno<br />

VZN miest a obcí nie nie áno<br />

Vzory zmlúv a podaní nie nie áno<br />

Zoz<strong>na</strong>m výrobkov podliehajúcich áno nie áno<br />

certifikácii<br />

Rekonštruované znenia áno pripravované áno<br />

Preh¾ad zmien áno nie áno<br />

Derogácie áno áno áno<br />

Pouitie hypertextu pripravované pripravované áno<br />

Previazanos predpisov a literatúry áno nie nie<br />

Monos vkladania vlastných áno pripravuje sa áno<br />

záz<strong>na</strong>mov<br />

Fulltextové vyh¾adávanie vlastná áno áno<br />

techológia<br />

Dostupnos <strong>na</strong> internete áno nie pripravuje sa<br />

Tlaèený manuál áno áno nie<br />

Interaktívny pomocník nie nie áno<br />

Školenia uívate¾ov áno áno áno<br />

De Jure 5 – derogaèný <strong>na</strong>vigaèný panel a funkcia sledovania zmien.<br />

Novelizáciou zmenený text je vyz<strong>na</strong>èený farebne, prièom prístup k zneniu<br />

pred zmenou a po nej, ako aj k textu zmeny je <strong>na</strong> jedno kliknutie.<br />

Systém De Jure 5 podporuje pouívanie<br />

programu viacerými uívate¾mi<br />

prostredníctvom vytvárania<br />

uívate¾<strong>sk</strong>ých profilov. Ich poèet nie<br />

je obmedzený a prístup ku kadému<br />

z nich je moné zabezpeèi prostredníctvom<br />

hesla.<br />

Databázu právnych noriem je moné<br />

usporiada piatimi spôsobmi: chronologicky<br />

a pod¾a typu dokumentu,<br />

pod¾a abecedy vzostupne i zostupne<br />

a pod¾a registra. V rámci jednotlivých<br />

poloiek databázy je k jednotlivým<br />

polokám vdy priradená iko<strong>na</strong>. Ikony<br />

zodpovedajúce jednotlivým typom<br />

právnych noriem (vyhláška, zákon<br />

atï.) po urèitom èase a oboznámení<br />

sa s nimi výrazne u¾ahèujú orientáciu<br />

v databáze. Vyh¾adáva dokument<br />

v databáze je moné plnotextovým<br />

vyh¾adávaním pod¾a celého radu<br />

kritérií. Môe to by èíslo normy, èiastka,<br />

v ktorej bola uverejnená, názov dokumentu,<br />

typ a text normy, dátum<br />

vydania, dátum úèinnosti, resp. uzavretia,<br />

dátum ratifikácie a schválenia<br />

medzinárodnej zmluvy. Je moné takisto<br />

vyh¾adáva normy pod¾a poznámok,<br />

ktoré si uívate¾ pod¾a potreby<br />

môe dopåòa k jednotlivým dokumentom<br />

v databáze.<br />

Vyh¾adávanie podporuje pouitie<br />

logických operátorov, vyh¾adávacieho<br />

filtra, vyh¾adávanie pod¾a registra<br />

a vyh¾adanie uívate¾om definovaných<br />

a uloených zostáv dokumentov.<br />

Na rýchlu informáciu o aktuálnosti<br />

právnej normy a prípadne aj zí<strong>sk</strong>anie<br />

jej aktuálneho znenia k urèitému<br />

dátumu slúi derogaèný <strong>na</strong>vigaèný<br />

panel. Derogaèný <strong>na</strong>vigaèný panel obsahuje<br />

èasovú os, <strong>na</strong> ktorej sú vyz<strong>na</strong>èené<br />

všetky novelizácie predpisu. Farebne<br />

zobrazené èíslo normy <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad sig<strong>na</strong>lizuje, èi norma bola<br />

platná a úèinná, èi u bola zrušená<br />

alebo ešte neexistovala. Tlaèidlo Znenia<br />

umoòuje prístup ku všetkým<br />

zmenám normy, èo je výhodné, ak sú<br />

zmeny èasté (typickým príkladom sú<br />

normy upravujúce sociálne zabezpeèe-<br />

72 PC REVUE 3/2003

nie) a posun po èasovej osi by bol nepreh¾adný.<br />

Znenie predpisu k urèitému<br />

dátumu mono zí<strong>sk</strong>a aj zadaním urèitého<br />

dátumu. Tlaèidlo Zobrazenie sprístupòuje<br />

unikátnu funkciu systému De<br />

Jure – preh¾ad zmien právnych noriem.<br />

Táto funkcia pomocou farebného oz<strong>na</strong>èenia<br />

upozoròuje, kde presne v texte<br />

normy došlo k zmene, o akú zmenu<br />

išlo. Takisto mono jednoducho porov<strong>na</strong><br />

text pred zmenou a po nej a zisti,<br />

ktoré ustanovenie novely zmenu predpisu<br />

zavádza. Aktívny obsah umoòuje<br />

rýchly pohyb v rámci textu normy, èo<br />

je výhodné pri h¾adaní urèitého vopred<br />

známeho ustanovenia. Pri kadom<br />

dokumente je k dispozícii vlastný text<br />

právnej normy s odkazmi vo forme hypertextu<br />

(<strong>na</strong>príklad pri zrušení odseku<br />

sa <strong>na</strong>chádza odkaz <strong>na</strong> normu, ktorá ho<br />

ruší), základné informácie o norme<br />

(názov, èíslo, èiastka, v ktorej bola vydaná,<br />

dátum platnosti a úèinnosti, prípadne<br />

zrušenia) a väzby normy k iným<br />

právnym predpisom. Ak norma obsahuje<br />

prílohy alebo poznámky, aj tie sú<br />

prístupné vo forme záloky. Kopírovanie<br />

textov zo systému je neobmedzené.<br />

Systém umoòuje uloenie a ne<strong>sk</strong>oršie<br />

<strong>na</strong>èítanie zoz<strong>na</strong>mov pouívaných dokumentov,<br />

èo je výhodné, pokia¾ niekto<br />

pravidelne potrebuje pracova s urèitými<br />

predpismi.<br />

Databáza obsahuje aj monos prístupu<br />

k interaktívnym väzbám právnej<br />

normy. Tie obsahujú vykonávacie<br />

predpisy k danej norme, odkazy <strong>na</strong><br />

novelizácie predpisu, odkazy <strong>na</strong> normy,<br />

ktoré daný predpis úplne alebo<br />

èiastoène rušia, súvisiace predpisy,<br />

predpisy, <strong>na</strong> ktoré sa v norme odkazuje,<br />

a súvisiace judikáty. Všetky tieto<br />

predpisy sú prístupné prostredníctvom<br />

hypertextových odkazov.<br />

Databáza Judikatúra NS a ÚS obsahuje<br />

rozhodnutia súdov v obèian<strong>sk</strong>oprávnych<br />

a trestných veciach od roku 1960.<br />

V tejto databáze sa <strong>na</strong>chádzajú aj rozhodnutia<br />

Ústavného súdu Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky. Usporiadanie obsahu databázy<br />

je moné pod¾a typu dokumentu<br />

alebo chronologicky. Podobne ako databáza<br />

právnych predpisov aj táto databáza<br />

umoòuje vyh¾adávanie, pouitie<br />

vyh¾adávacieho filtra a uívate¾om definovaných<br />

zostáv dokumentov.<br />

Databáza Judikatúra ÈR obsahuje rozhodnutia<br />

Najvyššieho súdu Èe<strong>sk</strong>ej republiky<br />

v trestných, správnych, obèian<strong>sk</strong>oprávnych<br />

a obchodných veciach. V dodanej<br />

verzii databáza nebola ešte kompletná<br />

a je priebene dopåòaná.<br />

V databáze Legislatíva SR sa <strong>na</strong>chádza<br />

ve¾ké mnostvo noriem a<br />

predpisov nišej právnej sily. Databáza<br />

sa postupne plní predpismi, ktoré<br />

boli uverejnené vo Fi<strong>na</strong>nènom<br />

spravodajcovi Ministerstva fi<strong>na</strong>ncií,<br />

vestníkoch a spravodajcoch ostatných<br />

ministerstiev a ïalších orgánov štátnej<br />

správy. Nachádzajú sa tu aj uznesenia<br />

vlády SR a všeobecne záväzné<br />

<strong>na</strong>riadenia niektorých miest a obcí.<br />

V databáze Literatúra sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

niektoré návrhy zákonov spolu s ich<br />

dôvodovými správami. Dôvodové správy<br />

niekedy môu by cennou pomôckou<br />

pri a<strong>na</strong>lýze a výklade noriem.<br />

V databáze Vzory zmlúv a právnych<br />

podaní sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong>jèastejšie<br />

pouívané typy zmlúv a podaní<br />

z oblasti exekúcií, miestnych poplatkov,<br />

správneho, daòového, trestného,<br />

pracovného, rodinného a obèian<strong>sk</strong>eho<br />

práva. Ide o rozlièné aloby,<br />

povolenia, dohody, riadne a mimoriadne<br />

opravné prostriedky vy<strong>sk</strong>ytujúce<br />

sa v právnej praxi. K jednotlivým<br />

podaniam je vdy pridaný komentár.<br />

Dokonca je moné jedným kliknutím<br />

myšou v záloke pouitia <strong>sk</strong>opírova<br />

celý vzor do schránky Windows a<br />

potom ho len jednoducho vloi do<br />

vášho ob¾úbeného textového editora.<br />

Obsah databázy Obchodný vestník<br />

a Vestník verejného obstarávania tvoria<br />

údaje o obchodných spoloènostiach,<br />

uverejòované v Obchodnom vestníku,<br />

a údaje z Vestníka verejného<br />

obstarávania. Široký výber kritérií <strong>na</strong><br />

vyh¾adávanie umoòuje rýchlu orientáciu<br />

a vyh¾adanie poadovaného údaja<br />

spomedzi nepreh¾adného mnostva<br />

obsiahnutých záz<strong>na</strong>mov.<br />

Doplnkové databázy obsahujú klasifikáciu<br />

produkcie, colný sadzobník,<br />

zoz<strong>na</strong>m <strong>sk</strong>úšobní a preh¾ad akreditácií.<br />

Patrí sem aj prevodník medzi Jednotnou<br />

klasifikáciou produkcie a Klasifikáciou<br />

produkcie. Aj v týchto<br />

databázach je monos plnotextového<br />

vyh¾adávania a neobmedzeného<br />

exportu.<br />

ZÁVER. De Jure 5 Sloven<strong>sk</strong>o predstavuje<br />

rozsiahly informaèný systém<br />

z oblasti práva, ekonomiky a fi<strong>na</strong>ncií,<br />

ktorý môe v z<strong>na</strong>ènej miere u¾ahèi<br />

prácu všetkým tým, ktorí doteraz<br />

museli zí<strong>sk</strong>ava údaje z rozlièných<br />

tlaèovín. Umoòuje neobmedzený export<br />

a tlaè údajov pod¾a potreby uívate¾a.<br />

Je ve¾mi vhodný aj pri písaní<br />

prác z oblasti práva, pretoe umoòuje<br />

jednoducho sledova vývoj textu<br />

právnej normy so zvýraznením zmien.<br />

Na tento rok výrobca pripravuje novú<br />

verziu systému, ktorú vám tie predstavíme.<br />

De Jure 5 má ve¾mi príjemné<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie a zaujímavý<br />

pomer ce<strong>na</strong>/výkon.<br />

ZHRNUTIE. Za posledné dva roky<br />

došlo v oblasti ve¾kých právnych informaèných<br />

systémov k dvom zmenám,<br />

výz<strong>na</strong>mným pre uívate¾a. Obidve<br />

sú pozitívne – konkurencia <strong>na</strong> trhu<br />

stlaèila ceny produktov <strong>na</strong>dol a tí<br />

z výrobcov, ktorí nejakým spôsobom<br />

obmedzovali export údajov, od tohto<br />

obmedzenia ustúpili. Kadý z výrobcov<br />

disponuje produktom, ktorý má<br />

urèité vlastnosti, ktoré konkurencia<br />

ešte nemá.<br />

De Jure má <strong>na</strong>jprepracovanejšie a<br />

<strong>na</strong>jprítulnejšie pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />

a vynikajúcu cenu. V cene licencie sú<br />

pritom zahrnuté všetky databázy. Urèitým<br />

nedostatkom je absencia právnych<br />

predpisov Èe<strong>sk</strong>ej republiky, èo je pod¾a<br />

vyjadrenia výrobcu len doèasný stav.<br />

ASPI obsahuje mnohé historické<br />

predpisy, èe<strong>sk</strong>é normy a rozsiahlu literatúru<br />

a disponuje unikátnou technológiou<br />

a vyh¾adávaèom vybudovaným<br />

<strong>na</strong> základoch domáceho jazykového<br />

prostredia.<br />

Jurix ako jediný po<strong>sk</strong>ytuje monos<br />

tvorby dopytov v jazyku SQL a<br />

existuje vo verziách pre <strong>na</strong>jväèší poèet<br />

platforiem.<br />

Situácia <strong>na</strong> trhu sa ešte vyostrí,<br />

pretoe všetci výrobcovia ohlásili uvedenie<br />

nových verzií svojich produktov<br />

<strong>na</strong> trh alebo rozšírenie obsiahnutých<br />

údajov. Keï sa tak stane, budeme<br />

vás o tom informova.<br />

Peter Kováè<br />

Základné údaje o produktoch<br />

ASPI – Automatizovaný systém právnych informácií<br />

Ceny: Jednopouívate¾<strong>sk</strong>á verzia: 24 300 Sk bez DPH / 29 160 Sk s DPH<br />

Roèná ce<strong>na</strong> aktualizácií: štvrroènej 9300 Sk bez DPH / 11 160 Sk s DPH, dvojmesaènej<br />

12 600 Sk bez DPH / 15 120 Sk s DPH, mesaènej 18 600 Sk bez DPH / 22 320 Sk s DPH<br />

Ce<strong>na</strong> za verziu INTERNET: licenèný poplatok 300 Sk + mesaène od 150 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> verzie ŠtartASPI: 1500 Sk bez DPH / 1800 Sk s DPH<br />

Ce<strong>na</strong> verzie ŠtudentASPI (za rok): 2000 Sk bez DPH / 2400 Sk s DPH<br />

Výrobca: IURA EDITION, spol. s r. o.<br />

Jurix CD<br />

Ceny: Jednopouívate¾<strong>sk</strong>á vezia: 24 455 Sk bez DPH / 29 346 Sk s DPH<br />

Ce<strong>na</strong> jednej aktualizácie: štvrroèná 8880 Sk bez DPH / 10 656 Sk s DPH, mesaèná<br />

18 000 Sk bez DPH / 21 600 Sk s DPH<br />

Výrobca: JUNKERS Software, s. r. o.<br />

De Jure 5 Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Ceny: Jednopouívate¾<strong>sk</strong>á verzia: 9500 Sk bez DPH / 11 400 Sk s DPH<br />

Ce<strong>na</strong> jednej aktualizácie: polroèná 6600 Sk bez DPH / 7920 Sk s DPH za 2 aktualizácie,<br />

štvrroèná 9600 Sk bez DPH / 11 520 Sk s DPH za 4 aktualizácie, mesaèná 17 400 Sk bez DPH /<br />

20 880 Sk s DPH za 12 aktualizácií<br />

Výrobca: LITHEC's Distribution, spol. s r. o.

S O F T W A R E<br />

Pin<strong>na</strong>cle Studio 8<br />

Pin<strong>na</strong>cle je z<strong>na</strong>èka dostatoène známa v<br />

oblasti spracovania videa. Táto spoloènos<br />

pôsobí v oblasti hardvérových zariadení<br />

<strong>na</strong> grabovanie videosignálu a<br />

softvérových riešení <strong>na</strong> jeho spracovanie.<br />

Na oblas amatér<strong>sk</strong>eho spracovania<br />

je zameraný softvérový nástroj s<br />

oz<strong>na</strong>èením Pin<strong>na</strong>cle Studio 8. Tento<br />

program sa štandardne dodáva k niektorým<br />

kartám <strong>na</strong> spracovanie videa a<br />

je ho moné zakúpi aj samostatne<br />

(<strong>na</strong>pr. ak u máte <strong>na</strong> poèítaèi port Fire-<br />

Wire). Na Sloven<strong>sk</strong>u sa tento program<br />

dá zakúpi v sloven<strong>sk</strong>ej jazykovej verzii.<br />

ZÁKLADNÁ PRÁCA. Práca pri spracovaní<br />

videa prebieha v troch krokoch<br />

– <strong>na</strong>hrávanie, editácia a export.<br />

Tomuto deleniu zodpovedá aj pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />

prostredie a hlavné menu<br />

aplikácie. Prvým krokom je zachytenie<br />

videa z kamery. Predpokladajme,<br />

e u máte nejakým spôsobom k poèítaèu<br />

pripojenú kameru (a<strong>na</strong>lógovú<br />

alebo digitálnu). Potom jedným tlaèidlom<br />

spustíte zachytávanie obrazu<br />

a softvér automaticky rozpoznáva zmeny<br />

<strong>na</strong>táèanej scény. Pod¾a tohto delenia<br />

sa vytvoria jednotlivé zábery a tie<br />

sa umiestòujú do vstupného albumu.<br />

Rozdelenie filmu <strong>na</strong> jednotlivé segmenty<br />

môete ešte manuálne zmeni.<br />

V základnom okne si potom môete<br />

jednotlivé scény prehra. Pri tejto èinnosti<br />

sa spracovanie obrazu realizuje<br />

len v nízkej kvalite. Je to výhodné, pretoe<br />

celý proces je rýchly a zbytoène si<br />

nehromadíte ve¾ké súbory <strong>na</strong> pevnom<br />

di<strong>sk</strong>u. Spracovanie obrazu v plnej kvalite<br />

sa realizuje a pri jeho výslednom<br />

spracovaní.<br />

Druhým krokom je editácia budúceho<br />

videa. Tu vlastne vyberáte jednotlivé<br />

scény z albumu a myšou ich umiestòujete<br />

do èasovej osi. Ešte predtým mô-<br />

ete <strong>na</strong> <strong>na</strong>toèené zábery poui úpravu<br />

jasu, kontrastu èi farebných filmov.<br />

To, èo <strong>na</strong>jviac zaujme vašu pozornos,<br />

budú asi špeciálne efekty <strong>na</strong> výmenu<br />

scén – prelí<strong>na</strong>èky. S programom<br />

Studio 8 dostanete asi 200 rozlièných<br />

prelí<strong>na</strong>èiek. Výhodou je, e efekt prelí<strong>na</strong>nia<br />

vidíte pri väèšine efektov okam-<br />

ite – bez renderovania.<br />

Pripoji je moné aj zvuk, <strong>na</strong>pr.<br />

pôvodný zachytený kamerou, prípadne<br />

si <strong>na</strong>hráte dodatoène hlasový<br />

sprievod èi vyberiete z pripravených<br />

záz<strong>na</strong>mov z dodávky programu. Vyui<br />

sa dá aj hudobný záz<strong>na</strong>m z CD<br />

média alebo súborov MP3. Tu však<br />

platí obmedzenie, e poèet audiostôp<br />

nemôe by väèší ako tri.<br />

Pri zostavení výsledného filmu môete poui prelí<strong>na</strong>èky (zvýrazenené<br />

v èasovej osi) alebo sa dá zostavi aj úvodné menu filmu (zvýraznené<br />

v pravej èasti monitora).<br />

Scény môete oivi titulkami, <strong>na</strong><br />

èo slúi program TitleDeko. Jeho súèasou<br />

sú ozdobné fonty a štýly písma.<br />

Aj <strong>na</strong> titulky môete aplikova prelí<strong>na</strong>cie<br />

efekty.<br />

Novou funkciou je aj tvorba úvodného<br />

menu (DVD authoring). Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e si pripravíte nieko¾ko tlaèidiel<br />

<strong>na</strong> rýchle od<strong>sk</strong>oky v dlhšom filme.<br />

Prirodzene, túto funkciu pri prehrávaní<br />

vyuijete len v prípade digitálnej<br />

podoby. Úvodné menu môe by<br />

animované – efekty aplikujete <strong>na</strong>pr.<br />

<strong>na</strong> tlaèidlá alebo pozadie menu. Spolu<br />

s programom pritom dostávate 27 pripravených<br />

šablón úvodného menu.<br />

Ve¾mi pohodlne sa definuje aj pozícia,<br />

kde má pokraèova prehrávanie<br />

po stlaèení príslušného tlaèidla. Staèí<br />

sa v èasovej osi <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> vybrané<br />

miesto a vybra poloku z ponuky po<br />

stlaèení pravého tlaèidla myši.<br />

Tretím krokom je export vytvoreného<br />

videa – môete ho <strong>na</strong>pr. uloi<br />

<strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>u v a<strong>na</strong>lógovom videorekordéri,<br />

uloi <strong>na</strong> CD alebo DVD médium<br />

(pod¾a toho, akú máte <strong>na</strong>pa¾ovaèku)<br />

alebo publikova <strong>na</strong> webovej stránke.<br />

Spolu s nákupom softvéru dostávate<br />

aj 10 MB webového priestoru u výrobcu,<br />

kde si môete uklada video.<br />

Po<strong>sk</strong>ytnutá kapacita nie je ve¾ká,<br />

staèi vám bude len zo zaèiatku. Pri<br />

záz<strong>na</strong>me <strong>na</strong> CD alebo DVD vám systém<br />

presne oznámi, akú kapacitu<br />

budete potrebova.<br />

SLOVENSKÁ LOKALIZÁCIA. Sloven<strong>sk</strong>á<br />

lokalizácia sa dodáva ako<br />

rozšírenie základného programu, a to<br />

ku kadému programu zakúpenému<br />

u nás. Týka sa systému menu a pomocníka<br />

k programu. Pred <strong>na</strong>inštalovaním<br />

sloven<strong>sk</strong>ej lokalizácie musí by<br />

<strong>na</strong> poèítaèi u originál<strong>na</strong> verzia programu<br />

Pin<strong>na</strong>cle Studio 8.<br />

VYHODNOTENIE. Pin<strong>na</strong>cle Studio 8<br />

je program primárne urèený pre zaèiatoèníkov<br />

a mierne pokroèilých.<br />

Naozaj sa ovláda ve¾mi ¾ahko a intuitívne.<br />

Jednoducho si tak pouívate¾ v<br />

domácnosti zostaví film pod¾a svojich<br />

predstáv. Ako nevýhodu programu<br />

vidíme dlhú dobu pri renderovaní videa,<br />

èo sa prejaví pri výslednom exporte<br />

videa. Pri dlhších filmoch vám<br />

odporúèame prenecha túto prácu<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> noc, môe toti ís o celé<br />

hodiny práce. Do budúcnosti by sme si<br />

priali aj podporu formátu QuickTime,<br />

ktorý sa dos èasto pouíva.<br />

Program sme <strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong> operaènom<br />

systéme Windows XP a v tomto<br />

systéme pracoval bez väèších problémov.<br />

V niších verziách tohto operaèného<br />

systému (<strong>sk</strong>úšali sme Windows<br />

98 a 2000) všetko fungovalo v<br />

poriadku a do okamihu výsledného<br />

exportu videa. V tomto prípade sa<br />

nám stalo, e program zamrzol. Zrejme<br />

bude potrebné experimentova s<br />

Program po zostavení výsledného filmu umoòuje jeho <strong>na</strong>pálenie<br />

<strong>na</strong> DVD alebo CD médium. Máte preh¾ad o obsadenej kapacite média<br />

i o dobe ukladania údajov.<br />

opravnými balíkmi, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

<strong>na</strong> stránke výrobcu, ako i <strong>na</strong>stavením<br />

hardvérových prostriedkov.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduché ovládanie<br />

☺ Zabudované prelí<strong>na</strong>èky<br />

☺ Systém ovládacieho menu<br />

☹ Obèasná nestabilita<br />

☹ Nepodporuje formát QuickTime<br />

Ce<strong>na</strong>: 3390 Sk bez DPH / 4068 Sk s DPH<br />

Zapoièal: ts−pro<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Importovate¾né formáty: video − MPEG−1,<br />

MPEG−2, AVI, audio – WAV, MP3, obrázky –<br />

BMP, JPG, PCT, TGA, TIF, WMF<br />

Výstupné formáty: DV alebo Digital8, Video<br />

CD, Super Video CD, DVD, MPEG−1, MPEG−2,<br />

AVI, RealVideo, WindowsMediaFormat<br />

Podporovaný operaèný systém: Windows 98,<br />

Me, 2000 a XP<br />

Poèítaè: procesor Intel Pentium alebo AMD<br />

Athlon 500 MHz, 128 MB RAM, ve¾ký pevný<br />

di<strong>sk</strong> (4 GB <strong>na</strong> kadých 20 minút filmu<br />

v <strong>na</strong>jlepšej kvalite), rýchlos 4 MB/s<br />

74 PC REVUE 3/2003

OptimAccess<br />

Správcovia väèších sietí (a je jedno, èi<br />

vo firmách alebo v školách) urèite potvrdia,<br />

e prevanú väèšinu pracovného<br />

èasu strávia opravou chýb,<br />

ktoré úmyselne alebo nevedomky <strong>na</strong>páchali<br />

pouívatelia poèítaèov. Preèo<br />

sa však takýmto èinnostiam venova<br />

dodatoène, keï je moné im predís,<br />

Pracovné prostredie programu<br />

a to pomocou softvérového riešenia?<br />

Takýmto riešením je <strong>na</strong>príklad aj program<br />

OptimAccess, ktorý po<strong>sk</strong>ytne<br />

správcom poèítaèov monos presne<br />

<strong>na</strong>stavi práva jednotlivých pouívate¾ov.<br />

INŠTALÁCIA. Jednou z hlavných výhod<br />

softvérového balíka OptimAccess<br />

je jeho jednoduchos, ktorá je badate¾ná<br />

nielen pri práci s ním, ale u pri<br />

jeho inštalácii. Tá spoèíva v spustení<br />

inštalaèného súboru, vloení registraèného<br />

èísla a vybraní destinácie <strong>na</strong><br />

pevnom di<strong>sk</strong>u. Následne staèí u len<br />

zada vaše správcov<strong>sk</strong>é heslo <strong>na</strong> prístup<br />

k <strong>na</strong>staveniam programu a inštalácia<br />

je hotová. Prvotná aktivácia<br />

ochrany systému však vyaduje reštart<br />

poèítaèa.<br />

OVLÁDANIE A NASTAVENIA. Aktivita<br />

programu OptimAccess je pre beného<br />

pouívate¾a nevidite¾ná, v systéme<br />

sa neobjavuje nijaký beiaci program<br />

èi iko<strong>na</strong>, ktorá by upozoròovala<br />

<strong>na</strong> to, e je takáto forma ochrany aktív<strong>na</strong>.<br />

A keïe je prístup do <strong>na</strong>stavení<br />

programu chránený správcov<strong>sk</strong>ým heslom,<br />

pouívate¾ nemá monos dosta<br />

sa k <strong>na</strong>staveniam, prípadne ich<br />

zmeni.<br />

Po vstupe do <strong>na</strong>stavení sa vám<br />

však <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytne ve¾mi široká paleta moností,<br />

ako zmeni elané vlastnosti<br />

systému a zneprístupni ich pre<br />

pouívate¾ov. Hlavné rozdelenie <strong>na</strong>stavení<br />

je takéto: úprava vlastností<br />

pre lokálnu stanicu, poèítaèe v sieti a<br />

pre export <strong>na</strong>stavení. Všetky sú usporiadané<br />

v stromovej štruktúre, take<br />

vdy máte presný preh¾ad o tom, aké<br />

<strong>na</strong>stavenia meníte.<br />

LOKÁLNA STANICA. V tejto poloke<br />

môete vybra globálne <strong>na</strong>stavenia<br />

pre celý poèítaè bez oh¾adu <strong>na</strong><br />

to, ktorý pouívate¾ je k nemu prihlásený.<br />

Môete tu zakáza pouívanie<br />

vybraných typov výmenných médií<br />

alebo, <strong>na</strong>opak, vyplni zoz<strong>na</strong>m médií,<br />

ktoré bude moné v mechanikách spúš-<br />

a. Ve¾mi dobrou ponukou je tzv. vytvorenie<br />

chránených adresárov, keï<br />

sa dáta aj po vymazaní pouívate¾om<br />

automaticky obnovia. Medzi ïalšie<br />

ponuky patrí zamedzenie prístupu k<br />

niektorých adresárom èi súborom<br />

Export <strong>na</strong>stavení pre OptimAccess<br />

S O F T W A R E<br />

alebo znemonenie ich editácie. Výrazne<br />

obmedzi sa dá aj <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> programov<br />

a aplikácií, ktoré bude moné <strong>na</strong><br />

poèítaèi spusti. Zamedzi sa dá takisto<br />

prístup k vybraným polokám v<br />

ovládacích paneloch èi inštalácia<br />

nových programov. Špecifické <strong>na</strong>stavenia<br />

sú v programe OptimAccess<br />

pripravené aj pre aplikácie Microsoftu<br />

(Outlook, Outlook Express, Word a<br />

Excel). Pre tie môete zakáza zmenu<br />

ovládacích panelov a panelov s nástrojmi<br />

èi editáciu šablóny pre nové<br />

dokumenty. Rov<strong>na</strong>ko môete obmedzi<br />

aj správanie pouívate¾ov <strong>na</strong> internete.<br />

Zakáza je moné download,<br />

zmenu vlastností pripojenia èi domov<strong>sk</strong>ej<br />

stránky. Medzi ïalšie monosti<br />

patrí aj zákaz softvérového vypnutia<br />

poèítaèa èi monos editácie<br />

registrov.<br />

Okrem reštrikcií vo funkènosti systému<br />

vám však OptimAccess ponúkne<br />

aj monos monitorova èinnos,<br />

ktorú <strong>na</strong> poèítaèi jednotliví pouívatelia<br />

vykonávajú. A tak máte monos<br />

dozvedie sa, kedy bol poèítaè zapí<strong>na</strong>ný,<br />

kedy sa pristupovalo do <strong>na</strong>stavení<br />

systému, ktoré programy boli<br />

spustené, aké WWW stránky jednotliví<br />

pouívatelia <strong>na</strong>vštívili, aké prílohy<br />

odosielali v emailových<br />

správach èi aké dokumenty<br />

nechali zo systému vytlaèi.<br />

Všetky tieto informácie si<br />

<strong>na</strong>vyše môete z viacerých<br />

poèítaèov necha automaticky<br />

odosiela <strong>na</strong> iný systém, aby<br />

ste mali vdy zálohu s aktuálnymi<br />

údajmi, vo¾ba frekvencie<br />

obnovy dát je pritom len <strong>na</strong><br />

vás. Dos výz<strong>na</strong>mnou funkciou<br />

je aj audit poèítaèa, ktorý vám<br />

zmonitoruje celý systém a<br />

umoní tak zisti, aké zmeny<br />

boli od poslednej kontroly vyko<strong>na</strong>né,<br />

aké súbory boli <strong>na</strong>rušené, prípadne<br />

vymazané. Po <strong>sk</strong>onèení auditu je moné<br />

tieto zásahy spätne vráti.<br />

Všetky spomenuté<br />

<strong>na</strong>stavenia OptimAccess<br />

aplikuje <strong>na</strong> celú pracovnú<br />

stanicu, individuálne<br />

ich však môete<br />

meni aj pre kadého<br />

pouívate¾a èi pracovné<br />

<strong>sk</strong>upiny, ak je to<br />

potrebné.<br />

REMOTE CONTROL.<br />

Tak ako sa všetky <strong>na</strong>stavenia<br />

a obmedzenia<br />

systému dali v programe<br />

OptimAccess aplikova<br />

<strong>na</strong> lokálny poèítaè,<br />

je moné ich <strong>na</strong>stavi<br />

aj pre okolité poèítaèe.<br />

Ovládanie, postup,<br />

ako aj rozmiestnenie <strong>na</strong>stavení<br />

je úplne zhodné s predošlým prípadom,<br />

zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>stáva jedine vo výbere<br />

pracovnej <strong>sk</strong>upiny v sieti a cie¾ovej<br />

pracovnej stanice. Miera <strong>na</strong>stavení<br />

však ostáva nezmenená.<br />

EXPORTY S NASTAVENÍM. Ako u<br />

názov poslednej sekcie programu<br />

OptimAccess <strong>na</strong>povedá, je moné<br />

vytvára zálohy kompletných <strong>na</strong>stavení<br />

aplikácie. Tie je moné exportova<br />

do jediného súboru, odkia¾ ich<br />

potom mono bez problémov obnovi,<br />

prípadne prenies <strong>na</strong> iný systém.<br />

SKÚSENOSTI A HODNOTENIE. Hoci<br />

OptimAccess nedokáe fyzicky ochráni<br />

vaše dáta, je ve¾mi dobrou pomocou<br />

pri ochrane <strong>na</strong>stavení systému a<br />

pri obmedzení právomocí jednotlivých<br />

pouívate¾ov. Ovládanie administrátor<strong>sk</strong>ej<br />

èasti je ve¾mi jednoduché<br />

a súèasne dostatoène komplexné<br />

<strong>na</strong> to, aby vám dokázalo po<strong>sk</strong>ytnú<br />

dostatok nástrojov <strong>na</strong> presné vymedzenie<br />

povolených èinností. Výhodou<br />

je aj monos individuálneho èi <strong>sk</strong>upinového<br />

<strong>na</strong>stavenia, prípadne konfigurácia<br />

okolitých poèítaèov prostredníctvom<br />

siete. A vïaka zaz<strong>na</strong>menávaniu<br />

èinností vykonávaných <strong>na</strong> chránených<br />

poèítaèoch máte aj monos<br />

Informácie o èinnosti ochrany<br />

spätnej kontroly. Pouívate¾ pritom<br />

nezbadá ani náz<strong>na</strong>k toho, e Optim-<br />

Access je <strong>na</strong> jeho poèítaèi spustený, a<br />

tak nemá ani monos jeho èinnos<br />

obmedzi èi zruši.<br />

Ak teda h¾adáte aplikáciu, ktorá<br />

vám softvérovo umoní obmedzi<br />

právomoci pouívate¾ov poèítaèov, a<br />

chcete ma k dispozícii komfortné prostredie,<br />

je OptimAccess dobrá a dostatoène<br />

bezpeèná vo¾ba.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduché ovládanie<br />

☺ Podrobnos <strong>na</strong>stavení<br />

☺ Sieová konfigurácia<br />

☹ Struèný pomocník<br />

Ce<strong>na</strong>: 1300 Sk bez DPH / 1560 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Info consult, <strong>www</strong>.infoconsult.<strong>sk</strong><br />

Martin Turoò<br />

3/2003 PC REVUE 75

S O F T W A R E<br />

Spríjemnite si surfovanie!<br />

Pri pohybovaní sa po internete vás<br />

urèite <strong>na</strong>padlo, e niektoré èinnosti<br />

by sa dali vykonáva aj jednoduchšie,<br />

bez toho, aby vás stáli èas alebo námahu.<br />

A preto by som vám v tomto<br />

krátkom èlánku rád predstavil nieko¾ko<br />

utilít, ktoré prácu s webom mô-<br />

u zjednoduši.<br />

Prvou zaujímavou pomôckou je<br />

Pictures Toolbar. Tento nástroj sa<br />

integruje <strong>na</strong> lištu Internet Explorera<br />

ako samostatný panel a umoní vám<br />

automatické sahovanie obrázkov.<br />

Táto funkcia vás poteší <strong>na</strong>jmä vtedy,<br />

ak <strong>na</strong> nejakom webe nájdete väèšie<br />

mnostvo obrázkov, ktoré vás zaujímajú,<br />

no ich postupné sahovanie je<br />

príliš prácne. V tomto programe len<br />

zadáte povel <strong>na</strong> sahovanie a všetky<br />

obrázky sa vám automaticky uloia<br />

<strong>na</strong> vopred vybrané miesto <strong>na</strong> pevnom<br />

di<strong>sk</strong>u. Vy si ich <strong>na</strong>vyše v rámci<br />

Internet Explorera môete prezrie v<br />

reime slideshow.<br />

Neviem ako vám, ale mne nikdy<br />

nevyhovovala poloka Favorites v IE.<br />

Preto som sa rozhodol <strong>na</strong>hradi ju<br />

iným programom, ktorý by mi dokázal<br />

preh¾adne spravova adresy URL.<br />

Vhodnou náhradou je Link Ma<strong>na</strong>ger.<br />

Tento program vaše adresy dokáe v<br />

sebe nielen uchováva, ale ich mô-<br />

ete aj triedi do kategórií a ku kadej<br />

pridáva potrebný opis. Adresy<br />

potom môete priamo z programu<br />

otvára do nového ok<strong>na</strong> prehliadaèa<br />

alebo ich kopírova do systémovej<br />

schránky <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie pouitie. Jednoduché<br />

a hlavne efektívne riešenie,<br />

odporúèam!<br />

Google Toolbar<br />

PopKill<br />

Link Ma<strong>na</strong>ger<br />

nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

WebMon<br />

Vyh¾adávaè Google vám asi predstavova<br />

nemusím, jeho sluby urèite<br />

poznáte. No <strong>na</strong>èo <strong>na</strong>vštevova stránku,<br />

keï jeho sluby môete vyui aj<br />

cez špeciálny toolbar, <strong>na</strong>inštalovaný<br />

priamo v Internet Exploreri. Ten sa<br />

príz<strong>na</strong>ène volá Google Toolbar a<br />

umoní vám vyuíva vyh¾adávanie v<br />

internete èi priamo <strong>na</strong> stránke. Dobrou<br />

funkciou je aj monos zvýraznenia<br />

h¾adaného výrazu <strong>na</strong> stránke.<br />

Takisto uitoèné je hodnotenie stránky,<br />

t. j. Google ranking, a monos prezerania<br />

si štatistických informácií o<br />

práve zobrazovanej WWW stránke.<br />

Pokia¾ máte <strong>na</strong> internete viacero<br />

ob¾úbených stránok, je ve¾mi prácne<br />

udra si preh¾ad o ich aktualizácii.<br />

Manuálne otvára všetky zaradom a<br />

trafi sa do tej, ktorá sa práve updatovala,<br />

je zbytoène <strong>na</strong>máhavé. Web-<br />

Mon je program, ktorý vás takejto<br />

zbytoènosti ušetrí, s jeho pomocou<br />

môete automaticky kontrolova prakticky<br />

neobmedzené mnostvo stránok.<br />

Vy len zadáte ich adresy a následne<br />

vyberiete interval, v akom sa<br />

majú kontrolova. Vdy pri aktualizácii<br />

vás potom program sám upozorní,<br />

e došlo k zmene a stránka stojí za<br />

návštevu.<br />

O riešení problematiky otravných<br />

popup okien sa toho u popísalo viac<br />

ako dos. Preto ponúkam len jedno<br />

<strong>sk</strong>utoène malé riešenie, ktoré vám<br />

nezaberie èas komplikovaným <strong>na</strong>stavovaním<br />

a mnohými funkciami. Táto<br />

utilita sa volá PopKill a umoní vám<br />

<strong>na</strong>stavi si tzv. blacklist slov, ktoré<br />

majú by blokované spolu s popup<br />

oknom. Rov<strong>na</strong>ko vám program umoní<br />

<strong>na</strong>stavi maximálnu ve¾kos popup<br />

ok<strong>na</strong>, ktorú má blokova. Potom ho<br />

u len staèí aktivova a o zatváranie<br />

otravných popup okien sa bude stara<br />

automaticky.<br />

Názov: Pictures Toolbar<br />

Ve¾kos: 365 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.diodia.com/<br />

Názov: Link Ma<strong>na</strong>ger<br />

Ve¾kos: 760 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.one.com.ua/lm/<br />

Názov: Google Toolbar<br />

Download: http://toolbar.google.com<br />

Názov: WebMon<br />

Ve¾kos: 746 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download:<br />

<strong>www</strong>.markwell.btinternet.co.uk/webmon/<br />

Názov: PopKill<br />

Ve¾kos: 680 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.bsoft.ic24.net<br />

Pictures Toolbar<br />

Martin Turoò<br />

76 PC REVUE 3/2003

SiSoft Sandra 2003 Pro<br />

nájdete<br />

<strong>na</strong> CD REVUE<br />

Programov, ktoré dokáu zisti konfiguráciu<br />

vášho systému spolu s technickými<br />

detailmi o jednotlivých komponentoch,<br />

nájdete <strong>na</strong> internete neúrekom.<br />

Ale urèite ani jeden z nich nie je<br />

taký známy ako práve SiSoft Sandra. A<br />

Hlavné okno programu<br />

práve tento informaèný program sa u<br />

tradiène ako kadý rok objavil v novej<br />

verzii a my sme mali monos otestova<br />

rozšírenú verziu 2003 Pro.<br />

INŠTALÁCIA A PRVÉ SPUSTENIE.<br />

Na CD sa spolu s programom dodávajú<br />

aj podporné utility, ako <strong>na</strong>príklad<br />

aktuál<strong>na</strong> verzia Direct X a pod.<br />

Inštalácia Sandry je ve¾mi rýchla a<br />

jediným podstatnejším <strong>na</strong>stavením<br />

je prvotný výber jazykovej mutácie<br />

programu. Po jej dokonèení môete<br />

zaèa s programom okamite pracova.<br />

Dizajn Sandry sa v porov<strong>na</strong>ní so<br />

staršími verziami vôbec nezmenil,<br />

privíta vás teda ve¾mi jednoduché<br />

okno s iko<strong>na</strong>mi jednotlivých funkcií.<br />

Tie sú, samozrejme, tematicky zoradené<br />

a vy si môete vybra filter, ktorý<br />

vám zobrazí len špecifické funkcie,<br />

<strong>na</strong>príklad benchmarky, informaèné<br />

moduly alebo testovacie moduly.<br />

Moduly Information<br />

Informaèné moduly (a tých obsahuje<br />

Sandra Pro <strong>na</strong>jviac) slúia <strong>na</strong> zobrazenie<br />

všeobecných tzv. papierových<br />

informácií. A tak sa po preklikaní<br />

jednotlivých ikoniek dozviete základné<br />

informácie o vašej matiènej do<strong>sk</strong>e,<br />

procesore, pamäti, grafickej karte,<br />

èipovej súprave, multimediálnom vybavení<br />

èi mechanikách pevných a pruných<br />

di<strong>sk</strong>ov. Ïalšie informácie potom<br />

zahàòajú detaily o sieových zariadeniach,<br />

myši, klávesnici, o Direct X, prípadne<br />

prvkoch OLE.<br />

Treba však upozorni, e všetky<br />

tieto informácie SiSoft Sandra èerpá<br />

zo zdrojov dostupných v systéme a v<br />

zariadeniach. Preto je potrebné bra<br />

ich s rezervou a poui ich <strong>sk</strong>utoène<br />

len <strong>na</strong> informaèné úèely.<br />

Moduly Benchmarking<br />

Táto èas programu je zrejme <strong>na</strong>jzaujímavejšia<br />

pre <strong>sk</strong>utoèných „power u-<br />

serov“. Práve tu toti dostanete detailné<br />

informácie, ktoré si program<br />

zí<strong>sk</strong>a z benchmarkových testov. Tie<br />

Testovanie výkonu procesora<br />

je schopný vyko<strong>na</strong> <strong>na</strong> vašom systéme<br />

prakticky kedyko¾vek, len èo si vyberiete<br />

jeho typ a povolíte jeho prebehnutie.<br />

Autori programu upozoròujú<br />

(a ja sa k nim pridávam), e<br />

poèas benchmarku sa neodporúèa so<br />

systémom pracova a treba poèíta aj<br />

s tým, e prestane reagova.<br />

Benchmarky, ktoré program ponúka,<br />

vám pomôu preveri výkon vášho<br />

procesora, ako aj priepustnos pamäte<br />

èi multimediálny výkon celého<br />

systému. Preveri sa dá aj rýchlos<br />

pevného di<strong>sk</strong>u èi mechaniky CD alebo<br />

DVD, otestova je moné takisto aj priepustnos<br />

siete. Ve¾kou výhodou benchmarkov<br />

dodávaných so SiSoft Sandrou<br />

je mnostvo uloených výsledkov, ktoré<br />

vám pomôu porov<strong>na</strong> si vami dosiahnuté<br />

èísla s podobnými systémami.<br />

O kvalite predpripravených výsledkov<br />

testov hovorí aj fakt, e medzi<br />

procesormi sa v zoz<strong>na</strong>me <strong>na</strong>chádzal aj<br />

Athlon XP 3000+.<br />

Moduly Listing<br />

Tento modul obsahuje prvky, ktoré<br />

sa mono niekomu budú zda zbytoèné,<br />

no aj tie dokáu po<strong>sk</strong>ytnú cenné<br />

informácie. Nájdete tu toti presný<br />

zoz<strong>na</strong>m systémových súborov, ako<br />

sú <strong>na</strong>príklad autoexec.bat, system.ini,<br />

win.ini, boot.ini. Nájdete tu aj informácie<br />

o <strong>na</strong>inštalovaných aplikáciách<br />

spolu s informáciami o známych typoch<br />

súborov, ktoré sú asociované so<br />

systémom a aplikáciami.<br />

Moduly Testing<br />

Posledná sekcia s modulmi má <strong>sk</strong>ôr<br />

diagnostické funkcie a pomôe vám<br />

do håbky preveri informácie o hardvérových<br />

<strong>na</strong>staveniach IRQ a <strong>na</strong>staveniach<br />

DMA èi o zdrojoch pamäte.<br />

Moduly vhodne dopåòa aj tzv.<br />

burn-in test, ktorý preverí stabilitu<br />

vášho poèítaèa. Dosiahne sa to kombinovaním<br />

viacerých testov a benchmarkov,<br />

výsledkom je<br />

potom kompletný report<br />

o tom, èi sa dá o<br />

vašom poèítaèi poveda,<br />

e je stabilný.<br />

Poteší aj podpora<br />

funkcie vytvorenia kompletnej<br />

správy o vašom<br />

poèítaèi. V sprievodcovi<br />

si postupne vyberiete<br />

všetky èiastkové testy,<br />

ktoré chcete zahrnú do<br />

správy o vašom systéme.<br />

Potom u len necháte<br />

testy prebehnú<br />

(pod¾a výberu to môe<br />

trva aj hodinu) a vyberiete<br />

si, v akom formáte si výsledky<br />

chcete necha uloi <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>.<br />

SiSoft Sandra 2003 Pro vo mne zanechala<br />

ve¾mi dobrý dojem. Pokojne<br />

o nej môem poveda, e ide o zrelý<br />

nástroj, ktorý vám po<strong>sk</strong>ytne vyèerpávajúce<br />

a detailné informácie o vašom<br />

systéme. Ovládanie programu<br />

pritom ostáva <strong>na</strong>ïalej ve¾mi jednoduché,<br />

tak ako v prvotných verziách. Ak<br />

vás teda zaujíma, èo sa <strong>sk</strong>rýva pod<br />

kapotou vášho PC a aký je <strong>sk</strong>utoèný<br />

výkon jednotlivých komponentov alebo<br />

celku, vy<strong>sk</strong>úšajte si novú Sandru.<br />

Licencia: shareware<br />

Detailnejšie informácie: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ovládanie<br />

☺ Mnostvo informácií<br />

☺ Benchmarky<br />

☺ Monos porovnávania výsledkov<br />

Martin Turoò

S O F T W A R E<br />

602SQL<br />

Firma Software602, u nás a vo svete<br />

známa <strong>na</strong>jmä dnes u legendárnym<br />

textovým editorom Text602 alebo kancelár<strong>sk</strong>ym<br />

balíkom 602PCSuite, má v<br />

zoz<strong>na</strong>me svojich produktov aj databázový<br />

systém 602SQL, ktorý je v súèasnosti<br />

<strong>na</strong> trhu vo verzii 8.0. Nie je<br />

to neznámy ani nový produkt. Jeho<br />

vývoj trvá u vyše 10 rokov, predchádzajúce<br />

verzie niesli oz<strong>na</strong>èenie Win-<br />

Base602.<br />

Balík 602SQL obsahuje samotný<br />

SQL server a nástroje <strong>na</strong> vytváranie<br />

aplikácií pre Windows aj pre web – a<br />

to všetko v inštalaènom súbore s ve¾kosou<br />

menej ako 10 MB. To je vlastnos<br />

v podobných databázových systémoch<br />

ojedinelá.<br />

LICENCIE. 602SQL je komerèný produkt.<br />

Ce<strong>na</strong> však nie je preh<strong>na</strong>ná a je<br />

nišia ako pri iných databázových systémoch<br />

(Oracle, DB2, MS SQL, Inter-<br />

Base...). Platí sa za poèet súèasne pripojených<br />

klientov <strong>na</strong> server, typ ani<br />

miesto ich pripojenia sa nerozlišuje.<br />

V predaji je 5, 20 alebo 50 licencií. Vývojové<br />

prostredie a jed<strong>na</strong> licencia <strong>na</strong><br />

prístup <strong>na</strong> server je k dispozícii zadarmo<br />

len za podmienky bezplatnej<br />

registrácie cez internet.<br />

Po zaregistrovaní servera je k dispozícii<br />

po dobu 30 dní 5 licencií <strong>na</strong><br />

prístup <strong>na</strong> server a po dobu 90 dní<br />

fulltextové vyh¾adávacie nástroje.<br />

Fulltext sa <strong>na</strong>trvalo aktivuje po zaregistrovaní<br />

akéhoko¾vek poètu rozširujúcich<br />

licencií <strong>na</strong> prístup.<br />

ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI. SQL server<br />

je pod¾a normy SQL2 (92) Intermediate<br />

Level s niektorými prvkami<br />

pod¾a normy SQL3, <strong>na</strong>pr. triggery a<br />

procedúry uloené <strong>na</strong> serveri. Zahrnutá<br />

je aj podpora transakcií. Spojenie<br />

klientov so serverom je moné<br />

pomocou protokolov TCP/IP, NetBEUI<br />

a IPX/SPX. Server je k dispozícii pre<br />

Windows a pre Linux, vývojové prostredie<br />

s klientom je urèené pre Windows.<br />

Celá databáza so všetkými jej objektmi<br />

(tabu¾kami, formulármi, programami<br />

atï.) je umiestnená v jedinom<br />

súbore. V rámci databázy môe<br />

existova viac aplikácií. Systém pride¾ovania<br />

práv k dátam a objektom<br />

databázy je riešený <strong>na</strong>dštandardne.<br />

Práva sa pride¾ujú <strong>na</strong> 3 úrovniach –<br />

pouívate¾om, <strong>sk</strong>upinám a rolám, prièom<br />

pouívatelia a <strong>sk</strong>upiny sú platné<br />

pre celú databázu a roly pre kadú<br />

aplikáciu zvláš. Práva sa sèítavajú<br />

a je moné ich pride¾ova po ståpcoch<br />

a dokonca aj po riadkoch tabu¾ky. Rozlišujú<br />

sa tieto práva:<br />

Obr. 1<br />

Na èítanie, resp. pouitie<br />

Na modifikáciu<br />

Na vytváranie<br />

Na rušenie<br />

Na po<strong>sk</strong>ytovanie práv<br />

602SQL je jedným z mála produktov,<br />

ktoré obsahujú bezproblémovú<br />

podporu triedenia a vyh¾adávania<br />

pod¾a pravidiel sloven<strong>sk</strong>ého jazyka.<br />

Okrem nich podporuje ešte èeštinu,<br />

angliètinu, nemèinu, francúzštinu a<br />

po¾štinu a aj 16-bitové ukladanie textov<br />

(UNICODE).<br />

Obr. 2<br />

Konzola SQL servera<br />

Vývojové prostredie<br />

Servery dokáu replikova dáta v<br />

prípade ich priameho spojenia alebo<br />

v prípade nepriameho spojenia cez<br />

poštové protokoly SMTP/POP3. Z toho<br />

vyplýva, e existuje priama podpora<br />

pre pripojenie <strong>na</strong> poštové servery aj<br />

pre všetkých klientov, t. j. je moné z<br />

prostredia 602SQL odosiela a prijíma<br />

e-maily.<br />

FULLTEXT. Fulltextové vyh¾adávanie<br />

v textoch je pouite¾né pre všetky<br />

podporované jazyky. Fulltextový systém<br />

po<strong>sk</strong>ytuje monos zaindexova<br />

všetky vý<strong>sk</strong>yty slov v textových ståpcoch<br />

tabuliek alebo vo vloených OLE<br />

objektoch v databáze, prípadne aj v<br />

externých súboroch <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u s prípo<strong>na</strong>mi<br />

DOC, WPD, RTF, HTML alebo<br />

TXT. Po vytvorení fulltextu a zaindexovaní<br />

dát je moné vyh¾adáva slová<br />

a frázy v dokumentoch, prípadne aj<br />

ich kontext (t. j. slová <strong>na</strong>chádzajúce<br />

sa tesne pred a za h¾adanou frázou).<br />

Za slovo sa povauje ¾ubovo¾ná kombinácia<br />

písmen, èíslic a špeciálnych<br />

z<strong>na</strong>kov @, _ (podèiarkovník) a – (pomlèka).<br />

Samotné èísla sa za slová nepovaujú.<br />

Vyh¾adávanie slov je moné dvoma<br />

spôsobmi – buï sa bude h¾ada<br />

len zadané slovo, alebo nájde aj jeho<br />

vý<strong>sk</strong>yty v iných gramatických tvaroch<br />

(rode, èísle, páde). Na to je však<br />

potrebná podpora pre príslušný jazyk.<br />

V inštalaènom balíku 602SQL je<br />

zahrnutá podpora len pre èe<strong>sk</strong>ý jazyk,<br />

ostatné jazyky vrátane slovenèiny<br />

je moné doplni po <strong>na</strong>inštalovaní<br />

balíka 602PCSuite a jeho doplnku<br />

PlusPack, resp. PCSuitePlus. Je to od<br />

výrobcu trochu nedomyslený krok,<br />

lebo sa znevýhodòujú pouívatelia<br />

iných jazykov. Uvedené balíky pritom<br />

staèí <strong>na</strong>inštalova bez registrácie a<br />

vzápätí odinštalova, potrebné zdie-<br />

¾ané kninice v operaènom systéme<br />

zostanú.<br />

VÝVOJOVÉ PROSTREDIE. Vývojové<br />

prostredie a klient pre Windows je<br />

súèasou základného inštalaèného balíka.<br />

Pomocou neho je moné vytvára<br />

aplikácie v štýle podobnom ako v MS<br />

Accesse, Visual Basicu alebo Delphi a vytvorené<br />

aplikácie prevádzkova. Klient<br />

sa môe pripoji k lokálnemu 602SQL<br />

serveru alebo serveru umiestnenému v<br />

sieti. Vo vývojovom prostredí sú k dispozícii<br />

interaktívne návrháre <strong>na</strong> tvorbu<br />

formulárov, tlaèových zostáv, dopytov,<br />

menu, programov, WWW objektov, relácií<br />

a pod. V rámci vývojového prostredia<br />

je k dispozícii aj SQL konzola <strong>na</strong><br />

priame zadávanie príkazov SQL.<br />

Jednoduché aplikácie je moné<br />

vytvára bez potreby programovania<br />

[ovládajú sa pomocou ¾ubovo¾ného<br />

formulára (alebo menu), ktorý sa v<br />

aplikácii urèí ako štartovací]. Zloitejšie<br />

aplikácie je moné rozšíri pomocou<br />

programovacieho jazyka odvodeného<br />

z Pascalu a obohateného o<br />

funkcie prístupu k dátam. Jeho súèas-<br />

ou je aj prekladaè a ladiace nástroje.<br />

Okrem toho je moné vola aj funkcie<br />

z kniníc Win32 alebo funkcie <strong>na</strong>programované<br />

v externých kniniciach DLL.<br />

Súèasou aplikácie môu by aj procedúry<br />

uloené <strong>na</strong> serveri a triggery,<br />

ktoré tým, e sa spúšajú <strong>na</strong> SQL serveri,<br />

a nie u klienta, z<strong>na</strong>ène urých¾ujú<br />

vykonávanie zloitejších operácií s<br />

dátami. Aplikácie je moné zabezpeèi<br />

pred zneuitím ich zašifrovaním, èím<br />

sa znemoní ich editácia a moné odkopírovanie<br />

(ochra<strong>na</strong> know-how).<br />

Existencia vývojového prostredia je<br />

z<strong>na</strong>ènou výhodou 602SQL oproti iným<br />

porov<strong>na</strong>te¾ným produktom (MySQL,<br />

InterBase, FireBird, PostgreSQL). Kým<br />

v 602SQL je moné vyvinú a distribuova<br />

kompletnú aplikáciu vo forme<br />

spustite¾ného programu pre Windows,<br />

pri uvedených produktoch to<br />

moné nie je, pretoe sú len SQL servermi,<br />

t. j. <strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>ami dát, ku ktorým<br />

sa priamo dodávajú len nástroje<br />

<strong>na</strong> správu. Niektoré z uvedených serverov<br />

sú síce zadarmo (PostgreSQL,<br />

FireBird, <strong>na</strong> nekomerèné pouitie aj<br />

MySQL), ale <strong>na</strong> vývoj aplikácií s podporou<br />

databázového prístupu treba<br />

poui ïalšie platené produkty. Navyše<br />

vývoj a distribúcia aplikácií v<br />

602SQL je jednoduchšia ako pri pouití<br />

štandardných vývojových nástrojov<br />

(C++, Visual Basic, Delphi atï.).<br />

INTERNETOVÍ KLIENTI. Spolupráca<br />

602SQL s webovým serverom je moná<br />

pomocou klientov CGI, FASTCGI a<br />

ISAPI. Pre server Apache môe by CGI<br />

klient pouitý buï ako binárny súbor<br />

spúšaný webovým serverom, alebo<br />

ako tzv. modul. Okrem Apache mono<br />

poui 602Messaging server a MS IIS.<br />

Internetoví klienti vytvárajú spojenie<br />

medzi webovým serverom a 602SQL<br />

a umoòujú zobrazovanie a modifikáciu<br />

dát z databázových tabuliek v<br />

stránkach HTML. Jazyk internetových<br />

klientov je špecifický, ale dostatoène<br />

robustný a ¾ahko <strong>na</strong>uèite¾ný. Internetový<br />

klient preberie od webového servera<br />

poiadavku <strong>na</strong> zostavenie dy<strong>na</strong>mickej<br />

stránky. Pomocou tzv. WBC konektora<br />

u<strong>sk</strong>utoèní poadovanú operáciu<br />

s databázou a <strong>na</strong> základe opisu v<br />

šablóne HTW zostaví dy<strong>na</strong>mickú stránku,<br />

ktorej obsah potom odovzdá webovému<br />

serveru.<br />

Konektory WBC a šablóny HTW sú<br />

objektmi aplikácií 602SQL podobne ako<br />

78 PC REVUE 3/2003

Obr. 3<br />

Dy<strong>na</strong>mická WWW stránka<br />

formuláre, zostavy èi programy. Je<br />

moné vytvára ich v integrovanom<br />

textovom editore alebo interaktívnych<br />

nástrojoch, <strong>na</strong>pr. vo FormWizarde, ktorý<br />

obsahuje nieko¾ko <strong>na</strong>jpouívanejších<br />

typov stránok a pomocou neho mono<br />

vyrobi dy<strong>na</strong>mickú stránku v priebehu<br />

pár sekúnd.<br />

Na tvorbu databázových aplikácií<br />

pre web je moné poui aj moduly<br />

<strong>na</strong> pripojenie PHP verzie 4 k 602SQL,<br />

ktoré sú k dispozícii pre Windows a Linux<br />

a boli doplnené do posledných verzií<br />

pre z<strong>na</strong>ènú rozšírenos jazyka PHP.<br />

PRIPOJENIENIE NA SERVER. Okrem<br />

uvedených spôsobov pripojenia k serveru<br />

(klient vývojového prostredia a<br />

klienti pre internet) existuje aj nieko¾ko<br />

ïalších. ODBC driver pre Windows<br />

a Linux umoòuje univerzálny<br />

prístup k dátam 602SQL. Pomocou neho<br />

sa môu pripoji aj iné programy,<br />

vývojové a databázové systémy, tabu¾kové<br />

kalkulátory a pod. ODBC driver<br />

funguje aj opaèným smerom, t. j.<br />

klienti 602SQL môu pristupova k<br />

dátam všetkých systémov, ku ktorým<br />

sú k dispozícii rozhranie ODBC a<br />

ovládaèe. Podobným univerzálnym<br />

rozhraním je JDBC driver pre aplikácie<br />

<strong>na</strong>písané v jazyku Java pre Windows<br />

a Linux.<br />

Ïalším podporovaným rozhraním<br />

je ActiveX. Prostredníctvom prvku<br />

ActiveX umiestneného v cudzom prostredí,<br />

<strong>na</strong>príklad v stránke HTML prehliadaèa<br />

MSIE, môu klienti v operaènom<br />

systéme Windows pristupova k<br />

dátam úplne rov<strong>na</strong>kým spôsobom<br />

ako vo formulároch vytvorených vývojovým<br />

prostredím 602SQL bez nutnosti<br />

inštalova celé vývojové a prevádzkové<br />

prostredie.<br />

Špeciálnym rozhraním je DbExpress<br />

driver, urèený pre vývojové prostredie<br />

Borland Delphi (Windows)<br />

alebo Kylix (Linux). Ïalším špecifickým<br />

driverom je ODMA. V tomto prípade<br />

sa server 602SQL pri klientoch<br />

Windows zaregistruje ako DMS (document<br />

ma<strong>na</strong>gement system). Potom<br />

môe fungova ako <strong>sk</strong>lad dokumentov<br />

a klient<strong>sk</strong>e programy Windows<br />

si môu uklada dokumenty do<br />

tohto <strong>sk</strong>ladu podobným spôsobom<br />

ako <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Vyh¾adávanie dokumentov<br />

<strong>na</strong> základe ich obsahu sa potom<br />

dá rieši štandardnými vyh¾adávacími<br />

funkciami 602SQL vrátane fulltextu.<br />

INŠTALÁCIA 602SQL. Domov<strong>sk</strong>á<br />

stránka produktu sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> adrese<br />

http://<strong>www</strong>.software 602.cz/produkty/<br />

602sql8.htm. Aktuálnu verziu 602SQL si<br />

môete stiahnu <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.<br />

software602.cz/down load/602sql8.htm.<br />

Na uvedenej stránke je k dispozícii<br />

základný balík 602sql8.exe (server,<br />

klient, vývojové prostredie pre Windows),<br />

Extension Pack (doplnkové<br />

nástroje, príklady aplikácií a ovládaèe),<br />

ODBC driver ma<strong>na</strong>ér a <strong>na</strong>pokon<br />

SQL server s nástrojmi pre Linux.<br />

Súbor 602sql8.exe je k dispozícii aj<br />

lokalizovaný do anglického jazyka s<br />

výnimkou súboru pomocníka, ktorý<br />

je lokalizovaný zatia¾ len èiastoène.<br />

602SQL môete inštalova <strong>na</strong> 32-<br />

bitových operaèných systémoch Windows<br />

radu 9x (95, 98, Me) alebo radu<br />

NT (NT4, 2000, XP). Pre Windows 95<br />

a NT4 je potrebné ma <strong>na</strong>inštalované<br />

ïalšie súèasti, obsiahnuté <strong>na</strong>pr. v kadom<br />

novšom balíku browsera MS Internet<br />

Explorer. Základnú inštaláciu<br />

zaènete spustením súboru 602sql8.exe.<br />

Poèas inštalácie budete vyzvaní <strong>na</strong><br />

vyplnenie nieko¾kých obvyklých údajov,<br />

<strong>na</strong>pr. cie¾ového adresára pre inštaláciu<br />

a databázu a meno novej databázy.<br />

Jeden server môe bea práve<br />

<strong>na</strong>d jednou databázou. Na jednom<br />

poèítaèi môe by spustených viac<br />

serverov, vzájomne sa odlišujúcich<br />

èíslom portu. Pred prvým spustením<br />

servera budete poiadaní o jeho registráciu<br />

cez internet, i<strong>na</strong>k sa odmietne<br />

spusti.<br />

Pre Linux je k dispozícii SQL server<br />

s ODBC driverom, riadiaca konzola X-<br />

console pre administráciu v grafickom<br />

prostredí, doplnkové kninice 602sqllibraries<br />

pre niektoré staršie linuxové<br />

distribúcie a zdrojový text jednoduchého<br />

klienta, v ktorom je moné<br />

zadáva príkazy SQL. K dispozícii sú<br />

jed<strong>na</strong>k tar.gz, ako aj rpm balíèky.<br />

ZÁVER. Na základe mojich nieko¾koroèných<br />

<strong>sk</strong>úseností so 602SQL (Win-<br />

Base602) môem poukáza <strong>na</strong> tieto<br />

prednosti, resp. nedostatky, ktoré<br />

môete zvái pri rozhodovaní o jeho<br />

pouití:<br />

602SQL je kvalitný produkt s dlhoroènou<br />

históriou. Jeho hlavnú výhodu<br />

a tým aj monosti vyuitia vidím v<br />

sieovom prevádzkovaní aplikácií pre<br />

Windows, vytvorených v integrovanom<br />

vývojovom prostredí, a ich vzájomnom<br />

dopåòaní s aplikáciami pre web.<br />

Uvedené nedostatky nie sú zásadného<br />

výz<strong>na</strong>mu, a preto 602SQL odporúèam<br />

aspoò vy<strong>sk</strong>úša.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Monos vy<strong>sk</strong>úšania, tvorby aplikácií a ich<br />

pouívania zadarmo<br />

☺ Prostredie, elektronický pomocník<br />

v zrozumite¾nom (èe<strong>sk</strong>om) jazyku<br />

☺ Kompletné sloven<strong>sk</strong>é a èe<strong>sk</strong>é triedenie<br />

a vyh¾adávanie<br />

☺ Integrované vývojové prostredie<br />

☺ Aplikácia fulltextového vyh¾adávania<br />

☺ Úroveò zabezpeèenia servera, dát,<br />

komunikácie a aplikácií (know−how)<br />

☺ Dostatoèné mnostvo klientov pre prístup<br />

<strong>na</strong> server vrátane webových a PHP<br />

☺ Spolupráca s elektronickou poštou<br />

☺ Prijate¾ná ce<strong>na</strong><br />

☹ Nutnos registrácie servera cez internet<br />

aj pri lokálnom, t. j. nesieovom pouití<br />

<strong>na</strong> jedinom poèítaèi<br />

☹ Fulltext nie je štandardne k dispozícii<br />

pre slovenèinu<br />

☹ SQL konzola umoòuje zadanie <strong>na</strong>raz<br />

len jediného príkazu SQL<br />

☹ FormWizard má pomerne málo<br />

preddefinovaných príkladov dy<strong>na</strong>mických<br />

stránok<br />

☹ Nišie rozšírenie 602SQL oproti iným<br />

systémom SQL, spôsobené jeho predajom<br />

len v SR a ÈR a zatia¾ odloeným uvedením<br />

v USA a ïalších krajinách<br />

Roman Riedl, rriedl@nextra.<strong>sk</strong>

S O F T W A R E<br />

Sharewarové okienko<br />

nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

CRT (SecureCRT) v4.0<br />

Opis: terminálový emulátor <strong>na</strong> realizáciu internetového<br />

alebo intranetového spojenia so vzdialeným<br />

systémom s podporou protokolov telnet,<br />

rlogin a ïalších pre Win95-XP; výrobca ponúka<br />

pod názvom SecureCRT obdobnú aplikáciu s podporou<br />

rôznych metód šifrovania <strong>na</strong> zvýšenie bezpeènosti<br />

prenosu údajov<br />

Vlastnosti:<br />

emulácia terminálov ANSI, Linux, SCOANSI,<br />

VShell, VT100, VT102, VT220, WYSE50 a WYSE60<br />

s podporou ANSI farieb; monos spojenia cez<br />

SOCKS firewall a HTTP proxy server; podpora<br />

rozšírení xTerm; prenos súborov s vyuitím protokolu<br />

ZModem a Xmodem; okrem protokolu telnet,<br />

rlogin je podporované aj spojenie cez sériovú<br />

linku a protokol TAPI<br />

monos automatizácie procesu prihlasovania<br />

prostredníctvom definície prihlasovacích <strong>sk</strong>riptov;<br />

podpora VBScript aj JScript jazykov<br />

monos <strong>na</strong>stavenia poètu riadkov a ståpcov<br />

textu, druhu, ve¾kosti a farby písma s podporou<br />

zobrazovania národných z<strong>na</strong>kov vrátane ázij<strong>sk</strong>ých<br />

z<strong>na</strong>kov; automatické prepí<strong>na</strong>nie medzi 80 a 132-<br />

ståpcovým zobrazením; pri pouití rlogin a Telnet<br />

prístupu s podporou rozšírenia NAWS je zabezpeèená<br />

synchronizácia aktuálne zvolených rozmerov<br />

zobrazovaného ok<strong>na</strong> a rozmerov ok<strong>na</strong>, v ktorom<br />

pracuje aplikácia <strong>na</strong> vzdialenom systéme (vi,<br />

Emacs a pod.); podpora kopírovania èastí textu cez<br />

pamäovú schránku<br />

monos súèasnej realizácie viacerých relácií<br />

(s jedným alebo viacerými vzdialenými systémami),<br />

ktorých <strong>na</strong>stavenia je moné zvoli nezávisle<br />

a tie uloi do konfiguraèného súboru <strong>na</strong> ich automatické<br />

vyvolanie pri <strong>na</strong>sledujúcom spojení<br />

monos zmeny definície z<strong>na</strong>kov klávesnice,<br />

resp. definície vlastných klávesových <strong>sk</strong>ratiek<br />

s uloením zvolených <strong>na</strong>stavení v rámci konfigurácie<br />

jednotlivých relácií; sú k dispozícii preddefinované<br />

<strong>na</strong>stavenia pre emuláciu VT100, VT220,<br />

Linux a SCOANSI<br />

prácu s mnohými otvorenými ok<strong>na</strong>mi zjednodušuje<br />

modul Activator, ktorý umoòuje rýchly prístup<br />

k jednotlivým reláciám cez vo¾bu v rámci<br />

zoz<strong>na</strong>mu aktívnych okien<br />

funkcia tlaèe zahàòa automatickú tlaè celej textovej<br />

komunikácie so vzdialeným systémom (po<br />

celých riadkoch s monosou manuálneho odoslania<br />

inštrukcie prechodu <strong>na</strong> novú stranu), tlaè celej<br />

aktuálnej strany, resp. tlaè zvolenej<br />

pasáe textu<br />

monos záz<strong>na</strong>mu komunikácie<br />

v rámci jednotlivých relácií do log<br />

súboru <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u<br />

program SecureCRT okrem uvedených<br />

moností po<strong>sk</strong>ytuje šifrované spojenie<br />

cez SSH1, resp. SSH2 s podporou overovania<br />

heslom, verejným k¾úèom (RSA,<br />

DSA a Smart karty s pouitím x.509),<br />

ako aj TIS èi Keyboard Interactive; zo<br />

šifrovacích metód sú pre SSH1 k dispozícii<br />

DES, 3DES, RC4 a Blowfish a pre<br />

SSH2 aj Twofish, AES-128, AES-192 a<br />

AES-256; podpora štandardov OpenSSH<br />

Autor: VanDyke Software, USA<br />

Štatút: shareware, 30−dòová <strong>sk</strong>úšobná doba<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 35 USD + DPH (99 USD + DPH za prog−<br />

ram SecureCRT)<br />

Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.vandyke.com<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/comm/crt.exe (2 MB)<br />

Skúšobnú verziu programu SecureCRT je moné<br />

zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke programu. -ph-<br />

Klick−N−View Business Cards v3.2<br />

Opis: grafický editor pre Win95-XP, špecializovaný<br />

<strong>na</strong> návrh vizitiek, pozvánok a pod.<br />

Vlastnosti:<br />

program umoòuje pri návrhu vizitiek, pozvánok,<br />

nálepiek èi hlavièkových papierov vyui viaceré<br />

editaèné operácie <strong>na</strong>d pouitými objektmi<br />

(èiara, geometrický obrazec, obrázok, text), ako<br />

<strong>na</strong>pr. zmenu jasu a kontrastu, zvýraznenie obrysov<br />

a zmenu farebnosti, zmenu rozmerov obrázkov,<br />

rotáciu a preklopenie, vertikálne a horizontálne<br />

zarovnávanie polohy objektov a pod.; podpora<br />

funkcie UNDO a REDO; je moné editova vo viacerých<br />

oknách <strong>na</strong>raz, je podporovaná funkcia prenosu<br />

objektov cez pamäovú schránku; pri editovaní<br />

si mono pomôc zobrazením pomocného rastra a<br />

obrysov jednotlivých pouitých obrázkov, resp.<br />

80 PC REVUE 3/2003

ich <strong>sk</strong>rývaním, uzamykaním objektov, identifikáciou RGB<br />

farby zvoleného obrazového bodu a pod.<br />

import podkladových a dekoraèných obrázkov je<br />

moný buï zo súboru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (podpora formátov BMP,<br />

PCX, GIF, PNG, JPG, DIB, PSD, WMF a EMF), alebo<br />

z TWAIN kompatibilného externého zariadenia, prièom je<br />

podporovaná transparentnos; je k dispozícii kreslenie<br />

základných geometrických útvarov (èiara, obdånik, zaoblený<br />

obdånik a elipsa); do vopred definovaných okienok<br />

je potom moné vpisova text so zvoleným typom písma,<br />

ve¾kosou a farbou písma s podporou tieòovania<br />

vytvorený grafický návrh je moné uloi <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> vo<br />

vlastnom formáte .KVB <strong>na</strong> jeho ne<strong>sk</strong>oršie <strong>na</strong>èítanie a<br />

ïalšie editovanie (v rámci inštalácie je k dispozícii viacero<br />

vzorových návrhov - šablón); je k dispozícii aj funkcia<br />

exportu aktuálneho návrhu do bitmapového súboru <strong>na</strong><br />

pevnom di<strong>sk</strong>u s podporou viacerých grafických formátov<br />

pri tlaèi vizitiek rov<strong>na</strong>kého vzh¾adu pre <strong>sk</strong>upinu osôb je<br />

moné vyui prepojenie s databázou informácií, korešpondujúcich<br />

s obsahom jednotlivých textových polí<br />

(<strong>na</strong>pr. zoz<strong>na</strong>m osôb s adresami, telefónnymi èíslami<br />

a emailovými adresami)<br />

pri tlaèi vizitiek je moné zobrazi, resp. potlaèi zobrazenie<br />

z<strong>na</strong>èiek u¾ahèujúcich ich strihanie, pred tlaèou je<br />

moné vyui funkciu kontrolného zobrazenia vzh¾adu<br />

tlaèenej stránky<br />

-ph-<br />

Autor: Klick−N−View Software, USA<br />

Štatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 24 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.knvsys.com<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/bc32.exe (2,7 MB)<br />

ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/bcxp32.exe (verzia WinXP)<br />

Numis v1.08<br />

Opis: databázový program pre zberate¾ov mincí, plakiet<br />

a medailí pre Win95-XP; v príprave je obdobný program<br />

pre filatelistov<br />

Vlastnosti:<br />

pri plnení databázy je moné priamo z prostredia programu<br />

zí<strong>sk</strong>ava pomocou pripojeného <strong>sk</strong>enera vzh¾ad lícnej i<br />

rubovej strany mince (prièom mono vyui vlastný <strong>sk</strong>enovací<br />

modul alebo obsluný program dodávaný ku <strong>sk</strong>eneru)<br />

a plni všetky relevantné informácie (pôvod, obdobie platnosti,<br />

rozmery a hmotnos, materiál, autor návrhu a pod.);<br />

plnenie databázy urých¾uje monos preddefinovania zoz<strong>na</strong>mu<br />

zbierok, autorov a druhov mincí, prièom príslušnú<br />

poloku databázy u nie je potrebné vypåòa odznova, ale<br />

staèí ju <strong>na</strong>plni preddefinovaným textom z editovate¾ného<br />

zoz<strong>na</strong>mu textov; z ïalších relevantných informácií mono<br />

spomenú poèet mincí rov<strong>na</strong>kého druhu v zbierke, ich cenu,<br />

dátum a spôsob <strong>na</strong>dobudnutia a pod.<br />

v u vytvorenej a <strong>na</strong>plnenej databáze (môe ís o viacero<br />

nezávislých databáz – zbierok), ktorú mono zoradi<br />

pod¾a rôznych poloiek, mono listova (poloku po<br />

poloke, <strong>sk</strong>ok <strong>na</strong> zaèiatok, resp. <strong>na</strong> koniec) a vyh¾adáva<br />

pod¾a pôvodu (štát), obdobia èi hodnoty mince<br />

prístup k obsahu databázy je moné chráni zvoleným<br />

prístupovým heslom<br />

-ph-<br />

Autor: Miroslav Mrázik, SR<br />

Štatút programu: shareware<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.admis.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 1800 Sk<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/numis.exe (6,8 MB)<br />

Sapiens<br />

Opis: program pre Win98-XP <strong>na</strong> plánovanie jedálneho lístka<br />

s optimálnym zloením potravy, vhodný pre ¾udí<br />

driacich redukènú diétu a pre diabetikov<br />

Vlastnosti:<br />

program umoòuje sledova energetickú hodnotu konzumovanej<br />

stravy a súèasne príjem tukov, cukrov a bielkovín;<br />

príslušné údaje èerpá zo vstavanej databázy viac<br />

ako 900 surovín, ku ktorej mono za z<strong>na</strong>losti príslušných<br />

parametrov pridáva ïalšie poloky; je k dispozícii aj 380<br />

receptov kompletných jedál (zatriedených po jednotlivých<br />

kategóriách) aj s údajmi o ich energetickej hodnote a<br />

zloení; je moné vytvára a uklada aj vlastné recepty, ktorých<br />

výivové parametre sa vyèís¾ujú automaticky <strong>na</strong> základe<br />

mnostva a druhu surovín potrebných <strong>na</strong> ich prípravu<br />

program umoòuje interaktívne <strong>na</strong>vrhnú celodenný<br />

rodinný jedálny lístok s pomocou spoloèných kopírovaných<br />

èastí a individuálnych úprav pre jednotlivých èlenov rodiny;<br />

výsledkom takéhoto plánovania jedálneho lístka je kompletný<br />

rozpis surovín, potrebný <strong>na</strong> jeho prípravu, ktorý sa dá<br />

poui ako základ pre zoz<strong>na</strong>m rodinného nákupu<br />

konzumované (aj mimo domova) jedlá a nápoje a ich<br />

výivové parametre je moné vyhodnocova zvláš pre jednotlivých<br />

èlenov domácnosti a po jednotlivých dòoch a je<br />

k dispozícii aj funkcia tlaèe denného preh¾adu zvoleného<br />

èle<strong>na</strong> domácnosti pred návštevou diabetologickej poradne<br />

spolu s úplnou verziou programu sa dodáva aj elektronická<br />

kuchárka vo formáte HTML, obsahujúca pre všetkých<br />

380 receptov, pouitých v preddefinovanej databáze<br />

receptov, okrem kompletného rozpisu surovín, ich<br />

výivových údajov a postupu pri ich príprave aj fotografie<br />

hotových jedál<br />

v príprave je aj verzia pre notebook, resp. PDA<br />

(vreckový poèítaè) s monosou výmeny dát<br />

o konzumovaných jedlách poèas celého dòa s osobným<br />

poèítaèom <strong>na</strong> ich ïalšiu a<strong>na</strong>lýzu<br />

-ph-<br />

Autor: Pavel Machek PC−GURU, ÈR<br />

Štatút: <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke je k dispozícii demoverzia programu, ktorá<br />

má niektoré funkèné obmedzenia<br />

Ce<strong>na</strong> úplnej verzie: 1885 Kè + DPH (dodávka originálneho balenia)<br />

Adresa domov<strong>sk</strong>ej stránky: http://<strong>www</strong>.sapiens.cz<br />

Predaj v SR: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Download URL demoverzie:<br />

ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/educult/sapiens.exe (11,6 MB)

S O F T W A R E<br />

Backup to CD−RW (Made Simple)<br />

5.0.61<br />

Opis: dva prepojené programy <strong>na</strong> zálohovanie<br />

súborov pre Windows 95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

oba programy jednoduchou cestou umoòujú<br />

zálohovanie <strong>na</strong> CD-RW, CD-R, hard di<strong>sk</strong> a <strong>na</strong> iné<br />

zariadenia; zálohova a obnovi mono celý systém<br />

vrátane registrov alebo akúko¾vek èas; jednoduché<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie umoní vybra<br />

súbory a prieèinky <strong>na</strong> zálohovanie, zapamäta si<br />

typ zálohy a<br />

pod¾a potreby<br />

zálohovanie<br />

zopakova; typy<br />

záloh sú prispôsobite¾né<br />

a automaticky<br />

sa<br />

menia pri premiestòovaní,<br />

premenovaní,<br />

pridávaní alebo<br />

odstraòovaní<br />

súborov, prípadne<br />

prieèinkov<br />

programy kopírujú ¾ubovo¾ný súbor alebo<br />

prieèinok, ktorý chcete prenies <strong>na</strong> záloné médium,<br />

do prieèinku <strong>na</strong> hard di<strong>sk</strong>u alebo cez sie<br />

do iného poèítaèa; softvér automaticky pouije<br />

to¾ko záloných di<strong>sk</strong>ov, ko¾ko treba, prípadne si<br />

vyiada ïalší<br />

programy sú urèené menej <strong>sk</strong>úseným, ale aj<br />

pokroèilým pouívate¾om; mono zálohova<br />

nedávno upravené súbory alebo súbory oz<strong>na</strong>èené<br />

ako archív, odstráni toto oz<strong>na</strong>èenie, bez konfliktu<br />

automaticky uloi viacnásobné zálohy <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>,<br />

vytvori viacero typov zaheslovaných súborov,<br />

zálohova po uplynutí stanoveného èasu a pod¾a<br />

èasového harmonogramu<br />

Backup to CD-RW lepšie spolupracuje s CD-RW,<br />

CD-R alebo s inými vysokokapacitnými médiami,<br />

alebo <strong>na</strong> uloení záloných súborov ako presných<br />

kópií originálu, take sú priamo prístupné <strong>na</strong><br />

zálonom médiu bez potreby obnovenia originálu<br />

Backup Made Simple je urèený <strong>na</strong> prácu s maloaj<br />

vysokokapacitnými médiami, ak sa poaduje<br />

kompresia súboru <strong>na</strong> väèšine záloh alebo ak sa<br />

uspokojíte s obnovením súborov zo záloného<br />

média <strong>na</strong> hard di<strong>sk</strong> pred jeho pouívaním; program<br />

je pred<strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> pouitie osobného formátu<br />

<strong>na</strong> kompresiu, prípadne rozdelenie súborov<br />

<strong>na</strong> viacero di<strong>sk</strong>ov; je pohodlnejší <strong>na</strong> prácu s malokapacitnými<br />

médiami, ako je floppy di<strong>sk</strong>eta<br />

programy môu by <strong>na</strong>konfigurované tak, aby<br />

pracovali ako druhý program; oba obnovujú aj<br />

zálohy vytvorené druhým programom; oba programy<br />

môu by inštalované <strong>na</strong> tom istom poèítaèi<br />

a do toho istého prieèinka<br />

pri vlastnej práci programy ukladajú informáciu<br />

o tom, ktoré súbory a prieèinky chcete uklada,<br />

take ich nemusíte zakadým znovu identifikova;<br />

pri povele uloi súbor programy automaticky<br />

uloia všetky súbory v prieèinku<br />

programy môu pri zálohovaní komprimova<br />

súbory, a ak je to potrebné, rozdeli ve¾ké súbory;<br />

takto zálohované súbory mono ¾ahko obnovi <strong>na</strong><br />

pouitie<br />

ovládanie programov sa vykonáva v hlavnom<br />

okne; všetky funkcie sú dostupné nieko¾kými kliknutiami<br />

programy sú kompatibilné so softvérom <strong>na</strong>inštalovaným<br />

s mechanikou CD-RW, ako je Direct<br />

CD alebo InCD<br />

programy pomáhajú zisti, ko¾ko miesta zaberie<br />

vytvorenie zálohy a ko¾ko di<strong>sk</strong>iet je potrebných -vl-<br />

Autor: Willow Creek Software<br />

Štatút: freeware, 30−dòový trial<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 39 USD<br />

Ve¾kos súboru: 3,02 MB<br />

De<strong>sk</strong>top Architect v2.<br />

Opis: program vytvára, inštaluje a upravuje<br />

plochu pozadia v prostredí Windows 95-NT<br />

Vlastnosti:<br />

Program umoòuje jednoduchú inštaláciu, prispôsobenie<br />

a tvorbu tém pozadia pracovnej plochy<br />

Windows; je to alter<strong>na</strong>tíva Microsoft Plus; takisto<br />

obsahuje výkonné funkcie <strong>na</strong> tvorbu vlastných<br />

tém; témy mono prehliada a prispôsobi ich<br />

pod¾a potreby vo¾bou <strong>na</strong>stavení, šetrièa obrazovky,<br />

schém; ïalej mono prispôsobi vzh¾ad rôznych<br />

prvkov <strong>na</strong> ploche, ako sú ikony, titulky, ponuky a<br />

okná, kurzory a úpravu rôznych sprievodných zvukov;<br />

témy mono spusti, uloi meni, tvori snímky<br />

vo formáte BMP a vytvára súbory exe pre ich<br />

distribúciu a viacero ïalších moností<br />

-vl-<br />

Autor: Ken Foster<br />

Štatút programu: freeware<br />

Ve¾kos súboru: 1,91 MB<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.de<strong>sk</strong>toparchitect.com<br />

Picasa 1.0.1<br />

Opis: program <strong>na</strong> spravovanie digitálnych<br />

fotografií pre Windows 98-XP<br />

Vlastnosti:<br />

automaticky rozpozná kameru pripojenú <strong>na</strong><br />

port USB a roztriedi prevzaté obrázky pod¾a èasovej<br />

postupnosti<br />

pomocou programu mono vytlaèi nádherné<br />

fotografie rôznej ve¾kosti a mnostva; funkcia<br />

order prints vytvára fotografie profesionálnej<br />

kvality, ktoré mono vytlaèi alebo posla mailom<br />

umoní okamite nájs a prehliadnu obrázky<br />

v súboroch v poèítaèi alebo v rôznych záz<strong>na</strong>mových<br />

zariadeniach; premenovanie obrázka, jeho<br />

premiestnenie, zme<strong>na</strong> dátumu a vytvorenie<br />

nového albumu je ¾ahké<br />

82 PC REVUE 3/2003

program pošle vybraté obrázky mailom, prièom automaticky<br />

zmení ich ve¾kos<br />

-vl-<br />

Autor: Lifescape<br />

Štatút programu: freeware, 3,78 MB<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 30 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.picasa.net<br />

STG FolderPrint Plus v1.5<br />

Opis: program umoòuje vytlaèi obsah prieèinku a zisti<br />

mnostvo pouitej pamäte v prostredí W95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

ve¾mi ¾ahko mono usporiada hard di<strong>sk</strong>, uloi a<br />

vytlaèi prieèinky; mono filtrova vybraté súbory pod¾a<br />

dátumu, ve¾kosti súborov alebo obsahu, prispôsobi si<br />

zobrazenie a tlaè pod¾a chuti s vyuitím mnohých<br />

moností vrátane zmeny farieb a fontov; zobrazujú sa aj<br />

doplòujúce údaje súborov MP3 a ZIP; mono <strong>sk</strong>enova<br />

celý hard di<strong>sk</strong> a nájs súbory, ktoré zaberajú ve¾a miesta,<br />

a usporiada ich s vyuitím funkcií premiestni, kopírova,<br />

premenova<br />

<strong>na</strong> zobrazenie informácií o súboroch a prieèinkoch<br />

pouíva program viacero ståpcov, ktoré mono premiestni<br />

alebo usporiada iným spôsobom; funkciou<br />

Customize Columns mono <strong>na</strong>voli tieto ståpce:<br />

názov súboru alebo prieèinka, prièom názvy mono<br />

pred tlaèou editova alebo odstráni<br />

MP3 so zobrazením aj ïalších informácií o <strong>sk</strong>ladbe<br />

ve¾kos súboru alebo prieèinku vrátane podriadených<br />

prieèinkov; ve¾kos súboru mono zmeni a zobrazova<br />

v B, KB alebo MB<br />

percento zobrazuje farebné porov<strong>na</strong>nie ve¾kosti aktuálnej<br />

poloky k celkovej ve¾kosti <strong>sk</strong>enovaného prieèinka<br />

dátum zobrazí dátum poslednej manipulácie s aktuálnou<br />

polokou<br />

dátum vytvorenia zobrazí dátum, keï bola poloka<br />

vytvorená<br />

súbory so zobrazením poètu súborov v aktuálnom a<br />

podriadenom prieèinku; takisto sa zobrazia súbory ZIP<br />

pri zapnutej vo¾be Open Compressed Files<br />

prieèinok zobrazí celý názov prieèinku, kde je umiestnená<br />

poloka<br />

attrib zobrazí atribúty poloky<br />

typ súboru<br />

majite¾ poloky<br />

verzia so zobrazením opisu súboru, názvu a jeho<br />

verzie<br />

v móde Only Folders sa zobrazujú všetky prieèinky <strong>na</strong><br />

tej istej úrovni vo zvolenom adresári bez ïalšej hierarchie<br />

a triedia sa len pod¾a ve¾kosti<br />

súbory mono exportova vo formáte ASCII, CSV, JPG,<br />

PGN alebo HTML; zobrazenie je grafické vrátane typov<br />

ikon a prieèinkov<br />

mono vytvori zoz<strong>na</strong>my súborov a úplných výstupov<br />

program prehliada a vytlaèí súbory v komprimovanom<br />

archíve<br />

-vl-<br />

Autor: Luiz ADR Marques<br />

Štatút: shareware, 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> produktu: 14,95 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.stgsys.com<br />

Ve¾kos súboru: 1,42 MB<br />

Your Uninstaller 2003<br />

Opis: program je urèený <strong>na</strong> odinštalovanie aplikácií,<br />

prièom zobrazuje ich ikony vo ve¾kom posuvnom okne;<br />

pracuje v prostredí W95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

program pouíva funkciu Drag&Uninstall, je jednoduchý<br />

ako pouívanie Koša, staèí len presunú súbor <strong>na</strong> ikonu<br />

programu; je to náhrada originálneho programu<br />

Add/Remove, má však ove¾a viac funkcií, listuje aplikáciami<br />

5 – 10-krát rýchlejšie a zobrazí ich umiestnenie <strong>na</strong> všetkých<br />

miestach (v registroch, <strong>sk</strong>upine programov v sekcii Startup),<br />

ponúka prívetivejšiu monos <strong>na</strong> odstránenie neiaducich<br />

aplikácií v poèítaèi; zobrazuje zoz<strong>na</strong>m inštalovaných aplikácií<br />

s priradenými iko<strong>na</strong>mi (podobne ako v ponuke Štart),<br />

take mono jednoducho nájs aplikáciu, ktorú chcete<br />

odstráni; aplikáciu <strong>na</strong> odstránenie vyh¾adáva pod¾a k¾úèa<br />

môe automaticky zisti nezmyselné k¾úèe v registroch<br />

a úplne ich vyèisti; takisto môe zisti nepouívané<br />

súbory, ktoré zostali po odinštalovaní, a odstráni ich;<br />

toto všetko sa vykoná nieko¾kými jednoduchými kliknutiami<br />

alebo operáciou drag-drop po jednotlivých krokoch<br />

program má aj vnútorný Startup, ktorý môe bezpeène<br />

premiestni alebo <strong>sk</strong>ry <strong>na</strong> urèitú dobu nechcené samospúšacie<br />

aplikácie; je ve¾mi uitoèný pri vyh¾adávaní SPY<br />

programov, zisovaní všetkých moných pozícií, z ktorých<br />

môu tieto aplikácie štartova, a vytvori ich zoz<strong>na</strong>m;<br />

umoòuje prehliadnu detailnú informáciu akejko¾vek aplikácie,<br />

editova ju a prida vlastné samospúšacie doplnky<br />

do registrov, prieèinka Startup atï.

S O F T W A R E<br />

Autor: URSoft<br />

Štatút programu: shareware, 30−dòový trial<br />

Ce<strong>na</strong> programu: 29,95 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.ursoftware.com<br />

Ve¾kos súboru: .exe, 1,12 MB<br />

GrabClipSave<br />

Opis: program <strong>na</strong> snímanie obrazovky monitora v prostredí Win95-XP<br />

Vlastnosti:<br />

sníma štandardné aplikácie, Direct3D, OpenGL, Glide<br />

ukladá obrázky vo formáte .bmp, .png, JPEG vrátane kompresie, kódovania<br />

pomoc. IconView Pro<br />

toti dokáe extrahova<br />

ikonky zo všetkých<br />

typov súborov, ktoré<br />

ich obsahujú. Ovládanie<br />

je ve¾mi intuitívne,<br />

a tak staèí, aby ste<br />

otvorili súbor, v ktorom<br />

sa iadané ikony<br />

<strong>na</strong>chádzajú, a u si ich<br />

môete vybra a uloi<br />

osobitne <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Podporované<br />

je aj vytváranie celých galérií ikoniek, keï do jedného súboru môete<br />

uloi a stovky vašich ob¾úbencov. Ak ste teda h¾adali utilitu, ktorá vám<br />

pomôe pri zí<strong>sk</strong>avaní a následnej správe ikoniek, je IconView Pro dobrým<br />

tipom.<br />

-mt-<br />

Názov: IconView Pro<br />

Ve¾kos: 596 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.lmhsoft.com<br />

File Monitor<br />

Tento program by som odporúèal <strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>úsenejším pouívate¾om, prípadne<br />

pouívate¾om, ktorých zaujíma, èo sa deje v ich systéme. File Monitor je toti<br />

malá a nenápadná aplikácia, ktorá však dokáe presne monitorova systém. A<br />

èo si všíma? Konkrétne ho zaujíma celková vnútorná aktivita systému, dá sa<br />

špeciálne vytvorené pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie je ove¾a jednoduchšie aj pre<br />

zaèiatoèníka<br />

-vl-<br />

pri ukladaní obrázkov z hier minimalizuje sekanie v hre<br />

pred uloením obrázka umoní <strong>na</strong>stavenie jeho ve¾kosti<br />

pri èinnosti program nevyaduje iadny grafický program<br />

úplná kontrola adresára a uloených súborov<br />

spustenie programu mono <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> automatické pri bootovaní systému<br />

je umonená štatistika uloených obrázkov, tvorba zmenšenín ve¾kých<br />

obrázkov<br />

integrovaný pomocník<br />

-vl-<br />

Autor: Boumchalak<br />

Štatút programu: freeware<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.boumchalak.net<br />

Ve¾kos súboru: 704 KB<br />

IconView Pro<br />

Pokia¾ máte <strong>na</strong> poèítaèi ikonky, ktoré sa vám zapáèili a radi by ste ich pouili<br />

aj inde, ako je ich pôvodné miesto urèenia, je tento program pre vás dobrá<br />

84 PC REVUE 3/2003

S O F T W A R E<br />

poveda, e program monitoruje celú<br />

jeho aktivitu, to, s ktorými súbormi<br />

pracuje, aké procesy práve beia, aké<br />

kninice DLL sa pouívajú a pod. Samozrejme,<br />

e monitorovanie systému,<br />

ako je Windows, z<strong>na</strong>mená kvantum<br />

dát. Preto je len <strong>na</strong> vás a <strong>na</strong><br />

správnom <strong>na</strong>stavení filtrov, ktoré<br />

program obsahuje, aby ste presne<br />

vybrali tie údaje, ktoré vás zaujímajú.<br />

Medzi ïalšie zaujímavé funkcie<br />

aplikácie File Monitor potom patrí logovanie<br />

vybraných informácií alebo<br />

monitorovanie siete.<br />

-mt-<br />

Názov: File Monitor<br />

Ve¾kos: 78 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.sysinter<strong>na</strong>ls.com/ntw2k/<br />

source/filemon.shtml<br />

eags on!<br />

Istotne máte <strong>na</strong> svojom poèítaèi nejaké<br />

MP3 <strong>sk</strong>ladby a urèite ste radi, keï<br />

z ID3 tagu presne viete, o akého interpreta<br />

a titul ide. Niekedy je však<br />

editácia týchto údajov ve¾mi obaná<br />

a zdåhavá. Tak preèo si ju ne<strong>sk</strong>ráti<br />

vïaka softvérovej utilite? Eags on! je<br />

v tomto smere <strong>sk</strong>velý pomocník, pretoe<br />

vám po<strong>sk</strong>ytuje monos <strong>sk</strong>utoène<br />

jednoducho a ve¾mi pohodlne dopåòa<br />

chýbajúce informácie vo vybraných<br />

<strong>sk</strong>ladbách. Výhodou programu<br />

je štýl jeho prístupu. Vy len vyberiete<br />

adresár, kde sú iadané MP3 <strong>sk</strong>ladby.<br />

Následne po ich <strong>na</strong>èítaní si u<br />

môete len vybra tú konkrétnu, do<br />

ktorej chcete doplni informácie.<br />

Program <strong>na</strong>vyše umoòuje hromadné<br />

dopåòanie niektorých údajov pre<br />

vybrané <strong>sk</strong>ladby (<strong>na</strong>príklad interpret<br />

èi meno albumu). Rov<strong>na</strong>ko poteší<br />

monos vytvárania názvu súboru<br />

pod¾a informácií v tagu èi sahovanie<br />

potrebných údajov z takto zameraných<br />

internetových serverov. -mt-<br />

Názov: eags on!<br />

Ve¾kos: 2463 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://usuarios.lycos.es/eagson/<br />

XP Visual Tools<br />

Aj keï operaèný systém Windows XP<br />

priniesol z h¾adi<strong>sk</strong>a pouívate¾ov<br />

ove¾a jednoduchšie ovládanie a prívetivejší<br />

vzh¾ad, bolo by mono dobré<br />

ešte viac vylešti imid systému,<br />

<strong>na</strong> ktorom pracujete. Je síce pravda,<br />

e tieto <strong>na</strong>stavenia neprinesú iadne<br />

zlepšenie funkènosti, ale aspoò vizuálne<br />

vám spríjemnia prácu so systémom.<br />

Môete tu <strong>na</strong>príklad ve¾mi<br />

jednoducho <strong>na</strong>stavi prieh¾adnos<br />

ta<strong>sk</strong>baru èi upravi vzh¾ad prihlasovacieho<br />

dialógu. XP Visual Tools takisto<br />

umoòuje doda vzh¾ad XP<br />

aplikácií aj pre staršie<br />

programy, ktoré pôvodne<br />

neboli <strong>na</strong>vrhnuté pre tento<br />

systém. Poslednou zaujímavou<br />

funkciou programu<br />

je monos ma<strong>na</strong>ovania<br />

zobrazovania tapiet pre pozadie<br />

pracovnej plochy. Ak<br />

si teda chcete zatraktívni<br />

svoje Windows XP, <strong>sk</strong>úste<br />

to aj touto cestou. -mt-<br />

Názov: XP Visual Tools<br />

Ve¾kos: 1646 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.cronosoft.com<br />

3/2003 PC REVUE 85

S O F T W A R E<br />

Where Is It?<br />

Where Is It? sa radí<br />

medzi aplikácie, ktoré<br />

vám umonia preh¾adnejšie<br />

pracova s vašimi<br />

výmennými médiami.<br />

Jednoducho povedané,<br />

Where Is It? je<br />

katalogizaèná utilita,<br />

ktorá vám pomôe vytvori<br />

presnú databázu<br />

s informáciami o tom,<br />

èo máte <strong>na</strong> príslušnom<br />

CD, DVD èi pevnom<br />

di<strong>sk</strong>u uloené. Vy potom<br />

len prezeráte tieto<br />

katalógy bez toho, aby originálne médium muselo by v systéme prítomné.<br />

Výhodou je, e k informáciám o jednotlivých dátach sa pri obrázkoch a podobných<br />

typoch súborov pre lepší preh¾ad ukladajú aj ich zmenšeniny, teda<br />

náh¾ady. Ve¾mi dobre je <strong>na</strong> tom aj ovládanie programu, ktoré je do maximálnej<br />

monej miery zjednodušené. Rov<strong>na</strong>ko preh¾adne sú vyriešené aj filtrovacie<br />

monosti a celkové <strong>na</strong>stavenia, ktoré z Where Is It? robia hodnotný katalogizaèný<br />

program.<br />

-mt-<br />

Názov: Where Is It?<br />

Ve¾kos: 3413 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.whereisit−soft.com<br />

Advanced Office XP Password Recovery<br />

Ak ste niekedy pouívali ochranu dokumentov heslom v balíku MS Office, asi si<br />

viete predstavi, aké môe by nepríjemné, ak si uzamknete dokument a heslo<br />

zabudnete. Prís takýmto spôsobom o dáta je mrzuté, <strong>na</strong>jmä ak sa dá nájs<br />

cesta, ako heslo obís, resp. ho uhádnu. Tento program vám pri spomí<strong>na</strong>nej<br />

èinnosti pomôe, s oh¾adom <strong>na</strong> výkon vášho poèítaèa dokáe hrubou výpoètovou<br />

silou a <strong>sk</strong>úšaním kombinácií hesiel zí<strong>sk</strong>a prístup do zamknutého<br />

dokumentu. Advanced Office XP Password Recovery vám pomôe pri všetkých<br />

<strong>na</strong>sledujúcich programoch: Microsoft Word, Excel, Access, PowerPoint,<br />

Visio, Publisher, Project, Outlook, Money, Backup, Schedule+, Mail a Internet<br />

Explorer.<br />

-mt-<br />

Názov: Advanced Office XP Password Recovery<br />

Ve¾kos: 1065 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: Advanced Office XP Password Recovery (http://<strong>www</strong>.elcomsoft.com/aoxppr.html)<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý, Vladimír Luchava,<br />

Martin Turoò<br />

AVIR<br />

Registrácia shareware programov<br />

za sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

86 PC REVUE 3/2003

Net & Security news<br />

Nový èerv láka obete <strong>na</strong> erotické obrázky. Kazoa.C<br />

alias Gool sa <strong>na</strong>zýva nový èerv, ktorý ohrozuje interneto−<br />

vých uívate¾ov. Ten sa zameriava <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> uívate¾ov IRC<br />

a siete KaZaA. Tých láka <strong>na</strong> erotické fotografie celebrít, pri−<br />

èom dy<strong>na</strong>micky mení názov súboru a pridáva sekundárnu<br />

príponu prílohe v e−maile. Ohrozené sú systémy Windows<br />

9x, ME, 2000 a XP. Po <strong>na</strong>padnutí sa èerv zapíše do regis−<br />

trov, aby sa spúšal pri kadom štarte systému, a <strong>na</strong>vyše<br />

otvorí port 31337, cez ktorý odosiela adresu IP <strong>na</strong>padnu−<br />

tého poèítaèa. Takto je moné, aby prípadný útoèník zí<strong>sk</strong>al<br />

<strong>na</strong>d systémom prakticky neobmedzenú kontrolu.<br />

20 rokov väzenia za spyware hrozí bývalému študen−<br />

tovi Douglasovi Doudreauovi, ak bude súdom uz<strong>na</strong>ný za<br />

vinného vo veci siedmich trestných èinov. Dotyèný sa musí<br />

„spoveda“ z toho, e <strong>na</strong> Boston<strong>sk</strong>ej univerzite <strong>na</strong> vyše 100<br />

poèítaèov <strong>na</strong>inštaloval spyware programy a monitoroval<br />

tak tok osobných údajov ostatných študentov. A keïe<br />

v Amerike to s bojom proti poèítaèovým zloèincom myslia<br />

váne, je dos moné, e mladík si pôjde posedie a <strong>na</strong> 20<br />

rokov.<br />

Opera 7.0 obsahuje nieko¾ko závaných chýb.<br />

Vývojári však usilovne zapracovali, a tak je <strong>na</strong> svete nová<br />

verzia prehliadaèa, ktorá u potláèa chyby, ktoré <strong>na</strong>pá−<br />

chal JavaScript. Novú, opravenú verziu 7.01 s Javou alebo<br />

vo verzii bez Javy nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.opera.com.<br />

Pod¾a hodnotiacej správy od spoloènosti Symantec za−<br />

z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l v absolútnych èíslach medziroèný rast poètu<br />

hacker<strong>sk</strong>ých útokov za uplynulý rok 20 %. Takisto stúpol<br />

aj poèet bezpeènostných dier v druhej polovici roka 2002<br />

– o 81,5 %. Správa bola zverejnená len nieko¾ko dní po<br />

zaèatí šírenia sa SQL èerva Slammer.<br />

Vïaka prebiehajúcemu súdu oh¾adom implementácie<br />

Javy má Microsoft povinnos pripravi dva Service<br />

Packy 1 pre Windows XP. Prvý, oz<strong>na</strong>èený ako SP1a, bude<br />

bez podpory Javy a druhý s oz<strong>na</strong>èením SP1b u bude<br />

obsahova predpísanú Javu a objavi by sa mal v júni<br />

tohto roka.<br />

svet.<strong>na</strong>modro.cz <strong>sk</strong>onèil, a tak je opä o jeden spravo−<br />

daj<strong>sk</strong>ý IT server <strong>na</strong> svete menej. Èe<strong>sk</strong>ým Telecom, jeho<br />

aktuálny vlastník, sa tak rozhodol z dôvodov nového profi−<br />

lovania servera Quick.cz, do ktorého sa údajne Svìt Na−<br />

modro obsahovo nehodil. A keïe sa ne<strong>na</strong>šiel záujemca,<br />

ktorý by server odkúpil za poadovaný milión èe<strong>sk</strong>ých ko−<br />

rún, bol 1. február 2003 posledným dòom, keï<br />

svet.<strong>na</strong>modro.cz vyšiel.<br />

Ko¾ko nás stál Slammer? Tak a je to tu. Všetky a<strong>na</strong>ly−<br />

ticko−prognostické organizácie zaèí<strong>na</strong>jú bilancova a zve−<br />

rejòova odhady o škodách, ktoré spôsobil èerv <strong>na</strong>pá−<br />

dajúci SQL databázové stroje Microsoftu – Slammer. Tak<br />

<strong>na</strong>príklad organizácia Mi2g zverejnila svoje odhady v ka−<br />

tegórii straty produktivity v pásme 950 mil. a 1,2 mld.<br />

USD. Týmto odhadom sa Slammer dostal <strong>na</strong> deviate mies−<br />

to v hitparáde úspešnosti. Pred ním nájdeme <strong>na</strong>príklad<br />

CodeRed so zi<strong>sk</strong>om 2,6 mld. USD, zamilovaný LoveLetter<br />

s 8,8 mld. USD alebo ešte dnes sa stále vy<strong>sk</strong>ytujúci Klez so<br />

<strong>sk</strong>óre 9 mld. USD.<br />

Blackhole.<strong>sk</strong> / Pokec.<strong>sk</strong>. Pod¾a informácií <strong>na</strong> viacerých<br />

sloven<strong>sk</strong>ých a èe<strong>sk</strong>ých spravodaj<strong>sk</strong>ých serveroch zvái spo−<br />

loènos eTechnologies podanie trestného oznámenia <strong>na</strong><br />

šéfredaktora portálu Blackhole.<strong>sk</strong> v prípade, ak <strong>na</strong> uvede−<br />

nom serveri nebude stiahnutý èlánok opisujúci chybu vo<br />

webovej aplikácii Pokec.<strong>sk</strong>. Predmetom sporného èlánku je<br />

pomerne všeobecný návod, ako prezera fotografie umiest−<br />

nené <strong>na</strong> Pokec.<strong>sk</strong> bez nutnosti autentifikácie. Opisovaná<br />

chyba by u mala by v tejto chvíli opravená.<br />

Microsoft vyhral v linuxovej súai :−). Áno, je to<br />

<strong>na</strong>ozaj tak. Redmond so svojím Windows Services for<br />

UNIX 3.0 vyhral v kategórii Best system integration soft−<br />

ware v súai s názvom Open Source Product Excellence<br />

Awards, organizovanej <strong>na</strong> konferencii LinuxWorld. Je to<br />

pomerne prekvapivé víazstvo, pretoe Windows Services<br />

nie sú, ako asi predpokladáte, open source produkt.<br />

Mimochodom, ce<strong>na</strong> je <strong>na</strong> Microsoft relatívne nízka –<br />

99,95 USD.<br />

Slammer <strong>na</strong>padol aj Microsoft. Po tom, èo sa orga−<br />

nizácii Associated Press podarilo zí<strong>sk</strong>a nieko¾ko interných<br />

emailových správ z Redmondu, musel èerve<strong>na</strong>júci sa hovor−<br />

ca Microsoftu <strong>na</strong> tlaèovej konferencii priz<strong>na</strong>, e Slammer<br />

<strong>na</strong>padol aj databázové servery samotného Microsoftu. Je<br />

to pomerne úsmevné, e ani administrátori Microsoftu<br />

nedokázali, resp. neboli schopní aplikova za viac ne pol<br />

roka opravné záplaty. Len pre informáciu, nie je to prvý−<br />

krát, èo bol Microsoft <strong>na</strong>padnutý v dôsledku one<strong>sk</strong>oreného<br />

aplikovania opravných záplat vnútri spoloènosti. Tak <strong>na</strong>prí−<br />

klad v roku 2000 mal Redmond problémy s populárnym<br />

èervom I Love You...<br />

Network Solutions rozposielal zoz<strong>na</strong>my svojich<br />

zákazníkov. V biznise si musíte ustrái dve veci: databázu<br />

zákazníkov a dane. No <strong>na</strong>vzdory tomu sa obèas stane chy−<br />

bièka. Tak <strong>na</strong>príklad Network Solutions, <strong>na</strong>jväèší registrátor<br />

internetových domén, omylom rozoslal svojim zákazníkom<br />

zoz<strong>na</strong>m emailových adries iných zákazníkov. Len pre zaují−<br />

mavos, zoz<strong>na</strong>m obsahoval zhruba 85−tisíc (!) poloiek. No<br />

a potom sa èudujeme, ko¾ko tu máme spamu...<br />

V Èíne 59 miliónov uívate¾ov internetu. Poèet uí−<br />

vate¾ov internetu v Èíne sa minulý rok prudko zvýšil. Kon−<br />

krétne o 75 percent. Konkrétne <strong>na</strong> vyše 59 miliónov osôb.<br />

Èí<strong>na</strong> sa tak zaradila <strong>na</strong> druhú prieèku vo svete a <strong>na</strong> tretie<br />

miesto odsunula Japon<strong>sk</strong>o. Prví sú stále Amerièania, kto−<br />

rých je <strong>na</strong> internete 170 miliónov. Mimochodom, v roku<br />

1999 pouívalo internet v Èíne len takmer 9 miliónov<br />

osôb.<br />

Neuspávajte poèítaè, prídete o dáta. Ak máte <strong>na</strong>ozaj<br />

ve¾ký pevný di<strong>sk</strong> a pouívate 48−bitové LBA, vdy pri pre−<br />

chode do reimu stand−by alebo hiber<strong>na</strong>te vám Windows<br />

XP neuloí dáta. Tak znie upozornenie v encyklopédii<br />

sveta – Microsoft Knowledge Base. Chyba je pomerne<br />

prozaická, v kóde prechodu do stand−by alebo stavu hi−<br />

ber<strong>na</strong>te niekto zabudol <strong>na</strong>písa volanie funkcie, ktorá vy−<br />

prázdni vyrovnávaciu pamä pre di<strong>sk</strong>ové operácie. Zá−<br />

plata je u k dispozícii. Pozri http://support.microsoft.<br />

com/default.aspx?scid= kb;en−us;331958<br />

CVS je deravé. Pomerne vá<strong>na</strong> nepríjemnos, ak si uve−<br />

domíte, e prostredníctvom CSV (Concurrent Versions<br />

System) je riešené zdie¾anie zdrojových súborov de facto<br />

pre všetky open source projekty. A nielen tie. CVS je vo<br />

KOMENTÁR: /dev/null/019<br />

Daj hlupákovi funkciu, vymyslí lajstro. Neviem síce, kto<br />

vymyslel tú predchádzajúcu vetièku, ale bol to jedno−<br />

z<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>dèasový a <strong>na</strong>dreimový génius. Podobne ako<br />

èlovek, ktorý sa preslávil výrokom, e aktívny hlupák je<br />

horší ako triedny nepriate¾. Niè výstinejšie ma v súvis−<br />

losti s novým systémom registrácie domén ne<strong>na</strong>padá.<br />

Dovo¾te pár riadkov <strong>na</strong> vysvetlenie...<br />

U z Murphyho zákonov všetci vieme, e kadá<br />

zme<strong>na</strong> vedie zákonite k horšiemu. Starý systém regis−<br />

trácie domén pod top level doménou .<strong>sk</strong> nebol práve<br />

ideálny. Pravidlá <strong>na</strong>príklad neumoòovali, aby si domé−<br />

nu registrovala fyzická osoba priamo. Chudák „fyzicko−<br />

osobný“ nepodnikate¾ to musel robi ok¾ukou cez<br />

kamaráta, ktorý mal firmu alebo ivnosten<strong>sk</strong>ý list. Keï<br />

registráciu domén priklepli EuroWebu, všetci èakali, èo<br />

sa bude dia.<br />

Výsledok preko<strong>na</strong>l všetky oèakávania. Taký byrokra−<br />

tický a ¾udí iritujúci systém by len tak niekto nedokázal<br />

vymyslie. A systém je <strong>na</strong>vyše aj ve¾mi „príjemný“, èo<br />

sa týka cien. Za daných podmienok vás stojí menej<br />

nervov a peòazí, pokia¾ si <strong>na</strong>miesto domény .<strong>sk</strong> zare−<br />

gistrujete doménu .com.<br />

Rados podstatnej èasti pospolitého poèítaèového<br />

¾udu <strong>na</strong>d takýmito krokmi bola bezhranièná. A aj inšpi−<br />

I N T E R N E T<br />

svete Unixu akýmsi štandardom. Pod¾a správy CERT je<br />

moné, aby neautentifikovaný anonymný pouívate¾ s prí−<br />

stupovými právami len <strong>na</strong> èítanie vyko<strong>na</strong>l <strong>na</strong> cie¾ovom<br />

stroji akýko¾vek kód alebo dostal sa k údajom, ku ktorým<br />

by nemal. Monos DoS útoku je vzh¾adom <strong>na</strong> to ostatné<br />

to <strong>na</strong>jmenej. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e „read only“ prístup<br />

k zdrojovým súborom prostredníctvom CVS je bená prax<br />

rov<strong>na</strong>ko ako to, e systém CVS je štandardnou súèasou<br />

viacerých distribúcií operaèných systémov zaloených <strong>na</strong><br />

Unixe, je moné konštatova, e situácia je <strong>na</strong>ozaj celkom<br />

vá<strong>na</strong>.<br />

Pozri: http://<strong>www</strong>.cert.org/advisories/CA−2003−02.html<br />

HP je technologickým partnerom UnitedLinuxu. Po<br />

tom, èo svoju úèas pris¾úbili AMD a IBM, sa aj spoloènos<br />

HP prihlásila k iniciatíve UnitedLinux a je jej novým tech−<br />

nologickým partnerom. Cie¾om tejto iniciatívy, ktorá<br />

vznikla v máji roku 2002, je vytvorenie jednotnej distribú−<br />

cie OS Linux, ktorá bude jednoducho ovládate¾ná a bude<br />

vhodná <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v podnikovej sfére.<br />

Celosvetovo známemu hackerovi Kevinovi Mit−<br />

nickovi sa <strong>sk</strong>onèila „podmienka“, poèas ktorej mal súd−<br />

nym príkazom zakázané pouíva internet po tom, èo sa<br />

<strong>na</strong>búral do dvoch poèítaèových sietí. Za tento èin bol<br />

odsúdený <strong>na</strong> 5 rokov väzenia a od januára 2000 mal<br />

zákaz akéhoko¾vek prístupu <strong>na</strong> internet. Nu, máme sa <strong>na</strong><br />

èo teši. Paradoxne pár dní po návrate bola hacknutá<br />

stránka jeho firmy Defensive Thinking...<br />

Spoloènos PivX vo svojej štúdii varovala pred ïalším<br />

zaujímavým fenoménom. Gameservery sa stávajú ideál−<br />

nym miestom pre hackerov <strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoènenie DoS útokov.<br />

Pod¾a štúdie sa tak herné servery pre tituly ako Battlefield<br />

1942, Quake 3 Are<strong>na</strong> alebo Counter Strike môu sta<br />

ideálnym základom DoS (Denial of Service) útoku. Problém<br />

je pritom v protokole UDP (User Datagramm Protocol). Ten<br />

umoòuje komunikáciu medzi poèítaèom hráèa a serve−<br />

rom. Protokol však spätne neoveruje adresu odosielate¾a,<br />

preto ju ¾ahko mono zmeni. A tak by prípadný útoèník<br />

mohol posiela <strong>na</strong> server poiadavky a adresu odosielate¾a<br />

pritom zmeni <strong>na</strong> adresu svojej obete. V takomto prípade<br />

by tá bola zaplavená odpoveïami servera, ktoré si ne−<br />

vyiadala. V prospech útoèníka potom hovorí fakt, e<br />

ve¾kos odpovede je nieko¾kokrát väèšia ako ve¾kos odo−<br />

sielanej poiadavky, èie pre útoèníka je ideál<strong>na</strong> <strong>na</strong> zapla−<br />

venie vytypovaného servera.<br />

<br />

ratív<strong>na</strong>. Spôsobila toti, e <strong>na</strong> tému registrácie<br />

domén vznikol remake 8−bitovej poèítaèovej hernej<br />

klasiky – hry Manic Miner. V tejto aktuálnej verzii<br />

informatik Willy musí zaregistrova zopár .<strong>sk</strong> domém.<br />

Musí však vyrieši nieko¾ko drobných problémov –<br />

zoh<strong>na</strong> peniaze, potom pozbiera v èasovom limite<br />

symboly .<strong>sk</strong> domén a <strong>na</strong>vyše ich ešte da aj notár<strong>sk</strong>y<br />

overi. Pritom jeho <strong>na</strong>štvanos nesmie dosiahnu<br />

kritickú hranicu.<br />

Túto ve¾mi vtipnú a <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš aktuálnu hru si<br />

môete zahra on−line <strong>na</strong> manik.atlantis.<strong>sk</strong>.<br />

Samozrejme, hru si môete aj stiahnu <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> (nece−<br />

lých 530 KB) èi vo flashi.<br />

Eurowebu sa dokonca podarilo mierne <strong>na</strong>štva aj<br />

API, ktorá podala podnet <strong>na</strong> Protimonopolný úrad.<br />

Dúfajme, e ten rozhodne èo <strong>na</strong>jrýchlejšie, aby sa<br />

situácia vyjasnila.<br />

Mono ma niektorí dotknutí budú chcie ukameòo−<br />

va, ale mal by som taký malý kacír<strong>sk</strong>y nápadík... Èo<br />

takto priklepnú registráciu domén radšej nejakej vyso−<br />

kej škole, povedzme <strong>na</strong> STU? Akademické prostredie<br />

sa vyz<strong>na</strong>èuje pomerne slušným stupòom duševného<br />

zdravia a lucidity, take si dos ako viem predstavi,<br />

e by z neho vyšiel podobne strelený systém registrá−<br />

cie, ako je ten eurowebov<strong>sk</strong>ý...<br />

Peter Kováè<br />

3/2003 PC REVUE 87

I N T E R N E T<br />

NA POTULKÁCH<br />

S V E T O V É W E B Y<br />

<strong>www</strong>.lahacal.org/gentleman<br />

<strong>www</strong>.playingwithtime.org<br />

<strong>www</strong>.trickswithhats.org<br />

Dávno sú preè èasy perfektných dentlmenov, dnešní<br />

mui sa <strong>na</strong> nich asi príliš nepodobajú. Mono práve z dô−<br />

vodu inšpirovania súèasného mu<strong>sk</strong>ého pokolenia vznik−<br />

la táto stránka, ktorá opisuje „ideálneho mua“ z konca<br />

19. a zaèiatku 20. storoèia.<br />

<strong>www</strong>.world−mysteries.com<br />

Hry s èasom. Tak sa dá charakterizova tento server. Náj−<br />

dete <strong>na</strong> òom <strong>sk</strong>velé videá, rôzne èinnosti, ako je <strong>na</strong>príklad<br />

rast kvetu èi stavba budovy – len s jednou zmenou oproti<br />

reálu – všetko je zrýchlené. A tak si <strong>na</strong>príklad èinnos, ktorá<br />

trvala 5 mesiacov, pozriete za 4 minúty. Skutoèné èarova−<br />

nie s èasom…<br />

<strong>www</strong>.whitehouse.gov/history<br />

Návšteva tohto servera je <strong>sk</strong>ôr otázka vkusu. Mono nie−<br />

koho nezaujme a mono niekoho áno. V <strong>sk</strong>ratke – ak ste<br />

niekedy videli triky s klobúkom a <strong>na</strong>padlo vás, ako sa asi<br />

robia, <strong>na</strong> tomto serveri nájdete ich opis. Mono to nie je<br />

práve <strong>na</strong>jvhodnejší spôsob, ako imponova známym, ale<br />

za pokus to stojí ☺.<br />

http://a<strong>sk</strong>.yahoo.com/a<strong>sk</strong>/<br />

20030129.html<br />

Milovníci histórie, zamierte sem! Nájdete tu <strong>sk</strong>velý mate−<br />

riál o dávno zaniknutých civilizáciách, o ruinách miest,<br />

starých náboenstvách a všetkom ostatnom s jemným ná−<br />

dychom mystiky. Skutoène hodnotný zdroj informácií<br />

z tejto oblasti, chce to len dobre ovláda angliètinu…<br />

<strong>www</strong>.smartliving.ca<br />

Po Bielom dome z nás prejde asi málokto osobne, no vir−<br />

tuálne to nie je problém. Staèí <strong>na</strong>štartova prehliadaè, ís<br />

<strong>na</strong> túto adresu a aspoò <strong>na</strong> chví¾u máte pocit, e ste<br />

v „srdci“ Ameriky. Ide o ve¾mi dobre spracovaný web,<br />

ktorý vám detailne a <strong>sk</strong>utoène názorne priblíi kadoden−<br />

ný ivot v Bielom dome.<br />

<strong>www</strong>.celtdigital.org<br />

Zaujímalo vás niekedy, èi vašej rastlinke pomôe, keï sa<br />

jej budete prihovára? Na tejto stránke dostanete jasnú<br />

odpoveï – pomáha, vaše rastlinky potom cítia, e sa o ne<br />

staráte, a preto sa im patriène aj darí. Ïalší zaujímavý<br />

objav, ktorý rozšíri vaše obzory…<br />

http://a<strong>sk</strong>.yahoo.com/a<strong>sk</strong>/<br />

20030205.html<br />

Býva sa dá aj inteligentne a dokazuje to táto ve¾mi zaují−<br />

mavá stránka. Na nej nájdete ve¾mi jednoducho a po kro−<br />

koch vysvetlené, aké opatrenia vyko<strong>na</strong>, aby sa vaše býva−<br />

nie stalo efektívnejším, prípadne aj lacnejším. Ak teda pre−<br />

mýš¾ate <strong>na</strong>d inteligentným bývaním, zamierte sem.<br />

Neviem ako vás, ale mòa vdy zaujímala kelt<strong>sk</strong>á kultúra.<br />

Mnohí ju oz<strong>na</strong>èujú za barbar<strong>sk</strong>ú, no mala svoje èaro.<br />

A preto ma potešila táto stránka, ktorá je vizuálne síce<br />

ve¾mi strohá, no o to bohatší je jej obsah. Nájdete tu infor−<br />

mácie o kultúre, jazyku, hudbe, náboenstve a o všetkých<br />

ostatných aspektoch Keltov.<br />

Tragické udalosti okolo raketoplánu Columbia ohromili<br />

celý svet. Aké však bolo presné poslanie posádky? Ve¾mi<br />

struène vysvetlený plán misie nájdete <strong>na</strong> tejto stránke vo<br />

forme odpovedí <strong>na</strong> otázky.<br />

88 PC REVUE 3/2003

I N T E R N E T<br />

SVETOM WWW<br />

S L O V E N S K É W E B Y<br />

<strong>www</strong>.darujkrv.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.hairweb.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.cemetery.<strong>sk</strong><br />

Darcov krvi je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ve¾a, no zdá sa, e stále nie<br />

to¾ko, aby sa pokryli potreby v tejto oblasti. Tento server<br />

si preto kladie za úlohu prinies v tomto smere osvetu<br />

medzi uívate¾ov internetu a mono ich privies k tomu,<br />

aby aj oni darovali krv. Okrem tejto èinnosti a informácií<br />

o monostiach darovania tu nájdete aj ve¾mi zaujímavý<br />

materiál o krvi, jej zloení a o histórii transfúziológie.<br />

<strong>www</strong>.photo.folder.<strong>sk</strong><br />

Tak ako sa hovorí, e šaty robia èloveka, aj vlasy sa po−<br />

die¾ajú <strong>na</strong> vašom celkovom imidi. Hairweb.<strong>sk</strong> vám preto<br />

prináša rady, èo s vaším úèesom spravi. Nechýbajú ani<br />

informácie o stránkach, ktoré sa touto tematikou zaobe−<br />

rajú. Odkazy ïalej zahàòajú zaujímavé galérie s fotografia−<br />

mi a zoz<strong>na</strong>m salónov vo vašej blízkosti. Ako píšu autori<br />

webu, nájdete tu svet vlasov <strong>na</strong> jednom mieste.<br />

<strong>www</strong>.e−interier.<strong>sk</strong><br />

Cintoríny <strong>na</strong>vštevuje asi málokto rád. No preèo im neve−<br />

nova miesto <strong>na</strong> internete, veï ide o kus histórie... Tento<br />

novozaloený a pravdupovediac odvány web si dal za cie¾<br />

spísa informácie o mnohých cintorínoch <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Takto by postupne mala vzniknú on−line databáza miest<br />

posledného odpoèinku u nás.<br />

<strong>www</strong>.<strong>na</strong>huby.<strong>sk</strong><br />

Nemusíte by profesionálnym fotografom, aby ste <strong>na</strong>vští−<br />

vili tento web. Práve <strong>na</strong>opak, vítaní sú zaèiatoèníci, ktorí<br />

ešte len h¾adajú informácie z tejto oblasti. A <strong>na</strong> tejto strán−<br />

ke nájdu centralizovaný zoz<strong>na</strong>m odkazov <strong>na</strong> hodnotné<br />

fotogalérie, portály o fotografii, recenzie produktov, ktoré<br />

by stáli za kúpu, èi iný materiál, ktorý pomôe pri spozná−<br />

vaní sveta èi u klasickej, alebo digitálnej fotografie.<br />

<strong>www</strong>.infocadca.<strong>sk</strong><br />

Kadý z nás chce pekne býva, no neraz chýba èas. Keï si<br />

predstavíte hodiny strávené v obchodoch, asi vás rýchlo<br />

prejde chu nieèo zlepšova. Preto vás azda poteší tento<br />

on−line zoz<strong>na</strong>m venovaný nábytku a interiéru vášho domu<br />

èi bytu. Ak sa teda chystáte nieèo meni a potrebujete<br />

zoz<strong>na</strong>m zdrojov, kde si môete vybra, zamierte sem.<br />

<strong>www</strong>.vyhladavac.<strong>sk</strong><br />

Hoci teraz je <strong>na</strong> zbieranie húb ešte pri<strong>sk</strong>oro, predsa len je<br />

dobré vedie o serveri, kde nájdete všetky informácie<br />

potrebné pri tejto zá¾ube. Nájdete tu informácie o vý<strong>sk</strong>y−<br />

te húb, nechýba ani ich kompletný atlas, ako aj mykolo−<br />

gická poradòa èi zaujímavá galéria. Web je preh¾adný<br />

a príjemný <strong>na</strong> poh¾ad, ak sa teda chcete vyzbroji infor−<br />

máciami <strong>na</strong> blíiacu sa hubár<strong>sk</strong>u sezónu, zamierte sem.<br />

<strong>www</strong>.muzeum.<strong>sk</strong><br />

Páèi sa mi, keï nájdem <strong>na</strong> internete WWW prezentáciu<br />

mesta, ktorá stojí za hlbšie pre<strong>sk</strong>úmanie. A taká je aj adre−<br />

sa, <strong>na</strong> ktorej sídli server venovaný mestu Èadca. Hoci jeho<br />

grafické spracovanie je <strong>sk</strong>ôr len priemerné, nájdete tu<br />

informácie o histórii mesta, o aktuálnom dianí èi o súkrom−<br />

ných firmách. Nechýbajú ani relevantné údaje o štátnych<br />

organizáciách alebo mest<strong>sk</strong>ej doprave. Take i Èadca sa<br />

radí k mestám, ktoré sú kvalitne zastúpené aj <strong>na</strong> internete.<br />

Sluby typu Google, teda vyh¾adávaèe, ktoré vám nepo−<br />

núknu iadne prebytoèné funkcie, sa tešia èoraz väèšej<br />

popularite. Aj <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete sa objavil takýto<br />

server, ktorý sa sústreïuje len <strong>na</strong> to podstatné – <strong>na</strong><br />

vyh¾adávanie. Nájdete ho <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.vyhladavac.<strong>sk</strong>.<br />

Práca s ním je rýchla a jednoduchá a aj zobrazené výsled−<br />

ky sú viac ako pouite¾né.<br />

Len ten, kto pozná históriu, je <strong>sk</strong>utoène èlovekom, tvrdí<br />

jed<strong>na</strong> stará myšlienka. Server <strong>www</strong>.muzeum.<strong>sk</strong> vás urèite<br />

nezaujme graficky, <strong>na</strong> to je príliš jednoduchý a priemerný.<br />

Na druhej strane jeho obsah všetko vyvái. Nájdete tu on−<br />

line zoz<strong>na</strong>m múzeí, hradov a zámkov, ako aj galérií. Ak ste<br />

teda zatúili po spoznávaní <strong>na</strong>šej histórie, zamierte sem.<br />

Martin Turoò<br />

3/2003 PC REVUE 89

I N T E R N E T<br />

Vytvárame WWW stránky II. / 4. èas<br />

KNIHA NÁVŠTEV V PHP<br />

Èo tak obohati <strong>na</strong>še stránky o jednoduchú knihu návštev? Pridá im to trochu interaktivi−<br />

ty a návštevníci budú môc vyjadri svoj názor <strong>na</strong> stránku.<br />

Kniha návštev sa bude <strong>sk</strong>lada z dvoch stránok – read.php a form.php. Ako <strong>na</strong>pove−<br />

dajú názvy súborov, read.php bude slúi <strong>na</strong> preèítanie zapísaných príspevkov a form.php<br />

<strong>na</strong> pridávanie príspevkov. Na zápis príspevkov do súboru pouijeme súbor write.php.<br />

Zápis<br />

Prvým krokom je príprava formulára. Ten bude obsahova poloky Meno, E−mail, Web,<br />

a Správa. Poloky Meno, E−mail a Správa budú povinné, poloku Web návštevník vypåòa<br />

nemusí.<br />

Stránka write.php :<br />

Kniha návštev<br />

<br />

<br />

<br />

Meno :<br />

<br />

<br />

<br />

E−mail :<br />

<br />

<br />

<br />

Web :<br />

<br />

<br />

<br />

Správa :<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Po menšej grafickej úprave môe formulár vyzera takto:<br />

Všetky komentáre budeme zapisova<br />

do súboru odkazy.dat v adresári data.<br />

Adresár data je potrebné vytvori. Na<br />

zápis nám bude slúi spomí<strong>na</strong>ný súbor<br />

write.php. Najprv <strong>sk</strong>ontrolujeme, èi sú<br />

všetky povinné údaje vyplnené:<br />

NOVINKY: Technológie&<br />

biznis<br />

Konferencia Bezpeènos dát 2003<br />

Spoloènos AEC Bratislava, s. r. o., organizuje ïalší roèník konfe−<br />

rencie Bezpeènos dát, ktorá je u tradiène venovaná témam spoje−<br />

ným s informaènou bezpeènosou, ochranou dát, elektronickým<br />

podpisom a problematikou antivírusovej ochrany. V poradí 4. roè−<br />

ník konferencie Bezpeènos dát sa u<strong>sk</strong>utoèní v stredu 9. apríla 2003<br />

v priestoroch bratislav<strong>sk</strong>ého hotela Holiday Inn.<br />

Popri spoloènosti AEC Bratislava, s. r. o., sa <strong>na</strong> organizovaní<br />

podie¾a aj Sloven<strong>sk</strong>á asociácia pre informaènú bezpeènos (SASIB).<br />

Podobne ako po minulé roky bude i <strong>na</strong> Bezpeènosti dát 2003 pred−<br />

náša mnostvo sloven<strong>sk</strong>ých i zahranièných odborníkov, ktorí úèast−<br />

níkov vo svojich prednáškach oboznámia s <strong>na</strong>jnovšími trendmi<br />

v danej oblasti.<br />

Program konferencie, podmienky a on−line prihlášky nájdete <strong>na</strong><br />

stránkach <strong>www</strong>.aec.<strong>sk</strong>.<br />

Microsoft predal vlani v SR a v ÈR 450 000 licencií<br />

Windows<br />

Microsoft Èe<strong>sk</strong>á a Sloven<strong>sk</strong>á republika oznámil, e v priebehu uply−<br />

nulých troch rokov viac ne zdvojnásobil objem svojich trieb.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s rokom 1999 èinil celkový nárast 116 percent. Za prvú<br />

polovicu fiškálneho roku 2003, teda od júla do decembra roku<br />

2002, utàil za svoje softvérové produkty o 36 percent viac ne za<br />

rov<strong>na</strong>ké obdobie predchádzajúceho roku.<br />

Hlavným ahúòom i <strong>na</strong>ïalej zostávajú produkty, ako je operaèný<br />

systém Microsoft Windows XP a kancelár<strong>sk</strong>e balíky Microsoft Office<br />

XP. Za kalendárny rok 2002 sa v Èe<strong>sk</strong>ej a Sloven<strong>sk</strong>ej republike pre−<br />

dalo takmer 450 000 licencií operaèného systému Windows, èo<br />

predstavuje medziroèný nárast 31 percent. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa z tohto<br />

objemu predala pribline asi štvrti<strong>na</strong>.<br />

Pozadu v nárastoch nezostáva ani kancelár<strong>sk</strong>y balík Microsoft<br />

Office XP, kde predaj licencií zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l 3−percentný medziroèný<br />

nárast. Spoloène so siedmimi z desiatich predaných Windows bol<br />

súèasne predaný i kancelár<strong>sk</strong>y balík Office.<br />

Najvyššiu dy<strong>na</strong>miku rastu si i <strong>na</strong>ïalej uchovávajú serverové rie−<br />

šenia. Predaj licencií Microsoft SQL Servera vzrástol o 86 percent.<br />

Predaj licencií Microsoft Exchange Servera sa viac ne zdvojnásobil.<br />

Po prvýkrát bol v èe<strong>sk</strong>om jazyku uvedený <strong>na</strong> trh Microsoft Project<br />

Server 2002. To umonilo spoloènosti ove¾a intenzívnejšie sa presa−<br />

dzova aj ako dodávate¾ riešení projektového riadenia, kde vykáza−<br />

la medziroèný nárast o 27 percent.<br />

Predaj poèítaèových hier vzrástol o 51 percent a herných zaria−<br />

dení o 35 percent.<br />

Netradièné riešenie <strong>na</strong> blokovanie spamu<br />

Objem spamov – nevyiadaných mailov, <strong>na</strong>jèastejšie s reklamným<br />

obsahom – rastie geometricky. Viaceré spoloènosti sa s<strong>na</strong>ia rieši<br />

túto situáciu viac èi menej úspešne. Jeden z neobvyklých prístupov<br />

predstavila firma GoodbyeSpam (http://<strong>www</strong>.goodbyespam.com).<br />

V tomto prípade po<strong>sk</strong>ytnete prevádzkovate¾ovi tejto sluby svoje prí−<br />

stupové údaje k poštovému kontu. Server GoodbyeSpam sa potom<br />

správa ako brá<strong>na</strong> ku <strong>sk</strong>utoènému poštovému serveru, <strong>na</strong> ktorý sa u<br />

odfiltrované spamy nedostanú. Pre mnohých zákazníkov môe by,<br />

prirodzene, nepredstavite¾né po<strong>sk</strong>ytnú prístupové udaje cudzej<br />

firme, aj keï firma garantuje di<strong>sk</strong>rétnos a utajenie týchto údajov.<br />

Server GoodbyeSpam po<strong>sk</strong>ytuje svoje sluby nezávisle od pouitej<br />

platformy èi poštového klienta <strong>na</strong> strane pouívate¾a. Pripravuje sa<br />

aj verzia <strong>na</strong> príjem pošty pomocou vreckového poèítaèa.<br />

Nastavenie filtra proti spamu spoèíva v definícii povolených,<br />

resp, zakázaných domén. Ïalej sa blokujú maily od typických odo−<br />

sielate¾ov spamov a zároveò sa prijatá pošta kontroluje <strong>na</strong> prítom−<br />

nos vírusov. Sluba tie filtruje zadané k¾úèové slová, ktorých vý<strong>sk</strong>yt<br />

sa h¾adá v tele správy alebo v jej <strong>na</strong>dpise. Takéto maily sa potom<br />

nedostanú ani k vám <strong>na</strong> poštový server.<br />

Niekedy však ani <strong>na</strong> základe zadaných údajov nie je moné sto−<br />

percentne správne rozhodnú, èi ide o spam, alebo nie. V takomto<br />

prípade sa maily ukladajú do tzv. karantény a adresát je informo−<br />

vaný o ich zaslaní. Pokia¾ sa rozhodne niektorý mail prija, potom sa<br />

jeho odosielate¾ vyradí zo zoz<strong>na</strong>mu podozrivých odosielate¾ov.<br />

Sluba je platená – mesaèné poplatky sú od 3 do 6 USD pod¾a<br />

<strong>na</strong>stavenej úrovne bezpeènosti. Pouívatelia si slubu môu bezplat−<br />

ne vy<strong>sk</strong>úša po dobu 30 dní.<br />

Otázkou ostáva, èi budú pouívatelia ochotní zada svoje údaje<br />

<strong>na</strong> príjem pošty v podstate úplne neznámej firme.<br />

Uívatelia sú za mobily a sluby 3G ochotní plati viac<br />

Uívatelia mobilných telefónov sú ochotní zaplati vyššie ceny za mo−<br />

bilné telefóny a sluby tretej generácie (3G). Vyplýva to z výsledkov<br />

štúdie spoloènosti Taylor Nelson Sofres (TNS) TNS Telecoms 3G 2003<br />

Report, ktorú firma u<strong>sk</strong>utoènila v desiatich európ<strong>sk</strong>ych krajinách.<br />

Pod¾a štúdie TNS sa o sluby tretej generácie zaujíma 42 %<br />

európ<strong>sk</strong>ych uívate¾ov mobilných telefónov. Polovica z nich, teda<br />

21 % tvrdí, e za niektoré 3G sluby sú ochotní zaplati mesaène<br />

viac o 6 a 10 eur. Väèši<strong>na</strong> sa zaujíma <strong>na</strong>jmä o posielanie a prijí−<br />

manie e−mailov <strong>na</strong> mobilné telefóny (77 %) alebo vyuívanie mobil−<br />

ných videotelefónov (77 %). Najmenej uívate¾ov sa zaujíma o sa−<br />

hovanie hudobných súborov (47 %) a pozeranie videoklipov (40 %).<br />

Zaujímavosou je, e o 3G aplikácie majú väèší záujem <strong>sk</strong>ôr uíva−<br />

telia v krajinách východnej ako západnej Európy.<br />

Uívatelia, ktorí sa zaujímajú o 3G sluby, by boli pod¾a výsled−<br />

kov štúdie ochotní zaplati aj za mobilný telefón tretej generácie<br />

viac, ako zaplatili za súèasný. Vo všetkých krajinách, v ktorých sa<br />

vý<strong>sk</strong>um u<strong>sk</strong>utoènil, by väèši<strong>na</strong> respondentov bola ochotná zaplati<br />

a 330 eur za mobilný telefón tretej generácie. Tieto èísla sa však<br />

okrem iných dôvodov v jednotlivých krajinách z<strong>na</strong>ène menia aj<br />

v závislosti od toho, èi sú mobilné telefóny dotované operátormi,<br />

ako to je <strong>na</strong>príklad vo Francúz<strong>sk</strong>u alebo vo Ve¾kej Británii.<br />

Výsledky prie<strong>sk</strong>umu ïalej ukazujú, e v súèasnosti priemerné me−<br />

saèné platby za vyuívanie mobilných telefónov predstavujú 26 eur<br />

(20 eur za predplatené karty a 37 eur za paušálne programy).<br />

Pod¾a zistených výsledkov majú operátori potenciál aj k zvyšovaniu<br />

priemerného výnosu <strong>na</strong> uívate¾a (ARPU).<br />

Certifikovaných linuxových odborníkov je stále nedostatok<br />

O tom, e kvalitných certifikovaných odborníkov <strong>na</strong> administráciu<br />

a vývoj aplikaèného vybavenia pre operaèný systém Linux je stále<br />

nedostatok, by vám vedeli rozpráva ¾udia z ma<strong>na</strong>mentu azda<br />

kadej spoloènosti z brane. No a práve tento problém sa rozhod−<br />

la rieši spoloènos Red Hat, ktorá minulý týdeò predstavila prog−<br />

ram Red Hat Academy, urèený pre školy a univerzity. V rámci tohto<br />

programu budú môc študenti zí<strong>sk</strong>a certifikát osvedèujúci ich z<strong>na</strong>−<br />

losti z oblasti správy operaèného systému Linux a technológií open<br />

source. Program sa u de facto zaèal a v súèasnosti sa podpisujú<br />

dohody a ude¾ujú licencie školám, ktoré prejavia záujem, tak, aby<br />

sa u od ïalšieho škol<strong>sk</strong>ého roka mohlo zaèa. Len pre informáciu,<br />

ce<strong>na</strong> licencie pre 5−tisíc študentov a jednu školu bola stanovená <strong>na</strong><br />

20−tisíc USD.<br />

Operátori spustili GPRS roaming<br />

Zaèiatkom februára spustili obaja mobilní operátori sluby zaloené <strong>na</strong><br />

technológii GPRS aj v roamingu. Orange <strong>na</strong> zaèiatok v sieti èe<strong>sk</strong>ého<br />

operátora Eurotel Praha a v rakú<strong>sk</strong>ej sieti One operátora Connect<br />

Austria. V prvom polroku 2003 plánuje Orange Sloven<strong>sk</strong>o sprístupni<br />

dátový roaming <strong>na</strong>príklad v Nemecku, Francúz<strong>sk</strong>u, Švajèiar<strong>sk</strong>u, Ho−<br />

land<strong>sk</strong>u, Ve¾kej Británii, Belgicku, Talian<strong>sk</strong>u, Portugal<strong>sk</strong>u, Grécku, ale<br />

aj v Maïar<strong>sk</strong>u, Po¾<strong>sk</strong>u, Chorvát<strong>sk</strong>u èi v Rumun<strong>sk</strong>u.<br />

EuroTel má dohodnutý roaming v sieach T−Mobile Nemecko,<br />

Èe<strong>sk</strong>á republika, Rakú<strong>sk</strong>o a Eurotel Èe<strong>sk</strong>á republika. Do konca roka<br />

2003 plánuje EuroTel osem partnerov pre GPRS roaming, prièom<br />

pôjde o operátorov z Maïar<strong>sk</strong>a, Po¾<strong>sk</strong>a èi USA.<br />

Zákazníci budú môc odteraz v zahranièí kontrolova svoje<br />

e−maily èi pristupova k internetovým stránkam, ale aj intranetu.<br />

Staèí, ak majú aktivovaný roaming a niektorú zo sluieb, ktoré<br />

vyuívajú technológiu GPRS.<br />

Orange Sloven<strong>sk</strong>o pritom ponúka rov<strong>na</strong>ké ceny za vyuívanie<br />

dátových sluieb prostredníctvom GPRS v zahranièí ako v domá−<br />

cej sieti.

