clxxi. číslo - home.nextra.sk

N Á R O D N Á R A D A S RAko zareagoval trh na tzv. ‰rotovné, komupomohlo?Spustenie ‰rotovného bol správny krok. Pristúpilok nemu mnoho krajín, nedávno ho ohlásiliaj Spojené ‰táty americké. Pomáha sa nímautomobilovému priemyslu, ktor˘ je v ãaseekonomickej krízy znaãne ochromen˘. ·rotovnéna Slovensku rozh˘balo ekonomickú aktivitua pomohlo aj ºudom, aj predajcom. ªudiavìaka nemu mohli u‰etriÈ pri kúpe nového abezpeãnej‰ieho automobilu. Predajcom sa zlep-‰ili ukazovatele predaja. Celospoloãensk˘ prospechvidím v tom, Ïe na cestách jazdia bezpeãnej‰iea ekologickej‰ie autá.NeuvaÏuje sa o zníÏení DPH na potraviny?Moja otázka vychádza zo skutoãnosti, Ïe ºudiachodia nakupovaÈ do okolit˘ch ‰tátov,kde je lacnej‰ie.O zníÏení DPH na potraviny sa neuvaÏuje.Niωie ceny u na‰ich susedov nemá na svedomívysoká sadzba dane z pridanej hodnoty, alev˘menn˘ kurz. S úpravou kurzu dôjde aj k nápraverozdielov cien. ZniÏovanie sadzby DPHz tohto dôvodu by som preto povaÏoval za nesystémov˘krok, ktor˘ by mal mal˘ a krátkodob˘efekt a spôsobil by predov‰etk˘m v˘padokdaÀov˘ch príjmov.Do akej miery nám pomáhajú v nepriaznivejhospodárskej situácii práve eurofondy?Ste spokojn˘ s ich ãerpaním?Finanãné prostriedky ‰trukturálnych fondovEurópskej únie sú vynikajúcim pomocn˘m nástrojomna oÏivenie ekonomiky. Predstavujú dodatoãn˘zdroj prostriedkov na financovanierozvojov˘ch projektov, o to viac dôleÏit˘ vãase krízy. Tieto prostriedky sa ãerpajú efektívne,o ich pouÏití rozhodujú vy‰kolení ºudia,ktorí sú vo svojej oblasti odborníkmi.Dá sa ur˘chliÈ ich vyuÏívanie, veì práve eurofondya vládne ‰etrenie sú moÏnosÈou akozlep‰iÈ hospodárenie ‰tátu?Peniaze z eurofondov sa ãerpajú dostatoãner˘chlo. Na ãíslach to nemusí byÈ úplne vidieÈ.Dôvodom je predlÏená moÏnosÈ ãerpania nevyuÏit˘chprostriedkov z prvého skrátenéhoprogramovacieho obdobia 2004 – 2006. Tietoprostriedky tak majú prednosÈ, ale efektívne saprideºujú aj prostriedky súãasného programovaciehoobdobia. Sme si vedomí toho, Ïe vãase krízy musíme venovaÈ zv˘‰enú pozornosȉetreniu zo strany vlády a efektívnemu vyuÏitiupridelen˘ch európskych peÀazí.Deficit verejnej správy sa, podºa odhadov,pravdepodobne nepodarí udrÏaÈ na úrovni3 percent HDP, do akej v˘‰ky sa predpokladá,Ïe sa vy‰plhá? Dajú sa vôbec v súãasnejsituácii robiÈ presnej‰ie prognózy?S udrÏaním deficitu verejného rozpoãtu podhranicou maastrichtského kritéria budú maÈproblémy viaceré krajiny Európskej únie. Momentálneje ÈaÏké odhadnúÈ presnú úroveÀ slovenskéhodeficitu na tento rok, lebo aktuálnaprognóza sa toho ãasu pripravuje. Zostavovanieprognóz ekonomick˘ch veliãín za vláduSlovenskej republiky má na starosti In‰titút finanãnejpolitiky na Ministerstve financií. Predpokladypre tvorbu prognóz sa v ãase krízyr˘chlo menia, preto je ÈaÏké drÏaÈ ich aktuálnosÈ.V˘sledn˘m prognózam ministerstva financiípredchádza schvaºovanie v˘chodísk a samostatn˘chprognóz na v˘boroch, kde sa k nim vyjadrujúaj analytici NBS ãi komerãn˘ch bánk, pretoje tento proces ãasovo nároãnej‰í. Najbliωiuaktualizáciu prognóz v‰ak môÏeme ãakaÈ vjúni.PovaÏujete protikrízové opatrenia za efektívne?Îiadna samostatná vláda nie je schopná hospodárskukrízu poraziÈ, môÏe v‰ak proti nejbojovaÈ, alebo zmierÀovaÈ jej dopady na ekonomiku.Vláda ukázala, Ïe vie flexibilne pristúpiÈk rie‰eniu nepriaznivej ekonomickej situácie.Dokázala veºmi r˘chlo prijaÈ efektívne protikrízovéopatrenia, ktoré síce zaÈaÏujú ‰tátnyrozpoãet, ale musia sa na ne nájsÈ finanãné prostriedky,hoci sa s nimi pri schvaºovaní rozpoãtunerátalo. ·tát je tak prinúten˘ obmedziÈ zbytoãnév˘davky a dobre zvaÏovaÈ naão peniazepouÏije. V ãase krízy je Ïivotne dôleÏité byÈobozretn˘ pri nakladaní s verejn˘mi zdrojmi.MíÀaÈ by sa malo s rozumom a na opatrenia,ktoré dokáÏu ekonomike pomôcÈ.