clxxi. číslo - home.nextra.sk

N Á R O D N Á B A N K A S RZavedenie eura pomáha i pri súãasnej globálnej kríze. Oz˘vajú sa aj hlasy k politike fi‰kálnejdisciplíny. Guvernér Národnej banky Slovenska Ivan ·RAMKO pre Parlamentn˘ kuriérvysvetºuje súãasn˘ stav. Rozhovor redakãne pripravila Anna Komová.Aká je situácia v stabilite euraDo akej miery je v ohrození stabilita a dôveryhodnosÈjednotnej európskej menyvplyvom finanãnej a hospodárskej krízy?Urãite nie je v ohrození. Skôr naopak. Finanãnákríza nemá svoje korene v Európe avolatilita v˘menného kurzu kaÏdej meny v súãasn˘chpodmienkach nie je niã v˘nimoãné.Z hºadiska vnútornej dôveryhodnosti eurado‰lo v doteraj‰om období turbulencií skôr kjej posilneniu, keìÏe mnohé krajiny mimo eurozónyzaÏívajú obdobie v˘razn˘ch prepadovdomácich mien.Nemáte obavy, pán guvernér z rastu zadlÏovaniaa rozpoãtov˘ch deficitov v eurozóne?Ide o mieru a r˘chlosÈ návratu. Na jednejstrane je pochopiteºné, Ïe na prepad ekonomíkreagujú rozpoãtové deficity prehlbovaním.TieÏ by nebolo vhodné v takomto prostredíekonomiku ìalej podchladzovaÈ v˘razn˘m‰krtením v˘davkov. Nachádzame sav období „zl˘ch ãasov“, ão sa odráÏa v rastochfi‰kálnych deficitov. To v‰ak neznamená,Ïe sa budú zvy‰ovaÈ donekoneãna a recesiasa bude „vyuÏívaÈ“ na ospravedlnenieakéhokoºvek rastu zadlÏovania. Je nevyhnutné,aby v ìal‰ích rokoch zaãalo dochádzaÈ kznaãnej konsolidácii aÏ na úroveÀ strednodobéhocieºa, teda vyrovnan˘ch fi‰kálnych deficitov.Preto môÏem povedaÈ, Ïe zatiaº nemámv˘razné obavy, ale je nevyhnutné, abyuÏ na budúci rok nedosahovali fi‰kálne deficitytohtoroãnú úroveÀ.Analytici hovoria o „nervóznom“ trhu,pretoÏe sa prehlbuje rozdiel v hospodárskycha finanãn˘ch vyhliadkach v jednot-liv˘ch krajinách EÚ. Ak˘ je vበnázor nasúãasn˘ stav?Jedn˘m slovom sa to dá zhodnotiÈ: neistota.Hºadá sa, kedy ekonomiky dosiahnu svojedno, lebo potom je pravdepodobné, Ïe dôjdek zlep‰ovaniu ekonomickej situácie. Takistonie je úplne jasn˘ rozsah po‰kodení finanãnéhotrhu a dôsledkov z toho prameniacichvrátane moÏnej zmeny celkovej architektúryvzájomn˘ch zahraniãnoobchodn˘chvzÈahov.Kladie Slovensko dostatoãn˘ dôraz na dôveryhodnosÈa stabilitu rastu?DôveryhodnosÈ a stabilita je dôleÏitá prekaÏdú krajinu. Samotn˘ dôraz v‰ak nestaãí.Závisí aj od toho, ãi to okolnosti dovoºujú. Vpodmienkach malej a otvorenej ekonomikyakou Slovensko je, ako aj v podmienkachtakmer jednostrannej exportnej orientácienajmä na automobilov˘ a elektrotechnick˘priemysel (teda od svetového ekonomickéhocyklu závislé odvetvia), nie je moÏné dosiahnuÈstabilitu rastu z vnútorn˘ch zdrojov.Nehrozí, Ïe by mohlo prísÈ k situácii, keìeuro bude maÈ problémy z hºadiska vlastnejkredibility a stability?Ako som sa uÏ vyjadril, nevidím zatiaº tak˘todôvod.Podºa pravidiel Paktu stability a rastu maliby ãlenské ‰táty obmedziÈ rozpoãtov˘ deficitna 3 percentá HDP. Aká je skutoãnosÈ?V skutoãnosti je rozpoãtová disciplína zakotvenápriamo v Zmluve zakladajúcej Európskuúniu a priamo v Zmluve sú stanovenéaj takzvané referenãné úrovne pre