I N F O W A R E<br />

Upgradovali, ale dodnes nevedia<br />

preèo<br />

Pod¾a štúdie vypracovanej spoloènosou<br />

Network Associates (NA) bolo a 75 %<br />

investícií do sieovej infraštruktúry v uplynu−<br />

lom roku „zbytoèných“. V odôvodnení<br />

Network Associates hovorí o neschopnosti<br />

alebo nevôli spoloèností optimalizova.<br />

Dôvody pri rozhodovaní o rozširovaní a<br />

posilòovaní výkonu sietí sa v drvivej väèši−<br />

ne prípadov nesú v duchu „suchého“ kon−<br />

štatovania, e súèasný výkon a kapacita je<br />

nedostatoèná. Zriedkakedy sa optimalizuje<br />

a h¾adajú sa cesty, ako lepšie vyui to, èo<br />

u je k dispozícii. Administrátori èasto ani<br />

nemajú predstavu, ako je kapacita siete,<br />

ktorú spravujú, vyuitá. Èasto je <strong>sk</strong>utoèným<br />

dôvodom investícií „zneuívanie“ sieovej<br />

infraštruktúry zamest<strong>na</strong>ncami, ktorí si<br />

<strong>na</strong>príklad sahujú hudobné <strong>na</strong>hrávky alebo<br />

video zo siete internet. Pod¾a štúdie zaz<strong>na</strong>−<br />

menáva a 66 % spoloèností vány výpa−<br />

dok funkènosti siete a raz za kvartál. A<br />

dve tretiny administrátorov neprevádzkujú<br />

doh¾adový systém a sú odkazaní <strong>na</strong> hláse−<br />

nie problémov koncovými pouívate¾mi.<br />

Národný program poèítaèovej<br />

gramotnosti v Èe<strong>sk</strong>ej republike<br />

Spoloènosti Intel, Centrum Internetu a Mi−<br />

nisterstvo informatiky oficiálne zaèali spo−<br />

loèný projekt Národný program poèítaèo−<br />

vej gramotnosti v Èe<strong>sk</strong>ej republike. Jeho<br />

cie¾om je umoni širokej verejnosti pro−<br />

stredníctvom kurzov <strong>na</strong>uèi sa základnú<br />

prácu s poèítaèom a internetom. Hlavne<br />

ide o výuèbu práce s elektronickou poštou,<br />

orientáciu <strong>na</strong> internete, základy práce s kan−<br />

celár<strong>sk</strong>ymi aplikáciami a ïalšie praktické<br />

zruènosti.<br />

V Èe<strong>sk</strong>ej republike je ešte stále ve¾a ¾u−<br />

dí, ktorí majú len malú èi iadnu <strong>sk</strong>úsenos<br />

s prácou <strong>na</strong> poèítaèi a s vyuitím internetu.<br />

Ce<strong>na</strong> poèítaèa dnes u však nie je hlavnou<br />

prekákou. Medzi hlavné bariéry vyuíva−<br />

nia poèítaèa a internetu v domácnosti patrí<br />

hlavne nedostatoèná predstava o monos−<br />

tiach jeho vyuitia a aj strach z prvých za−<br />

èiatoèníckych krokov.<br />

U v marci minulého roku zaèala spo−<br />

loènos Intel projekt Centrum internetu,<br />

ktorý ponúkal širokej verejnosti monos<br />

<strong>na</strong>uèi sa krok za krokom pracova s poèí−<br />

taèom a internetom, pouíva vlastný<br />

e−mail a poz<strong>na</strong> rad ïalších moností ich<br />

vyuitia. Projekt sa stretol u verejnosti s ve¾−<br />

kým ohlasom; boli preškolených viac ne<br />

5000 úèastníkov.<br />

V tomto roku projekt pokraèuje pod<br />

názvom Národný program poèítaèovej<br />

gramotnosti v Èe<strong>sk</strong>ej republike a rozšíri sa<br />

i do ïalších miest. Projekt je koncipovaný<br />

ako spolupráca súkromného a verejného<br />

sektora: jeho vznik iniciovala a podporuje<br />

spoloènos Intel a vïaka výz<strong>na</strong>mnej pod−<br />

pore Ministerstva informatiky bude prebie−<br />

ha vo vybraných školách, kniniciach<br />

a školiacich centrách v pribline 100 mes−<br />

tách a obciach Èe<strong>sk</strong>ej republiky.<br />

Organizaène projekt zaisuje spoloènos<br />

Centrum internetu v spolupráci s Národ−<br />

nou kninicou. Celý program je rozdelený<br />

do nieko¾kých úrovní dvojhodinových in−<br />

tenzívnych kurzov tak, aby monos zí<strong>sk</strong>a<br />

potrebné vzdelanie mali tak ¾udia, ktorí do−<br />

posia¾ s poèítaèom neprišli do styku, ako aj<br />

tí, ktorí sa chcú zdoko<strong>na</strong>li v niektorej<br />

z uvedených oblastí. Poèet úèastníkov jed−<br />

ného kurzu je obmedzený maximálne <strong>na</strong><br />

desa ¾udí, aby bolo moné venova ka−<br />

dému individuálnu pozornos. Ve¾kou<br />

prednosou kurzu je jeho cenová dostup−<br />

nos – 100 Kè za dvojhodinový kurz. Ïalšie<br />

informácie: http://<strong>www</strong>.centruminternetu.cz.<br />

Svetový predaj èipov v roku 2002<br />

mierne vzrástol<br />

Trby z predaja poèítaèových èipov <strong>na</strong> ce−<br />

lom svete klesli v samotnom decembri mi−<br />

nulého roku medzimesaène o 2,3 % <strong>na</strong><br />

12,53 mld. USD, prièom za celý rok 2002<br />

sa mierne zvýšili o 1,3 % <strong>na</strong> 140,7 mld.<br />

USD. Vyplýva to z údajov Svetovej asociá−<br />

cie pre obchod s polovodièmi – World Se−<br />

miconductor Trade Association (WSTS).<br />

Pomalý rast za rok 2002 je v zhode s oèa−<br />

kávaniami. Medzimesaèný pokles v decem−<br />

bri je obvyklý jav, pretoe výroba a predaj sa<br />

spoma¾uje pre vianoèné sviatky. Pozitívne<br />

však je, e svetový sektor èipov sa zotavil<br />

z <strong>na</strong>jhoršieho útlmu v histórii, ktorý sa zaz<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>l v roku 2001. Oproti decembru 2001,<br />

keï bol sektor stále v útlme, sa trby z pre−<br />

daja èipov zvýšili v decembri 2002 a<br />

o 23,1 %. V rámci sektora si <strong>na</strong>jlepšie poèí−<br />

<strong>na</strong>li pamäové èipy, pri ktorých sa trby za<br />

celý rok 2002 zvýšili o 36,2 %.<br />

Amerièania chcú zakáza rýchle WiFi<br />

Americké ministerstvo obrany sa s èoraz<br />

väèším vypätím síl pokúša o zákaz pouíva−<br />

nia bezdrôtových sietí v spodnej èasti frek−<br />

venèného pásma 5 GHz z dôvodu monej<br />

interferencie s vojen<strong>sk</strong>ými radarmi. Práve<br />

toto pásmo bolo u dávnejšie nielen v USA,<br />

ale aj v Japon<strong>sk</strong>u a krajinách Európy pride−<br />

lené <strong>na</strong> vo¾né pouitie pre bezdrôtové siete<br />

WiFi. V odôvodnení, ktoré Amerièania odo−<br />

slali spoloène so svojou iadosou organizá−<br />

cii ITU, sa hovorí, e uvedené pásmo by<br />

armáda rada vyuila <strong>na</strong> prevádzku radaro−<br />

vých systémov detegujúcich „malé“ objekty,<br />

ako sú <strong>na</strong>príklad menšie lode alebo lietad−<br />

lá. Práve takéto objekty môu pod¾a Ame−<br />

rièanov poui teroristi pri svojich útokoch.<br />

Ïalej <strong>na</strong>vrhujú toto pásmo chráni pred ne−<br />

oprávneným pouívaním metódou Dy<strong>na</strong>−<br />

mic Frequency Selection.<br />

Servery: ako sa predávali a ako<br />

sa predáva budú<br />

Pod¾a a<strong>na</strong>lyticko−poraden<strong>sk</strong>ej spoloènosti<br />

Gartner stúpol medziroène objem trhu so<br />

servermi o 4 %, keï sa v uplynulom roku<br />

predalo celosvetovo 4,6 mil. kusov týchto<br />

zariadení. Na prvom mieste v hitparáde<br />

úspešnosti sa udral Hewlett−Packard s po−<br />

dielom vo výške 30 % a 1,4 mil. predanými<br />

kusmi. Na druhom a treom mieste nájdeme<br />

Dell a Ve¾kú modrú so zi<strong>sk</strong>om 19, resp.<br />

14 %. Zaujímavé však je, e nepriek tomu,<br />

e trh rastie, zi<strong>sk</strong>y ani nie. Dôvodom je zme−<br />

<strong>na</strong> správania sa zákazníkov, ktorí sa èoraz<br />

viac zaujímajú o low−end servery zaloené<br />

92 PC REVUE 3/2003

I N F O W A R E<br />

<strong>na</strong> platforme Intel. Pod¾a predpokladov<br />

Gartneru sa tento rok vôbec po prvýkrát<br />

v histórii predá viac takýchto low−end serve−<br />

rov ako tých „ve¾kých“, zaloených <strong>na</strong> Unixe.<br />

eny nechcú pracova v IT biznise<br />

O tom, e <strong>na</strong> vedúcich ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>ych pozí−<br />

ciách, v armáde, v politike alebo u polície<br />

a hasièov môeme nájs viac muov ne<br />

ien, by vám vedeli zanietene rozpráva<br />

všetky tie emancipované vegetariánky,<br />

zdruené v rôznych spolkoch a zdrueniach<br />

<strong>na</strong> svoju ochranu a zrovnoprávnenie.<br />

Zaujímavejšie však je, e samy eny ani len<br />

netušia, preèo to tak je. Napríklad pod¾a<br />

<strong>na</strong>jnovšej štúdie organizácie Women in IT<br />

Champions Group bol podiel ien z celko−<br />

vého poètu novozamest<strong>na</strong>ných pracovníkov<br />

v IT biznise za minulý rok 36 %. Ich podiel<br />

<strong>na</strong> poète zamest<strong>na</strong>ncov, ktorí, <strong>na</strong>opak, IT<br />

biznis opustili, bol 46 %. Pod¾a štúdie však<br />

z IT odchádzajú nielen „mladé“ eny (z dô−<br />

vodov, ako sú <strong>na</strong>príklad rodi<strong>na</strong> a deti), ale<br />

aj eny <strong>na</strong>d 40. Všeobecne sa predpokla−<br />

dalo, e nišie zastúpenie ien v IT je za−<br />

príèinené „klasickými“ dôvodmi nesúcimi<br />

sa v duchu dilemy medzi rodinou a karié−<br />

rou. No <strong>sk</strong>utoènos, e aj staršie eny <strong>na</strong><br />

zaujímavých pozíciách z IT odchádzajú, je<br />

minimálne dôvod <strong>na</strong> zamyslenie.<br />

Hacking sa stáva globálnou hrozbou<br />

Carnegie Mellons Computer Emergency<br />

Response Team zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l len za prvé tri<br />

kvartály roku 2002 a 73 359 hacker<strong>sk</strong>ých<br />

útokov. Riziko digitálneho útoku je tak pod¾a<br />

vý<strong>sk</strong>umov potrebné bra viac ako váne.<br />

Pod¾a vý<strong>sk</strong>umu americkej spoloènosti<br />

Emarketer miera ohrozenia spoloèností,<br />

ako aj uívate¾ov, pokia¾ ide o <strong>na</strong>búranie<br />

systému, bezpeènostné diery, podvody, vy−<br />

radenie sluieb èi iné formy digitálneho úto−<br />

ku, v poslednom roku rapídne stúpla.<br />

Len v USA je za posledný rok preukáza−<br />

te¾ných a 26 792 hacker<strong>sk</strong>ých útokov, pri kto−<br />

rých boli zverejnené utajené dáta, prípadne<br />

boli pozmenené, èi bola prevzatá kontrola<br />

<strong>na</strong>d celým systémom. Druhé miesto v rebríèku<br />

krajín, kde sa <strong>na</strong>jviac hackuje, zaberá Brazília<br />

s 5568 takýmito útokmi, tretie miesto obsadi−<br />

la Ve¾ká Británia s poètom 4950 útokov.<br />

Experti sa zhodujú, e je ve¾mi aké urèi<br />

trend, ktorým sa kyberzloèin uberie. Neza−<br />

nedbate¾ný je však jeho nárast, ktorý <strong>na</strong>−<br />

bral hrozivé rozmery. Len v porov<strong>na</strong>ní s ro−<br />

kom 2001 jeho nárast presiahol v USA 28<br />

percent. Rov<strong>na</strong>ko hrozivé je aj porov<strong>na</strong>nie<br />

s obdobím pred piatimi rokmi, keï bolo<br />

celosvetovo zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ných 3734 útokov.<br />

Kybernetické útoky sa takisto stávajú fi−<br />

<strong>na</strong>nèným problémom, a 80 percent opýta−<br />

ných firiem uvádza, e po útoku <strong>na</strong> ich po−<br />

èítaèe to pocítili vo svojich zi<strong>sk</strong>och; 44 per−<br />

cent z nich vyèíslilo, e ich útoky stáli spolu<br />

a 455 miliónov USD.<br />

A 40 percent Švajèiarov volilo<br />

cez internet<br />

V malej švajèiar<strong>sk</strong>ej obci blízko enevy sa<br />

u<strong>sk</strong>utoènili prvé oficiálne vo¾by, pri ktorých<br />

mohli jej obyvatelia voli aj prostredníctvom<br />

internetu. Takmer 44 % túto monos aj<br />

vyuilo, 50 % obyvate¾ov volilo prostredníc−<br />

tvom pošty a len 6 % volilo osobne. Bolo to<br />

po prvýkrát, èo sa <strong>na</strong> území Európy pouil<br />

takýto spôsob vo¾by.<br />

Pred vo¾bami dostali obyvatelia obce<br />

poštou heslo pozostávajúce zo 16 èíslic. Pri<br />

internetovej vo¾be zadávali volièi okrem toh−<br />

to údaja aj svoje rodné èíslo, miesto a dátum<br />

<strong>na</strong>rodenia.<br />

Pod¾a vyjadrenia vládnych orgánov sa in−<br />

ternet bude pouíva pri vo¾bách stále èastej−<br />

šie. Švajèiar<strong>sk</strong>o je pritom známe tým, e sys−<br />

tém priamej demokracie, pri ktorom o pod−<br />

statných veciach rozhodujú obèania, je be−<br />

nou súèasou ivota. Èo myslíte? Ako by sa<br />

takýto systém uplatnil <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u? Bolo by<br />

to prvé referendum, ktoré by bolo <strong>na</strong> území<br />

Sloven<strong>sk</strong>a platné?<br />

Scyld Beowulf, systém pre klastre<br />

s Opteronmi<br />

Spoloènos AMD oficiálne oznámila, e<br />

spoloènos Scyld Computing Corporation<br />

pracuje <strong>na</strong> vývoji 64−bitovej verzie operaè−<br />

ného systému Scyld Beowulf, ktorý je urèe−<br />

ný <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v klastroch <strong>na</strong> báze archi−<br />

tektúry Hammer.<br />

Pre AMD je to ïalší krôèik k úspechu mik−<br />

roprocesorov Opteron. Operaèný systém<br />

Scyld Beowulf v súèasnosti <strong>na</strong>sadzuje v klas−<br />

troch <strong>na</strong>príklad spoloènos HP.<br />

120 dní pre Microsoft beí<br />

A rozsudok je definitívny – v spore so spoloè−<br />

nosou Sun Microsystems ahá Microsoft za<br />

kratší koniec. Sudca tak <strong>na</strong>stolil tvrdé pod−<br />

mienky – Microsoft má 120 dní <strong>na</strong> to, aby do<br />

kadej verzie Windows a Internet Explorera,<br />

ktorú distribuuje, zabudoval <strong>na</strong>jnovšiu verziu<br />

Javy. Takisto je povinný všetkých svojich zá−<br />

kazníkov cez všetky moné informaèné kaná−<br />

ly upovedomi o tom, e jeho softvér odteraz<br />

obsahuje <strong>na</strong>jnovšiu verziu Javy. Právnici Mic−<br />

rosoftu podali proti takémuto rozsudku odvo−<br />

lanie, no lehota 120 dní u beí.<br />

Telekomunikácie by mohli komerène<br />

zavies ADSL u o pár mesiacov<br />

Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie, a. s. (ST) pripra−<br />

vujú spustenie komerènej prevádzky sluieb<br />

<strong>na</strong> báze technológie ADSL u v druhom<br />

štvrroku tohto roka, keï by systém mohol<br />

by zavedený v troch <strong>na</strong>jväèších sloven<strong>sk</strong>ých<br />

mestách. Následne do konca roka by sluby<br />

ADSL mali by pod¾a plánu ST k dispozícii aj<br />

v ostatných dôleitých lokalitách Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

V súèasnosti sa realizuje technický test prístu−<br />

pov technológiou ADSL jednotlivými po<strong>sk</strong>y−<br />

tovate¾mi prístupu <strong>na</strong> internet.<br />

Tieto plány sa vôbec nemusia splni. Dô−<br />

vodom je <strong>na</strong>jmä ko<strong>na</strong>nie Protimonopol−<br />

ného úradu voèi ST vo veci údajného zne−<br />

uívania domi<strong>na</strong>ntného postavenia pri pi−<br />

lotnej prevádzke po<strong>sk</strong>ytovania sluieb<br />

ADSL, v ktorom stále nie je vyrieknutý záve−<br />

reèný verdikt. Opaèný názor majú zástup−<br />

covia Asociácie po<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetu<br />

(API), ktorí ko<strong>na</strong>nie PMÚ pri zavádzaní<br />

pilotnej prevádzky iniciovali. Pod¾a nich<br />

Sloven<strong>sk</strong>ým telekomunikáciám niè nebráni<br />

v tom, aby ceny a obchodné podmienky <strong>na</strong><br />

pôde asociácie predloili a rokovali o nich.<br />

Pripustili, e ak by sa obe strany <strong>na</strong> pod−<br />

mienkach dohodli, API by mohla podanie<br />

z PMÚ stiahnu. Problémom je pritom<br />

pod¾a API predovšetkým neschopnos ko−<br />

munikácie, ktorá bráni akémuko¾vek spo−<br />

loènému postupu. Situácia v zavádzaní ši−<br />

rokopásmového prístupu <strong>na</strong> internet <strong>na</strong> bá−<br />

ze technológie ADSL sa vyhrotila práve<br />

spustením tzv. komerènej pilotnej prevádz−<br />

ky telekomunikáciami, ktoré pod¾a API po−<br />

<strong>sk</strong>ytli okrem vlastného po<strong>sk</strong>ytovate¾a prístu−<br />

pu <strong>na</strong> internet ST Online všetkým ostatným<br />

po<strong>sk</strong>ytovate¾om di<strong>sk</strong>rimi<strong>na</strong>èné podmienky.<br />

Následne <strong>na</strong> podnet API prijal PMÚ pred−<br />

bené opatrenie, ktorým vykonávanie pilot−<br />

nej prevádzky zastavil. V tejto súvislosti však<br />

zo strany PMÚ smeruje kritika aj voèi regu−<br />

látorovi telekomunikaèného trhu, Teleko−<br />

munikaènému úradu SR, ktorý sa pod¾a ria−<br />

dite¾a odboru zneuívania domi<strong>na</strong>ntného<br />

postavenia PMÚ SR Ladislava Szabóa venu−<br />

je len technickým záleitostiam a cenovú<br />

reguláciu a reguláciu konkurenèného pro−<br />

stredia nevykonáva.<br />

Èítame internet, nie noviny!<br />

Pod¾a štúdie vypracovanej spoloènosou<br />

Market Facts <strong>na</strong> zákazku spravodaj<strong>sk</strong>ého<br />

portálu MSNBC.com uprednostòujú zamest−<br />

<strong>na</strong>nci spoloèností pri h¾adaní informácií<br />

internet pred „klasickými“ médiami, akými<br />

sú noviny alebo televízia. Konkrétne: 35 % z<br />

respondentov èíta spravodajstvo a h¾adá in−<br />

formácie o aktuálnom dianí <strong>na</strong> internete,<br />

25 % z opýtaných <strong>na</strong> tento úèel pouíva „pa−<br />

pierové“ noviny, 21 % èasopisy a pre 17 %<br />

respondentov je zdrojom takýchto informácií<br />

rozhlasové vysielanie. Zvyšní respondenti<br />

pozerajú televíziu, a to buï on−line, alebo tú<br />

káblovú. Nu, ijeme on−line.<br />

Linux zarába, a nie málo<br />

Pod¾a vyjadrení Ve¾kej modrej a spoloènos−<br />

ti Hewlett−Packard v roku 2002 dosiahli tr−<br />

by za produkty zaloené <strong>na</strong> Linuxe miliardy<br />

dolárov. Konkrétne Hewlett−Packard zarobil<br />

spolu 2 mld. USD. Podobne optimisticky je<br />

<strong>na</strong> tom Ve¾ká modrá, ktorá po tom, èo v ro−<br />

ku 2001 utopila miliardu v investíciách, za−<br />

robila viac ne 1,5 mld. USD. Pod¾a a<strong>na</strong>ly−<br />

ticko−prognostického IDC dosiahol za prvé<br />

tri kvartály trh s linuxovými servermi objem<br />

1,4 mld. USD, z èoho si Hewlett−Packard<br />

uhryzol úctyhodných 24 %. Na druhom<br />

a treom mieste je Dell s IBM s výsledkom<br />

21, resp. 17 %.<br />

Za štvrtý kvartál 2002 zarobili linuxové<br />

servery v USA presne 384,6 milió<strong>na</strong> USD.<br />

V porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kým obdobím v roku<br />

2001 to z<strong>na</strong>mená nárast o rovných 90 per−<br />

cent! Spoloènos IBM tak svoj zi<strong>sk</strong> v tomto<br />

segmente prakticky zdvojnásobila, HP zvýšil<br />

svoju bilanciu o 81 percent a podobne je<br />

<strong>na</strong> tom aj Sun.<br />

Panika s hoaxom jdbgmgr.exe<br />

V uplynulých dòoch sa v prostredí sloven−<br />

<strong>sk</strong>ého internetu zaèala šíri nová vl<strong>na</strong> faloš−<br />

ného poplachu o vírusovej infiltrácii. V mai−<br />

lovej správe rozosielanej spanikárenými<br />

pouívate¾mi sa uvádza, e súbor s názvom<br />

jdbgmgr.exe je vírus, a ak ho nájdete v sys−<br />

téme, treba ho zmaza.<br />

Jdbgmgr.exe je pritom normál<strong>na</strong> súèas<br />

systému (java debuger ma<strong>na</strong>ger v runtime<br />

3/2003 PC REVUE 93

I N F O W A R E<br />

Java engine Microsoftu), a teda nie je ve¾mi<br />

rozumné ho vymaza. Ak ste ho u predsa<br />

vymazali, dá sa obnovi <strong>na</strong>pr. reinštaláciou<br />

Internet Explorera. Autor fámy sa s<strong>na</strong>í vy−<br />

zera dôveryhodne, pretoe uvádza „zasvä−<br />

tené“ údaje a dokonca aj podrobný postup,<br />

ako „vírus“ vymaza. Niektoré prichádzajú<br />

s pôvodným anglickým èi talian<strong>sk</strong>ym tex−<br />

tom, iné sú v èeštine.<br />

Niektoré emailové èervy môu posla<br />

ako prílohu k elektronickej pošte infikovaný<br />

súbor jdbgmgr.exe – táto infekcia je však<br />

spôsobená èervom, a nie neserióznosou<br />

komponentu jdbgmgr.exe. Všeobecne teda<br />

platí: ak nájdete súbor jdbgmgr.exe v systé−<br />

me, pôjde o potrebný komponent operaè−<br />

ného systému, a nie vírus. Ak ho však náj−<br />

dete ako prílohu pošty, pôjde s <strong>na</strong>jväèšou<br />

pravdepodobnosou o súbor <strong>na</strong>padnutý<br />

vírusom.<br />

FreeBSD koneène vonku<br />

Dalo by sa poveda, e u bolo <strong>na</strong>èase.<br />

Trvalo to tri roky, ale výsledok stojí za to.<br />

Najdôleitejšie novinky: zavedenie podpory<br />

pre platformu Sparc64 spoloènosti Sun Mic−<br />

rosystems a IA64 od Intelu (podpora pre Ham−<br />

mer k dispozícii ešte nie je), zvýšenie efektív−<br />

nosti vykonávania programového kódu <strong>na</strong><br />

viacprocesorových systémoch prostredníc−<br />

tvom zavedenia „jemných“ kernelových zám−<br />

kov (viacero vlákien môe vykonáva kód ker−<br />

nelu paralelne), podpora šifrovaných partícií<br />

vrátane swapu (<strong>na</strong> podpore RAID sa pracuje)<br />

a ve¾a ïalšieho. V poradí u piata verzia pri−<br />

náša ve¾a nového, a preto sa všeobecne prí−<br />

liš neodporúèa jej <strong>na</strong>sadenie „<strong>na</strong>ostro“. Staèí<br />

poèka zopár dní <strong>na</strong> verziu 5.1. Viac infor−<br />

mácií nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.freebsd.org.<br />

Alter<strong>na</strong>tíva Unixu: Windows Server<br />

2003<br />

Aspoò pod¾a Redmondu, ktorý zverejnil blišie<br />

informácie o vlastnostiach nového servero−<br />

vého operaèného systému Windows Server<br />

2003 v oblasti stability a prevencie pred ne−<br />

plánovanými výpadkami dostupnosti. Medzi<br />

novinkami predstavenými Redmondom je<br />

moné nájs <strong>na</strong>príklad zdoko<strong>na</strong>lený systém<br />

inštalácie ovládaèov, ktorý umoní v prípade<br />

akýchko¾vek problémov vyko<strong>na</strong> tzv. „roll−<br />

back“ – návrat do stavu pred ich inštaláciou.<br />

Ïalšou nemenej výz<strong>na</strong>mnou novinkou je<br />

monos izolácie jednotlivých procesov, vý−<br />

sledkom èoho je vyššia spo¾ahlivos ich behu,<br />

pretoe havária jedného zo <strong>sk</strong>upiny ne−<br />

ovplyvní vykonávanie tých ostatných. Pribudla<br />

tie monos konfigurácie klastrov za behu<br />

bez nutnosti „shutdown“. Oficiálne uvedenie<br />

<strong>na</strong> trh je <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> apríl tohto roka po<br />

tom, èo bolo viackrát presunuté, a po tom, èo<br />

bol aj viackrát zmenený názov tohto operaè−<br />

ného systému. Redmond v tejto súvislosti zaèí−<br />

<strong>na</strong> stava nový Windows Server 2003 oproti<br />

komerèným UNIX operaèným systémom od<br />

spoloèností, akými sú <strong>na</strong>príklad Hewlett−<br />

Packard, Sun Microsystems alebo IBM.<br />

Otázkou ostáva, èi uspeje.<br />

Namontujte zamest<strong>na</strong>ncom internet<br />

domov, budú viac pracova!<br />

Pod¾a štúdie zverejnenej denníkom Wa−<br />

shington Post pracujú zamest<strong>na</strong>nci, ktorí<br />

disponujú internetovým pripojením aj do−<br />

ma, usilovnejšie ne tí ostatní. Tí, ktorí inter−<br />

net doma nemajú, trávia v práci viac èasu<br />

vybavovaním si svojich osobných interneto−<br />

vých záleitostí. A aby toho nebolo málo, tí,<br />

ktorí ho majú, aj z domu pracujú! A nie<br />

málo, v priemere a 5,9 hodiny týdenne,<br />

prièom za rov<strong>na</strong>ké obdobie sa v práci <strong>na</strong><br />

internete zabávajú len 3,9 hodiny. Z výsled−<br />

kov štúdie vyplýva, e domáce internetové<br />

pripojenie má <strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>ncov jednoz<strong>na</strong>è−<br />

ne pozitívny vplyv, pretoe si sami pracujúci<br />

môu – samozrejme, v rámci urèitých medzí<br />

– posúva termíny a prispôsobova priority<br />

a vlastné tempo.<br />

Konèí posledná vo¾ná SMS brá<strong>na</strong>?<br />

Sity.<strong>sk</strong>, ktoré sa pretransformovalo <strong>na</strong><br />

Ezones.<strong>sk</strong>, ruší vo¾nú SMS bránu. Konkrétne<br />

od 20. februára je moné SMS správy z tohto<br />

portálu posiela len za takzvané kredity (EZK),<br />

ktoré si bude potrebné zakúpi. Tie sa budú<br />

predáva v mnostve 50, prièom jed<strong>na</strong> odo−<br />

slaná SMS správa bude stá jeden kredit.<br />

Ce<strong>na</strong> za jedno dobitie bude pre majite¾ov<br />

paušálnych programov 41,60 Sk bez DPH,<br />

pre majite¾ov EASY 50 Sk bez DPH. Aj keï<br />

takéto SMS budú stále lacnejšie ako priamo<br />

z mobilného telefónu, je smutné, e u nás u<br />

neexistuje vo¾ná a legál<strong>na</strong> SMS brá<strong>na</strong>.<br />

Pre<strong>na</strong>jmite si Linux<br />

Na to, e v outsourcingu je budúcnos, prišlo<br />

alebo pomaly prichádza èoraz viac spoloè−<br />

ností. Nejde ani tak o šetrenie nákladov (out−<br />

sourcing môe by v koneènom dôsledku<br />

drahší ne konvenèné riešenia), ale o pocit<br />

bezstarostnosti. Trend dodávate¾<strong>sk</strong>ého rieše−<br />

nia otázok spojených s prevádzkou výpoèto−<br />

vej a kancelár<strong>sk</strong>ej techniky však <strong>na</strong>berá <strong>na</strong><br />

obrátkach. Dôkazom toho je <strong>na</strong>príklad <strong>www</strong>.<br />

workspot.com, <strong>na</strong> ktorom si môete pre<strong>na</strong>ja<br />

Red Hat Linux vo verzii 8.0, ku ktorému<br />

dostanete okrem terminálového prístupu aj<br />

100 MB di<strong>sk</strong>ového priestoru <strong>na</strong> ukladanie<br />

vašich súborov. Èo sa týka aplikaèného vy−<br />

bavenia, k dispozícii je „klasická“ plus Open−<br />

Office a Ximian Evolution. Na pouitie je,<br />

samozrejme, potrebné disponova rýchlym<br />

širokopásmovým pripojením do internetu.<br />

Cie¾ovou <strong>sk</strong>upinou sú jed<strong>na</strong>k pouívatelia,<br />

ktorí sa chcú s Linuxom „zoznámi“ bez nut−<br />

nosti jeho inštalácie, a cestujúci pouívatelia.<br />

Ce<strong>na</strong> za jeden mesiac prenájmu bola urèená<br />

<strong>na</strong> 9,95 USD.<br />

Nemecká vláda investuje do Linuxu<br />

Nemecká vláda sa rozhodla fi<strong>na</strong>ncova nie−<br />

ktoré projekty, ktoré by mali pomôc Linuxu<br />

pri jeho ceste <strong>na</strong> bené kancelár<strong>sk</strong>e pracov−<br />

né stanice. Konkrétne ide <strong>na</strong>príklad o pro−<br />

jekt Kroupware, ktorý je súèasou de<strong>sk</strong>topu<br />

KDE. Na tomto projekte, ktorého cie¾om je<br />

ponúknu plnohodnotnú alter<strong>na</strong>tívu k pošto−<br />

vému serveru Microsoft Exchange a klientu<br />

Outlook, pracuje od septembra minulého<br />

roka trojica sponzorovaných spoloèností.<br />

Prvé komponenty Kroupware, KMail (pošto−<br />

vý klient) a KOrganizer (kalendár), boli<br />

uvo¾nené spoloène s KDE 3.1. To ostatné<br />

(Kolab – serverový backend funkène ekviva−<br />

lentný k Microsoft Exchange) bude <strong>na</strong>sledo−<br />

va v ïalšej verzii KDE, ktorej uvedenie <strong>na</strong><br />

trh je <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> druhú polovicu roka<br />

2003.<br />

94 PC REVUE 3/2003

I N F O W A R E<br />

Magma Web<br />

Ve¾mi zjednodušene je to poštový<br />

klient, inteligentný kalendár, plánovaè<br />

úloh, organizér kontaktov a kontajner<br />

pre všetky vaše súbory. A to<br />

všetko vo webovom vyhotovení. To,<br />

èím Magma je a èím by aj chce, sa<br />

zvykne oz<strong>na</strong>èova termínom firemný<br />

intranet. V podstate ide o „dátový<br />

<strong>sk</strong>lad“ zapuzdrujúci všetky firemné<br />

informácie. Myšlienkou je, e všetko,<br />

èo zamest<strong>na</strong>nci pri svojej práci potrebujú,<br />

by mali nájs <strong>na</strong> jednom mieste<br />

– v jednom ve¾kom „dátovom <strong>sk</strong>lade“.<br />

A to nielen zvnútra firemnej<br />

poèítaèovej siete, ale aj z domu alebo<br />

hotela, respektíve zovšadia¾, kde je<br />

dostupné pripojenie do siete internet.<br />

Webová platforma je <strong>na</strong> tieto<br />

úèely viac-menej ideál<strong>na</strong>, pretoe<br />

celá výpoètová logika je centralizovaná<br />

a pouívatelia pristupujú k svojim<br />

dátam prostredníctvom tenkých<br />

klientov. V praxi ide o bený webový<br />

prehliadaè.<br />

ELEKTRONICKÁ POŠTA<br />

Magma ponúka základ a nieèo <strong>na</strong>vyše.<br />

Ten základ všetci poznáte. Správy<br />

elektronickej pošty je moné prija,<br />

odosla a triedi do prieèinkov<br />

(automaticky pod¾a definovaných<br />

pravidiel, podobne ako <strong>na</strong>príklad<br />

v Outlooku). Prieèinkov môete ma<br />

to¾ko, ko¾ko váš IMAP server dovolí.<br />

Zaujímavý je automatický odpovedaè,<br />

ktorý je moné <strong>na</strong>stavi tak,<br />

aby odpovedal len niekomu a len<br />

vtedy, keï urèíte. I<strong>na</strong>k povedané,<br />

môete ma viacero automatických<br />

odpovedaèov – kadý <strong>na</strong> iné obdobie<br />

a pre niekoho iného. To, èo<br />

Magmu mierne odlišuje, je okno,<br />

v ktorom správy píšete. Nejde síce<br />

o niè prevratné a ani ako myšlienka<br />

to nie je unikátne, ale je minimálne<br />

príjemné ma pri písaní správ dostupné<br />

rov<strong>na</strong>ké nástroje, <strong>na</strong> aké ste<br />

zvyknutí <strong>na</strong>príklad zo spomenutého<br />

Outlooku. Asi u tušíte, e je to tých<br />

nieko¾ko tlaèidiel <strong>na</strong> úpravu formátovania<br />

správ. Magma takisto doká-<br />

e automaticky dopåòa adresu prijímate¾a<br />

e-mailu u pri jej písaní. Zaujímavý<br />

je aj nástroj <strong>na</strong> rozposielanie<br />

direct e-mail kampaní, pri ktorých<br />

je moné do e-mailu priamo<br />

vklada informácie o prijímate¾ovi,<br />

ako oslovenie alebo meno.<br />

KALENDÁR<br />

Pri poh¾ade <strong>na</strong> kalendár som bol, priznám<br />

sa, príjemne prekvapený. Aby<br />

som bol presný, s Magmou som dostal<br />

<strong>na</strong> dve hodiny aj èloveka, ktorého<br />

úlohou bolo <strong>na</strong>uèi ma aspoò<br />

základy, a priznám sa, e v návale<br />

všetkých tých informácií som nevenoval<br />

dostatoènú pozornos tomu,<br />

keï mi povedal, e pri vývoji kalendára<br />

bola prvoradým cie¾om èo <strong>na</strong>jjednoduchšia<br />

práca s ním. Musím poveda,<br />

e sa to podarilo. Ak èakáte<br />

nieèo statické, budete <strong>sk</strong>lamaní.<br />

Práve pri kalendári vidie v praxi èasto<br />

podceòované monosti dy<strong>na</strong>mického<br />

HTML. Tak <strong>na</strong>príklad schôdzku<br />

môete posunú jednoduchým „pretiahnutím“<br />

myškou. Na tomto mieste<br />

azda treba len v <strong>sk</strong>ratke vysvetli<br />

princípy systému prístupových práv.<br />

Viac-menej je to ve¾mi jednoduché.<br />

Na zaèiatku je potrebné definova<br />

stromovú štruktúru spoloènosti, a èo<br />

3/2003 PC REVUE 95

I N F O W A R E<br />

sa týka prístupových práv, kadý vidí<br />

do „papierov“ všetkých svojich podriadených.<br />

Vráme sa však ku kalendáru.<br />

Kadý záz<strong>na</strong>m v òom obsahuje<br />

zaèiatok, koniec a struèný opis. K záz<strong>na</strong>mu<br />

je moné priradi úlohu zo<br />

zoz<strong>na</strong>mu úloh, prípadne zoz<strong>na</strong>m<br />

kontaktov, ktoré s danou úlohou nejakým<br />

spôsobom súvisia. Keï nechcete,<br />

aby o vašich obedových<br />

„rýchlovkách“ di<strong>sk</strong>utovali všetci vaši<br />

spolupracovníci, môete schôdzku<br />

oz<strong>na</strong>èi ako súkromnú. Záz<strong>na</strong>my do<br />

kalendára môete pridáva aj svojim<br />

podriadením. Kalendár sa mi páèi.<br />

KONTAKTY<br />

Z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti viem, e sekretárky<br />

a asistentky nie sú s databázami<br />

kontaktov príliš kompatibilné.<br />

Osobne som u vy<strong>sk</strong>úšal vari všetko<br />

s jediným cie¾om – vnies poriadok<br />

do chaosu všetkých emailových adries<br />

a telefónnych èísel. Magma,<br />

samozrejme, disponuje základom<br />

umoòujúcim uloenie kontaktných<br />

informácií. To, èo je však <strong>na</strong> Magme<br />

lákavé, je kríové prepojenie s ostatnými<br />

modulmi. Ak si u <strong>na</strong>príklad<br />

nájdete toho správneho èloveka a jeho<br />

príslušné telefónne èíslo, máte<br />

o záloku ïalej k dispozícii históriu<br />

emailovej korešpondencie súvisiacej<br />

s ním. Na ïalších zálokách uvidíte<br />

úlohy, schôdzky, stretnutia, dokumenty<br />

alebo záz<strong>na</strong>my v kalendári –<br />

opä súvisiace s tým konkrétnym èlovekom,<br />

ktorého telefónne èíslo ste<br />

h¾adali. Je to ve¾mi jednoduché a preh¾adné.<br />

SÚBORY<br />

O tom, e tento modul má svoje<br />

opodstatnenie, sa presvedèíte v okamihu,<br />

keï si pri odchode <strong>na</strong> sluobnú<br />

cestu zabudnete <strong>na</strong>hra do notebooku<br />

nejaký zošit v Exceli. Všetky<br />

súbory sú dostupné nielen prostredníctvom<br />

webového rozhrania, ale aj<br />

prostredníctvom WebDAV, a tak si<br />

môete – aspoò <strong>na</strong> platforme Windows<br />

– ve¾mi jednoducho <strong>na</strong>mapova<br />

súbory z Magmy ako samostatný<br />

di<strong>sk</strong>. Je to <strong>na</strong>ozaj ve¾mi jednoduché<br />

a rýchle a som presvedèený, e to<br />

zvládne aj menej poèítaèovo gramotný<br />

odborník. Pri kadej zmene sa súbor<br />

<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr uloí do archívu a a<br />

potom sa prepíše, take je moné<br />

kedyko¾vek sa vráti k predchádzajúcej<br />

verzii a sledova, kto a kedy<br />

súbor zmenil. Autor dokumentu<br />

môe <strong>na</strong>vyše sledova aj zobrazenia,<br />

take vidí, kto si u dokument<br />

pozrel. Okrem toho je moné definova<br />

obeh dokumentu po firme –<br />

postupnos jeho schva¾ovania a pripomienkovania.<br />

ODKAZY, DOCHÁDZKA,<br />

ZÁPISY A INÉ<br />

Magma toho vie <strong>na</strong>ozaj ve¾a. Azda by<br />

som sa ešte zmienil o odkazoch (akejsi<br />

náhrade ltých lístoèkov, ktorými<br />

máme všetci oblepené monitory),<br />

automatickej evidencii dochádzky<br />

zamest<strong>na</strong>ncov, evidencii zápisov<br />

z pracovných stretnutí (porád) alebo<br />

monosti prístupu vašich zákazníkov<br />

k záz<strong>na</strong>mom o stave, resp. priebehu<br />

práce <strong>na</strong> úlohách zadaných nimi. Je<br />

toho jednoducho a prive¾a. Ak máte<br />

o takýto produkt záujem, <strong>na</strong>jsprávnejším<br />

riešením je vypýta si demoprístup<br />

a vy<strong>sk</strong>úša si všetky monosti<br />

<strong>na</strong> vlastnej koi.<br />

SUMMA SUMMARUM<br />

Výber je u tradiène <strong>na</strong> vás. Magma<br />

ma oslovila <strong>na</strong>jmä tým, e pochádza<br />

z dielne sloven<strong>sk</strong>ej spoloènosti,<br />

a preto som bol <strong>na</strong> òu ve¾mi zvedavý.<br />

Ak mám by úprimný, Magma nie je,<br />

ale ani nechce by univerzálnym,<br />

silne konfigurovate¾ným riešením <strong>na</strong><br />

všetko. Na druhej strane je pripravená<br />

vnies poriadok do stredne ve¾kých<br />

spoloèností a pomáha im. V súèasnosti<br />

sa <strong>na</strong> Magme ešte intenzívne<br />

pracuje, v èase uverejnenia tohto<br />

èlánku sa <strong>na</strong>príklad pracovalo <strong>na</strong> jej<br />

<strong>sk</strong>inovate¾nosti.<br />

Zapoièal: InterWay, s. r. o.<br />

96 PC REVUE 3/2003

I N F O W A R E<br />

Disaster Recovery / Úvod do problematiky<br />

Správ<strong>na</strong> realizácia zálohovacieho procesu s vhodným<br />

<strong>na</strong>plánovaním všetkých operácií súvisiacich s<br />

touto problematikou je ne¾ahkou úlohou aj pre<br />

<strong>sk</strong>úsených administrátorov informaèných systémov.<br />

Polome si však otázku: Ste pripravení <strong>na</strong> piatok<br />

trinásteho? Zálohovali ste svoje dáta?<br />

Uvedieme len nieko¾ko fiktívnych príbehov z piatka<br />

trinásteho, ktoré priniesli katastrofické scenáre<br />

s trochou inšpirácie z kinematografie:<br />

Veselý kreatívny dizajnér Bohuš S. pracoval rok<br />

<strong>na</strong> prototype nového hadraplánu. Dnes <strong>na</strong>stal deò<br />

odovzdania projektu, ale poèítaè vyhlásil HDD failure!<br />

Výrobca hadraplánu podpísal zmluvu s predajcom<br />

<strong>na</strong> 100 kusov finálnych produktov, no jeho<br />

informaèný systém zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l chybu a dáta boli<br />

poškodené vírusom. Výrobca neumonil zaregistrovanie<br />

objednávky cez web, predajca preto zaregistroval<br />

objednávku u iného výrobcu!<br />

Majite¾ovi podniku <strong>na</strong> výrobu hadraplánov bol<br />

odcudzený notebook so všetkými údajmi o zákazníkoch<br />

a o zamest<strong>na</strong>ncoch firmy. Majite¾ svoju firmu<br />

u nikdy ne<strong>na</strong>šiel!<br />

Zákazníkovi nebolo umonené previes sumu<br />

peòazí, keïe jeho peniaze boli prevedené <strong>na</strong> úèet<br />

hackera. Zákazník nemá prostriedky <strong>na</strong> kúpu hadraplánov!<br />

ZHODNOTENIE<br />

Teraz sa však vrátime váne k problematike a pozrieme<br />

sa <strong>na</strong> situáciu pod drobnoh¾adom. ijeme<br />

vo svete, kde je náš kadodenný ivot spojený<br />

s údajmi a informáciami, ktoré sú v dobe výpoètovej<br />

techniky zaz<strong>na</strong>menávané vo forme dát. Kadý<br />

text, kadú tabu¾ku alebo iný dokument, ktorý vytvoríme<br />

vo chví¾ach strávených ukladaním údajov<br />

do poèítaèa, môeme zhmotni <strong>na</strong> základe vyko<strong>na</strong>nej<br />

práce v peniazoch. Ak chránime <strong>na</strong>še dáta,<br />

chránime vlastne svoje peniaze. Tak ako ukladáme<br />

peniaze do banky, aj dáta by mali by bezpeène<br />

uloené. Preto sa celý tento èlánok bude venova<br />

bezpeènému uloeniu dát a bezpeènej prevádzke<br />

v organizáciách a podnikoch. Pre názornos si uvedieme<br />

príklad, ako by mohlo vyzera bezpeèné<br />

uloenie dát v benej firme, bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi ide<br />

o organizáciu malých rozmerov, alebo korporátneho<br />

giganta. Rozhodli sme sa apelova <strong>na</strong> všetkých<br />

tých, ktorí odchádzajú od svojich poèítaèov s myšlienkou,<br />

e ak sa k nim vrátia spä, nájdu ich presne<br />

tak, ako ich zanechali. Èi u ide o ma<strong>na</strong>ment,<br />

IT administrátorov, alebo bených pouívate¾ov, z<br />

h¾adi<strong>sk</strong>a bezpeènosti uloených dát je situácia vdy<br />

rov<strong>na</strong>ká, èasto nie ve¾mi potešite¾ná. Ako je vaša<br />

organizácia pripravená <strong>na</strong> haváriu?<br />

ZLYHANIA A HAVARIJNÉ STAVY<br />

Havária je ve¾mi prirodzená situácia, i keï menej<br />

frekventovaná, no v kadom prípade nepredvídate¾ná<br />

vo svojej intenzite, èase vzniku a efektívneho<br />

dosahu. Hoci všetky organizácie majú monos pripravi<br />

sa <strong>na</strong> neplánované výpadky spôsobené haváriou,<br />

nie ve¾mi èasto sa však tento zámer stáva<br />

realitou. Náhodné výpadky a zlyhania môu spôsobi<br />

stratu dát – èi u èiastoènú, alebo úplnú. V <strong>na</strong>jhorších<br />

prípadoch sa môeme stretnú aj s globálnym<br />

<strong>na</strong>rušením celkového fungovania firmy alebo<br />

organizácie.<br />

PRÍÈINY VÝPADKOV, PRERUŠENÍ<br />

A ZLYHANÍ<br />

Nie je <strong>na</strong>ším zámerom ma¾ova èerta <strong>na</strong> stenu, treba<br />

však poukáza <strong>na</strong> atribúty bezpeènosti dát a zabezpeèenia<br />

kontinuity prevádzky. Aké sú vlastne dôvody<br />

vzniku neplánovaných výpadkov vo výrobnom<br />

procese z poh¾adu informaèného zázemia? Urèite<br />

ste sa s nimi stretli, mono nie jediný raz. Príèiny<br />

vzniku týchto nepríjemných situácií môeme rozdeli<br />

do viacerých <strong>sk</strong>upín. Prvú <strong>sk</strong>upinu tvoria chyby<br />

pracovných staníc, serverov a hardvéru, spôsobujúce<br />

poškodenie alebo stratu dát, výpadky komunikaèných<br />

sietí LAN a WAN, softvérové chyby, prieniky<br />

hackerov, poškodenia vírusmi a absolútne vyèerpanie<br />

systémových prostriedkov. Do druhej <strong>sk</strong>upiny by<br />

sme mohli zaradi chyby, ktoré majú koreò v zlyhaní<br />

¾ud<strong>sk</strong>ého faktora, ktorý môeme demonštrova<br />

<strong>na</strong>príklad nekompetentnými zásahmi, absenciou<br />

k¾úèových pracovníkov, nedbanlivosou, odcudzením<br />

alebo nebodaj sabotáou. Tretiu <strong>sk</strong>upinu tvoria<br />

fyzické faktory zahàòajúce poškodenie pri premiestòovaní,<br />

preseknutie káblov, zaplavenie priestorov<br />

z pra<strong>sk</strong>nutých potrubí, <strong>na</strong>rušenie dodávky <strong>na</strong>pájania,<br />

poiar, povodeò a elektrický výboj. V neposlednom<br />

rade však treba bra pri vytváraní plánov zrete¾<br />

aj <strong>na</strong> faktory prezentované teroristickými útokmi,<br />

zemetraseniami, ivelnými pohromami rôzneho dosahu<br />

a podobne, hoci ide o udalosti, ktoré nie sú<br />

v <strong>na</strong>šich zemepisných šírkach príliš frekventované.<br />

DOSAHY ZLYHANÍ<br />

Aby sme vedeli zhodnoti, aký dosah môu ma spomenuté<br />

výpadky <strong>na</strong> podnik, organizáciu a zamest<strong>na</strong>ncov,<br />

musíme <strong>na</strong>jprv pochopi riziká, ktoré pri takýchto<br />

situáciách hrozia. Jednotlivé moné príèiny<br />

sme si priblíili v predchádzajúcom odseku. Je však<br />

viac ako isté, e ak sa <strong>na</strong> tieto príèiny pozrieme z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

ma<strong>na</strong>éra, zamest<strong>na</strong>nca èi klienta, uvedomíme<br />

si nieko¾ko následkov, ktoré môu tieto výpadky<br />

zapríèini. Cielené štúdie ukazujú, e problematikou<br />

vytvárania plánov a zabezpeèenia obnovy prevádzky<br />

v prípade zlyhaní sa zaoberá alarmujúco malá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />

spoloèností a podnikov. Plánovanie nepretritej<br />

prevádzky si vyaduje prísne plánovanie stratégie<br />

a dodriavanie procesov a úloh vyplývajúcich z charakteru<br />

zabezpeèenia prevádzky. Spojenie medzi takýmito<br />

výpadkami a nákladmi je <strong>na</strong>jdôleitejší dominujúci<br />

prvok pri úvahách zameraných <strong>na</strong> túto problematiku.<br />

Odpadnutie èasti výnosov a náklady <strong>na</strong> obnovenie<br />

pôvodného stavu, ktoré môu <strong>na</strong>sta pri takýchto<br />

výpadkoch, sú však iba èasou z celkových<br />

agregovaných strát s fi<strong>na</strong>nèným dosahom. Na povrch<br />

sa dostávajú faktory, ako <strong>na</strong>príklad strata èasu,<br />

dôveryhodnosti u klientov, prepadnutie zákaziek èi<br />

nebodaj porušenie celého obchodného tajomstva firmy.<br />

ako vyèíslime takéto škody, ktoré sa priamoúmerne<br />

zvyšujú s mierou zakomponovania prostriedkov<br />

výpoètovej techniky do chodu spoloènosti.<br />

MONOSTI ELIMINÁCIE<br />

Na pripravenos organizácie zvládnu výpadok nejestvuje<br />

univerzálny recept. Existuje však jeden pojem,<br />

ktorý je známy poèítaèovým odborníkom, a to<br />

Disaster Recovery planning. Ide o proces, ktorý detailne<br />

upravuje procedúry a ich realizáciu v prípade<br />

neplánovaného výpadku a súvisí s procesom plánovania<br />

nepretritej prevádzky (Business Continuity<br />

Planning). Je to ve¾mi komplexná problematika, ktorej<br />

riešenie vyaduje doko<strong>na</strong>lý preh¾ad o existujúcich<br />

infraštruktúrach a špecifikách prostredia. Ak<br />

plánujeme takéto riešenia, musíme si zodpoveda tri<br />

základné otázky. Aký druh riešenia mám? Aké po-<br />

iadavky si kladiem <strong>na</strong> takéto riešenie? Aké poiadavky<br />

kladie riešenie <strong>na</strong> mòa?<br />

MODELOVÁ SITUÁCIA<br />

Detailne sa tvorbe Disaster Recovery plánov budeme<br />

venova v niektorom z budúcich príspevkov. Z technického<br />

h¾adi<strong>sk</strong>a je <strong>na</strong>jdôleitejšie zálohovanie a vytvorenie<br />

záloných kapacít (redundantnos – no single<br />

points of failure). Existuje nieko¾ko princípov, aby<br />

bolo moné celý takýto plán èo <strong>na</strong>jviac zjednoduši.<br />

Pre jednoduchos demonštrácie vyuijeme modelovú<br />

bázu realizovanú hardvérom, vytvorenú za asistencie<br />

<strong>sk</strong>upiny ISA spoloènosti ASBIS SK. Ako vhodný<br />

príklad poslúi virtuál<strong>na</strong> firma strednej ve¾kosti,<br />

ktorá sa v mnohých èrtách kryje s typickými spoloènosami<br />

pôsobiacimi <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu. Na úvod<br />

pristúpime teda k predstaveniu.<br />

Poèet poèítaèov 30 – 100<br />

Poèet serverov 4<br />

Platformy<br />

Windows, Linux, Novell, Solaris<br />

LAN<br />

Ethernet 100 Mbit/s<br />

Prevádzka<br />

8 hodín 5 dní v týdni<br />

Topológia spoloènosti je demonštrovaná <strong>na</strong> obrázku<br />

1.<br />

Obr. 1<br />

Mnostvo pracovných staníc so sebou prináša<br />

z<strong>na</strong>ène distribuovanú realizáciu storage priestoru,<br />

ktorý je èasto ve¾mi neefektívne vyuitý. Aby bolo<br />

moné jednoduchšie priblíi danú situáciu, niet<br />

jednoduchšieho spôsobu, ako inkriminované dáta<br />

prezentova v preh¾adnej tabu¾kovej forme s dôrazom<br />

<strong>na</strong> èlenenie cielené <strong>na</strong> èiastkové storage priestory.<br />

NÁVRH RIEŠENIA<br />

Vychádzame z predpokladu, e èím jednoduchší bude<br />

postup zálohovania a obnovy s minimalizáciou<br />

poètu krokov potrebných <strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoènenie obnovy<br />

v prípade zlyhania, tým lepšie bude firma pripravená<br />

<strong>na</strong> haváriu. Základným predpokladom úplného<br />

zjednodušenia disaster recovery plánu je konsolidácia<br />

dátových <strong>sk</strong>ladov, a teda aj centralizácia dát.<br />

3/2003 PC REVUE 97

I N F O W A R E<br />

Obr. 2<br />

KONSOLIDÁCIA<br />

Realizácia konsolidaèného procesu je moná dvoma<br />

rozdielnymi spôsobmi. Prvým efektívnym prístupom<br />

k tejto problematike je realizácia prostredníctvom<br />

zálohovacej konsolidácie. V praxi to z<strong>na</strong>mená,<br />

e prostredníctvom špecializovaných softvérových<br />

vybavení, ktorými sú <strong>na</strong>príklad TapeWare (ktorým<br />

sme sa zaoberali v predošlom èísle) alebo IBM Tivoli,<br />

u<strong>sk</strong>utoèníme zálohovanie všetkých èiastkových<br />

storage priestorov do jediného centrálneho<br />

<strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>a dát, i<strong>na</strong>k <strong>na</strong>zývaného storage pool. Výhodou<br />

tohto riešenia je vysoká efektívnos a nulová<br />

potreba zmeny existujúcej sieovej infraštruktúry<br />

a architektonického modelu. Nie vdy však táto<br />

monos vyhovuje.<br />

Obr. 3<br />

Druhou monosou je konsolidácia di<strong>sk</strong>ového<br />

priestoru, kde pouívatelia pracujú len <strong>na</strong>d jedným<br />

centrálnym <strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>om dát, ktoré si oz<strong>na</strong>èíme ako<br />

NAS (Network Attach Storage). Všetky pracovné dáta sú<br />

ukladané <strong>na</strong> tento dátový priestor a všetky dáta <strong>na</strong> ich<br />

lokálnych poèítaèoch sú iba systémové, pod èím rozumieme<br />

operaèný systém a aplikaèné vybavenie. Webový<br />

server (Linux) a aplikaèný server (Novell), databázový<br />

server (Solaris) a mailový server (Windows)<br />

Obr. 4<br />

Obr. 5<br />

majú di<strong>sk</strong>ovú kapacitu rov<strong>na</strong>ko zdie-<br />

¾anú <strong>na</strong> NAS serveri. Kapacita spoloèného<br />

di<strong>sk</strong>ového priestoru je <strong>na</strong>vrhnutá<br />

s oh¾adom <strong>na</strong> rast dát – 1,2 TB.<br />

V <strong>na</strong>šom riešení budeme preferova<br />

konsolidáciu di<strong>sk</strong>ového priestoru,<br />

reprezentovanú druhým moným prístupom<br />

k problematike. Keïe konsolidácia<br />

postavená výhradne <strong>na</strong> tomto<br />

modeli nie je v <strong>na</strong>šom prípade moná<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> neefektívnos tohto<br />

riešenia z poh¾adu databázového<br />

servera, vyuijeme kombinované riešenie<br />

s <strong>na</strong>sledujúcou topológiou.<br />

EFEKTÍVNE RIEŠENIE ZÁLOH<br />

Disaster recovery plán <strong>na</strong> zálohovanie dát pozostáva<br />

v tomto prípade z plánu zálohovania jediného zariadenia.<br />

Konsolidáciou sa nám podarilo zabezpeèi<br />

zhromadenie firemných dát <strong>na</strong> jediné<br />

miesto, ktorým je Network Attached Storage<br />

(di<strong>sk</strong>ové pole pripojené k sieti). V druhej fáze<br />

sme <strong>na</strong>vrhli on-line tohto zariadenia oz<strong>na</strong>èeného<br />

ako NAS A <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké zariadenie NAS B<br />

v budove B, vzdialenej 100 m, pomocou dedikovaného<br />

softvéru, <strong>na</strong>pr. Double Take. V tretej<br />

fáze plánu realizujeme zálohovanie zariadenia<br />

NAS A <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>ový autoloader LTO.<br />

Väèši<strong>na</strong> súborov sa nemení kadý deò<br />

a zálohovací softvér v kombinácii so súborovým<br />

systémom zabezpeèí preh¾ad o súboroch,<br />

ktoré boli zmenené. Vzh¾adom <strong>na</strong> optimalizáciu<br />

objemu dát a jednoduchos obnovy je vhodné<br />

<strong>na</strong>vrhnú prírastkový (incremental) typ zálohy. Systémom<br />

pondelok a štvrtok sa kopírujú len súbory,<br />

ktoré boli zmenené, kadý piatok sa pre zmenu realizuje<br />

úplná záloha (full backup).<br />

Štvrtou fázou je návrh stratégie odvozu pások<br />

a striedanie pre zabezpeèenie proti opotrebovaniu.<br />

V tomto prípade je moné efektívne vyui „stratégiu<br />

dvoch súprav 10 pások“. Tento plán sa pouíva od<br />

prvej úplnej zálohy v piatok, keï sú médiá odvezené<br />

do trezoru (je to všetkých 6 pások). Denná záloha (<strong>na</strong><br />

jednu pá<strong>sk</strong>u) je odnášaná do trezoru banky. Piatková<br />

úplná záloha sa vymení za piatkovú úplnú z predchádzajúceho<br />

týdòa po ukonèení kadého cyklu.<br />

Piata fáza je záloha databázového servera. Prvá<br />

záloha poèas backup ok<strong>na</strong> v noci je úplná, následne<br />

sa robí kadý deò s<strong>na</strong>pshot záloha (zaz<strong>na</strong>menávajú<br />

sa len zmeny) <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ový priestor NAS A.<br />

SYSTÉM OBNOVY<br />

1. stupeò pohotovosti: Poškodenie dát <strong>na</strong> zariadení<br />

NAS A. Program Double Take automaticky preberie<br />

funkcio<strong>na</strong>litu zo zariadenia NAS A <strong>na</strong> NAS B (failover).<br />

Autoloader sa pripojí k zariadeniu NAS B, prièom sa<br />

následne u<strong>sk</strong>utoèní nevyhnutná oprava zariadenia<br />

NAS A. Po jeho spustení sa u<strong>sk</strong>utoèní automatické<br />

<strong>na</strong>vrátenie do pôvodného stavu (failback). Efektívnos<br />

Disaster Recovery plánu zabezpeèuje úplnú plynulos<br />

prevádzky bez akejko¾vek potreby obnovy dát.<br />

2. stupeò pohotovosti: Havária zariadení NAS A<br />

a NAS B (ivelná pohroma alebo teroristický útok znièí<br />

obidve budovy). U<strong>sk</strong>utoèní sa nákup nového zariadenia,<br />

resp. celého vybavenia <strong>na</strong> obnovu celej infraštruktúry.<br />

V <strong>na</strong>šom prípade pre obnovu firemných dát<br />

je rozhodujúci NAS C. Z trezoru banky sa dovezú pá<strong>sk</strong>y,<br />

z ktorých sa u<strong>sk</strong>utoèní obnova dát. Naším riešením<br />

sme dosiahli stav, keï obnovujeme dáta iba <strong>na</strong> jednom<br />

zariadení. V modelovom prípade pôjde o 670 GB<br />

dát. Teoretická maximál<strong>na</strong> prenosová rýchlos je 11,5<br />

GB za hodinu, èie obnova bude trva pribline 58<br />

hodín. Ïalšou otázkou je recovery databázového servera,<br />

èo je u<strong>sk</strong>utoèòované prostredníctvom siete LAN<br />

pomocou zálohovacích softvérov, <strong>na</strong>pr. Tapeware<br />

One Touch Recovery. Recovery time v tomto prípade<br />

vypoèítame rov<strong>na</strong>ko jednoducho. Objem dát je 200<br />

GB, v sieti 100 Mbit/s zaberie prenos 4,5 hodiny èasu.<br />

Zámerne sme nespomí<strong>na</strong>li zamest<strong>na</strong>necké (klient<strong>sk</strong>e)<br />

poèítaèe a ich obnovu. Naše riešenie je <strong>na</strong>vrhnuté<br />

tak, aby akýko¾vek výpadok klient<strong>sk</strong>ej stanice<br />

neovplyvnil chod firmy a ani prestoj zamest<strong>na</strong>ncov,<br />

keïe zamest<strong>na</strong>nec do èias opravy poèítaèa môe<br />

pouíva náhradný servisný poèítaè, a to vïaka centralizovanému<br />

ukladaniu dát.<br />

Nevýhodou tohto riešenia je vyšší traffic (ve¾ké<br />

premiestòovanie dát) po sieti LAN. Nedostatok je<br />

moné odstráni zlepšením infraštruktúry o prepojenie<br />

serverov a zariadení NAS do gigabitovej siete.<br />

To si vyaduje pridanie nového prepí<strong>na</strong>èa s minimálne<br />

piatimi gigabitovými portmi.<br />

ZÁVER<br />

Priniesli sme inšpiráciu, ako sa postara o bezpeèné<br />

uloenie dát vo vašej firme. Cie¾om tohto èlánku<br />

bolo, aby ste sa zamysleli <strong>na</strong>d fungovaním vašej<br />

firmy a aby ste vedeli zhodnoti, aké riziká ohrozujú<br />

jej fungovanie. Nechceli sme vás vôbec vystraši.<br />

Skôr sme ukázali, ako sa nez¾aknú tohto problému a<br />

ako si ho èo <strong>na</strong>jviac zjednoduši. Príklad <strong>na</strong> záver je<br />

iba jedným z mnohých moných riešení. Ide iba o<br />

demonštráciu princípu, ako by mohli ma<strong>na</strong>ment a<br />

IT pracovníci premýš¾a. Tieto princípy je moné<br />

poui aj pri menších firmách, alebo <strong>na</strong>opak, aj pri<br />

ve¾kých firmách s mnostvom serverov, všetko závisí<br />

iba od technického vybavenia, aké pouijeme. Piatok<br />

trinásteho teda neohrozí fungovanie firmy, neprinesie<br />

jej fi<strong>na</strong>nènú stratu a ani stratu dôvery.<br />

Ing. Marián Benko, Milan Gígel<br />

98 PC REVUE 3/2003

I N F O W A R E<br />

Vírusový radar<br />

Minulý mesiac sa znova opakovala situácia s èervom<br />

vyuívajúcim <strong>na</strong> svoju automatickú aktiváciu preteèenie<br />

buffera (buffer overflow). Chyba umoòujúca škodlivému<br />

kódu prevzia kontrolu <strong>na</strong>d systémom sa tvrdošijne<br />

objavuje znova a znova <strong>na</strong> rôznych miestach<br />

aplikácií. Je to <strong>na</strong>jèastejšie sa vy<strong>sk</strong>ytujúca bezpeènostná<br />

diera. Odborníci nech pre<strong>sk</strong>oèia <strong>na</strong>sledujúce<br />

vysvetlenie, aby ich prílišné zjednodušenie neurazilo.<br />

Predstavte si, e do programu vstupujú vstupné údaje,<br />

ktorých štruktúra a dåka je v bených prípadoch<br />

definovaná. Programátor sa spo¾ahne <strong>na</strong> to, ako normálne<br />

tie údaje vyzerajú, a nedostatoène vstup ošetrí.<br />

Šikovný útoèník však vie pomocou vhodne zvolenej<br />

modifikácie vstupných dát spusti infiltráciu, ktorú do<br />

týchto dát uloí. A tým má fakticky <strong>na</strong>padnutý systém<br />

vo svojej moci. Ako prvý z opisov infiltrácií uvádzame<br />

opis v úvode zmieneného èerva.<br />

Èerv Win32/SQLSlammer<br />

Ïalšie názvy: W32.SQLExp.Worm, Worm.SQL.Helkern<br />

Èerv je schopný <strong>na</strong>padnú len poèítaèe, <strong>na</strong> ktorých<br />

beí Microsoft SQL Server 2000 bez aplikovaného servisného<br />

balíka (SP3). Neukladá iadne dáta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>,<br />

nijako nemodifikuje súbory, preto ho nemono odhali<br />

beným súborovým <strong>sk</strong>enerom.<br />

Systém je <strong>na</strong>padnutý pomocou UDP paketu ve¾kosti<br />

376 bajtov, prijatého <strong>na</strong> porte 1434, ktorý je pouívaný<br />

SQL serverom. Tento paket spôsobí preteèenie<br />

buffera (buffer overflow) a umoní spustenie vykonávate¾ného<br />

kódu èerva. Po zí<strong>sk</strong>aní kontroly èerv<br />

cyklicky zasiela svoje telo (376 bajtov) <strong>na</strong> port 1434<br />

poèítaèov, ktorých adresy IP náhodne generuje. Tým<br />

zabezpeèí svoje šírenie a zároveò spôsobí mimoriadne<br />

výrazné zvýšenie záae, èo vedie k faktickému<br />

zablokovaniu systému. Okrem tejto èinnosti èerv nemá<br />

iné deštruktívne vplyvy.<br />

Opis chyby nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.microsoft.com/<br />

technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS02-039.asp.<br />

Riešením infekcie je inštalácia servisného balíka<br />

(Service Pack 3) http://<strong>www</strong>.microsoft.com/sql/downloads/2000/sp3.asp,<br />

prípadne záplaty <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.microsoft.<br />

com/Downloads/Release.asp?ReleaseID=40602.<br />

W97M/Bottra.A<br />

W97M/Bottra.A je makrovírus fungujúci v prostredí<br />

programu Microsoft Word 97. Napáda aktívne dokumenty<br />

a globálnu šablónu normal.dot. Napadnutie<br />

vírusom indikuje prítomnos súboru tk.mxc v koreòovom<br />

adresári di<strong>sk</strong>u C:.<br />

Vírus po otvorení infikovaného dokumentu vyexportuje<br />

svoje telo do súboru c:\tk.mxc. Globálnu šablónu<br />

normal.dot a otvorený dokument <strong>na</strong>padne tak,<br />

e svoj kód do nich <strong>na</strong>importuje z vytvoreného súboru.<br />

Po <strong>na</strong>padnutí globálnej šablóny vírus <strong>na</strong>páda pri<br />

otváraní všetky dokumenty.<br />

W97M/Bottra.A zneprístupòuje v menu Wordu<br />

poloky menu Nástroje/Makro. Zároveò vypí<strong>na</strong> ochranu<br />

Wordu proti vírusom, zakáe prerušenie èinnosti<br />

prostredníctvom klávesnice, potlaèí zobrazovanie<br />

výstraných okien pri zápise do globálnej šablóny a<br />

<strong>na</strong>staví <strong>na</strong>jnišiu monú úroveò zabezpeèenia Wordu.<br />

Win32/Lirva.C<br />

Ïalšie názvy: W32/Avril-B, WORM_LIRVA.C,<br />

I-Worm/Naith.C<br />

Win32/Lirva.C je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe<br />

správ elektronickej pošty, prostredníctvom IRC,<br />

ICQ a po zdie¾aných sieových di<strong>sk</strong>och. Je <strong>na</strong>písaný<br />

vo Visual C++ a následne <strong>na</strong> zmenšenie dåky<br />

<strong>sk</strong>omprimovaný pakovaèom UPX. Jeho <strong>sk</strong>omprimovaná<br />

dåka je 34 814 bajtov, tá po dekompresii <strong>na</strong>rastie<br />

<strong>na</strong> viac ako 160 kilobajtov.<br />

Win32/Lirva.C je variantom èerva Win32/Lirva.A.<br />

Zoz<strong>na</strong>m predmetov správy, s ktorou prichádza kópia<br />

èerva, je rozšírený a èiastoène aj zmenený. Tento<br />

variant pouíva tieto texty:<br />

Fw: Redirection error notification<br />

Re: Brigada Ocho Free membership<br />

Re: According to Purge's Statement<br />

Fw: Avril Lavigne – CHART ATTACK!<br />

Re: Reply on account for IIS−Security Breach (TFTP)<br />

Re: ACTR/ACCELS Transcriptions<br />

Re: IREX admits you to take in FSAU 2003<br />

Fwd: Re: Have U requested Avril Lavigne bio?<br />

Re: Reply on account for IFRAME−Security breach<br />

Fwd: Re: Reply on account for Incorrect MIME−header<br />

Re: Vote seniors masters – don't miss it!<br />

Fwd: RFC−0245 Specification requested...<br />

Fwd: RFC−0841 Specification requested...<br />

Fw: F. M. Dostoyev<strong>sk</strong>y "Crime and Punishment"<br />

Re: Junior Achievement<br />

Re: Ha perduto qualque cosa signora?<br />

V prílohe takejto správy sa <strong>na</strong>chádza súbor, ktorého<br />

dåka je vdy 34 814 bajtov a meno je jedno z <strong>na</strong>sledujúcich:<br />

Resume.exe<br />

ADialer.exe<br />

MSO−Patch−0071.exe<br />

MSO−Patch−0035.exe<br />

Two−Up−Secretly.exe<br />

Transcripts.exe<br />

Readme.exe<br />

AvrilSmiles.exe<br />

AvrilLavigne.exe<br />

Complicated.exe<br />

TrickerTape.exe<br />

Súbor avril-ii.inf, vytvorený èervom Win32/Livra.C, obsahuje<br />

text <strong>na</strong>sledujúceho znenia:<br />

2002 (c) Otto von Gutenberg<br />

Made in .::]|KaZAkHstaN|[::.<br />

As stated before, purpose is only educatio<strong>na</strong>l,<br />

however...<br />

I'm back to the scene with one more gift |Avril−II|<br />

(remember 'A' version of Avril−II)<br />

HINT:NB: NEVER ACCEPT GIFTS FROM THE STRAN−<br />

GER<br />

Avril−II is commonly dangerous because of its over−<br />

trojaned issues<br />

~Greetz to Brigada Ocho (http://vx.netlux.org/~b8),<br />

Darkside Project(http://darkside.dtn.ru)<br />

and Weisses Fleisch Project (http://wf.h1.ru)<br />

~Greetz to Rocco (http://primatelost.net)<br />

Many thankx to my muse Avril Lavigne whose beauty<br />

causes work to flow rapidly<br />

New features included: ICQ/IrC/ShaReD (urgently per−<br />

suade to check it instantly)<br />

BackOrifice−server dropper included<br />

P.S.> How is my work?<br />

Sophos.exe<br />

Cogito_Ergo_Sum.exe<br />

CERT−Vuln−Info.exe<br />

Sk8erBoi.exe<br />

IAmWiThYoU.exe<br />

Phantom.exe<br />

EntradoDePer.exe<br />

SiamoDiTe.exe<br />

BioData.exe<br />

ALavigne.exe<br />

Cheerz, Otto (<strong>www</strong>.otto−koden.h1.ru)<br />

V ostatných vlastnostiach je Win32/Livra.C podobný<br />

alebo zhodný s èervom Win32/Lirva.A, opisovaným<br />

minule.<br />

BAT/HitOut.A<br />

BAT/HitOut.A je èerv <strong>na</strong>písaný sèasti v dávkovom jazyku<br />

pre operaèné systémy spoloènosti Microsoft a sèasti<br />

vo Visual Basic <strong>sk</strong>ripte. Na svoje fungovanie potrebuje<br />

operaèný systém Windows 98 a lepší. Tento èerv<br />

sa dokáe šíri jed<strong>na</strong>k prostredníctvom súborov v prílohe<br />

správ elektronickej pošty, jed<strong>na</strong>k po di<strong>sk</strong>och <strong>na</strong><br />

lokálnom poèítaèi, prípadne aj po zdie¾aných di<strong>sk</strong>och.<br />

V typickom prípade èerv prichádza ako správa elektronickej<br />

pošty s predmetom Hi!!, v tele ktorej sa<br />

<strong>na</strong>chádza nemecký text "Hi! Guck dir mal das kranke<br />

Bild an! ;-)". V prílohe sa <strong>na</strong>chádza súbor without.bat<br />

obsahujúci èerva.<br />

Poznámka: V ïalšom texte je <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> adresára, v ktorom je<br />

<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows, ktorý sa z pochopite¾ných<br />

dôvodov môe líši pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolický<br />

zápis %windir%.<br />

Po spustení súboru without.bat potlaèí zobrazovanie<br />

vykonávaných príkazov <strong>na</strong> obrazovke a <strong>sk</strong>opíruje sa<br />

pod menom WinStart.bat do adresára %WinDir%\Start<br />

Menu\Programs\StartUp\. To zabezpeèí aktiváciu èerva<br />

pri kadom zavedení operaèného systému. Zároveò sa<br />

èerv <strong>sk</strong>opíruje pod menom Without.bat do koreòového<br />

adresára di<strong>sk</strong>u C:.<br />

Potom sa èerv BAT/HitOut.A vyexportuje do súboru<br />

C:\send.vbs <strong>sk</strong>ript vo Visual Basic Scripte, ktorý spustí.<br />

Tento <strong>sk</strong>ript zabezpeèuje šírenie èerva prostredníctvom<br />

klienta elektronickej pošty Microsoft Outlook <strong>na</strong> všetky<br />

adresy elektronickej pošty, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú medzi<br />

kontaktmi. Pre funkènos tejto èasti musí by <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutom<br />

poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaný Windows Scripting Host.<br />

Nakoniec sa èerv pokúša prepísa všetky súbory<br />

s príponou .BAT v adresári %WinDir%\De<strong>sk</strong>top a v koreòových<br />

adresároch di<strong>sk</strong>ov C:, A:, D: a E:. Po <strong>sk</strong>onèení<br />

tejto èinnosti dovolí vypisovanie vykonávaných<br />

príkazov <strong>na</strong> obrazovku.<br />

V tele èerva sa ako poznámka v kóde <strong>na</strong>chádzajú<br />

texty:<br />

REM BAT/Without.c<br />

REM by McHit<br />

Win32/Roron.41<br />

Ïalšie názvy: W32/Orob.B<br />

Win32/Roron.41 je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe<br />

správ elektronickej pošty. Dokáe sa šíri v lokálnej sieti<br />

a pomocou IRC klienta mIRC. Èerv je <strong>na</strong> zmenšenie svojej<br />

dåky komprimovaný programom UPX.<br />

Win32/Roron.41 prichádza so správou, ktorej predmet<br />

je náhodne generovaný. Podobne náhodný je aj<br />

text tela správy a názov súboru s èervom v jej prílohe.<br />

Len v niektorých prípadoch èerv pouije vopred definované<br />

kombinácie predmetu, textu v tele správy<br />

a názvu súboru prílohy.<br />

Po spustení súboru v prílohe zobrazí falošnú správu<br />

o chybe a <strong>sk</strong>opíruje sa do adresára %windir%/System<br />

(Windows 9x/Me) alebo %windir%/System32 (Windows<br />

NT/XP/2000). Názov súboru konštruuje tak, e k názvu<br />

súboru, ktorý sa v danom adresári u <strong>na</strong>chádza, pridá<br />

z<strong>na</strong>ky 2k 16 alebo 32. Aktiváciu tejto svojej kópie zabezpeèí<br />

vytvorením poloky vo vetve registra systému<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\<br />

CurrentVersion\Run ukazujúcej <strong>na</strong> vytvorenú kópiu.<br />

Èerv deaktivuje viaceré rezidentné antivírusové<br />

programy a ïalšie bezpeènostné programy tak, e<br />

zatvorí okno, ktorého názov sa zhoduje s niektorým<br />

z <strong>na</strong>sledujúcich reazcov: black, panda, shield, guard,<br />

scan, mcafee, <strong>na</strong>i_vs_stat, iomon, <strong>na</strong>vap, avp, alarm,<br />

f-prot, secure, labs alebo antivir.<br />

Win32/Roron.41 vymae všetky súbory z adresárov,<br />

v ktorých názve sa <strong>na</strong>chádzajú reazce pripomí<strong>na</strong>júce<br />

názvy antivírusových programov a firewallov.<br />

Èerv kontroluje <strong>na</strong>sledujúce reazce: virus, norton, ice,<br />

black, cillin, pc, afee, mc, labs, zone, guard, worm, firewall,<br />

esafe, lockdown, conseal, antivir, f-secure, f-prot,<br />

kaspers, avp a panda.<br />

Èerv sa dokáe šíri po lokálnej sieti prostredníctvom<br />

zdie¾aných di<strong>sk</strong>ov. Ak nájde IRC klienta mIRC,<br />

prepíše súbor mirc.ini, èím zabezpeèí svoje šírenie.<br />

Do vírenia<br />

Miroslav Trnka a Peter Kováè<br />

100 PC REVUE 3/2003

L I N U X W A R E<br />

Linux FAQ<br />

Ako sa tvoria dávkové súbory v Linuxe?<br />

Všetky dávkové súbory v Linuxe sa <strong>na</strong>zývajú <strong>sk</strong>ripty (scripts). Tvoria sa jednoduchým<br />

