E U R Ó P S K Y P A R L A M E N TmôÏe podºa neho dostaÈ EÚ do paradoxnej situácie,keì bude ãeliÈ „dovozu automobilovpoÏívajúcich nadpriemernú ‰tátnu pomoc“ zkrajín mimo EÚ. Rie‰enie vidí v opatreniachEÚ v rámci Svetovej obchodnej organizácie.Kozlík taktieÏ súhlasí s návrhom EK prioritnerie‰iÈ ‰trukturálne problémy, ako napríkladvysokú nadprodukciu a podporuje investíciedo inovatívnych technológií. ·rotovné jemoÏné uplatniÈ len krátkodobo, keìÏe predstavujepríli‰né odãerpanie verejn˘ch zdrojov,deformuje trh a odìaºuje investície do inovatívnychtechnológií, uviedol poslanec.PROTEKCIONIZMUS: ÁNO âI NIE?Americká ‰tátna pomoc in‰pirovala aj francúz<strong>sk</strong>ehoprezidenta Nicolasa Sarkozyho.Ten nabádal francúz<strong>sk</strong>e automobilky, abyneuvaÏovali o zatvorení fabrík v krajine „gal<strong>sk</strong>éhokohúta“ a rozmysleli si ich prípadn˘presun do in˘ch ‰tátov EÚ.Líder <strong>sk</strong>upiny ºudovcov a európ<strong>sk</strong>ych demokratovJoseph Daul (PPE-DE, FR) s názoromSarkozyho nesúhlasí. Podobne zareagovalaaj predsedníãka <strong>sk</strong>upiny Únia za Európunárodov Cristiana Muscardini (UEN, IT),ktorá navrhuje chrániÈ mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov pred konkurenciou spoza hranícEÚ.„Západná Európa rada hovorí o potrebe pomôcÈkrajinám stredov˘chodnej Európy priprekonávaní krízy. Av‰ak t˘mi ist˘mi ústami,presnej‰ie ústami N. Sarkozyho, hovorí ot˘chto krajinách ako o ãiernej diere, ktorápredstavuje pre Európ<strong>sk</strong>u úniu riziko,“ povedalposlanec Sergej Kozlík.PODPORA PRIEMYSLU NESMIEPODKOPAË KONKURENCIESCHOPNOSËO dopadoch finanãnej krízy na automobilov˘priemysel a zamestnanosÈ v tomto odvetvírokovali poslanci Európ<strong>sk</strong>eho parlamentuaj s predsedníctvom Rady a Komisiou. Radaaj poslanci EP sa zhodli na tom, Ïe akákoºvekprípadná podpora nesmie podkopaÈ konkurencieschopnosÈtohto priemyslu a musíviesÈ k rozvoju nov˘ch technológií a inovácií.Základn˘m predpokladom na prekonaniekrízy je podºa EP podpora dopytu a obnovapôÏiãiek zo strany bankov˘ch in‰titúcií.Jean-Paul Gauzès (EPP-ED, FR) sa domnieva,Ïe návrhy na obnovu automobilovéhopriemyslu nie sú dostatoãné. PoÏiadavky,ktoré sú kladené na automobilov˘ priemysela odradzovanie obãanov od pouÏívania automobilovtúto situáciu podºa jeho názoru e‰tezhor‰ujú. Domnieva sa preto, Ïe je dôleÏité,aby bankov˘ sektor obnovil normálne pô-Ïiãky pre tento priemysel.Guido Sacconi (PES, IT) v Európ<strong>sk</strong>omparlamente pripomenul, Ïe podºa odhadovby mohli v automobilovom priemysle zaniknúÈaÏ 2 milióny pracovn˘ch miest. Poukázalv tomto ohºade na urãit˘ rozpor, na jednejstrane zastaran˘ vozov˘ park, na strane druhejspomalen˘ dopyt.PoslankyÀa Patrizia Toia (ALDE, IT) zasuviedla, Ïe kríza automobilového sektora sastala krízou obchodu a sluÏieb a má zlé perspektívy,pokiaº ide o zamestnanosÈ. Domnievasa, Ïe nejde o krízu technologicky zastaranéhosektora, ale o systémovú krízu.Europoslanec Guntars Krasts (UEN, LV)pripomenul, Ïe automobilov˘ priemysel sasnaÏí zameraÈ svoje zdroje na r˘chly v˘voj dobudúcnosti, závisí v‰ak od dostupnosti úverov.Dôraz na finanãnú krízu ako krízu ekonomickúv automobilovom priemysle, kde súohrozené pracovné miesta a najmä star‰í pracovníci,priniesol poslanec Roberto Musacchio(GUE/NGL, IT).Francúz<strong>sk</strong>y poslanec Patrick Louis(IND/DEM,FR) je presvedãen˘, Ïe ‰trukturálnepríãiny sú známe. Automobilov˘ priemyseltrpí sociálnym, daÀov˘m a environmentálnymdampingom.EuroposlankyÀa Zita Ple‰tin<strong>sk</strong>á (EPP-ED,SK) v tejto súvislosti uviedla, Ïe Európ<strong>sk</strong>a komisiamusí konkrétnymi opatreniami prispieÈk znovuoÏiveniu automobilového priemyslu.V prvom rade treba zabrániÈ deformácii vnútornéhotrhu. Ochranné opatrenia, ktoré avizovaliniektoré ‰táty, nie sú odpoveìou na súãasnúkrízu. PoslankyÀa je presvedãená, Ïe akEÚ chce byÈ najväã‰ím v˘vozcom automobilova zároveÀ byÈ globálnym lídrom v bojiproti klimatick˘m zmenám, musí pomôcÈsvojmu automobilovému priemyslu, ktor˘ jenajväã‰ím súkromn˘m investorom do v˘<strong>sk</strong>umua v˘voja. Financovaním v˘<strong>sk</strong>umu av˘voja a podporou inovácií v oblasti nízkouhlíkov˘chtechnológií EÚ najúãinnej‰ie pomôÏenajväã‰ím európ<strong>sk</strong>ym zamestnávateºomv snahe udrÏaÈ si kvalifikovan˘ch pracovníkov,povedala Zita Ple‰tin<strong>sk</strong>á.35