Úãinn˘m protikrízov˘m opatrením je napríkladzefektívnenie aktívnej politiky trhu práceprijatím zákona o sluÏbách zamestnanosti,zv˘‰enie nezdaniteºného minima, ãiastoãne zní-Ïenie odvodov pre Ïivnostníkov ãi príspevky prizaloÏení Ïivnosti. Za mimoriadne dobré opatrenieurãite povaÏujem skrátenie obdobia navrátenie nadmerného odpoãtu dane z pridanejhodnoty zo 60 na 30 dní alebo uvoºnenie daÀov˘chodpisov. Ide o adresné opatrenia, ktorépodnikateºsk˘ sektor musí hodnotiÈ pozitívne.Práve on je totiÏ hybnou silou ekonomiky, a pretosi zaslúÏi pozornosÈ vlády.SúvislostiKrajiny strednej a v˘chodnej Európy sa viac rokov te‰ili z prílevu zahraniãného kapitálu.Na‰tartoval r˘chly ekonomick˘ rast krajín EÚ. V súãasnosti sa spomalil prílev zahraniãnéhokapitálu práve v dôsledku finanãnej krízy. Riaditeº In‰titútu finanãnej politiky MF SR ZdenkoKRAJâÍR odhaºuje isté súvislosti s krízou v nasledujúcom rozhovore redaktorke Anne Komovej.Aké následky ste zaznamenali práve v dôsledkuobmedzenia zahraniãného kapitáluna Slovensku, lí‰ia sa od in˘ch krajín postihnut˘chfinanãnou krízou?Dôsledky obmedzenia prílevu zahraniãnéhokapitálu je v súãasnosti zloÏité vyãísliÈ, keìÏeSlovensko pocíti predov‰etk˘m dôsledkyzníÏeného prílevu priamych investícií, ktor˘chefekt sa môÏe prejaviÈ aÏ v dlhodobomhorizonte. Podstatné v‰ak je, Ïe v dôsledku finanãnejkrízy prichádza ku globálnemu zni-Ïovaniu kapitálov˘ch v˘davkov, ão nepriaznivoovplyvní v zásade v‰etky ekonomikysveta. Finanãná kríza so sebou priniesla zv˘-‰enú averziu k riziku a chronickú nedôveru.Investori preto zaãali prehodnocovaÈ svojeinvestície predov‰etk˘m v rizikovej‰ích tedav tzv. rozvíjajúcich krajinách. V hodnoteníSlovenska zohrali kºúãovú úlohu dva faktory:relatívne stabilné makroekonomické prostrediea vstup do menovej únie. Z tohto pohºadupatrí Slovensko medzi menej rizikovév regióne. Vyhlo sa napr. neúmernému odlevuinvestorov, ktor˘ postihol stredoeurópskemeny druhej polovici minulého roka. Nedostatokzahraniãn˘ch zdrojov by malo SlovenskopocítiÈ predov‰etk˘m cez pokles prílevupriamych zahraniãn˘ch investícii.Koºko financií sa dostalo od investorov dorozvíjajúcich sa krajín v rekordnom rokua ako je to dnes?V rekordnom roku 2007 investovali zahraniãníinvestori do rozvíjajúcich sa krajínvy‰e 900 mld. USD. V roku 2009 by tátosuma podºa In‰titútu medzinárodn˘ch financiínemala prekroãiÈ hodnotu 170 miliárdUSD.Roz‰irovala sa báza úspor pre domáce investíciea zahraniãné investície pomáhalizvy‰ovaÈ aj produkciu práce a zamestnanosÈ,aká je realita dnes a ão oãakávate vkrátkej budúcnosti?Najnov‰ie údaje za január a február 2009potvrdzujú v˘razn˘ pokles produkcie (o29,6%) a hor‰í v˘voj na trhu práce (zamestnanosÈvo vybran˘ch odvetviach klesla o4,7%). Údaje o investíciách za prv˘ kvartál2009 v súãasnosti e‰te nie sú dostupné. V dôsledkuglobálnej krízy sa v roku 2009 oãakávav˘razné oslabenie prílevu investícií naSlovensko (posledná prognóza MF SR predpokladáprílev PZI na úrovni 0,6 % z HDP),ão bude maÈ vplyv na spomalenie rastu zamestnanosti,ktorá by mala vzrásÈ o 0,1 %. Prílevzahraniãn˘ch investícií je spojen˘ s oÏivenímexterného prostredia, ku ktorému bypodºa najnov‰ej prognózy Európskej komisiemalo dôjsÈ v roku 2010.V ktor˘ch oblastiach práve vplyvom poklesuprílevu kapitálu, ekonomika najv˘raznej‰ieutrpí?Vo v‰eobecnosti je ÈaÏké predpovedaÈ, ktoréinvestície, ktoré by sa za in˘ch okolností27