<strong>na</strong>písaním vo vhodnom textovom editore. Obsah <strong>sk</strong>riptu závisí od<br />

jeho pouitia. Zatia¾ èo dávkový súbor v MS DOS sa <strong>sk</strong>ladá z príkazov bených<br />

v MS DOS-e (a musí ma príponu .BAT!) a ich vyko<strong>na</strong>nie zabezpeèuje súbor command.com,<br />

v Linuxe obsah <strong>sk</strong>riptu závisí od pouitia.<br />

Najbenejší <strong>sk</strong>ript je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> príkazov a pravidiel interpretera shell (<strong>na</strong>jèastejšie<br />

bash) a jeho meno závisí od <strong>na</strong>šej potreby. Dokonca nemusí ma ani<br />

iadnu príponu!<br />

Druhý <strong>na</strong>jrozšírenejší býva <strong>sk</strong>ript pre programovací jazyk Perl. Ten zase<br />

musí obsahova príkazy tohto jazyka. Býva dobrým zvykom k názvu takéhoto<br />

súboru dáva príponu .pl, ale nie je to nevyhnutné. Je to <strong>sk</strong>ôr len <strong>na</strong> ¾ahšiu<br />

orientáciu v systéme, keï u z prípony vieme urèi, <strong>na</strong> èo asi <strong>sk</strong>ript slúi.<br />

Ïalším typom sú <strong>sk</strong>ripty obsahujúce príkazy SQL pre urèitý SQL server. Ako<br />

sa môeme domnieva, obsahuje postupnos príkazov SQL pre daný SQL server<br />

a býva oz<strong>na</strong>èovaný príponou .sql (ale nemusí!).<br />

Všetky dávkové súbory – <strong>sk</strong>ripty – v Linuxe musia ma jedno spoloèné: musia<br />

ma <strong>na</strong>stavený atribút spustite¾nosti x v prístupových právach. I<strong>na</strong>k nebudú<br />

vyko<strong>na</strong>né!<br />

Dokáe fungova Apache bez sieovej karty?<br />

Áno, dokáe! Staèí, ak máme v systéme rozbehaný protokol TCP/IP, aspoò <strong>na</strong><br />

localhoste, teda bez sieovej karty. Bohuia¾, takto vyuívaný systém je málo<br />

efektívny a slúi iba <strong>na</strong> odlaïovanie programov. Keïe nie je v poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaná<br />

sieová karta èi iné adekvátne spojenie s ïalšími poèítaèmi, vyzerá<br />

ako sám vojak v poli.<br />

Aké modemy fungujú pod Linuxom?<br />

V praxi poznáme dva druhy modemov – externé a interné.<br />

Externé modemy sú tie, èo sú v samostatnej škatu¾ke, majú externý zdroj <strong>na</strong>pájania<br />

a k poèítaèu sa pripájajú špeciálnym káblom. Externé modemy rozde¾ujeme<br />

pod¾a spôsobu pripojenia k PC <strong>na</strong> sériové, paralelné a USB. Asi <strong>na</strong>jrozšírenejšie sú<br />

sériové modemy. Keïe všetky dodrujú štandard Hayes, môeme poveda, e<br />

všetky sériové externé modemy budú s Linuxom spolupracova.<br />

Paralelné modemy sa pripájajú <strong>na</strong> port pre tlaèiareò. Je ich ve¾mi málo,<br />

neviem o nikom, kto by ich pouíval pod Linuxom.<br />

V poslednom èase sa objavujú modemy USB. Ako hovorí oz<strong>na</strong>èenie, pripájajú<br />

sa <strong>na</strong> port USB. Zatia¾ je toto zariadenie ešte vo vývoji, ale v blízkej budúcnosti<br />

by nemali by s týmito modemami problémy.<br />

Interné modemy sú tie, èo sa fyzicky <strong>na</strong>montujú dovnútra poèítaèa, teda sa<br />

pripájajú <strong>na</strong> jeho zbernicu (<strong>na</strong>jèastejšie PCI alebo ISA). Èo sa týka pouívania<br />

interných modemov, tu je situácia podstatne horšia. Aj tie sa delia <strong>na</strong> nieko¾ko<br />

kategórií pod¾a pouitej èipovej súpravy – urèitej inteligencie obvodov. Väèši<strong>na</strong><br />

interných modemov bola <strong>sk</strong>onštruovaná tak, aby ich hardvér zabezpeèil iba tú<br />

<strong>na</strong>jzákladnejšiu èinnos, zvyšok musí vyko<strong>na</strong> operaèný systém. Na ich správnu<br />

èinnos sú potrebné ïalšie programy – ovládaèe (tzv. drivery) pre daný operaèný<br />

systém. Keïe sa tieto modemy pouívajú hlavne v prostredí MS<br />

Windows, pouíva sa pre ne oz<strong>na</strong>èenie win-modemy. Dnes u niektorí výrobcovia<br />

takýchto „od¾ahèených“ modemov dodávajú spolu s modemom aj drivery<br />

pre Linux. Medzi prvé lastovièky patrí <strong>na</strong>pr. firma MicroCom.<br />

Na internete sa dajú nájs aj drivery pre iné interné modemy. Sú to drivery, ktoré<br />

<strong>na</strong>písali samotní pouívatelia Linuxu a v zmysle GPL ich distribuujú vo¾ne – free.<br />

My sa inštaláciou modemov budeme ešte zaobera v <strong>na</strong>šom seriáli (a<br />

dosiahneme urèité teoretické základy!).<br />

meno_<strong>sk</strong>upiny:x:èíslo_<strong>sk</strong>upiny:meno_pouívate¾a1, meno_pouívate¾a2,<br />

meno_pouívate¾an<br />

Vyuitím príkazu userdel pouívate¾a zo systému vymaeme, èím sa<br />

vymae zo všetkých <strong>sk</strong>upín, v ktorých bol priradený, a zaloíme ho príkazom<br />

useradd znovu a príkazom usermod pridelíme do poadovaných <strong>sk</strong>upín. (Toto je<br />

však neefektívny spôsob, ak chceme pouívate¾a vyradi iba z jednej <strong>sk</strong>upiny<br />

a v ïalších 35 ho ponecha.)<br />

Poui pekný klikací program v prostredí X Window. Spravidla sa <strong>na</strong>zýva<br />

User Ma<strong>na</strong>ger.<br />

Èo z<strong>na</strong>mená RPM?<br />

RPM z<strong>na</strong>èí RedHat Package Ma<strong>na</strong>ger – správca balíèkov RedHat. Zároveò sa<br />

touto príponou oz<strong>na</strong>èujú súbory spracované týmto ma<strong>na</strong>érom. Ako sa s nimi<br />

<strong>na</strong>rába, to sme si vysvetlili v predchádzajúcich èastiach.<br />

Èo je to Links?<br />

Links je prezeraè WWW stránok v „neoknoidnom“ prostredí, teda v príkazovom<br />

riadku. To z<strong>na</strong>mená, e nezobrazuje grafiku a iné „oknoidné“ prvky. Napriek<br />

tomu je pomerne ob¾úbený a niektorí guruovia ho ve¾mi pouívajú.<br />

Ako povoli pouívanie príkazu shutdown ostatným<br />

nerootov<strong>sk</strong>ým pouívate¾om?<br />

Nijako. Príkaz shutdown môe vyko<strong>na</strong> iba root. Hádam by ste nechceli, aby<br />

vám nejaký pouívate¾ zhodil systém?!<br />

Ako povoli pouívanie príkazu mount ostatným<br />

nerootov<strong>sk</strong>ým pouívate¾om?<br />

A zase nijako. Aj tento príkaz je umonený iba rootovi.<br />

Je Linux schopný èíta di<strong>sk</strong>y formátu FAT/FAT32? Ak áno,<br />

<strong>na</strong> aké miesto v adresárovom strome ho pripája, ak je <strong>na</strong><br />

ïalšej partícii toho istého fyzického di<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong> ktorom<br />

je <strong>na</strong>inštalovaný Linux?<br />

Linux, samozrejme, umoòuje di<strong>sk</strong>y formátu FAT/FAT32 obsluhova – teda len<br />

èo sa týka èítania a zápisu. Ale musíme si uvedomi, e tento formát má iný<br />

systém prístupových práv! (Preto nedokáe súbory spúša, keïe <strong>na</strong> òom neexistuje<br />

atribút x.) S tým musíme poèíta, ak chceme obmedzova prístup k jednotlivým<br />

súborom. Ak takýto di<strong>sk</strong> chceme poui <strong>na</strong> zdie¾anie obrázkov alebo<br />

nieèoho podobného, môeme to úspešne vyui.<br />

A ako sa také zariadenie pripája? No predsa nám u známym príkazom mount:<br />

mount - t filesystem zariadenie prípojný_bod<br />

Za príslušné parametre dosadíme také hodnoty, aké potrebujeme, teda za<br />

typ filesystému pouijeme parameter msdos (pre FAT16) alebo smbfs (pre<br />

FAT16/32). Za zariadenie dosadíme tú partíciu, <strong>na</strong> ktorej daný filesystém leí.<br />

Jej polohu zistíme buï pri vypisovaní bootovacích hlásení, alebo – ešte lepšie<br />

– z príkazu fdi<strong>sk</strong>.<br />

A kam ho pripojíme? No to záleí iba <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej ¾ubovôli!<br />

Miroslav Oravec<br />

Svoje otázky zasielajte mailom <strong>na</strong> adresu moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>. V názve správy (subject) <strong>na</strong>píšte písmená<br />

FAQ (to pre selekciu mailov). V tele správy <strong>na</strong>píšte vašu otázku (otázky).<br />

Ako môem vyradi urèitého pouívate¾a zo <strong>sk</strong>upiny?<br />

Ako do niektorej <strong>sk</strong>upiny priradi konkrétneho pouívate¾a – usera –, to u<br />

vieme: pomocou príkazu usermod. Bohuia¾, ne<strong>na</strong>šiel som iadny príkaz, ktorý<br />

by spustením z príkazového riadka dokázal daného pouívate¾a z konkrétnej<br />

<strong>sk</strong>upiny vyradi. Ale môeme to („ako všetko v Linuxe“ ☺) urobi nieko¾kými<br />

spôsobmi:<br />

Najjednoduchšie je editova súbor /etc/group a <strong>na</strong> riadku konkrétnej <strong>sk</strong>upiny<br />

vymaza meno daného pouívate¾a. Takto upravený súbor uloíme. Jeden<br />

riadok súboru /etc/group má takýto zápis:<br />

3/2003 PC REVUE 101

L I N U X W A R E<br />

Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 10. èas<br />

Neviem by sám, neviem by sááám..., spieva dobre<br />

známy spevák dobre známej <strong>sk</strong>upiny v jednej<br />

dobre známej pesnièke. Ale nielen èlovek nechce èi<br />

nevie by sám, ale aj poèítaè je tvor druný a rád<br />

komunikuje s inými, seberovnými strojmi.<br />

Aby ktoko¾vek (èlovek èi stroj) mohol vôbec komunikova,<br />

potrebuje ma niekoho <strong>na</strong> druhej strane<br />

– aspoò jeden náprotivok. Poèítaèe sa pre komunikáciu<br />

spájajú do poèítaèových sietí. Dnes u existuje<br />

málo osamotených poèítaèov. Poviete si, e to nie je<br />

pravda, veï ko¾ko ¾udí má doma poèítaè, ale nemá<br />

iadnu sie! Je potrebné si uvedomi, e keï sa s takým<br />

„samotárom“ poèítaèom pripojíme do internetu,<br />

hoci pomocou modemu a telefónnej linky, stáva<br />

sa súèasou <strong>na</strong>jväèšej siete <strong>na</strong> svete. A tentoraz sa<br />

budeme venova pripájaniu do sietí.<br />

Teória sietí<br />

Poèítaèové siete sú ve¾mi známe. Nie sú iadnou novinkou<br />

<strong>na</strong> informaènom nebi. Poèas to¾kých rokov<br />

vývoja sa vyvinulo, rozvilo èi zaniklo z<strong>na</strong>èné mnostvo<br />

sietí. Ale s<strong>na</strong>ha komunikova pomocou poèítaèov<br />

bola taká silná, e sa vykryštalizovali urèité<br />

štandardy, platné dodnes.<br />

Komplexnejšie rozobratie teórie poèítaèových<br />

sietí by zabralo celý èasopis, my si preto spomenieme<br />

iba <strong>na</strong>jzákladnejšie body a zameriame sa <strong>na</strong><br />

to, èo nám pomôe v pripojení nášho Linuxu do<br />

niektorej z nich.<br />

Delenie sietí pod¾a rozlohy<br />

Siete sa delia pod¾a urèitej rozlohy, ktorú zaberajú, <strong>na</strong>:<br />

miestne, <strong>na</strong>zývané aj lokálne – LAN (Local Area<br />

Network)<br />

regionálne – oblastné – MAN (Metropolitan Area<br />

Network)<br />

roz¾ahlé – WAN (Wide Area Network)<br />

Medzi lokálne siete môe patri <strong>na</strong>ša domáca<br />

alebo menšia podniková sie, kde je nieko¾ko poèítaèov<br />

– pracovných staníc – a jeden èi viac serverov.<br />

Takejto poèítaèovej sieti vystaèí spravidla jed<strong>na</strong><br />

adresa IP triedy C.<br />

Metropolitné siete sú siete, kde <strong>na</strong>pr. niektorá<br />

firma má pospájaných nieko¾ko malých lokálnych<br />

sietí do jedného celku. Za vzor môeme povaova<br />

také inštitúcie, ako sú eleznice, armáda, poiarnici<br />

a podobne.<br />

Roz¾ahlá sie je sie, kde sa <strong>na</strong>chádzajú tisícky<br />

poèítaèov a tisícky serverov. Niet markantnejšieho<br />

príkladu, ako je sie sietí – internet. Takáto sie<br />

spája tisíce lokálnych a metropolitných sietí do<br />

jedného celku, schopného komunikácie.<br />

Ïalej by sme mohli siete deli pod¾a pouitého<br />

protokolu. Tých existuje vo svete viac, pre nás je<br />

dôleité zapamäta si, e budeme pouíva protokol<br />

Ethernet.<br />

Delenie sietí pod¾a spôsobu pripojenia<br />

Pripojenie k sieti môe by doèasné alebo trvalé. Príkladom<br />

doèasného spojenia je práve to doma <strong>na</strong>jèastejšie<br />

pouívané – pomocou telefónnej linky a modemu.<br />

Spojenie vytvoríme doèasne pripojením sa k niektorému<br />

z po<strong>sk</strong>ytovate¾ov pripojenia, <strong>na</strong>jèastejšie vytoèením<br />

konkrétneho telefónneho èísla, kde sa komunikaèný<br />

kanál vytvorí vyuitím techniky telefónnych<br />

ústrední a <strong>na</strong> druhej strane sa prihlási iný poèítaè.<br />

Toto niektoré firmy s ob¾ubou vyuívajú tak, e<br />

vÿsídle firmy majú malú lokálnu sie, ale niektorí zamest<strong>na</strong>nci<br />

firmy sa pripájajú do siete zo svojich domovov<br />

alebo poèas sluobných ciest práve takýmto<br />

vytáèaným spojením. Keï prenesú do firemnej siete<br />

a z nej poadované údaje, spojenie ukonèia.<br />

Trvalé pripojenie je vytvorené tak, e máme spojenie<br />

k dispozícii 24 hodín denne. Nemusíme pouíva<br />

vytáèaný spôsob pripojenia, komunikaèné<br />

kanály sú vytvorené trvalo s vyuitím iných (pre<br />

nás v tejto chvíli nepodstatných) zariadení.<br />

Kabelá<br />

Najèastejšie trvalé (i<strong>na</strong>k <strong>na</strong>zývané aj stále) pripojenie<br />

sa vytvára pomocou kabeláe. Káble v súèasných<br />

poèítaèových sieach bývajú dvojakého typu:<br />

koaxiálne káble (schopné komunikova rýchlos-<br />

ou do 10 MB/s)<br />

tzv. krútené dvojlinky (schopné komunikova<br />

rýchlosou a do 1000 MB/s)<br />

(Na vysvetlenie rozdielov si <strong>na</strong>študujte príslušnú literatúru.)<br />

Technické prostriedky<br />

Aby sme mohli nášho miláèika pripoji do (predpokladajme)<br />

u existujúcej siete, musíme vlastni<br />

urèité technické – hardvérové – prostriedky.<br />

Ak budeme pouíva vytáèaný spôsob, budeme<br />

potrebova okrem telefónnej linky (nemusí to by<br />

hneï od ST, môe to by aj podniková telefón<strong>na</strong> linka)<br />

aj zariadenie, ktoré je schopné vytvori spojenie<br />

a prenáša poadované dáta. Takémuto zariadeniu sa<br />

hovorí modem (blišie si preèítajte v sekcii FAQ).<br />

Ak sa chceme pripoji stálym pripojením, budeme<br />

potrebova taký prostriedok, ktorý dokáe<br />

komunikova po príslušných kábloch. Takémuto<br />

prostriedku sa hovorí sieová karta.<br />

Sieové karty sa vyrábajú spravidla pre urèitý<br />

typ kabeláe, ale môeme zí<strong>sk</strong>a aj tzv. combo kartu,<br />

ktorá má vyvedený konektor pre obidva druhy<br />

káblov.<br />

Pre nás, ako pouívate¾ov Linuxu, nie je ani tak<br />

potrebné poz<strong>na</strong> spôsob kabeláe, ako typ (teda<br />

výrobcu) danej sieovej karty. Pod¾a typu (výrobcu)<br />

karty budeme <strong>na</strong>stavova aj príslušné softvérové<br />

ovládaèe (drivery) v Linuxe.<br />

Slovník linuxáka (paket, proces, port, soket, vlákno)<br />

Paket (angl. packet = balík, škatu¾ka)<br />

Paket je ohranièený balík dát, ktoré sa posielajú po sieti od jedného poèítaèa<br />

k druhému. Kadý paket je obalený v akejsi obálke, kde sú údaje o odosielate¾ovi,<br />

príjemcovi a iné reijné dáta, ako je názov súboru, jeho ve¾kos a pod.<br />

Paket má pevne stanovenú ve¾kos, spravidla 1500 alebo 9000 bajtov.<br />

Ak chce poèítaè po sieti posla súbor, ktorý je väèší ako ve¾kos paketu,<br />

sieový systém takýto súbor „rozseká“ <strong>na</strong> konkrétne mnostvo paketov s pevnou<br />

ve¾kosou. Keï tieto pakety dorazia k príjemcovi, sieový systém z paketov<br />

vyberie dáta a pospája ich do jedného súboru, ktorý presne zodpovedá<br />

súboru, ktorý sa <strong>na</strong> vysielacej strane pripravil <strong>na</strong> vysielanie.<br />

Proces (angl. process)<br />

Kadý program v Linuxe, ktorý beí v operaènej pamäti a vykonáva urèitú èinnos,<br />

sa <strong>na</strong>zýva proces. Príklad procesu je <strong>na</strong>pr. http server Apache, Telnet<br />

alebo SQL server (<strong>na</strong>pr. MySQL).<br />

Proces spravidla stále beí v operaènej pamäti poèítaèa a <strong>na</strong>èúva <strong>na</strong> niektorom<br />

porte (pozri ïalej), èi sa iný proces nes<strong>na</strong>í s ním komunikova a po-<br />

adova od neho urèitú slubièku.<br />

Port (angl. port = prístav)<br />

Predstavme si poèítaè so spusteným Linuxom ako panelák s mnohými dverami<br />

do jednotlivých bytov. Týmto dverám do bytov hovoríme porty. V kadom<br />

byte ije jeden konkrétny program Linuxu – proces, ktorý má za úlohu dáva<br />

pozor pri dverách (= <strong>na</strong> porte), èi náhodou niekto nieèo od neho nechce.<br />

iadate¾ o slubu nemusí by iba z toho istého paneláka (rozumej poèítaèa),<br />

ale môe by pokojne z úplne iného domu (teda iného poèítaèa), ktorý sa<br />

dopytuje <strong>na</strong> iadanú slubu.<br />

Porty sa oz<strong>na</strong>èujú urèitými èíslami. Poznáme tzv. dobre známe porty (wellknown<br />

ports). Ich èísla sú pevne stanovené a sú v rozsahu 0 – 1023. Napríklad<br />

HTTP server Apache má èíslo portu 80.<br />

Celkový poèet portov môe by 65 536 (celkom slušný panelák!).<br />

Soket (angl. socket = zásuvka, otvor, puzdro, jamka...)<br />

Predpokladajme, e iadate¾ o niektorú slubu v Linuxe by mal vedie adresu<br />

domu (teda adresu IP) a èíslo dverí bytu (teda èíslo portu), v ktorom daná<br />

sluba býva. Tejto dvojici – adresa IP a port – hovoríme soket.<br />

A predpokladáme, e aj iadate¾ vyšiel z urèitého domu (poèítaèa) a bytu<br />

(portu). [Linux je v podstate komunistický – nie sú v òom bezdomovci a všetko<br />

je zadarmo ☺]. Teda vyšiel z urèitého soketu.<br />

Soket iadate¾a a soket sluby <strong>na</strong>dviau spojenie.<br />

Vlákno (angl. thread)<br />

Predstavme si, e máme spustený konkrétny proces, <strong>na</strong>pr. SQL server MySQL.<br />

Ten preto, aby dokázal <strong>na</strong>raz obslúi viac klientov, vytvorí ïalšie podprocesy.<br />

Kadý podproces komunikuje iba s jedným klientom a plní jeho poiadavky<br />

nezávisle od iných klientov. Spojeniu medzi podprocesom a klientom sa hovorí<br />

vlákno. Môeme teda poveda, e (hlavný) proces server MySQL je viacvláknový<br />

(multithread).<br />

Miroslav Oravec<br />

102 PC REVUE 3/2003

L I N U X W A R E<br />

Podpora sietí v Linuxe<br />

Linux je vyvíjaný ako systém, ktorý je predurèený<br />

<strong>na</strong> prácu v sieti. Preto podporuje všetky moné<br />

druhy sieových kariet, zariadení èi protokolov, ako<br />

aj spôsoby pripojenia.<br />

Protokol TCP/IP<br />

Èo je <strong>na</strong>jdôleitejšie pri komunikácii? Aby si obidve<br />

komunikujúce strany rozumeli! Môeme poveda, e<br />

musia hovori rov<strong>na</strong>kým jazykom. Takémuto komunikaènému<br />

jazyku v prostredí poèítaèových sietí hovoríme<br />

protokol. Najrozšírenejším protokolom sa<br />

dnes stáva TCP/IP, ktorý je ve¾mi spo¾ahlivý a overený.<br />

Vyuíval sa v prvopoèiatkoch unixových sietí<br />

a stal sa aj základným protokolom internetu. Keïe<br />

Linux vyšiel zo sveta Unixu, je len samozrejmé, e<br />

protokol TCP/IP bude pre neho tým <strong>na</strong>jvlastnejším.<br />

Môeme poveda, e dnes u všetky poèítaèové<br />

systémy a operaèné systémy tento protokol podporujú<br />

a rozumejú mu (vrátane MS Windows).<br />

TCP/IP protokol je nezávislý od spôsobu pripojenia<br />

alebo pouitého hardvéru.<br />

Preto odteraz všetky informácie, ktoré tu uvedieme,<br />

sú platné, neh¾adiac <strong>na</strong> to, èi sa budeme k inému<br />

poèítaèu alebo sieti pripája pomocou modemu a telefónnej<br />

linky alebo s vyuitím stálej kabeláe.<br />

Základné pojmy v sieti<br />

Aby sme mohli Linux pripravi <strong>na</strong> prácu v sieti, musíme<br />

v òom <strong>na</strong>stavi niektoré parametre, potrebné<br />

<strong>na</strong> komunikáciu.<br />

Aby sa mohol kadý poèítaè ohlasova v sieti,<br />

musí ma pridelené svoje meno. Meno poèítaèa sa<br />

<strong>sk</strong>ladá z dvoch èastí – samotného me<strong>na</strong> a me<strong>na</strong> domény.<br />

Èo je to domé<strong>na</strong>? Domé<strong>na</strong> je urèitá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> poèítaèov,<br />

ktoré majú èosi spoloèné. Buï patria jednému<br />

vlastníkovi, alebo majú spoloèné teritórium èi odbor<br />

èinnosti. V poslednom èase sa domény rozlišujú<br />

pod¾a územia, teda pod¾a názvov jednotlivých štátov.<br />

Pre Sloven<strong>sk</strong>o je urèená domé<strong>na</strong> s názvom <strong>sk</strong>.<br />

Kadá jednotlivá kraji<strong>na</strong> má vytvorenú akúsi<br />

inštanciu – autoritu, ktorá jednotlivým záujemcom<br />

rozdelí (pomyselne!) danú doménu <strong>na</strong> poddomény,<br />

<strong>na</strong>pr. army, host, pcrevue a iné (tieto poddomény sa<br />

môu ešte ïalej deli <strong>na</strong> ïalšie poddomény).<br />

Predstavme si, e nám táto autorita pridelila poddoménu<br />

doma. Úplný zápis domény sa tvorí z mien<br />

jednotlivých poddomén a hlavnej domény, vzájomne<br />

oddelených bodkami, teda doma.<strong>sk</strong>. Doménové<br />

meno je pre všetky poèítaèe v danej doméne spoloèné!<br />

(Je to ve¾mi podobné ako mená ¾udí – aj tie<br />

sa <strong>sk</strong>ladajú z me<strong>na</strong> a priezvi<strong>sk</strong>a. A aj priezvi<strong>sk</strong>o zahrnuje<br />

<strong>sk</strong>upinu ¾udí, èo majú nieèo spoloèné –<br />

v tomto prípade spoloèných predkov.) Nech sa náš<br />

poèítaè volá jantar. Úplné meno vrátane doménového<br />

bude teda jantar.doma.<strong>sk</strong>.<br />

<br />

Poznámka:<br />

Mená poèítaèov sú ¾ubovo¾né. Býva zvykom<br />

dáva mená serverom pod¾a niektorých vzácnych<br />

komodít, ako sú drahé kamene, mená hviezd a súhvezdí<br />

alebo rôznych bohov. Ale v podstate si môeme<br />

zvoli meno pod¾a <strong>na</strong>šej ¾ubovôle a musí by v danej<br />

doméne jednoz<strong>na</strong>èné, teda v jednej doméne sa nesmú<br />

<strong>na</strong>chádza dva poèítaèe s rov<strong>na</strong>kým menom.<br />

Meno poèítaèa sa zadáva pri inštalácii operaèného<br />

systému, ale ak sme tak neurobili, môeme to kedyko¾vek<br />

<strong>na</strong>pravi, prípadne úplne zmeni. Zároveò<br />

kadý poèítaè musí ma pridelenú adresu IP. U<br />

sme vysvetlili, èo to je. S adresou IP tesne súvisí<br />

ma<strong>sk</strong>a siete. Táto dvojica – adresa IP a ma<strong>sk</strong>a siete<br />

– sa viae <strong>na</strong> konkrétne komunikaèné zariadenie,<br />

<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> sieovú kartu. Ak máme v poèítaèi<br />

viac sieových kariet, kadá karta bude ma vlastnú<br />

adresu IP a ma<strong>sk</strong>u. Predstavme si, e chceme pripoji<br />

poèítaè do u existujúcej siete pod¾a obr. 1.<br />

Obr. 1<br />

Vidíme e náš poèítaè má meno jantar, patrí do<br />

domény doma.<strong>sk</strong> a má pridelenú adresu IP 192.<br />

168.10.1 a ma<strong>sk</strong>u siete 255.255.255.0.<br />

Router<br />

Všimnime si poèítaè s menom rubin. Má adresu<br />

192.168.10.254 a jeho úlohou je spoji túto lokálnu<br />

sie, kde je pripojený aj náš poèítaè, s ostatným<br />

poèítaèovým svetom. Rozhoduje, èi pakety, ktoré<br />

behajú po sieti sem a tam, majú zosta v <strong>na</strong>šej sieti<br />

alebo sú urèené pre inú sie. V takom prípade ich<br />

smeruje do inej siete. Tomuto poèítaèu hovoríme<br />

router (smerovaè).<br />

Z poh¾adu nášho poèítaèa jantar sa tento router<br />

javí ako brá<strong>na</strong> do zvyšku sveta. (Tým svetom môe<br />

by len ïalšia LAN, ale aj internet.) To z<strong>na</strong>mená, e<br />

ak budem chcie posla <strong>na</strong>še dáta mimo <strong>na</strong>šej siete,<br />

pouijeme tento router ako bránu. Brá<strong>na</strong> sa povie<br />

v angliètine gate a cestièka von cez bránu je gateway.<br />

(Toto je ïalší ve¾mi dôleitý pojem pri konfigurovaní<br />

nášho linuxového poèítaèa v sieti.)<br />

Môeme poveda, e adresa IP brány pre jantar von<br />

(gateway) je teda adresa routera – 192.168.10.254.<br />

Doménové mená a doménový server<br />

Vieme, e kadý poèítaè má svoje meno a èíslo<br />

adresy IP. Táto dvojica ho dostatoène identifikuje.<br />

Doménové mená boli zavedené z toho dôvodu, aby<br />

sa v roz¾ahlých sieach lepšie orientovalo.<br />

Vdy je pre èloveka jednoduchšie zapamäta si<br />

meno poèítaèa ako jeho adresu IP. Takým azda <strong>na</strong>jvýraznejším<br />

príkladom je internet. Také doménové mená<br />

ako <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.<br />

redhat.com a podobne sú istotne prijate¾nejšie ako<br />

èísla 172.18.15.56, 172.98.88.12 alebo 172.45.12.254<br />

(tieto èísla sú len ilustraèné – vymyslené).<br />

Musíme si uvedomi, e poèítaèe v sieti komunikujú<br />

nie pomocou mien, ale pomocou svojich adries<br />

IP. Preto ak chceme (my pouívatelia) vyuíva<br />

doménové mená, musí niekde v sieti existova sluba,<br />

ktorá bude vykonáva preklad doménových<br />

mien <strong>na</strong> adresy IP a <strong>na</strong>opak pod¾a príslušného zoz<strong>na</strong>mu.<br />

Takejto slube sa hovorí DNS (Domain Name<br />

Service). My u tušíme, e takáto sluba bude<br />

bea zase <strong>na</strong> Linuxe (ale nemusí) a serveru, kde<br />

bude táto sluba spustená, hovoríme DNS server.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> poèítaè s menom smaragd. Jeho<br />

adresa IP je 192.168.7.37. U pod¾a èísla adresy vidíme,<br />

e neprináleí do tej istej siete ako jantar, lebo<br />

èíslo siete sa líši <strong>na</strong> tretej pozícii. Práve <strong>na</strong> òom bude<br />

spustená sluba DNS, take je to DNS server.<br />

DNS serverov môe by viac. Tomu <strong>na</strong>jhlavnejšiemu<br />

hovoríme primárny (Primary) DNS server, jeho<br />

„zástupcovi“ sekundárny (Secondary) DNS server,<br />

a ak existuje ešte jeden záloný pre danú doménu,<br />

ten sa <strong>na</strong>zýva terciárny (Tertiary)<br />

DNS server. Poèet serverov závisí<br />

od ve¾kosti siete, dokonca v malých<br />

sieach do nieko¾ko poèítaèov<br />

nemusí by ani jeden. (Ako v takom<br />

prípade zabezpeèi preklad<br />

doménových mien <strong>na</strong> adresy IP, to<br />

vysvetlíme <strong>na</strong>budúce.)<br />

<br />

Poznámka:<br />

Princíp inštalácie a <strong>na</strong>stavenia<br />

sluby DNS si ešte budeme vysvet¾ova.<br />

Teraz to uvádzam preto,<br />

e pri <strong>na</strong>stavovaní siete potrebujeme<br />

poz<strong>na</strong> tieto základné pojmy.<br />

Sieová karta<br />

Povedali sme si, e adresa IP (samozrejme vrátane<br />

ma<strong>sk</strong>y siete) je viazaná <strong>na</strong> zariadenie, ktorým poèítaè<br />

po sieti komunikuje.<br />

Predstavme si, e poèítaè máme pripojený pomocou<br />

sieovej karty (NIC – network interface card).<br />

Na kabelái tentoraz nezáleí.<br />

Linux rozpoznáva sieové karty ako zariadenie<br />

s oz<strong>na</strong>èením ethx, kde x je èíslo karty zaèí<strong>na</strong>júce sa<br />

nulou, teda prvá sieová karta je zariadenie eth0,<br />

druhá eth1 atï. (eth ako ethernet).<br />

Zapamätajme si!<br />

Ak pouijeme sieovú kartu <strong>na</strong> zbernicu PCI,<br />

Linux sám túto kartu (karty – pod¾a poètu) identifikuje<br />

a je nápomocný pri <strong>na</strong>stavovaní sieových parametrov.<br />

V prípade, e by sme pouívali staršiu kartu <strong>na</strong><br />

zbernicu ISA, museli by sme urobi niektoré <strong>na</strong>stavenia<br />

ruène.<br />

Zhrnutie<br />

Teraz si všetky vysvetlené poz<strong>na</strong>tky zosumarizujeme.<br />

Ak chceme poèítaè pripoji do siete, musíme<br />

pred <strong>na</strong>stavením siete poz<strong>na</strong> tieto údaje:<br />

meno poèítaèa (vrátane doménového me<strong>na</strong>),<br />

<strong>na</strong>pr. jantar.doma.<strong>sk</strong><br />

adresu IP tohto poèítaèa, <strong>na</strong>pr. 192.168.10.1<br />

ma<strong>sk</strong>a 255.255.255.0<br />

adresu IP smerovaèa mimo siete – gateway,<br />

<strong>na</strong>pr. 192.168.10.254<br />

adresu IP DNS servera/serverov, <strong>na</strong>pr.<br />

192.168.7.37<br />

V prípade, e nie sme sami správcami siete, do<br />

ktorej sa chceme pripoji, zí<strong>sk</strong>ame tieto údaje od<br />

jej správcu.<br />

Nastavenie sieového pripojenia<br />

Pre jednoduchos predpokladajme, e chceme svoj<br />

poèítaè pripoji do u existujúcej a funkènej siete!<br />

To z<strong>na</strong>èí, e aj router, aj DNS server pracujú, tak ako<br />

majú, a prípadné chyby budú iba v <strong>na</strong>šom <strong>na</strong>stavení.<br />

Tentoraz si ukáeme <strong>na</strong>stavenie sieových parametrov<br />

Linuxu pomocou dvoch konfiguraèných ná-<br />

3/2003 PC REVUE 103

L I N U X W A R E<br />

strojov – v prostredí shellu a v prostredí X Window.<br />

Konfigurácia siete v prostredí shellu<br />

V prípade, e sme pri inštalácii operaèného systému<br />

Linux <strong>na</strong> poèítaè vyplnili meno poèítaèa vrátane<br />

doménového me<strong>na</strong>, môeme <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie sieovej<br />

konfigurácie poui utilitu v prostredí shellu.<br />

Ak pouívame OS Linux RedHat, môeme v príkazovom<br />

riadku spusti príkaz setup. Na obrazovke<br />

sa objaví utilita <strong>na</strong> konfigurovanie dôleitých<br />

èastí operaèného systému – obr. è. 2.<br />

Obr. 2<br />

Vyberieme poloku Network configuration a odklepneme<br />

Enter.<br />

Spustí sa utilita netconfig, ktorá je <strong>na</strong> obr. è. 3<br />

(túto utilitu môeme spusti aj priamo z príkazového<br />

riadka zadaním príkazu netconfig bez utility<br />

setup):<br />

Prvú vo¾bu Use dymanic IP configuration necháme<br />

nezaškrtnutú!<br />

Ostatné vo¾by vyplníme. Ich výz<strong>na</strong>m u poznáme,<br />

take nám to nebude robi iadne problémy.<br />

Potvrdíme OK a sieové <strong>na</strong>stavenia sú vyko<strong>na</strong>né.<br />

Aby sa sieové <strong>na</strong>stavenie inicializovalo, musíme<br />

ho reštartova. To môeme dosiahnu celkovým<br />

reštartom operaèného systému (shutdown -r now<br />

alebo „opièím trojhmatom“ Ctrl-Alt-Del). Ale keïe<br />

iadny slušnejší linuxák systém nereštartuje viackrát<br />

ako dvakrát do roka, staèí, ak zadáme v shelli<br />

príkaz:<br />

[root@jantar init.d] /etc/init.d/network restart<br />

a sieový systém sa zinicializuje aj bez reštartu celého<br />

operaèného systému (èo je v MS Windows nemyslite¾né!).<br />

Konfigurácia siete v prostredí X<br />

Window<br />

V prípade, e sme ne<strong>na</strong>stavili ešte ani meno alebo<br />

doménu poèítaèa, prípadne preferujeme „klikacie“<br />

prostredie, môeme <strong>na</strong> konfiguráciu siete vyui<br />

programy v prostredí X Window.<br />

Po spustení X-ov vyh¾adáme Network Configuration<br />

Wizard. V prostredí Gnome sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong><br />

záloke Programy – Systém – obr. è. 5.<br />

Tento Wizard (= èarodejník) umoòuje konfiguráciu<br />

nielen sieových kariet, ale aj modemu, pripojenia<br />

ISDN a podobne. My si vyberieme prvú poloku<br />

Ethernet connection a klikneme <strong>na</strong> Ïalší.<br />

Ak sme do poèítaèa <strong>na</strong>montovali sieovú kartu<br />

zbernice PCI, systém ju sám zdeteguje a ponúkne<br />

ju <strong>na</strong> konfiguráciu – obr. è. 6.<br />

Obr. 8<br />

Obr. 9<br />

Obr. 3<br />

Potvrdíme Yes. Na monitore uvidíme obr. è. 4.<br />

Obr. 4<br />

Obr. 5<br />

Obr. 6<br />

Obr. 7<br />

Zároveò jej automaticky priradí názov zariadenia<br />

v Linuxe, teda eth0. Klikneme <strong>na</strong> Ïalší.<br />

Zobrazí sa ïalšia karta sieových <strong>na</strong>stavení –<br />

obr. è. 7.<br />

Vyplníme poloku Host<strong>na</strong>me. V prípade, e je<br />

zapnutá vo¾ba Automatically obtain IP address with:,<br />

klikneme <strong>na</strong> poloku Statically set IP addresses: a vyplníme<br />

poadované údaje.<br />

Klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo Ïalší.<br />

Skontrolujeme sumárne údaje a klikneme <strong>na</strong><br />

tlaèidlo Dokonèi – obr. è. 8.<br />

Tým sme ukonèili fázu <strong>na</strong>stavovania ethernetového<br />

zariadenia.<br />

Wizard teraz spustí Network configuration – obr.<br />

è. 9.<br />

Network configuration sa <strong>sk</strong>ladá zo štyroch<br />

záloiek – Devices, Hardware, Hosts a DNS.<br />

Na prvej záloke Devices sú zobrazené všetky<br />

sieové zariadenia v systéme. V <strong>na</strong>šom prípade ide<br />

iba o jedno – eth0. Status poloky opisuje, èi je dané<br />

zariadenie aktívne alebo nie. Aktivovanie alebo<br />

deaktivovanie zariadenia dosiahneme kliknutím <strong>na</strong><br />

príslušné tlaèidlo.<br />

A <strong>na</strong> èo je to dobré? Mám príklad z praxe: v <strong>na</strong>šom<br />

serveri sú vloené štyri sieové karty – eth0 a<br />

eth3. Keïe <strong>na</strong>ša sie je vo výstavbe, sú pouité<br />

zatia¾ eth0 a eth1. Ostatné karty sú síce v systéme,<br />

ale pretoe nie sú zatia¾ pripojené <strong>na</strong> iadnu kabelá,<br />

ich status sme <strong>na</strong>stavili <strong>na</strong> neaktívny. Len èo sa<br />

príslušné sieové karty zakonektorujú do funkènej<br />

kabeláe, zaktivujeme príslušné zariadenia tlaèidlom<br />

Activate.<br />

Opis a <strong>na</strong>stavenie jednotlivých zariadení zí<strong>sk</strong>ame<br />

kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo Edit. V prípade, e by sme<br />

chceli prida nové zariadenie, vyuijeme tlaèidlo<br />

Add.<br />

104 PC REVUE 3/2003

L I N U X W A R E<br />

Obr. 10<br />

Na záloke Hardware je zobrazené fyzické hardvérové<br />

zariadenie prislúchajúce danému systémovému<br />

zariadeniu – obr. è. 10.<br />

V <strong>na</strong>šom prípade ide o kartu, ktorú Linux detegoval<br />

ako typ NE2000 pre zbernicu PCI. Aj v tejto záloke<br />

môeme zí<strong>sk</strong>a blišie podrobnosti alebo <strong>na</strong>stavenia<br />

danej karty postrannými tlaèidlami.<br />

Záloka Hosts opisuje priradenie me<strong>na</strong> a aliasu<br />

(prezývky – nick<strong>na</strong>me) danej adrese IP – obr. è. 11.<br />

Obr. 11<br />

Všimnime si tú zvláštnu adresu IP – 127.0.0.1.<br />

V predchádzajúcich èastiach sme si povedali, e ide<br />

o spätnú sluèku – tzv. loopback. Kadý Linux má túto<br />

spätnú sluèku s touto istou adresou. Tá sa automaticky<br />

vytvorí u pri inštalácii Linuxu.<br />

Na tejto záloke je sluèke priradené meno a názov<br />

domény. Aby sme však vedeli rozlíši, e ide<br />

o loopback, Linux pride¾uje aj prezývku = alias =<br />

nick<strong>na</strong>me s názvom localhost.<br />

My nemusíme túto záloku vypåòa. Tá u bude<br />

vyplnená <strong>na</strong> základe predchádzajúcich <strong>na</strong>stavení.<br />

Staèí, ak <strong>sk</strong>ontrolujeme správnos údajov.<br />

Na poslednej záloke s názvom DNS môeme dokonfigurova<br />

ïalšie sekundárne a terciárne DNS<br />

servery – obr. è. 12.<br />

Ak ich nepoznáme alebo nie sú vôbec vytvorené,<br />

tieto poloky vynecháme.<br />

Musíme však venova pozornos poloke s názvom<br />

DNS Search Path. Vyplníme ju pod¾a obrázka,<br />

teda iba doménové meno bez me<strong>na</strong> poèítaèa.<br />

V prípade, e sme sieovú kartu mali <strong>na</strong>stavenú<br />

<strong>sk</strong>ôr, nemusíme spúša Wizard, ale staèí poh¾ada<br />

Network configuration a predchádzajúce èasti<br />

obís.<br />

Pozor!<br />

! Po ukonèení konfigurácie sieových <strong>na</strong>stavení<br />

nesmieme zabudnú <strong>na</strong> ich reinicializáciu!<br />

Otestovanie <strong>na</strong>stavenia<br />

Po konfigurácii a následnej inicializácii sieových<br />

<strong>na</strong>stavení pristúpime k otestovaniu siete. To dosiahneme<br />

pouitím príkazu ping.<br />

Ping je príkaz, ktorý vyšle <strong>na</strong> zadaný poèítaè<br />

kontrolný paket dát. Ak je volaný poèítaè dostupný<br />

a sie správne <strong>na</strong>stavená, pakety sa vrátia <strong>na</strong> vysielajúci<br />

poèítaè. Ten zároveò vyhodnotí èasové zmeškanie<br />

a uvedie ho ako výpis <strong>na</strong> obrazovku. Pod¾a<br />

èasových údajov sme <strong>na</strong> základe urèitých <strong>sk</strong>úseností<br />

schopní zisti, ako rýchlo je sie priechodná.<br />

Ping s adresou IP<br />

Zadajme teda príkaz ping, ktorý otestuje poèítaè<br />

rubin s adresou IP 192.168.10.254:<br />

[root@jantar init.d] ping 192.168.10.254<br />

a mali by sme dosta výsledok podobný tomu <strong>na</strong><br />

výpise è. 1.<br />

Poznámka:<br />

Na Linuxe beí tento ping donekoneè<strong>na</strong>.<br />

Preto ho prerušíme stlaèením klávesov Ctrl – c.<br />

V prípade, e dostaneme <strong>na</strong> obrazovku hlásenie podobné<br />

tomu <strong>na</strong> výpise è. 3, z<strong>na</strong>mená to, e sme sa<br />

s daným poèítaèom nespojili a všetky vyslané pakety<br />

sa stratili. V takom prípade musíme znovu <strong>sk</strong>ontrolova<br />

konfiguráciu sieových <strong>na</strong>stavení (výpis<br />

è. 2).<br />

Ping s menom a doménou<br />

Ak sme pod¾a prvého pingu zistili, e sie funguje<br />

korektne, <strong>sk</strong>úsime „pinga“ <strong>na</strong> vzdialenejšie poèítaèe,<br />

teda v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong> adresu IP 192.168.<br />

7.37.<br />

Ak je všetko v poriadku, pristúpime k overeniu,<br />

èi sme schopní vyuíva aj doménové mená.<br />

Staèí, ak v príkaze ping zadáme <strong>na</strong>miesto adresy<br />

IP meno poèítaèa vrátane domény:<br />

[root@jantar init.d] ping rubin.doma.<strong>sk</strong><br />

Ak sme všetko dobre <strong>na</strong>stavili, dostaneme výpis<br />

podobný výpisu è. 3.<br />

V prípade, e dostaneme hlásenie:<br />

ping: unknown host rubin.doma.<strong>sk</strong><br />

z<strong>na</strong>mená to, e sme zle <strong>na</strong>stavili adresu DNS servera.<br />

Chybu odstránime, nezabudneme reštartova<br />

slubu siete (nie celý poèítaè!!!) a vy<strong>sk</strong>úšame<br />

znovu.<br />

Opísanú konfiguráciu sieového <strong>na</strong>stavenia by<br />

mal zvládnu kadý šikovnejší pouívate¾. Tá mu<br />

<strong>na</strong>miesto neho jednoduchou intuitívnou metódou<br />

vytvorí konfiguraèné súbory bez ich hlbších z<strong>na</strong>lostí.<br />

My však chceme by viac ako šikovní pouívatelia,<br />

a preto chceme vedie, kde a v akých konfiguraèných<br />

súboroch sa tieto <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong>chádzajú.<br />

Je to vhodné hlavne vtedy, ak riešime nejaký<br />

problém so sieou a chceme sa uisti, e máme<br />

správne konfiguraèné súbory, alebo potrebujeme<br />

súèasnú konfiguráciu pozmeni, <strong>na</strong>pr. pridaním<br />

ïalšej sieovej karty, výmenou karty za iný typ,<br />

zmenou me<strong>na</strong> a podobne. Ale o tom <strong>na</strong>budúce.<br />

Miroslav Oravec<br />

PING 192.168.10.254 (192.168.10.254) from 192.168.10.1 : 56(84) bytes of data.<br />

64 bytes from 192.168.10.254: icmp_seq=0 ttl=64 time=48 usec<br />

64 bytes from 192.168.10.254: icmp_seq=1 ttl=64 time=745 usec<br />

64 bytes from 192.168.10.254: icmp_seq=2 ttl=64 time=530 usec<br />

64 bytes from 192.168.10.254: icmp_seq=3 ttl=64 time=481 usec<br />

−−− 192.168.10.254 ping statistics −−−<br />

4 packets transmitted, 4 packets received, 0% packet loss<br />

round−trip min/avg/max/mdev = 0.048/0.477/0.745/0.194 ms<br />

Výpis è. 1<br />

PING 192.168.10.254 (192.168.10.254) from 192.168.10.1 : 56(84) bytes of data.<br />

−−− 192.168.10.254 ping statistics −−−<br />

3 packets transmitted, 0 packets received, 100% packet loss<br />

Výpis è. 2<br />

PING rubin.doma.<strong>sk</strong> (192.168.10.254) from 192.168.10.1 : 56(84) bytes of data.<br />

64 bytes from rubin.doma.<strong>sk</strong> (127.0.0.1): icmp_seq=0 ttl=255 time=347 usec<br />

64 bytes from rubin.doma.<strong>sk</strong> (127.0.0.1): icmp_seq=1 ttl=255 time=116 usec<br />

64 bytes from rubin.doma.<strong>sk</strong> (127.0.0.1): icmp_seq=2 ttl=255 time=109 usec<br />

64 bytes from rubin.doma.<strong>sk</strong> (127.0.0.1): icmp_seq=3 ttl=255 time=119 usec<br />

−−− rubin.doma.<strong>sk</strong> ping statistics −−−<br />

4 packets transmitted, 4 packets received, 0% packet loss<br />

round−trip min/avg/max/mdev = 0.109/0.172/0.347/0.101 ms<br />

Výpis è. 3<br />

Obr. 12<br />

3/2003 PC REVUE 105

L I N U X W A R E<br />

Sledujte televíznu reláciu<br />

PC REVUE<br />

Kadý piatok o 17.30 <strong>na</strong> STV1<br />

Programovacie jazyky zdraviu škodlivé<br />

Ak vaše z<strong>na</strong>losti poèítaèov siahajú ïalej ako k hraniu<br />

Solitairu, pravdepodobne ste sa u nejakým spôsobom<br />

dostali aj k programovaniu. Mohlo to by oukávanie Macro<br />

Visual Basicu alebo môete by linuxový kernel hacker.<br />

Všetky tieto èinnosti majú spoloènú jednu vec. Musíte<br />

vyjadri svoje inštrukcie v nejakom formálnom jazyku.<br />

Väèši<strong>na</strong> programovacích jazykov je vytvorená preto,<br />

aby u¾ahèila programátorom ich prácu. Obsahujú blokové<br />

štruktúry, ktoré umoòujú spája èasto pouívané príkazy.<br />

Majú ve¾kú <strong>sk</strong>upinu operátorov a ponúkajú konzistentnú<br />

a ¾ahko pochopite¾nú syntax (tak pre programátorov,<br />

ako aj pre poèítaè). Sú tu však aj iné <strong>sk</strong>upiny programovacích<br />

jazykov.<br />

Poèas mnohých rokov sa hrdin<strong>sk</strong>í jazykoví teoretici –<br />

disidenti alebo aj hackeri s prive¾kým mnostvom vo¾ného<br />

èasu – opakovane pokúšali rozmýš¾a i<strong>na</strong>k. V nieko¾kých<br />

málo prípadoch boli úspešnejší ako vo svojich <strong>na</strong>jdivokejších<br />

snoch a v iných prípadoch vyvinuli veci, ktoré neboli<br />

a také výnimoèné. Z nejakých dôvodov väèši<strong>na</strong> páchate¾ov<br />

sústredila svoje úsilie <strong>na</strong> Linux a <strong>na</strong> iné operaèné systémy<br />

z unixovej rodiny. Teraz sa pozrieme <strong>na</strong> dva jazyky,<br />

ktoré pravdepodobne nemali by nikdy vytvorené.<br />

INTERCAL<br />

Intercal je programovací jazyk, ktorý je podobný béèkovému<br />

filmu Plan Nine from the Outer Space. Je taký zlý, e okolo<br />

neho vznikol dokonca aj kult. A èo je ešte horšie, podarilo<br />

sa mu prei ove¾a uitoènejšie nástroje z programátor<strong>sk</strong>ého<br />

repertoára.<br />

Intercal bol vyvinutý 26. mája 1972 <strong>na</strong> Princeton<strong>sk</strong>ej<br />

univerzite Donom Woodsom a Jamesom Lyonom len s jedným<br />

cie¾om: by programovacím jazykom ako iadny iný.<br />

Jeho názov, prefíkaný akronym <strong>na</strong> Compiler Language<br />

with No Pronounceable Acronym (kompilovaný jazyk<br />

s nevyslovite¾ným akronymom), neohrozene urèuje smer<br />

vývoja tohto jazyka. V originálnom manuáli Intercalu je<br />

<strong>na</strong>písané: „Je známym a èasto demonštrovaným faktom, e<br />

osoba, ktorej práca je pre ostatných nepochopite¾ná, je ve¾mi<br />

váená.“ A Intercal je taký nepochopite¾ný, ako len jazyk<br />

môe by.<br />

Základnými dátovými typmi sú 16-bitový a 32-bitový<br />

integer. Názvy premenných a typy sú ve¾mi jednoduché:<br />

bodka (.) oz<strong>na</strong>èuje 16-bitovú premennú a dvojbodka (:) 32-<br />

bitovú. Názvy premenných sú tvorené nezápornými èíslami.<br />

Take .1 a .001 sú tá istá 16-bitová premenná, ale .321<br />

a :321 sú rôzne entity. Intercal ponúka polia 16- a 32-bitových<br />

hodnôt, dva binárne a tri unárne operátory, ktoré sú<br />

ve¾mi mocné, pretoe musia pracova <strong>na</strong>dèasy, aby dobehli<br />

chýbajúce vlastnosti z iných upadajúcich programovacích<br />

jazykov, ako sú C alebo Java.<br />

ZÁKLADY JAZYKA<br />

Binárne operátory sú interleave (<strong>na</strong>zývaný aj miešanie)<br />

a select. Operátory sú reprezentované... z<strong>na</strong>kmi, ktoré nie sú<br />

<strong>na</strong> mojej klávesnici. Nijaké obavy. V ASCII <strong>na</strong> unixových systémoch<br />

je interleave reprezentovaný z<strong>na</strong>kom c a select symbolom<br />

vlnovka (~). Ako ste si iste všimli, prístup Intercalu k<br />

pouitým z<strong>na</strong>kom je takisto unikátny. Operátor interleave<br />

zoberie dve 16-bitové èísla a striedavým vynechaním bitov<br />

vráti 32-bitový výsledok. Operátor select vyberie z prvého<br />

operandu tie bity, ktoré korešpondujú s jednotkami v druhom<br />

operande, a pribalí ich k výsledku sprava.<br />

Unárne operátory vám ani nebudem vysvet¾ova. Celá<br />

vec je jednoducho taká psychedelicky bláznivá, e sa o nej<br />

nedá di<strong>sk</strong>utova ani v súkromí medzi plnoletými dospelými.<br />

Je tu však jeden takmer pochopite¾ne vyzerajúci operátor<br />

priradenia (

L I N U X W A R E<br />

(777), keï príde <strong>na</strong> (66). Nech tam èíha èoko¾vek. Nakoniec<br />

tak ako všetky iné jazyky aj Intercal ponúka komentáre.<br />

Ktorýko¾vek riadok, ktorý nie je rozpoz<strong>na</strong>ný ako platný<br />

kód Intercalu alebo je <strong>na</strong> riadku za kódom, je povaovaný<br />

za komentár.<br />

C−INTERCAL<br />

V roku 1992 Eric S. Raymond vytvoril kompilátor <strong>na</strong>zvaný<br />

C-Intercal. C-Intercal, implementovaný v jazyku C, generuje<br />

z Intercalu Céèkové zdrojové texty. Spolu s verziou<br />

originálneho programátor<strong>sk</strong>ého manuálu, upravenou<br />

Ericom, ho môete nájs <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.tuxedo.org/<br />

~esr/intercal/. Odváne sme s Ericom, Mr. Open Source,<br />

spravili interview o jeho úèasti <strong>na</strong> vývoji Intercalu:<br />

CS: Èo spôsobilo váš záujem o Intercal?<br />

ESR: Vyèerpanos. Keï <strong>na</strong>d tým tak rozmýš¾am, tak som pravdepodobne<br />

trpel demenciou vyvolanou stresom alebo pretraumatickým<br />

šokom, alebo nieèím podobným.<br />

CS: Aká je budúcnos Intercalu? Myslíte si, e sa stáva hybnou<br />

silou vo svete vývoja programovacích jazykov a architektúry<br />

kompilátorov?<br />

ESR: Rozhodne. Minimálne silou enúcou jaèiacich ¾udí preè<br />

z týchto oblastí.<br />

CS: Je moné programova v Intercale a zachova si duševné<br />

zdravie?<br />

ESR: Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e som si dával ve¾ký pozor, aby som<br />

ne<strong>na</strong>písal viac ako relatívne triviálne testovacie dávky kompilátora,<br />

tak neviem. Mono mi to nijako neublíilo alebo poškodenie<br />

môe by <strong>sk</strong>ryté faktom, e v základe u som b¾abotajúci<br />

maniak (aj keï existuje zopár ¾udí, ktorí by mali k tomuto<br />

tvrdeniu námietky).<br />

CS: Máte nejaké rady pre zaèí<strong>na</strong>júcich intercalových programátorov?<br />

ESR: Áno. Uteète èím <strong>sk</strong>ôr, kým nie je ne<strong>sk</strong>oro.<br />

KLASICKÉ VZDELANIE<br />

Jednou z <strong>na</strong>juitoènejších zmien v devädesiatych rokoch<br />

bol vývoj podpory inter<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizácie. Intercal normálne<br />

spracúva len èíselné hodnoty. Klasický Intercal èíta vstupné<br />

dáta formátované do slov (<strong>na</strong>príklad JEDEN TRI STYRI<br />

NULA DVA) a vypisuje dáta ako latin<strong>sk</strong>é cifry (ako je<br />

XIIIMIVCII). Novšia verzia s inter<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizáciou pozná aj<br />

iné vstupné jazyky: aztéèti<strong>na</strong>, filipínèi<strong>na</strong>, san<strong>sk</strong>rit, ba<strong>sk</strong>ièti<strong>na</strong>,<br />

gruzínèi<strong>na</strong>, volapuk a kwakiutl (albánèi<strong>na</strong> a klingónèi<strong>na</strong><br />

boli <strong>sk</strong>rátka príliš komplikované). Výstup, samozrejme,<br />

zostáva tvrdošijne <strong>na</strong>ïalej v latinke.<br />

Ïalšou ve¾kou zmenou je TriIntercal, ktorý bol zaèlenený<br />

do C-Intercalu. Toto bol nevyhnutný krok k zvýšeniu<br />

pouite¾nosti Intercalu. Mnoho programátorov povaovalo<br />

nudné boolov<strong>sk</strong>é a bitové operátory za príliš jednoduché<br />

<strong>na</strong> pochopenie. TriIntercal sa nezaauje s bitmi, ale<br />

pouíva premenné tvorené tritmi (ternárne èíslice zaloené<br />

<strong>na</strong> trojkovej aritmetike). Toto nám dáva bohatú<br />

súpravu piatich ternárnych logických operátorov. Premenné<br />

v TriIntercale sú 10-tritové a 20-tritové slová. Operátory<br />

interleave a select fungujú rov<strong>na</strong>ko ako v normálnom<br />

Intercale. Unárne operátory sú zaloené <strong>na</strong> trojhodnotovej<br />

logike, kde základné logické kombinácie sú „a“,<br />

„alebo“ a „ale“.<br />

Toto je pôsobivá abstrakcia (binárne <strong>na</strong> trinárne). Ale<br />

preèo sa zastavi tu? Samozrejme, TriIntercal sa tu nekonèí.<br />

C-Intercal podporuje dvojkové a sedmièkové sústavy.<br />

Ako vraví Eric Raymond: „Zastavili sme sa pri sedmièke,<br />

pretoe osmièkový zápis je tým <strong>na</strong>jmenším základom<br />

pouitým <strong>na</strong> u¾ahèenie komunikácie medzi ¾uïmi a strojmi.<br />

Preto sa nám pouitie osmièky zdalo protichodným k základnému<br />

princípu Intercalu.“<br />

CLC: ÏALŠIA GENERÁCIA<br />

Keby to bolo všetko, bolo by vám odpustené, e sa zaoberáte<br />

Javou. Ale je toho viac a je to ove¾a uitoènejšie,<br />

ako si myslíte. V roku 1997 indivíduum, ktoré odmietlo<br />

prezradi svoje meno a ktoré preto budeme vola Šialenec<br />

(pretoe je šialenec), implementovalo nekompatibilný<br />

kompilátor Intercalu v Perle. CLC-INTERCAL je ve¾mi vzácny.<br />

Šialenec neuznáva internet a ani uvo¾òovanie nových<br />

verzií. Napriek tomu je to však asi <strong>na</strong>jradikálnejšia zme<strong>na</strong><br />

vo svete Intercalu (túto verziu môete nájs <strong>na</strong> http://<br />

<strong>www</strong>.antipope.org/escape/).<br />

CLC-Intercal sa podobne ako Java alebo .Net pôvodne<br />

<strong>sk</strong>ladal z kompilátora a interpretera bajtkódu. Vo verzii<br />

Únik 1.-94.-80 (všetky èísla verzií CLC-Intercalu sú imaginárne<br />

èísla, iad<strong>na</strong> verzia CLC-Intercalu nebola uvo¾nená –<br />

všetky unikli) bol kompilátor prepísaný do Intercalu, tak-<br />

e môe generova výstup v kompilovanom <strong>na</strong>tívnom kóde,<br />

a nie v inom jazyku, ako je <strong>na</strong>príklad C. Momentálne je<br />

podporovaný len Intercal runtime, ale oèakáva sa aj podpora<br />

strojového kódu Pentia.<br />

CLC-Intercal má ve¾a osobitých vlastností, ale <strong>na</strong>jzaujímavejšia<br />

z nich je rátané COME FROM. Ako sme u <strong>sk</strong>ôr<br />

vysvetlili, mnoho programátorov pozná príkaz GOTO<br />

a vie, aké škody môu <strong>na</strong>pácha neobmedzené <strong>sk</strong>oky<br />

v rámci behu programu. GOTO sa zväèša prestalo pouíva,<br />

take len málo ¾udí si bude pamäta rátané GOTO.<br />

[Pozri <strong>na</strong>pr.: http://<strong>www</strong>.compaq.com/fortran/docs/vf-html/<br />

azsumm/rfgtcom.htm] Rátané GOTO, ktoré bolo jednou zo<br />

základných vlastností Fortranu koncom pädesiatych<br />

rokov, je výraz, ktorý po vyhodnotení ukazuje, ako sa má<br />

vetvi beh programu. Take rátané GOTO nielen jednoducho<br />

<strong>sk</strong>oèí <strong>na</strong> iné návestie, ale <strong>sk</strong>oèí <strong>na</strong> jeden z moných<br />

cie¾ov v závislosti od fázy Mesiaca.<br />

Rátané COME FROM robí to isté. Kedyko¾vek program<br />

vykoná cie¾ové návestie, <strong>sk</strong>ontroluje, èi bol dosiahnutý<br />

špecifický stav. Ak áno, <strong>sk</strong>oèí z toho návestia preè. Udeje<br />

sa to v závislosti od relatívnej fázy Jupiterových mesiacov.<br />

K tomu sa ešte <strong>na</strong>vyše prihodí pás asteroidov. Pre vyššiu<br />

presnos.<br />

Ako keby rátané GOTO nebolo dostatoène ve¾kou perverznosou,<br />

Šialenec sa rozhodol, e zavedie príkaz CREA-<br />

TE [vytvori]. CREATE v pôvodnom intercalovom manuáli<br />

nebol. Je to pravdepodobne preto, lebo tento príkaz je<br />

riadne chrapúnstvo, ktorého by sa iadny iný programátor<br />

nedopustil. CREATE vám umoòuje za behu vytvori<br />

novú syntax. Kompilátor CLC-Intercalu je implementovaný<br />

týmto spôsobom. Pre intercalového machra je týmto<br />

spôsobom a hrozivo jednoduché <strong>na</strong>rýchlo „zbúcha“<br />

kompilátor iného jazyka, <strong>na</strong>pr. COBOLu. Keïe je moné<br />

vola CREATE poèas behu programu, musí by moné, aby<br />

beiaci program mohol zavola kompilátor a nechal sa<br />

prekompilova v prípade, e sa zmenila definícia jazyka.<br />

„Kedyko¾vek je nejaký príkaz <strong>sk</strong>ompilovaný, výsledný kód<br />

je uloený. Ak je príkaz znovu zavolaný a kompilátor nebol<br />

zmenený, tak sa daný príkaz znovu nekompiluje. Hoci toto<br />

urých¾uje vykonávanie programu, nemení to jeho sémantiku.<br />

To z<strong>na</strong>mená, e sa to správa, ako keby to bolo interpretované<br />

samo sa modifikujúcim interpreterom. Okrem toho je moné<br />

pozastavi vykonávanie programu vytvorením nového súboru<br />

objektov, ktorý obsahuje všetok <strong>sk</strong>ompilovaný kód. Táto<br />

procedúra je niekedy pouitá zabudovaným optimalizátorom<br />

<strong>na</strong> urýchlenie opakovaného vykonávania programu,“ píše<br />

Šialenec v jednom zo zriedkavých momentov zrozumite¾nosti.<br />

Vrcholom tohto absurdného 'just-too-late' kompilátora<br />

[príliš ne<strong>sk</strong>orého kompilátora – opak just-in-time (JIT)<br />

kompilátora] sú dodatoèné funkcie ako CONVERT [premeò],<br />

SWAP [vymeò] and DESTROY [zniè] (ktorý môe<br />

znièi nejakú funkciu jazyka). Zmenou CLC-Intercalu <strong>na</strong><br />

3/2003 PC REVUE 107

L I N U X W A R E<br />

PLEASE COME FROM .1<br />

DO .5

L I N U X W A R E<br />

Vývoj Befunge-100 (100-vka je pravdepodobne obeou neopravenej chyby<br />

roku 2000) vraj <strong>na</strong>ïalej pokraèuje.<br />

Existuje nieko¾ko rôznych implementácií Funge-98. Odkazy <strong>na</strong> ne môete<br />

nájs <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.catseye.mb.ca/ esoteric/befunge/98/. Pravdepodobne <strong>na</strong>jhrozivejšia<br />

je Mahonova implementácia v JavaScripte. V rodine Befunge jazykov<br />

existuje aj nieko¾ko odvodených jazykov, ako sú <strong>na</strong>príklad Weird a Blank. Tieto<br />

jazyky sú však príliš èudné, aby sa mohli prebera <strong>na</strong> verejnosti.<br />

Take ako vyzerá program v Befunge? Tu je jeden, ktorý, rátajúc smerom<br />

dolu, vypíše všetky verše z „99 f¾ašiek piva“, a kým iad<strong>na</strong> f¾aška nezostane:<br />

−− ZAÈIATOK VÝPISU<br />

92+9* :. v <<br />

>v"bottles of beer on the wall"+910<<br />

,:<br />

^_ $<br />

:.v<br />

>v"bottles of beer"+910<<br />

,:<br />

^_ $<br />

v<br />

>v"Take one down, pass it around"+910<<br />

,:<br />

^_ $<br />

1−v<br />

:<br />

>v"bottles of beer"+910.:_<br />

,:<br />

^_ $<br />

−− KONIEC VÝPISU<br />

^<br />

>v" no more beer..."+910<<br />

,:<br />

^_ $$ @<br />

v<br />

Nepovedal som, e Befunge je èudný? Len pre prípad, e ste si nemysleli, e to<br />

bolo èudné, tu je generátor Mandelbrotovej mnoiny:<br />

−− ZAÈIATOK VÝPISU<br />

#v 0# 0# 9# p# 0# 1# 9# p# < <<br />

< >09g" "−" "**:884**%:79p39p884**/:69p29p v^<br />

v9p94p98:/**488p95p99:%**488:**" "−" "g91<<br />

v>99**>69g884***79g+::*89g884***99g+:*−<br />

"@@"4**/29g884***+39g+:884**%92+9p884*<br />

< vp97<br />

:g9+92p98/**488p99%**488:++g95***488g94*2/**4"@@"*+g99***488g9<br />

8p9+19/*<br />

v>19+ 9g:69p884***+:*"@@"4**/89g884***99g+:*"@@"4**/+"<br />

"2***`#v_v ><br />

> ^<br />

v," " 1−:|<br />

>55+,@ v_v#:%*88+1g90$<<br />

,"#" <<br />

^ < ,+55 p91 _^#:%*88+1g91p90>#< 09p<br />

−− KONIEC VÝPISU<br />

Tak a teraz je vám u urèite známa jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jdôleitejších vlastností Befunge.<br />

Aj keï je jednoduchší ako Intercal, je ešte menej èitate¾ný. Zatia¾ nikto neimplementoval<br />

kvantový Befunge alebo fraktálový Befunge. Dokonca ani viacrozmerné<br />

Funge nebolo nikdy vytvorené vo viac ako troch dimenziách.<br />

Základným konceptom Befunge je, e kadý program je povaovaný za<br />

tórus. Program sa môe vykonáva z¾ava doprava, sprava do¾ava, zhora dolu<br />

alebo zdola hore. Keï sa program dostane <strong>na</strong> okraj strany, pokraèuje <strong>na</strong> druhej<br />

strane. Kadý príkaz je tvorený jedným z<strong>na</strong>kom. Niektoré príkazy menia smer<br />

vykonávania programu. Staré Befunge-93 bolo obmedzené <strong>na</strong> 80 × 25 bajtov.<br />

Podobne ako Forth alebo Postscript Befunge pouíva haldu (stack) a nemá<br />

iadne premenné.<br />

Halda je typu LIFO (last-in-first-out). Èísla 0 a 9 sú špeciálne príkazy, ktoré<br />

vloia svoju hodnotu do haldy. Úvodzovky uvádzajú alebo konèia reazec –<br />

ASCII hodnota hocijakého z<strong>na</strong>ku medzi úvodzovkami je vloená do haldy.<br />

K dispozícii sú základné operátory ('+' – sèítanie, '-' – odèítanie, '/' – celoèíselné<br />

delenie, '*' – násobenie, '%' – modulo a '!' – logická negácia). Ak je potrebné<br />

do haldy vloi èíslo väèšie ako 9, musíte porobi zopár výpoètov. Napríklad<br />

keï chcete dosta 43 do haldy, zaènete vloením 8, potom 5, potom z<strong>na</strong>k násobenia,<br />

potom 3 a <strong>na</strong>koniec z<strong>na</strong>k sèítania. Ak sa to bude vykonáva z¾ava doprava,<br />

tak to bude vyzera takto: 85*3+<br />

ale môe to vyzera aj takto: +3*58<br />

Bodka (.) vyberie hodnotu z haldy ako integer <strong>na</strong>sledovaný medzerou. Èiarka<br />

(,) vyberie ASCII hodnotu. Ako by u malo by zrejmé, vyberanie hodnôt z<br />

haldy je rýchly a ¾ahký (aj keï nie celkom zdravý) spôsob, ako písa samo sa<br />

modifikujúce programy. Môete jednoducho vytvori reazec a potom párkrát<br />

zahnú za roh a vyko<strong>na</strong> ho.<br />

Smer vykonávania programu sa môe zmeni štyrmi základnými príkazmi:<br />

'>' (vpravo), '

L I N U X W A R E<br />

Zvyšovanie výkonu di<strong>sk</strong>ov pod Linuxom<br />

Mono ste si niekedy všimli, e IDE di<strong>sk</strong>y pod<br />

Linuxom idú nejako zvláštne pomaly. Môe to by<br />

pravda. Mnohé distribúcie Linuxu toti <strong>na</strong>stavujú<br />

IDE <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbezpeènejšie hodnoty, teda <strong>na</strong>príklad<br />

nepouívajú DMA. To však nie je ideálne. Skúsime<br />

ich trošku urýchli. Na <strong>na</strong>stavovanie parametrov<br />

di<strong>sk</strong>ov slúi program hdparm. Ako parameter mu<br />

dáme IDE zariadenie, <strong>na</strong>príklad hda (master di<strong>sk</strong><br />

<strong>na</strong> prvom radièi). Nasleduje príklad výstupu:<br />

jurajbug:/home/juraj# hdparm /dev/hda<br />

/dev/hda:<br />

multcount = 0 (off)<br />

I/O support = 0 (default 16−bit)<br />

unma<strong>sk</strong>irq = 0 (off)<br />

using_dma = 0 (off)<br />

keepsettings = 0 (off)<br />

nowerr = 0 (off)<br />

readonly = 0 (off)<br />

readahead = 8 (on)<br />

geometry = 2434/255/63, sectors = 39102336, start<br />

= 0<br />

busstate = 1 (on)<br />

Ako vidíme, toto <strong>na</strong>stavenie asi nebude optimálne.<br />

Pouíva sa iba 16-bitový prístup, podpora DMA je<br />

vypnutá, vypnutá je aj monos zí<strong>sk</strong>ania viacerých<br />

sektorov <strong>na</strong> jedno prerušenie. Dôvod, preèo sú pri<br />

niektorých distribúciách takéto <strong>na</strong>stavenia, nie je<br />

však zanedbate¾ný – ktoréko¾vek z týchto <strong>na</strong>stavení<br />

môe spôsobi nestabilitu systému. Preto si pred<br />

pokusmi zálohujeme dáta alebo vloíme di<strong>sk</strong>, <strong>na</strong><br />

ktorom sú nejaké menej dôleité dáta. Ak pouívame<br />

jour<strong>na</strong>lovací filesystem, môeme to <strong>sk</strong>úsi aj<br />

s ostrým di<strong>sk</strong>om, ale <strong>na</strong>jlepšie bude da sa do single<br />

user módu a pred kadým príkazom zavoláme<br />

sync (ktorý zapíše cache systému z pamäte <strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong>).<br />

V prípade, e nemáte zapnuté DMA (táto vo¾ba<br />

býva èasto zapnutá štandardne, ak kernel deteguje<br />

do<strong>sk</strong>u, o ktorej je známe, e toto <strong>na</strong>stavenie nespôsobí<br />

iadne problémy), <strong>sk</strong>úsime ho zapnú. Predtým<br />

však otestujeme rýchlos di<strong>sk</strong>u:<br />

/jurajbug:/home/juraj# hdparm −Tt /dev/hda<br />

/dev/hda:<br />

Timing buffer−cache reads: 128 MB in 1.38 seconds<br />

= 92.75 MB/sec<br />

Timing buffered di<strong>sk</strong> reads: 64 MB in 20.96 seconds<br />

= 3.05 MB/sec<br />

Zapneme DMA:<br />

jurajbug:/home/juraj# sync ; hdparm −d1 /dev/hda ;<br />

hdparm −Tt /dev/hda<br />

/dev/hda:<br />

setting using_dma to 1 (on)<br />

using_dma = 1 (on)<br />

/dev/hda:<br />

Timing buffer−cache reads: 128 MB in 1.42 seconds<br />

= 90.14 MB/sec<br />

Timing buffered di<strong>sk</strong> reads: 64 MB in 4.24 seconds<br />

= 15.09 MB/sec<br />

Ako vidíme, rýchlos èítania dát z di<strong>sk</strong>u sa zvýšila<br />

pänásobne! Optimálne <strong>na</strong>stavenie pre túto konkrétnu<br />

mašinu je:<br />

jurajbug:/home/juraj# sync ; hdparm −X66 −d1 −u1 −<br />

m16 −c3 /dev/hda ; hdparm −Tt /dev/hda<br />

/dev/hda:<br />

setting 32−bit I/O support flag to 3<br />

setting multcount to 16<br />

setting unma<strong>sk</strong>irq to 1 (on)<br />

setting using_dma to 1 (on)<br />

setting xfermode to 66 (UltraDMA mode2)<br />

multcount = 16 (on)<br />

I/O support = 3 (32−bit w/sync)<br />

unma<strong>sk</strong>irq = 1 (on)<br />

using_dma = 1 (on)<br />

/dev/hda:<br />

Timing buffer−cache reads: 128 MB in 1.42 seconds<br />

= 90.14 MB/sec<br />

Timing buffered di<strong>sk</strong> reads: 64 MB in 4.25 seconds<br />

= 15.06 MB/sec<br />

Aj keï benchmark nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l ve¾ké zrýchlenie,<br />

záa procesora pri èítaní je ove¾a nišia. To<br />

vyuijeme <strong>na</strong>príklad pri prehrávaní CD alebo DVD,<br />

kde môe by rozdiel v rýchlosti z<strong>na</strong>èný.<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e konkrétny príkaz (ale bez<br />

benchmarkov) je potrebné da do štartovacích<br />

<strong>sk</strong>riptov, keïe sa po reštarte nezachovajú. Ïalší<br />

problém je v prípade, e pouívame emuláciu SCSI<br />

(<strong>na</strong>príklad ak máme pripojenú <strong>na</strong>pa¾ovaèku alebo<br />