deficitverejn˘ch financií a verejn˘ dlh. âlenská krajinaby sa mala vyhnúÈ prekroãeniu stanoven˘chreferenãn˘ch úrovní. V opaãnom prípademôÏe Európska komisia zaslaÈ svoj názoro poru‰ení fi‰kálnej disciplíny Rade, ktorá definitívnerozhodne, posúdením v‰etk˘ch relevantn˘chskutoãností, ãi ide o nadmern˘ deficita ãi sa voãi krajine zaãne procedúra nadmernéhodeficitu (EDP). EDP sa nemusí voãikrajine, ktorá prekroãila 3%-n˘ deficit, zaãaÈv prípade, Ïe nadmern˘ deficit je blízko referenãnejúrovne a povaÏuje sa za doãasn˘ av˘nimoãn˘. Podºa EK sa deficit eurozónyzhor‰í z 1,9 % z HDP v roku 2008 na 5,3 %v roku 2009 a 6,5 % z HDP v roku 2010.NepreháÀa sa to s masívnou podporou ekonomiky?Momentálne ÈaÏko odhadnúÈ dôsledky v˘razn˘chfinanãn˘ch prostriedkov prúdiacichnajmä na podporu finanãného trhu a sektoraEurópe aj v Amerike, ale aj primeranosÈ prostriedkovplynúcich na podporu ekonomickéhorastu. Na jednej strane sú mnohé z nich skrátkodob˘m efektom a zamerané na zbaveniede‰trukcie finanãného systému a aj nazlep‰enie sociálnej únosnosti, takÏe ich dopadna obnovu rastu je otázny, veºakrát moÏno zanedbateºn˘.Ale na strane druhej, kto vie povedaÈ,ãi bez zavádzania t˘chto opatrení by recesianebola dlh‰ia a hlb‰ia? Treba v‰ak dodaÈaj to, Ïe doteraj‰ie historické skúsenostiukázali, Ïe takáto podpora má skôr vplyv dobudúcnosti, a to na rast inflácie – pokiaº sa neprijmedôveryhodná ústupová stratégia. Pretos podporou opatrne.Je dôleÏité aby v‰etky ãlenské ‰táty dodrÏiavalistanovené limity, preão?V zásade platí, Ïe v‰etky pravidlá a limitytreba dodrÏiavaÈ, v opaãnom prípade budú nasledovaÈdôsledky a sankcie. Ak sa t˘m mysliapravidlá Paktu stability, tieto limity sú dôleÏitéz hºadiska celkovej stability eurozóny,aj cenovej, aj stability finanãného trhu.Aké opatrenia by e‰te mala prijaÈ Európskacentrálna banka, aby sa pomohlo ekonomikámv regiónoch?Mandátom ECB je cenová stabilita, ktorápredstavuje jeden z predpokladov udrÏateºnéhorastu. Úlohou ECB preto nie je podporovaÈpriamo a cielene ekonomiky jednotliv˘chregiónov. To je, akoby NBS e‰te pred zavedenímeura selektívne vykonávala menovúpolitiku alebo niektoré opatrenie na ovplyvneniev˘voja napr. vo v˘chodoslovenskom regióne.Len nedávno ECB prijala ìal‰í súbortakzvan˘ch ne‰tandardn˘ch opatrení, zameran˘chna podporu finanãného trhu, av‰ak scieºom podpory cenovej stability. ECB pova-Ïuje ‰tandardné opatrenia v podobe zniÏovaniaúrokov˘ch sadzieb, ako aj ne‰tandardnéopatrenia zamerané na fungovanie finanãnéhotrhu zatiaº za dostatoãné.Dajú sa vyãísliÈ doteraj‰ie ‰kody napáchanésvetovou hospodárskou krízou?Zástupcovia MMF charakterizujú tohtoroãnúsituáciu v˘razmi ako kataklizma a Ïekonzekvencie na finanãn˘ sektor sú devastujúce.Menia sa odhady celkov˘ch strát bánk.Po vypuknutí hypotekárnej krízy sa odhadovalistraty v bankách vo v˘‰ke 50 mld. USD,pred rokom 1 bilión USD a v súãasnosti je to‰okujúce ãíslo 3 bilióny USD, s ktor˘mi bysa mali banky vyrovnaÈ. V˘voj odhadov vosvetov˘ch ekonomikách je neporovnateºn˘so Ïiadnym z predchádzajúcich období.36