clxxi. číslo - home.nextra.sk

CLXXI. ČÍSLO 2009ParlamentnýKuriérČASOPISZ NÁRODNEJRADYSLOVENSKEJREPUBLIKY1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CLXXI. ãíslo 2009PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej radySlovenskej republikyMesaãník, roãník XVIIVydavateº:Slovenská národná reklamnáa propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR,Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie:BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.skeurorep@nextra.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@nextra.sk (pre foto)http://www.parlamentnykurier.skRegistrované MK SR ã. 428/08ISSN 1335–0307·éfredaktor:Zástupca ‰éfredaktora:Redakcia:Franti‰ek NagyErnest WeidlerPeter Gregu‰Anna KomováRobert KotianIzabela NagyováMarta Toma‰oviãováPeter ZemaníkRedakãn˘ kruh:Gyula BárdosStanislav Jani‰Róbert Madejªudmila Mu‰kováRafael RafajMária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásovámadar@nextra.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel02/54 414 544, 0905 224 492Typo & lito:AppleStudioTlaã:WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava:J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, archív redakcieKarikatúry:Fedor VicoPredplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EURâíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458Foto na titulnej strane: Oficiálne logo voliebdo Európskeho parlamentuOBSAHEditorialVete‰kov odkaz kolegom (F. Nagy) 2Vláda SRBiomasy je dosÈ, len ju správne vyuÏiÈ (Rozhovor so S. Becíkom) 2Biomasa a geotermál sú najperspektívnej‰ími obnoviteºn˘mi 8zdrojmi energie (Rozhovor s J. Jadu‰om)Slovensko a európska ekonomika (Rozhovor s J. Poãiatkom) 29V˘voj predpokladá aj koordináciu úloh (Rozhovor s P. KaÏimirom) 30Modernú ‰kolu 21. storoãia bez informatizácie nevybudujeme 47(Rozhovor s B. Obrimãákovou)Informatizácia a a Slovensko (Rozhovor s P. Tarinom) 48Európsky parlamentZelená energia pre budúcnosÈ (R. Geist) 4EP Ïiada koordinovanú iniciatívu na podporu automobilového priemyslu 34Lesy SRBiomasa – ãistej‰ia, lacnej‰ia a najmä na‰a energia (Rozhovor s J. Minìá‰om) 6Slovenská energetikaSlovenské elektrárne od leta vo Vojanoch s biomasou 7(Rozhovor s G. L. Noferim)Zvolenská tepláreÀ – príklad ako na to (P. Kri‰tof, J. Jankovsk˘) 14SES Tlmaãe – dodávateº zariadení na spaºovanie biomasy (M. Pa‰tika) 16Ministerstvo hospodárstva SRGarantujeme v˘kupnú cenu elektriny na obdobie 15 rokov 11(Rozhovor s J. Novákom)Îivotné prostredieVyhlásenie 2. roãníka súÈaÏe 13Preão na krízu druhotn˘ch surovín dopláca najviac trieden˘ zber 19v slovensk˘ch mestách a obciach (M. Jurkoviã)Slovensk˘ priemysel120 rokov cementárne v Ladcoch a prínos obnoviteºn˘ch zdrojov energie 18(Rozhovor s A. Barcíkom)Slovensko-talianska spoluprácaChceme sa usilovaÈ o neustále zdokonaºovanie (Rozhovor s I. Jacquototom) 20Národná rada SRPomoc je vÏdy vítaná (Rozhovor s J. Burianom) 21Slovensko malo ‰Èastie... (Rozhovor s I. Farkasom) 22MoÏnosti opätovného na‰tartovania (Rozhovor s I. Miklo‰om) 24Krízu nezaÏenie neãinnosÈ (Rozhovor s I. ·tefancom) 25MíÀaÈ by sa malo s rozumom (Rozhovor s J. ëuraãkom) 26Fico je e‰te príli‰ mlad˘ na to, aby odchádzal (Rozhovor s M. JureÀom) 52Solidarita musí byÈ základnou hodnotou EÚ (Rozhovor s B. Zalom) 53Ministerstvo financií SRSúvislosti (Rozhovor so Z. Krajãírom) 27Svet financiíLízingov˘ trh – pomalé kæzanie dolu a (miestami) aÏ strm˘ pád 32(Rozhovor s J. Ebringerom)DaÀová politika Slovenska a kríza (I. ·ulaj) 39MoÏno dnes poisÈovniam veriÈ? (Rozhovor s J. Îákovou) 43R˘chly internet pre v‰etk˘ch! (Rozhovor s I. I‰tvánffym) 45Národná banka SRAká je situácia v stabilite eura (Rozhovor s I. ·ramkom) 36Colná správaColná správa chráni ekonomické záujmy (Rozhovor s E. Kroãianovou) 37EkonómiaSubsidiarita, euromanaÏment a globálny manaÏment v kontexte 40súãasnej globálnej krízy (ª. Jemala)Cestovn˘ ruchJedineãn˘ spôsob preÏitia história (Château Belá) 50Dialógy & EWNa Slovensku ch˘ba tieÀová vláda(Rozhovor s O. Andrásym) 55PolitológiaSilové prostriedky a hºadanie v˘chodísk (Rozhovor s D. ·mihulom) 59Glosy – Poznámky – EsejeZnárodnenie obãana a iné fixné idey (E. Weidler) 60Únik na poslednú chvíºu (R. Kotian) 62Európska úniaSúãasné migraãné pohyby v kontexte Európskej únie a ich vzÈah k SR 63(C. BaláÏ)Parlamentn˘ denníkSvetov˘ parlamentn˘ rekord? Odvolávanie ministra ·tefanova (R. Kotian) 65SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 72www.parlamentnykurier.sk

V L Á D AS RBiomasy je dosÈ,len ju správne vyuÏiÈktorá sa dostane k spotrebiteºovi, by mala pohybovaÈna úrovni päÈ eur.Cielené pestovanie energetick˘ch plodín mápodºa odborníkov veºkú budúcnosÈ. V ãomspoãívajú podºa vás v˘hody pestovania energetick˘chplodín? A naopak, aké sú ich nev˘hody?Ktoré zdroje je moÏné na Slovensku vyuÏiÈna v˘robu energií z drevnej biomasy?Na pôdohospodárstvo sa pozerám ako pôdohospodár,a nie ako politik, ktor˘ za odmenu dostalfunkciu. HovoriÈ o energetick˘ch plodináchv krajine, ktorá je treÈou najlesnatej‰ou v Európe,a ktorá má vy‰e 230-tisíc náletov˘ch plôch,by bol hazard s jej fondom. Nie je pravda, Ïe naeurópskych a svetov˘ch trhoch je prebytok potravín.Je ich nedostatok. Slovensko vìaka svojmugeografickému profilu vie vyuÏiÈ potenciáltrval˘ch trávnych porastov na produkciu hovädzieho,jahÀacieho mäsa, i chov hospodárskychkoní. V juÏn˘ch produkãn˘ch oblastiach, kde jelep‰ia orná pôda, vie vyrobiÈ dostatok krmovínpre chov o‰ípan˘ch, hydiny, dostatok mlieka,produktov rastlinnej v˘roby, ovocia, zeleniny ahrozna. Îiaº, pasívne obchodné saldo je dneskatastrofálne. Jednoducho sme toto odvetvie zanedbali.Nehazardujme teda s pôdohospodárstvompri hºadaní alternatív energetickej plodiny.Dajme pokoj v⁄be, a in˘m energetick˘m plodinám,ktoré treba vyuÏiÈ tam, kde je nedostatokbiomasy. Máme dostatok biomasy, energie v lesnomhospodárstve i poºnohospodárstve. Kebysme ju patriãne zhodnotili, tak nemusíme snívaÈo hºadaní alternatívnych zdrojov na vyuÏitie potenciálupôdneho fondu.eur. Biomasa má veºk˘ potenciál moÏností akosãasti nahradiÈ nákup fosílnych palív. Ide o neoceniteºn˘samoobnoviteºn˘ zdroj, ktor˘ viemevyuÏiÈ na energetické úãely a nemusíme zaÀ platiÈ.Naopak, jeho zhodnocovaním získavame ajpracovné sily vo vidieckom priestore. Na nedávnejkonferencii o biomase poãas ukáÏkovéhodÀa v Tlmaãoch predstavitelia spoloãnostíjednoznaãne uviedli, Ïe cena energie a biomasymeraná v GJ pri kotle je dva a pol aÏ trojnásobnelacnej‰ia ako napríklad plyn. V tomto smeremá Slovensko úÏasn˘ potenciál na to, aby ho nikdyneohrozovali energetické alebo ekonomickékrízy. Krajina, ktorá má dostatok vody a vie svojupotravinovú, lesnícku, pôdohospodársku a vodohospodárskupolitiku robiÈ tak, aby mala vyváÏenúpotravinovú sebestaãnosÈ a bezpeãnosÈ,vie úãelne narábaÈ s energiou, sa nemusí obávaÈnedostatku potravín, vody a energií. Vìaka prírastkuv lesnom hospodárstve a poºnohospodárstveSlovensko môÏe poãítaÈ vysok˘m objemomroãnej produkcie tohto samoobnoviteºného zdrojaa zachovaÈ si tak v˘znamn˘ potenciál v˘konnostiobyvateºstva krajiny.Podºa Dlhodobej stratégie vyuÏívania poºnohospodárskycha nepoºnohospodárskych plodínna energetické úãely by ‰tát mal vyuÏívaniebiomasy viac podporovaÈ. Mohli by steuviesÈ o aké opatrenia a spôsoby financovaniapôjde?Lesné hospodárstvo treba vnímaÈ oveºa zodpovednej‰ie.NevnímaÈ ho len tak, Ïe je tu a t˘mje to vyrie‰ené. Veºa vecí totiÏ oceníme, aÏ keìo ne prídeme. Napríklad ma veºmi trápi, Ïe námhynú smreãiny. Lesy nemajú len ekonomickúfunkciu, ale aj ekologickú a mimoprodukãnú,predov‰etk˘m retenãnú, ãiÏe predstavujú aj zásobáreÀvody. Ide o fenomény, ktoré sú postavenéna princípe potreby lesa. Hºadáme moÏnosti,ako tejto energii pomôcÈ, aby sa efektívne vyuÏívala.Lesné hospodárstvo nemá svoj potenciál ibav produkcii dreva, ale aj biomasy ako vedºaj‰iehoproduktu. Na biomasu sa totiÏ vyuÏíva menejkvalitné drevo – tenãina alebo haluzovina a v‰etkylesné prírastky. Niektoré ‰táty vyuÏívajú tútoenergiu oveºa úãelnej‰ie. Napríklad, Maìarská republikasa v rebríãku lesnatosti nachádza na 13.mieste, ale podiel vyuÏívanej energie z biomasytam predstavuje vy‰e osem percent. V prvom radeby sme mali cez vyprodukovan˘ objem biomasyangaÏovaÈ producentov biomasy, nie jej zhodnocovateºov,a to tak, aby sa to pre v˘robcov, lesníkovi poºnohospodárov stalo zaujímav˘m. Pod-ºa prepoãtov odborníkov sa cena tony vyprodukovanej‰tiepky alebo vyprodukovanej energie,Ako by ste charakterizovali súãasnú situáciuvo v˘robe lesnej ‰tiepky z korunov˘ch zvy‰kovpo ÈaÏbe v beÏne pestovan˘ch hospodárskychlesoch? Ak˘mi nástrojmi plánujete podporiÈprodukciu v tejto oblasti?Produkcia tenãiny a korunn˘ch zvy‰kov jenedostatoãná. Preto z Operaãného programu 2.1.pripravujeme nové v˘zvy pre záujemcov o kúpunovej techniky a technológie na spracovanie tejtohmoty. Darmo budeme snívaÈ o tom , Ïe bysme mali efektívnej‰ie vyuÏiÈ ‰tiepku, keì na tonemáme technológiu. Dokazuje to aj skutoãnosÈ,Ïe Lesy SR, ‰. p., zdruÏenia vlastníkov ne-‰tátnych lesov alebo súkromné spoloãnosti nemajútechniku a technológie na patriãnej úrovni.V druhej polovici roka chceme prijaÈ opatreniana podporu investícií do t˘chto technológií.Masívnej‰ie zakladanie plantáÏí r˘chlorastúcichdrevín by mohla ur˘chliÈ legislatívna úprava,podºa ktorá by pestovanie r˘chlorastúcichdrevín povaÏovala za poºnohospodárske vyuÏitiepôdy. Pripravujete zmeny v tejto oblasti?Nikdy nepodporím zakladanie masívnychplantáÏí r˘chlorastúcich drevín na pôdohospodárskejpôde, pretoÏe na nej sa musia pestovaÈ poºnohospodárskekultúry. Podporím len zakladanier˘chlorastúcich listnat˘ch drevín, keìÏe potrebujemelistnatú vlákninu pre celulózovo-papierensk˘priemysel.3

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N TSlovensko sa spolu s ostatn˘mi ãlenmi EÚ v roku 2007 zaviazalo, Ïe do roku 2020 zv˘‰i podielenergie z obnoviteºn˘ch zdrojov na 20 %. V˘znamn˘ podiel na tom bude maÈ energia vyrobenáz biomasy. ·peciálne v prípade Slovenska európska exekutíva kon‰tatovala, Ïe najväã‰í potenciálna rozvoj má z obnoviteºn˘ch zdrojov práve biomasa. Na biomasu stavia aj slovenská Stratégiavy‰‰ieho vyuÏívania obnoviteºn˘ch zdrojov energie z roku 2007, na základe ktorej by sa malpodiel obnoviteºnej energie na Slovensku do roku 2020 zv˘‰iÈ na 12 %.Zelená energiapre budúcnosÈV˘roba energie z biomasy sa dot˘ka hneìniekoºk˘ch dôleÏit˘ch európskych politík:energetiky, Ïivotného prostredia, i poºnohospodárstva.Hoci v otázke veºkého energetickéhopotenciálu panuje zhoda, stále sa diskutujeo takom nastavení pravidiel, aby intenzívnej‰ievyuÏívanie bioenergie nepostihovaloÏivotné prostredie a neohrozilo potravinovúbezpeãnosÈ.V˘roba elektrickej energie z biomasy (GWh)Spotreba elektrickej energie a v˘robaz obnoviteºn˘ch zdrojovZdroj: Eurostat, december 2008Podiel obnoviteºn˘ch zdrojov na spotrebe elektrickej energie (%)POTREBA CIELENEJ·EJ PODPORYEurópska únia prijala Akãn˘ plán pre biomasuuÏ v roku 2005. Jeho cieºom bolo zv˘-‰iÈ podiel bioenergie z vtedaj‰ích 4 % na 8 %,ão malo prispieÈ k zníÏeniu dovozu ropy ajtvorby emisií skleníkov˘ch plynov a k vytvoreniu300 000 pracovn˘ch miest v poºnohospodárstvea lesníctve. âlenské krajiny ho následnerozpracovali do národn˘ch akãn˘chplánov. ·lo v‰ak o dobrovoºnú iniciatívu a politickézáväzky – za ich nesplnenie nehrozilisankcie, a tak sa opakovane oz˘vali hlasy,Ïe ak to EÚ myslí s podporou energie z obnoviteºn˘chzdrojov váÏne, mala by prijaÈpevnej‰í, právne záväzn˘ rámec.Dokazovala to aj reálna situácia. Najmä vsektore v˘roby elektrickej energie sa ukazovalo,Ïe hoci jej mnoÏstvo vyrobené z obnoviteºn˘chzdrojov postupne rastie, nestaãídrÏaÈ tempo s rastom spotreby a tak podieldlhodobo stagnoval.Zo v‰etk˘ch obnoviteºn˘ch zdrojov zaznamenalanajväã‰í nárast popri veternej energiipráve biomasa. Ostatné obnoviteºné zdrojeNa pozadí snáh o zniÏovanie emisií skleníkov˘chplynov a diverzifikáciu zdrojov saãlenské krajiny rozhodli prijaÈ jednoznaãnézáväzky. Podpora vyuÏívania energie z biomasysa nakoniec stala súãasÈou ‰ir‰ieho energeticko-klimatickéhobalíka, ktor˘ KomisiapredloÏila v januári 2007 a definitívne schválenieRadou sa oãakáva v lete tohto roku.Dlh˘ rozhodovací proces bol odrazomkomplexnosti problému a rôznorodosti záujmov,ktoré doÀ vstupovali. Hoci sa väã‰inaaktérov zhodla na tom, Ïe Európa musí podielobnoviteºn˘ch zdrojov v˘razne zv˘‰iÈ,Zdroj: Eurostat, december 2008MnoÏstvo energie vyrobenejz obnoviteºn˘ch zdrojovZdroj: Eurostat, december 2008Zdroj: Eurostat, december 2008rozdielne názory panovali na otázku právnejzáväznosti a sankcií, a predov‰etk˘m nastaveniakritérií, ktoré majú zabezpeãiÈ, aby rozvojobnoviteºnej energie, ‰peciálne bioenergie,nevpl˘val negatívne na Ïivotné prostrediea potravinovú bezpeãnosÈ.PROBLEMATICKÉ BIOPALIVÁMimoriadne horúca diskusia sa rozpútalanajmä okolo takzvan˘ch biopalív. Ich podielv pohonn˘ch hmotách upravuje ‰peciálna legislatívaa sektor v˘roby biopalív zaznamenalv EÚ v posledn˘ch rokoch siln˘ boom.Zdalo sa, Ïe biopalivá ponúkajú rie‰eniehneì na niekoºko problémov – zniÏujú závislosÈeurópskych krajín od dovozu energetick˘chzdrojov, najmä ropy, ponúkajú alternatívupre domáce poºnohospodárstvo, vytvárajúpracovné miesta v spracovateºskom priemyslea majú potenciál zniÏovaÈ emisie z dopravy.V roku 2004 bol v rámci reformy Spoloãnejpoºnohospodárskej politiky vytvoren˘‰peciálny program na podporu ich pestovania.V tom ãase sa biopalivové plodiny pestovaliv EÚ len na v˘mere 0,31 milióna hektárov.Záujem farmárov bol obrovsk˘. V roku2007 sa uÏ takto vyuÏívaná plocha roz‰írila4

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N Tna 2,84 milióna hektárov a rozpoãet vyãlenen˘na program nestaãil pokryÈ dopyt. Komisiamusela ohlásiÈ revíziu schémy.Zaãala sa mnoÏiÈ aj kritika príli‰nej podporybiopalív. Environmentálne organizácieupozorÀovali, Ïe ich príspevok k zniÏovaniuemisií nie je aÏ tak vysok˘, ako sa uvádzalo,v niektor˘ch prípadoch môÏu dokonca spôsobovaÈzv˘‰enie koncentrácie skleníkov˘chplynov. Masové pestovanie energetick˘chplodín v rozvojov˘ch krajinách, urãen˘ch nav˘voz do EÚ ãi Spojen˘ch ‰tátov, okremtoho viedlo k odlesÀovaniu a strate biodiverzity.ëal‰ie hlasy upozorÀovali na to, Ïe v ãasezhor‰ujúcej sa globálnej potravinovej situácievytláãajú biopalivá z obrábanej pôdy plodiny,ktoré slúÏia ako potrava pre ãloveka ãipre hospodárske zvieratá.Kompromis dosiahnut˘ 3. decembra 2008v rámci rokovaní o klimaticko-energetickombalíku síce zachováva cieº, aby do roku 2020pochádzalo 10% palív v doprave z obnoviteºn˘chzdrojov, zároveÀ je v‰ak na Àom vidieÈ,ako prinútil tlak Úniu revidovaÈ pôvodné plány.Dohoda bola kompromisom medzi prísnymienvironmentálnymi poÏiadavkami Európskehoparlamentu a názormi t˘ch ãlensk˘chkrajín, podºa ktor˘ch by stanoveniestriktn˘ch kritérií hneì na zaãiatku zabrzdilorozvoj sektora. Biopalivá, ktoré sa majú zapoãítaÈdo 10%-tného cieºa, musia vyprodukovaÈminimálne o 35% emisií menej, neÏkeby boli pouÏité fosílne palivá, v roku 2013aÏ o 45% menej a v 2017 o 50% menej. Potomto roku bude limit zv˘‰en˘ na 60%.âiastkové ciele pre biopalivá prvej a druhejgenerácie, ktoré Ïiadali europoslanci, noproti sa postavili ãlenské krajiny, neboli stanovené.No na druhej strane do 10%-tnéhocieºového podielu na palivách v doprave sanebudú poãítaÈ iba biopalivá, ale v‰etky obnoviteºnézdroje – napr. vodíkové pohony aelektromotory.PLÁNY DO BUDÚCNOSTIAká bude teda budúcnosÈ bioenergie v EÚ?Jasné je, Ïe zohrá rozhodujúcu úlohu v dosahovaní20% podielu obnoviteºn˘ch zdrojov naenergetickom mixe do roku 2020. Konkrétneprostredie pre rozvoj jej vyuÏívania v‰ak urãiadetailnej‰ie kritériá pre záväzné národnéakãné plány pre biomasu, ktoré má KomisiapredstaviÈ v júni 2009. âlenské krajiny v súãasnostiprodukujú v˘znamnej‰ie mnoÏstvoenergií z biomasy v sektore elektroenergetiky,termoenergetiky a dopravy. Nová Smernica oobnoviteºn˘ch zdrojoch to berie na vedomiea preto vyz˘va, aby boli národné akãné plányzasadené do kontextu palety súãasne dostupn˘chzdrojov obnoviteºn˘ch zdrojov.Európska komisia nadviaÏe na doteraj‰iedobrovoºné akãné plány pre biomasu, ktoré sivytvorili jednotlivé ãlenské ‰táty v rámci iniciatívyz roku 2005. Júnov˘ návrh jednotnej‰ablóny by mal byÈ jasnej‰í a prehºadnej‰í neÏsúãasné dobrovoºné plány. ZároveÀ by samali do neho premietnuÈ národné ciele prejednotlivé hospodárske sektory, ako i nástrojena ich dosiahnutie. Plány budú musieÈ obsahovaÈinformáciu o tom, ãi bude daná ãlenskákrajina biomasu dováÏaÈ alebo ju bude prevlastné úãely pestovaÈ doma. Súãasne by plánmal definovaÈ nástroje na podporu vytvoreniatrhu s bioenergiou.Na vytváraní spoloãného vzoru akãnéhoplánu pre biomasu (tzv. „BAP Driver“) sa podieºajúenergetické agentúry z jedenástichãlensk˘ch krajín. Európska komisia a energetickéagentúry definovali niekoºko kritérií,ktoré budú musieÈ národné stratégie pre biomasusplniÈ. V rámci kaÏdého bude vybratájedna ãlenská krajina ako referenãn˘ bod preporovnávania a vyhodnocovanie. NapríkladFínsko môÏe byÈ referenãn˘m bodom premeranie a porovnávanie cezhraniãného dopaduvyuÏívania bioenergie, keìÏe sa nachádzamedzi Ruskom a ·védskom. In˘m referenãn˘mbodom môÏe byÈ Rumunsko, ktoré vypracovalonajkvalitnej‰í národn˘ akãn˘ plánpre biomasu, vrátane detailného implementaãnéhoplánu a systému hodnotenia kaÏdéhoãlánku dodávateºského reÈazca.Komisia vypracúva aj kritériá udrÏateºnostipre biomasu, ktoré budú odli‰né od kritériíudrÏateºnosti pre biopalivá a tekuté (skvapalnené)biopalivá, ktoré uÏ definuje Smernicao obnoviteºn˘ch zdrojoch energie. KritériáudrÏateºnosti pre biomasu by mali byÈpredstavené do konca roka 2010. Závery verejnéhopripomienkovania návrhov by malibyÈ predstavené v krátkej dobe v tomto roku.OPATRN¯ OPTIMIZMUSFirmy pôsobiace v sektore obnoviteºn˘chzdrojov sú optimistické. „Do roku 2020 smeschopní dodávaÈ 33 – 40% elektrickej energiespotrebovanej v Európe, v závislosti od úspechuv oblasti energetickej efektívnosti, dosiahnuÈpodiel 25% tepla z obnoviteºn˘ch energetick˘chzdrojov a 10% biopalív do roku2020,“ vyhlásil 17. novembra 2008 ArthourosZervos, prezident Európskej rady pre obnoviteºnúenergiu (EREC). Podmienkou v‰akje, aby vlády správne nastavili regulaãné prostrediea investovali do nov˘ch technológií.Finanãná a z nej vypl˘vajúca hospodárskakríza v‰ak situáciu komplikuje. Nielen Ïe vysychajúinvestiãné kanály pre rozvoj nov˘chprojektov, ale s poklesom priemyselnej v˘robyklesá aj dopyt po energiách. Verejné zdrojesú vyuÏívané na sanáciu národn˘ch ekonomíka oz˘vajú sa hlasy, Ïe v tejto situácii súinvestície do zelenej energie „pridrahé“.Realita v‰ak ukazuje, Ïe v‰etko je vecoupolitickej vôle. Aj v „rokoch hojnosti“ predkrízou zaostávali investície do obnoviteºn˘chzdrojov, vrátane bioenergie. Vo februári 2008vydala francúzska organizácia Observatoiredes énergies renouvelables správu, v ktorejkon‰tatuje znaãn˘ pokrok v oblasti biopalív,biomasy a veternej energie. Súãasne v‰akvyslovuje ºútosÈ nad príli‰ pomal˘m pokrokom,aby sa mohlo podariÈ dosiahnuÈ ciele. Kpodobn˘m záverom pri‰li aj iné organizácie,ãi Európska komisia.Ak by sa mali nedostatoãné investície dozelenej energie e‰te viac obmedziÈ, Európe nehrozílen to, Ïe nesplní ciele, ktoré si sama stanovila.Omnoho váÏnej‰ou hrozbou je riziko,Ïe po t⁄nistej ceste hospodárskou krízou na Àubudú hneì ãakaÈ ìal‰ie dve – energetická a environmentálna.A v ich prípade bude dvojnásobneplatiÈ, Ïe lieãenie je niekoºkokrát drah-‰ie a bolestivej‰ie neÏ prevencia.Radovan GEIST,EurActiv.skPERSPEKTÍVA OBNOVITEªN¯CHZDROJOV ENERGIE PODªASTRATÉGIE VY··IEHO VYUÎÍVANIAOBNOVITEªN¯CH ZDROJOVENERGIE V SR (2007)• Najväã‰í celkov˘ potenciál má slneãnáenergia. Vzhºadom na finanãné a technologickémoÏnosti je predpoklad vyuÏívaniaslneãnej energie najmä na v˘robutepla a teplej úÏitkovej vody. Súãasnáfotovoltaická technológia umoÏÀujebez väã‰ích ‰trukturálnych zmien integrovaÈdo energetického rozvodného systémufotovoltaické generátory zabezpeãujúcepodiel niekoºko percent celoroãnejspotreby elektriny. VyuÏitie technickéhofotovoltaického potenciálu je v súãasnosti,v porovnaní s in˘mi technológiami,finanãne nároãnej‰ie.• Druh˘ najväã‰í celkov˘ potenciál mágeotermálna energia. Vlastnosti geotermálnychvôd na Slovensku predurãujúvyuÏívanie tejto energie najmä na vykurovaniea lieãebné úãely. Technick˘ potenciálje taktieÏ v˘razne niωí z dôvodutechnologick˘ch problémov súvisiacichs chemick˘m zloÏením geotermálnychvôd.• Najväã‰í technick˘ potenciál má biomasa.Biomasa má veºkú perspektívupri v˘robe tepla pre vykurovanie najmäv centrálnych vykurovacích systémoch,menej v domácnostiach, vo forme peliet,brikiet, drevn˘ch ‰tiepok a slamy. Pomerner˘chlym rie‰ením zv˘‰eného vyuÏívaniabiomasy je spoluspaºovanie sfosílnym palivom v tepeln˘ch elektrár-Àach a pri kombinovanej v˘robe elektrinya tepla. V prípade väã‰ích zariadeníjedn˘m z dôleÏit˘ch faktorov je optimalizácialogistick˘ch nákladov.• Bioplyn vyroben˘ z poºnohospodárskejbiomasy, biologicky rozloÏiteºn˘ch komunálnychodpadov a odpadov z ãistiarníodpadov˘ch vôd (âOV) je moÏné vyuÏívaÈna v˘robu elektriny a tepla, priãomprojekty na vyuÏívanie bioplynu z âOVsú konkurencieschopné. Rozvoj vyuÏívaniabiopalív závisí od legislatívnychopatrení a vyrie‰enia technologick˘chproblémov.• Najviac vyuÏívan˘m obnoviteºn˘m zdrojomna v˘robu elektriny je vodná energia,ktorá pokr˘va vy‰e 98 % v˘robyelektriny z OZE. VyuÏitie hydroenergetickéhopotenciálu je pribliÏne 57%.• VyuÏiteºn˘ (aj technick˘) potenciál veternejenergie bol urãen˘ na 600 GWh vroku 2002. Potenciál bol vypoãítan˘ nazáklade predpokladu, Ïe sa pouÏijú veternéturbíny s v˘konom 500 aÏ 1 000kW. Na základe doteraj‰ích skúseností atechnologického pokroku v kon‰trukciiturbín, ktor˘ umoÏnil pouÏívaÈ turbínys v˘konom aÏ 2 800 kW, moÏno v‰akpredpokladaÈ, Ïe tento vyuÏiteºn˘ potenciálje viac ako dvojnásobn˘.5

L E S YS RVykurovanie prevádzkov˘ch priestorov, mestsk˘ch sídlisk, nemocníc ãi ‰kôl energiou vyrobenouspaºovaním energetickej ‰tiepky – biomasy, to je jednoduché, efektívne, lacné a najmä– na‰e rie‰enie. Rie‰enie, ktoré neohrozí plynová kríza, ani politika veºmocí, vlastniacichnerastné suroviny. Rie‰enie, vyuÏívajúce energiu z domácich obnoviteºn˘ch zdrojov,ak˘m je napr. lesná ‰tiepka. Parlamentn˘ kuriér oslovil v tejto súvislostigenerálneho riaditeºa LESOV SR, ‰. p., Jozefa MINëÁ·A.Biomasa – ãistej‰ia,lacnej‰ia a najmä na‰a energiaV˘robou lesnej ‰tiepky ako bioenergie z na-‰ich lesn˘ch zdrojov sa ‰pecializovan˘ Od-‰tepn˘ závod Biomasa, ‰.p., LESY SR zaoberáod roku 2004. S ak˘mi v˘sledkami?Vlani tento závod vyprodukoval 120-tisícton lesnej ‰tiepky, v roku 2009 to bude viacako 130-tisíc ton. Od‰tepn˘ závod (OZ) Biomasav Leviciach so siedmimi regionálnymistrediskami uspokojuje svojou produkciouaÏ 90 % domácich záujemcov, priãom k najväã‰ímodberateºom lesnej ‰tiepky patrí ZvolenskátepláreÀ, Kysucká mestská tepláreÀ,podniky SES, a. s., Tlmaãe, Smreãina BanskáBystrica, ale aj teplárne v Dolnom Kubíne,v Partizánskom, v Bánovciach nad Bebravouãi Vranove nad Topºou. Ide celkovo o 25regionálnych teplárensk˘ch subjektov, ktorépri budovaní novej technológie vyuÏili moÏnosÈspolufinancovania z fondov Európskejúnie.Z ãoho sa biomasa tvorí?Viac ako 60 % lesnej ‰tiepky pochádza zhaluziny, konárov a odpadu zo stromov, ktorépredt˘m konãili ako palivové drevo. Vãase gradujúcej kalamity podkôrnikovéhohmyzu sa spracováva aj po‰kodené ihliãnatédrevo, ktoré tvorí aÏ 70 % spracovanéhoobjemu. Hlavn˘ aspekt efektívnosti je skutoã-nosÈ, Ïe vynaloÏené financie na zabezpeãeniebioenergie neunikajú za hranice. Naopak,vpl˘vajú na rozvoj jednotliv˘ch regiónov.Vytvorením Strediska Biomasa vytvoriliLESY SR 52 nov˘ch priamych a 60 nepriamychpracovn˘ch príleÏitostí. Prispeli nielenk rozvoju regiónov, ale aj k ochrane Ïivotnéhoprostredia, pretoÏe ponúkajú ãistú, lacnej-‰iu a hlavne na‰u energiu pre mestá, sídliskáa ich obãanov.ëal‰ím argumentom je bezpeãnosÈ a dostupnosÈbioenergie pre regionálne teplárne.Tie, ktoré uÏ biomasu energeticky vyuÏívajú,majú zväã‰a vytvorené zásoby na tri mesiacedopredu a aj v prípade zlého poãasia mápre nich OZ Biomasa dostatok zásob.Pozitíva biomasy sú teda jednoznaãné. Aaké pozitíva oãakávajú od rozbehnutia tejtopodnikateºskej komodity konkrétneLESY SR, ‰. p.? Mohlo by sa to podºa váspodpísaÈ nejak˘m podstatnej‰ím spôsobomna zlep‰ení hospodárskych v˘sledkovpodniku v budúcnosti?Urãite áno, keìÏe aj dnes patrí ‰. p. LESYSR – Od‰tepn˘ závod Biomasa k najväã‰ímproducentom drevo‰tiepky na Slovensku. Vy-Ïaduje si to v‰ak aj súbor ìal‰ích opatrení –najmä legislatívnych, ktoré by napomohlipriblíÏiÈ tento efektívny a ekologick˘ projekt‰ir‰ej vrstve obyvateºstva. Ide najmä o legislatívnupodporu pri pestovaní r˘chlorastúcichenergetick˘ch porastov z drevín, ak˘misú agát a topoº, a tieÏ istú finanãnú spoluúãasȉtátu, ktorá by pomohla zníÏiÈ v˘robnéa prepravné náklady tak, aby sa stali atraktívnymipre v‰etk˘ch. V˘voj v ostatn˘cht˘ÏdÀoch ukazuje, Ïe ‰tát venuje zv˘‰enú pozornosÈtejto problematike a hºadá konkrétnenástroje ako úãinne podporiÈ producentovzelenej energie a producentov biomasy.Rezortné ministerstvo pripravuje návrhdotácie, ktorá by mala zabezpeãiÈ nulovú,prípadne desatinovú plusovú mieru rentabilitypre lesníkov. Navrhovan˘ch päÈ eurna jednu tonu biomasy by mali lesníci získavaÈspätne cez vyrobenú elektrickúenergiu a teplo. Táto dotácia by mala byÈzahrnutá uÏ do návrhu budúcoroãnéhorozpoãtu. âo vy na to?V Leviciach sa 16. marca tohto roka uskutoãnilaodborná konferencia o biomase, naktorej sa zúãastnil aj pán predseda vlády spolus ministrami pôdohospodárstva, hospodárstvaa Ïivotného prostredia. Práve na tomtopodujatí zaznel prísºub finanãnej dotácie priv˘robe biomasy, ktor˘ – pevne veríme – budeaj zrealizovan˘. Skutoãne si váÏime záujemvládnych predstaviteºov, t˘m skôr, Ïe biomasaje reálnym a pritom lacn˘m, ekologick˘ma domácim energetick˘m zdrojom, podporujúcimzamestnanosÈ v regióne a udrÏiavajúcimfinanãné prostriedky v domácomhospodárstve. Systém ‰tátnej podpory koneãn˘chv˘robcov energie zo spaºovania biomasytak, aby v cene energie boli zohºadnenénáklady na v˘robu ‰tiepky a aby táto v˘robabola aj rentabilná, funguje napríklad vRakúsku a ìal‰ích krajinách. Myslíme si, ÏemôÏe fungovaÈ aj u nás a ak by to tak bolo,boli by sme aj my lesníci veºmi spokojní.Na záver: aké sú va‰e oãakávania ão sat˘ka roku 2009?Tento rok sa ukazuje byÈ ako kºúãov˘ prinastavovaní legislatívnych, kompetenãn˘cha organizaãn˘ch mechanizmov, ktoré umoÏniav roku 2010 na‰tartovaÈ efektívny motivaãn˘model zv˘‰eného vyuÏitia biomasypri v˘robe tepla a elektrickej energie pre v˘robcov‰tiepky, obce, mestá, energetikov, aleaj jednotliv˘ch spotrebiteºov. Ak udrÏia zodpovednínasadené tempo a podarí sa im dotiahnuÈdobré my‰lienky a rie‰enia do reálnejpraxe, tak v budúcom roku zaÏijeme skutoãn˘a treba povedaÈ, Ïe aj mimoriadne uÏitoãn˘„boom“ v dopyte po biomase i v produkciiz nej získanej energie.·tiepkovaã GRIZZLY DT 326

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ASlovenské elektrárne od letavo Vojanoch s biomasou„Skupina Enel má záväzok vyrábaÈ elektrickú energiu ekologicky a veríme, Ïe je moÏné produkovaÈ ju so ziskoma zároveÀ prispieÈ k ochrane Ïivotného prostredia. Enel je aktívnym hráãom na svetovom trhu obnoviteºn˘chzdrojov energie. Veríme, Ïe tieto zdroje sú správnym nástrojom pre zlep‰enie systému v˘roby, bezpeãnostizásobovania energiou a pre väã‰iu ochranu Ïivotného prostredia,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriérGian Luca NOFERI, zástupca riaditeºa Divízie inÏinieringu a manaÏér projektov Design-to-Costa nov˘ch projektov Slovensk˘ch elektrární (SE), ãlena skupiny Enel.Ako vnímajú SE, a. s., biomasu? Ak˘ je vá‰postoj k tomuto obnoviteºnému zdrojuenergie?V dôsledku schválenia klimaticko-energetickéhobalíãka Európskej únie prijala Slovenskárepublika záväzok zv˘‰iÈ podiel v˘robyelektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov asi o14 %. V rámci tohto procesu Slovenské elektrárne,a. s., rozpracúvajú projekty obnoviteºnejenergie v súlade s prioritami definovan˘mislovenskou vládou a regulaãn˘m rámcomEÚ. Jedn˘m z nich je projekt spaºovania biomasy.V priebehu roka 2007 sme spustili projekt,ktorého cieºom je vypracovaÈ technickú a ekonomickú‰túdiu realizovateºnosti moÏnostispaºovania biomasy v elektrárÀach SE, a. s.,âo sa t˘ka vhodného paliva – biomasy prena‰e zariadenia, je to najmä drevná biomasa,ktorá sa dá rozdeliÈ na drevnú ‰tiepku z lesovalebo pochádzajúcu z drevárskeho priemyslu,vypestovanú biomasu s krátkou obmenou(r˘chlo rastúce dreviny) a odpadové stavebnédrevo.Prv˘ krok projektu sa sústredil na zmie‰anéspaºovanie s biomasou v existujúcich uhoºn˘chelektrárÀach SE, a. s. V ìal‰ích krokochprehodnotíme moÏnosÈ v˘stavby a prevádzkovaniabloku, ktor˘ bude spaºovaÈ len biomasu.Pri príprave projektu sme v spolupráci sPodnikovo-hospodárskou fakultou Ekonomickejuniverzity v Ko‰iciach analyzovali40-kilometrovú oblasÈ okolo tepelnej elek-trárne Vojany a pribliÏne 2000 – 3000 hektárovby bolo vhodn˘ch na pestovanie energetickejv⁄by s cca 30 tonami biomasy na hektárkaÏdé 3 roky.Ako vidia SE, a. s., legislatívnu podporu prevyuÏívanie biomasy na energetické úãely?V najbliωom ãase sa oãakáva schváleniezákona o obnoviteºn˘ch zdrojoch na v˘robuelektrickej energie. Na jeho základe si SE, a.s., budú nárokovaÈ tarify na ìal‰ie garantovanéobdobie pre podporu v˘roby elektrickejenergie z obnoviteºn˘ch zdrojov.Rastúci dôraz na podporu vyuÏívania drevnejbiomasy pre energetické úãely je tieÏ podãiarknut˘zv˘‰enou pozornosÈou a deklarovanoupodporou vlády Slovenskej republiky.LESY SR, ‰. p., deklaroval svoje ciele v oblastiv˘roby energetickej dendromasy: zv˘‰iÈroãnú v˘robu drevnej ‰tiepky a drevného palivado roku 2020 aÏ na úroveÀ, ktorá dosahujevyuÏiteºn˘ potenciál minimálne 1,1 mil.ton, ãi vyuÏívaÈ produkãné moÏnosti vyuÏitiar˘chlo rastúcich drevín (topoº, agát a osika).Povedali ste nám, Ïe v SE, a. s., sa poãíta sprojektmi na biomasu systémom spoluspaºovaniav uhoºn˘ch elektrárÀach. Mohliby ste nám poskytnúÈ nejaké detaily o realizáciitohto projektu?Po ‰túdii realizovateºnosti SE, a. s., spustiliinvestiãn˘ projekt „Spoluspaºovanie biomasya ãierneho uhlia vo fluidn˘ch kotlochelektrárne Vojany”, ktorého cieºom je spaºovaÈbiomasu s podielom 4 % v˘hrevnosti vofluidn˘ch kotloch vo Vojanoch; drevné ‰tiepkybudú pouÏité ako biomasa v zmesi s ãiernymuhlím.Pred spustením investiãného projektu saurobili niektoré skú‰ky na spoluspaºovaniedrevnej ‰tiepky, aby sa zhodnotila dostupnosÈexistujúcich extern˘ch a intern˘ch zauhºovacíchsystémov na prepravu a dodávku dostatoãnéhomnoÏstva zmesi uhlia a drevnej ‰tiepkydo kotlov na v‰etk˘ch úrovniach v˘konu.Skú‰ky na spaºovanie sa zamerali na overeniedynamiky kotlov bez vplyvu na spoºahlivú abezpeãnú prevádzku bloku.Navrhované technické rie‰enie projektuvyÏaduje nain‰talovanie nového manipulaãnéhozariadenia pre biomasu, najmä skrutkov˘dopravník s kapacitou 45t / hodinu. V súãasnostije projekt spoluspaºovania biomasy v etapev˘stavby. V apríli 2009 nadobudlo úãinnosÈrozhodnutie o vydaní stavebného povolenia nav˘stavbu vydanom In‰pekciou Ïivotného prostrediaSR.Konkrétne: oãakávame, Ïe stavebné prácebudú ukonãené v júni, in‰talácia technológiea komplexné skú‰ky prebehnú v júli, aby sazaãalo so spoluspaºovaním biomasy e‰te vlete 2009.Ak˘ v˘znam má tento projekt pre SE, a. s.?Spoluspaºovanie môÏe maÈ pozitívne v˘sledkyv oblasti ochrany Ïivotného prostrediai vzÈahov s verejnosÈou. Oãakávame zefektívneniespaºovacieho procesu, zlep‰enie ziskovostia moÏností obchodovania s CO 2 . T˘mtospôsobom je moÏné zníÏiÈ produkciu emisiíCO 2 o viac ako 40 kg na kaÏdú megawatthodinuvyrobenú pri spoluspaºovaní biomasy s podielom4 % v˘hrevnosti vo fluidn˘ch kotloch.Myslíme si, Ïe po spustení bude projekt veºk˘mprínosom pre SE, a. s., ão sa t˘ka skúsenostís prevádzkou zariadení a budeme analyzovaÈmoÏnosti spoluspaºovania biomasyaÏ do v˘‰ky 20 %.Ako hodnotíte cel˘ projekt? Jeho obÈaÏnosÈ,‰pecifiká...Museli sme vyrie‰iÈ mnohé problémy t˘kajúcesa priestorov˘ch moÏností pre budúcu v˘stavbu,hºadaÈ rie‰enia, aby sa splnili legislatívnepodmienky, najmä poÏiarne normy anakoniec aj poÏiadavky na spoºahlivosÈ prevádzkyzariadenia. Dodané zariadenie je ‰pecifické,pretoÏe je u‰ité na mieru a pre potrebuVojan. Je jedineãné. V rámci projektu bolona‰ou snahou hºadaÈ vylep‰enia a rovnakovyhnúÈ sa niektor˘m moÏn˘m problémom priprevádzke, ktoré sme na‰li na podobnom zariadeníin˘ch prevádzkovateºov.Po prv˘krát vo Vojanoch bol stavebn˘ postupsúãasÈou tzv. zmeny integrovaného povolenia,preto bolo veºmi nároãné zvládnuÈ v‰etkyprocedúry na jeho vydanie a dosiahnuÈãas, ktor˘ bol o takmer polovicu krat‰í ako ten,ktor˘ má úrad zo zákona. Boli sme úspe‰nívìaka úsiliu a dobrej spolupráci v‰etk˘ch zainteresovan˘chstrán.7

V L Á D AS Rchove poºnohospodárskych zvierat alebo biomasaako odpad pri rastlinnej produkcii. Podºa jejcharakteru sa navrhnú pre kaÏd˘ región ‰pecifickérie‰enia. V regióne, kde sa pestuje p‰enica aleboiné obilniny, máme slamu, preto sa tam musímezameraÈ na spaºovanie slamy vo vhodn˘chenergetick˘ch jednotkách. Tam, kde je veºa dreva,pristúpime k vyuÏitiu inej technológie. Energetickéhospodárstvo na báze obnoviteºn˘ch zdrojovby sa nemalo predraÏovaÈ nákladnou logistikou.To je v˘znam presnej regionalizácie energetickejzákladne – na juhu postaviÈ kotle na slamua severe na drevnú ‰tiepku.KaÏd˘ biologicky rozloÏiteºn˘ odpad je veºmivzácna energetická surovina, z ktorej sa dá vytvoriÈmnoÏstvo energie. Vybudovaním siete obnoviteºn˘chzdrojov energie posilníme energetickúnezávislosÈ Slovenska, vyrie‰ime regionálne disparityv oblasti zásobovania energiami a docielime,Ïe niektoré regióny budú len ãiastoãne závisléna centrálnych dodávkach energií.Nedávno ste zverejnili návrh opatrení, t˘kajúcichsa aktuálnych problémov odpadovéhohospodárstva, súvisiacich s dôsledkami súãasnejekonomickej a finanãnej krízy. Na ão sa vnich zameriavate a ão od nich oãakávate?Slovensko je z hºadiska rie‰enia likvidácie odpadovna chvoste EÚ. Hlavn˘ problém Slovenskaje vysok˘ podiel skládkovania. Ukladanieodpadov na skládkach predznaãuje ìal‰í problém:snahu vyspel˘ch krajín EÚ voziÈ a ukladaÈsvoje odpady na slovensk˘ch skládkach. S t˘mtosa pasujú v‰etky nové ãlenské krajiny EÚ. Unás sú totiÏ ceny za ukladanie odpadu na skládkachmimoriadne nízke. Zahraniãné firmy sa pretosnaÏia na území Slovenskej republiky umiest-ÀovaÈ svoj odpad, ktor˘ by bol veºmi drah˘ na likvidáciuv Nemecku, Rakúsku, Taliansku a ìal‰íchzápadn˘ch krajinách únie.V roku 2011 konãí prechodné obdobie na cezhraniãnúprepravu ostatn˘ch odpadov, ktoré smedostali od EK. Po tomto termíne, ak sa na Slovenskupomery skládkovania nezmenia, môÏemesa staÈ jedn˘m obrovsk˘m smetiskom vyspelejEurópy. Preto je potrebné veºmi r˘chloprijaÈ rie‰enia, ktoré v‰ak nebudú jednoduché. Akich nepodporíme protiváhou in˘ch opatrení, môÏumaÈ aj sociálne dopady. Ak zásadn˘m spôsobomobmedzíme skládkovanie na Slovensku, musímezaãaÈ vyuÏívaÈ nové veºmi efektívne a progresívnetechnológie materiálovo-energetického zhodnoteniaodpadov. âím ìalej, t˘m viac je potrebnéposilÀovaÈ procesy recyklácie, podporovaÈnové technológie, ktoré budú z vyseparovanéhoodpadu produkovaÈ nové v˘robky, opakovanepouÏiteºné na trhu. Z odpadu, ktor˘ zostane po tejtoprvotnej separácii a recyklácii, a ktor˘ sa uÏnedá inak materiálovo zhodnotiÈ, musíme vyrobiÈelektrickú energiu alebo teplo. AÏ nakoniec to,ão zostane po energetickom zhodnotení, ãiÏe triaÏ päÈ percent tohto odpadu, potom môÏemeuskladniÈ na skládky.Súãasná ekonomická kríza sa v˘razne podpísalaaj na odpadovom hospodárstve. Na Slovensku,rovnako ako aj v ostatnej Európe, ãi na celomsvete zamrzol dopyt po separovan˘ch komoditách,finanãné toky sa zastavili. Napriek t˘mtováÏnym, ale vskutku len doãasn˘m problémoms odbytom jednotliv˘ch komodít, nemôÏeme napáchaÈmorálne ‰kody na environmentálnom vedomína‰ich spoluobãanov, ktor˘ch sa roky sna-Ïíme presviedãaÈ o v˘hodnosti separovanéhozberu. NemôÏeme si preto dovoliÈ voziÈ uÏ vyseparovanékomodity na skládky ãi do spaºovní, alebohoci len doãasne zastaviÈ separovan˘ zber. Jetreba sa zamyslieÈ nad nov˘mi obrann˘mi mechanizmamina trhu s komoditami zo separovanéhozberu a hlavne venovaÈ sa rozvoju nov˘ch investíciído finálnych v˘rob, ktoré majú za základn˘vstup recyklát zo separovan˘ch komodít. Je alarmujúcea neakceptovateºné, keì vieme, Ïe polovicazberového papiera konãí mimo EÚ a dve tretinyrecyklátu z plastov v Ázii. Pritom sa obrovskémnoÏstvo produktov s vysokou pridanouhodnotou vracia vo forme importov z t˘chto krajínna európsky trh. Takto za veºké environmentálnevedomie obãanov EÚ platíme privysokúdaÀ a za pouÏitia veºk˘ch finanãn˘ch zdrojovpodporujeme hospodárstvo krajín mimo EÚ, ktorénákupom recyklátov prichádzajú k lacnej vstupnejsurovine svojich v˘rob. Cesta je skutoãne lenjedna – finálne v˘roby v Európe.Ako by ste charakterizovali situáciu v skládkovaníodpadu?Ak nechceme, aby sa Slovensko stalo jednouobrovskou skládkou, musíme zv˘‰iÈ poplatky zaukladanie odpadu na skládkach a sprísniÈ reÏimprevádzkovania skládok. Musíme zabezpeãiÈ,aby existoval efektívny trh s vyseparovan˘mikomoditami, ãiÏe aby sa v‰etko, ão sa vyseparujez odpadu, dalo zobchodovaÈ. T˘m sa zníÏia nákladyna samotnú likvidáciu odpadu. Tak by savykompenzovali vysoké poplatky z ukladania naskládky. Na Slovensku pôsobí niekoºko veºk˘chnadnárodn˘ch firiem, ktoré sa zaoberajú odpadmiv celej Európe, no u nás preferujú predov‰etk˘mskládkovanie. Podºa môjho názoru, tietospoloãnosti nedostatoãne investujú do modern˘chtechnológií separovaného zberu a recyklácie. Napriektomu, Ïe ide o bohaté a silné firmy, mnohée‰te vyuÏívajú na‰e domáce podporné programy,peniaze na‰ich daÀov˘ch poplatníkov.Ak chcú podnikaÈ na Slovensku, mali by podnikaÈrovnako, ako podnikajú v in˘ch krajinách.Av‰ak my sme trochu benevolentnej‰í, menejprísni a máme niωie poplatky za ukladanie naskládky. To nenúti firmy k tomu, aby sa správalipodºa ‰tandardov, ktoré sú beÏné v Nemecku,Rakúsku alebo v in˘ch ‰tátoch západnej Európy.Samotné zv˘‰enie poplatkov za ukladanie odpaduna skládky je otázkou dohody sociálnychpartnerov. Vieme si predstaviÈ, Ïe keì v súãasnostiodpadové hospodárstvo na Slovensku nie je pripravenépredov‰etk˘m v oblasti separovanéhozberu a recyklácie ãeliÈ rôznym deformáciámtrhu, tak bude veºmi zloÏité dohodu nájsÈ. Tlaãínás v‰ak termín, kedy sa ukonãí spomínané prechodnéobdobie zo strany EÚ. Je to posledn˘moment, kedy máme e‰te ‰ancu zmeniÈ legislatívua pripraviÈ sa na obrovsk˘ tlak západn˘ch ‰tátov,ão bolo vidieÈ aj na zasadaniach Rady ministrovpre Ïivotné prostredie EÚ, kde sme museliveºmi dlho a tvrdo argumentovaÈ, brániÈ sa, abysa odpad zo zahraniãia nevozil na Slovensko.Nechceme sa staÈ smetiskom Európy. Tento názorzdieºajú âesi, Maìari i Rumuni.Spoloãnosti, na ktoré sa vzÈahujú povinnostiplnenia limitov zberu a recyklácie odpadov zobalov, ako i niektoré mimovládne environmentálneorganizácie navrhujú, aby ako súãasÈprotikrízov˘ch opatrení bol upraven˘ systémvydávania tzv. potvrdení o zbere a recykláciitak, aby ich mohli vydávaÈ obce a mestá. Toznamená, aby sa zv˘‰ilo mnoÏstvo peÀazí napodporu triedeného zberu v mestách a obciach.âo si o tejto iniciatíve myslíte?Ako krajina máme povinnosÈ zabezpeãiÈ separovanieist˘ch komodít. V‰etko je postavené nazákladnom princípe environmentu: ZneãisÈovateºplatí! KaÏd˘ dovozca alebo v˘robca produktovist˘ch druhov je povinn˘ zo zákona zaplatiÈ zamnoÏstvá, ktoré umiestni na slovenskom trhu. Tietopeniaze sa vyuÏívajú na podporu separovanéhozberu, recykláciu, prípadne na v˘stavbu recyklaãn˘chzávodov. Nemáme presné ãíslo dovozcova producentov, lebo mnohé na‰e firmy nere‰-pektujú zákon a nehlásia sa do národného systému.V âeskej republike sa oproti Slovensku prihlásilodesaÈnásobne viac spoloãností. Firma,ktorá sa zaeviduje do systému a musí platiÈ zav‰etky dovozy, respektíve v˘robky, znev˘hodÀujesvoje produkty na trhu, pretoÏe sú drah‰ie o recyklaãn˘poplatok, ktor˘m prispieva za environmentálnevhodné nakladanie s odpadmi a obalmi.KeìÏe nie kaÏdá firma je schopná zabezpeãiÈzber danej komodity a environmentálne vhodnénakladanie s Àou, zákon povoºuje vznik a ãinnosÈspoloãností, ktoré robia servis t˘mto v˘robcom adovozcom tovarov. Ide o oprávnené organizácie,ktoré pre povinné osoby zabezpeãujú splnenie limitovseparovaného zberu a recyklácie. Podºasúãasného zákona kaÏdá spoloãnosÈ, ktorá jeoprávnená nakladaÈ s odpadmi, môÏe vydaÈ potvrdenieo mnoÏstvách tej ktorej separovanej komodity.âím je viac t˘ch, ktorí vydávajú potvrdenky,t˘m sa stáva systém neprehºadnej‰í, astráca sa schopnosÈ reálne evidovaÈ pohyby askutoãné mnoÏstvá jednotliv˘ch komodít. V˘robcoviide o to, aby sa mu do ruky dostalo potvrdeniepre ‰tátne orgány, Ïe splnil svoju povinnosÈ.V opaãnom prípade platí veºké peniaze doRecyklaãného fondu. Nie kaÏdá organizácia sipoctivo plní tieto úlohy, lieta vo virtuálnych ãíslacha zneuÏíva nedokonalosÈ systému pouÏívanímfiktívnych potvrdeniek. Vyseparované mnoÏstvása vyrábajú len na papieri a prichádzame openiaze, ktoré by mali byÈ pouÏité na skutoãnú separáciua recykláciu, na podporu separovanéhozberu v mestách a obciach.V novej legislatíve sa snaÏíme redukovaÈ poãetsubjektov oprávnen˘ch na vydanie potvrdeniao vyseparovan˘ch mnoÏstvách. Je logické, abypotvrdenky vydával recyklátor, pretoÏe on je závisl˘na reálnych mnoÏstvách spracovávanej komodity,má presnú ekonomickú evidenciu a viemeho kedykoºvek skontrolovaÈ. âo je pre udrÏanieãistoty systému najdôleÏitej‰ie, recyklaãn˘chzávodov nie je veºa, ãiÏe nebude veºa pôvodcovpotvrdeniek, ktoré sa budú prehºadne distribuovaÈaÏ k povinn˘m osobám, ãi do miest a obcí, kdesa vykonáva separovan˘ zber. Na základe taktodistribuovan˘ch potvrdeniek si budú obce nárokovaÈza svoje úsilie adekvátnu odmenu a zároveÀbudeme maÈ istotu, Ïe budeme podporovaÈ lenskutoãne vyseparované a spracované mnoÏstvá tejktorej komodity. Peniaze nebudú unikaÈ zo systémua zreálnia sa nám aj ãísla o plnení si povinnostív˘robcami a dovozcami, respektíve oprávnen˘miorganizáciami.Ak by sme pristúpili na poÏiadavku obcí, abymohli vydávaÈ potvrdenia o zbere, tak by sme potenciálnemuseli uvaÏovaÈ o náraste o ìal‰íchtakmer 2 900 subjektov, ão by viedlo k úplnej neprehºadnostisystému.Najefektívnej‰ie bude systém separovanéhozberu a recyklácie fungovaÈ vtedy, keì bude kaÏdákomodita ekonomicky samonosná. Ceny tovarova poplatky za environmentálne nakladanie sodpadmi z jednotliv˘ch tovarov a obalov musiabyÈ reálne. Ak je cena komodity nastavená veºminízko, stáva sa, Ïe sa za danú hodnotu nedá vyzbieraÈ,prepraviÈ a recyklovaÈ.9

V L Á D AS RAké kroky pripravuje rezort Ïivotného prostrediana ur˘chlenie transformácie na nízkouhlíkovúa menej energeticky nároãnú ekonomiku?Ako pritom plánujete vyuÏiÈ prostriedkyzo ‰trukturálnych fondov Európskej únie,resp. Environmentálneho fondu?Nielen rezort Ïivotného prostredia, ale aj ministerstváv˘stavby a regionálneho rozvoja i hospodárstvamajú v rámci svojich operaãn˘ch programovosi, v ktor˘ch sa zaoberajú problematikouprechodu Slovenska na nízkouhlíkové technológie.Ministerstvo Ïivotného prostredia SRvo svojom operaãnom programe rie‰i náhradu star˘ch,nevyhovujúcich energetick˘ch zdrojov zaenvironmentálne vhodnej‰ie. A to zmenou palivovejzákladne, prechodom z tradiãnej uhlíkovejtechnológie na uhlíkovú technológiu s vysok˘menvironmentálnym úãinkom, napríklad z koksuna plyn, z uhlia na plyn. ëal‰ou formou podporyje zmena uhlíkovej bázy na obnoviteºné zdrojeenergie, ãiÏe na drevnú ‰tiepku, slamu, bioplyn,slneãnú energiu...KeìÏe je mnoÏstvo emitovaného CO 2 extrémnevysoké, tak by sme mali prechádzaÈ nielen nanízkouhlíkové, ale na bezuhlíkové energetickétechnológie - vodu, geotermálnu energiu, ktoré jemoÏné vyuÏívaÈ na veºkej ãasti územia Slovenska.Geotermálna energia spolu s biomasou predstavujerozhodujúci potenciál obnoviteºn˘ch zdrojovenergie na Slovensku.ëalej je tu aj jasn˘ krok vlády SR smerom kposilÀovaniu jadrovej energetiky. Jadrové elektrárnesa stávajú jedn˘mi z environmentálne najvhodnej‰íchenergetick˘ch zdrojov. OpäÈ je tobezuhlíkov˘ zdroj. Podmienkou je, aby si Slovenskovyrie‰ilo zadn˘ cyklus, vyhorené jadrovépalivo, jeho umiestnenie na prepracovanie dotretích krajín a garanciu vysokej miery bezpeãnostijadrovej elektrárne. Vodnú energiu máme vsúãasnosti znaãne obmedzenú, uÏ nie je priestorna postavenie v˘znamnej‰ích vodn˘ch elektrární.Vietor má najmen‰í, takmer zanedbateºn˘ potenciála z krajinárskeho hºadiska ho nechcemepreferovaÈ. Podºa súãasn˘ch odhadov je maximálnamiera vyuÏiteºného potenciálu obnoviteºn˘chzdrojov energie na Slovensku zhruba 15 aÏ 20percent.Ak chceme hovoriÈ o ìal‰ích finanãn˘ch nástrojochna podporu rozvoja alternatívnych energetick˘chzdrojov mimo peniaze EÚ, netreba zabudnúÈna domáci zdroj – Environmentálny fond.V rámci Environmentálneho fondu sa veºmi málovyuÏíva úverová linka. Do fondu prichádzajúväã‰inou Ïiadosti o dotácie, ktoré sa prioritneposkytujú mestám a obciam. Av‰ak v úverovejlinke Environmentálneho fondu disponuje veºk˘mifinanãn˘mi zdrojmi za jednopercentn˘ roãn˘úrok na maximálnu dobu 15 rokov. Domnievamsa, Ïe kaÏdej firme i obci by sa oplatilo uvaÏovaÈo takomto programe. Ide vlastne o najlacnej‰ie peniazepre environmentálne projekty.Odborníci poukazujú na vysokú finanãnú nároãnosÈvyuÏitia slneãnej energie a na nepriamynegatívny dopad vetern˘ch elektrární amal˘ch vodn˘ch elektrární na Ïivoãíchy. Akovnímate ich potenciál vyuÏiteºnosti?Z hºadiska slneãnej energie sú investície najvy‰‰ie.Av‰ak za posledné roky spadli ceny fotovoltaick˘chãlánkov o 50 percent. Avizované súìal‰ie poklesy cien fotovoltaick˘ch ãlánkov, ktorésa vyrábajú v ázijsk˘ch krajinách, napríklad vâíne. Predpokladá sa, Ïe investiãná nároãnosÈna slneãné elektrárne sa v˘razn˘m spôsobomzníÏi. V rámci podpory obnoviteºn˘ch zdrojovenergie sa poãíta s t˘m, Ïe v˘kupné ceny energiízo slneãn˘ch elektrární budú najvy‰‰ie. Pretonajväã‰ie stimuly budú smerovaÈ k fotovoltaick˘mãlánkom. UÏ dnes máme veºa poÏiadaviekna umiestnenie slneãn˘ch elektrární na územíSR. Táto otázka sa spája aj s vyuÏívaním poºnohospodárskejpôdy. Ministerstvo pôdohospodárstvaby, samozrejme, malo urãovaÈ na ktor˘chmiestach a pôdach moÏno fotovoltaické elektrárne,ktoré sú nároãné na plochu, umiestÀovaÈ.My by sme radi videli slneãné kolektory a fotovoltaickéãlánky predov‰etk˘m na strecháchbudov. Ide o obrovské nevyuÏité plochy. Radi bysme presadili zákon, ktor˘ by urãoval vyuÏitie architektonick˘chãastí budov alebo technologick˘chcelkov na umiestÀovanie fotovoltaick˘chãlánkov, prípadne termoãlánkov.V prípade veternej energie pripravujeme takzvanúvetrovú mapu Slovenska. Urãí lokality sostabiln˘m prúdením a stálym vetrom istej r˘chlosti,kde bude moÏné postaviÈ veternú elektráreÀ.Nepripustíme v‰ak, aby sa veterné elektrárnestavali kdekoºvek. SR disponuje v˘znamn˘miprírodn˘mi krásami a pamätihodnosÈami, ktoré súzákladom pre rozvoj cestovného ruchu, ktor˘priná‰a obrovské sociálne a ekonomické benefity.Medzi lokality, kde najviac „fuãí“, patria právena‰e krásne hory. Preto budeme zohºadÀovaÈaj krajinársky prístup pri budovaní t˘chto zariadení.Ani rezort hospodárstva nezdieºa nad‰eniepre veternú energiu, pretoÏe ako nestabiln˘ zdrojspôsobuje problémy Slovenskej elektrizaãnej prenosovejsústave. Energetici s Àou nerátajú ani vstratégii pre energetiku, ktorú prijalo ministerstvohospodárstva. Veterné elektrárne majú zo stranyv˘robcov veºk˘ lobing najmä v EÚ. Zaznamenalisme aktivity, keì sa staré, nefunkãné jednotkyumiestnili aj na území SR, kde nikdy neprodukovalielektrickú energiu. PoslúÏili sme len na to,aby v˘robca mohol umiestniÈ na pôvodnom miestev západnej Európe novú technológiu, za ktorúpotom dostal podporu od EÚ.Ist˘ potenciál obnoviteºn˘ch zdrojov e‰te vidímev mal˘ch vodn˘ch elektrárÀach. Av‰ak ichbudovanie mnohokrát neodporúãame, pretoÏepreru‰ujú migraãné trasy r˘b. Ich zriadenie ãastopriná‰a aj zásadné zmeny vodn˘ch pomerov vokolí. Príroda sa s t˘m dokáÏe vyrovnaÈ, ale ãastoto má dopady na hladiny spodn˘ch vôd a zmenyniektor˘ch prírodn˘ch charakteristík. Na súhlass v˘stavbou tak˘chto elektrární poÏadujemev˘stavbu rybochodov.Ako sa má vyuÏiÈ in˘ obnoviteºn˘ zdroj - biomasa?Rozhodujúci potenciál z obnoviteºn˘ch zdrojovna Slovensku má geotermálna energia a biomasa.Tu je dôleÏit˘ dvojjedin˘, energetick˘ a environmentálnyprístup. Je potrebné zameraÈ sapredov‰etk˘m na biomasu, ktorú uÏ produkujemeako odpad z rastlinnej a Ïivoãí‰nej v˘roby, prípadnez lesohospodárskych ãinností. Tento biologickyrozloÏiteºn˘ odpad sa v súãasnosti dostatoãneenergeticky nevyuÏíva. ZároveÀ je potrebnéprispôsobiÈ vyuÏívanie biomasy regionálnympodmienkam. Je tu extrémny tlak zo strany niektor˘chfiriem na pestovanie r˘chlorastúcich drevína energetick˘ch rastlín. Z hºadiska potravinovejbezpeãnosti a vyuÏiteºnosti bonitn˘ch pôdnemôÏeme súhlasiÈ s t˘m, aby sa poºnohospodárstvopreorientovalo na pestovanie energetick˘chrastlín a prioritne slúÏilo v˘robe energií. Tátocesta sa neosvedãila ani západnej Európe. Aj priv˘robe potravín vzniká dostatoãné mnoÏstvo biomasy,ktorá sa dá energeticky zhodnotiÈ, ãi uÏ vbioplynov˘ch, pyrol˘znych staniciach alebo akosu‰ina pre teplárne. K tomu sa musí pridruÏiÈ ajbiomasa ako biologicky rozloÏiteºn˘ odpad z komunálnejsféry. Biomasu je zakázané skládkovaÈna skládkach. KaÏdé mesto i obec musia garantovaÈ,Ïe sa likviduje inak ako skládkovaním. Jedin˘mvhodn˘m spôsobom je zase len a len energickévyuÏitie a z hºadiska ochrany ovzdu‰ia doúzadia treba posunúÈ kompostovanie biologickyrozloÏiteºného odpadu.Do akej miery je podºa vás potrebné zavádzaÈtechnológie prípravy a energetického vyuÏívaniabiomasy do praxe, a to od ÈaÏby, zberu, aÏpo v˘robu a spracovanie?Existujú takzvané marginalizované pôdy, ktoréeviduje ministerstvo pôdohospodárstva, naktor˘ch sa nedokáÏu dopestovaÈ kvalitné potravinyalebo len pomocou veºmi drah˘ch vstupov.Tieto pôdy by mohli byÈ urãené na produkciu biomasyna energie. ëal‰ou cestou je spevÀovaniebrehov˘ch porastov v˘sadbou domácich druhovr˘chlorastúcich drevín, ão by prinieslo benefityaj pre Ïivotné prostredie. MoÏností je skutoãneveºa.Viaceré regióny nedokáÏu vyprodukovaÈ toºkobiomasy, koºko by dokázali spracovaÈ konkrétneenergetické jednotky na danom území. Ako environmentalistazastávam správnu mieru vhodneumiestnen˘ch energetick˘ch jednotiek na likvidáciubiomasy. Privítal by som legislatívu, ktoráby prvotn˘m spôsobom podporovala vznik energetick˘chjednotiek, ktoré sa viaÏu ku vlastníctvupôdy a práci na nej. Vyhli by sme sa nestabilitámtrhu s energetick˘mi nosiãmi na biobáze aneefektívnemu vyuÏívaniu verejn˘ch zdrojov nainvestície, ktoré by nemuseli produkovaÈ potrebnémnoÏstvo energií, na ktoré boli postavené.Prvotná podpora by mala ísÈ vlastníkom pôdyalebo podnikateºom na pôde, ktorí produkujúbiologicky rozloÏiteºn˘ odpad. Ak má urbárskespoloãenstvo, obec, ãi súkromn˘ vlastník les,ktor˘ vie vyprodukovaÈ zaujímavé mnoÏstvo biomasy,tak podporme tomuto aj energetickú jednotku,ktorá energeticky zhodnotí odpad napríkladz píl, orezky kmeÀov, konáre... Vlastník lesa taknie je odkázan˘ na predaj biomasy a bude v jehoekonomickom záujme, aby biomasu vyuÏil vovlastnom energetickom zariadení. UmoÏní muto odpredaÈ elektrickú energiu s vysokou pridanouhodnotou do siete alebo vyuÏiÈ ju pre pohonvlastn˘ch technologick˘ch zariadení.Aké opatrenia, prípadne legislatívne návrhypripravuje v tejto oblasti rezort Ïivotného prostredia?Rozhodujúce aktivity viaÏeme na kvalitn˘ zákono podpore obnoviteºn˘ch zdrojov energie.Práve je v legislatívnom procese, a mal by byÈschválen˘ na júnovej schôdzi parlamentu. Potrebujemev‰ak ‰ir‰í záber zákona. Jeho podstataje v tom, Ïe ak budú garantované v˘kupnéceny a dæÏka v˘kupu energií z obnoviteºnéhozdroja, bude ºahké zostaviÈ efektívny podnikateºsk˘plán. Oãakávame, Ïe bankov˘ sektor potomcez svoje úverové programy v˘razne prispeje nainvestiãné akcie v oblasti budovania obnoviteºn˘chzdrojov energie. ·tát potom nemusí hºadaÈzdroje formou podpôr alebo z eurofondov.Rovnako je potrebné zaviesÈ stimuly na vyuÏívanierôznych progresívnych energetick˘ch technológiíu obãanov a podporovaÈ programy energetick˘chúspor. Práce ale aj in‰pirácie zo skúsenostízo sveta je skutoãne veºa. Úspech v tejto oblastije v‰ak nበcelospoloãensk˘ záujem.10

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS RVláda SR schválila v marci tohto roka návrh zákona o podpore obnoviteºn˘ch zdrojov energiea vysoko úãinnej kombinovanej v˘roby elektriny a tepla. Tento zákon má Slovenskej republikepomôcÈ s napæÀaním cieºov v˘roby elektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov, ktoré sú záväzné.Stanovením regulaãného rámca a garanciou v˘kupn˘ch taríf sa posilÀuje záujem investorovo túto oblasÈ podnikania aj na Slovensku. PredlÏovanie ãasu jeho prípravy prinieslo ajzakomponovanie progresívneho prvku – práva v˘robcu biometánu na prístup do distribuãnejsiete. Podrobnej‰ie informácie o tejto právnej úprave pre Parlamentn˘ kuriér poskytol hlavn˘‰tátny radca Ministerstva hospodárstva SR Juraj NOVÁK v rozhovore s Izabelou Nagyovou.Garantujeme v˘kupnú cenuelektriny na obdobie 15 rokovâo bude jeho prínosom?Návrh zákona má za úlohu optimalizovaÈfungovanie trhu s elektrinou v oblasti obnoviteºn˘chzdrojov energie a kombinovanej v˘robyelektriny a tepla. Garanciou v˘kupn˘chcien elektriny na 15 rokov vytvára podmienkyinvestovania do technológií vysoko úãinnejkombinovanej v˘roby elektriny a na v˘robuelektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov energie.Bude maÈ priazniv˘ dopad na podnikateºsképrostredie, prostredníctvom podpory v˘stavbytak˘chto zariadení. Takisto predpokladám, Ïepodporí rozvoj inovácií v tejto oblasti vyuÏívaníminovatívnych technológií pri zásobovaníenergiou.Implementácia smerníc vyÏaduje, aby legislatívnyrámec energetiky obsahoval nové pojmy,vzÈahujúce sa na kombinovanú v˘robouelektriny a tepla a podporu obnoviteºn˘ch zdrojovenergie, uplatÀovanie práv v˘robcov elektrinyvysoko úãinnou kombinovanou v˘roboua z obnoviteºn˘ch zdrojov, vydávanie potvrdenío pôvode elektriny, evidenciu v˘roby elektrinyvyrobenej uveden˘mi osobitn˘mi formami,práva a povinnosti prevádzkovateºov regionálnychdistribuãn˘ch sústav ostatn˘chúãastníkov trhu s elektrinou.V súãasnosti je návrh zákona po prerokovanía schválení vo vláde SR predmetom rokovaniaparlamentn˘ch v˘borov a jeho schváleniev Národnej rade Slovenskej republiky saoãakáva najneskôr v júni tohto roku.Aké sú dôvody vypracovania návrhu zákona?Vládny návrh zákona o podpore obnoviteºn˘chzdrojov energie a vysoko úãinnej kombinovanejv˘roby elektriny a tepla a o zmene adoplnení niektor˘ch zákonov bol vypracovan˘na základe uznesenia vlády ã. 383/2007 knávrhu Stratégie vy‰‰ieho vyuÏitia obnoviteºn˘chzdrojov energie v SR.Predmetn˘ návrh implementuje SmernicuEurópskeho parlamentu – EP a Rady ã.2004/8/ES o podpore kogenerácie zaloÏenej nadopyte po vyuÏiteºnom teple na vnútornomtrhu s energiou, ktorou sa súãasne mení a dopæÀasmernica 92/42/EHS a Smernicu EP aRady ã. 2001/77/ES o podpore elektrickej energievyrobenej z obnoviteºn˘ch zdrojov na vnútornomtrhu s elektrickou energiou.Hlavn˘m dôvodom podpory obnoviteºn˘chzdrojov energie a vysoko úãinnej kombinovanejv˘roby elektriny a tepla je ochrana Ïivotnéhoprostredia prostredníctvom vyuÏívaniaenvironmentálne prijateºn˘ch domácich zdrojova lep‰ieho vyuÏitia primárnych energetick˘chzdrojov. Pozitívny vplyv na Ïivotné prostredievypl˘va zo zníÏenia spotreby fosílnychpalív pri v˘robe elektriny vo vysoko úãinnejkombinovanej v˘roby, ãím dôjde k men‰iemuúniku emisií do ovzdu‰ia a tomu zodpovedajúcemuzníÏeniu emisií skleníkov˘ch plynov,najmä oxidu uhliãitého.Mohli by ste priblíÏiÈ jednotlivé ustanoveniatejto právnej úpravy?Navrhované znenie zákona upravuje najmäpodmienky a spôsob podpory v˘roby elektrinyz obnoviteºn˘ch zdrojov energie a vysokoúãinnou kombinovanou v˘robou elektriny atepla. Upravuje tieÏ práva a povinnosti v˘robcovelektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov energiea kombinovanou v˘robou, v˘robcov biometánu,ako aj ìal‰ích úãastníkov trhu s elektrinou.Vymedzuje v‰eobecné základné pojmy, jednotlivédruhy obnoviteºn˘ch zdrojov energie atechnológie kombinovanej v˘roby. ëalej obsahujenajmä definície pojmov, ktoré sú upravenév obidvoch smerniciach. Definuje sa ajnov˘ pojem biometán ako upraven˘ bioplyn,ktor˘ má technické parametre porovnateºné stechnick˘mi parametrami zemného plynu.Osobitne dôleÏit˘mi pojmami sú kombinovanáv˘roba elektriny a tepla, vysoko úãinnákombinovaná v˘roba, technológie kombinovanejv˘roby, v˘robca elektriny a zariadenie v˘robcuelektriny.Ak˘ je spôsob a podmienky podpory v˘robyelektriny?V˘roba elektriny z OZE a vysoko úãinnoukombinovanou v˘robou je podporovaná v˘hradneza podmienok stanoven˘ch t˘mto zákonom.V˘robca elektriny z t˘chto zdrojovmá nárok na prednostné pripojenie zariadeniana v˘robu elektriny do regionálnej distribuãnejsústavy, prednostn˘ prístup do sústavy,prednostn˘ prenos, distribúciu a dodávku elektrinybez ohºadu na v˘kon zariadenia.Návrh upravuje, aby v˘robca elektriny zOZE alebo vysoko úãinnou kombinovanouv˘robou mal právo na odber za cenu elektrinyna straty a na doplatok, ktor˘ predstavuje11

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS Rrozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektrinyna straty. Uvedená zákonná úprava sa navrhujeza predpokladu, Ïe pôjde o zariadeniev˘robcu elektriny s celkov˘m in‰talovan˘m v˘konomdo 30 MW alebo o zariadenie s celkov˘min‰talovan˘m v˘konom do 50 MW, pokiaºje elektrina vyrábaná vysoko úãinnou kombinovanouv˘robou a energetick˘ podiel obnoviteºn˘chzdrojov energie v palive je vy‰‰í ako20 percent.Doplatok pre zariadenie v˘robcu elektriny sin‰talovan˘m v˘konom nad 10 MW – v zariadenívyuÏívajúcom ako zdroj veternú energiunad 15 MW – sa nevzÈahuje na v‰etku vyrobenúelektrinu, len na zákonom vymedzenú ãasÈ.Prevzatie povinnosti za odch˘lku prevádzkovateºomregionálnej distribuãnej sústavy je limitovanépre zariadenie s celkov˘m in‰talovan˘mv˘konom do 4 MW. Pre zariadenia v˘robcuelektriny s celkov˘m in‰talovan˘m v˘konomdo 1 MW sa právo na odber elektriny a prevzatiezodpovednosti za odch˘lku navrhuje uplatniÈpo celú dobu Ïivotnosti zariadenia v˘robcuelektriny. Právo na odber a doplatok sa navrhujeuplatÀovaÈ na zariadenia v˘robcu elektrinypoãas 15 rokov od roku uvedenia zariadeniado prevádzky alebo od roku rekon‰trukciealebo modernizácie technologickej ãasti.Pri zariadení v˘robcu elektriny z bioplynu saprávo na doplatok navrhuje uplatniÈ, ak hmotnostn˘podiel biomasy pouÏitej pri v˘robe bioplynudopestovanej na ornej pôde pre tentoúãel, neprekroãí v roãnom vyhodnotení 40 percentz celkovej hmotnosti biomasy, pouÏitejpri v˘robe bioplynu. Cieºom je motivácia vyuÏívaniainej ako ornej pôdy na pestovanie biomasypouÏitej pri v˘robe bioplynu, resp. vyuÏívanieprocesov kofermentácie. Hmotnostn˘podiel biomasy pouÏitej pri v˘robe bioplynu dopestovanejna ornej pôde bol stanoven˘ na základepoÏiadaviek Ministerstva pôdohospodárstvaSR. Navrhuje sa podporovaÈ v˘robu elektrinyspaºovaním biomasy doplatkom len vtedy,ak je vyrábaná v kombinovanej v˘robe a akbiomasa spæÀa parametre kvality, ãím je zabezpeãenéefektívne vyuÏívanie biomasy.Ako sa upravuje systém práv a povinnostiv˘robcu elektriny?Základnou podmienkou pre v˘robcu elektrinyz OZE a vysoko úãinnou kombinovanou v˘roboupri uplatnení práva je na odber a na doplatoku prevádzkovateºa regionálnej distribuãnejsústavy je podºa návrhu zákona potvrdenieo pôvode vyrobenej elektriny, ktoré vydá Úradpre reguláciu sieÈov˘ch odvetví. V˘robca elektrinypovinn˘: oznámiÈ úradu a prevádzkovate-ºovi regionálnej distribuãnej sústavy uplatneniepodpory, vrátane predpokladaného mnoÏstvadodanej elektriny, vÏdy k 15. augustu na nasledujúcikalendárny rok. Pri zariadeniach uvádzan˘chdo prevádzky po 15. auguste je v˘robcaelektriny povinn˘ informovaÈ prevádzkovate-ºa regionálnej distribuãnej sústavy o vyuÏitípráva v lehote najneskôr 30 dní pred uvedenímzariadenia do prevádzky.Navrhuje sa, aby v˘robca elektriny, ktor˘ vyrábaelektrinu kombinovanou v˘robou, bol povinn˘vykonávaÈ mesaãnú bilanciu v˘roby adodávky elektriny, v˘roby a dodávky mechanickejenergie, resp. v˘roby a dodávky tepla apredkladal sumárne roãné údaje, získané z mesaãn˘chbilancií úradu a ministerstvu kaÏdoroãnev termíne do 25. januára za uplynul˘ kalendárnyrok. NáleÏitosti mesaãnej bilancie v˘robya dodávky a spôsob predkladania sumárnychroãn˘ch údajov získan˘ch z mesaãn˘ch bilanciíÚradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví –URSO a Ministerstvu hospodárstva SR ustanovív‰eobecne záväzn˘ právny predpis, ktor˘vydá URSO.Uplatnenie práva na odber u prevádzkovateºaregionálnej distribuãnej sústavy je podmienenéuzavretím zmluvy o dodávke elektriny sprevádzkovateºom regionálnej distribuãnej sústavy.Právo na doplatok v˘robca elektriny správom podpory si v˘robca uplatÀuje na základeúãtovného dokladu vystaveného prevádzkovateºoviregionálnej distribuãnej sústavy naskutoãné mnoÏstvo elektriny vyrobenej za kalendárnymesiac, zníÏené o technologickúvlastnú spotrebu elektriny.Ako rie‰i návrh zákona otázku ceny za elektrinuvyrobenú z obnoviteºn˘ch zdrojovenergie a vysoko úãinnou kombinovanouv˘robou?Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví podºapotrieb regulaãnej politiky stanoví cenu elektrinyvyrobenej z obnoviteºn˘ch zdrojov energiea vysoko úãinnou kombinovanou v˘robouv‰eobecne záväzn˘m právnym predpisom, ktor˘mje v˘nos úradu .Pri stanovení ceny elektriny vyrobenej z obnoviteºn˘chzdrojov energie a vysoko úãinnoukombinovanou v˘robou úrad zohºadnídruh obnoviteºného zdroja energie, pouÏitútechnológiu, termín uvedenia zariadenia nav˘robu elektriny do prevádzky a veºkosÈ in‰talovanéhov˘konu zariadenia. V cene elektrinyúrad zohºadní aj rekon‰trukciu a modernizáciuzariadenia.Návrh zákona umoÏÀuje, aby Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví mohol cenu elektrinyzv˘‰iÈ koeficientom, ktor˘ bude zohºadÀovaÈpouÏitú technológiu. Koeficient zv˘‰eniaceny elektriny a spôsob jeho uplatnenia úradomustanoví v‰eobecne záväzn˘ právny predpis,ktor˘ vydá úrad.Pokiaº bola v˘robcovi elektriny v z obnoviteºn˘chzdrojov energie a vysoko úãinnou kombinovanouv˘robou poskytnutá podpora na obstaraniezariadenia z podporn˘ch programov,financovan˘ch z prostriedkov ‰tátneho rozpoãtualebo z fondov Európskej únie (fondy EÚsa povaÏujú za prostriedky ‰tátneho rozpoãtu),tak doplatok v˘robcovi elektriny sa navrhujezníÏiÈ o percento poskytnutej podpory.Cena elektriny stanovená Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví na nasledujúce obdobie,ktoré nepresiahne tri roky, nesmie byÈ niωiaako 90 % v˘‰ky ceny platnej v danom roku.Ako sa rie‰i podpora biometánu?Biometán je v princípe zu‰ºachten˘m druhombioplynu, ktor˘ vykazuje rovnaké parametreako zemn˘ plyn. V˘robcovi biometánusa navrhuje právo prednostnej distribúcie amesaãné vydávanie potvrdenia o mnoÏstvebiometánu dodaného do distribuãnej siete. Nadruhej strane v˘robca biometánu má povinnosÈzabezpeãiÈ kvalitu biometánu dodávaného dodistribuãnej siete, meranie mnoÏstva a kvalitybiometánu, ìalej nahlasovaÈ prevádzkovateºovidistribuãnej siete uzatvorenie zmluvy o dodávkeplynu s odberateºom a kaÏdú zmenu odberateºa.Vìaka prednostnej distribúcii môÏekdekoºvek na Slovensku obchodne dodávaÈbiometán odberateºovi, ktor˘ v prípade, Ïe vyrábaelektrinu vo vysoko úãinnej kombinovanejv˘robe, môÏe ãerpaÈ v˘hody a podporustanovenú v tomto návrhu zákona.Kto bude vydávaÈ potvrdenie o pôvode elektrinyvyrobenej elektriny z obnoviteºn˘chzdrojov energie?Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví na ÏiadosÈv˘robcu elektriny z obnoviteºn˘ch zdrojovenergie vydáva do 30 dní po splnení podmienokv˘robcu. Potvrdenie o pôvode vydávaúrad na základe Ïiadosti za uplynulé aleboza nasledujúce obdobie. Ustanovujú sa náleÏitostiÏiadosti pre vydanie potvrdenia a náleÏitosti,ktoré má potvrdenie o pôvode elektrinyvyrobenej z obnoviteºn˘ch zdrojov energie obsahovaÈ.KeìÏe súãasÈou v˘davkov ‰tátnehorozpoãtu sú aj prostriedky urãené na financovaniespoloãn˘ch programov Slovenskejrepubliky a Európskej únie, medzi náleÏitos-Èami Ïiadosti sa navrhuje uvádzaÈ zo strany Ïiadateºav˘‰ku percentuálne vyjadrenej podporyzo ‰tátneho rozpoãtu – fondov EÚ – pri v˘stavbezariadenia na v˘robu elektriny, pre potrebyÚradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví.Ak je ÏiadosÈ o vydanie potvrdenia úplná aspæÀa stanovené poÏiadavky, tak v ustanovenejlehote úrad. vydá potvrdenie. Potvrdenie o pôvodealebo iná záruka pôvodu elektriny, ktoréboli vydané v inej ãlenskej krajine Európskejúnie sa môÏe uznaÈ ako platné aj v Slovenskejrepublike. Ak sa Ïiadateºovi potvrdenie o pôvodenevydá, alebo ak neuzná potvrdenie o pôvodevydané príslu‰n˘m orgánom inej krajinyEurópskej únie, Ïiadateº má moÏnosÈ sa obrátiÈs námietkami na Európsku komisiu, priãomjej rozhodnutie vo veci pôvodu elektrinyje záväzné.Zákon rie‰i potvrdenie o pôvode elektrinyvyrobenej vysoko úãinnou kombinovanouv˘robou.Návrh zákona rie‰i obsah a náleÏitosti potvrdeniao pôvode elektriny vyrobenej vysokoúãinnou kombinovanou v˘robou. Potvrdenie opôvode elektriny vyrobenej vysoko úãinnoukombinovanou v˘robou preukazuje, Ïe elektrina,na ktorú sa potvrdenie vzÈahuje, bola vyrobenávysoko úãinnou kombinovanou v˘robou.Slovenská republika na základe harmonizovan˘chreferenãn˘ch hodnôt úãinnosti vyrábanejelektriny vysoko úãinnou kombinovanouv˘robou je oprávnená vydávaÈ potvrdenia o pôvodetakto vyrobenej elektriny. Navrhuje sa,aby v˘robca elektriny uvádzal v Ïiadosti o vydaniepotvrdenia údaje, na základe ktor˘chbude moÏné jednoznaãne urãiÈ, ãi elektrinuvyrábal vo vysoko úãinnej kombinovanej v˘robe.Ustanovujú sa náleÏitosti, ktoré je potrebnépredloÏiÈ pri vydávaní potvrdenia a náleÏitosti,ktoré má potvrdenie obsahovaÈ.V˘robca elektriny vysoko úãinnou kombinovanouv˘robou, ktorému bolo vydané potvrdenieo pôvode elektriny vyrobenej vysoko úãinnoukombinovanou v˘robou je povinn˘ oznámiÈúradu technologickú zmenu zariadenia nakombinovanú v˘robu do dvoch mesiacov ododÀa vykonania zmeny.Pri uznaní záruk o pôvode elektriny vyrobenejvysoko úãinnou kombinovanou v˘robouvydan˘ch v ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ sa postupujepodobne ako pri uznaní záruk pôvodu elektrinyz obnoviteºn˘ch zdrojov energie.12