DVD mechaniku, kde je to potrebné). Príkaz<br />

hdparm <strong>na</strong>stavuje parametre zariadení IDE. V prípade<br />

ide-scsi nebudeme ma vytvorené blokové<br />

zariadenia /dev/hdX, preto si ich musíme <strong>na</strong>jprv<br />

vytvori. Nasleduje príklad štartovacieho <strong>sk</strong>riptu,<br />

ktorý tak robí. Di<strong>sk</strong> máme ako master <strong>na</strong> prvom<br />

radièi a DVD mechaniku ako master <strong>na</strong> druhom<br />

radièi. Ak máte iné di<strong>sk</strong>y, budete musie <strong>na</strong>stavenie<br />

prispôsobi.<br />

Musím však pripomenú, e toto <strong>na</strong>stavenie je<br />

len príklad, odporúèam preèíta manuálovú stránku<br />

hdparmu a po<strong>sk</strong>úša jednotlivé parametre. Zail<br />

som nespoèetné mnostvo mašín, kde takéto<br />

<strong>na</strong>stavenie spôsobilo okamité stuhnutie poèítaèa<br />

(<strong>na</strong>príklad ak obsahoval známu chybnú sériu èipovej<br />

súpravy VIA).<br />

#!/bin/sh<br />

/sbin/hdparm −q −X66 −d1 −u1 −m16 −c3 /dev/hda ><br />

/dev/null 2>&1<br />

mknod /tmp/hdc b 22 0<br />

/sbin/hdparm −q −X66 −d1 −u1 −m16 −c3 /tmp/hdc ><br />

/dev/null 2>&1<br />

rm −f /tmp/hdc<br />

Èísla 22 0 sú major a minor èíslo zariadenia hdc.<br />

Pre hda je to 3 0, pre hdb 3 64 a pre hdd je to 22 64.<br />

Zaujímavou vo¾bou príkazu hdparm je aj -E. Hodí<br />

sa v prípade, e si chcete pusti CD s MP3 a prekáa<br />

vám, ako CD-ROM stále mení rýchlosti (keï<br />

potrebuje <strong>na</strong>èíta dáta, radikálne zvýši rýchlos,<br />

<strong>na</strong>èíta a potom stíchne, èo spôsobuje nemalý hluk).<br />

V takomto prípade je moné zmeni rýchlos CD-<br />

ROM-ky maximálne <strong>na</strong> 1× (hdparm -E 1 /dev/hdc)<br />

a CD-ROM sa nebude s<strong>na</strong>i zvyšova rýchlos.<br />

Drím palce pri vylaïovaní systému a hlavne:<br />

preèítajte si manuálovú stránku hdparm!<br />

Juraj Bednár<br />

110 PC REVUE 3/2003

L I N U X W A R E<br />

Utilitky a nástroje pre Linux<br />

Parctrl<br />

Asi pred rokom som si spravil ovládanie kávovaru cez paralelný port (nieèo<br />

podobné nájdete v Coffee mini-HOWTO). Zariadenie je ve¾mi jednoduché<br />

(jedno relé, tranzistor, dióda, odpor a klasický 25-pinový male konektor).<br />

V spomí<strong>na</strong>nom HOWTO sa doèítate aj to, ako si mono spravi jednoduchý<br />

ovládací program. Našli sa však ¾udia, ktorým to nestaèilo, a tak uzrelo svetlo<br />

sveta viacero ïalších programov – a Parctrl je jedným z nich. Tentoraz je<br />

webovo orientovaný. Jeho <strong>na</strong>jväèšou výhodou je teda to, e svoje zariadenia<br />

môete ovláda prakticky odkia¾ko¾vek: vypnite zabudnuté svetlo vo svojej<br />

kancelárii, uvarte si èaj èi kávu cez internet! Samozrejme, všetko je chránené<br />

heslom a <strong>na</strong>vyše program je dos jednoduchý, take ak ovládate jazyk<br />

Python, môete si ho rozšíri o poadované vlastnosti.<br />

Web: http://freshmeat.net/projects/parctrl/<br />

KTageBuch<br />

U z prekladu názvu je<br />

viac-menej zrejmé, o èo<br />

ide – KTageBuch je denník<br />

pre prostredie KDE.<br />

Program má jednoduché<br />

ovládanie, poznámky<br />

môete písa rôznymi<br />

písmami a zaujímavos-<br />

ou je tzv. Mood-plugin,<br />

pomocou ktorého môete<br />

pre kadý záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>stavi<br />

náladu, ktorá vás<br />

v daný moment vystihovala! Okrem toho program podporuje kód HTML, ktorý<br />

môete do svojich záz<strong>na</strong>mov vklada.<br />

Web: http://theblessing.net/programming/programs.html<br />

PacMan<br />

Túto hru vám asi netreba<br />

predstavova. Tentoraz<br />

je vytvorená v jazyku<br />

Python a vyuíva<br />

kninicu PyGame, ktorú<br />

sme vám u nedávno<br />

predstavili (nájdete ju<br />

<strong>na</strong> decembrovom CD).<br />

Táto hra nevyniká grafickým<br />

spracovaním èi<br />

inovaènými prvkami, ale<br />

pozostáva iba z jediného<br />

zdrojového súboru (asi<br />

13k) a nieko¾kých obrázkov, take ako základ pre vaše nové hry to nie je zlé :-).<br />

Web: http://theblessing.net/programming/programs.html<br />

NewRPMs<br />

Ak máte distribúciu zaloenú <strong>na</strong> balíèkoch RPM, mono závidíte debianovcom<br />

auto update. Aj pre RPM-based distribúcie však existujú riešenia a Newrpms je<br />

jedným z nich. Je to jednoduchý Perl <strong>sk</strong>ript, ktorý kontroluje vami zadaný adresár,<br />

presnejšie kontroluje, èi v òom nie sú balíèky novšie ako tie, ktoré máte <strong>na</strong>inštalované,<br />

a vypíše ich. Okrem toho vypisuje aj chýbajúce a zastarané balíèky.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.codewiz.org/projects/index.html#newrpms<br />

Dwnl<br />

Nakoniec tu máme ešte nieèo pre konzolových linuxákov. Ak ešte nemáte program<br />

<strong>na</strong> sahovanie súborov z internetu, <strong>sk</strong>úste Dwnl. Ide o Perl <strong>sk</strong>ript, ktorý<br />

vám ponúkne jednoducho ovládate¾né prostredie. Na sahovanie súborov pouíva<br />

program wget a umoòuje sahova aj viac súborov <strong>na</strong>raz.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.ceti.pl/eaquer/dwnl/<br />

Oto Komiòák<br />

LINUX NEWS<br />

Dlhá studená zima je za <strong>na</strong>mi a my pomalièky konvergujeme k letu, keï sa<br />

budú ko<strong>na</strong> zaujímavé linuxové akcie. Vlastne sa to zaène u <strong>na</strong> jar pra<strong>sk</strong>ým<br />

Openweekendom (<strong>www</strong>.openweekend.cz) a Lugconom, pokraèova sa<br />

bude akciami ako Debconf v Oslo, OpenOffice.org meeting v Hamburgu a<br />

podobne. Ak sa všetko podarí, koncom augusta nás bude èaka Linuxbierwanderung<br />

v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici. Túto akciu organizuje <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>, ktorá<br />

organizovala aj predchádzajúce Bierwanderungy, spolu s nieko¾kými mladými<br />

linuxákmi z Gymnázia Tajov<strong>sk</strong>ého v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici.<br />

Poïme sa však pozrie <strong>na</strong> to, èo je u za <strong>na</strong>mi. Linuxové de<strong>sk</strong>topy sa doèkali<br />

prvých release kandidátov sloven<strong>sk</strong>ej verzie OpenOffice.org 1.0.2,<br />

v èase, keï èítate tieto riadky, sa u, dúfam, <strong>na</strong> http://oo-<strong>sk</strong>.linux.<strong>sk</strong>/ bude<br />

<strong>na</strong>chádza ostrá verzia. Hlavnou zmenou má by èe<strong>sk</strong>ý „pomocník“, ktorý<br />

sa bude postupne preklada aj do slovenèiny. To poteší azda kadého<br />

pouívate¾a OpenOffice.org a dúfam, e to pritiahne aj nových priaznivcov<br />

tohto kancelár<strong>sk</strong>eho balíka.<br />

Verzie 3.1 sa doèkalo aj de<strong>sk</strong>topové prostredie KDE. Od poslednej verzie<br />

prešlo bezpeènostným auditom, výrazne sa ho dotkli aj ruky grafikov, ktorí<br />

spravili nové vektorové ikonky Crystal (ktoré sa dajú stiahnu aj vo formáte<br />

Scalable Vector Graphics – W3C štandarde <strong>na</strong> vektorovú grafiku).<br />

Súèasou grafickej obmeny je aj grafická téma Keramik. Výrazne do KDE 3.1<br />

zasiahol aj tzv. usability tím (teda tím ¾udí, ktorí sa s<strong>na</strong>ia, aby bolo KDE èo<br />

<strong>na</strong>jjednoduchšie pouite¾né). Zmenili a spreh¾adnili nieko¾ko dialógov a <strong>na</strong>stavení.<br />

Samozrejme, sú tu aj nové vlastnosti, dokonca aj celé nové programy.<br />

V <strong>na</strong>jblišej verzii sa môeme teši <strong>na</strong> nové balíky kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

aplikácií, ktoré zasponzorovala nemecká vláda.<br />

GNOME tím vydal verziu tohto de<strong>sk</strong>topového prostredia s oz<strong>na</strong>èením<br />

2.2. GNOME 2.2 úspešne zavàšilo prechod <strong>na</strong> novú verziu Gtk, ktorý sa pri<br />

GNOME 2.0 nie celkom podaril. Krajší a zdoko<strong>na</strong>lený je aj Nautilus (správca<br />

súborov), panel podporuje výber tém. V GNOME 2.2 sa u štandardne<br />

<strong>na</strong>chádza aj multimediálny prehrávaè GStreamer a aj nový MetaCity<br />

Window Ma<strong>na</strong>ger. Nové verzie KDE a GNOME podporujú spoloèné štandardy,<br />

ktoré boli vyvinuté <strong>na</strong> zjednotenie vecí, ako sú <strong>na</strong>pr. poloky v menu.<br />

Tieto prostredia teda pomalièky zastierajú <strong>na</strong>jproblematickejšie rozdiely<br />

a ušetria tvorcom distribúcií mnostvo èasu.<br />

Pre priaznivcov IP telefónie je tu dobrá správa. Program GnomeMeeting,<br />

ktorý implementuje <strong>na</strong>jnovšie štandardy IP telefónie a videoconferencingu,<br />

funguje s telefónnym operátorom MicroTelco. Takto je moné u<strong>sk</strong>utoèòova<br />

lacné hovory do zahranièia priamo z vášho linuxového poèítaèa.<br />

Momentálne je <strong>na</strong> to potrebná karta QuickNet, do ktorej môete zastrèi<br />

klasický a<strong>na</strong>lógový telefón a telefonova. Hovory medzi dvoma Gnome-<br />

Meetingmi sú, samozrejme, zadarmo, za hovory do klasickej telefónnej<br />

siete sa nieèo platí. Dúfam, e èo<strong>sk</strong>oro uvidíme aj iných operátorov a nebude<br />

treba kupova kartu QuickNet.<br />

Eric S. Raymond, autor známej eseje The Catherdral and The Bazaar,<br />

práve tvorí kniku The Art of Unix Programming. Môete ho sledova priamo<br />

pri èine <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.catb.org/~esr/writings/taoup/.<br />

Spoloènos MandrakeSoft sa momentálne <strong>na</strong>chádza v akých fi<strong>na</strong>nèných<br />

problémoch. Poiadala francúz<strong>sk</strong>y súd o ochranu pred bankrotom<br />

a s<strong>na</strong>í sa reštrukturalizova fi<strong>na</strong>nèné toky. Vyzerá to však tak, e zatia¾ sa<br />

bankrot nekoná. Firma vydá distribúciu Mandrake Linux 9.1 (s novým<br />

XFree86 a KDE 3.1). MandrakeSoft takisto oznámil podobnú politiku ako<br />

Microsoft a RedHat – ivotný cyklus svojich distribúcií. De<strong>sk</strong>topové komponenty<br />

budú ma „trvanlivos“ 12 mesiacov, základné komponenty (kernel,<br />

Apache...) budú podporované 18 mesiacov.<br />

Firma Reasoning vydala (http://<strong>www</strong>.businesswire.com/cgi-bin/f_headline.<br />

cgi?bw.021103/230420300) správu o kvalite implementácie TCP/IP stacku<br />

v rôznych operaèných systémoch. Porovnávala spolu šes implementácií,<br />

z toho tá linuxová mala <strong>na</strong>jmenej (len 8) problémov. V Reasoningu pre<br />

tento audit pre<strong>sk</strong>úmali 81 852 riadkov kódu linuxového kernela.<br />

Ak vás nieèo v linuxovom svete zaujalo a chcete sa o to podeli alebo by<br />

ste radi informovali o nejakom zaujímavom projekte, <strong>na</strong>píšte <strong>na</strong> moju adresu.<br />

Prajem vám príjemný zvyšok mesiaca.<br />

Juraj Bednár<br />

3/2003 PC REVUE 111

P R O G R A M U J E M E<br />

Assembler pod Windows<br />

27. èas: Systémové informácie IV.<br />

V tejto èasti si dokonèime opis funkcií API, ktoré sa pouívajú <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie sys−<br />

témových informácií. Praktický príklad – ako i<strong>na</strong>k – nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sek−<br />

cii Programujeme – Assembler pod Windows.<br />

⊳ SPI_ICONHORIZONTALSPACING – Nastaví šírku priestoru ikony. Parameter<br />

uiParam špecifikuje poèet obrazových bodov horizontálneho priestoru medzi iko<strong>na</strong>mi.<br />

⊳ SPI_ICONVERTICALSPACING – Nastaví výšku priestoru ikony. Parameter uiParam<br />

špecifikuje poèet obrazových bodov vertikálneho priestoru medzi iko<strong>na</strong>mi.<br />

⊳ SPI_LANGDRIVER – Nepouité (not implemented).<br />

⊳ SPI_SCREENSAVERRUNNING – Iba pre Windows 95: pouíva sa interne; aplikácie<br />

nemôu poui tento príz<strong>na</strong>k (flag).<br />

⊳ SPI_SETACCESSTIMEOUT – Nastaví štruktúru ACCESSTIMEOUT, ktorá opisuje<br />

periódu èasového zdrania spolu s vlastnosami prístupu (accessibility features).<br />

Parameter pvParam musí ukazova <strong>na</strong> dáta ACCESSTIMEOUT, ktoré sa majú <strong>na</strong>stavi.<br />

Štruktúra ACCESSTIMEOUT má tvar:<br />

typedef struct tagACCESSTIMEOUT {<br />

UINT cbSize;<br />

DWORD dwFlags;<br />

DWORD iTimeOutMSec;<br />

} ACCESSTIMEOUT;<br />

cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />

dwFlags – flag špecifikujúci vlastnosti (time−out) správania pre dostupné funkcie,<br />

iTimeOutMSec – špecifikuje dobu (time−out) v milisekundách.<br />

⊳ SPI_SETANIMATION – Nastaví štruktúru ANIMATIONINFO, ktorá opisuje animaèné<br />

efekty aktuálneho pouívate¾a. Parameter pvParam musí ukazova <strong>na</strong> dáta ANIMA−<br />

TIONINFO, ktoré sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra ANIMATIONINFO má tvar:<br />

typedef struct tagANIMATIONINFO {<br />

UINT cbSize;<br />

int iMinAnimate;<br />

} ANIMATIONINFO, FAR *LPANIMATIONINFO;<br />

cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />

iMinAnimate – urèuje, èi animácia minimize a restore je povolená (nenulová hodnota)<br />

alebo zakázaná (ak ide o nulu).<br />

⊳ SPI_SETBEEP – Zapne alebo vypne zvukovú sig<strong>na</strong>lizáciu (warning). Parameter<br />

uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> TRUE, ak je zvuková sig<strong>na</strong>lizácia zapnutá, alebo FALSE, ak je<br />

zvuková sig<strong>na</strong>lizácia vypnutá.<br />

⊳ SPI_SETBORDER – Nastaví koeficient ve¾kosti okraja. Parameter uiParam špecifiku−<br />

je novú hodnotu.<br />

⊳ SPI_SETDEFAULTINPUTLANG – Nastaví štandardný vstupný jazyk pre systémovú<br />

konzolu a aplikácie. Špecifikovaný jazyk sa musí da zobrazi pomocou aktuálnej systé−<br />

movej <strong>sk</strong>upiny z<strong>na</strong>kov. Parameter uiParam nie je pouitý. Parameter pvParam musí ukazo−<br />

va <strong>na</strong> 32−bitovú premennú, ktorá obsahuje keyboard layout handle pre štandardný jazyk.<br />

⊳ SPI_SETDESKPATTERN – Nastaví obrazec (pattern) pozadia de<strong>sk</strong>topu, prièom sa<br />

táto hodnota preèíta zo súboru WIN.INI z k¾úèa Pattern=.<br />

⊳ SPI_SETDESKWALLPAPER – Nastaví tapetu (wallpaper) de<strong>sk</strong>topu. Parameter<br />

pvParam musí obsahova ukazovate¾ <strong>na</strong> nulou zakonèený reazec, ktorý obsahuje meno<br />

bitmap súboru. Vo vyšších operaèných systémoch (W2K, resp. Windows XP) je moné<br />

poui ako tapety aj súbory typu *.bmp; *.gif; *.jpg; *.jpeg; *.dib; *.png.<br />

⊳ SPI_SETDOUBLECLICKTIME – Nastaví interval v milisekundách medzi dvoma klik−<br />

nutiami, aby boli vyhodnotené ako dvojité kliknutie. Parameter uiParam obsahuje hod−<br />

notu v milisekundách. Double−click time je maximálny poèet milisekúnd, ktoré môu<br />

uplynú medzi prvým a druhým kliknutím.<br />

⊳ SPI_SETDOUBLECLKHEIGHT – Nastaví horizontálnu vzdialenos, ktorá umoòuje<br />

vyhodnoti druhé kliknutie ako double−click – parameter uiParam.<br />

⊳ SPI_SETDOUBLECLKWIDTH – Nastaví vertikálnu vzdialenos, ktorá umoòuje<br />

vyhodnoti druhé kliknutie ako double−click – parameter uiParam.<br />

⊳ SPI_SETDRAGFULLWINDOWS – Zapne alebo vypne uchopenie celého ok<strong>na</strong>.<br />

Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> TRUE, ak je uchopenie celého ok<strong>na</strong> zapnuté, alebo<br />

FALSE, ak je uchopenie celého ok<strong>na</strong> vypnuté. Windows 95: Tento príz<strong>na</strong>k (flag) je pod−<br />

porovaný, iba ak je <strong>na</strong>inštalovaný balík Windows Plus!. Pozri SPI_GETWINDOWSEXTEN−<br />

SION.<br />

⊳ SPI_SETDRAGHEIGHT – Nastaví výšku pravouholníka (v bodoch) pouitého <strong>na</strong> zis−<br />

tenie zaèiatku operácie ahania. Pozrite SM_CXDRAG a SM_CYDRAG v tabu¾ke pod¾a<br />

parametra nIndex funkcie GetSystemMetrics.<br />

⊳ SPI_SETDRAGWIDTH – Nastaví šírku pravouholníka (v bodoch) pouitého <strong>na</strong> ziste−<br />

nie zaèiatku operácie ahania. Pozrite SM_CXDRAG a SM_CYDRAG v tabu¾ke pod¾a para−<br />

metra nIndex funkcie GetSystemMetrics.<br />

⊳ SPI_SETFASTTASKSWITCH – Tento príz<strong>na</strong>k (flag) je u zastaraný. Zapne alebo<br />

vypne rýchle prepí<strong>na</strong>nie úloh.<br />

⊳ SPI_SETFILTERKEYS – Nastaví prístup ku k¾úèom filtra. Parameter pvParam musí<br />

ukazova <strong>na</strong> dáta FILTERKEYS, ktoré sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />

typedef struct tagFILTERKEYS {<br />

UINT cbSize;<br />

DWORD dwFlags;<br />

DWORD iWaitMSec;<br />

DWORD iDelayMSec;<br />

DWORD iRepeatMSec;<br />

DWORD iBounceMSec;<br />

} FILTERKEYS;<br />

// fk<br />

cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />

dwFlags – <strong>na</strong>staví bit príz<strong>na</strong>ku, ktorý špecifikuje vlastnosti filtra. Sú definované <strong>na</strong>sle−<br />

dujúce hodnoty: FKF_AVAILABLE – vlastnosti filtra sú dostupné; FKF_CLICKON – poèí−<br />

taè generuje zvuk cvaknutia, keï je stlaèený alebo prijatý kláves; FKF_FILTERKEYSON –<br />

vlastnosti filtra sú aktívne; FKF_HOTKEYACTIVE – pouívate¾ môe zmeni vlastnosti fil−<br />

tra <strong>na</strong> aktívne alebo neaktívne stlaèením klávesu SHIFT <strong>na</strong> pribline osem sekúnd;<br />

FKF_HOTKEYSOUND – ak je <strong>na</strong>stavený tento príz<strong>na</strong>k, poèítaè prehrá zvuk sirény, keï<br />

pouívate¾ zmení vlastnosti filtra <strong>na</strong> aktívne alebo neaktívne pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky<br />

(HOT KEY); FKF_CONFIRMHOTKEY – iba pre Windows 95: Potvrdzovací dialógový box je<br />

zobrazený, keï sú vlastnosti filtra aktivované pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky (HOT KEY);<br />

FKF_INDICATOR – iba pre Windows 95: Vizuálny indikátor je zobrazený, keï sú vlast−<br />

nosti filtra aktívne.<br />

iWaitMSec – špecifikuje dåku èasu v milisekundách, po ktorý musí pouívate¾ stlaèi<br />

kláves <strong>sk</strong>ôr, ne je akceptovaný poèítaèom,<br />

iDelayMSec – špecifikuje dåku èasu v milisekundách, po ktorý musí pouívate¾ stlaèi<br />

kláves <strong>sk</strong>ôr, ako sa znovu zopakuje,<br />

iRepeatMSec – špecifikuje dåku èasu v milisekundách, medzi ktorým sa zopakuje<br />

stlaèenie klávesu,<br />

iBounceMSec – špecifikuje hodnotu èasu v milisekundách, ktorý musí uplynú po<br />

uvo¾není klávesu <strong>sk</strong>ôr, ne poèítaè akceptuje ïalšie stlaèenie toho istého klávesu.<br />

⊳ SPI_SETFONTSMOOTHING – Povolí alebo zakáe vlastnos vyhladzovanie písma<br />

(font smoothing feature). Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je<br />

<strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak je vyhladzovanie písma povolené, i<strong>na</strong>k je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> hodnotu<br />

FALSE. Windows 95: Tento príz<strong>na</strong>k je podporovaný, iba ak je <strong>na</strong>inštalovaný Windows<br />

Plus!. Pozrite si SPI_GETWINDOWSEXTENSION.<br />

⊳ SPI_SETGRIDGRANULARITY – Nastaví priestor medzi umiestnenými polokami –<br />

uiParam.<br />

⊳ SPI_SETHANDHELD – Pouíva sa interne; aplikácie nemôu túto hodnotu poui.<br />

⊳ SPI_SETHIGHCONTRAST – Iba pre Windows 95: Nastaví prístupové vlastnosti para−<br />

metrov vysokého kontrastu. Parameter pvParam musí obsahova ukazovate¾ (pointer)<br />

<strong>na</strong> štruktúru HIGHCONTRAST. Štruktúra má tvar:<br />

typedef struct tagHIGHCONTRAST { // hc<br />

UINT cbSize;<br />

DWORD dwFlags;<br />

LPTSTR lpszDefaultScheme;<br />

} HIGHCONTRAST, FAR* LPHIGHCONTRAST;<br />

cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />

dwFlags – špecifikuje kombináciu <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt: HCF_AVAILABLE – vysoko<br />

kontrastný mód je prístupný; HCF_CONFIRMHOTKEY – potvrdzovací dialóg box sa zob−<br />

razí, keï je vysoko kontrastný mód aktivovaný pomocou klávesovej <strong>sk</strong>ratky (HOT KEY);<br />

HCF_HIGHCONTRASTON – vysoko kontrastný mód je aktívny; HCF_HOTKEYACTIVE –<br />

pouívate¾ môe zmeni vysoko kontrastný mód <strong>na</strong> aktívny alebo neaktívny súèasným<br />

stlaèením ¾avého klávesu ALT, ¾avého klávesu SHIFT a klávesu PRINT SCREEN (Prt Sc);<br />

HCF_HOTKEYAVAILABLE – kláves pre vysoko kontrastný mód môe by povolený.<br />

Aplikácia môe vráti túto hodnotu, ale nemôe ju <strong>na</strong>stavi; HCF_HOTKEYSOUND –<br />

poèítaè prehrá zvuk sirény, keï pouívate¾ zmení vysoko kontrastný mód <strong>na</strong> aktívny<br />

alebo neaktívny pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky (HOT KEY); HCF_INDICATOR – vizuálny<br />

indikátor sa zobrazí, keï je vysoko kontrastný mód aktívny. Táto hodnota nie je<br />

pouívaná a je ignorovaná;<br />

lpszDefaultScheme – ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec obsahujúci meno štandardnej farebnej<br />

schémy.<br />

⊳ SPI_SETICONMETRICS – Umoní zmeni metrickú sústavu ikony. Parameter<br />

pvParam musí obsahova adresu (pointer) štruktúry ICONMETRICS. Štruktúra má tvar:<br />

typedef struct tagICONMETRICS {<br />

UINT cbSize;<br />

int iHorzSpacing;<br />

int iVertSpacing;<br />

int iTitleWrap;<br />

LOGFONT lfFont;<br />

} ICONMETRICS, FAR *LPICONMETRICS;<br />

cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,<br />

iHorzSpacing a iVertSpacing – horizontálny a vertikálny priestor v bodoch pre kadú<br />

ikonu,<br />

iTitleWrap – ak je tento príz<strong>na</strong>k nenulový, popis ikony je <strong>na</strong> novom riadku. V prípade,<br />

e je tento parameter nula, popis ikony sa nezarovnáva.<br />

lfFont – špecifikuje font, ktorý sa pouije <strong>na</strong> popis ikony.<br />

112 PC REVUE 3/2003

P R O G R A M U J E M E<br />

⊳ SPI_SETICONTITLELOGFONT – Umoní zmeni informáciu o písme, ktoré sa<br />

pouije <strong>na</strong> text ikony. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého<br />

sa uloí obsah štruktúry LOGFONT. Štruktúra má tvar:<br />

typedef struct tagLOGFONT {<br />

LONG lfHeight;<br />

LONG lfWidth;<br />

LONG lfEscapement;<br />

LONG lfOrientation;<br />

LONG lfWeight;<br />

BYTE lfItalic;<br />

BYTE lfUnderline;<br />

BYTE lfStrikeOut;<br />

BYTE lfCharSet;<br />

BYTE lfOutPrecision;<br />

BYTE lfClipPrecision;<br />

BYTE lfQuality;<br />

BYTE lfPitchAndFamily;<br />

TCHAR lfFaceName[LF_FACESIZE];<br />

} LOGFONT;<br />

⊳ SPI_SETICONTITLEWRAP – Umoní <strong>na</strong>stavi zarov<strong>na</strong>nie popisu ikony <strong>na</strong> povolené<br />

alebo zakázané. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong><br />

TRUE, ak je zarov<strong>na</strong>nie popisu ikony povolené, i<strong>na</strong>k je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> hodnotu FALSE.<br />

⊳ SPI_SETKEYBOARDDELAY – Nastaví one<strong>sk</strong>orenie opakovania klávesu pre klávesni−<br />

cu. Parameter pvParam je ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloí aktuálne<br />

<strong>na</strong>stavenie one<strong>sk</strong>orenia opakovania klávesu pre klávesnicu v milisekundách.<br />

⊳ SPI_SETKEYBOARDPREF – Iba pre Windows 95: Nastaví preferencie klávesnice.<br />

Toto <strong>na</strong>hradí rozhranie myši. Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> TRUE, ak je táto vo¾ba<br />

aktív<strong>na</strong>, v opaènom prípade obsahuje hodnotu FALSE.<br />

⊳ SPI_SETKEYBOARDSPEED – Nastaví rýchlos opakovania klávesu pre klávesnicu.<br />

Parameter uiParam musí obsahova poèet milisekúnd medzi kadým opakovaním klá−<br />

vesnice.<br />

⊳ SPI_SETLANGTOGGLE – Nastaví klávesovú <strong>sk</strong>ratku (HOT KEY) <strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>nie medzi<br />

vstupnými jazykmi klávesnice. Hodnota tejto klávesovej <strong>sk</strong>ratky je preèítaná zo systémo−<br />

vého registra. Register musí by <strong>na</strong>stavený <strong>sk</strong>ôr, ako je tento príz<strong>na</strong>k (flag) pouitý.<br />

Cesta ku k¾úèu v systémovom registri je: \HKEY_CURRENT_USER\keyboard layout\toggle.<br />

Platné hodnoty sú: "1" = ALT+SHIFT, "2" = CTRL+SHIFT a "3" = iad<strong>na</strong> klávesová <strong>sk</strong>ratka.<br />

⊳ SPI_SETLOWPOWERACTIVE – Iba pre Windows 95: Aktivuje alebo deaktivuje níz−<br />

koodberový mód šetrenia obrazovky. Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> TRUE, ak je<br />

mód aktívny, v opaènom prípade parameter uiParam obsahuje hodnotu FALSE.<br />

Parameter pvParam musí by <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> NULL.<br />

⊳ SPI_SETLOWPOWERTIMEOUT – Nastaví faktor èasového zdrania pre nízkoodbe−<br />

rový mód šetrenia obrazovky. Parameter uiParam obsahuje faktor èasového zdrania v<br />

sekundách. Parameter pvParam musí by <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> NULL.<br />

⊳ SPI_SETMENUDROPALIGNMENT – Nastaví zarov<strong>na</strong>nie pop−up menu. Parameter<br />

pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak sa pop−up menu<br />

zarovná doprava, i<strong>na</strong>k je parameter pvParam <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu FALSE a menu je<br />

zarov<strong>na</strong>né do¾ava.<br />

⊳ SPI_SETMINIMIZEDMETRICS – Nastaví štruktúru MINIMIZEDMETRICS, ktorá opisu−<br />

je mernú sústavu minimalizovaného ok<strong>na</strong>. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong><br />

dáta štruktúry MINIMIZEDMETRICS, ktoré sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />

typedef struct tagMINIMIZEDMETRICS {<br />

UINT cbSize;<br />

int iWidth;<br />

int iHorzGap;<br />

int iVertGap;<br />

int iArrange;<br />

} MINIMIZEDMETRICS, FAR *LPMINIMIZEDMETRICS;<br />

⊳ SPI_SETMOUSE – Nastaví prah a rýchlos myši. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong><br />

pole hodnôt UINT. Tieto celé èísla predstavujú x−ové posunutie, y−ové posunutie a rých−<br />

los myši. Na zistenie podrobností si pozrite funkciu mouse_event.<br />

⊳ SPI_SETMOUSEBUTTONSWAP – Vymení alebo obnoví výz<strong>na</strong>m ¾avého a pravého<br />

tlaèidla myši. Parameter uiParam obsahuje hodnotu TRUE, ak ide o výmenu. V prípade,<br />

ak ide o obnovenie, parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> FALSE.<br />

⊳ SPI_SETMOUSEHOVERHEIGHT – Iba pre Windows NT: <strong>na</strong>staví výšku štvorca v<br />

bodoch, vo vnútri ktorého zostal ukazovate¾ myši. Pre funkciu TrackMouseEvent generu−<br />

je správu WM_MOUSEHOVER. Parameter pvParam musí obsahova výšku v bodoch,<br />

ktorá sa má <strong>na</strong>stavi.<br />

⊳ SPI_SETMOUSEHOVERTIME – Iba pre Windows NT: <strong>na</strong>staví èas v milisekundách,<br />

pokým zostal ukazovate¾ myši v pravouholníku, pre funkciu TrackMouseEvent generuje<br />

správu WM_MOUSEHOVER. Parameter pvParam musí obsahova èas v milisekundách,<br />

ktorý sa má <strong>na</strong>stavi.<br />

⊳ SPI_SETMOUSEHOVERWIDTH – Iba pre Windows NT: <strong>na</strong>staví šírku štvorca v<br />

bodoch, vo vnútri ktorého zostal ukazovate¾ myši. Pre funkciu TrackMouseEvent generu−<br />

je správu WM_MOUSEHOVER. Parameter pvParam obsahuje šírku v bodoch, ktorá sa<br />

má <strong>na</strong>stavi.<br />

⊳ SPI_SETMOUSEKEYS – Nastaví informácie o vlastnostiach prístupu k tlaèidlám<br />

myši. Tieto údaje sú uloené v štruktúre MOUSEKEYS. Parameter pvParam obsahuje<br />

ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru MOUSEKEYS, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Tvar štruktúry je:<br />

typedef struct _MOUSEKEYS {<br />

DWORD cbSize;<br />

DWORD dwFlags;<br />

DWORD iMaxSpeed;<br />

DWORD iTimeToMaxSpeed;<br />

DWORD iCtrlSpeed;<br />

DWORD dwReserved1;<br />

DWORD dwReserved2;<br />

} MOUSEKEYS;<br />

⊳ SPI_SETMOUSETRAILS – Iba pre Windows 95: povolí alebo zakáe funkciu Mouse<br />

Trails. Táto funkcia zlepšuje vidite¾nos kurzora myši pri aktivite. Parameter pvParam je<br />

ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu INT. Ak je táto hodnota nula alebo jed<strong>na</strong>, funkcia je blokovaná.<br />

V prípade, e je táto hodnota väèšia ako jed<strong>na</strong>, funkcia je povolená.<br />

⊳ SPI_SETNONCLIENTMETRICS – Nastaví metrickú sústavu nepouívate¾<strong>sk</strong>ej plochy<br />

neminimalizovaného ok<strong>na</strong> v štruktúre NONCLIENTMETRICS. Parameter pvParam obsa−<br />

huje ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru NONCLIENTMETRICS, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktú−<br />

ra má tvar:<br />

typedef struct tagNONCLIENTMETRICS {<br />

UINT cbSize;<br />

int iBorderWidth;<br />

int iScrollWidth;<br />

int iScrollHeight;<br />

int iCaptionWidth;<br />

int iCaptionHeight;<br />

LOGFONT lfCaptionFont;<br />

int iSmCaptionWidth;<br />

int iSmCaptionHeight;<br />

LOGFONT lfSmCaptionFont;<br />

int iMenuWidth;<br />

int iMenuHeight;<br />

LOGFONT lfMenuFont;<br />

LOGFONT lfStatusFont;<br />

LOGFONT lfMessageFont;<br />

} NONCLIENTMETRICS, FAR* LPNONCLIENTMETRICS;<br />

⊳ SPI_SETPENWINDOWS – Iba pre Windows 95: špecifikuje, èi boli zavedené pen<br />

windows. Parameter uiParam = TRUE, ak boli zavedené, v opaènom prípade parameter<br />

uiParam = FALSE. Parameter pvParam <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> hodnotu NULL.<br />

⊳ SPI_SETPOWEROFFACTIVE – Iba pre Windows 95: Aktivuje alebo deaktivuje stav<br />

šetrenia obrazovky. Parameter uiParam obsahuje 1 (aktivova) alebo 0 (deaktivova).<br />

Parameter pvParam musí by <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu NULL.<br />

⊳ SPI_SETPOWEROFFTIMEOUT – Iba pre Windows 95: Nastaví hodnotu èasového<br />

zdrania pre stav šetrenia obrazovky. Parameter uiParam obsahuje poèet sekúnd, ktoré<br />

musia uplynú <strong>sk</strong>ôr, ako je inicializované šetrenie obrazovky. Parameter pvParam musí<br />

by <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu NULL.<br />

⊳ SPI_SETSCREENREADER – Iba pre Windows 95: Indikuje, èi je spustený pomocný<br />

program obrazovky. Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu TRUE, ak je pomocný<br />

program obrazovky aktívny, v opaènom prípade tento parameter obsahuje hodnotu<br />

FALSE.<br />

⊳ SPI_SETSCREENSAVEACTIVE – Nastaví stav šetriè obrazovky. Parameter uiParam<br />

je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu TRUE, ak je šetriè obrazovky aktivovaný, v opaènom prípade je<br />

<strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu FALSE.<br />

⊳ SPI_SETSCREENSAVETIMEOUT – Nastaví hodnotu èasového zdrania pre šetrenie<br />

obrazovky. Parameter uiParam je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> poèet sekúnd, poèas ktorých musí by<br />

poèítaè v pokoji (idle), aby sa spustil šetriè obrazovky.<br />

⊳ SPI_SETSERIALKEYS – Iba pre Windows 95: Nastaví štruktúru SERIALKEYS, ktorá<br />

opisuje vlastnosti prístupu k sériovým k¾úèom. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾<br />

<strong>na</strong> štruktúru SERIALKEYS, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />

typedef struct tagSERIALKEYS { // <strong>sk</strong><br />

DWORD cbSize;<br />

DWORD dwFlags;<br />

LPSTR lpszActivePort;<br />

LPSTR lpszPort;<br />

DWORD iBaudRate;<br />

DWORD iPortState;<br />

} SERIALKEYS, FAR* LPSERIALKEYS;<br />

⊳ SPI_SETSHOWSOUNDS – Nastaví vizuálnu reprezentáciu zvuku (ShowSounds) <strong>na</strong><br />

aktívne alebo neaktívne. Parameter uiParam obsahuje hodnotu TRUE (aktívne) alebo<br />

FALSE (neaktívne).<br />

⊳ SPI_SETSNAPTODEFBUTTON – Iba pre Windows NT: Povolí alebo zakáe funkciu<br />

s<strong>na</strong>p_to_default_button. Ak je funkcia povolená, kurzor myši sa automaticky presunie<br />

<strong>na</strong> default tlaèidlo "OK" alebo "Apply" v dialógovom okne. Parameter uiParam obsahuje<br />

ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak je funkcia aktív<strong>na</strong>, alebo<br />

<strong>na</strong> FALSE, ak je funkcia neaktív<strong>na</strong>.<br />

⊳ SPI_SETSOUNDSENTRY – Nastaví štruktúru SOUNDSENTRY. Parameter pvParam<br />

obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru SOUNDSENTRY, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktú−<br />

ra má tvar:<br />

3/2003 PC REVUE 113

P R O G R A M U J E M E<br />

typedef struct tagSOUNDSENTRY {<br />

UINT cbSize;<br />

DWORD dwFlags;<br />

DWORD iFSTextEffect;<br />

DWORD iFSTextEffectMSec;<br />

DWORD iFSTextEffectColorBits;<br />

DWORD iFSGrafEffect;<br />

DWORD iFSGrafEffectMSec;<br />

DWORD iFSGrafEffectColor;<br />

DWORD iWindowsEffect;<br />

DWORD iWindowsEffectMSec;<br />

LPTSTR lpszWindowsEffectDLL;<br />

DWORD iWindowsEffectOrdi<strong>na</strong>l;<br />

} SOUNDSENTRY, *LPSOUNDSENTRY;<br />

⊳ SPI_SETSTICKYKEYS – Nastaví štruktúru STICKYKEYS, ktorá opisuje parametre<br />

vlastností prístupu ku k¾úèom sticky. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> štruk−<br />

túru STICKYKEYS, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />

typedef struct tagSTICKYKEYS {<br />

DWORD cbSize;<br />

DWORD dwFlags;<br />

} STICKYKEYS, *LPSTICKYKEYS;<br />

⊳ SPI_SETTOGGLEKEYS – Nastaví štruktúru TOGGLEKEYS, ktorá opisuje parametre<br />

vlastností prístupu k prepí<strong>na</strong>cím k¾úèom toggle keys. Prepí<strong>na</strong>cí k¾úè má za následok pro−<br />

dukovanie vysokého šumu, keï je modifikovaný kláves stlaèený, a hlbokého tónu, keï je<br />

kláves uvo¾nený. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru TOGGLEKEYS,<br />

ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Štruktúra má tvar:<br />

typedef struct tagTOGGLEKEYS {<br />

DWORD cbSize;<br />

DWORD dwFlags;<br />

} TOGGLEKEYS;<br />

⊳ SPI_SETWHEELSCROLLLINES – Iba pre Windows NT: <strong>na</strong>staví poèet riadkov,<br />

o ktoré sa posunú <strong>na</strong>pr. údaje v listboxe, keï pouívate¾ pootoèí kolie<strong>sk</strong>om myši.<br />

Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu UINT, ktorá sa má <strong>na</strong>stavi.<br />

⊳ SPI_SETWORKAREA – Nastaví ve¾kos pracovnej plochy (de<strong>sk</strong>top). Ide o plochu<br />

<strong>na</strong>d panelom, v ktorom sa <strong>na</strong>chádza tlaèidlo START. Parameter pvParam je ukazovate¾<br />

<strong>na</strong> štruktúru RECT, ktorá obsahuje mernú sústavu pracovnej plochy v obrazových<br />

bodoch. Štruktúra RECT má tvar:<br />

typedef struct _RECT {<br />

LONG left;<br />

LONG top;<br />

LONG right;<br />

LONG bottom;<br />

} RECT;<br />

VerLanguageName<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno kernel32.lib kernel32.inc<br />

Funkcia VerLanguageName vráti opisný reazec pre daný identifikátor jazyka.<br />

Syntax: DWORD VerLanguageName, DWORD wLang, LPTSTR szLang, DWORD nSize<br />

DWORD wLang: Identifikátor jazyka, ktorého meno sa má zí<strong>sk</strong>a.<br />

LPTSTR szLang: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí meno jazyka.<br />

DWORD nSize: Ve¾kos buffera szLang v bajtoch.<br />

Výsledok funkcie: DWORD: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, vráti poèet bajtov <strong>sk</strong>opíro−<br />

vaných do buffera, do tohto poètu sa neráta ukonèovací nulový z<strong>na</strong>k. Ak buffer neob−<br />

sahuje dostatok miesta, funkcia vráti poèet bajtov, ktoré je potrebné v pamäti rezervo−<br />

va. Tento poèet, <strong>na</strong>opak, v sebe zahàòa aj zakonèovací z<strong>na</strong>k nula. Pokus o zí<strong>sk</strong>anie<br />

me<strong>na</strong> neexistujúceho jazyka dáva <strong>na</strong> výstupe funkcie nulu.<br />

NABUDÚCE. Koneène sme nepríjemnú teóriu zvládli, <strong>na</strong>budúce si ukáeme nieèo zau−<br />

jímavejšie. Èas bude ma názov Tipy a triky a ukáeme si, ako v Assembleri vyrobi<br />

prieh¾adné dialógové okná, ktoré niektorí z vás u poz<strong>na</strong>jú zo systému Windows XP. Zá−<br />

roveò sa vrátime k èasti o System Icon Tray a doplníme si nieko¾ko uitoèných funkcií. Urèite<br />

sa máte <strong>na</strong> èo teši.<br />

Literatúra<br />

[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS publishing,<br />

Brno 1997.<br />

[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.<br />

[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.<br />

Peter Gašparoviè<br />

Delphi v praxi / 24. èas: RGB<br />

U výstiný názov nám <strong>na</strong>šepkáva obsah toho, èo sa doèítate v tomto èlánku. RGB (Red<br />

Green Blue) je <strong>sk</strong>ratka pouívaná pri <strong>sk</strong>ladaní obrazu z troch zloiek (farieb: èervená, zele−<br />

ná, modrá). Kadý bod môeme rozdeli <strong>na</strong> tieto tri zloky, ktoré po iadanej modifikácii<br />

inverzným postupom spätne zlúèime do jedného bodu. Maximál<strong>na</strong> hodnota jednej zloky<br />

je 255, ak uvaujeme schému RGB, máme tri zloky s 255 kombináciami. Z týchto troch<br />

zloiek dokáeme vytvori 16 777 216 rôznych farieb. Nehovoriac o monostiach, ktoré<br />

sa nám núkajú po rozklade <strong>na</strong> jednotlivé zloky. Matematika a zdravá logika nás vedú k<br />

rôznym monostiam modifikácie originálneho obrázka. Ukáeme si nieèo, èo dokáu také<br />

vychytené grafické editory ako Adobe Photoshop. Samozrejme, neèakajte nijaké grafické<br />

zázraky a ohurujúce matematické prepoèty, lebo pre programátora jednotlivca stále platí:<br />

„Nerobme to, èo u niekto urobil.“ (Samozrejme, ak to nedokáeme lepšie.)<br />

FAREBNÉ ZLOKY RGB. Ako som v úvode spomenul, kadý bod obrázka sa <strong>sk</strong>ladá<br />

z troch farieb. Výsledná farba bodu je závislá od podielu èervenej, zelenej a modrej. Prvá<br />

èas nášho ukákového programu bude rozklada obrázok <strong>na</strong> základné farebné zloky. Na<br />

priloenom demonštraènom obrázku vidíme výsledok <strong>na</strong>sledujúcej rutiny. Pred jej apliko−<br />

vaním do programu som <strong>na</strong> formulár poloil štyri komponenty TImage, prièom do Ima−<br />

ge1 som vloil cez vlastnos komponentu picture bitmapu. Samozrejme, pouijeme aj tla−<br />

èidlo akcie TButton.<br />

procedure TForm1.RGBButtonClick(Sender: TObject);<br />

var x,y:Integer;<br />

pix:TColor;<br />

r,g,b:Byte;<br />

begin<br />

For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />

For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />

pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />

r:= (pix and $0000FF);<br />

g:= (pix and $00FF00) shr 8;<br />

b:= (pix and $FF0000) shr 16;<br />

Image2.Canvas.Pixels[x,y]:= r;<br />

Image3.Canvas.Pixels[x,y]:= g shl 8;<br />

Image4.Canvas.Pixels[x,y]:= b shl 16;<br />

end;<br />

end;<br />

end;<br />

Z prvých riadkov procedúry vidí−<br />

me, e obrázok bude rozoberaný<br />

bod po bode, take treba zvoli ob−<br />

rázok v rozumnom, teda nišom roz−<br />

líšení, aby èas vykonávanej operácie<br />

bol èo <strong>na</strong>jkratší. Do premennej<br />

pix „<strong>na</strong>lejeme“ farbu, ktorú logickou<br />

operáciou rozdelíme a uloíme do<br />

premenných r, g, b. Logická operá−<br />

cia and je pouitá pre bitový súèin,<br />

teda vybratie urèitých bitov z èísla.<br />

Mono ste sa ešte nikdy nestretli s<br />

operátorom shr, ktorý vykonáva Obr. 1<br />

bitový posun o zadaný poèet bitov<br />

doprava (shr je ekvivalentom Shift−<br />

Right). Operátor shl sa postará o bitový posun do¾ava (ShiftLeft). Posledným krokom<br />

„cyklu v cykle“ je vykreslenie extraktu do komponentov TImage.<br />

STUPNE SIVEJ. Podstata sivej vychádza z toho, e<br />

úèas kadej zloky farby sa <strong>na</strong> výsledku podpisuje jasom<br />

obrazu. Kadá sivá farba obsahuje všetky zloky, ktoré<br />

majú rov<strong>na</strong>ké zastúpenie. Sú tak násobkom hodnoty<br />

$010101. Algoritmus má za úlohu spoèíta svetlos a<br />

vynásobi hodnotou $010101. Na rozdelenie podielu<br />

pouijeme dva komponenty SpinEdit1 a SpinEdit2, ako<br />

aj komponenty z predchádzajúcej úlohy.<br />

procedure TForm1.GrayButtonClick(Sender: TObject); Obr. 2<br />

var x,y:Integer;<br />

pix:TColor;<br />

r,g,b:byte;<br />

Rsh,Gsh,Bsh:Real;<br />

begin<br />

Rsh:=SpinEdit1.Value / 10;<br />

Gsh:=SpinEdit2.Value / 10;<br />

Bsh:=1−Rsh−Gsh;<br />

For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />

For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />

pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />

r:= (pix and $0000FF);<br />

g:= (pix and $00FF00) shr 8;<br />

b:= (pix and $FF0000) shr 16;<br />

Image2.Canvas.Pixels[x,y]:= round(r*Rsh+g*Gsh+b*Bsh)*$010101;<br />

114 PC REVUE 3/2003

P R O G R A M U J E M E<br />

end;<br />

end;<br />

end;<br />

Náš algoritmus má tri nové premenné, ktoré sú obra−<br />

zom podielu jednotlivých farebných zloiek. Rsh, Gsh,<br />

Bsh (RedShare, GreenShare, BlueShare). Súèet týchto<br />

premenných musí by rovný 1. Preto som ponúkol mo−<br />

Obr. 3<br />

nos <strong>na</strong>stavenia èervenej a zelenej, prièom modrá je<br />

definovaná ako zvyšok 1−Rsh−Gsh. Opä „cyklus v cykle“,<br />

<strong>na</strong> konci ktorého sa vykres¾uje sèítaný a konštantou násobený stupeò sivej. Korekciu mô−<br />

eme vytvára pomocou komponentov SpinEdit, ktoré sú obmedzené <strong>na</strong> maximálne hod−<br />

noty 5 a 4 (súèet SpinEdit1 a 2 musí by menší ako 10). Výsledkom je obrázok è. 3.<br />

INVERZNÉ ZOBRAZENIE. Efekt, ktorý nám ponúka väèši<strong>na</strong> editorov grafiky po<br />

stlaèení <strong>sk</strong>ratky Ctrl + I. Nás, samozrejme, zaujíma, èo sa <strong>sk</strong>rýva za touto <strong>sk</strong>ratkou. Takéto<br />

de facto obrátenie farieb je moné len rozloením <strong>na</strong> základné farebné zloky a ich odpo−<br />

èítaním od maximálnej hodnoty (255). Premenné r, g, b sú priamo <strong>na</strong>plnené rozdielom<br />

maximálnej a <strong>sk</strong>utkovej hodnoty v príslušnom bode. Vkreslenie bodu je vlastne spätným<br />

<strong>sk</strong>ladaním zloiek r, g, b s posunom v¾avo.<br />

procedure TForm1.InvButtonClick(Sender: TObject);<br />

var x,y:integer;<br />

pix:TColor;<br />

r,g,b:byte;<br />

begin<br />

For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />

For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />

pix := Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />

r := 255−(pix and $0000FF);<br />

g := 255−(pix and $00FF00) shr 8;<br />

b := 255−(pix and $FF0000) shr 16;<br />

Image2.Canvas.Pixels[x,y]:= (r) + (g shl 8) + (b shl 16);<br />

end;<br />

end;<br />

end;<br />

ZMENA KONTRASTU. Z matematického h¾adi<strong>sk</strong>a sa pri zmene kontrastu musí zvoli<br />

nelineárne zobrazovanie hodnôt . Pridanie kontrastu sa realizuje týmto algoritmom:<br />

procedure TForm1.ContrButtonClick(Sender: TObject);<br />

var x,y:Integer;<br />

pix:TColor;<br />

r,g,b:Byte;<br />

begin<br />

For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />

For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />

pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />

r:= trunc(16*sqrt((pix and $0000FF)));<br />

g:= trunc(16*sqrt((pix and $00FF00) shr 8));<br />

b:= trunc(16*sqrt((pix and $FF0000) shr 16));<br />

Image1.Canvas.Pixels[x,y]:= (r) + (g shl 8) + (b shl 16);<br />

end;<br />

end;<br />

end;<br />

Opä ide o rozklad kadého obrazového bodu <strong>na</strong> základné farebné zloky. Bola po−<br />

uitá konvexná funkcia f(x)=16*sqrt(x). Po grafickom znázornení dochádza k zakriveniu<br />

(zosvetlenie). Zakrivenie opaèného charakteru (konkávne) dosiahneme funkciou f(x)=sqr(x)/<br />

256, èo v praxi bude vyzera takto.<br />

procedure TForm1.AContrButtonClick(Sender: TObject);<br />

var x,y:Integer;<br />

pix:TColor;<br />

r,g,b:Byte;<br />

begin<br />

For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />

For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />

pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />

r:= sqr((pix and $0000FF)) div 256;<br />

g:= sqr((pix and $00FF00) shr 8) div 256;<br />

b:= sqr((pix and $FF0000) shr 16) div 256;<br />

Image1.Canvas.Pixels[x,y]:= (r) + (g shl 8) + (b shl 16);<br />

end;<br />

end;<br />

end;<br />

RELIÉF. Našu tvorbu zavàšime reliéfom, ktorý sa zakladá<br />

<strong>na</strong> rozdiele dvoch bodov od seba vzdialených (v <strong>na</strong>šom prí−<br />

pade 3pix width;height). Èím väèší je rozstup dvoch kon−<br />

trolných bodov, tým je väèšia håbka reliéfu. Na náš úèel<br />

vyuijeme dva komponenty SpinEdit, ktoré budú urèova<br />

rovnováhu RGB, prièom zadáva môeme len konštantu R<br />

a G. Pridáme tretí SpinEdit, ktorý bude ma vplyv <strong>na</strong> celko−<br />

vú svetlos reliéfu (maximál<strong>na</strong> hodnota 400).<br />

procedure TForm1.RelButtonClick(Sender: TObject);<br />

var x,y,ClarityOut:Integer;<br />

Obr. 4<br />

pix:TColor;<br />

ClarityA,ClarityB:Byte;<br />

begin<br />

For x := 3 to Image1.Width do begin<br />

For y := 3 to Image1.Height do begin<br />

pix := Image1.Canvas.Pixels[x−3,y−3];<br />

ClarityA:= trunc((pix and $0000FF)*(SpinEdit1.Value / 10) +<br />

(pix and $00FF00) shr 8*(SpinEdit2.Value / 10) +<br />

(pix and $FF0000) shr 16*1−(SpinEdit1.Value / 10)−<br />

(SpinEdit2.Value / 10));<br />

pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />

ClarityB:= trunc((pix and $0000FF)*(SpinEdit1.Value / 10) +<br />

(pix and $00FF00) shr 8*(SpinEdit2.Value / 10) +<br />

(pix and $FF0000) shr 16*1−(SpinEdit1.Value / 10)−<br />

(SpinEdit2.Value / 10));<br />

ClarityOut := (SpinEdit3.Value + ClarityB−ClarityA);<br />

if ClarityOut < 0 then ClarityOut:= 0;<br />

if ClarityOut > 255 then ClarityOut:= 255;<br />

Image2.Canvas.Pixels[x,y] := ClarityOut*$010101<br />

end;<br />

end;<br />

end;<br />

Tentoraz sa cyklus v cykle zaèí<strong>na</strong> od hodnoty 3, to preto, e sme si urèili rozstup 3pix. Po<br />

<strong>na</strong>plnení premennej pix farbou bodu sa urèuje jeho svetlos so strašne vyzerajúcim zápisom.<br />

Premenné r, g, b sú <strong>na</strong>hradené rovno ich obsahom z predchádzajúcich „pokusov“. Aj hodno−<br />

ty SpinEdit1 a SpinEdit2 sú vyuité tak ako v algoritme „stupne sivej“, <strong>na</strong> ruèné vyváenie<br />

zloiek RGB. Takisto sa urèí svetlos druhého bodu (odstup 3pix). Posledným úkonom je výpo−<br />

èet výsledného bodu, respektíve jeho svetelnosti, do ktorého je vsunutá aj hodnota zo Spin−<br />

Editu. Pred vykreslením takto generovaného bodu sa v podmienkach kontroluje rozsah pre−<br />

mennej ClarityOut .<br />

ÈIERNOBIELE OBRAZCE. Vyuíva len dve farby, èiernu a bielu, je v dnešnej dobe<br />

trošku èudné, ale niekedy potrebujeme vytvori „umelecký dojem“, ktorému pomôe aj<br />

takáto drobnos. Aplikujeme u neraz opísané postupy:<br />

Extrahujeme základné farby do premenných r, g, b. Vy−<br />

poèítame svetelnos bodu, hodnota sa uloí do Clarity. Táto<br />

premenná musí by celoèíselného charakteru, v èom nám<br />

pomáha funkcia Trunc. Rozhodnutie, èi rozloenému bodu<br />

pridelíme èiernu alebo bielu farbu, má <strong>na</strong> svedomí posled−<br />

ná podmienka, ktorá berie do úvahy hodnotu SpinEdit3.<br />

Value, ktorá vytvára hranicu medzi èiernou a bielou. Na de−<br />

monštraènom obrázku bola pouitá hranica 150.<br />

Obr. 5<br />

procedure TForm1.BWButtonClick(Sender: TObject);<br />

var x,y:Integer;<br />

pix:TColor;<br />

r,g,b,Clarity:Byte;<br />

begin<br />

For x:= 0 to Image1.Width do begin<br />

For y:= 0 to Image1.Height do begin<br />

pix:= Image1.Canvas.Pixels[x,y];<br />

r:= (pix and $0000FF);<br />

g:= (pix and $00FF00) shr 8;<br />

b:= (pix and $FF0000) shr 16;<br />

Clarity:= trunc( r*(SpinEdit1.Value / 10) + g*(SpinEdit2.Value / 10) + b*1−<br />

(SpinEdit1.Value / 10)−(SpinEdit2.Value / 10));<br />

if Clarity > SpinEdit3.Value then Image2.Canvas.Pixels[x,y] := clWhite;<br />

else Image2.Canvas.Pixels[x,y] := clBlack;<br />

end;<br />

end;<br />

end;<br />

Všetky tieto pokusy som integ−<br />

roval do jedného testovacieho<br />

programu, ktorý si nájdete <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>. Pre tých, èo sa k<br />

internetu nedostanú, mám aspoò<br />

malú vizuálnu poh¾adnicu.<br />

Funkcia RGB je funkcia, ktorá<br />

má za úlohu zloi z troch zloiek<br />

RGB výslednú farbu TColor. V<br />

<strong>na</strong>šom teste sme ju síce nepouili,<br />

ale je dobré vedie o jej existencii. Obr. 6<br />

RGB(<br />

BYTE bRed, // red component of color<br />

BYTE bGreen, // green component of color<br />

BYTE bBlue // blue component of color<br />

);<br />

Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami, o mesiac dovidenia.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

3/2003 PC REVUE 115

P R O G R A M U J E M E<br />

ASP.NET / 12. èas: Rekapitulácia<br />

Touto èasou konèíme seriál o technológii ASP.NET. Je to mierny paradox, pretoe technoló−<br />

gia ASP.NET práve <strong>na</strong>stupuje. A zdá sa, e èasom zasiahne aj oblas takzvaných hobby vývo−<br />

járov webových aplikácií. V tejto oblasti dosia¾ kra¾ovala kombinácia Linux, PHP <strong>sk</strong>ripty a data−<br />

bázový server MySQL. Dôvod je jednoduchý. Všetky komponenty sú typu open source, teda<br />

v podstate zadarmo. A to je u vývojárov hobby aplikácií rozhodujúce. Táto komunita je ochot−<br />

ná venova svojej zá¾ube a jej propagovaniu <strong>na</strong> webe dostatok èasu, no pre aplikácie neko−<br />

merèného charakteru nie je ochotná investova prostriedky do nákupu vývojového prostre−<br />

dia a licencií za databázový server. A tu sa zdá, e s technológiou ASP.NET budú <strong>na</strong>priek jej<br />

výhodám problémy. Ale to je len zdanie. ASP.NET je toti kompletne zadarmo. Jediná vý−<br />

nimka je vývojové prostredie Visual Studio .NET, èo je komerèná aplikácia. A<strong>sk</strong>éti <strong>na</strong>mietnu,<br />

e ASP.NET stránky sa dajú vyvíja aj v textovom editore. No o iadnom komforte sa v takom−<br />

to prípade hovori nedá. Aby sme to zhrnuli, <strong>na</strong> vývoj webových aplikácií potrebujeme tech−<br />

nologickú platformu, vývojové prostredie a databázový server.<br />

PLATFORMA ASP.NET. Pre operaèné systémy Windows vrátane Windows XP je po−<br />

trebné <strong>na</strong>inštalova webový server IIS (Internet Information Server). Po tomto kroku je<br />

moné vyvíja a prevádzkova stránky ASP (engine pre stránky ASP je v súbore asp.dll,<br />

ktorý je súèasou Windows). Na vývoj a prevádzkovanie aplikácií ASP.NET je potrebné za−<br />

darmo stiahnu z webu inštalaèné súbory platformy .NET Framework a túto platformu<br />

<strong>na</strong>inštalova. Po tomto kroku u môeme zaèa pomocou textového editora vyvíja jed−<br />

noduché webové aplikácie, ktoré nepotrebujú databázu.<br />

VÝVOJOVÉ PROSTREDIE WEBMATRIX. Prelomovým bodom šírenia technoló−<br />

gie ASP.NET by mohlo by vo¾ne šírite¾né vývojové prostredie WebMatrix, ktoré sa dá<br />

stiahnu z webu (http://<strong>www</strong>.asp.net/webmatrix). Na rozdiel od „ostrého“ vývojového pro−<br />

stredia Visual Studio .NET 2003 má inštalaèný súbor WebMatrixu necelý 1,5 MB. Navyše<br />

<strong>na</strong> uvedenej webovej stránke je k dispozícii jed<strong>na</strong>k dokumentácia, on−line tutoriál a do−<br />

konca aj 70−stránková kniha Inside ASP.NET Web Matrix z vydavate¾stva Wrox vo for−<br />

máte PDF.<br />

DATABÁZOVÝ SERVER. Zostáva vyrieši otázku databázového servera. Ak nechce−<br />

me investova, máme nieko¾ko moností. Jednou z nich je vo¾ne šírite¾ný databázový server<br />

MYSQL. Pre platformu Windows však treba zaplati urèitý (nie vysoký) poplatok. Tvor−<br />

covia MySQL toti správne argumentujú tým, e zadarmo je produkt typu open source.<br />

Pri operaènom systéme Linux sa tieto zdrojovky (MySQL je <strong>na</strong>písaný v C++) prekladajú<br />

pomocou free kompilátora. Pri platforme Windows sa zdrojovky databázového servera<br />

prekladajú pomocou u spomí<strong>na</strong>ného vývojového prostredia Microsoft Visual Studio,<br />

ktoré tvorcovia MySQL museli zakúpi. To je príèinou spomí<strong>na</strong>ného poplatku. Sú aj<br />

ïalšie monosti, <strong>na</strong>príklad vo¾ne šírite¾né verzie databázového servera Interbase od<br />

firmy Borland alebo principiálne ten istý server od open source komunity pod názvom<br />

FireBird a podobne. Azda spoèiatku <strong>na</strong>jvýhodnejším riešením je výkonné jadro SQL<br />

Servera MSDE (Microsoft Data Engine). Toto jadro je moné šíri za pomerne jednodu−<br />

chých podmienok. Jediné obmedzenie MSDE limituje poèet procesov, ktoré pristupujú<br />

k databáze, <strong>na</strong> 5. Zdanlivo je to málo, ale keby pouívatelia k takémuto webovému<br />

sídlu pristupovali koordinovane, kadých 10 minút 5 pouívate¾ov, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo by to 24<br />

× 6 × 5, teda 720 prístupov denne. Riešením budúcnosti bude pravdepodobne web−<br />

hosting a serverhosting.<br />

Take ak urobíme „úèet“, ce<strong>na</strong> za celú platformu sa dá v podstate zredukova <strong>na</strong> cenu<br />

operaèného systému Windows, <strong>na</strong> ktorú sú dosia¾ menované komponenty <strong>na</strong>dviazané.<br />

DOSTUPNOS APLIKÁCIÍ. Okrem <strong>na</strong>dobúdacej ceny bude pravdepodobne ïalším<br />

argumentom zástancov PHP dostupnos mnostva prototypových aplikácií, kniníc, kom−<br />

ponentov a podobne. Staèí spomenú publikaèný portál Nuke, mnostvo riešení pre inter−<br />

netový obchod, webmailových aplikácií a podobne. Aj pre platformu ASP.NET zaèí<strong>na</strong> v<br />

tomto oh¾ade svita <strong>na</strong> lepšie èasy.<br />

ASP.NET STARTER KIT. Do finálnej fázy vstupuje projekt ASP.NET Starter Kit (beta je<br />

dostupná <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.asp.net). Projekt je rozdelený do nieko¾kých èastí.<br />

ASP.NET STARTER KIT TIME TRACKER. Tento projekt môe poslúi pri apli−<br />

káciách <strong>na</strong> plánovanie èasu a ma<strong>na</strong>ovanie úloh.<br />

ASP.NET STARTER KIT REPORTS. Ve¾mi èasto sa stretávame s úlohou vypísa do<br />

kontextu webovej stránky rôzne údaje, prevane z databáz vo forme tabuliek, grafov,<br />

reportov a podobne. Na tento úèel slúi komponent ASP.NET Starter Kit Reports.<br />

ASP.NET STARTER KIT PORTAL. Publikaèný portál sa pre jeho univerzálnos a<br />

mnostvo modifikácií povauje za takmer „kultovú“ webovú aplikáciu. Existuje mnostvo<br />

riešení, èi u <strong>na</strong> platforme stránok ASP a MS SQL Servera 2000, alebo <strong>na</strong> platforme PHP<br />

a MySQL, teda vhodné hlavne pre Linux, ale aj Windows. Preto publikaèný a webový por−<br />

tál nesmie chýba ani v balíku ASP.NET Starter Kit.<br />

KOMPONENTY. Okrem komplexných riešení môeme<br />

pri vývoji do aplikácií ASP.NET vhodne zakomponova aj<br />

rôzne komponenty, ktoré môeme zí<strong>sk</strong>a z webu. Naprí−<br />

klad z adresy http://<strong>www</strong>.asp.net môeme zadarmo zís−<br />

ka a poui komponenty: TreeView, Toolbar, TabStrip<br />

a Multipage. Na adrese <strong>www</strong>.netdirect.cz/aspnet môe−<br />

me takisto zadarmo zí<strong>sk</strong>a a poui komponenty Anketa,<br />

Datagrid a Menu. Pripravujú sa komponenty WYSIWYG<br />

Editor a Upload Ma<strong>na</strong>ger.<br />

ZÁVER. V tomto závereènom èlánku sme nehovorili o<br />

vývoji webových aplikácií typu „hobby“ a vývojovom pro−<br />

stredí WebMatrix len tak samoúèelne. Pre túto komunitu<br />

pripravujeme nový seriál s pracovným názvom ASP.NET<br />

pre hobby aplikácie.<br />

ASP.NET Starter Kit Reports<br />

Èlánok bol spracovaný <strong>na</strong> základe materiálov z vývo−<br />

jár<strong>sk</strong>ej ASP.NET konferencie.<br />

¼uboslav Lacko<br />

ASP.NET Starter Kit Time Tracker<br />

ASP.NET Starter Kit Portal<br />

116 PC REVUE 3/2003

P R O G R A M U J E M E<br />

Ako <strong>na</strong> nápoveï / 10. èas<br />

V tejto a budúcej èasti sa budeme venova profesionálnym technikám vývoja systému<br />

nápovede. Tentoraz si ukáeme, ako vytvori komplexnejšie a pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivejšie<br />

prostredie nápovede pomocou pouitia makier ALink a KLink. Takisto si povieme, èo sú to<br />

A−k¾úèové a K−k¾úèové slová.<br />

CHARAKTERISTIKA A−K¼ÚÈOVÉHO SLOVA A MAKRA ALINK. Pod pojmom<br />

A−k¾úèové slovo rozumieme textový reazec, ktorý je umiestnený za z<strong>na</strong>kom A v poznám−<br />

ke pod èiarou. Stretávame sa tak s novým symbolom, ktorý môete do oblasti poznámky pod<br />

èiarou umiestni. Áno, ide o z<strong>na</strong>k A. Postup pri umiestòovaní z<strong>na</strong>ku A do oblasti poznámky<br />

pod èiarou je rov<strong>na</strong>ký ako pri vkladaní akýchko¾vek iných symbolov (<strong>na</strong>pr. mrieky èi dolára).<br />

Ak teda vloíte do vybratej nápovednej témy symbol A, môete zaò <strong>na</strong>písa i textový reazec,<br />

teda A−k¾úèové slovo. Pokia¾ chcete, môete za symbol A zapísa i nieko¾ko A−k¾úèových slov,<br />

no v tomto prípade musia by slová oddelené bodkoèiarkou.<br />

Témy so symbolmi A<br />

a A−k¾úèovými<br />

slovami v poznámke<br />

pod èiarou<br />

Obr. 1 Demonštrácia èinnosti makra ALink<br />

Predpokladajme, e ste do jednej z vašich tém vloili symbol A, za ktorým <strong>na</strong>sledovalo<br />

príslušné A−k¾úèové slovo. Potom môeme vyhlási, e zapísané A−k¾úèové slovo bude od<br />

tohto okamihu jednoz<strong>na</strong>ène identifikova danú tému nápovede pre potreby makra ALink.<br />

Ak niekedy v budúcnosti zavoláte makro ALink, ktorému ako vstupný parameter po<strong>sk</strong>yt−<br />

nete zapísané A−k¾úèové slovo, bude makro schopné vyh¾ada vhodnú nápovednú tému<br />

(prípadne témy), ktoré vyhovujú zadaným kritériám. Ak makro pri svojej vyh¾adávacej èin−<br />

nosti nájde iba jednu vhodnú tému, štandardne ju zobrazí. V prípade, e makro nájde viac<br />

tém, ktoré vyhovujú zadaným poiadavkám (i<strong>na</strong>k povedané, obsahujú predmetné A−k¾úèové<br />

slovo v poznámke pod èiarou), je zobrazené dialógové okno so zoz<strong>na</strong>mom nájdených tém.<br />

Je potom len <strong>na</strong> pouívate¾ovi, aby si vybral tú tému, ktorá ho <strong>na</strong>jviac interesuje.<br />

Z uvedeného textu vyplýva, e makro ALink v súèinnosti s A−k¾úèovými slovami po<strong>sk</strong>y−<br />

tuje bohaté monosti <strong>na</strong> vytvorenie komplexného nápovedného systému. Pomocou pre−<br />

dostretej techniky môete vytvori také systémy nápovede, ktoré budú schopné lepšie sa<br />

prispôsobi poiadavkám koncových pouívate¾ov. Pouívatelia tak budú môc nájs po−<br />

trebné informácie rýchlejšou a pohodlnejšou cestou, za èo vám budú urèite vïaèní.<br />

Mimochodom, s èinnosou makra ALink ste sa u urèite stretli (<strong>na</strong>pr. pri prehliadaní ná−<br />

povedných systémov niektorých pokroèilých softvérových aplikácií). V <strong>sk</strong>utoènosti sa toti<br />

práca makra spája s vizuálnym tlaèidlom s nápisom „See Also“, teda s tlaèidlom, po ktorého<br />

stlaèení sú pouívate¾ovi doruèené ïalšie informácie, týkajúce sa práve otvorenej témy. Ak<br />

pouívate¾ aktivuje toto tlaèidlo, je zavolané makro ALink, ktoré preh¾adá všetky dostupné<br />

témy a vyberie z nich tie, v ktorých sa <strong>na</strong>chádza h¾adané A−k¾úèové slovo, prípadne slová.<br />

Finálny pouívate¾ však nemá ani potuchy o tom, èo sa deje po stlaèení tlaèidla. Jeho zaují−<br />

ma iba zoz<strong>na</strong>m príbuzných tém, ktorý je <strong>na</strong> druhej strane výsledkom èinnosti makra ALink.<br />

Èinnos makra ALink je schematicky znázornená <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Ïalšou výz<strong>na</strong>mnou vlastnosou A−k¾úèových slov je <strong>sk</strong>utoènos, e tieto slová nie sú<br />

vidite¾né (v porov<strong>na</strong>ní s K−k¾úèovými slovami) z poh¾adu finálneho pouívate¾a nápoved−<br />

ného systému. Jednoducho povedané, aj keï vloíte do nieko¾kých tém symboly A s A−<br />

k¾úèovými slovami, tie nebudú nikdy sprístupnené pouívate¾ovi.<br />

CHARAKTERISTIKA K−K¼ÚÈOVÉHO SLOVA A MAKRA KLINK. S pojmom<br />

k¾úèové slovo sme sa stretli u v tretej èasti tohto seriálu. Vtedy sme si povedali, e k¾úèové<br />

slovo alebo slová sa pouívajú <strong>na</strong> záloke Register a rov<strong>na</strong>ko pri aplikácii makra KLink.<br />

Teraz môeme poveda, e tieto k¾úèové slová sa niekedy (zvyèajne ako istá „protiváha“ k<br />

A−k¾úèovým slovám) oz<strong>na</strong>èujú aj ako K−k¾úèové slová. K−k¾úèové slová sa umiestòujú za<br />

symbol K v poznámke pod èiarou. Opä ve¾mi podobne ako pri A−k¾úèových slovách aj pri<br />

K−k¾úèových slovách môete v poznámke pod èiarou zada jedno, ale i nieko¾ko týchto slov<br />

