Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ... - Staré Mesto

VVMZ spol. s r.o. PHSR MČ Bratislava – Staré Mesto
vytvára územne kompaktný súbor 20 urbanistických obvodov, ku ktorému dospejeme zdôvodneným
vylúčením zjavne necentrálnych obvodov obklopujúcich aproximatívne centrum mesta: Podhradie
(007) je územím potenciálne vysokej centrality, no v súčasnosti len s torzovitou zástavbou,
Nemocnica-Partizánska (012) spolu so Slavínom (013) a Sokolovňou (047) sú územiami s dominanciou
obytnej vilovej zástavby, Tlačové centrum (025) a Pribinova (268) zatiaľ rovnako vylučujeme, aj keď
ide o územie potenciálne centrálne (tieto urbanistické obvody sú desaťročia rezervované pre expanziu
existujúceho bratislavského centra, pričom v súčasnosti sa táto ich perspektíva napĺňa) a Hlavná
stanica (050) je zatiaľ zónou dopravnej infraštruktúry, preto bola tiež vylúčená (Ondoš, Korec 2004).
Rešpektujúc hranicu mestskej časti, ktorá prebieha po významných cestných komunikáciách
získavame nasledovný súbor 20 urbanistických obvodov tvoriacich vymedzené centrum Bratislavy:
Hrad (001), Hradný svah (002), Lýceum (003), Pamätník SNP (004), Bratislava-historické jadro (005),
Reduta (006), Štefánka (014), Charitas (015), Metropol (016), Rajská ulica (017), Bezručova ulica
(018), Jakubovo námestie (019), Justičný palác (020), Karpatská ulica (051), Banskobystrická ulica
(052), Nová Scéna (053), Rektorát techniky (054), Avion (055), Hydroconsult (056) a Žilinská ulica
(209). Do centra mesta patria teda aj štyri urbanistické obvody Bratislavského predhoria (Hrad,
Hradný svah, Lýceum a Štefánka).
Zaoberať sa vymedzením centra mesta a hodnotením jeho osobitnej pozície v meste je dôležité
z viacerých dôvodov. Centrum mesta nie je len najcennejším priestorom v trhovom zmysle, teda
koncentráciou elitného funkčného diania, ale i symbolom, obrazom súčasného významu, života celého
mesta. Ak sa donedávna konštatovalo, že Bratislava je reálne hierarchicky nižšie situovaným hlavným
mestom než susedné metropoly Rakúska, Maďarska a Česka, nebolo to iba pričinením veľkosti
Bratislavy. Neprehliadnuteľná bola tiež všeobecná frustrácia z perzistencie morálne zastaralých prvkov
v centre mesta a jeho všeobecné funkčné a stavebné zaostávanie. Obhajoba nevýhodou z krátkeho
trvania najvyššej administratívnej funkcie, t.j. štatútu hlavného mesta nezávislého štátu je oprávnená,
ale i zbytočná. Ako možno vidieť aj z obr. 1.3 vývoj z posledných rokov ukazuje na odstraňovanie
negatívnych čŕt centra mesta.
Vývoj funkcií centra mesta po roku 1989 jednoznačne smeroval k posilňovaniu nevýrobných
komerčných aktivít na úkor obytnej funkcie a výroby. Podľa prieskumu vykonaného v roku
23