Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ... - Staré Mesto

VVMZ spol. s r.o. PHSR MČ Bratislava – Staré Mesto
2.4 Záver a námety
Demografický vývoj považujeme za jeden z hlavných determinantov budúceho sociálno-ekonomického
vývoja. Pre územia charakteru mestskej časti je zrejme najdôležitejšou demografickou konzekvenciou
počet obyvateľov v jednotlivých častiach vekovej pyramídy. Staré Mesto bude jednou z najstarších
populácií v rámci SR. Fiškálna decentralizácia, ktorá preniesla veľa kompetencií v oblasti školstva,
sociálnej starostlivosti na samosprávu, preniesla aj problémy s tým spojené. Navyše význam týchto
problémov bude narastať.
Ak napríklad pokles počtu detí sa dá relatívne „jednoducho“ riešiť zatváraním či spájaním tried a škôl
(často to ale naráža na prirodzený odpor občanov – rodičov), problémy so starostlivosťou o seniorov
tu sú, a budú sa v najbližších desaťročiach už iba zväčšovať. Už teraz sa treba zamýšľať nad budúcim
plánovaným počtom miest v penziónoch a podobných zariadeniach. (viď. kap. 6) Toto je takzvaná
adaptívna časť opatrení.
Druhú časť opatrení, ktorej účinok je mnohými považovaný za otázny (používa sa aj mitigation –
„tíšiť“ a zmeniť demografický vývoj aby dopady boli menšie), je podľa nášho názoru tiež dôležité
diskutovať. Už ťažko sa obyvateľstvo mestskej časti zmení na progresívny typ. Nezastaviteľné
populačné momentum v podobe transformácie súčasnej starej na budúcu ešte staršiu (prechodom
generácií do vyššieho veku) jednoducho bude na demografický vývoj pôsobiť. Treba ale hľadať cesty
na zníženie razancie týchto procesov. Niektoré samosprávy motivujú občanov k vyššej plodnosti, či už
priamo alebo nepriamo. Je otázne sa domnievať, že by nejaké priame príspevky motivovali
v dostatočnej miere mať (ešte jedno) dieťa, najmä u demograficky vyspelého obyvateľstva, za aké
populáciu Starého mesta považujeme. Avšak vytváranie imidžu „baby friendly“ prostredia môže mať
pozitívny efekt. Mesto (mestská časť) sa takto navonok musí deklarovať, a konkrétnymi opatreniami
to aj dokázať (podpora detských centier, uľahčenie života mamičkám – infraštruktúra, daňové úľavy
a mnohé iné). Pozitívny efekt nemusí pritom byť len na samotnú pôrodnosť, ale aj na imigráciu. Staré
Mesto ťažko samo o sebe zmení pozíciu na špici cenového rebríčka bytov a domov. To mnohých
odradí. Taktiež nemá neobmedzené možnosti pri poskytovaní areálov pre investičnú bytovú výstavbu,
ktorá by pritiahla mladších – omladila vekovú štruktúru, a aspoň zastavila pokles počtu obyvateľov.
Ale práve časť nerozhodnutých sa môže rozhodnúť na iných „maličkostiach. Beckerovské videnie detí
ako ekonomického (spotrebného a kapitálového) statku má svoju logickú stránku. Taktiež „opportunity
costs“, ktoré rodičia založením rodiny a detí musia zaplatiť, môže samospráva určitými opatreniami
vynahradiť. Treba povedať, že takéto prístupy na Slovensku sú skôr raritné a nezvyčajné. Podobne je
to s imigračnou stratégiou miest, ktorá je v plienkach. Mesto (príp. mestská časť) má však dostatok
rozhodovacích právomocí, ktoré môže využiť vo svoj prospech. Toto považujeme za jednu z najväčších
príležitostí pre mestskú časť. Ukázať, že má čo „ponúknuť“ z hľadiska kvality bývania, a zároveň
49