(v prípade zadania viacerých slov musia by oddelené bodkoèiarkou).<br />

Úèel pouitia K−k¾úèových slov je identický v porov<strong>na</strong>ní s aplikáciou A−k¾úèových slov.<br />

Rozdiel je iba v pouití makra, v tomto prípade ide o makro s názvom KLink. Ak teda mak−<br />

ru KLink ako vstupný parameter po<strong>sk</strong>ytnete poadované K−k¾úèové slovo, makro vyh¾adá<br />

všetky témy, ktoré toto K−k¾úèové slovo obsahujú. Po ukonèení procesu vyh¾adávania je<br />

buï zobrazená nápovedná téma (ak bola nájdená len o<strong>na</strong>), alebo je zobrazené dialógové<br />

okno so zoz<strong>na</strong>mom dostupných tém.<br />

Hlavným z<strong>na</strong>kom, v ktorom sa odlišujú K−k¾úèové slová od A−k¾úèových slov, je ich vidi−<br />

te¾nos z poh¾adu finálneho pouívate¾a. Ako u bolo spomenuté, K−k¾úèové slová sa zob−<br />

razujú <strong>na</strong> záloke Register.<br />

Aby ste problematiku „prepájania“ nápovedných tém lepšie pochopili, uvedieme si v<br />

<strong>na</strong>sledujúcej kapitole praktický príklad.<br />

PRAKTICKÝ PRÍKLAD: POUITIE A−K¼ÚÈOVÝCH SLOV A MAKRA ALINK.<br />

V tejto prípadovej štúdii si ukáeme, ako zostavi jednoduchý systém nápovede, ktorý<br />

bude pozostáva iba z troch tém. Po <strong>na</strong>písaní informaèného textu týchto nápovedných<br />

tém budeme postupova takto:<br />

1. Do poznámky pod èiarou kadej z troch tém vloíme z<strong>na</strong>k mrieky (#) a názov<br />

pre jednoz<strong>na</strong>ènú identifikáciu tej−ktorej témy.<br />

2. Budeme pokraèova tým, e všetky témy opatríme z<strong>na</strong>kom dolára ($) a textom, ktorý<br />

sa bude ne<strong>sk</strong>ôr zobrazova v dialógovom okne so zoz<strong>na</strong>mom nájdených tém.<br />

3. Do poznámky pod èiarou všetkých tém vloíme symbol A <strong>na</strong>sledovaný A−k¾úèovým<br />

slovom.<br />

4. Nakoniec do prvej témy pridáme tlaèidlo <strong>na</strong> vyh¾adanie príbuzných tém (budeme<br />

predpoklada, e ostatné dve témy hrajú úlohu príbuzných tém).<br />

Detailný postup štýlom krok za krokom:<br />

Nasledujúci postup bol u<strong>sk</strong>utoènený v prostredí anglickej verzie aplikácie Microsoft Word 2002. Ak<br />

pracujete s iným textovým procesorom, je moné, e pre niektoré èinnosti budete musie aplikova<br />

odlišné postupy. V tom prípade si podrobnosti týkajúce sa toho−ktorého postupu vyh¾adajte v doku−<br />

mentácii k vášmu textovému editoru.<br />

1. Spustite aplikáciu Microsoft Word 2002.<br />

2. Na prvý riadok zapíšte text: „Toto je téma è. 1.“<br />

3. Vlote do oblasti poznámky pod èiarou symbol mrieky a jednoz<strong>na</strong>ène identifikujte<br />

prvú tému pomocou textového reazca „Téma1“.<br />

4. Vlote do oblasti poznámky pod èiarou symbol dolára a priraïte téme pouívate¾<strong>sk</strong>ý<br />

názov „Zobrazi tému è. 1“.<br />

5. Vlote do dokumentu ïalšie dve témy a aj tie jednoz<strong>na</strong>ène pomenujte a priraïte im<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ý názov a<strong>na</strong>logicky s predchádzajúcimi krokmi postupu.<br />

6. Premiestnite sa <strong>na</strong> prvú tému dokumentu a umiestnite kurzor myši za symbol<br />

dolára ($), ktorý sa <strong>na</strong>chádza pred textom „Toto je téma è. 1“ (obr. 2).<br />

7. Vyberte ponuku Insert, ukáte <strong>na</strong> poloku Reference a klepnite <strong>na</strong> poloku Footnote.<br />

Za okamih sa objaví dialógové okno <strong>na</strong> vloenie poznámky pod èiarou. Do textového<br />

po¾a Custom mark zadajte z<strong>na</strong>k A a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo OK.<br />

8. Word vás premiestni do poznámky pod èiarou. Za symbol A zadajte textový reazec<br />

makro. Práve <strong>na</strong>písaný textový reazec sa od tejto chvíle stáva A−k¾úèovým slovom,<br />

ktoré jednoz<strong>na</strong>ène identifikuje prvú tému pre potreby makra ALink.<br />

9. Postup vloenia symbolu A a A−k¾úèového slova v podobe textového reazca makro<br />

opakujte i pre ïalšie dve témy nášho nápovedného minisystému.<br />

10. Budeme pokraèova tým, e do prvej témy vloíme zápis <strong>na</strong> vytvorenie tlaèidla, ktoré<br />

bude asociované s makrom ALink. Opä sa preto premiestnite do oblasti prvej témy<br />

a <strong>na</strong> samostatný riadok vlote tento príkaz:<br />

{button Ïalšie informácie, ALINK(makro)}<br />

11. Ulote súbor s témami do formátu .RTF.<br />

12. Spustite program Help Workshop a vytvorte nový projekt.<br />

13. Do novovytvoreného projektu pridajte súbor s témami (klepnutím <strong>na</strong> tlaèidlo Files).<br />

14. U<strong>sk</strong>utoènite kompiláciu projektového súboru nápovede (.HPJ) a spustite<br />

vygenerovaný súbor s nápoveïou (.HLP).<br />

Po spustení súboru s nápoveïou klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo <strong>na</strong> vyh¾adanie ïalších informácií.<br />

Po aktivácii tlaèidla sa u<strong>sk</strong>utoèní nieko¾ko operácií. V prvom rade sa zavolá makro ALink,<br />

ktorému sa prikáe, aby preh¾adalo všetky témy, ktoré disponujú A−k¾úèovými slovami, a<br />

vybralo z nich tie, ktoré vyhovujú zadaným poiadavkám (teda témy, ktoré obsahujú A−<br />

k¾úèové slovo makro). Keïe v <strong>na</strong>šom systéme existujú dve témy s takýmto A−k¾úèovým<br />

slovom (samozrejme, okrem prvej témy, ktorá je zobrazená), makro ALink iniciuje zobra−<br />

zenie dialógového ok<strong>na</strong> s nájdenými témami (obr. 3).<br />

Ak v zoz<strong>na</strong>me poklepete <strong>na</strong> názov po−<br />

adovanej témy, dialógové okno sa za−<br />

tvorí a v hlavnom okne nápovede sa zob−<br />

razí informaèný text vybranej nápoved−<br />

nej témy.<br />

V tomto príklade bol pouitý systém<br />

A−k¾úèové slovo −−> makro ALink. Ak<br />

Umiestnenie kurzora<br />

chcete, môete si vy<strong>sk</strong>úša aj systém K−<br />

k¾úèové slovo −−> makro KLink. Postup je<br />

Obr. 2 Umiestnenie kurzora myši<br />

takmer identický okrem vkladania sym−<br />

bolov K a K−k¾úèových slov v poznámke<br />

pod èiarou. Rov<strong>na</strong>ko nezabudnite, e K−<br />

k¾úèové slová sú vidite¾né pre konco−<br />

vého pouívate¾a vášho nápovedného<br />

systému.<br />

NABUDÚCE. V budúcej èasti seriálu<br />

sa zameriame <strong>na</strong> tvorbu pouívate¾<strong>sk</strong>ých<br />

makier (pouitím Visual C++ 6.0), pro−<br />

stredníctvom ktorých budeme môc<br />

rozšíri štandardnú paletu makier systé−<br />

mu WinHelp 4.0.<br />

Obr. 3 Dialógové okno so zoz<strong>na</strong>mom<br />

príbuzných tém<br />

Ján Hanák<br />

3/2003 PC REVUE 117

P R O G R A M U J E M E<br />

Programujeme v jazyku C#<br />

6. èas<br />

Ako som s¾úbil minule, budeme sa venova dediènosti a jej implementácii v C#. Budem<br />

sa s<strong>na</strong>i poukáza <strong>na</strong> prípadné špecifiká, ktoré C# prináša v oblasti OOP a dediènosti.<br />

DEDENIE. Pokia¾ odvodíte od nejakej triedy novú triedu, obyèajne to spravíte preto,<br />

aby ste nejakým spôsobom zí<strong>sk</strong>ali a rozšírili schopnosti pôvodnej triedy. To je moné<br />

práve vïaka tomu, e nová odvodená trieda zdedí všetky dátové zloky a metódy pôvod−<br />

nej triedy a pritom pridáva svoje vlastné dátové zloky a metódy. To, akým spôsobom<br />

môe <strong>na</strong>klada odvodená trieda s jednotlivými zlokami a metódami rodièov<strong>sk</strong>ej triedy,<br />

urèuje rodièov<strong>sk</strong>á trieda pomocou kvalifikátorov prístupu, o ktorých som u písal v tretej<br />

èasti tohto seriálu. Vtedy som chcel ukáza, akým spôsobom zamedzi alebo povoli prí−<br />

stup zvonku k jednotlivým zlokám a metódam triedy. Tu sa uplatòuje podobný princíp,<br />

ale vzh¾adom <strong>na</strong> to, e tu nejde o vzah trieda – okolie, ale trieda – potomok, vy<strong>sk</strong>ytujú<br />

sa tu predsa len urèité špecifiká. V prípade zloiek a metód deklarovaných ako public je<br />

situácia jednoduchá – odvodená trieda má prístup k všetkým týmto zlokám a metódam.<br />

Podobne sa správa aj kvalifikátor private – k takto deklarovaným zlokám a metódam<br />

nemá prístup niè mimo vlastníckej triedy a takisto ani trieda odvodená od tejto triedy. U<br />

však asi tušíte, e tento prístup môe by za urèitých okolností neiaduci, pretoe sa môe<br />

sta, e budeme ma v triede zloky (v menej poèetných prípadoch metódy), ktoré nebu−<br />

deme chcie sprístupni pre okolie triedy, ale zároveò by bolo vhodné, aby k nim mali prí−<br />

stup odvodené triedy. Takáto situácia môe <strong>na</strong>sta, ak rodièov<strong>sk</strong>á trieda predstavuje iba<br />

akýsi stupeò abstrakcie a implementáciu daného problému majú <strong>na</strong> starosti a odvode−<br />

né triedy. Práve pre takéto prípady tu je kvalifikátor protected. Slúi presne <strong>na</strong> to, o èom<br />

som tu teraz písal, teda neumoní prístup k takto deklarovanej zloke èi metóde zvonka<br />

triedy, ale zároveò k nej môu pristupova odvodené triedy.<br />

PREKRÝVANIE. Pri odvodzovaní tried je moné deklarova dátové zloky a metódy s<br />

rov<strong>na</strong>kými názvami, aké majú zloky a metódy v niektorej z rodièov<strong>sk</strong>ých tried. Tento<br />

postup sa zvykne <strong>na</strong>zýva prekrývaním (overriding). Vo väèšine prípadov budete pravde−<br />

podobne prekrýva metódy, a nie dátové zloky, ale to, èo je o prekrývaní uvedené ïalej,<br />

platí aj pre dátové zloky, aj pre metódy.<br />

V jazyku C# neprebieha prekrývanie implicitne. To z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong>príklad prekrytie<br />

metódy nie je vyko<strong>na</strong>né automaticky po tom, èo vy v odvodenej triede zadeklarujete neja−<br />

kú metódu, ktorej názov bude zhodný s názvom nejakej metódy rodièov<strong>sk</strong>ej triedy. Ná−<br />

vrhári jazyka C# k tomuto kroku pristúpili pravdepodobne preto, aby zamedzili vý<strong>sk</strong>yt<br />

chýb pre nechcené prekrytie metódy èi dátovej zloky. Preto musíte prekrytie explicitne<br />

deklarova pouitím k¾úèového slova new. Ukáme si to <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom fragmente kó−<br />

du, v ktorom trieda B je odvodená od triedy A a kadá z nich obsahuje dátovú zloku i<br />

typu int. Keïe táto zloka v triede B prekrýva pôvodnú zloku v triede A, musí túto <strong>sk</strong>u−<br />

toènos explicitne deklarova:<br />

class A {<br />

protected int i;<br />

}<br />

class B : A {<br />

new protected int i;<br />

}<br />

Explicitná deklarácia prekrytia však nemusí by nutná vdy. Existujú prípady, keï pre kvali−<br />

fikátory prístupu nie je potrebné prekrytie deklarova explicitne, pretoe v prípade, e dátová<br />

zloka v rodièov<strong>sk</strong>ej triede bola deklarovaná ako private, nie je vidite¾ná ani prístupná z odvo−<br />

denej triedy, a preto táto odvodená trieda môe deklarova dátovú zloku s rov<strong>na</strong>kým náz−<br />

vom bez pouitia k¾úèového slova new (dá sa poveda, e v takom prípade vlastne ani nejde<br />

o prekrytie). Pre objasnenie uvádzam <strong>na</strong>sledujúcu modifikáciu predchádzajúceho kódu:<br />

class A {<br />

private int i;<br />

}<br />

class B : A {<br />

protected int i;<br />

}<br />

Keïe v triede A je zloka i deklarovaná ako private, nemá k nej trieda B prístup, a preto<br />

môe definova vlastnú zloku i s akýmko¾vek kvalifikátorom prístupu bez nutnosti pouitia<br />

k¾úèového slova new (v <strong>sk</strong>utoènosti by v tomto prípade slovo new nemalo by pouité vôbec,<br />

aj keï program v tomto prípade môe by <strong>sk</strong>ompilovaný, ale kompilátor vypíše varovanie).<br />

PRETYPOVANIE. Najzaujímavejšie je <strong>sk</strong>úma správanie sa týchto dvoch tried v prípa−<br />

de, e obsahujú verejné (public) zloky alebo metódy, prièom niektoré z nich sú v odvo−<br />

denej triede prekryté. Tu môe <strong>na</strong>sta kameò úrazu niektorých programátorov zaèí<strong>na</strong>jú−<br />

cich s OOP. Pokia¾ sa pokúsime pristúpi k nejakej takejto prekrytej zloke alebo metóde<br />

z inej triedy (programu), ku ktorej sa v <strong>sk</strong>utoènosti dostaneme? Závisí to od viacerých<br />

okolností, opä hlavne od kvalifikátorov prístupu. Pokia¾ je iba jeden z kvalifikátorov pub−<br />

lic (ojedinele inter<strong>na</strong>l) a druhý private alebo protected, je jasné, e zvonku je prístupná iba<br />

zloka alebo metóda oz<strong>na</strong>èená public – bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi ide o prekrytú (deklarovanú<br />

v rodièov<strong>sk</strong>ej triede) alebo prekrývajúcu (deklarovanú v odvodenej triede) zloku (prípad−<br />

ne metódu). Problém <strong>na</strong>stáva vtedy, keï sú prekrytá aj prekrývajúca zloka deklarované<br />

ako public. My si však môeme vy<strong>sk</strong>úša správanie sa tried v tomto prípade takto:<br />

using System;<br />

class A {<br />

public int i = 10;<br />

}<br />

class B : A {<br />

new public int i = 11;<br />

}<br />

class Test {<br />

public static void Main() {<br />

B b = new B();<br />

Console.WriteLine(b.i);<br />

}<br />

}<br />

Po <strong>sk</strong>ompilovaní a spustení tohto programu je vypísaná <strong>na</strong> konzolu hodnota 11, èo z<strong>na</strong>−<br />

mená, e prístupom k zloke i v inštancii triedy B zí<strong>sk</strong>ame prekrývajúcu zloku i, teda zloku<br />

definovanú v tejto triede aj <strong>na</strong>priek tomu, e táto trieda zdedila ešte jednu zloku s názvom i<br />

zo svojej rodièov<strong>sk</strong>ej triedy A. Keby sme chceli pristúpi k prekrytej zloke z niektorej z rodièov−<br />

<strong>sk</strong>ých tried, musíme pretypova inštanciu odvodenej triedy <strong>na</strong> inštanciu rodièov<strong>sk</strong>ej triedy.<br />

Pretypovanie je syntakticky rov<strong>na</strong>ké ako v C++. Do zátvoriek pred identifikátor premennej<br />

uvedieme typ (triedu), <strong>na</strong> ktorý chceme premennú pretypova. Take v prípade, e budeme<br />

chcie vypísa hodnotu prekrytej zloky i z minulého príkladu, pretypujeme b, ktorá je objek−<br />

tom typu B, <strong>na</strong> typ triedy A takto (uvádzam iba metódu Main(), zvyšok kódu je rov<strong>na</strong>ký):<br />

public static void Main() {<br />

B b = new B();<br />

Console.WriteLine(((A) b).i);<br />

}<br />

Tento program pretypuje objekt typu B identifikovaný premennou b <strong>na</strong> typ A a od<br />

takéhoto objektu si vyiada zloku i. Keïe ide o objekt typu A (aj keï pretypovaný), zís−<br />

kame hodnotu prekrytej zloky i definovanej ešte v pôvodnej triede A, take hodnota<br />

vypísaná <strong>na</strong> konzolu bude 10. Rov<strong>na</strong>ký postup by ste uplatnili v prípade, e by ste chce−<br />

li zavola nejakú prekrytú metódu v rodièov<strong>sk</strong>ej triede. Prekladaè vás strái, aby ste pre−<br />

typovávali správne, teda aby ste sa <strong>na</strong>príklad nes<strong>na</strong>ili pretypova objekt typu B <strong>na</strong> int<br />

alebo <strong>na</strong> iný typ, s ktorým trieda B nemá niè spoloèné. Ak sa teda o také nieèo pokúsite,<br />

budete odmenení chybovým hlásením od prekladaèa.<br />

PRETYPOVANIE NAHOR. S pretypovaním smerom hore ste sa mali monos obo−<br />

známi u v predchádzajúcom odseku – ide o prípad, keï je objekt typu odvodenej trie−<br />

dy pretypovaný <strong>na</strong> objekt typu rodièov<strong>sk</strong>ej triedy, preto sa tento prístup zvykne <strong>na</strong>zýva<br />

aj pretypovaním <strong>na</strong> predka. Táto monos je jedným z nosných pilierov dediènosti ako<br />

èrty objektovo orientovaného programovania, pretoe umoòuje <strong>na</strong>hradenie objektu<br />

typu rodièov<strong>sk</strong>ej triedy objektom typu odvodenej triedy. Fungovanie celého tohto systé−<br />

mu ilustruje <strong>na</strong>sledujúci príklad (ide o obmenu predchádzajúceho príkladu, preto uvá−<br />

dzam iba triedu Test, definície tried A a B zostávajú rov<strong>na</strong>ké):<br />

class Test {<br />

}<br />

public static void zistiHodnotu(A a) {<br />

Console.WriteLine(a.i);<br />

}<br />

public static void Main() {<br />

A a = new A();<br />

B b = new B();<br />

zistiHodnotu(a);<br />

zistiHodnotu(b);<br />

}<br />

Ako vidíte, metóda zistiHodnotu() akceptuje ako parameter odkaz <strong>na</strong> objekt typu A. V hlav−<br />

nom programe (metóde Main()) vytvoríme <strong>na</strong>jprv objekt typu A identifikovaný premennou a<br />

a potom objekt typu B identifikovaný premennou b. Následne dvakrát voláme metódu<br />

zistiHodnotu(), <strong>na</strong>jprv s odkazom <strong>na</strong> objekt typu A a potom s odkazom <strong>na</strong> objekt typu B ako<br />

parametrom. Tento prístup je úplne korektný, lebo B je triedou odvodenou od A, a teda je<br />

jasné, e urèite bude obsahova minimálne všetky zloky a metódy, ktoré obsahuje trieda A.<br />

To z<strong>na</strong>mená, e objekt typu B môe by bez problémov pouitý ako objekt typu A, teda ho<br />

môe zastúpi, alebo ak chcete, <strong>na</strong>hradi. Táto náhrada sa deje práve tým, e metóde<br />

zistiHodnotu() podsunieme objekt typu B, aj keï o<strong>na</strong> v <strong>sk</strong>utoènosti vyaduje objekt typu A.<br />

Bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi metóde zistiHodnotu() odovzdáme objekt typu A alebo iný objekt,<br />

ktorý je inštanciou nejakého potomka triedy A, bude táto metóda s takto zí<strong>sk</strong>anou in−<br />

štanciou pracova ako s objektom typu A, o èom sa môete presvedèi <strong>sk</strong>ompilovaním a<br />

spustením predchádzajúceho kódu. Na konzole uvidíte pod sebou vypísané dve hodnoty<br />

10, èo svedèí o tom, e metóda pracuje so zí<strong>sk</strong>anou inštanciou ako s objektom typu A a<br />

nevie, èi v <strong>sk</strong>utoènosti nejde o objekt niektorého odvodeného typu, a teda ani v pred−<br />

chádzajúcom príklade nevie, e pri druhom volaní dostala objekt typu B, ktorý môe<br />

obsahova ïalšie metódy alebo zloky. Take zloka triedy B inicializovaná hodnotou 11<br />

zostáva pre túto metódu nevidite¾nou.<br />

ZÁVER. Celé toto pokraèovanie bolo venované dediènosti a jej implementácii v jazyku<br />

C#. Po tejto èasti by vám malo by jasné, ako funguje dedenie, prekrývanie zloiek a<br />

metód, pretypovanie a pretypovanie <strong>na</strong> predka. V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa budeme <strong>na</strong>ïalej<br />

venova dediènosti, a ak zostane priestor, povieme si aj nieèo o ïalšej èrte OOP – poly−<br />

morfizme. Dovtedy dovidenia.<br />

Andrej Chu<br />

118 PC REVUE 3/2003

P R O G R A M U J E M E<br />

Direct Animation / 2. èas<br />

FUNKCIE A ICH PARAMETRE. Pri práci v prostrediach ako Visual Basic alebo Visual<br />

C++ definujeme a pouívame funkcie a procedúry s urèitými parametrami. Pritom jed<strong>na</strong> a<br />

tá istá funkcia môe spracúva parametre bez oh¾adu <strong>na</strong> to, akého dátového typu je. Neraz<br />

ten istý parameter môe by èíslo typu integer, long alebo textový reazec. V prípade prístu−<br />

pu ku COM API DirectAnimation prostredníctvom Scripting Interface, teda prostredníctvom<br />

VBScriptu alebo JScriptu je to odlišné. Ak sa dve funkcie odlišujú len v dátovom type ich mini−<br />

málne jedného parametra, potom funkcie musia ma odlišný názov. Z tohto dôvodu Direct−<br />

Animation obsahuje ve¾ké mnostvo funkcií, ktoré vykonávajú to isté, len s iným typom para−<br />

metra. Takéto funkcie tie nesú podobné názvy okrem prípony, ktorá oz<strong>na</strong>èuje, s akým para−<br />

metrom funkcia pracuje. Konkrétne sa v názvoch stretneme s prípo<strong>na</strong>mi:<br />

Anim,<br />

Rate,<br />

Degrees.<br />

Napríklad dve takmer rov<strong>na</strong>ké funkcie lib.ColorRGB(r, g, b) a lib.ColorRGBAnim(r, g, b)<br />

vykonávajú to isté, len s tým, e funkcia ColorRGBAnim(r, g, b) akceptuje len èasovo závis−<br />

lé parametre (objekty triedy DANumber alebo triedy DAString), a preto aj jej výsledok sa<br />

v èase mení (je animovaný).<br />

FUNKCIE S PRÍPONOU ANIM. Funkcie s Anim, ako <strong>na</strong>pr. ColorRGBAnim(r, g, b) alebo<br />

Point2Anim(x, y), akceptujú len èasovo závislé parametre a ich výsledok je animovaný. Pa−<br />

rametre môu by len typu DANumber alebo DAString. Naproti tomu funkcie bez Anim akcep−<br />

tujú bené parametre, <strong>na</strong>pr. typu integer. Ak potom chceme <strong>na</strong>pr. vytvori objekt typu DA−<br />

Color reprezentujúci èervenú farbu, <strong>na</strong>sledujúce dva zápisy budú dáva rov<strong>na</strong>ký výsledok:<br />

lib = DAControl.PixelLibrary;<br />

Color1 = lib.ColorRGB(1, 0, 0);<br />

// vytvorenie objektu Color1 pomocou funkcie ColorRGB(r, g, b)<br />

Color2 = lib.ColorRGBAnim(<br />

lib.DANumber(1), lib.DANumber(0), lib.DANumber(0)<br />

);<br />

// vytvorenie objektu Color2 pomocou funkcie ColorRGBAnim(r, g, b)<br />

Objekty Color1 a Color2 sú objektmi triedy DAColor a predstavujú tú istú farbu, pod¾a<br />

RGB modelu parametre (1, 0 , 0) predstavujú èervenú, (0, 1, 0) zelenú a parametre (0, 0,<br />

1) modrú farbu. Funkcia lib.DANumber() len konvertuje èíselný dátový typ <strong>na</strong> tzv. animo−<br />

vané èíslo typu DANumber. Oba zápisy dávajú rov<strong>na</strong>ký výsledok, len druhý zápis je dlhší,<br />

a preto v takomto prípade nemá výz<strong>na</strong>m ho pouíva. Nieèo iné však je, ak parametrami<br />

funkcie lib.ColorRGBAnim(r, g, b) budú výsledky iných funkcií. Napríklad výsledok funkcie:<br />

lib.Interpolate (from, to, duration),<br />

ktorá vracia premennú typu DANumber, ktorej hodnota rastie poèas doby duration v roz−<br />

medzí parametrov from, to.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom príklade pouijeme funkciu lib.Interpolate(from, to, duration) ako<br />

parameter k funkcii lib.ColorRGBAnim(r, g, b).<br />

PRÍKLAD JS. 2.1<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Pomocou funkcie lib.Interpolate() sme dosiahli, e prvý parameter funkcie lib.Color−<br />

RGBAnim(r, g, b) sa po dobu desiatich sekúnd bude meni v intervale od 0 do 1 a tým sa<br />

bude meni výsledná farba, objekt color. Pouitá funkcia<br />

lib.SolidColorImage(col),<br />

kde parameter col je objekt typu DAColor, slúi <strong>na</strong> zaplnenie plochy farbou. Funkcia vra−<br />

cia objekt typu DAImage.<br />

Ne<strong>sk</strong>ôr budeme podobným spôsobom rieši pohyb objektov, meni ich ve¾kos a pod.<br />

FUNKCIE S PRÍPONOU RATE. V niektorých prípadoch budeme potrebova, aby sa<br />

nejaký objekt menil (pohyboval, otáèal, zväèšoval alebo zmenšoval) urèitou rýchlosou. Ak<br />

teda chceme definova <strong>na</strong>príklad rotáciu objektu, môeme poui funkciu triedy DAStatics:<br />

lib.Rotate2Anim (radians),<br />

kde parameter radians je hodnota v radiánoch, o ktorú sa má objekt otoèi. Keïe ide o<br />

tzv. Anim funkciu, parameter radians je typu DANumber. Funkcia vracia objekt triedy<br />

DATransform.<br />

Potom objekt DATransform, ktorý spôsobí otáèanie objektu rýchlosou <strong>na</strong>pr. π/2 za se−<br />

kundu, vytvoríme <strong>na</strong>sledujúcim zápisom:<br />

RotRate = lib.Rotate2Anim(lib.Mul(lib.LocalTime, lib.DANumber(Math.PI/2));<br />

Objekt typu DANumber predstavujúci rýchlos π/2 za sekundu vytvoríme pomocou funkcie<br />

lib.Mul(a, b),<br />

ktorá vynásobí parametre a, b typu DANumber. V <strong>na</strong>šom prípade parametrom a je vlast−<br />

nos LocalTime, ktorá predstavuje hodnotu typu DANumber <strong>na</strong>rastajúcu o jednu jednot−<br />

ku za jednu sekundu. Parametrom b je π/2.<br />

Takýto zápis je pomerne zloitý, preto existujú funkcie s príponou Rate. Ak funkciu<br />

lib.Rotate2Anim() <strong>na</strong>hradíme funkciou lib.Rotate2Rate (), bude zápis vyzera takto:<br />

RotRate = lib.Rotate2Rate (Math.PI/2).<br />

FUNKCIE S PRÍPONOU DEGREES. Všetky parametre funkcií, ktoré vyjadrujú hod−<br />

notu uhla, musia by v radiánoch. Na zjednodušenie zápisu mono poui funkcie s prí−<br />

ponou Degrees, keï odpadá konverzia a hodnotu uhla môete zadáva v stupòoch. Pred−<br />

chádzajúci zápis bude pomocou funkcie lib.Rotate2RateDegrees(angle) vyzera takto:<br />

RotRate = lib.Rotate2RateDegrees(90);<br />

Teraz, keï máme za sebou základy práce s DirectAnimation, vieme pristupova k funk−<br />

ciám DirectAnimation, poznáme súradnicové systémy a jednotky, poznáme konvencie<br />

pomenovania funkcií, môeme pristúpi ku konkrétnym triedam a k ich relevantným funk−<br />

ciám a vlastnostiam.<br />

TRIEDA DAIMAGE. Vytvára objekt typu DAImage, ktorý reprezentuje dvojrozmerný ob−<br />

rázok. Kadý DAImage objekt pozostáva z mnoiny bodov v rovine. Kadý bod má svoju<br />

hodnotu farby, vidite¾nosti a atribút detekcie. Farbu predstavuje objekt typu DAColor,<br />

hodnota vidite¾nosti je typu DANumber a je to interval od nula do jed<strong>na</strong>, prièom nula z<strong>na</strong>−<br />

mená, e objekt je úplne transparentný, a jed<strong>na</strong>, e objekt je úplne vidite¾ný. Atribúty de−<br />

tekcie urèujú, èi objekt bude vyvoláva udalosti pri kontakte s pouívate¾om, <strong>na</strong>pr. pri klik−<br />

nutí myši a podobne. Trieda dedí vlastnosti a funkcie triedy DABehavior.<br />

FUNKCIE TRIEDY DAIMAGE. Na pouitie konkrétnej funkcie triedy DAImage treba<br />

<strong>na</strong>jprv vytvori objekt triedy DAImage. Ten vytvoríme pomocou funkcií základnej triedy<br />

DAStatics, ktoré sú tzv. relevantné k triede DAImage. Jednou z týchto funkcií triedy DA−<br />

Statics je aj známa funkcia lib.ImportImage(url), ktorú sme v predchádzajúcej èasti pouili<br />

<strong>na</strong> import obrázkov. Opis a pouitie ostatných relevantných funkcií bude <strong>na</strong>sledova<br />

ihneï po funkciách triedy DAImage.<br />

Funkcia DAImageObj.Clip(matte) vracia objekt typu DAImage, ktorý bude vytvorený z<br />

regiónom ohranièenej èasti východi<strong>sk</strong>ového obrázka. Alebo i<strong>na</strong>k, výsledkom je prienik<br />

pôvodného obrázka a ohranièujúceho regiónu. Ohranièujúci región je definovaný objek−<br />

tom typu DAMatte. Parameter matte predstavuje objekt typu DAMatte. Ako vytvoríme<br />

objekt typu DAMatte, to si ukáeme v opise triedy DAMatte.<br />

Funkcia DAImageObj.ClipPolygonImage(points), kde points je pole objektov typu DA−<br />

Point2. Podobne ako predchádzajúca funkcia vytvára objekt typu DAImage, ktorý je prie−<br />

nikom pôvodného obrázka a regiónu, ktorý je definovaný po¾om bodov – objektov typu<br />

DAPoint2. Monosti vytvorenia objektu typu DAPoint2 si ukáeme v opise triedy DAPoint2.<br />

PRÍKLAD JS. 2.2<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

V príklade sme <strong>na</strong>jprv pomocou relevantnej funkcie lib.SolidColorImage() vytvorili jed−<br />

noduchý obrázok a ten sme potom pomocou funkcie DAImageObj.ClipPolygonImage()<br />

orezali <strong>na</strong> lichobeník, ktorý je definovaným po¾om bodov typu DAPoint2. Objekty typu<br />

DAPoint2 sme vytvorili pomocou relevantnej funkcie triedy DAStatics lib.Point2(x, y).<br />

Funkcia DAImageObj.Crop(minPt, maxPt) vracia objekt typu DAImage, teda obrázok,<br />

ktorý je prieseèníkom pôvodného obrázka a regiónu urèeného parametrami minPt a maxPt.<br />

Parametre minPt a maxPt sú objektmi typu DAPoint2 a predstavujú ¾avý – dolný a pravý – hor−<br />

ný roh ohranièujúceho obdånikového regiónu. Tieto hranièné body vytvoríme <strong>na</strong>príklad<br />

pomocou u známej funkcie relevantnej k triede DAPoint2, funkcie Point2(x, y).<br />

Funkcia DAImageObj.MapToUnitSquare() <strong>na</strong>nesie pôvodný obrázok <strong>na</strong> štvorec so sú−<br />

radnicami [(0,0), (1,1)]. Takto vytvorený obrázok môeme poui ako textúru pre 3D ob−<br />

jekt, pretoe s takto vytvorenou mapou sa ¾ahšie pracuje.<br />

3/2003 PC REVUE 119

P R O G R A M U J E M E<br />

Funkcia DAImageObj.OpacityAnim(opac) <strong>na</strong>stavuje hodnotu prieh¾adnosti pre všetky<br />

body obrázka. Východi<strong>sk</strong>ová hodnota je 1, èo z<strong>na</strong>mená stopercentnú vidite¾nos objektu.<br />

Parameter opac je animované èíslo typu DANumber.<br />

Funkcia DAImageObj.Opacity(opac) je rov<strong>na</strong>ká funkcia ako OpacityAnim(), len parame−<br />

ter opac je obyèajné (neanimované) èíslo.<br />

PRÍKLAD JS. 2.3<br />

<br />

<br />

<br />

V príklade sme pomocou funkcie DAImageObj.OpacityAnim() a funkcie lib.Interpola−<br />

te() dosiahli, e importovaný obrázok poèas dvoch sekúnd zmení prieh¾adnos z hodnoty<br />

0 <strong>na</strong> 1.<br />

Funkcia DAImageObj.Pickable() vytvorí z pôvodného objektu DAImage reaktívny objekt. To<br />

z<strong>na</strong>mená, e objekt je schopný reagova <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>é vstupy. Reakciou je vyvolanie<br />

udalosti ihneï, ako sa ukazovate¾ myši dostane <strong>na</strong>d daný objekt. Podmienkou je, e medzi<br />

ukazovate¾om myši a obrázkom nesmie stá iadny iný objekt, ako <strong>na</strong>pr. iný obrázok alebo 3D<br />

objekt. Funkcia vracia objekt typu DAPickableResult.<br />

Dôleité je vedie, e vrátený objekt triedy DAPickableResult má tri dôleité vlastnosti:<br />

DAPickableResultObj.Image<br />

DAPickableResultObj.Geometry<br />

DAPickableResultObj.PickEvent<br />

Vlastnosti Image (objekt typu DAImage) a Geometry (objekt typu DAGeometry) obsa−<br />

hujú <strong>sk</strong>utoèný obrázok alebo 3D objekt a vlastnos PickEvent (objekt typu DAEvent) pred−<br />

stavuje vyvolanú udalos.<br />

PRÍKLAD JS. 2.4<br />

<br />

<br />

<br />

V príklade sme vytvorili objekt PickResult typu DAPickableResult. K importovanému ob−<br />

rázku potom pristupujeme pomocou jeho vlastnosti Image. Jeho vlastnos PickEvent ob−<br />

sahuje udalos, ktorá je vyvolaná v momente, keï sa ukazovate¾ myši dostane <strong>na</strong>d impor−<br />

tovaný obrázok. Pouitá funkcia lib.Until(behavior1, event, behavior2) je funkcia triedy<br />

DAStatics a vracia objekt typu DABehavior. Je to jed<strong>na</strong> z funkcií <strong>na</strong> obsluhu udalostí. Tieto<br />

funkcie budú opísané v èasti triedy DABehavior. Teraz je dôleité vedie, e funkcia vracia<br />

objekt <strong>na</strong>stavený ako parameter behavior1 do doby, keï dôjde k vyvolaniu udalosti event.<br />

Po tomto funkcia vracia objekt behavior2. Touto funkciou sme v predchádzajúcom prí−<br />

klade dosiahli, e vlastnos prieh¾adnosti zobrazovaného obrázka sa zmení z hodnoty 0,5<br />

<strong>na</strong> 1 v momente, keï sa kurzor dostane <strong>na</strong>d tento obrázok.<br />

Funkcia DAImageObj.PickableOccluded() je podobná funkcii DAImageObj.Pickable() s<br />

tým rozdielom, e medzi reaktívnym objektom a kurzorom môu by umiestnené aj iné<br />

objekty. K udalosti dôjde vdy, keï je ukazovate¾ <strong>na</strong>d týmto objektom.<br />

Funkcia DAImageObj.Tile() zaplní plochu pôvodným obrázkom v štýle dladíc.<br />

Funkcia DAImageObj.Transform(xf) umoòuje transformova objekt typu DAImage. To z<strong>na</strong>−<br />

mená meni jeho ve¾kos a umiestnenie. Funkcia vracia objekt typu DAImage. Parameter funk−<br />

cie xf je objekt triedy DATransform2. Ten urèuje, kde bude objekt umiestnený, akým smerom<br />

sa bude pohybova, prípadne jeho rozmery. Objekt typu DATransform2 vytvoríme pomocou<br />

k nemu relevantných funkcií triedy DAStatics. V <strong>na</strong>sledujúcom príklade vytvoríme objekt trie−<br />

dy DATransform2 pomocou relevantnej funkcie lib. Rotate2Degrees(degrees), èo zabezpeèí ro−<br />

táciu obrázka o uhol pod¾a parametra degrees. Ostatné funkcie relevantné k triede DATrans−<br />

form2 budú opísané v èasti triedy DATransform2.<br />

PRÍKLAD JS. 2.5<br />

<br />

<br />

<br />

FUNKCIE RELEVANTNÉ K TRIEDE DAIMAGE. Nasleduje opis funkcií triedy DA−<br />

Statics, ktoré sú relevantné (prislúchajúce) k triede DAImage. Ide o funkcie triedy<br />

DAStatics, ktoré vracajú objekty triedy DAImage. To z<strong>na</strong>mená, e ich budeme pouíva <strong>na</strong><br />

vytvorenie objektu triedy DAImage. A po vytvorení tohto objektu môeme pristupova k<br />

jeho funkciám, teda k funkciám triedy DAImage.<br />

Funkcia lib.ImportImage(url).<br />

Z predchádzajúcich príkladov vieme, e funkcia slúi <strong>na</strong> import bitmapových obrázkov.<br />

Treba poèíta s tým, e animácia sa spustí a po kompletnom <strong>na</strong>èítaní obrázka. Z tohto<br />

dôvodu je vhodné pre rozsiahlejšie obrázky èi zvuky pouíva asynchrónne preberanie sú−<br />

borov. Importované obrázky môu by vo formáte .BMP, .GIF, .JPG a .PNG.<br />

Funkcia lib.ImportImageAsync(url, imgStandIn) je urèená <strong>na</strong> asynchrónny import bit−<br />

mapy. Parameter imgStandIn je objekt typu DAImage a je to existujúca bitmapa, ktorá<br />

bude zobrazená, kým nebude dokonèené preberanie súboru v parametri url.<br />

Funkcia lib.ImportImageColorKey(url, red, green, blue).<br />

Funkciu pouijeme, ak chceme, aby jed<strong>na</strong> zvolená farba obrázka bola transparentná.<br />

Transparentnos je pod¾a modelu RGB definovaná parametrami red, green a blue. Pa−<br />

rametre sú typu byte, a preto môu <strong>na</strong>dobúda hodnoty od 0 do 255.<br />

Funkcia lib.ImportImageAsyncColorKey(url, imgStandIn, red, green, blue) vykonáva asyn−<br />

chrónny import bitmapy s èiastoènou transparentnosou.<br />

Funkcia lib.ImportMovie(url) je ïalšou funkciou, ktorou sme sa zaoberali v predchá−<br />

dzajúcej èasti. Zabezpeèuje synchrónny import videoklipu. Funkcia síce vráti objekt triedy<br />

DAImportationResult, ale jed<strong>na</strong> vlastnos tohto objektu, a to konkrétne vlastnos DAIm−<br />

portationResultObj.Image, vracia objekt triedy DAImage. Preto je povaovaná za relevant−<br />

nú funkciu k triede DAImage.<br />

Funkcia lib.ImportMovieAsync(url, imgStandIn, sndStandIn) vykonáva asynchrónny<br />

import videoklipu, a preto je vhodné ju poui <strong>na</strong> preberanie rozsiahlejších videoklipov.<br />

Parameter imgStandIn, resp. sndStandIn predstavuje objekt triedy DAImage (obrázok, vi−<br />

deo), resp. DASound (zvuk), ktorý bude zobrazený, resp. prehrávaný, pokia¾ nebude do−<br />

konèené preberanie súboru pod¾a parametra url.<br />

V ïalšej èasti budeme pokraèova v opise funkcií relevantných k triede DAImage.<br />

Andrej Luchava<br />

Programujeme v Jave<br />

3. èas: Applety po tretíkrát<br />

V predchádzajúcej èasti sme sa zaèali venova správcom umiestnenia a v jej závere som<br />

s¾úbil, e tentoraz sa zameriame <strong>na</strong> správcu GridBagLayout, take sa do toho môeme<br />

hneï pusti.<br />

SPRÁVCA UMIESTNENIA GRIDBAGLAYOUT. Ako som u <strong>na</strong>písal minule,<br />

správca umiestnenia GridBagLayout je asi <strong>na</strong>jkomplexnejší a <strong>na</strong>jzloitejší správca<br />

umiestnenia, ktorého Java po<strong>sk</strong>ytuje. Aj <strong>na</strong>priek tomu ide o jedného z <strong>na</strong>jèastejšie po−<br />

uívaných správcov, pretoe umoòuje vytvori takmer akéko¾vek zloité grafické po−<br />

uívate¾<strong>sk</strong>é rozhrania. Preto si ho rozoberieme a pokúsim sa vás <strong>na</strong>uèi, ako tohto správcu<br />

pouíva.<br />

V prvom rade treba poveda, e GridBagLayout pracuje s mriekou podobne ako<br />

GridLayout, ale dokáe ju ove¾a flexibilnejšie vyuíva. Komponenty nemusia ma zákoni−<br />

te rov<strong>na</strong>kú ve¾kos a môu zabera rôzny poèet buniek tabu¾ky. Aby ste toto všetko mohli<br />

dosiahnu, musíte sa <strong>na</strong>uèi pouíva triedu GridBagConstraints, ktorá zapuzdruje obme−<br />

dzujúce vlastnosti pre pridávané komponenty. Po vytvorení inštancie tejto triedy a <strong>na</strong>sta−<br />

vení jej èlen<strong>sk</strong>ých atribútov (<strong>na</strong>stavovanie prebieha priamym prístupom k týmto atribú−<br />

tom, pretoe sú verejné a trieda pre ne nemá prístupové metódy) treba odovzda metó−<br />

de add() vášho kontajnera nielen odkaz <strong>na</strong> inštanciu vášho komponentu, ale aj odkaz <strong>na</strong><br />

inštanciu triedy GridBagConstraints. Nasledujúci fragment kódu celý tento postup aj s<br />

pouitím správcu umiestnenia GridBagLayout ilustruje:<br />

JPanel kontajner = new JPanel();<br />

kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />

GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />

JButton tlacidlo = new JButton("OK");<br />

kontajner.add(tlacidlo, gbc);<br />

Tento kód pridruil ku komponentu tlacidlo inštanciu triedy GridBagConstraints.<br />

Vytváranie novej inštancie GridBagConstraints nemusíte zakadým opakova, pretoe pri<br />

pridaní komponentu do kontajnera je odovzdaná inštancia GridBagConstraints pomocou<br />

metódy clone() <strong>sk</strong>opírovaná a správca umiestnenia si uchová odkaz <strong>na</strong> túto kópiu. Ide o<br />

hlbokú kópiu inštancie, èo z<strong>na</strong>mená, e nie je vytvorený len nový objekt a <strong>sk</strong>opírované<br />

dátové zloky primitívnych typov, ale aj dátové zloky, ktoré sú objektmi, sú <strong>na</strong>novo<br />

<strong>sk</strong>onštruované, take v <strong>sk</strong>opírovanej inštancii neukazujú <strong>na</strong> objektové dátové zloky<br />

pôvodnej inštancie. Výsledkom tohto všetkého je, e môete pracova stále s tou istou<br />

120 PC REVUE 3/2003

P R O G R A M U J E M E<br />

inštanciou GridBagConstraints. Ukáku tohto postupu uvidíte v ïalšom príklade. Teraz sa<br />

zaèneme venova jednotlivým atribútom triedy GridBagConstraints.<br />

gridx a gridy – tieto atribúty slúia <strong>na</strong> definovanie pozície pridávaného komponentu v<br />

mrieke. Atribút gridx definuje ståpec a gridy riadok, pozdå okrajov ktorých bude pridá−<br />

vaný komponent umiestnený. Riadky aj ståpce sú èíslované od hodnoty 0. Nasledujúci prí−<br />

klad ukazuje pridanie a umiestnenie troch tlaèidiel pouitím správcu GridBagLayout. Dve<br />

tlaèidlá sú umiestnené <strong>na</strong> prvom riadku, jedno <strong>na</strong> druhom riadku pomocou atribútov<br />

gridx a gridy triedy GridBagConstraints:<br />

import javax.swing.*;<br />

import java.awt.*;<br />

import java.awt.event.*;<br />

public class GridBagTest extends JApplet {<br />

public void init() {<br />

this.setSize(new Dimension(190, 100));<br />

Container kontajner = getContentPane();<br />

kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />

GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />

gbc.gridx = 0;<br />

gbc.gridy = 0;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1"), gbc);<br />

gbc.gridx = 1;<br />

gbc.gridy = 0;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2"), gbc);<br />

gbc.gridx = 0;<br />

gbc.gridy = 1;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3"), gbc);<br />

}<br />

}<br />

Výsledok máte monos vidie <strong>na</strong> obrázku 1. Atribútom gridx a gridy môete tie pri−<br />

radi konštantu RELATIVE definovanú v triede GridBagConstraints. Pokia¾ je táto hodno−<br />

ta priradená k atribútu gridx, bude komponent pridaný <strong>na</strong> koniec riadka definovaného<br />

atribútom gridy. Obdobne, ak bude hodnotu RELATIVE obsahova gridy a do gridx bude<br />

priradené nezáporné èíslo, bude komponent pridaný <strong>na</strong> koniec ståpca definovaného atri−<br />

bútom gridx. Pokia¾ oba tieto atribúty budú obsahova hodnotu RELATIVE, bude kom−<br />

ponent pridaný <strong>na</strong> koniec prvého riadka. Hodnota GridBagConstraints.RELATIVE je impli−<br />

citnou hodnotou, ktorou sú atribúty gridx a gridy inicializované konštruktorom po vytvo−<br />

rení novej inštancie GridBagConstraints. Preto by mohla metóda init() predchádzajúceho<br />

príkladu vyzera aj jednoduchšie, <strong>na</strong>pr. takto:<br />

public void init() {<br />

this.setSize(new Dimension(190, 100));<br />

Container kontajner = getContentPane();<br />

kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />

GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1"), gbc);<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2"), gbc);<br />

gbc.gridy = 1;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3"), gbc);<br />

}<br />

Výsledok bude rov<strong>na</strong>ký ako v predchádzajúcom príklade.<br />

anchor – tento atribút slúi <strong>na</strong> ukotvenie komponentu. Trieda GridBagConstraints defi−<br />

nuje pre hodnoty tohto atribútu konštanty CENTER, WEST, EAST, NORTH, SOUTH,<br />

NORTHWEST, NORTHEAST, SOUTHWEST a SOUTHEAST. Priradenie niektorej z týchto konš−<br />

tánt má za následok ukotvenie pridávaného komponentu <strong>na</strong> danú stranu bunky v<br />

mrieke. Implicitnou hodnotou je CENTER.<br />

gridwidth a gridheight – tieto celoèíselné atribúty umoòujú umiestnenie komponen−<br />

tu tak, aby zaberal viac ako jednu bunku mrieky. Atribút gridwidth urèuje, <strong>na</strong> ko¾ko bu−<br />

niek v riadku, resp. cez ko¾ko ståpcov bude komponent roztiahnutý. Podobne gridheight<br />

definuje poèet riadkov, cez ktoré bude komponent roztiahnutý. Nasledujúci príklad je<br />

podobný tomu predchádzajúcemu, s tým rozdielom, e tretie tlaèidlo obsadí dve bunky<br />

miesto jednej:<br />

public void init() {<br />

this.setSize(new Dimension(190, 100));<br />

Container kontajner = getContentPane();<br />

kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />

GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1"), gbc);<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2"), gbc);<br />

gbc.gridy = 1;<br />

gbc.gridwidth = 2;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3"), gbc);<br />

}<br />

Výsledok máte monos vidie <strong>na</strong> obrázku 2.<br />

Ako vidíte, tretie tlaèidlo obsadzuje teraz obe spodné bunky, aj keï ich nezapåòa celé,<br />

pretoe je zobrazené iba v takej ve¾kosti, akú potrebuje <strong>na</strong> zobrazenie svojho textového<br />

nápisu. Ako roztiahnu komponent <strong>na</strong> celú plochu, ktorú má k dispozícii, to si povieme<br />

pri opise atribútu fill. V prípade atribútov gridwidth a gridheight treba ešte poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,<br />

e je moné poui aj preddefinované konštanty v triede GridBagConstraints RELATIVE a<br />

REMAINDER. Pouitie konštanty REMAINDER v atribúte gridwidth alebo gridheight spô−<br />

sobí roztiahnutie komponentu <strong>na</strong> všetky zvyšné ståpce a do konca riadka, resp. všetky<br />

zvyšné riadky a do konca ståpca. Konštanta RELATIVE funguje podobne s tým rozdie−<br />

Obr. 1 Obr. 2 Obr. 3 Obr. 4<br />

Obr. 5 Obr. 6<br />

lom, e vynechá posledný ståpec, resp. riadok. Ak<br />

teda v riadku máme šes ståpcov, prièom prvé dva<br />

sú obsadené komponentmi, pouitím konštanty<br />

REMAINDER v atribúte gridwidth obsadí ïalší pri−<br />

daný komponent zvyšné štyri ståpce. Pri pouití<br />

konštanty RELATIVE by komponent obsadil tri ståp−<br />

ce a posledný by zostal vo¾ný. V <strong>na</strong>šom príklade by<br />

sme preto riadok<br />

gbc.gridwidth = 2;<br />

mohli <strong>na</strong>hradi riadkom<br />

gbc.gridwidth = GridBagConstraints.REMAINDER;<br />

a výsledok by bol rov<strong>na</strong>ký.<br />

fill – tento atribút slúi <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizovanie <strong>sk</strong>utoènosti, èi bude komponent v niektorom<br />

smere roztiahnutý <strong>na</strong> celú plochu, ktorú má k dispozícii. Môe <strong>na</strong>dobúda hodnoty kon−<br />

štánt NONE, HORIZONTAL, VERTICAL a BOTH, preddefinovaných v triede GridBagConstraints.<br />

Implicitnou hodnotou je NONE, ktorá z<strong>na</strong>mená, e komponent nebude roztiahnutý v<br />

iadnom smere. Pokia¾ chcete komponent roztiahnu vodorovne (<strong>na</strong> celú šírku ståpca<br />

alebo ståpcov, ktoré má komponent k dispozícii), pouijete konštantu HORIZONTAL.<br />

A<strong>na</strong>logicky pouitím konštanty VERTICAL môe by komponent roztiahnutý zvisle cez<br />

všetky riadky, ktoré má k dispozícii. Posledná konštanta BOTH je kombináciou VERTICAL<br />

a HORIZONTAL, take komponent bude roztiahnutý vodorovne aj zvisle. Poïme sa pozrie<br />

<strong>na</strong> modifikáciu predchádzajúceho príkladu – chceme, aby tretie tlaèidlo bolo roztiahnuté<br />

<strong>na</strong> celú dåku oboch buniek, ktoré zaberá:<br />

public void init() {<br />

this.setSize(new Dimension(190, 100));<br />

Container kontajner = getContentPane();<br />

kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />

GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1"), gbc);<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2"), gbc);<br />

gbc.gridy = 1;<br />

gbc.gridwidth = 2;<br />

gbc.fill = GridBagConstraints.HORIZONTAL;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3"), gbc);<br />

}<br />

Teraz u bude výsledok v súlade s oèakávaním, ako ho vidíte aj <strong>na</strong> obrázku 3.<br />

insets – tento atribút je ako jediný referenèným typom v triede GridBagConstraints. Ide<br />

o objekt typu Insets, ktorý obsahuje štyri celoèíselné atribúty – top, right, left a bottom.<br />

Hodnoty týchto atribútov predstavujú ve¾kosti výplní <strong>na</strong> všetkých stranách komponentu,<br />

alebo ak chcete, vzdialenosti komponentu od okrajov bunky. Máte dve monosti, ako s<br />

týmto atribútom <strong>na</strong>rába. Prvou je vytváranie vdy novej inštancie triedy Insets, ktorej<br />

konštruktoru odovzdáte ako parametre postupne hodnoty top, left, bottom a right, ktorý−<br />

mi budú jej atribúty inicializované. Následne túto inštanciu priradíte atribútu insets vašej<br />

inštancie triedy GridBagConstraints. Tento postup ilustruje <strong>na</strong>sledujúci zápis:<br />

GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />

gbc.insets = new Insets(10, 10, 12, 7);<br />

Alter<strong>na</strong>tívnou monosou je pristupova priamo k atribútom zloky insets, pretoe pri<br />

vytvorení novej inštancie je automaticky vytvorená aj inštancia Insets. Ja budem v tomto<br />

seriáli uprednostòova tento prístup, ale vy si môete vybra ten, ktorý vám viac vyhovu−<br />

je. Nastavenie atribútu fill nemá vplyv <strong>na</strong> atribút insets, pretoe v prípade, e definujete<br />

nejaké nenulové hodnoty atribútov insets, bude táto výplò vyhradená okolo komponen−<br />

tu aj vtedy, keï ho dáte roztiahnu <strong>na</strong> celú plochu, ktorú má komponent k dispozícii.<br />

Keby sme v predchádzajúcom príklade vloili tieto riadky hneï pred posledné volanie<br />

metódy kontajner.add():<br />

gbc.insets.left = 10;<br />

gbc.insets.right = 10;<br />

Obr. 7<br />

vyzeral by výsledný applet ako <strong>na</strong> obrázku 4. Ako vidíte, aj <strong>na</strong>priek pouitiu hodnoty<br />

HORIZONTAL v zloke fill je <strong>na</strong> oboch stranách tretieho tlaèidla vyhradená iadaná plocha.<br />

ipadx a ipady – tieto celoèíselné atribúty špecifikujú vnútornú výplò komponentu.<br />

Vïaka nim môete zväèši alebo zmenši ve¾kos komponentu vo vertikálnom alebo hori−<br />

zontálnom smere. Zadaním kladnej hodnoty špecifikujete zväèšenie komponentu, zada−<br />

ním zápornej zasa zmenšenie komponentu. Take keby sme chceli v predchádzajúcom prí−<br />

3/2003 PC REVUE 121

P R O G R A M U J E M E<br />

klade zmenši výšku tretieho tlaèidla o 10 pixelov, vloili by sme <strong>na</strong>sledujúci riadok tesne pred<br />

volaním metódy kontajner.add(), ktorou tento komponent pridávame do appletu:<br />

gbc.ipady = −10;<br />

Výsledok vidíte <strong>na</strong> obrázku 5.<br />

weightx a weighty – tieto atribúty môu <strong>na</strong>dobúda nezáporné reálne hodnoty typu<br />

double. Ich hodnoty predstavujú váhu komponentu v riadku, resp. v ståpci. Váha kompo−<br />

nentov je dôleitá vlastnos v prípade, e kontajner nemá dostatok miesta <strong>na</strong> zobrazenie<br />

všetkých komponentov v ich poadovanej alebo minimálnej ve¾kosti alebo, <strong>na</strong>opak, vtedy,<br />

ak má kontajner k dispozícii nejaké prebytoèné miesto. V oboch prípadoch musí správca<br />

umiestnenia rozhodnú, ktorým komponentom miesto uberie v prípade jeho nedostatku<br />

a ktorým ho pridá v prípade prebytku. Prebytoèný priestor rozdelí správca umiestnenia<br />

GridBagLayout medzi ståpce (prípadne riadky) v závislosti od podielu ich váh <strong>na</strong> celkovom<br />

súète váh. Váha ståpca sa rovná maximu z váh weightx všetkých komponentov v danom<br />

ståpci. Obdobne pre riadky platí, e váha celého riadka je rovná maximu z váh weighty<br />

všetkých komponentov v danom riadku.<br />

Váhy komponentov predstavujú dos zákernú záleitos konceptu GridBagLayout,<br />

preto si ich pouitie objasníme <strong>na</strong> príklade. Pre zjednodušenie budeme pouíva iba kom−<br />

ponenty JButton, aj keï uvedený postup je moné aplikova takisto <strong>na</strong> akéko¾vek iné<br />

komponenty.<br />

V <strong>na</strong>šom príklade bude vytvorených šes tlaèidiel JButton, ktoré budú umiestnené v<br />

dvoch riadkoch a troch ståpcoch. Pri pridávaní komponentov <strong>na</strong>stavujeme váhy kompo−<br />

nentov takto (prvá hodnota predstavuje váhu v ståpci – weightx a druhá v riadku – weighty):<br />

Tlaèidlo 1 − 0.0, 1.0<br />

Tlaèidlo 2 − 1.0, 0.0<br />

Tlaèidlo 3 − 2.0, 0.0<br />

Tlaèidlo 4 − 0.0, 1.0<br />

Tlaèidlo 5 − 0.0, 0.0<br />

Tlaèidlo 6 − 0.0, 0.0<br />

Èo chceme týmto prístupom dosiahnu? Ako vidíte, maximál<strong>na</strong> váha weigthy prvého<br />

riadka (tlaèidlá 1 a 3) je 1.0, takisto ako v druhom riadku (tlaèidlá 4 a 6). Podobne zis−<br />

tíme aj váhy ståpcov weightx: váha prvého (tlaèidlá 1 a 4) bude 0.0, váha druhého (tlaèid−<br />

lá 2 a 5) bude 1.0 a váha tretieho (tlaèidlá 4 a 6) bude 2.0. Poïme sa teraz pozrie <strong>na</strong> sa−<br />

motnú metódu init():<br />

public void init() {<br />

this.setSize(new Dimension(600, 70));<br />

Container kontajner = getContentPane();<br />

kontajner.setLayout(new GridBagLayout());<br />

GridBagConstraints gbc = new GridBagConstraints();<br />

gbc.fill = GridBagConstraints.BOTH;<br />

gbc.weightx = 0.0;<br />

gbc.weighty = 1.0;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 1 (0.0, 1.0)"), gbc);<br />

gbc.weightx = 1.0;<br />

gbc.weighty = 0.0;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 2 (1.0, 0.0)"), gbc);<br />

gbc.weightx = 2.0;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 3 (2.0, 0.0)"), gbc);<br />

gbc.gridy = 1;<br />

gbc.weightx = 0.0;<br />

gbc.weighty = 1.0;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 4 (0.0, 1.0)"), gbc);<br />

gbc.weighty = 0.0;<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 5 (0.0, 0.0)"), gbc);<br />

kontajner.add(new JButton("Tlacidlo 6 (0.0, 0.0)"), gbc);<br />

}<br />

Aby sme mohli funkciu váh sledova, museli sme <strong>na</strong>stavi atribút fill <strong>na</strong> BOTH. Výsledok<br />

máte monos vidie <strong>na</strong> obrázku 6. Teraz môete <strong>sk</strong>úša zväèšova a zmenšova okno<br />

appletu a sledova, ako sa menia rozmery tlaèidiel. Keïe oba riadky majú rov<strong>na</strong>kú váhu<br />

weighty, zväèšujú a zmenšujú sa rov<strong>na</strong>ko. V prípade ståpcov je situácia iná. Prvý ståpec má<br />

váhu nulovú, druhý má váhu 1.0 a tretí 2.0. Keïe váha prvého ståpca je nulová, nebude<br />

mu pridelený iadny zvyšný horizontálny priestor. Tento zvyšný priestor bude rozdelený<br />

medzi druhý a tretí ståpec v pomere ich váh weightx k celkovému súètu váh weightx ståp−<br />

cov, ktorý je rovný 0.0 + 1.0 + 2.0 = 3.0, z èoho vyplýva, e druhý ståpec zí<strong>sk</strong>a 1/3 z pre−<br />

bytoènej plochy a tretí ståpec zvyšné 2/3. To z<strong>na</strong>mená, e tretí ståpec sa zväèšuje dvakrát<br />

rýchlejšie. Obdobné pravidlá platia však aj pri nedostatku miesta, to z<strong>na</strong>mená, e tretí stå−<br />

pec sa pri zmenšovaní miesta zmenšuje dvakrát rýchlejšie ako druhý, prièom prvý si<br />

zachováva stále rov<strong>na</strong>kú ve¾kos. Túto <strong>sk</strong>utoènos ilustruje obrázok 7, kde je zobrazený<br />

ten istý applet po zmenšení ve¾kosti – tretí ståpec má len poloviènú ve¾kos druhého, prvý<br />

ståpec má stále rov<strong>na</strong>kú ve¾kos. Ve¾kosti riadkov sú rov<strong>na</strong>ké.<br />

Býva dobrým zvykom pre preh¾adnos <strong>na</strong>stavova hodnoty weightx iba komponentom<br />

v prvom riadku a weighty iba komponentom v prvom ståpci, ako ste to mohli vidie v <strong>na</strong>−<br />

šom príklade.<br />

Na záver ešte upozorním, aby ste si uvedomili, e nezáleí <strong>na</strong> tom, aké sú absolútne<br />

hodnoty váh komponentov, teda aké sú absolútne hodnoty váh ståpcov èi riadkov. Záleí<br />

iba <strong>na</strong> ich podiele <strong>na</strong> celkovom súète váh, take pokia¾ sú váhy ståpcov v <strong>na</strong>šom príklade<br />

0.0, 1.0 a 2.0, je to to isté, ako keby ich váhy mali hodnoty 0.0, 50 a 100.<br />

ZÁVER. Po tejto èasti, ktorá bola celá venovaná správcovi umiestnenia GridBagLayout,<br />

vám u azda pouitie tohto komplexného správcu nebude robi problémy. V <strong>na</strong>sledujú−<br />

com pokraèovaní rozprávanie o správcoch umiestnenia zakonèíme a zaèneme sa venova<br />

jednotlivým komponentom a udalostnému modelu.<br />

Andrej Chu<br />

Grafika cez OpenGL<br />

9. èas: Camera (dokonèenie), Bitmap font<br />

Ani sme sa ne<strong>na</strong>zdali a máme tu u tretí mesiac roka 2003 a s ním u deviatu èas Grafiky<br />

cez OpenGL. Táto èas je, dalo by sa poveda, prelomová, pretoe u desiata èas bude<br />

<strong>na</strong> trochu vyššom stupni obanosti. To z<strong>na</strong>mená, e sme sa presunuli od zaèiatoèníkov<br />

a k stredne pokroèilým. Tí, èo sa dostali a sem, majú u základné vedomosti o OpenGL,<br />

za ktoré sa nemusia hanbi. Dúfam, e sa rov<strong>na</strong>ké mnostvo ¾udí dostane a <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyšší<br />

stupeò z<strong>na</strong>losti.<br />

Témou tejto èasti bude dokonèenie triedy kamery, ktorú sme <strong>na</strong>èali v predošlej èasti, a bit−<br />

map font, ktorý som s¾úbil v predchádzajúcich dvoch èastiach. Ešte <strong>sk</strong>ôr ne zaèneme, spo−<br />

meniem zdroje, z ktorých som èerpal, a to <strong>www</strong>.mizanin.szm.<strong>sk</strong> a nehe.gamedev.net.<br />

KAMERA. V predošlej èasti sme <strong>sk</strong>onèili pri rotovaní poh¾adu, tentoraz nám ostáva u<br />

len funkcia <strong>na</strong> sledovanie kurzora myši a zmenu polohy pri jej pohybe. Na zaèiatku funk−<br />

cie si musíme definova pä premenných. Prvá je štruktúra Windows <strong>na</strong> uchovanie X−ovej<br />

a Y−ovej súradnice kurzora. Druhá a tretia urèujú stred obrazovky – jed<strong>na</strong> X−ovú súradni−<br />

cu a jed<strong>na</strong> Y−ovú súradnicu. V poradí štvrtá premenná urèuje odchýlku od stredu pod¾a<br />

osi Y – jednoducho povedané, urèuje, do akej výšky sa pozeráme. No a posledná urèuje<br />

rotáciu pod¾a osi Y, teda otoèenie vbok.<br />

void CKamera::SledujMys()<br />

{<br />

POINT mousePos; //súradnice bodu myši<br />

int stredX = 400; //stred obrazovky pod¾a X<br />

int stredY = 300; //stred obrazovky pod¾a Y<br />

float deltaY = 0.0f; //smer pozerania pod¾a Y<br />

float rotateY = 0.0f; //otáèanie pod¾a Y<br />

Ak máme definované premenné, môeme sa pusti do práce. Aby sme mohli <strong>na</strong>rába<br />

s myškou, musíme urèi polohu kurzora pomocou GetCursorPos. Po tomto zistení si otes−<br />

tujeme, èi sme vlastne myškou pohli, a ak nie, funkcia sa <strong>sk</strong>onèí.<br />

GetCursorPos(&mousePos); //súradnice myšky<br />

if( (mousePos.x == stredX) && (mousePos.y == stredY) ) return; //pohli sme vôbec myškou?<br />

Ak sme myškou <strong>na</strong>ozaj pohli, <strong>na</strong>stavíme jej kurzor <strong>na</strong>spä do stredu a ideme zisova,<br />

akým smerom sme sa pohli. Ak sme pohli myškou dopredu alebo dozadu, vypoèítame<br />

odchýlku od stredu a uloíme do premennej deltaY. Ak sme myškou pohli v¾avo alebo<br />

vpravo, túto odchýlku si uloíme do premennej rotateY. Výsledky podelíme èíslom 1000,<br />

aby sa dalo s èíslami dobre poèíta.<br />

rotateY = (float)( (stredX – mousePos.x) ) / 1000; //rotácia okolo osi Y<br />

deltaY = (float)( (stredY – mousePos.y) ) / 1000; //posun poh¾adu pod¾a osi Y<br />

K aktuálnemu poh¾adu <strong>na</strong> Y−ovej osi pripoèítame odchýlku <strong>na</strong> Y−ovej osi, èím zabez−<br />

peèíme, e pri pohybe myšou dole sa <strong>na</strong>ozaj pohybuje dole a <strong>na</strong>opak. Hodnotu deltaY<br />

však ešte musíme vynásobi èíslom 15, aby zme<strong>na</strong> poh¾adu bola badate¾ná.<br />

m_Pohlad.y += deltaY * 15;<br />

Aby sme vylúèili monos, e sa budeme pozera dopredu viac ako 10 jednotiek alebo<br />

menej ako −10 jednotiek, musíme aj túto monos dôkladne ošetri.<br />

if( ( m_Pohlad.y – m_Pozicia.y ) > 10) m_Pohlad.y = m_Pozicia.y + 10;<br />

if( ( m_Pohlad.y – m_Pozicia.y ) < −10) m_Pohlad.y = m_Pozicia.y − 10;<br />

Nakoniec výsledky výpoètov zmeníme <strong>na</strong> pohyb pomocou funkcie RotujPohlad.<br />

RotujPohlad(0, −rotateY, 0); //otoè pod¾a Y<br />

}; //koniec funkcie SledujMys<br />

Poslednou funkciou je PohniKamerou. Tá sa stará o pohyb kamery v 3D priestore. Jej<br />

parametrom je rýchlos, akou sa máme v priestore pohybova. Tu si tie musíme defino−<br />

va pomocný vektor, do ktorého uloíme smer pohybu. Výpoèet je taký istý ako pri funk−<br />

cii RotujPohlad.<br />

void CKamera::PohniKamerou(float speed)<br />

{<br />

CVector vVector; //pomocný vektor<br />

vVector.x = m_Pohlad.x − m_Pozicia.x; //smer pod¾a X<br />

vVector.y = m_Pohlad.y − m_Pozicia.y; //smer pod¾a Y<br />

vVector.z = m_Pohlad.z − m_Pozicia.z; //smer pod¾a Z<br />

Nastavíme novú pozíciu a s òou aj poh¾ad smerom, ktorým sa chceme pohnú.<br />

m_Pozicia.x += vVector.x * speed; //<strong>na</strong>stav novú pozíciu X<br />

m_Pozicia.z += vVector.z * speed; //<strong>na</strong>stav novú pozíciu Z<br />

m_Pohlad.x += vVector.x * speed; //<strong>na</strong>stav nový poh¾ad X<br />

122 PC REVUE 3/2003

P R O G R A M U J E M E<br />

m_Pohlad.z += vVector.z * speed; //<strong>na</strong>stav nový poh¾ad Z<br />

}; //koniec funkcie PohniKamerou<br />

Metódy triedy by sme mali definované. Ale sú nám <strong>na</strong>niè, ak ich nevieme pouíva.<br />

Preto si teraz otvorte súbor init.cpp a pripojte hlavièkový súbor camera.h. Potom defi−<br />

nujte externú triedu kamera typu CKamera. Túto triedu definujeme v súbore s kresliacou<br />

funkciou.<br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

#include "camera.h"<br />

HDC hDC=NULL;<br />

HGLRC hRC=NULL;<br />

HWND hWnd=NULL;<br />

HINSTANCE hInstance;<br />

bool keys[256];<br />

bool fullscreen=TRUE;<br />

bool active=TRUE;<br />

extern CKamera kamera; //trieda kamery<br />

Teraz sa presuòte do funkcie WinMain a po volaní funkcie DrawGLScene pridajte vola−<br />

nie funkcie Kamera.Sleduj.Mys<br />

if (active)<br />

{<br />

DrawGLScene(); //staré<br />

kamera.SledujMys(); //nové − pridané<br />

}<br />

Pohyb dopredu a dozadu sa bude vykonáva stláèaním klávesov šípka hore a šípka<br />

dole. Ako zisti, èi bol daný kláves stlaèený? Pozrite sa do funkcie WinMain a odpoveï náj−<br />

dete. Informácia, èi je kláves stlaèený, sa uchováva v poli keys. Je to pole typu boolean,<br />

èo z<strong>na</strong>mená, e ak je kláves stlaèený, hodnota je TRUE, a ak kláves nie je stlaèený, hod−<br />

nota je FALSE. Funkcia WinMain obsahuje obsluhu jedného klávesu – klávesu F1 <strong>na</strong> pre−<br />

pí<strong>na</strong>nie celoobrazovkového módu. Èie staèí otestova, èi je pre konkrétny kláves v poli<br />

keys hodnota TRUE, a vyko<strong>na</strong> kód, ktorý sa má po jeho stlaèení vyko<strong>na</strong>. Obsluha kláve−<br />

sov šípka hore a šípka dole bude vyzera asi takto:<br />

if (keys[VK_UP])<br />

{<br />

kamera.PohniKamerou(0.03f);<br />

}<br />

if(keys[VK_DOWN])<br />

{<br />

kamera.PohniKamerou(−0.03f);<br />

}<br />

Súbor init.cpp ulote a zatvorte. Teraz si otvorte súbor s kresliacou funkciou, pripojte<br />

hlavièkový súbor kamera.h a definujte si triedu kamera typu CKamera. Teraz sa staèí pre−<br />

sunú do kresliacej funkcie a pred glBegin() prida <strong>na</strong> zaèiatku spomí<strong>na</strong>ný príkaz<br />

gluLookAt. Má devä parametrov. Prvé tri urèujú pozíciu kamery v priestore, ïalšie tri<br />

bod, kam sa pozerá, a posledné tri urèujú upVector. Za parametre dosadíme jednotlivé<br />

poloky vektorov kamery.<br />

gluLookAt(kamera.m_Pozicia.x, kamera.m_Pozicia.y, kamera.m_Pozicia.z,<br />

kamera.m_Pohlad.x,<br />

kamera.m_Pohlad.y, kamera.m_Pohlad.z, kamera.m_UpVector.x, kamera.m_UpVector.y,<br />

kame−<br />

ra.m_UpVector.z);<br />

Potom u len staèí <strong>na</strong>kresli nejakú scénu<br />

a môeme sa po nej prechádza (obr. 1)! No<br />

nie je to efektívnejšie a krajšie?<br />

BITMAP FONT. V januárovej èasti som<br />

vám ukázal, ako vypísa text <strong>na</strong> obrazovku<br />

pomocou display listov, prièom kadý dis−<br />

play list predstavoval jedno písmeno.<br />

Display listy sme vtedy generovali pomocou<br />

funkcií Windows. Ale èo ak <strong>na</strong>mi poadova−<br />

ný font nie je <strong>na</strong> danom poèítaèi <strong>na</strong>inštalo−<br />

vaný (<strong>na</strong>príklad ukazujeme náš program<br />

kamarátovi <strong>na</strong> jeho 486−ke s 250 MB hard<br />

di<strong>sk</strong>om) alebo ak je program urèený <strong>na</strong> inú<br />

platformu, <strong>na</strong>príklad Linux (aj tam sa dá<br />

Obr. 1<br />

OpenGL spojazdni)? V takomto prípade mô−<br />

eme poui bitmap font. Má viaceré mo−<br />

nosti pouitia, <strong>na</strong>príklad keï v programe pouívame len jeden, <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš dva typy fontov.<br />

Vtedy je bitmap font ako ušitý <strong>na</strong> takéto pouitie. Aj v budúcnosti v ïalších programoch<br />

budeme pouíva bitmap font, pretoe sa mi zdá pohodlnejší.<br />

Ako sa teda bitmap font pouíva? Základom je textúra typu formátu bmp s ve¾kosou<br />