Î I V O T N É P R O S T R E D I EVYHLÁSENIE 2. ROâNÍKA SÚËAÎENárodná podnikateºská cenaza Ïivotné prostredie v SR 2009Na tlaãovej konferencii Ministerstva Ïivotného prostredia SR, konanej 21. apríla 2009 pri príleÏitosti DÀa Zeme,prezident ASPEK Ing. Július Jankovsk˘ slávnostne vyhlásil 2. roãník súÈaÏe o Národnú podnikateºskú cenuza Ïivotné prostredie v SR.SúÈaÏ o Národnú podnikateºskú cenu za Ïivotné prostredie v SR2009 je národn˘m kolom v˘znamnej medzinárodnej súÈaÏe Európskeceny za Ïivotné prostredie v podnikaní (EBAE – Europen BusinessAwards for the Environment), organizovanej na podnet Generálnehodirektoriátu pre Ïivotné prostredie Európskej komisie.Európska súÈaÏ je príleÏitosÈou na celospoloãenské uznanie a propagáciuúsilia t˘ch subjektov, ktor˘ch politiky, praktiky a procesy, vsúlade s princípmi trvalo udrÏateºného rozvoja, prispievajú k ekonomickémua sociálnemu rozvoju za súãasného zniÏovania negatívnychvplyvov ich aktivít na Ïivotné prostredie. SúÈaÏ sa organizuje kaÏdédva roky. Podmienkou zapojenia sa subjektov z jednotliv˘ch krajíndo tejto súÈaÏe je získanie popredného umiestnenia v národnej súÈa-Ïi.Právo na úãasÈ v európskej súÈaÏi získali slovenské podnikateºskésubjekty aÏ v roku 2007, keì na základe ponuky Generálneho direktoriátupre Ïivotné prostredie Európskej komisie 1. roãník relevantnejnárodnej súÈaÏe zorganizoval ASPEK.VYHLASOVATEª SÚËAÎE:ASPEK, Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku• administrátor národnej súÈaÏe• koordinátor vo vzÈahu k európskej súÈaÏiv spolupráci s Ministerstvom Ïivotného prostredia SRNa základe návrhu ASPEK zá‰titu nad súÈaÏou prevzal minister Ïivotnéhoprostredia SR.O SÚËAÎI:Cieºom súÈaÏe je podpora aktivít podnikateºsk˘ch subjektov, ktorési uvedomujú svoju zodpovednosÈ voãi súãasn˘m, ale aj budúcimgeneráciám a svojimi ãinmi v˘razne prispievajú k zniÏovaniu negatívnychvplyvov na Ïivotné prostredie. SúÈaÏ podporuje záujem o aktivity,zamerané na udrÏateºn˘ rozvoj a propagáciu subjektov, ktor˘chsprávanie predstavuje v˘razn˘ progres a prínos pre hospodársky a spoloãensk˘rozvoj bez ujmy na Ïivotnom prostredí a prírodn˘ch zdrojoch.SúÈaÏ je urãená pre právnické alebo fyzické osoby – podnikateºskéhocharakteru, registrované v Slovenskej republike. Do súÈaÏe moÏnoprihlásiÈ podnikateºské subjekty, ktoré poãas posledn˘ch 2 rokovdosiahli v˘znamné v˘sledky vo svojej ãinnosti v niektor˘ch z urãen˘chkategórií.Národná súÈaÏ je v plnej miere koncipovaná tak, aby umoÏnila vstuppodnikateºsk˘ch subjektov zo Slovenska do európskej súÈaÏe.Environmentálne aktivity posudzované v súÈaÏi sa ãlenia do ‰tyrochkategórií:A. ManaÏérstvo (pre subjekty s jasn˘mi strategick˘mi víziami, politikamia systémami manaÏérstva, ktoré sú preukázateºne funkãné,prispievajú k udrÏateºnosti a priná‰ajú vynikajúce v˘sledky).B. Produkt (pre subjekty, priná‰ajúce novovyvinut˘ v˘robok, alebosluÏbu, ktoré poskytujú lep‰ie plnenie potrieb uÏívateºa, s ohºadomna zníÏenie vyuÏívania, alebo po‰kodzovania prírodn˘ch zdrojov).C. Proces (pre subjekty, uplatÀujúce nové v˘robné technológie spozitívnym príspevkom k environmentálnym aspektom udrÏateºnosti,zvy‰ujúce efektivitu zdrojov a zniÏujúce negatívne vplyvyna Ïivotné prostredie.D. Medzinárodná spolupráca pre subjekty, ktoré uskutoãÀujú medzinárodnúspoluprácu najmenej jedného partnera z privátneho sektorav EÚ a ìal‰ieho partnera z privátneho, verejného, mimovládneho,alebo akademického sektora v rozvojovej krajine, alebo krajines prechodovou ekonomikou.HODNOTENIE:Rámcové kritériá hodnotenia aktivít prihlásen˘ch do národnej sú-ÈaÏe v zhode s európskymi kritériami zdôrazÀujú v súlade s princípamitrvalo udrÏateºného rozvoja také celospoloãensky uznávanéhodnoty v kontexte s potrebou hospodárskeho rozvoja, ako je ochranaÏivotného prostredia, ‰etrné zaobchádzanie s prírodn˘mi zdrojmi,inovatívnosÈ uskutoãÀovan˘ch opatrení a pod.Prihlásené aktivity posudzuje hodnotiaca komisia zloÏená zo známychosobností z oblasti starostlivosti o Ïivotné prostredie s vyuÏitímich uznávanej odbornosti a poÏívania oprávnenej autority.PRIHLÁ·KY DO SÚËAÎE:Termín na predloÏenie prihlá‰ok: 4. septembra 2009Pokyny na vypracovanie a predkladanie prihlá‰ok sú uvedené nawebovej stránke administátora www.aspek.sk .OCENENIE:Slávnostné vyhlásenie v˘sledkov súÈaÏe sa uskutoãní koncomoktóbra 2009. Ocenení získajú právo uchádzaÈ sa o nomináciu do európskejsúÈaÏe.13

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AV˘voj v posledn˘ch rokoch ãoraz viac vyÏaduje prehodnotenie doteraj‰ieho prístupu v oblasti vyuÏívania energiea energetick˘ch zdrojov. Zvy‰ujúci sa deficit zásob fosílnych palív, ktoré predstavujú dôleÏitú súãasÈenergetického mixu v Európskej únii aj v mnoh˘ch ìal‰ích energetikách, neustály rast ich ceny a nestabilnépomery obracajú pozornosÈ na obnoviteºné zdroje energií, v prvom rade na biomasu. Zvolenská teplárenská, a.s.,in‰pirovaná príkladmi zo zahraniãia, zrealizovala nároãn˘ projekt rekon‰trukcie a ekologizácie zdroja tepla premesto Zvolen – zvolenskej teplárne, ão umoÏÀuje v súãasnosti spaºovaÈ v teplárni okrem fosílnych palív ajbiomasu. Parlamentn˘ kuriér priná‰a k tejto téme ãlánok predsedu predstavenstva Zvolenskej teplárenskej, a.s.a ‰tátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Ing. Pavla KRI·TOFAa Ing. Júliusa JANKOVSKÉHO, generálneho riaditeºa Zvolenskej teplárenskej, a.s.Zvolenská teplárenská, a. s.Zvolenská tepláreÀ –príklad ako na toPrednosti vyuÏívania biomasy ako palivaVyuÏívanie biomasy na energetické úãely poskytujenajmä ekologické v˘hody. Medzi najdôleÏitej‰iepatrí zníÏenie emisií ‰kodliv˘ch látokdo ovzdu‰ia, najmä oxidov síry a skleníkov˘chplynov, tieÏ zv˘‰enie kvality lesov, vôd alebo zamedzenieerózie pôdy.Ing. Pavol Kri‰tofPotenciál biomasyBiomasa je najstar‰í a najdlh‰ie vyuÏívan˘ obnoviteºn˘zdroj energie. Jeho v˘hodou je najmäminimálne zaÈaÏenie Ïivotného prostredia emisiami,z pohºadu dopadu na Ïivotné prostredie jenízkoemisn˘m zdrojom energie, rovnocenn˘mu‰ºachtil˘m palivám. VyuÏívanie biomasy mápozitívne environmentálne úãinky a pôsobí nakultivovanie krajiny, zniÏuje dotácie do poºnohospodárskejv˘roby a má kladn˘ vplyv na rozvojvidieka. Navy‰e biomasa je domáci, regionálnyzdroj energie s pomerne presnou predikciouceny a kladn˘m vplyvom na vytváranienov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí v danom regióne.Náhrada drah˘ch fosílnych palív biomasouvedie v koneãnom dôsledku k zlep‰eniu zahraniãno-obchodnejbilancie ‰tátu a má kladn˘vplyv na oÏivenie finanãnej bilancie regiónu.VyuÏiteºn˘ roãn˘ potenciál biomasy na Slovenskuje podºa údajov MH SR 75 PJ, ão predstavujecca 40 % technicky vyuÏiteºného potenciáluzo v‰etk˘ch obnoviteºn˘ch zdrojov energie.PribliÏne 29 % vyuÏiteºného potenciálu biomasytvoria odpady z drevospracujúceho priemyslua 17 % lesná biomasa. Pritom z potenciálu, ktor˘biomasa na Slovensku ponúka, sa v súãasnostivyuÏíva menej ako 20 %. V súãasnosti biomasapokr˘va asi 1 – 1,5 % spotreby primárnychIng. Július Jankovsk˘zdrojov energie na Slovensku, priãom súãasnéodhady technicky vyuÏiteºného potenciálu biomasyuvádzajú aÏ 4,5 %. Prognózy poukazujú nato, Ïe v klimatick˘ch podmienkach, aké sú na Slovensku,je reálny podiel biomasy 6 aÏ 12 % podielkrytia celkovej spotreby energie, a to najmäna regionálnej a miestnej úrovni.Spôsob konverzie biomasy na energiuMoÏnosti vyuÏitia biomasy na energetickéúãely predurãujú hlavne jej fyzikálne a chemickévlastnosti. Na základe metódy pouÏitej pri v˘robeenergie z biomasy sa dnes v praxi presadzujútieto procesy:• priame spaºovanie resp. spoluspaºovanie• termochemické spracovanie s cieºom zv˘‰eniakvality biopaliva – pyrol˘za alebo splyÀovanie,• biologické procesy, ako je anaerobné hnitiealebo fermentácia, ktoré vedú k produkciiplynn˘ch a kvapaln˘ch biopalív.Bezprostredn˘m produktom t˘chto procesovje teplo. Efektivitu vyuÏita zvy‰uje v˘roba elektrickejenergie v kogeneraãnom cykle, v prípadedopytu je v˘stupné teplo z generátora vyuÏiteºnéna technologické procesy v priemysle,resp. pre dodávku do systémov centrálneho zásobovaniateplom na zásobovanie obyvateºstva.Spoloãné spaºovanie uhlia a biomasyHoci priame spaºovanie je najjednoduch‰oua najbeÏnej‰ou metódou vyuÏitia energie, nievÏdy je tento proces dostatoãne úãinn˘ a je vplnej miere závisl˘ od parametrov biomasy, najmävlhkosti. Spoloãné spaºovanie uhlia a biomasyje preto vzhºadom na podobnosÈ uveden˘chpalív moÏné. Je to tieÏ jedna z ciest zniÏovaniaemisií spojen˘ch s v˘robou elektriny v uhoºn˘chelektrárÀach.Vo svete dnes pracuje viacero tak˘chto elektrární,ktoré sa lí‰ia zastúpením biomasy v zmesovompalive. BeÏne sa podiel biomasy pohybujena úrovni 5 – 20 %, zvy‰ok tvorí uhlie. ModernáelektráreÀ so spoloãn˘m spaºovaním biomasya uhlia bola postavená v roku 1999 v rakúskomZeltwegu, resp. v roku 2001 vo fínskomJoensuu (ra‰elina a drevná ‰tiepka).Na podobnom princípe sa v SR na zdroji voZvolenskej teplárenskej zrealizoval projekt ekologizáciezdroja tepla s vyuÏitím spoluspaºovaniabiomasy a nízkosírneho hnedého uhlia.Realizácia projektuSpoloãnosÈ pred rekon‰trukciou prevádzkovalazdroj s in‰talovan˘m tepeln˘m v˘konom 216MW v dvoch kotloch 2x108 MW a elektrick˘mv˘konom 25 MW in‰talovanom v protitlakomturbogenerátore. Palivovou bázou zdroja bolohnedé uhlie – lignit.Problémom prevádzky uhºového zdroja bolo,Ïe neplnil predpísané limity zneãisÈujúcich látok,hlavne povolenej koncentrácie oxidov síry.Pri hºadaní optimálneho rie‰enia ekologickéhoproblému sa kládol dôraz na technickú ajekonomickú stránku projektu. Cieºom bolo, abyaj po realizácii rekon‰trukcie zostala zachovanákonkurencieschopnosÈ produktov zdroja, ktor˘misú dodávkové teplo a elektrina.Ako najefektívnej‰ia alternatíva ekologizáciezdroja bol vybran˘ variant spoluspaºovania nízkosírnehohnedého uhlia a biomasy. SúãasÈouprojektu bola aj in‰talácia automatizovanéhomeracieho systému kontinuálneho merania14

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AmnoÏstva emisií a zisÈovania údajov o dodrÏaníurãen˘ch emisn˘ch limitov.SpoloãnosÈ v roku 2005 podala ÏiadosÈ a získalanenávratn˘ finanãn˘ príspevok (NFP) nafinancovanie projektu. V˘‰ka NFP bola 12,7mil. eur, ão predstavuje cca 70 % investiãn˘chnákladov projektu. Cieºom projektu bola rekon-‰trukcia kotlov K-01 a K-02 tak, aby sa po ichrekon‰trukcii zníÏili emisie zneãisÈujúcich látok,najmä oxidov síry, na úroveÀ vyhovujúcu legislatívnympoÏiadavkám SR a EÚ.V tabuºke ã. 1 sú uvedené bilanãné hodnotyspotreby palív, produkcie popola a dosiahnutáúãinnosÈ poãas skú‰obnej a riadnej prevádzky vroku 2008. Realizáciou projektu sa dosiahlo zní-Ïenie emisií uveden˘ch v tabuºke ã. 2.Plány do budúcnostiZrekon‰truovan˘ zdroj má za sebou takmerroãnú prevádzku vo v‰etk˘ch v˘konov˘ch reÏimocha na základe skúsenosti je moÏné hodnotiÈjednak prevádzkovú spoºahlivosÈ, energetickúefektívnosÈ, ale aj plnenie oãakávan˘ch ekologick˘chprínosov (dodrÏiavanie platn˘ch emisn˘chlimitov), ão bolo zároveÀ hlavn˘m cieºomprojektu. MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe oãakávania sanaplnili a tak po úspe‰nej rekon‰trukcii zdrojatepla by mohol projekt pokraãovaÈ druhou fázou,ktorou je v˘stavba moderného flexibilnéhozdroja v˘roby elektriny – turbogenerátora sv˘konom cca 70 MW.Preto uÏ v priebehu realizácie projektu ekologizáciespoloãnosÈ predloÏila akcionárovi nadväzujúciinvestiãn˘ zámer intenzifikácie v˘robyelektriny in‰talovaním nového turbogenerátoraTG-02, ktor˘ bude dimenzovan˘ na celkov˘tepeln˘ v˘kon zdroja TpB. T˘m sa zv˘‰i vyuÏitiein‰talovaného v˘konu zdroja tepla a dosiahnesa vy‰‰ia efektivita jeho prevádzky. Z odberovnového TG-02 bude zabezpeãená dodávkakogeneraãného tepla pre odberateºov v sústaveSCZT, odbery tepla budú dimenzované preaktuálnu potrebu mesta Zvolen. V˘roba elektrinybude flexibilná a optimalizovaná vzhºadomna teplofikaãn˘ reÏim a poÏiadavky na poskytovaniepodporn˘ch sluÏieb pre elektrizaãnú sústavuSR, keìÏe TG bude maÈ aj kondenzaãn˘Tabuºka ã. 1 Bilanãné hodnoty spotreby palívdiel. Nov˘ TG-02 bude lokalizovan˘ v priestorochexistujúceho zdroja TpB ako jednotelesovézariadenie, ktoré nahradí pôvodnú sústavudvoch TG (protitlakov˘ TG-01, kondenzaãn˘TG5). T˘mto rie‰ením sa dosiahne viac akodvojnásobn˘ nárast in‰talovaného v˘konu a zní-Ïenie prenosov˘ch strát parného prepojenia. Vrámci v˘stavby TG bude vybudovan˘ nov˘ kondenzátors chladiacou veÏou.Vzhºadom na to, Ïe zdroj bude pouÏívaÈ nízkosírnatépalivá a zv˘‰i sa úãinnosÈ jednotliv˘chzariadení, celková úroveÀ emisného zaÈa-Ïenia sa zmení minimálne a zdroj bude bezpeãneplniÈ platné emisné limity. V˘razn˘m prínosomprojektu pre SR je v˘roba elektriny z v˘znamn˘mpodielom obnoviteºn˘ch zdrojov avysokoúãinnej kogenerácie, ão prispeje k zv˘-‰eniu v˘roby elektriny z biomasy (OZE) v rámcicelej SR o viac ako 50 GWh, zv˘‰i sa podielvyuÏitia biomasy o 500 TJ, t.j. zdroj v ZT by sapodieºal 3 % na celkovom cieºovom vyuÏívaníbiomasy v SR po roku 2010.K zv˘‰eniu podielu energetického vyuÏívaniabiomasy majú prispieÈ aj pripravovanézmeny v legislatíve, z ktor˘ch najdôleÏitej‰iaje implementácia smernice Európskeho parlamentua Rady ã. 2004/8/ES prijatím Zákonao podpore obnoviteºn˘ch zdrojoch energiea vysoko úãinnej kombinovanej v˘roby ... . Tieby v‰ak mali byÈ schválené v takej podobe,aby prinajmen‰om nezníÏili doteraj‰iu úroveÀpodpory vyuÏívania OZE a KVET, tak ako tozatiaº paradoxne vypl˘va z doteraj‰ích anal˘zpublikovan˘ch návrhov zákona. PodºapredloÏeného návrhu sa uvaÏuje len s obmedzenoupodporou kombinovanej v˘roby teplaa elektriny priãom najefektívnej‰ia dodávkazo zdrojov s vy‰‰ím v˘konom môÏe ostaÈbez podpory (efektívna kombinovaná v˘robav teplárensk˘ch spoloãnostiach). Z t˘chto v˘robníje zásobovan˘ch cca 1 mil. obyvateºovSR, pre ktor˘ch zníÏenie podpory elektrinybude znamenaÈ zdraÏenie tepla. Teplárenskáv˘roba má lokálny charakter (teplo) a zároveÀcelo‰tátny (elektrina a podporné sluÏbypre elektrizaãnú sústavu). Celospoloãensk˘prínos vyuÏívania biomasy ako obnoviteºné-Bilanãné hodnoty M.j. Rok 2006 ÎiadosÈ Rok 2008Spotreba uhlia t/rok 171 826 126 000 106 919Spotreba drevnej ‰tiepky t/rok 0 18 000 51 092Spotreba ZPN tis. m 3 /rok 1 425 650 1 288Produkcia popola t/rok 34 365 18 900 16 038Teplo v palive GJ/rok 2 207 836 1 881 022 2 058 803V˘roba tepla GJ/rok 1 749 850 1 636 489 1 741 469ÚãinnosÈ kotolne % 79,3 87,0 84,6V˘roba elektriny MWh/rok 92 634 88 000 89 775V˘roba elektriny z OZE MWh/rok 0 8 421 22 279Podiel v˘roby z OZE % 0,0 9,6 24,8Tabuºka ã. 2 Roãná produkcia zneãisÈujúcich látok pred a po rekon‰trukciiProdukcia emisií M.j. Pred rekon‰trukciou Po rekon‰trukciiTZL t/rok 32 30SO 2 t/rok 3 000 1 150NO x t/rok 540 415CO t/rok 38 30CO 2 t/rok 219 000 170 000ho zdroja energie nesmie zaÈaÏovaÈ lokálnyprodukt (teplo) dodávan˘ odberateºom v zásobovanejlokalite. Tento princíp sa uplat-Àuje nielen v ‰tátoch EÚ, ale aj v ostatnomsvete, kde funguje rozvinutá energetika a existujedopyt po vyuÏiteºnom teple. Vzhºadomna reálne v˘robné náklady odzrkadºujúcehlavne cenu fosílneho paliva v SR je iluzórnesi myslieÈ, Ïe dodávka takto vyrábanejelektriny môÏe ostaÈ bez podpory. Práve prejej potrebu a celospoloãensk˘ prínos sa podporaOZE a KVET vo vy‰‰ie spomenut˘chekonomikách uÏ dlhé roky v rámci legislatívyrealizuje.Ak sa zachová úroveÀ podpory OZE aKVET, potom v rámci regiónu ZT projekt v˘stavbynovej 70 MW turbíny prispeje k stabilizáciateraj‰ej úrovne zamestnanosti a prirozvoji spaºovania biomasy pozitívne ovplyvnízamestnanosÈ aj u regionálnych dodávate-ºov paliva.âinnosÈ spoloãnosti Zvolenská teplárenská,a.s., sa riadi mottom: „Energie pre región“.O SPOLOâNOSTIZvolenská teplárenská, a.s., je najväã‰ímv˘robcom a dodávateºom tepla v lokalitemesta Zvolen. Zo sústavy centrálneho zásobovaniateplom (SCZT) zásobuje obchodn˘chpartnerov v bytovo-komunálnej a priemyselnejsfére uÏ viac ako 50 rokov. Teploje vyrábané na báze viacpalivovej základne(biomasa, ZPN a HEU). SpoloãnosÈ mádostatoãné kapacity na zabezpeãenie 100%potreby tepla v lokalite mesta Zvolen.SpoloãnosÈ vlastní a prevádzkuje dvazdroje.• TepláreÀ A, pôvodn˘ zdroj budovan˘ v50. rokoch minulého storoãia, ako palivopouÏíva zemn˘ plyn. V roku 1996 bolzdroj doplnen˘ 9MW kondenzaãn˘m turbogenerátorom(TG), ktor˘ vyuÏíva paruz protitlakového TG v zdroji Teplárne B(TpB).• Zdroj TepláreÀ B bol uveden˘ do prevádzkyzaãiatkom 90. rokov minulého storoãia,po rekon‰trukcii má in‰talovan˘tepeln˘ v˘kon 173 MW v dvoch kotloch108 a 65 MW a elektrick˘ v˘kon 25 MWin‰talovan˘ v protitlakovom turbogenerátore.Palivová báza zdroja je hnedé uhlies 30% podielom drevnej ‰tiepky. Zdrojpo rekon‰trukcii plní v‰etky predpísanéemisné limity pre zneãisÈujúce látky.15

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AProjekty zariadení vyuÏívajúcich biomasu ako palivo patria k progresívnym a Ïiadan˘m rie‰eniam v tuzemskui zahraniãí. Slovenské energetické strojárne a. s., Tlmaãe (SES Tlmaãe) patria medzi v˘znamn˘ch svetov˘chdodávateºov kotlov pre elektrárne, teplárne, spaºovne a priemyselnú energetiku na spaºovanie uhlia, oleja, plynu,biomasy a odpadov. Parlamentn˘ kuriér priná‰a ãlánok Ing. Martina PA·TIKU, MBA, predsedu predstavenstvaa generálneho riaditeºa SES, a. s., Tlmaãe, ktoré v roku 2001 realizovali pilotn˘ projekt kotla na spaºovaniebiomasy na Slovensku v rámci rie‰enia energetiky v areáli spoloãnosti. TaktieÏ zrealizovali projekt rekon‰trukciea ekologizácie tepelného zdroja pre mesto Zvolen – zvolenskej teplárne, ktorého hlavn˘m cieºom bolo zníÏeniehodnoty dosahovan˘ch emisií pod úroveÀ platn˘ch emisn˘ch limitov v SR a EÚ a to zmenou palivovej základnena kombináciu spaºovania nízkosírnatého hnedého uhlia a drevnej ‰tiepky. Okrem t˘chto projektov zrealizovaliSES Tlmaãe ìal‰ích 37 projektov s kotlami na spaºovanie biomasy na Slovensku a v zahraniãí.SES Tlmaãe – dodávateºzariadení na spaºovanie biomasyPILOTN¯ PROJEKT NA SPAªOVANIEBIOMASY NA SLOVENSKUS cieºom zefektívniÈ v˘robu tepla a elektrickejenergie v areáli spoloãnosti v Tlmaãochsme pristúpili v roku 2001 k úprave horúcovodnéhoro‰tového kotla s v˘konom 25 MW t ,priãom podstatná zmena sa t˘kala paliva.Zmenou palivovej základne zo spaºovaniahnedého uhlia na spaºovanie drevnej ‰tiepkydo‰lo vo v˘znamnej miere k zefektívneniuv˘roby tepla. OpodstatnenosÈ prechodu sapotvrdila zaãiatkom tohto roka, keì problémys dodávkou zemného plynu sa v˘robnéhoprocesu v SES Tlmaãe takmer nedotkli.Tepelnou energiou vyrobenou z drevnej ‰tiepkyzabezpeãujeme vykurovanie priestorovpre v˘robu a technické útvary, kde pracujetakmer 2000 zamestnancov.Na‰a spoloãnosÈ patrí k jedn˘m z najväã-‰ích odberateºov drevnej ‰tiepky na Slovensku.DôleÏit˘m faktorom pre modernizáciutepelného zdroja vyuÏívajúceho biomasu bolfakt, Ïe v blízkom okolí sa nachádzajú lesníckepodniky. Do roku 2000 na‰a spoloãnosÈpouÏívala ako palivo na v˘robu tepla hnedéuhlie z âiech a zemn˘ plyn. Na prelome tisícroãído‰lo k prudkému zv˘‰eniu ceny hnedéhouhlia, nákladov na dopravu a zv˘‰eniuceny zemného plynu, ão boli prvé dôvody naúvahy o zmene palivovej základne. V tom istomãase LESY SR, ‰. p., OZ Levice rozbiehaliv˘robu drevnej ‰tiepky a hºadali odbyt.V˘sledkom t˘chto procesov vznikla symbióza:na jednej strane cenovo v˘hodné palivoa na druhej strane veºk˘ zdroj na spaºovanie.Samozrejme, pôvodn˘ kotol na spaºovaniehnedého uhlia bolo potrebné upraviÈ na spo-ºahlivé spaºovanie ‰tiepky, ale keìÏe sme kotlárskafirma, táto úloha nebola neprekonateºná.Navy‰e bolo moÏné aplikovaÈ vlastnétechnické rie‰enia energetick˘ch celkov vyuÏívajúceobnoviteºné zdroje.NAJV¯ZNAMNEJ·IA REFERENCIAV OBLASTI BIOMASY NA SLOVENSKUK najv˘znamnej‰ím referenciám na‰ej spoloãnostiv tuzemsku patria dodávky dvochkotlov „na kºúã“ (inÏiniering, v˘roba, demontáÏ,montáÏ, uvedenie do prevádzky) preZvolenskú teplárenskú, a. s., ktoré boli uvedenédo prevádzky v máji minulého roka (tabuºkaã.1). V rámci prvej etapy bol rekon-‰truovan˘ kotol K01 na spaºovanie nízkosírnatéhohnedého uhlia a drevnej ‰tiepky. Modernizovan˘kotol je granulaãn˘ s dohorievacímro‰tom a aj po rekon‰trukcii zostal zachovan˘pôvodn˘ menovit˘ v˘kon kotla 160 tonpary za hodinu (t//h).Poãas druhej etapy prebehla rekon‰trukciakotla K02 na spaºovanie tieÏ nízkosírnatéhohnedého uhlia a drevnej ‰tiepky, priãom do-‰lo k zmene menovitého v˘konu kotla na 90t/h. V rámci ekologizácie tohto granulaãnéhoparného kotla s dohorievacím ro‰tom bolvymenen˘ kompletn˘ tlakov˘ a netlakov˘systém kotla, okrem nosnej kon‰trukcie akotlového telesa. Pôvodné steny ohniska sÈaÏkou zámurovkou boli nahradené nov˘mistenami v modernom membránovom zhotovení.DôleÏit˘m faktorom pri realizácii tohtoprojektu je skutoãnosÈ, Ïe prevaÏná ãasÈ subdodávokhlavn˘ch ãastí (prevádzkov˘ systémsilnoprúdu a SKR, systém dopravy drevnej‰tiepky, realizácia zámurovky a izolácie astavebná ãasÈ) bola zabezpeãovaná slovensk˘misubdodávateºmi. Tak˘to model je moÏnézopakovaÈ pri realizácii ìal‰ích projektov naSlovensku, preto je predov‰etk˘m teraz potrebnéiniciovaÈ realizáciu nov˘ch projektovtepelného, resp. energetického hospodárstva.Stretávajú sa tu záujmy producentov drevnej‰tiepky, dodávateºov technológie i prevádzkovateºovenergetick˘ch zdrojov a v neposlednomrade i záujmy ‰tátu pri zvy‰ovaníenergetickej bezpeãnosti.Po takmer roãnej prevádzke vo v‰etk˘chv˘konov˘ch reÏimoch je moÏné kon‰tatovaÈ,Ïe hlavné ciele projektu sa naplnili: plnenieplatn˘ch emisn˘ch limitov a energetickáefektívnosÈ. Navy‰e tieto zariadenia, poãasplynovej krízy v januári tohto roka, prispelik rovnomernému spoºahlivému spôsobu zásobovaniateplom pre priemyselnú sféru, akoaj obyvateºstvo.SES TLMAâE – DODÁVATEªZARIADENÍ NA SPAªOVANIE BIOMASYDO ZAHRANIâIANa‰a spoloãnosÈ nie je v oblasti dodávokzariadení na spaºovanie biomasy ÏiadnymEnergetické hospodárstvo SES Tlmaãe16

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ATabuºka ã. 1: Hlavné parametre kotlov po rekon‰trukciiHlavné parametre kotla M.J. K01 K02Menovit˘ v˘kon t/h 160 90Menovit˘ tlak pary MPa 13,6 13,6Menovitá teplota pary °C 540 540ÚãinnosÈ kotla % 86 88,6Druh paliva: hlavnéNízkosírne hnedé uhlieDrevná ‰tiepkastabilizaãnéZemn˘ plynTabuºka ã. 2: Referencie kotlov ma biomasu·tát Poãet (ks) V˘kon (t/h)âeská republika 1 35Maìarsko 2 215Nemecko 14 12,5 – 38Rakúsko 4 25 – 55Slovensko 10 12,5 – 160·panielsko 3 15,5 – 103,5·vajãiarsko 2 42Taliansko 3 50 – 81Veºká Británia 1 37Spolu 40nováãikom. Prvé dodávky sme zrealizovali naveºmi nároãnom nemeckom trhu uÏ v roku1997. Odvtedy sme dodávkami na‰ich resp.ãastí kotlov na spaºovanie ãistej biomasy,resp. v kombinácii s in˘mi palivami vstúpilina trhy ìal‰ích 7 krajín: âeskej republiky, Maìarska,Rakúska, ·panielska, ·vajãiarska,Talianska a Veºkej Británie (tabuºka ã. 2).Pri doposiaº realizovan˘ch projektoch spaºovaniabiomasy v zahraniãí sme spolupracovalis nemeck˘mi, ‰vajãiarskymi, dánskymia fínskymi firmami. V tomto roku, okremin˘ch projektov, realizujeme aj dodávku nakºúã 35 t/h kotla a to v spolupráci s na‰ou sesterskoufirmou PBS Brno DIZ, a. s.Záujem o v˘robu energie z biomasy a odpadovsa v rámci predov‰etk˘m krajín Európskejúnie stále zvy‰uje. Hlavn˘mi dôvodmije, Ïe vyuÏitie biomasy na energetické úãelypriná‰a so sebou zniÏovanie emisií CO 2 aOroszlány, MaìarskoSO 2 , a je obnoviteºn˘m zdrojom energie s obrovsk˘mpotenciálom rastu predov‰etk˘mlesnej biomasy.NajbeÏnej‰ou metódou vyuÏitia biomasyna energetické úãely je jej spaºovanie. V praxisa uplatÀujú technológie spaºovania naro‰te, v stacionárnej fluidnej vrstve a v cirkulujúcejfluidnej vrstve (tabuºka ã. 3). MoÏn˘mspôsobom rie‰enia je aj prídavné spaºovanie,t. j. spoloãné spaºovanie biomasy s fosílnymipalivami. Takéto rie‰enie je jednou zciest ako dosiahnuÈ v klasick˘ch uhoºn˘chelektrárÀach alebo teplárÀach zníÏenie emisiía to rekon‰trukciou a modernizáciou pôvodn˘chkotlov. SpoloãnosÈ SES Tlmaãe jedodávateºom v‰etk˘ch uveden˘ch smerovspaºovania biomasy.Dôkazom sú na‰e posledné referencie: uÏspomínan˘ projekt vo Zvolene a v posledn˘chtroch rokoch sme postupne zrekon‰truovali auviedli do prevádzky ‰tyri granulaãné kotly(kaÏd˘ s v˘konom 230 t/h) na spaºovaniehnedého uhlia v maìarskej elektrárni Oroszlány.Hlavn˘mi cieºmi retrofitu bolo predæÏenieÏivotnosti kotlov, zv˘‰enie prevádzkovej pohotovostikotlov zníÏením trvania ãinnostícyklickej údrÏby, plnenie emisn˘ch limitovEÚ najmä ohºadne emisií NO x . Na dvochkotloch K1 a K2 sa rozsah poÏadovanéhoretrofitu roz‰íril aj o moÏnosÈ spoloãnéhospaºovania biomasy s podielom aÏ 30 %. Prevádzkat˘chto kotlov ukázala, Ïe podiel spa-ºovanej biomasy môÏe byÈ aj vy‰‰í ako garantovan˘ch30 %.SES TLMAâE SÚ PRIPRAVENÉNA REALIZÁCIU SLOVENSK¯CHPROJEKTOVOdborná konferencia v Leviciach s témou„Lesná biomasa – perspektívny zdroj energie“a jej posolstvo vytvorili rámec pre rozvojuvaÏovan˘ch projektov resp. iniciovanie vznikunov˘ch projektov. DôleÏité je spojiÈ úsiliev‰etk˘ch slovensk˘ch podnikateºsk˘chsubjektov (producenti drevnej ‰tiepky, dodávateºovtechnológie, prevádzkovateºovenergetick˘ch zdrojov, investori) vrátane finanãn˘chin‰titúcií s cieºom vytvoriÈ predpokladyumoÏÀujúce vy‰‰ie zhodnotenie potenciálubiomasy na Slovensku, ãím sa záro-Strongoli, TalianskoveÀ vytvoria podmienky na zv˘‰enie podieluelektrickej energie a tepla vyrobenej z obnoviteºn˘chzdrojov, ão je aj jedn˘ch z cieºovprijatej energickej stratégie Slovenska. Sekundárnymefektom je aj tvorba nov˘ch pracovn˘chpríleÏitostí.SES Tlmaãe sa so svojimi referenciami, zaktor˘mi stoja skúseností, poznanie a ‰ikovnosÈzamestnancov, aktívne zapojili do tohtoprocesu a sú pripravené podieºaÈ sa na iniciovanía následnej realizácii t˘chto projektov.SLOVENSKÉ ENERGETICKÉSTROJÁRNE a. s.Továrenská 210, 935 28 TlmaãeSlovenská republikatel.: +421 36 638 2493fax: +421 36 638 2494e-mail: marketing@ses.skwww.ses.skO SPOLOâNOSTISES Tlmaãe patria medzi v˘znamn˘chdodávateºov kotlov pre elektrárne, teplárnea spaºovne. Vyrábajú a dodávajú parnékotly na spaºovanie uhlia, oleja, plynu, biomasya odpadov, ktoré spæÀajú najnároãnej-‰ie poÏiadavky ochrany Ïivotného prostrediapri dosahovaní vysokej úãinnosti adlhodobej prevádzkyschopnosti.Zabezpeãujú komplexn˘ systém sluÏieb venergetike: v˘voj, projektovanie, v˘robu,dodávku, montáÏ a uvedenie do prevádzky.Úspech je zaloÏen˘ na know-how vysokokvalifikovan˘chzamestnancov, takmer 60-roãn˘ch skúsenostiach v odbore a na spokojn˘chzákazníkoch na celom svete.SES Tlmaãe majú zaveden˘ procesn˘systém manaÏérstva kvality podºa poÏiadavieknormy EN ISO 9001:2000 a systémenvironmentálneho manaÏérstva podºa normyEN ISO 14001:2004. Vlastnia certifikátyAD 2000-Merkblatt HP0/TRD 201 a EN729-2, DIN 18 800-7, DIN 15018, ASMECODE a akreditaãné oprávnenia podºanormy STN EN ISO/IEC 17 025.Od augusta 2006 je majoritn˘m akcionáromSES, a. s., spoloãnosÈ Segfield InvestmentLtd.Tabuºka ã. 3: Technické parametre spaºovacích zariadení zo SES TlmaãeTechnické parametre M.J. Ro‰tové FluidnéMenovit˘ parn˘ v˘kon t/h 15 20 25 30 35 45 60 75 35 45 60 75 90 110 135 160Menovit˘ tlak prehriatej pary MPa 1,3 – 2,8 – 3,7 1,3 – 6,4Menovitá teplota prehriatej pary °C 220 – 445 220 – 445Teplota napájacej vody °C 105 > 105 >17

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E LPovaÏská cementáreÀ, a. s., Ladce, ako najstar‰í v˘robca portlandsk˘ch cementov na Slovensku uÏ120 rokov prispieva k rozvoju stavebníctva a zvy‰ovaniu kvality Ïivota. Ladeckí cementári v dlhodobejhistórii pre‰li viacer˘mi etapami raz zloÏitého, inokedy priamoãiaro úspe‰ného v˘voja. Ako sa ich dotklasúãasná hospodárska kríza a ak˘mi opatreniami zmierÀujú jej dopady, na to sme sa sp˘taliIng. Antona BARCÍKA, generálneho riaditeºa a predsedu predstavenstva spoloãnosti.120 rokov cementárnev Ladcoch a prínosobnoviteºn˘ch zdrojov energieRok 2009 vzhºadom na krízovú situáciusvetovej a slovenskej ekonomiky vyÏadujeod podnikateºsk˘ch subjektov a ich manaÏérovrie‰iÈ iné úlohy ako predt˘m. Sak˘mi hospodárskymi v˘chodiskami vstúpilava‰a spoloãnosÈ do tohto zloÏitého obdobia?V predchádzajúcom hospodárskom rokusme ukonãili dlhoroãnú etapu rastov˘ch trendovv technick˘ch jednotkách, ako aj v ekonomizáciispoleãnosti, a to historicky rekordn˘mihospodárskymi v˘sledkami. Preto zpsychologickej stránky nebolo jednoduchéakceptovaÈ novú útlmovú situáciu, ktorá v dôsledkuglobálnej hospodárskej krízy tvrdodopadá aj na rozvoj stavebníctva. Na druhejstrane, do hor‰ích ãasov je vÏdy v˘hodnej‰ievstupovaÈ s dobr˘m finanãn˘m zázemím. Nanovú situáciu sme reagovali hlavne t˘m, ãomá v období krízy najväã‰iu silu – neodkladn˘mprijatím tak˘ch úsporn˘ch opatrení, ktor˘chodsun by znamenal stratu v budúcnostinenahraditeºnú.Do ktor˘ch oblastí smerovali hlavné úspornéopatrenia, ktor˘mi ste zmierÀovali dopadyfinanãnej a hospodárskej krízy nava‰u spoloãnosÈ?Cementárensk˘ v˘robn˘ odbor je mimoriadnenároãn˘ na palivá a energie. Îiaº, v oblastielektrickej energie podnikateºské subjektyv SR doslova doplácajú na fakt, Ïe voºn˘trh viacmenej nefunguje, priãom únik z cien,ktoré sú vy‰‰ie ako v okolit˘ch ‰tátoch, jeprakticky nemoÏn˘. Preto na‰e opatrenia smerovalihlavne do oblasti zníÏenia podielu tradiãn˘chfosílnych palív a zvy‰ovania náhradyfosílnych palív alternatívnymi palivami aÏna úroveÀ viac ako 50 % celkovej spotreby.V prípade va‰ej spoloãnosti je známe, Ïe zobnoviteºn˘ch palivovo-energetick˘chzdrojov prioritne ako jediná spoloãnosÈ vSR zabezpeãujete spaºovanie Ïivoãí‰nehoodpadu. Súvisí táto sluÏba aj s úsporn˘miopatreniami?Áno, táto sluÏba, vykonávaná na najvy‰‰ejtechnicko-technologickej úrovni, priná‰asprievodné efekty v úspore fosílnych palív azhodnoten˘ch usporen˘ch emisií CO 2 . Je prenás pote‰iteºné, Ïe aj prezídium Nadácie SlovakGold udelilo na‰ej sluÏbe „Spoluspaºovaniespracovan˘ch vedºaj‰ích Ïivoãí‰nych produktovekotechnológiou Biotrix“ najvy‰‰iucenu za kvalitu v SR – Grand Prix SlovakGold za rok 2008. Slávnostné odovzdanieceny sa uskutoãní v júni tohto roku.Znamená to, Ïe dlhodobá modernizácia aekologizácia va‰ej spoloãnosti, zameranána zvy‰ovanie podielu obnoviteºn˘ch zdrojovpalív a energie je dostatoãn˘m „liekom“na hospodársku krízu?Stavebn˘ priemysel ide opaãn˘m smeromako v ostatn˘ch rokoch, zaÏíva ÈaÏké ãasy, investorisú opatrnej‰í a akékoºvek prínosy modern˘chtechnológií nemôÏu byÈ úpln˘m v˘chodiskomna dostatoãné rie‰enie dopadovkrízy. Situáciu stavebn˘ch firiem veºmi komplikujeaj enormn˘ tlak na neúnosné zniÏovaniecien v dôsledku zoslabenia mien susedn˘ch‰tátov. Problémy stavbárov sú v dôsledkuhospodárskej krízy väã‰ie neÏ aby ichdokázali eliminovaÈ akékoºvek opatrenia vrámci vnútornej ekonomiky firiem.KaÏdopádne v‰ak úspory palív a energií vyuÏívanímobnoviteºn˘ch zdrojov sú v˘znamn˘mkonkurenãn˘m faktorom. Rie‰ením dopadovhospodárskej krízy nie sú iba úspory,lebo v˘robné firmy bez investovania do technickej,technologickej i ekologickej modernizácieby sami rozhodli o svojom ústupe zosúãasn˘ch trhov˘ch pozícií. Stavebné firmyoãakávajú, Ïe architekti, developeri a investoriopäÈ budú pripravovaÈ stavby infra‰truktúry,ktoré sa krízou pozastavili, bez ktor˘chkvalita Ïivota ºudí nebude napredovaÈ. Aj keìna trvanie krízy sú rôzne názory, veríme, Ïev˘chodiská a rie‰enia pre stavebníctvo sa stanúprioritou v opatreniach nielen na‰ej vlády,ale aj vo svete v‰eobecne, vzhºadom na skutoãnosÈ,Ïe synergické efekty z rozvoja stavebníctvavytvárajú ìal‰í priestor pre rozvojin˘ch odvetví.Ak˘ je vበosobn˘ odkaz na rie‰enie ãiutlmenie dopadov celosvetovej hospodárskejkrízy?V‰etko nasvedãuje tomu, Ïe aspoÀ ão sat˘ka najrozvinutej‰ích ‰tátov, Ïe tieto budúmusieÈ prehodnotiÈ viaceré oblasti, do ktor˘chsa investovalo viac ako bolo potrebné. Ozdraven˘musí byÈ celosvetov˘ finanãn˘ systéma hodnotov˘ rebríãek podnikania. Správnucestu na eliminovanie dopadov krízy musiapodnikateºské firmy hºadaÈ neustále a znovua k hrozbám ãi príleÏitostiam trhu pristupovaÈpruÏnej‰ie ako v období stabiln˘ch ekonomick˘chpodmienok. O úspe‰nom modelovaníbudúcnosti rozhodne schopnosÈ r˘chloreagovaÈ na aktuálne trhové situácie.18

Î I V O T N É P R O S T R E D I EPreão na krízu na trhu druhotn˘chsurovín dopláca najviac trieden˘ zberv slovensk˘ch mestách a obciachSLICPEN – Slovenské priemyselné zdruÏenie pre obaly a Ïivotné prostredie je neziskové zdruÏenieprávnick˘ch osôb, ktoré bolo zaloÏené v roku 1994. Jeho cieºom je spolupráca ãlenov vo vzÈahuk priemyseln˘m, profesijn˘m, spoloãensk˘m organizáciám, ako aj orgánom ‰tátnej správy a spotrebiteºskejverejnosti, smerujúca k rie‰eniu problémov ekologicky udrÏateºného rozvoja v oblasti obalovéhohospodárstva. Parlamentn˘ kuriér priná‰a pohºad Mgr. Miroslava JURKOVIâA, v˘konného riaditeºazdruÏenia SLICPEN, na nanajv˘‰ aktuálnu problematiku dopadov súãasnej finanãnej a hospodárskejkrízy na oblasÈ odpadového hospodárstva a na fungovanie triedeného zberu na Slovensku.Globálna kríza len zv˘raznila nedostatky, naktoré odborníci dlhodobo poukazovali.Hlavn˘mi problémami triedeného zberu naSlovensku sú:• vysoká závislosÈ financovania od v˘kupn˘chcien druhotn˘ch surovín,• legislatívne bariéry, ktoré obmedzujú moÏnosÈoprávnen˘ch organizácií financovaÈtrieden˘ zber v mestách a obciach,• ako i trh recyklátorov a spracovateºov, ktor˘vznikol neprirodzen˘m spôsobom na základedotaãnej politiky.Hlavn˘m nedostatkom je, Ïe trieden˘ zberodpadu na Slovensku je omnoho viac závisl˘od v˘kupn˘ch cien druhotn˘ch surovín, ako toje obvyklé inde v Európe. V zahraniãí je beÏné,Ïe náklady na prevádzku triedeného zberusú z väã‰ej ãasti pokryté z finanãn˘ch prostriedkovspoloãností, ktoré majú povinnostiplniÈ limity zberu a recyklácie odpadov z obalov(povinné osoby), ktoré sú zastúpené oprávnen˘miorganizáciami. Peniaze ut⁄Ïené za druhotnúsurovinu sú pre prevádzkovateºov systémovtriedeného zberu len doplnkom. NaSlovensku je situácia úplne opaãná.P˘tate sa preão? Îeby spoloãnosti majúcepovinnosÈ plniÈ limity zberu a recyklácieplatili málo? NIE!Povinné osoby platili dosÈ! Problémom je„efektivita“, ako boli doteraz tieto finanãnéprostriedky pouÏívané a kde konãili.V zahraniãí, t˘m myslím v krajinách, ktorédosahujú najlep‰ie v˘sledky v triedenomzbere (napr. âeská republika, Belgicko, Rakúsko)a ktoré sa dokázali najlep‰ie vyrovnaÈ s dopadmikrízy, smerovalo najviac finanãn˘chprostriedkov na podporu triedeného zberu. Jeto spôsobené t˘m, Ïe v t˘chto krajinách povinnéosoby zaloÏili ‰peciálne spoloãnosti, ktor˘chúlohou bola a je dlhodobá podpora triedenéhozberu. Oprávnené organizácie, ako sanaz˘vajú, sú spoloãnosti kontrolované a financovanépovinn˘mi osobami. Ich hlavnou úlohouje zabezpeãiÈ, aby sa vyzbieralo a vytriediloão najväã‰ie mnoÏstvo odpadu.Spracovanie a recyklácia vytriedeného materiáluje v t˘chto krajinách predov‰etk˘m vecou‰tandardného trhového prostredia. Recyklátorje podnikateº ako ktor˘koºvek in˘. Vyrábaa predáva v˘robky. Jeho zv˘hodnenímoproti podnikateºom, ktorí vyrábajú v˘robkyz primárnych surovín je, Ïe získavanie suroviny,ktorú potrebuje na v˘robu svojich v˘robkovmu zo znaãnej ãasti vyfinancuje niekto in˘(oprávnená organizácia) prostredníctvom financovaniatriedeného zberu odpadu.Na Slovensku bola väã‰ina finanãn˘ch prostriedkovod povinn˘ch osôb zhromaÏden˘chna úãtoch zo zákona zriadeného ne‰tátneho Recyklaãnéhofondu. Do Recyklaãného fondumuseli od roku 2002 prispievaÈ v‰etky povinnéosoby. Fond pouÏil vyzbierané peniazehlavne na podporu vytvárania recyklaãn˘chkapacít. Do podpory triedeného zberu ‰la lenmalá ãasÈ. Táto politika spôsobila, Ïe trieden˘zber dnes Ïivorí. Recyklátori, ktorí dostali napodporu svojich podnikov nie malé peniaze,sa teraz v mnoh˘ch prípadoch vyh˘bajú vykupovaniua spracovávaniu druhotn˘ch surovín,ktoré sa získavajú trieden˘m zberom. V˘sledkomtejto politiky je, Ïe peniaze, ktoré mohlislúÏiÈ na podporu triedeného zberu poãas krízyboli uÏ dávno minuté.Oprávnené organizácie vznikli po roku 2003i na Slovensku, av‰ak teraj‰ie legislatívne prostredieim nevytvára dostatoãné moÏnosti, abymohli viac podporovaÈ trieden˘ zber priamo vobciach a mestách. Legislatíva ich núti spolupracovaÈpredov‰etk˘m s recyklátormi.Mnohokrát uÏ bola medializovaná informáciao tom, ako veºmi finanãná a hospodárskakríza dopadá na oblasÈ odpadového hospodárstva.Ak˘ má negatívny vplyv predov‰etk˘mna trieden˘ zber odpadu. Nikto sav‰ak doteraz neodváÏil konkrétne pomenovaÈ,preão má práve trieden˘ zber na Slovenskutaké veºké problémy vyrovnaÈ sa s dopadmiglobálnej krízy.Odpoveì je jednoduchá – fungovanie triedenéhozberu na Slovensku je postavenéna zl˘ch základoch.Jedin˘m koncepãn˘m rie‰ením do budúcnostije, aby sa systém podpory triedenéhozberu upravil tak, aby povinné osoby mohlipriamo podporovaÈ samosprávu a t˘ch,ktorí prevádzkujú systémy triedeného zberuodpadu. Podpora by mala plynúÈ prostredníctvomoprávnen˘ch organizácií. Podobneako to funguje inde v zahraniãí. ZároveÀje potrebné legislatívne podmienkyupraviÈ tak, aby sa mohli samosprávy efektívnej‰iea ºah‰ie o túto finanãnú podporuuchádzaÈ.Najlep‰ím rie‰ením je, aby samosprávy preukazovaliobjem odpadov, ktor˘ bol na ichúzemí vyzbieran˘ a následne spracovan˘ recyklátorompovinn˘m osobám – oprávnen˘morganizáciám, ktoré musia plniÈ limity zhodnocovaniaodpadov stanovené platnou legislatívou.Druhou podmienkou koncepãného rie‰eniaje odstránenie bariér pre pohyb vytriedenéhomateriálu po celom spoloãnom trhu Európskejúnie, ako i jeho v˘voz za hranice EÚ. Totoopatrenie je dôleÏitou podmienkou pre sprehºadneniepravidiel trhu zhodnocovania odpadovna Slovensku. Teda pre vytvorenie systému,ktor˘ bude plniÈ environmentálne poÏiadavky,zároveÀ bude v‰ak efektívny a finanãneoptimálny.www.slicpen.sk19

S L O V E N S K O - T A L I A N S K AS P O L U P R Á C ATaliansko si dlhodobo udrÏuje pozíciu jedného z najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch partnerov Slovenskej republiky.Svojím podielom na celkov˘ch investíciách sa popri Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Maìarsku trvalo radí ajmedzi hlavn˘ch zahraniãn˘ch investorov na Slovensku. Súãasné slovensko-talianske obchodné vzÈahy,predov‰etk˘m vìaka ná‰mu ãlenstvu v EÚ a jej spoloãnej obchodnej politike nezaÈaÏujú tarifné alebo netarifnéprekáÏky, ktoré by obmedzovali ìal‰í priazniv˘ rozvoj obchodnej spolupráce medzi oboma krajinami.PosilÀovanie tejto bilaterálnej kooperácie patrí k hlavn˘m úlohám aj Taliansko-slovenskej obchodnej komory SR.Jej prezident Ignacio JAQUOTOT poskytol rozhovor Izabele Nagyovej.Chceme sa usilovaÈo neustále zdokonaºovanieTaliansko-slovenská obchodná komora oslávilavlani desaÈ rokov svojho pôsobenia na Slovensku.âo je jej poslaním?Poslaním Taliansko-slovenskej obchodnej komoryje podporovaÈ a rozvíjaÈ spoluprácu, ako ajobchodné, priemyselné, finanãné a kultúrne vzÈahymedzi Talianskom a Slovenskou republikoua podporovaÈ jednotlivé podniky a in‰titúciekonkrétnymi informáciami, aktivitami a praktickouasistenciou v procese ich internacionalizácie.TSOK pôsobí uÏ vy‰e desaÈ rokov a neustálesa snaÏí o inováciu talianskej podnikateºskejsiete a o rozvoj miestnej ekonómie. Má ‰tyri základnépiliere: konkurencieschopnosÈ, prieskum,informaãné technológie a organizaãné aktivity.V spolupráci s talianskym veºvyslanectvom pomáhakoordinovaÈ aktivity talianskych in‰titúciíprítomn˘ch na Slovensku.TSOK patrí do ZdruÏenia talianskych obchodn˘chkomôr v zahraniãí, ktoré zdruÏuje 74 komôrzastre‰ujúcich okolo 24 000 podnikov pôsobiacichv 48 krajinách sveta.Koºko máte dnes ãlensk˘ch firiem? Aké sluÏbyposkytuje komora svojim ãlenom?Dnes má TSOK vy‰e 300 ãlenov. V rámcisluÏieb, ktoré poskytuje svojim ãlenom, je napríkladasistencia a poskytovanie poradenstva apodpora podnikateºov a mal˘ch a stredn˘ch podnikovoboch krajín v ich podnikateºskej ãinnos-ti. Komora poskytuje informácie v‰eobecnéhocharakteru talianskym a miestnym súkromn˘mpodnikom, ktoré sa obracajú na Àu s poÏiadavkouo správne nasmerovanie pri rie‰ení problematíkrôzneho druhu. TSOK ponúka spektrumsluÏieb podpory pre talianskych podnikateºovpôsobiacich v priemysle, obchode a v sluÏbách.SluÏby komory vyuÏívajú podnikatelia, ktorí zaãínajúalebo uÏ zaãali a rozvinuli spoluprácu soslovensk˘m trhom.Ako ste spokojn˘ s doteraj‰ou ãinnosÈou komory?S doteraj‰ou ãinnosÈou som spokojn˘. Obchodnákomora zaãala fungovaÈ pred desiatimirokmi a dnes je spoºahliv˘m orientaãn˘m bodomtak pre talianskych podnikateºov pôsobiacich naSlovensku, ako aj pre slovenské firmy, ktoréchcú zaãaÈ podnikaÈ na talianskom trhu. Samozrejmesa v‰ak chceme usilovaÈ o neustále zdokonaºovanie.Kde vidíte rezervy efektívnej‰ieho pôsobeniakomory?Jednou z oblastí, kde chceme smerovaÈ úsiliena zefektívnenie na‰ej ãinnosti, je roz‰íriÈ povedomieo aktivitách samotn˘ch ãlenov TSOK.Na vytvorenie efektívnej siete je nevyhnutné,aby podnikateºské subjekty navzájom o sebe asvojich aktivitách vedeli, a tak sa dosiahli synergiemedzi ãlenmi obchodnej komory.Ste dlhoroãn˘m úspe‰n˘m vrcholov˘m mana-Ïérom v bankovníctve. Do akej miery ovplyv-Àujú pracovné aktivity v komore va‰u riadiacuãinnosÈ na ãele jednej z najväã‰ích bánkna Slovensku?Pre taliansku bankovú skupinu Intesa Sanpaolopracujem uÏ 25 rokov a vÏdy som bol vblízkosti talianskych obchodn˘ch komôr pôsobiacichv zahraniãí. Vlastne uÏ minulosti som v zahraniãízastával pozíciu ãlena predsedníckej radytalianskej obchodnej komory. T˘m, Ïe zastupujemtaliansku banku, je vÏdy pre mÀa zaujímavépohybovaÈ sa v blízkosti talianskej komunity.Moju novú pozíciu prezidenta TSOK prijímamso cÈou a zodpovednosÈou, a preto sa budem usilovaÈskoordinovaÈ svoje bankové povinnosti stouto funkciou ão najlep‰ie.Zvy‰uje sa intenzita kontaktov medzi talianskymia slovensk˘mi podnikateºmi na regionálnejúrovni. Ako vnímate v tomto kontextespoluprácu obchodn˘ch a priemyseln˘ch komôrTalianska a Slovenska?Spolupráca na tejto úrovni je plynulá vìakaZdruÏeniu talianskych obchodn˘ch komôr v zahraniãía tieÏ vìaka hlavn˘m talianskym obchodn˘mkomorám pôsobiacich v Taliansku. Vrámci SR je súãinnosÈ medzi podnikateºmi intenzívna.TSOK je aktívnym ãlenom predsedníctvaSlovenskej obchodnej a priemyselnej komory ajej predseda, pán Peter Mihók, je zároveÀ ãestn˘mpredsedom TSOK.Vstupom dvoch najväã‰ích talianskych bánkna Slovensko (IntesaBci a UniCredito) vzniklipodmienky na poskytovanie komplexn˘chsluÏieb pre potreby talianskych investorov dov˘robnej sféry. E‰te v‰ak nemoÏno pozorovaÈpoÏadovan˘ efekt, ktor˘ by sa prejavil podstatn˘mrastom talianskych investícií hlavnedo mal˘ch a stredn˘ch slovensk˘ch podnikov.MôÏe globálna finanãná a hospodárskakríza pribrzdiÈ záujem talianskych stredn˘chi men‰ích firiem o Slovensko?Je pravdou, Ïe v súãasnosti talianske investícienerastú tak˘m tempom ako to bolo v minulosti.Najmä v dne‰nej situácii je v‰ak dôleÏitézdôrazniÈ v˘znam prototypu talianskeho podnikateºa. Ide o investora, ktor˘ má predov‰etk˘mdlhodobú víziu. Pri rozbiehaní investícií jehocieºom nie je prvoplánovo premiestniÈ svoju prevádzkuz Talianska do inej krajiny, ale pri v˘bereSlovenska sú pre neho primárne dôleÏité faktoryako kvalifikovaná pracovná sila a prívetivéprávne a politické prostredie. Samozrejme, Slovenskomá ìal‰iu nespornú v˘hodu – tou je jehopoloha v úplnom strede Európy, ão je pre mnoh˘chinvestorov mimoriadne atraktívne.Podnikatelia zo Slovenska sa vo vzÈahu k talianskemutrhu zaujímajú najmä o moÏnostispolupráce v hutníctve, energetike, strojárstve,Ïivotnom prostredí, textilnom priemysle, pivovarníctve,farmácii,, finanãnom sektore,drevospracujúcej v˘robe, pri vína i pneumatík.Ktoré sféry na Slovensku sú stále magnetompre talianskych podnikateºov?Typickou ãrtou talianskych podnikateºov je, Ïesa na Slovensku angaÏujú takmer vo v‰etk˘ch odvetviach.Platí to teraz, poãas krízy, a bude to takaj po kríze. Talianski podnikatelia sú prítomní vsektoroch od strojárskeho aÏ po automobilov˘,alebo od nehnuteºností aÏ po turizmus a voºnoãasovéaktivity. Ich rôznorodá angaÏovanosÈ saprejavuje aj vo veºkosti firiem – medzi ãlenmiTSOK moÏno nájsÈ podnikateºské subjekty odÏivnostníkov aÏ po veºké firmy To svedãí o záujmetalianskych podnikateºov o slovensk˘ trh.20

N Á R O D N Á R A D A S RPomoc je vÏdy vítanáV rozhovore s poslancom NR SR a predsedom V˘boru pre financie rozpoãet a menuJozefom BURIANOM si preãítate aj o moÏnostiach investiãnej pomoci v rámci finanãnej krízy.Odpovedá na otázky redaktorky Anny Komovej.Slovenská ekonomika je otvorená, jej doteraj‰írast bol zaloÏen˘ práve na exporte,neustálym zniÏovaním dodávok pre zahraniãiesa zniÏuje aj objem v˘roby, ak˘ jereálny predpoklad na oÏivenie ekonomiky?V súãasnosti ãelí globálna ekonomika najhor‰ejrecesii od konca druhej svetovej vojny,ktorú vyvolala finanãná kríza a v˘razn˘prepad dôvery. Slovensko je malá a otvorenáekonomika, ão ju robí zraniteºnou z pohºaduv˘voja vonkaj‰ieho ekonomického prostredia.Slovenská ekonomika pociÈuje krízupredov‰etk˘m cez prepad zahraniãného obchodua cez pokles dôvery v pozitívny ekonomick˘v˘voj. Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïehlavn˘m faktorom zniÏovania ekonomickejaktivity na Slovensku je pokles zahraniãnéhodopytu, je na‰a pozícia z pohºadu oÏiveniaobmedzená. Naìalej vo veºkej miere platí,Ïe Slovensko si zachováva vysok˘ potenciálrastu, ktor˘ sa v‰ak bude odvíjaÈ od oÏiveniav ekonomikách na‰ich najv˘znamnej-‰ích obchodn˘ch partnerov. OÏivenie globálnejekonomiky sa oãakáva od roku 2010.âerpanie finanãn˘ch prostriedkov zo‰trukturálnych fondov, by malo pomôcÈpri zmierÀovaní následkov krízy práve vhospodárstve, ak˘ prínos to bude znamenaÈ,alebo znamená pre Slovensko?V porovnaní s 1. programov˘m obdobím(2004 – 2006) do‰lo v rámci 2. programovéhoobdobia (2007 – 2013) k v˘raznému zv˘-‰eniu prostriedkov, ktoré môÏe SlovenskoãerpaÈ zo ‰trukturálnych fondov a Kohéznehofondu EÚ. Tieto prostriedky umoÏnia zapredpokladu ich efektívneho vyuÏitia v˘razneprispieÈ k podpore rastu potenciálnehoproduktu slovenskej ekonomiky. V súãasnejdobe, ovplyvnenej finanãnou a hospodárskoukrízou, teda predstavujú tieto prostriedky príleÏitosÈ,pomocou ktorej moÏno v˘znamneprispieÈ k zmierneniu následkov krízy. Uvedomujemsi v‰ak, Ïe úroveÀ ãerpania prostriedkov2. programového obdobia je v súãasnostinízka. Z tohto dôvodu je potrebné zameraÈsa v prvom rade na rozbehnutie ãerpaniat˘chto prostriedkov a takisto na úspe‰nédoãerpanie zvy‰n˘ch prostriedkov z 1. programovéhoobdobia.Za predpokladu vyãerpania t˘chto prostriedkovna rozpoãtovanej úrovni by ich fi‰-kálny impulz, teda ich príspevok k agregátnemudopytu, bol v roku 2009 vo v˘‰ke 1,2%HDP. KeìÏe tieto prostriedky pochádzajú zrozpoãtu EÚ, to znamená ich priamy vplyv nasaldo verejnej správy je neutrálny. Rozpoãetverejnej správy je ovplyvnen˘ len v˘‰kouprostriedkov potrebn˘ch na ich spolufinancovanie.Sú pomocou a odºahãením aj zmluvy, ktoréboli podpísané s investormi? Ktorá jepre Slovensko veºmi dôleÏitá?V˘znamní investori, ktorí sa rozhodli realizovaÈsvoje investície na Slovensku a bolas nimi uzatvorená investiãná zmluva v˘znamn˘mspôsobom prispievajú k tvorbe nov˘chpracovn˘ch miest v regiónoch a taktieÏ veºkoumierou prispievajú k rastu v˘konnostiekonomiky SR.Plnia sa, podºa vás v‰etky záväzky, ktorévypl˘vajú zo zmlúv medzi investormi a‰tátom?Vychádzajúc z doteraj‰ej aplikaãnej praxe:v‰etci v˘znamní investori, s ktor˘mi bolauzatvorená investiãná zmluva sa snaÏia plniÈv‰etky svoje záväzky vypl˘vajúce z konkrétnychustanovení zmlúv. V súãasnosti prebiehajúpriebeÏné kontroly (v priamom pôsobiskuspoloãností) plnenia záväzkov zo strany investorov,ktor˘m bola poskytnutá ‰tátna pomoc.Vláda SR v súãasnosti – v ãase trvaniafinanãnej a hospodárskej krízy bude individuálneposudzovaÈ Ïiadosti o nezásadnú zmenuv projekte (napr. predæÏenie investiãnéhoobdobia) s t˘m, Ïe uvedená zmena nebudemaÈ za následok neoprávnene ãerpanú ‰tátnupomoc a t˘m i vrátenie, resp. pozastavenie poskytnutia‰tátnej pomoci.Stáva sa aj to, Ïe investor poru‰í zmluvnépodmienky a ‰tát vyvodzuje následky?V prípade, Ïe v súvislosti s realizáciou investiãnéhoprojektu investor zásadn˘m spôsobomporu‰í plnenie podmienok, za ktor˘chsa mu poskytla investiãná pomoc, a nie jepredpoklad splnenia v‰etk˘ch podmienok aniv budúcnosti, MH SR pristúpi k pozastaveniu,resp. k vymáhaniu poskytnut˘ch finanãn˘chprostriedkov.Ako je to s vrátením podpory, ak firmy spodporou ‰tátu prepú‰Èajú zamestnancov,nevytvárajú pracovné miesta, odchádzajúzo Slovenska?MH SR poskytuje investiãnú pomoc expost na základe predkladan˘ch roãn˘ch investiãn˘chspráv. V prípade, ak z investiãnejsprávy vypl˘va, Ïe príjemca neplní parametreinvestiãného projektu a nemá ani odsúhlasenénepodstatné zmeny; investiãná pomoc samu neposkytne.Parlament schválil novelu zákona o investiãnejpomoci, v ãom je v˘hodná pre investorov?Aktuálna ekonomická situácia si vyÏadujeaktivizáciu viacer˘ch opatrení, ktoré môÏupriamo ovplyvniÈ a udrÏaÈ ekonomick˘ rast naSlovensku. Novelizácia zákona o investiãnejpomoci sa t˘ka prioritne zv˘hodneniapodmienok na poskytnutie investiãn˘ch pomocipre ‰ir‰í okruh podnikateºov, ktoré prispejúk zv˘‰eniu moÏnosti poãtu Ïiadateºovoprávnen˘ch poÏiadaÈ o investiãnú pomoc azároveÀ k motivácii etablovaÈ sa, investovaÈ,roz‰irovaÈ sa a zamestnávaÈ na Slovensku.Schválenou novelizáciou zákona o investiãnejpomoci sa v prechodnom období (do31. 12. 2010) uplatÀujú hlavne opatrenia napodporu realizácie nov˘ch investiãn˘ch projektov,t. j. zníÏenie na polovicu minimálnejv˘‰ky investície na obstaranie dlhodobéhohmotného majetku a dlhodobého nehmotnéhomajetku v oblasti priemyselnej v˘roby, voblasti podpory rozvoja cestovného ruchu.Navrhovaná úprava zákona taktieÏ umoÏ-Àuje zapoãítavanie nov˘ch strojn˘ch a technologick˘chzariadení obstaran˘ch od majetkovoa personálne prepojen˘ch spoloãností dooprávnen˘ch nákladov za predpokladu, Ïebudú obstarané za trhovú cenu.Aké máte skúsenosti s nov˘mi investormipre Slovensko, pozorujete, Ïe majú nejakív˘znamní investori o nás záujem?V súãasnosti Ministerstvo hospodárstvaSR eviduje tri v˘znamné investície v oblastiautomobilového a elektrotechnického priemyslu,priãom celková v˘‰ka investícií bymala presiahnuÈ 500 mil. eur a v súvislosti sich realizáciou by sa malo vytvoriÈ viac neÏ2 300 nov˘ch – priamych pracovn˘ch miest.Aj na základe posledn˘ch pracovn˘ch stretnutíuÏ s etablovan˘mi v˘znamn˘mi investormina Slovensku bol deklarovan˘ z ich stranyzáujem o expanziu ich investícií zameranúna v˘skumno-v˘vojovú oblasÈ.Do akej miery vpl˘va poskytnutá ‰tátnapomoc na vytváranie rozdielov medzi regiónmi?Alebo majú v‰etci rovnaké moÏnosti?Regionálna ‰tátna pomoc v súlade s legislatívouEÚ za splnenia presne definovan˘chpodmienok má napomáhaÈ k zniÏovaniu nezamestnanostia rozdielov medzi jednotliv˘miregiónmi a stimulovaÈ orientáciu investí-21

N Á R O D N Á R A D A S Rcií do ekonomicky poddimenzovan˘ch oblastí.Ide najmä o stredné a v˘chodné Slovensko.Koºko eur je vyãlenen˘ch na rok 2009 narie‰enie následkov ekonomickej krízy, menísa v˘‰ka?Vláda SR schválila tri balíãky opatrení scieºom zmierniÈ následky finanãnej a hospodárskejkrízy, priãom za úãelom ich financovaniado‰lo k viazaniu v˘davkov ‰tátnehorozpoãtu na rok 2009 v celkovej sume 332mil. eur. Finanãné zdroje na zmiernenie následkovfinanãnej a hospodárskej krízy sú abudú pouÏité hlavne v oblasti podpory podnikania,t.j. zachovania zamestnanosti v sociálnejoblasti.Európska komisia schválila predæÏenie obdobiaoprávnenosti v˘davkov z predchádzajúcehoprogramovacieho obdobia dojúna 2009 ako jedno z opatrení na zmiernenienásledkov krízy, doãerpajú sa zvy‰-né prostriedky?Vláda SR aj napriek problémom, ktoré súviselis ãerpaním ‰trukturálnych fondov vobdobí 2004 – 2006 má eminentn˘ záujem nadoãerpaní t˘chto prostriedkov, k ãomu prispeloaj predæÏenie obdobia ãerpania. Doãerpanieprostriedkov EÚ prispeje k zlep‰eniu podnikateºskéhoprostredia, udrÏaniu zamestnanosti,ão je potrebné v ãase kulminovania finanãneja hospodárskej krízy.Bude maÈ Slovensko e‰te dlho problém so zadlÏenosÈou? V dôsledku hospodárskej krízy narastá ajnezamestnanosÈ. Dobrou správou je, Ïe ...raz sa to skonãí. Priná‰ame rozhovor s poslancom NR SR ,ãlenom V˘boru pre financie rozpoãet a menu Ivánom FARKASOM, ktor˘ poskytol redaktorke Anne Komovej.Slovensko malo ‰Èastie...Aké opatrenia v súvislosti s krízou by malinadobudnúÈ väã‰iu váÏnosÈ, aby sa zamedzilrast deficitu v rozpoãte?Slovensko malo to ‰Èastie, Ïe na rozdiel odin˘ch ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie tu nebolizaznamenané v˘razné dopady finanãnej krízy.Finanãn˘ sektor je stabiln˘, peÀaÏné organizácie,banky sú doteraz stabilné, euro bolo zavedenév prav˘ ãas. Euro ako nová mena stabilizovalofinanãn˘ systém. Zavedenie eura sav lep‰om období snáì ani nemohlo uskutoãniÈ.Nedá sa to v‰ak povedaÈ o hospodárskej kríze.Tá na slovenské hospodárstvo doºahla v˘raznea intenzívne. Slovenské hospodárstvo jeotvorené, v˘razn˘ podiel na tvorbe hrubéhodomáceho produktu má export. Ak padajú exportnétrhy, ak ekonomika vo vyspel˘ch krajináchzápadu speje do recesie, zákonite dopadydoºahnú na slovensk˘ch v˘vozcov. V˘sledkomje vysok˘ nárast miery nezamestnanosti,ku dne‰nému dÀu zaznamenávame zánik viacako 77-tisíc pracovn˘ch miest, v˘konnosÈ hospodárstvaklesá, ekonomika sa dostáva do recesie.Za dan˘ch okolností, vlani na jeseÀ, kedyznaky tejto tendencie uÏ boli badateºné, smeprejavili záujem prispieÈ k rie‰eniu zhor‰ujúcesa hospodárskej situácie. Oãakávali sme, Ïevláda a koaliãné strany budú ochotné rokovaÈs opoziãn˘mi stranami o moÏn˘ch v˘chodiskácha rie‰eniach. âi uÏ v národnej rade alebona in˘ch fórach. Napríklad v niektor˘ch susedn˘chkrajinách ale aj v in˘ch ‰tátoch s dlhodoboutradíciou demokracie siahnu v kritick˘chsituáciách k in‰titútu okrúhleho stola parlamentn˘chstrán. Vtedy koalícia riadne rokujes opozíciou o politick˘ch a odborn˘ch súvislostiachrie‰enia krízy a nájde sa optimálne rie-‰enie v prospech celej krajiny. Ako keby krízaa ochota prispieÈ k rie‰eniu krízy spojila politickéstrany naprieã cel˘m spektrom a strany sapovzniesli nad kaÏdodenn˘mi spormi a politikárãenímv prospech dosiahnutia spoloãnéhocieºa. Îiaº, na Slovensku na takúto politickú kultúrubude treba ãakaÈ riadne dlho. MoÏno desaÈroãia.Prekvapilo ma, keì sme zaznamenali neochotuzo strany vládnej väã‰iny rokovaÈ spoloãnes opozíciou za danej situácie hospodárskejkrízy. Koalícia si t˘mto postojom vzalazodpovednosÈ za rie‰enie dopadov krízy navlastné plecia a súãasne vymanila opozíciu zospoluzodpovednosti. Skrátka, neboli sme pripusteník rokovaciemu stolu, k spoloãnémupolitickému a odbornému dialógu. ·koda.Zaznamenali sme ale nov˘, zvlá‰tny druh komunikáciezo strany koalície. V druhom vládnombalíãku opatrení na rie‰enie dopadov krízy(prv˘ balíãek opatrení z novembra 2008 nestojíani za reã) sme ãiastoãne objavili identickénávrhy alebo návrhy mierne pozmenené vporovnaní s návrhmi opozície, ktoré boli permanentnenastolované od leta vlaÀaj‰ieho rokav Národnej rade SR. Koalícia vlani tieto návrhyopozície rad po radom zmietla zo stola a ajhºa,v mierne modifikovanej podobe sa objavili vnárodnej rade ako koaliãné návrhy, ktoré dostalimaximálnu podporu zo strany koaliãn˘chposlancov. âo sa zmenilo za pol roka?Poìme späÈ k va‰ej otázke, teda k na‰im návrhom.UÏ vlani v novembri, dva t˘Ïdne predrokovaním v parlamente o návrhu ‰tátneho rozpoãtusom v mene SMK-MKP vláde navrhol,aby prepracovala cel˘ návrh a v upravenej podobezaslala do parlamentu na schválenie. VtedyuÏ boli zjavné znaky hospodárskej krízy, navrholsom, aby vláda zaãala ‰etriÈ na v˘davkovejstrane rozpoãtu, veì hody sa skonãili. Odhadrastu hospodárstva na rok 2009 zníÏili z pôvodn˘ch6,5 % na 4,6 %. Teda priznali, Ïe nárastpríjmovej stránky rozpoãtu bude niωí, v˘davkovústránku ale k tomu neprispôsobili.Formálne len upravili schodok rozpoãtu a t˘mpriznali, Ïe v nov˘ch podmienkach nemienia‰etriÈ. A tak˘to prístup vlády k hospodárskej krízetrvá dodnes.Myslím si, Ïe opatrenia vlády v druhom balíãkuãiastoãne rie‰ili vtedaj‰iu akútnu situáciu,dnes sú ale potrebné ìal‰ie opatrenia, lebo poklesv˘konnosti hospodárstva sa nezastavil.Necítim ochotu vlády situáciu razantne rie‰iÈ at˘m zastabilizovaÈ hospodárstvo. Ako kebyaparát nemal invenciu a pôvodné nápady na rie-‰enie.KaÏdopádne k oÏiveniu hospodárstva dôjdeoÏivením dopytu, spotreby a uºahãením d˘chaniapodnikateºom a Ïivnostníkom. K prvej v˘znamnejpozitívnej zmene do‰lo pred piatimirokmi v podobe reforiem daÀovej a sociálnejpolitiky. Dnes treba naãúvaÈ podnikateºom, Ïivnostníkom,treba prijaÈ návrhy podnikateºsk˘chzdruÏení. Dnes treba pristúpiÈ k reforme, kzjednodu‰eniu odvodového systému. Po desiatichrokoch sa rozmáha opäÈ fenomén druhotnejplatobnej neschopnosti, priãom v rokoch1998 aÏ 2006 sa tento fenomén minimalizovala úplne vymizol z hospodárstva. Akvláda nenájde rie‰enie, môÏe to prerásÈ do rozmerovspoznan˘ch v rokoch 1994 aÏ 1998, popridopadoch hospodárskej krízy to môÏe multiplikaãneparalyzovaÈ celé hospodárstvo.Ak padá príjmová stránka ‰tátneho rozpoãtu– roãn˘ pokles v˘beru DPH o 40 % alebodane z príjmov o viac ako 20 % je váÏnym signálom– treba siahnuÈ k alternatívnym zdrojom.Od jesene vlaÀaj‰ieho roka permanentne navrhujemv mene SMK-MKP otvorenie Národnéhostrategického referenãného rámca na obdobierokov 2007 aÏ 2013. Veì máme na 7-roãnéobdobie odsúhlasenú podporu 14 mld. eur.Treba tieto zdroje nasmerovaÈ tak, aby mohli byÈvyãerpateºné ão najjednoduch‰ie a ão najskôr.Treba zmeniÈ podiel jednotliv˘ch operaãn˘chprogramov tak, aby participácia podnikateºovbola v˘raznej‰ia. Boli iné ãlenské krajiny EÚ,ktoré siahli po tejto moÏnosti a Brusel nenamietal.Veì sú to ideálne zdroje v ãase hospodárskejkrízy. Zdroje, ktoré sú buì zadarmo alebosú „lacné“. Na Slovensku nie je ochota siahnuÈpo tejto moÏnosti, lebo koaliãné strany po ÈaÏkomroãnom otáºaní (preto zaznamenávame22

N Á R O D N Á R A D A S Rv˘razné me‰kanie v ãerpaní z fondov EÚ) pretvoriliNSRR na svoju podobu a zároveÀ sirozdelil sféry vplyvu. Dôsledkom sú ‰karedékauzy typu „nástenkov˘ antitender“ a skutoãnosÈ,Ïe Slovensko sa ocitlo na chvoste rebríãkaefektivity ãerpania prostriedkov z fondov EÚspomedzi 27-ich ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. Veì nieje normálne, ak uplynie tretina programovaciehoobdobia a máme vyãerpan˘ch 0,4 % prostriedkova zazmluvnen˘ch 5 %. Na Slovenskusa po posledn˘ch voºbách zaviedol prebyrokratizovan˘systém ãerpania zámerne, aby savykºuãkovali v systéme tí „správni“.·koda, na rozdiel od in˘ch krajín poãas krízysa u nás nevyuÏívajú alternatívne zdroje financovaniainvestícií. Veì by sme mohli znaãnezv˘‰iÈ podiel OP doprava na v˘stavby diaºnic.V˘stavba by mohla byÈ financovaná z fondovEÚ a nie v rámci projektov PPP, nemuselaby byÈ v˘stavba v˘razne predraÏená. V rámciROP by mohli byÈ zdroje zabezpeãené na v˘stavbunájomn˘ch bytov, na zatepºovanie domova bytov. Popri oÏivení stavebníctva a t˘mtvorby nov˘ch pracovn˘ch miest by sme dosiahlimultiplikaãn˘ efekt ‰etrenia energonosiãov.Navrhli sme doãasné zru‰enie poplatkov zavyÀatie ornej pôdy z pôdneho fondu s platnos-Èou v období trvania hospodárskej krízy. Odbornícitvrdia, Ïe k oÏiveniu hospodárstva, k v˘stavbenov˘ch fabrík, prevádzok a t˘m k tvorbedesaÈtisícov nov˘ch pracovn˘ch miest naSlovensku do‰lo vìaka reformám prijat˘m v rokoch2003 – 2004. Tvrdia, Ïe k tomu v˘razneprispelo aj zru‰enie poplatkov za vyÀatie pôdyz pôdneho fondu v roku 2004. Poplatky bolivlani znova zavedené. Z pohºadu regionálnehorozvoja, komplexného rozvoja rurálneho regiónuide o diskriminaãn˘ faktor. Veì nie je normálne,ak trhová cena hektára pôdy je 33-tisíceur a na zbytoãn˘ch poplatkoch nútime investorazaplatiÈ moÏno ‰tvornásobok. Investor sausadí v inom regióne s ornou pôdou niωej bonity.Zavádza sa t˘m nerovnosÈ pre regióny,mestá a obce v snahe získaÈ investora a t˘mtvorby pracovn˘ch miest. Bolo by vhodné tútodiskrimináciu zru‰iÈ a stanoviÈ rovnakú ‰tartovaciuãiaru pre v‰etky regióny a mestá.Deficit verejn˘ch financií, by mal podºa odhadovtento rok skonãiÈ vo v˘‰ke 4,7 percentaHDP a na budúci rok údajne e‰te porastie,aj vy to tak vnímate?Áno, anal˘za NBS presne vypovedá o blízkejbudúcnosti ão sa t˘ka hospodárskeho rastua t˘m aj deficitu verejn˘ch financií. ·koda,Ïe ministerstvo financií mlãí. UÏ dávno vyz˘vamev NR SR ministra financií, aby predlo-Ïil do NR SR revidovan˘ návrh ‰tátneho rozpoãtuna rok 2009, ktor˘ bude stáÈ na reálnychv˘chodiskách. Lebo nezabudnime, Ïe e‰te stáleplatn˘, schválen˘ ‰tátny rozpoãet vychádzalz predpokladu hospodárskeho rastu 4,6 % amiery nezamestnanosti 9 %. Tieto hodnoty súdávno prekonané. Îiaº, pán minister sa neponáhºas revidovan˘m návrhom. Zrejme z politick˘chpríãin. Veì predloÏením revidovanéhonávrhu by priznal katastrofálny stav verejn˘chfinancií v tomto roku a zároveÀ by musel v˘razne‰krtaÈ na v˘davkovej strane, ão sa vládenechce. K˘m to nepredloÏí, platia v decembrischválené hodnoty a kaÏd˘ minister si môÏe veselouÏívaÈ. Problém je v tom, Ïe Slovensko jeod 1.1.2009 ãlenom eurozóny a musí prísnej-‰ie dbaÈ na dodrÏanie maastrichtsk˘ch kritériía najmä na schodok verejn˘ch financií. Ak sanezmestíme do schodku max. 3 % z HDP, mô-Ïeme oãakávaÈ sankcie, konanie zo strany Európskejkomisie voãi Slovensku. âo je moÏnáe‰te hor‰ie, Ïe vláda minula v‰etky ‰tátne aktíva.·tátne aktíva sú „prejedené“.No, vláda tvrdí, Ïe deficit tento rok udrÏí podtromi percentami, podarí sa to podºa vás, akésú moÏnosti?Je zjavné, Ïe sa nepodarí, analytici oãakávajúv˘razn˘ deficit medzi 4-mi aÏ 6-imi percentamiHDP. Neoficiálne to priznáva premiér ajminister financií. Oficiálne to priznajú aÏ v˘razn˘m‰etrením verejn˘ch prostriedkov, predloÏenímrevidovaného návrhu ‰tátneho rozpoãtu2009 do NR SR. Inak oãakávam tvrdé sankciezo strany Európskej komisie voãi Slovensku.O koºko sa prepadli medziroãne príjmy ‰tátnehorozpoãtu za posledné obdobie, môÏeteto porovnaÈ so susedn˘m napr. Maìarskom?Najnov‰ie odhady hovoria o tom, Ïe v˘padokpríjmovej stránky ·R môÏe byÈ vy‰‰í ako 100mld. Sk, teda 3,3 mld. eur. Je to obrovská hodnota– viac, ako ‰tvrtina schváleného rozpoãtu.Signifikantné je, Ïe ak porovnáme niektoréparametre slovenského a maìarského hospodárstva,tak podºa kvalifikovan˘ch odhadov vychádza,Ïe pokles priemyselnej v˘roby na Slovenskuv tomto roku bude asi 28 %, priãom vMaìarsku menej, 25 %. O schodku verejn˘chfinancií na Slovensku sme hovorili, v Maìarskusa po tvrd˘ch re‰trikãn˘ch opatreniach oãakávapo dlhom období prv˘krát hodnota do 3% HDP. Ak sa hovorí popri Islande, Írsku a Loty‰skupráve o Maìarsku ako najviac zasiahnutejkrajine hospodárskou krízou, tak tieto ãíslaneve‰tia niã dobré ani pre Slovensko.Iste sa zúãastÀujete rôznych konferencií apredná‰ok, kde sa hodnotí hospodárska politika‰tátu v spojitosti s krízou, kedy by smemali na Slovensku zaznamenaÈ hospodárskyrast?Dnes nikto nemôÏe predpovedaÈ kedy hospodárskakríza skonãí. Urãite vieme, Ïe v tomtoroku nie. DôleÏité bude postkrízové obdobie,teda obdobie revitalizácie. Odborníci tvrdia,Ïe toto revitalizaãné obdobie b˘va dvojnásobnedlhé, ako obdobie samotnej krízy. Je otázne,ãi vláda kvalitn˘mi zákonmi a kvalitn˘mrámcom hospodárstva pripraví slovenské hospodárstvona toto obdobie revitalizácie a nábehu.Doteraz nevnímam také opatrenia, ktoré bysmerovali t˘mto smerom. Treba totiÏ pripraviÈlegislatívny rámec, podmienky a samotné hospodárstvona túto fázu. Treba dosiahnuÈ, abySlovensko po rokoch 2003 – 2006 opäÈ bolo lukratívnoucieºovou destináciou pre fungujúcikapitál, ktor˘ mieni investovaÈ v krajine s najlep‰ímipodmienkami a vytvoriÈ tam tisíckypracovn˘ch miest. Veì aj dnes, v krízov˘chpodmienkach existuje voln˘ kapitál na investície.Len nás obchádza, etabluje sa v in˘ch krajinách,pretoÏe tam sú v˘hodnej‰ie podmienky.Myslíte si, Ïe máme dostatok síl odraziÈ sa od„dna“?Momentálne nie, je potrebné urobiÈ znaãnékorekcie k tomu, aby sa hospodárstvo oÏivilo,aby krajina bola opäÈ pripravená na investiãn˘boom, na tvorbu tisícok pracovn˘ch miest. VeìSlovensko nezasiahla v tomto roku len hospodárskakríza ale aj energetická kríza. TrebauskutoãniÈ v‰etky sieÈové prepojenia so susedmi,ktoré boli z pocitu pohody doteraz zanedbané.KaÏd˘ sa cítil v bezpeãí, nikto nemyslelna to, Ïe Slovensko je natoºko zraniteºné. Nielenv energetike, ale aj v oblasti hospodárstva.V podobn˘ch situáciách je dôleÏitá aj podporainfra‰truktúry, zlep‰enie podnikateºskéhoprostredia aj vzdelania, sme na dobrejceste, je podºa vás dostatoãná podpora a pomoc?Nie sme na dobrej ceste. Zoberme si uÏ spomínan˘Národn˘ strategick˘ referenãn˘ rámecna roky 2007 aÏ 2013. Prvú verziu schválilapredchádzajúca vláda. Z pohºadu potrieb a podmienokSlovenska, z pohºady v˘ziev súãasnostia budúcnosti tá prvá verzia bola oveºa kvalitnej‰iaa modernej‰ia ako po roãnom ome‰kanínovou vládou schválená verzia. Tá pôvodnáverzia oveºa v˘raznej‰ie definovala rámec znalostnejekonomiky a potreby intenzívnej‰ie budovaÈdopravnú infra‰truktúru ako prostriedokna zníÏenie regionálnych disparít. Po voºbáchsa toto obrátilo z päty na hlavu a máme tu nepodarok,ktor˘ sa e‰te aj v˘razne zneuÏíva nastranícke, skupinové a individuálne ciele. Záujemkrajiny a ciele zakotvené do programovéhovyhlásenia vlády sa míÀajú úãinkom...Brusel oãakáva, Ïe pád ekonomiky na Slovenskusa zastaví o rok, prikláÀa sa k tomuaj ministerstvo financií, od ãoho to závisí,bude v˘znamn˘ aj zahraniãn˘ kapitál?Zatiaº nevidím, nevnímam impulzy, na základektor˘ch sa pád ekonomiky ãoskoro má zastaviÈ.V tejto veci som pesimistom, keìÏe anivonkaj‰ie okolnosti ani konanie a opatreniavlády nepridávajú na optimizme, aby sme ãoskoromohli vidieÈ svetielko na konci tunela. V˘robaklesá, v˘voz klesá, spotreba obyvateºstvaklesá, jedine spotreba verejnej správy rastie. NemôÏemedlhodobo stavaÈ na takomto základe.Keì nastane oÏivovanie ekonomiky v západn˘chkrajinách, bude to maÈ aj pre Slovenskov˘znam, alebo to bude len slab˘ impulz?KeìÏe je slovenské hospodárstvo mimoriadneotvorené, kaÏdé oÏivenie v siln˘ch západn˘chekonomikách, na hlavn˘ch trhoch, budesiln˘m impulzom na oÏivenie domácej ekonomiky.Väã‰ina slovensk˘ch fabrík je veºmi odkázanána zahraniãné trhy. Viaceré fabriky, automobilkyãi v˘robcovia ploch˘ch televízorovvyváÏajú svoje produkty do celej Európy.Aké miesto pri oÏivovaní ekonomiky budemaÈ domáca spotreba?Nárast domácej spotreby môÏe blahodarnezapôsobiÈ na oÏivenie ekonomiky, av‰ak zìalekanie v takej miere ako oÏivenie exportn˘chtrhov. Ale to závisí aj od konkrétneho odvetviav˘roby alebo sluÏieb. Veì si zoberte, Slovenskomá 5 miliónov obyvateºov, menej solventn˘chako priemer EÚ. Na Slovensku pôsobiav˘robcovia, ktorí zásobujú trh celej EÚ, teda trhso 450 miliónmi obyvateºov, medzi ktor˘mi súaj oveºa solventnej‰í ako priemerní obãaniaSR. Sú v‰ak odvetvia alebo v˘robcovia, ktorízásobujú zväã‰a len domáci trh. Pre nich oÏiveniedomácej spotreby môÏe maÈ kºúãov˘ v˘znam.23

