Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ... - Staré Mesto

VVMZ spol. s r.o. PHSR MČ Bratislava – Staré Mesto
palisády výstavbou v Blumenthale na východe. Okolo novovznikajúcich vonkajších predmestí sa
buduje tretí bratislavský obranný prstenec, ochranné valy, šiance. Stavebný vývoj na hradnom vrchu
končí reprezentatívnymi dostavbami paláca. V 18. st. zástavba bratislavského historického jadra
rešpektuje vo veľkej miere pôvodnú topografiu, no o súvislej stredovekej zástavbe je najmä
v dôsledku vývoja v období vrcholnej prosperity Bratislavy ako uhorského hlavného mesta hovoriť
problematické. Zastúpené síce sú architektonicky ucelené prvky a objekty románske, gotické
a renesančné, no v tom čase sa zastarané konštrukcie len nahradzovali a modernizovali v duchu doby
a módy. Faktom však je, že najvplyvnejší obyvatelia pôvodné úzke a dlhé gotické parcely spájali
a mesto získalo honosnou výstavbou v 18. storočí svoje najhodnotnejšie šľachtické mestské paláce.
Nástup barokovej éry sa spája s ranobarokovým Pálffyho palácom. Až po jeho vzore vznikol
arcibiskupský letný palác. Šľachtické paláce zaberajú 2-3 pôvodné parcely a budujú sa zvyčajne do
výšky dvoch poschodí. Barokový charakter architektúry vystriedalo počas 18. st. rokoko
a neskorobarokový klasicizmus. Jesenákov, Keglevichov, Esterházyho a Pálffyho palác sú barokové,
rokoko reprezentujú Balassov, Apponyiho, Erdődyho, Kutscherfeldov a Mirbachov palác, klasicizmus
Pauliho, Zichyho a Primaciálny palác. Po roku 1775 sa začínajú búrať prekážajúce vnútorné hradby
a priekopy sú zasypané. Do 18. st. siahajú počiatky nového hospodárskeho prvku, manufaktúr,
zameraných najmä na textilné produkty. V tomto období sa zásadne zhusťuje zástavba Podhradia
a pozdĺž ciest do viníc sa objavujú nové sakrálne i svetské stavby.
Na začiatku 19. st. v roku 1811 vyhorel hrad, nasledujúce obdobie sa spája s úpadkom po strate
štatútu hlavného mesta. V priebehu storočia však Bratislava hospodársky ožíva, nastupuje moderná
železničná doprava a priemysel. Mesto sa rozširuje, po príchode železnice v polovici 19. st. sa novou
urbanistickou osou stáva dnešná Štefánikova ulica pokračujúc južnejšie rušným dnešným Námestím
SNP, Kamenným nám a ďalej na Špitálsku ul. Do druhej polovice 19. st. vzniká dnešná Štúrova ul. na
mieste lesnej cesty k Dunaju a v roku 1891 je v predĺžení jej osi dokončený prvý pevný bratislavský
most s nástupným priestorom dnešného Štefánikovho námestia. Tesne k mestu priliehajú nové
priemyselné areály tovární, od roku 1894 fungovala továreň na káble a izolačné rúry, od 1895 rafinéria
Apolo, od 1986 najväčšia čokoládovňa v Uhorsku Stollwerck a továreň na smaltovaný riad Sphinx.
V rokoch 1865-67 bol regotizovaný Dóm Sv. Martina, postavila sa Hlavná stanica, paláce Esterházyho,
Lafranconiho a Karácsonyiho. Z tohto obdobia sú aj vily okolo Štúrovej a Palisád. V meste začína rásť
nový urbanistický prvok, záhradné mesto s eklektickými vilovými stavbami. Záhradné mesto sa neskôr
v 20. storočí rozšírilo prakticky do celej západnej polovice mestskej časti Bratislava – Staré Mesto.
V prvej polovici 20. st. vzniká celá štvrť s pravouhlou uličnou sieťou na mieste ľavobrežných lužných
lesov, postavený je Blumentálsky kostol, neogotické domy dopĺňa nástup viedenskej a maďarskej
secesie. Od roku 1914 začína premávať elektrifikovaná železnica do Viedne. V prvých desaťročiach sa
stavia už aj mnoho skutočných moderných stavieb, vrátane moderných víl, najmä v západnej časti.
Raidlov pásmový plán strieda nový generálny regulačný plán, ktorý rieši najmä komunikačnú kostru na
východe a severovýchode. Zásadnejším priestorovým rastom vo vzťahu k mestskej časti Bratislava –
17