256 × 256 bodov. Táto textúra môe obsahova 256 z<strong>na</strong>kov s ve¾kosou 16 bodov (256/<br />

16=16 z<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> Y, to¾ko isto <strong>na</strong> X, dokopy 16 × 16 = 256 z<strong>na</strong>kov). Keïe z<strong>na</strong>ková sú−<br />

prava ASCII obsahuje nieko¾ko z<strong>na</strong>kov, ktoré sa nedajú zobrazi, môe jed<strong>na</strong> textúra obsa−<br />

hova dve súpravy fontov. Obyèajne je jeden normálny a druhý tuèný. Príklad takejto tex−<br />

túry je <strong>na</strong> obrázku. Textúra pochádza z nehe.gamedev.net. Princíp je ve¾mi jednoduchý.<br />

Vytvoríme 256 display listov, kadý bude obsahova kód <strong>na</strong> otextúrovanie jedného pra−<br />

vouholníka tým kú<strong>sk</strong>om fontovej textúry, pre ktoré písmeno robíme display list. Èie ak<br />

<strong>na</strong>príklad druhý z<strong>na</strong>k je výkrièník, zdrojový kód display listu bude vyzera asi takto:<br />

glBindTexture(GL_TEXTURE_2D,textura[0]);<br />

glBegin(GL_QUADS);<br />

glTexCoord2f(0.0625f,0.9375f);<br />

glVertex3f(−1.0f,−1.0f,0.0f);<br />

glTexCoord2f(0.125f,0.9375f);<br />

glVertex3f(1.0f,−1.0f,0.0f);<br />

glTexCoord2f(0.125f,1.0f);<br />

glVertex3f(1.0f,1.0f,0.0f);<br />

glTexCoord2f(0.0625f,1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f,1.0f,0.0f);<br />

glEnd();<br />

Ale robi toto pre kadý jeden z<strong>na</strong>k by predåilo zdrojový kód asi <strong>na</strong> stonásobok.<br />

Jediné, èo sa mení, sú hodnoty v glTexCoord2f, ktoré si pre kadý z<strong>na</strong>k vieme vypoèíta.<br />

Tak preèo to nevyui? Všetky display listy zostavíme v jednom cykle for. To som u však<br />

trochu predbehol, je to len teoretická príprava <strong>na</strong> pouitie bitmap fontov. Nezdriavajme<br />

sa teda teóriou, dúfam, e ste ju pochopili, pustime sa do práce.<br />

Ako vdy vychádzame zo základného zdrojového kódu s funkciami <strong>na</strong> manipulovanie s tex−<br />

túrami. Aby sme <strong>na</strong> zaèiatku nepísali stále ten istý kód <strong>na</strong> includovanie hlavièkových súborov<br />

atï., vytvoríme si hlavièkový súbor main.h, ktorý bude obsahova príkazy #include a premen−<br />

né, ktoré sú rov<strong>na</strong>ké <strong>na</strong> zaèiatku kadého nášho súboru. Súbor main.h bude vyzera takto:<br />

#ifndef _MAIN_H<br />

#define _MAIN_H<br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

#include <br />

//základné premenné Windowsu<br />

extern HDC hDC;<br />

extern HWND hWnd;<br />

extern HINSTANCE hInstance;<br />

extern bool keys[256];<br />

LRESULT CALLBACK WndProc(HWND, UINT, WPARAM, LPARAM);<br />

//OpenGL funkcie v iných súboroch<br />

void DrawGLScene(void);<br />

int LoadGLTextures(void);<br />

//premenné a funkcie pre font<br />

extern GLuint<br />

textura[];<br />

extern GLuint<br />

font;<br />

GLvoid BuildFont(GLvoid);<br />

GLvoid KillFont(GLvoid);<br />

GLvoid glPrint(GLint x, GLint y, char *string, int set);<br />

#endif<br />

Ak máme toto hotové, vytvoríme si súbor bfont.cpp. V òom budú všetky rutiny <strong>na</strong><br />

vytvorenie display listov fontu, jeho znièenie a výpis textu <strong>na</strong> obrazovku. Ako prvé <strong>na</strong>in−<br />

cludujeme súbor main.h a definujeme si premennú typu GLuint s názvom font. Táto pre−<br />

menná bude obsahova adresu v pamäti, kde sa zaèí<strong>na</strong> prvý display list. Na rad prichádza<br />

prvá funkcia, ktorá sa stará o vytvorenie display listov. V nej budeme potrebova dve pre−<br />

menné, v ktorých si funkcia uchováva koordináty textúry pre jednotlivé písmeno.<br />

GLvoid BuildFont(GLvoid)<br />

{<br />

float cx;<br />

float cy;<br />

Vytvoríme si miesto <strong>na</strong> 256 display listov pomocou glGenLists a adresu prvého ucho−<br />

váme v premennej font.<br />

font=glGenLists(256);<br />

Vyberieme textúru s fontom pomocou glBindTexture a zaèneme s vytváraním display<br />

listov.<br />

glBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[0]);<br />

for (int loop=0; loop

P R O G R A M U J E M E<br />

glBegin(GL_QUADS);<br />

glTexCoord2f(cx,1−cy−0.0625f);<br />

glVertex2i(0,0);<br />

glTexCoord2f(cx+0.0625f,1−cy−0.0625f);<br />

glVertex2i(16,0);<br />

glTexCoord2f(cx+0.0625f,1−cy);<br />

glVertex2i(16,16);<br />

glTexCoord2f(cx,1−cy);<br />

glVertex2i(0,16);<br />

glEnd();<br />

glTranslated(10,0,0);<br />

OK, s vykreslením z<strong>na</strong>ku sme hotoví, môeme teda ukonèi zadávanie display listu a aj<br />

cyklus for. Funkciu BuildFont máme teda úspešne za sebou.<br />

glEndList();<br />

}<br />

}<br />

Aby sme však po ukonèení programu nenechali za sebou neporiadok, musíme po sebe<br />

uprata, a to tak, e zmaeme display listy a tým uvo¾níme pamä. Keby sme to neurobi−<br />

li, v pamäti by ostali dáta, ktoré nijaký program nepotrebuje, a tieto dáta by zahlcovali<br />

pamä. To by mono <strong>na</strong> poèítaèi so 128 MB RAM neprekáalo, ale aj tak musíme upra−<br />

ta, aby náš nepodarený program nezapríèinil pád nejakého programu alebo dokonca<br />

celého systému. Na to slúi funkcia KillFont, ktorá je ve¾mi jednoduchá.<br />

GLvoid KillFont(GLvoid)<br />

{<br />

glDeleteLists(font,256);<br />

}<br />

Máme za sebou u druhú funkciu a prichádzame k tej <strong>na</strong>jhlavnejšej funkcii, a to ku<br />

glPrint, ktorá obsluhuje samotné vykres¾ovanie z<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> obrazovku. Funkcii zadáme<br />

tieto parametre: poloha textu <strong>na</strong> x−ovej a y−ovej osi, samotný text a to, èi chceme písa<br />

tuèným alebo normálnym písmom. Hlavièka funkcie bude teda vyzera takto:<br />

GLvoid glPrint(GLint x, GLint y, char *string, int set)<br />

{<br />

V prvom rade si musíme otestova premennú set, èi obsahuje buï jednotku (normál−<br />

ne písmo), alebo nulu (tuèné písmo). Ak sme jej zadali èíslo väèšie ako jeden, <strong>na</strong>stavíme<br />

hodnotu premennej set <strong>na</strong> jeden (normálne písmo).<br />

if (set>1)set=1;<br />

Keïe chceme, aby font vyzeral normálne, musíme odstráni èierne miesta okolo<br />

z<strong>na</strong>ku. To urobíme za pomoci blendingu (pozri PCR è. 2/2003). Teda <strong>na</strong>jprv musíme<br />

<strong>na</strong>stavi blendovaciu rovnicu. Tú <strong>na</strong>stavíme tak, aby výsledná farba bodu bola výsledkom<br />

takejto rovnice: (pôvodná farba * ALPHA) + (kreslená farba – pôvodná farba). Ak máme<br />

vybranú rovnicu, zapneme blending a môeme zaèa vykres¾ova z<strong>na</strong>ky.<br />

glBlendFunc(GL_SRC_ALPHA,GL_ONE_MINUS_SRC_COLOR);<br />

glE<strong>na</strong>ble(GL_BLEND);<br />

Postup kreslenia je tie ve¾mi jednoduchý. Ako prvé musíme vybra textúru s <strong>na</strong>ším<br />

fontom, vypnú håbkový test, aby nám nerobil problémy, vybra projekènú maticu, uloi<br />

ju, potom ju resetova, <strong>na</strong>stavi ortografickú súradnicovú sústavu, vybra modelovaciu<br />

maticu a aj tú uloi, potom aj tú resetova. Toto by boli ešte len prípravné kroky, ktoré<br />

sú reprezentované týmto zdrojovým kódom.<br />

glBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[0]); //vyber textúru fontu<br />

glDisable(GL_DEPTH_TEST); //vypni håbkový test<br />

glMatrixMode(GL_PROJECTION); //vyber projekènú maticu<br />

glPushMatrix(); //ulo ju<br />

glLoadIdentity(); // resetuj ju<br />

glOrtho(0,800,0,600,−1,1); //<strong>na</strong>stav ortografický súradnicový systém (ak neviete, èo to je,<br />

pozrite si MATEMATIKU!)<br />

glMatrixMode(GL_MODELVIEW); //vyber modelovaciu maticu<br />

glPushMatrix(); //ulo ju<br />

glLoadIdentity(); //resetuj ju<br />

Teraz sa musíme presunú <strong>na</strong> miesto, kam chceme text vypísa. Potom <strong>na</strong>stavíme<br />

základnú adresu display listu <strong>na</strong> adresu, kde sa zaèí<strong>na</strong> font normálny alebo tuèný pod¾a<br />

toho, aký si vyberieme. Nakoniec u len zavoláme príslušné display listy, ktoré zodpove−<br />

dajú ASCII kódy jednotlivých písmen textu.<br />

glTranslated(x,y,0); //presuò sa <strong>na</strong> miesto, kam chceme vypísa text<br />

glListBase(font−32+(128*set)); //<strong>na</strong>stav základnú adresu display listu<br />

glCallLists(strlen(string),GL_BYTE,string); //zavolaj príslušné display listy<br />

Text by sme u mali vypísaný <strong>na</strong> obrazovku, ale tak ako sme robili prípravné funkcie,<br />

musíme urobi aj zakonèovacie funkcie. Postupujeme takisto ako <strong>na</strong> zaèiatku. Keïe zdro−<br />

jový kód je úplne rov<strong>na</strong>ký ako predtým, uvediem ho bez komentárov.<br />

glMatrixMode(GL_PROJECTION);<br />

glPopMatrix();<br />

glMatrixMode(GL_MODELVIEW);<br />

glPopMatrix();<br />

No a u úplne <strong>na</strong> záver zapneme håbkový test a vypneme blending.<br />

glE<strong>na</strong>ble(GL_DEPTH_TEST);<br />

glDisable(GL_BLEND);<br />

} //koniec funkcie glPrint<br />

Súbor bfont.cpp teraz ulote a zatvorte. Presuòte sa do súboru init.cpp a do funkcie<br />

InitGL a za glE<strong>na</strong>ble(GL_TEXTURE_2D) vlote:<br />

BuildFont();<br />

Potom sa presuòte do funkcie KillGLWindow a <strong>na</strong> jej koniec pridajte zase:<br />

KillFont();<br />

Potom u len staèí v kresliacej funkcii zavola glPrint s príslušnými parametrami a vami<br />

poadovaný text je <strong>na</strong> obrazovke. Aby ste sa presvedèili, e font je taký, ako má by, <strong>sk</strong>ús−<br />

te zaò da nejakú textúru a uvidíte, e okolo z<strong>na</strong>ku nie je èierne miesto.<br />

ZÁVER. A zase sa konèí ïalšia èas Grafiky cez OpenGL. V tomto pokraèovaní ste sa<br />

dozvedeli, ako pouíva kameru a ako ešte efektívnejšie písa <strong>na</strong> obrazovku (nie fixkou).<br />

Ak ste èítali všetky èasti poctivo, môete si zagratulova, máte u ve¾mi dobré z<strong>na</strong>losti o<br />

OpenGL. V budúcej èasti si povieme nieèo o ma<strong>sk</strong>ingu. Zatia¾ vám prajem pekný marec.<br />

Zdroje:<br />

nehe.gamedev.net<br />

<strong>www</strong>.mizanin.szm.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.gametutorials.com<br />

Lukáš Staòa<br />

Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 4. èas: Webová sluba<br />

Jadrom tejto èasti seriálu bude vývoj webovej sluby vo vo¾ne šírite¾nom vývojovom pro−<br />

stredí Microsoft WebMatrix, prièom v závere ukáeme prístup k tejto slube aj z mobil−<br />

ného zariadenia, take by mohla zauja aj èitate¾ov, ktorí aplikácie pre mobilné zariade−<br />

nia zatia¾ nevyvíjajú, ale zaujímajú ich webové sluby.<br />

Keby sme chceli webovú slubu nejakým jednoduchým spôsobom definova, dopadlo<br />

by to zhruba takto.<br />

Webová sluba je softvérová aplikácia, identifikovaná pomocou URI (Uniform Re−<br />

source Identifier), ktorej rozhrania a väzby je moné definova, opísa a vyh¾adáva<br />

ako artefakty XML. Webová sluba podporuje priamu interakciu s inými softvérový−<br />

mi aplikáciami prostredníctvom správ v jazyku XML a prenášanými protokolmi inter−<br />

netu.<br />

Mono <strong>sk</strong>ôr ne ovládanie presnej definície je uitoènejšie vedie, <strong>na</strong> èo sa dajú webo−<br />

vé sluby poui a ako sa dajú vytvára. V <strong>na</strong>šom prípade vzh¾adom <strong>na</strong> zameranie seriálu<br />

<strong>na</strong> vývoj pre mobilné zariadenia budeme vytvára webové sluby, ku ktorým budeme pri−<br />

stupova z týchto zariadení. Áno, aj z obyèajného wapového telefónu. A aký je rozdiel<br />

medzi klasickou webovou slubou a webovou slubou, ku ktorej budeme pristupova z<br />

mobilných zariadení? iadny. Treba len vyvinú vhodnú aplikáciu. Ale nepredbiehajme,<br />

nejaké teoretické minimum oh¾adne webových sluieb ešte nikomu neublíilo. Termín<br />

webová sluba sa toti stáva u mierne sprofanovaným. Kadý konzultant o tom hovorí,<br />

ale u menej ¾udí vie, o èo presne ide.<br />

WEBOVÁ SLUBA – TEORETICKÉ MINIMUM. Bez obáv, nebudeme opisova SOAP<br />

ani UDDI, staèí nám princíp. Zjednodušený filozofický a aplikaèný princíp je asi takýto. Naša<br />

spoloènos má prívlastok informaèná, a preto ¾udia aj firmy sa delia do dvoch kategórií. Na<br />

tých, èo informácie majú a sú ochotní (väèšinou za nejakú protihodnotu alebo z propagaèných<br />

a marketingových dôvodov) ich po<strong>sk</strong>ytnú, a tých, ktorí o tieto informácie majú záujem.<br />

Vysvetlíme to <strong>na</strong> jednoduchom príklade. Na webe vychádza nieko¾ko denníkov a <strong>na</strong>chádza sa<br />

tu aj mnoho informaèných a vyh¾adávacích portálov, <strong>na</strong> ktoré denne pristupujú klienti. Všetci<br />

prevádzkovatelia takýchto denníkov a portálov spravidla zverejòujú denne správy o poèasí,<br />

bankových kurzoch, televíznych programoch a podobne. Zí<strong>sk</strong>avajú ich rôznym spôsobom a<br />

následne vkladajú <strong>na</strong> svoje stránky. Tieto informácie však majú jednotný zdroj, buï ide o hyd−<br />

rometeorologický ústav, alebo v druhom prípade o banky, programové centrá televíznych sta−<br />

níc a podobne. Keby takáto firma po<strong>sk</strong>ytla údaje o predpovedi poèasia (len údaje, nie kon−<br />

krétny vzh¾ad stránky), prevádzkovatelia internetových denníkov a portálov by takúto slubu,<br />

po<strong>sk</strong>ytnutú, samozrejme, za rozumných podmienok, urèite radi vyuívali. Ide len o to, ako <strong>na</strong><br />

to ís z h¾adi<strong>sk</strong>a softvérových technológií.<br />

Ako vyplýva z názvu, webové sluby s výnimkou vývoja nikdy neprevádzkujeme <strong>na</strong><br />

lokálnom poèítaèi. Vdy fungujú v prostredí globálnej siete internet alebo lokálneho intra−<br />

netu. Ak chceme prevádzkova webovú slubu, je potrebné, aby sa ostatní pouívatelia<br />

webu o tejto <strong>na</strong>šej aktivite dozvedeli. Preto sa webové sluby publikujú. Je to podobný<br />

princíp, ako keï chceme vyh¾ada nejakú informáciu a pouijeme nejaký vyh¾adávaè, <strong>na</strong>−<br />

124 PC REVUE 3/2003

P R O G R A M U J E M E<br />

Obr. 3<br />

Nový projekt – Mobilná aplikácia<br />

Obr. 1<br />

Nový projekt – aplikácia typu WebServices<br />

vo vývojovom prostredí WebMatrix<br />

Obr. 2<br />

Testovanie webovej sluby<br />

Obr. 6<br />

Návrh formulára<br />

ZobrazenieVysledku<br />

Obr. 4<br />

Parametre pre komponent<br />

Selection List<br />

Obr. 5<br />

Návrh formulára<br />

ParametrePozicky<br />

Obr. 7<br />

Fungovanie aplikácie <strong>na</strong> rôznych typoch zariadení<br />

príklad Google, Altavista a podobne. Na publikovanie a vyh¾adávanie webových sluieb<br />

slúia dve špecifikácie. Prvá z nich sa oz<strong>na</strong>èuje ako UDDI (Universal Description Discovery<br />

and Integration) a druhá ako DISCO (SOAP Discovery). Skratka SOAP z<strong>na</strong>mená Simple<br />

Object Access Protocol. Webové sluby fungujú pomocou bených prenosových proto−<br />

kolov HTTP a SMTP a údaje sa posielajú vo formáte XML. Technológia XML je toti otvo−<br />

rená a platformovo nezávislá. Súbor XML obsahuje v sebe okrem samotných údajov aj ich<br />

štruktúru. Zjednodušene by sa dalo poveda, e tento formát <strong>na</strong> výmenu údajov je rov−<br />

<strong>na</strong>ko dobre èitate¾ný pre poèítaèe aj pre ¾udí. Údaje môeme ¾ahko <strong>na</strong>èíta a identifikova<br />

pomocou pomerne jednoduchej rutiny v ¾ubovo¾nom programovacom jazyku alebo po<br />

definovaní formátu zobrazenia priamo publikova <strong>na</strong> webovej stránke. Dokument XML sa<br />

<strong>sk</strong>ladá z elementov. Kadý element obsahuje poèiatoènú a koncovú z<strong>na</strong>èku (tag) Obidva<br />

tagy obsahujú názov elementu, koncový tag obsahuje <strong>na</strong>vyše pred názvom elementu<br />

lomku. Typický príklad elementu XML môe by:<br />

36<br />

Kadý element môe v sebe obsahova ïalšie, takzvané vnorené elementy.<br />

<br />

severozapadny<br />

36<br />

<br />

To¾ko staèilo ako teoretický úvod a poïme vytvori jednoduchú webovú slubu. Zatia¾<br />

nám môe by jedno, e k tejto slube budú pristupova aj mobilní klienti.<br />

PRÍKLAD WEBOVEJ SLUBY. Vo vývojovom prostredí Visual Studio.NET (alebo tí<br />

pokroèilejší aj v textovom editore – platforma .NET Framework je <strong>na</strong> rozdiel od Visual<br />

Studia zadarmo) èi vo vo¾ne šírite¾nom vývojovom prostredí WebMatrix (http://<strong>www</strong>.asp.net/<br />

webmatrix) vytvoríme jednoduchú webovú slubu wsSplatky, ktorá spoèíta výšku mesaè−<br />

nej splátky pri zadaní výšky pôièky, úrokovej miery a poètu mesiacov, <strong>na</strong> ktoré je pôièka<br />

po<strong>sk</strong>ytnutá. V <strong>na</strong>šom príklade ukáeme vytvorenie webovej sluby práve vo WebMatrixe.<br />

Zaloíme nový projekt typu WebServices, <strong>na</strong>zveme ho wsSplatky.asmx a umiestnime<br />

ho do adresára C:\Inetpub\<strong>www</strong>root. Pre jednoduchos pouijeme ako programovací ja−<br />

zyk Visual Basic .NET<br />

Vývojové prostredie nám vygeneruje kostru aplikácie, kde doplníme kód tela webovej<br />

sluby (hrubým fontom). Aby sme mohli vyuíva funkcie Pmt <strong>na</strong> výpoèet úroku a For−<br />

matCurrency <strong>na</strong> formátovanie „obeiva“, musíme importova <strong>na</strong>mespace Microsoft.Vi−<br />

sualBasic.Strings a Microsoft.VisualBasic.Strings.<br />

Kompletný kód webovej sluby teda bude:<br />

<br />

Imports System<br />

Imports System.Web.Services<br />

Imports System.Xml.Serialization<br />

Imports Microsoft.VisualBasic.Strings<br />

Imports Microsoft.VisualBasic.Fi<strong>na</strong>ncial<br />

Public Class Splatky<br />

Public Function MesacneSplatky (ByVal Vy<strong>sk</strong>a_pozicky As<br />

Double, ByVal Pocet_Mesiacov As Integer, ByVal Urokova_miera As Double) As<br />

Obr. 8<br />

Fungovanie<br />

aplikácie<br />

<strong>na</strong> emulátore<br />

Pocket<br />

PC 2002<br />

String<br />

Dim dblSplatka As Double<br />

dblSplatka = −Pmt((Urokova_miera / 1200), Pocet_Mesiacov, Vy<strong>sk</strong>a_pozicky)<br />

Return FormatCurrency(dblSplatka)<br />

End Function<br />

End Class<br />

Webovú slubu môeme jednoducho otestova pomocou prehliadaèa webových strá−<br />

nok, v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong> adrese http://localhost/wsSplatky.asmx.<br />

Po zatlaèení tlaèidla Invoke nám webová sluba vráti výsledok, samozrejme, vo for−<br />

máte XML.<br />

<br />

4 707,35 Sk<br />

APLIKÁCIA VYUÍVAJÚCA WEBOVÚ SLUBU. V tomto kroku budeme pred−<br />

poklada, e vývojové prostredie je Visual Studio.NET.<br />

Vytvoríme novú aplikáciu typu Mobile Web Application (zloka Visual Basic Projects)<br />

s názvom Pozicka. Adresa pre ladenie projektu potom bude http://localhost/pozicka.<br />

REGISTRÁCIA XML WEBOVEJ SLUBY. V <strong>na</strong>sledujúcom kroku zaregistrujeme<br />

XML webovú slubu. Klikneme pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> poloku References v okne So−<br />

lution Explorer a v zobrazenom menu klikneme <strong>na</strong> poloku Add Web Reference. V dia−<br />

lógu, ktorý sa následne otvorí, zadáme referenciu <strong>na</strong> webovú slubu, v <strong>na</strong>šom prípade<br />

adresu http://localhost/wsSplatky.asmx. Tlaèidlom Add Reference pridáme do projektu<br />

referenciu <strong>na</strong> webovú slubu.<br />

VYTVORENIE FORMULÁRA NA KOMUNIKÁCIU S WEBOVOU SLUBOU.<br />

V tomto kroku vytvoríme aplikaèný formulár, ktorý bude slúi ako pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhra−<br />

nie z mobilného zariadenia <strong>na</strong> webovú slubu. Do formulára Form1 pridáme komponenty:<br />

Label – parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Výška pôièky<br />

TextBox – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanAmount<br />

Label – parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Úrok<br />

TextBox – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanRate<br />

Label – parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Pocet rokov<br />

3/2003 PC REVUE 125

P R O G R A M U J E M E<br />

SelectionList – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanMonths<br />

parameter SelectType <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Radio<br />

parameter Items klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo [...]<br />

V dialógu <strong>na</strong>stavíme hodnoty poloiek, poèet mesiacov pre stanovené obdobia 7, 15<br />

a 30 rokov<br />

7 rokov – 84<br />

15 rokov – 180<br />

30 rokov – 360<br />

Pridáme komponent Command<br />

parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Výpoèet pôièky<br />

parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> CalculateLoan<br />

parameter SoftKeyLabel <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Vypocet<br />

Premenujeme ID formulára Form1 <strong>na</strong> ParametrePozicky.<br />

Na pracovnú plochu pod formulár ParametrePozicky pridáme nový komponent typu<br />

Form (zatia¾ bude má ID Form1). Premenujeme ho <strong>na</strong> ZobrazenieVysledku.<br />

Do nového formulára pridáme komponenty<br />

Label – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanResult<br />

Link – parameter NavigateUrl <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> #ParametrePozicky<br />

parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Nový výpoèet<br />

OBSLUHA UDALOSTI – VOLANIE WEBOVEJ SLUBY. Udalos, ktorú v tom−<br />

to prípade chceme ošetri, je jednoz<strong>na</strong>èná – kliknutie <strong>na</strong> tlaèidlo Výpoèet pôièky. Po dvoj−<br />

kliku <strong>na</strong> jeho symbol sa zobrazí telo procedúry CalculateLoan (zatia¾ prázdne):<br />

Private Sub CalculateLoan_Click(ByVal sender As System.Object, ByVal e As<br />

System.EventArgs) Handles CalculateLoan.Click<br />

End Sub<br />

Do tela tejto procedúry pridáme kód:<br />

'inicializacia XML Web Service proxy<br />

Dim wsSplatky As New localhost.Service1()<br />

' Deklaracia retazca pre zobrazenie vysledku<br />

Dim monthlyPayment As String<br />

' Volanie webovej sluzby, metoda CalculateMonthlyPayment<br />

monthlyPayment = wsSplatky.MesacneSplatky(LoanAmount.Text,<br />

LoanMonths.Selection.Value, LoanRate.Text)<br />

LoanResult.Text = "Mesac<strong>na</strong> splatka bude: " + monthlyPayment<br />

ActiveForm = ZobrazenieVysledku<br />

Po úspešnom preklade a zostavení webovej aplikácie môeme ju otestova pomocou<br />

prehliadaèov a emulátorov.<br />

V projekte môeme ïalej pokraèova, <strong>na</strong>príklad prida validátory a podobne. Nabu−<br />

dúce ukáeme vývoj celej mobilnej aplikácie vo vývojovom prostredí WebMatrix.<br />

¼uboslav Lacko<br />

Digitálni asistenti / 5. èas: Závereèná èas<br />

Touto èasou zavàšime seriál o digitálnych asistentoch. Ukáeme si v nej, ako ovláda asis−<br />

tenta pomocou programového kódu. Dozviete sa, ako asistenta zobrazi <strong>na</strong> obrazovke a<br />

ako mu prikáza, aby "prehovoril" èi vyèaroval poadovanú animáciu. V závere bude tak−<br />

isto opísaný postup, ako zavola pomocníka z kódu HTML.<br />

STRUÈNÁ CHARAKTERISTIKA TECHNOLÓGIE. Microsoft Agent 2.0 po<strong>sk</strong>ytuje<br />

komplexnú technológiu s príslušným programovým rozhraním, ktorá môe by <strong>na</strong>prog−<br />

ramovaná akýmko¾vek dostupným jazykom, ktorý podporuje komunikaèný štandard <strong>na</strong><br />

báze COM (Component Object Model). Súprava programových komponentov technoló−<br />

gie MS Agent 2.0 obsahuje aj ovládací prvok ActiveX, pomocou ktorého je moné digi−<br />

tálnych pomocníkov pomerne jednoduchou cestou programova. V <strong>na</strong>sledujúcich príkla−<br />

doch budeme vdy vyuíva práve tento ovládací prvok, priamy prístup k slubám tech−<br />

nológie pomocou rozhrania teda nebude predmetom <strong>na</strong>šich experimentov. Programový<br />

kód ovládacieho prvku ActiveX s názvom Microsoft Agent Control 2.0 je uloený v súbo−<br />

re agentctl.dll. Tento súbor sa <strong>na</strong>chádza v adresári MSAGENT, ktorý je uloený v koreòo−<br />

vej zloke Windows. Dôleitou charakteristikou pomocníka je, e pôsobí ako server typu<br />

out−of−process (mimoprocesový server). To teda z<strong>na</strong>mená, e asistent je vdy spúšaný vo<br />

svojom vlastnom procese, a teda je nezávislý od klient<strong>sk</strong>ej aplikácie, ktorá si vyiadala<br />

jeho aktiváciu. Uvedený prístup tak prináša mnoho výhod. Pouívate¾ <strong>na</strong>príklad môe pra−<br />

cova s aplikáciou a súèasne zí<strong>sk</strong>ava informácie od pomocníka alebo si môe necha zob−<br />

razi i viacero asistentov v jednom okamihu.<br />

V ïalšej èasti si ukáeme, ako prida ovládací prvok MS Agent Control 2.0 do súpravy<br />

nástrojov (toolbox) Visual Basicu 6.0. Ïalej umiestnime <strong>na</strong> formulár inštanciu tohto ovlá−<br />

dacieho prvku a <strong>na</strong>píšeme programový kód, ktorý bude „zvidite¾òova“ asistenta <strong>na</strong> obra−<br />

zovke poèítaèa.<br />

PRIDANIE OVLÁDACIEHO PRVKU DO SÚPRAVY NÁSTROJOV. Postupujte<br />

pod¾a uvedených inštrukcií:<br />

1. Spustite Visual Basic 6.0 a prikáte vytvorenie projektu typu Standard EXE.<br />

2. Vyberte ponuku Project a klepnite <strong>na</strong> poloku Components.<br />

3. Uistite sa, e v zobrazenom dialógovom okne je vybratá záloka Controls.<br />

4. V zoz<strong>na</strong>me vyh¾adajte poloku Microsoft Agent Control 2.0 a zaèiarknite ju.<br />

5. Následne klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo OK.<br />

Po zatvorení dialógového ok<strong>na</strong> je do súpravy nástrojov pridaná iko<strong>na</strong> reprezentujúca<br />

ovládací prvok MS Agent Control 2.0. Jej podobu môete vidie <strong>na</strong> obr. 1.<br />

VYTVORENIE INŠTANCIE OVLÁDACIEHO PRVKU A ZOBRAZENIE ASIS−<br />

TENTA. Pridajte <strong>na</strong> plochu formulára jednu inštanciu ovládacieho prvku MS Agent<br />

Control 2.0, ako aj jednu inštanciu ovládacieho prvku CommandButton. Oz<strong>na</strong>ète in−<br />

štanciu ovládacieho prvku MS Agent Control 2.0 a v okne so zoz<strong>na</strong>mom vlastností<br />

(Properties Window) sa uistite, e meno inštancie je Agent1. Ïalej poklepte <strong>na</strong> vytvore−<br />

nú inštanciu ovládacieho prvku CommandButton, <strong>na</strong> èo sa vám sprístupní okno <strong>na</strong> zápis<br />

programového kódu. Obsluhu udalosti Click inštancie vyplòte <strong>na</strong>sledujúcim kódom:<br />

Agent1.Characters.Load "Asistent1", "C:\Súbor_s_asistentom.acs"<br />

Agent1.Characters("Asistent1").Show<br />

Iste bude dobré, keï si uvedené dva riadky programového kódu rozoberieme podrob−<br />

nejšie. Naj<strong>sk</strong>ôr je potrebné <strong>na</strong>hra vybraný profil asistenta, ktorý je uloený v súbore s<br />

koncovkou ACS, a prida ho do kolekcie objektov s názvom Characters. To zabezpeèí me−<br />

tóda Load, ktorá pracuje s dvoma parametrami:<br />

1. Prvým parametrom je textový reazec (tzv. CharacterID), ktorý jednoz<strong>na</strong>ène identi−<br />

fikuje profil asistenta. Ako si môete všimnú, v kóde je asistent pomenovaný ako<br />

„Asistent1“. Názov, ktorý pouijete v metóde Load, budete potom pouíva vdy, keï<br />

budete chcie odkáza <strong>na</strong> <strong>na</strong>hraný profil pomocníka.<br />

2. Druhým parametrom je cesta k súboru s profilom asistenta. Parametrom môe by<br />

buï cesta k súboru, ktorý je uloený <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u poèítaèa (náš prípad), alebo tu môe by<br />

špecifikovaná adresa HTTP.<br />

V kóde je cesta k súboru s profilom asistenta uvedená ako „C:\Súbor_s_asistentom.acs“.<br />

Ide o absolútne urèenú cestu, ktorá predpokladá, e <strong>na</strong> danom mieste (<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u C) sa <strong>sk</strong>u−<br />

toène <strong>na</strong>chádza súbor s uvedeným názvom. Pokia¾ ste si vytvorili vlastného asistenta, kto−<br />

rého profil je uloený v súbore .ACS, môete poui absolútnu cestu k tomuto súboru. V<br />

prípade, e vlastným súborom s profilom pomocníka nedisponujete, môete poui rela−<br />

tívne urèenú cestu v tomto tvare:<br />

Agent1.Characters.Load "Asistent1", "merlin.acs"<br />

V tomto prípade sa predpokladá, e súbor s profilom asistenta – kúzelníka Merli<strong>na</strong> –<br />

sa <strong>na</strong>chádza v zloke CHARS, ktorá je podzlokou zloky MSAGENT. Samozrejme, e rela−<br />

tívny spôsob urèenia cesty môete poui aj pri urèovaní cesty k vášmu vlastnému súbo−<br />

ru s asistentom, no tento súbor musí by uloený v u spomí<strong>na</strong>nej zloke CHARS.<br />

Druhý riadok kódu zobrazuje pomocníka <strong>na</strong> obrazovke poèítaèa:<br />

Agent1.Characters("Asistent1").Show<br />

Pri zobrazení je dôleitá metóda Show, ktorá sa postará o všetko ostatné sama, nám<br />

staèí iba urèi CharacterID toho profilu pomocníka, ktorý si prajeme poui.<br />

ZOBRAZENIE BUBLINOVÉHO OKNA ASISTENTA. Aby pomocník zobrazil bub−<br />

linové okno s textom, pridajte ïalší riadok kódu:<br />

Agent1.Characters("Asistent1").Speak "Ahoj, ja som váš asistent."<br />

Zobrazenie bublinového ok<strong>na</strong> s textom zabezpeèuje metóda Speak, ktorej parameter<br />

tvorí text, ktorý sa má v bublinovom okne zobrazi (obr. 2).<br />

SKRYTIE A ODSTRÁNENIE ASISTENTA Z PAMÄTE. Ak budete chcie pomoc−<br />

níka <strong>sk</strong>ry, pouite metódu Hide:<br />

Agent1.Characters("Asistent1").Hide<br />

Na odstránenie pomocníka z pamäte aplikujte metódu Unload:<br />

Agent1.Characters.Unload "Asistent1"<br />

Pre zjednodušenie zápisu programového kódu pri <strong>na</strong>rábaní s objektom Character (èo je objekt repre−<br />

zentovaný aktívnym profilom asistenta) môete deklarova objektovú premennú a umiestni do nej refe−<br />

renciu <strong>na</strong> objekt Character.<br />

Príklad:<br />

Agent1.Characters.Load "Asistent1", "merlin.acs"<br />

Dim obj_as As Object<br />

Set obj_as = Agent1.Characters("Asistent1")<br />

obj_as.Show<br />

obj_as.Speak "Ahoj, ja som váš asistent."<br />

ZMENA POZÍCIE ASISTENTA. Pokia¾ budete chcie zmeni polohu asistenta <strong>na</strong> ob−<br />

razovke poèítaèa, môete poui metódu MoveTo objektu Character. Metóda pracuje s<br />

tromi parametrami, z ktorých prvé dva sú poadované. Metóda má túto sig<strong>na</strong>túru:<br />

agent.Characters ("CharacterID").MoveTo x,y, [Speed]<br />

Prvé dva parametre (x, y) predstavujú súradnice ¾avého horného bodu animaèného<br />

po¾a asistenta. Volite¾ný tretí parameter udáva rýchlos (v milisekundách), s akou sa pre−<br />

hrávajú snímky animácie.<br />

Na zmenu pozície asistenta <strong>na</strong> bod so súradnicami 100 a 500 pixelov môete poui<br />

tento kód:<br />

Agent1.Characters("Asistent1").MoveTo 100, 500<br />

126 PC REVUE 3/2003

P R O G R A M U J E M E<br />

Obr. 1 Iko<strong>na</strong> ovládacieho<br />

prvku MS Agent<br />

Control 2.0 v súprave<br />

nástrojov<br />

Obr. 2 Asistent s bublinovým<br />

oknom<br />

Obr. 3 Náhodná zme<strong>na</strong><br />

pozície asistenta<br />

Uveïme si aj zloitejší príklad. Predpokladajme, e budeme chcie, aby pomocník zmenil<br />

desakrát svoju pozíciu a po kadej zmene nás informoval, <strong>na</strong> akej pozícii sa práve <strong>na</strong>chádza.<br />

Pri riešení tejto úlohy by sme mohli poui tento fragment programového kódu:<br />

Agent1.Characters.Load "Asistent1", "merlin.acs"<br />

Dim x, pozicia_x, pozicia_y As Integer<br />

Randomize<br />

For x = 1 To 100 Step 10<br />

pozicia_x = Int((800 − 10 + 1) * Rnd() + 10)<br />

pozicia_y = Int((700 − 10 + 1) * Rnd() + 10)<br />

Agent1.Characters("Asistent1").MoveTo pozicia_x, pozicia_y<br />

Agent1.Characters("Asistent1").Show<br />

Agent1.Characters("Asistent1").Speak "Moja pozícia: " _<br />

& "x: " & pozicia_x & ", y: " & pozicia_y<br />

Next x<br />

Obr. 4<br />

Asistent<br />

pri èítaní<br />

knihy<br />

Ukáku práce pomocníka môete vidie <strong>na</strong> obr. 3.<br />

PREHRÁVANIE ANIMÁCIÍ. Prehrávanie animácií asistenta má <strong>na</strong> starosti metóda<br />

Play. Metóda pracuje iba s jedným parametrom, ktorým je meno animácie, ktorá sa má<br />

prehra.<br />

Meno animácie je definované v programe MS Agent Character Editor. Ak chcete prehra animáciu, no<br />

neviete, ako sa volá, pozrite sa do zoz<strong>na</strong>mu štandardnej animaènej súpravy. Pri štandardných pomoc−<br />

níkoch, ako je <strong>na</strong>príklad Merlin, môete zisti názvy podporovaných animácií z dokumentu Agent:<br />

Platform SDK, ktorý si môete stiahnu z webovej stránky venovanej technológii MS Agent.<br />

Ak budete chcie, aby kúzelník zaèal èíta knihu, pouite tento kód:<br />

Agent1.Characters("Asistent1").Play "Read"<br />

Výsledok môete vidie <strong>na</strong> obr. 4.<br />

AKTIVÁCIA ASISTENTA Z PROSTREDIA DOKUMENTU HTML. V tejto èasti<br />

si vysvetlíme spôsob, ako umiestni do kódu HTML odkaz <strong>na</strong> inštanciu ovládacieho prvku<br />

MS Agent Control 2.0, ako vytvori v dokumente HTML tlaèidlo a ako zobrazi pomocní−<br />

ka po stlaèení tohto tlaèidla.<br />

Nasledujúci postup bol u<strong>sk</strong>utoènený v prostredí anglickej verzie aplikácie Microsoft FrontPage 2002.<br />

Ak pracujete s iným editorom dokumentov HTML, ktorý umoòuje aj priamy prístup ku kódu HTML, je<br />

moné, e pre niektoré èinnosti budete musie aplikova odlišné postupy. V tom prípade si podrob−<br />

nosti týkajúce sa toho−ktorého postupu vyh¾adajte v dokumentácii k vášmu editoru.<br />

Obr. 5 Okno <strong>na</strong> výber typu komponentu Obr. 6 Výber ovládacieho prvku MS<br />

Agent Control 2.0<br />

Obr. 7 Zobrazenie pomocníka<br />

z dokumentu HTML<br />

1. Spustite editor Microsoft FrontPage 2002 a vytvorte<br />

nový dokument (File>New>Page or Web>Blank Page).<br />

2. Zvo¾te ponuku Insert a klepnite <strong>na</strong> poloku Web<br />

Component.<br />

3. V dialógovom okne Insert Web Component vyberte<br />

v zoz<strong>na</strong>me Component Type poloku Advanced Controls.<br />

4. Z pravého zoz<strong>na</strong>mu (Choose a control) vyberte poloku<br />

ActiveX Control (obr. 5).<br />

5. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Next a v ïalšom okne stlaète tlaèidlo<br />

Customize.<br />

6. V dialógovom okne Customize ActiveX Control List<br />

zaèiarknite poloku Microsoft Agent Control 2.0 (obr. 6).<br />

7. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo OK.<br />

8. V okne Insert Web Component sa uistite, e je<br />

v zoz<strong>na</strong>me vysvietená poloka so špecifikovaným<br />

ovládacím prvkom.<br />

9. Nakoniec klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Finish.<br />

10. Pokraèujte klepnutím <strong>na</strong> záloku HTML, èím sa vám sprístupní HTML kód<br />

dokumentu.<br />

11. Upravte podobu vášho dokumentu HTML pod¾a uvedeného vzoru:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Aktivácia asistenta z HTML dokumentu<br />

<br />

sub b1_onclick()<br />

dim h<br />

agent1.characters.load "Asistent1", "merlin.acs"<br />

set h = agent1.characters("Asistent1")<br />

h.show<br />

h.speak "Ahoj, tentoraz som bol zavolaný z HTML kódu."<br />

end sub<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

12. Ulote dokument, spustite ho a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo. Výsledok môete vidie <strong>na</strong> obr. 7.<br />

Ján Hanák<br />

3/2003 PC REVUE 127

P R O G R A M U J E M E<br />

Auto tools / 14. èas<br />

Vítam vás pri ïalšom pokraèovaní nášho seriálu. Minule<br />

sme si ukázali pokroèilejšie metódy, ktorými sa môeme<br />

vyrov<strong>na</strong> s rôznorodosou operaèných systémov a ich<br />

konfigurácií. Ukázali sme si, ako môeme zisti umiest−<br />

nenie kniníc. Tentoraz uvidíte, ako môeme tieto ziste−<br />

nia (niekedy predsa len èasovo nároènejšie) uchováva <strong>na</strong><br />

prípadné ïalšie pouitie.<br />

Ak spustíte configure, zaène zisova, aká je vaša sys−<br />

témová konfigurácia, èi máte <strong>na</strong>inštalované potrebné<br />

kninice atï. Tieto vlastnosti u vieme zí<strong>sk</strong>a aj my a<br />

môeme s nimi ¾ubovo¾ne <strong>na</strong>rába a do <strong>sk</strong>onèenia behu<br />

programu. Keby sme potrebovali znova spusti configure,<br />

opä by musel zdåhavo zisova všetky vlastnosti systé−<br />

mu, prièom je dos málo pravdepodobné, e sa medzi−<br />

tým nieèo zmenilo. Preto sa niektoré <strong>na</strong>stavenia zvyknú<br />

„kešova“ (uklada do cache). Ïalšie spustenie potom<br />

prebehne podstatne rýchlejšie, <strong>na</strong>stavenia systému sa u<br />

iba <strong>na</strong>èítajú zo špeciálneho súboru. Tým súborom je con−<br />

fig.cache. Ak ste si príklady z predchádzajúcich èastí po−<br />

zorne preštudovali, urèite ste si ho všimli. Vytvorí sa aj<br />

vtedy, ak by ste ho vy ako vývojára nevyuili – pouívajú<br />

ho niektoré makrá programu configure. V jednoduchších<br />

programoch môe vyzera <strong>na</strong>príklad takto:<br />

ac_cv_path_LD=${ac_cv_path_LD=/usr/bin/ld}<br />

ac_cv_path_NM=${ac_cv_path_NM='/usr/bin/nm −B'}<br />

ac_cv_path_install=${ac_cv_path_install='/usr/bin/install −c'}<br />

...<br />

Vidíme, e sú to obyèajné príkazy shell. Ak pustíme con−<br />

figure, vyzerá podobne:<br />

$ ./configure<br />

loading cache ./config.cache<br />

checking for ...<br />

Ak zmaeme cache súbor, výpis sa bude zaèí<strong>na</strong> trochu<br />

ináè:<br />

$ rm ./config.cache<br />

$ ./configure<br />

creating cache ./config.cache<br />

checking for ...<br />

Je to <strong>na</strong>pokon celkom logické – keïe cache nemôe<br />

nájs, vytvorí si ju a poèas behu si do nej bude zapisova<br />

zistené vlastnosti systému – ale nie všetky. Ako zistíme,<br />

ktoré vlastnosti sa ukladajú a ktoré nie? Jednoducho:<br />

spustíme configure ešte raz po tom, èo sa vytvorí súbor<br />

cache. Niektoré riadky budú vyzera podobne ako tento:<br />

...<br />

checking for gcc... (cached) gcc<br />

...<br />

Skúste <strong>sk</strong>ompilova nejaký program, ktorý pouíva<br />

<strong>na</strong>príklad kninicu QT (staèí spusti configure). Prvýkrát<br />

bude <strong>na</strong> riadku<br />

checking for Qt...<br />

stá ove¾a dlhšie ako druhýkrát, èo je iste ve¾mi praktické.<br />

Teraz si ukáeme, ako môeme podobné triky robi aj my.<br />

AC_CACHE_VAL. Toto je prvý spôsob kešovania. Makro<br />

má takúto syntax:<br />

AC_CACHE_VAL(premen<strong>na</strong>, prikazy)<br />

Môeme ho zapísa ako kadé makro <strong>na</strong>príklad do<br />

súboru configure.in. Vytvorme si teda jednoduchý prog−<br />

ram, pozostávajúci z týchto súborov:<br />

Makefile.am, bootstrap, configure.in, hello.c, hello.h, main.c<br />

Zdrojové súbory sú z ôsmej èasti seriálu (všetky súbory<br />

sú ve¾mi jednoduché a mali by ste ich hravo zvládnu).<br />

Ostatné súbory sa buï vytvoria automaticky, alebo sa sem<br />

<strong>na</strong>kopírujú (<strong>na</strong>príklad install−sh...). My si teraz ukáeme<br />

súbor, ktorý nás <strong>na</strong>jviac zaujíma – configure.in:<br />

dnl Process this file with autoconf to produce a configure<br />

script.<br />

AC_INIT(main.c)<br />

AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 1.0)<br />

eval $ac_cv_my_val<br />

echo $my_val<br />

AC_CACHE_VAL(my_val, [<br />

echo "nothing cached, default = foo"<br />

my_val="foo"<br />

])<br />

ac_cv_my_val="my_val=$my_val"<br />

AC_PROG_CC<br />

AC_OUTPUT(Makefile)<br />

Prvé tri a posledné dva riadky sú zrejmé. Ostáva nám<br />

vysvetli si riadky uprostred. Najprv si <strong>sk</strong>úste ukáku<br />

spusti:<br />

$ ./bootstrap<br />

$ ./configure<br />

creating cache ./config.cache<br />

...<br />

nothing cached, default = foo<br />

...<br />

updating cache ./config.cache<br />

creating ./config.status<br />

creating Makefile<br />

Takisto si <strong>sk</strong>úste otvori súbor config.cache. Názov pre−<br />

mennej ac_cv_my_val by sme mohli dekódova ako<br />

AutoConf Cached Value my_val. Všimnite si jej obsah (tretí<br />

riadok odspodu v súbore configure.in). Táto premenná je<br />

zapísaná do súboru config.cache. Prvý riadok vykoná prí−<br />

kaz, ktorý v sebe „obsahuje“, teda premennej my_val pri−<br />

radí jej hodnotu (opä si všimnite posledný riadok toho<br />

bloku). V druhom riadku bloku vypíšeme obsah premen−<br />

nej – preto ten prázdny riadok v predchádzajúcom výpise.<br />

Makro AC_CACHE_VAL vykoná svoje príkazy (teda druhý<br />

parameter) iba v prípade, e premenná my_val neexistuje.<br />

Skúste <strong>na</strong>miesto riadka<br />

echo $my_val<br />

riadok<br />

unset $my_val<br />

Potom sa text nothing cached... vypíše vdy (samozrej−<br />

me, vykoná sa aj <strong>na</strong>sledujúce priradenie). Skúsme spusti<br />

configure ešte raz (bez tejto poslednej zmeny). Dostaneme<br />

toto:<br />

loading cache ./config.cache<br />

...<br />

foo<br />

(cached) checking for gcc... (cached) gcc<br />

...<br />

Všimnite si hlavne prvý riadok. Ïalej si všimnite, ako<br />

nám configure oznámil, e premenná my_val bola <strong>na</strong>èíta−<br />

ná z cache. Za textom (cached) si musíme prechod <strong>na</strong><br />

nový riadok prida sami. Práve preto existuje aj druhé,<br />

jednoduchšie makro – AC_CACHE_CHECK.<br />

AC_CACHE_CHECK<br />

Makro má syntax:<br />

AC_CACHEC_CHECK(sprava, premen<strong>na</strong>, prikazy)<br />

Správa sa vypíše medzi checking a ..., teda staèí dopísa<br />

<strong>na</strong>príklad for Qt. Zvyšné dva parametre fungujú rov<strong>na</strong>ko<br />

ako pri predchádzajúcom makre. Predošlý príklad by sme<br />

si mohli upravi takto:<br />

dnl Process this file with autoconf to produce a configure<br />

script.<br />

AC_INIT(main.c)<br />

AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 1.0)<br />

dnl AM_CONFIG_HEADER(config.h)<br />

eval $ac_cv_my_val<br />

AC_CACHE_CHECK([for my_val], my_val,<br />

[<br />

my_val="foo"<br />

])<br />

ac_cv_my_val="my_val=$my_val"<br />

AC_PROG_CC<br />

AC_OUTPUT(Makefile)<br />

Toto makro vám môe podstatne zjednoduši prácu,<br />

ale iba vtedy, ak potrebujete aj výpisy. I<strong>na</strong>k pouijete prvé<br />

makro.<br />

Na záver tohto pokraèovania si ukáeme príklad, ktorý<br />

vyuije vedomosti <strong>na</strong>dobudnuté v posledných èastiach –<br />

výpisy, volite¾né argumenty a kešovanie údajov.<br />

dnl Process this file with autoconf to produce a configure<br />

script.<br />

AC_INIT(main.c)<br />

AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 1.0)<br />

dnl AM_CONFIG_HEADER(config.h)<br />

AC_ARG_WITH(foo,<br />

[ −−with−foo=FOO foo is FOO],<br />

[<br />

if [test "$withval" = "yes"] || [test −z $withval]; then<br />

withval=default_foo<br />

fi<br />

AC_MSG_CHECKING([for foo])<br />

foo=$withval<br />

AC_MSG_RESULT($foo)<br />

],<br />

[<br />

eval $ac_cv_foo<br />

AC_CACHE_CHECK([for foo], foo,<br />

[ foo="default_foo" ])<br />

])<br />

ac_cv_foo="foo=$foo"<br />

AC_PROG_CC<br />

AC_OUTPUT(Makefile)<br />

Týmto kódom sme pridali nový volite¾ný parameter<br />

−−with−foo=..., ktorého hodnota sa priradí premennej foo.<br />

Ak parameter uvedieme bez hodnoty, teda −−with−foo,<br />

alebo s prázdnou hodnotou (−−with−foo=), pouije sa<br />

default_foo. Ak parameter nepouijeme vôbec, údaj sa<br />

<strong>na</strong>èíta z cache. Ak parameter nepouijeme a konfiguru−<br />

jeme program po prvýkrát, údaj sa nemá odkia¾ <strong>na</strong>èíta<br />

(cache sa vytvorí PO prvom behu configure). Preto sa<br />

pouije default hodnota default_foo. Takto sme priprave−<br />

ní prakticky <strong>na</strong> všetky moné prípady. Tento príklad<br />

môete poui ako základ pre vlastné configure.in súbo−<br />

ry. Pomerne jednoducho ho môete rozšíri o automa−<br />

tickú lokalizáciu kniníc, doplnenú o monos „ruèné−<br />

ho“ zadania presnej cesty s kešovaním <strong>na</strong>posledy zada−<br />

nej hodnoty. Inšpirova sa môete aj predchádzajúcou<br />

èasou.<br />

ZÁVER. Seriál sa nám pomalièky blíi ku koncu. Za<br />

nieèo vyše roka sme sa toho <strong>na</strong>uèili <strong>na</strong>ozaj dos. Po bu−<br />

dúcej poslednej èasti by ste mali by schopní tvori prak−<br />

ticky akéko¾vek programy, ktoré hravo <strong>sk</strong>ompiluje− te <strong>na</strong><br />

akejko¾vek platforme, ktorá podporuje programy z rodi−<br />

ny Auto tools. Na budúcom CD nájdete <strong>sk</strong>ompletizovaný<br />

seriál, ktorý vám môe poslúi aj ako akási príruèka.<br />

Teším sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>še posledné stretnutie o mesiac!<br />

Oto Komiòák<br />

128 PC REVUE 3/2003

S E R V I S<br />

Tipy a triky pre Windows<br />

INŠTALAÈNÉ CD OFFICE XP + SP2<br />

Nasledujúci návod je nielen pre tých, ktorí neustále rein−<br />

štalujú OS Windows spolu s kancelár<strong>sk</strong>ym softvérom od<br />

Microsoftu, ale aj pre tých, ktorí chcú ma vytvorené zálo−<br />

hové CD s kancelár<strong>sk</strong>ym softvérom OFFICE XP spolu s vy−<br />

daným servisným balíkom a záplatami k tomuto softvéru.<br />

Kto pouíva OFFICE XP, vie (alebo by mal vedie), e<br />

Microsoft u vydal Service Pack 2, ktorý rieši viac problé−<br />

mov, ne svojou inštaláciou vytvorí. Preto je zúfalou<br />

povinnosou ho inštalova. Stiahnite si ho z internetu, prí−<br />

padne môe by umiestnený <strong>na</strong> CD z èasopisu venujúceho<br />

sa IT problematike. Alter<strong>na</strong>tívnou monosou je stiahnu<br />

Administrative Update (http://download.microsoft.com/<br />

download/officexpstandard/sp/oxpsp2/w98nt42kmex<br />

p/en−us/oxpsp2a.exe – 50 MB), ktorý aktualizuje akúko¾−<br />

vek verziu Office XP.<br />

Inštalácia si vyiada vloi originálne CD (otravné, ak nie je<br />

poruke) a v prípade Windows 2000 aj reštart PC (ak neobsa−<br />

huje Windows Installer 2.0 – http://<strong>www</strong>.microsoft.com/<br />

downloads/release.asp?releaseid=3283287&NewList=1).<br />

Najjednoduchším spôsobom je vytvori si CD s integrova−<br />

ným OFFICE XP + Service Pack 2.<br />

Na recenzovanú tvorbu CD nevyhnutne potrebujeme<br />

Administrative Update. Skôr ako zaèneme, musíme si uve−<br />

domi, e opravy vydané po „expedícii“ Service Packu tre−<br />

ba stiahnu a inštalova po záplate SP2.<br />

Poiadavky. Skôr ako zaèneme, potrebujeme nieko¾ko<br />

vecí... (pracujeme s anglickou verziou)<br />

1. Office XP CD – Chystáme sa poui Microsoft Office XP<br />

Professio<strong>na</strong>l + FrontPage v anglickej verzii<br />

2. Administrative Update<br />

3. CD−R/CD−RW mechaniku, vypa¾ovací softvér <strong>na</strong> CD<br />

a aspoò 630 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u – nie je nutné,<br />

môete inštalaèné súbory necha <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, ak máte dos<br />

miesta<br />

Krok è. 1. Vlote Office XP CD do mechaniky, stlaète tla−<br />

èidlo Start, vyberte Run a potvrïte x:\setup /a, kde x re−<br />

prezentuje <strong>na</strong>mapovanú CD mechaniku (obr. 1).<br />

Po spustení príkazu sa spustí inštalaèný proces Office<br />

Obr. 1<br />

XP. Následne urèíte, kde sa súbory <strong>na</strong>kopírujú (v príklade<br />

"d:\office"), a vloíte svoj licenèný k¾úè z CD (obr. 2).<br />

Po vloení k¾úèa sa vám zobrazí End User License Agree−<br />

ment, ktorý všetci tak milujeme. Uh..., musíme akceptova,<br />

ak chceme pokraèova. Následne to bude vyzera ako re−<br />

Obr. 2<br />

gulár<strong>na</strong> inštalácia, ale v <strong>sk</strong>utoènosti budú súbory iba <strong>sk</strong>opí−<br />

rované <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> do elaného adresára.<br />

Predpokladajme, e budete ma dostatok vo¾ného pries−<br />

toru a nezrušíte inštaláciu a po nieko¾kých správach sa<br />

vám zobrazí okno o ukonèení inštalácie. Vzorové CD bez<br />

Service Packu je <strong>na</strong> svete.<br />

Krok è. 2. Ïalším krokom bude dekompresia Admin Up−<br />

date do ¾ubovo¾ného adresára. Odporúèam do iného ad−<br />

resára ako OFFICE XP v predchádzajúcom prípade (v tom−<br />

to prípade zvolíme D:\officesp2).<br />

Spustite "x:\oxpsp2a.exe", kde "x" je oz<strong>na</strong>èenie di<strong>sk</strong>u,<br />

resp. mechaniky, kde je zmienený súbor. Opä sa zobrazí<br />

EULA, samozrejme, súhlasíte, zvolíte adresár (ak neexistu−<br />

je, automaticky sa vytvorí), kde sa <strong>na</strong>kopírujú dva súbory<br />

MAINSP2ff.msp (aktualizuje základné komponenty OFFI−<br />

CE) a Owc10SP2ff.msp (aktualizuje webové komponenty<br />

OFFICE).<br />

Krok è. 3. Zvo¾te znovu príkaz Run z menu Start. Potvrïte<br />

<strong>na</strong>sledujúce:<br />

msiexec /p D:\officesp2\MAINSP2ff.msp /a D:\Office\<br />

proplus.msi shortfile<strong>na</strong>mes=true /qb<br />

D je oz<strong>na</strong>èenie zariadenia, kde sa <strong>na</strong>chádzajú súbory<br />

vytvorené v predchádzajúcom odseku. Príkaz zaktualizuje<br />

základné komponenty.<br />

Aktualizujte webové komponenty. Príkaz je identický s<br />

predchádzajúcim:<br />

msiexec /p D:\officesp2\Owc10SP2ff.msp /a<br />

D:\Office\owc10.msi shortfile<strong>na</strong>mes=true /qb<br />

Musíte poèka, pokia¾ nezmizne okno, pretoe okno s<br />

informáciou o ukonèení inštalácie neexistuje.<br />

Informácie k príkazom<br />

msiexec<br />

Windows Installer<br />

/p Aktualizácia existujúcej inštalácie<br />

(v tomto prípade súbory <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u)<br />

/a Nebude potrebný pre väèšinu<br />

z vás, ale pre kompletnos je<br />

uvedený; umoòuje Windows<br />

Installeru poui zdie¾aný sieový<br />

di<strong>sk</strong><br />

shortfile<strong>na</strong>mes=true Windows Installer pouíva<br />

MS−DOS kompatibilné názvy<br />

súborov a adresárov<br />

/qb<br />

Prepí<strong>na</strong>è pre inštaláciu<br />

<strong>na</strong> základnej úrovni; uitoèné<br />

v prípade tuctov okien a tlaèidiel,<br />

ak jediné, èo robíte, je<br />

potvrdzovanie OK.<br />

Po dokonèení môete adresár D:\Office, ktorý obsahu−<br />

je OFFICE XP + Service Pack 2, vypáli <strong>na</strong> CD (cca 630 MB).<br />

Slová <strong>na</strong> záver. Naším cie¾om bolo v prvom prípade vy−<br />

tvori archívne CD Windows XP so zaèlenením SP1.<br />

V druhom prípade sme vytvorili archívne CD OFFICE XP<br />

s integrovaným SP2.<br />

Niekomu sa môe zda, e je to príliš zloité a nároè−<br />

né, ale rozmýš¾ajte do budúcnosti. Budete ma zálohova−<br />

ný softvér, v prípade OFFICE aj spolu s licenèným k¾úèom.<br />

Následne nebudete musie aplikova zodpovedajúce servis−<br />

né balíky pri reinštalácii produktu.<br />

Aktivácia produktu však ostáva <strong>na</strong>ïalej v platnosti.<br />

Alter<strong>na</strong>tívne sa dá vyui aj špecializovaný softvér <strong>na</strong><br />

klonovanie di<strong>sk</strong>u, èo predpokladá ïalšiu investíciu, ale máte<br />

monos vytvori si zálohu kompletného systému aj s apli−<br />

káciami a obnova systému z vytvoreného obrazu je vidi−<br />

te¾ne rýchlejšia a praktickejšia.<br />

Zdroj: Office Xp Resource Kit<br />

Vladimír Stanèek<br />

OPTIMALIZÁCIA<br />

Windows XP je síce <strong>na</strong>jkrajší operaèný systém od Mic−<br />

rosoftu, ale <strong>na</strong> slabších poèítaèoch to aj „cíti“. Jeho<br />

vzh¾ad si však môete upravi tak, aby ste dosiahli èo <strong>na</strong>j−<br />

lepší pomer vzh¾adu a výkonu. Otvorte Štart | Nastavenia<br />

| Ovládací panel a vyberte poloku Systém. Na záloke<br />

Spresni kliknite <strong>na</strong> tlaèidlo Nastavenie v sekcii Výkon.<br />

Obr. 1<br />

Objaví sa vám okno Monosti výkonu (obr. 1). V tomto<br />

okne si môete zvoli <strong>na</strong>stavenie systému optimalizované <strong>na</strong><br />

výkon alebo <strong>na</strong> vzh¾ad. Samozrejme, môete poui aj vlast−<br />

né <strong>na</strong>stavenie. Ak ste zvolili <strong>na</strong>stavenie optimalizované <strong>na</strong><br />

výkon, iste ste si všimli, e všetka krása je zrazu preè – staré<br />

známe sivé prostredie ako v predošlých verziách. Systém je<br />

teraz rýchlejší, ale nie ve¾mi pekný. Ako dosiahnu pôvodné<br />

prostredie s dostatoèným výkonom? Staèí, ak zvolíte vlastné<br />

<strong>na</strong>stavenie a odškrtnete všetky poloky okrem Pouíva<br />

vizuálne styky ok<strong>na</strong> a tlaèidla. Systém je teraz optimalizo−<br />

vaný <strong>na</strong> výkon a zároveò si zachoval pôvodné prostredie.<br />

Igor Kulman<br />

OPRAVA<br />

Monosti výkonu<br />

V predchádzajúcom èísle PCR sme tip <strong>na</strong> Zvislé centrovanie<br />

vo Worde uverejnili s nesprávnymi obrázkami, preto ho uvá−<br />

dzame ešte raz opravený. Èitate¾om aj autorovi sa osprave−<br />

dlòujeme.<br />

Redakcia<br />

Ako urèite všetci viete, text sa dá vo Worde centrova<br />

vodorovne. Okrem toho sa však dá centrova aj zvislo.<br />

Staèí v menu Súbor | Nastavenie strany <strong>na</strong> záloke Roz−<br />

loenie zvoli v sekcii Zvislé zarov<strong>na</strong>nie monos Cen−<br />

trova (obr. 1).<br />

Obr. 1<br />

Zvislé zarovnávanie textu<br />

Ak chcete poui vo−<br />

dorovné zarovnávanie len<br />

<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> prvej strane,<br />

vypíšte ju, presuòte kurzor za<br />

text a zvo¾te Vloi | Pre−<br />

rušenie. Z ponúknutých mo−<br />

ností vyberte Preruši sek−<br />

ciu a pokraèova <strong>na</strong> ïalšej<br />

strane (obr. 2).<br />

Obr. 2 Prerušenie sekcie<br />

3/2003 PC REVUE 129

S E R V I S<br />

Hardvér pod lupou / 2. èas: Matièná do<strong>sk</strong>a<br />

Tentoraz si vezmeme do parády matiènú do<strong>sk</strong>u a všetko,<br />

èo k nej patrí. Keïe k matiènej do<strong>sk</strong>e patrí mnostvo<br />

iných komponentov, ktorým sa budeme venova v ïalších<br />

èastiach, pozrieme sa výluène <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>u, jej èasti, monosti<br />

modifikácie, protokoly a rozhrania. Myslím, e v predo−<br />

šlých i budúcich vydaniach PCR nájdete dostatok porov−<br />

návacích testov èi tabuliek výkonnosti a rentability, ktoré<br />

nie sú cie¾om tohto seriálu. Prajem vám príjemné èítanie.<br />

OPIS ELEKTRONIKY. Z h¾adi<strong>sk</strong>a konštrukcie ide o viac−<br />

vrstvový plošný spoj, obsahujúci sloty pre komponenty,<br />

ako aj obvody nevyhnutné <strong>na</strong> ich vzájomnú komunikáciu.<br />

Výz<strong>na</strong>m vyuívania viacerých vrstiev plošného spoja je v<br />

neustálom zmenšovaní a integrovaní elektroniky. S tým<br />

bezpochyby súvisí aj potreba priestorovej korektúry, ktorú<br />

odborníci vyriešili práve takto:<br />

Obr. 1 MSI KT3−Ultra ARU<br />

1 – Pätica procesora, 2 – Napájanie matiènej do<strong>sk</strong>y<br />

(ATX), 3 – Pätica s BIOS−om, 4 – Èipová súprava VIA,<br />

5 – Batéria <strong>na</strong> zachovanie èasu a <strong>na</strong>stavení, 6 – Porty<br />

IDE, 7 – 5 × PCI sloty (32 bit, 98 pin), 8 – Slot AGP,<br />

9 – Slot CNR a konektory: audio, USB, 10 – RAID,<br />

11 – 3 × DDRAM (184 pin)<br />

ÈIPOVÁ SÚPRAVA. Èipová<br />

súprava je súhrnný pojem, ktorým<br />

pomenúvame <strong>sk</strong>upinu integrova−<br />

ných obvodov umiestnených <strong>na</strong><br />

matiènej do<strong>sk</strong>e. Pre správne po−<br />

chopenie funkcie môeme tvr−<br />

di, e kadý bit, ktorý putuje<br />

Obr. 2<br />

od pamäte k CPU èi ostatným<br />

vstupno−výstupným zariadeniam,<br />

musí prejs èipovou súpravou. Skrátka, zabezpeèuje všet−<br />

ky vstupno−výstupné operácie. Ak sa pozrieme <strong>na</strong> akú−<br />

ko¾vek aktuálnu matiènú do<strong>sk</strong>u, nájdeme <strong>na</strong> nej len pár<br />

integrovaných obvodov. Všetkému je <strong>na</strong> príèine integrácia<br />

a zluèovanie viacerých funkèných èastí do jednej, a to<br />

hlavne <strong>na</strong> úèel zníenia spotreby, výrobných nákladov, ale<br />

aj zvýšenia rýchlosti. Èipová súprava má <strong>na</strong> starosti obslu−<br />

hu takmer všetkých hardvérových štandardov. Obsluhuje<br />

radiè pamäte, prièom zodpovedá za rýchlos taktu zberni−<br />

ce pamätí. Èipová súprava nesie zodpovednos aj za módy<br />

PIO (Programming Input Output), DMA, ATA/xx. Má v<br />

sebe integrovanú aj podporu PCI (Peripheral Component<br />

Interconnect) s urèovaním jej vlastností (32−bit. alebo 64−<br />

bit.), podporu AGP (Accelerated Graphics Port), USB a tak−<br />

isto riadi èasovaè. Iste ste u poèuli nieèo o výrobcoch<br />

èipových súprav. Momentálne si <strong>na</strong> trhu konkurujú dvaja<br />

výrobcovia: SiS (Silicon Integrated Systems Corporation) a<br />

VIA. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e èipové súpravy sa stále obmie−<br />

òajú, nemá zmysel konkrétne ich opísa.<br />

PCI (Peripheral Component Interconnect). Štan−<br />

dardne pracuje <strong>na</strong> frekvencii 33 MHz (PCI 2.1 66 MHz),<br />

podporuje karty s <strong>na</strong>pájaním 3,3 V a 5 V. Jej ve¾kou výho−<br />

dou je, e sa sama konfiguruje, znáša prítomnos ISA/<br />

EISA/MCA. Jej zavedením do praxe sa dosiahlo, e dve za−<br />

riadenia pripojené <strong>na</strong> PCI môu medzi sebou komunikova<br />

bez úèasti CPU. Prenosová rýchlos je závislá od dåky<br />

dátového slova, ktorá je 32 bitov, a pri rýchlosti 33 MHz<br />

dosahujeme prenosovú rýchlos a 132 MB/s. Samozrej−<br />

me, e priechodnos zbernice sa zdvojnásobí v prípade, ak<br />

dåka dátového slova bude 64−bitová (Pentium).<br />

Obr. 3<br />

Signály PCI:<br />

AD(x) Address/Data Lines<br />

CLK Clock, max. 33 MHz<br />

C/BE(x) Command, Byte E<strong>na</strong>ble<br />

FRAME Indikácia, èi je cyklus <strong>na</strong> addr èi data<br />

DEVSEL Výber zariadenia<br />

IDSEL Inicializácia zariadenia<br />

INT(x) Prerušenie<br />

IRDY Ready<br />

LOCK Zámka <strong>na</strong> PCI<br />

REQ iados PCI o presun<br />

GNT Grant.<br />

PAR Parita<br />

PERR Chyba parity<br />

RST Reset<br />

SBO Snoop Backoff<br />

SDONE Snoop Done<br />

SERR Systémová chyba (chyba parity addr)<br />

STOP Zastavenie aktuálneho prenosového cyklu<br />

TCK Test Clock<br />

TDI Test Data Input<br />

TDO Test Data Output<br />

TMS Test Mode Select<br />

TRDY Target Ready<br />

TRST Test Logic Reset<br />

AGP (Accelerated Graphics Port). Grafická akce−<br />

lerácia je neodmyslite¾nou súèasou dnešných PC. Ešte<br />

pred pár rokmi sme rozjímali <strong>na</strong>d úasným MS DOS a jeho<br />

textovou „grafikou“. S nástupom Windows sa vytvorila<br />

istá vízia oddelenia grafického akcelerátora od ostatných<br />

zariadení vlastným rozhraním. Take sa nemusí deli o<br />

zbernicu s ostatnými zariadeniami. AGP je od PCI a 4−krát<br />

rýchlejšie, a preto je AGP komunikácia takmer bez èasovej<br />

straty. Fyzická konštrukcia AGP a jeho podstata sa od PCI<br />

ve¾mi nelíši. Je pridaných 8 kontaktov urèených <strong>na</strong> po−<br />

stranné adresovanie. Rozhranie AGP disponuje nízkou<br />

dobou prerušenia prenosu. AGP <strong>na</strong> rozdiel od PCI pracuje<br />

paralelne a po vyslaní poiadavky neèaká pred ïalšou<br />

operáciou <strong>na</strong> odpoveï. V móde x1 dosahuje 266 MB/s, x2<br />

a 528 MB/s. V súèasnosti je bená podpora AGP 4×,<br />

ktorá dosahuje rýchlos prenosu a 1 GB/s. V súèasnosti<br />

do<strong>sk</strong>y podporujú aj AGP 8×, ale vzh¾adom <strong>na</strong> neprimera−<br />

nú cenu grafických kariet sa ešte do „pouívate¾<strong>sk</strong>ého nor−<br />

málu“ len dostáva. Prístup k textúram, ktoré sú uloené v<br />

blokoch pamäte grafickej karty, je moný len pomocou<br />

Obr. 4<br />

dy<strong>na</strong>micky vyhradenej systémovej pamäte, ktorú pod¾a<br />

potreby vyuíva AGP. Komunikáciu zabezpeèuje špeciálny<br />

radiè GART (Graphics Address Remapping Table). GART<br />

slúi <strong>na</strong> prekladanie virtuálnych adries <strong>na</strong> fyzické adresy.<br />

USB 1.1 A USB 2.0 (Universal Serial Bus). Z konš−<br />

trukèného h¾adi<strong>sk</strong>a ide o osembitový radiè, taktovaný <strong>na</strong><br />