N Á R O D N Á R A D A S RAj pre b˘valého ministra financií a ãlena V˘boru NR SR pre financie, rozpoãet a menuIvana MIKLO·A je stredobodom pozornosti udrÏateºnosÈ financií v ãasoch globálnej krízy.Viac o moÏnostiach v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.MoÏnosti opätovného na‰tartovaniaKtoré prijaté opatrenia vlády v boji s finanãnoukrízou povaÏujete za efektívne?Aké má podºa vás vláda ìal‰ie moÏnosti naúspe‰né zvládnutie problémov, ktoré vypl˘vajúzo súãasného stavu? P˘tam sa vásaj ako exministra financií.Za efektívne povaÏujem zv˘‰enie nezdaniteºnéhominima, teda zníÏenie daní, ku ktorémuvláda síce pristúpila, ale neskoro. Totoopatrenie SDKÚ-DS navrhovala uÏ od augustaminulého roka a v októbri sme podali aj návrhnovely zákona do parlamentu. Vládnaväã‰ina to vtedy odmietla, vo februári tohtoroka potom predloÏili presne ten ist˘ návrh,dokonca aj v takej istej v˘‰ke, na rokovanieparlamentu. Za dobré opatrenie tieÏ povaÏujemskrátenie lehoty na vratky DPH a rokovanies Európskou komisiou, aby sa nezniÏovalmaximálny príjem pre povinnú platbuDPH (taktieÏ tieto opatrenia sme navrhovaliuÏ skôr). ZníÏenie odvodového zaÈaÏenia preÏivnostníkov síce vítame, ale povaÏujeme hoza nedostatoãné, skôr symbolické. Aj v tejtooblasti sme navrhovali lep‰ie rie‰enia, neboliakceptované.Ako by ste zostavili jednotlivé opatrenia nato, aby kríza zmiernila svoje následky pod-ºa uÏitoãnosti, ão by ste doplnili zmenili,aby ich úãinok naozaj pocítili aj obãaniaSlovenska?Predov‰etk˘m bolo a stále je potrebné zní-ÏiÈ a zjednodu‰iÈ odvody, zmeniÈ zákonníkpráce tak, aby nebránil ºuìom robiÈ keì robotaje, zlep‰ovaÈ podnikateºské prostredie, vymoÏiteºnosÈpráva a rozvíjaÈ vzdelanie, vedua v˘skum. A najmä vláda mala zaãaÈ ‰etriÈhneì ako bolo jasné, Ïe kríza zasiahne ajSlovensko. Vláda nielenÏe niã z toho neurobila,ale namiesto ‰etrenia rozhadzuje na rôznezmanipulované tendre peniaze v desiat-kach miliárd korún. Vyãíslili sme, Ïe len v prípade33 najväã‰ích verejn˘ch obstarávaní ain˘ch projektov za posledné dva roky pri‰loa príde Slovensko o neuveriteºn˘ch 80 mld.Sk. Sú to obrovské peniaze, ktoré budú samozrejmech˘baÈ.âím by sa dali v˘raznej‰ie motivovaÈ obyvatelia,aby svoje peniaze míÀali práve naSlovensku?MoÏnosti sú obmedzené, ale najskôr t˘m,Ïe ich budú maÈ viac. Aj preto sme navrhovalizníÏenie daní a odvodov. Dane sa zníÏiÈdali, dnes to uÏ Ïiaº nebude moÏné, pretoÏevláda premrhala ãas, ale aj peniaze (pozriodpoveì na predchádzajúcu otázku). Opatrenie,ktoré sme navrhovali a znamenalo by mí-Àanie viac na Slovensku a e‰te by oÏivilostavebníctvo, je podpora pri zatepºovaní domova bytov. Av‰ak nie tak, ako to ide robiÈvláda R. Fica, Ïe vyãlení peniaze na pôÏiãkyna zatepºovanie. Navrhovali sme, aby vládadala ºuìom nenávratné dotácie aÏ do v˘‰ky50% nákladov na zateplenie, presne tak, akoto robia v âR. Na tieto dotácie pouÏívajú vâR peniaze za predaj emisn˘ch kvót, ktorépredali transparentne a pre ‰tát v˘hodne japonskejvláde. Na dotácie na zatepºovanieidú v âR daÈ aÏ 25 mld. Kã. Na Slovenskuideme ºuìom na tento úãel poÏiãiavaÈ a vyãlenímena to 2 mld. Sk. Nemáme peniaze, pretoÏeemisné kvóty predalo ministerstvo Ïivotnéhoprostredia ‰pekulantom hlboko pod cenua tento pre Slovensko nev˘hodn˘ predaj prikrylavláda a následne aj osobne predseda vládyFico.Je e‰te podºa vás nejak˘ priestor na úsporyv ‰táte? Podºa va‰ich predchádzajúcichvyjadrení obrovské rezervy sú vo verejnomobstarávaní, máte tento názor stále?Na úspory ‰tátu je obrovsk˘ priestor, vládav‰ak nielenÏe nekoná, ale koná opaãne.Najlep‰ím dôkazom je uÏ uveden˘ zoznam 33najväã‰ích plytvaní zo strany vlády R. Fica,kde prichádzame o 80 mld. Sk. Vláda a ministerstvofinancií sa namiesto ‰etrenia tvária,Ïe sa niã nedeje, ãoho najlep‰ím dôkazom, je,Ïe e‰te stále nedo‰lo k revízii ‰tátneho rozpoãtu,ktor˘ je postaven˘ na 6,5% predpokladanomraste ekonomiky, priãom je jasné, Ïeslovenská ekonomika je v recesii.Poìme na ‰rotovné, ktoré sa stalo dosÈ populárnemedzi obãanmi Slovenska. Aké sújeho v˘hody a komu prospieva?·rotovné je síce populárne, ale prospievalen úzkej skupine v˘robcov (aj to väã‰inou niena Slovensku) a predajcov a nepriamo znev˘hodÀujev‰etk˘ch ostatn˘ch. ·rotovné je nespravodlivéa neefektívne, pretoÏe ak si ºudiavo väã‰ej miere kúpia autá, pretoÏe ‰tát tozv˘hodÀuje, tak si v men‰ej miere kúpia inév˘robky, ktoré zv˘hodnené nie sú. Okremtoho to zvy‰uje v˘davky ‰tátneho rozpoãtu ateda míÀajú sa peniaze v ãase, keì treba ‰etriÈ,alebo vyuÏiÈ peniaze tak, aby pomohliv‰etk˘m (napríklad zníÏením odvodov).Jeden z návrhov opozície sú nízke dane. Jeto reálne, ak prihliadame na maastrichtskékritériá?Dnes to uÏ Ïiaº, reálne nie je, pretoÏe vládapremárnila ãas aj peniaze.âo si myslíte, sme schopní udrÏaÈ verejnéfinancie na dobrej úrovni a dokáÏeme prezentovaÈstabilitu Slovenska?Z krátkodobého hºadiska by z dôvodu krízydo‰lo k nárastu deficitu aj vtedy, kebyvláda robila v‰etko, ão je moÏné a potrebné.Rozdiel je v‰ak v tom, Ïe pri rozumnom postupeby bolo moÏné po skonãení krízy tentodeficit opäÈ zníÏiÈ, pretoÏe rozumné opatreniaby opäÈ na‰tartovali ekonomiku a umoÏnilivyrie‰iÈ zv˘‰en˘ deficit. Jeden z hlavn˘chproblémov je, Ïe vláda R. Fica takúto rozumnúpolitiku nerobí. Deficit v˘razne narastie,viac ako by musel, a ani sa nevytvoriapodmienky na vysok˘ a udrÏateºn˘ pokrízov˘rast. To je na tom najhor‰ie.Ak˘ prínos pre Slovensko by znamenalaktívny obchod s krajinami, s ktor˘mi smemali dobré obchodné vzÈahy e‰te poãasâeskoslovenska, samozrejme pri re‰pektovaníhodnôt Európskej únie, o ktor˘ sasnaÏí predseda vlády?Predseda vlády sa o niã také nesnaÏí, sna-Ïí sa, a ako naznaãuje va‰a otázka, zrejmeúspe‰ne vyvolávaÈ dojem, Ïe sa o nieão podobnésnaÏí. Vládne uÏ takmer tri roky, pozritesa na ‰tatistiky a uvidíte aké sú v˘sledkytejto jeho „snahy“. Najlep‰ie ão by moholpre aktívny obchod urobiÈ by bolo, keby prestalzhor‰ovaÈ podnikateºské prostredie naSlovensku, útoãiÈ na investorov a osoãovaÈich, keby rie‰il odvody, vymoÏiteºnosÈ právaa ìal‰ie oblasti, ktoré sú prekáÏkou na‰ejkonkurencieschopnosti.Viem, Ïe sa bude ÈaÏko odpovedaÈ na poslednúotázku, ale predsa len, ak˘ ìal‰ív˘voj v rámci obmedzovaní v dôsledku finanãneja hospodárskej krízy predpokladáte,kedy nastane posun k lep‰iemu?Predpokladám, Ïe Slovensko bude maÈ veºmiváÏny problém s nedostatkom verejn˘chzdrojov. V dôsledku krízy sa nám v˘razne zní-Ïia príjmy a vláda je nielenÏe neãinná v obmedzovanív˘davkov, ale plytvá a rozhadzujespôsobom, ak˘ nemá obdobu. Najoptimistickej‰ieodhady hovoria, Ïe svetová ekonomikaby mohla zaãaÈ rásÈ na konci tohto roka.Na‰a pripravenosÈ a moÏnosti opätovnéhona‰tartovania vysokého rastu v‰ak budú zdôvodu nezodpovednej a nekompetentnej politikyvlády Róberta Fica veºmi obmedzené.24

N Á R O D N Á R A D A S RKrízu nezaÏenie neãinnosÈStále pretrváva neistota aj na svetovom trhu, ktorú spôsobuje práve dosah finanãnej krízyna reálne ekonomiky jednotliv˘ch ‰tátov. Názory na spomínanú tému ãlena V˘boru NR SRpre financie rozpoãet a menu IVANA ·TEFANCA publikujeme v rozhovore,ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.sledky krízy sa u nás neprejavia vo finanãnomsektore, ktor˘ bol ozdraven˘ a privatizovan˘,ale v hospodárskej oblasti, kde sa kríza prejavujenajmä v stave zamestnanosti. Zhor‰ovaniepodnikateºského prostredia za poslednétakmer 3 roky oslabilo na‰e moÏnosti ãeliÈkríze.Podarilo sa aplikovaÈ do praxe opatrenia,ktoré boli definované v Konvergenãnomprograme na roky 2007 – 2010?Nie. Najlep‰ím dôkazom je negatívny v˘vojverejn˘ch financií a na‰ej zadlÏenosti.Vláda evidentne zlyháva a na v˘voj men‰íchpríjmov nereaguje úpravou svojich v˘davkov– tak, ako to normálne robí kaÏdá rodina akaÏdá organizácia. Vláda podºa ‰tátneho rozpoãtumíÀa tak, ako keby sme mali ‰esÈapolpercentn˘rast a nie hospodársky pokles.Ak˘ je odhad rozsahu a trvania recesie vnajvyspelej‰ích ekonomikách sveta?Podºa poslednej prognózy Európskej komisieby mal byÈ najhor‰í súãasn˘ rok. Pre EÚsa odhaduje pokles -4%, pre USA -2,9%, preNemecko -5,4% a pre Veºkú Britániu -3,8%.Na budúci rok sú to tieto ãísla: EÚ -0,1%,USA +0,9%, Nemecko +0,3%, Veºká Británia+0,1%.Ak˘ pokles HDP sa oãakáva v eurozóne, jeporovnateºn˘ s poklesom v USA?Pre eurozónu sa odhaduje pokles -4,0%, ãoje o -1,1% hor‰í pokles ako v USA.Ktoré krajiny spomedzi európskych ‰tátovsú v prepade HDP najhor‰ie, dopomoholtomu aj v˘razn˘ prepad cien nehnuteºností?Najhor‰í prepad za 2 roky zaznamenali:Loty‰sko -23,1%, Litva -19,9%, Estónsko -16,6%, Írsko -15%, Slovensko -13%. V˘vojcien nehnuteºností je tieÏ len dôsledkom hospodárskejkrízy.Ako vnímate v˘voj ekonomiky na Slovensku,spomalenie hospodárskeho rastu jev˘raznej‰ie ako v krajinách s takzvanour˘chlo rastúcou ekonomikou – âína, Brazília...?Rapídny prepad slovenskej ekonomiky sanedá vnímaÈ inak ako negatívne. Klesámenajr˘chlej‰ie v stredoeurópskom regióne a naobrat treba zaãaÈ konaÈ a prijímaÈ úãinné opatrenia.Zaoberáte sa aj spôsobom, ktor˘m sa prená‰avplyv finanãnej krízy do ekonomikySlovenska?UÏ od zaãiatku krízy bolo zrejmé, Ïe dô-Napriek v‰etk˘m nepriazniv˘m okolnostiam,analytici predpovedajú práve Slovenskunajvy‰‰í rast HDP v rámci Európskejúnie: âo najviac drÏí slovenskú ekonomiku?Takúto predpoveì som nezaznamenal. Naopak,analytici aj NBS sa zhodujú na tohtoroãnomhospodárskom poklese (a jednom znajväã‰ích hospodárskych prepadov v EÚ zaposledné 2 roky). Dokonca to uÏ oficiálneuviedla aj Európska komisia vo svojej poslednejjarnej prognóze. Slovenská vláda tak zostávajedinou, ktorá tento rok stále poãíta shospodárskym rastom. Takéto skr˘vanie sihlavy do piesku a odìaºovanie revízie ‰tátnehorozpoãtu znamená, Ïe pokraãuje plytvanies peniazmi ºudí a neskor‰ie protikrízové rie-‰enia budú bolestnej‰ie.V ktor˘ch odvetviach na Slovensku je dosahkrízy najv˘raznej‰í, aké opatrenia súúãinné na jej zmiernenie, vyuÏívajú saniektoré spoloãné v rámci EÚ?KeìÏe sme sa stali automobilovou veºmocou(vzhºadom na produkciu automobilov naobyvateºa), dosah krízy je pochopiteºne najciteºnej‰ípráve tam. Pokles ale pocítili v takmerv‰etk˘ch odvetviach – v hutníctve, elektrotechnickompriemysle, v stavebníctve, ãiv cestovnom ruchu. Na zmiernenie sú úãinnéopatrenia, ktoré uvoºnia ruky podnikateºomi zamestnancom – najmä zníÏenie odvodov adaní a spruÏnenie pracovného práva. V rámciEÚ trhu by bolo najúãinnej‰ie, keby sadôsledne dokonãila my‰lienka spoloãnéhotrhu v sluÏbách a v pohybe pracovn˘ch síl.Akú úlohu zohráva pri stimulácii domácehodopytu Európska centrálna banka, viemesi predstaviÈ ekonomiku bez jej pomoci?Európska centrálna banka reagovala zníÏenímbázickej sadzby, ktorá je na historickynajniωej úrovni. Zavedenie eura bolo krokom,ktor˘ prispel ku stabilite ná‰ho prostredia.O to viac sú v‰ak dnes dôleÏité nástrojerozpoãtovej a hospodárskej politiky, ktoréby mala vláda viac vyuÏívaÈ.Aké nedostatky sa odhalili v rámci koordinovan˘chkontrol, ktoré boli vykonávanéna zisÈovanie cenovej disciplíny medzipodnikateºmi, majú v˘znam takéto kontroly?Takéto kontroly sú nezmyslom a zbytoãn˘mmíÀaním peÀazí ºudí. Îijeme v krajine,kde je 95% HDP tvoreného súkromn˘m sektorom,kde ceny diktuje dopyt a ponuka, ateda nie úradník. Na‰Èastie ãasy, keì diktovaliceny politici a úradníci (a mali sme prázdneobchody), sú uÏ za nami.Viete, ktoré odvetvia sú dlhodobej‰ie problematické,na ktoré treba ãastej‰ie zameraÈpozornosÈ?V‰etky, ak vláda nezaãne konaÈ a nepristúpik razantn˘m opatreniam. Veì len za menejako pol roka sme stratili takmer 80 000 pracovn˘chmiest naprieã cel˘m hospodárstvom.âo môÏe byÈ lep‰ou sociálnou politikou, akozabránenie straty pracovn˘ch miest a vytváranienov˘ch? Vláda by sa mala preto zameraÈnajmä na otázky zamestnanosti.Myslíte si, Ïe nebude treba prehodnotiÈfi‰kálne ciele v dôsledku makroekonomickéhov˘voja, ktor˘ je poznaãen˘ neistotou?Je to nevyhnutné. Keì radikálne klesajúpríjmy, je potrebné koneãne zaãaÈ ‰etriÈ aupraviÈ v˘davky.Venuje sa dostatoãná pozornosÈ diverzifikáciiekonomicky v˘znamn˘m oblastiamhospodárstva na Slovensku, preão je topotrebné?DiverzifikovaÈ riziko sa vÏdy oplatí. Zatiaºsom nezaznamenal Ïiadne takéto aktivity.Ani na zlep‰enie podnikateºského prostredia,ani na zlep‰enie vzdelanostnej úrovne, anina zlep‰enie stavu informatizácie v krajine.Krízu nezaÏenie neãinnosÈ, ani pasívne ãakaniena zázrak. V˘sledky sa dostavia, tak akovÏdy, len u t˘ch, ktorí tvrdo pracujú.25

N Á R O D N Á R A D A S RV˘sledky doteraj‰ieho v˘voja finanãnej krízy dokazujú, Ïe ‰tátna pokladnica sa síce neplní, no môÏe pomôcȉetrenie a tieÏ eurofondy. Asi netreba strácaÈ optimizmus. Nestratil ho ani poslanec NR SR za SNS, podpredsedaV˘boru pre financie rozpoãet a menu Jozef ëURAâKA v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.MíÀaÈ by sa malo s rozumomktoré sú naÀ priamo napojené.Od zaãiatku roka sú príjmy do ‰tátnej pokladnicemen‰ie ako v˘davky. Rozpoãet sadostal z prebytku do deficitu viac ako 347miliónov korún – ãím sa vysvetºuje tak˘ prepad?Problém, s ktor˘m zápasia ‰tátne rozpoãtymnoh˘ch krajín – nielen Európskej únie, má nasvedomí svetová hospodárska kríza. Ochladenieekonomick˘ch aktivít u na‰ich hlavn˘ch exportn˘chpartnerov, napríklad Nemecka, na‰ejotvorenej ekonomike spôsobuje znaãné problémy.ZníÏenie dopytu v na‰ich odberateºsk˘chkrajinách má za následok zníÏenie v˘roby u nás,a t˘m pádom pokles ziskovosti firiem a teda ajdaÀov˘ch príjmov. ëal‰ím negatívnym prejavomje rast nezamestnanosti, ktor˘ verejnémurozpoãtu zniÏuje príjmy, lebo poãet ºudí platiacichodvody ubúda a na druhej strane verejnémurozpoãtu zvy‰uje v˘davky, lebo pribúdaºudí, ktor˘m ‰tát vypláca sociálne platby.Ak˘mi faktormi je ovplyvnen˘ ‰tátny rozpoãet,súvisí vo veºkej miere s v˘berom daní?ZniÏovanie príjmov a zvy‰ovanie v˘davkovz dôvodu rastu nezamestnanosti a v˘padok da-Àov˘ch príjmov má za následok otváranie noÏnícverejného rozpoãtu. Rast nezamestnanosti,teda v˘padok odvodov˘ch príjmov a rast sociálnychv˘davkov, spôsobuje tlak na rozpoãetSociálnej poisÈovne, ktorá musí zápasiÈ so znaãn˘mdeficitom. âo sa ‰tátneho rozpoãtu t˘ka,v˘razne klesá najv˘znamnej‰ia ãasÈ príjmovejstránky rozpoãtu, teda daÀové príjmy. Konkrétneprepad v˘nosu dane z príjmov fyzick˘chosôb a právnick˘ch osôb, takisto dane z pridanejhodnoty. S poklesom spotreby u nás moÏnotieÏ oãakávaÈ aj niωí v˘nos zo spotrebn˘chdaní. V˘padok daní z príjmov je najcitlivej‰í azároveÀ aj najmarkantnej‰í, spôsobuje teda ajnajväã‰ie problémy. V˘padok v˘nosu dane zpríjmov fyzick˘ch osôb pocítia samosprávy,Investori poÏadujú ani nie tak zníÏenie daníako zníÏenie odvodov. Ak˘ by to malo v˘znama dosah na jednej strane na investorova na druhej na ‰tátny rozpoãet?DaÀové zaÈaÏenie máme jedno z najniωíchv Európskej únii. Odvodovému systému sav‰ak dostáva znaãnej kritiky. Populistickej po-Ïiadavke zníÏiÈ mieru odvodového zaÈaÏenia sav‰ak nedá vyhovieÈ. Podnikateºom by takétozníÏenie urãite uºahãilo prevádzku. Zodpovedn˘a racionálne zm˘‰ºajúci ãlovek v‰ak vie, Ïenesystémové zníÏenie percentuálnej sadzbyodvodov by znamenalo iba krátkodob˘ pozitívnyefekt, ale hlavne väã‰iu dieru v rozpoãte SociálnejpoisÈovne, a to dlhodobo. Podnikateºsk˘sektor si urãite zaslúÏi pomoc v ãase zlej hospodárskejsituácie, lebo on je hlavn˘ motorekonomiky. Ale toto skutoãne nie je vhodnácesta, lebo adekvátne by sme museli u‰kodiÈ ºuìom– prijímateºom sociálnych platieb, a tonikto nechce. Preto nesystémové zníÏenie odvodovéhozaÈaÏenia neschvaºujem.Generálna prestavba odvodového systému jev‰ak uÏ iná vec. Z môjho pohºadu k nej budememusieÈ pristúpiÈ, ale tak˘to závaÏnú zmenuje potrebné zodpovedne premyslieÈ a pripraviÈ.Nedá sa to urobiÈ zo dÀa na deÀ.Podºa informácií sa pracuje na celoplo‰nejodvodovej reforme, kedy by mal uzrieÈ tentoakãn˘ plán svetlo sveta? Spolupracujúposlanci z v˘boru NRSR pre financie, rozpoãeta menu aj s Ministerstvom financiíSR?O tomto nemám zatiaº Ïiadne informácie.Podºa prieskumov nám investori vyãítajú ajslabú vymoÏiteºnosÈ práva. Rie‰i sa tentonedostatok, o ktorom sa vie?Rie‰enie tohto problému nie je krátkodobé,existuje viac príãin, ktoré vedú k prieÈahom vsúdnom konaní a t˘m zniÏujú úroveÀ vymoÏiteºnostipráva. Zvy‰ovanie vymoÏiteºnosti právaide v ruka v ruke s plynul˘m vybavovanímsúdnych agend. Rie‰enie tejto problematikyspoãíva tak v rovine právnej (zmena právnychpredpisoch, posilniÈ ãinnosÈ súdov) ako aj vúprave organizaãn˘ch, personálnych a materiálnychpodmienok (zabezpeãenie dostatoãnéhopoãtu kvalifikovaného personálu) fungovaniasúdov.VymoÏiteºnosÈ práva je zároveÀ jednou zprekáÏok rozvoja podnikateºskej sféry na Slovensku.Vláda preto musí vytvoriÈ podmienkyna r˘chle a spravodlivé rie‰enie sporov, ktorézabezpeãí vymoÏiteºnosÈ zmlúv a ochranu vlastníckychpráv fyzick˘ch a právnick˘ch osôb. VymoÏiteºnosÈpráva musí byÈ ur˘chlená nielen vofáze samotného súdneho konania, t. j. do vydaniaprávoplatného rozhodnutia, ale aj v ìal‰ejfáze, teda do úspe‰ného v˘konu rozhodnutia.26

N Á R O D N Á R A D A S RAko zareagoval trh na tzv. ‰rotovné, komupomohlo?Spustenie ‰rotovného bol správny krok. Pristúpilok nemu mnoho krajín, nedávno ho ohlásiliaj Spojené ‰táty americké. Pomáha sa nímautomobilovému priemyslu, ktor˘ je v ãaseekonomickej krízy znaãne ochromen˘. ·rotovnéna Slovensku rozh˘balo ekonomickú aktivitua pomohlo aj ºudom, aj predajcom. ªudiavìaka nemu mohli u‰etriÈ pri kúpe nového abezpeãnej‰ieho automobilu. Predajcom sa zlep-‰ili ukazovatele predaja. Celospoloãensk˘ prospechvidím v tom, Ïe na cestách jazdia bezpeãnej‰iea ekologickej‰ie autá.NeuvaÏuje sa o zníÏení DPH na potraviny?Moja otázka vychádza zo skutoãnosti, Ïe ºudiachodia nakupovaÈ do okolit˘ch ‰tátov,kde je lacnej‰ie.O zníÏení DPH na potraviny sa neuvaÏuje.Niωie ceny u na‰ich susedov nemá na svedomívysoká sadzba dane z pridanej hodnoty, alev˘menn˘ kurz. S úpravou kurzu dôjde aj k nápraverozdielov cien. ZniÏovanie sadzby DPHz tohto dôvodu by som preto povaÏoval za nesystémov˘krok, ktor˘ by mal mal˘ a krátkodob˘efekt a spôsobil by predov‰etk˘m v˘padokdaÀov˘ch príjmov.Do akej miery nám pomáhajú v nepriaznivejhospodárskej situácii práve eurofondy?Ste spokojn˘ s ich ãerpaním?Finanãné prostriedky ‰trukturálnych fondovEurópskej únie sú vynikajúcim pomocn˘m nástrojomna oÏivenie ekonomiky. Predstavujú dodatoãn˘zdroj prostriedkov na financovanierozvojov˘ch projektov, o to viac dôleÏit˘ vãase krízy. Tieto prostriedky sa ãerpajú efektívne,o ich pouÏití rozhodujú vy‰kolení ºudia,ktorí sú vo svojej oblasti odborníkmi.Dá sa ur˘chliÈ ich vyuÏívanie, veì práve eurofondya vládne ‰etrenie sú moÏnosÈou akozlep‰iÈ hospodárenie ‰tátu?Peniaze z eurofondov sa ãerpajú dostatoãner˘chlo. Na ãíslach to nemusí byÈ úplne vidieÈ.Dôvodom je predlÏená moÏnosÈ ãerpania nevyuÏit˘chprostriedkov z prvého skrátenéhoprogramovacieho obdobia 2004 – 2006. Tietoprostriedky tak majú prednosÈ, ale efektívne saprideºujú aj prostriedky súãasného programovaciehoobdobia. Sme si vedomí toho, Ïe vãase krízy musíme venovaÈ zv˘‰enú pozornosȉetreniu zo strany vlády a efektívnemu vyuÏitiupridelen˘ch európskych peÀazí.Deficit verejnej správy sa, podºa odhadov,pravdepodobne nepodarí udrÏaÈ na úrovni3 percent HDP, do akej v˘‰ky sa predpokladá,Ïe sa vy‰plhá? Dajú sa vôbec v súãasnejsituácii robiÈ presnej‰ie prognózy?S udrÏaním deficitu verejného rozpoãtu podhranicou maastrichtského kritéria budú maÈproblémy viaceré krajiny Európskej únie. Momentálneje ÈaÏké odhadnúÈ presnú úroveÀ slovenskéhodeficitu na tento rok, lebo aktuálnaprognóza sa toho ãasu pripravuje. Zostavovanieprognóz ekonomick˘ch veliãín za vláduSlovenskej republiky má na starosti In‰titút finanãnejpolitiky na Ministerstve financií. Predpokladypre tvorbu prognóz sa v ãase krízyr˘chlo menia, preto je ÈaÏké drÏaÈ ich aktuálnosÈ.V˘sledn˘m prognózam ministerstva financiípredchádza schvaºovanie v˘chodísk a samostatn˘chprognóz na v˘boroch, kde sa k nim vyjadrujúaj analytici NBS ãi komerãn˘ch bánk, pretoje tento proces ãasovo nároãnej‰í. Najbliωiuaktualizáciu prognóz v‰ak môÏeme ãakaÈ vjúni.PovaÏujete protikrízové opatrenia za efektívne?Îiadna samostatná vláda nie je schopná hospodárskukrízu poraziÈ, môÏe v‰ak proti nejbojovaÈ, alebo zmierÀovaÈ jej dopady na ekonomiku.Vláda ukázala, Ïe vie flexibilne pristúpiÈk rie‰eniu nepriaznivej ekonomickej situácie.Dokázala veºmi r˘chlo prijaÈ efektívne protikrízovéopatrenia, ktoré síce zaÈaÏujú ‰tátnyrozpoãet, ale musia sa na ne nájsÈ finanãné prostriedky,hoci sa s nimi pri schvaºovaní rozpoãtunerátalo. ·tát je tak prinúten˘ obmedziÈ zbytoãnév˘davky a dobre zvaÏovaÈ naão peniazepouÏije. V ãase krízy je Ïivotne dôleÏité byÈobozretn˘ pri nakladaní s verejn˘mi zdrojmi.MíÀaÈ by sa malo s rozumom a na opatrenia,ktoré dokáÏu ekonomike pomôcÈ.Úãinn˘m protikrízov˘m opatrením je napríkladzefektívnenie aktívnej politiky trhu práceprijatím zákona o sluÏbách zamestnanosti,zv˘‰enie nezdaniteºného minima, ãiastoãne zní-Ïenie odvodov pre Ïivnostníkov ãi príspevky prizaloÏení Ïivnosti. Za mimoriadne dobré opatrenieurãite povaÏujem skrátenie obdobia navrátenie nadmerného odpoãtu dane z pridanejhodnoty zo 60 na 30 dní alebo uvoºnenie daÀov˘chodpisov. Ide o adresné opatrenia, ktorépodnikateºsk˘ sektor musí hodnotiÈ pozitívne.Práve on je totiÏ hybnou silou ekonomiky, a pretosi zaslúÏi pozornosÈ vlády.SúvislostiKrajiny strednej a v˘chodnej Európy sa viac rokov te‰ili z prílevu zahraniãného kapitálu.Na‰tartoval r˘chly ekonomick˘ rast krajín EÚ. V súãasnosti sa spomalil prílev zahraniãnéhokapitálu práve v dôsledku finanãnej krízy. Riaditeº In‰titútu finanãnej politiky MF SR ZdenkoKRAJâÍR odhaºuje isté súvislosti s krízou v nasledujúcom rozhovore redaktorke Anne Komovej.Aké následky ste zaznamenali práve v dôsledkuobmedzenia zahraniãného kapitáluna Slovensku, lí‰ia sa od in˘ch krajín postihnut˘chfinanãnou krízou?Dôsledky obmedzenia prílevu zahraniãnéhokapitálu je v súãasnosti zloÏité vyãísliÈ, keìÏeSlovensko pocíti predov‰etk˘m dôsledkyzníÏeného prílevu priamych investícií, ktor˘chefekt sa môÏe prejaviÈ aÏ v dlhodobomhorizonte. Podstatné v‰ak je, Ïe v dôsledku finanãnejkrízy prichádza ku globálnemu zni-Ïovaniu kapitálov˘ch v˘davkov, ão nepriaznivoovplyvní v zásade v‰etky ekonomikysveta. Finanãná kríza so sebou priniesla zv˘-‰enú averziu k riziku a chronickú nedôveru.Investori preto zaãali prehodnocovaÈ svojeinvestície predov‰etk˘m v rizikovej‰ích tedav tzv. rozvíjajúcich krajinách. V hodnoteníSlovenska zohrali kºúãovú úlohu dva faktory:relatívne stabilné makroekonomické prostrediea vstup do menovej únie. Z tohto pohºadupatrí Slovensko medzi menej rizikovév regióne. Vyhlo sa napr. neúmernému odlevuinvestorov, ktor˘ postihol stredoeurópskemeny druhej polovici minulého roka. Nedostatokzahraniãn˘ch zdrojov by malo SlovenskopocítiÈ predov‰etk˘m cez pokles prílevupriamych zahraniãn˘ch investícii.Koºko financií sa dostalo od investorov dorozvíjajúcich sa krajín v rekordnom rokua ako je to dnes?V rekordnom roku 2007 investovali zahraniãníinvestori do rozvíjajúcich sa krajínvy‰e 900 mld. USD. V roku 2009 by tátosuma podºa In‰titútu medzinárodn˘ch financiínemala prekroãiÈ hodnotu 170 miliárdUSD.Roz‰irovala sa báza úspor pre domáce investíciea zahraniãné investície pomáhalizvy‰ovaÈ aj produkciu práce a zamestnanosÈ,aká je realita dnes a ão oãakávate vkrátkej budúcnosti?Najnov‰ie údaje za január a február 2009potvrdzujú v˘razn˘ pokles produkcie (o29,6%) a hor‰í v˘voj na trhu práce (zamestnanosÈvo vybran˘ch odvetviach klesla o4,7%). Údaje o investíciách za prv˘ kvartál2009 v súãasnosti e‰te nie sú dostupné. V dôsledkuglobálnej krízy sa v roku 2009 oãakávav˘razné oslabenie prílevu investícií naSlovensko (posledná prognóza MF SR predpokladáprílev PZI na úrovni 0,6 % z HDP),ão bude maÈ vplyv na spomalenie rastu zamestnanosti,ktorá by mala vzrásÈ o 0,1 %. Prílevzahraniãn˘ch investícií je spojen˘ s oÏivenímexterného prostredia, ku ktorému bypodºa najnov‰ej prognózy Európskej komisiemalo dôjsÈ v roku 2010.V ktor˘ch oblastiach práve vplyvom poklesuprílevu kapitálu, ekonomika najv˘raznej‰ieutrpí?Vo v‰eobecnosti je ÈaÏké predpovedaÈ, ktoréinvestície, ktoré by sa za in˘ch okolností27

M I N I S T E R S V O F I N A N C I Í S Ruskutoãnili, na Slovensko v dôsledku krízyneprídu. V minulosti najväã‰ie investície smerovalido automobilového a elektrotechnickéhopriemyslu. Pokles dopytu sa v‰ak t˘kav‰etk˘ch odvetví hospodárstva, priãom priemyselje postihnut˘ viac ako sluÏby. Za posledn˘mesiac v‰ak boli ohlásené dve v˘znamnéinvestície, a to práve v automobilovoma v elektrotechnickom priemysle. Tietosektory boli hlavn˘m motorom r˘chleho rastuekonomiky aj v predchádzajúcich rokoch.Pravdepodobne sa to dotkne aj podnikateºskejstratégie západoeurópskych firiem?Oãakávame, Ïe kríza v˘raznou mierou zatrasiekorporátnymi ziskami západoeurópskychfiriem, ão spolu so zvy‰ujúcou sa nedôverouovplyvní súãasné podnikateºské stratégie.Ochota ìalej investovaÈ smerom na v˘chodmôÏe byÈ preto naãas obmedzená.âo spôsobuje nízka likvidita na európskommedzibankovom trhu?Nízka likvidita na medzibankovom trhu jeprejavom nedôvery a neistoty finanãnéhotrhu. Banky si navzájom odmietajú poÏiãiavaÈz obáv o dobrú finanãnú pozíciu svojhoobchodného partnera. Takéto správanie sanásledne premietne do celej ekonomiky. Bankysi nemôÏu efektívne riadiÈ svoju likviditu,keìÏe neexistuje prístup ku krátkodob˘mzdrojom na medzibankovom trhu, ão sa následneprejavuje na obmedzovaní prístupu kúverom, ão má zase negatívne dopady nareálnu ekonomiku.Závod PSA Peugeot Citroën v TrnaveAko je to so stále sa zhor‰ujúcimi podmienkamiúverov˘ch zdrojov?Na základe v˘voja v posledn˘ch mesiacochmoÏno potvrdiÈ ochladzovanie úverovej aktivitya sprísÀovanie podmienok zo stranybánk. Objem úverov v‰etk˘ch sektorov vekonomike dosiahol v marci 2009 celkovo 31mld. eur, ão je oproti predo‰lému mesiacu ibaveºmi mierny nárast (medzimesaãne 0,29 %).V marci rovnako ako v predo‰l˘ch mesiacochtak nepri‰lo k v˘raznej‰iemu nárastu a bankyposkytli nové úvery iba v mierne vy‰‰ejhodnote ako boli splátky úverov v danommesiaci. Príãinou tohto v˘voja sú predov‰etk˘mobavy bánk o schopnosÈ podnikov a domácnostívyrovnaÈ sa so súãasnou krízou a zabezpeãiÈsi plnú platobnú schopnosÈ.Je predpoklad, Ïe drah˘ zahraniãn˘ kapitálbude viac ÈahaÈ ekonomiky jednotliv˘chkrajín k ãerven˘m ãíslam? V ãom jenebezpeãenstvo pre Slovensko?Drah˘ zahraniãn˘ kapitál bude maÈ vplyvpredov‰etk˘m na krajiny, kde sa obyvateºstvoneúmerne zadlÏovalo. Obmedzen˘ prístup kzahraniãnému kapitálu bude bolestiv˘ predov‰etk˘mpre podniky závislé od pravideln˘chúverov˘ch zdrojov. ZadlÏenie obyvateºstvaa firiem na Slovensku nie je nebezpeãné,keìÏe podiel úverov na vkladoch sa nachádzapod úrovÀou 100 %, teda úvery na Slovenskusú bezpeãne kryté domácimi zdrojmiteda vkladmi.Siln˘ odlev investorov postihol aj stredoeurópskemeny, aké straty zaznamenali?Meny krajín V4 posilovali v prvej poloviciroku 2008 vrátane slovenskej koruny. Pojej zafixovaní koncom mája 2008 nasledovaloe‰te niekoºkot˘ÏdÀové posilÀovanie mienV4 voãi euru, následne v‰ak od leta 2008do‰lo, pod vplyvom prehlbujúcej sa krízy aaverzie investorov k riziku, k v˘raznémuoslabeniu mien t˘chto krajín. Najviac oslabilpoºsk˘ zlot˘, ktor˘ stratil za posledn˘ rokpribliÏne 30%. Maìarsk˘ forint oslabil o 25%,a najmenej sa averzia investorov k riziku dotklaãeskej koruny, ktorá oslabila pribliÏne o10%.Dá sa hovoriÈ o rôznorodosti finanãnej krízyv jednotliv˘ch regiónoch?V zásade sa dá hovoriÈ o rôznorodosti dôsledkovfinanãnej krízy. Finanãná kríza má naekonomiky jednotliv˘ch krajín rôznorod˘vplyv v závislosti od ich makroekonomickejpozície, od kurzového reÏimu, ãi od reakciíhospodárskej politiky. K˘m vyspelé krajinye‰te stále zápasia s nápravami finanãnéhosektora, rozvíjajúce krajiny ãelia poklesu svetovéhoobchodu a poklesu dopytu. Rozsah dôsledkovfinanãnej krízy je teda v kaÏdej krajineodli‰n˘.V ktor˘ch ‰tátoch je makroekonomicképrostredie stabilnej‰ie a naopak, kde sú natom najhor‰ie?V na‰om regióne moÏno v súãasnosti vnímaÈâesko, Slovinsko a Slovensko ako krajinys relatívne stabiln˘m makroekonomick˘mprostredím. Na strane druhej sú krajiny,ktoré boli nútené sa obrátiÈ na Medzinárodn˘menov˘ fond a ktor˘ch makroekonomicképrostredie je z rôznych dôvodov povaÏovanéza menej stabilné. Medzi tieto krajinyv na‰om regióne patria Maìarsko, Litva aUkrajina.Aká je pozícia Slovenska z pohºadu dopadovnízkeho prílevu kapitálu?Pozícia Slovenska je z pohºadu dopadovnízkeho prílevu kapitálu relatívne stabilná.Úvery sú bezpeãne kryté domácimi depozitmi.Krajina posledné roky zniÏovala deficitverejn˘ch financií a deficit beÏného úãtu bolna relatívne udrÏateºnej úrovni. Aj vìakavstupu do eurozóny zaãiatkom roka 2009, jekrajina vnímaná ako jedna z najmenej rizikov˘chv regióne SVE (stredná a v˘chodná Európa).Bankov˘ sektor Slovenska mal dobrú stabilituno súãasná ekonomika naznaãujezhor‰enie úverového portfólia bánk. âoto priná‰a pre slovenské firmy?Príãinou problémov slovensk˘ch firiemnie je bankov˘ sektor, ale pokles celkovéhodopytu vplyvom súãasnej hospodárskej krízy.TakÏe zhor‰ovanie úverového portfóliabánk je dôsledkom zhor‰ujúcej sa situácie vpodnikaní firiem a nie ich príãinou. Samotn˘faktor zhor‰ovania úverového portfóliabánk nemá uÏ ìal‰í váÏny vplyv na samotnéfirmy, môÏe to v‰ak za predpokladu dlh‰iehotrvania krízy znamenaÈ v˘raznej‰ie stratypre banky.E‰te stále sa predpokladá, Ïe práve bankov˘sektor pomôÏe oÏiveniu slovenskej ekonomiky?Príãiny súãasnej celosvetovej krízy sú právev bankovom sektore a na finanãn˘chtrhoch. Slovensk˘ bankov˘ sektor v‰ak prvotnou,ãisto finanãnou krízou, nebol postihnut˘takmer vôbec. Riziká pre neho predstavujeaÏ preliatie finanãnej krízy do reálnej ekonomikya obavy o schopnosÈ podnikov a domácnostíuhrádzaÈ si svoje záväzky z úverov˘chzmlúv. Bankov˘ sektor ako tak˘, naSlovensku zatiaº funguje podºa ‰tandardn˘chpodmienok, bez nutnosti kapitálovej podporyzo strany ‰tátu. Je tak vytvoren˘ dôleÏit˘predpoklad pre moÏnosÈ r˘chleho sa spamätaniazo súãasnej krízy, ale keìÏe príãinouproblémov slovenskej ekonomiky je klesajúcizahraniãn˘ dopyt, zdrav˘ bankov˘ sektorsám o sebe oÏivenie ekonomiky zabezpeãiÈnedokáÏe, dokáÏe len vytvoriÈ podmienkypre zdrav˘ rast po opätovnom náraste zahraniãnéhodopytu.28

V L Á D AS RSlovensko a âeská republika budú maÈ pravdepodobne od 1. júla 2009 zastúpenie v orgánochmedzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky. Rozhovor pre Parlamentn˘ kuriérposkytol minister financií Slovenskej republiky Ján POâIATEK aj k otázkam európskejekonomiky. Odpovedal redaktorke Anne Komovej.Slovensko a európska ekonomikaâo vypl˘va, pán minister, zo spomínanejdohody o spoloãnom postupe, ak˘ je jej cieºa konkrétna realizácia?Tak, ako aj iné kon‰tituencie v rámci Medzinárodnéhomenového fondu, aj belgickákon‰tituencia v MMF, do ktorej patrí SR, sazaviazala k zníÏeniu svojich nákladov na ºudskézdroje o 1,8 ‰tandardizovanej pozície poradcuv˘konného riaditeºa v MMF.Podstatou príspevku SR a âR je neobsadeniemiesta poradcu v˘konného riaditeºa vMMF, v súãasnosti pridelené SR, a dohoda sâR o zdieºaní pozícií 2 senior poradcov, ktorésú pridelené âR, na báze rotácie so 4-roãn˘miintervalmi. Zmluvné strany sa dohodli naspoloãnom zastúpení, ão v praxi znamená, ÏekaÏd˘ zástupca bude zastupovaÈ obe krajiny vjednej z oboch in‰titúcií. Spoloãné zastúpeniesa zaãne 1. júla 2009, priãom SR zaujmemiesto senior poradcu v MMF a âR miesto seniorporadcu v Svetovej banke. ZástupcoviaNBS, MF SR, âNB a MF âR zároveÀ podpísaliDohodu o spoloãnom zastúpení v Medzinárodnommenovom fonde a Svetovej banke,ktorá podrobnej‰ie definuje práva a povinnostizmluvn˘ch strán a ich zástupcov v MMFa Svetovej banke.SR bude maÈ, podobne ako pri súãasnej situácii,len jedného zástupcu v brettonwoodskychin‰titúciách, ale na vy‰‰ej pozícii oprotipozícii pridelenej v zmysle platnej kon‰tituenãnejdohody (preradenie z funkcie poradcuna funkciu senior poradcu v˘konného riaditeºa).Myslíte si, Ïe sa dosiahne aj poÏadované zní-Ïenie nákladov na ºudské zdroje?Jednoznaãne áno, SR spoloãne s âR formouspoloãného zastúpenia prispeje najväã‰ím podielomk zniÏovaniu nákladov v belgickejkon‰tituencii v MMF spomedzi ãlensk˘ch krajín.Kedy sa rozhodlo o spomínanom postupe,predchádzali tomu dostatoãné rokovania azvaÏovali sa v‰etky moÏnosti, alebo v rámcitzv. belgickej kon‰tituencii v MMF saSlovensko prispôsobilo?O forme spoloãného zastúpenia sa rozhodlov apríli 2008 po vzájomnej dohode na úrovniguvernérov centrálnych bánk a ministrov financiíSR a âR. Prvé konkrétne návrhy rie‰eniaúspor v belgickej kon‰tituencii v MMF bolipredloÏené v auguste 2008. ZvaÏovalo sa viaceroalternatív, no nakoniec sme dospeli k finálnejverzii, ktorú sme potvrdili podpisomspoloãnej Dohody.Aké miesto zaujme Slovensko v MMF aâeská republika vo Svetovej banke?Ako uÏ bolo spomenuté v predchádzajúcichodpovediach, SR zaujme s úãinnosÈouod 1. júla 2009 miesto senior poradcu v MMFa âR miesto senior poradcu vo Svetovej banke.Podºa súãasného stavu zastáva SR pozíciuporadcu v MMF a âR pozície senior poradcuv MMF a senior poradcu vo Svetovej banke.SR bude maÈ, podobne ako pri súãasnej situácii,len jedného zástupcu v oboch in‰titúciách,ale na vy‰‰ej pozícii senior poradcu.Ak˘ je v˘kon európskej ekonomiky za poslednéobdobie, oãakávalo sa jej zníÏenie, alenebolo to predsa len v˘raznej‰ie ako sapredpokladalo?Podºa posledn˘ch údajov kleslo HDP Európskejúnie v 4. ‰tvrÈroku 2008 o 1,5%. Za cel˘rok 2008 vzrástla európska ekonomika o 0,9%.Ekonomick˘ pokles bol v˘raznej‰í neÏ sa oãakávalo,ão sa odrazilo aj v novej prognóze EK.V Rade guvernérov Európskej centrálnejbanky sa predpokladalo, Ïe na základe dobr˘chv˘sledkov v januári a vo februári, sapád ekonomiky spomalí, ako to hodnotíte?Mesaãné indikátory (priemyselná produkcia,trÏby, ekonomick˘ sentiment) nenaznaãujúzlep‰enie ekonomického v˘voji v Európe. EKpredpokladá v roku 2009 hospodársky poklesna úrovni -4%, ão sa samozrejme odrazí na v˘vojiekonomiky Slovenska.Kedy by mal nastaÈ viditeºn˘ stabilizaãn˘vplyv?Situácia na Slovensku je v˘razne závislá odv˘voja u na‰ich najväã‰ích obchodn˘ch partnerov.Podºa na‰ich odhadov by mal nastaÈ obratv ekonomickom v˘voji v EÚ pravdepodobnev druhej polovici roka 2010.Plánuje sa ìal‰ie zvy‰ovanie verejn˘ch v˘davkovna posilnenie ekonomiky?Neviem, preão hovoríme o nejakom ìal-‰om zvy‰ovaní verejn˘ch v˘davkov na posilnenieekonomiky, nakoºko v‰etky doteraz prijatéa realizované opatrenia na prekonaniehospodárskej krízy sú vykryté v rámci schváleného‰tátneho rozpoãtu na rok 2009. Anijedno z opatrení nepredstavuje dopad na zv˘-‰enie v˘davkov, t. j. financovanie t˘chto opatreníje zabezpeãené prostredníctvom prehodnoteniajednotliv˘ch v˘davkov˘ch titulov a ichnáslednou realokáciou.Zvy‰ovanie verejn˘ch v˘davkov v ãase ekonomickejkrízy spolu s v˘padkom daÀov˘chpríjmov môÏe predstavovaÈ nebezpeãenstvo vpodobe nadmerného zadlÏovania sa. Prípadnékrátkodobé zv˘‰enie deficitu v ãase krízy nasledovanéstriktnou konsolidáciou, nemusí byÈe‰te vnímané ako nezdrav˘ v˘voj verejn˘ch financií.Napriek tejto skutoãnosti sa v‰ak prihºadaní zdrojov na protikrízové opatrenia trebaprioritne zameraÈ na realokáciu v rámcischválen˘ch v˘davkov prostredníctvom prehodnoteniapriorít v˘davkov˘ch politík.Ako je to s úrokov˘mi sadzbami, predpokladása zv˘‰ená redukcia úrokov, v dôsledkunepriazniv˘ch ekonomick˘ch podmienok?V dôsledku krízy takmer v‰etky centrálnebanky pristúpili k zniÏovaniu základn˘ch úrokov˘chsadzieb, niektoré aÏ na historické minimá,s cieºom oÏiviÈ ekonomiku. Redukciaúrokov sa tak premietla v˘razne na medzibankovomtrhu, zatiaº ão v úrokoch pre obyvateºstvoje zníÏenie miernej‰ie. Pri‰lo k zv˘‰eniuúrokov˘ch marÏí bánk, ktoré si do nich zakomponovalivy‰‰ie riziko nesplácania v dôsledkusúãasnej krízy.Vo v˘chodnej Európe by, podºa analytikov,malo nastaÈ ìal‰ie kolo úverovej krízy, kdeje podºa va‰ich informácií najhor‰ia situácia?Najhor‰ia situácia z krajín strednej a v˘chodnejEurópy je na Ukrajine, v Maìarsku atieÏ v pobaltsk˘ch krajinách. Ukrajina má rozvrátenéverejné financie, podobne ako Maìarsko,kde je navy‰e problémom vysoká zadlÏenosÈv cudzej mene a oslabujúci forint. Pobaltskékrajiny zaznamenávajú v˘razn˘ prepadHDP, keìÏe ich rast v minul˘ch rokoch bol neudrÏateºn˘,pretoÏe ho spôsobilo prehnanéúverovanie.S prihliadnutím na doteraj‰í v˘voj, môÏetepovedaÈ kedy sa oãakávajú normálnepodmienky a na ão sa e‰te treba pripraviÈ?Ekonomick˘ rast by sa mal vrátiÈ na normálneúrovne najskôr koncom roka 2010, prípadnev roku 2011. Recesia, do ktorej vstupuje európskaekonomika, v˘razne ovplyvní zahraniãn˘obchod Slovenska, od ktorého závisí podstatnáãasÈ ekonomiky.29

V L Á D AS RDosah finanãnej krízy na ekonomiky jednotliv˘ch ‰tátov priná‰a neistotu. Nie je to iné ani na Slovensku.Aj o tom, ako zvládame situáciu sa doãítate v rozhovore so ‰tátnym tajomníkom Ministerstva financiíSlovenskej republiky Petrom KAÎIMIROM. Pripravila redaktorka Anna Komová.V˘voj predpokladáaj koordináciu úlohné 4. 5. 2009 predpokladajú pokles ekonomikyEÚ o 4% v roku 2009 a o 0,1% v 2010. DoEÚ pritom smeruje 80% slovenského exportu.Medzi najviac postihnuté krajiny patria pobaltské‰táty s poklesom HDP v roku 2009 ovy‰e 10%, ìalej Írsko, Maìarsko a Nemecko,kde pokles dosiahol cez 5%. Na druhej stranenajviac by sa malo v roku 2009 dariÈ Cypru,ktor˘ by mal ako jedin˘ rásÈ (o 0,3%), ìalejMalte, Grécku, Poºsku a Bulharsku. Slovenskosa s odhadovan˘m poklesom o 2,6%v roku 2009 nachádza na ‰iestom mieste medzikrajinami EÚ.âo je najdôleÏitej‰ia úloha v roku 2009 naprekonanie dôsledkov globálnej krízy zvá‰ho pohºadu?ËaÏkosti pre slovenskú ekonomiku vypl˘vajúpredov‰etk˘m z poklesu dopytu na zahraniãn˘chtrhoch u na‰ich obchodn˘ch partnerov,na ão Slovensko nemá priamy vplyv.Preto je potrebné sústrediÈ sa na to, ão ovplyvniÈdokáÏeme – podpora domáceho dopytu azvy‰ovanie spotrebiteºskej dôvery. ëal‰ou zúloh je udrÏanie konkurencieschopnosti Slovenskaoproti zahraniãiu, aby sme po odzneníkrízy v budúcnosti mohli znovu dosahovaÈrelatívne siln˘ ekonomick˘ rast.Myslíte si, Ïe sa opätovne obnoví stratenádôvera na finanãn˘ch trhoch, kde treba zaãaÈ?Súãasná kríza je najväã‰ou krízou za uplynul˘chniekoºko desaÈroãí a preto bude trvaÈist˘ ãas, k˘m príde na finanãn˘ch trhoch k návratuk takej dôvere, aká bola pred vypuknutímkrízy. Myslím si v‰ak, Ïe stratená dôverabude obnovená, otázkou je len ãas, kedysa tak stane. Napokon, svetová ekonomika vosvojej histórii zaÏíva krízy viac menej pravidelne,s vy‰‰ou ãi niωou intenzitou, a zatiaºzakaÏd˘m sa finanãn˘ sektor z krízy zotavila dôvera bola znovu obnovená. Av‰ak vzhºadomna to, Ïe pôvodcom súãasnej krízy je právefinanãn˘ sektor, nepredpokladám nastoleniepodmienok na finanãn˘ch trhoch, akéboli pred krízou, v krátkodobom horizonte.Aké sú predpoklady rozsahu a trvania recesievo vyspel˘ch ekonomikách sveta aktoré ‰táty Európy sú na tom najhor‰ie,kde by ste zaradili Slovensko?Prvé známky ekonomického oÏivenia sazaãnú vo vyspel˘ch ekonomikách objavovaÈpravdepodobne v druhej polovici roka 2010.Jarné prognózy Európskej komisie, zverejne-âo pre Slovenskú republiku priniesol vstupdo eurozóny, sú to aj v˘razne lep‰ie podmienkypre rast ekonomiky?Vo v‰eobecnosti vstup do eurozóny priná-‰a pre SR podstatne viac v˘hod s dlhodoboupôsobnosÈou ako rizík v krátkodobej‰om horizonte.Prijatie eura odbúrava bariéry v konanípodnikateºov, vlády, ako aj obãana, zni-Ïuje transakãné náklady, odstraÀuje kurzovériziká, sprehºadÀuje cenové relácie vo v‰etk˘choblastiach, uºahãuje pohyb na v‰etk˘chtrhoch a ur˘chºuje ìal‰í proces celkovej konvergencieSlovenska ku rozvinut˘m krajinám.Komplexne vyhodnotiÈ a presne kvantifikovaÈprínosy od zavedenia eura v‰ak nie jev súãasnosti, pre krátkosÈ ãasu, moÏné. Takétoanal˘zy bude moÏné vykonaÈ aÏ z odstupomviacer˘ch rokov, keì bude k dispozícii30

V L Á D AS Rväã‰í poãet relevantn˘ch ‰tatistick˘ch údajova v˘hody plynúce z prijatia eura sa naplnoprejavia v ekonomike.No uÏ v súãasnosti je moÏné identifikovaÈniektoré v˘hody, ktoré majú okamÏit˘ pozitívnyvplyv. Sú to najmä kurzová stabilita astabilná situácia na dlhopisovom trhu.Aké sú odhady makroekonomick˘ch ukazovateºovna najbliωie obdobie?Posledná aktualizácia prognóz MF SR prebehlavo februári 2009. Tá v‰ak uÏ vzhºadomna nové informácie o poslednom v˘voji v SRa u na‰ich najv˘znamnej‰ích obchodn˘chpartneroch nie je aktuálna. V dokumente Programstability Slovenska na roky 2008 – 2011ilustrovalo MF SR pesimistick˘ scenár v˘vojaekonomiky SR, ktor˘ poãíta v roku 2009s poklesom rastu HDP na úrovni -1%. PrognózaNBS z apríla 2009 predpokladá e‰te pesimistickej‰íscenár s poklesom ekonomikyaÏ o -2,4%. Najnov‰í odhad Európskej komisieoãakáva porovnateºn˘ pokles na úrovni-2,6%, ão MF SR v súãasnosti povaÏuje zarealistickú prognózu. Najbliωie kolo aktualizácieprognóz MF SR prebehne v júni, kedyuÏ budú známe vstupné dáta za prv˘ kvartálroku 2009.VyuÏívajú sa v praxi aj krátkodobé opatrenia,ktoré boli rozpracované v Konvergenãnomprograme Slovenska?Program stability Slovenska na roky 2008aÏ 2012 zosumarizoval najv˘znamnej‰ieopatrenia vlády prijaté na zmiernenie vplyvovhospodárskej a finanãnej krízy. Ide o tri súboryopatrení, ktoré schválila vláda SR nasvojom zasadnutí. Tieto opatrenia sa uÏ zaãalirealizovaÈ, priãom niektoré z nich majúohraniãenú platnosÈ na najbliωie dva roky, t.j.2009 a 2010, teda na obdobie predpokladanéhotrvania vplyvu krízy a zaãiatku oÏiveniaekonomiky. ZároveÀ sú tu aj opatrenia,ktor˘ch realizácia sa ukonãila, priãom príkladomje tzv. ‰rotovné.Na základe uznesení vlády sa plnenie uveden˘chopatrení sleduje v rámci správy, ktorúpredkladá na rokovanie vlády SR Ministerstvohospodárstva SR v spolupráci s ministerstvomfinancií kaÏdé tri mesiace. V rámcinej je popísané kaÏdé opatrenie vrátane stavujeho plnenia.Ktoré z antiinflaãn˘ch opatrení sú najv˘znamnej‰ieak˘ je cieº a kontroluje sa ichplnenie, s ak˘m v˘sledkom?Najv˘znamnej‰ími opatreniami balíãka antiinflaãn˘chopatrení sú zriadenie Cenovejrady vlády SR, mesaãná inflaãná správa a koordinovanécenové kontroly na dodrÏiavaniecenovej disciplíny v podnikateºsk˘ch subjektoch.Inflaãná správa, ktorá informuje ov˘voji inflácie na dezagregovanej úrovni, uÏidentifikovala niekoºko problémov˘ch sektorovz oblasti sluÏieb v doprave a zdravotníctve.Následne sa t˘mito sektormi zaoberalaCenová rada. Okrem cenovej správy vzi‰lainiciatíva preskúmaÈ cenov˘ v˘voj aj od SOI(sluÏby re‰tauraãn˘ch zariadení, kaderníckesluÏby), ale aj z podnetu obãanov a in˘ch in-‰titúcií (poplatky za ubytovanie v internátoch,taxisluÏby). Následné ãiastkové v˘sledkykontroly v problémov˘ch sektoroch naznaãujú,Ïe v niektor˘ch prípadoch bolo naozajzaznamenané razantné zv˘‰enie cien a príslu‰néorgány pristúpili k opatreniam na zamedzenieneoprávneného rastu cien. Vo v‰etk˘chsektoroch, ktoré boli doposiaº oznaãenéako problémové sa na základe v˘sledkovo raste cien za marec 2009 podarilo stlmiÈprudk˘ rast cien, resp. ho úplne zastaviÈ.Myslíte si, Ïe proti neoprávnenému zvy‰ovaniucien môÏe pomôcÈ aj súãasná finanãnákríza?Svetová hospodárska kríza má na spotrebiteºskéceny v˘razne pozitívny vplyv tak naSlovensku, ako aj v zahraniãí. Eliminuje pouÏívanieak˘chkoºvek ‰pekulatívnych praktíkzo strany obchodníkov, pretoÏe tie by v koneãnomdôsledku mohli viesÈ k strate zákazníka.Navy‰e mnohí obchodníci sa naopaksprávajú motivaãne ku kúpe nimi predávan˘chv˘robkov, napr. poskytovaním zliav aakcií, ão má tieÏ pozitívny vplyv na priemernéspotrebiteºské ceny. Z pohºadu zamestnan˘chje nízka inflácia tieÏ pozitívny faktor,ktor˘ napriek oãakávanému spomaleniu rastumiezd pomáha udrÏiavaÈ kúpnu silu obyvateºstva.Napriek tomu sa v niektor˘ch spotrebiteºsk˘chsektoroch rast cien e‰te pred zavedenímeura neprimerane zr˘chlil, av‰akCenová rada vlády SR úãinne zakroãila prijatímopatrení na zamedzenie ìal‰ieho rastucien.Ako sa podºa najnov‰ích v˘sledkov odrazilv˘voj finanãnej krízy na ‰tátnom rozpoãte,k ak˘m opatreniam sa pristúpilo aão je nevyhnutné urobiÈ pre priazniv˘ v˘voj?Finanãná a ekonomická kríza sa prejavujena rozpoãtoch verejnej správy v podobe niÏ-‰ích daÀov˘ch a odvodov˘ch príjmov v dôsledkupoklesu ekonomickej aktivity a nastrane v˘davkov v podobe vy‰‰ích v˘davkovna ‰tátne sociálne dávky a dávky v nezamestnanostinajmä v dôsledku nepriaznivéhov˘voja v oblasti zamestnanosti.V nadväznosti na uveden˘ v˘voj vláda hºadámoÏnosti podpory ekonomického rastupri súãasnom zachovaní zdravého v˘voja verejn˘chfinancií. Z tohto dôvodu boli prijatéopatrenia na zmiernenie vplyvov hospodárskeja ekonomickej krízy, ktor˘ch cieºom jenajmä v krátkodobom horizonte stimulovaÈagregátny dopyt a teda podporiÈ ekonomick˘rast. ZároveÀ v záujme neohrozenia udrÏateºnéhov˘voja verejn˘ch financií, boli na tietoopatrenia vyãlenené prostriedky verejn˘chrozpoãtov prostredníctvom viazania in˘chv˘davkov, ktoré v ãase krízy nie je nevyhnutnérealizovaÈ, v celkovej v˘‰ke 332 mil. eur.Nebude treba znova prehodnotiÈ ciele, keì-Ïe je neist˘ makroekonomick˘ v˘voj?V Programe stability Slovenska na roky2008 aÏ 2012 ministerstvo financií prezentovalociele fi‰kálnej politiky, ktoré vychádzaliz makroekonomickej prognózy z februára2009, teda na rok 2009 predpokladali ekonomick˘rast vo v˘‰ke 2,4%. Posledn˘ ekonomick˘v˘voj v‰ak naznaãuje, Ïe tak˘to ekonomick˘scenár je vystaven˘ vysokému negatívnemuriziku. Z tohto dôvodu uveden˘dokument prezentoval aj potenciálny dopadpesimistického scenára ekonomiky SR, t.j. negatívnehoekonomického rastu 1 % v roku2009 a mierne pozitívneho rastu ekonomiky1 % v roku 2010, na rozpoãtov˘ deficit.Tento v˘voj, potvrden˘ aj nedávno zverejnen˘mioficiálnymi prognózami medzinárodn˘chin‰titúcií, naznaãuje potrebu prehodnoteniafi‰kálnych cieºov, ão si ministerstvofinancií plne uvedomuje. Konkrétna podobat˘chto cieºov bude k dispozícii v priebehujúna a júla, na základe aktualizácie makroekonomick˘cha daÀov˘ch prognóz, ktoréuÏ budú zah⁄ÀaÈ aj údaje o skutoãnom v˘vojislovenskej ekonomiky za prv˘ kvartálroku 2009.Veºa sa hovorí o diverzifikácii v rámci celéhohospodárstva, ão by pomohlo, alebopomáha, diverzifikácii v˘znamn˘ch ekonomick˘choblastí?Diverzifikácii slovenskej ekonomiky byv˘razne pomohlo zameranie sa na v˘robu svysokou pridanou hodnotou a podpora v˘skumua v˘voja. Za hospodárskym rastom vpredchádzajúcich rokoch stáli zahraniãné investíciedo automobilového a elektrotechnickéhopriemyslu, priãom v súãasnosti právetieto sektory zaÏívajú najväã‰í pokles z dôvodunízkeho zahraniãného dopytu. DosiahnuÈoptimálnu diverzifikáciu hospodárstva je nároãn˘a dlhodob˘ proces, priãom základn˘mpredpokladom sú investície do vzdelávania,v˘skumu a v˘voja, ktoré pomôÏu SlovenskupritiahnuÈ investície s vy‰‰ou pridanou hodnotou.Ako sa darí ministerstvu financií spoloãnes in˘mi ministerstvami koordinovaÈ lisabonskústratégiu v rámci energetickej efektívnostipre podmienky Slovenska?Strategick˘ v˘znam tejto problematiky zakotvilouÏ jarné zasadanie Európskej rady vroku 2007, keì sa energetická a environmentálnapolitika stali ‰tvrt˘m pilierom lisabonskejstratégie. To si nevyhnutne vyÏaduje venovaÈväã‰iu pozornosÈ opatreniam na úrovniãlensk˘ch ‰tátov.V Národnom programe reforiem Slovenskana roky 2008 – 2010 sme problematiku rámcovorozpracovali, priãom sme sa opierali oprvotné názory SR na transformáciu navrhovanéhoklimaticko-energetického balíãka dopodmienok Slovenska. V súãasnosti venujemepozornosÈ definovaniu konkrétnych opatrení,ktoré nám rezorty predloÏia na úãely nasledujúcehonárodného programu reforiem.Tie budú vychádzaÈ zo strategick˘ch dokumentovv energetickej a environmentálnejpolitikeS cieºom posilniÈ agendu sa pravidelnestretávajú ‰tátni tajomníci v novovytvorenejKomisii pre KEB. Ich úlohou je transformovaÈprocesy prebiehajúce na úrovni EÚ do‰pecifick˘ch podmienok Slovenska a koordinovaÈrealizáciu konkrétnych opatrení. Efektívnefungovanie Komisie posilní aj dobudovanieorganizaãnej infra‰truktúry a vytvorenieadekvátnych rezortn˘ch kapacít pre explicitnédefinovanie politík, vykonanie sektorov˘chekonomick˘ch anal˘z a kvalifikovanéposúdenie rôznych variantov strategick˘chzámerov.31

S V E T F I N A N C I ÍAsociácia lízingov˘ch spoloãností Slovenskej republiky bola zaloÏená 20. októbra 1992 ako záujmovézdruÏenie právnick˘ch osôb. Na základe dobrovoºnosti zdruÏuje spoloãnosti zaoberajúce sa podnikanímv oblasti dlhodobého prenájmu majetku i spoloãnosti s ãinnosÈami súvisiacimi s prenájmom.Asociácia lízingov˘ch spoloãností SR (ALSSR) má nové vedenie. Na marcovej v˘roãnej schôdzi bolozvolené nové predstavenstvo. Predsedom predstavenstva sa stal Ing. Juraj Ebringer a podpredsedamiIng. Ján Kri‰Èák a Ing. AlÏbeta RigáÀová. Parlamentn˘ kuriér priná‰a rozhovor s nov˘m predsedomAsociácie lízingov˘ch spoloãností SR Jurajom EBRINGEROM.Lízingov˘ trh –pomalé kæzanie dolua (miestami) aÏ strm˘ pádKlienti v nákladnej doprave majú problémyâo je základn˘m poslaním Asociácie lízingov˘chspoloãností SR?Základn˘m poslaním asociácie je chrániÈzáujmy svojich ãlenov a zároveÀ spoluvytváraÈprostredie, v ktorom nájomcovia môÏuplne vyuÏívaÈ v˘hody uÏívania a obstarávaniamajetku v rôznych formách prenájmu. Na naplnenietohto cieºa analyzuje ALSSR súãasn˘stav právnych noriem a predpisov upravujúcichpriebeh lízingov˘ch operácií, reagujena poznatky z uplatÀovania zákonov v praxia navrhuje optimálne rie‰enia.Pri stykoch so svojimi zákazníkmi, dodávateºmia vo vzájomn˘ch vzÈahoch ãlenoviaasociácie postupujú v súlade s Etick˘m kódexomãlena Asociácie lízingov˘ch spoloãnostíSR, ktorého re‰pektovanie patrí k základn˘mpodmienkam ãlenstva. Asociácia je zapojenádo medzinárodn˘ch ‰truktúr prostredníctvomãlenstva v európskej federácii národn˘chlízingov˘ch asociácií – Leaseurope.Preberáte vedenie ALSSR po dlhoroãnompredsedovi Ing. Milo‰ovi Randákovi. Akáje v súãasnosti ãlenská základÀa ALSSR?Doteraj‰í dlhoroãn˘ predseda Ing. Milo‰Randák ukonãil aktívne pôsobenie, no vzhºadomna jeho prínos pri zaloÏení lízingovej asociáciea dlhoroãnú ãinnosÈ v prospech tohtoodvetvia mu asociácia udelila titul ãestnéhopredsedu.Asociácia lízingov˘ch spoloãností SR dneszdruÏuje takmer v‰etky relevantné lízingovéspoloãnosti, ktoré ponúkajú moÏnosÈ prefinancovaniaobstarania investícií a predmetovdlhodobej spotreby. V súãasnosti je ãlenmiasociácie 49 spoloãností. Z pohºadu zverejnen˘chv˘sledkov o objeme obchodov na lízingovomtrhu na‰i ãlenovia predstavujú 99 %podiel na v‰etk˘ch obchodoch v tomto segmenteza rok 2008.Ako vyzerá rozsah lízingového trhu na Slovenskuv tejto chvíli?VeºkosÈ trhu sa dá najlep‰ie ukázaÈ v roãn˘chhodnotách. V roku 2008 vykázali ãlenoviaALSSR objem obchodov vo v˘‰ke takmer2,8 mld. € (83 mld. Sk) pri náraste o 6,5 %oproti roku 2007.Dlhodobo pouÏívanou mierou sily lízingovéhotrhu v jednotliv˘ch krajinách je tzv. penetrácialízingu. To znaãí, ak˘ je podiel lízinguna celkovom obstaraní investícií v krajine.Slovensko v tomto ukazovateli patrí medzikrajiny s najvy‰‰ou penetráciou lízingu. Podiellízingového financovania na investíciách dohnuteºn˘ch vecí bol 32 %. Slab‰ie je to v‰akpri nehnuteºnostiach, kde bola penetrácia lízinguiba 1,9 %. Segment lízingu nehnuteºnostínie je u nás e‰te dostatoãne rozvinut˘.A ão ‰truktúra trhu? Kto sú najv˘znamnej-‰í partneri lízingov˘ch spoloãností?Hlavn˘m partnerom lízingov˘ch spoloãnostíje podnikateºská sféra – malé a strednépodniky. Tie predstavovali aÏ 84 % celéhotrhu, zvy‰n˘ch 16 % boli spotrebitelia. Podielverejného sektora je na rozdiel od niektor˘chkrajín EÚ iba symbolick˘.Z hºadiska predmetov, ktoré si podnikateliaobstarávajú, najväã‰í podiel – aÏ 29 % –tvorili stroje a zariadenia. Napriek tomu, Ïe prinákladn˘ch automobiloch zaãal pokles obchodov,tieto si so svojimi 24 % udrÏali 2. miesto.AÏ na tretej prieãke, napriek moÏno mylnémupovedomiu o najsilnej‰ie zloÏke, saumiestnili osobné automobily. ÚÏitkové automobilyna ‰tvrtom mieste dosiahli 18 %podiel na trhu.Poznáme viacero typov zmlúv: finanãn˘lízing, operatívny lízing a tieÏ úvery od lízingov˘chspoloãností. Ak˘ je záujem pod-ºa tohto ãlenenia?Historicky, v zaãiatkoch lízingu sa ponúkaliba jeden typ zmluvy – finanãn˘ lízing. Neskôrv men‰ej miere bol záujem aj o operatívnylízing. Zvrat nastal v roku 2004, keì aj vdôsledku zmeny v legislatíve sa zhor‰ili podmienkypre lízing jazden˘ch automobilovkvôli nemoÏnosti odpoãítaÈ DPH, ão by boloznamenalo predraÏenie lízingu. Preto lízingovéspoloãnosti pruÏne zareagovali a zaradilido svojej ponuky aj tzv. lízingov˘ úver. Odvtedyzaznamenávame nepretrÏit˘ rast podieluúverov v portfóliu lízingov˘ch spoloãností.To je spôsobené rastom podielu jazden˘chvozidiel, financovania agrosektora, akoaj nov˘mi atraktívnymi produktmi pre spotrebiteºov.V roku 2008 predstavoval finanãn˘lízing 63 %, operatívny lízing 6 % a lízingov˘úver 31 % trhového podielu.Zasiahla hospodárska recesia aj lízingov˘trh?Ani lízingov˘ trh sa nevyhol dopadom poklesuodbytu. UÏ vo 4. ‰tvrÈroku 2008 poklesolobjem nov˘ch obchodov pri strojoch o 25% a pri úÏitkov˘ch vozidlách aÏ o 52 %. Nákladnéautá boli na rade prakticky od poãiatkuroka 2008. V 2. ‰tvrÈroku zaãal trh stagnovaÈ(+0,4 %), potom klesol o 21 %, aby napokonv 4. ‰tvrÈroku klesol o 26 %. Problémynapokon vyvrcholili zaãiatkom roka 2009.Na prelome rokov 2008/2009 nastal rozhodujúciobrat v trende na lízingovom trhu.Ekonomické prostredie pre finanãné produk-32

S V E T F I N A N C I Íty ponúknuté ãlenmi Asociácie lízingov˘chspoloãností sa podstatne zhor‰ilo. Je poznamenanézníÏen˘m dopytom v podnikateºskejsfére po získaní prostriedkov na financovaniesvojich investiãn˘ch potrieb. Hlad podnikovpo nov˘ch investíciách ustal a v‰eobecnepodnikateºská sféra prijíma opatrenia na ‰etreniea zniÏovanie nákladov i v prevádzkovejoblasti. Rovnako sa vyvíja i nálada spotrebiteºov,ktorí odkladajú rozhodnutia o nákupepredmetov dlhodobej spotreby.Na druhej strane je sÈaÏené aj získavanie refinanãn˘chzdrojov lízingov˘ch spoloãností.Samotné lízingové spoloãnosti prijímajú opatreniana dôkladnej‰ie posudzovanie projektovklientov, ich finanãnú situáciu a zohºadÀujúaktuálne riziká financovanej komodity a rizikádojednávanej zmluvy.Máte k dispozícii údaje za 1. ‰tvrÈrok 2009?Na‰a asociácia zostavuje ‰tatistiky pravidelnekaÏd˘ ‰tvrÈrok. Z nedávno zverejnen˘chv˘sledkov za 1. ‰tvrÈrok 2009 je zrejm˘ strm˘pád lízingu. Po období 10-roãného rastu vstupujemedo obdobia, keì s urãitosÈou vieme,Ïe za cel˘ rok 2009 budeme svedkami silnéhopoklesu. HDP na Slovensku v 1. ‰tvrÈroku2009 klesol o 5,4 %, v˘roba dopravn˘ch prostriedkovo 41 %. Poklesli aj nové investiãnéúvery poskytnuté bankami podnikom o46,7%. Vidíme teda, Ïe v rámci reálneho poklesuekonomiky v 1. ‰tvrÈroku 2009 sú silnepoznamenané odvetvia, ktoré sú tradiãn˘mizákazníkmi lízingov˘ch spoloãností.Dôsledkom toho v‰etkého je, Ïe samotn˘ lízingov˘trh poklesol o 42,9 % voãi 1. ‰tvrÈroku2008, pri celkovom objeme 362 mil. € (cca11 mld. Sk). âiastoãne nás ute‰uje nárast u nehnuteºností,ktor˘ je naopak veºmi vysok˘, aÏo 56 %. Jeho podiel 8 % na trhu je ale nízky,pri objeme 29 mil. € (cca 0,9 mld. Sk).Aktívne finanãné operácie na obstaraniehnuteºného i nehnuteºného majetku ponúkalona Slovensku 39 ãlensk˘ch spoloãnostíAsociácie lízingov˘ch spoloãností SR. Poãetnov˘ch zmlúv celkom presiahol 16 000zmlúv. Portfólio lízingov˘ch spoloãností, tedacelkov˘ poãet Ïiv˘ch zmlúv dosiahol 160 tisícosobn˘ch automobilov, 50 000 úÏitkov˘chautomobilov a 30 000 ks ostatn˘ch vozidiel(nákladné automobily, prívesy, návesy,autobusy atì.), celkovo 240 000 v‰etk˘ch vozidiel.Zostatok istiny, ktorú predstavujú pohºadávkyza zatiaº nesplatenú ãasÈ istiny, tvorí4 mld. €.Je známy aj podiel lízingov˘ch spoloãnostína celkovom predaji vozidiel?Tento údaj asociácia sleduje uÏ dlhé obdobiea zaujíma nielen nás, ale aj predajcov a dozaistaaj odbornú, ãi laickú verejnosÈ. Priosobn˘ch automobiloch, ktoré podºa poãtuzmlúv predstavujú najsilnej‰í segment na trhu,bolo z celkového poãtu 12 696 ks predan˘chautomobilov v 1. ‰tvrÈroku 2009 prefinancovan˘chcez lízingové spoloãnosti 5 586 ks, t.j.44% . Je pravda, Ïe v rovnakom období r.2008 to bolo 56%. Je to spôsobené i t˘m, Ïenákup vozidiel pri akcii ‰rotovného prebiehalvo veºkej ãasti za hotové. Pri mal˘ch dodávkov˘chvozidlách do 3,5t bol podiel lízingov˘chspoloãností e‰te vy‰‰í, a to 58% z celéhopredaja.A úplne dominantné postavenie lízingov˘chspoloãností je pri nákladn˘ch vozidlách,kde na‰i ãlenovia prefinancovali nákupaÏ 70% novopredan˘ch vozidiel. Treba v‰akpovedaÈ, Ïe tu vzhºadom na situáciu na trhubolo predan˘ch iba 369 nákladn˘ch áut.Mení sa vplyvom krízy aj ‰truktúra lízingovéhotrhu?Áno, vplyv krízy ovplyvÀuje aj ‰truktúrutrhu. Narastá podiel osobn˘ch automobilov(39 % podiel), pretoÏe poklesli relatívne najmenej(-34%). Narastá tieÏ podiel strojov (28% podiel), ão je v‰ak zdrav˘ v˘voj. Ako vypl˘vaz predt˘m povedaného, podiel nákladn˘chautomobilov klesá, z 22 % v minulomroku na 13 % tohto roka. Toto je dôsledokstrmého pádu financovania nákladn˘ch vozidielaÏ o 68 % voãi 1. ‰tvrÈroku 2008. U typovfinancovania klesá podiel finanãného lízingu,i keì si zachováva väã‰inu 51 %, operatívnylízing je zhruba rovnak˘, na úrovni cca8 % a vzrastá podiel lízingov˘ch úverov, ktor˘teraz dosahuje aÏ 41 % trhu.Ako sa lízingové spoloãnosti stavajú k nárastuproblémov u klientov?Je pravda, Ïe tak ako aj v in˘ch odvetviach,rastie podiel nesplácan˘ch splátok. Toto zatiaºv ‰tatistikách nesledujeme, av‰ak môÏemeodhadnúÈ, Ïe miera nesplácania sa môÏezdvojnásobiÈ, aÏ na úroveÀ cca 4 – 5 % v‰etk˘chsplatn˘ch pohºadávok. V˘razn˘ je nárastplatobnej neschopnosti v segmente nákladnejkamiónovej dopravy, ktorá je podºa ná‰ho odhadujedn˘m z najviac postihnut˘ch sektorovhospodárstva. Toto v‰ak lízingové spoloãnostie‰te dokáÏu zvládnuÈ tak, aby obdobie krízypreÏili a aby dobrí klienti necítili Ïiadneproblémy. Pri vy‰‰om náraste objemu nesplácan˘chpohºadávok ale budeme musieÈ hºadaÈrie‰enie aj mimo sektora, moÏno aj v legislatívnejoblasti.Keì hovoríme o legislatíve, ako ovplyvÀujelízingov˘ trh?Posledn˘ v˘voj v legislatíve v˘razneovplyvÀuje podnikateºské prostredie. Smesvedkami ãoraz väã‰ej regulácie zo strany‰tátnych orgánov a nárastu administratívnejnároãnosti na aplikáciu nov˘ch predpisov.Pribúdajú nové povinnosti voãi ministerstváma Národnej banke Slovenska.Hlavn˘m dôvodom je vy‰‰ia ochrana spotrebiteºov,ãomu rozumieme a plne sa s t˘m stotoÏÀujeme.Av‰ak vy‰‰ia ochrana spotrebite-ºov by podºa ná‰ho názoru mala byÈ sprevádzanáaj zlep‰ením v oblasti vymáhateºnostipráva, kde zatiaº nenastal pokrok. V˘sledkomje zvy‰ovanie priamych a nepriamych nákladovlízingov˘ch spoloãností, ão samozrejmeovplyvÀuje aj podmienky pre zákazníkov.Veºmi kriticky hodnotíme z pohºadu ná‰hosektora akciu ‰rotovného. Ministerstvo hospodárstvacelkom nepochopiteºne vyÀalo z v˘nosufinanãn˘ lízing a tí klienti, ktorí pôvodnepoãítali s t˘mto spôsobom získania nov˘chvozidiel boli sklamaní. Pritom metodikaEurópskej komisie lízing pri ‰rotovn˘chschémach uznáva a takto ho akceptovali v‰etkykrajiny okrem Slovenska. Je to pre nás pouãenie,aby sme so zákonodarcami viac komunikovalis cieºom nájsÈ rie‰enia, ktoré nebudúpo‰kodzovaÈ ani klientov a ani podnikateºsképrostredie.33

