Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ... - Staré Mesto

VVMZ spol. s r.o. PHSR MČ Bratislava – Staré Mesto
2002 sa podarilo v centre mesta identifikovať 1309 funkčných prvkov. Najpočetnejšie zastúpenými
kategóriami boli maloobchod (244, resp. 18,6%), stravovanie a ubytovanie (150, 11,5%),
peňažníctvo, poisťovníctvo a súvisiace činnosti (103, 7,9%) a poradenstvo, projektovanie a reklama
(83, 6,3%). Menej zastúpené boli kultúra a šport (61, 4,7%), členské organizácie, cirkvi a politické
strany (56, 4,3%), verejná správa, obrana a sociálne zabezpečenie (4,0%) a cestovné kancelárie (34,
2,6%). Silné postavenie verejnosprávnych funkcií, peňažníctva a poisťovníctva je spoločným znakom
stavebných objektov v obvodoch Rektorát techniky, Reduta a Bezručova ulica, peňažníctva a
poisťovníctva v obvodoch Pamätník SNP, Štefánka, Rajská ulica a Jakubovo námestie, poradenstva,
projektovania a reklamy v obvodoch Žilinská ulica, Rajská ulica, Metropol a Lýceum. V obvode Avion
bol významne zastúpený maloobchod. Veľkou skupinou urbanistických obvodov s dominujúcim
maloobchodom, stravovaním a ubytovaním boli obvody Nová scéna, Charitas, Bratislava-historické
jadro, Pamätník SNP, Rektorát techniky, Reduta, Karpatská ulica a Hydroconsult.
Z hľadiska sociálno-demografickej štruktúry predstavuje územie mestskej časti Bratislava –Staré Mesto
takisto zvláštne územie vyznačujúce sa osobitnými črtami obyvateľstva. Heterogenita mestského
obyvateľstva patrí medzi najzreteľnejšie črty urbánneho prostredia. Diferenciácia obyvateľstva
v demografických, sociálnych a ekonomických dimenziách sa odráža do rozdielov v jeho správaní
a režimov využívania celého mesta, resp. jeho jednotlivých relatívne samostatných častí, ako aj do
rozdielov v pohybe v priestore mesta. Pri realizácii faktorovej analýzy (základom výskumu bolo 121
územných jednotiek na území mesta s počtom obyvateľov od 587 do 10 971 a 29 ukazovateľov ich
demografickej, sociálnej, ekonomickej a bytovej štruktúry) ako metódy výskumu heterogenity sme
využili štandardný výpočet faktorov a ich rotáciu, odporúčanú v záujme lepšej interpretácie základných
dimenzií. Výsledné rotované riešenie faktorovej analýzy v Bratislave extrahovalo päť faktorov
kumulatívne vysvetľujúcich variabilitu celého vstupného súboru premenných na 80%. Týmito faktormi
boli rodinný status, sociálno-profesionálny status, status bývania, reprodukčný status a migračno-
ekonomický status. Pri záverečnej typizácii územia Bratislavy z hľadiska jej sociálno-demografickej
štruktúry bolo identifikovaných šesť nasledovných regionálnych typov (obr. 1.5) (Ondoš, Korec 2006):
Do typu A bolo zaradených 21 jednotiek tvoriacich súvislú oblasť mestského centra, rozkladajúcu sa
od Hradu na sever pozdĺž Štefánikovej ulice, na východ pozdĺž Radlinského ulice a na juh po nábrežie
Dunaja. Typ A (žije v ňom 9,5% obyvateľstva Bratislavy) je klasickým typom mestskej populácie
centra v pokročilejšej fáze životného cyklu rodín s veľmi dobrým ekonomickým statusom, bývajúcej
v starých bytoch a často už samostatne.
25