12 MHz. Ten dokáe generova a dekódova pakety USB s<br />

maximálnou prenosovou rýchlosou 12 Mb/s. Na USB<br />

môeme pripoji a 127 zariadení. Implementácia podpory<br />

Plug And Play spolu s uvedenými výhodami USB vytláèa<br />

rozhranie RS−232. USB dovo¾uje rýchle odpájanie a pripá−<br />

janie jednotlivých zaria−<br />

dení. Flexibilita protoko−<br />

lu je zaruèená pre syn−<br />

chrónny aj asynchrónny<br />

prenos. Základom fyzic−<br />

kej vrstvy USB je <strong>na</strong>pája−<br />

nie 5 V a dva diferenèné Obr. 5<br />

signály.<br />

Typy prenosu môeme rozdeli do štyroch <strong>sk</strong>upín: syn−<br />

chrónny prenos s presne definovanou latenciou a kon−<br />

štantnou prenosovou šírkou a prenos Interupt, ktorý je v<br />

podstate asynchrónny, teda nepravidelný a èasovo citlivý,<br />

prenos Bulk je tie asynchrónny, vyuíva sa pri tlaèiaròach,<br />

<strong>sk</strong>eneroch a pod. a prenos control je prerušovaný prenos<br />

(Burst Transmission), prièom komunikáciu riadi host. Vy−<br />

tvorenie štandardu USB 2.0 (nástupcu USB 1.1). Poznáme<br />

ho pod komerèným menom Hi−Speeds USB. Dosahuje a<br />

40× vyššiu prenosovú rýchlos ako jeho predchodca.<br />

BIOS (Basic Input Output System). Program, ktorý<br />

je uloený v pamäti typu ROM. Po kadom spustení poèí−<br />

taèa je vyvolaný. Vykonáva základné funkcie potrebné <strong>na</strong><br />

zavedenie operaèného systému. Prv ne sa vyko<strong>na</strong>jú aké−<br />

ko¾vek <strong>na</strong>stavenia, je hardvér podrobený POST−u. Hierarchia<br />

hardvérových a softvérových súèasti poèítaèa je pravdepo−<br />

dobne kadému známa. Teda BIOS je akousi bránou ko−<br />

munikácie medzi hard−<br />

vérom a softvérom.<br />

BIOS je prvý virtuálny<br />

program, s ktorým sa<br />

stretne hardvér poèí−<br />

taèa. Fyzicky sa BIOS Obr. 6<br />

<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> matiènej<br />

do<strong>sk</strong>e v èipe s kapacitou 64 – 256 KB.<br />

Zvyèajne je umiestnený v pätici, a to pre<br />

prípad jeho prepálenia.<br />

CACHE – v podstate ide o ve¾mi rýchly<br />

špeciálny pamäový podsystém, zloený z<br />

pamätí SRAM. V blokovej schéme je<br />

umiestnený medzi procesorom a hlavnou<br />

pamäou. Ïalšie vyuitie tejto pamäte je Obr. 7<br />

pri komunikácii pomalších periférií s pro−<br />

cesorom. Pretoe rozdiel rýchlosti je ve¾ký, treba dáta<br />

uklada do medzipamäte. Po jej <strong>na</strong>plnení sa dáta prenesú<br />

po zbernici za ve¾mi krátky èas. Pamäte cache vyuívajú tri<br />

reimy. Priamy zápis (Write−Through) je <strong>na</strong>jstarší a <strong>na</strong>jpoma−<br />

lší spôsob, typický pre mikroprocesory 486. Pri one<strong>sk</strong>ore−<br />

nom zápise (Write−Back) sú dáta zapísané len do cache a<br />

a po odstránení dát z cache sú zapísané do operaènej<br />

pamäte. Reazový zápis (Pipelined Burst) je <strong>na</strong>jnovší a <strong>na</strong>j−<br />

rýchlejší spôsob, ktorý sa v súèasnosti pouíva. Tento spô−<br />

sob pracuje <strong>na</strong> princípe reazovo vyslaných operácií.<br />

Prístupová doba sa pohybuje medzi 9 a 15 ns.<br />

ATX – novšia koncepcia matiènej do<strong>sk</strong>y a poèítaèového<br />

zdroja. Princíp spoèíva v neustálom <strong>na</strong>pájaní matiènej<br />

do<strong>sk</strong>y prídrným <strong>na</strong>pätím. Tak vznikli funkcie Wake−Up<br />

Alarm, LAN Wake−Up a iné. V predchádzajúcej èasti sme si<br />

povedali èosi o zdrojoch ATX a ich vyuití.<br />

CMOS (Complementary Metal−Oxide Semicon−<br />

ductor) – pamä, ktorá pomocou prídrného <strong>na</strong>pätia<br />

batérie matiènej do<strong>sk</strong>y uchováva systémový èas, dátum,<br />

ako aj parametre systémového <strong>na</strong>stavenia.<br />

COM – komunikaèný port, ktorý bol vyvinutý v osemde−<br />

siatych rokoch (RS−232). Dodnes sa pouíva <strong>na</strong> pripojenie<br />

starších externých modemov èi myší. Identifikátorom sú<br />

èísla COM1, COM2...<br />

130 PC REVUE 3/2003

S E R V I S<br />

DIMM (Dual In−line Memory Module) – 64−bit. pamä<br />

SIMM (Single In−line Memory Module) – 32−bit. pamä<br />

DRAM (Dy<strong>na</strong>mic RAM) – <strong>na</strong>jèastejšie vyuívané pa−<br />

mäte. V podstate vyuívajú jeden tranzistor a kondenzá−<br />

tor <strong>na</strong> reprezentáciu jedného bitu. Potomkami sú pamäte<br />

SDRAM, DDR SDRAM a RDRAM.<br />

ECC MEMORY (Error Correcting Code Memory)<br />

– pamäte urèené <strong>na</strong> testovanie presnosti prenosu dát a<br />

korekcie chýb poèas behu (on the fly).<br />

IDE (Integrated Drive Electronics) – rozhranie <strong>na</strong><br />

pripojenie pevných di<strong>sk</strong>ov, CD−ROM a iných IDE mechaník<br />

poèítaèa.<br />

IEEE1394 – vysokorýchlostný štandard s prenosovou<br />

rýchlosou 400 Mb/s. Dokáe pripoji a 63 externých za−<br />

riadení.<br />

IRDA (Infrared Data Association) – bezdrôtové pre−<br />

pojenie poèítaèov infraèerveným prenosom. Pracuje len<br />

<strong>na</strong> krátke vzdialenosti.<br />

LPT (Line Printer Termi<strong>na</strong>l) – vytláèané rozhranie <strong>na</strong><br />

pripojenie tlaèiarní. Nahrádza ho USB.<br />

PNP (Plug and Play) – periférie staèí vloi a bez akých−<br />

ko¾vek manuálnych <strong>na</strong>stavení budú pracova.<br />

POST (Power On Self Test) – Pri štarte systému sú<br />

BIOS−om kontrolované ostatné hardvérové súèasti CPU,<br />

RAM a ostatné zariadenia.<br />

PORT PS/2 – port urèený <strong>na</strong> pripojenie myši a klávesnice.<br />

PORUCHY. Matièná do<strong>sk</strong>a je podrobovaná èoraz väè−<br />

šej integrácii elektronických prvkov, èo vedie k jej mini−<br />

málnej poruchovosti, ale aj k jej neopravite¾nosti. V pod−<br />

state len malé percento porúch je moné odstráni a<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> klesajúcu cenu sú opravy èasto nerentabil−<br />

né. Chyby matiènej do<strong>sk</strong>y môeme rozdeli do dvoch<br />

<strong>sk</strong>upín.<br />

ELEKTRICKÉ PORUCHY. Z h¾adi<strong>sk</strong>a konštrukcie ma−<br />

tiènej do<strong>sk</strong>y a jej obsahu je moné opravi len poruchy<br />

vizuálne identifikovate¾né. V dnešnej dobe sa záruèné le−<br />

hoty <strong>na</strong> matièné do<strong>sk</strong>y pohybujú v rozmedzí 24 – 36 me−<br />

siacov, take nemá zmysel púša sa do domácej opravy<br />

v prípade, ak máte do<strong>sk</strong>u v záruke. Kadý neodborný<br />

zásah vedie k porušeniu záruèných podmienok, èím strá−<br />

cate právo <strong>na</strong> jej uplatnenie. Nefunkèná matièná do<strong>sk</strong>a<br />

bez vizuálnych z<strong>na</strong>kov poškodenia je neopravite¾ná a<br />

chyba neidentifikovate¾ná.<br />

PREPÄTIE. Vplyvom krátkodobého prepätia sa zvy−<br />

èajne poškodí zdroj poèítaèa (pozri 1. èas tohto seriálu).<br />

V závislosti od ve¾kosti prepätia, ostrosti (nábenej hra−<br />

ny) môe dôjs aj k poškodeniu matiènej do<strong>sk</strong>y. Takéto<br />

prepätie nie je nebezpeèné len pre zdroj a matiènú<br />

do<strong>sk</strong>u, ale môe zanecha neopravite¾né chyby aj <strong>na</strong> nie−<br />

ktorých ostatných elektrokomponentoch. Na matiènej<br />

do<strong>sk</strong>e sa zväèša poškodí <strong>na</strong>pájacia èas. V tom lepšom prí−<br />

pade nájdeme len pár poškodených elektrolytických kon−<br />

denzátorov. Ak je vrch<br />

kondenzátora vypuklý,<br />

treba ho vymeni. Zvy−<br />

èajne je vytlaèená aj vý−<br />

plò kondenzátora (zo<br />

spodnej strany kon−<br />

denzátora). Na obráz−<br />

ku sú poškodené kon−<br />

denzátory <strong>na</strong>pájania,<br />

umiestnené v blízkosti<br />

pätice CPU. Aj <strong>na</strong>priek<br />

Obr. 8<br />

tomu, e plošný spoj má<br />

viac vrstiev, je výme<strong>na</strong><br />

moná (kondenzátory sú prispájkované <strong>sk</strong>rz do<strong>sk</strong>u plošného<br />

spoja). Kondenzátory vyletujeme èo <strong>na</strong>jrýchlejšie, aby nedo−<br />

šlo k poškodeniu polovodièových prvkov, citlivých <strong>na</strong> teplo.<br />

Pri kúpe náhradných kusov dbáme <strong>na</strong> dodranie ich kapaci−<br />

ty. Mono sa pri kúpe stretnete s problémom, e kondenzá−<br />

tory sú dimenzované <strong>na</strong> iné <strong>na</strong>pätie. V prípade, ak máte<br />

náhradné kondenzátory rov<strong>na</strong>kej kapacity, ale urèené <strong>na</strong><br />

vyššie <strong>na</strong>pätie, to neprekáa (sú trošku väèšie, take pozor, èi<br />

sa vám to zmestí <strong>na</strong> matiènú do<strong>sk</strong>u). Kondenzátory dimen−<br />

zované <strong>na</strong> nišie <strong>na</strong>pätie, ako je pôvodné, nie sú, samozrej−<br />

me, dobrou investíciou. Dochádzalo by k prehrievaniu a ich<br />

opätovnému a rýchlemu znièeniu. Pri spätnej montái dbá−<br />

me <strong>na</strong> dodranie pôvodnej polarity kondenzátorov a opä ich<br />

rýchlo priletujeme. Dôvodom vydutia kondenzátorov nemusí<br />

by len prepätie, èasto sa to stáva následkom poškodeného<br />

zdroja, jeho filtrácie èi nárazovej špièky pri zapí<strong>na</strong>ní, èo si v<br />

koneènom dôsledku „odnesú“ kondenzátory. Takáto poru−<br />

cha sa obèas objaví aj pri normálnom, dlhodobom pouívaní.<br />

Jej odôvodnenie je takéto. Elektrolytický kondenzátor má v<br />

sebe elektrolyt, ktorý sa èasom stráca. Kondenzátor tak mení<br />

svoje elektrické vlastnosti, a <strong>na</strong>koniec nezodpovedá pa−<br />

rametrom <strong>na</strong> obale.<br />

EXTRÉMNE NASTAVENIE. Nastavenie BIOS−u ne−<br />

mono definova ako poruchu, ktorá by si vyadovala<br />

zákrok do elektroniky matiènej do<strong>sk</strong>y. Obèas sa však sta−<br />

ne, e poèítaè predimenzujete tak, e test POST sa <strong>sk</strong>onèí<br />

<strong>na</strong>príklad pri pretaktovanom CPU. Sprievodné z<strong>na</strong>ky: poèítaè<br />

neštartuje, nemôete sa dosta do setupu BIOS−u. Vtedy<br />

potrebujete manuál od matiènej do<strong>sk</strong>y a minimálnu z<strong>na</strong>los<br />

AJ ☺. V manuáli h¾adáme nieèo ako Clear CMOS. Vymazanie<br />

CMOS môe by realizované viacerými spôsobmi, èo závisí od<br />

výrobcu. Väèši<strong>na</strong> matièných dosiek má vymazanie CMOS<br />

riešené prepí<strong>na</strong>èom (jumper). Poèítaè vypneme a nájdeme<br />

prepí<strong>na</strong>è, ktorý z polohy 1−2 prehodíme <strong>na</strong> 2−3. Poèítaè neza−<br />

pí<strong>na</strong>me a prepí<strong>na</strong>è vrátime spä <strong>na</strong> 1−2. CMOS sa mae<br />

pomocou batérie matiènej do<strong>sk</strong>y. Po štarte nás pravdepo−<br />

dobne BIOS upozorní <strong>na</strong> jeho default state, prípadne nás<br />

vyzve, aby sme stlaèili F1 <strong>na</strong> <strong>na</strong>hranie pred<strong>na</strong>staveného<br />

BIOS−u do prázdnej CMOS. Druhá monos je, e výrobca to<br />

vyriešil kultivovanejším spôsobom, vo forme klávesu. Pri štar−<br />

te pridríte kláves (pod¾a výrobcu F1, Del, Tab, pozri manuál)<br />

a BIOS sa <strong>na</strong>staví sám. V prípade, ak kláves nereaguje, nemá−<br />

te inú monos ako BIOS prepáli (špecializovaný servis èi<br />

výrobca).<br />

MECHANICKÉ PORUCHY. Aj pri mechanických po−<br />

ruchách sa riadime pravidlom „nevidíš, neopravíš“. Vzni−<br />

kajú zväèša vlastným zavinením a málokedy je priz<strong>na</strong>ná<br />

záruka. Ak záruku nepriz<strong>na</strong>jú, máme monos trochu sa<br />

pohra s matiènou do<strong>sk</strong>ou. A ktohovie, èi náhodou...<br />

PREHNUTIE. Zriedkakedy sa stáva, e pri zakladaní<br />

komponentov èi káblov IDE do matiènej do<strong>sk</strong>y prehneme<br />

plošný spoj <strong>na</strong>to¾ko, e sa poškodí nejaká vodivá cesta. Pri<br />

prehnutí je <strong>na</strong>jväèšie pnutie <strong>na</strong> zadnej strane matiènej<br />

do<strong>sk</strong>y, teda je aj <strong>na</strong>jväèšia pravdepodobnos, e studený<br />

spoj vznikne <strong>na</strong> poslednej odkrytej vrstve. Ak sme studený<br />

spoj <strong>na</strong>šli, opravujeme ho pomocou prepojovacieho káblika<br />

tak, e si nájdeme <strong>na</strong> prerušenej ceste dva pocínované kon−<br />

takty, pomocou ktorých premostíme poškodenú cestu.<br />

Odporúèam medený izolovaný drôtik s priemerom 0,5 mm.<br />

Pri spájkovaní sa s<strong>na</strong>íme o èo <strong>na</strong>jkratší kontakt plošného<br />

spoja so spájkou. Vyhliadky <strong>na</strong> úspešnos takejto opravy sú<br />

malé, ale v kadom prípade nádej umiera posledná.<br />

PRÍTOMNOS VODY. Stávajú sa rôzne veci. Voda v<br />

poèítaèi je asi tou <strong>na</strong>jzriedkavejšou, ale aj <strong>na</strong>jzákernejšou<br />

poruchou. V prípade, ak sa stane takáto nehoda, treba<br />

okamite odpoji prívod elektrickej energie. Matiènú<br />

do<strong>sk</strong>u a komponenty vyberieme a doko<strong>na</strong>le presušíme<br />

<strong>na</strong> suchom teplom mieste minimálne 24 hodín. Tento<br />

proces nemá zmysel vtedy, ak sa vám z poèítaèa dymí,<br />

prípadne i<strong>sk</strong>rí. Takáto porucha je neodstránite¾ná!<br />

MECHANICKÉ POŠKODENIE PÄTICE A ZNE−<br />

ÈISTENIE. Medzi mechanické poruchy bezpochyby<br />

patrí aj poškodenie pätíc matiènej do<strong>sk</strong>y. Pri èastom vybera−<br />

ní komponentov sa môe poškodi pätica. Pouíva takú<br />

do<strong>sk</strong>u je moné len tak, e pevne pripojíte nedoliehajúce<br />

kontakty o zariadenie (spájkovanie). Najväèším nepriate¾om<br />

poèítaèa je prach a iné neèistoty. Zanesenie pätíc môe ma<br />

za následok úplnú nefunkènos poèítaèa. Na èistenie je <strong>na</strong>j−<br />

lepšie poui lieh a starú zubnú kefku. Samozrejme, pri<br />

vypnutom zdroji a vybratej matiènej do<strong>sk</strong>e. Na èistenie<br />

nepouívajte acetón, pretoe by ste rozpustili plastové èasti.<br />

Takisto sa neodporúèajú mastné kontaktné spreje, ktoré<br />

môu vytvára medzi jednotlivými pinmi malý odpor, èo by<br />

malo pri vysokých frekvenciách vplyv <strong>na</strong> ïalšie fungovanie.<br />

Lieh sa rýchlo vyparuje a má mnoho dobrých vlastností (nie−<br />

len pri aplikácii <strong>na</strong> matiènej do<strong>sk</strong>e ☺). Nabudúce sa blišie<br />

pozrieme <strong>na</strong> mikroprocesory a povieme si èosi aj o pretakto−<br />

vaní. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami, o mesiac dovidenia.<br />

Zapoièal: Fokus Bardejov<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

3/2003 PC REVUE 131

S E R V I S<br />

Poradòa: Questions & Answers (Q&A)<br />

tie programy, ktoré ne<strong>sk</strong>ôr môu ma problémy s regis−<br />

tráciou, keï sa tieto <strong>na</strong>stavenia zmenia. V podstate tam<br />

však môe by <strong>na</strong>písané èoko¾vek, <strong>na</strong> beh programu zada−<br />

né meno a spoloènos nemajú vplyv.<br />

-ds-<br />

OBNOVA ZMAZANÝCH DÁT<br />

Q: Chcel by som sa vás opýta, èi je moné nejakým spôso−<br />

bom obnovi informácie, ktoré som zmazal v koši alebo po<br />

formátovaní di<strong>sk</strong>u. Neexistuje nieèo aj pre di<strong>sk</strong>ety? Jozef<br />

Bencel<br />

A: Áno, je to zvyèajne moné, pretoe dokument je fyzic−<br />

ky z di<strong>sk</strong>u odstránený a následným prepísaním obsade−<br />

ných sektorov. Väèšinou sú <strong>na</strong> to však špecializované prog−<br />

ramy a <strong>na</strong>vyše spravidla komerèného charakteru, <strong>na</strong>pr. Nor−<br />

ton Utilities. Základné nástroje sú aj súèasou OS (<strong>na</strong>pr.<br />

unformat, undelete...), ktoré dokáu prejs di<strong>sk</strong> a dosahu−<br />

jú obèas dobré výsledky. Práca s danými programami však<br />

býva nebezpeèná, lebo sa môu strati nové dáta, ktoré sú<br />

pouívané a neboli zmazané, alebo sa môe obnovi vírus,<br />

prípadne chyba di<strong>sk</strong>u. Pred obnovou preto radšej zálohuj−<br />

te svoje cenné dáta a po <strong>sk</strong>onèení aj tie obnovené. Ná−<br />

sledne sa odporúèa formátova di<strong>sk</strong> (format c: /u – týmto prí−<br />

kazom však dôjde k nevratnej strate dát) pre odstránenie<br />

niektorých moných chýb vzniknutých obnovou sektorov.<br />

Programy sú pouite¾né aj <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ety, ak však ide o cenné<br />

dáta, obráte sa radšej <strong>na</strong> špecializovanú firmu, ktorá má<br />

väèší repertoár (aj vám neprístupných) nástrojov a dáta<br />

môe s ve¾mi vysokou pravdepodobnosou zachráni.<br />

Pre ïalšie informácie a vhodné programy odporúèam<br />

help a <strong>www</strong>.google.com, kde zadajte: recover, delete,<br />

format atï. Ideálne je <strong>na</strong>inštalova si v budúcnosti tzv.<br />

recover program (<strong>na</strong>pr. aj pod Norton Utilities), ktorý<br />

umoòuje pohodlnejšiu obnovu zmazaných dát. Samo−<br />

zrejme, pokia¾ neboli zmazané bezpeènostnou utilitkou,<br />

ktorá urèené sektory viackrát prepíše <strong>na</strong>pr. nulami. -ds-<br />

PREHRÁVANIE DVD BEZ ZABLOKOVANIA<br />

REGIÓNOV<br />

Q: Potreboval by som vedie, ako sa dajú prehráva DVD<br />

tituly bez zablokovania regiónov. Mám Pioneer DVD 106s<br />

a momentálne <strong>na</strong>stavený región ako >>Not Selected.<br />

Staèí poui iba Region Killer a Power DVD (Win DVD)<br />

alebo treba upgradova firmware? Za odpoveï ïakujem.<br />

Ivan M. (pmoim@netscape.net)<br />

A: Mechanika Pioneer umoòuje 5× zmeni región a po<br />

zmenách ostane u stabilne <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong>posledy pouitý.<br />

Región je moné zmeni rôznymi postupmi, <strong>na</strong>pr. aj uve−<br />

denými SW. Ak však máte záujem o ¾ubovo¾ný poèet zmien a<br />

ešte ste región ani raz ne<strong>na</strong>stavovali, je potrebné zmeni<br />

firmware (zme<strong>na</strong> sa prejaví <strong>na</strong>pr. pri oz<strong>na</strong>èení mechaniky<br />

pod Windows ako 106F – free, bez <strong>na</strong>stavenia a v podstate<br />

ide o odblokovanie mechaniky s u trvalou zmenou) a ná−<br />

sledne pomocou programov meni regióny pod¾a potreby.<br />

Zme<strong>na</strong> firmware od iného ako výrobcu mechaniky je poruše−<br />

nie záruèných podmienok (a za urèitých okolností je to aj<br />

trestné), preto vám odkaz <strong>na</strong> príslušnú stránku neprezradím.<br />

Je samozrejmé, e výrobca taký free firmware neponúka, ale<br />

<strong>na</strong> internete sa dajú nájs potrebné nástroje i návody. -ds-<br />

PREHRIEVANIE PC<br />

Q: Nieèo vyše mesiaca mám nové PC, zostava <strong>sk</strong>velá, vý−<br />

konná (aspoò <strong>na</strong> tie benchmarky sa dobre pozerá ☺), jed−<br />

noducho spokojnos. Ale dva problémy:<br />

1. Prehrievanie. Vlastne ani neviem, èi je to tak extra,<br />

ale zdá sa mi to hodne. CPU má stabilne okolo 50 stupòov<br />

(Athlon XP 1700+), èo je, myslím, dobrý výsledok. Horšie<br />

je to s di<strong>sk</strong>om (Western Digital, 60 GB, 7200 rpm), a ako<br />

som zistil pred dvoma dòami, aj s do<strong>sk</strong>ou (Abit KD7). Di<strong>sk</strong><br />

je síce chladený, ale ide o nejaký Evercool za 200 Sk a ešte<br />

k tomu je tam vo¾ne daný asi 10 cm od di<strong>sk</strong>u – montoval<br />

ho brat a tvrdí, e to bude musie urobi <strong>na</strong>novo, jedno−<br />

ducho tam vraj nešiel... Di<strong>sk</strong> dosahuje v priemere teplotu<br />

okolo 55 stupòov, chví¾kami to aj stúpne – dokonca aj <strong>na</strong><br />

ne<strong>sk</strong>utoèných 60 stupòov! Keï bude ten chladiè lepšie<br />

<strong>na</strong>montovaný, bude to hádam nišie, ale zázraky si ne−<br />

s¾ubujem. A èo sa týka do<strong>sk</strong>y – neuverite¾ných 54 stupòov.<br />

Vèera som doèasne otvoril case, aby sa to zatia¾ vetralo, a<br />

obidva údaje klesli <strong>na</strong> 49 stupòov, ale i to je pod¾a mòa<br />

prive¾a. Najprv som myslel, e ide iba o problém di<strong>sk</strong>u, ale<br />

keï vidím tú do<strong>sk</strong>u... Mono ide o benú vec a jednodu−<br />

cho postaèí dokúpi ve¾ký vetrák <strong>na</strong> chladenie celého<br />

vnútra, èo mám tak èi o<strong>na</strong>k v pláne, ale tie teploty sa mi<br />

proste vidia privysoké...<br />

2. Tu u netuším, o èo ide. Problém sa vy<strong>sk</strong>ytol trikrát<br />

v priebehu mesiaca. Vdy to vyzeralo trochu i<strong>na</strong>è, ale urèi−<br />

te ide o jeden problém – prvýkrát zostala èisto biela obra−<br />

zovka, druhýkrát akýsi zhluk farieb, tretíkrát biela obra−<br />

zovka, iba <strong>na</strong>miesto kurzora èier<strong>na</strong> plocha. Po pár sekun−<br />

dách sa systém sám reštartoval (potom trvalo bootovanie<br />

hodne dlho). Èo tieto udalosti spája, je fakt, e sa to stalo<br />

vdy ve¾mi <strong>sk</strong>oro po štarte. Raz hneï po <strong>na</strong>bootovaní a<br />

prihlásení, dvakrát zhruba do 5 – 10 minút od spustenia<br />

PC. Potom pri <strong>na</strong>jblišom prihlásení do Windows ma èaka−<br />

lo hlásenie: „System has recovered from serious error“,<br />

alebo nejako tak. Myslel som, e pôjde o chladenie, ale to<br />

by sa asi nestalo <strong>sk</strong>oro po štarte, <strong>sk</strong>ôr po dlhej prevádzke.<br />

Grafickú mám Abit GeForce 4 Ti 4200, ovládaèe tuším<br />

Deto<strong>na</strong>tory 40.09 – tým som si nie istý. Nemenil som ich<br />

od zaèiatku.<br />

Vopred vám ïakujem za odpoveï a èas, ktorý mi venu−<br />

jete. Adam Smidovic<br />

A: 1. Takmer urèite sa prehrieva CPU a HDD. Typická tep−<br />

lota Athlonu XP 1700+ je do 40 stupòov. Pokia¾ je viac,<br />

pravdepodobne je pouitý nesprávny chladiè alebo je<br />

chladiè zle <strong>na</strong>inštalovaný (staèí malá vzduchová bublinka).<br />

Mne rov<strong>na</strong>ký CPU ide <strong>na</strong> pribline 30 stupòoch [chladiè<br />

Titan TTC−D5TB (4/TC) chladiè pre AMD Duron/T−bird,<br />

Athlon XP do 2800+, FCPGA do 2 GHz, 80 × 80 × 66,5<br />

mm, 0 – 3600 ot./min., 0 – 29 dB, 0 – 43 CFM, gu¾. loi<strong>sk</strong>o,<br />

1,5 g strieborná pasta v cene, 6−bodové uchytenie, varia−<br />

bilné otáèky pod¾a teploty pasívu!!! Extrémne tichý chla−<br />

diè!!! To¾ko opis v cenníkoch. Asi do 500 Sk]. Di<strong>sk</strong>y sa tie<br />

zvyknú prehrieva, hlavne tie rýchlootáèkové. Vhodné je<br />

<strong>na</strong>inštalova chladiè priamo <strong>na</strong> HDD (sú <strong>na</strong> to urèené<br />

chladièe pribline do 350 Sk alebo postaèí pripevni ven−<br />

tilátor urèený do zdroja). Napokon sa odporúèa prekon−<br />

trolova <strong>sk</strong>rinku, vetranie, zdroj... Urèite sa po vhodných<br />

úpravách teplota zníi.<br />

2. Reštarty a nestabilita... môe to súvisie aj s teplo−<br />

tou, pretoe nové CPU a MB majú integrovanú ochranu<br />

proti prehrievaniu, keï po dosiahnutí hranice samy re−<br />

štartujú PC. Potom by som prekontroloval <strong>na</strong>stavenie<br />

BIOS−u (prípadne jeho upgrade – odporúèam pozrie <strong>na</strong><br />

stránku výrobcu), ovládaèe <strong>na</strong> MB a VGA.<br />

-ds-<br />

PREMENOVANIE EXISTUJÚCEHO<br />

POUÍVATE¼A VO WIN 98 SE<br />

Q: Ako sa dá premenova u existujúci pouívate¾ vo Win<br />

98 SE? Myslím taký, èo sa <strong>na</strong>stavuje v ovládacích pane−<br />

loch, users. Toti <strong>na</strong>stavil som tam nieèo, èo tam u ne−<br />

chcem ma, lebo ve¾a programov odtia¾ ahá meno a ne−<br />

zobrazí ho správne. A ešte nieèo: Keï to zmením, nebu−<br />

dú niektoré programy z toho zmätené? U som nieèo s<br />

tým <strong>sk</strong>úšal a blokovalo mi to prístup. Vraj prístup má len<br />

to meno, èo bolo, nie to nové, èo som <strong>na</strong>ò premenoval.<br />

Ale mono poznáte lepší postup. Shakti<br />

A: Skúste zmeni hodnotu v registroch – regedit, nájs<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\<br />

CurrentVersion a nájs poloku RegisteredOrganization,<br />

prípadne RegisteredOwner. Keby to nepomohlo, <strong>sk</strong>úste<br />

si da v registroch vyh¾adávanie a nájs slovo, ktoré chce−<br />

te zmeni, vo všetkých k¾úèoch (trochu prácne, hlavne ak<br />

by tie programy po zmene nebeali). No pred kadou<br />

prácou nezabudnite registre zálohova.<br />

Môj osobný názor je však ten, e lepšie je hneï <strong>na</strong> za−<br />

èiatku pri inštalácii túto poloku dobre <strong>na</strong>stavi, práve pre<br />

ANTIVÍRUS NA PC A SCANDISK<br />

Q: Je nejaký rozdiel (okrem toho, e funguje len 25 dní) v<br />

evaluation verzii NOD32 pre Windows? V PC REVUE ste<br />

písali, e je dobré ma <strong>na</strong> PC len jeden antivírus. Preèo?<br />

Samozrejme, e keï máte viac, trochu to spoma¾uje a obèas<br />

sa prerušia <strong>na</strong>vzájom, ale je aj iný dôvod, o ktorom neviem?<br />

Ja mám AVG 6.0 (ako zistím, èi verziu free?), NOD32 eva−<br />

luation (zatia¾) a registrovaný Dr web32.<br />

Nefunguje mi Scandi<strong>sk</strong>. Keï spustím scandi<strong>sk</strong> vo Win<br />

(98SE), tak <strong>sk</strong>ontroluje FAT, potom <strong>na</strong>píše, e prebieha<br />

kontrola zloiek, ostane tam jeden štvorèek a koniec. Ten<br />

obrázok sa krúti, ale niè sa nedeje. Keï som ho spustil v<br />

núdzovom reime, išlo to NO PROBLEM. Myslel som, e to<br />

robia tie antivírusy, ale nie. Všetky som ÚPLNE deaktivoval<br />

a aj tak to nešlo. Pufo Callo (pufo_callo@hotmail.com)<br />

A: ***antivírus***<br />

Áno, sú rozdiely <strong>na</strong>pr. v licencii (po 25 dní by sa SW nemal<br />

pouíva), môe by neaktuálny (tieto verzie nie sú aktua−<br />

lizované tak ako komerèné) a nie je úplná verzia urèená<br />

pre viacero OS. Navyše niektoré neumoòujú po uplynutí<br />

doby <strong>na</strong>pr. lieèenie a pod. Blišie <strong>na</strong> stránke výrobcu, v<br />

tomto prípade <strong>www</strong>.eset.<strong>sk</strong>.<br />

Na jednom PC by pod¾a <strong>sk</strong>úseností viacerých ¾udí mal<br />

by len jeden dobrý antivírus:<br />

je to lacnejšie,<br />

je to stabilnejšie,<br />

menej nároèné <strong>na</strong> HW a správu vrátane aktualizácie,<br />

u sa stalo, e sa <strong>na</strong>vzájom blokovali a nedošlo k<br />

dostatoènej heuristike.<br />

Zo <strong>sk</strong>úsenosti pouívam len jeden kvalitný antivírus, a<br />

keï mám podozrenie, preverím PC aj pod iným antivíru−<br />

som (cez systémovú di<strong>sk</strong>etu...).<br />

***scandi<strong>sk</strong>***<br />

Chýb môe by viacero, dokonca aj SW (<strong>na</strong>pr. poško−<br />

dená FAT, vírus, chyba systému...), aj HW. Ja by som<br />

postupoval takto:<br />

<strong>sk</strong>úsil podobný program ako scandi<strong>sk</strong> (<strong>na</strong>jlepšie pria−<br />

mo od výrobcu HDD, sú vo¾ne k dispozícii <strong>na</strong> internete),<br />

<strong>sk</strong>úsil defragmentáciu a a následné scandi<strong>sk</strong>,<br />

<strong>sk</strong>úsil pozrie pod antivírusom, vyh¾ada chyby systému<br />

(<strong>na</strong>pr. Norton Utilities...), <strong>sk</strong>ontrolova zapojenie di<strong>sk</strong>ov a<br />

ich správne rozpoz<strong>na</strong>nie systémom,<br />

ak to nepomôe a prekáa mi to, sformátova HDD a<br />

<strong>na</strong>novo všetko <strong>na</strong>inštalova (to mám <strong>na</strong>jradšej a zvyèajne<br />

je to <strong>na</strong>júèinnejšie).<br />

-ds-<br />

NASTAVENIE OBNOVOVACEJ FREKVENCIE<br />

PRE APLIKÁCIE OPENGL<br />

Q: Ako sa <strong>na</strong>stavuje obnovovacia frekvencia pre apliká−<br />

cie OpenGL? Pre DIRECT−X sa to robí cez DXDIAG. Mám<br />

GeForce2/400 a Linux+W2K, <strong>na</strong>stavil som si frekvenciu<br />

DirectX <strong>na</strong> 85 Hz – to funguje iba pre programy <strong>na</strong>písa−<br />

né pre DirectX (funguje to aj pre kninicu SDL – simple<br />

direct media layer), ale hry pod OpenGL (Medal of ho−<br />

nor, Return to castle Wolfenstein...) mi beia iba <strong>na</strong> zá−<br />

kladných 60 Hz. Ako sa to dá <strong>na</strong>stavi? Viem, e v Linuxe<br />

sa to zapne automaticky pod¾a <strong>na</strong>stavenia X servera.<br />

eby to bol ah MS, aby sa menej pouívalo OpenGL?<br />

Jozo M.<br />

A: Nu áno, MS ve¾mi nepodporuje OpenGL. Mne je známe<br />

len jedno riešenie: <strong>na</strong>stavi ruène rôzne rozlíšenia a následne<br />

aj obnovovacie frekvencie (vrátane <strong>na</strong>stavení monitora – cen−<br />

trovanie...). OS a monitor si ich potom zapamätá a ne<strong>sk</strong>ôr by<br />

to malo fungova aj pre hry. No pre niektoré èipy (typicky<br />

nVidia) je potrebné <strong>na</strong>inštalova špeciálny upgrade, tzv.<br />

nvfix, ktorý v registroch upravuje východi<strong>sk</strong>ovú frekvenciu.<br />

Tento patch je potrebné nájs pre konkrétnu verziu ovládaèa<br />

a má ve¾kos asi 2 MB. Neodporúèa sa dvíha frekvenciu <strong>na</strong>d<br />

99 Hz, pretoe program automaticky v záujme bezpeènosti<br />

<strong>na</strong>staví 60 Hz.<br />

-ds-<br />

132 PC REVUE 3/2003

S E R V I S<br />

MEDIA KLUB / VÝBER Z PONUKY<br />

CD TITULY<br />

SIM CITY 4<br />

V Sim City 4 nielen staviate<br />

mesto, ale priamo ho privádzate<br />

k ivotu. S bo<strong>sk</strong>ými silami bude−<br />

te meni hory, håbi korytá riek a<br />

vysádza lesy. Potom postavíte<br />

to <strong>na</strong>jrealistickejšie mesto, aké si<br />

len dokáete predstavi.<br />

COMMAND & CONQUER: GENERALS<br />

CD vás uvedie do sveta moder−<br />

ných vojnových konfliktov.<br />

Vyberte si mocného generála,<br />

s ktorým budete ovláda ohrom−<br />

né armády po celom svete.<br />

Budete veli jednej z troch strán,<br />

kadá z nich má svoju výzbroj<br />

<strong>na</strong> boj <strong>na</strong> zemi i vo vzduchu.<br />

POST MORTEM<br />

Parí, rok 1920. MacPherson je<br />

súkromný detektív, ktorého si<br />

<strong>na</strong>jala tajomná dáma, aby vyšet−<br />

ril dvojnásobnú vradu. Dvojica<br />

bola zavradená rituálnym spô−<br />

sobom. Toto dobrodrustvo,<br />

plné záhad, vás <strong>na</strong>pokon prive−<br />

die k prekvapujúcemu objavu.<br />

PLATOON<br />

Preite viet<strong>na</strong>m<strong>sk</strong>é peklo!<br />

Platoon (Èata) vám umoní<br />

prei vojnu vo Viet<strong>na</strong>me <strong>na</strong><br />

vlastnej koi. Všetko je stvárnené<br />

ve¾mi realisticky. Hlavnou úlohou<br />

mladého vojaka je preukáza tak−<br />

tické schopnosti a ne<strong>sk</strong>ôr i vies<br />

<strong>sk</strong>upinu ostatných vojakov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1799 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

CD32003−196<br />

Ce<strong>na</strong>: 1799 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

Ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />

CD32003−197 Objednávkový kód: CD32003−198 Objednávkový kód: CD32003−199<br />

KNIHY<br />

VYPALUJEME CD POMOCÍ<br />

PROGRAMU EASY CD CREATOR<br />

Easy CD Creator je spolu s Nero<br />

Burning Rom <strong>na</strong>jrozšírenejším<br />

programom, ktorý sa dodáva<br />

s mnohými z<strong>na</strong>èkami <strong>na</strong>pa¾ova−<br />

èiek. S knihou zvládnete vytvára<br />

dátové i hudobné cédeèká,<br />

kopírova, pracova s cédeèkom<br />

ako s di<strong>sk</strong>etou, dozviete sa, ako<br />

vypáli cédeèko s hudbou MP3 alebo ako si urobi<br />

vlastné video CD.<br />

Autor: Petr Broa Vydavate¾: Computer Press <br />

Poèet strán: 103<br />

Ce<strong>na</strong>: 145 Sk<br />

Objednávkový kód: 517K32003C<br />

TVORBA WWW STRÁNEK JEDNODUŠE<br />

Chcete si vytvori internetovú<br />

prezentáciu, svoju osobnú strán−<br />

ku alebo stránky pre svoju firmu<br />

a nemáte pritom chu uèi sa<br />

zdåhavo jazyk <strong>na</strong> ich tvorbu?<br />

Siahnite po tejto knike.<br />

Zrozumite¾nou a názornou for−<br />

mou vás autor prevedie v devia−<br />

tich kapitolách všetkým, èo potrebujete vedie, aby ste<br />

mohli stránky vytvori a umiesti <strong>na</strong> internet.<br />

Autor: Jiøí Lapáèek Vydavate¾: Computer Press <br />

Poèet strán: 81<br />

Ce<strong>na</strong>: 149 Sk<br />

PØIPOJUJEME SE K INTERNETU –<br />

Konfigurace, tipy, øešení problémù<br />

Chcete porozumie konfigurácii<br />

pripojenia k internetu, viete, aké<br />

hodnoty zada? A kam ich<br />

zada? Chcete sa pripoji cez<br />

rýchlejší ISDN, ale ešte ste sa<br />

vo všetkých tých <strong>sk</strong>ratkách a<br />

monostiach nedokázali zorien−<br />

tova? Na všetky tieto a podob−<br />

né otázky vám odpovie publikácia <strong>na</strong>písaná príjemným<br />

a vtipným jazykom.<br />

Autor: Libor Dostálek a kolektív Vydavate¾:<br />

Computer Press Poèet strán: 179<br />

Ce<strong>na</strong>: 284 Sk<br />

LINUX SUSE 8.1 CZ – Uivatel<strong>sk</strong>á<br />

pøíruèka SuSE + CD<br />

Pre jednoduchos inštalácie<br />

i pouívania je urèené predovšet−<br />

kým zaèiatoèníkom, neurazí však<br />

ani profesionálnych pouívate¾ov.<br />

Obsahuje populárny kancelár<strong>sk</strong>y<br />

balík OpenOffice, príjemné èe<strong>sk</strong>é<br />

grafické prostredie KDE 3, inter−<br />

netový prehliadaè Konqueror,<br />

poštový klient KMail, plánovaè KOrganizer, zabezpeèe−<br />

nie firewallom, grafické programy, hry a ïalšie.<br />

Autor: – Vydavate¾: Computer Press <br />

Poèet strán: 93<br />

Ce<strong>na</strong>: 218 Sk<br />

Objednávkový kód: 518K32003C Objednávkový kód: 519K32003C Objednávkový kód: 520K32003C<br />

JAVASCRIPT – PØÍRUÈKA<br />

PROGRAMÁTORA<br />

Kniha je urèená pre tých, ktorí<br />

chcú prida svojim webovým<br />

stránkam dy<strong>na</strong>miku a h¾adajú<br />

kompaktný úvod do programo−<br />

vania v jazyku JavaScript.<br />

a jeho konštrukciách, ako<br />

i struèný preh¾ad kniníc a tipy<br />

<strong>na</strong> efektné vyuitie ponúkaných<br />

funkcií.<br />

Autor: Ingo Dellwig, Elmar Dellwig Vydavate¾: Grada<br />

Poèet strán: 278<br />

Ce<strong>na</strong>: 419 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

521K32003G<br />

PHP 4 – PRAKTICKÉ PØÍKLADY<br />

Kniha je urèená predovšetkým<br />

zaèí<strong>na</strong>júcim programátorom<br />

v PHP. Na zaèiatku sú uvedené<br />

jednoduché príklady <strong>na</strong> pocho−<br />

penie základných princípov<br />

jazyka, postupne sa prechádza<br />

k rozsiahlejším aplikáciám,<br />

<strong>na</strong>príklad vrátane virtuálneho<br />

obchodu èi spracovania dokumentov XML.<br />

Autor: Jiøí Bráza Vydavate¾: Grada <br />

Poèet strán: 224<br />

Ce<strong>na</strong>: 283 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

ASP.NET – ZAÈÍNÁME<br />

PROGRAMOVAT<br />

Vynikajúci odrazový mostík do<br />

sveta ASP.NET a programovania<br />

dy<strong>na</strong>mických webových stránok<br />

pre platformu .NET. Skúsený<br />

autor <strong>na</strong>uèí jednoducho a rýchlo<br />

vytvára interaktívne webové<br />

stránky aj tých èitate¾ov, ktorí sa<br />

doposia¾ s programovaním<br />

nestretli. Kniha je doplnená celým radom názorných<br />

príkladov, ktoré mono zadarmo stiahnu z internetu.<br />

Autor: Slavoj Písek Vydavate¾: Grada <br />

Poèet strán: 228<br />

Ce<strong>na</strong>: 289 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

GRAFICKÁ ÚPRAVA POD VEDENÍM<br />

PROFESIONÁLOV<br />

V knihe sa podarilo extrahova<br />

nieko¾ko zásad grafickej úpravy<br />

a kombinácie s písmom tak, aby<br />

pri ich dodraní bol výsledok<br />

práce minimálne „neškodný“.<br />

Na mnostve praktických príkla−<br />

dov autorka ukazuje, èo je<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>písanej stránke, <strong>na</strong> inzeráte,<br />

v akomko¾vek tlaèenom dokumente vyhotovené chybne<br />

a ako to <strong>na</strong>pravi.<br />

Autor: Robin Williamsová Vydavate¾: iDnes <br />

Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 144<br />

Ce<strong>na</strong>: 321 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

522K32003G 523K32003G 524K32003AN<br />

C# PRO ZELENÁÈE<br />

V knihe sa oboznámite<br />

so základmi programovacieho<br />

jazyka C#. Kniha je urèená úpl−<br />

ným zaèiatoèníkom, a preto<br />

nepredpokladá z<strong>na</strong>losti o prog−<br />

ramovaní. Opisuje základné prin−<br />

cípy objektovo orientovaného<br />

programovania, dátové typy a<br />

príkazy v C#, ako sa pracuje s po¾ami, objektovými<br />

typmi a delegátmi, <strong>na</strong> èo sú dobré rozhrania atï.<br />

Autor: Virius Miroslav Vydavate¾: Neokortex <br />

Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 254<br />

Ce<strong>na</strong>: 421 Sk<br />

Objednávkový kód: 525K32003AN<br />

DREAMWEAVER MX – oficiální<br />

výukový kurz<br />

Kniha vás krok za krokom preve−<br />

die tvorbou projektu Lights of<br />

the Coast. Nauèíte sa pouíva<br />

editor od Macromedie a budete<br />

schopní ho efektívne vyuíva pri<br />

tvorbe a správe vašich vlastných<br />

stránok. Priloené CD obsahuje<br />

všetky potrebné súbory pre váš<br />

prvý projekt a, pochopite¾ne, i koneènú podobu všet−<br />

kých stránok, slúiacu <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie s vašou prácou.<br />

Autor: Khristine Annwn Page Vydavate¾: Softpress <br />

Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 624<br />

Ce<strong>na</strong>: 837 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

ADOBE ILLUSTRATOR 10 – oficiální<br />

výukový kurz<br />

Kniha obsahuje základy výuèby<br />

programu Adobe Illustrator a<br />

mnostvo tipov a techník, ktoré<br />

vám pomôu rýchlo zí<strong>sk</strong>a profe−<br />

sio<strong>na</strong>litu. Knihu môete prebra<br />

postupne od zaèiatku do konca<br />

alebo si môete vybra iba lekcie,<br />

ktoré vás zaujímajú. Priloené CD<br />

obsahuje <strong>sk</strong>úšobné verzie Adobe Illustrator 10 a súbory<br />

k lekciám.<br />

Autor: Steve La<strong>sk</strong>evitch Vydávate¾: Softpress <br />

Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 472<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

PYTHON – referenèní programátor<strong>sk</strong>á<br />

pøíruèka<br />

Kniha je urèená pre programáto−<br />

rov a obsahuje opis jazyka, viac<br />

ne 100 modulov v štandardnej<br />

kninici a postupov pouívaných<br />

<strong>na</strong> rozšírenie Pythonu o <strong>sk</strong>ompi−<br />

lované procedúry v jazyku C<br />

alebo C++. Obsah príruèky<br />

vychádza z dokumentácie k jazy−<br />

ku Python, ktorú ïalej rozširuje a kde vysvet¾uje prísluš−<br />

né súvislosti.<br />

Autor: Beazley David M. Vydavate¾: Neocortex <br />

Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 429<br />

Ce<strong>na</strong>: 759 Sk<br />

Objednávkový kód:<br />

526K32003AN 527K32003AN 528K32003AN<br />

Uvedené CD−ROM<br />

a kniné tituly<br />

si môete objed<strong>na</strong><br />

prostredníctvom<br />

vloeného<br />

objednávkového lístka<br />

alebo v internetovom<br />

obchode<br />

<strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>,<br />

kde nájdete kompletnú<br />

ponuku titulov spolu<br />

s anotáciami.<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA<br />

Anglicko – sloven<strong>sk</strong>ý, sloven<strong>sk</strong>o – anglický CD82000−66 699 Sk<br />

Celá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Všeobecný pøehled CD42002−162 799 Sk<br />

multimediálny slovník<br />

Commandos 2 CD102001−144 1599 Sk<br />

Another War CD112002−185 999 Sk<br />

Eurotran 2000 – prekladaè ang. CD699−19 1169 Sk<br />

Autoškola CD72002−174 499 Sk<br />

internetových stránok<br />

Èe<strong>sk</strong>é kliparty 2 CD22001−92B 592 Sk<br />

FIFA 2003 CD122002−190 1699 Sk<br />

Domácí uèitel angliètiny – 1. diel CD52001−115A−1 999 Sk<br />

Kilometrovník Európy CD42001−106 1399 Sk<br />

Domácí uèitel angliètiny – 2. diel CD52001−115A−2 999 Sk<br />

Multimediálny slovník (SRN/SR, SR/SRN) CD112002−187 699 Sk<br />

Domáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 Sk<br />

Operation Flashpoint CD72001−131 999 Sk<br />

Language Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov) CD42002−164 1722 Sk<br />

Time Machine + Devil Inside – CD92002−179 399 Sk<br />

NHL 2003 CD112002−184 1699 Sk<br />

Game 4U Special<br />

PC Elektro 2 CD42000−59 399 Sk<br />

Toca tourning cars – Game4U CD92002−180 299 Sk<br />

PC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 Sk<br />

TS det<strong>sk</strong>ý kútik II CD62002−173 699 Sk<br />

Anglicky efektivnì CD102000−76 999 Sk Warcraft 3: Reign of chaos CD72002−176 1599 Sk<br />

Nìmèi<strong>na</strong> efektivnì CD102000−76B 999 Sk James Bond 007: Nightfire CD22003−192 1699 Sk<br />

Celá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Dìjepis CD42002−161 799 Sk The Lord of the Rings: Fellowship of the Ring CD22003−193 1499 Sk<br />

3/2003 PC REVUE 133

S E R V I S<br />

RESIDENT EVIL<br />

DVD okienko<br />

Hodnotenie:<br />

FILM:<br />

<br />

DVD:<br />

<br />

Resident Evil je povaovaný mnohými di−<br />

vákmi za <strong>na</strong>júspešnejšiu konverziu poèí−<br />

taèovej hry <strong>na</strong> strieborné plátno. Akú vý−<br />

bavu zí<strong>sk</strong>al <strong>na</strong> DVD?<br />

FILM: Zaèiatok je výborný. Záber oèka je<br />

pôsobivý a prvých 10 – 15 minút dokáe<br />

vtiahnu do deja nielen hráèa−prívrenca,<br />

ale aj obyèajného diváka prahnúceho po<br />

akcii a <strong>na</strong>pätí.<br />

Racoon City by mohlo by obyèajným<br />

mestom, keby pod ním nesídlil Ú¾ Umbrelly<br />

Corporation, megaloman<strong>sk</strong>ej spoloènosti<br />

zarábajúcej aké peniaze o. i. i <strong>na</strong> zbra−<br />

niach hromadného nièenia a príleitost−<br />

ného š¾achtenia smrtiacich vírusov. Na<br />

zaèiatku filmu sa zhodou okolností (vïaka<br />

flashbackom sa dozvieme i my všetko pod−<br />

statné) zaène kontaminácia... Medzitým sa<br />

prebudí Alice (Milla Jovovich) v rezidencii<br />

luxusného domu s amnéziou. Krátko <strong>na</strong> to<br />

vtrhne do domu elitné komando, schmat−<br />

ne Alice a spoloène sa vydajú priamo do<br />

Ú¾a, aby odstránili chybu zresetovaním sys−<br />

tému a vrátili sa spä... Lene medzitým sa<br />

koneène objaví produkt autor<strong>sk</strong>ej stratégie<br />

ïalšieho vývoja, zombies... Zvyšná hodi<strong>na</strong><br />

filmu sa zmení <strong>na</strong> akèné hack and slash<br />

predstavenie, keï sa radikálne zníi poèet<br />

<strong>sk</strong>úsených èlenov komanda, aby sa pozo−<br />

stalí mohli venova ivým màtvolám.<br />

DVD: Menu filmu je interaktívne, efektív−<br />

ne, no príliš zdåhavé. Film je prezentovaný<br />

v príjemnom formáte 1,85 a obraz sa dá<br />

povaova za dobrý. Vyššia kompresia by z<br />

filmu urobila lepší záitok, ia¾, v niekto−<br />

rých scé<strong>na</strong>ch sa nekoná. Zo zvukovej<br />

stránky nám prináša Resident Evil s¾ubný<br />

Dolby Digital ENG 5.1 <strong>na</strong>påòajúci všetky<br />

oèakávania, no záujemcovia o èe<strong>sk</strong>ú verziu<br />

sa musia uspokoji len s Dolby Digital 2.0<br />

ochudobneným o surround i príjemne<br />

znejúce hlasy. Pre menšinu ovládajúcu ja−<br />

zyk <strong>na</strong>šich júných susedov je však pripra−<br />

vený ve¾mi dobre spracovaný Dolby Digital<br />

HUN 5.1.<br />

Zo stránky bonusov však prináša <strong>sk</strong>la−<br />

manie. 500 sekúnd z <strong>na</strong>táèania si môete<br />

ui hneï v prvom bonuse, <strong>na</strong>sleduje šes<br />

minút rozhovorov, v ktorom sa za<strong>sk</strong>vie<br />

James Buttlar. Milla Jovovich sa s<strong>na</strong>í roz−<br />

práva o atmosfére, svojej postave i deji a<br />

Paul W. S. Anderson sa bude s<strong>na</strong>i presa−<br />

di v necelých tridsiatich sekundách svoj<br />

výber <strong>na</strong> post reiséra.<br />

Urèite neminiete ani Film o filme, ktorý<br />

má síce len pár minút, ale tie vám budú<br />

staèi <strong>na</strong> to, aby vás ne<strong>sk</strong>utoène dopálil.<br />

Takmer celý materiál je toti zostrihaný z<br />

pár trailerov a predchádzajúcich bonusov.<br />

Klasická produkèná sekcia je venovaná<br />

jed<strong>na</strong>k tzv. TV spotom, ktoré však nie sú<br />

spotmi v pravom zmysle slova, ale vytrhnu−<br />

tými scé<strong>na</strong>mi z filmu, oddelenými ne<strong>sk</strong>utoè−<br />

ne dlhými pauzami. Sekciu doplòuje pár<br />

trailerov.<br />

MUI V ÈIERNOM 2<br />

Hodnotenie:<br />

FILM:<br />

<br />

DVD:<br />

<br />

FILM: Neubehlo ani pár desaroèí od akcie<br />

týkajúcej sa Svetla Zarthy, ktorá mala by<br />

pôvodne uloená <strong>na</strong> Zemi, no vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> vysoký level nebezpeèenstva bola odlif−<br />

rovaná mimo <strong>na</strong>šej galaxie spolu s jej ve¾−<br />

vyslankyòou a nosite¾kou Lauranny.<br />

Zlovestná Serlee<strong>na</strong> si brúsila chápadla<br />

<strong>na</strong> svetlo a príliš dlho a neváha precesto−<br />

va ani pol vesmíru...<br />

Lene èasy sa menia a Serlee<strong>na</strong> prilete−<br />

la <strong>na</strong> Zem a to z<strong>na</strong>mená, e Svetlo Zarthy<br />

tu predsa len niekde bude...<br />

A predsa je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej planéte niekto, kto<br />

vie viac ako všetci pred zhliadnutím filmu<br />

dokopy. Svojho èasu nosil èierny oblek<br />

a štítok s menom K, ale dnes frankuje<br />

obálky v americkom zapadákove. A keïe<br />

agent J <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr presedlá <strong>na</strong> ve¾ký prí−<br />

pad Zarthy, treba znovu spoji sily.<br />

DVD: Na prvom di<strong>sk</strong>u vás teda èaká sa−<br />

motný film v 1,85 verzii a nieko¾kých Dolby<br />

Digital 5.1 vyhotoveniach vrátane èe<strong>sk</strong>é−<br />

ho, ktorý prináša koneène solídny surround<br />

väèšiny efektov a štandardne nepodarený da−<br />

bing, ktoré <strong>na</strong> DVD nemá èo h¾ada. Ak chce−<br />

te poèu len jeden jediný hlas, zato však fun−<br />

dovaný i pomerne zábavný, zvo¾te audioko−<br />

mentár Barryho Sonnenfelda, a ak sa chcete<br />

venova jeho remeslu hlbšie, povo¾te mu aj<br />

èmáranie do vášho filmu, ten èlovek <strong>sk</strong>utoè−<br />

ne vie, èo toèí. Na prvom di<strong>sk</strong>u však nájdete<br />

ešte aj kopu trailerov: dva sú urèené <strong>na</strong> video−<br />

hry Men In Black, dva <strong>na</strong> propagáciu samot−<br />

ného filmu – jeden teaser a jeden trailer,<br />

jeden trailer <strong>na</strong> Spiderma<strong>na</strong> (ve¾mi dobrý Dol−<br />

by Digital 5.1 s dunením subwoofera, odpo−<br />

rúèam), Zorrovu ma<strong>sk</strong>u a Krotite¾ov duchov.<br />

Pozor! Na prvom di<strong>sk</strong>u sa v sekcii trai−<br />

lerov <strong>na</strong>chádza aj krátkometrány film The<br />

Chubbchubbs!, fantastický DVD bonus!<br />

Pravé bonusové hody sa zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> dru−<br />

hom di<strong>sk</strong>u. Menu je znovu ve¾mi dobre vy−<br />

tvorené, no predsa len zdåhavejšie ako <strong>na</strong><br />

prvom médiu. Medzi <strong>na</strong>jväèšie lákadlá patrí<br />

alter<strong>na</strong>tívny záver filmu, séria nepodarených<br />

záberov, klasická komparácia vybraných<br />

scén so storyboardmi atï. Pochopite¾ne, e<br />

mnohé dokumenty sa venujú vytváraniu sa−<br />

motných emzákov a ich majstrovi Rickovi<br />

Bakerovi èi iným špecialistom. Technických<br />

maniakov poteší dokument o tvorbe zvuko−<br />

vých efektov i poh¾ad <strong>na</strong> niektoré scény z via−<br />

cerých uhlov kamier, hudobníkov dokument<br />

o sprievodnom soundtracku a pochopite¾ne<br />

aj Music video Willa Smitha. Pri všetkých<br />

dokumentoch však zabudnite <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>é titul−<br />

ky, ale sú tu holand<strong>sk</strong>é...<br />

V rámci DVD ponuky si však dávajte<br />

pozor <strong>na</strong> odlíšenie jednodi<strong>sk</strong>ovej a dvojdis−<br />

kovej verzie, <strong>na</strong>jmä v menších mestách sa<br />

dvojdi<strong>sk</strong>ová edícia h¾adá s komplikáciami.<br />

Ak uvaujete o kúpe DVD, treba podotknú,<br />

e dvojdi<strong>sk</strong>ová alter<strong>na</strong>tíva nie je ove¾a dra−<br />

hšia oproti svojej chudobnejšej sestrièke,<br />

take uvaujte striedmo.<br />

Michal Korec<br />

PRIESKUM<br />

PREDAJ DVD VIDEO V ÈESKEJ REPUBLIKE<br />

V ROKU 2002<br />

V roku 2002 sa v Èe<strong>sk</strong>ej republike opakovala situácia, ktorá <strong>na</strong>stala pred štyrmi rokmi<br />

v USA a pred dvoma rokmi v rade európ<strong>sk</strong>ych krajín. DVD video sa stalo hitom pred−<br />

vianoèného trhu a poèet predaných prístrojov i di<strong>sk</strong>ov DVD video výrazne preko<strong>na</strong>l<br />

predošlé obdobie. V roku 2002 sa predalo 58 000 DVD prehrávaèov, èo predstavuje<br />

nielen 95−percentný nárast oproti roku 2001, ale vzh¾adom <strong>na</strong> 108 000 kusov za<br />

obdobie 1997 a 2001 to z<strong>na</strong>mená, e v roku 2002 si kúpilo DVD prehrávaè viac zá−<br />

ujemcov ako za predošlých pä rokov spolu.<br />

Ešte výraznejšia je situácia pri systémoch domáceho ki<strong>na</strong> v jednom balení, ktorých<br />

sa <strong>na</strong> trhu v roku 2002 uplatnilo 12 500 kusov oproti 4300 v roku 2001, keï boli uve−<br />

dené do predaja prvý raz.<br />

Od zavedenia formátu v roku 1997 sa v ÈR predalo 124 700 prehrávaèov DVD a<br />

setov domáceho ki<strong>na</strong>, z toho len v roku 2002 to bolo 70 200 kusov. Take <strong>na</strong> minu−<br />

lý rok i celkovo pripadá viac predaných kusov ako všetkých predaných DVD prístrojov,<br />

ktoré sa v Èe<strong>sk</strong>ej republike predali v rokoch 1997 a 2001. Nastupujúci trend v roku<br />

2003 pravdepodobne prinesie predaj 130 000 a 150 000 DVD prehrávaèov a systé−<br />

mov domáceho ki<strong>na</strong> <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>om trhu.<br />

V roku 2002 bolo uvedených 466 nových DVD videí s filmovými titulmi oproti 360<br />

titulom v roku 2001. Spolu sa od roku 1997 <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>om trhu objavilo 1367 titulov<br />

DVD video s filmami. V roku 2002 sa mesaène uvádzalo <strong>na</strong> trh zhruba 40 nových titu−<br />

lov DVD video, v roku 2003 sa toto èíslo priblíi k 50 novým titulom mesaène. V roku<br />

2002 sa predalo 534 000 di<strong>sk</strong>ov oproti 259 000 di<strong>sk</strong>om v roku 2001 a spolu<br />

1005 000 kusov DVD video s filmami. Aj predaj di<strong>sk</strong>ov poukazuje <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ký trend<br />

predaja ako hardvér, keï v roku 2002 sa predalo viac ne za pä posledných rokov<br />

spolu a nárast oproti roku 2001 presahuje 100 percent.<br />

V roku 2003 sa dá oèakáva, e sa predá v priebehu jedného roku zhruba milión<br />

di<strong>sk</strong>ov DVD video. Na rov<strong>na</strong>ké mnostvo di<strong>sk</strong>ov by sme si v predchádzajúcom obdo−<br />

bí museli poèka šes rokov...<br />

134 PC REVUE 3/2003

MAXPARÁDA V PLNOM PRÚDE<br />

U od decembra beí súa<br />

o <strong>na</strong>jlepšie pôvodné dielo<br />

v oblasti poèítaèovej grafiky.<br />

Príspevky do súae<br />

z oblasti statickej grafiky<br />

alebo poèítaèovej animácie<br />

je aj <strong>na</strong>ïalej moné posie−<br />

la e−mailom <strong>na</strong> adresu<br />

redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

(menšie ve¾kosti súborov<br />

do 5 MB) alebo <strong>na</strong>hraté <strong>na</strong> CD (ve¾ké súbory) <strong>na</strong> adresu<br />

redakcie.<br />

Jednotlivé ukáky budeme opä postupne zaraïova<br />

aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>še CD (<strong>na</strong> tohtomesaènom CD REVUE môete<br />

nájs prvé príspevky).<br />

Súa o 3ds max 5 v hodnote 196 300 Sk! Sponzoruje firma<br />

Vyhodnotenie ankety z januárového èísla PC REVUE:<br />

1. S akým grafickým programom ste u robili?<br />

Corel Draw 54,1 %<br />

Adobe Photoshop 24,6 %<br />

3D Studio MAX 6,5 %<br />

ostatné 14,8 %<br />

2. Aká je ve¾kos uhloprieèky vášho monitora?<br />

15" 23,8 %<br />

17" 52,4 %<br />

19" 23,8 %<br />

20 – 21" 0 %<br />

3. V akom rozlíšení pracujete?<br />

640 × 480 0 %<br />

800 × 600 9,5 %<br />

1024 × 768 61,9 %<br />

1280 × 1024 26,2 %<br />

1600 × 1200 2,4 %<br />

vyššom 0 %<br />

4. Akú grafickú kartu pouívate?<br />

nVidia GeForce 46,9 %<br />

nVidia Riva TNT2 15,6 %<br />

ATI Xpert 9,4 %<br />

ATI Radeon 9,4 %<br />

ostatné 18,7 %<br />

Najlepšie príspevky postúpia do ušieho výberu,<br />

o postupe doò rozhoduje grafické oddelenie PCR.<br />

O víazovi rozhodne komisia zostavená zo zástupcov<br />

<strong>na</strong>šej redakcie a popredných sloven<strong>sk</strong>ých poèítaèových<br />

grafikov. Vyhodnotenie súae bude <strong>na</strong> jar 2003.<br />

Podmienky:<br />

Rozlíšenie: 1024 × 768 pixelov<br />

Pouitie pluginov je moné, nie je moné pouíva<br />

samostatné balíky typu Adobe Photoshop<br />

Maximálny poèet príspevkov: 3 (nie obme<strong>na</strong> toho<br />

istého motívu)<br />

Trial verziu tohto programu nájdete <strong>na</strong> decembrovom<br />

CD REVUE 6/2002. Tak <strong>na</strong> èo ešte èakáte? Pustite sa do<br />

tvorivej práce, veï odme<strong>na</strong> je <strong>sk</strong>utoène lákavá!<br />

ODOVZDÁVANIE CENY:<br />

FOTOREPORTÁ<br />

Z ODOVZDANIA PC LIBRA<br />

V decembrovom èísle PC REVUE sme<br />

zverejnili meno víaza súae<br />

o multimediálne PC Libra, ktorého<br />

sponzorom bola spoloènos Libra<br />

Electronics Slovakia, a. s.<br />

Na fotografii z¾ava výherca súae<br />

Matúš Niník, marketing ma<strong>na</strong>ger Libra<br />

Electronics Slovakia, a. s., Miriam<br />

Vaníková a zástupca agentúry wacco –<br />

public relations Richard Willmann pri<br />

odovzdaní hlavnej ceny.<br />

VYHODNOTENIE SÚAE: SÚA O CORELDRAW GRAPHICS SUITE 11<br />

5. Váš tip <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlepší grafický program<br />

bitmapová grafika: Corel PHOTO−PAINT 47,4 %<br />

Adobe Photoshop 42,1 %<br />

ostatné 10,5 %<br />

vektorová grafika: Corel DRAW 70,9 %<br />

Adobe Ilustrator 14,6 %<br />

Zoner Callisto 8,3 %<br />

ostatné 6,2 %<br />

3D modelovanie: D Studio Max 72,2 %<br />

Maya 7,0 %<br />

AutoCAD 4,4 %<br />

ostatné 16,4 %<br />

2D animácia: Macromedia Flash 31,2 %<br />

3D Studio Max 22,1 %<br />

Corel Rave 20,8 %<br />

Adobe Premiere 9,1 %<br />

ostatné 16,8 %<br />

3D animácia: 3D Studio Max 68,3 %<br />

Maya 7,7 %<br />

Corel Rave 4,8 %<br />

ostatné 19,2 %<br />

Z došlých 461 anketových lístkov januárovej súae o Corel DRAW Graphics Suite 11 sme vyrebovali víaza, ktorému<br />

srdeène blahoeláme: Marti<strong>na</strong> Èieka z Ve¾kého Šariša<br />

PRIPRAVUJEME: PCR è. 4/2003<br />

Test DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek<br />

Bezdrôtový web<br />

Zariadenia <strong>na</strong> prenos údajov<br />

Office 2003 beta<br />

Reportá z IDF<br />

Revolúcia v mobilnom svete sa volá Centrino<br />

Prie<strong>sk</strong>um predaja monitorov v roku 2002<br />

Prichádzajú siete 3G<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. 3 COM 58 (02/5825 2181)<br />

2. A&V DIGITAL 107 (02/4552 0109)<br />

3. AGEM 10, 43, 86 (02/6381 0049)<br />

4. AGORA PLUS 68, 80 (02/6381 3873)<br />

5. AP MEDIA 85, 92 (02/6541 1168)<br />

6. AKTIS 70 (02/4342 0946)<br />

7. ASBIS SK 33, 54, 57 (02/4487 1589)<br />

8. ASM SLOVAKIA 131 (02/4446 2308)<br />

9. AV DIGITAL 92 (02/6828 6660)<br />

10. BSP 6 (02/5443 0017)<br />

11. BULL 60 (02/5557 4857)<br />

12. CASABLANCA 70 (02/5825 2131)<br />

13. CASPER 42 (02/4445 0574)<br />

14. CÍGLER SOFTWARE 65 (02/4446 2746)<br />

15. CODUM 91, 92 (02/6353 2921)<br />

16. COLUMBEX 29, 82 (02/6827 7777)<br />

17. CONQUEST 9, 11, 13 (02/4488 2145)<br />

18. CONTINENTAL 134<br />

19. D&D 67<br />

20. DATALAN 51, 53, 55 (02/5025 7777)<br />

21. EASYCOMP 110<br />

22. EPSON 3, 19, 21, 23, 5 (+420/5/4827 811)<br />

23. ESET 99 (02/5930 5311)<br />

24. EUROWEB 95 (02/5070 5000)<br />

25. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />

26. FERIMEX 73 (02/4564 1701)<br />

27. GTS SLOVAKIA 12 (02/5778 1111)<br />

28. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 27, 35, 96 (02/5020 5611)<br />

29. HT COMPUTERS 5 (02/5020 5611)<br />

30. IMAGE SUPPLIES 101 (02/4487 2052)<br />

31. JOYCE 69<br />

32. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

33. KROS 77 (041/7071 011)<br />

34. LIBRA 37 (02/6381 0689)<br />

35. NETDESIGN 76, 110 (048/4147 764)<br />

36. OKI 17 (0903/788 847)<br />

37. OPAL MULTIMEDIA 108, 110, 127 (051/723 968)<br />

38. P.E.S. CONSULTING 110 (031/780 3419)<br />

39. PC BUSINESS 83 (02/4342 5000)<br />

40. PRONETIX 92 (02/4445 5702)<br />

41. Q−PRODUCTS 81 (02/4525 7568)<br />

42. S&H WARE 108 (032/7443 836)<br />

43. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)<br />

44. SOFOS 7 (02/5477 3980)<br />

45. STORMWARE 71 (02/5479 3647)<br />

46. SUNTEQ 62 (046/5430 754)<br />

47. SWS DISTRIBUTION 79 (02/4342 6811)<br />

48. SYNTEX 127 (02/4552 5471)<br />

49. TECOMPRINT 93 (02/4425 5777)<br />

50. TEOS TN 84 (032/7436 104)<br />

51. TSPRO 45, 47, 40 (02/5249 1491)<br />

52. UNICOM 109<br />

53. WEBGLOBE 92 (02/5363 4961)<br />

54. WESTECH 94 (02/4341 3804)<br />

55. XENON 92 (0904/401 088)<br />

3/2003 PC REVUE 135

Šéfredaktor:<br />

Zástupca šéfredaktora:<br />

Odborná redakcia:<br />

Hlavný sekretár:<br />

Administratíva:<br />

Technický servis:<br />

Spolupracovníci:<br />

DTP:<br />

Rediguje:<br />

Inzercia:<br />

Osvit:<br />

Tlaè:<br />

Internet pripojenie:<br />

Adresa redakcie:<br />

E−mail:<br />

Http:<br />

Predplatné:<br />

Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −md<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −om<br />

Martin Turoò (mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mt<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −po<br />

Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Zuza<strong>na</strong> Javor<strong>sk</strong>á (zjavor<strong>sk</strong>a@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Andrej Chu (achu@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bm<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ds<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ik<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ja<br />

Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Juraj Bednár (jbedz<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jb<br />

Juraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ll<br />

Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Martin Kováè (mkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mk<br />

Martin Uák (muzak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Milan Gigel (mgigel@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mo<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mt<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ph<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pg<br />

Peter Koneèný (pkonecny@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pk<br />

Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pp<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Thomas Ulej (tulej@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />

eM·Ha PREPRESS<br />

Tlaèiareò Telem K & M<br />

Dial Telecom, EuroTel, GTS Slovakia<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956<br />

+421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>,<br />

<strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

e−mail: predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

tel.: +421 2 4342 0956<br />

+421 2 4342 0957<br />

Èíslo 3 marec 2003 XI. roèník<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku s CD<br />

je 119 Sk Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia <br />

Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejne−<br />

ných príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor−<br />

<strong>sk</strong>ých práv<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. Registrá−<br />

cia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 Tlaè: z doda−<br />

ných reprodukèných materiálov Rozširuje PONS, a. s.,<br />

Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatné prijíma PONS, a. s., kadá pošta a doruèo−<br />

vate¾ Sloven<strong>sk</strong>ej pošty, resp. PONS, a. s. Objednávky do<br />

zahranièia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka 151,<br />

821 08 Bratislava.<br />

Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia repro−<br />

dukcia èlánkov moná len so súhlasom redakcie.<br />

PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2003<br />

Pokia¾ sa chcete sta <strong>na</strong>ším predplatite¾om, môete<br />

poui jeden z <strong>na</strong>sledujúcich postupov:<br />

pošlite nám objednávku, <strong>na</strong> základe ktorej vám<br />

pošleme predtlaèenú poštovú poukáku s prideleným<br />

VS, resp. zálohovú faktúru,<br />

uhradíte poštovú poukáku typu A <strong>na</strong> náš úèet:<br />

2620081584/1100, Tatra Banka; Digital Visions, s. r. o.,<br />

Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />

bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet 2620081584/1100,<br />

Tatra Banka. VS vám pridelíme obratom <strong>na</strong> základe<br />

telefonickej alebo emailovej objednávky. Pokia¾ nebu−<br />

de uvedený VS, nebudeme vedie vašu platbu identifi−<br />

kova!<br />

Uzávierka objed<strong>na</strong>ných a zaplatených výtlaèkov<br />

je 14 dní pred expedíciou nového èísla.<br />

Všetci, ktorí majú predplatené PCR a chcú pokra−<br />

èova v odbere aj ïalší rok, si poštovú poukáku/<br />

zálohovú faktúru nájdu vloenú v èasopise 2 mesia−<br />

ce pred ukonèením predplatného. Po uhradení zálo−<br />

hovej faktúry bude firmám zaslaná ostrá faktúra.<br />

Tí z vás, ktorí dostali predtlaèenú poštovú po−<br />

ukáku a nechcú ju uhradi poštou, ale banko−<br />

vým prevodom, musia pri úhrade zada variabilný<br />

symbol (VS), ktorý im bol pridelený.<br />

Upozornenie: Predplatitelia, ktorí si objed<strong>na</strong>li PC<br />

REVUE s CD v priebehu roka 2002, majú zaplatené<br />

6× CD REVUE. V tomto roku bude vychádza CD<br />

REVUE kadý mesiac, t. j. 12× do roka. Ak máte<br />

záujem, môete si ostatné CD doobjed<strong>na</strong>. Na−<br />

príklad ak máte objed<strong>na</strong>né PC REVUE od è. 10/2002<br />

do è. 9/2003, máte zaplatené CD do èísla 4/2003,<br />

t. j. 5 ks CD si budete musie doobjed<strong>na</strong>. Ce<strong>na</strong> jed−<br />

ného CD pre predplatite¾ov je 46 Sk, pre predplati−<br />

te¾ov so z¾avou je 41 Sk a pre ostatných je ce<strong>na</strong> CD<br />

60 Sk.<br />

Ceny PC REVUE <strong>na</strong> rok 2003. Od roku 2003 bude<br />

PC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do roka<br />

aj s prílohou CD REVUE. Z dôvodu zjednodušenia<br />

distribúcie bude moné v novinových stánkoch kúpi<br />

PC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových<br />

stánkoch bude 119 Sk. Pokia¾ však máte záujem len<br />

o èasopis bez CD prílohy, je to moné len prostred−<br />

níctvom predplatného.<br />

Na vloenú predtlaèenú poštovú poukáku vypíšte cenu pod¾a vami zvoleného typu predplatného<br />

(s CD, bez CD, z¾avnené atï.).<br />

Ce<strong>na</strong> v stánku 119 Sk Ce<strong>na</strong> predplatného bez CD s CD<br />

ce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroène ušetríte<br />

Predplatné 49 Sk 588 Sk 120 Sk 95 Sk 594 Sk 1140 Sk 288 Sk<br />

Predplatné z¾avnené 42 Sk 504 Sk 204 Sk 83 Sk 522 Sk 996 Sk 432 Sk<br />

Pozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je<br />

posla <strong>na</strong> adresu redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku, resp. zasla<br />

èíslo karty mládee EURO

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!