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N TFinanãná kríza sa naplno prejavuje aj v automobilovom priemysle, ktor˘ priamo alebo nepriamov EÚ zamestnáva aÏ 12 miliónov ºudí. Únia deklaruje vôºu nájsÈ spoloãné rie‰enie, av‰ak viacerékrajiny uplatÀujú opatrenia, ktoré zaváÀajú protekcionizmom.Odhliadnuc od rôznych spôsobov a prístupov k rie‰eniu tejto situácie je jasné, Ïe dané opatreniana záchranu európskeho automobilového priemyslu musia byÈ prijaté ão najskôr. Európskyparlament koncom marca prijal uznesenie o budúcnosti automobilového priemyslu. Poslanci EPv Àom Ïiadajú Radu a Komisiu, aby ur˘chlili, zjednodu‰ili a zv˘‰ili finanãnú podporu preautomobilov˘ priemysel a aby zabezpeãili ão najlep‰ie vyuÏitie dostupn˘ch prostriedkovz európskych fondov na podporu pracovn˘ch miest.EP Ïiada koordinovanúiniciatívu na podporuautomobilového priemysluDOPADY KRÍZY NA AUTOMOBILOV¯PRIEMYSEL. AKO ëALEJ?Poslanci Európskeho parlamentu v uznesení,ktoré prijali 25. marca 2009 kon‰tatovali,Ïe európsky automobilov˘ priemysel a re-Èazec jeho dodávateºov sú obzvlá‰È postihnutédopadmi súãasnej krízy. V priebehu roka2009 sa navy‰e oãakáva ìal‰í v˘znamn˘ poklesdopytu po automobiloch, ktor˘ bude nasledovan˘poklesom v˘roby, ão zv˘‰i tlakna úroveÀ zamestnanosti a investícií v rámciEÚ.Toto odvetvie je pritom z hºadiska európskehohospodárstva kºúãové. Automobilov˘priemysel prispieva k zamestnanosti, inováciáma konkurencieschopnosti celého hospodárstvaa vpl˘va aj na ostatné odvetvia, nehovoriaco stovkách tisícov mal˘ch a stredn˘chpodnikov, ktoré sú od neho závislé.Toto odvetvie priamo a nepriamo zamestnáva12 miliónov pracovníkov, ão tvorí 6 % zamestnanéhoobyvateºstva EÚ. Milióny t˘chtopracovn˘ch miest sú pritom v ohrození.ZJEDNODU·ENIE A ZV¯·ENIEFINANâNEJ PODPORYEuroposlanci v tejto súvislosti zdôrazÀujúv˘znam koherentn˘ch a koordinovan˘ch iniciatívna podporu európskeho automobilovéhopriemyslu a Ïiadajú, aby bol vytvoren˘skutoãn˘ európsky rámec, ktor˘ by stanovovalkonkrétne kroky umoÏÀujúce prijímaÈnevyhnutné opatrenia na úrovni EÚ, aj naúrovni ãlensk˘ch ‰tátov.Európsky parlament preto vyzval Radu aKomisiu, aby ur˘chlili, zjednodu‰ili a zv˘‰ilifinanãnú podporu automobilového priemyslu,a to najmä prostredníctvom Európskejinvestiãnej banky a taktieÏ t˘m, Ïe umoÏnia‰tátne záruky na úvery s nízkymi úrokmi.Poslanci sa domnievajú, Ïe administratívnepostupy pri Ïiadostiach o úver by mali byÈ v˘raznezjednodu‰ené a finanãná podpora, predov‰etk˘mprostredníctvom pôÏiãiek, bymala pomôcÈ stimulovaÈ dopyt po nov˘chautomobiloch v prospech hospodárskeho rastu,Ïivotného prostredia a bezpeãnosti premávky.SÚDRÎNOSË, ÚâINNOSËA KOORDINOVANOSË OPATRENÍPoslanci vyjadrili obavy v súvislosti s niektor˘mikrátkodob˘mi opatreniami, ktoré prijaliãlenské ‰táty na vnútro‰tátnej úrovni aktoré by mohli podºa ich názoru naru‰iÈ hospodárskusúÈaÏ na jednotnom trhu a po‰kodiÈtak dlhodobú konkurencieschopnosÈ. Vyz˘vajúpreto ãlenské ‰táty, aby zaistili súdrÏnosÈ,úãinnosÈ a koordinovanosÈ t˘chto opatrení.Europarlament v tomto ohºade vyzval Komisiu,aby navrhla pokyny a odporúãania vsúvislosti s opatreniami, ktoré majú kladn˘ akrátkodob˘ úãinok na dopyt spotrebiteºov ponov˘ch motorov˘ch vozidlách a ktoré by koordinovanenabádali na obnovu vozovéhoparku, ako napríklad ‰rotovné. Komisia bytaktieÏ mala sledovaÈ uÏ prijaté opatrenia a zamedziÈtak naru‰enie vnútorného trhu.LEP·IE VYUÎITIE PROSTRIEDKOVZ EURÓPSKYCH FONDOVPoslanci Ïiadajú Komisiu, aby zaistila ãonajlep‰ie vyuÏitie dostupn˘ch prostriedkov zeurópskych fondov na podporu pracovn˘chmiest (Fond súdrÏnosti, ‰trukturálne fondy,Sociálny fond, alebo Fond na prispôsobeniesa globalizácii) s ohºadom na vyváÏenú realizáciuv‰etk˘ch lisabonsk˘ch priorít a aby sauºahãil, zlep‰il a ur˘chlil prístup k t˘mto prostriedkom.Tieto fondy by podºa EP mali prispievaÈna programy vzdelávania a rekvalifikáciepre pracovníkov vtedy, keì zaãnú byÈuplatÀované obmedzenia pracovného ãasu.TRANSPARENTNOSËA RE·PEKTOVANIE PRAVIDIELPoslanec EP Sergej Kozlík (NA, SK) súhlasíso stanoviskom Európskej komisie odmietajúcimprotekcionizmus. Verejná podporamusí byÈ podºa Kozlíka „transparentnáa re‰pektovaÈ pravidlá Európskej únie o konkurenciia ‰tátnej pomoci“. Îiaº, tieto pravidlánie sú záväzné pre svetov˘ch konkurentov,ako napríklad USA, uviedol poslanec, ão34

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N TmôÏe podºa neho dostaÈ EÚ do paradoxnej situácie,keì bude ãeliÈ „dovozu automobilovpoÏívajúcich nadpriemernú ‰tátnu pomoc“ zkrajín mimo EÚ. Rie‰enie vidí v opatreniachEÚ v rámci Svetovej obchodnej organizácie.Kozlík taktieÏ súhlasí s návrhom EK prioritnerie‰iÈ ‰trukturálne problémy, ako napríkladvysokú nadprodukciu a podporuje investíciedo inovatívnych technológií. ·rotovné jemoÏné uplatniÈ len krátkodobo, keìÏe predstavujepríli‰né odãerpanie verejn˘ch zdrojov,deformuje trh a odìaºuje investície do inovatívnychtechnológií, uviedol poslanec.PROTEKCIONIZMUS: ÁNO âI NIE?Americká ‰tátna pomoc in‰pirovala aj francúzskehoprezidenta Nicolasa Sarkozyho.Ten nabádal francúzske automobilky, abyneuvaÏovali o zatvorení fabrík v krajine „galskéhokohúta“ a rozmysleli si ich prípadn˘presun do in˘ch ‰tátov EÚ.Líder skupiny ºudovcov a európskych demokratovJoseph Daul (PPE-DE, FR) s názoromSarkozyho nesúhlasí. Podobne zareagovalaaj predsedníãka skupiny Únia za Európunárodov Cristiana Muscardini (UEN, IT),ktorá navrhuje chrániÈ mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov pred konkurenciou spoza hranícEÚ.„Západná Európa rada hovorí o potrebe pomôcÈkrajinám stredov˘chodnej Európy priprekonávaní krízy. Av‰ak t˘mi ist˘mi ústami,presnej‰ie ústami N. Sarkozyho, hovorí ot˘chto krajinách ako o ãiernej diere, ktorápredstavuje pre Európsku úniu riziko,“ povedalposlanec Sergej Kozlík.PODPORA PRIEMYSLU NESMIEPODKOPAË KONKURENCIESCHOPNOSËO dopadoch finanãnej krízy na automobilov˘priemysel a zamestnanosÈ v tomto odvetvírokovali poslanci Európskeho parlamentuaj s predsedníctvom Rady a Komisiou. Radaaj poslanci EP sa zhodli na tom, Ïe akákoºvekprípadná podpora nesmie podkopaÈ konkurencieschopnosÈtohto priemyslu a musíviesÈ k rozvoju nov˘ch technológií a inovácií.Základn˘m predpokladom na prekonaniekrízy je podºa EP podpora dopytu a obnovapôÏiãiek zo strany bankov˘ch in‰titúcií.Jean-Paul Gauzès (EPP-ED, FR) sa domnieva,Ïe návrhy na obnovu automobilovéhopriemyslu nie sú dostatoãné. PoÏiadavky,ktoré sú kladené na automobilov˘ priemysela odradzovanie obãanov od pouÏívania automobilovtúto situáciu podºa jeho názoru e‰tezhor‰ujú. Domnieva sa preto, Ïe je dôleÏité,aby bankov˘ sektor obnovil normálne pô-Ïiãky pre tento priemysel.Guido Sacconi (PES, IT) v Európskomparlamente pripomenul, Ïe podºa odhadovby mohli v automobilovom priemysle zaniknúÈaÏ 2 milióny pracovn˘ch miest. Poukázalv tomto ohºade na urãit˘ rozpor, na jednejstrane zastaran˘ vozov˘ park, na strane druhejspomalen˘ dopyt.PoslankyÀa Patrizia Toia (ALDE, IT) zasuviedla, Ïe kríza automobilového sektora sastala krízou obchodu a sluÏieb a má zlé perspektívy,pokiaº ide o zamestnanosÈ. Domnievasa, Ïe nejde o krízu technologicky zastaranéhosektora, ale o systémovú krízu.Europoslanec Guntars Krasts (UEN, LV)pripomenul, Ïe automobilov˘ priemysel sasnaÏí zameraÈ svoje zdroje na r˘chly v˘voj dobudúcnosti, závisí v‰ak od dostupnosti úverov.Dôraz na finanãnú krízu ako krízu ekonomickúv automobilovom priemysle, kde súohrozené pracovné miesta a najmä star‰í pracovníci,priniesol poslanec Roberto Musacchio(GUE/NGL, IT).Francúzsky poslanec Patrick Louis(IND/DEM,FR) je presvedãen˘, Ïe ‰trukturálnepríãiny sú známe. Automobilov˘ priemyseltrpí sociálnym, daÀov˘m a environmentálnymdampingom.EuroposlankyÀa Zita Ple‰tinská (EPP-ED,SK) v tejto súvislosti uviedla, Ïe Európska komisiamusí konkrétnymi opatreniami prispieÈk znovuoÏiveniu automobilového priemyslu.V prvom rade treba zabrániÈ deformácii vnútornéhotrhu. Ochranné opatrenia, ktoré avizovaliniektoré ‰táty, nie sú odpoveìou na súãasnúkrízu. PoslankyÀa je presvedãená, Ïe akEÚ chce byÈ najväã‰ím v˘vozcom automobilova zároveÀ byÈ globálnym lídrom v bojiproti klimatick˘m zmenám, musí pomôcÈsvojmu automobilovému priemyslu, ktor˘ jenajväã‰ím súkromn˘m investorom do v˘skumua v˘voja. Financovaním v˘skumu av˘voja a podporou inovácií v oblasti nízkouhlíkov˘chtechnológií EÚ najúãinnej‰ie pomôÏenajväã‰ím európskym zamestnávateºomv snahe udrÏaÈ si kvalifikovan˘ch pracovníkov,povedala Zita Ple‰tinská.35

N Á R O D N Á B A N K A S RZavedenie eura pomáha i pri súãasnej globálnej kríze. Oz˘vajú sa aj hlasy k politike fi‰kálnejdisciplíny. Guvernér Národnej banky Slovenska Ivan ·RAMKO pre Parlamentn˘ kuriérvysvetºuje súãasn˘ stav. Rozhovor redakãne pripravila Anna Komová.Aká je situácia v stabilite euraDo akej miery je v ohrození stabilita a dôveryhodnosÈjednotnej európskej menyvplyvom finanãnej a hospodárskej krízy?Urãite nie je v ohrození. Skôr naopak. Finanãnákríza nemá svoje korene v Európe avolatilita v˘menného kurzu kaÏdej meny v súãasn˘chpodmienkach nie je niã v˘nimoãné.Z hºadiska vnútornej dôveryhodnosti eurado‰lo v doteraj‰om období turbulencií skôr kjej posilneniu, keìÏe mnohé krajiny mimo eurozónyzaÏívajú obdobie v˘razn˘ch prepadovdomácich mien.Nemáte obavy, pán guvernér z rastu zadlÏovaniaa rozpoãtov˘ch deficitov v eurozóne?Ide o mieru a r˘chlosÈ návratu. Na jednejstrane je pochopiteºné, Ïe na prepad ekonomíkreagujú rozpoãtové deficity prehlbovaním.TieÏ by nebolo vhodné v takomto prostredíekonomiku ìalej podchladzovaÈ v˘razn˘m‰krtením v˘davkov. Nachádzame sav období „zl˘ch ãasov“, ão sa odráÏa v rastochfi‰kálnych deficitov. To v‰ak neznamená,Ïe sa budú zvy‰ovaÈ donekoneãna a recesiasa bude „vyuÏívaÈ“ na ospravedlnenieakéhokoºvek rastu zadlÏovania. Je nevyhnutné,aby v ìal‰ích rokoch zaãalo dochádzaÈ kznaãnej konsolidácii aÏ na úroveÀ strednodobéhocieºa, teda vyrovnan˘ch fi‰kálnych deficitov.Preto môÏem povedaÈ, Ïe zatiaº nemámv˘razné obavy, ale je nevyhnutné, abyuÏ na budúci rok nedosahovali fi‰kálne deficitytohtoroãnú úroveÀ.Analytici hovoria o „nervóznom“ trhu,pretoÏe sa prehlbuje rozdiel v hospodárskycha finanãn˘ch vyhliadkach v jednot-liv˘ch krajinách EÚ. Ak˘ je vበnázor nasúãasn˘ stav?Jedn˘m slovom sa to dá zhodnotiÈ: neistota.Hºadá sa, kedy ekonomiky dosiahnu svojedno, lebo potom je pravdepodobné, Ïe dôjdek zlep‰ovaniu ekonomickej situácie. Takistonie je úplne jasn˘ rozsah po‰kodení finanãnéhotrhu a dôsledkov z toho prameniacichvrátane moÏnej zmeny celkovej architektúryvzájomn˘ch zahraniãnoobchodn˘chvzÈahov.Kladie Slovensko dostatoãn˘ dôraz na dôveryhodnosÈa stabilitu rastu?DôveryhodnosÈ a stabilita je dôleÏitá prekaÏdú krajinu. Samotn˘ dôraz v‰ak nestaãí.Závisí aj od toho, ãi to okolnosti dovoºujú. Vpodmienkach malej a otvorenej ekonomikyakou Slovensko je, ako aj v podmienkachtakmer jednostrannej exportnej orientácienajmä na automobilov˘ a elektrotechnick˘priemysel (teda od svetového ekonomickéhocyklu závislé odvetvia), nie je moÏné dosiahnuÈstabilitu rastu z vnútorn˘ch zdrojov.Nehrozí, Ïe by mohlo prísÈ k situácii, keìeuro bude maÈ problémy z hºadiska vlastnejkredibility a stability?Ako som sa uÏ vyjadril, nevidím zatiaº tak˘todôvod.Podºa pravidiel Paktu stability a rastu maliby ãlenské ‰táty obmedziÈ rozpoãtov˘ deficitna 3 percentá HDP. Aká je skutoãnosÈ?V skutoãnosti je rozpoãtová disciplína zakotvenápriamo v Zmluve zakladajúcej Európskuúniu a priamo v Zmluve sú stanovenéaj takzvané referenãné úrovne pre deficitverejn˘ch financií a verejn˘ dlh. âlenská krajinaby sa mala vyhnúÈ prekroãeniu stanoven˘chreferenãn˘ch úrovní. V opaãnom prípademôÏe Európska komisia zaslaÈ svoj názoro poru‰ení fi‰kálnej disciplíny Rade, ktorá definitívnerozhodne, posúdením v‰etk˘ch relevantn˘chskutoãností, ãi ide o nadmern˘ deficita ãi sa voãi krajine zaãne procedúra nadmernéhodeficitu (EDP). EDP sa nemusí voãikrajine, ktorá prekroãila 3%-n˘ deficit, zaãaÈv prípade, Ïe nadmern˘ deficit je blízko referenãnejúrovne a povaÏuje sa za doãasn˘ av˘nimoãn˘. Podºa EK sa deficit eurozónyzhor‰í z 1,9 % z HDP v roku 2008 na 5,3 %v roku 2009 a 6,5 % z HDP v roku 2010.NepreháÀa sa to s masívnou podporou ekonomiky?Momentálne ÈaÏko odhadnúÈ dôsledky v˘razn˘chfinanãn˘ch prostriedkov prúdiacichnajmä na podporu finanãného trhu a sektoraEurópe aj v Amerike, ale aj primeranosÈ prostriedkovplynúcich na podporu ekonomickéhorastu. Na jednej strane sú mnohé z nich skrátkodob˘m efektom a zamerané na zbaveniede‰trukcie finanãného systému a aj nazlep‰enie sociálnej únosnosti, takÏe ich dopadna obnovu rastu je otázny, veºakrát moÏno zanedbateºn˘.Ale na strane druhej, kto vie povedaÈ,ãi bez zavádzania t˘chto opatrení by recesianebola dlh‰ia a hlb‰ia? Treba v‰ak dodaÈaj to, Ïe doteraj‰ie historické skúsenostiukázali, Ïe takáto podpora má skôr vplyv dobudúcnosti, a to na rast inflácie – pokiaº sa neprijmedôveryhodná ústupová stratégia. Pretos podporou opatrne.Je dôleÏité aby v‰etky ãlenské ‰táty dodrÏiavalistanovené limity, preão?V zásade platí, Ïe v‰etky pravidlá a limitytreba dodrÏiavaÈ, v opaãnom prípade budú nasledovaÈdôsledky a sankcie. Ak sa t˘m mysliapravidlá Paktu stability, tieto limity sú dôleÏitéz hºadiska celkovej stability eurozóny,aj cenovej, aj stability finanãného trhu.Aké opatrenia by e‰te mala prijaÈ Európskacentrálna banka, aby sa pomohlo ekonomikámv regiónoch?Mandátom ECB je cenová stabilita, ktorápredstavuje jeden z predpokladov udrÏateºnéhorastu. Úlohou ECB preto nie je podporovaÈpriamo a cielene ekonomiky jednotliv˘chregiónov. To je, akoby NBS e‰te pred zavedenímeura selektívne vykonávala menovúpolitiku alebo niektoré opatrenie na ovplyvneniev˘voja napr. vo v˘chodoslovenskom regióne.Len nedávno ECB prijala ìal‰í súbortakzvan˘ch ne‰tandardn˘ch opatrení, zameran˘chna podporu finanãného trhu, av‰ak scieºom podpory cenovej stability. ECB pova-Ïuje ‰tandardné opatrenia v podobe zniÏovaniaúrokov˘ch sadzieb, ako aj ne‰tandardnéopatrenia zamerané na fungovanie finanãnéhotrhu zatiaº za dostatoãné.Dajú sa vyãísliÈ doteraj‰ie ‰kody napáchanésvetovou hospodárskou krízou?Zástupcovia MMF charakterizujú tohtoroãnúsituáciu v˘razmi ako kataklizma a Ïekonzekvencie na finanãn˘ sektor sú devastujúce.Menia sa odhady celkov˘ch strát bánk.Po vypuknutí hypotekárnej krízy sa odhadovalistraty v bankách vo v˘‰ke 50 mld. USD,pred rokom 1 bilión USD a v súãasnosti je to‰okujúce ãíslo 3 bilióny USD, s ktor˘mi bysa mali banky vyrovnaÈ. V˘voj odhadov vosvetov˘ch ekonomikách je neporovnateºn˘so Ïiadnym z predchádzajúcich období.36

C O L N ÁS P R Á V AColná správa chrániekonomické záujmyPráca colníkov priná‰a efekt a prospech nielen obãanom Slovenska, ale celej Európskej únii.Rozhovor s generálnou riaditeºkou Colného riaditeºstva SR Eleonórou KROâIANOVOUvedie redaktorka Anna Komová.Nespôsobuje voºn˘ pohyb osôb a preváÏanienajrôznej‰ieho tovaru problémy, ako je zabezpeãenákontrola?Otvorenie hraníc a voºn˘ pohyb tovaru kladúna colnú správu nové poÏiadavky. Hoci bysa mohlo zdaÈ, Ïe globalizácia obchodnéhoprostredia prinesie zánik colnej správy, opak jepravdou. Niektoré colné správy in˘ch ãlensk˘ch‰tátov Európskej únie paradoxne zvy‰ujúsvoje personálne stavy a prijímajú ìal‰íchcolníkov, pretoÏe si uvedomujú nároãnosÈ procesov,ktoré je potrebné zabezpeãiÈ pre efektívnua úãinnú ochranu obyvateºov v takto otvorenomprostredí. Colná správa prechádza odkontroly jednotliv˘ch obchodn˘ch operácií ksystémovo zaloÏen˘m kontrolám, aby bola zaistenábezpeãnosÈ celého logistického reÈazca.Na tento úãel je hlavne dôleÏité správne nastaviÈanal˘zu rizík a zlep‰iÈ hliadkovú ãinnosÈ nacelom území. Rovnako dôleÏitá je cezhraniãnáspolupráca regionálnych coln˘ch úradov, nazáklade ãoho colné úrady aktívne spolupracujús kolegami coln˘ch správ susedn˘ch ãlensk˘ch‰tátov. Táto regionálna cezhraniãná spoluprácasa osvedãila i pri odhaºovaní fiktívnychkaruselov˘ch obchodov, ktor˘ch cieºombolo zakryÈ stopy nelegálnej trestnej ãinnosti.Aké úlohy plní v súãasnosti coln˘ kriminálnyúrad a s k˘m najãastej‰ie spolupracuje?âinnosÈou tohto ‰pecifického sluÏobnéhoúradu colnej správy je najmä plnenie úloh v oblastiodhaºovania coln˘ch a daÀov˘ch trestn˘chãinov v pôsobnosti colnej správy a zisÈovanieich páchateºov. O t˘ch coln˘ch a daÀov˘chtrestn˘ch ãinoch, za ktoré moÏno uloÏiÈtrest odÀatia slobody neprevy‰ujúci tri roky, zároveÀvykonávajú poverení colníci colnéhokriminálneho úradu skrátené vy‰etrovanie. Pritejto svojej ãinnosti aktívne spolupracujú najmäso zloÏkami Policajného zboru, a to ako naúseku vy‰etrovania, tak aj na úseku samotnéhoodhaºovania trestnej ãinnosti, ale aj s ìal‰ími‰tátnymi orgánmi, presadzujúcimi právo, ato nie len na národnej i medzinárodnej úrovni.Viem, Ïe e‰te zìaleka nie je ãas na bilancovanie,ale predsa, ako vnímate reorganizáciucolnej správy, ktorá bola v súvislosti s nov˘mipodmienkami vstupu do EÚ, nie je potrebn˘chveºa nov˘ch úprav, prispôsobovaniepodmienkam, ktoré sa najv˘raznej‰ieprejavili aÏ postupom ãasu v praxi?Po piatich rokoch ãlenstva Slovenskej republikyv Európskej únii môÏeme ãiastoãne hodnotiÈprínos viacer˘ch etáp reorganizácie colnejsprávy, pretoÏe uÏ zaãínajú priná‰aÈ svoje prvév˘sledky. Colná správa je modern˘ ‰tátny orgán,ktor˘ neustále zlep‰uje svoje pracovné postupya snaÏí sa v ão najväã‰ej miere uºahãovaÈ medzinárodn˘obchod, napríklad aj zavádzaním elektronickejkomunikácie a zjednodu‰ovaním administratívnychpostupov. Najväã‰ie prispôsobovaniea úpravy prebehli v colnej správe k dátumuvstupu Slovenskej republiky do Európskej únie1. mája 2004, ktoré mali nielen organizaãn˘,ale aj personálny a sociálny dopad.V súãasnosti colná správa reaguje na meniacesa prostredie medzinárodného obchodu ana poÏiadavky cieºov˘ch skupín, s ktor˘mi pracuje.Na‰ím cieºom je vykonávaÈ zverené úlohyão najefektívnej‰ím a najodbornej‰ím spôsobom.V roku 2004 bolo zavedené úplné elektronickécolné konanie v colnom reÏime tranzit,no a aktuálne, k júlu tohto roka, sa pripravujemena praktické zavedenie bezpeãnostn˘chdodatkov Colného kódexu Spoloãenstva,ão okrem iného priná‰a zaãatie podávania coln˘chvyhlásení v elektronickej forme aj v colnomreÏime v˘voz, s jeho postupn˘m uplatÀovanímaj pri dovoze. V˘nimka prechodnéhoobdobia k 31. decembru 2010 platí totiÏ len predeklarantov, ktorí majú ãas zaviesÈ elektronickécolné konanie pri v˘voze aÏ do uvedenéhotermínu, no colné správy musia byÈ na tento postuppripravené uÏ tento rok. Súãasne vykonávamev‰etky aktivity na zriadenie elektronického„on-line“ systému kontroly tovarov podliehajúcichspotrebn˘m daniam v pozastavenídane, keìÏe práve vstupom do Spoloãenstvasme sa stali správcami v‰etk˘ch spotrebn˘chdaní v na‰om ‰táte.Má coln˘ kriminálny úrad dostatoãné kompetenciena odhaºovanie trestnej ãinnosti,alebo by ste uvítali ich roz‰írenie?Samotné praktické skúsenosti nasvedãujú, Ïena efektívnej‰ie odhaºovanie trestnej ãinnosti iv prostredí medzinárodného obchodu coln˘kriminálny úrad potrebuje roz‰írenie svojichkompetencií.Práve z tohto dôvodu, ako aj vzhºadom na nápadtrestn˘ch ãinov ãi z dôvodu mnoÏstva odhalenejtrestnej ãinnosti vlastn˘mi prostriedkamioperatívno-pátracej ãinnosti, vo vzÈahu kcolnému kriminálnemu úradu veºmi vítame legislatívnyzámer Ministerstva financií SR na zavedeniepln˘ch vy‰etrovacích právomocí colnejsprávy, ktorého návrh sa momentálne nachádzav legislatívnom konaní.UÏ máte urãite vyhodnotenú ãinnosÈ colnéhokriminálneho úradu za minul˘ rok, akésú jeho v˘znamné úspechy, ão bolo trebarie‰iÈ najãastej‰ie, stala sa aj nejaká v˘nimoãnáudalosÈ v rámci plnenia povinností?Za najv˘znamnej‰ie v˘sledky colného kriminálnehoúradu v roku 2008 by som oznaãila napríkladzadrÏanie najväã‰ieho mnoÏstva kokaínuv histórii SR, ktor˘ bol objaven˘ v kontajnerovejzásielke flia‰ vína. ·okujúce je, Ïei‰lo o absolútne stopercentn˘ kokaín, z ktoréhobolo moÏné v priemere vyrobiÈ 12 miliónovjednorazov˘ch dávok drogy. Zaujímav˘ je ajprípad odhalenia nelegálnej v˘robne cigariet,kde i‰lo o najväã‰ie zachytenie nelegálne vyrában˘chcigariet v danom roku na Slovensku.Kuriózne na tomto prípade bolo aj odhalenienelegálne pracujúcich Vietnamcov, ktorí boliubytovaní priamo v areáli, nemali styk s okolit˘msvetom a v uvedenej fabrike sa zároveÀ37

C O L N ÁS P R Á V Aaj stravovali. Je teda moÏné povedaÈ, Ïe i‰lo ourãitú formu novodobého otroctva. NemoÏnovynechaÈ ani zachytenie obrovského mnoÏstvamarihuany v okrese Nové Zámky, ãi znaãnéhomnoÏstva v˘bu‰nej látky (trinitrotoluénu) vokrese Luãenec a mnohé ìal‰ie, ktoré boli vãase ich zrealizovania medializované.V minulosti vám ch˘bali pracovníci na colniciach,zlep‰il sa stav?Vzhºadom na súãasné obdobie prijímaniare‰trikãn˘ch opatrení sa dá vo v‰eobecnostipovedaÈ, Ïe súãasn˘ personálny stav v colnejspráve je postaãujúci. Je v‰ak pravdou, Ïe uÏdlh‰ie obdobie sa vyrovnávame s urãit˘m personálnympodstavom, ktor˘ nám naìalej vzrastá.To znamená, Ïe toºko colníkov nám reálnech˘ba vo v˘kone ‰tátnej sluÏby, priãom naniektor˘ch útvaroch je tento problém aÏ alarmujúci,ako napríklad na v˘chodnej hranici.TaktieÏ je pre nás problematická aj vysokáfluktuácia colníkov.âo sa t˘ka zloÏenia personálneho stavu v colnejspráve, môÏem naozaj vyjadriÈ svoju spokojnosÈ,pretoÏe máme aÏ takmer polovicu(49 %) vysoko‰kolsky vzdelan˘ch colníkov, ãoje napríklad v porovnaní s ãesk˘mi kolegamiveºmi vysoké ãíslo. ZároveÀ, aj napriek znaãnejnároãnosti systému vzdelávania v colnejspráve, máme viac ako polovicu colníkov(61 %) s ukonãen˘m odborn˘m colníckymvzdelaním. No a taktieÏ máme aj pomerne zastabilizovanúa optimálnu vekovú ‰truktúru,keìÏe viac ako polovica colníkov (54 %) spadádo vekovej kategórie od 31 do 40 rokov. Tak-Ïe z tejto stránky môÏeme byÈ spokojní.Zostala hranica s Ukrajinou a pred ãasom toboli aj obavy z korupcie, ktorá tam vládla,zmenil sa stav na najobávanej‰ej hranici,ão hovorí ‰tatistika?Korupcia je celosvetov˘ problém. Samozrejme,nemôÏeme sa uspokojovaÈ s t˘m, Ïe ju„nie je moÏné“ odstrániÈ. Pôsobenie colníkovna coln˘ch hraniãn˘ch priechodoch sa po vstupeSlovenskej republiky do Európskej úniesíce vo veºmi v˘raznej miere zúÏilo, ostalanám uÏ len pribliÏne 98-kilometrová ‰tátnahranica s Ukrajinou, kde vznikajú rôzne korupãnésituácie. Svedãí o tom aj posledn˘ prípad zColného úradu Michalovce, pri ktorom bolo policajn˘miorgánmi zaisten˘ch aÏ 28 colníkov.Na‰e v˘sledky v oblasti odstraÀovania korupciev colnej správe preukazujú najmä príslu‰né‰tatistické údaje, podºa ktor˘ch napríkladza rok 2008 evidujeme 243 podnetov a prípadovporu‰enia sluÏobnej disciplíny, 113 prípadovpodozrenia zo spáchania trestného ãinucolníkom, no „iba“ 27 podaní trestného oznámenia.Za úãelom zefektívnenia na‰ej protikorupãnejãinnosti má colná správa vypracovan˘urãit˘ systém pre elimináciu zneuÏitia postaveniacolníka, a zároveÀ si ako jednu zo svojichpriorít na tento rok, stanovila aj zabezpeãenieprevencie kriminality v colnej správe, v rámciãoho boli prijaté viaceré opatrenia.V ãom spoãívajú opatrenia na zniÏovanieneÏiaducej trestnej ãinnosti?Ako som uÏ spomenula, realizujeme v prostredícolnej správy za úãelom odhaºovania aodstraÀovania korupãnej ãinnosti urãit˘ systémslúÏiaci pre elimináciu zneuÏitia postaveniacolníka. Tento je realizovan˘ v dvoch hlavn˘chrovinách, a to – predchádzaÈ a zabraÀovaÈprotiprávnemu konaniu formou prevencie, azároveÀ priamo vyhºadávaÈ a rie‰iÈ protiprávnekonanie. Na tomto poli veºmi úzko spolupracujemes in˘mi príslu‰n˘mi orgánmi, tak na národnej,ako i na medzinárodnej úrovni.ëal‰ím prvkom smerujúcim k zníÏeniu trestnejãinnosti je aj zlep‰enie práce riadiacichpracovníkov colnej správy, pretoÏe kaÏd˘ riadiacipracovník musí správne rozdeºovaÈ úlohy,koordinovaÈ ich plnenie a následne skontrolovaÈ,ako boli tieto splnené. V súvislosti s t˘mtovedenie colnej správy rozvíja aktivity nazdokonalenie supervízie, teda opakovanej ãidodatoãnej kontroly.Pravdepodobne pri va‰ej práci je dôleÏitá ajspolupráca s in˘mi organizáciami, aké máteskúsenosti a v˘sledky spolupráce?Colné orgány pri svojej charakterovo rozsiahlejãinnosti spolupracujú so ‰irok˘m okruhomin˘ch ‰tátnych orgánov, ale zároveÀ aj orgánovúzemnej ãi záujmovej samosprávy. Za t˘mtoúãelom máme uzatvorené znaãné mnoÏstvo dohôdo spolupráci, memoránd ãi vykonávacíchprotokolov, ale zároveÀ nám táto spoluprácavypl˘va aj z jednotliv˘ch osobitn˘ch zákonovãi medzinárodn˘ch zmlúv, ktor˘mi je Slovenskárepublika viazaná. Napríklad sú to jednotlivéústredné orgány ‰tátnej správy, ako Ministerstvovnútra SR, Ministerstvo hospodárstva SR,Ministerstvo Ïivotného prostredia SR ãi iné ministerstvá,ale taktieÏ je to aj ·tatistick˘ úrad SR,Puncov˘ úrad, Prezídium Policajného zboru,Úrad verejného zdravotníctva SR, Slovenská obchodnáin‰pekcia, daÀová správa, a pod.Z pohºadu priameho v˘konu colného dohºaduãi správe spotrebn˘ch daní je táto spoluprácauskutoãÀovaná najmä vo vzÈahu k zdieºan˘mkompetenciám, ão sú urãité oblasti na‰ej ãinnosti,ku ktor˘ch zabezpeãovaniu je síce vecnepríslu‰n˘ in˘ orgán, no my sa s touto problematikoustretávame pri dovoze, v˘voze ãitranzite tovaru. Napríklad je to ochrana práv du-‰evného vlastníctva, ochrana chránen˘ch druhovrastlín a Ïivoãíchov (podºa Dohovoru CI-TES), ochrana kultúrnych pamiatok a dediãstva,nelegálna preprava omamn˘ch a psychotropn˘chlátok a ich prekurzorov, kontrola rádioaktívnychmateriálov, zbraní, v˘bu‰nín lieãiv,potravín, v˘Ïivov˘ch doplnkov atì.Urãite ste prem˘‰ºali aj nad priebeÏn˘mskvalitÀovaním v˘konu sluÏby v colnej správe,ão treba zmeniÈ, zosúladiÈ... aké máteplány?Aktuálne sa venujeme, ako som uÏ na zaãiatkuspomenula, ão najväã‰ej informatizácii aelektronizácii procesov v colnej správe, keìÏesme si plne vedomí toho, Ïe administratívne za-ÈaÏenie podnikateºskej verejnosti vo vzÈahu knám je pomerne vysoké.âo sa t˘ka prioritn˘ch úloh colnej správy pretento rok, tak t˘chto máme niekoºko, priãomniektoré sme si stanovili sami, niektoré nám stanovili„vy‰‰ie“ ‰tátne orgány, alebo nám tietoboli urãené priamo Svetovou colnou organizáciouãi Európskou komisiou. Na‰ou snahouv‰ak bude najmä zefektívnenie správy spotrebn˘chdaní s dôrazom na procesnú stránku tejtoãinnosti, realizácia bezpeãnostnej politikySpoloãenstva pre zavedenie elektronického colníctva,rozvinutie medzinárodn˘ch vzÈahov sozameraním na rie‰enie konkrétnych problematíkz v˘konu sluÏby zisten˘ch v poslednomobdobí, dokonãenie reformy umoÏÀujúcej coln˘morgánom vykonávaÈ trestné konanie v oblastiich kompetencie bez ohºadu na v˘‰ku ulo-Ïeného trestu (tzv. plné vy‰etrovacie kompetencie)a mnohé iné.No a samozrejme máme tu aj uznesenie vládySR z mája minulého roka, ktoré urãuje jednotlivékroky koncepcie reformy daÀovej acolnej správy s v˘hºadom zjednotenia v˘berudaní, cla a poistn˘ch odvodov, na realizáciiktorého bude colná správa v jej urãen˘ch oblastiachv tomto roku participovaÈ.V neposlednom rade je v‰ak potrebné povedaÈ,Ïe colná správa bude v priebehu celého tohtoroka, ale samozrejme aj t˘ch nasledujúcich,zabezpeãovaÈ jej zverené úlohy a ãinnosti tak,aby v oãiach verejnosti bola modern˘m a efektívnymozbrojen˘m zborom, zabezpeãujúcimprofesionálnu ochranu nielen ná‰ho ‰tátu, ale ajSpoloãenstva.Sú colníci dostatoãne finanãne ohodnotení zav˘kon svojho povolania?Tak toto je veºmi Ïivá a v poslednom obdobímediálne ãasto diskutovaná otázka. Ja v‰akzo svojej pozície najvy‰‰ieho predstaviteºa colnejsprávy musím s ºútosÈou kon‰tatovaÈ, Ïe vporovnaní s in˘mi ozbrojen˘mi zloÏkami majúcolníci najniωie platové ohodnotenie, ão námtaktieÏ v˘razn˘m spôsobom ovplyvÀuje rie‰eniespomínaného personálneho podstavu.V˘kon ‰tátnej sluÏby colníka je skutoãne veºminároãnou a odbornou ãinnosÈou, ão si máloktozo ‰irokej verejnosti uvedomuje, nakoºkocieºovou skupinou pre nás je najmä „obchodná“verejnosÈ. Colník pri v˘kone jemu zveren˘chúloh, najmä z dôvodu rôznorodosti druhov tovarova s t˘m súvisiacich obchodn˘ch transakcií,musí byÈ ãasto krát kontrolórom, ekonómom,právnikom ãi in˘m povolaním v jednom,ão si vyÏaduje jeho neustále vzdelávanie a zvy-‰ovanie jeho odbornosti. Práve z tohto dôvoduje systém vzdelávania v colnej správe hodnoten˘ako jeden z najzloÏitej‰ích. Na druhej stranev porovnaní s nárokmi kladen˘mi na colníkovje ich ohodnotenie skutoãne nízke, no snáìsa to v krátkom ãasovom horizonte vylep‰í.Viete ak˘ je prínos colnej správy pre ‰tátnyrozpoãet?Podºa plnenia príjmovej stránky za poslednéroky je colná správa jedn˘m z najväã‰ích„prispievateºov“ finanãn˘ch prostriedkov do‰tátneho rozpoãtu s pomedzi orgánov verejnejsprávy. Spolu s daÀovou správou svojimi odvodminapæÀajú kaÏdoroãne viac ako polovicucelkového objemu ‰tátnych peÀazí, priãom totozabezpeãujeme prostredníctvom v˘beru cla,daní a in˘ch poplatkov. Tak ako iné ‰tátne in-‰titúcie, aj my máme kaÏdoroãne stanoven˘ limitfinancií, ktorého odvod do ‰tátneho rozpoãtumáme zabezpeãiÈ. Aj z uvedeného dôvodu jeteda na‰ou snahou v ão najväã‰ej miere potláãaÈsivú ekonomiku a vytváraÈ priaznivé podmienkypre zvy‰ovanie odvodov do rozpoãtu.âo sa t˘ka ãíselného vyjadrenia ná‰ho prínosupre ‰tátny rozpoãet, tak napríklad v roku2007 colné a daÀové príjmy colnej správy predstavovaliviac ako 126 miliárd Sk (126 099545 269,73 Sk) a v roku 2008 viac ako 129 miliárdSk (129 767 810 470,84 Sk). Ako to budev tomto roku, vzhºadom na súãasnú hospodárskusituáciu, to e‰te uvidíme.38

S V E T F I N A N C I ÍIgor ·ULAJ, generálny riaditeº DaÀového riaditeºstva SR sa v rozhovore s redaktorkou AnnouKomovou zam˘‰ºa aj nad celkov˘mi dosahmi finanãnej krízy, ktorá neobi‰la ani Slovensko.DaÀová politika Slovenskaa krízaVstup SR do eurozóny súvisel s viacer˘mizmenami, ktoré sa t˘kali daÀovej správy.Niektoré samotnej administratívy, realizáciev˘konu, iné priamo daÀového hmotného aprocesného práva. V tejto súvislosti bola veºmidôleÏitá zmena pravidiel pri registráciina DPH. Prechodom na euro sa stala hranicadosiahnutého obratu 35 000 eur záväznoupre vznik registraãnej povinnosti pre DPH.Takáto povinnosÈ vyplynula SR zo záväznejsmernice Európskej únie. Napriek dne‰némunáhºadu sme boli povinní túto implementáciurealizovaÈ. Zmenou v daÀovej oblasti pre da-Àovníkov je aj vedenie úãtovníctva za rok2009 v novej mene a podávanie daÀov˘ch priznaníza obdobia po zavedení eura taktieÏ vnovej mene. Zmenilo sa vykazovanie, prepoãeta zaokrúhºovanie peÀaÏn˘ch súm v súvislostis prechodom na euro.Základn˘mi predpokladmi na dosiahnutieúrovne daÀov˘ch príjmov je aj ekonomick˘rast krajiny. Ako to vidíte v tomto rokua ão priniesli pre Slovensko daÀové príjmyza uplynul˘ rok?Zaãnem hodnotením uplynulého roka, ãíselnévyjadrenie za obdobie pred zavedenímeura budem uvádzaÈ v slovensk˘ch korunách.V roku 2008 bol v˘ber daní daÀovou správouvo v˘‰ke 384 304 mil. Sk, ão je oproti predchádzajúcemuroku viac o 11,2 %, v ãíselnomvyjadrení o 40 946 mil. Sk. Vybratá daÀ sazniÏuje o realizované vratky nadmern˘ch odpoãtovDPH (186 558 mil. Sk); prevod v˘nosuz DPFO do obcí a VÚC (51 491 mil. Sk),prevod dane z motorov˘ch vozidiel a dobehucestnej dane do VÚC (2 415 mil. Sk) a prevodpodielu zaplatenej DPFO a DPPO naverejnoprospe‰n˘ úãel (1 482 mil. Sk). V‰etkytieto platby predstavujú 63 % z objemu vybrat˘chpríjmov. Príjem ‰tátneho rozpoãtuza daÀovú správu po odãítaní uveden˘ch poloÏiekje vo v˘‰ke 142 112 mil. Sk a bol naplnen˘na 113,49 %.V tomto roku je úroveÀ daÀov˘ch príjmovv˘razne ovplyvnená stagnáciou aÏ recesioumakroekonomick˘ch ukazovateºov. EkonomikaSlovenskej republiky, ktorá je silne proexportneorientovaná, z dôvodu poklesu dopytuv ostatn˘ch krajinách zaznamenáva v˘raznéstraty. Spomalenie rastu priemern˘chmiezd a následné zníÏenie kúpyschopnostiobyvateºstva sa odráÏa v zníÏení rastu obchodnéhoobratu a t˘m aj vo v˘‰ke daÀov˘ch príjmov‰tátu, dochádza tu k previazanosti mnoh˘chãiniteºov s v˘sledn˘m negatívnym dopadom.Vnímam v‰ak aj prognózu EK, ktoráoãakáva v III. a IV. ‰tvrÈroku 2009 zmiernenieglobálnej recesie a celkovú stabilizáciu.Ak˘ vplyv má svetová kríza na predpokladanédaÀové príjmy Slovenska doteraz?Ku koncu apríla je v porovnaní s predchádzajúcimrokom plnenie príjmov niωie o 497102 tis. eur. Najvy‰‰í medziroãn˘ v˘padok zaznamenávajúv˘nosy na DPH. DaÀ z pridanejhodnoty ako nepriama daÀ okamÏite reagujena zmeny v hospodárstve.V zmysle zákona o ‰tátnom rozpoãte na rok2009 sú daÀové príjmy rozpoãtované vo v˘-‰ke 9 885 570 tis. eur. K 30. 4. 2009 predstavujúdaÀové príjmy sumu 2 629 545 tis. eur,ão je plnenie alikvotnej ãasti rozpoãtu na79,8 %. Skutoãné plnenie je o 665 645 tis. eurniωie, ako bolo rozpoãtované. Najv˘raznej-‰ie sa na neplnení daÀov˘ch príjmov ·R podieºadaÀ z pridanej hodnoty a v˘padok predstavuje622 805 tis. eur, na dani z príjmov fyzick˘chosôb je v˘padok 170 311 tis. eur.S ak˘mi stratami sa poãíta v rámci ekonomiky,vplyvom poklesu v˘vozu tovaru dozahraniãia?OdhadnúÈ v˘voj zahraniãn˘ch obchodn˘chvzÈahov je dosÈ zloÏité, ten bude závisieÈ odglobálneho ekonomického v˘voja. Je pravdou,Ïe slovenskí v˘robcovia sú vo veºkejmiere závislí od zahraniãn˘ch trhov, u t˘chtomôÏe dôjsÈ k oÏiveniu vnútorn˘mi opatreniami,na ktoré nemáme vplyv. Na‰u ekonomikuv‰ak môÏe na‰tartovaÈ aj úspe‰né ãerpanieeurofondov a v˘stavba diaºnic cez PPPprojekty.4. S ak˘mi zmenami v daÀovej oblasti súvisívstup Slovenska do eurozóny?âo tieto zmeny priniesli pre pracovníkovdaÀovej správy, zvládli ste uÏ súvislosti sprechodom, ão bolo najzloÏitej‰ie a ako saso zmenami vyrovnali obãania?Najprv sme sa museli zameraÈ na analytickúãinnosÈ a vypracovaÈ anal˘zu v‰etk˘choblastí, ktoré súvisia so zavedením eura v da-Àovej správe. ëal‰ím krokom bola implementaãnáãinnosÈ, teda zavedenie v‰etk˘chzmien súvisiacich so zavedením eura v rôznychoblastiach daÀovej správy. Pri metodickejãinnosti to bola príprava, ako aj zmenametodick˘ch pokynov vplyvom legislatívnychzmien v oblasti úãtovníctva, v˘kazníctva,daÀov˘ch povinností, tarifn˘ch platov apodobne a ich dopadov na jednotlivé oblastiãinnosti daÀovej správy.ëalej to bola úprava daÀového informaãnéhosystému (DIS) a nadstavbov˘ch projektovDIS, napríklad prepoãet finanãn˘ch ukazovateºovvrátane historick˘ch údajov zo Skna euro a pod. Potom realizácia ìal‰ích zmien:vydanie tlaãív daÀov˘ch dokumentov, ktorésú v kompetencii DR SR, aktualizácia a vydanieintern˘ch tlaãív a ìal‰ie.Koordináciu zmien bolo potrebné zabezpeãiÈv oblasti správy daní, ‰tátneho dozoru,ekonomickej agendy a hospodárskej správy,personalistiky a miezd, medzinárodn˘ch vzÈahov,informatiky, komunikácie a vzdelávaniaatì. Technicky nároãná bola úprava daÀovéhoinformaãného systému na menu euro, ktorúsa nám podarilo ukonãiÈ s päÈdÀov˘m predstihom.Obãania sa so zmenami vyrovnalibez problémov a nezaznamenali sme Ïiadnenegatívne reakcie.DaÀová správa sa zmodernizovala, ão e‰tetreba dorie‰iÈ v rámci úprav a aké sú ãasovévyhliadky?V súãasnom období sa pripravujeme na39

S V E T F I N A N C I Írealizáciu ìal‰ích zmien, ktoré sú navrhnutév materiáli „Koncepcia reformy daÀovej a colnejsprávy s v˘hºadom zjednotenia v˘berudaní, cla a poistn˘ch odvodov“. Tento materiálbol prerokovan˘ vládou SR v máji 2008a bola schválená jeho prvá ãasÈ, ktorou jerealizácia reformy daÀovej a colnej správy.V rámci tejto etapy nás ãaká zmena organizaãnej‰truktúry daÀov˘ch orgánov, v rámciktorej má byÈ zo súãasnej ‰truktúry, ktorútvorí DaÀové riaditeºstvo SR, 8 pracovískDR SR a 102 daÀov˘ch úradov vytvorenánová ‰truktúra tvorená z DaÀového riaditeºstvaSR, 8 daÀov˘ch úradov vytvoren˘ch vsídlach VÚC a z pracovísk daÀov˘ch úradov,ktoré majú byÈ vytvorené z niektor˘ch súãasn˘chdaÀov˘ch úradov. TieÏ je plánovanéroz‰írenie pôsobnosti DaÀového úradu prevybrané daÀové subjekty na celé územie Slovenskejrepubliky.Popri t˘chto ‰trukturálnych zmenách jepripravovaná aj optimalizácia a zefektívnenieprocesov daÀovej správy, zabezpeãenie ITpodpory pre ìal‰ie zefektívnenie ãinnosti da-Àov˘ch orgánov, zlep‰enie poskytovania slu-Ïieb verejnosti najmä roz‰irovaním elektronizácie,zvy‰ovanie odborného rastu zamestnancova pod. Je to mnoÏstvo zmien, ktor˘chrealizácia je plánovaná k 1. januáru 2012 amnohé z nich sú podmienené novelizáciouniektor˘ch zákonov, najmä zákona o daÀov˘chorgánoch, zákona o správe daní a pod.K 1. januáru 2013 je v zmysle Koncepciereformy plánované zjednotenie daÀovej a colnejsprávy do jednej in‰titúcie – finanãnejsprávy SR, ktorá by mala byÈ pripravená narealizáciu cieºovej my‰lienky Koncepcie reformy,ktorou je zjednotenie v˘beru daní, claa poistn˘ch odvodov jednou organizáciou.MôÏete povedaÈ ak˘ predpokladáte poklesHDP a ak˘ bude maÈ vplyv na daÀové príjmy‰tátu?Pozorne vnímam prognózy Európskej komisiea riadim sa prognózami In‰titútu finanãnejpolitiky, ale sám nie som prognostik.Moja úloha spoãíva v eliminácii rizík, vypl˘vajúcichz prognóz pre daÀovú správu. TieÏoãakávam prognózu MF, ktorá bude zverejnenána základe relevantn˘ch podkladov zaãiatkomjúna.Dali by sa, z vá‰ho pohºadu, poskytnúÈ da-Àové úºavy, ão by to prinieslo pre nasledujúceobdobie, kde by vznikol najväã‰í deficit?Globálna finanãná a hospodárska kríza máv˘razne negatívny vplyv na daÀové príjmy,priãom vnútorn˘mi opatreniami môÏeme jejpriebeh ovplyvniÈ iba ãiastoãne. TaktieÏ rozsahoÏivenia exportu, závisiaci od dopadovopatrení partnersk˘ch krajín a ìal‰ích okolností,nemôÏeme dostatoãne predvídaÈ. Pretoje pri poskytovaní daÀov˘ch úºav na miestemaximálna opatrnosÈ, aby bol ‰tátny rozpoãetschopn˘ primerane plniÈ v‰etky úlohyaj v prípade pretrvávajúceho negatívnehoscenára.Pri va‰ej práci je nesporne veºmi dôleÏitáaj kontrola, odhalili ste v jej rámci aj v˘raznédaÀové podvody za posledné obdobie?Ku koncu ‰tvrÈroka sme monitorovali 10 re-Èazcov, do ktor˘ch je zapojen˘ch 650 subjektovpodozriv˘ch z podvodov. Predmet ãinnostit˘chto subjektov je zameran˘ prevaÏne naobchodovanie s drah˘mi kovmi, mobiln˘mitelefónmi, naftou, kozmetikou a ìal‰ími komoditami.Zaujímav˘ je reÈazec do ktorého jezapojen˘ch 200 daÀov˘ch subjektov, pri ìal-‰om koordinujeme ãinnosÈ 55 daÀov˘ch úradov.Z ukonãen˘ch kontrol v reÈazcoch mámenálezy vo v˘‰ke pribliÏne 60 mil. eur, v súvislostis dôvodne podozriv˘mi reÈazcami vzáujme ochrany oprávnen˘ch záujmov ‰tátuzadrÏiavame vyplatenie nadmern˘ch odpoãtovna DPH vo v˘‰ke ìal‰ích 24 mil. eur. Primonitorovaní reÈazcov a odhaºovaní ich zázemiaspolupracujeme s orgánmi Policajnéhozboru. Odhaºovanie daÀov˘ch podvodov jev‰ak iba ãasÈou v˘konu kontrolnej ãinnosti.Na ilustráciu uvediem niekoºko ãísel.Za prv˘ ‰tvrÈrok 2009 sme vykonali 4 954kontrol a skontrolovan˘ch bolo 3 822 daÀov˘chsubjektov. V tomto období sme tieÏ realizovali8 438 miestnych zisÈovaní, z toho667 s nálezom. Celková suma uloÏen˘ch pokútpredstavuje v˘‰ku 94 893 €.K 31. marcu 2009 predstavoval predpokladan˘objem nálezov sumu 37 266 524 €.Skutoãn˘ objem nálezov bol dosiahnut˘ vov˘‰ke 136 795 855 €, ão predstavuje plneniena 367,1 %. Predpokladan˘ objem nálezovbol prekroãen˘ o 267,1 %, ão je v absolútnomvyjadrení o 99 529 331 €. Na základe medzinárodnejv˘meny informácií predstavovaldosiahnut˘ nález sumu 3 675 878 €. Najvy‰-‰í nález na základe tejto v˘meny bol dosiahnut˘na dani z pridanej hodnoty vo v˘‰ke3 363 318 €. Kontrolu zistené rozdiely vypovedajúo efektivite na‰ej daÀovej správy.Do akej miery sa vám podarilo minimalizovaÈnárast daÀov˘ch nedoplatkov?Uplatnenie a vyuÏitie v‰etk˘ch zákonn˘chnástrojov na zniÏovanie evidovaného stavudaÀov˘ch nedoplatkov napomáha dosiahnuÈspomalenie nárastu daÀov˘ch nedoplatkov ato tak, aby v pomere ku príjmom ‰tátneho rozpoãtuobjem daÀov˘ch nedoplatkov mal klesajúcutendenciu. Na ilustráciu uvádzam: pomernedoplatku ku kumulatívnemu v˘berudane v roku 2006 bol 2,50%, v roku 2007 bol2,42% a v roku 2008 to bolo 2,24%. V medziroãnomporovnaní k 31. 12. 2007 boli da-Àov˘mi úradmi vymoÏené nedoplatky vo v˘-‰ke 13 156 mil. korún, k 31. decembru 2008vo v˘‰ke 15 440 mil. korún.Celkov˘ stav nedoplatkov k 31. decembru2008 bol 2 290 547 tis. eur, k 31. marcu2009 sa nám podarilo zníÏiÈ stav o 7 365 tis.eur. Pri vymáhaní daÀov˘ch nedoplatkov zaobdobie prvého ‰tvrÈroka 2009 bola realizáciavo v˘‰ke 125 695 tis. eur.Subsidiarita, euromanaÏmenta globálny manaÏmentv kontextesúãasnej globálnej krízySystém manaÏmentu ãlensk˘ch ‰tátov,resp. celej roz‰írenej EÚ-27 nadobudol –zvlá‰È po 1. máji 2004 – niekoºko nov˘ch dimenzií.Ide predov‰etk˘m o nároãné procesyinkulturácie, uplatÀovania princípusubsidiarity, prvkov tzv. euromanaÏmentu,ako aj interkultúrneho globálneho manaÏmentu.Ist˘ vplyv na v˘voj a skvalitÀovanieprocesov v riadení majú, resp. majúmaÈ aj príslu‰né ‰pecializované in‰titúcienapríklad Európska manaÏérska asociáciaa iné. Predov‰etk˘m v kontexte so súãasnouglobálnou hospodárskou krízou je nevyhnutnéoveºa viac sa venovaÈ aj tu naãrtnut˘motázkam a súvzÈaÏnostiam skvalitÀovaniamanaÏmentu organizácií, podnikov,ale najmä regiónov, ‰tátov, ich zoskupení,kontinentov aÏ po globálny manaÏment.40

E K O N Ó M I AMotto:To, ãomu sme zvykli hovoriÈ hospodárska kríza, je iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda jepríãina, hospodársky úpadok je následok. V na‰ej krajine je mnoho ºudí, ktorí sa domnievajú,Ïe hospodársky úpadok moÏno sanovaÈ peniazmi... Hrozím sa dôsledku tohto omylu. V postavení,v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme Ïiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujememravné stanoviská k ºuìom, k práci a k verejnému majetku. (...) Treba prekonaÈ krízu dôvery,ale technick˘mi, finanãn˘mi a úverov˘mi zásahmi ju v‰ak prekonaÈ nemoÏno. Dôvera je vecosobná a dôveru moÏno obnoviÈ len mravn˘m hºadiskom a osobn˘m príkladom.TomበBAËA (na margo veºkej hospodárskej krízy 30. rokov 20. st.)Súãasné zoskupenie ‰tátov v rámci EÚpredstavuje integrovanie mnoh˘ch národov,národností, kultúr, jazykov, tradícií, mentalít,vierovyznaní, etick˘ch dispozícií atì. VyÏadujesi to vytvoriÈ novú hierarchiu a kvalituriadenia relevantn˘ch lokálnych aj globálnychprocesov. V tomto kontexte sa ÏiadaidentifikovaÈ, doladiÈ a v praxi dôsledne uplat-ÀovaÈ predov‰etk˘m tieto oblasti: aplikovanieprincípov subsidiarity, solidarity, inkulturácie,ìal‰í rozvoj euromanaÏmentu, uplatÀovanieinterkultúrneho globálneho manaÏmentua realizáciu dôslednej podnikateºskej a manaÏérskejetiky a morálky v praxi.IDENTIFIKÁCIA A APLIKÁCIA PRINCÍPUSUBSIDIARITYPrincíp subsidiarity má dosÈ hlboké historickékorene. Napr. je zakotven˘ uÏ v kres-Èanskej sociálnej náuke, ale aj v Amsterdamskomznení Zmluvy o zaloÏení Európskehospoloãenstva a inde. Signifikantn˘ má byÈnielen vo v‰etk˘ch nadväzn˘ch zmluvácha dokumentoch, ktoré platia ãi budú platiÈ presúãasnú úniu, ale aj v praktickom Ïivote. Entitoutohto princípu je, Ïe Únia by mala relevantnezasahovaÈ len v t˘ch v˘znamn˘chstrategick˘ch oblastiach riadenia, v ktor˘ch• samotné ãlenské ‰táty nie sú schopné efektívneãi efektívnej‰ie zabezpeãiÈ dosiahnutiestanoven˘ch politick˘ch ãi in˘ch strategick˘chcieºov na národnej úrovni,• si to vyÏadujú jednotné bezpeãnostné, obranné,zásadné protikrízové a podobnéopatrenia a zásahy uceleného integrovanéhospoloãenstva.UplatÀovaÈ princíp subsidiarity v praxi ìalejznamená objektívne, eticky, úãelne a hospodárnekombinovaÈ centralizáciu a decentralizáciuriadenia, teda deºbu kompetencii, zodpovednosti,práv a povinností. DecentralizovaÈriadenie v únii (v podstate tak ako ajv kaÏdej inej organizaãnej jednotke) znamenápredov‰etk˘m:• prená‰aÈ nielen povinnosti, ale aj znaãnépráva smerom nadol k riaden˘m objektomv rámci danej organizaãnej architektúry,• poskytnúÈ riaden˘m objektom (ãlensk˘m‰tátom) toºko voºnosti, slobody a demokraciev riadení, koºko je reálne moÏné v súlades dosahovaním dlhodob˘ch strategick˘chcieºov a plnením príslu‰n˘ch úloh,• dávkovaÈ len toºko centrálneho regulovania/zasahovania,koºko je skutoãne nevyhnutnév konkrétnych a ‰pecifick˘ch podmienkachtoho ktorého ‰tátu.Takto poÀatá decentralizácia manaÏmentumôÏe byÈ aj istou garanciou pre utlmovanieãi eliminovanie rozliãn˘ch viac ãi menejoprávnen˘ch euroskeptick˘ch tendencií, názorovãi in˘ch riadiacich snáh a praktík.A môÏe viesÈ aj k posilÀovaniu morálno-etick˘chdimenzií riadenia celku i jeho podsystémov.CentralizovaÈ manaÏment na úroveÀúnie potom znamená aj z pozície ãlensk˘ch‰tátov únie, do istej miery sa zrieknuÈ vlastnéhorozhodovania, samoriadenia a posunúÈpríslu‰né strategické kompetencie, práva i povinnostismerom nahor – na vy‰‰iu úroveÀmanaÏmentu teda na riadiace orgány EÚ.In˘mi slovami – kompetentné rozhodovanieby sa nemalo prená‰aÈ na vy‰‰iu úroveÀ manaÏmentuvtedy, ak moÏno zodpovedne, nabáze najdostupnej‰ích informácií a poznatkovmúdro, spoºahlivo, zodpovedne a eticky ãistorozhodovaÈ na niωom stupni riadenia (riadiaceorgány ‰tátov).Tieto v˘znamné riadiace princípy a postupysa logicky vzÈahujú nielen na väzby a spätnéväzby medzi riadiacimi orgánmi EÚa ãlensk˘ch ‰tátov, ale aj na vzÈahy a väzbymedzi regiónmi, in‰titúciami, organizáciami,podnikmi/firmami. Napokon má to platiÈ ajo vzÈahoch medzi vnútropodnikov˘mi organizaãn˘miãi podnikateºsk˘mi jednotkami.OpodstatnenosÈ uplatÀovania princípu subsidiaritya ostatn˘ch nadväzn˘ch praktík dokazujúnapríklad v globálnom biznise skúsenostidlhodobo preÏívajúcich a prosperujúcichnadnárodn˘ch korporácií. Ich fungovanie,efektívne integrovanie a dlhodobé prosperovaniegarantujú predov‰etk˘m tieto podstatnézloÏky manaÏérskeho in‰trumentária:• Dobre prepracovaná a v kríze relevantnemodifikovaná dlhodobá vízia a generálnastratégia,• Dôsledné uplatÀovanie princípu riadeniapodºa cieºov (Management by objectives),t. j. stanovenie 5 – 7 dlhodobo a systémovonastaven˘ch rozhodujúcich strategick˘chcieºov a postupov. (Napr. tzv. ‰rotovnéãi zatepºovanie a podobne nepatria dotakejto kategórie!).• Kvalitne prepracované ‰peciálne stratégiea na ne nadväzujúce parciálne ‰peciálnemanaÏmenty (manaÏment ºudsk˘ch zdrojov,sociálny a etick˘ manaÏment, bezpeãnostn˘manaÏment, manaÏment kvality, finanãn˘manaÏment atì.).Korene pojmu subsidiarita v‰ak siahajúe‰te hlb‰ie do zaãiatkov 20. storoãia, kedy sadatujú aj poãiatky vzniku vedy o manaÏmente.Ide najmä o v˘znamn˘ historick˘ dokument– sociálnu encykliku Quadragesimoanno z roku 1931: „Ak je nepovolené odobraÈjednotlivcom to, ão môÏu vykonávaÈ vlastn˘misilami a vlastn˘m úsilím, a prideliÈ to spoloãenstvu,tak je nespravodlivé preniesÈ naväã‰iu a vy‰‰iu spoloãnosÈ to, ão môÏu vykonávaÈmen‰ie a niωie spoloãenstvá. (…) PrirodzenounáplÀou akéhokoºvek zásahu samejspoloãnosti je totiÏ pomôcÈ v˘pomocn˘m spôsobomãlánkom spoloãenského organizmu,a nie zniãiÈ ich a pohltiÈ...” Toto fundamentálnepoznanie má teda analogicky platiÈ aj prepolitickú a hospodársku prax a vlastne prev‰etky ostatné sféry spoloãensk˘ch aktivítv reláciách ãlensk˘ch krajín a únie ako integrovanéhocelku.Inak formulované – múdro uplatÀovaÈ princípsubsidiarity v praxi tieÏ znamená re‰pektovaÈdvojrozmernosÈ ãi dvojsmernosÈ rozhodovaniav riadení: men‰iemu organizaãnémucelku alebo niωiemu stupÀu riadeniasa nemajú zhora odobraÈ právaa kompetencie, pokiaº ich dokáÏe reálnea eticky zvládnuÈ sám. V prípade, Ïe niωiaorganizaãná jednotka nedokáÏe problém XYsamostatne vyrie‰iÈ v duchu jednotn˘ch strategick˘chcieºov, má o Àom rozhodovaÈ vy‰-‰ia úroveÀ manaÏmentu. Tak ako sú vnútornépodnikateºské jednotky (napr. divízie) nadnárodnejkorporácie XYZ, ktorá funguje na‰tyroch kontinentoch integrované prostredníctvomniekoºk˘ch dobre nastaven˘ch strategick˘chcieºov, tak podobne to má byÈ aj v prípaderiadenia únie. Tu sa Ïiada e‰te doplniÈ,41

E K O N Ó M I AÏe v praxi robí dosÈ problémov taká neÏiaducadvojkoºajnosÈ v riadení, pri ktorej sa nejakáorganizaãná jednotka riadi napríkladmetodicky z jednej in‰titúcie a po finanãnejãi inej stránke z inej in‰titúcie... Takúto dvojkoºajnosÈv manaÏmente je nevyhnutné eliminovaÈ.SUBSIDIARITA A INKULTURÁCIASubsidiaritu moÏno ìalej objasniÈ aj akotakpovediac pomoc v svojpomoci, ão je tieÏv súlade s poÏadovanou slobodou aj so zásadoure‰pektovania dôstojnosti ãloveka / ºudíatì. Takéto racionalizované a eticky nastavenéprístupy vlastne ìalej umoÏÀujú:• intenzívnej‰ie podporovaÈ aj sebadôveru,sebaúctu, zdravé sebavedomie najmämlad˘ch ºudí, ich národnú hrdosÈ a identitu,hrdosÈ na na‰u znaãku atì.,• kvalitatívne vy‰‰ie a predov‰etk˘m morálno-etickyrekvalifikovaÈ, formovaÈ,vychovávaÈ a vzdelávaÈ nielen mládeÏ,ale ºudí v‰etk˘ch kategórií, vrátane vodcova manaÏérov na v‰etk˘ch stupÀochriadenia,• holisticky (celostne) nastaviÈ systém manaÏmentu‰tátu – tzv. euromanaÏmentuãi globálneho interkultúrneho riadenia– ktor˘ dokáÏe efektívne a s patriãn˘m synergick˘mefektom spájaÈ a aktivizovaÈrozliãné mentality, osobné kultúry, návykya praktiky jednotlivcov ãi skupín do tímov˘chdimenzií moderného riadenia.Princíp subsidiarity je teda determinovan˘aj primeranou iniciatívnosÈou, ústretovosÈoua najmä dôsledn˘m plnením úloh a zodpovednosÈouºudí na v‰etk˘ch úrovniach manaÏmentu.To sa t˘ka v‰etk˘ch druhov/typov organizaãn˘chzoskupení. Napokon princípsubsidiarity nemoÏno oddeºovaÈ ani od prirodzenejpostupnosti, línie ãi hierarchie: jednotlivec– rodina – obec – región – ‰tát – medzinárodné/nadnárodnéspoloãenstvo – „globálnadedina“. V‰ade má zodpovedne a etickyriadiÈ / konaÈ tá zloÏka, ktorá je reálneschopná uskutoãniÈ danú úlohu, záleÏitosÈ,problém ão najefektívnej‰ie, resp. lep‰iea hospodárnej‰ie ako iná zloÏka.K subsidiarite sa organicky viaÏu aj ìal‰ierelevantné princípy riadenia ako sú napríkladsolidarita, súdrÏnosÈ, tolerancia, inkulturáciaa iné. Na tomto mieste moÏno daÈ do kontextue‰te aspoÀ inkulturáciu, ktorá v podstateznamená úãeln˘ prienik, spolupôsobenie ãiparticipáciu viacer˘ch kultúr, jazykov, tradícií,vierovyznaní a etick˘ch dimenzií v konaní.UplatÀovaÈ princípy subsidiarity a inkulturáciev praxi teda znamená, Ïe odbornéa etické rozhodnutia, ktoré sa príjmu naúrovni najvy‰‰ieho riadiaceho orgánu organizácieãi organizaãného zoskupenia,majú/musia byÈ prijateºné zloÏkám, resp. kultúramnajniωieho stupÀa riadenia. Napríkladrozhodnutia, ktoré príjmu na úrovni niektoréhoorgánu EÚ, musia byÈ „ão najbliωiek obãanovi“. Inak povedané – na úrovni Úniesa majú prijímaÈ rozhodnutia v oblastiach,ktoré je lep‰ie rie‰iÈ spoloãne, nadnárodne akosamostatne. Podºa symbiózy pôsobenia t˘chtoprincípov Únia nemá prijaÈ rozhodnutia dovtedy,k˘m nebudú úãinnej‰ie ako rozhodnutiaprijaté na národnej, regionálnej alebomiestnej úrovni. V˘nimku tvoria pochopiteºneoblasti, v ktor˘ch má ãi bude maÈ únia v súladeso zmluvou v˘luãné právomoci.Základnou úlohou manaÏmentu / mana-Ïérov v procesoch inkulturácie a subsidiarityteda je citlivo, kultivovane, eticky a efektívnekoordinovaÈ odli‰nosti, ‰pecifiká a celkov˘chod príslu‰nej organizácie, podnikuãi vy‰‰ieho spoloãenstva, a dosiahnuÈ takspravodlivé a cieºavedomé fungovanie prelínaniasa ãasto rôznorod˘ch kultúr, kvalifikaãn˘ch‰truktúr, mentalít, charakterov, pováhºudí atì. Jadrom takéhoto riadenia má byÈvlastne konsenzus (súhlasná dohoda), konsenzuálnerozhodovanie a prijímanie spoloãn˘chvzájomne v˘hodn˘ch rozhodnutí.Tak˘ch rozhodnutí, ktoré napokon môÏuzabezpeãiÈ aj inovatívnosÈ a konkurencieschopnosÈúnie ako celku voãi ostatnémusvetu. Takto sa bude vlastne permanentnevytváraÈ aj nov˘ priestor na inovácie/korekciegenerálnej stratégie v súvislosti s ÈaÏkopredvídateºn˘mi nov˘mi fenoménmi typu súãasnejglobálnej krízy, resp. in˘ch moÏn˘chhrozieb a rizík (od etického zlyhania ºudí cezenergetické krízy aÏ po teroristické útoky ãimoÏné vojnové konflikty). T˘m sa má generovaÈaj nová kvalita strategického manaÏmentu,ale aj in˘ch nadväzn˘ch ‰peciálnychmanaÏmentov. To má byÈ „parketou“ aj príslu‰n˘chmanaÏérskych organizácií.EURÓPSKA MANAÎÉRSKA ASOCIÁCIAA ROZVOJ EUROMANAÎMENTUV KONTEXTE S GLOBÁLNYMMANAÎMENTOMModern˘mi a dosiaº málo pouÏívan˘mislovíãkami v manaÏérskom slovníku sú ajpojmy ako euromanaÏér, euromanaÏment, aleaj globálny manaÏment ãi manaÏment planétya iné. Pojem euromanaÏér sa pravdepodobneprv˘krát objavil v roku 1992 v programeEÚ. V knihe Podnikateºsk˘ manaÏmenta marketing (2008) sa o tom pí‰e aj takto:„Kon‰tatovalo sa, Ïe veºká ãasÈ lídrov a manaÏérovnespæÀala poÏiadavky dynamickéhorozvoja budúcej Európy a celého sveta...“EuromanaÏment moÏno teda struãne vymedziÈako cieºovoprogramov˘ systém riadeniaEÚ prostredníctvom aktuálne platn˘ch zákonov,noriem a ‰tandardov tohto zoskupenia,ako aj systému relevantn˘ch metód, nástrojova techník/technológií moderného manaÏmentua marketingu. A v ãase recesie, resp.krízy sa musí pôsobenie tohto manaÏérskehoin‰trumentára ‰pecificky korigovaÈ vzhºadomna dané konkrétne podmienky.Systém euromanaÏmentu by mali pragmatickyformovaÈ a dolaìovaÈ nielen Európskakomisia, Európsky parlament a iné orgány EÚza v˘datnej pomoci exekutív jednotliv˘ch‰tátov, ale napríklad aj priãinením EurópskejmanaÏérskej asociácia (EMA – EuropeanManagement Association). EMA (spája saaj so skratkou CECIOS) je nezávislá, nezisková,nevládna, nepolitická organizácia, ktorámá ãlenov z mnoh˘ch európskych krajín a organizácií.Je to de facto aktívna sieÈ, ktorá spájamanaÏérskych profesionálov, teoretikov ajpraktikov z celej Európy. Je dobré, Ïe sa zameriavaaj na mlad‰ie generácie vodcov a manaÏérov,a to aj z mal˘ch a stredn˘ch podnikov(MSP). V kontexte aj so súãasnou globálnouhospodárskou krízou, ale aj so závaÏnoumorálnou krízou vo svete je mimoriadne v˘znamnéneopomenúÈ ani súvzÈaÏnosti(euro)manaÏmentu s globálnym manaÏmentomãi manaÏmentom planéty.Napr. v knihe Globalistika sa identifikujúmanaÏment planéty a globálny manaÏmenttakto: „ManaÏment planéty a jej jednotliv˘chãastí je nároãná, ale nevyhnutnáúloha. Bez rozvoja adekvátnej teórie sa smerovanieuniverzálneho sveta môÏe staÈ ne-Ïiaducim.(...) ªudstvo (...) by uÏ nemalo prepoãuÈglobálnu etickú v˘zvu a nechaÈ sa neuvedomeleuná‰aÈ vírom globálnej revolúcie.Globálny manaÏment sa teda ocitol prednároãn˘mi intelektuálnymi, morálnymi, politick˘mi,ekonomick˘mi, civilizaãn˘mi a bezpeãnostn˘miúlohami...“Z vy‰‰ie naãrtnut˘ch aspoÀ niektor˘ch poznatkovazda dosÈ jasne vypl˘va, Ïe je potrebn˘nielen nov˘ slovensk˘, európsky, ale ajnov˘ svetov˘ poriadok zaloÏen˘ na báze tak˘chnov˘ch paradigiem pre 21. storoãie ak˘misú predov‰etk˘m – humanizácia vzÈahova v˘razn˘ rast etickej a sociálnej dimenzie‰tátom relevantne regulovaného trhovéhomechanizmu. Teda predov‰etk˘m humanizáciatechnológií v‰etkého druhu (vrátanetechnológie technológií – manaÏmentu) nabáze etiky má v súãasnej terapii kríz mimoriadnya zásadn˘ v˘znam. V˘chodiskomk tomu logicky má byÈ – aj v súlade so stratégioutrvalo udrÏateºného rozvoja – kvalitatívnenové nastavenie holistick˘ch systémovmanaÏmentu vrátane európskych a globálnychdimenzií. A to je, a v najbliωích rokochpravdepodobne stále bude primárna úlohapre v‰etk˘ch zodpovedn˘ch lídrov a manaÏérovv SR, EÚ a na celej na‰ej planéte. Totosú teda aj tie principiálne systémové krokya opatrenia aj na postupné utlmovanie súãasnejrecesie a globálnej krízy. TomበBaÈa(pozri e‰te raz motto) teda uÏ pred zhruba 70rokmi ponúkol naozaj múdru terapiu na diagnózyveºkej krízy... Zvládneme to aj v t˘chtorokoch?Doc. Ing. ªubomír JEMALA, PhD.Ústav manaÏmentu STU, Bratislava42

S V E T F I N A N C I ÍPoisÈovne majú vlastné programy a ‰irokú klientelu, no aj profesijné zdruÏenie, ktor˘m jeSlovenská asociácia poisÈovní. Jej generálna riaditeºka JUDr. Jozefína ÎÁKOVÁ musí tieÏvnímaÈ situáciu, ktorá nastala vplyvom finanãnej krízy. Viac sa dozviete z rozhovorus redaktorkou Annou Komovou.MoÏno dnes poisÈovniam veriÈ?TakÏe moÏno dnes poisÈovniam veriÈ?Podnikanie v poisÈovníctve je upravené zákonomã. 8/2008 Z. z. o poisÈovníctve, podºaktorého podliehajú poisÈovne prísnym pravidlám,medzi ktor˘mi je najdôleÏitej‰ie dodrÏiavaniesolventnosti, t. j. schopnosti v kaÏdomokamihu zabezpeãiÈ vlastn˘mi zdrojmiúhradu záväzkov vypl˘vajúcich z vykonávaniapoisÈovacej ãinnosti. KaÏdá poisÈovÀa musív pravideln˘ch intervaloch, stanoven˘ch vpríslu‰nom právnom predpise, orgánu dohºadupreukazovaÈ, Ïe tieto podmienky spæÀa.V záujme plného zabezpeãenia nárokovpoisten˘ch voãi poisÈovniam je zákonom opoisÈovníctve uloÏená poisÈovniam aj povinnosÈvytváraÈ tzv. technické rezervy. Tie slú-Ïia na to, aby bola v kaÏdom okamihu zabezpeãenáschopnosÈ poisÈovne uhradiÈ v plnejmiere v‰etky záväzky poisÈovne vypl˘vajúcez poistn˘ch zmlúv, a je moÏné ich pouÏiÈiba na úhradu t˘chto záväzkov. Technickérezervy sa vytvárajú podºa zásad stanoven˘chzákonom. PoisÈovne sú povinné NBSpreukázaÈ ich dostatoãnosÈ vykonaním testuprimeranosti záväzku.Hodnotenie finanãného zdravia poisÈovne,ktorá má povolenie na podnikanie v poisÈovníctvevydané na Slovensku, teda patrív˘luãne do pôsobnosti NBS ako orgánu dohºadu.Ak táto in‰titúcia kon‰tatuje, Ïe pois-ÈovÀa je finanãne zdravá, poisÈovni moÏnoplne dôverovaÈ.Aké je poslanie Slovenskej asociácie pois-Èovní, koºko poisÈovní je v asociácii zdru-Ïen˘ch?Slovenská asociácia poisÈovní (SLASPO)je záujmov˘m zdruÏením komerãn˘ch pois-Èovní. Jej cieºom je reprezentovaÈ, chrániÈ apresadzovaÈ spoloãné záujmy svojich ãlenovvo vzÈahu k ústredn˘m orgánom ‰tátnej správy,in˘m právnym subjektom, ‰irokej verejnostia zahraniãiu. Aktivity asociácie sú zameranénajmä na oblasÈ ekonomiky poistenia,vzdelávania a propagácie poisÈovacieho sektoraako celku. SLASPO nevykonáva kontroluobchodnej ãinnosti svojich ãlenov.V SLASPO je zdruÏen˘ch 20 poisÈovní ajedna poboãka zahraniãnej poisÈovne. Vìakavstupu Slovenska do EÚ uÏ môÏu aj poisÈovnena Slovensku pôsobiÈ na základe tzv. európskehopasu, teda nemusia maÈ vydané povoleniena Slovensku, ale môÏu tu pôsobiÈ akopoboãka poisÈovne z iného ãlenského ‰tátu.Za posledné dva roky sa takto transformovalidve na‰e ãlenské poisÈovne a navy‰e sadve ìal‰ie ãlenské poisÈovne zlúãili. TakÏeformálne máme 20 ãlenov, ão je menej akov predchádzajúcom roku, ale veºkosÈ poistnéhotrhu, ktor˘ zastupujeme, sa prakticky nezmenil.Stále je to 99 percent celkového predpísanéhopoistného na Slovensku.V akom ‰tádiu sa nachádza dokumentKoncepcia ochrany spotrebiteºa a na ãomaktuálne pracujete? Skúste sa v krátkostidotknúÈ aj spolupráce s EÚ?Doznievajú aktivity súvisiace s prechodomna euro, ktor˘ch ÈaÏisko bolo v minulomroku. Vysoko aktuálne sú aktivity súvisiaces ochranou spotrebiteºa. Dokument s názvomKoncepcia ochrany spotrebiteºa schválila vládav lete 2007 a teraz prebieha závereãnáetapa prípravy právnych noriem. Budú todve právne normy – prvá sa bude zaoberaÈjednotnou úpravou sprostredkovania na finanãnomtrhu, druhá sa bude venovaÈ vlastnejochrane spotrebiteºa na finanãnom trhu,finanãnému vzdelávaniu a mimosúdnemurie‰eniu sporov. Pripomienkujeme tieto návrhya spolupracujeme s MF SR ako gestoromt˘chto zákonov tak, aby zákony boli v súlades realitou, a aby boli aplikovateºné vpraxi.TreÈou dôleÏitou úlohou je príprava novéhoObãianskeho zákonníka. Podºa vládouschváleného legislatívneho zámeru, predlo-Ïeného Ministerstvom spravodlivosti SRbude tento kódex zah⁄ÀaÈ aj ustanovenia o poistnejzmluve.Veºmi pozorne sledujeme aj dianie na európskejúrovni, kde sa diskutuje o jednotn˘chpravidlách európskeho zmluvného práva.V rámci toho sa rie‰i aj otázka úpravy poistnejzmluvy v samostatnom dokumente.Okrem toho je samozrejme rad tém, ktoréh˘bu európskym resp. slovensk˘m poisÈovníctvom,ktor˘mi sa zaoberáme v na‰ich odborn˘chsekciách. Patrí sem najmä problematikasolventnosti poisÈovní, ktorá má byÈ ponovom rie‰ená v direktíve s názvom Solven-43

