Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ... - Staré Mesto
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ... - Staré Mesto
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ... - Staré Mesto
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
VVMZ spol. s r.o. PHSR MČ Bratislava – <strong>Staré</strong> <strong>Mesto</strong><br />
štátu 1.1.1993 prinieslo Bratislave a aj hodnotenej mestskej časti nielen celý rad rozvojových<br />
impulzov, ale aj „povinností“. Bratislava a mestská časť Bratislava – <strong>Staré</strong> <strong>Mesto</strong> sú vzhľadom na túto<br />
črtu polohy dôležitým tranzitným priestorom medzi Slovenskom a západnou Európou, čo kladie nároky<br />
nielen na dopravnú infraštruktúru, ale aj na sféru služieb a obchodu.<br />
1.2 Historický vývoj územia<br />
Najstaršie hmotné relikty osídlenia na území dnešnej mestskej časti Bratislava – <strong>Staré</strong> <strong>Mesto</strong> poznáme<br />
iba z jej archeológie. Počiatky osídlenia skúmanej oblasti v jadre dnešnej Bratislavy sa spájajú<br />
predovšetkým s kvalitami jej pôvodného prírodného prostredia, v ktorom sa koncentrovalo súčasne<br />
viacero žiaducich podmienok. Kontaktné územie veľkej rieky, pohoria a nížiny poskytovalo dobré<br />
možnosti pre zakladanie sídiel s dostatkom dreva, lovnej zveri, rýb a úrodnej pôdy. Napriek situácii<br />
komplikovanej silnou fluviálnou a antropogénnou modeláciou terénu je v širšom priestore mestskej<br />
časti dokázaná kontinuita osídlenia už od čias prítomnosti prehistorických skupín lovcov a zberačov<br />
v staršej dobe kamennej. Toto územie je pravdepodobne svedkom lokálnych počiatkov samotného<br />
sídelného procesu okolo 3. tisícročia pred našim letopočtom, kedy si na vhodných miestach ľudia<br />
postavili prvé obydlia. Najmä na reliéfnych a dopravných predpokladoch, v lokalite diaľkového<br />
transferu osôb a tovaru bol postupne utvorený aglomerát malých osád. O skutočných fyzických<br />
prejavoch osídlenia možno hovoriť už od neolitu. V tomto období sa objavuje poľnohospodárstvo<br />
a remeslo. Archeologické stopy sú z vyvýšených polôh (najmä pod hradným kopcom a z Mlynskej<br />
doliny) a dokladujú stopy kultúr volútovej keramiky, lengyelskej keramiky, eneolitickej kultúry<br />
kanelovanej keramiky, staršej doby železnej akalenderberskej.<br />
V 1. storočí p.n.l sa tu usadili Kelti a postavili si prvé trvalé sídlo mestského charakteru., oppidum.<br />
Rozprestieralo sa na veľkej ploche neskoršieho stredovekého mesta, nevylučuje sa ale ani väčšia<br />
aglomerácia. Na dnešnom hrade malo oppidum akropolu a na Kapitulskej ul. sú dokonca stopy po<br />
keltskej kamennej architektúre. Oporným bodom i u oveľa neskoršieho slovansko-avarského osídlenia<br />
(7.-8. st. n. l.) bolo hradné návršie, v tomto období však bolo hustejšie osídlenie predpolie Devínskej<br />
brány. Za Samovej ríše bola intenzívne osídlená aj Podunajská rovina. Veľkomoravská éra bola<br />
zrejme vyvrcholením ranostredovekého osídlenia predmetného územia. Až do tohto obdobia siahajú<br />
korene neskoršieho priestorového vzorca osád a napokon aj morfológie dnešnej mestskej časti. Základ<br />
bol daný založením chráneného vyvýšeného hradiska s hlineno-dreveným valom z 9. storočia na<br />
Bratislavskom hrade. Opevnené veľkomoravské hradisko malo popri obrannej i funkciu náboženského<br />
a obchodného centra. Hradisko malo široké husto zaľudnené zázemie, predovšetkým<br />
poľnohospodárskych, rybárskych a obchodných osád.<br />
15
Change language