Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ... - Staré Mesto

VVMZ spol. s r.o. PHSR MČ Bratislava – Staré Mesto
ponímaní dosť výrazný rozdiel). Muži z mestskej časti Staré Mesto sa štatisticky dožívajú vôbec najviac
zo všetkých mužov v rámci SR, ženy sú v prvej päťke. Je predpoklad, že nádej na dožitie bude ďalej
rásť. Paradoxne tak bude prispievať k starnutiu populácie. Je dôležité sledovať (počíta sa iba pre
štátnu úroveň) skôr nádej na dožitie v zdraví (health life expectancy). Tento indikátor sa snaží ukázať,
akú časť života prežije priemerný jedinec v zdraví, bez vážnych zdravotných problémov.
Predpokladáme, že keby bol takýto údaj k dispozícii, Staré Mesto by tiež bolo na špici. Nepriamo o tom
svedčí stredná dĺžka života vo veku 60-64 (koľko rokov sa ešte dožije jedinec od tohto veku), ktorá
u mužov je najvyššia v tomto okrese – mestskej časti (podľa Infostat 2006), a k najvyšším patrí
u žien. Veľmi nízka je aj úroveň dojčenskej úmrtnosti (do jedného roka), ktorá dosahuje hodnotu
menej ako 4 promile. Podľa publikácie Infostat 2006, veľmi nízka je v mestskej časti úmrtnosť na
choroby obehovej sústavy u mužov aj žien, na nádorové ochorenia u mužov (u žien priemerná),
u mužov aj žien na choroby dýchacej aj tráviacej sústavy, priemerná je úmrtnosť na vonkajšie
(externé) príčiny. Vyššie uvedená publikácia zaraďuje mestskú časť medzi okresy s nízkou mierou
úmrtnosti, pričom na úrovni mestských okresov iba Bratislava III a IV boli zaradené do tejto skupiny.
Okresy Bratislava II a V mali vyššiu úroveň úmrtnosti na choroby nádorové, dýchacej a tráviacej
sústavy.
Relatívne dobrý zdravotný stav obyvateľstva súvisí s viacerým faktormi. Treba najprv povedať, že
kauzálne súvislosti v tomto prípade patria k najťažšie zdôvodniteľným. Predpokladáme, že
nadpriemerná stredná dĺžka života súvisí najmä s dvoma faktormi. Prvým je socioekonomická a
demografická štruktúra obyvateľstva (viac vzdelaných a iné), lepší životný štýl v mestách (stravovacie
návyky, športovanie). Druhým dôležitým faktorom je úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti
vrátane rýchlej zdravotníckej pomoci. Súvislosti s kvalitou životného prostredia v mnohých slovenských
regiónoch nie sú až tak zreteľné, ako by sa dalo očakávať. Každopádne, vývoj po roku 1989 (zníženie
ekologickej záťaže, transformácia priemyslu) prispieva skôr pozitívne z hľadiska vývoja úmrtnosti a
chorobnosti. Navyše, značná časť územia mestskej časti patrila k tým menej zasiahnutým. Rozdiel
medzi úmrtnosťou mužov a žien v prospech žien je charakteristický pre väčšinu svetovej populácie,
bez výnimky pre rozvinutú krajiny. Je predpoklad konvergencie úrovne úmrtnosti podľa pohlaví, ale
iba čiastočnej.
33