S V E T F I N A N C I Ícy II, novelizácia úãtovn˘ch ‰tandardov, antidiskrimináciav poisÈovníctve, problematikakolektívnych Ïalôb a kolektívneho od-‰kodnenia, daÀové problémy, problémy súvisiaces distribúciou produktov a mnohé ìal-‰ie témy.Aká je sila relatívne malej siete poisÈovní,nech˘ba konkurencieschopnosÈ?Slovensk˘ poisÈovací trh je jedn˘m z najmen‰ícheurópskych trhov a vyznaãuje sarelatívne silnou koncentráciou . Polovicapredpisu poistného sa viaÏe na dve najväã‰iepoisÈovne. Ale fakt, Ïe dve najväã‰ie poisÈovnemajú vysok˘ trhov˘ podiel, e‰te sám osebeneznamená deformovanie trhov˘ch podmienok.Miesto na trhu si nachádzajú aj strednéa men‰ie poisÈovne, ktoré sa usilujú nev˘hodumen‰ej veºkosti a obchodnej siete nahrádzaÈpruÏnou obchodnou politikou, vynaliezav˘mmarketingom, ‰pecializovan˘mi produktmi,kvalitn˘mi sluÏbami, dobrou prácouso sprostredkovateºmi a ìal‰ími aktivitami. Omonopole urãite nemoÏno hovoriÈ, práve naopak,konkurencia je veºmi tvrdá, prebiehanemilosrdn˘ boj o klienta. Napokon, kaÏd˘rok to moÏno vidieÈ napr. pri kampani na povinnézmluvné poistenie.Pozrime sa na poisÈovníctvo cez ukazovateºpodielu Ïivotného a neÏivotného poistenia,aká je prognóza?Nepredpokladáme, Ïe príde k v˘znamnej-‰ím zmenám. Rast trhu sa môÏe spomaliÈzbrzdením hospodárskeho rastu, niωími disponibiln˘mipríjmami firiem a domácností,poklesom ekonomick˘ch aktivít a zníÏenímkúpnej sily. Stabilizaãné opatrenia vlády, alepredov‰etk˘m prirodzené mechanizmy v‰akmajú potenciál znova nastoliÈ podmienky preekonomick˘ rast, ão by sa malo odraziÈ nav‰etk˘ch finanãn˘ch trhoch, teda aj na pois-Èovacom.Stav poisÈovníctva v danej krajine sa obvykleokrem iného hodnotí aj cez ukazovateºpodielu Ïivotného a neÏivotného poisteniana celkovom predpísanom poistnom. Z tohtohºadiska je pote‰iteºné, Ïe sa na Slovenskupotvrdzuje tendencia pribliÏovania sa k vyspel˘mkrajinám, kde je podiel Ïivotnéhopoistenia na celkovom poistnom podstatnevy‰‰í – viac ako 60-percentn˘. U nás predpísanépoistenie pri Ïivotnom poistení v roku2008 prv˘ krát prev˘‰ilo predpis v neÏivotnompoistení. Tento na prv˘ pohºad zdrav˘trend bude maÈ, samozrejme, svoje limity,vyvolané extern˘mi faktormi, najmä dôsledkamiekonomickej krízy. Na druhej strane, demograficko-ekonomickáneudrÏateºnosÈ zásluhového1. piliera a neustále sa meniacepodmienky 2. piliera budú naìalej zneisÈovaÈobãanov. Tí sa, prirodzene, budú stále viacorientovaÈ aj na dôchodkové sporenie prostredníctvom3. piliera, ão bude prínosompre ìal‰í rozvoj Ïivotného a dôchodkovéhopoistenia.Ako jednu z dôleÏit˘ch tém SLASPO vminulom roku ste spomenuli prechod naeuro. Ako zvládli poisÈovne prvé mesiaceroku 2009?PoisÈovne zvládli prechod na euro bez väã-‰ích problémov. Zavedeniu eura v poisÈovníctvepredchádzala dlhodobá príprava, ktorása zaãala uÏ koncom roku 2006. Boli zriadenépracovné skupiny, ktoré rie‰ili ‰pecificképroblémy. Spolupráca medzi poisÈovÀami,Slovenskou asociáciou poisÈovní a NBS, akopripravovateºom sekundárnej legislatívy, boladobrá.PoisÈovne na Slovensku sú takmer v‰etkydcérskymi spoloãnosÈami zahraniãn˘chpoisÈovní. Dá sa povedaÈ, Ïe aj preto maliºah‰í prechod na euro, do akej miery sa vyuÏiliskúsenosti z matersk˘ch spoloãností?Do urãitej miery samozrejme áno, ale bolotreba braÈ do úvahy osobitosti slovenskej legislatívya tieÏ to, Ïe oproti krajinám vstupujúcimdo eurozóny skôr bolo treba braÈ viacpracovaÈ s pravidlami na ochranu spotrebite-ºa, ktoré sa momentálne stali v Európskejúnii témou ã. 1. PoisÈovne sa teda museli pripravovaÈprechod na euro striktne v zmysleslovenskej legislatívy a boli limitované ajsvojimi technick˘mi podmienkami. Isté metodicképostupy od svojich matiek urãite preberali,logicky ich v‰ak bolo treba prispôsobovaÈdomácej realite.Vznikli aj problémy, ktoré ste museli rie-‰iÈ plo‰ne? NezneuÏil sa prechod na europroti spotrebiteºom?V Ïiadnom prípade sa prechod na euro nezneuÏilproti spotrebiteºom, pretoÏe poisÈovneod zaãiatku museli nastaviÈ svoje systémyv zmysle zákona. I‰lo o mnoÏstvo zmlúv, ktorésa museli konvertovaÈ z korunov˘ch nominálovna eurové. Tu nejde o klasick˘ maloobchod,kde sa ceny tovarov vyvíjajú kaÏd˘deÀ. V poisÈovníctve ide spravidla o zmluvy,ktoré sú uzavreté na niekoºko rokov. Od zaãiatkupríprav na zavedenie eura rie‰ili pois-Èovne hlavné problémy, napr. duálne zobrazovanie,tak, aby bolo pre klienta prehºadné a vzmysle zákona, zasielanie „v˘pisov“ z investiãnéhoÏivotného poistenia atì. Pri investiãnomÏivotnom poistení poisÈovne nevystavujúklasické v˘pisy z úãtov ako banky. Preto sato upravilo vo vyhlá‰ke ku generálnemu zákonuformou tzv. v˘pisov z osobitnej evidencie.S pote‰ením kon‰tatujem, Ïe od klientovsme negatívne reakcie nezaznamenaliAko sa vyuÏívajú informaãné a komunikaãnétechnológie, pomáhajú aj pri stykus klientmi?Slovenské poisÈovne vyuÏívajú modernéinformaãné systémy. Predpokladám, Ïe sazaujímate o tie prvky, ktoré zvy‰ujú komfortklienta. SamozrejmosÈou sú rozsiahle a prehºadnéwebové stránky poisÈovní, obsahujúplné produktové portfóliá pre retailovéhoklienta. Záujemca si môÏe r˘chlo porovnaÈpodobné produkty jednotliv˘ch poisÈovní.Niektoré formy poistn˘ch zmlúv sa môÏuuzatváraÈ cez internet alebo telefón – napríkladcestovné poistenie. Komfortné je i nahlasovaniepoistn˘ch udalostí cez zákazníckulinku, klient dostane pokyny o krokoch, ktorémá urobiÈ pre ão najr˘chlej‰iu a ão najmenejproblémovú likvidáciu poistnej udalosti.Pre informáciu o sluÏbách poisÈovne a svojejzmluve a prípadné zmeny môÏe robiÈ na ktoromkoºvekobchodnom mieste poisÈovne, bai u väã‰iny sprostredkovateºov, online.V súãasnosti globálna finanãná kríza máiste dosah aj na poisÈovníctvo. Darí sa vámodolávaÈ tlakom na finanãn˘ch trhoch?Slovenské poisÈovne neboli zasiahnuté krízouprimárne, t. j. znehodnotením aktív. Tedapresnej‰ie, nie nejako podstatne. Viaceré materskéfinanãné in‰titúcie zaznamenali urãitéstraty, ale nepreniesli ich na svoje dcéry naSlovensku. Sekundárne dôsledky spoãívajúvo finanãn˘ch problémoch a zánikoch podnikova v zníÏenej kúpyschopnosti a opatrnostiobyvateºstva pri v˘davkoch. Na druhej strane,proti poklesu dopytu pôsobí väã‰í rozsahpoistení urãen˘ch najmä na hor‰ie ãasy, napríkladpoistenie straty schopnosti splácaÈpôÏiãky. Istú úlohu zohrá väã‰í dopyt po havarijnompoistení nov˘ch automobilov, kúpen˘chs prispením ‰rotovného.Slovenské poisÈovne sú konsolidované,prísnym okom na ne dohliada Národná bankaSlovenska. Niet poch˘b, Ïe poisÈovne súschopné plniÈ záväzky, ktoré im vypl˘vajú zpoistn˘ch zmlúv tak, ako im to stanovuje zákon.Nemusia maÈ klienti poisÈovní obavy z väã-‰ieho znehodnotenia ich prostriedkov, ktorévloÏili do poistenia?UÏ som povedala, Ïe poisÈovne si svojezáväzky vypl˘vajúce z poistn˘ch zmlúv dokáÏusplniÈ. Treba v‰ak vyãleniÈ tie druhypoistenia, kde je riziko rozloÏené na poisÈov-Àu a klienta. Typick˘m príkladom je investiãnéÏivotné poistenie, ktoré má poistnú zloÏkaa investiãnú zloÏku. Poistná je plne garantovaná.Ale investiãná zloÏka závisí od v˘vojatrhu – tento fakt je aj súãasÈou zmluvn˘chpodmienok. Straty z krízy trhov tu zaznamenalipoisÈovne i klienti – podobne ako priv‰etk˘ch formách kolektívneho investovania.Sledujete aj ‰tatistiku rastu poisÈovacíchpodvodov, ako sa poisÈovne môÏu chrániÈpred poisÈovacími podvodmi?·tatistiku rastu poisÈovacích podvodov asociácianesleduje. Na‰ou úlohou je tvoriÈ koncepciuboja s poisÈovacími podvodmi, ale samotnépodvody uÏ rie‰ia jednotlivé poisÈovne,ktoré si aj robia svoje ‰tatistiky.Pre boj s poisÈovacími podvodmi nie je aÏtak˘ dôleÏit˘ rast, resp. zniÏovanie poãtupodvodov, ale v˘‰ka ‰kôd, ktoré poisÈovaciepodvody spôsobujú. MoÏno povedaÈ, Ïe poisÈovaciepodvody sa dlhodobo podpisujúpod ‰kody 10 – 15 percentami predpísaného.V minulom roku bolo prepísané poistné 63,5miliardy korún.Ochrana pred poisÈovacími podvodmi jekomplex ãinností a opatrení. Zaãínajú sa priuzavretí poistenia a trvajú aÏ do jeho zániku.Základn˘m prostriedkom boja proti poistn˘mpodvodom je v˘mena informácií medzi pois-ÈovÀami . Ukázalo sa, Ïe toto je v boji s pois-Èovacími podvodmi veºmi úãinn˘ nástroj naodhaºovanie indikátorov podvodov. PoisÈovnesi na základe takejto v˘meny informáciimôÏu prostredníctvom svojich odborn˘ch oddeleníso ‰pecialistami na pre‰etrovanie podozriv˘chpoistn˘ch udalostí analyzovaÈ svojezistenia a tak odhaºovaÈ konkrétne podvody.Systém v˘meny informácií v súlade so zákonomo poisÈovníctve zabezpeãuje SLASPOa je tak dôleÏit˘m ãlánkom v systéme bojaproti poistn˘m podvodom.44

S V E T F I N A N C I ÍNielen generálny riaditeº, ale tieÏ ãlovek s obrovskou húÏevnatosÈou, Ivan I·TVÁNFFY,zodpovedn˘ za riadenie a implementáciu zahraniãnej finanãnej pomoci na Úrade vlády, vìakaktorému sa dnes Slovenská republika môÏe p˘‰iÈ okrem iného i stopercentn˘m kontrahovanímprostriedkov z finanãného mechanizmu EHP a Nórskeho finanãného mechanizmu.S generálnym riaditeºom sa o zámeroch sekcie rozprával Marián Reisel.R˘chly internet pre v‰etk˘ch!Prejdime priamo k podstate veci. âo v súãasnostipovaÏujete ako generálny riaditeºSekcie riadenia a implementácie zahraniãnejfinanãnej pomoci Úradu vlády SRza prioritné?Na‰ou hlavnou oblasÈou záujmu v poslednomobdobí je finalizácia ‰túdie uskutoãniteºnostipre prioritnú os „Zv˘‰enie prístupnostik ‰irokopásmovému internetu“ Operaãnéhoprogramu Informatizácia spoloãnosti(OPIS) – úloha priniesÈ internet do „bielychmiest“ na Slovensku, resp. do obcí, v ktor˘chje r˘chly internet nedostupn˘. Sú to stovkyobcí Slovenska, kde pohodlná elektronickákomunikácia nie je moÏná. Skúsme si predstaviÈpodobnú situáciu napr. na úrovni cestn˘chkomunikácií. Aké by to bolo, keby sadalo do polovice obcí Slovenskej republikydostaÈ len poºnou cestiãkou? Urãite by sme tovnímali ako váÏny problém. V modernej Európesi na‰Èastie túto situáciu nevieme predstaviÈ.OddelenosÈ obcí od elektronickej komunikaãnejsiete je síce menej zjavná, nopredstavuje rovnako závaÏn˘ problém. Na‰ímposlaním je zabezpeãiÈ obãanom moÏnosÈzriadiÈ si modern˘ internet, ão je jedn˘m zozákladn˘ch predpokladov pre vybudovanievedomostnej spoloãnosti s rovnak˘mi príle-ÏitosÈami pre v‰etk˘ch.Viete nám povedaÈ, aké percento obcí Slovenskatento nepriazniv˘ stav postihuje?Problém je v skutoãnosti väã‰í ako sme sipôvodne mysleli. V˘sledky ná‰ho v˘skumuukázali, Ïe 5 % obcí nemá Ïiadne interneto-vé pripojenie a zhruba 45 % obcí vyuÏíva rôznedruhy nízkor˘chlostn˘ch pripojení, ktorénie sú z hºadiska dne‰n˘ch nárokov postaãujúce.Z toho vypl˘va, Ïe kaÏdá druhá obec vsúãasnosti nie je pripravená na novú kvalituÏivota, ktorú elektronizácia verejn˘ch slu-Ïieb priná‰a. Vzhºadom na to, Ïe Slovenskárepublika má zhruba 2 800 obcí, povaÏujemeproblém nedostatoãnej prístupnosti k internetuza alarmujúci. V medzinárodnom kontexteje Slovensko v prístupnosti k r˘chlemu internetuna chvoste Európskej únie, za ním sanachádza uÏ len Bulharsko a Rumunsko. Velektronick˘ch komunikáciách sme tak podstatnebliωie k Balkánu ako k západnej Európe.Sme na ceste to zmeniÈ.V ãom vlastne spoãíva podstata problému?Preão existuje tak veºa „bielychmiest“? ªudia v nich nemajú záujem ozriadenie internetu? A ão by to priniesloobciam?Problém nie je v ºuìoch, ale v technick˘chmoÏnostiach. Ak by ste boli obyvateº takejtoobce, tak si jednoducho technicky nemôÏetezriadiÈ r˘chly internet. Jednotliví poskytovateliainternetu tam nemajú vybudovanú technickúinfra‰truktúru. V jednoduchej reãi toznamená, Ïe do takejto obce nie je väã‰inoudotiahnut˘ prenosov˘ kábel. Vybudovanietakejto infra‰truktúry je relatívne drahé a súkromn˘mposkytovateºom sa neoplatí investovaÈtakéto veºké prostriedky, lebo získajúpomerne málo na poplatkoch od klientov vjednotliv˘ch obciach. Aj keì to v‰ak komerãnezaujímavé nie je, internet je treba do „bielychmiest“ zaviesÈ. Prístup k internetu totiÏprinesie v˘razn˘ impulz pre rozvoj t˘chtoobcí. Svet prudko prechádza na elektronickúkomunikáciu. Zoberme si napríklad agroturistiku.Ako majú ºudia propagovaÈ ponukuagroturistiky bez internetu? Dnes si turistasadne za internet, vyhºadá si miesto pobytu,v‰etko si zarezervuje, a okamÏite zaplatí letenkuãi cestovné lístky kreditnou kartou.Nikto uÏ nebude ‰tudovaÈ oznamy na miestnejv˘vesnej tabuli. âo nie je na internete,akoby neexistovalo vôbec! Ak sa nieão nedávybaviÈ prostredníctvom internetu, je to otravné.Obce bez r˘chleho internetu sú tak v skutoãnostidôkladne odrezané od pohybu informáciía peÀazí.Sú ºudia vôbec pripravení na vyuÏívanie internetu?Iste si vieme predstaviÈ, Ïe by topre ºudí malo veºa v˘hod, ak by pouÏívaliinternet. Ale pre obyvateºov v chudobnej-‰ích oblastiach to moÏno bude drahé a jeotázne, ãi väã‰ina ºudí v zaostalej‰ích oblastiachvôbec má záujem o nieão také.Máte vôbec nejak˘ odhad, ak˘ je reálnydopyt?S internetom to je podobné ako s mobilom.Pokiaº ºudia nemali mobily, tak im nech˘bali.Ale keì ich raz zaãali vyuÏívaÈ, tak si uÏÏivot bez nich nevedia predstaviÈ. Poznáteniekoho, kto zistil, Ïe mobil nepotrebuje a prestalho pouÏívaÈ? Nieão podobné platí aj o internete.ªudia, ão nepouÏívajú internet si aninevedia predstaviÈ, ão v‰etko ponúka. A to prev‰etk˘ch.Napríklad niekto v ìalekej dedine môÏedenne pozeraÈ internetové spravodajstvo denníkov,a to za zlomok nákladov ako keby sitie denníky musel kupovaÈ. Niekto in˘ môÏekomunikovaÈ s priateºmi a príbuzn˘mi, zaktor˘mi by inak musel hodiny cestovaÈ. ëal-‰í môÏe vyuÏívaÈ internetbanking. NemusíísÈ do najbliωej poboãky, z domu si za podstatneniωie bankové poplatky vie urobiÈv‰etky potrebné finanãné operácie. Skúste sipredstaviÈ, akú veºkú v˘hodu to dáva niekomu,kto b˘va na lazoch. A akú veºkú slobodut˘m získava. A aké moÏnosti sa pre nehootvárajú. Ak sa p˘tate na odhady záujmu uºudí, tak máme odhady z v˘skumov. Vieme,Ïe cena internetu uÏ nie je relevantn˘ dôvod,preão ºudia odmietajú internet. Ale je pravda,Ïe ºudia bez skúsenosti s internetom nemajúpresnú predstavu o moÏnostiach, ktoré internetponúka. Preto pripravujeme osvetu, ktorápomôÏe zv˘‰iÈ záujem o internet. Platí:r˘chly internet pre v‰etk˘ch!Riadite sekciu na Úrade vlády, ktorej náplÀouje dohºad nad zahraniãnou pomocou.Aké ìal‰ie prioritné úlohy vykonávate?Táto oblasÈ ná‰ho záujmu súvisí s implementáciouOPIS, ktorého prioritami okremspomínaného zv˘‰enia prístupnosti k r˘chlemuinternetu je „Elektronizácia verejnej správya rozvoj elektronick˘ch sluÏieb“ a „RozvojpamäÈov˘ch a fondov˘ch in‰titúcií a obnovaich národnej infra‰truktúry“. Na‰a sekciapri tom bude sledovaÈ kvalitu a efektívnosÈriadenia OPIS. Okrem toho existujú aj inéprogramy zahraniãnej pomoci. Popri uÏ závereãnejfáze implementácie predvstupov˘chnástrojov na sekcii riadime dva finanãné mechanizmy.Súãasne so vstupom do Európskejúnie sa Slovenská republika stala ãlenomEurópskeho hospodárskeho priestoru (EHP).Na základe dohôd s krajinami EÚ Slovenskuposkytuje pomoc Nórske kráºovstvo, Islanda Lichten‰tajnsko. Na podobnom princípeposkytuje Slovensku pomoc aj ·vajãiarsko.Sú to veºmi ‰pecifické zdroje zahraniãnej finanãnejpomoci, ktoré si vyÏadujú osobitnúpozornosÈ.45

V L Á D AS RNa aktuálnu tému „Úloha informaãn˘ch technológií v procese reformy ‰kolstva na Slovensku“sme sa porozprávali so ‰tátnou tajomníãkou pre regionálne ‰kolstvo, ìal‰ie vzdelávanie a ‰tátnu starostlivosÈo ‰port Ministerstva ‰kolstva SR Bibiánou OBRIMâÁKOVOU (Smer-SD).Modernú ‰kolu 21. storoãia bezinformatizácie nevybudujemeEurópska únia, ktorej je Slovenská republikaãlensk˘m ‰tátom, povaÏuje informaãnétechnológie v oblasti ‰kolstva za veºmi dôle-Ïité a kºúãové pri realizácii strategickéhoplánu staÈ sa najväã‰ou konkurencieschopnoukrajinou sveta. Aká je situácia je v oblastivzdelávania u nás?Slovenská republika uÏ dlhodobo v oblasti informatizáciespoloãnosti nedrÏí krok s krajinamiEÚ. Preto bolo potrebné urãiÈ strategické cielena dobudovanie základnej infra‰truktúry a zároveÀsledovaÈ trendy rozvoja informaãn˘ch akomunikaãn˘ch technológií pre proces informatizácievo vzdelávaní.Koncom minulého roka sa v Bratislave konaluÏ siedmy roãník vrcholného medzinárodnéhopodujatia v oblasti informatizácie verejnejsprávy ITAPA, ktor˘ ponúka priestor pre stretnutieprofesionálov a záujemcov o oblasti informaãnejspoloãnosti, e-governmentu a znalostnejekonomiky. Osobitne ma pote‰ilo, Ïe naproblematiku vzdelávania bol po prv˘ zameran˘krát panel e-education, v ktorom som, akogestorka tejto odbornej sekcie, mala moÏnosÈprezentovaÈ tému „Úloha informaãn˘ch technológiív procese reformy ‰kolstva, ako aj konkrétnekroky rezortu ‰kolstva v procese digitalizácievzdelávania na Slovensku“.Ako sa darí v oblasti informatiky napæÀaÈ ministerstvu‰kolstva Programové vyhlásenievlády SR?Informatizácia ‰kolstva úzko súvisí s informatizáciouspoloãnosti, ktorá predstavuje systematick˘proces zavádzania a vyuÏívania informaãn˘cha komunikaãn˘ch technológií do v‰etk˘chprocesov, v ktor˘ch je vìaka nim moÏnélacnej‰ie a úãinnej‰ie vyuÏívaÈ v‰etky dostupnézdroje.V súlade s prioritami vlády SR a napæÀanímProgramového vyhlásenia vlády SR ministerstvo‰kolstva vytvorilo legislatívny rámec na obsahovúprestavbu v˘chovy a vzdelávania na základn˘cha stredn˘ch ‰kolách, modern˘m zákonomo v˘chove a vzdelávaní ako základného predpokladuobsahovej reformy v ‰kolstve, ktoréhoúãinnosÈ nadobudla platnosÈ od 1. septembra2008. V rámci ‰kolskej reformy sa na základn˘ch‰kolách zaviedli povinné predmety informatickáv˘chova a informatika, prostredníctvom ktor˘chÏiaci získavajú zruãnosti vyuÏiteºné pri získavanínov˘ch poznatkov. Historik Arnold Tonbeevyhlásil, Ïe históriu spoloãnosti a jej in‰titúciímoÏno vyjadriÈ niekoºk˘mi slovami : niã nezlyhávatak ako to, ão bolo úspe‰né. Inak povedané,Ïe ak dokáÏeme primerane reagovaÈ na zlo-Ïitú úlohu, budeme úspe‰ní. Na ìal‰iu nároãnúúlohu v‰ak nemôÏeme reagovaÈ rovnako, preto-Ïe pôvodn˘ postup uÏ nebude úãinn˘. Spôsobmyslenia typick˘ pre industriálny vek nebude voveku znalostí a v novej ekonomike funkãn˘.Na‰ím hlavn˘m cieºom je v neºahkom reformnomprocese premeniÈ tradiãnú ‰kolu na modernú‰kolu 21. storoãia.V oblasti ‰kolstva predstavuje informatizáciazavádzanie najmodernej‰ích informaãno-komunikaãn˘chtechnológií do v˘chovno-vzdelávaciehoprocesu, tvorba e-learningového obsahuvyuãovania a ‰kolenia pedagógov pre aktívnepouÏívanie informaãno-komunikaãn˘chtechnológií v edukaãnom procese. Je kºúãov˘mfaktorom ìal‰ieho rozvoja vzdelanosti vSlovenskej republike. Ministerstvo ‰kolstva vypracovaloKoncepciu informatiky a informatizácie‰kolstva, ktorej cieºom je priblíÏiÈ v prie-behu rokov s v˘hºadom do roku 2013 slovenské‰kolstvo k modern˘m európskym ‰kolámpripravujúcich Ïiakov pre vedomostnú spoloãnosÈ.V koncepcii predov‰etk˘m zdôrazÀujemepotrebu vytvorenia dynamick˘ch horizontálnycha vertikálnych väzieb systému informatizácie‰kolstva vo v‰etk˘ch druhoch a stupÀochvzdelávania, pre oblasÈ v˘voja a v˘skumu, ‰portua mládeÏe v súãinnosti so vzdelávacími in-‰titúciami, orgánmi verejnej správy, v˘skumn˘miin‰titúciami na báze modern˘ch IKT.Vláda SR vo svojom Programovom vyhlásenína roky 2006 – 2011 proklamuje „vytvoriÈpredpoklady na systémovú zmenu v obsahovejnáplni ‰kolstva spojenú s prehæbením jazykovejprípravy, rozvojom poãítaãovej gramotnosti akomunikaãn˘ch schopností, s podstatne rozsiahlej‰ímvyuÏitím modern˘ch didaktick˘chpomôcok, najmä informaãn˘ch technológií amultimediálnej techniky vo vyuãovacom procese“.V nadväznosti ministerstvo ‰kolstva zaãalos realizáciou ‰tyroch národn˘ch projektov financovan˘chz prostriedkov ESF zameran˘ch nazv˘‰enie kvality vzdelávania a pouÏívanie informaãno-komunikaãn˘chtechnológií vo v˘chovno-vzdelávacomprocese:• národn˘ projekt Modernizácia vzdelávaciehoprocesu na základn˘ch ‰kolách,• národn˘ projekt Modernizácia vzdelávaciehoprocesu na stredn˘ch ‰kolách,• národn˘ projekt ëal‰ie vzdelávanie uãiteºovzákladn˘ch ‰kôl a stredn˘ch ‰kôl v predmeteinformatika,• národn˘ projekt Vzdelávanie uãiteºov základn˘ch‰kôl v oblasti cudzích jazykov v súvislostis Koncepciou vyuãovania cudzíchjazykov na základn˘ch a stredn˘ch ‰kolách.âo by malo byÈ v˘sledkom t˘chto zmien?Predov‰etk˘m celková zmena obsahu vyuãovaniaod memorovania informácií smeromk schopnosti ich získavaÈ, vyhodnocovaÈ a vyuÏívaÈ,pripraviÈ Ïiakov pre informaãnú a vzdelanostnúspoloãnosÈ, zabezpeãiÈ v‰etk˘m Ïiakom47

V L Á D AS RkaÏdodenn˘ prístup k on-line informáciáma poznatkom a poskytovaÈ lep‰ie sluÏby voblasti vzdelávania.Ak˘ prínos má schválená Stratégia informatizácieregionálneho ‰kolstva vzmysle Uznesenia vlády SR ã. 112 z 20. 2.2008?Ak sa stratégia bude implementovaÈ a podarísa jej ciele zrealizovaÈ do r. 2011, zmiernisa zaostávanie SR, nová generácia mládeÏeuÏ bude digitálne gramotná a pripravenána Ïivot v informaãnej spoloãnosti a tobude maÈ podstatn˘ vplyv na rast produktivitypráce, zamestnanosÈ, konkurencieschopnosÈ,sociálnu súdrÏnosÈ a na kvalitu Ïivota.Cieºom stratégie je priblíÏiÈ v priebehu ‰tyrochrokov slovenské ‰kolstvo k modern˘meurópskym ‰kolám pripravujúcich Ïiakovpre vedomostnú spoloãnosÈ.Stratégia stojí na troch pilieroch: obsah,ºudia a infra‰truktúra. Skúsite nám ich‰pecifikovaÈ?Je to najmä systematická tvorba a v˘vojkvalitn˘ch elektronick˘ch uãebn˘ch materiálovadekvátnych modern˘m potrebám‰tudentov a pedagógov. Jedn˘m z dôleÏit˘chcieºov modernej vzdelávacej in‰titúcie jedosiahnuÈ stav, keì uãiteº bude nielen vedieÈvyuÏívaÈ IKT vo svojom zamestnaní, aby bolinformaãne gramotn˘, ale aby vedel aj uvedenétechnológie vyuÏívaÈ ako prostriedoka prostredie pre zabezpeãenie samotnéhoprocesu vzdelávania, t.j. aby bol informaãnekompetentn˘. Úloha uãiteºa aj za prítomnostiIKT ostáva kºúãová.Cieºom rozvoja infra‰truktúry pre informatizáciuv ‰kolstve je zabezpeãenie vyuÏívaniasúãasn˘ch informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií pribliÏujúcej sa úrovniv ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ. Na jeho dosiahnutiepovaÏujem medzi priority vytvoriÈ dostupnúinformaãnú a komunikaãnú infra-‰truktúru, ktorá spæÀa európske ‰tandardy avytvára tak nevyhnutné predpoklady na zapojenieSR do globálneho digitálneho priestoru.Do roku 2010 by sme radi dosiahlistav, aby kaÏd˘ absolvent vysokej ‰koly s pedagogick˘mzameraním, ktor˘ nastúpi azostane pracovaÈ v ‰kolstve, bol vybaven˘notebookom. Do roku 2015 plánujeme dosiahnuÈcieºov˘ stav najviac 5 Ïiakov základnej‰koly na jeden PC. ëalej zabezpeãiÈvysokor˘chlostné pripojenie na internetcez akademickú sieÈ SANET pre v‰etky ‰kolya v˘skumné pracoviská SR a ‰pecializovanépracoviská riadené M· SR v dosahurealizovateºného pokrytia sieÈou do roku2010 prostredníctvom projektu „SANET do‰kôl“. Realizáciou tohto projektu sa vytvoriapodmienky pre prístup cca 85% Ïiakovstredn˘ch ‰kôl do vysokor˘chlostnej dátovejsiete. ·tandardn˘m spôsobom realizáciemedzimestskej optickej trasy je prenájom 1páru nenasvieten˘ch optick˘ch vlákien apripojenie ‰kôl v rámci mesta v˘stavbouvlastn˘ch optick˘ch trás s vyuÏitím technológieprepínaného eternetu.Aj dnes platí to, ão uÏ dávno povedalF.M.Dostojevskij: nová filozofia, nov˘ spôsobÏivota, nie sú zadarmo. Musíme draho zaplatiÈa vynaloÏiÈ veºké úsilie a preukázaÈ veºkútrpezlivosÈ, aby sme si to v‰etko osvojili.Spustenie elektronick˘ch sluÏieb pre obãanov Slovenska nie jevôbec jednoduché, o to väã‰ia je radosÈ, keì sa zaãínajúrozbiehaÈ projekty sºubujúce Ïelané v˘sledky. Splnomocnenecvlády SR pre informaãnú spoloãnosÈ Pavol TARINA poskytolnajnov‰ie informácie k téme práve v nasledujúcom rozhovore.Rozprávala sa redaktorka Anna Komová.Informatizáciaa Slovenskoâo si má laik predstaviÈ pod pojmom informaãnáspoloãnosÈ?Informaãná spoloãnosÈ bol definovaná na úrovniEurópskej únie pred 15 rokmi. Ide o politiku zameranúna cieºavedom˘ prerod hospodársky orientovanejspoloãnosti na spoloãnosÈ informaãnú a znalostnú.V˘sledkom tak˘chto aktivít je skvalitnenie a zjednodu‰enieÏivota spoloãnosti ako celku. To znamená,Ïe by sa to malo pozitívne dotknúÈ v‰etk˘ch obãanov.Pre podnikateºov sa vytvára priestor pre zr˘chleniea zefektívnenie podnikateºsk˘ch ãinností prostredníctvommodern˘ch informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií. Zdynamizovanie rozvoja hospodárstvaprostredníctvom modern˘ch technológií sa prejavujevy‰‰ou sofistikovanosÈou sluÏieb, rozvojomsluÏieb s vy‰‰ou pridanou hodnotou a nov˘mi inovaãn˘mimoÏnosÈami podnikateºského sektora. InformaãnáspoloãnosÈ sa aj preto stala súãasÈou budovaniavy‰‰ej konkurencieschopnosti krajín zaloÏenej nabáze tzv. poznatkovej alebo vedomostnej ekonomiky,v‰eobecne známej najmä pod pojmom Lisabonskástratégia. Informaãná spoloãnosÈ sa dot˘ka v‰etk˘chsfér a odvetví spoloãnosti, preto do tohto procesumusia byÈ zapojené v‰etky in‰titúcie verejnejsprávy. Ako ‰pecifické aplikácie moÏno preto spomenúÈnapríklad elektronické vzdelávanie ãi zdravotníctvo,informatizáciu kultúry, dopravy, justície, turistiky,elektronickú verejnú správu, ochranu súkromia,aktívnej‰ie zaãlenenie najmä znev˘hodnen˘chobãanov do Ïivota spoloãnosti a mnoho ìal‰ích.Kde je miesto splnomocnenca v tej spleti kompetenãn˘chvzÈahov?Informaãná spoloãnosÈ je nadsektorová téma.Hlavnou úlohou splnomocnenca je koordinácia plneniaúloh v oblasti informaãnej spoloãnosti. Splnomocnenecmá postavenie poradného orgánu vlády SR,ktor˘ kedysi zastre‰ovala Rada vlády pre informatizáciu.Tá sa schádzala 3 – 4-krát za rok, na flexibilnéúãely rozhodovania vlády v takom dynamickomprocese rozvoja technológií, ak˘ preÏívame, bol tedatak˘to model nepouÏiteºn˘. Aj preto e‰te v roku 2004b˘valá vláda rozhodla o zriadení funkcie splnomocnenca.Dnes je táto funkcia pri Úrade vlády a za v˘konsvojej funkcie je splnomocnenec zodpovedn˘ vládeSR. Splnomocnenec nezasahuje do kompetenciíjednotliv˘ch ministerstiev, splnomocnenec môÏe odporúãaÈpostupy – koneãné rozhodnutia a aplikáciesú ale na rozhodovaní relevantn˘ch ministerstiev.Kompetenãné právomoci napríklad v oblasti e-governmentmá MF SR, v oblasti e-culture zase ministerstvokultúry, e-health – ministerstvo zdravotníctva.Medzinárodná harmonizácia prístupu k informaãnejspoloãnosti je ìal‰í rozmer práce splnomocnenca.Sme ãlensk˘m ‰tátom EÚ – na úrovni EÚ, aleaj in˘ch medzinárodn˘ch organizácií, sa kaÏd˘ mesiacprijímajú dôleÏité rozhodnutia zasahujúce niektorúz oblastí informaãnej spoloãnosti, na ktoré trebaflexibilne reagovaÈ pri prerokúvaní strategick˘chmateriálov na vládnej úrovni, samozrejme v spoluprácis príslu‰n˘mi rezortmi. Pri práci mi v˘datne pomáhajú‰pecializované monitoringy o aktuálnych domácichãi medzinárodn˘ch aktivitách, dokumentoch,projektoch a iniciatívach.Ak˘ je reálny stav informaãnej spoloãnosti v súãasnostina Slovensku?Na úrovni EÚ sa rozvoj informaãnej spoloãnosticelkovo, ako aj v jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch pravidelnevyhodnocuje tzv. benchmarkingom prostredníctvomtakmer 50 ukazovateºov v najdôleÏitej‰íchoblastiach. Vo v‰eobecnosti Slovensko dlhodobo zaostávaza európskym priemerom, najmä v oblastirozvoja broadbandu, e-health a e-commerce. Mohlaby o tom byÈ samostatná predná‰ka. Treba v‰ak spomenúÈ,Ïe máme aj pozitívne oblasti, kde sme nadpriemerníaj v rámci EÚ – napr. v podiele podnikovvyuÏívajúcich e-government sluÏby (5. miesto v EÚ),open source (8. miesto) alebo digitálny podpis (9.miesto) alebo v podiele osôb so ‰pecifick˘mi odborn˘miskúsenosÈami v oblasti informaãn˘ch technológií(8. miesto) a pri ãítaní elektronick˘ch verzií novína ãasopisov (9. miesto). To sú konkrétne a v súãasnostinajnov‰ie publikované informácie zo stranyEurópskej komisie.Sú práce a stupeÀ dosiahnutia elektronizácie u násporovnateºné s EÚ?Odpoveì by si vyÏadovala rozsah obsiahlej publikácie.MôÏeme sa pochváliÈ napríklad informatizáciouvysokého ‰kolstva. K tomuto úspechu treba priradiÈjedno dôleÏité pragmatické zdôvodnenie – vysoké‰koly majú k dispozícii uÏ niekoºko rokov kvalitnúinformaãnú infra‰truktúru v podobe projektu SA-NET. Tento projekt nám závidia aj mnohé staré ãlenskékrajiny. SANET umoÏÀuje napríklad ‰tudentommedicíny vysokokvalitné videokonferenãné prenosy,v˘skumn˘m a v˘vojov˘m in‰titúciám zasa broadban-48

V L Á D AS Rdové pripojenia, ktoré by si u komerãn˘ch prevádzkovateºovnikdy nemohli dovoliÈ a ani by im ich väã‰inanedokázala poskytnúÈ. E-learningové aplikáciesú na väã‰ine univerzít uÏ beÏn˘m ‰tandardom. Namenej pote‰iteºn˘ fakt ale poukazujú najnov‰ie ‰túdiev tom, Ïe 27 % obcí nemá Ïiadne broadbandovépripojenie, takmer 67 % obcí s 24 % populácie nemámoÏnosÈ napojenia na fixn˘ broadband. Takmer 40% populácie nemá skúsenosti s internetom. Takéto digitálnerozdelenie populácie následne priamo vpl˘vanielen na mieru elektronizácie jednotliv˘ch agend,ale aj na mieru vyuÏívania sluÏieb i tam, kde uÏ existujú.Oneskorenie za priemerom EÚ v oblasti broadbandudosahuje 4 roky, v oblasti e-governmentu 5rokov. Aj na tieto údaje vyãlenila Európska komisiapre Slovensko omnoho vy‰‰ie finanãné prostriedkypráve na oblasÈ informaãnej spoloãnosti neÏ u in˘chkrajín. Mapovaním a podrobnej‰ím prehºadom dosiahnutéhorozvoja v 19 oblastiach informaãnej spoloãnostina Slovensku za uplynul˘ rok sa venovalajedna samostatná príloha mojej správy z marca 2009pre vládu SR, ktorá je k dispozícii na mojej webovejstránke informatizacia.gov.sk.E‰te v minulom roku vláda prijala dokumenty akoStratégiu informatizácie verejnej správy a Národnúkoncepciu informatizácie verejnej správy,aká je koncepcia pre vytvorenie architektúry informaãn˘chsystémov vo verejnej správe, ste spokojn˘?Iba z papierov˘ch dokumentov nevyÏijeme – dôleÏitáje teraz implementaãná fáza t˘chto dokumentov.PäÈ ‰túdií uskutoãniteºnosti v rôznych oblastiache-governmentu je pred finalizáciou a aÏ vzájomné vybalansovanieindikovan˘ch potrieb a poÏiadaviekt˘chto piatich ‰túdií spolu s návrhom na rie‰enieefektívnej implementácie a finanãného krytia môÏedaÈ odpoveì na túto otázku. Do roku 2006 bol neregulovan˘rozvoj informaãn˘ch systémov na regionálneji miestnej úrovni. Realizácia poÏiadaviek na novékoncepãné rie‰enia bude limitovaná viac finanãn˘mizdrojmi neÏ technick˘mi problémami. Aj preto oãakávamod ‰túdií také rie‰enia najpálãivej‰ích problémove-governmentu, aby sme sa v monitorovan˘ch20 e-government sluÏbách dostali na plánované pozície,ktoré si OPIS stanovil. AÏ keì sa tieto kritériazaãnú plniÈ budem môcÈ byÈ spokojn˘.V ãom spoãívala aktívna úãasÈ na prípravách metodikypre tvorbu koncepcií rozvoja informaãn˘chsystémov?I‰lo o zapojenie sa môjho tímu do aktivít pracovnejskupiny zriadenej MF SR.Ako sa podieºa vበúrad na aktualizácii ‰tandardovpre informaãné systémy, ako aj pri monitorovaníich dodrÏiavania MF SR?OpäÈ ide alebo o pripomienkovanie návrhov aleboúãasÈ pri príprave dokumentov v pracovn˘ch skupinách.Pre zavádzanie e-governmentu by mali platiÈ novépravidlá, aké?Nové pravidlá sa prakticky uplatÀujú prostredníctvomlegislatívnych nástrojov. Na v‰eobecnej úrovnisú to zákony a vyhlá‰ky, v prípade e-government slu-Ïieb ‰tátnej správy a preneseného v˘konu ‰tátnej správytieÏ nariadenia vlády a v˘nosy ministrov, na úrovnie-government sluÏieb územnej samosprávy zasev‰eobecné záväzné nariadenia. DôleÏité bude ão najskôrprijaÈ základnú e-government legislatívu – novelysúãasného zákona o informaãn˘ch systémoch verejnejsprávy, nové zákony o základn˘ch registroch verejnejsprávy, ich vzájomnom prepojení, zdieºaní údajova e-government sluÏbách. Takáto legislatíva umoÏnípotom ºah‰iu novelizáciu mnoÏstva existujúcich zákonova vyhlá‰ok, ktor˘ch sa transformácia z doteraj-‰ej papierovej podoby musí aj legislatívne akceptovaÈdo elektronickej podoby. Aj podºa zahraniãn˘ch skúsenostípôjde o stovky legislatívnych predpisov. ·túdierealizovateºnosti by mali v˘razn˘m spôsobom napomôcÈdefinovaÈ optimálny postup. Na základe uzneseniavlády by prehºad a harmonogram príprav noveje-government legislatívy malo predloÏiÈ MF SR do vládyv júni.Ak˘m tempom napreduje v˘voj ná‰ho e-governmentu?Tu treba rozli‰ovaÈ rôzne úrovne e-governmentu.Na medzinárodnej úrovni príslu‰né rezorty úspe‰nezvládli zapojenie sa do schengenského informaãnéhosystému alebo eurokonverzie informaãn˘ch systémova ich prepojenie na príslu‰né in‰titúcie EÚ. Nacelo‰tátnej úrovni sa za uplynulé obdobie posunule-government najmä na úrovni justície a pripomienkov˘chkonaní vládnych dokumentov. Na úrovni rezortova mnoh˘ch miest a obcí sa pripravili koncepcierozvoja informaãn˘ch systémov, ãaká sa na ich schválenieMF SR. O konkrétnych realizovan˘ch aplikáciáchna úrovni ‰tátnej správy, VUC-iek, miest ãi obcíje toho omnoho viac a detailnej‰ie popísané v uÏspomenutom vládnom materiáli z marca tohto roku.O aké konkrétne projekty ide v zozname prioritn˘choblastí a aká je ich realizácia?Prioritné projekty vyplynuli predov‰etk˘m zo zoznamu20 sluÏieb definovan˘ch Európskou komisiou.ÚroveÀ t˘chto 20 sluÏieb z pohºadu EK urãuje celkovúvyspelosÈ kaÏdej krajiny. Pri t˘chto prioritn˘chsluÏbách sme tak vedeli uÏ zo zaãiatku, Ïe ich urãitepotrebujeme ão najr˘chlej‰ie spustiÈ. Národná koncepciainformatizácie verejnej správy tieto prioritnéoblasti rámcovo definovala. Ministerstvo financií znich vybralo niekoºko kºúãov˘ch projektov, ktoré sarie‰ili prioritne. Medzi prioritn˘mi projektmi sa nachádzadobudovanie niektor˘ch kºúãov˘ch registrov,sluÏby sociálnej poisÈovne ãi sluÏby katastra. V tomtookamihu je uzavret˘ projekt Elektronizácia sluÏiebmatrík, ktor˘ kladie veºmi dôleÏit˘ základ pre r˘chlespú‰Èanie ìal‰ích sluÏieb.Na akej úrovni sa nachádza riadenie IT projektov– PRINCE II?Metodika projektového riadenia je v kompetenciiriadiacich a sprostredkovateºsk˘ch orgánov jednotliv˘choperaãn˘ch programov, preto túto otázku trebasmerovaÈ v prípade OPIS na príslu‰né sekcie Úraduvlády a ministerstiev financií a kultúry. Treba tieÏ dodaÈ,Ïe okrem OPIS-u je tu ìal‰ích 8 operaãn˘chprogramov, ktoré taktieÏ v˘znamn˘m spôsobomumoÏÀujú projektové aktivity v ‰pecifick˘ch oblastiachinformaãnej spoloãnosti v ‰kolstve, zdravotníctve,v˘skume, Ïivotnom prostredí, podnikateºskomsektore ãi sektore práce a sociálnych vecí.âo vás najviac prekvapilo pri plnení Operaãnéhoprogramu informatizácia spoloãnosti, nepociÈovaliste legislatívne bariéry?To je veºmi dobrá otázka. Legislatívne obmedzeniasú v skutoãnosti hlavnou bariérou spú‰Èania elektronick˘chsluÏieb. VytvoriÈ elektronick˘ systém je relatívnejednoduché v porovnaní s úpravou zákonov.Preto som inicioval uloÏenie úlohy pre v‰etky rezortypripraviÈ zoznam zákonov, ktoré je potrebné prielektronizácii sluÏieb novelizovaÈ. Následne sa uskutoãníanal˘za t˘chto zákonov a rezorty majú povinnosÈdo konca roku predloÏiÈ návrhy zmien právnychpredpisov. Okrem toho treba pri aplikaãn˘ch e-government rie‰eniach re‰pektovaÈ ústavné práva samospráv.Aké je priebeÏné ãerpanie prostriedkov z EÚ, ktorémajú slúÏiÈ práve na informatizáciu Slovenska?Projekty sa zatiaº len rozbiehajú. Momentálne jeuzavret˘ prv˘ projekt, ale k nemu e‰te neprebehlo ãerpanie.Nábeh je relatívne pomal˘, ale to bolo spôsobenéveºmi komplikovanou ‰truktúrou OPIS-u. Terazsa v‰ak relatívne r˘chlo rozbehli nové v˘zvy – celkovoje k dne‰nému dÀu otvoren˘ch 8 v˘ziev v rámciOPIS-u. ëal‰ie skupiny v˘ziev sa zaãnú pripravovaÈhneì po ukonãení a schválení 7 ‰túdií realizovateºnosti.Aké máte záruky, Ïe financie budú úãelne vyuÏitéa prinesú ão najvy‰‰iu pridanú hodnotu a synergiu?Projektové v˘zvy budú vypl˘vaÈ z anal˘z a v˘stupov‰túdii realizovateºnosti. Okrem obsahov˘ch kritériísú v samotnom OPIS-e stanovené poÏadovanév˘stupné ukazovatele, ku ktor˘m sa ‰túdie realizovateºnostia v˘zvy musia riadiÈ. Etapa implementáciejednotliv˘ch projektov je potom v réÏií jednotliv˘chrezortov. Tie sú plne zodpovedné za proces v˘berov˘chkonaní a efektívnu implementáciu. Oproti beÏn˘mprostriedkom ‰tátneho rozpoãtu pri ‰trukturálnychfondoch platí, Ïe miera kontroly je podstatnevy‰‰ia a zah⁄Àa aj prísnu kontrolu EÚ. Ale znova zopakujem– primárna zodpovednosÈ je na rezortoch akontrola na riadiacich a sprostredkovateºsk˘ch orgánoch.Synergick˘ efekt OPIS-u by sa mal prejaviÈ nakvantite i kvalite nov˘ch sluÏieb najmä v oblastiach,kde dnes e‰te Ïiadny broadband nie je k dispozícii –tam by mal priniesÈ OPIS doslova revoluãnú zmenuv dostupnosti nov˘ch sluÏieb a informaãného prostredia.âinnosÈ úradu splnomocnenca sa v zmysle schváleného‰tatútu orientuje na posudzovanie odborn˘chpodkladov˘ch materiálov a nie na v˘ber projektov auÏ vôbec nie na v˘ber a kontrolu realizátorov.Ktoré ìal‰ie úlohy v informatizácii vás ãakajú, ãoprinesú do Ïivota?Plán mojej ãinnosti je determinovan˘ schválen˘m‰tatútom a rozvrhom tematického zamerania vo vládouprerokovanom dokumente v marci 2009. K doteraj‰ím19 monitorovan˘m oblastiam pribudnú ìal‰ie. Rozbiehamedetailnej‰iu komunikáciu s regionálnou a miestnousamosprávou. Otvoria sa v˘zvy a rozbehnú projektynielen v oblasti e-government ale aj e-culture apodpore broadbandu vo vidieckych oblastiach. V harmonizáciiEU legislatívy nás tohto roku ãaká finalizáciaimplementácie dvoch smerníc EU do národnej legislatívy– INSPIRE a smernica o sluÏbách. Pripravísa a zaãne realizovaÈ harmonogram národnej legislatívypre e-government sluÏby. Vláda prerokuje koncepciuvyuÏívania softvérov˘ch produktov vo verejnejspráve, ktorá by mala urãiÈ pravidlá pre vyuÏívanieopen source rie‰ení. Na medzinárodnej scéne sa oãakávarozbehnutie aktivít v oblasti vízového informaãnéhosystému EÚ, schengenského informaãného systému2. generácie, spustenie e-justice portálu EÚ, videokonferenãn˘chaplikácií v súdnictve, rozbehnutie‰pecializovaného programu pre medzinárodné e-governmentproblémy – ISA Program.âo predpokladáte, kedy nastane v˘razná realizaãnáfáza, budú obãania pripravení na vyuÏívaniev˘dobytkov v rámci informatizácie?Po období príprav nevyhnutn˘ch dokumentov vrámci OPIS-u nastáva fáza realizaãná – v˘zvy a projekty.Zo zaãiatku, v súvislosti s dohodnut˘mi prioritn˘mioblasÈami s EK, prevaÏujú v˘zvy a projekty voblasti e-governmentu v ‰tátnej administratíve, ãoskorosa v‰ak pomer zmení v prospech e-governmentuna úrovni územnej samosprávy, e-culture a broadbandov˘chaplikácií vo vidieckych oblastiach. Cieºov˘mskupinám digitálnej inklúzie, ako sú star‰í obãania,vidiecke obyvateºstvo, sociálne slab‰ie skupinyobyvateºstva ãi zdravotne postihnutí, by mali napomôcÈpodporné projektové a ‰koliace aktivity súvisiaces Národnou stratégiou pre digitálnu integráciu,ktorú prijala vláda v decembri 2008.49

C E S T O V N ¯ R U C HLen 10 km od juÏného pohraniãného mesteãka ·túrovo môÏete nájsÈ barokov˘ ka‰tieº Chateau Belá,ktor˘ je ideálnym miestom na strávenie príjemn˘ch chvíº a organizovanie v˘nimoãn˘ch podujatí.Tento nádhern˘ päÈhviezdiãkov˘ hotel zariaden˘ staroÏitn˘mi skvostami je pripraven˘ ponúknuÈpre svojich hostí luxus a neopakovateºn˘ záÏitok. V t˘Ïdni je ideálnym miestom na firemné podujatia,cez víkend je ideálnym miestom na strávenie spoloãn˘ch chvíº v kruhu najbliωích.Hotel má 42 izieb a suít, v ktor˘ch aj nároãní hostia nájdu maximálny komfort a luxus. K dispozícii súdva krásne re‰tauraãné priestory, ktor˘m kraºuje v˘borné jedlo a vína z vlastn˘ch vinícChateau Belá, spoloãenské priestory, niekoºko salónov, rokovacích a konferenãn˘ch miestností,koncertná hala, wellness s vonkaj‰ím vyhrievan˘m bazénom a mnoÏstvo in˘ch vymoÏeností.V nádhern˘ch záhradách ka‰tieºa zabudnete na v‰etky starosti v‰edného dÀa.ˇJedineãn˘ spôsobpreÏitia histórieˇIZBY A APARTMÁNYNበhotel poskytuje 42 exkluzívne zariaden˘chizieb a apartmánov, ktoré sú zariadenédobov˘m barokov˘m nábytkom. V hoteliChâteau Belá nenájdete dve rovnaké izby.KaÏdá izba je jedineãná svojím vybavením,eleganciou a originalitou. Pri ich zariaìovanísa kládol dôraz na kaÏd˘ detail. Súhra tohonajvyberanej‰ieho vkusu, exkluzívnych doplnkova materiálov vytvára skutoãnú atmosféruvtedaj‰ích barokov˘ch ãias, a t˘m náv‰tevníkomponúka moÏnosÈ vÏiÈ sa do rolyskutoãného ‰ºachtica.GASTRONÓMIA V CHA^ TEAU BELÁRe‰taurácia „Château Belá“. Rôznorodáponuka v˘znamného maìarského ‰éfkucháraje podloÏená jeho bohat˘mi medzinárodn˘miskúsenosÈami a ponúka gastronómiutej najlep‰ej chuti a kvality. Jedlá z na‰ej ponukyãerpajú z receptov kuchyne cisárov akráºov, spomínajúc na dobu rakúsko-uhorskejmonarchie. Na‰a re‰taurácia vám zároveÀponúka ‰irok˘ v˘ber ãerstvej biozeleninya ovocia z vlastnej produkcie.VináreÀ „Vinoteca“ je perlou ná‰ho hotelovéhokomplexu. V zariadení rustikálneho50

C E S T O V N ¯ R U C H‰t˘lu ponúka najlep‰ie vína z vlastnej produkcie,vína Château Belá od renomovaného slovenskéhoenológa. K tomu ponúkame rôzneúdené ‰peciality, dary sladk˘ch a slan˘chvôd, ãerstvé ‰aláty a ‰irokú ponuku dezertov.V neposlednom rade ponúkame moÏnosÈ zúãastniÈsa ochutnávky vín s odborn˘m v˘kladom.Pokoj a pohodu nájdete v hotelovom bare,kde si môÏete vychutnaÈ ‰irok˘ v˘ber koktailov,studen˘ch a tepl˘ch nápojov, ako aj paletutabakov˘ch v˘robkov.WELLNESS A ODDYCHNa‰e Beauty & Spa sluÏby sú balzamompre telo aj du‰u. Sauna, parn˘ kúpeº, masáÏezorganizovaÈ akékoºvek udalosti. Priamy v˘hºadcez lobby na nádvorie ka‰tieºa vám zaruãíexkluzívne miesto pre priebeh va‰ich podujatí.Salón Gobelin s maximálnou kapacitou 24osôb vám zaruãí pocit súkromia. Táto rokovaciamiestnosÈ, nachádzajúca sa priamo pri„Zelenom salóniku“, ponúka osobitnú atmosférua je ‰peciálne urãená na men‰ie neformálnerokovania a privátne stretnutia.MiestnosÈ „Orangerie“ je ako stvorenána organizovanie va‰ich podujatí. BálovámiestnosÈ v barokovom ‰t˘le spojená s terasous v˘hºadom na nádhern˘ Château park jeideálna pre rozprávkové svadby, ako aj udalostikaÏdého rázu, od koncertov aÏ po Galaa vonkaj‰í bazén vám poskytujú jedineãnúmoÏnosÈ regenerácie. Fitness centrum HotelaChâteau Belá je zase dokonal˘m miestomna zv˘‰enie va‰ej kondície a odbúranie kaÏdodennéhostresu.DÔLEÎITÉ ROKOVANIAA NEZABUDNUTEªNÉSPOLOâENSKÉ UDALOSTIJednou zo siln˘ch stránok hotela ChâteauBelá je moÏnosÈ organizovania rôznych ‰kolení,obchodn˘ch rokovaní, svadieb a ìal-‰ích spoloãensk˘ch udalostí. V na‰ich reprezentatívnychpriestoroch nájdete prepojenosÈnoblesy, histórie a najmodernej‰ej techniky.Nech ide o akúkoºvek spoloãenskú udalosÈ,radi vám vyjdeme v ústrety, pomôÏeme vámju zorganizovaÈ, postaráme sa o kaÏd˘ jejdetail, aby ste odchádzali vy, va‰i kolegoviaa klienti s pocitom spokojnosti.VyuÏite jedineãnú atmosféru historickéhoka‰tieºa v Belej na:• Oslavy, v˘roãia, svadby a recepcie• Firemné veãierky• Semináre a konferencie• Koncerty• ëal‰ie spoloãenské akcieKONFERENâNÉA SPOLOâENSKÉ PRIESTORYKonferenãná sála poskytuje priestor 125miest na kinosedenie. MiestnosÈ je vybavená‰piãkovou technikou a ponúka moÏnosÈveãere a to v‰etko v jedineãnej exkluzívnej atmosfére.Hala Belá je hala s kapacitou 450 osôb.Práve tu máte moÏnosÈ zorganizovaÈ profesionálnekonferencie aj s veºk˘m poãtom úãastníkov.âi uÏ ide o koncert alebo akúkoºvekspoloãenskú udalosÈ, Hala Belá je základomna zrealizovanie va‰ich nápadov a predstáv.Kinosála zariadená koÏen˘mi kreslami,ãeln˘m plátnom a modernou technikou je kdispozícii pre 20 ºudí.INCENTÍVA A RÁMCOVÉ PROGRAMYNiã nemotivuje viac ako príjemná odmenaza dobre vykonanú prácu. Ponúkame namieru ‰ité Incentíva a rámcové programy,ktoré sa dajú uskutoãniÈ len u nás! OdmeÀtesvojich zamestnancov alebo obchodn˘chpartnerov tak˘mto jedineãn˘m spôsobom.AKTIVITY A OKOLIEâi uÏ túÏite po krátkej dovolenke v srdcitrojuholníka ViedeÀ, Bratislava a Budape‰Èalebo po oddychu v prostredí juÏného Slovenska– vyuÏite jedineãnú ‰ancu, ktorú vámponúka hotel Château Belá. Nechajte sa rozmaznávaÈv romantickej atmosfére ãarovnéhoka‰tieºa, ktor˘ svojimi sluÏbami splní v‰etkyva‰e predstavy.Múzeum Château Belá, kniÏnica a herÀa,tenisové kurty, bicykle, golfové autíãka, jóga,petangue, kroket, streºba na asfaltové holuby,streºba z ku‰e, jazda v koãiari s konsk˘m záprahom,let balónom, golf a poºovaãka v blízkosti,piknik, ochutnávka vín, exkurzia do viníca pivnice Château Belá.Plavba loìou po Dunaji, náv‰teva maìarskéhomesteãka Ostrihom a Vy‰ehrad, aleboromantick˘ v˘let v srdci trojuholníka hlavn˘chmiest Bratislava, ViedeÀ, Budape‰È.KontaktHotel Château Belá *****Belá ã. 1, 94 353 Belá, SlovenskoTel.: +421 36 7577 663Mobil: +421 918 888 003info@chateau-bela.comwww.chateau-bela.com51

N Á R O D N Á R A D A S RMedzi najprekvapujúcej‰ích ministrov vlády Roberta Fica povaÏovali v lete 2006 poºnohospodárskeho inÏinieraMiroslava JURE≈U, rodáka zo Skalice a obyvateºa Gbelov (neìaleko Kútov a rieky Morava). Keì sa stalposlancom za ªS-HZDS, sotva kto z okruhu politiky ho poznal. Hoci Slovensko bolo desaÈroãia alebo aj storoãiakrajinou vidieckou (takmer bez miest) a roºníckou, uÏ po 2. svetovej vojne sa táto charakteristika zaãala meniÈ.A po Novembri ’89 Slováci zaãali dedinu úplne vymazávaÈ zo svojej pozornosti, ako by sa za svojich sedliakovzaãali hanbiÈ. Je to, pravdaÏe, hlúposÈ, lebo napriek v˘razn˘m sociálnym zmenám gazdovsk˘ Ïivel sa len takºahko zo Slovenska nevytratí. JureÀa patrí k t˘m, ktorí – moÏno aj vzhºadom na svoje korene – sa agrárnehopohºadu na svet a na Ïivot nikdy nevzdal a nevzdáva. Svoje sedliacke korene prejavil veºmi hluãne a viditeºnev novembri 2007, keì ho dal premiér z postu ministra odvolaÈ. JureÀa zvolal pamätnú poslednú ministerskútlaãovku rovno do kravína a tam veºmi nahlas vyslovil svoj názor na ‰t˘l Ficovej politiky – aÏ do tej miery,Ïe mnoh˘m e‰te dodnes dunia v u‰iach jeho päste trieskajúce do dreveného stola. Faktom v‰ak je,Ïe JureÀa vie byÈ aj veºmi kon‰truktívnym a kultúrnym poslancom – a tak ho spoznal aj publicistaErnest Weidler, keì s ním pripravoval rozhovor pre Parlament˘ kuriér.Fico je e‰te príli‰ mlad˘na to, aby odchádzalvstúpil v roku 1998, keì sa agrárna strana zlúãilas HZDS, takÏe sa cítim ako predstaviteº agrárnikov.Ak by som moÏno i‰iel do histórie,musím pripomenúÈ, Ïe môj star˘ otec aj otec bolivÏdy agrárne orientovaní a nakoniec z Gbelovpochádza Ferdi‰ Juriga, ktor˘ bol predstavite-ºom ªudovej strany, i keì sa potom s Hlinkomrozi‰iel. Politick˘ subjekt ªudová strana HZDSsa vÏdy vo vzÈahu k agrárnym záleÏitostiamvidieka stavala kon‰truktívne, a napríklad vyzdvihujem,Ïe pozemkové reformy mali svoj v˘znami v histórii âesko-Slovenska, pretoÏe bolv tom urãit˘ sociálny zmier. A práve t˘mi reformamisa rie‰il aj prístup obãanov k pôde, a urãiteaj z tohto pohºadu sa nachádzam niekde vstrede politického spektra. V politike sa v‰akniekedy – alebo aj ãasto – pestuje politick˘ obchod,ktor˘ nemám rád, lebo práve on spôsobujeodklon od principiálnosti.Pán JureÀa, v akom stave je dnes slovenskápolitika?Ja by som to hodnotil pozitívne v tom zmysle,Ïe na ºavej strane pri‰lo k zjednoteniu a Ïepán premiér dokázal pritom svoju charizmu,pretoÏe túto ºavú stranu veºmi dobre Èahá. ZároveÀv‰ak tro‰ku negatívnym spôsobom vnímamto, keì sa slová úplne vÏdy nestotoÏniaso skutoãn˘m v˘konom, ãiÏe ako keby sa slovázuÏitkovávali niekedy tak˘m marketingov˘mspôsobom. RozloÏenie síl sa teraz takako keby naru‰ilo, moÏno aj preto, Ïe ªS-HZDS trocha ustúpila z pozícií, na ktor˘chbola pred rokom alebo pred dvomi rokmi, aleverím tomu, Ïe sa do parlamentn˘ch volieb e‰tezmobilizujeme a Ïe presvedãíme voliãov o potrebetakejto centristickej strany na Slovensku,ako je HZDS.Vy ste centristická strana? Nezlieva sa v tejtodobe z rôznych dôvodov celá svetová politika?Ako keby sa príli‰ neodli‰ovali ºaviãiari,praviãiari alebo aj centristi...Ja si myslím, Ïe sa to nezlieva, pretoÏe tá rôznorodosÈnázorov – nakoniec aj na súãasnú krízu– dokazuje, Ïe sú isté vyhranené názory, trebársliberálne alebo konzervatívne, alebo aj tie,ktoré kladú dôraz na prednostné rie‰enie sociálnychalebo národn˘ch problémov. Tieto pojmyzostanú navÏdy. A práve my sme viackrát vyva-Ïovali rôzne dosÈ krajné názory. Poviem príklad.Zákonník práce vychádzal najprv z koncepciepána Kaníka ako pravicového predstaviteºa.Oproti nemu sa po zmene vlády zaãal presadzovaÈprístup v˘razne ºavicov˘ – a boli sme to právemy, ktorí sme ponúkali rie‰enia stredové, centristické,ktoré prihliadali na záujmy zamestnancov,ale súãasne aj na úlohu ‰tátu a na privátnepodnikanie, teda na trh. Ja sa so súãasn˘m pôsobenímªS-HZDS stotoÏÀujem, ale nie úplnebez niektor˘ch odch˘lok, pretoÏe môj prípad jetro‰ka osobit˘. A to v tom, Ïe som do HZDSJa viem, Ïe v kaÏdom poslaneckom klube –ak má vôbec parlament fungovaÈ – musí byÈdisciplína a kaÏd˘ poslanec musí sám seba zosúladiÈso smerovaním svojej strany a s jehoaktivitou v NR SR. TakÏe vám – ani nikomu– nezazlievam alebo by som nezazlieval, akre‰pektuje disciplínu svojho straníckeho zoskupenia.Ale viete si predstaviÈ, Ïe by povedzmeIvan Miklo‰ z opozície povedal nieão knejakému dôleÏitému problému a vám bysa zdala byÈ jeho my‰lienka zaujímavá? Vedeliby ste ju v tomto zmysle prijaÈ? Nehovorím,Ïe by ste ju celú hneì akceptovali, aleÏe by ste pripustili – ak uÏ nie nahlas, tak aspoÀv duchu –, Ïe v tej jeho my‰lienke je nieão,o ãom by ste mali porozm˘‰ºaÈ?Tak z môjho príkladu môÏem povedaÈ asitoºko, Ïe aktívne som v politike tretí rok – predt˘msom v‰etko vnímal urãit˘m spôsobom lenprostredníctvom médií a tak som mal urãit˘názor aj o Ivanovi Miklo‰ovi, hoci som ho vnímaliba tak nejako papierovo. Teraz som s nímvo v˘bore, takÏe mám moÏnosÈ bliωie sa s nímzoznámiÈ a priamo s jeho pôsobením. Neviem,52

N Á R O D N Á R A D A S Rãi sme si v HZDS pred tromi rokmi, pred voºbamido Národnej rady, moÏno i nepo‰kodili,keì sme otvorene hovorili, Ïe daÀová reforma,ktorú uskutoãnila Dzurindova vláda, je v poriadku,a najmä nበmakroekonóm – ak ho tak nazvem– Sergej Kozlík hovoril, Ïe v podstate jetá reforma v poriadku a Ïe sa s Àou vieme stotoÏniÈ.TakÏe ak ste sa p˘tali, ãi sa vieme stotoÏniÈs dobrou my‰lienkou alebo s dobr˘mi vecamiz nejakého nápadu od poslanca z iného politickéhosubjektu, tak môÏem povedaÈ, Ïe áno.Na druhej strane sme sa nestotoÏnili – to tieÏ poviemtakto priamo – s privatizáciou strategick˘chalebo nadnárodn˘ch prirodzen˘ch monopolov,tam sme sa prirodzene s Miklo‰om rozchádzali,najmä vo vzÈahu k podnikom, ktoré vyrábajúelektrickú energiu, k plynárenstvu alebok telekomunikáciám. TakÏe bolo veºa vecí, s ktor˘misme sa jednoducho veºmi vehementne nechcelizmieriÈ. Napokon, v politike vÏdy boli abudú emócie a iste sa e‰te dobre pamätáte, akosom ich ja sám preukázal po tom, keì ma odvolali,búchaním do stola. Ale v koneãnom dôsledkusme sa vÏdy správali viac-menej pragmaticky,a aj keì sme vedeli posúdiÈ, z ktorého ko-‰iara nejak˘ názor pri‰iel, pokiaº sme ho vnímaliako pragmatick˘ alebo kon‰truktívny, tak smenemali problém sa s ním stotoÏniÈ.Mne sa náhodou to va‰e trieskanie do stolapáãilo, aj vám poviem preão. Mne sa zdá, Ïeslovenská politika je ãasto bezv˘razná. Hádokje tu síce dosÈ, ale tie idú ºuìom ãastomimo u‰í. Sú to len také krãmové zvady, ktor˘mch˘ba ‰Èava a ‰t˘l. Ja profesionálne pozerám,bohuÏiaº, napríklad v‰etky televíznepolitické diskusie a tie sa mi zdajú byÈ úplnebezfarebné. Vy ste to, samozrejme, prehnali,ale aj tak ma to v podstate zaujalo.Tak, malo to svojho adresáta a bolo to vyslovenév urãitej situácii. Je pravda, Ïe teraz, keìsom v pozícii poslanca jedného politického subjektu,som v úplne inej rovine, ale súhlasím st˘m, ão ste povedali o tej bezfarebnosti a neúdernostivysloven˘ch názorov. Napríklad, keì prehovorípredstaviteº agrárnej komory Ivan Oravec,a problémov, ktoré poºnohospodári a agrárnicimajú, je neúrekom, tak by som chcel poãuÈpriamoãiary postoj vysokého funkcionára tejtopoºnohospodárskej a potravinárskej komory,lebo taká kritická situácia v agrosektore, aká jeteraz, e‰te nebola, ale je momentálne len akosiveºmi ticho, ako keby sa ºudia nevedeli zapáliÈpre svoje presvedãenie.V ãase krízy sa hovorí o potrebe väã‰ej spoluprácena kaÏdom kroku, a ja to prená‰amaj na politické strany. Je vôbec moÏné, abysa koaliãné strany trocha zblíÏili s opoziãn˘mi,alebo nie?Neviem, ãi medziºudské vzÈahy politikov súdnes na to dosÈ kon‰truktívne, hoci situácia adoba sú dnes veºmi váÏne a v tak˘ch situáciáchvÏdy treba daÈ nabok Ïabomy‰ie hádky a vojny.A práve od politikov, ktorí sú v pozícii prezidenta,predsedu Národnej rady alebo premiéra, bysa oãakávalo viac ‰tátnického nadhºadu.Tak som poãul, Ïe vy na budúci rok smerujetedo regionálnej politiky.Ja osobne sa momentálne vcelku váÏne zaoberámmoÏnosÈou kandidátky na trnavskéhoÏupana, teda v kraji, kde pôsobím, a myslím, Ïev najbliωích t˘ÏdÀoch, resp. v najbliωích dvochmesiacoch sa táto otázka uzatvorí, ãi pôjdem as k˘m do tejto politickej súÈaÏe, takÏe tento rokz tohto pohºadu asi bude pre mÀa poriadne zaujímav˘.Vo viacer˘ch rozhovoroch mi niektorí poslanciz rôznych strán hovorili, Ïe by bolo trebaomladiÈ slovenskú politiku.Asi áno, ale je to aj trocha problematické. Napríkladpremiéra povaÏujem za mladého ãlovekaa aj celú politickú garnitúru reprezentovanúSmerom, takÏe neviem, ãi aj pre nich to platí.MoÏno je o mne známe, Ïe som ‰portovec a Ïepôsobím aj ako ‰portov˘ funkcionár. A práve zkolektívnych ‰portov veºmi dobre viem, aké jedôleÏité veci vyváÏiÈ, teda mladú dynamiku sostar‰ou skúsenosÈou. To urãite plne platí prepolitiku, takÏe ja by som nehádzal niekoho doko‰a kvôli jeho veku. Ja si myslím, Ïe súãasn˘pán premiér dokonca ako keby e‰te nedozrel dotakého ‰tádia, keì by uÏ mal byÈ pripraven˘ ajna takéto kroky odchodu z politiky.Na rozdiel od vás si málokto uvedomuje vekRoberta Fica, a najmä to, Ïe je to naozajmlad˘ premiér, a Ïe niektoré jeho kroky a verejnévystúpenia, ktoré vyvolávajú kritiku,skutoãne asi vypl˘vajú z toho, Ïe e‰te vo v‰etkomcelkom nedozrel a Ïe mu isté skúsenostich˘bajú.Tak áno, ja ho vnímam ako ãloveka, ktor˘ jeveºmi dynamick˘ a Ïiv˘ a znovu opakujem, Ïeurãite z pohºadu Smeru robí politiku veºmi dobre,a Ïe moÏno len e‰te tá súãinnosÈ so skúsenos-Èou ako keby e‰te nebola úplne taká, aká má byÈ.Ja si myslím, Ïe Vladimír Meãiar dosÈ preÏil nato, aby sa z jeho praxe mohol v‰elião pouãiÈ ajRobert Fico. A aj z ªS-HZDS má Smer-SD ãoãerpaÈ, lebo povedzme klubov˘ systém, ktor˘máme u nás uÏ dávno zabudovan˘, je veºmiuÏitoãn˘ a priná‰a nám veºa pozitívnych v˘sledkov.Spoãíva v tom, Ïe u nás pracujú v klubochaj ºudia, ktorí nie sú na‰imi ãlenmi a ani ich nenútime,aby sa nimi stali, ale ãerpáme od nichveºmi hodnotn˘ odborn˘ potenciál – alebo imdávame priestor napríklad na ich v˘skumnúalebo sondáÏnu aktivitu, a tieto skúsenosti bymoÏno prospeli aj Smeru, ktor˘ je stranou veºmimladou.Solidarita musí byÈ základnouhodnotou Európskej únie.Inak sa rozpadnePo mnoh˘ch rokoch na domácej politickej scéne smeruje do Európskeho parlamentu – ako volebná jednotkaSmeru-SD má vysokú ‰ancu uspieÈ. Patrí k „ideológom“ dominantnej vládnej strany, a z jeho vyjadrení naadresu opozície a médií to aj cítiÈ. Na prezidentsk˘ch voºbách ho prekvapilo jedine to, ako „intenzívne si voliãiopozície, teda porazen˘ch strán, Ïelajú morálnu obrodu vo vlastn˘ch radoch a ako túto túÏbu vtelilido Ivety Radiãovej. Je to obrovské vyslovenie nedôvery vlastnej reprezentácii, vedeniu SDKÚ-DS, SMK a KDH“.Oãakáva, Ïe kºúãov˘m problémom budúceho europarlamentu bude prekonávanie globálnej ekonomickej krízy.Predseda zahraniãného v˘boru NR SR Boris ZALA.Preão ste sa rozhodli uchádzaÈ o post poslancav Európskom parlamente?Je to moje dlhodobé rozhodnutie. Témy aobsah politiky Európskeho parlamentu sú miblízke. Som zástancom hlbokej európskej integrácie;z Európskej únie by sa mala staÈ plnohodnotnásvetová mocnosÈ. Je treba hºadaÈ cestyk tomuto cieºu. ZároveÀ mám zmysel pre slovenskénárodné potreby, vÏdy som dával jasnenajavo, Ïe Európa je moÏná len ako roz‰irovaniepriestoru národnej sebarealizácie.Máte dojem, Ïe poslanci za Smer-SD neboliveºk˘m prínosom pre európsku politiku ãipresadzovanie zámerov Smeru-SD alebo SR?Myslím, Ïe práca poslanca Vlada MaÀkubola pre Európsku úniu aj Slovenskú republikuprínosom. Ale ako celok pôsobenie poslancovneviem posúdiÈ: nov˘ europarlament bude maÈuÏ nové právomoci a teda aj zodpovednosÈ nov˘chposlancov bude podstatne vy‰‰ia.53

N Á R O D N Á R A D A S RNa ão sa chcete sústrediÈ vo svojom volebnomprograme a ãím si chcete získaÈ podporu voliãov?Treba byÈ úprimn˘: obsahovo nabit˘ volebn˘program nebude centrom t˘chto eurovolieb.Pôjde o to, kto viac presvedãí Slovákov, Ïe jeschopn˘ aj v rámci Európskej únie bojovaÈ protikríze a jej negatívnym dopadom. Tu má sociálnademokracia veºkú ‰ancu, lebo krízu moÏnoglobálne spojiÈ s neokonzervatívnou pravicovoupolitikou posledného desaÈroãia. A totak vo svete ako aj doma.O voºby do Európskeho parlamentu je naSlovensku mal˘ záujem – ãím si ho vysvetºujete?Nie aj trochu niωou mediálnou aktivitoueuroposlancov na Slovensku?Nie. Paradoxne je to t˘m, Ïe Slováci sú s prácouEurópskeho parlamentu spokojní. Do volebn˘chmiestností masovo ºudia prichádzajúvtedy, ak sú s nieãím nespokojní, nahnevaní, akchcú zmenu, lebo existujúci stav je neunesiteºn˘(materiálne alebo morálne). Navy‰e na‰i obãaniasi e‰te len zvykajú, Ïe majú aj európskyhlas a európsku zodpovednosÈ.âím je pre vás Európsky parlament dôleÏit˘z hºadiska domácich problémov?V‰etk˘m, veì bude spolurozhodovaÈ cca o 85percentách na‰ej legislatívy. A navy‰e, v Àomsa utvára aj v‰eobecná európska mienka, v Àomsa diskutujú najzávaÏnej‰ie európskej i svetovéproblémy...Aké budú podºa vás hlavné témy volieb doEurópskeho parlamentu u nás a v krajináchEurópskej únie?KaÏdá krajina má osobitné témy – niekde nezamestnanosÈ,niekde sobá‰e homosexuálnychpárov, inde politika voãi Rusku... Ale v t˘chtovoºbách to bude nepochybne boj s krízou.Na aké témy a problémy by sa mali v tomtovolebnom období sústrediÈ slovenskí europoslanci?Posilnenie Európskej únie, prijatie a aplikáciaLisabonskej zmluvy, roz‰irovanie Európskejúnie, príprava a systém nového svetového ekonomickéhoporiadku, regulaãné mechanizmypre trhy, imigrácia a azylové praktiky, multilateralizmussvetovej politiky, no a konkurencieschopnosÈspoloãného trhu.Sú témy, kde by mohli slovenskí europoslancispolupracovaÈ bez ohºadu na politickúorientáciu – a uprednostniÈ národno‰tátnezáujmy Slovenska? Napríklad pri rie‰eníglobálnej krízy ãi rie‰ení energetickej závislostiSlovenska od Ruska...UprednostniÈ pred ãím? Najlep‰ie rie‰enieje vÏdy spoloãné. Solidarita musí byÈ základnouhodnotou Európskej únie. Inak sa rozpadne.Energetická nezávislosÈ je rie‰iteºná len spoloãnes celou Úniou. Slovensko samo osebe mámalé manévrovacie schopnosti. Ale v rámciEurópskej únie aj závislosÈ od rusk˘ch dodávokv˘razne zniÏuje politické nebezpeãenstvo, ktoréz nej vypl˘va. Nerobme z rusk˘ch dodávokstra‰iaka. Opaãne, urobme z Ruska dôveryhodnéhopartnera. To by bolo rie‰enie – a relatívnelacné.U na‰ich najbliωích susedov – v âesku ajMaìarsku – dochádza poãas volebného obdobiak zmene vlády, nahradeniu legitímne54zvolenej vlády úradníckou ãi doãasnou –k˘m na Slovensku je, zdá sa, vláda stabilnánapriek jej zloÏeniu z programovo odli‰n˘chsubjektov. âím sa dá vysvetliÈ tento rozdiel(paradox)? Nie aj t˘m, Ïe u nás boli dôleÏitéreformy urobené skôr a teda ich dopady naverejnosÈ va‰u vládu obi‰li?Opaãne, ich dopady musíme rie‰iÈ práve my.Treba povedaÈ, Ïe stabilita je daná pôsobenímSmeru-SD, ktor˘ je schopn˘ ostré hrany medzipartnermi obrusovaÈ. A aj vysokou podporouSmeru-SD, ale aj celej vlády medzi obyvateºstvom.A to dlhodobo vysokou podporou. Vietesi predstaviÈ takúto podporu, ak by vláda nerobilapolitiku, ktorú veºká väã‰ina akceptuje?Boli pre vás prezidentské voºby nieãím prekvapujúce?Nie. Okrem jednej veci: Ako intenzívne si voliãiopozície, teda porazen˘ch strán, Ïelajú morálnuobrodu vo vlastn˘ch radoch a ako túto túÏbuvtelili do Ivety Radiãovej. Je to obrovské vyslovenienedôvery vlastnej reprezentácii, vedeniuSDKÚ-DS, SMK a KDH. Tento momentsi média i analytici nev‰imli a nepracujú s ním...Iveta Radiãová si získala veºkú voliãskú podporu,napriek tomu sa SDKÚ-DS zdráha vyuÏiÈtento potenciál. Ako si to vysvetºuje‰? Anie je to napokon dobrá správa pre Smer-SD?PretoÏe tento potenciál je hrozbou pre teraj-‰ie vedenie opoziãn˘ch strán. Iveta Radiãová imnastavila zrkadlo, v ktorom neobstáli. A konaniepredsedu SDKÚ-DS Mikulá‰a Dzurindu uÏnie je ‰kandalózne, ale doslova „malé“. Je to tennajprízemnej‰í spôsob boja o moc vo vlastnejstrane. Mnohí predsedovia na‰ich politick˘chstrán sú známi neschopnosÈou dôstojne odísÈ: meniatak svoj vlastn˘ obraz z úspe‰n˘ch muÏov natragikomické postaviãky politického divadla.Momentálny koniec poslancovania Ivety Radiãovejspôsobil jej fatálny skrat pri hlasovaníza Tatianu Rosovú – nebola tá cena privysoká?PovaÏujete jej krok za nasledovaniahodn˘pre ostatn˘ch politikov?VnímaÈ kroky Ivety Radiãovej v morálnychkategóriách súvisí s túÏbou opoziãn˘ch voliãovi médií o akúsi mravnú obrodu – po v˘ãinochDzurindovej vlády je to pochopiteºné. Na rozdielod vydramatizovan˘ch komentárov mravostráÏcov,ktorí najprv Radiãovú odsúdili za podvod,a potom z nej robili po vzdaní sa mandátuhrdinu, to vidím inak: Radiãová neurobilapodvod, ale poru‰ila najváÏnej‰iu ãasÈ zákona– mandát nesmie poslanec prená‰aÈ na inú osobu.Z poru‰enia zákona vyvodila dôsledky – alenie zasa z morálnych dôvodov (parlament by isteporu‰enie kvalifikoval pokutou...), ale nepochybnes úmyslom posilniÈ svoj politick˘ a verejn˘kredit. Úãel tu svätil prostriedok. Rozhodnutieteda nevypl˘valo z povahy ãinu, ale zo Ïelanéhocieºa. Opoziãné médiá si v‰ak vyd˘chli:morálka bola zachránená.Ukázalo sa, Ïe maìarská karta je e‰te stálesilná v slovenskom politickom zápase – povaÏujeteto za normálne, alebo je to predsalen nieãom zastarané, ãomu by sme uÏ nemuselipodliehaÈ?Neviem, ão je to maìarská karta. Máme tuSMK, ktoré je zaloÏené na etnickom rozdeleníspoloãnosti, toto delenie Ïiví a prehlbuje, bezneho by neexistovalo. Máte toto na mysli podmaìarskou kartou? Máme tu slovensk˘ch Maìarov,men‰inu, ktorá je realitou a ktorá si vy-Ïaduje rôzne ‰pecifické prístupy, zákony, postavenia,podpory atì. Sama si kladie ako men‰inarôzne poÏiadavky. Máte toto na mysli podmaìarskou kartou? Maìarská men‰ina rozvíjavzÈahy s Maìarskou republikou, formuje svojvzÈah k maìarskému národu, k jeho histórii i súãasnosti.Slováci na v‰etky tieto skutoãnostimajú svoje názory, reakcie, postoje, ãiny. Mátetoto na mysli pod maìarskou kartou? Prostotéma maìarskej men‰iny bude v Slovensku stáleÏivá; nemá byÈ hádam tabu?Kde vidíte korene súãasného slovensko-maìarskéhonapätia? Zrejme poãas Bajnaihovlády sa situácia upokojí, ale po oãakávanejv˘hre FIDESZ-u to môÏe byÈ inak...Je tu zaÈaÏenosÈ dlhou históriou, ale je tu ajnejasnosÈ budúcich predstáv. A táto nejasnosÈ jena strany men‰iny a Maìarskej republiky. Slovenskomá jasno: územnú integritu. V‰etky krokyãi uÏ na strane Maìarskej republiky aleboSMK, ktoré túto kon‰tantu akokoºvek spochyb-Àujú, vyvolávajú napätie. Maìarsko a jeho obãaniasa musia vyporiadaÈ s dejinami pádu

N Á R O D N Á R A D A S RUhorska, staÈ sa skutoãn˘mi republikánmi, re‰-pektovaÈ susedné ‰táty ako suverénne krajiny anepouÏívaÈ svoje men‰iny na vnútropolitickéciele.Zdá sa, Ïe vzÈahy vnútri koalície postupnegradujú – napätie medzi SNS a HZDS jezjavné, rastie aj konfliktná báza medzi Smerom-SDa SNS (kauzy ·tefanov, Chrbet...). Jeto spôsobené aj t˘m, Ïe sa blíÏia parlamentnévoºby?Myslím, Ïe nie. Je to dané t˘m, Ïe stúpajú nárokyna transparentnosÈ narábania s verejn˘mifinanciami. KaÏd˘ minister si musí uvedomiÈ,Ïe nad ním je predov‰etk˘m zákon a nie stranícky‰éf... A zákon nepustí, v koneãnom dôsledkusa bude zodpovedaÈ pred zákonom a niestranou. To je memento a odkaz, ktor˘ poslalpremiér Robert Fico v‰etk˘m ãlenom vlády. Adruh˘ odkaz: ãistota ãerpania verejn˘ch zdrojovje nad koaliãné vzÈahy. A to musí platiÈ prev‰etky strany.O ãom?O ºuìoch, ktorí znervóznejú, keì schudobnejúO tom, ãi sa majú bohatí vzdaÈ ãasti svojho majetkuO nebezpeãenstve daÈ mlad˘m ºuìom priveºa peÀazíO nenaÏranosti úradníkov a o lacnej‰om stavaní diaºnic v ChorvátskuO tom, preão sa nedá vo venezuelskom Caracase sadnúÈ si v strede mestaO prudkom náraste popularity Pána Boha na potápajúcej sa lodiO podráÏdenosti manÏela a manÏelkyO mame, ktorá peniaze mala vÏdyNa Slovensku ch˘batieÀová vládaNemáte dojem, Ïe vytvorenie koalície so Slovenskounárodnou stranou bolo mylné? Poslednékauzy dvoch ministrov za SNS akobynaznaãovali, Ïe snaha profitovaÈ z vládnutiaje dominantn˘m politick˘m programomSNS...Mylné? Nie, je v˘sledkom povolebnej situácie,ako sa vyvinula v roku 2006. Samozrejme,mnohí si priniesli isté zvyky z rokov 1994 –1998 a nedostatoãne pochopili, Ïe ich mali dávnozavrhnúÈ. Smer-SD sa obãas nachádza v situáciibojovníka proti neduhom rokov 1994 –1998 a neduhov Dzurindovej vlády. To nie jejednoduch˘ zápas a spotrebuje veºa energie.Zatiaº máme dosÈ síl a ão je hlavné – podporuverejnosti.Veºkou prednosÈou tejto koalície je stav súãasnejopozície. âím si vysvetºujete jej vnútornénapätia a súãasné personálne spory?To je jednoduché (len tzv. politológovia tokomplikujú...): Vedenia opoziãn˘ch strán stratilikredit vo verejnosti. V‰etci do jedného. Anijeden to nechce priznaÈ a ão je e‰te zaráÏajúce,ani jedna strana sa s t˘m nevie vyrovnaÈ normálnymdemokratick˘m procesom. Je to jasn˘ signál,ba dôkaz, Ïe opoziãné strany nie sú schopnéfungovaÈ demokraticky ani dovnútra. Sú potomzárukou demokracie navonok? Mikulá‰Dzurinda mnohokrát ukázal, Ïe moc je u nehonad hodnotou demokracie. No a kde veci neprebiehajúdemokraticky, tam nastávajú rozpady,personálne boje a chaos...TieÏ si myslíte, Ïe médiá sú voãi vám opozíciou?Áno. Dva aspekty: Najprv si v‰etky médiá aredaktori nevedeli vôbec predstaviÈ, Ïe existujeracionálna alternatíva dzurindovsko-miklo-‰ovskej politike. To sa postupne zaãalo meniÈ,predov‰etk˘m v elektronick˘ch médiách. Tátovláda si postupne získala re‰pekt aj u mnoh˘chredaktorov a iní aspoÀ zaãali pôsobiÈ neutrálne.Tlaãené médiá sa uzavreli a podºahli aÏ fanatickémutlaku neokonzervatívnych ideológov akomentátorov. Tí majú také klapky, Ïe keì uÏMiklo‰ bude inde, oni stále budú vz˘vaÈ bohatrhu. No a na posilnenie vlastného ducha im e‰teostane v‰eobsiahle moralizovanie: veì ako byinak podopierali svoju nevzdelanosÈ a fanatizmus.Tak.âím vás najviac súãasná globálna ekonomickákríza znepokojila?Najnebezpeãnej‰ie je to, Ïe ºudia chudobnejúa t˘m pádom budú nervóznej‰í a budúnáchylní v najbliωích voºbách daÈ svoje hlasyrôznym záchrancom národa, ãi to bude vMaìarsku Orbán, alebo vo Francúzsku LePen, alebo, ja neviem, niekto tak˘ ako bol Haider,ktor˘ uÏ síce neÏije, ale tak˘ch, ako bolHaider, je v Rakúsku iste dosÈ. Myslím si, Ïenástup tak˘chto spasiteºov národa veºmi reálnehrozí a z histórie vieme, Ïe väã‰inou takítospasitelia národa nedovedú národ k veºmidobr˘m koncom.Ak sa pamätáte, uÏ pred viacer˘mi mesiacmisom v na‰ich dialógoch medzi reãouupozorÀoval, Ïe arogantné správanie niektor˘chveºmi bohat˘ch ºudí a ich ºahostajnosÈku komplikovanému Ïivotu chudobnej‰íchmôÏe viesÈ zdanlivo prekvapujúcoaÏ k nepokojom a k negatívnemu správaniuniektor˘ch politikov, ako ste to na zaãiatkunaznaãili. Aj viacerí svetovo uznávaníodborníci, napríklad americk˘ historikna Univerzite v Harvarde Niall Ferguson,dôrazne varujú, Ïe podobná reakciaºudí z niωích vrstiev, postihnut˘ch krízou,nie je vylúãená. Ferguson pí‰e: „Os vzbury,ktorá sa skladá z minimálne deviatichkrajín, spája nestabilná situácia, ktorú denno-dennezhor‰uje svetová finanãná kríza.Máme teda dosÈ dôvodov na obavy, Ïe tátonajväã‰ia finanãná kríza od ãias veºkej depresiemôÏe maÈ ÈaÏké následky.“ Veºmi savyh˘bam tomu, aby som zbytoãne dramatizovalsituáciu, ale nie je moÏné, Ïe jednéhodÀa povedzme uãitelia uÏ budú maÈdosÈ toho, aby oni – napriek svojej ÈaÏkeja zodpovednej práci – ledva vy‰li zo svojhoplatu, k˘m napríklad poslanci majú aj5x vy‰‰ie platy neÏ oni? Nemali by teda bohat‰ía vplyvní ºudia rozumne, bez demagógiea siln˘ch reãí zváÏiÈ súãasnú situáciua sami iniciatívne prísÈ s rozumn˘mi rie‰eniami?Vy pod rozumn˘mi rie‰eniami myslíte, Ïeby sa bohatí ºudia vzdali ãasti svojho majetkua venovali ho chudobnej‰ím vrstvám? Tomyslíte?Veºmi zjednodu‰ene povedané áno, hoci javiem, Ïe vy sa z toho trochu vysmievate.LenÏe aj na va‰om mieste by som trochu55

D I A L Ó G Y O A& E Wnad t˘m pouvaÏoval. Keby totiÏ poslanciprijali nejak˘ zákon o obmedzení bohatstva– ale tí to aj tak nikdy neprijmú –, tak by tomohlo vyvolaÈ pohor‰enie práve u t˘ch bohat‰ích,lebo by to brali ako nejak˘ komunistick˘diktát zvrchu. Ale keby oni samipri‰li – teda oni, majetní – s nejak˘m návrhom,ktor˘ by sa mohol chápaÈ ako kompromismedzi rôznymi sociálnymi skupinami,tak moÏno by sa tento odpor trochuzmiernil. Ja si v kaÏdom prípade myslím, Ïev priebehu 21. storoãia dôjde k nejakej zmene.ªudstvo nemôÏe ÏiÈ donekoneãna v tak˘chrozporoch, aké ho aj teraz zmietajú.A ja zase t˘m, Ïe poznám ºudskú psychiku –aspoÀ si myslím, Ïe ju poznám –, tak by sombol veºmi prekvapen˘, keby sa ktokoºvek dobrovoºnevzdal ak˘chkoºvek svojich v˘hod a pe-Àazí...Ale je dosÈ bohat˘ch muÏov sveta, ktorí naozajdávajú miliardy na charitu. MôÏemesíce povedaÈ, Ïe to robia z dôvodov reklamn˘ch,ale napriek tomu musíme oceniÈ uÏ to,Ïe pochopili aspoÀ tento propagaãn˘ a tedarozumn˘ aspekt dobrovoºnej charity – a Ïeteda ani oni nepovaÏujú za vyhodené peniaze,ak ich dajú t˘m, ktorí ich naliehavo potrebujú.Tak ja viem najmä o Billovi Gatesovi, ktor˘dáva peniaze na dobroãinné úãely. Ale práveBill Gates je ten, ktor˘, podºa mÀa, nech by koºkokoºvekrozdal, tak e‰te vÏdy stihne neporovnateºneviacej zarobiÈ, lebo jeho príjem je asi prenás nepredstaviteºn˘. A on moÏno nechce úplnezniãiÈ svoje deti, ão by sa mohlo staÈ, kebyzdedili tak˘ majetok, ktor˘ by ich ºahko moholviesÈ k tomu, Ïe by zaãali robiÈ to, ão si zmysliaa ão majú radi. Keì napríklad radi pijú, takby zaãali piÈ, keì by mali radi autá, tak by sazabili v aute, alebo na lietadle, ako sa to stalos mlad˘m Kennedym, synom b˘valého prezidentaKennedyho. âiÏe je nebezpeãné daÈ mlad˘mºuìom toºko peÀazí, Ïe potom nevedia, ãos nimi. Je teda moÏné, Ïe Bill Gates tro‰kurozm˘‰ºa nejak˘ ten krok dopredu a obáva sa,Ïe by to ani pre jeho vlastné deti nebolo dobré,keby zdedili v‰etko, ão teraz má. Preto vlastnedal ãasÈ zo svojho majetku nejakej nadáciia tak˘mto spôsobom aj im pomáha. To v‰ak súasi nepredstaviteºné peniaze pre nás. Ale väã-‰ina bohat˘ch ºudí – presne tak, ako ani chudobn˘chalebo stredne bohat˘ch – nedá dobrovoºnenikomu svoje peniaze, aj keì si myslím, Ïev zásade v priebehu tejto krízy ich dajú v‰etci,aj keì nie celkom dobrovoºne. Lebo v‰etky tie‰tátne pomoci, ktoré vlády poskytujú, aby zachránilitakú banku a hentakú poisÈovÀu a tamtak˘automobilov˘ priemysel, prosto niektomusí zaplatiÈ. A kto in˘ by to mohol zaplatiÈ, akotí, ão majú peniaze?! Ja sa veºmi obávam, Ïe potejto kríze alebo aj v jej priebehu stúpnu cenya tieÏ platy, a túto krízu zaplatia tí, ktorí majúodloÏené peniaze, ãi uÏ v hotovosti alebo vbanke. TakÏe keì niekto má v banke 10 000, takzrazu zistí, Ïe uÏ má len 5 000, alebo 3 000, alebo7 000, podºa toho, aká veºká tá inflácia bude.Asi to tak bude, lebo kde inde by sa zobrali peniaze...Nikde inde. Nie je predstaviteºné, Ïe sao toºko zníÏia povedzme platy, to by nastala asinejaká revolúcia. Ale najjednoduch‰ie je spustiÈ– moÏno v lep‰om prípade regulovanú –infláciu a hodnota peÀazí klesne, a tí, ão majúpeniaze v banke, vlastne toto v‰etko zaplatia.Samozrejme, nie dobrovoºne, ale chtiac-nechtiac.Obávam sa, Ïe tomuto sa asi celkom nevyhneme,lebo aj z histórie vieme, Ïe krízy sajednoducho skonãili infláciou, pretoÏe, ako hovorím,niekto to zaplatiÈ musí.Aj keì ãasto veºmi skepticky hovoríme oúrovni osobností v politike, ale uÏ aj v umení,tam sa to napríklad hojne vo v˘tvarnomumení prechyºuje k polog˘ãom, vÏdy sa predsalen v priebehu dvadsiatich, päÈdesiatich,alebo sto rokov vyskytne nejaká osobnosÈ,ktorá sa na mnohé veci pozerá rozumne a dokáÏepredsa len istú ãasÈ ºudí presvedãiÈ o rozumn˘chalebo cenn˘ch veciach. Prípadne ajsama chce za nieão pozitívne horliÈ. A to sútí mnohí reformátori, ktorí najmä v 15. – 16.storoãí mali vlastne aj úspech. Preto by somnebol úplne skeptick˘ ani k tomu, Ïe aj v 21.storoãí by niekto verejne vystúpil tak presvedãivo,Ïe by si ho vypoãuli dokonca povedzmeaj slovenskí boháãi a aspoÀ traja aleboão len dvaja z desiatich by si povedali: Tenãlovek má pravdu! Ak chceme aspoÀ trochupokojne ÏiÈ, poslúchnime ho a nieão vymyslime,aby sme boli spokojní aj my, aj ostatníºudia. A vôbec by ne‰lo v prvom rade o to,Ïe by chceli ºuìom pomôcÈ, teda Ïe by chcelibyÈ ºudomilmi, ale moÏno len o to, Ïe bymysleli predov‰etk˘m na seba: aby, keì idúautom domov, nemali vÏdy strach, Ïe im honiekto vyhodí do vzduchu a aby teda maliväã‰í pocit bezpeãnosti.Neviem, ãi toto je tá naj‰Èastnej‰ia cesta.PretoÏe zoberte si, Ïe práve títo bohatí vedia,ako sa vo veºkom u nás rozhadzujú peniaze okolo‰tátnych obstarávaní, lebo sú pri tom. My naSlovensku máme buì najdrah‰ie diaºnice, alebojedny z najdrah‰ích, a nikto nevie preão.KaÏd˘ v‰ak predpokladá, Ïe je to tak preto, abybolo z ãoho rozdávaÈ úplatky, keìÏe kaÏdá zúãastnenáfirma si do toho zapoãíta nielen samotnévynaloÏené práce, ale aj istú ãasÈ, ktorú potomrozdelí t˘m, ão im vlastne tú zákazku pridelili.A keìÏe tí úradníci sú nenaÏraní, tak pretotá suma je taká veºká. Takéto nieão, predpokladám,funguje aj v in˘ch ‰tátoch, len moÏnotá nenaÏranosÈ úradníkov u nich je men‰ia. Preãovedia v Taliansku alebo v Chorvátsku postaviÈdiaºnice v˘razne lacnej‰ie ako na Slovensku,priãom cena práce tam je vy‰‰ia ako u nás?A keìÏe títo ºudia to vidia, tak skôr si myslím,Ïe – keby ste sa ich na to op˘tali – by hºadalispôsoby úspory v racionalizácii ‰tátnych objednávoka vôbec v reÏijn˘ch nákladoch na ‰tát. ArátaÈ s t˘m, Ïe oni zrazu si nekúpia také drahéauto, na aké majú chuÈ, ale si kúpia o poloviculacnej‰ie, to je asi dosÈ proti prirodzenosti ãloveka,pretoÏe nikto sa nerád vzdáva nieãoho, ãomá.Vy vo va‰ej reakcii na môj návrh vychádzatea priori zo slovenskej mentality a z tohtopohºadu môÏete maÈ pravdu. Ale ja skôr myslímna celú civilizovanú spoloãnosÈ v akejsinádeji, Ïe niekde v zahraniãí by sa mohlinájsÈ naozaj aspoÀ dvaja z desiatich bohat˘ch,ktorí by boli ochotní uvaÏovaÈ o nejak˘chmúdrych zmenách.Samozrejme, vy ste naznaãovali, Ïe sa z va-‰ej úvahy vysmievam. PravdaÏe nie, prinajmen‰omnie úplne, lebo v tom, aby som si vytvorilnejak˘ názor, mi veºmi pomohol môjdvoj- aÏ trojnásobn˘ pobyt v JuÏnej Amerike,kde som vo Venezuele, aj v Brazílii a v men‰ejmiere aj v Peru videl nepredstaviteºné pomery.Ale najmä to platilo o Venezuele, kde sa nedáani pomyslieÈ na to, Ïe by sa ãlovek vybral dostredu mesta a sadol si niekde na caracaskomkorze na pivo, pretoÏe tam centrum mesta obsadilauÏ ãistokrvná – ako to nazveme? – luza,alebo takáto nejaká banda. A keì sme tam boli,tak nás oslovovali cudzí ºudia a p˘tali sa nás,ãi sme sa zbláznili, Ïe sme sa vybrali do absolútnehocentra Caracasu, a ãi sa nebojíme, Ïenás tam zabijú. A keì sme sa následne stretli sna‰ím honorárnym konzulom v Caracase pánomDu‰anom Polónym, tak ten nám povedal,Ïe sme naozaj veºmi odváÏni, aj keì sme boli‰tyria, z toho dvaja muÏi. Krútil nad nami hlavou,Ïe sme sa vybrali za bieleho dÀa do ulíchlavného mesta, pretoÏe za víkend tam zavraÏdiaaj 75 ºudí. TakÏe, samozrejme, tento juhoamerick˘model – zopár miliardárov a ostatníchudobní ako kostolná my‰ – nie je dobr˘, leboto vedie k tomu, Ïe tí chudobní, alebo aspoÀ ãasÈz nich, skôr-neskôr sa zaãnú kriminalizovaÈ, apotom si uÏ nevyberajú spôsoby, ak˘mi dôjduk peniazom, priãom krádeÏe a lúpeÏné prepadnutiapatria k veºmi obºúben˘m ãinnostiam v t˘chtokrajinách.Je teda naozaj jednou z veºmi naliehav˘chúloh 21. storoãia hºadaÈ spôsob, ako dosiahnuÈaspoÀ nejakú rovnováhu medzi bohat˘mia chudobn˘mi krajinami, ale aj medzi bohat˘mia chudobn˘mi ºuìmi. To neznamená,Ïe keì má niekto milión korún, tak mu treba500 000 zobraÈ a tie rozdeliÈ desiatimchudobn˘m. IsteÏe nie. Ale ak sa nájde pármúdrych bohat˘ch a tí pochopia, Ïe je právev ich záujme, v záujme ich pohodlia a ichbohatstva, aby sa nieão zmenilo, mohlo bydôjsÈ k prelomovému rozhodnutiu. Ja pritom,prirodzene, nehovorím presne, ako tobude vyzeraÈ a ani to nechápem ako okam-Ïitú udalosÈ, ktorá spadne z neba a hneì saaj uskutoãní. Ale asi ani vy neviete povedaÈnejak˘ lep‰í spôsob, ako dosiahnuÈ, aby satro‰ku zmiernili súãasné krkolomné zabijackérozdiely.Ale tak zase si povedzme, Ïe toto platí vJuÏnej Amerike. Európa z tohto hºadiska jevlastne na presne opaãnom konci, aj v Amerikeje väã‰í rozdiel medzi bohat˘mi a chudobn˘miako je tu, o Ázii ani nehovoriac. Ale v Európesú predsa len najmen‰ie rozdiely. âiÏeten európsky model, ten západoeurópsky socializmus,ktor˘ v star˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚje, tak ten svojím spôsobom sociálnu situáciuzatiaº akoÏe zvládal, aÏ moÏno na nejak˘chimigrantov, ktorí pri‰li do európskej krajinyodinakiaº. Dobre viete, Ïe mnohí pri‰li do Francúzskaväã‰inou z Afriky, a tak nevedeli ani jazyk,ktor˘m sa v tej pre nich novej krajine hovorilo.Boli vcelku neprispôsobiví, takÏe si nevedelinájsÈ svoje miesto alebo sa nevedeli zaãleniÈdo francúzskej spoloãnosti. Ich situáciavznikla teda z veºkej ãasti aj ich vinou, lebo jednoducho– ão by mohli robiÈ, keì neovládajú jazyka keì svojím spôsobom ani nejako neprijímajútamoj‰iu kultúru. A oni si to tak predstavovali,Ïe prídu tam a za to, Ïe sú chudobní, imniekto len tak bude dávaÈ peniaze. Aj tak im dávajú,ãiÏe nikto v západnej Európe nezomrie odhladu, aj keby niã nerobil, keby len tak sedel apozeral sa pred seba – e‰te ani toho nenechajúv západnej Európe umrieÈ, na rozdiel od mno-56

D I A L Ó G Y O A& E Wh˘ch in˘ch krajín, kde ºudia umierajú od hladubeÏne a nikto sa nad t˘m nevzru‰uje. TakÏezasa nedávajme znamienko rovnosti medzi Európua JuÏnú Ameriku. Pravdou v‰ak je, Ïe spreklenovaním rozdielu medzi chudobn˘mi abohat˘mi treba zaãaÈ vãas, lebo keì sa to nestane,tak nabehneme na juhoamerick˘ model – ato je potom uÏ nerie‰iteºné. Tam je t˘ch chudobn˘chuÏ toºko, Ïe teraz keby v‰etci bohatí nechaliv‰etky peniaze na ulici, tak aj to uÏ málo.PomáhaÈ sa dá 3-4 % obyvateºstva, ale nie 70-tim percentám. TakÏe z tohto hºadiska je asimúdre na nieão takéto myslieÈ vãas a nedovoliÈto, ão sa stalo práve v JuÏnej Amerike. Paradoxnejediná fungujúca krajina v JuÏnej Amerikeje âile. Pinochet tam spáchal aj veºa krvav˘chãinov, ale zároveÀ v ekonomickej oblastiurobil tak˘ poriadok, Ïe ekonomika v âile jejediná fungujúca ekonomika. My sa môÏemebaviÈ o tom, Ïe za akú cenu ten poriadok dosiahli,ale v Brazílii moÏno zomrie od hladu viacºudí, ako zomrelo v âile poãas Pinochetovho re-Ïimu. TakÏe ão je men‰í a ão je väã‰í zloãin?ËaÏko povedaÈ.Asi veºa záleÏí aj na tom, ak˘ postoj k sociálnejsituácii vo svojom ‰táte majú samotní obãania.Rakúski dôchodcovia sú na tom zrejmeniekoºkonásobne lep‰ie ako slovenskí,ale napriek tomu pred ãasom ich organizáciadôchodcov zorganizovala ‰trajk. Samozrejme,penzisti nemôÏu ‰trajkovaÈ ako lekárialebo uãitelia, ktorí v istom ãase neordinujúalebo neuãia, ale v Rakúsku vy‰li do ulíca narobili tak˘ rozruch, Ïe vláda im v mnoh˘chveciach ustúpila.Len, viete, rozdiel povedzme medzi Slovenskoma Rakúskom, a aj medzi Slovenskom aFrancúzskom alebo Anglickom, je v tom, ão jena‰a v˘hoda a preão, povedzme, ani kríza nieje u nás, chvalabohu, zatiaº taká drastická, akov niektor˘ch in˘ch krajinách, aj v Amerike: Ïeu nás drvivá väã‰ina ºudí vlastní byt, v ktoromb˘vajú, teda nie sú v nájme. Vo Viedni je to v‰aktak, Ïe drvivá väã‰ina ºudí neb˘va vo svojichvlastn˘ch bytoch, ale sú v nájme, a to je veºkápoloÏka, to je tretina príjmu, ktorá ide na nájomné,ão znamená, Ïe slovenskí ºudia majú o toviac, Ïe nemusia platiÈ tretinu zo svojho príjmuza nájom. Platia nejakej správcovskej spoloãnostiza v˘Èah a upratovanie a za odvoz smetí,ale to zìaleka nie je taká poloÏka, ako platia rakúskiobãania majiteºom bytov za nájom. Ajpreto my sme omnoho menej zadæÏení. Keìsom bol v spomínanej Venezuele, tak sme s hrôzouzistili, Ïe tam dve tretiny hostí, ktorí tamboli z Holandska, z Dánska a ja neviem z Nemecka,mali na túto svoju dovolenku úver. Unás je to, chvalabohu, veºmi ojedinelé, aspoÀ jasom e‰te nepoãul o nikom, kto by si zobral úvera i‰iel na dovolenku do Venezuely. To uÏ pova-Ïujem za dosÈ nezodpovedné, ale v západnej Európeto je asi vcelku beÏn˘ jav, Ïe si ºudia berúúver uÏ nielen na televízor, na chladniãku a naauto – o b˘vaní ani nehovorím –, ale si ho zoberúe‰te aj na exotickú dovolenku, ão je naozajlen premrhanie ìal‰ích peÀazí, ktoré potommusia splatiÈ. A keì sa stane to, Ïe tak˘ dlÏníkpríde o prácu, tak potom sú vo veºk˘ch problémoch.Buì oni, alebo tie banky, ão im poÏiãali.Neviem, ako to povedaÈ, aby to nevyzeralo,Ïe ‰írim marxistické my‰lienky, ale naozajsom o tom presvedãen˘, Ïe sa budú musieÈzmierniÈ sociálne rozpory.Vy na rozdiel od Marxa chcete, aby to zmiernenieºudia urobili dobrovoºne, k˘m Marx bolnatoºko realista v porovnaní s vami, Ïe on tochcel robiÈ násilne, ako sa to teda v niektor˘chkrajinách bohuÏiaº aj realizovalo: Ïe pri‰li a kapitalistomzobrali.To, ako sa aj v mnoh˘ch krajinách ukázalo,je zlá, neperspektívna cesta. Ale aká je lep‰ia?Neviem, aká je lep‰ia, ale reálne sa deje to,Ïe potom skôr mnohí bohatí ºudia odchádzajúz tak˘ch krajín, ako je Venezuela. Aj ten honorárnykonzul, ão som sa s ním stretol, a najmäjeho manÏelka, ktorá bola âe‰ka, mali jedin˘sen: uÏ aby to tam vo Venezuele ukonãili a abyi‰li buì na Slovensko, odkiaº pochádzal on,alebo do âeska, odkiaº pochádzala ona, a abykoneãne zasa Ïili v normálnych civilizovan˘chpodmienkach, lebo uÏ tej Venezuely mali plnézuby. Napriek tomu, Ïe je tam príjemne teploa aj inak je tam veºmi pôvabne. A potom uvedieme‰te ìal‰í fenomén, ako som sa právednes doãítal v novinách. Veºmi veºa firiem, amoÏno aj zo Slovenska, sa prihlasujú do rôznychdaÀov˘ch rajov, respektíve idú tam, kdeje bezpeãne a kde sa nemusia obávaÈ o seba ao svoj majetok. Zoberú svoje peniaze a idú doinej krajiny, ãi uÏ do ·vajãiarska, ãi do Monaka,ãi na Kajmanské ostrovy, a tam si pokojneÏijú alebo aspoÀ, povedal by som, preãkajú zléãasy, a keì sa zasa vrátia ãasy dobré, tak sa ajoni vrátia domov. Takto reagujú. Ja teraz nechcemhodnotiÈ, ãi to je dobre, alebo zle, aleºudské správanie je skôr takéto, Ïe odtiaº, kdeje zle, odídu a tú krajinu potom uÏ nechajúsvojmu osudu. Tí naozaj bohatí, o ktor˘ch hovoríte,Ïe by sa mali podeliÈ, tí majú na to dosÈspôsobov, ako sa vyhnúÈ ohrozeniu ich majetku.Naozaj nemusia b˘vaÈ na Slovensku, dokoncaani nie v Európe, pokojne môÏu ÏiÈ na Kajmansk˘chostrovoch, alebo keì v Európe, takbudú b˘vaÈ v Monaku alebo v Lichten‰tajnsku...A ani obava pána Fergusona, ktor˘ je znepokojen˘blíÏiacim sa nebezpeãenstvom vzbúr,vás nejako neomína alebo nevyru‰uje?MÀa znepokojuje predstava, Ïe by sa malonieão len tak rozdávaÈ. Ja sa búrim proti tomu,aby niekto dostával peniaze len kvôli tomu, Ïeje chudobn˘ – a bez toho, Ïe by nieão urobil,lebo to nie je, podºa mÀa, správne. âloveku trebadaÈ príleÏitosÈ, aby robil a aby si tie peniazezarobil. To je dnes zrejme to najÈaωie: pomôcÈvytváraÈ pracovné miesta, aby tí ºudia nieão pretie svoje peniaze aj urobili. Lebo keì budú tíakoÏe chudobní len sedieÈ niekde na laviãke abudú ãakaÈ, kedy im niekto zazvoní, povedzmepo‰tár, a donesie im peniaze od miliardárov, takto nie je dobré...Ja v‰ak tieÏ nechcem, aby niekto dostával peniazealebo nieão ako ‰rotovné len tak, beztoho, aby sa o to nejako priãinil. PretoÏe napríklad‰rotovné, keì uÏ som ho spomenul,je práve tak˘ darãek bez práce – a z peÀazíostatn˘ch ºudí, hoci tí by ich moÏno viac potrebovali,neÏ tí, ão si za ‰rotovné kúpia lacnej‰ienové auto. Ja rozhodne neorodujem zalenivcov. Mne sa jednoducho zdá, Ïe sa ºudstvomôÏe zachrániÈ len vtedy, ak sa nieão pohneso sociálnou situáciou miliárd ºudí aväã‰iny národov.Naozaj neviem, ako by sa to dalo usporiadaÈ,lebo ja som e‰te nestretol ãloveka – alebo asisa nestretávam s tak˘mi úpln˘mi miliardármi–, ktor˘ by tvrdil, Ïe uÏ viac nechce a viac akomá ani nepotrebuje. Jedin˘ konkrétny prípad,ão poznám, to je, ako som uÏ povedal, Bill Gates,ktor˘ veºkú ãasÈ svojho majetku dáva narôzne dobroãinné úãely. Predpokladajme, Ïenemá nijaké zi‰tné ciele. MoÏno sú aj iní miliardári,ktorí dávajú nejakú úctyhodnú ãasÈ zosvojho majetku, lebo keì dá niekto zo 100 miliárdjeden milión, tak to je naozaj absolútnyzlomok z toho, ão asi aj kaÏd˘ in˘ boháã dávana nejakú takú charitu, pretoÏe, podºa mÀa,kaÏdého, kto len trochu nieão má, nabalia natakú alebo onakú charitu, a ak skutoãn˘ miliardárdá promile zo svojho majetku, tak to neberiemako nejakú v˘raznú pomoc.Ak niekto ãakal, Ïe kríza aspoÀ trochu zmenípolitickú klímu na Slovensku, tak sa veºmizm˘lil. Ani váÏne ÈaÏkosti a neistá perspektívapolitikov k niãomu peknému nepohli.Teraz na chvíºu z t˘chto utopick˘ch úvahzídem do prízemia k prízemn˘m veciam v súvislostis krízou. Opozícia sa stále rovnak˘mspôsobom ako uÏ 3 roky dobíja do zamknut˘chparlamentn˘ch dvier a koalíciaopozíciu rovnako ignoruje aj s jej návrhmi,ako doteraz. Nebolo by rozumné, keby si triopoziãné strany povedali: Dobre, tak nech sivláda v‰etko robí sama a my s Àou prestanemekomunikovaÈ! Nanajv˘‰, ak im prídedobr˘ nápad predsa len na um, tak by ho nanejakej tlaãovej konferencii nejak˘ z ich expertovzverejnil, aby sa to dostalo do verejnosti.Ale niã viac by k tomu nepovedali –jednoducho by ãakali na voºby o rok, ão uÏnie je tak ìaleko, a moÏno by trochu poãítalis t˘m, Ïe ºuìom sa prestane páãiÈ ignorovanieopozície a prenesú celú zodpovednosÈza ÈaÏkosti na koalíciu.To, ão vy hovoríte, nie je niã svetoborné, dokoncato má aj názov: „tieÀová vláda“, ktorú sibeÏne opoziãné strany vytvárajú. Dokonca aj unás to bolo chvíºu, ale teraz to – neviem preão– nie je. Mohli by sa aj dnes dohodnúÈ na spoloãnompostupe a mohli by vytvoriÈ tieÀovú vládu,v ktorej by boli tieÀoví ministri, ktorí by ponúkalialternatívy voãi reálnym ministrom. Amohlo by to byÈ pokojné, bez nejakého znervóz-Àovania sa, prosto nech ºudia posúdia, ãi sú lep-‰ie návrhy reálnej vlády alebo tieÀovej, a pod-ºa toho by sa obãania rozhodli v najbliωích voºbách.TakÏe, vidíte, nie vo v‰etkom s vami nesúhlasím,v tomto si myslím ako vy, Ïe opozíciazbytoãne tlaãí na pílu. Je zbytoãná snaha siloumocou uÏ za tejto vlády presadiÈ také zákony,ktoré oni povaÏujú za najlep‰ie, ako kebychceli tejto vláde pomôcÈ, ale pritom v‰etcivieme, Ïe jej pomôcÈ nechcú. Povedia, Ïe chcúpomôcÈ Slovensku, ale za tento ‰tát je v zásadev tomto momente zodpovedná táto vládnakoalícia, aj so v‰etk˘mi dôsledkami: keì budúhlúpo vládnuÈ, tak sa im to vypomstí. Ozaj –preão momentálne nie je Ïiadna tieÀová vláda?!Teraz ste ma svojou otázkou in‰pirovali k tomu,aby som sa nad t˘m zamyslel. To je naozaj zaujímavé,preão opozícia neponúka svoju alternatívuverejnosti nejak˘m systémov˘m spôsobom.Je to preto, Ïe opoziãné strany jednoduchonie sú schopné sa dohodnúÈ na nejakej spolupráci?Asi.57

D I A L Ó G Y O A& E WA moÏno ani nemajú momentálne toºko odborníkov,aby z nich tieÀovú vládu zostavili.Ale majú... Veì predt˘m tu bola 8 rokovreálna vláda, takÏe najmä SDKÚ má pomerneveºa odborníkov, predov‰etk˘m v ekonomike,takÏe si myslím si, Ïe v tomto by naozaj nebolproblém, Ïe by nemali ºudí, ktor˘ch by tam dali.To asi majú, len nie sú schopní sa dohodnúÈ,lebo kaÏd˘ chce tomu druhému akoby prejsÈ cezrozum a tro‰ku sa po chrbte ostatn˘ch opoziãn˘chstrán vy‰kriabaÈ vy‰‰ie, a pritom im neprekáÏa,Ïe vlastne inú opoziãnú stranu t˘m zraziak zemi, hoci tá by mala byÈ ich spojencom.UÏ dávno nebol tak˘ smutn˘ stav t˘ch strán,ktoré dnes tvoria opozíciu, ako je teraz,. Boloto také v ãase, keì e‰te bola úplne rozpadnutáºavica a keì bolo na Slovensku niekoºko ºavicov˘chstrán – Sociálna demokracia, Stranademokratickej ºavice, ale aj ìal‰ie, ão sme uÏaj zabudli, ako sa volali – jedna tu‰ím bola Sociálnodemokratickáalternatíva. A vtedy zasebola relatívne Ïivotaschopná pravica. A zakrátkonato urobil Róbert Fico – treba povedaÈ, Ïegeniálny – Èah, keì zaloÏil úplne novú ºavicovústranu, ktorá postupne vytunelovala v‰etkydovtedaj‰ie ºavicové sily od Komunistickejstrany aÏ po Sociálnu demokraciu. Toto ja ãakám,Ïe sa stane aj na pravej strane politickéhospektra, len zatiaº nie je na obzore Ïiaden líder,ktor˘ by ich dal dokopy. Viem si predstaviÈ,Ïe by sa mohla o nieão podobné pokúsiÈ poneúspe‰n˘ch prezidentsk˘ch voºbách Iveta Radiãová.Musím povedaÈ, Ïe ja keby som bol najej mieste, tak asi by som odi‰iel z SDKÚ a sna-Ïil sa vyuÏiÈ svoju popularitu a zaloÏiÈ nejakúpolitickú stranu, ktorá by urobila na pravejstrane politického spektra to, ão urobil Fico nastrane ºavicovej. Uvidíme, ãi sa to stane, ale keìto neurobí ona, tak to bude musieÈ urobiÈ niektoin˘, lebo keì nie, tak celá pravicová stranapolitického spektra môÏe zabaliÈ svoju úãasÈ vslovenskej politike na desiatky rokov.âítame a poãúvame takmer denne o kríze ao tom, ako sa ona odráÏa v Ïivote miliónovºudí z hºadiska ekonomického, finanãného asociálneho. Ale menej pozornosti sa venujejej vplyvu na ºudskú psychiku. Myslíte si, Ïejej dosah môÏe nejako zásadne poznaãiÈ ajspolunaÏívanie rôznych ºudí, povedzme ajdlhoroãn˘ch priateºov, ãi dokonca aj manÏelov?Len jeden príklad uvediem: Predstavmesi dlhoroãn˘ch priateºov a zrazu jeden znich sa dostane kvôli kríze do veºmi zlej situácie,upadne a príde skoro o v‰etko. Nezhor‰ísa jeho vzÈah k priateºovi, ktor˘ ostalhore, ãím sa ich sociálne postavenie diametrálnezmení? Alebo moÏno aj naopak, nezmenísa vzÈah toho úspe‰ného ãloveka kpriateºovi, ktorého postihol úpadok?To sa urãite môÏe staÈ, ale staÈ sa to môÏe ajvtedy, keì jeden povedzme ochorie. Konieckoncov,poznám jeden tak˘ prípad, Ïe ist˘ ãlovekochorel, dokonca smrteºne, ãiÏe zomrel, ajeho rodina zostala t˘m pádom oveºa chudobnej‰ia,ako bola predt˘m. No a potom vdova poÀom zanevrela na v‰etk˘ch jeho b˘val˘ch priateºov,lebo oãakávala, Ïe oni ju budú moÏno ajfinanãne podporovaÈ, ão sa nestalo, priãom onavedela, Ïe sú dosÈ bohatí. Ale napriek tomuoni jej finanãne nepomáhali, a tak sa na v‰etk˘chroztrpãila a zatrpknuto na nich zanevrela.Napokon, vÏdy, keì je zle, tak vzÈahy nie súnajlep‰ie. Na potápajúcej sa lodi asi neb˘vajúdobré vzÈahy medzi ºuìmi, tobôÏ keì je menejzáchrann˘ch ãlnov, ako je pasaÏierov. Vtedy dochádzaobyãajne k prudkému zhor‰eniu medzi-ºudsk˘ch vzÈahov a k prudkému nárastu popularityPána Boha.Myslíte, Ïe ak vznikne v kritick˘ch situáciáchnegatívny vzÈah medzi ºuìmi, Ïe je to prejavzl˘ch vlastností t˘ch ºudí, ktor˘ch sa to t˘ka– povedzme závisti, nenávisti –, alebo Ïe jeto len v˘buch nieãoho prirodzeného v ãloveku,veºmi trpkého, bolestného, ão nevedia vsebe potlaãiÈ a prenesú to aj na druh˘ch,dokonca na t˘ch, ktorí im boli dlhé rokyblízki?Je to asi prirodzená ºudská vlastnosÈ, Ïe keìsa dostanete do nejak˘ch problémov, tak mátetendenciu viniÈ za to in˘ch.Vy niekedy viníte za problémy, ktoré na vásdoºahnú, alebo keì máte veºa roboty a stenervózny, povedzme manÏelku?Áno, a ona to uÏ aj vie, Ïe keì napríklad prídemzo striÏne, kde som 12 – 14 hodín bez prestávky,a navy‰e za t˘m neviem, zaspaÈ, lebosom rozru‰en˘, no tak potom na druh˘ deÀsom podráÏdenej‰í ako normál. To moja man-Ïelka uÏ dobre pozná a vie, Ïe to niekto nevinn˘schytá, niekedy to je pes, niekedy to je ona,a niekedy auto. Prosto, keì mi v takomto mojomstave nieão povie, tak reagujem omnohoimpulzívnej‰ie ako za normálnych okolností,lebo som unaven˘ a t˘m pádom aj zl˘. Tentopsychick˘ efekt úãelovo vyuÏíva povedzmearmáda, alebo aspoÀ sa to vyuÏívalo na základnejvojenskej sluÏbe, aby vyvolali vo vojakochnadmernú a, povedzme to tak, aj dosÈ agresívnuaktivitu. Veì si zoberte, Ïe armáda,ktorá vÏdy bola bohatá in‰titúcia, takÏe mala byna to, aby v kasárÀach boli povedzme radiátory– ale tie tam neboli, a namiesto toho boli tamkadejaké piecky, v ktor˘ch sa viac nekúriloako kúrilo; a tak isto sa mohli daÈ vojakomnormálne najesÈ, ale im nedali, lebo vojak musíbyÈ vo svojej du‰i zl˘, keìÏe dobr˘ vojak je naniãvojak. Preto vlastne umelo udrÏiavali vojakovpolohladn˘ch, polouzimen˘ch a polonevyspat˘ch,preto robili v noci poplachy. To bol,podºa mÀa, hlavn˘ úãel tak˘chto surov˘ch noãn˘chalarmov, aby vojaci neboli v pohode.Lebo keì je ãlovek najeden˘, vyspat˘ a v tepluãku,tak predsa nebude na nikoho útoãiÈ. Alekeì tieto tri základné veci nemáte, tak ste podráÏden˘a zl˘.A – musím povedaÈ –, aj mne sa to stáva.A v tom kritickom ãase, keì va‰a nervozitaz rôznych dôvodov naplno prepukne a vy sasprávate nie celkom náleÏite, ste vtedy schopn˘si aspoÀ trochu uvedomiÈ, Ïe robíte zle?Áno, áno... Som. Ale aj tak to nedokáÏemprekonaÈ. A moja manÏelka, keìÏe uÏ dopreduvie, Ïe sa to stáva, tak uÏ to berie tak, povedalby som, s primeran˘m nadhºadom. Jednoducho,keì je ãlovek unaven˘, vÏdy reaguje podráÏdenej‰ie,ale je dobre, keì to vie dopredu aj jehookolie a aj on sám.A va‰a manÏelka má tieÏ niekedy právo byÈpodráÏdená?Samozrejme. A aj je.Vy ste vtedy ten láskavej‰í?Áno, je to tak. Ja som vÏdy tvrdil, Ïe je veº-mi dôleÏité, aby sme nikdy neboli súãasneobidvaja podráÏdení, lebo potom by nebol anijeden tolerantnej‰í k tomu druhému. TakÏe aju nás sú situácie, keì som zase ja ten, ktor˘ tlmíhroziace rodinné v˘buchy.A ako je to vo va‰om vzÈahu k va‰ej dospelejdcére? Tam tieÏ vzniká niekedy napätie?Málokedy. Niekedy áno, ale treba povedaÈ,Ïe pri dcére som tak˘... neviem, ako to povedaÈ...tolerantnej‰í. Ona ma uÏ musí veºmi nahnevaÈ,aby som reagoval podráÏdene, to jeomnoho zriedkavej‰í jav, Ïe by som bol voãidcére podráÏden˘. A keì sa to uÏ stane, tak somto skôr ja, kto sa snaÏí ão najskôr o zmierenie.Do nejakého sporu s dcérou sa dostanem naozajveºmi zriedkavo, naozaj len sem-tam, ale to jeasi desatina toho, ão s manÏelkou. Niekedy sito skôr odnesie napríklad auto, keì uÏ nechcemublíÏiÈ Ïiadnemu Ïivému tvorovi, ani psovi,lebo – a to ma mrzí – niekedy si to odnesie ajpes, lebo leÏí tak, ako si myslím, Ïe by nemal.Aby som sa vyhol tak˘mto nezrovnalostiam soÏiv˘mi bytosÈami, tak niekedy si to odskáãeauto takou, ako by som povedal, agresívnej‰oualebo dynamickej‰ou jazdou: sadnem si doauta, auto neprotestuje, a tak sa trochu na Àompovozím.Hovorili sme o niektor˘ch dôsledkoch alebodozvukoch finanãnej krízy. MoÏno by bolouÏitoãné, keby ste skúsili povedaÈ, ako ste savy osobne ako indivíduum z nej pouãili? âoste si pre seba povedali?Len som sa utvrdil v tom, aká je správnamoja celoÏivotná zásada: VÏdy sa treba zakr˘vaÈtakou perinou, na akú ãlovek má. Veì problémynaozaj vznikli tam, kde ºudia Ïili luxusnej‰ie,neÏ na to mali zarobené, a to som ja nikdynerobil. Ja som si vÏdy najprv zarobil peniazea aÏ potom som ich nejak˘m spôsobom, ãiuÏ rozumnej‰ím, alebo menej rozumn˘m, minul,a e‰te ani to nie v‰etky. TakÏe ja som vÏdymal, a to aj v ãasoch, keì som zarábal akoÏemálo, nejakú rezervu, ãiÏe vÏdy som menejminul, neÏ som zarobil. A to sa snaÏím nauãiÈaj moju manÏelku, ão sa mi v‰ak veºmi nedarí.Ona, keì má 100 korún, tak minie 99, a keìmá tisíc, tak minie 999. Aj preto rozhodujúcefinancie v na‰ej rodine som vÏdy riadil ja, leboona si uzná, Ïe s peniazmi veºmi narábaÈ nevie.U nás, v na‰ej rodine, to bolo zasa naopak. NarábaÈs peniazmi vedela mama, ona aj vÏdy v‰etkovyplatila, k˘m môj otec nie. Pritom otec nebolani trochu márnotratn˘, nepil, respektíve piltak, Ïe si kúpil liter vína a ten pil dva t˘Ïdne.A ani vôbec nefajãil. Nemal nijaké drahé koníãky,nechodil hrávaÈ karty, ale napriek tomupeniaze nikdy nemal. Zato mama mala peniazevÏdy. Tá sa postarala vÏdy o v‰etko, ão bolotreba do domu kúpiÈ a zaplatiÈ.Z toho jasne vypl˘va, Ïe kaÏdá rodina bymala maÈ aspoÀ jedného ãloveka, ktor˘ dokáÏezaobchádzaÈ s peniazmi so ‰etrnosÈoualebo rozvahou.Áno, podºa mÀa je najsilnej‰ím pouãením zkrízy pre kaÏdého jednotlivca alebo pre kaÏdúrodinu, aby ãlovek Ïil podºa toho, na ão má, aaby sa nesnaÏil o nejakú virtualitu. Aby teda ne-‰iel na dovolenku do Venezuely za poÏiãané peniaze.S Oliverom AndrásymuvaÏoval Ernest Weidler58

P O L I T O L Ó G I AJUDr. MUDr. Daniel ·mihula, PhD. Dr. iur. je slovensk˘ právnik, politológ, novinár, a spisovateº.Pôsobí v ‰tátnej správe, na Ústave politick˘ch vied SAV, aj ako vysoko‰kolsk˘ pedagóg. Jeho zatiaºposledná kniha nesie názov PouÏitie silov˘ch prostriedkov v medzinárodn˘ch vzÈahoch.Silové prostriedkya hºadanie v˘chodískPreão ste si zvolili práve túto tému a zároveÀste sa rozhodli poru‰iÈ tradiãn˘ pacifistick˘imperatív v slovenskom politickom myslení?Fenomén násilia je súãasÈou ºudskej spoloãnostiuÏ od jej poãiatkov a isto aj súãasÈou prírodyako takej. V posledn˘ch rokoch v Európenajmä pod vplyvom pacifistickej paradigmy,ktorá je produktom najmä 50. a 60. rokov, do-‰lo k vytvoreniu predstavy, Ïe násilie uÏ zastaraloa je prekonané. BohuÏiaº to tak nie je. Jestále súãasÈou medzinárodn˘ch vzÈahov, do veºkejmiery aj vnútornej politiky a napokon aj kaÏdodennéhoÏivota. Keì hovorím o násilí, myslímpriamo na fyzické násilie, nie na ist˘ prejavmoci, moci ekonomickej, moci manipuláciou,ovplyvÀovania, moci intelektuálnej, technickej...Patrí k silov˘m prostriedkom aj priama ãinepriama hrozba fyzického násilia? A akopodºa vás súvisí moc s násilím?Moc znamená schopnosÈ ovplyvÀovaÈ konaniein˘ch pomocou rôznych faktorov, ekonomickéhotlaku, psychologického tlaku, politickejmanipulácie, svojím spôsobom aj vlastnejautority, taktieÏ aj priamym fyzick˘m násilímalebo hrozbou jeho pouÏitia.V m˘toch a tradíciách sa o Slovanoch hovoríako o holubiãích povahách, ktoré sa vyh˘bajúpouÏívaniu silov˘ch prostriedkov, pokiaºje to len trochu moÏné. Vedecké historickéa archeologické poznanie o tom v‰ak nesvedãí.Holubiãia slovanská povaha je, samozrejme,nezmysel. Dokonca to neplatí ani o t˘ch Slovákoch,ktorí si myslia, Ïe sú nesmierne mierumilovní.V‰etci na‰i susedia nás vidia inak, mnohídokonca ako nebezpeãn˘ch zurvalcov. Môjveºk˘ uãiteº, politológ profesor Oskar Krejãítvrdí, Ïe preÏiÈ mohli jedine tie národy, ktoré vedelibojovaÈ v kritick˘ch momentoch t˘m najkrutej‰ímspôsobom. Som presvedãen˘, Ïe na‰ipredkovia, ktorí tu Ïili v kritick˘ch obdobiach,to vedeli. Inak by nepreÏili. Opaãn˘ názor je sebam˘tom.M˘tus o mierumilovnosti Slovanovvychádza z herderovskej predstavy, romantickejpredstavy z 1. polovice 19. storoãia, keì sakonkrétnym národom pripisovali konkrétnevlastnosti. V tom ãase uÏ boli Slovania v strednejEurópe súãasÈou väã‰ích ‰tátnych celkov,kde politicky alebo ekonomicky dominovaliNeslovania, predov‰etk˘m Nemci, Maìari ajTurci, ão vyvolávalo predstavu, Ïe na‰i slovanskípredkovia sú mierumilovnou niωouvrstvou, k˘m tou bojovníckou, silnej‰ou, sú iní.Azda to bola aj zhoda okolností a náhod v urãitomzaostávaní sociálneho v˘voja v konkrétnychãastiach strednej Európy v konkrétnom obdobíokolo roku 1800. Tieto m˘ty v‰ak napríkladúplne ignorujú bojové tradície Poliakov,Rusov, Srbov...Iste nikto nepopiera, Ïe napríklad Slovácisa vedeli brániÈ, keì boli prinútení bojovaÈ.Turci boli fakticky zastavení na slovensko-maìarskejetnickej hranici, i keì samozrejme, ku koneãn˘mv˘sledkom bojov prispeli rozhodujúcoumierou habsburské vojská, no nepochybne tzv.kaÏdodenná vojna spoãívala na pleciach miestnychsíl, ktoré boli prevaÏne slovenské. Rovnakokurucké vojny sa odohrávali prevaÏne naúzemí Slovenska. To, Ïe sa boje odohrávali podzástavou väã‰ích politick˘ch celkov – konkrétnev na‰om prípade Uhorska a habsburskej rí‰e– je osudom väã‰iny mal˘ch národov.M˘ty o slovenskej mierumilovnosti môÏu súvisieÈaj s nie celkom pozitívnym v˘sledkommeruôsmych rokov pre Slovákov?âo sa t˘ka tohto romantického obdobia slovensk˘chdejín, národní vodcovia boli zväã‰adeti evanjelick˘ch farárov a uãiteºov, ão mohloviesÈ k vytvoreniu predstavy o nutnosti vy‰-‰ej mravnosti v slovenskom politickom hnutí.E‰te aj dnes niektorí politickí a kultúrni dejateliazanietene tvrdia, Ïe my, Slováci, musíme byÈpredov‰etk˘m „ãistí“. Ja tvrdím, Ïe v politike,najmä v tej veºkej politike, nemáme byÈ ãistí, alemáme maÈ za povinnosÈ obhajovaÈ svoje záujmy.Meruôsme roky boli práve naopak príkladompokusu o samostatné vojenské vystúpenieSlovákov. To, Ïe v˘sledkom neboli Ïiadne v˘raznéúspechy, je práve dôsledkom mocensk˘chpomerov, v ktor˘ch Slováci hrali tretie husle.MoÏno cisár pán rozdával podºa zásluh –práve vojensky aktívnej‰í Srbi, Chorváti a Rumunidostali viac. Slováci s men‰ím vkladom dospoloãného víÈazstva nad vzbúren˘mi Maìarmimenej: len ‰kolské a jazykové ústupky. Nevyluãujem,Ïe práve nev˘hodné mocenské postavenieSlovákov, kvôli ktorému prakticky nemohliv rokoch 1867 – 1918 presadiÈ v politickomzápase Ïiadne poÏiadavky a ani záujmy,viedlo k tomu, Ïe sa veºká ãasÈ politickej a intelektuálnejelity uzavrela do akejsi slonovinovejveÏe „vy‰‰ieho duchovna“ a spravila si ztoho z núdze cnosÈ: zaãala sa prezentovaÈ akoskupina, ãi dokonca ako národ, ktor˘ má ìalekood ‰pinavosti a nízkosti beÏnej politiky a riadenia‰tátu ãi nebodaj vojensk˘ch zápasov. Pritomv‰etko, ão sme za posledn˘ch sto rokov akonárod dosiahli, sme dosiahli práve aktívnou politickouparticipáciou – ak nie národa ako celku,tak aspoÀ agiln˘ch jednotlivcov – priãomoprávnene mnoh˘ch dnes povaÏujeme za niepríli‰ „mravné“ osobnosti. Ale tak to uÏ v dejináchchodí...A ako s t˘m súvisí morálka? Je vecou politickejdohody?Morálka je etická kategória, nie politická. Vtom najvlastnej‰om v˘zname slova je vecouspoloãenskej dohody. Je to súbor noriem, ktoréodráÏajú predstavu spoloãnosti o urãitomusporiadaní vecí, o spravodlivosti, o etick˘chcieºoch, o vzÈahoch medzi ºuìmi...TakÏe to nie je len filozofická kategória. ªudiaju pre svoj Ïivot, aby vôbec preÏili ako ºudia,ako civilizované bytosti, potrebujú.ªudia morálne princípy potrebujú, ale ãastoich aj poru‰ujú a z príãin, ktoré b˘vajú len utilitárne.Uznávané etické koncepcie pritom b˘vajúv spoloãnosti dosÈ rozdielne a rozdielne súaj v rôznych samostatn˘ch spoloãenstvách. Prebiehamedzi nimi akási súÈaÏ, ak˘si zápas. Ktoráz t˘chto koncepcií zabezpeãí danému spoloãenstvuefektívnej‰ie preÏívanie, tá sa potomúspe‰nej‰ie ‰íri. Morálku a etiku potrebuje predov‰etk˘mspoloãenstvo, ktoré sa pomocou nejstabilizuje a vytvára pocit spolupatriãnosti. Morálka,ktorá buduje dôveru v rámci spoloãnosti,napomáha preÏitie spoloãnosti, jej rozvoj areprodukciu jej ãlenov. Morálne princípy, ktoréplatia, ktoré sú uznávané, sa zvyknú vzÈahovaÈna t˘ch, ão sa navzájom vnímajú ako spoloãnosÈ.Voãi t˘m, ktorí prichádzajú zvonka aãasto sa vnímajú ako konkurencia, sa také prísnemorálne kritériá spravidla neuplatÀujú. Vrámci spoloãenstva je ãasto pre jednotlivcaosobne v˘hodné poru‰iÈ „pravidlá hry“ a konaÈbez ohºadu na morálku. Zákerne, podlo, neférovo,egoisticky.... Poznáme príklady tak˘chúspe‰n˘ch, bohat˘ch a vplyvn˘ch ºudí aj z na-‰ej súãasnosti. Av‰ak spoloãenstvo sa musí sna-ÏiÈ tak˘chto ºudí potrestaÈ a eliminovaÈ, a tak zabezpeãiÈvlastnú vnútornú súdrÏnosÈ. Pokiaº samu to nepodarí, takíto ºudia a tí, ktorí si z nichberú príklad, dané spoloãenstvo rozvrátia, a to59

P O L I T O L Ó G I Azanikne alebo musí preÏívaÈ v tieni úspe‰nej‰íchspoloãenstiev. DodrÏiavanie morálky a etikyzo strany jednotlivca je obyãajne v˘hodné prespoloãenstvo ako celok, no menej pre jednotlivca,ktor˘ si môÏe zvoliÈ inú stratégiu. No tak˘chjednotlivcov nesmie byÈ príli‰ veºa, pretoÏe akto vulgárne zjednodu‰ím, v tme, kde je veºazlodejov a málo poctiv˘ch „pracantov“, nie jeãoskoro z ãoho kradnúÈ...Predsa sa to, podºa mÀa, na‰Èastie stáva, Ïe ºudiavo svojom Ïivote uplatÀujú morálne princípya uplatÀujú ich aj vo vzÈahu k ãlenomin˘ch spoloãenstiev.Morálne kritériá, ktoré spomíname, sa uplat-Àujú v miere, v akej sú tí cudzí alebo konkurenãnívnímaní ako príbuzní. V prípade jestvovaniavy‰‰ieho kultúrneho okruhu, ak˘m je napríkladeurópska civilizácia, sme schopní oveºa väã‰midodrÏiavaÈ niektoré morálne zásady, rovnakoako zásady vojnového práva, aké sa uplatÀujev prípadoch vojensk˘ch operácií. Keì v‰ak ºudiabojujú proti niekomu, koho vnímajú kultúrnealebo rasovo cudzo, je to zloÏitej‰ie.Lenka Berová(Druhú ãasÈ rozhovoru prinesiemev nasledujúcom ãísle.)Znárodnenie obãanaa iné fixné ideySlovenskí politici sú dosÈ ìaleko od toho, abysa v prvom rade cítili byÈ sluÏobníkmi a pomocníkmiobãanov, alebo aspoÀ ich partnermi. Keìsa ão len trochu usala‰ia na príjemn˘ch postoch,hneì zaãnú hºadaÈ moÏnosti, ako si podriadiÈ ºudíz kaÏdej spoloãenskej skupiny a ako ich donútiÈ,aby svoj ‰t˘l Ïivota a svoje potreby podrobili neúprosnejdiktatúre t˘ch politikov, ktorí sa zaãnúcítiÈ byÈ pánmi tohto ‰tátu a jeho obyvateºstva.Namiesto trvalej konzultácie s verejnosÈou – akosú Àou napríklad série referend vo vyspelej ‰vajãiarskejdemokracii – sa usilujú znásilniÈ obãanova bez dlh˘ch reãí ich urobiÈ zajatcami ‰tátnejalebo – moÏno e‰te ãastej‰ie – straníckejideológie. Napokon, iste sa podstatne ºah‰ie riadiak˘koºvek spoloãensk˘ útvar, ak sa v Àom vytvoriapravidlá donucujúce ºudí konaÈ nie tak,aby im bolo dobre, ale tak, aby to vyhovovalo politick˘mmajiteºom ‰tátu. Oveºa Èaωie je drÏaÈ poriadokargumentmi, múdrymi vysvetleniami aodôvodneniami.Agresivita okolo 2. pilieraSúboj o 1. a 2. dôchodkov˘ pilier je najprimeranej‰ímpríkladom. Sotva môÏe niekto poprieÈ,Ïe uvaÏovanie o nevyhnutnosti zmeniÈ dôchodkov˘systém, ktor˘m sa dlhé roky riadil komunistick˘reÏim, bolo správnym krokom druhejDzurindovej vlády a ministra ªudovíta Kaníka.Pritom podnetom pre tieto úvahy nebola len neistotaokolo zháÀania financií na dôchodky priklesajúcom poãte pracujúcich (zamestnan˘ch)ºudí, ale aj to, Ïe v podstate celá populácia bolapodriadená nápadom a rozhodnutiam niekoºk˘ch‰tátnych úradníkov, vlády a poslancov, tedaich ºubovôli.Kaník a jeho rezort pri‰li s ideou vytvoreniatakého 2. piliera, ktor˘ by dal obãanom moÏnosÈrozhodnúÈ sa, ako si chcú na dôchodok ‰etriÈ.Bola to jedna z najradikálnej‰ích zmien – akchceme, nazvime ju reformou –, ktorú Dzurindovavláda do chodu ‰tátu a Ïivota v‰etk˘ch obãanovvniesla. Samozrejme, priniesla rozporuplnéreakcie a zvlá‰È negatívne najmä zo stranySmeru, a to uÏ v ãase, keì bol e‰te v opozícii. Keìsa stal hybnou silou teraj‰ej vlády, tlaky proti 2.pilieru vystupÀoval a uÏ z pozície vládnej mocizaãal hºadaÈ moÏnosti, ako tento variant systémupotlaãiÈ alebo úplne vylúãiÈ.Zmyslom na‰ej úvahy nie je v‰ak posudzovaÈsprávnosÈ 2. piliera alebo jeho nebezpeãenstvá prifinancovaní budúceho dôchodku. Je poslanímnezávisl˘ch sociálnych analytikov a na druhejstrane ministersk˘ch úradníkov, aby predloÏili verejnostidôveryhodné a argumentaãne bohatémateriály, ktoré by iniciovali obãanov, aby zvá-Ïili prospe‰nosÈ alebo riziká jedného i druhéhopiliera a aby sa podºa toho rozhodovali.Faktom je, Ïe kaníkovcom sa podarilo vytvoriÈe‰te poãas Dzurindovej vlády veºmi priaznivúatmosféru – ale aj dobrú organizáciu – preokamÏité vãlenenie 2. piliera do dôchodkovéhosystému, takÏe do tohto nevyskú‰aného pilieravstúpili státisíce budúcich dôchodcov. KeìÏekoneãn˘ efekt – dôchodky vyplácané podºa neho– sa dostaví aÏ o niekoºko rokov, ãi dokonca desaÈroãí,a tak nebezpeãenstvo, Ïe zlyhá, tu evidentneje, nepovaÏujeme za niã neprirodzenéhoalebo antisociálneho, ak sa premiér Fico a ministerkaTomanová – pokiaº sú úprimne presvedãení,Ïe pre mnoh˘ch je zotrvanie v 2. pilieri veºk˘mhazardom – obracajú na t˘ch, ão sa do tohtosporivého piliera nahrnuli a ak im navrhujú adokonca legislatívnymi postupmi umoÏÀujú, abyz 2. piliera vystúpili.Ale práve v tomto momente dochádza k situácii,ktorá je pre konanie dobrého a demokratickéhopolitika veºmi pochybná, ba priam neprijateºná.Ich spôsob komunikácie s úãastníkmi v 2.pilieri je agresívny a domáhajúci sa poslu‰nosti.Predstavme si obãana, ktor˘ – a má na to plnéprávo – hºadá najv˘hodnej‰iu formu pre to, abysi zabezpeãil dôchodok koneãne aspoÀ trochu sapribliÏujúci úrovni priemern˘ch európskych ‰tátov.Kaníkov pilier mu naznaãil solídnu nádej.Nie ãudo, Ïe sa jej státisíce ºudí chytilo. Teraz pri-‰li predáci Smeru-SD a vtækajú mu do hlavy, Ïebol prefíkane oklaman˘. Je moÏné, Ïe budúci dôchodcazaváha. Ale ich verbálna v˘bojnosÈ a nástojãivosÈich zháãi. Ak sa Robert Fico spoliehana svoje nadpriemerné preferencie, nedoceÀujepsychologické meandre v hlavách kaÏdého ãloveka.Na to, aby sa niekto priklonil k nejakej politickejstrane, nepotrebuje veºa rozm˘‰ºaÈ, ãastomu staãí pár emócií. Ale ak uvaÏuje o svojejzabezpeãenej budúcnosti a o svojom osude nasklonku Ïivota, uvaÏuje oveºa komplexnej‰ie aprihliada – jeden viac, in˘ menej, ale kaÏd˘ – narôzne argumenty, ktoré sa k nemu nahrnú. Pretosa predvolebné preferencie absolútne nestotoÏ-Àujú s poãtom t˘ch, ktorí uverili Ficovmu a Tomanovejargumentovaniu o hazardnosti 2. pilieraa ktorí by – napriek rozìaven˘m dverám dosystému – z neho vystúpili.Keby teda príslu‰ní ãlenovia vlády nevzbudilipochybnosti od prvého momentu uÏ t˘m, akosa silou-mocou domáhali, aby sa prihlásení do 2.piliera vrátili do prvého, keby nepôsobili takútoãne, keby vystupovali viac diskusne a kebyboli viac zvedaví na mienku a na otázky obãanov,moÏno by veºa ºudí zaãalo e‰te raz zvaÏovaÈ,ktor˘ pilier je pre nich v˘hodnej‰í. Fico sav‰ak porozprávaÈ s ºuìmi nechcel, chcel im vnútiÈsvoju ideu, ktorú povaÏuje za neoddiskutovateºnesprávnu.NemoÏno sa zmieriÈ so v‰etk˘mV Radiãovej kampani pred prezidentsk˘mivoºbami sa to priam hemÏilo slu‰nosÈou, toleranciou,solidaritou a najmä zmierlivosÈou. V podstates kaÏd˘m. Pravdou je, Ïe slovensk˘ verejn˘Ïivot (a v Àom najmä politika) je preplnen˘nenávisÈou, malichernosÈou, xenofóbiou, etnickoua národnou nevraÏivosÈou a ìal‰ími javmi,ktoré deformujú du‰e solídnych obãanov. ·íriÈchuÈ na slu‰nosÈ a korektnosÈ je mimoriadne potrebnéa osoÏné. Pravda, kandidátka na prezidentkumusí vnímaÈ spoloãnosÈ v celej jej nesúrodostia pestrosti a s t˘mto vedomím sa na obãianskemasy aj obracaÈ.Zná‰anlivosÈ ako princíp je pre prezidenta elegantnáochranná znaãka, ale nikdy pritom nesmievynechaÈ otázku, ãi má byÈ ku kaÏdému bezhraniãná,a keì nie, kde sú vyboãenia nielen dovolené,ale priamo nutné a povinné, a ako sa majúku komu prejaviÈ. E‰te je v pamäti mnoh˘chpriam nenávisÈ, ktorá naplno prepukla na jar1994 medzi prv˘m prezidentom demokratickejSR Michalom Kováãom a vtedaj‰ím premiéromVladimírom Meãiarom. Pri v‰etk˘ch svojich60

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Echybách sa Kováã maximálne usiloval o toleranciumedzi etnick˘mi skupinami, medzi politick˘mistranami, medzi veriacimi rôznych nábo-Ïenstiev i ateistov. Napriek tomu medzi Kováãoma Meãiarom prepukla aÏ nevídaná nevraÏivosÈ.Akokoºvek sa Kováã tlmil, nemohol zadrÏaÈv parlamente prúd tvrd˘ch slov, ktor˘mi odokrylnegatívne stránky Meãiarovho premiérovania.Meãiar mu to nikdy neodpustil. Kováã v‰ak hºadalmoÏnosti na zmierlivosÈ. Ani na poradách snajbliωími spolupracovníkmi – a boli to v‰etkohumanisti, univerzitn˘ profesor Findra, zahraniãnopolitick˘expert Pavol Deme‰, literát a historikMilan Zemko – nedominoval hnev na Meãiara,v‰etci skôr mali záujem o mierumilovné v˘chodiskoa zmierlivú komunikáciu, lenÏe Meãiarnechcel a Kováã ako ‰tátnik vnímal, Ïe svoje v˘hradynemôÏe odvolaÈ. Nedá sa presne posúdiÈ,ak˘ podiel na umen‰ovaní veºmi negatívnehochápania Slovenska povedzme Európskou úniouKováã mal, ale aj on bol v˘znamn˘m ãinite-ºom, ktor˘ podporil závaÏnú zmenu v riadení ‰tátu– úspech SDK, KDH, SDª a SMK vo voºbách1998 a v˘mena Meãiara Dzurindom. NebyÈ tejtoradikálnej zmeny, v ktorej mal prsty aj prezidentKováã, SR by moÏno ani dnes nebola vNATO alebo v EÚ a stále by sa potácala len kdesina európskom dne.ZmierlivosÈ bola základn˘m kameÀom Kováãov˘chÏivotn˘ch i politick˘ch princípov, alena‰Èastie Kováã vycítil, kedy je absolútne neproduktívna,ba priamo ‰kodlivá, a tak ju na ist˘ ãasstiahol z repertoáru svojich vlastností, hoci tobolo na úkor jeho osobného pohodlia, ale aj naveºmi citeºnú ‰kodu jeho spolupracovníkov: Meãiartak okresal rozpoãet prezidentskej kancelárie,Ïe Michal Kováã nemal takmer ani korununa prémie a odmeny pre svojich zamestnancov.Tí skutoãne pracovali s ním (a preÀho) najmä preto,Ïe si získal ich sympatie svojou kon‰truktívnouºudskou ústretovosÈou. Dá sa povedaÈ, Ïe Kováãovtím bol skutoãne vlasteneck˘m zoskupenímviacer˘ch kvalitn˘ch intelektuálov.Som presvedãen˘, Ïe príklad prezidenta Kováãa,ktorého mnohí sebavedomí vzdelanci dodneszaznávajú a podceÀujú, by si zaslúÏil väã-‰iu pozornosÈ, neÏ mu povrchní Slováci venujú.A keby si bola Radiãová hlb‰ie premyslela formuláciesúvisiace so základn˘m posolstvom svojejv˘pravy za prezidentskou funkciou a kebybola do nich citlivo zaãlenila svoje silné – a vmnohom aj pekné – gesto opierajúce sa o „morálnuãesÈ, slu‰nosÈ a nové impulzy“, totiÏ kebyich bola roz‰írila o kováãovskú slu‰nosÈ a zmierlivosÈzosúladenú s nekompromisn˘m Èahom zaeuropeizáciou, antikorupãnosÈou, klientelizmoma ubíjajúcim partajníctvom, bola by mala – moÏno– nádej na e‰te väã‰í poãet najmä rozhºaden˘cha duchovne vyspel˘ch priaznivcov, a tedaaj voliãov.Prezident a Ïiaden ‰tátnicky nasmerovan˘ politikby nemal byÈ jednostrann˘, povrchn˘ a dogmatick˘.Radiãovej predsa len ch˘bala väã‰iamy‰lienková, námetová i ‰tylistická pestrosÈ,ktorá by obmedzila, ba úplne vylúãila jednostrannosÈv chápaní tolerancie. Tá je takmer takisto nemravná, ako je Àou primitívna, fanatickánenávisÈ, ktorá premieÀa nízke pudy na h˘bate-ºa spoloãensk˘ch dejov.âlovek potrebuje nemocnicu nie ‰tátnu, aledobrúNe‰Èastná a ‰kodlivá je Ficova tendencia návratovku komunistick˘m dogmám a demagógii.Pravdepodobne má z nejak˘ch prieskumov overené,Ïe ãasÈ obyvateºov s porozumením prijímaniektoré jeho socialisticko-komunistické ideovépostuláty, ktoré vychádzajú z poh⁄dania súkromn˘mvlastníctvom. LenÏe medzi základné a závaÏnérozdiely medzi reÏimom komunistick˘ma demokratick˘m patrí fakt, Ïe vláda jednej stranysi prisvojuje právo vzÈahovaÈ svoju ideológiua svoje nariadenia na v‰etk˘ch obãanov, ktorí súpovinní jednotne prijímaÈ oficiálne deklarovan˘svetonáhºad. Preto na 1. mája museli ísÈ pochodovaÈpred tribúnou v‰etci obyvatelia a demon‰-trovaÈ jednotu ideí. V demokracii síce v‰etciobyvatelia musia dodrÏiavaÈ parlamentom prijatézákony, ale nik nemá právo od nich poÏadovaÈ,aby s nimi aj súhlasili a aby sa stotoÏÀovalis ich ideov˘m v˘chodiskom.Ak je Robert Fico premiérom demokratického‰tátu, môÏe daÈ síce na známosÈ, ako on osobne,prípadne strana, ktorú vedie, odmieta existenciusúkromn˘ch zdravotn˘ch poisÈovní a domovovdôchodcov, môÏe dosiahnuÈ, aby poslanci odhlasovalizákony, ktoré takúto existenciu spochybÀujú,ale musí pritom – ak chce byÈ zrel˘mpolitikom – braÈ do úvahy, Ïe mnoho ºudí môÏemaÈ svoj dôvod, preão tento vlastnícky vzÈahvníma inak. Chcem t˘m povedaÈ, Ïe ak má strana(v tomto prípade Smer) väã‰inu, môÏe návrhzákona odhlasovaÈ, ale nemôÏe chcieÈ, aby sa tov‰etk˘m páãilo. PresadzovaÈ v‰etko nasilu môÏespôsobiÈ, Ïe veºká ãasÈ – a najmä kvalitn˘ch – obãanovmôÏe byÈ veºmi roztrpãená a môÏe maÈ pocit,Ïe sa deje na nej násilie.Ani demokracia nemôÏe fungovaÈ bez vnucovaniaspoloãn˘ch predpisov skupinám obyvateºstva,ktorí budú nespokojní. Ale robiÈ to ‰tyri roky– úplne ignorujúc mienku t˘ch in˘ch obãanov –rozhodne nie je produktívnym politick˘m krokom.Robert Fico stále viac a viac – a ãastoúplne zbytoãne, len kvôli nejakej prestíÏi – odstrkávaod seba neutrálnych obãanov a vyvolávav nich nechuÈ k celému ‰tátu, k celému Smeru-SDi k celému Ficovi. TotiÏ mnoh˘m z t˘ch„druh˘ch“ obãanov ãasto doslova ‰kodí a preberána seba zodpovednosÈ za zhor‰enú kvalitu ichexistencie (zhor‰en˘ Ïivot poãas choroby, zhor-‰en˘ Ïivot poãas dôchodku), najmä ak sa to dejepri porovnaní ‰tátneho a súkromného zdravotníctva,‰tátnej a súkromnej starostlivosti o dôchodcov.ªudia si vyberajú zdravotné zariadenia a poisÈovnealebo domovy dôchodcov nie len z pote‰eniazo súkromn˘ch ãi verejn˘ch in‰titúcií, alenajmä preto, Ïe zo skúseností vedia, ão im kedylep‰ie poslúÏilo.Nie je len prejavom veºkorysosti, ale aj uvá-Ïlivosti, ãi vláda a parlament postupne zniãiasúkromné zdravotné poisÈovne a zachovajú len‰tátne. Keby súkromné boli len drah‰ie, ale niãpozitívne by nepriná‰ali, je nelogické predpokladaÈ,Ïe by sa ºudia do nich hrnuli. Ak v‰ak je one dosÈ záujemcov, znamená to, Ïe ich sluÏby ponúkajúvy‰‰í ‰tandard neÏ ‰tátne. Minister zdravotníctvaa premiér majú dve moÏnosti, ak sachcú zbaviÈ komerãn˘ch poisÈovní: alebo ichjednoducho zavrieÈ a zakázaÈ – a viac sa o ne nestaraÈ–, alebo donútiÈ ‰tátne poisÈovne, aby neustáleskvalitÀovali personál, lieãebne a v˘kony,ktoré poskytujú (a tak ºudí prirodzen˘m spôsobompriviesÈ na my‰lienku, aby súkromné pois-Èovne opustili). LenÏe ak v súkromnom zariadenípacienta objednajú na urãit˘ termín a ten aj dodrÏia,k˘m v ‰tátnom ho nechajú – aj vo váÏnomstave a uboleného – hodiny zbytoãne sedieÈ predordináciou, ako sa dialo na Kramároch aj v ãase,keì tam bol riaditeºom teraj‰í minister, tak by premiéra ‰éf rezortu ÈaÏko obãanom vysvetºovali,preão je lep‰ie byÈ v ‰tátnej poisÈovni. Za sebamôÏem povedaÈ, Ïe som kvôli môjmu zdraviuprestúpil zo ‰tátnej poisÈovne do súkromnej.Ak˘m právom by mali vysokí ‰tátni úradníci aposlanci ukrátiÈ chorého ãloveka a ohroziÈ jehozdravie, len preto, aby presadili za kaÏdú cenusvoju socialistickú ideológiu?Najnov‰ie najmä z iniciatívy ministerstva a poslancovSmeru-SD zmenili zákon a starí ºudia siuÏ nemôÏu vybraÈ, do ktorého domova dôchodcovby chceli ísÈ, ale musia povinne ísÈ do toho,ktor˘ im vyberie samospráva, hoci by to bolo povedzmeìaleko od ich príbuzn˘ch, alebo z in˘chdôvodov by im to nevyhovovalo. Sociálne solidárnastrana ka‰le na to, aby sa starí ºudia vo svojejÈaÏkej a väã‰inou definitívne závereãnej ºudskejsituácii mali ão najlep‰ie. V záujme prílevufinancií do ‰tátnych domovov – na úkor súkromn˘ch– sa koná proti potrebám dôchodcov. Atento stav je moÏn˘ aj preto, lebo SR má úplneformálnu Jednotu dôchodcov, ktorá problémysvojich ãlenov a ostatn˘ch star˘ch ºudí nekonfrontujes egoistick˘m myslením a cítením politikova úradníkov. Keì v Rakúsku – a tam samajú dôchodcovia podstatne lep‰ie – chcela vládaukrátiÈ star˘ch ºudí, ich organizácia zorganizovalaveºk˘ „‰trajk“ s tisícmi demon‰trujúcichstar˘ch ºudí, ktorého sa vláda tak zºakla, Ïe odzhor‰enia podmienok pre dôchodcov r˘chlo ustúpila.Je v˘smechom, ak sa slovenská Jednota povaÏujeza „organizáciu dôchodcov“. Pôsobí totiÏtak, ako by bola utlmujúcou filiálkou ministerstva.Zámerne som k sebe priradil dvoch tak˘chodli‰n˘ch ºudí, ak˘mi sú Robert Fico a IvetaRadiãová. Najmä preto, aby som ão najplastickej‰ieukázal, ak˘m odºud‰ten˘m k⁄ãomje slovenská politika, a iste nielen tá. Ako jejch˘ba plnohodnotn˘ humanizmus, tak˘ zriedkav˘v ºudsk˘ch dejinách, a predsa tak˘ dôleÏit˘,ak sa má ãlovek vyãleÀovaÈ zo zvieraciehosveta. Politik by mal byÈ tvoriv˘ a nepodliehaÈfixn˘m ideám, ktoré onen k⁄ã vytvárajú.My‰lienka zmierlivosti sama o sebe je krásna,ale nezah⁄Àa ãloveka dostatoãne komplexne.Tisícim ºuìom môÏe znieÈ veta o odpú‰ÈanípríÈaÏlivo, ale ak je len jedna Ïena v Bratislave,ktorá sa nemôÏe doãkaÈ potrestaniaºudí zodpovedn˘ch za hroznú vraÏdu jej syna– mám na mysli matku Róberta Remiá‰a (26),ktorého dali vyhodiÈ do vzduchu za volantomauta –, dobrá politiãka nikdy nesmie vosvojich úvahách zabudnúÈ na Àu.Je trápna malá ambícia slovensk˘ch politikovvytvoriÈ si takú ‰irokú bázu svojho pôsobenia,aby sa do nej vtesnala aj sluÏba obãanom,aj kultúrnosÈ, aj starostlivosÈ o ºudí s rôznyminedostatkami a ÈaÏkosÈami, ktorá byrovnocenne slúÏila ºuìom z rôznych spoloãensk˘chskupín, ale do ktorej by sa nezmestilakorupcia alebo zneuÏívanie svojho funkãnéhopostavenia. Obãania môÏu vnímaÈ politikovako ãlenov konkrétnej strany, k˘m politiciv postavení verejn˘ch ãiniteºov by nemalivnímaÈ obãanov ako ãlenov strany, ale akoobyvateºov tohto ‰tátu. Malo by im záleÏaÈ natom, aby v‰etci, o ktor˘ch sa práve oni majústaraÈ, Ïili bez stresov, dôstojne a dobre. To jeneporovnateºne viac, neÏ len fixná idea (utkvelámy‰lienka) o sociálnej spravodlivosti alebotolerancii. A stovky ìal‰ích ideí.Ernest Weidler,publicista61

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EÚnik na poslednú chvíºuDlhodobo najdôveryhodnej‰ia slovenskáopoziãná politiãka sa vzdala poslaneckéhomandátu a odi‰la z Národnej rady Slovenskejrepubliky. Vyvodila tak politickú zodpovednosÈza pre‰ºap, akého sa jednoducho nemaladopustiÈ – a moÏno paradoxne, moÏnologicky, t˘m, Ïe sa vzdala poslaneckej prítomnosti,si moÏno vybudovala základy nae‰te lep‰iu politickú budúcnosÈ.Tú v‰ak nemá celkom vo svojich rukách –rozhodnú o nej voliãi. A keìÏe s t˘m, ão hovoríBoris Zala v rozhovore pre toto ãíslo (naprezidentsk˘ch voºbách ho prekvapilo jedine to,„ako intenzívne si voliãi opozície, teda porazen˘chstrán, Ïelajú morálnu obrodu vo vlastn˘chradoch a ako túto túÏbu vtelili do Ivety Radiãovej.Je to obrovské vyslovenie nedôveryvlastnej reprezentácii, vedeniu SDKÚ-DS,SMK a KDH“), sa dá len súhlasiÈ, je zrejmepravdepodobné, Ïe Iveta Radiãová odi‰la (zparlamentu), aby sa mohla vrátiÈ (do parlamentu?do vlády? na Hrad?).E‰te pred jej návratom (ktoviekam?) sa vráÈmena zaãiatok tejto ne‰Èastnej kauzy, k prame-Àom. O Radiãovej je zjavné, Ïe e‰te stále je viacprofesorkou sociológie ako politiãkou – napokon,sociológii sa venuje cel˘ profesionálny Ïivot(s krátkou prestávkou hovorkyne ODÚ v 90.rokoch) a do vrcholovej politiky vstúpila (ãi savrátila) aÏ v roku 2005 ako odborníãka na sociálnuproblematiku. V tejto pozícii si r˘chlo získalatakú vysokú podporu voliãov SDKÚ-DS,Ïe keì opoziãné strany hºadali reálneho súperapre súãasnú hlavu ‰tátu Ivana Ga‰paroviãav tohtoroãn˘ch prezidentsk˘ch voºbách, napokon(po dlh‰om váhaní najmä medzi kresÈansk˘midemokratmi) sa zhodli predsedoviaSDKÚ-DS, KDH, SMK a OKS na jej mene,lebo ako jediná spomedzi opoziãn˘ch politikova potenciálnych kandidátov mala ako-tak reálnu‰ancu vo voºbách uspieÈ.SúÈaÏ o prezidentské kreslo bola najmä vprvom kole oveºa tesnej‰ia, ako sa pôvodneoãakávalo – a tak sa stalo, Ïe v druhom kole boliproti nej nasadené najÈaωie kalibre, vypl˘vajúcezo zneuÏívania maìarskej karty a obviÀovaniaz podpory autonomistick˘ch tendenciímaìarsk˘ch politikov na Slovensku. Nepolitickápodstata Ivety Radiãovej sa zasa do veºkejmiery podieºala na tom, Ïe nebola schopná ãipredov‰etk˘m ochotná vyostriÈ svoj súboj sIvanom Ga‰paroviãom a jeho slabé stránky,spoãívajúce najmä v meãiarovskej minulosti,ponechala takmer úplne bokom. Logick˘m v˘sledkombolo, Ïe viac ako Radiãovej stúpencisa zmobilizovali jej odporcovia (ãi tí, ktorí saobávajú straty juÏného Slovenska) a v druhomkole dominoval Ivan Ga‰paroviã o poznanieviac ako v kole prvom.V kaÏdom prípade zisk takmer milióna hlasovv druhom kole prezidentsk˘ch volieb bolãíslom, ktoré otriaslo nielen Robertom Ficom,ale predov‰etk˘m Mikulá‰om Dzurindom – atak e‰te v ãase, keì sa v‰etci len spamätávali zospoãítavan˘ch hlasov oboch finalistov, dal podpredsedaSDKÚ-DS Eduard Kukan najavo, Ïesi Radiãovú ako predsedníãku strany neviepredstaviÈ. Iste, v tomto nie je Kukan sám,komu je takáto predstava cudzia, lebo Radiãováako väã‰ina slovensk˘ch intelektuálov nemádanosti ani predpoklady na stranícke hry akombinácie, av‰ak vysloviÈ takúto tézu okam-Ïite po vyhlásení neoficiálnych v˘sledkov lennaznaãovalo, kam by chcelo vedenie Dzurindovejstrany umiestniÈ Radiãovú aj s jej potenciálnymiambíciami. Radiãová sa totiÏ netajila záujmomo post volebného lídra, ão nie je v Ïiadnomprípade iba tvárou na billbordoch, ktorejúlohou je získavaÈ hlasy voliãov, ale má v˘znamnúpozíciu aj na povolebn˘ch rokovaniach.Nehovoriac o tom, Ïe post volebného lídrav inom obsadení ako Mikulá‰om Dzurindomby do veºkej miery predznaãoval, Ïe v strane uÏnie je jej predseda tak˘m dominátorom, ako sato javí navonok.Pri tejto viac-menej iba naznaãovanej ambícii,navy‰e podmieÀovanej podporou straníckych‰truktúr, v‰ak Radiãová narazila na záujmypredsedu SDKÚ-DS Mikulá‰a Dzurindu.Ten, hoci v predchádzajúcom období vÏdy oce-Àoval Radiãovej v˘sledky a podporu u voliãova navonok deklaroval, Ïe strana bude maÈ záujema bude vedieÈ, ako naloÏiÈ s t˘m veºk˘mpolitick˘m kapitálom, ak˘ si Radiãová získalav prezidentsk˘ch voºbách, vyuÏil prvú príleÏitosÈna to, aby ju odkázal do patriãn˘ch medzí,a uÏ niekoºko dní po voºbách oznámil, Ïe je odhodlan˘súÈaÏiÈ o post volebného lídra práve sRadiãovou. Urobil tak napriek tomu, Ïe patrí kdlhodobo najnedôveryhodnej‰ím slovensk˘mpolitikom a hoci v‰etci uznávajú, Ïe má leví podielna poráÏke Vladimíra Meãiara v roku 1998,na vyvedení Slovenska z ãiernej diery v strednejEurópe a na jeho zaãlenení do ‰truktúrNATO a EÚ, rovnako ako aj na presadení nevyhnutn˘chreforiem najmä poãas druhéhofunkãného obdobia, podºa odborníkov na prieskumverejnej mienky je jeho ‰anca získavaÈnové hlasy voliãov zjavne malá. Urobil tak napriektomu, Ïe potenciálny súboj Dzurinda –Radiãová nemohol maÈ pozitívny synergick˘efekt a Ïe zo získaného politického kapitálu Radiãovejsa tak pomaly zaãnú stávaÈ trosky.Je jasné, Ïe v radoch voliãov nemá Mikulá‰Dzurinda Ïiadne ‰ance, aby porazil Radiãovú– napokon, aj v parlamentn˘ch voºbách v roku2006 sa to jasne ukázalo, keì Radiãová získalao 39 809 hlasov viac ako predseda stranyDzurinda, ktor˘ bol jednotkou na kandidátke(Radiãová bola trojkou za Ivanom Miklo‰om– v tabuºke uvádzam len poslancov, ktorí získaliviac ako päÈ percent prednostn˘ch hlasov).Meno a priezvisko Poãet platn˘chprednostn˘ch hlasovIveta Radiãová 205 538Ivan Miklo‰ 199 801MikulበDzurinda 165 729Eduard Kukan 138 495Magdaléna Vá‰áryová 39 317ªubo‰ Micheº 24 508V straníckych podmienkach je v‰ak pomersíl predsa len in˘ a pri avizovanom súboji o postvolebného lídra by bol v˘sledok skôr nev˘hodn˘pre Radiãovú. Nehovoriac o tom, Ïe ak byaj Radiãová v súboji uspela, len veºmi ÈaÏko bybola schopná ovládnuÈ stranu, vystavanú namiery Mikulá‰ovi Dzurindovi – tomu odporujejej mentálne nastavenie a fakt, Ïe v klasick˘chpolitick˘ch hrách, aké sa dohrávajú vkaÏdej politickej strane denne, je MikulበDzurindamimoriadne schopn˘ taktik. Zrejme nieaj stratég, lebo ponúkajúce sa rie‰enie, abybola Radiãová volebn˘m lídrom strany a Dzurindazostal predsedom strany, zamietol hneìv zárodku a postavil ãlenov strany pred súboj,ak˘ nemohol byÈ pre SDKÚ-DS v Ïiadnomprípade v˘hodn˘ a z hºadiska získavania budúcichvoliãov perspektívny. O tom, do akej mieryje strana závislá od Mikulá‰a Dzurindu aúzkeho vedenia, svedãí aj drobn˘, ale v˘stiÏn˘detail – keì MikulበDzurinda na straníckomrokovaní avizoval svoj záujem zotrvaÈ na postevolebného lídra, v‰etci zvesili hlavy a neozvalsa ani jedin˘ hlas, ktor˘ by toto rozhodnutiepredsedu spochybnil ãi vyzval na prediskutovanie,ãi je to naozaj dobré rie‰enie.A tak necel˘ t˘ÏdeÀ po prezidentsk˘ch voºbáchsi mala Radiãová vybraÈ, ãi po súboji sIvanom Ga‰paroviãom pôjde aj do súboja sMikulá‰om Dzurindom (na tomto mieste saospravedlÀujem ãitateºovi, ktor˘ sa dostal aÏsem, Ïe tento cel˘ text je o Ivete Radiãovej, mô-Ïem v‰ak sºúbiÈ, Ïe je o nej ako o poslankyniprinajmenej do volieb v roku 2010 aj posledn˘).Radiãová, zaskoãená t˘mto v˘vojom, spoãiatkuavizovala, Ïe do toho súboja asi pôjde ainsitne argumentovala postrehom ãi dúfaním,Ïe „istú podporu, akú som získala u obãanov,azda mám aj v strane“, faktom v‰ak bolo, ÏemoÏností, ako reagovaÈ, nemala veºa (na tomtomieste sa odcitujem):„I. Do súboja nejsÈ a uspokojiÈ sa s dvojkoualebo trojkou na kandidátke – vo voºbách v roku2010 zostane nezmenená SDKÚ-DS v poli porazen˘cha bude sa z prachu prizeraÈ, ako vládneSmer-SD s k˘mkoºvek. Nadobudnut˘ kapitál62

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Eje v lufte a pravica sa moÏno koneãne rozh˘bek tomu, v ãom me‰ká uÏ tri roky – k v˘menámvo vedení.II. Odíde z politiky.III. Odíde z SDKÚ-DS e‰te pred primárkami- pokraãovanie je v alternatíve V a VI.IV. Do súboja s Dzurindom pôjde a s imidÏomporazenej politiãky buì odíde, alebo zostane –pri druhej alternatíve nasleduje pokraãovanieako vo variante I. OdísÈ môÏe úplne z politiky(oneskoren˘ variant II), alebo do iného politickéhosubjektu – vlastného novozaloÏeného (V)alebo uÏ jestvujúceho (VI).V. ZaloÏiÈ vlastn˘ politick˘ subjekt je drina,akú si Radiãová ani nevie predstaviÈ a na akúani nemá vlohy – jedine Ïe by bola obklopená„vlãiakmi“, ktorí to urobia za Àu, a ona budeich názory re‰pektovaÈ a v kost˘me neÏného ºadoborcabude pred nimi roztápaÈ ºady. VlãiacimôÏu byÈ sãasti aj z SDKÚ-DS.VI. Prijme ponuku uÏ jestvujúceho politickéhosubjektu a bude v Àom hraÈ dôleÏitú rolu –a moÏno nastane synergick˘ efekt nov˘ch tváría populárnej politiãky.“Toto bola teda situácia, z akej sa mohli najviacte‰iÈ v sídle strany Smer-SD – lebo lep‰ieby to nevymysleli ani oni sami. K˘m v‰ak do-‰lo k „bratovraÏednému“ súboju, vstúpila dohry pani Náhoda a v priebehu necel˘ch 40 hodínsi Radiãová vyskú‰ala, ão je to spadnúÈ zvrcholu na samé dno a potom sa otriasÈ a vstaÈ.Poãas rokovania slovenského parlamentu satotiÏ Radiãová dopustila neãakaného skratu –zahlasovala namiesto svojej kolegyne TatianyRosovej, ktorá uvádzala pozmeÀujúci návrh anestihla sa vrátiÈ na svoje miesto v poslaneckejlavici – tak Radiãová v dobrej vôli a zmätku zahlasovalaza Àu. âo je nielen v slovensk˘ch pomerochporu‰enie zákona, za ak˘m nasledujetrest – pokutou poãnúc a v˘zvou, aby sa vzdalamandátu, konãiac. Nehovoriac o pote‰ení, sk˘m by si na Radiãovej zgustli viacerí koaliãníposlanci – hoci treba priznaÈ, Ïe aj v ich radochsa ozvalo viacero triezvych hlasov, „netúÏiacichpo krvi“.Okolo tohto hlasovania sa strhla na Slovenskupriam politická búrka – a hoci to dnes uÏ taknevyzerá, ani Radiãová pôvodne nevedela, akosa zachová a vzdanie sa mandátu jej spoãiatkupripadalo ako nefér. âo je z istého hºadiska logické– mandátu sa nevzdali poslanci ani za váÏnej‰ieprehre‰ky, ktoré sa za podvod oznaãiÈdali. Po istom váhaní a zrejme aj mediálnom tlaku,aby dodrÏala tie princípy slu‰nosti, o ktor˘chtoºko hovorila poãas prezidentskej kampane,sa svojho mandátu vzdala. âím nastavilalatku politickej kultúry neãakane vysoko:Okrem tohto etického rozmeru v‰ak moÏnov Radiãovej rozhodnutí ãítaÈ aj viacero pragmatick˘chlínií:I. Keby sa Iveta Radiãová nevzdala poslaneckéhomandátu, do veºkej miery by spochybnilav‰etok politick˘ kapitál, ktor˘ sa jej doterazpodarilo svojou profesionálnou a politickouãinnosÈou získaÈ.II. Keby sa nevzdala poslaneckého mandátu,stala by sa vítan˘m terãom koaliãn˘ch politikova nemohla by byÈ efektívnym kritikompre‰ºapov súãasnej vlády.III. Keby sa nevzdala poslaneckého mandátu,nemohla by sa vymaniÈ spod tlaku vnútriSDKÚ-DS, ktorá po jej hlasovaní získala nadRadiãovou doãasnú prevahu – a t˘m sa nemohlaani len pokúsiÈ o relevantn˘ súboj s Mikulá‰omDzurindom. âo samozrejme, neznamená,Ïe teraz sa o lídra bude pokú‰aÈ, alemôÏe sa rozhodnúÈ oveºa slobodnej‰ie, akokeby sa mandátu nevzdala.IV. T˘m, Ïe sa vzdala poslaneckého mandátu,môÏe sa o znovuzvolenie do NR SR opäÈ pokúsiÈ– a získaÈ si tak nov˘ politick˘ kredit. Ajs bezprecedentn˘m bonusom, ak˘m je vzdaniesa mandátu.V.. Paradoxom celého tohto príbehu je, ÏevÏdy, keì bude MikulበDzurinda vyuÏívaÈ Radiãovejgesto ako kontrapunkt voãi krokomsúãasnej moci, bude posilÀovaÈ pozíciu svojhonajsilnej‰ieho vnútrostraníckeho konkurenta.Pochybujem, Ïe s t˘mto Iveta Radiãová poãítala,ale je to fakt.NevzdaÈ sa poslaneckého mandátu by tedabolo nezmazateºnou chybou, ktorej sa Radiãovejpodarilo vyhnúÈ na poslednú chvíºu.Súãasné migraãné pohybyv kontexte Európskej úniea ich vzÈah k Slovenskej republike(rk)Pod termínom migrácia sa rozumie presunz jedného miesta na iné, pohyb pracovn˘chsíl, pohyb ºudsk˘ch más, sÈahovanie, presíd-ºovanie. MigrovaÈ teda znamená sÈahovaÈ sa.Súãasné globalizaãné, integraãné procesy,rozvoj informaãn˘ch technológií a dopravy,rozdiely v Ïivotnej úrovni sa stali v˘znamn˘mfaktorom vzrastajúceho v˘znamu a intenzitymigrácie. Migrácia sa celosvetovo stáva jedn˘mz najv˘znamnej‰ích javov 21. storoãia.V rokoch 1800 – 1930 viac ako 40 miliónovEurópanov odi‰lo prevaÏne do Ameriky.Roky 1920 – 1940, resp.1960 boli charakteristickénajmä vnútroeurópskymi migráciami.Po druhej svetovej vojne resp. po roku 1960zaãala západná Európa spoznávaÈ neeurópskuimigráciu. B˘valé koloniálne mocnosti bolikonfrontované migráciou zo svojich b˘val˘chkolónií, ku ktor˘m neskôr pristupujúzahraniãní hosÈujúci robotníci známi podzdruÏen˘m názvom gastarbeitri. Od konca80. rokov 20. storoãia odchádzajú ÏiÈ a pracovaÈdo Západnej Európy aj obyvatelia v˘chodoeurópskychkrajín. Po roz‰írení Európskejúnie sa pokraãuje v rozli‰ovaní medzi príslu‰níkmiãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie atretích ‰tátov.Cieºom Európskej únie je podporovaÈ spoloãnúimigraãnú politiku. Európsky hospodárskya sociálny v˘bor vo svojej Zelenej knihe„Ako ãeliÈ demografick˘m zmenám – novásolidarita medzi generáciami“ v ãasti Európskaimigrácia hovorí Ïe „... vzhºadom na63

E U R Ó P S K AÚ N I Asvoj demografick˘ v˘voj sa Únia nebudemôcÈ zaobísÈ bez zavedenia harmonizovanejpolitiky, ktorá by zabezpeãila reguláciu akontrolu nad prijímaním vysoko alebo nízkokvalifikovan˘ch ekonomick˘ch migrantov,priãom by sa malo prihliadaÈ na to, aby rozvíjajúcesa alebo novo vznikajúce krajinynepri‰li o ºudsk˘ kapitál, ktor˘ je potrebn˘ preich vlastn˘ rozvoj“. Migrácia vnútri Spoloãenstvazostáva na nízkej úrovni a to z praktick˘chdôvodov, hlavne kvôli jazykov˘mbariéram a nie kvôli právnym prekáÏkam,pretoÏe zmluvy zaruãujú voºn˘ pohyb osôb aich usadzovanie sa. K migrácii v‰ak dochádzau vysokokvalifikovan˘ch osôb a u ‰tudentov,a ão je moÏno viac prekvapujúce, takistou dôchodcov. V zásade by mal byÈ tentodruh migrácie jedn˘m z faktorov európskejintegrácie. Mobilita vysokokvalifikovan˘chpracujúcich vzrastá a tento jav do znaãnejmiery súvisí s globalizáciou. Vysokokvalifikovanéosoby môÏu stimulovaÈ hospodárskyrozvoj krajiny alebo regiónu. Z tohto dôvodusú európski ãinitelia znepokojení „odlevommozgov“ do USA. V Európe teda jestvujúviaceré druhy imigrácie. Ich charakteristikysú do znaãnej miery podmienené históriou,politick˘mi alebo kultúrnymi putami ageografick˘mi podmienkami. SkutoãnosÈouv‰ak zostáva, Ïe imigrácia je závaÏnou problematikouEurópskej únie.Slováci patria k tradiãn˘m európskym vysÈahovaleck˘mnárodom. Veºké vysÈahovaleckévlny v rokoch 1880 – 1914, 1920 – 1939,1945 – 1948 (1960), 1968 – 1969, 1989 aÏpodnes, predstavujú exodus slovenského národa,ktorého dôsledkom sú súãasné slovenskékomunity v zahraniãí. Spolu s príslu‰níkmislovensk˘ch národnostn˘ch men‰ín v zahraniãípredstavujú ãíselne okolo 2,5 miliónaosôb slovenského pôvodu. K nim treba zaradiÈaj skoro 300 tisíc obãanov Slovenskej republikyÏijúcich, pracujúcich a ‰tudujúcich vzahraniãí. V zmysle zákona ã. 474/2005 Z. z.o Slovákoch Ïijúcich v zahraniãí je SlovákomÏijúcim v zahraniãí osoba, ktorá nemá trval˘pobyt na území Slovenskej republiky a je‰tátnym obãanom Slovenskej republiky, alebonie je ‰tátnym obãanom Slovenskej republiky,ale uchováva si národné povedomie, aon alebo jeho predok v priamom rade máslovenskú národnosÈ. V pomere k 4 mil.519 328 obãanov slovenskej národnosti Ïijúcichna území Slovenskej republiky predsta-vujú v˘znamn˘ a dodnes nie dostatoãne docenen˘potenciál.Základy migraãnej politiky v Slovenskejrepublike boli poloÏené uznesením vlády ã.846 zo 16. novembra 1993, ktor˘m vládaprijala zásady migraãnej politiky Slovenskejrepubliky. V januári 2005 vláda Slovenskej republikyschválila koncepciu migraãnej politikyv nadväznosti na medzinárodné dohovory,ktor˘mi je Slovenská republika viazaná.Migraãn˘ úrad Ministerstva vnútra SR plnífunkciu ústredného orgánu ‰tátnej správy voblasti azylovej problematiky, zodpovedá zatvorbu a realizáciu migraãnej politiky Slovenskejrepubliky v oblasti azylu a dopadov medzinárodnejmigrácie v súvislosti s udelenímazylu. Schválená koncepcia sa venuje lenimigraãnému aspektu migrácie, ale problematikamigrácie obãanov Slovenskej republikyúplne absentuje.V tejto súvislosti sa vynárajú otázky akonapríklad, koºko Slovákov odchádza do zahraniãia,aké je ich vekové a vzdelanostné postavenie,kam smerujú, preão a s ak˘m úmyslomodchádzajú do zahraniãia, aké sú ichspätné väzby na Slovensko, ak˘ je politick˘,‰tátny a národn˘ záujem, aké sú podmienkyodchodu a moÏnosti návratu a podobne.Populácia na Slovensku starne nielen preto,Ïe sa rodí málo detí, ale aj preto, Ïe mladíºudia odchádzajú do zahraniãia. Odchádzajúza dobre platenou prácou, kvalitn˘m ‰túdioma lep‰ími Ïivotn˘mi podmienkami. Ichpoãet z roka na rok stúpa, 10 % slovenskejpracovnej populácie pracuje v zahraniãí. Lenvysoko‰kolsky vzdelan˘ch do 35 rokov odchádzaroãne 10-tisíc osôb. Odchádza kaÏd˘tretí vysoko‰kolák a mnohí potom v zahraniãípracujú v nízko kvalifikovan˘ch pozíciách,lebo zarobia viac ako na Slovensku vo svojomodbore.Îiadne oficiálne údaje o emigrácii vzdelan˘chºudí nejestvujú. Podºa údajov Medzinárodnejorganizácie pre migráciu (IOM) z roku2007 v zahraniãí pracuje 200 aÏ 230-tisícSlovákov. Zo zdrojov Ústredia práce , sociálnychvecí a rodiny sa dozvedáme, Ïe zarefererenãné obdobie 2004 – 2007 poãet pracovn˘chmigrantov zo Slovenskej republikyvo vybran˘ch krajinách EHP podºa EURESpredstavoval 297 242 osôb. Tí poãas celéhoroka po‰lú zo svojich zárobkov blízkym naSlovensku 30 miliárd korún. Len veºmi máloºudí oznámi úradom svoj úmysel vysÈahovaÈsa. Za formality pri vysÈahovaní do vzdialenej‰íchkrajín (vysÈahovalecké víza, lekárskaprehliadka, poplatok za vzdelanie, formuláre,iné poplatky) zaplatí Ïiadateº pribliÏne 70aÏ 100-tisíc korún a vybavovanie trvá asi jedenrok. Podºa Správy o sociálnej situáciiobyvateºstva Slovenskej republiky za rok2007, ktorú vláde predloÏilo Ministerstvopráce, sociálnych vecí a rodiny SR, z celkovéhopoãtu pracujúcich bolo zamestnan˘ch vzahraniãí 177,2 tisíc osôb (7,5 %). PodstatnáãasÈ pracovnej migrácie smerovala tradiãne doâeskej republiky (cca 41 %), ìalej to boli predov‰etk˘mVeºká Británia, Maìarsko, Rakúsko,Nemecko, Írsko a Taliansko. Z celkovéhopoãtu Slovákov pracujúcich v zahraniãínajviac na‰lo uplatnenie v priemyseln˘chodvetviach (29,3 %), v stavebníctve (28,7%) a v hoteloch a re‰tauráciách (11,6 %). Vtejto súvislosti paradoxne vyniká rozhodnutievlády z apríla tohto roku, ktor˘m ‰tát zv˘-‰i podporu ºuìom, ktorí chcú dochádzaÈ zaprácou aj do zahraniãia. Od 1. mája sa tromitisícmi korún bude podieºaÈ na odleve na‰ejpracovnej sily do krajín Európske únie. Vroku 2006 zo ‰tátneho rozpoãtu odi‰lo spolus potenciálnymi zamestnancami do zahraniãiapribliÏne 23 miliónov korún. Príspevok napresúvanie sa za prácou síce poznajú aj inéãlenské ‰táty, no len v rámci krajiny. S podporouodchodu vlastnej pracovnej sily do zahraniãiasa tak Slovenská republika v Európeradí uÏ len k Nemecku.Jeden zo záverov 11. Slovenskej demokratickejkonferencie zo septembra 2007 hovorí:„Predpokladom úspe‰ného zvládnutiaproblémov súvisiacich zo zahraniãnou migráciouje premyslen˘, in‰titucionalizovan˘ a‰tátom koordinovan˘ postup. Slovenská republikanemá dostatoãne kvalitne rozpracovanúmigraãnú politiku (s v˘nimkou azylovejpolitiky), ãím sa dostáva do nev˘hodnéhopostavenia s ostatn˘mi krajinami Európskejúnie.Problematika migrácie obãanov Slovenskejrepubliky sa z ãasu na ãas stáva predmetomzv˘‰eného záujmu aj zo strany slovensk˘chpolitikov. Predseda Smeru Róbert Ficohovoril v roku 2006 aÏ o 400-tisíc Slovákochpracujúcich v zahraniãí a v televíziiMarkíza obvinil vtedaj‰ieho premiéra Mikulá‰aDzurindu, Ïe za jeho vlády sa udiala„druhá najväã‰ia vlna vysÈahovalectva“.Iveta Radiãová ako ministerka práce v roku2006 vyhlásila, Ïe odchod ‰piãkov˘ch pracovníkovdo zahraniãia, takzvan˘ odlev mozgov,je m˘tus. Brigita Schmögnerová, viceprezidentkaEurópskej banky pre obnovu arozvoj, v roku 2007 povedala „Som znechutená,ako málo sa venuje pozornosti emigrácii.Îijem v Lond˘ne a môÏem povedaÈ, Ïedruh˘m najãastej‰ím cudzím jazykom, ktor˘poãujem po poº‰tine je slovenãina. Ak na‰iemigranti zostanú vonku natrvalo, bude toznamenaÈ stratu pre na‰e hospodárstvo a problémyso starnutím na‰ej spoloãnosti“. Du‰anâaploviã, podpredseda vlády, v roku 2006 vrozhovore pre Parlamentn˘ kuriér okrem inéhopovedal „To je problém, pred ktor˘m stojímaj ja, tak ako celá súãasná vláda, ako vytvoriÈna Slovensku podmienky, aby sa jednotlivcii v˘znamné skupiny, kde pracujú alebopôsobia na‰i vedci, informatici, technológovia,slovom mladí vzdelanci, vrátili na Slovenskoa to, ão získali v zahraniãí, dokázaliuplatniÈ v prospech svojho ‰tátu, v ktorom sanarodili. Ten ‰tát sa v‰ak musí správaÈ ako ichvlasÈ, musí na nich aj dnes pamätaÈ a vytváraÈpodmienky pre to, aby sa mohli vrátiÈ, abysa doma mohli uplatniÈ“.Skúsme si na záver poloÏiÈ otázku spojenúso stavom súãasnej tvorby a v˘konom ‰tátnejpolitiky starostlivosti Slovenskej republiky oSlovákov Ïijúcich v zahraniãí. Aká bude reakciamlad˘ch, vzdelan˘ch Slovákov, ktorí Ïijúdlh‰ie v zahraniãí? Bude to úplné znechuteniezo Slovenska, zabudnutie, alebo úãasÈ vrolách „ otváraãov dverí“ sprostredkovateºovkontaktov, kultúrnych agentov, alebo najnov-‰ie sa ‰tát spoºahne na to, Ïe tieto problémyza neho vyrie‰i globálna hospodárska a finanãnákríza?Claude BaláÏ64

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KNa zaãiatku bolo zistenie médií, Ïe tender na ministerstve v˘stavbya regionálneho rozvoja vyvoláva veºké pochybnosti o svojejtransparentnosti a efektívnosti. Samotn˘ predseda ªS-HZDS VladimírMeãiar ho oznaãil za klientelizmus ako Brno ãi Lond˘n a naznaãil, Ïez neho môÏe profitovaÈ SNS aÏ do roku 2014. Potom sa nástenkovéhotendra (bytostne pripomínajúceho spôsob, ak˘m sa informovalo v kultovejsci-fi Douglasa Adamsa Sprievodca stopára po galaxii) ujali opoziãnípolitici a premiér sa vyslovil, Ïe ak Úrad pre verejné obstarávanie aleboNajvy‰‰í kontroln˘ úrad zistí poru‰enie zákona, bude musieÈ ministerMarian Janu‰ek odísÈ. Tak sa aj stalo a nov˘m ministrom sa stalJanu‰ekov spolupracovník Igor ·tefanov, ktor˘ o samotnom tendre vedelzjavne viac ako jeho predchodca. A oheÀ bol na streche.Svetov˘ parlamentn˘rekord? Odvolávanieministra ·tefanovaI. PRED MIMORIADNYM PARLAMENTOMBOLA MIMORIADNA VLÁDAMinistri na svojom mimoriadnom rokovaníodmietli návrh skupiny opoziãn˘ch poslancov,ktorí poÏadujú odvolanie ·tefanova pre tzv.nástenkov˘ tender. „Vláda SR vníma dôvodyjeho predloÏenia ako nepravdivé, tendenãné,klamlivé a zavádzajúce,“ kon‰tatuje sa v nesúhlasnomstanovisku vládneho kabinetu.Na tlaãovke, kde spoloãne vystúpili poprednípredstavitelia vlády a strany Smer-SD RobertFico, Robert KaliÀák a Marek Maìariã a predsedaNR SR Pavol Pa‰ka, predseda vlády e‰tepritvrdil a obvinil opoziãn˘ch politikov z klamstieva proti‰tátnej politiky: „Toto, ão hráslovenská opozícia, je proti‰tátna, protislovenská,protiºudová politika, ktorej cieºom je jednajediná vec – po‰kodiÈ Slovenskej republikeza kaÏdú cenu, lebo sa domnievajú, Ïe to po‰kodíaj vláde“.Premiér sa zároveÀ postavil za ministerstvoÏivotného prostredia, ktoré podºa opoziãnejSDKÚ-DS pochybne a pod cenu odpredaloprebytoãné emisné kvóty oxidu uhliãitého. Ficotvrdil, Ïe odpredaj sa uskutoãnil podºa zákona.II. PO MIMORIADNEJ VLÁDEMIMORIADNA NR SRNávrh na odvolanie ministra ·tefanova predniesolposlanec KDH Július Brocka: Dôvodomna odvolanie ministra Janu‰ka bol ‰kandalóznynástenkov˘ tender na ministerstve, zktorého priamo profitovali firmy blízke predsedoviSNS. Kauza sa stala symbolom klientelizmuna Slovensku. Vladimír Meãiar, koaliãn˘partner Jána Slotu, o nej v Slovenskej televíziipovedal: „Keì pozerám, ão z tej zmluvyje financované a tieto vzÈahy majú trvaÈ doroku 2015, tak z t˘chto peÀazí Európskej úniesi Ján Slota pokojne zaplatí volebnú kampaÀ2010 aj 2014“. Poslanci vládnej koalície vtedyJanu‰ka podrÏali v kresle ministra a nevyslovilimu nedôveru aj preto, Ïe predseda vlády RobertFico dal verejn˘ prísºub, Ïe ak kontroly nezávisl˘chin‰titúcií Úradu pre verejné obstarávanie,Najvy‰‰ieho kontrolného úradu, zistiaporu‰enie zákona, sám ministra z funkcie odvolá.Trvalo niekoºko mesiacov, k˘m bola uzatvorenákontrola úradu pre verejné obstarávaniea táto nielenÏe potvrdila procesné i vecné nedostatkypredmetného tendra, ale i váÏne poru-‰enia zákona o verejnom obstarávaní.Okrem toho ministerstvo ãelí podozreniamz preplácania vysoko predraÏen˘ch sluÏieb,právne sluÏby, televízne ‰oty, reklamné logá apodobne. Predseda vlády po oboznámení sa sv˘sledkami kontroly Úradu pre verejné obstarávanievo ‰tvrtok 9. apríla 2009 vyzval ministraJanu‰ka, aby zo svojej funkcie odstúpil, inakpredloÏí prezidentovi návrh na jeho odvolanie.Minister Janu‰ek v utorok 14. apríla odstúpilz funkcie ministra. A t˘mto sa mohla kauza‰kandalózneho nástenkového tendra skonãiÈ.Táto kauza sa v˘menou ministra Janu‰ka neskonãila.Skupina poslancov je pobúrená a slovenskáverejnosÈ rovnako t˘m, Ïe jeho nástupcomvo funkcii ministra sa stal Igor ·tefanov.Igor ·tefanov, vysok˘ ‰tátny úradník, dovtedygenerálny riaditeº Agentúry na podporu regionálnehorozvoja na ministerstve, muÏ, ktor˘ jespoluautorom tohto ‰kandalózneho tendra. Igor·tefanov je v tejto kauze rovnako spoluzodpovedn˘za zneuÏívanie a plytvanie verejn˘chprostriedkov. Jeho meno figuruje na zmluve skonzorciom spolu s exministrom Janu‰kom.Podºa zistení Úradu pre verejné obstarávaniebola zmluva medzi rezortom v˘stavby a jedin˘muchádzaãom v rozpore so súÈaÏn˘mi podkladmia nemala byÈ vôbec uzatvorená. Tendermal byÈ zru‰en˘. A tak paradoxne, hoci protokolÚradu pre verejné obstarávanie o v˘sledkochkontroly nástenkového tendra priamo prikazujeministrovi v˘stavby, aby vyvodil z po-OD 16. FEBRUÁRA DO 31. MARCA 200916. februára – Opatrenia vlády SR súpodºa predsedu opoziãnej strany SDKÚ-DS Mikulá‰a Dzurindu nedostatoãné. Slovenskopodºa jeho slov potrebuje razantnéopatrenia, ak˘mi sú zavedenie odpoãítateºnejpoloÏky pre odvody vo v˘‰ke 35 eur (1054 Sk), zníÏenie rovnej dane zo súãasn˘ch19 na 16 percent, zmeny v Zákonníkupráce a tieÏ zastavenie plytvania verejn˘chprostriedkov.17. februára – PovinnosÈ stavebne oddeliÈfajãiarske ãasti v zariadeniach spoloãnéhostravovania, kde sa pripravuje a podávajedlo, zavádza novela zákona o ochrane nefajãiarovz dielne ministerstva zdravotníctva,ktorú schválili poslanci Národnej radySR. V podnikoch, kde sa podávajú len nápoje,ostáva na rozhodnutí majiteºa, ãi pôjdeo fajãiarsku alebo nefajãiarsku prevádzku.17. februára – Ak by sa parlamentnévoºby konali vo februári, zúãastnilo by saich 63,6 percenta op˘tan˘ch. ëal‰ích 25percent by voliÈ ne‰lo a 11,4 percenta by nevedelo,ãi by k volebn˘m urnám pristúpilo.Vypl˘va zo z prieskumu Ústavu pre v˘skumverejnej mienky (ÚVVM) pri ·tatistickomúrade SR, ktor˘ sa od 1. do 9. februárap˘tal 1137 vybran˘ch respondentov,ãi by sa zúãastnili na voºbách do Národnejrady SR a koho by volili. Februárovévoºby by podºa odpovedí rozhodnut˘ch voliãovvyhrala s jednoznaãn˘m náskokom spodporou 46 percent najväã‰ia koaliãnástrana Smer-SD. Na druhom mieste s 12,9percentnou podporou by skonãila SDKÚ-DS, na treÈom mieste by bola SNS, ktorejby hlasy odovzdalo 11 percent op˘tan˘ch.Nasledovali by KDH (9,3 percenta), SMK(8 percent) a ªS-HZDS (5,9 percenta). Slobodnéfórum by získalo 2,8 percenta. Viacako jedno percento respondentov sa v prieskumerozhodlo pre KSS, HZD a Stranu zelen˘ch.V parlamente by podºa v˘sledkovmali zastúpenie poslanci zo ‰iestich parlamentn˘chstrán. Stranu Smer-sociálna demokraciaby zastupovalo 74 poslancov,SDKÚ–DS 21, SNS by pripadlo 18 poslaneck˘chmandátov, KDH 15, na 13 kresielby mala nárok SMK a 9 mandátov by bolovyhraden˘ch pre ªS-HZDS.18. februára – Neplatiãi v˘ÏivnéhomôÏu od 1. apríla prísÈ o vodiãsk˘ preukaz.Tento nov˘ spôsob vymáhania v˘Ïivného,ktor˘ v novele zákona o súdnych exekútorocha exekuãnej ãinnosti (exekuãn˘ poriadok)navrhli ãlenovia ªS-HZDS VladimírMeãiar, Katarína Tóthová a ªudmila Mu-‰ková, dnes schválili poslanci Národnejrady (NR) SR. Podºa doteraz platného zákonabolo moÏné na základe Exekuãnéhoporiadku vykonaÈ zráÏku zo mzdy a z in˘chpríjmov, prikázaÈ pohºadávku, predaÈ hnuteºnéãi nehnuteºné veci, cenné papiere alebopodnik.18. februára – Slovenská republika nebudemaÈ suverenitu v priamych daniach aodvodoch o‰etrenú ústavn˘m zákonom. PoslanciNárodnej rady SR dnes totiÏ neposunulido ìal‰ieho legislatívneho procesu návrhústavného zákona o suverenite v pria-65

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kmych daniach a odvodoch. Nezávislí poslanciVladimír Palko, Franti‰ek Miklo‰ko,Pavol Minárik a Rudolf Bauer v návrhuzákona deklarovali, Ïe v˘luãnú právomocrozhodovaÈ o daniach a odvodoch na na‰omúzemí má Slovenská republika a nemôÏe jupreniesÈ na orgány Európskej únie.18. februára – Národná rada SR ústavn˘mzákonom nezakázala Slovenskej republikeuznávanie zväzkov dvoch osôb, napodobÀujúcichmanÏelstvo. Parlament totiÏzamietol v prvom ãítaní návrh ústavného zákonaz dielne Vladimíra Palka, Franti‰kaMiklo‰ka, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera,ktor˘ sa t˘kal ochrany manÏelstva.„ManÏelstvo je zväzkom jedného muÏa ajednej Ïeny, ktor˘ bol uzavret˘ spôsobomustanoven˘m alebo uznan˘m Slovenskourepublikou,“ deklarovali v návrhu. Zákonmal zároveÀ zakázaÈ, aby Slovenská republikauznávala zväzky medzi dvoma osobamirovnakého pohlavia „napodobÀujúcemanÏelstvo“.19. februára – Ústredná volebná komisia(ÚVK) sa na svojom dne‰nom pracovnomrokovaní zaoberala aj otázkou voºbyprezidenta SR prvom kole. To sa uskutoãní21. marca. „Je toho názoru, Ïe na zvolenieprezidenta je potrebná nadpoloviãnáväã‰ina platn˘ch hlasov zo v‰etk˘ch oprávnen˘chvoliãov, zapísan˘ch v zoznameoprávnen˘ch voliãov,“ uviedla po stretnutíãlenov ÚVK jej podpredsedníãka KatarínaTóthová. DesaÈ ãlenov komisie bolorovnakého názoru, dvaja sa zdrÏali hlasovaniak tejto otázke.19. februára – Parlament nemá podºapredsedu ªS-HZDS Vladimíra Meãiara dosahna vládu a je jedno, kto je pri moci, v‰etcisa parlamentnej kontrole bránia. „KaÏdáv˘konná moc sa bráni kontrolnej moci parlamentu.âi to bola moja vláda, ãi Dzurindova,“povedal dnes novinárom. „Kontrolnámoc parlamentu sa dnes deje len cezotázky a odpovede, cez interpelácie, inémechanizmy nie sú,“ uviedol Meãiar. Pritomparlamenty v demokratick˘ch ‰tátochbeÏne prerokovávajú aj spoloãensky dôle-Ïité otázky, ktoré nesúvisia len s ãinnosÈouvlády ãi s podozrením, Ïe sa v parlamentedeje nieão nekalé, poznamenal. „Toto slovenskémuparlamentarizmu ch˘ba a nechceísÈ do toho,“ kritizoval líder ªS-HZDS.Delenie v˘konnej moci na vládnu a prezidentskúje podºa neho nevyhnutné prehodnotiÈ.Treba sa zamyslieÈ nad t˘m, „ãi jedna(moc), priamo voliteºná obãanmi, by salep‰ie nevyrovnala parlamentu“. Dodal, Ïetakto by prestala by byÈ závislá od politick˘chmechanizmov a korupcie v parlamentea bola by priamo podriadená obãanovi.Meãiar sa tieÏ domnieva, Ïe by bolo lep‰ie,keby premiér bol volen˘ priamo a figurovalby ako partner zákonodarnej moci24. februára – Po trinástich mesiacochod odchodu z ªS-HZDS ohlásil v Trnavevznik nového politického subjektu nezávisl˘poslanec Národnej rady (NR) SR TiborMiku‰. Strana ponesie názov Nová demokracia(ND). Vymedzuje sa do stredupolitického spektra a chce byÈ stranou siln˘chregiónov.24. februára – V niektor˘ch regionál-ru‰enia zákona právnu zodpovednosÈ voãi konkrétnemuúradníkovi, ktor˘ ‰kandál spôsobil,úradník ·tefanov postúpil a nahradil ministraJanu‰ka. Stalo sa tak nieão neuveriteºné. Aj po„vyvodení“ politickej zodpovednosti za niekoºkomiliardov˘‰kandál a v˘mene na ãele ministrav˘stavby a regionálneho rozvoja vlastneÏiadna zásadná zmena nenastala. PretoÏe spoluvinníksa stal ministrom.Pre skupinu poslancov je takéto rie‰enie kauzynástenkového tendra absolútne neprijateºné.Igor ·tefanov nemá morálne právo zastávaÈpost ministra slovenskej vlády. To je dôvod, preãomu skupina poslancov navrhuje vysloviÈnedôveru. Len pripomínam, Ïe dôvodom naodvolanie ministra Janu‰ka bol niekoºkomiliardov˘tender na informaãné a poradenskésluÏby pri ãerpaní eurofondov, ktor˘ uÏ pred rokoma pol od ministerstva získalo konzorciumfiriem, ktorého súãasÈou sú spoloãnosti Zamediaa Avocat.Slovensko najmä dnes, v ãase negatívnychdopadov hospodárskej krízy potrebuje na posteministrov ºudí, ktorí svojou odbornosÈou, ale ajsvojím morálnym kreditom budú zárukou efektívnehoriadenia ‰tátu a transparentného spravovaniapeÀazí daÀov˘ch poplatníkov. Nakoniecje to i záväzok tejto vlády z jej vlastného Programovéhovyhlásenia, Ïe bude vytváraÈ podmienkyna obmedzovanie priestoru pre korupciua klientelizmus a toto je príklad klientelizmuako Brno, Praha, Lond˘n, môÏete si vybraÈ.Z uvedeného dôvodu, na základe vy‰‰ie uveden˘chargumentov nemá Igor ·tefanov dôveruskupiny poslancov, ktorí preto navrhujú, abymu Národná rada Slovenskej republiky vyslovilanedôveru.Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister‰kolstva SR (SNS)Dovoºte mi, aby som predniesol stanoviskovlády Slovenskej republiky k návrhu skupinyposlancov NR SR na vyslovenie nedôvery ãlenovivlády SR pánovi Igorovi ·tefanovovi, poverenémuriadením ministerstva v˘stavby a regionálnehorozvoja.S uveden˘m návrhom skupiny poslancovNR SR republiky vyslovuje vláda SR nesúhlasz dôvodov, Ïe argumenty uvedené v návrhunezodpovedajú skutoãnosti a sú tendenãné.Skupina poslancov v odôvodnení uvádza,Ïe dôvodom, pre ktor˘ bol dÀa 2. decembra2008 podan˘ návrh na odvolanie ministra MarianaJanu‰ka, predchodcu pána ministra Igora·tefanova, bol takzvan˘ nástenkov˘ tenderna ministerstve v˘stavby a regionálneho rozvojana informaãné a poradenské sluÏby pri ãerpaníeurofondov.Skupina poslancov tvrdí, Ïe kontrola predmetnéhoobstarávania Úradom pre verejné obstarávanienielenÏe potvrdila procesné i vecnénedostatky predmetného tendra, ale i váÏneporu‰enia zákona o verejnom obstarávaní. PoukazujetieÏ na skutoãnosÈ, Ïe víÈazom tendraje skupina firiem ZAMEDIA AVOCAT, ktorémajú maÈ blízko k vládnym stranám a pouÏitiepodprahovej metódy pre v˘ber dodávateºa.Skupina poslancov NR SR pána ministraIgora ·tefanova oznaãuje za spoluautora takzvaného‰kandalózneho tendra a tvrdí, Ïe jehopodpis figuruje na zmluve s konzorciom spolus exministrom pánom Janu‰kom.Je nepochybné, Ïe tvrdenie o tom, Ïe predmetnázmluva o poskytovaní sluÏieb je podpísanápánom ministrom Igorom ·tefanovom, jeklamlivé. KeìÏe celá zmluva je verejne prístupná,napríklad na internetovej stránke ministerstvav˘stavby a regionálneho rozvoja, je jednoduchomoÏné preveriÈ, Ïe pán ·tefanov danúzmluvu nepodpísal. Jeho meno je v zmluveuvedené ako osoba, ktorá má právo za ministerstvov˘stavby a regionálneho rozvoja konaÈv rámci poskytovania ãinnosti dodávateºompre ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvojaa to titulom jeho vtedaj‰ej funkcie ako generálnehoriaditeºa Agentúry na podporu regionálnehorozvoja. Nie je pravdivé tvrdenie,Ïe na zmluve je aj podpis pána Igora ·tefanova.Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvojaod zaãiatku zverejÀovania takzvanej nepravdivejinformácie o v˘‰ke obstarávania 3,6 mld.slovensk˘ch korún informuje, Ïe maximálnasuma, ktorá môÏe byÈ víÈaznej skupine uchádzaãovza sluÏby poskytnutá, v priebehu deviatichrokov je pribliÏne 13 miliónov eur, ão je necel˘ch392 miliónov slovensk˘ch korún. OkremzverejÀovania tejto informácie bolo prednesenéa následne diskutované s poslancami NR SR,ktorí sa zúãastnili poslaneckého prieskumu naMVRR, suma 3,6 mld. slovensk˘ch korún akoministerstvo v˘stavby neustále informovalo ainformuje, vznikla prepoãítaním z celej hodnotyeur operaãného programu technická pomoc,ktorého ãasti je ministerstvo v˘stavby riadiaciorgán. Operaãn˘ program technická pomoc zah⁄Àa‰iroké mnoÏstvo ãinnosti, ktoré ministerstvov˘stavby financií povinne zabezpeãuje vovzÈahu k implementácii operaãn˘ch programovnárodného strategického referenãnéhorámca.Z ãasti operaãn˘ program technická pomoc,ktorú riadi ministerstvo v˘stavby a regionálnehorozvoja, pribliÏne dve tretiny povinne financujemzdy zamestnancov pracujúcich v súvislostis eurofondmi, zabezpeãuje rozvojové aktivity,financuje nákup technického vybaveniepoãítaãovej techniky pre t˘chto zamestnancov,kancelárske vybavenie vrátane nábytku, potrebnéautomobily a financuje softvérové vybavenievrátane systému ITNS.UÏ aj z uvedeného vidieÈ, Ïe operaãn˘ programtechnická pomoc zabezpeãuje tak ‰irok˘okruh ãinnosti, Ïe je utópiou, ãi i len hypotetickysa domnievaÈ, Ïe konzorciu, ktoré bolo ví-Èazom vo verejnom obstarávaní, môÏe byÈ uhradenácelá suma operaãného programu technickápomoc.Rozpoãet operaãného programu technickápomoc je schválen˘, je odsúhlasen˘ Európskoukomisiou, a to tak, Ïe na aktivity, ktoré zabezpeãujekonzorcium, je na deväÈ rokov urãen˘chpribliÏne 13 miliónov eur. Nie je tedapravdivé tvrdenie, Ïe ide o tender za 3,6 mld.slovensk˘ch korún.SúãasÈou konzorcia sú minimálne dva subjekty,ktoré poskytovali sluÏby pre ‰tátne orgányza vlády súãasnej opozície. Pri v˘bere dodávateºaboli v rozhodujúce miere brané referencieskupiny dodávateºov. Doteraz vykonávanésluÏby sú podºa hodnotenia ministerstva v˘stavbya regionálneho rozvoja kvalitné a dodávanévãas, dokazujú odbornosÈ konzorcia priv˘kone obstarávan˘ch aktivít, ão dokazujú tieÏpozitívne reakcie prijímateºov pomoci z fondovEurópskeho spoloãenstva na systém poskytovaniatejto pomoci ako aj samotn˘ priebeh implementácie.66

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KJe zavádzajúce tvrdenie, Ïe ide o konzorciumfiriem ZAMEDIA a AVOCAAT bez oznaãeniav‰etk˘ch ãlenov konzorcia. Je zavádzajúce atendenãné tvrdenie, Ïe ãlenmi konzorcia sú firmyblízke vládnej koalícii. Podºa tvrdenia poslancovNR SR, ktorí podpísali návrh na odvolanieãlena vlády pána Igora ·tefanova, podºazistení Úradu pre verejné obstarávanie zmluvanemala byÈ vôbec uzatvorená, tender mal byÈ„zru‰en˘“. Predmetní páni poslanci tieÏ tvrdia,Ïe kontrola Úradu pre verejné obstarávanie potvrdilaváÏne poru‰enie zákona o verejnom obstarávaní.Nakoºko cel˘ protokol z kontrolyÚradu pre verejné obstarávanie je verejne prístupn˘napríklad na internetovej stránkyMVRR, je jednoducho moÏno preveriÈ, Ïe vprotokole sa nenachádza tvrdenie, Ïe tendermal byÈ zru‰en˘ alebo Ïe boli zistené váÏne poru‰eniazákona. Záver protokolu práve naopakkon‰tatuje, Ïe procesné a vecné nedostatky z v˘konukontroly poukázali na nesprávnu aplikáciuzákona o verejnom obstarávaní a Úrad preverejné obstarávanie na ich odstránenie urãildve odporúãania. Zo ‰iestich bodov protokoludva iba opisujú stav a v ‰tyroch kon‰tatujú administratívnepochybenia men‰ieho rozsahu,ão je potvrdené aj v citovanom závere protokolu.Nie je pravdivé tvrdenie, Ïe kontrola Úradupre verejné obstarávanie zistila váÏne poru-‰enia zákona o verejnom obstarávaní, ani tvrdenie,Ïe Úrad pre verejné obstarávanie zistil, Ïetender mal byÈ zru‰en˘ a zmluva nepodpísaná.Hlavn˘m predmetom verejného obstarávaniaboli odborné ‰koliace sluÏby a ìalej boli stanovenédoplÀujúce predmety sluÏby, z ktor˘ch saskladajú odborné ‰koliace sluÏby. Pre stanoveniepostupu zadávania zákazky podºa § 25 ods.1 zákona o verejnom obstarávaní, podºa ktoréhopri zadávaní zákazky na poskytnuté sluÏbypodºa ktorej predmetom je sluÏba uvedená v príloheãíslo 2 tohto zákona a súãasne sluÏba uvedenáv prílohe 3 tohto zákona, je rozhodujúcapredpokladaná hodnota zákazky na poskytnutiesluÏby uvedenej v prílohe ãíslo 2 a 3 zákonao verejnom obstarávaní. V prípade, Ïe zákazkaje kombináciou sluÏieb prioritn˘ch a neprioritn˘ch,pre urãenie celkovej kategórie slu-Ïieb pre danú zákazku je rozhodujúci predpokladan˘objem jednotliv˘ch sluÏieb podºa toho,do ktorej kategórie spadá sluÏba s vy‰‰ou predpokladanouhodnotou a odvíja sa i právny re-Ïim a povinnosti verejného obstarávania.Definície predmetu zákazky ako aj z obsahuzmluvy, kde je zadefinovan˘ predmet zmluvyako predmet plnenia, je zrejmé, Ïe predmetomzákazky, predmetom plnenia sú z väã‰ejãasti sluÏby definované ako neprioritné sluÏby.Preto bol zvolen˘ postup zadávania podprahovejzákazky, ktor˘ zákon o verejnom obstarávanív súlade s predpismi Európskej únie na v˘bertakejto zákazky predpokladá.TieÏ z dvoch kontrol Úradu pre verejné obstarávanienevyplynulo, Ïe by bola pri v˘beredodávateºa pouÏitá nesprávna metóda nesprávnymspôsobom. Tak˘to spôsob v˘beru bol zákonompredpokladan˘, dovolen˘ a v súlade správom Európskej únie aj pouÏívan˘. Je pretozavádzajúce tvrdenie o tom, Ïe v˘ber dodávateºabol vykonan˘ ne‰tandardnou metódou obstarávania.Na základe t˘chto faktov je vláda Slovenskejrepubliky presvedãená, Ïe minister v˘stavby aregionálneho rozvoja neporu‰il zákon a Ïe podjeho vedením bude jeho rezort riadne plniÈ úlohyzverené mu v súvislosti s ãerpaním pomociz fondov Európskeho spoloãenstva ako aj ìal-‰ie rezortu v˘stavby zverené kompetencie.Iván Farkas (SMK)âo sa zmenilo v˘menou ministra v˘stavbya regionálneho rozvoja? Niã. Vymenili sa ibabábky a podpísaná zmluva je naìalej právoplatná.Novinári hovorili, Ïe na tlaãov˘ch konferenciáchkonanie ministerstva fakticky obhajovalgenerálny riaditeº ·tefanov, minister Janu‰ekiba formálne otváral tieto tlaãové konferencie.Na poslaneckom prieskume na ministerstvev˘stavby a regionálneho rozvoja vlani v novembrisme nadobudli podobn˘ dojem. Pozadie‰kandálu vysvetºoval generálny riaditeº ·tefanov.Pochopil by som v˘menu ministra, ak by do kreslaministra zasadol ãlovek nezaÈaÏen˘ minulos-Èou, ktor˘ nemal niã spoloãné so ‰kandálom s nástenkov˘mtrendom a in˘mi problémami na ministerstvev˘stavby a regionálneho rozvoja.Igor ·tefanov bol odborn˘m garantom podpísan˘mna zmluve, je teda spoluvinníkom, aksvojím podpisom na zmluve potvrdil, Ïe poodbornej stránke pripravoval slávny nástenkov˘tender. Po odbornej stránke je teda zodpovedn˘za hodinovú sadzbu lektorom vo v˘‰ke70-tisíc korún, za vyhotovenie loga za 2,5 miliónakorún a za iné prechmaty vypl˘vajúce ztejto zmluvy.nych organizáciách Strany maìarskej koalície(SMK) je podºa Zsolta Simona nespokojnosÈs vedením strany. Podºa jeho slovspísali prehlásenia, ktoré z okresu RimavskáSobota, kde ‰éfuje, poslali aj predsedoviRepublikovej rady Ivánovi Farkasovi.Dodal, Ïe takéto aktivity nie sú iba v spomínanomokrese. „Nie je to petiãná akcia,je to vyslovenie názoru. Nabádam kaÏdého,aby otvorene povedal svoj názor a nehanbilsa zaÀ,“ priblíÏil Simon pre TASR. Zdôraznil,Ïe ide o korektn˘ spôsob prejaveniavôle na zmenu.24. februára – Predseda opoziãnejSDKÚ-DS MikulበDzurinda sa domnieva,Ïe je hanbou, ak vo vysok˘ch ‰tátnych funkciáchpôsobia ºudia, ktorí v minulosti spolupracovalis „e‰tebákmi“. Uviedol to podne‰nom rokovaní lídrov opozície ako odpoveìna otázku, ão hovorí na nové medializovanéinformácie t˘kajúce sa riaditeºaNárodného bezpeãnostného úradu (NBÚ)Franti‰ka Blanárika (nominant ªS-HZDS).Podºa nich v ãase b˘valého reÏimu Blanárikúdajne spolupracoval s Vojenskou kontrarozviedkou(VKR).24. februára – Ochrana men‰ín a Fórumposlancov Karpatskej kotliny boli hlavn˘mitémami dne‰ného rokovania Ústavnoprávnehov˘boru Národnej rady SR a V˘borupre ústavné záleÏitosti, spravodlivosÈa rokovací poriadok Národného zhromaÏdeniaMaìarskej republiky na pôde NR SR.Názory na prvú z tém boli podºa predsedovoboch v˘borov podobné. Súlad ch˘bal votázkach ohºadne fóra. „Nie celkom smeboli zhodní ohºadne Fóra poslancov Karpatskejkotliny,“ vyjadril sa po rokovaní predsedaslovenského v˘boru Mojmír Mamojka(Smer-SD). „Je to ale otvorená diskusia,ktorá bude prebiehaÈ ìalej,“ dodal.26. februára – Poslanec Národnej rady(NR) SR Pavol Fre‰o je kandidátom SDKÚ-DS na predsedu Bratislavského samosprávnehokraja (BSK). Médiám ho dnes oficiálnepredstavila na tlaãovej konferenciiSDKÚ-DS v Bratislave predsedníãka bratislavskejregionálnej organizácie a poslankyÀaparlamentu Lucia ÎitÀanská. Fre‰opre TASR povedal, Ïe „kampaÀ bude o víziisamosprávneho kraja“.26. februára – Minister ‰kolstva SR JánMikolaj chce finanãne podporovaÈ podnikateºov,ktorí sa rozhodnú investovaÈ do vedya v˘skumu. Podnikateºom sºubuje za ichvklad aj daÀové úºavy. ZdôrazÀuje, Ïe vpodpore vedy je Slovensko v rámci Európskejúnie na posledn˘ch miestach. Rie‰iÈ tochce nov˘m zákonom o stimuloch pre v˘skuma v˘voj, o ktorom hovoril dnes v Bratislavena seminári ZniÏovanie dopadovhospodárskej krízy na podnikateºsk˘ sektorprostredníctvom v˘skumu a v˘voja. Jehonov˘ legislatívny návrh podporila aj vládaSR.28. februára – Súãasn˘ predseda KDHPavol Hru‰ovsk˘ nebude znovu kandidovaÈna tento post, podporí kandidatúru súãasnéhoeurokomisára Jána Figeºa. Uviedol to nadne‰nej tlaãovej konferencii v Bratislave poskonãení zasadnutia Rady KDH. „V záujmenovej nádeje pre kresÈanskodemokratickúpolitiku som oznámil Rade KDH, Ïe67

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Ktoto funkãné obdobie na poste predsedu jemoje posledné,“ povedal Hru‰ovsk˘. Nafunkciu predsedu nebude kandidovaÈ anisúãasn˘ podpredseda strany Daniel Lip‰ic.„Cením si dôveru predsedu hnutia PavlaHru‰ovského a prijímam jeho návrh kandidovaÈ,“reagoval Figeº. Perspektívu stranyvidí v spájaní kontinuity a zmeny, okreminého aj zmeny stanov KDH.3. marca – Nezávislí poslanci NR SRVladimír Palko, Franti‰ek Miklo‰ko, PavolMinárik a Rudolf Bauer dnes podali návrhzmeny Ústavy SR. Cieºom novely je zaruãiÈrodiãom moÏnosÈ voliÈ vo v‰etk˘ch voºbáchi za svoje neplnoleté deti. „Sme tohonázoru, Ïe treba zv˘‰iÈ spoloãenskú váhu rodíns deÈmi,“ povedal Miklo‰ko. „Súãasnáextrémne nízka pôrodnosÈ môÏe viesÈ dopasce. Poãet rodín s deÈmi klesá. Preto budúpolitici nútení stále menej sa ohliadaÈ na záujmyrodín s deÈmi a budú sa orientovaÈ nainé skupiny voliãov. To môÏe e‰te viaczhor‰iÈ demografickú situáciu. Tomu chcemezabrániÈ,“ doplnil Palko.4. marca – V˘poãet sociálnych aj zdravotn˘chodvodov sa od zaãiatku budúcehoroka definitívne odpojí od minimálnejmzdy. Minimálnym vymeriavacím základombude namiesto tejto veliãiny 44,2-%podiel z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.Vypl˘va to z novely zákona o sociálnompoistení, ktor˘ dnes schválil vládnykabinet. Okrem tejto zmeny sa ministrizhodli aj na tom, Ïe doãasne, do konca roka2010, zníÏia odvody Ïivnostníkov do rezervnéhofondu solidarity z doteraj‰ích 4,75% na 2 %.4. marca – Uznesenie, ktoré chce na mimoriadnejschôdzi Národnej rady (NR) SRzvolanej na piatok 6. marca prijaÈ opozícia,oznaãil dnes predseda vlády Robert Fico zabezprecedentn˘ návrh. „E‰te nikdy sa nestaloa je to naozaj do neba volajúca hlúposÈ,Ïe opozícia chce uloÏiÈ parlamentu, aby zaviazalvládu, Ïe vláda predloÏí v skrátenomkonaní návrhy opozície a e‰te ichschváli. Toto je naozaj nieão, ão sa môÏe staÈiba v nejakej Juhoafrickej republike pred 50rokmi, ale nie v strede Európy,“ vyhlásilpremiér s t˘m, Ïe vláda takúto „hlúposÈ“jednoznaãne odmieta. Opoziãn˘m stranámFico zároveÀ vytkol, Ïe síce deklarujú záujembojovaÈ s krízou a schváliÈ mnoÏstvozákonov, ale Ïiadny návrh zákona do parlamentureálne nepredloÏili.5. marca – Mimoriadnu schôdzu Národnejrady (NR) SR, ktorej zvolanie iniciovalitri opoziãné strany, sa zatiaº nepodarilootvoriÈ pre nízku úãasÈ poslancov v rokovacejsále. Prezentovalo sa totiÏ len 53 zákonodarcov,priãom na to, aby bola snemov-Àa uzná‰aniaschopná, je potrebn˘ch minimálne76 poslancov.6. marca – Mimoriadna schôdza Národnejrady (NR) SR, na ktorej chcela opozíciadiskutovaÈ o opatreniach proti dopadomkrízy na slovenskú ekonomiku, sa odkladápre bojkot koaliãn˘ch poslancov. Anina druh˘ pokus dnes totiÏ nebola snemov-Àa uzná‰aniaschopná, keì sa prezentovalolen 52 z potrebného poãtu minimálne 76 zákonodarcov,medzi nimi ani jeden koaliãn˘.Predseda parlamentu Pavol Pa‰ka (Smer-Aj predseda HZDS v tejto súvislosti spomenul,Ïe t˘mto trendom má SNS, Slovenská národnástrana zabezpeãené pozadie parlamentn˘chvolieb a kampaní aÏ do roku 2014. ëal‰íproblém. Igor ·tefanov bol na ministerstve v˘stavbya regionálneho rozvoja generálnym riaditeºomagentúry zodpovednej za ãerpanie zfondu Európskej únie. Je teda spoluzodpovedn˘mza doteraj‰ie katastrofálne ãerpanie fondovEurópskej únie, nakoºko bol v pôsobnosti ministerstvaa regionálneho rozvoja hlavn˘m vyjednávaãomv Bruseli.Tu treba spomenúÈ, Ïe máme za sebou tretinualebo viac ako tretinu programového obdobia2007 aÏ 2013 a finanãn˘ rámec podpory naSlovensko je bez mála 14 mld. korún. Za tretinuobdobia sa zazmluvnilo 5,5 % z celkovéhorámca a vyãerpalo 0,4 % z celkového rámca.Je to Ïalostne málo. Z tohto pohºadu, z pohºaduefektívnosti ãerpania sa Slovensko ocitána posledn˘ch prieãkach, spomedzi 27 ãlensk˘ch‰tátov Európskej únie, priãom v programovomobdobí 2004 a 2006, teda z ná‰ho pohºaduv prvom období, Slovensko patrilo medzinajlep‰ích Ïiakov, spomedzi 10 nov˘chãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie. Dlhodobo saz pohºadu efektívnosti ãerpania vtedy drÏalo nadruhej aÏ tretej prieãke. Mimochodom za ‰kandalóznynástenkov˘ tender, za ktor˘ po odbornejstránke zodpovedá pán ·tefanov, Európskakomisia zaãala proti Slovensku konanie, pre poru‰eniezmluvy o zriadení Európskeho spoloãenstva.Slovensko má na vysvetlenie 60 dní.Nov˘ minister ·tefanov bude maÈ moÏnosÈobhájiÈ sa a obhájiÈ záujmy Slovenska. E‰tetento t˘ÏdeÀ podºa v‰etkého zaãne odborné rokovanias eurokomisárkou Danutou Hıbner.Obávam sa, aby Európska komisia kvôli ‰kandalóznemunástenkovému tendru, Slovenskunekrátila dotácie a pod., ako sa to stalo v prípadeBulharska a Rumunska.Ján Slab˘ (SNS)Pri odvolávaní ministra slovenskej vlády, bybolo podºa môjho názoru, nanajv˘‰ vhodné,aby ste hovorili o faktoch a nie o dojmoch. Pozornesom vás poãúval, na zaãiatku svojho vystúpeniaste uviedli, Ïe vy a poslanci, ktorí sazúãastnili na poslaneckom prieskume, ste „nadobudlidojem“. No a potom ste v ìal‰om vysypaliz rukáva, znô‰ku t˘chto dojmov, ktoré steale potom uÏ vydávali za jedinú a neotrasiteºnúpravdu.Ja chápem, Ïe pre vás ako poslanca za Stranumaìarskej koalície, je úãasÈ SNS vo vládetraumou, ktorú neviete prehltnúÈ. Zrejme, takako pre vá‰ho súkmeÀovca, riaditeºa Úradu preverejné obstarávanie, pána Angyala, ktor˘ za-‰iel aÏ tak ìaleko, Ïe deÀ pred podpisom závereãnéhoprotokolu, hovoril o ‰iestich závaÏn˘chzisteniach. V deÀ podpisu o ‰tyroch závaÏn˘chzisteniach a na jeho vlastnej tlaãovej konferencii,deÀ po podpise, o dvoch závaÏn˘chzisteniach.V skutoãnosti protokol, ktor˘ je dostupn˘ nawebe, neobsahuje ani jedno závaÏné zistenie.Viete, u nás na Slovensku sa hovorí, ´ão sa babechcelo, to sa babe snilo´.·tefan KuÏma (SDKÚ-DS)Predseda vlády prikáÏe ministrovi, aby odi-‰iel zo svojej funkcie, lebo ináã ho vyhodí. Zaão? Za ‰kandál s vy‰e 3-miliardov˘m nástenkov˘mtendrom. A urobil správne, predsedavlády urobil správne. Minister niesol politickúzodpovednosÈ za medzinárodnú hanbu pre Slovensko,ale k˘m ho predseda vlády nahradil?Koho navrhol prezidentovi? Navrhol skutoãnéhopôvodcu tohto ‰kandálu, autora tohto tendra.I ja som bol na tom prieskume a musím priznaÈ,Ïe v odborn˘ch veciach to bol ãlovek, ktor˘sa jedin˘ vyznal, ktor˘ vedel, o ãom hovorí,ão sa t˘ka tohto tendra, práve súãasn˘ pánminister.Áno, ãiÏe vedel o tom tendre, evidentne hopripravoval, bol jeho minimálne spoluautorom,skôr si myslím, podºa toho ako mu pán b˘val˘minister dával slovo, tak asi aj jedin˘m autorom,Ïe b˘val˘ pán minister aÏ tak do toho nevidel.Je to ‰kandál nielen voãi na‰im obãanom,obãanom tejto krajiny, ale aj voãi Európskejúnii, ktorá nám peniaze poskytla. Tento tendernie je len ‰kandálom, ako bolo urobené obstarávanie,ako bol zverejnen˘, ako nebolo umoÏnenénikomu inému sa dostaÈ k tejto zákazke,lebo to bolo na nástenke, vraj na nástenke. Tosa tvrdí aÏ ex post, za zamknut˘mi dverami.Tento ‰kandál, ktor˘ urobili vlastne ruka vruke b˘val˘ a súãasn˘ minister, bol preto taktozverejnen˘, lebo on nie je ‰kandálom len poformálnej stránke, ale aj cenami, ktoré obsahujea myslím si, Ïe to bol práve ten dôvod, abysa nikto nemohol dostaÈ k tomu, aby sa mohlidaÈ takéto ceny, aké sú.Preãítam vám priamo zo zmluvy, napr. prvápoloÏka, organizaãné zabezpeãenie informaãn˘chvzdelávacích aktivít, odborn˘ch seminárov,‰kolení, konferencií, tlaãov˘ch konferencií,bez obeda, ãiÏe predpokladám nejaké doobedÀaj‰ie,dvoj-trojhodinové moÏno ‰tvorhodinovépodujatie, 2 000,- korún za jednéhoúãastníka. KeìÏe sme také veci robili a chcelsom byÈ aktuálny, tak som si v krajskom mestePre‰ove, ktoré síce nie je najväã‰ie, ale urãitenepatrí medzi najlacnej‰ie, dnes nechalurobiÈ ponuku, ão by stálo, keby sme sto starostovchceli na takomto ‰kolení vy‰koliÈ o eurofondoch.Dal som to do miestnosti, kde sa v‰etky takéto‰kolenia tradiãne robia, zasadaãka krajskéhoúradu, roky rokúce sa to tam robí. Je tam nato technika, v‰etko – dnes som sa dozvedelsumu 35-tisíc. âo myslíte, koºko dostane táfirma za t˘ch sto starostov? 200-tisíc korúnpodºa tejto ponuky. To je 500-percentn˘ rabat.Veºmi zaujímavé sú tam aj ìal‰ie poloÏky.Lektori tu uÏ boli spomínaní. Slovensk˘ lektorberie za deÀ dvadsaÈpäÈ tisíc, ale preão by smesi zobrali slovenského. Podºa tejto zmluvy, keìsa vezmú ãeskí lektori nemusíte ani tlmoãiÈ, alepre nich uÏ je iná sadzba. A za dva t˘Ïdne s niminav‰tívite len osem, len osem krajsk˘ch miest,aby v kaÏdom krajskom meste urobili ako po jednejpredná‰ke títo dvaja lektori, zaplatíte impodºa tejto zmluvy honorár bez in˘ch nákladov.V‰etky iné náklady sú vyhradené. Je to ãist˘ honorármilión stotisíc korún.Myslím, Ïe predsedavlády musí neuveriteºne závidieÈ. Urãite nieje ani na pätine tej sumy. âiÏe, títo lektori idú takpäÈkrát nad plat pána predsedu vlády.TakÏe, je úplne jasné, preão tento tender muselbyÈ na nástenke za zavret˘mi dverami, abynáhodou sa niekto neprihlásil, lebo by tie cenyboli poloviãné, ‰tvrtinové, moÏno desatinové.A okrem b˘valého ministra aj súãasn˘ ministero tomto tendre vedel. Dokonca tvrdím, Ïesa v Àom vyznal oveºa lep‰ie ako minister, ktor˘bol zaÀ odvolan˘.68

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KV tomto prípade si myslím, Ïe spoluvina jetá istá. A uÏ aj z úcty k tomu b˘valému ministrovi,ktor˘ bol za to odvolan˘, by mal byÈ ajtento minister odvolan˘.Ján Slota (SNS)Ja by som len chcel povedaÈ jedno. Stále satu pretriasa tender ako ‰kandalózny, netransparentn˘a neviem e‰te ak˘ má prívlastok. Ale stálezabúdame hovoriÈ, Ïe títo ºudia, ktorí boliosem rokov pri vládnom vesle, ão oni robili zatendre, keì tu sa stále rozpráva o tom, ak˘ jetender netransparentn˘. Rozpráva sa tu nejak˘chdvetisíc, alebo ‰tyritisíc na hodinu ‰koliteºa.Nehovoríme, ak˘ bol tender trebárs pri v˘bereuchádzaãa na predaj Slovensk˘ch elektrární.Slovenské elektrárne, slovensk˘ plynárensk˘priemysel, ktoré sú skutoãne nosné postránke prínosu pre národné hospodárstvo Slovenskejrepubliky, takéto zásadné podniky tohto‰tátu boli ako odpredané v tendroch. V transparentn˘chtendroch. Koºko bolo uchádzaãovna predaj Slovensk˘ch elektrární. DvadsaÈ, päÈdesiat,sto. Jeden. Projekt, ktor˘ bol vypracovan˘na predaj Slovensk˘ch elektrární, robilipracovníci Slovensk˘ch elektrární a bol dan˘k dispozícii tomu slávnemu poradcovi. Poradca,ktor˘ tam bol dosaden˘. A ktor˘ dostal vypracovan˘projekt. âiÏe, on nespravil absolútneniã. A my sme vytendrovali a ‰pekulovalisme mesiac, Ïe komu to odpredaÈ z toho jednéhouchádzaãa. A sme pri‰li na to, Ïe ten jedenuchádzaã je ten prav˘. A na to pri‰iel ten poradca.A dokonca za to, Ïe poradil správne na‰ejslávnej b˘valej vláde, dostal skoro miliardu. Niedvetisíc korún, ale miliardu rovno do vrecka.No ako sa tá miliarda rozdelila, to len pán bohvie. Ale, ja by som to aj nejako naznaãil, v akompomere moÏno Ïe sa delila. Ale urãite ten, utoho poradcu zostalo, tá men‰ia kôpka. To somsi stopercentne ist˘. A chcem zdôrazniÈ jedno,keì uÏ hovorí kolega z maìarskej koalície otom, Ïe ão to spôsobí tento tender, a idú nás ‰etriÈa pre‰etrovaÈ, a robiÈ ja neviem ão v‰etko zléSlovenskej republike.No, niã nebudú, nijaké zloby, ani nijaké tomahavky,ani traktory nebudú lietaÈ povetrím.Ja by som len chcel zdôrazniÈ, Ïe keì sa budenieão pre‰etrovaÈ, tak sa nebude pre‰etrovaÈtento tender. Lebo na pre‰etrovanie tohto tendrasú domáce kontrolné orgány. Ale sa bude pre-‰etrovaÈ prístupová zmluva s Európskou komisiou.A budú sa napríklad pre‰etrovaÈ rozhodnutiavá‰ho b˘valého ministra na ministerstve v˘stavbya regionálneho rozvoja, ktor˘ prideºoval eurofondybez prijatého zákona. To bude problém.Tak toto by ste si mali uvedomovaÈ. A to akosa tam ‰afárilo za vá‰ho ministrovania, alebo zaministrovania pána Miklósa na ministerstveÏivotného prostredia, to zase pomlãím rad‰ej.Lebo to by som tu rozprával hodinu a kaÏd˘máme nejaké tie povinnosti a nebudeme si tustále dokazovaÈ proste ão, kto a ako.Keì uÏ chceme rozprávaÈ o politikárãení.Zoberme si, ão povedal ten vበslávny ‰éf Úradupre verejné obstarávanie, keì zistil, Ïe ‰éfkakontroly, ktorá vydala jednoznaãné uznesenieo tom, Ïe v˘ber, ktor˘ realizovalo ministerstvov˘stavby a regionálneho rozvoja, nemá nijakérozpory so zákonom, dala to písomne navedomie. Konkrétne, b˘valému generálnemuriaditeºovi inÏinierovi ·tefanovovi. A na základetohto uznesenia do‰lo k uvedenému tendru.Tam jednoznaãne táto ‰éfka kontroly naúrade pre verejné obstarávanie povedala, nie jeto v rozpore so zákonom. A to je alfa a omega.A ão spravil vበmúdry, premúdren˘ a najmúdrej‰í‰éf úradu pán Angyal, ktor˘ je vysok˘funkcionár Strany maìarskej koalície. Noprosto pani doktorku Vermesovú vykopol. Vykopol,pretoÏe mala in˘ názor ako on. To je tátakzvaná demokracia podºa Strany maìarskejkoalície. TakÏe, nalejme si ãistého vína. V kaÏdomprípade sme sa dneska rozhodli podaÈtrestné oznámenie na generálnu prokuratúru. Tuje, kde sme jednoznaãne generálnej prokuratúreoznámili, a sme ich upovedomili o skutoãnostiachnasvedãujúcich tomu, Ïe mohol byÈspáchan˘ trestn˘ ãin t˘kajúci sa konania predseduúradu pre verejné obstarávanie, politickéhonominanta SMK, v súvislosti s kontrolou nauvedenom ministerstve.A to z dôvodu, predseda Úradu kon‰tatovalporu‰enie zákona o verejnom obstarávaní predskonãením kontroly, pred skonãením kontroly.A následne po skonãení kontroly na tlaãovej besede9. apríla 2009 uvádza závery neobsiahnutév protokole a v rozpore s protokolom. Po druhé,predsedovi úradu vychádzajúc z ãl. 13 ods.1, 1 Ústavy Slovenskej republiky, zákon nepriznávaprávomoc vykonávaÈ kontrolu, respektívemeniÈ v˘sledky kontroly, dopæÀaÈ záverykontroly. âiÏe, toto sú hrubé, doslovne hrubéporu‰enia v‰etk˘ch ustanovení, ktoré má vnútornépredpisy úrad pre verejné obstarávanie.Poãkáme si na vyjadrenie generálnej prokuratúry.Ale pevne verím, Ïe pán Angyal bude obvinen˘.Som hlboko o tom presvedãen˘. Ja bysom ìalej chcel rozprávaÈ o tom, akí na‰i najväã‰ídemokrati, oni aké prevádzali tendre. Zoberiem,túto pán Brocka vehementne rozprával,ako celá republika skrachuje, pretoÏe tu bolo 3,6miliardy rozkradnuté. No neboli rozkradnuté nijakémiliardy.Miliardy rozkradli va‰i kumpáni na Branisku.Tunel vytunelovali. No tak, máme dvakrát,dvojnásobn˘ tunel. Jeden v kopci, a druh˘ neviemkde. Ale, urãite tí, ktorí to majú vo vreckách,tak vedia kde je ten druh˘ tunel. Kde sapre‰vihla ìal‰ia miliarda. Miliarda, ktorá sarozkradla. A na toto rozkrádanie poukázal niktoin˘, nie na‰a polícia a na‰e ministerstvovnútra, ale ‰vajãiarska polícia, ktorá zistila, ÏedvestodeväÈdesiat miliónov zniekade niekomupribudlo na kontá v ‰vajãiarskych bankách. Toje ten problém. To sú hotové zlodejiny. A totosom zvedav˘, Ïe kedy bude do‰etrené. O tomby mali na‰e médiá písaÈ. Lebo to boli hotovérozkradnuté peniaze. Zoberme si predaj SPP,predaj, ktor˘ bol realizovan˘ za 130 mld. Trhovácena, minimálna trhová cena bola 230 mld.100 mld. je „v háji“. Tomuto ‰tátu, tejto republike,t˘mto obãanom Slovenskej republikyniekto ukradne 100 mld. a niã sa nedeje. To jev‰etko v poriadku! Ale, to, Ïe je nieão na nejakejnástenke, to tu nie je v poriadku. To z tohosa zrúti galaxia. Ale niekto ukradne 100 mld.,to je v poriadku. Chcel by som povedaÈ e‰te vsúvislosti s t˘m tendrom pre Slovensk˘ plynárensk˘priemysel. Nie, Ïe sa to predalo hlbokopod cenu, ale sa uzavrela zmluva, na ktorej, vìakakurzov˘m rozdielom, ktoré nezaistil pánminister financií, ‰tát prerobil, ìal‰ích 8 mld.Sk., ìal‰ích 8 mld. âiÏe e‰te z t˘ch predajn˘chpeÀazí sme o 8 mld. dostali menej. Pri plynovejkríze, to sme videli jasne, Ïe ão sa stalo ale-SD) následne mimoriadnu schôdzu presunulna utorok 10. marca so zaãiatkom o 17.hodine.10. marca – Predseda parlamentu PavolPa‰ka (Smer-SD) otvoril 33. schôdzu Národnejrady (NR) SR, ktorú zvolal mimo pôvodnéhoharmonogramu na tento rok z dôvoduur˘chlenia legislatívnych zmien pripravovan˘chv Rade pre hospodársku krízu.Poslanci pritom pôvodne poãítali s takmerdvojmesaãnou prestávkou, keìÏe najbliωiariadna schôdza sa mala konaÈ aÏ 15.apríla. Na ãlenov zákonodarného zboruãaká vládna novela zákona o sociálnom poistení,ktorú kabinet odporúãa prerokovaÈ vskrátenom legislatívnom konaní. Na základetejto právnej normy sa doãasne, do koncaroka 2010, zníÏia odvody Ïivnostníkovdo rezervného fondu solidarity z doteraj‰ích4,75 na 2 %. DiskutovaÈ v zr˘chlenom re-Ïime by sa malo aj o poplatkoch pre dôchodkovésprávcovské spoloãnosti (DSS).Ten by sa mal na základe novely zákona ostarobnom dôchodkovom sporení od zaãiatkubudúceho roka skladaÈ z dvoch ãastí,fixnej a variabilnej. Fixná odplata sa zní-Ïi z doteraj‰ích 0,065 na 0,025 % zo spravovanéhomajetku, zvy‰ok poplatku budezávisieÈ od dosiahnutého zhodnotenia dôchodkov˘chúspor. „Princíp je veºmi jednoduch˘.Ak budete zhodnocovaÈ peniaze ºudí,budete maÈ poplatky. Ak nebudete zhodnocovaÈpeniaze ºudí, nebudete maÈ poplatkya keì nie ste schopní ºuìom garantovaÈ anito, ão tam vloÏili, budete musieÈ doplatiÈ dov˘‰ky istiny,“ odkázal DSS premiér RobertFico (Smer-SD).10. marca – Koaliãní poslanci Národnejrady (NR) SR dnes odmietli návrh SDKÚ-DS na zaradenie opoziãn˘ch protikrízov˘chopatrení, o ktor˘ch sa má rokovaÈdnes podveãer na mimoriadnej schôdzi, uÏna rokovanie zaãínajúcej riadnej schôdzeparlamentu. Rovnako zamietli aj poÏiadavkuvoãi vláde, aby do 30 dní predloÏila dosnemovne revidovan˘ ‰tátny rozpoãet.10. marca – Mimoriadnu schôdzu Národnejrady (NR) SR, na ktorej chcela opozíciadiskutovaÈ o opatreniach proti dopadomsvetovej krízy na slovenskú ekonomiku,sa dnes síce aj za pomoci koaliãn˘ch poslancovpodarilo otvoriÈ, tí v‰ak vzápätí nezahlasovaliza jej program. Po pár minútachsa tak schôdza aj skonãila. Na schôdzi, ktorúiniciovali tri opoziãné strany SDKÚ-DS,KDH a SMK, chceli jej poslanci predstaviÈa diskutovaÈ o nimi navrhovan˘ch opatreniachproti dopadom svetovej krízy na slovenskúekonomiku. Vládou prijímané protikrízovéopatrenia totiÏ predstavitelia opozíciepovaÏujú uÏ dlhodobo za nedostatoãné.V snahe minimalizovaÈ dopady krízy naSlovensko preto navrhujú v˘raznej‰ie zní-ÏiÈ dane a odvody, spruÏniÈ Zákonník práce,sprehºadniÈ verejné obstarávanie ãi zo-‰tíhliÈ ‰tátny aparát. SDKÚ-DS presadzovalazníÏenie rovnej dane zo súãasn˘ch 19 na16 %. Návrh na zníÏenie odvodov má dvealternatívy, a to z dielne SDKÚ aj KDH. Pripravenáje tieÏ novela Zákonníka práce a zákonna zru‰enie Fondu národného majetku(FNM). Zru‰enie poplatkov za vyÀatie pôdyz pôdneho fondu zasa presadzuje SMK.69

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K10. marca – Opoziãné strany zneuÏívajúekonomickú krízu na politikárãenie, aleÏiadne konkrétne návrhy na jej rie‰enie oficiálnoucestou do Národnej rady (NR) SRnepodali. T˘mito slovami odôvodnil podpredsedaparlamentu Miroslav âíÏ rozhodnutiekoaliãn˘ch poslancov nepodporiÈ programdne‰nej 34. mimoriadnej schôdze NRSR.11. marca – Novela zákona o ‰tátnomjazyku nemení jeho súãasnú podstatu, alepriná‰a zmeny z hºadiska jeho vymoÏiteºnosti.Ako vysvetlil po dne‰nom rokovanívlády minister kultúry Marek Maìariã,sankcie z neho vypadli v roku 1999. Dodal,Ïe bez sankãného mechanizmu je t˘mpádom v niektor˘ch prípadoch neuplatniteºn˘.Pokuty sa po novom pohybujú od100 do 5000 eur (3013 do 150 630 Sk). Dohºadnad dodrÏiavaním zákona bude rozdelen˘medzi viaceré orgány, napríklad Radupre vysielanie a retransmisiu, ministerstvokultúry, spravodlivosti ãi obchodnú in‰-pekciu. Minister pripomenul, Ïe dotknutésubjekty dostanú najskôr dvakrát písomnéupozornenie, aby odstránili alebo napraviliprotiprávny stav a aÏ potom nasledujeproces správneho konania. V rámci neho sabude prihliadaÈ na charakter poru‰enia zákona.11. marca – Maximálnu dobu väzbybude moÏné v ‰pecifick˘ch prípadoch predæÏiÈpred vynesením právoplatného rozsudkuzo ‰tyroch na päÈ rokov. Vypl˘va toz novely Trestného poriadku, ktorú dnesschválili poslanci Národnej rady SR. Právnanorma rie‰i problém, ktor˘ vzniká, keìsa osoba obÏalovaná za mimoriadne závaÏn˘trestn˘ ãin odvolá voãi rozsudku prvostupÀovéhosúdu o vine a maximálna dobaväzby jej vypr‰í skôr, ako Najvy‰‰í súd SRposúdi odvolanie. Podºa generálneho prokurátoraDobroslava Trnku reaguje novelaTrestného poriadku aj na prípad údajného‰éfa v˘chodoslovenskej zloãineckej skupinyRóberta O. „Dúfam, Ïe v predæÏenejväzbe, ktorá nastane aj pre pána Okoliãányho,budú súdy schopné napísaÈ rozsudok av prípade odvolania budú druhostupÀovésúdy schopné v danej lehote o Àom rozhodnúÈ,“priblíÏil po skonãení rokovania vlády4. marca.11. marca – Druh˘ a zároveÀ posledn˘deÀ 33. schôdze Národnej rady (NR) SR,zvolanej pre potrebu uzákoniÈ v skrátenomlegislatívnom konaní opatrenia na zmierneniedopadov ekonomickej krízy, uzavreliposlanci hlasovaním o ‰estici zákonov. Poslanecképlénum schválilo novelu zákona osociálnom poistení, ktorá doãasne zniÏujeodvody Ïivnostníkov do rezervného fondusolidarity. Îivnostníci budú do konca roka2010 platiÈ odvody namiesto súãasn˘ch4,75 iba dve percentá. Právna norma zároveÀzavádza definitívne odpojenie v˘poãtuodvodov samostatne zárobkovo ãinn˘chosôb od minimálnej mzdy. Nov˘m vymeriavacímzákladom má byÈ po novom 44,2-násobok priemernej mzdy. Úprava zákonao starobnom dôchodkovom sporení, ktorúdnes schválil parlament, zase priná‰a zmenuv poplatkoch pre DSS, ktoré sa budú od1. júla tohto roka skladaÈ z dvoch ãastí, fixboão sa mohlo staÈ tomuto ‰tátu, uÏ len z tohotitulu, Ïe sme sprivatizovali, prosím prekne,SPP.ëalej âSOB. Vìaka zbabranému a neúmernezdæhavému postupu, obãania Slovenska museliplatiÈ 25 mld. Sk âeskoslovenskej obchodnejbanke. A kto je zato zodpovedn˘? Duch svät˘?Predaj Slovnaftu. Vìaka „profesionálnemu“prístupu Ivana Miklo‰a pri kontrole voãi Slovnaftusme mali v roku 2009, teda v ãase krízy,keì ch˘bajú peniaze v rozpoãte, viac o 500 mil.,ktoré sme museli Slovnaftu vrátiÈ. Z akého dôvodu?No bolo to jednoznaãne zbabrané.Transpetrol – svojou neãinnosÈou v prípadesporu Ilãi‰in voãi daÀovému úradu, ktor˘ nedosahovalani 30 mil. korún, ‰tát má doteraz nevyrie‰enéspory o 34 % podiel v Transpetrole,i keì je to v takej, v úvodzovkách, ale „budiÏ“,priãom Ivan Miklo‰ sa s pánom Ilãi‰inom stretávale‰te ako opoziãn˘ poslanec a podºa informáciíIlãi‰ina v médiách, mu práve Miklo‰ dalnávod ako treba tento spor o daÀovú pohºadávkuvyuÏiÈ a ako „obabraÈ“ ‰tát, keì ako náhradu‰kody mal získaÈ Ilãi‰in akcie Transpetrolu.TakÏe jedno chcem povedaÈ na záver, k t˘m na-‰im predchodcom. Ak si zhrnieme len pre‰ºapyministra financií, b˘valého, tak v˘‰ka ‰kody,ktorú spôsobil Slovensku, dosahuje sumu 10megatendrov, ktorá môÏe konkurovaÈ v˘‰kerozpoãtu, roãného ‰tátneho rozpoãtu. T˘mchcem povedaÈ jedno, Ïe my tu silou mocouchceme prezentovaÈ ako ministra Janu‰ka, taknového ministra Igora ·tefanova, ako prosto nejak˘chneschopn˘ch babrákov, ktorí vedomechceli ublíÏiÈ tomuto ‰tátu, ão nie je urãite pravda,a tender, resp. uznesenie Úradu pre verejnéobstarávanie to aj jednoznaãne hovorí, Ïe nedo‰lok nijakému závaÏnému poru‰eniu, niãohopri v˘bere a po druhé, chcem zdôrazniÈ jedno,Ïe toto ministerstvo má desaÈnásobne lep-‰ie v˘sledky v ãerpaní eurofondov ako ministerstvoza vládnutia na‰ich maìarsk˘ch spoluobãanov,keì tam vládli. DesaÈnásobne lep‰ie.A myslím si, Ïe má najlep‰ie ãerpanie v rámciministerstiev tejto vlády. TakÏe treba si skutoãnezváÏiÈ, ão sa hovorí ako klady a zápory celejtejto záleÏitosti. Chcem ale zdôrazniÈ, Ïe vkoneãnom dôsledku, viete, vyjadrovaÈ za kaÏdúcenu názor, Ïe tu do‰lo k nejakému pochybeniuzákona a pritom v pozadí robiÈ v‰etko preto,aby sme po‰kodili tomuto ‰tátu a t˘mto obãanomSlovenskej republiky v zahraniãí, konkrétnev Bruseli, tak to je uÏ tro‰ku veºa. Taktosa vyjadrujú aj politici v rámci Európskejúnie, Ïe to je pre nich nepochopiteºné, Ïe zvnútraºudia doslovne krivo svedãia, krivo obviÀujúa t˘m pádom je pre nich prijateºnej‰ie zlo, zlopre tento ‰tát a kaÏdé zlo je pre nich dobro. Toje pre mÀa absolútne nepochopiteºné.Na záver by som chcel povedaÈ jedno, Ïe skutoãneja som hlboko presvedãen˘ o tom, Ïe akopán minister Janu‰ek, tak pán minister Igor·tefanov, skutoãne neporu‰ili absolútne niã,v˘sledky ministerstva sú veºmi dobré, nad‰tandardnedobré a v kaÏdom prípade majú dôveruklubu poslancov Slovenskej národnej strany.·tefan KuÏma (SDKÚ-DS)P˘tate sa, kto bol zodpovedn˘ za kauzuâSOB. No predsa vy, lebo sa to stalo za va‰ejvlády, keì ste vládli spolu so ZdruÏením robotníkovSlovenska a HZDS. UÏ si nepamätáte,kedy tá kauza vznikla a kto bol aj vtedy ministromfinancií, v tom ãase? Nebol z va‰ej strany,ale bolo to za va‰ej vlády. Slovnaft je problém?Za koho sa privatizoval Slovnaft? Nopredsa tieÏ za va‰ej vlády. V ãase plynovej krízysme doplatili na to, Ïe bola privatizovaná NaftaGbely? Ale kedy sa privatizovala NaftaGbely, kto ju privatizoval? No predsa vy, va‰avláda. Bola to vláda HZDS, SNS, ZRS. Tak minimálneza tieto tri veci ste jednoznaãne spoluzodpovedníako jeden z koaliãn˘ch partnerov,kedy sa to stalo.Július Brocka (KDH)KeìÏe vystúpenie kolegu Slotu bolo veºmichaotické, pretoÏe on neobhajoval veºmi svojhoministra, ale hovoril o tom, ão robila predchádzajúcavláda, respektíve predchádzajúcevlády. Pán Slota spomínal ãísla, sto miliárdukradli, hovoril to tak teatrálne, pán kolega, stetretí rok vo vláde, ak je to pravda, ak je to naozajto ãisté víno, ktoré tu chcete nalievaÈ, ãovám bráni, aby ste takéto zlodejiny vy‰etrili apotrestali. Pán kolega, veci sa mali úplne inak,ak vám treba oÏiviÈ pamäÈ, tak vám to pripomeniemveºmi krátko. Na konci 90. rokov na svetee‰te nechyrovali o finanãnej hospodárskej kríze,ale Slovensko pred Àou uÏ bolo, Slovenskov nej uÏ bolo a to bol v˘sledok práve vládnutiakoalície, ktorej vy ste boli súãasÈou. A ak sap˘tate reãnícky, Ïe ão tu zachovala a zanechalatá predchádzajúca vláda, tak vám len pripomeniem,Ïe najvy‰‰í ekonomick˘ rast v Európe,ozdravené banky, o 20-tisíc pracovn˘chmiest viac ako keì ste odovzdávali vládu vy,najviac investícii na Slovensku z celého regiónu.E‰te by som sa rád vyjadril k stanovisku slovenskejvlády, ktoré tu predniesol minister Mikolaj.V stanovisku vlády je, Ïe nie je pravda,Ïe meno Igora ·tefanova nie je na zmluve. Îefiguruje na predmetnej zmluve. Îe tam je jehomeno, iba ako kontaktná osoba. No máte pravdu,pán minister. Na stanovisku vlády rovnakonie je meno ministra Igora ·tefanova a dúfam,Ïe mi nebude oponovaÈ, Ïe rovnako toto stanoviskopre vládu vypracoval minister Igor ·tefanov.A teraz ak ste bránili teraj‰ieho ministra,Ïe on s trendom niã nemal, tak ja som bolna tom poslaneckom prieskume a musím povedaÈ,Ïe na väã‰inu na‰ich otázok neodpovedalminister Janu‰ek. Na väã‰inu na‰ich otázokodpovedal teraj‰í minister a keì na niektorúotázku predsa len odpovedal minister Janu‰ek,tak minister ·tefanov mu na‰epkával.Rovnako spochybÀuje stanovisko vlády, Ïenejde o tender miliardov˘, Ïe ide len o 400 miliónovkorún, keby i‰lo aj o 400 miliónov korún,ako vy tvrdíte, tak musím povedaÈ, Ïe paniministerku Tomanovú sme odvolávali za dvojmiliónovúneoprávnenú dotáciu privilegovanémuPrivilégiu. Vy ste na jednom jedinomlogu zarobili viacej ako dostalo to Privilégium,ktorého riaditeºka je trestne stíhaná. Za logo, zaktoré ste vyfakturovali milión, dva milióny, zaktoré in˘ vበkolega, jemu staãila 40-tina, ministrovizdravotníctva, ktor˘ nemá peÀazí vzdravotníctve, on dokonca dal urobiÈ za sumu,ktorá je 270-krát men‰ia.Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister‰kolstva (SNS)Vystupujem preto, Ïe pán poslanec obvinilvládu Slovenskej republiky, Ïe nepravdivo in-70

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kformuje a sa zastáva nového pána ministra.Ale pán poslanec, smolu máte v tom, Ïe myvieme byÈ presní a cel˘ ten návrh, ako vy steho pripravili, je neskutoãne povrchn˘.V odôvodnení, ktoré ste vypracovali k návrhuna vyslovenie nedôvery ãlenovi vlády aktoré podpísali poslanci opozície a kde ste uveden˘ako prv˘, takÏe predpokladám, Ïe asi steho vypracovali vy, je napísané, Igor ·tefanovje v tejto kauze rovnako spoluzodpovedn˘ zazneuÏívanie a plytvanie verejn˘ch prostriedkov.Jeho podpis figuruje na zmluve s konzorciomspolu s exministrom Janu‰kom. No nefiguruje.Klamete, klamete priamo v tom odôvodnenía najsmutnej‰ie na tom je to, Ïe ste si nedaliani len tú robotu, Ïe by ste si zmluvu, ktoráje uvedená na internete a keì ste písali tútovedu, ste si nepozreli tú zmluvu, kde by ste videli,Ïe jeho podpis tam nie je.III. VILIAM VETE·KAA potom sa poslanci dozvedeli, Ïe zomrelpodpredseda NR SR Viliam Vete‰ka. A keìÏeneboli schopní sa dohodnúÈ, Ïe nebudú v rokovanípokraãovaÈ, ani neboli uzná‰aniaschopní,aby mohli v rokovaní pokraãovaÈ, napokonpredseda NR SR Pavol Pa‰ka preru‰il schôdzudo 11. hodiny nasledujúceho dÀa.Na druh˘ deÀ o 11. hodine po minúte tichaza Viliama Vete‰ku sa o ministrovi ·tefanovovihlasovalo. Zo 140 prítomn˘ch 61 bolo za, 76bolo proti, 2 sa zdrÏali, 1 nehlasoval. Národnárada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveruãlenovi vlády Slovenskej republiky pánoviIgorovi ·tefanovovi.IV. PO MIMORIADNEJ NR SR ëAL·IAMIMORIADNA TLAâOVKAA potom o dva dni bola e‰te jedna mimoriadnatlaãovka predsedu vlády, na ktorej RobertFico oznámil, Ïe vláda nariadila ministrovi v˘stavbyIgorovi ·tefanovovi (SNS), aby zabezpeãilzru‰enie sporného tendra za 3,6 miliardykorún (119,5 milióna eur), ktor˘m sa zaoberáEurópska komisia. V prípade, Ïe tak neurobí,mal byÈ minister ·tefanov odvolan˘.Dôvod takéhoto obratu predsedu vlády boljednoznaãn˘ – kritick˘ list z Európskej komisie:„Nechcem pripustiÈ, aby sa o akejkoºvekzmluve, ktorá je zabezpeãovaná na území Slovenskejrepubliky, diskutovalo na pôde Európskejkomisie a vyvolávalo to pochybnosti, pokiaºide o spôsobilosÈ Slovenska normálne ãerpaÈfondy do budúcnosti.“A aby bolo jasné, Ïe po nástenkovom tendreje „vypísan˘ tender na nového ministra, e‰tedodal: „Akonáhle budem vidieÈ nezáujem zru-‰iÈ zmluvu, podám návrh na odvolanie ministra,poãkám si na nového ministra a tomu dámtú istú podmienku. Pokiaº by to nemalo koniec,budem hºadaÈ cestu, ako by zmluvu mohla zru-‰iÈ vláda.“A aby bolo v‰etk˘m jasné, Ïe skutoãne ideo veºa, takisto povedal: „SchopnosÈ vyãerpaÈ eurofondytransparentne a efektívne je pre mÀaako pre predsedu vlády dôleÏitej‰ia ako koaliãnévzÈahy.“âo v SNS pochopili veºmi presne a minister·tefanov sa rozhodol, ako v‰etci od neho oãakávali.(rk)nej a variabilnej. Fixná odplata sa v˘raznezníÏi z doteraj‰ích 0,065 na 0,025 percentazo spravovaného majetku, zvy‰ok poplatkubude závisieÈ od dosiahnutého zhodnoteniadôchodkov˘ch úspor.13. marca – Opoziãná kandidátka napost hlavy ‰tátu Iveta Radiãová nemôÏenájsÈ spoloãnú reã so Smerom-SD, pretoÏenespæÀa ani jeden z predpokladov na funkciuprezidenta SR. Na dne‰nej tlaãovej konferenciiv Bratislave to vyhlásil predsedavlády a líder Smeru-SD Robert Fico. Premiérpodºa vlastn˘ch slov reagoval na Radiãovejv˘zvu v jednom zo slovensk˘chdenníkov. „Viem nájsÈ rie‰enia a spoloãnúreã aj so stranou Smer-SD. Nie je to tak dávno,ão bol pán prezident Ga‰paroviã pre teraj‰iehopremiéra absolútne neprijateºn˘.Fico o Àom povedal, Ïe by uÏ nikdy nemalzastávaÈ Ïiadnu ‰tátnickú funkciu. Dnes jeto inak,“ uviedla Radiãová pre dne‰né vydaniedenníka Pravda. Podºa premiéra jeslu‰né reagovaÈ, ak ho k tomu vyz˘va Ïena,av‰ak zopakoval, Ïe Radiãová je pre jehostranu neprijateºná. „Je to kandidát, ktor˘nemá Ïiaden vzÈah k SR,“ uviedol s t˘m, ÏeposlankyÀa SDKÚ-DS bola v minulostiproti vzniku samostatného Slovenska.13. marca – Pokraãujúce útoky na opoziãnúprezidentskú kandidátku Ivetu Radiãovúsú dôkazom toho, Ïe ãlenka SDKÚ-DS je v prezidentsk˘ch voºbách veºmi silnoukandidátkou. Pre TASR to dnes uviedlaTlaãová sluÏba SDKÚ-DS ako reakciu nadne‰né kritické vyjadrenia predsedu vládyRoberta Fica.14. marca – Predseda ªS-HZDS VladimírMeãiar nikdy v plnom rozsahu nezverejníobsah CD nosiãa so zoznamom klientovskrachovan˘ch nebankov˘ch subjektov.Povedal to dnes na tlaãovej konferenciipri príleÏitosti programovej konferencieªS-HZDS v Îiline. „To nejde, je tam240.000 údajov, ktoré súvisia aj s ãinnosÈouosôb. Preão by som ºudí, ktorí povedzme i‰lido toho a utrpeli majetkovú ujmu, e‰te nechalv morálnej ujme? T˘chto nie. Ale t˘ch,ão si podelili t˘ch 14 miliárd Sk(464.714.864 eur) medzi sebou, ão na tomkeÈasili a získali, to áno. Pokiaº ide o politickésubjekty, uvidíme, aké bude druhékolo volieb,“ skon‰tatoval Meãiar. Dátumzverejnenia CD nosiãa líder ªS-HZDSspresniÈ nechcel.17. marca – Prezidentská kandidátkaopozície Iveta Radiãová chce vo svojejkampani ponúknuÈ hlavne vlastné sily a vystupovaÈpod svojím menom. „Nepotrebujemstraníckych reprezentantov vo volebnejkampani, vediem ju ako Iveta Radiãová.Nepotrebujem, aby ma viedli za ruku,“ reagovalana podporu konkurenãného kandidátaIvana Ga‰paroviãa zo strany lídrov Smeru-SDa SNS. Dodala, Ïe prezidentskú kampaÀnechce viesÈ na základe koaliãno-opoziãnéhokonfliktu. „Toto nie sú parlamentnévoºby,“ povedala s poukázaním na to, Ïev prípade svojho zvolenia ponúkla dialóg ajnajsilnej‰ej vládnej strane.18. marca – Prezidentská kampaÀ predprv˘m kolom voºby hlavy ‰tátu (21.3.), ktorákonãí vo ‰tvrtok o 7. hodine, zásadne nevyboãilaz hraníc korektnosti. Pre TASR topotvrdili ‰iesti uchádzaãi o najvy‰‰í ústavn˘post v Slovenskej republike.21. marca – Tohtoroãn˘m voºbám prezidentaSR ch˘ba náboj charakteristick˘pre predchádzajúce priame voºby hlavy ‰tátu.Po tom, ako odovzdal svoj hlas, to novinárompovedal predseda ªS-HZDS VladimírMeãiar. „V tej prehnanej miere hystériea antimeãiarizmu, h⁄⁄ a v‰etci naÀho,tak tie voºby mali náboj, boli o nieãom,“ komentovalMeãiar dvojicu volieb, v ktor˘chsám kandidoval.22. marca – Podºa ·tatistického úradu,ktor˘ zverejnil priebeÏné v˘sledky po sãítanív‰etk˘ch odovzdan˘ch hlasov, v prvomkole prezidentsk˘ch volieb vyhral kandidátna post hlavy ‰tátu a úradujúci prezidentSR Ivan Ga‰paroviã so ziskom 46,71percenta hlasov. Za ním nasledujú IvetaRadiãová s 38,05 percenta, Franti‰ek Miklo‰ko(5,42), Zuzana Martináková (5,12),Milan Melník (2,45), Dagmara Bollová(1,14) a Milan Sidor (1,11).22. marca – Do volebnej centrály IvanaGa‰paroviãa v Limbachu pri‰iel po polnociaj premiér Robert Fico. „Nበcieº sa naplnil,kandidát, ktorého sme podporovali,vyhral prvé kolo,“ kon‰tatoval pre TASR posãítaní v‰etk˘ch hlasov. „Som presvedãen˘,pretoÏe trochu sa v slovenskej politike vyznám,Ïe druhé kolo dopadne rovnako. PremÀa ako predsedu vlády je to pote‰ujúcaspráva, pretoÏe potrebujeme stabiln˘ trojuholník– prezident, predseda parlamentu,predseda vlády v ãasoch, ktoré sú veºmiÈaÏké,“ dodal Robert Fico, ktor˘ dúfa, Ïe voliãidajú prednosÈ takejto stabilite a „Ïe budemepokraãovaÈ ìalej v tomto zloÏení, akoto bolo doteraz.“27. marca – Prvé miesto na eurokandidátkenajsilnej‰ej parlamentnej strany Smer-SD podºa oãakávaní obsadí ‰éf Zahraniãnéhov˘boru Národnej rady SR Boris Zala. Podne‰nom rokovaní roz‰íreného PredsedníctvaSmeru-SD to oznámil líder strany apredseda vlády SR Robert Fico. Voºby doEurópskeho parlamentu (EP) na obdobie rokov2009 aÏ 2014 sa na Slovensku uskutoãnia6. júna. Na druhom mieste kandidaãnejlistiny bude figurovaÈ súãasn˘ poslanec EPVladimír MaÀka, trojkou je jeho kolegyÀaMonika Fla‰íková-BeÀová.30. marca – Poslanci SDKÚ-DS Tomá‰Galbav˘ a Peter Mi‰‰ík dnes spolu s podpredsedomKDH Danielom Lip‰icom predloÏilinovelu zákona o rokovacom poriadkuNárodnej rady (NR) SR. Jej cieºom jeznemoÏniÈ predkladanie poslaneck˘ch pozmeÀujúcichnávrhov v druhom ãítaní, ktorévecne nesúvisia s prerokovávanou normou.„Stáva sa, Ïe veºká ãasÈ poslancov vpléne v tak˘chto prípadoch ani poriadnenevie, o ãom hlasujú. Tieto pozmeÀujúcenávrhy nepre‰li v˘bormi, nemohli si ichna‰tudovaÈ a prediskutovaÈ,“ komentovalpre TASR potrebu zmeny rokovacieho poriadkuGalbav˘. Prípady, keì poslanci naposlednú chvíºu prostredníctvom pripomienkyk prerokovávanému zákonu „nepriamo“novelizujú úplne inú normu, o ktorejv pléne dovtedy nebola reã, sú podºaneho pomerne ãasté.(rk)71

S U P E R M O N I T O RSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre22. februára 2009 – 25. marca 2009Ak dáme peniaze vdovám, minú ich hlúpo,pretoÏe sú nevzdelané a nevedia niã o rozpoãte.Riaditeº Bagdadského úraduMazin Al-Shihan (poskytnú peniaze muÏom,ak sa oÏenia s vdovami po padl˘ch vojakocha postarajú sa o v˘chovu ich detí). New YorkTimes 22. 2.(RovnoprávnosÈ muÏov a Ïien a úcta k Ïenámje pekná vec. Ale ak niekto povie pravdu oÏenách a vyvodí z nej aj konzekvencie, môÏeto byÈ uÏitoãnej‰ie. Aj pre Ïeny.)***Môj prv˘ pracovn˘ pohovor sa uskutoãnilpred 40 rokmi vo Frankfurte. Uchádzala som sao prácu sekretárky a pre sekretárky to boli naozajzlaté ãasy. Firma mi zaplatila náklady nasÈahovanie aj poplatky pre realitného makléra,spojené s hºadaním vhodného ubytovania.PoradkyÀa ‰vajãiarskeho parlamentuMarianne Niggli.Neue Züricher Zeitung 22. 2.(O tom, Ïe by sa aj dnes nemali niektoré sekretárkydobre, nemôÏe byÈ ani reãi. Najmäkeì majú r˘chle prsty nielen na poãítaãovejklávesnici, ale aj v‰elikde inde.)***Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 22. 2.(KaÏdá kríza podnecuje samovraÏdy: finanãná,vládna, Ïenská, zdravotná. Ale, pod-ºa ‰tatistického úradu, najmenej ich vyvolávakríza mravná.)***UÏ pri‰iel ãas, aby rezorty vlády zaãali ‰etriÈaj na ºuìoch. Nastal ãas na uÈahovanie opaskov.Tak, ako dochádza k ru‰eniu odmien v súkromnomsektore, malo by dôjsÈ aj vo verejnejspráve. V opaãnom prípade sa zv˘‰i deficit verejn˘chfinancií.Peter Golia‰ z in‰titútu Ineko. HN23. 2.(Ako nikomu zatiaº nezi‰lo na um zníÏiÈ poãetvodiãov elektriãiek, tak treba rozváÏneobmedziÈ poãet úradníkov a ich odmeny.Treba to robiÈ diferencovane a férovo hºadaÈprebytoãn˘ch, rodinkársky dosaden˘ch anekvalitn˘ch. Veì v ‰tátnych rezortoch sa zabezpeãujechod ‰tátu a práve dnes by maliúrady pracovaÈ maximálne efektívne.)***Takmer kaÏdá tretia domácnosÈ v Nemeckuzamestnáva naãierno robotníkov. SluÏby ilegálnychupratovaãiek, záhradníkov alebo vodiãovosobn˘ch áut najãastej‰ie vyuÏívajú dôchodcoviaa rodiny, kde pracujú obaja rodiãia.Publicistka Sarah Benecke.Berliner Zeitung 24. 2.(V postsocialistickom Nemecku – na rozdielod ostatného postsovietskeho bloku – si uÏ ajdôchodcovia môÏu dovoliÈ zamestnávaÈ pomocníkovdo domácnosti.)***Páãi sa mi, Ïe môÏem ísÈ na odovzdávanieOscarov, kde ma kaÏd˘ pozná. Ale to nie je môjskutoãn˘ Ïivot. Môj skutoãn˘ Ïivot sa zaãína,keì odloÏím fotoaparát a stretnem sa s priateºmi,s ktor˘mi som vyrastal na predmestí Limy.Svetoznámy peruánsky fotografMario Testino. Daily Telegraph 24. 2.(KeìÏe dne‰ná doba nie je Ïiãlivá pre kamarátstva,práve ony sú stále vzácnej‰ie .)***Ten, kto hrozí, Ïe sa v EÚ uzavrie do seba,nedoceÀuje silu, ktorú máme ako celok. Priobchodn˘ch, energetick˘ch a rozvojov˘ch debatáchs âínou, Ruskom alebo OSN nám spoloãn˘vplyv pomáha zabezpeãiÈ národné záujmy.A spoloãná sila znamená, Ïe môÏeme spolurie‰iÈ v˘zvy súãasnej ekonomickej krízy, akoaj cestu k obnove.Britská ministerka pre Európu CarolineFlintová. Pravda 24. 2.(Najlep‰ie by v‰ak bolo, keby men‰ie a slab-‰ie krajiny nadobudli pocit, Ïe európska solidaritaje reálnou prioritou v‰etk˘ch ‰tátovEÚ a Ïe sa na Àu môÏu spoºahnúÈ.)***Vo verejnom Ïivote musíte zachovávaÈ ‰tandarda nemôÏete sa správaÈ ako Rómeo a Júlia.Minister informácií indického ‰tátuHaryana Khandelwal.Wall Street Journal 24. 2.(V ãom v‰ak ten ‰tandard spoãíva? Ak nejedenpolitik dostáva niekoºkonásobne vy‰‰ieodmeny, neÏ beÏní obãania, a pritom jeho v˘konynemajú moÏno ani poloviãnú hodnotutoho, ão vytvoria menej platení usilovní remeselníci,je to ‰tandardná situácia?)***Kresba: Vlado Javorsk˘.MY Îilinské noviny 24. 2.(Dovolenka s mexickou chrípkou doma vposteli je rozhodne lacnej‰ia ako v Acapulcu.)***Komunistick˘ reÏim vonkoncom nestál ibana ·tátnej bezpeãnosti a terore. Ale tieÏ – a skôrpredov‰etk˘m – na pôsobení poãetnej skupinyobãanov, ktorí z ideologickej zaslepenosti, prospechárstvaãi strachu neváhali roky klamaÈ,ubliÏovaÈ a obohacovaÈ sa na cudzí úkor. VíÈazstvomdiktatúry proletariátu vo februári 1948 saotvárala cesta do pekiel a marazmu.Historik Oldfiich TÛma.MFD 25. 2.(Koºko z dne‰nej mravnej zvrhlosti je priamympokraãovaním morálneho úpadku, ktor˘po celej krajine rozosial komunizmus?)***UÏ ako 10-roãnému mi bolo jasné, Ïe s modern˘mfilmom to nedopadne dobre. Ale aj vpolitike mnohí verili, Ïe v˘voj sa bude uberaÈmodern˘m smerom, a potom sa vrátil naspäÈ do50-ych rokov – alebo v katolíckej cirkvi dokoncaaÏ do 19. storoãia.Rakúsky kabaretista a herecJosef Hader. Standard 25. 2.(Katolícka cirkev sa stále viac vzìaºuje odmoderného prúdu dne‰ného Ïivota. T˘m nechcemepovedaÈ, Ïe by sa mala na tomtoprúde niesÈ – je to dosÈ kaln˘ prúd –, ale malaby ho citlivo sledovaÈ a aktualizáciou svojejvierouky primerane naÀ reagovaÈ.)***âloveka uÏ dnes máloão prekvapí: takí smemediálne otupení. Ako beÏnú monotónnu kulisuvnímame informácie o dopravn˘ch a vojnov˘chmasakroch, o ‰kandáloch zo sveta ce-72

S U P E R M O N I T O Rlebrít alebo o krachujúcich bankách ãi prepú‰-Èajúcich firmách. A navy‰e sme v˘datne obÈa-Ïovaní politikou. Cynick˘mi sme sa stali preto,lebo vieme, Ïe s t˘m niã nemôÏeme urobiÈ.Ale predsa len vyrazila dych správa o „trapase“z Pardubíc. Keì 80-roãnej jubilantke doniesliz radnice darãekov˘ kô‰, zistili, Ïe trvanlivosÈväã‰iny potravín bola po záruãnej lehote.Komentátor Ivan Hoffman.Deník.cz 25. 2.(Kto in˘, neÏ publicista, ktor˘ zostáva v pamätisvojím ‰ansónom „Sºúbili sme si lásku“,spievan˘m na námestí v Bratislave, vie lep-‰ie, Ïe poriadok sveta neohrozuje to, koºkoskrachuje automobiliek, lebo stále ich zostaneviac neÏ potrebujeme. âlovek sa má pod-ºa toho, akí slu‰ní sú ºudia okolo neho, in‰talatéri,obchodníci, poslanci – a ak˘ je onsám.)***Mamiãka zná‰ala bratovu smrÈ veºmi ÈaÏko.Asi po roku ju vyhodili z miestnej UãÀovskej‰koly, kde uãila ãe‰tinu, matematiku a obãianskuv˘chovu. Súdruhovia jej povedali: Keì si nevedelavychovaÈ ani svojho syna, nemôÏe‰ vychovávaÈiné deti. ËaÏko zná‰ala na‰u izoláciua zvlá‰È to, Ïe sa komunisti snaÏili urobiÈ z Jendublázna. To, Ïe sa upálil práve v deÀ VíÈazstvapracujúceho ºudu, brali ako útok na celézriadenie.Riaditeº spoloãnosti MetalJaroslav Zajíc (61). iDnes 25. 2.(O mesiac po tom, ão sa upálil na protest protisovietskej okupácii âSSR ‰tudent Palach,skonãil podobne so svojím Ïivotom ‰tudentJan Zajíc. âi to bolo rozumné hrdinstvo, sinetrúfame povedaÈ. Ale bolo to hrdinstvo. Amy sme dnes dosÈ úbohí, keì si na tentozvlá‰tny a bolestn˘ prejav odporu takmer aninespomenieme, ba keì to niektorí – v súladeso svojou vieroukou – odsudzujú.)***Ak mi predáte auto, pre oboch to môÏe byÈdobr˘ obchod, no náklady pre spoloãnosÈ sa doneho nezarátavajú – zneãistenie, zápchy nacestách a pod. To vedie ku krachom. Architektmitoho sú ºudia, ktorí teraz navrhujú Obamovuekonomickú politiku. Ekonóm Baker povedal,Ïe je to takmer tak, ako keby bol vymenovan˘Usáma bin Ládin na ãelo boja proti terorizmu.Autor politick˘ch bestsellerovNoam Chomsky. Slovo 25. 2.(Veºk˘ podiel na efektívnosti Obamovej politikymajú jeho poradcovia. KaÏd˘, ktoréhosi vybral dobre, zvy‰uje jeho dôveryhodnosÈu verejnosti.)***Medicinman je pradávna funkcia, ktorú stároãiavykonávali muÏi i Ïeny v rôznych kultúrach.Sibírski severania, juhoamerickí Indiániãi austrálski domorodci – v‰etci potrebovaliãloveka, ktor˘ bol pre nich lekárom, uãiteºom,psychológom i sociálnym pracovníkom zároveÀ.·aman im priná‰al silu a pomoc z inej reality,radil sa so silami prírody. ·amanka v 21.storoãí v strednej Európe robí to isté. Je to veºmistará spomienka v du‰i kaÏdého ãloveka.·amanka (pôvodne klinickápsychologiãka) Zora Fre‰ová.O Îene 25. 2.(KaÏd˘ pacient by mal maÈ právo, aby ho lieãilcitliv˘ medicinman a nie cynik.)***PrestaÀte cenzurovaÈ slová, ktoré opisujú,kto som.Malajzijsk˘ komentátor Pang Khee Teikna adresu ázijskej TV siete cenzurujúcejvo vysielaní slová homosexuál a lesbiãka.Time 25. 2.(Najroz‰írenej‰ím náboÏenstvom na svete jeoklie‰Èovanie ºudsk˘ch názorov a ãinov.)***Austrálsky psychoterapeut Steve Biddulphnapísal knihu MuÏskosÈ, v ktorej ma veºa vecíoslovilo a pouÏil som ich ako citáty. Napríkladtento: KaÏd˘ muÏ si vo svojom Ïivote musí poloÏiÈdve otázky. Po prvé, kam ide a po druhé,kto na tej ceste pôjde s ním. Keì si tieto otázkypoloÏí v nesprávnom poradí, bude maÈ cel˘Ïivot problém.Spisovateº Michal Viewegh.Pravda 25. 2.(Aj múdry postreh má svoj háãik: odpoveìna obe otázky totiÏ nezáleÏí len na v˘bere achcení toho-ktorého ãloveka. ZáleÏí aj naosude, ktorú cestu mu umoÏní absolvovaÈ as k˘m sa kedy v Ïivote stretne, a e‰te navy-‰e, ãi ten druh˘ je ochotn˘ ísÈ práve s ním.)***Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus február(BohuÏiaº, na Slovensku loÏ takmer nikdy nieje príãinou politickej smrti...)***Niektorí komentátori v posledn˘ch dÀochnaznaãujú, Ïe „stredná a v˘chodná Európa“ jena pokraji úplného ekonomického kolapsu acel˘ región naliehavo potrebuje pomoc. Nev‰imlisi v‰ak, Ïe od pádu komunizmu pred 20rokmi sa krajiny regiónu vybrali veºmi rozdielnymicestami pokiaº ide o ekonomickú politiku,Viceguvernér âNB Mojmír Hampl. FinancialTimes 26. 2.(Tak sa „vybrali veºmi rozdielnymi cestamiekonomickej politiky“ aj zanedbaná SR spoluso Slovinskom a s âR a majú dokonca „v˘slednéekonomické fundamenty oveºa lep-‰ie“ neÏ iné postsovietske krajiny a „v skutoãnostisú na úrovni mnoh˘ch západoeurópskych‰tátov alebo dokonca aj lep‰ie“. Boloby tragické, keby Fico túto pozíciu prepásol.)***Na Slovensku ch˘bajú in‰titúcie, ktoré bykultivovali verejnú mienku vo vzÈahu k médiám.O to väã‰ia je potreba mediálnej v˘chovydetí a spoloãnosti ako takej. O obsahu médiíje nevyhnutné hovoriÈ najmä preto, ÏeovplyvÀujú kaÏdodennú hodnotovú orientáciudetí.Riaditeºka sekcie médiína ministerstve kultúry Nata‰a Slavíková.Sme 26. 2.(Ak sa v‰ak má na ‰kolách pestovaÈ mediálnav˘chova, budú na to potrební uãitelia.Ale kde vziaÈ tak˘ch, ktorí by neurobili väã-‰iu ‰kodu neÏ osoh?)***Demokratickí politici vravia, Ïe vìaka ichopatreniam vzrastie ekonomika, LenÏe to, ãobude v skutoãnosti rásÈ, budú skôr vládne úrady,na‰e dane a na‰e dlhy. Vláda by namiestozvy‰ovania vládnych v˘davkov mala zníÏiÈdane na kapitálové v˘nosy.Republikánsky guvernérBobby Jindal. âesk˘ rozhlas 26. 2.(Nás môÏe zaujaÈ nie to, Ïe komentátori oznaãiliObamovo vystúpenie v Kongrese ako„americk˘ optimizmus v koncentrovanej polievkovejkocke“, ale najmä to, Ïe predstaviteºopozície mal rovnako dôstojné prostredieako prezident a Obamov hovorca si nedovoliltaké impertinencie na politick˘chprotivníkov, ako tlaãové predstaviteºky RobertaFica.)***Tvorcovia nov˘ch ãesk˘ch komédií sa nehanbiapriznaÈ, Ïe zhrozené reakcie kritikovnad kvalitou ich filmov sú im v podstate ºahostajné.Ide im predov‰etk˘m o trÏby a vedia, Ïedivákov nalákajú obratne vedenou kampaÀoua hercami známymi z bulváru. Vedia, Ïe saoplatí Blesku ãi Aha prezradiÈ nejak˘ ‰kandálikz nakrúcania a o náv‰tevnosÈ je postarané.Filmová novinárka Irena Hejdová. iHNed.cz26. 2.(Komplet celé moderné umenie je smrteºneohrozené ziskuchtivosÈou. Ak v‰ak veríme, Ïeumelecké dielo má maÈ aj hodnotu, musímesa p˘taÈ, kto ju má dnes ochraÀovaÈ, keì ‰t˘lÏivota stále viac umen‰uje aj autoritu serióznychumeleck˘ch kritikov.)***Slovenské uãiteºky a lekárky sa po 20 rokochpraxe platovo vy‰plhajú takmer na úroveÀ rakúskychupratovaãiek. Podobne vyzerá finanãnásituácia akademikov, divadelníkov, vedcov,v˘tvarníkov a ìal‰ích kreatívnych a vzdelan˘chºudí, ktorí e‰te v SR zostali. Tvoriví kolegoviasi zvykli poãúvaÈ, Ïe odmena za prácubude pre krízu iba symbolická. No bankové‰eky, ceny v obchodoch ãi splátky úverov rozhodnenie sú abstraktné symboly. ·etriÈ môÏutí, ktorí Ïili rozhadzovaãne a nad pomery, aleako ‰etriÈ, keì uÏ ãlovek skromne Ïije?73

S U P E R M O N I T O RSpisovateº Michal Hvoreck˘.Sme 26. 2.(Kºúãovou otázkou je, ktorí tvoriví ºudia v SRe‰te zostali – a preão neodi‰li, keì zo zahraniãiavytrvalo prichádzajú informácie, akosa Slováci na zaujímav˘ch postoch, vo v˘skume,v umeleckej produkcii a na univerzitáchujali, a ako si mnoh˘ch z nich váÏia.)***Musíme oprá‰iÈ synonymick˘ slovník, abysme na‰li nové prídavné mená, ktor˘mi sa dáopísaÈ krehkosÈ singapurskej ekonomiky.Singapursk˘ ekonómRobert Prior-Wandesforde.Time 27. 2.(Svojrázne komentovanie chúlostivej situácieniã nemení na drsnej realite, ktorá zasahujenajmä chudobn˘ch ºudí, a t˘m je istejedno, ako ju ekonóm pomenuje.)***Obama vezme v mene Robina Hooda bohat˘ma pridá ‰kolstvu, zdravotnej starostlivostia energetike. Návrh zapadá do nálady Ameriãanov,ktor˘ch tiesnia dosahy finanãnej krízya tak hºadajú jej kºúãov˘ch vinníkov medzi 2,6miliónmi najbohat‰ích. Tí môÏu ãakaÈ sadzby36 a 39.6 %. Teraz, keì sa e‰te ide v Bushov˘chkoºajach, odvádzajú 33 a 35 %. Amerika tlieska.Publicista LukበKovanda.T˘den.cz 27. 2.(Ak sa vlády majú staÈ Jáno‰íkmi, tak dôsledn˘mi.Bez protekcií pre kohokoºvek.)***Vinníkov dne‰ného stavu by sme skutoãnena‰li na strane tvorcov hospodárskej politiky afinanãného trhu. To v‰ak neznamená, Ïe pririe‰ení problémov by malo ísÈ ekonomické mysleniebokom. Práve naopak, potrebujeme hooveºa viac ako predt˘m. Aj preto, Ïe je otázne,do akej miery by ktorákoºvek vláda dokázalaodolaÈ lobistom.Analytik Martin Chren,Nadácia Friedricha Hayeka. HN 27. 2.(Krízu nespôsobila zlá teória. Za kardinálnymichybami je hlúpa prax, ktorá znetvorilanejednu skvelú ideu. A bezuzdná chamtivosÈt˘ch, ktorí mali v rukách finanãn˘sektor.)***Sme v epoche rozmachu satanizmu, ãi uÏprostredníctvom osobností, alebo piesní. ªudiauÏ nechodia do kostola, nemodlia sa, ale nasledujúdiabolsk˘ch guru. Diabol nie je silnej‰í akov minulosti, no dnes mu dávame viac príleÏitostí.Sme bombardovaní jeho útokmi.Taliansky exorcista (zaklínaã zl˘ch duchov)Gabriele Amorth. Plus 7 dní 27. 2.(PripútaÈ v exorcistickom odu‰evnení 23-roãnú mní‰ku na tri dní ku kríÏu, zapchaÈ jejústa handrou, nedaÈ jej jesÈ ani piÈ a tak juzabiÈ je prejavom ºudskej zvrhlosti, ktorá jev˘smechom akejkoºvek vierouky.)***Pozvánkou do britskej Kráºovskej spoloãnostiumení sa mi otvorili dovtedy nepredstaviteºnémoÏnosti. Vstupom do nej získavate titulFRSA, ktor˘ pôsobí ako nálepka kvality. ªudiav celej Británii automaticky pred vami snímajúklobúk.Grafiãka Petra ·tefanková(od 2006 trvalo Ïije v Lond˘ne).TV oko 27. 2.(Na Slovensku by jej – intelektuálke ãi umelkyni– nanajv˘‰ klobúk z hlavy zhodili.)***Kresba: Shooty. Sme 27. 2.(Slovensko sa drÏí tohto múdreho hesla stále,od vzniku SR.)***Politika je rozhodovanie predov‰etk˘m o ºuìoch,o ich osudoch.Politológ Miroslav Kus˘.Sme 28. 2.(Túto vetu by si mali politici vyvesiÈ nad svojedvere. Zlé rozhodnutie sa môÏe blíÏiÈ trestnémuãinu, pretoÏe môÏe zniãiÈ nevinnéhoãloveka. Zákon o domovoch dôchodcov nieje len o úradnom v˘kone, ale aj o humánnompreÏití posledn˘ch t˘ÏdÀov staroby.)***V New Yorku povaÏovali Jifiího Voskovca zaváÏeného starého herca, ão je uti‰ujúci cumlíkpre dieÈa. Dáva sa hercom, ktorí sa nikdy nedostalido hviezdnej hereckej kategórie. Hraním saÏivil, ale bol to tvrd˘ chlieb. Úlohy si príli‰ vyberaÈnemohol, ak si ich mohol vôbec trochu vyberaÈ.Keì hral, nemal na iné ãas, a keì nehral,trávil typické dni váÏen˘ch star˘ch hercov sedenímpri telefóne, ãi nezazvoní a agent mu nezvestujedobrú správu: Mám pre vás rolu.âesk˘ prozaik Josef ·kvoreck˘(od roku 1969 v Amerike).LN 28. 2.(Je to o‰úchaná veta, ale, bohuÏiaº, stále platí:ËaÏk˘ Ïivot majú práve komici.)***Asi len Najvy‰‰í vie, ão viedlo pápeÏsk˘koncil k tomu, Ïe vyhlásil: To celé vlastne aninevymyslel Darwin, to my! Dávno pred DarwinompoloÏili základy teórie o pôvode a v˘vinedruhov sv. Augustín a TomበAkvinsk˘! Dorazilma vatikánsky hlavn˘ astronóm Funes, ktor˘pripustil existenciu mimozemsk˘ch bytostía za najpravdepodobnej‰í spôsob, ak˘m predmiliardami rokov vznikol vesmír, oznaãil teóriuveºkého tresku. Nijak˘ch 6 dní vlastnoruãnejnámahy Stvoriteºa, iba jedného dÀa bumbác!Tak z toho som paf...Humorista Milan Markoviã.Pravda 28. 2.(Ten deÀ, keì Vatikán pochopil, Ïe sa nemô-Ïe úzkostlivo pridrÏiavaÈ biblick˘ch, tedaakoÏe BoÏích tvrdení o vzniku sveta, muselraz prísÈ. DeÀ oslobodenia Boha od m˘tov.)***Kresba: Milan Vavro. Extra plus február(Herci a básnici „zaslúÏilí umelci“ aj za komunizmu,aj za antikomunizmu vÏdy malinosy hore a pchali ich najmä do „smotánok“.)***Kríza prejde. Preto my nehovoríme len oopatreniach, ktoré majú krátkodobo eliminovaÈjej dopady, ale hovoríme zároveÀ, aké je dôle-Ïité aj to, ako sa bude ekonomika správaÈ potom,a ako budeme konkurencieschopní po prekonaníkrízy. UvaÏovaÈ potom o tom bude neskoro.B˘val˘ minister financií Ivan Miklo‰.HN 2. 3.(Je pováÏlivé, Ïe ani koaliãní, ani opoziãní odbornícia politici neponúkajú Ïiadne koncepciea v˘chodiská, ktoré by boli novou bázouekonomického rozvoja.)***Ak sa má uplatniÈ spoloãná európska politika,staãí nahradiÈ abstraktné pojmy star˘m dobr˘mv˘razom solidarita. Bez solidarity silnej-‰ích so slab‰ími nevznikne Ïiadná fungujúcaspoloãnosÈ ani Ïiadna únia. A bez nej nevznikneani spoloãná politika.Publicista Zbynûk Petráãek.LN 2. 3.(Prevaha úradníckeho ‰t˘lu nad tvoriv˘m saprejavuje asi najviac v tom, Ïe v EÚ nieto politika,ktor˘ by dokázal predloÏiÈ ‰irokej európskejverejnosti príÈaÏliv˘ projekt budúcehofungovania EÚ. Bez idey, ktorá by obãanovvzru‰ila a pôsobila by dôveryhodne,niã ºudí nenadchne.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 2. 3.74

S U P E R M O N I T O R(Len aby cel˘ ten cirkus preÈaÏen˘ aurofondaminezbankrotoval.)***Aby mohla SR vyniknúÈ v novej fáze rozvojaa aby mohla pokraãovaÈ správnym smerom,bude sa musieÈ venovaÈ otázkam korupcie, nestrannostipriemyseln˘ch regulaãn˘ch orgánov,ako aj obavám o integritu súdneho systému.SR bude musieÈ daÈ tieto veci do poriadku,inak sa podnikatelia – a najmä americkí –obrátia niekam inam.Chargé d´affaires USA v SR KeithEddins. HN 3. 3.(Predsa len je priepastn˘ rozdiel medzi chápanímãestnej politiky alebo justície americk˘mdiplomatmi i podnikateºmi a slovenskoupolitickou elitou.)***Ani v najhor‰om sne mi v novembri ´89, keìsa Karel po 20 rokoch v exile vrátil domov, nepri‰lona um, Ïe ho 50-roãného zradí srdce.Sprvu bol dojat˘ vypredan˘mi sálami a t˘m,koºkí ºudia v âesko-Slovensku poznali jehopiesne od slova do slova. Ale nemohol sa zmieriÈso ‰lendriánstvom, ktoré ho u nás obklopiloa s t˘m, Ïe vinníci marazmu predo‰l˘ch 40rokov komunizmu zostali nielen nepotrestaní,ale Ïe sa, naopak, dravo znovu tlaãia k válovu.Jan Kryl, o 3 roky mlad‰í bratjedineãného speváka Karla Kryla.LN 3. 3.(Nie Ïe by cit pre nádherné vzopätia v ºuìoche‰te aj dnes nebol – veì keby nebol, ani speváciako Karel Kryl by ich nepritiahli –, alepríli‰ ºahko sme dovolili najhnusnej‰ím hamiÏníkom,aby nám zapchali ústa a zdeformovalizmysel pre duchovné hodnoty.)***Populista potrebuje obraz nepriateºa, a keìho nemá, vyrobí si ho. A potom naÀ poukazuje,spája s ním v‰akovaké hrozby a vystríha predním. Morálna rétorika u jedn˘ch populistov, sociálnaa národná zas u in˘ch sa stáva prostriedkomboja a oznaãovania „ostatn˘ch“ za niedosÈ morálnych, respektíve nesolidárnych aprotinárodn˘ch. Tak si populista posilÀuje sebavedomie,masíruje svoje osobné i politickéego, predkladá ãiernobiele videnie sveta, vytvárazdanie politickej ãi ideovej sily, a tak získavastúpencov.KÀaz a publicista Ján K. Balázs.Sme 3. 3.(âo vlastne treba pre úspe‰nosÈ populizmu?SchopnosÈ taktizovaÈ, drzosÈ nahrádzaÈpravdu ‰ikovn˘mi drobn˘mi klamstvami,správny v˘ber tém, z ktor˘ch sa dá vyãarovaÈnepriateº. A zaslepenosÈ más, ktoré sa vtúÏbe po víÈazstve zriekajú vlastnej identity.)***Proti akémukoºvek zvy‰ovaniu dôchodkovsú najmä ºudia so stotisícov˘mi platmi. Niektoríanalytici sú zásadne proti zbytoãnému rozdávaniudôchodcom. Väã‰ina penzistov bralavlani 9 tisíc a menej. Pritom práve na nich dopadlozv˘‰enie cien najviac. ·tatistici na rozdielod analytikov tvrdia, Ïe âesi sú k svojimdôchodcom veºmi skúpi. V EÚ dostávajú vpriemere 12 % HDP, v âR ani nie 8 %. Oprotivyspel˘m ‰tátom dostane nበdôchodca sotvapolovicu.Ekonóm Jifií Havel.Právo 3. 3.(A slovensk˘ e‰te menej. Pritom v‰etci mudráciby si mali uvedomiÈ, Ïe dôchodca je star˘ãlovek, ktor˘ zväã‰a cel˘ Ïivot viac drel,neÏ oddychoval, viac vytváral hodnoty pre‰tát, neÏ sám si uÏíval – a len sa ute‰oval, Ïevo svojej „jeseni“ si trochu Ïivot vychutná.Dôchodcovia vchádzajú do svojej koneãnejstanice. A iste nechcú, aby im zvy‰ovali dôchodokna úkor ich detí a vnukov, ale chcú,aby ministerka Tomanová so svojím tímomskúsila hºadaÈ lep‰í dôchodkov˘ systém, neÏtu desaÈroãia funguje.)***Prvé eurovoºby vyhrala v âR sociálna demokracia.Strana, ktorá v nich skonãila aÏ piata!Tento paradox umoÏnila skutoãnosÈ, Ïe eurokomisáranavrhuje vláda príslu‰nej krajiny – bezohºadu na to, ako v eurovoºbách dopadnú strany,ktoré ju tvoria. Zdvorilo to moÏno nazvaÈ demokratick˘mdeficitom, nezdvorilo fackou voliãom.Keby mohli ãeskí voliãi eurokomisáranominovaného âR aspoÀ kontrolovaÈ – ale·pidla akoby sa v Bruseli prepadol pod zem.Politológ Josef Mlejnek. Revuepolitika4. 3.(B˘val˘ ãesk˘ premiér ·pidla sa v EÚ prezentovalako muÏ, ktor˘ do politiky zrejmevstúpil najmä preto, aby v nej bol, lebo indebyÈ nevedel. Keì zlyhal doma, umoÏnili mu,aby sa stal komisárom v „bruselskej vláde“a dostal jeden z najdôleÏitej‰ích rezortov: sociálny.Za 5 rokov v‰ak pre existenãne dôle-Ïitú reformu dôchodkového systému nevykonalniã. Zato aj po ukonãení komisárskejfunkcie chce, ako povedal, aj ìalej zostaÈ vnejakom úrade EÚ. Tak sa formuje kvalitaeurópskych in‰titúcií!)***Vôbec sa neodvaÏujem ponúkaÈ recept nato, ão je okolo nás. Ako by som mohol rozumieÈsvetovému chaosu, keì je mojou v˘zvou porozumieÈnepokoju vo mne! Obraciam sa teda doseba a rekapitulujem krízy, ktoré som prekonalvo svojom Ïivote. VÏdy som sa vtedy stí‰il, ponorildo seba, skúmal som, ão je vo mne cennéa neopakovateºné. âím som potrebn˘, nevyhnutn˘pre druh˘ch, aÏ tak, Ïe by mi boli ochotnídaÈ nieão zo svojho imania, nieãoho sa odriecÈa ponechaÈ to mne. Jedlo, teplo, strechu nadhlavou.Básnik Daniel Hevier.Sme 4. 3.(A predsa je e‰te nieão dôleÏitej‰ie, preão jebásnik potrebn˘ pre in˘ch. Keì nie sú kÀazischopní hodnoverne nájsÈ Boha – a ºudiaHo potrebujú –, mal by to skúsiÈ básnik.Také úÏasné je v‰etko okolo ºudí, Ïe si ÈaÏkopredstaviÈ, ako by to mohlo fungovaÈ bezBoha.)***Austrálãania o mne hovoria, Ïe som pre nichvytvorila nov˘ národn˘ imidÏ, lebo som zviazalaaustrálsku ºahkosÈ s európskou klasickouhæbkou a du‰ou. My Stredoeurópania máme vsebe melanchóliu. Sme zviazaní so v‰etk˘m, ãonás obklopuje, s históriou rodiny, krajiny, tradíciami.Austrálãania ju vôbec nepoznajú. Súto ‰Èastné optimistické povahy. Nelamentujú, Ïeim povodne alebo poÏiare zniãili rodinné fotografie,pozerajú sa stále dopredu.V˘tvarníãka Nata‰a Floreanová(ateliér má v SR i v Austrálii).Pravda 4. 3.(MoÏno je to aj preto, Ïe u nás stále majúprevahu ºudia, ktorí znemoÏÀujú ostatn˘m,aby sa pozerali dopredu. Jedn˘m slovom:okupovali nበzajtraj‰ok, pripravili nás oÀ,denne nás ovaºujú svojou ‰pinavou minulos-Èou a tú vydávajú za budúcnosÈ Slovenska.)***ªudia okolo mÀa prijali moju filozofiu, Ïe fabrikasa dá zachrániÈ aj napriek tomu, Ïe smestratili trhy a za 2 roky vyrobili 500 miliónovstraty. V treÈom roku sme ju dostali do zisku aprvé zarobené peniaze sme vloÏili do splateniadlhov. Odvtedy je fabrika v zisku. Zarobené peniazedávame do zamestnancov a modernizácie,nie do platov manaÏérov a dovoleniek.Dnes do nej vrátime na opravách a investíciáchkaÏd˘ rok miliardu.Generálny riaditeº Îeleziarní PodbrezováVladimír Soták. HN 4. 3.(Soták pôsobí dvojako: Ako manaÏér veºkéhopodniku je takmer ideálny. Jeho filozofiamedzi pahltn˘mi Ïralokmi je unikátna apatrí do uãebnice vzorného podnikateºstva.O to nepochopiteºnej‰ia je jeho druhá tvárãloveka v politike aÏ prehnane za‰tiÈujúcehosvojou autoritou stranu, ktorá tak priamoãiaroa dôveryhodne nefunguje.)***Na Slovensku Ïijem cel˘ Ïivot a cel˘ Ïivotvrátane obdobia komunizmu som sa angaÏovalna poli demokracie a kultúry. V roku 1992 somodmietol kroky Vladimíra Meãiara a odmietolsom aj ísÈ spolu s ním. âas ukázal, Ïe Meãiardotiahol Slovensko do medzinárodnej izolácie.A boli sme to opäÈ my, ktorí sme Slovenskovrátili späÈ medzi krajiny EÚ.KresÈansk˘ politik Franti‰ek Miklo‰ko. Pravda5. 3.(To je Slovensko: Na jednej strane vyzerámeako bedári, ktorí nie sú schopní vypestovaÈsi ão len jednu osobnosÈ zrelú na post prezidenta.Na druhej máme hlboko ºudsky formovanéhoMiklo‰ka, ktor˘ aj napriek beÏn˘mosobn˘m nedostatoãnostiam prevy‰ujeväã‰inu rôznych veliãín, ale nám sa nezdáprimerane vhodn˘ na prezidenta. A navy‰eaj on sám svojou tichou prieãnosÈou nás presviedãa,Ïe ‰tátnikom e‰te stále nie je.)***Recesia sa nevyhla ani turistickému priemyslu.Bohatí cestujúci ru‰ia zájazdy, pretoÏeprepych sa v ãase krízy povaÏuje za hanbu.Analytik v oblasti cestovného ruchuHenry Harteveldt. USA Today 5. 3.(Informáciu môÏeme komentovaÈ najmenejtrojako: 1. A predsa ani boháãi nie sú úplnebez hanby. 2. Chvalabohu, Ïe uÏ do‰lo aj na75

S U P E R M O N I T O Rnich! 3. Musia maÈ veºk˘ strach o svoj osuda osud svojich majetkov, keì sa zriekajúsvojich bujn˘ch rozko‰í, aby ich nikto nevidel.)***V˘voj indexu Dow Jones signalizuje veºminepríjemnú správu, Ïe Obamova politika sastala jedn˘m z problémov americkej ekonomiky.Demokrati, ktorí teraz vládnu, to nechcú poãuÈ,keìÏe v‰etku vinu za akúkoºvek novú zlúsprávu zvaºujú na b˘valého prezidenta Busha.Wall Street Journal 5. 3.(Ako vidno, vlády v‰ade robia v‰etko preto, aby poriadne zaÈaÏili plecia svojich predchodcovnielen ich politick˘mi chybami, aleaj svojou vlastnou neschopnosÈou.)***Najvy‰‰í súd v Brne odmietol zru‰iÈ extrémnepravicovú „Dûlnickú stranu“. Vláda márneÏiadala, aby bola jej ãinnosÈ zakázaná. Za ão sau nás strany ru‰ia? Za snahu násilne prevziaÈmoc, ohrozenie bezpeãnosti ‰tátu, poru‰ovaniepráva, útok na demokraciu. To musí vnútro dokázaÈ,ak chce uspieÈ. A to nie je ºahké, preto-Ïe Ïiadna strana tieto veci nenapí‰e do stanov,práve tak, ako tam neuverejní svoje rasisticképresvedãenie a kontakty.Komentátor Martin Fendrych. T˘den.cz5. 3.(Ako v‰ak dosiahnuÈ, aby demokracia platilapre v‰etk˘ch obãanov, ale súãasne aby nevytváralapriestor na cynické konanie preºudí, ktorí ‰liapu po ºudsk˘ch právach?)***Kresba: Danglár. Pravda 5. 3.(KeìÏe aj pán minister dopravy a ja budemeuÏ na dôchodku, celkom sa nám to zíde.)***Cestou k rie‰eniu dne‰n˘ch problémov nie jezahlcovanie ekonomiky peniazmi (ktoré navy-‰e budú na‰e deti a vnuci desaÈroãia splácaÈ).Moje odporúãanie je jednoduché a ‰tandardné.Predov‰etk˘m skúsme ekonomike uºaviÈ, zbaviÈju toho, ão ju neprirodzene brzdí. A t˘m súbyrokratické obmedzenia najrôznej‰ieho typu,prebujnen˘ sociálny ‰tát, vysoké dane a odvody,rigidná pracovná legislatíva, ÈaÏkopádne‰tátne in‰titúcie s ich peãiatkami.âesk˘ prezident (ekonóm)Václav Klaus. MFD 5. 3.(Je veºmi príjemné maÈ prezidenta, ktor˘ savie k závaÏn˘m problémom odborne – tedabez fráz a hluch˘ch slov – vyjadriÈ a ktor˘má aj toºko autority, aby exekutívni politicimuseli braÈ jeho názory do úvahy pri svojichrozhodnutiach, lebo vedia, Ïe aj dosÈ obãanovcitlivo vníma jeho kon‰tatovania, a pretoich nemoÏno cynicky ignorovaÈ.)***Literatúra bola u nás v kríze odjakÏiva, a aksa niekomu zdá, Ïe dnes nie je, ide o omyl – nieÏe by nebola, len si to nemá kto v‰imnúÈ, a kebysa i na‰iel, nemal by sa komu s t˘m zdôveriÈ,lebo literatúra uÏ takmer nikoho nezaujíma.Vo väã‰ej kríze ako literatúra je vzÈah k nej.Spisovateº Pavel Vilikovsk˘.Sme 6. 3.(Najsmutnej‰ia je bodka tejto vtipnej úvahy:kríza vzÈahu obãanov SR k literatúre je krízouintelektu a emocionálneho zázemia veºkejãasti slovenskej verejnosti.)***Najvy‰‰í súd definitívne zamietol dovolaniekatolíckej cirkvi a rozhodol, Ïe katedrála sv.Víta na praÏskom hrade patrí ‰tátu. A tak bybolo celkom prínosné, Ïe katedrála patrí „v‰etkémuºudu“ – keby ten v‰etok ºud aspoÀ raz zarok pod novogotické oblúky chrámu zablúdil Tosa v‰ak nestane. Teda aspoÀ zatiaº, k˘m krv Pánovanebude v akcii a hostie so zºavou.Novinár Petr Kambersk˘.Hospodáfiské noviny 6. 3.(Na Slovensku sa môÏeme pote‰iÈ, Ïe viera vBoha predsa len e‰te nie je iba biznisom.)***To je problém, ãi existuje boh. Lebo keìuveríte v boha, nesmiete maÈ príli‰ veºa otázok.Iste sa sp˘tate: A kto stvoril boha? A ão bolopred bigbangom, keì nebolo pred ním niã?Kde bol boh? Je boh súãasÈou vesmíru alebocel˘ vesmír je boh? To je veºa otázok. A keì verítev boha, nemali by ste si ich dávaÈ.Spisovateº Peter Jaro‰ (Tisícroãná vãela). TVoko 6. 3.(Viera je totiÏ mimo ak˘chkoºvek otázok.Ani Boh, ani niã a nik na ne neodpovedia.Otázky sú nanajv˘‰ ‰títom pred vlastnoubezradnou du‰ou, pretoÏe kto ãaká na ne odpoveì,je blúznivec alebo hlupák.)***Preão nemôÏem v noci spávaÈ? Pre to isté akoväã‰ina ºudí: pre peniaze a strach, Ïe prídem oprácu.Americk˘ herec Alan Dale.Guardian 7. 3.(Je ‰okujúce, keì dnes z rovnak˘ch dôvodovnemôÏu spávaÈ finanãníci i herci.***Vypustili sme do vesmíru teleskop Kepler,ktor˘ bude zhromaÏìovaÈ poãas nasledujúceho3 a pol roka údaje z oblasti súhvezdí LabuÈ aL˘ra. Tam by sa malo totiÏ nachádzaÈ asi 100-tisíc hviezd podobn˘ch Slnku. Sú medzi nimiìal‰ie planéty ako tá na‰a?Zástupca správcu NASApre vedecké misie Ed Weiler. Nâ 7. 3.(Je chvályhodné, Ïe Weiler nehovorí nezmyselo hºadaní ºudí na in˘ch planétach. Ak totiÏniekde Ïivé tvory budú, je nepravdepo-dobné, Ïe by to bola nejaká ºudská odroda.Bude to úplne iná kultúra a budeme maÈ ãorobiÈ, aby sme sa s nimi dorozumeli.)***Moja manÏelka usúdila, Ïe na‰a dcéra budemaÈ ºah‰í Ïivot, ak ju dáme pokrstiÈ. Katolíckaviera jej vraj poskytne útechu a silu, ãím jej pomôÏebyÈ ‰Èastnou. âo na to mám povedaÈ?VÏdy som si myslel, Ïe postaraÈ sa o ‰Èastie detíje úlohou rodiãov, a nie Boha.Publicista Maxim Leo.Berliner Zeitung 7. 3.(Boh by mal dávaÈ deÈom nie ‰Èastie,ale zmyselpre vºúdnosÈ, súcitnosÈ, porozumenie.)***Nedávno sa úprimnosÈou zaskvel odvolan˘minister Julínek, ktor˘ na otázku, ãi je pripraven˘pomôcÈ svojej nástupkyni Filipiovej, odpovedal:„Ak ma poÏiada, iste. LenÏe som nositeºomurãitého know-how. A poviem celkomna rovinu âo za to?“ Kto sa dosiaº domnieval,Ïe úlohou ministrov je byÈ poctiv˘mi a zodpovedn˘miústavn˘mi ãiniteºmi, je vedºa ako jed-ºa. Pán exminister exekutívu zrejme povaÏujeza veºk˘ trh, na ktorom ani kura zadarmo nehrabe.Politológ LukበJelínek. Neviditeln˘pes 7. 3.(Kde sú ãasy, keì politik mal radosÈ nielenzo zaroben˘ch peÀazí, ale i zo seba samého?)***Kresba: Weber+Vrtík. Tele plus 7. 3.(Zato sa dá s nimi, keì fungujú, vyhraÈ celéâeãensko alebo Abcházsko.)***Radu pre hospodársku krízu povaÏujem skôrza zdruÏenie lobistov neÏ za zdruÏenie odborníkov.Exminister financií Ivan Miklo‰.„O päÈ minút dvanásÈ“ (STV) 8. 3.(Komunistick˘ reÏim bol nepreru‰enou re-Èazou kamufláÏí, ktorou propagandisti 40rokov vnucovali obãanom ako pozitívny faktto, ão oni zaÀ povaÏovali. Akoby sa dnes vtomto trende pokraãovalo. Radu pre hospodárskukrízu prezentujú ako ‰irok˘ súborodborníkov a sociálnych partnerov, ktorískoro vo v‰etkom podporujú opatrenia vlády.Len veºmi pozorní si v‰imnú, k akémustraníckemu pozadiu mnohí z nich patria.)***76

S U P E R M O N I T O RJe úplne jednoznaãné, Ïe nastal ãas skromnosti.KaÏd˘ v ‰tátnej správe a aj vo verejnejspráve musí pocítiÈ, Ïe musíme ‰etriÈ. ·etriÈ sabude na energiách, nájomnom, cestovnom, apredov‰etk˘m vo verejnom obstarávaní. Tam jehlavn˘ zdroj.·tátny tajomník MF Peter KaÏimír.„O päÈ minút dvanásÈ“ (STV) 8. 3.(Teraz je podstatná otázka – lebo ide o miliardykorún –, ãi sa v˘davky pred obdobímprísneho ‰etrenia nemíÀali vo veºkom zbytoãnea ãi sa nedali u‰etriÈ uÏ skôr, alebo ãisa aÏ teraz siaha úplne na dno finanãn˘chmoÏností ‰tátu. Alebo e‰te ani teraz nie? Aako by to vyzeralo zo ‰tatistického aspektu:Asi na koºko percent vyjde nutné ‰etreniebeÏnú rodinu, a koºko percent z roãn˘ch v˘davkovu‰etrí ‰tát?)***Keì sa vrátil z Lond˘na, spomínal nám, akobol v rozpakoch na veãeri u anglickej kráºovnej,lebo nevedel, ktoré z mnoh˘ch vidliãiek anoÏov má pouÏiÈ. „Va‰e Veliãenstvo, prepáãte,ale som len obyãajn˘ letec a neviem, ako si stoºk˘m rôznym príborom poradiÈ,“ povedal jejvraj. AAlÏbeta II. sa len usmiala: „Mister Gagarin,ja som síce vyrástla na kráºovskom dvore,ale tieÏ presne neviem, ão sa ãím je. Dohodnimesa, Ïe budeme jesÈ tak, ako je nám to pohodlné.V poradí ‰tvrt˘ sovietsky kozmonautPavel Popoviã. Pravda 9. 3.(Keì ãlovek dokáÏe potlaãiÈ svoju nadutosÈ,zanechá to na jeho okolí siln˘ dojem, asipreto, Ïe je to dosÈ zriedkavé. Veì koºkí na‰ipremiéri dokázali stlmiÈ svoj slavomam?)***S príchodom Figeºa bude KDH nudiÈ v‰ade.SR t˘m príde o jedinú stranu, ktorá dokázala inteligentnezápasiÈ s tézou, Ïe v‰etko, ão prichádzaz EÚ, je automaticky dobro. Stane sa po 20rokoch existencie bezkonfliktnou stranou, zameranouna obsluhu fukcionárskej klientely.Publicista Martin Hanus.T˘ÏdeÀ 9. 3.(Vyzerá to tak, Ïe na‰a politická elita nemáão obãanom povedaÈ. Stále viac sa pohybujúv nej nudní ºudia bez my‰lienok, bez toho,aby dokázali hocikoho ãímkoºvek vzru‰iÈ.)***Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 9. 3.(Pánu eurokomisárovi by bolo ústretovej‰ienaservírovaÈ namiesto kresla na sedenie pohovkuna spanie.)***·éfom zelen˘ch Bursíkom presadené vylúãenierebelujúcej ‰tvorice je totálnou politickousamovraÏdou. Aj ìal‰í koaliãní predsedoviamajú problémov˘ch ãlenov, ale „topolánkovci“nie sú natoºko ‰ialení, aby vyluãovali priaznivcovVáclava Klausa.Komentátor David Klime‰. Ekonomick˘deník 10. 3.(V âR, Rakúsku, Nemecku atì. sú Zelení vparlamente, v SR ich prehltol Smer-SD a ichprogram i agendu vyhodil na skládku v Pezinku.)***Ekonomika USA sa v posledn˘ch 6 mesiacochzrútila z útesu, ãasom sa v‰ak oÏiví. Americkípolitici musia pod vedením Baracka ObamupracovaÈ na ozdravení ekonomiky. Správanieinvestorov a spotrebiteºov v posledn˘chmesiacoch ovláda zmätok a obavy. Nielen Ïe saekonomika v˘razne spomalila, ale ºudia zmenilisvoje zvyky tak, ako som e‰te nevidel.Americk˘ investor a miliardárWarren Buffett. HN 10. 3.(Aj slovenskí politici musia pracovaÈ naozdravení ekonomiky SR, ale nie len vybran˘chfiriem. To by bolo veºmi málo – zachrániÈpár tisíc zamestnancov a státisíceutopiÈ.)***Naão vlastne potrebujeme prezidenta? âímnás in‰piruje, obohacuje, ãím je nám príkladomv na‰om Ïivote? DokáÏe nás stmeºovaÈ, uzmierovaÈ,poskytovaÈ Ïivotn˘ nadhºad? Zaujímasa o nás? Václav Klaus si totiÏ zo svojej dobreplatenej funkcie urobil skôr vlastnú one-manshow.Cestuje po svete a neúnavne propagujesvoje názory a knihy. Sám sebe robí reklamu.K˘m iní ‰tátnici problémy sveta aspoÀ nejakorie‰ia, pán profesor len reãní a samoºúbo rozdávasvoje rady a v˘ãitky, ako by bol prezidentomplanéty.Publicistka Yvonne Koneãná.iDnes.cz 10. 3.(Demokracia je krásna, keìÏe umoÏÀujeúplne odli‰né pohºady na tú istú osobu – akmá k tomu samotn˘ politik tak˘ ‰tátnick˘rozmer, Ïe dokáÏe vyvolaÈ úplne odli‰néreakcie.)***Hospodárska kríza sa u nás prejavuje zatiaºprevaÏne v psychologickej rovine. V skutoãnostito vôbec nie je aÏ také zlé. Atmosféru, ktoráuÏ hraniãí s panikou, mnoho firiem vyuÏíva nato, aby zvalili svoje problémy na krízu, hoci sÀou nemajú niã alebo len málo spoloãné.Finanãn˘ riaditeº spoloãnostiNábytok Galan Peter Meier. HN 10. 3.(E‰te hor‰ie je, keì takejto atmosfére podºahnevláda a bez rozmyslu demontuje daÀov˘a rozpoãtov˘ systém, ktor˘ sa po skonãeníkrízy len ÈaÏko dá dohromady.)***Rodiãia len veºmi neradi posielajú svoje dcérydo ‰koly. Predov‰etk˘m pre obavy, Ïe by ichcestou do ‰koly mohli znásilniÈ alebo uniesÈ. Aksa prihodí nejak˘ incident alebo ak je dievãinaprinútená vstúpiÈ do manÏelstva, jej vzdelávaciemoÏnosti sa skonãili.Zoya, aktivistka afganskej organizácieza práva Ïien RAWA. Slovo 11. 3.(HovoriÈ o obyvateºoch hociktorej krajiny naZemi „ºudstvo“ a maÈ pritom hrd˘ pocit jeveºká trúfalosÈ. Ktovie, ãi uÏ je na svete vôbecviac ·kandinávií neÏ Afganistanov?)***UÏ aj odpad sa stal bezcenn˘m.Pekinãan Ëian Wenguj, ktor˘ zbieraodpad na recykláciu.New York Times 11. 3.(Odpad sú „neupotrebiteºné zvy‰ky“. Pridne‰nej technickej úrovni ºudstva uÏ vlastneniã nie je nepouÏiteºné, okrem mnoh˘chmy‰lienok a snov ãloveka. A tie skutoãne súãasto odpadom, ãlovek ich od seba zºaknutoodhadzuje, aby váhou svojich hodnôt neza-ÈaÏili vzducholoì, ktorá sa pokú‰a vyletieÈ zoZeme do hæbok vesmíru.)***Ja som Ïil medzi Cigánmi. A nevidím jedin˘dôvod, aby som ich volal Rómovia. VÏdy,keì som niektorému povedal, ty si Róm, nahnevalisa na mÀa: Ak˘ som ja Róm? Ja som normálnyCigán a ty si gádÏo! A mali pravdu.Naão sa hraÈ na nieão, ãím nie sme. Oni to nepotrebujú.Fotograf Tibor Huszár(práve vydáva fotografickú kniÏku Cigáni).HN 11. 3.(V mnoh˘ch rasizmus drieme pod koÏou, vniektor˘ch dokonca kvitne. Aby ich niekto zneho v‰ak neobvinil, vzne‰ene vravia o Rómoch.Zato Huszár ãasto medzi nimi b˘val,spával s nimi a jedol s nimi – a nehnusili samu. Nemal voãi nim nijaké predsudky.)***·vajãiarsku prostitútku Griselidis Realovú,ktorá sa angaÏovala za práva sexuálnych pracovníãok,pochovali na prestíÏnom Ïenevskomcintoríne blízko hrobu spoluzakladateºa nábo-Ïenského protestantizmu Jána Kalvína. Realovási získala slávu po tom, ako v 70. rokochzriadila charitatívny spolok na pomoc Ïenám imuÏom, Ïiviacim sa prostitúciou. Na jej náhrobnomkameni stojí hrdo: „Spisovateºka, maliarkaa prostitútka.“Nâ 11. 3.(Samozrejme, kritici povaÏujú za vrcholnenevhodné, „aby bol kresÈansk˘ teológ, akobol Kalvín, pochovan˘ vedºa predajnejÏeny“. Ale slúÏi ku cti Îeneve, Ïe nakoniecúcta k demokracii a k ãloveku – pretoÏe ajprostitútka je ãlovek a po smrti sa uÏ v niãomnelí‰i od cirkevného reformátora – bolasilnej‰ia neÏ ÈaÏko prekonávané pokrytectvo.)***Zbavme sa malosti a veºkosÈ si nás nájdesama. Je v˘borné, Ïe sa nájdu aj takí, ktorí vediav súãasnom stave krízy daÈ zo seba maximum.Lebo nበÏivot urãujú nie okolnosti, alereakcie na okolnosti. âlovek v Ïivote zaÏíva ajÈaÏké situácie, no podstatnej‰ie je vÏdy to, ako77

S U P E R M O N I T O Rreaguje na vzniknut˘ stav. Niektorí pochopili,Ïe keì je Èaωie, jediné, ão pomáha, je sústrediÈsa na svoje silné stránky. DokázaÈ mobilizovaÈsvoje vnútorné zdroje.Finanãník Peter Kri‰tofoviã.HN 11. 3.(Je pozoruhodné, Ïe dnes silné my‰lienky av˘znamné podnety ponúkajú ãloveku niebásnici, kÀazi a filozofi, ale ºudia praktickí,povedzme bankári a ekonómovia.)***Pre sociálnu demokraciu je v˘zvou nevyliaÈso ‰pinavou vodou aj dieÈa. Svetová finanãnákríza priniesla ÈaÏké rany pre trh práce praktickyvo v‰etk˘ch krajinách a hrozí riziko silnéhotlaku na ústup k modelu v‰emocného ‰tátua úplné zrieknutie sa voºnej konkurencie natrhu. Pre vlády je rozhodujúce, aby veci správneuchopili – treba nielen zachrániÈ systém voºnéhotrhu pred sebazniãením, ale tieÏ vybudovaÈdôveru v správne regulovan˘ trh a rovnakoaj brániÈ extrémnym reakciám krajnej ºavicealebo pravice.Predseda austrálskej vlády Kevin Rudd.Pravda 12. 3.(Ak takúto v˘zvu vyslovuje ºavicov˘ politikz v˘znamnej krajiny, musia maÈ k nej re‰-pekt aj postkomunistickí ºaviãiari. Ak zniãia‰tát a rovnováÏnu politiku, stanú sa nadlhonepriateºmi svojho ºudu a zadusia úspe‰n˘v˘voj svojho ‰tátu.)***Na udeºovaní cien OTO 2008 uviedol LadislavChudík do Siene slávy hereãku EmíliuVá‰áryovú. Tú novinári uÏ v roku 2001 vyhlásiliza hereãku 20. storoãia.Pravda 12. 3.(Organizátori OTA a jeho udeºovania mali jediné‰Èastie, Ïe sa medzi úãinkujúcimi objaviliaj Vá‰áryová a Chudík. Lebo pri pohºadena ostatn˘ch aktérov tejto fra‰ky by museldivákovi naskoãiÈ na ústa veºmi skriven˘úsmev. PripomeÀme, Ïe OTO znamenáOsobnosÈ televíznej obrazovky. Mário KulyKollár, Zlatica Pu‰kárová... Osobnosti!)***Najväã‰ou prekáÏkou k pochopeniu holokaustu,jeho popieranie ãi zºahãovanie na‰ejviny, nie je 70 rokov od vzniku slovenského ‰tátu,ale ºahostajnosÈ k dejinám. Niet poch˘b, Ïegenocídy a masakry sprevádza skôr ºahostajnosÈako nenávisÈ. Vojnov˘ ‰tát, ktor˘ bol a ãiastoãnestále je oslavovan˘ najmä pre svoj prívlastokslovensk˘, mal byÈ „autoritatívny, kresÈansk˘a národn˘“. JeÏi‰ovo prikázanie „milovaÈbude‰ svojho blíÏneho ako seba samého“ v‰akveºmi r˘chlo vystriedalo hºadanie nepriateºa.Historiãka Hana Klamková.Sme 13. 3.(Aj keì dnes nejde o hol˘ Ïivot, ako ‰lo tisícompoãas Tisovej „farskej republiky“, predsalen sa rozhoduje o kvalite ºudskej existenciemiliónov. Koºk˘m politikom, aj kresÈansk˘ma národn˘m, v‰ak na nej skutoãne záleÏí,koºkí vplyvní ºudia nie sú ºahostajní ktomu, ako sa zveºaìuje toto spoloãenstvo?)***MaÈ vlastn˘ butik bol môj sen uÏ po revolúcii’89. Vtedy som na to nemala peniaze a aniodvahu. Teraz ledva nieão urobím, vzápätí niektopríde a kúpi si to. ªudia sem chodia aj len tak,posedieÈ si na kávu, lebo im je smutno a tvrdia,Ïe sa tu nabijú energiou.Kost˘mová a textilná v˘tvarníãkaRenáta Ormandíková. TV oko 13. 3.(Práve dnes, v ãase krízy, by mohli ºudia, ktorímajú cit pre ºudsk˘ kontakt, otvoriÈ duchovnéposilÀovne. Mohli by byÈ súãasnekaderníctvom, kurzom ‰trikovania aleboe‰te nápaditej‰ími aktivitami. A nesmeli bybyÈ drahé.)***Pre Moskvu je Ukrajina Ïivotne dôleÏitá.Poloha a história z nej robia súãasÈ ruskej identity.Je nereálne ãakaÈ, Ïe by Rusko v dohºadnejdobe dokázalo toto miesto zrodu ruskej‰tátnosti vnímaÈ ako obyãajné susedské územie.Historická, jazyková a psychologická blízkosÈoboch národov sa nezdá byÈ zárukou dobr˘chpolitick˘ch vzÈahov, skôr naopak. Ukrajina budujenárodn˘ ‰tát. To si vyÏaduje jasnú identifikáciu,nutne zaloÏenú na protiklade k Moskve.Îurnalista Fjodor Lukjanov. Pravda13. 3.(Je obdivuhodné, ako ignorujeme mnohémimoriadne dôleÏité zemepisné, politické ipsychologické okolnosti, ktoré bezprostrednevisia nad nami alebo sa tlaãia na nás zboku.Len minimálne si v‰ímame v˘voj Ukrajinya zobìaleã aj Ruska, ktoré toºko krát zohralorozhodujúcu úlohu pri smerovaní Slovenskado Európy. Ani kritická plynová krízazo zaãiatku 2009 nás dostatoãne nezobudila.Ktovie, na ak˘ debakel e‰te ãakáme.)***Je pre nás veºkou ranou, Ïe sa nám vzdialeneohlásil typick˘ stredoeurópsky osud: ruskározpínavosÈ, ºahostajnosÈ zo strany Západu, aUSA uvoºÀujúce svoje väzby na túto oblasÈ.Publicista Bohumil Peãinka.Reflex 13. 3.(Najmä âesi a Slováci si dlhodobo nam˘‰ºali,Ïe západné veºmoci na ãele s USA majúak˘si eminentn˘ záujem o primerané postavenieºudí v regióne obklopenom Karpatmia Ïe nejak˘m spôsobom chcú prispieÈ k jehoúspechu. A dodnes sa nepouãili, Ïe absolútnev popredí sú ich vlastné záujmy a Ïe Stredoeurópaniastoja za ich pozornosÈ, len keìim nejako môÏu poslúÏiÈ, povedzme v ideologickejkonfrontácii. Z podradenosti sa mô-Ïeme dostaÈ len vlastn˘mi jedineãn˘mi ãinmi.)***Mne sa uÏ niã nemôÏe staÈ, ale bojím sa osvoju roãnú vnuãku. V‰etko sa môÏe zopakovaÈ,zviera v sebe máme stále. Ja neviem, ktoríz t˘ch okravatovan˘ch ºudí, ão denne stretávamna ulici, by dokázali siahnuÈ na moju Ïenua deti. Len viem, Ïe sme toho schopní.Spisovateº a expolitik Fedor Gál.Sme 13. 3.(Otca mu fa‰isti zavraÏdili na pochode smrtizo Sachsenhausenu, jeho starí rodiãia zomreliv koncentráku. A my sme opäÈ schopnív‰etkého. A budeme, v tom je tragédia.)***Centrálna banka musí byÈ opatrná, pretoÏe akby to so svojou protikrízovou aktivitou prehá-Àala, mohol by následne vzniknúÈ inflaãn˘ problém.Generálny riaditeº poisÈovne WüstenrotSiegfried Fatzi. Pravda 13. 3.(Rozhodovanie serióznych ‰éfov vlád v Európei v Amerike je teraz veºmi ÈaÏivé a vy-Ïaduje si veºmi premyslen˘ postup a správnepredvídanie dôsledkov kaÏdého rozhodnutia.Preto aj opozícia si musí dobre rozmyslieÈkaÏd˘ krok, ktor˘ vykoná smerom kvláde, aby ju nedonútila konaÈ unáhlene.)***Kresba: Shooty. Sme 13. 3.(Na kaÏdom zasadaní vlády ho pod vedenímministrov SNS trénujeme.)***Mám odvahu byÈ absolútne slobodn˘. Zaujímamsa o budhizmus, aj som meditoval. Zaujalama my‰lienka oãisty ducha. VÏdy som obdivovala obdivujem darebákov, ‰tvancov, zkurvysynov.Nezná‰am hladko oholen˘ch chlapãekovs viazankou a dobr˘m dÏobom. Mám rádzúfalcov so zniãen˘mi zubami, so zniãen˘mmyslením a zniãen˘m Ïivotom.Americk˘ spisovateº Charles Bukowski.Îivot 14. 3.(Bukowského povaÏovali za najnespútanej-‰ieho autora 20. storoãia. âokoºvek o Àom sapí‰e veºmi ÈaÏko, lebo okamÏite to vyvolározhorãenie tzv. slu‰n˘ch ºudí. Ak veríme, Ïeumelecká tvorba je jedineãná hra, môÏemenere‰pektovaÈ jeho právo na akékoºvek v˘trÏnosti?NemôÏe v nás vyvolávaÈ rozko‰ znedisciplinovanej literárnej samopa‰e?)***Najväã‰ia ‰vajãiarska banka UBS zníÏi poãetãlenov vrcholného manaÏmentu a chce zru-‰iÈ aÏ 5 000 ìal‰ích manaÏérskych pozícií. Asi2 a pol tisíca manaÏérov odíde zo ziskovej divízie.Sonntags Zeitung 15. 3.(Zato u nás ãítame zväã‰a len o zru‰ení robotníckych,remeselníckych alebo najniÏ-‰ích úradníckych miest. ManaÏéri, naopak,dostávajú aj so svojimi firmami lukratívne‰tátne tendre i objednávky s ìal‰ími miliardamizárobkov. Sme predsa sociálne solidárny‰tát.)***78

S U P E R M O N I T O RPreão Îidia ãakali aÏ do poslednej chvíle?Veì zámery nacistov boli zrejmé. Ako to, Ïe masovoneemigrovali? Aké dôvody primali budúceobete holokaustu vyãkávaÈ? Netu‰ili, Ïe jeniekto schopn˘ hnaÈ ºudí do plynov˘ch komôr?Neverili, Ïe Boh dopustí Osvienãim?Spisovateº Fedor Gál.HN 16. 3.(Skutoãne, ak tu‰ili, Ïe uÏ nemajú ão stratiÈ,keì sa vzbúria, preão kráãali ako ovce doplynu? Alebo Ïivoãí‰ny strach bol silnej‰í?Alebo z nevysvetliteºného dôvodu nechceli veriÈ,Ïe by mohli byÈ ºudia z Goetheho a Beethovenovhonároda také zvieratá?)***Keì bola na zaãiatku 90. rokov váÏna ekonomickákríza vo Fínsku, ‰krtali rozpoãet takmerna v‰etko. Jediné, ãomu pridali, bola podporainovácie vzdelávania. Dnes je Fínsko medzi‰tátmi s najvy‰‰ou konkurencieschopnosÈoua snáì s najlep‰ím vzdelávacím systémom nasvete.Prezident Microsoftu pre EurópuJan Mühlfeit. T˘ÏdeÀ 16. 3.(Je ‰Èastím pre ‰tát, ak má aspoÀ obãas tvoriv˘cha smel˘ch politikov, ktorí sa netrasúo svoj post, ale o povznesenie svojho ‰tátu.Dnes príli‰ mnohí európski politici svoje konaniezbabelo podriaìujú túÏbe, aby sa blysliv oãiach svojich obãanov.)***Ak budú tieto voºby transparentné a ãestné,ãomu dávam 1-percentnú ‰ancu, bude to v˘znamn˘signál pre budúcnosÈ Ruska.Opozicionár Boris Nemcov(uchádza sa o post starostu Soãi.)New York Times 17. 3.(Ak˘ osoh má zo signálov pre budúcnosÈPutina a Medvedeva Rusko?)***Opakovane sme zdôraznili, Ïe Izrael je rakovinov˘nádor, ktor˘ treba odstrániÈ.Najvy‰‰í iránsky duchovn˘ ajatolláhAlí Chameneí. Pravda 17. 3.(Alí Chameneí by si bol zrejme dobre rozumels Jozefom Tisom. A neprekáÏalo by im,Ïe jeden bol kÀazom katolíckym s Pánom Bohom,k˘m druh˘ moslimsk˘m s Allahom.)***Mojím snom je skoncovaÈ so samovraÏdamiv tomto lese.Watanabe z japonskej prefektúry Jamana‰i, olese Aokigahara, známom pod názvom Lessamovrahov, kde v januári 2009 spáchalo samovraÏdu2 645 ºudí.TV CNN 19. 3.(Je samovraÏda „nenormálna“? Alebo stálehojnej‰ie krízy, zásahy Ïivlov – cunami –, epidémie,zákerné vojny, ale aj náboÏensk˘ anacionalistick˘ fanatizmus poÏehnávajú samovraÏduako neÏelané, ale odôvodnené v˘chodiskoz kaÏdodenného Ïivota?)***Je zvlá‰tne, ako si ºudia myslia, Ïe v seriálochhráme svoje súkromie. StotoÏÀujú si náss postavami a potom ÈaÏko vyvracaÈ, Ïe som iná.Ale to uÏ je osud seriálov˘ch hercov.Hereãka roka 2008 (OTO)Diana Mórová. Pravda 19. 3.(Herci sa ãasto hnevajú na to, keì im ºudiavlastne splnia ich Ïelanie. Chcú, aby si ich ºudiastotoÏnili so seriálov˘mi postavami, vtedymajú totiÏ pocit, ako silne zapôsobili nadivákov. Ale súãasne sa hnevajú na to, lebosa im zdá, Ïe strácajú svoju ºudskú identitu.V podstate ju v‰ak stráca takmer kaÏd˘ vosvojom povolaní, aj uãiteº, aj policajt.)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 19. 3.(Ale pri na‰ej súãasnej rozháranej politikepreflákame e‰te aj tie.)***Európska solidarita sa nám hodí v dobr˘chãasoch, ale keì je zle, kaÏd˘ sa chce staraÈ oseba. âiastoãne je to spôsobené aj t˘m, Ïe nemámesilnú komisiu a jej predsedu. Ch˘ba námskutoãná osobnosÈ. Funkcia EK nie je len osmerniciach. Je to aj morálne líderstvo. Keì sapozriete, ako slabo EK reagovala po vypuknutíkrízy, je jasné, Ïe jej ch˘ba charizmatick˘ líder.Predt˘m sme mali na tomto poste vplyvn˘chnárodn˘ch politikov, dnes nám ch˘bajú.Podpredseda strany európskychsocialistov Hannes Swoboda.Plus 7 dní 20. 3.(Politické elity v EÚ i v jednotliv˘ch ‰tátochsú absolútne netvorivé. Bruselská centrála jerutinérsky úrad a nie laboratórium siln˘chideí a nápadov. Predsedu Barrosa znovuzvolia, „lebo je nekonfliktn˘ a väã‰ina premiérovãlensk˘ch ‰tátov ho podporuje, pretoÏeim neublíÏi. Ale to neznamená, Ïe je tosprávny muÏ na správnom mieste,“ vravíSwoboda.)***Posielam pozdrav u‰ºachtilému iránskemunárodu, ktor˘ si zaslúÏi na‰u pochvalu. Chcemmu odkázaÈ, Ïe by sa mal lep‰ie bez svojej radikálnejvlády. OceÀujem jeho starovekú kultúrua vyz˘vam ho, aby opäÈ zaujal svoje právoplatnémiesto medzi rozvinut˘mi ‰tátmi. AkomôÏe krajina, ktorá má takú bohatú kultúru, nechaÈvládnuÈ fanatikov? Vláda by mala investovaÈdo boja proti chudobe, nie do atómovéhoprogramu. Deti nemôÏu raÀajkovaÈ obohaten˘urán.Izraelsk˘ prezident ·imon Peres.Pravda 20. 3.(ËaÏko posúdiÈ, ãi sú to len slová propagandy,alebo úprimná v˘poveì. Bolo by nádejoupre ºudstvo, keby sa stali siln˘m posolstvomnielen pre iránsky, ale i pre izraelsk˘ ºud.)***BohuÏiaº, dcéra Mi‰ka nám zomrela na leukémiu.Îivot sa vám zrazu zdá stra‰ne povrchn˘.V‰etko hmotné je naraz vedºaj‰ie, zaãnetesi klásÈ otázky, preão sa dejú také veci. P˘tatesa, preão umierajú nevinné deti, preão právevám. Zrazu ste v inej dimenzii, inak prem˘-‰ºate, prestanete sa zaoberaÈ zbytoãnosÈami,ktoré sa dovtedy zdali dôleÏité.âesk˘ spevák Michal David.Sme 20. 3.(A my ãasto skutoãne veºmi ÈaÏko posudzujeme,ãomu máme venovaÈ najviac energie.)***Ku generaãnej v˘mene prichádza, keì mladízaãínajú snívaÈ o veciach, ktoré sa nikdy nestanú,a star‰í si spomínajú na veci, ktoré sa nikdynestali. Taká situácia práve nastala.Fyzik Prof. Ing. ·tefan Luby, DrSc.(67). Pravda.sk 21. 3.(S takouto Ïivotnou múdrosÈou sa po 15 rokochna poste predsedu SAV vzdal Lubysvojej funkcie. Je to obdivuhodné rozhodnutienajmä na Slovensku, kde sa fyzické i psychicképredpoklady na v˘kon funkcie obvyklev˘razne podceÀujú.)***Do komerãnej ilustrácie som zatiahla vlastn˘intímny psychologick˘ autoportrét. Môj vizuálfunguje ako obraz na v˘stave grafiky a streetartu, ako obálka ãasopisu, reklamn˘ bilbordãi ‰túdia z poãítaãovej grafiky. ªudia z celéhosveta mi pí‰u, Ïe si napríklad niektoré produktykúpili práve pre obal, ktor˘ som vytvorila,lebo sa v obchode od neho nemohli odtrhnúÈ.Petra ·tefanková zaraìovanámedzi najlep‰ích ilustrátorov sveta.O Îene.sk 21. 3.(Pomerne dosÈ mlad˘ch slovensk˘ch v˘tvarníkov,a najmä Ïien, sa r˘chlo zorientovalov modernom maliarstve a stali sa príÈaÏlivíaj v zahraniãí. ·tefanková ako prvá Slovenkasa stala ãlenkou prestíÏnej britskej spoloãnostiRoyal Society of Arts.)***Nebolo by úÏasné, keby sme v konfrontáciis militantn˘m islamom mohli odlí‰iÈ umiernen˘chextrémistov od extrémnych extrémistov?Komentátor Slate Magazine ChristopherHitchens. Sme 21. 3.(Bolo by to úÏasné, keby nám nezapchalaústa tvrdá islamská realita: len ão by zbadaliumiernení extrémisti benevolenciu Ameriãanovãi Izraelãanov, v priebehu niekoºk˘chokamihov by sa premenili z umiernen˘chextrémistov na nekompromisn˘ch radikálov.)***Publikaãná ãinnosÈ slovensk˘ch fakúlt je vporovnaní s ãesk˘mi trojnásobne niωia, ãeskéfakulty v‰ak dostávajú na vedeckú ãinnosÈ 4,5-násobne viac peÀazí z verejn˘ch zdrojov akoslovenské. Pritom problém nie je iba v nedostatkupeÀazí, ale aj v ich prerozdeºovaní.79

S U P E R M O N I T O RB˘val˘ minister ‰kolstvaJán Pi‰út. Pravda 21. 3.(DôleÏit˘m predpokladom na to, aby vládaudrÏala pozitívny europeizaãn˘ trend, ktor˘mSR zaãala 21. storoãie v rôznych oblastiach,je, aby jej ãlenovia potlaãili do úzadiaklientelizmus, ktor˘ uprednostÀujú niektorína úkor profesionalizácie.)***Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 21. 3.(·koda, Ïe na‰a vláda sa neuãí z krízy, ale ztendrov na nástenkách.)***Ak by ste pred rokom povedali, Ïe mojímnajmen‰ím problémom bude Irak – ktor˘ jestále veºmi váÏnym problémom –, nemyslím, Ïeby vám ktokoºvek uveril.Americk˘ prezident Barack Obama.TV CBS 22. 3.(Ale aj tak – ako zaãleniÈ túto krajinu s bohatouhistóriou do dne‰nej civilizácie?)***Poãet depresií vôbec nezávisí od socio-ekonomickejúrovne. Vo Fínsku je dobré sociálnezabezpeãenie, fungujúca ekonomika a predsa súFíni rekordmanmi v poãte samovráÏd. Naopak,v Albánsku, kde je Ïivot oveºa Èaωí, je samovraÏdazriedkavosÈou. Súvisí to skôr s mnoÏstvomslneãného svitu a spôsobom Ïivota vmediteránskych krajinách.Spoluautor v˘skumu Epidemiológiadepresie v SR Vladimír Novotn˘.T˘ÏdeÀ 23. 3.(Radi znásilÀujeme realitu. Vtækame si dohlavy to, ão sa nám zdá najpravdepodobnej-‰ie – a potom sme zaskoãení, keì nám odbornícipovedia, Ïe sa m˘lime.)***Potajomky som sa cítil, ako keby som bol posledn˘mskutoãn˘m gangstrom.Televízny zabávaã David Letterman(o dôvodoch sobá‰a s priateºkou ReginouLasko, s ktorou sa schádzal od roku 1986).Time 24. 3(Aj zabávaãi uÏ stále Èaωie hºadajú originálnea ‰Èavnaté in‰pirácie pre svoj humor.)***A kedy budeme platiÈ dlhy, ktoré teraz ‰tátspraví? Nikdy! KaÏd˘ seriózny ‰tát síce regulárnea spoºahlivo spláca svoje úvery, ale tietostaré dlhy spláca t˘m, Ïe robí nové dlhy.Generálny riaditeº poisÈovne WüstenrotSiegfried Fatzi.Pravda 24. 3.(Finanãná kríza spôsobuje aj unikátnu mediálnukrízu. Tlaã ‰tuduje krízu zo v‰etk˘chstrán, uverejÀuje o nej stovky ãlánkov, priná‰adlhú sériu pouãení, ale sotva niektomôÏe zhrnúÈ v‰etky závery a vytvoriÈ z nichucelen˘ návrh nápravn˘ch opatrení. V médiáchasi e‰te nebol tak˘ dokonal˘ chaos.V‰etko je rozumné, v‰etko platí – a vlastneniã.)***Kríza je testom na‰ich hodnôt. Tí, ktorí saobávali „príli‰ veºa Európy“, musia vidieÈ hrozby,ktoré pred nami stoja. Trie‰tenie jednotnéhotrhu by malo devastujúci efekt na v‰etkyna‰e ekonomiky. Ak má úspech únie pretrvaÈ,musíme ìalej robiÈ reformy budovania európskejflexibility. EÚ je napriek v‰etk˘m svojimchybám najlep‰ou cestou na premostenie rozdielov.Minister zahraniãn˘ch vecí VeºkejBritánie David Miliband. Sme 24. 3.(Kríza ukazuje, aké sú od reality odtrhnutébohorovné vyhlásenia o ‰tátoprávnej budúcnostiEÚ. Proklamátori predkladali nespochybniteºnépravdy o konfederatívnostiEÚ, ale neskúmali, ako bude zakrátko vyzeraÈbudúca Európa – a aj svet – a ktoré rie-‰enia by mohli byÈ pre EÚ optimálne. K tejtodôleÏitej téme sa nik jasne nevyjadril.)***Ak na‰i muÏi hovoria, Ïe Ïeny sú krásne, natom nie je niã zlé. Zlé je to vtedy, ak ich tvrdeniasprevádza aj presvedãenie, Ïe sú hlúpe. Aksa krása povaÏuje len za nieão ãisto fyzické, jeto sperverznenie krásy Ïien. Rozvíjanie integrálnejkrásy znamená aj kultúru. Îena je viac neÏdomáci tvor, ktor˘ má deti a upratuje. Participáciadoma, v komunite, v ekonómii, v národnejpolitike – to je komplexná Ïena. Misia Îenyzo slumov vypláca mzdu Ïenám pracujúcim vdomácnosti, pretoÏe uznáva ich obrovsk˘ prínospre komunitu.Viceprezidentka In‰titútu pre Ïenya rodinu Jenny Torresová. Slovo 25. 3.(Zatiaº neveríme, Ïe sa dajú zrovnoprávniÈmuÏi a Ïeny. Alebo e‰te lep‰ie: Ïe sa dajúzrovnoprávniÈ ºudia ako takí. Bráni im vtom ich fyzická, ale aj psychická, sociálna,kultúrna a akákoºvek iná odli‰nosÈ, ktorej saºudia nezbavia a ani nechcú zbaviÈ.)***Teraz inklinujem k abstrakcii. Tá sa mi zdánevyãerpateºná, priame zobrazovanie realityma aÏ tak neláka. Geometrick˘mi formami rozprávamo stave mysle ãi du‰e, ale predvádzamaj príbehy, ktoré sú, dúfam, plné emócií. Hovorímo dynamike Ïivota a jeho podobách, o premenlivostivzÈahov medzi Ïenou a muÏom. Aveºmi ãasto o svojich snoch.V˘tvarníãka Slávka Brezinová (33).Pravda 25. 3.(V˘tvarníãkino krédo pôsobí tajuplne. Napokon,umenie môÏe pôsobiÈ mysteriózne. Aleãi ide o dlhodob˘ efekt, alebo len o zábleskchvíle, netrúfame si povedaÈ.)***V‰etky varianty politického v˘voja po pádeTopolánkovej vlády sa odvíjajú od otázky, ktorása dá len ÈaÏko zodpovedaÈ: zostane Topolánekna bojisku, alebo sa pousiluje „kapitalizovaÈskúsenosÈ“ z vysokej politiky inde (trebársaj mimo domácej scény)?Publicista Petr Fischer.Hospodáfiské noviny 25. 3.(Práve keì sa pozeráme na pohyby, ktoré saodohrávajú v politike u susedov, najlep‰ie siuvedomíme, aké kalné sú prúdy, ktoré rozhodujúo osude miliónov obãanov: nejde ozáujmy ‰tátu, ale o prízemné chúÈky priemern˘chºudí, ktorí sa stali „elitami“.)***Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus marec(Naozaj, ani jeden svetov˘ politik okremBaracka nemá meno, ktoré by bolo bliωienaturelu Slovákov. Predsa len sme e‰te nekleslitak hlboko, aby sme pili medvedevicu.)Vyberajú a komentujúAnna Weidlerová a Ernest Weidler80