N Á R O D N Á B A N K A S RZavedenie eura pomáha i pri súãasnej globálnej kríze. Oz˘vajú sa aj hlasy k politike fi‰kálnejdisciplíny. Guvernér Národnej banky Sloven<strong>sk</strong>a Ivan ·RAMKO pre Parlamentn˘ kuriérvysvetºuje súãasn˘ stav. Rozhovor redakãne pripravila Anna Komová.Aká je situácia v stabilite euraDo akej miery je v ohrození stabilita a dôveryhodnosÈjednotnej európ<strong>sk</strong>ej menyvplyvom finanãnej a hospodár<strong>sk</strong>ej krízy?Urãite nie je v ohrození. Skôr naopak. Finanãnákríza nemá svoje korene v Európe avolatilita v˘menného kurzu kaÏdej meny v súãasn˘chpodmienkach nie je niã v˘nimoãné.Z hºadi<strong>sk</strong>a vnútornej dôveryhodnosti eurado‰lo v doteraj‰om období turbulencií <strong>sk</strong>ôr kjej posilneniu, keìÏe mnohé krajiny mimo eurozónyzaÏívajú obdobie v˘razn˘ch prepadovdomácich mien.Nemáte obavy, pán guvernér z rastu zadlÏovaniaa rozpoãtov˘ch deficitov v eurozóne?Ide o mieru a r˘chlosÈ návratu. Na jednejstrane je pochopiteºné, Ïe na prepad ekonomíkreagujú rozpoãtové deficity prehlbovaním.TieÏ by nebolo vhodné v takomto prostredíekonomiku ìalej podchladzovaÈ v˘razn˘m‰krtením v˘davkov. Nachádzame sav období „zl˘ch ãasov“, ão sa odráÏa v rastochfi‰kálnych deficitov. To v‰ak neznamená,Ïe sa budú zvy‰ovaÈ donekoneãna a recesiasa bude „vyuÏívaÈ“ na ospravedlnenieakéhokoºvek rastu zadlÏovania. Je nevyhnutné,aby v ìal‰ích rokoch zaãalo dochádzaÈ kznaãnej konsolidácii aÏ na úroveÀ strednodobéhocieºa, teda vyrovnan˘ch fi‰kálnych deficitov.Preto môÏem povedaÈ, Ïe zatiaº nemámv˘razné obavy, ale je nevyhnutné, abyuÏ na budúci rok nedosahovali fi‰kálne deficitytohtoroãnú úroveÀ.Analytici hovoria o „nervóznom“ trhu,pretoÏe sa prehlbuje rozdiel v hospodár<strong>sk</strong>ycha finanãn˘ch vyhliadkach v jednot-liv˘ch krajinách EÚ. Ak˘ je vበnázor nasúãasn˘ stav?Jedn˘m slovom sa to dá zhodnotiÈ: neistota.Hºadá sa, kedy ekonomiky dosiahnu svojedno, lebo potom je pravdepodobné, Ïe dôjdek zlep‰ovaniu ekonomickej situácie. Takistonie je úplne jasn˘ rozsah po‰kodení finanãnéhotrhu a dôsledkov z toho prameniacichvrátane moÏnej zmeny celkovej architektúryvzájomn˘ch zahraniãnoobchodn˘chvzÈahov.Kladie Sloven<strong>sk</strong>o dostatoãn˘ dôraz na dôveryhodnosÈa stabilitu rastu?DôveryhodnosÈ a stabilita je dôleÏitá prekaÏdú krajinu. Samotn˘ dôraz v‰ak nestaãí.Závisí aj od toho, ãi to okolnosti dovoºujú. Vpodmienkach malej a otvorenej ekonomikyakou Sloven<strong>sk</strong>o je, ako aj v podmienkachtakmer jednostrannej exportnej orientácienajmä na automobilov˘ a elektrotechnick˘priemysel (teda od svetového ekonomickéhocyklu závislé odvetvia), nie je moÏné dosiahnuÈstabilitu rastu z vnútorn˘ch zdrojov.Nehrozí, Ïe by mohlo prísÈ k situácii, keìeuro bude maÈ problémy z hºadi<strong>sk</strong>a vlastnejkredibility a stability?Ako som sa uÏ vyjadril, nevidím zatiaº tak˘todôvod.Podºa pravidiel Paktu stability a rastu maliby ãlen<strong>sk</strong>é ‰táty obmedziÈ rozpoãtov˘ deficitna 3 percentá HDP. Aká je <strong>sk</strong>utoãnosÈ?V <strong>sk</strong>utoãnosti je rozpoãtová disciplína zakotvenápriamo v Zmluve zakladajúcej Európ<strong>sk</strong>uúniu a priamo v Zmluve sú stanovenéaj takzvané referenãné úrovne pre deficitverejn˘ch financií a verejn˘ dlh. âlen<strong>sk</strong>á krajinaby sa mala vyhnúÈ prekroãeniu stanoven˘chreferenãn˘ch úrovní. V opaãnom prípademôÏe Európ<strong>sk</strong>a komisia zaslaÈ svoj názoro poru‰ení fi‰kálnej disciplíny Rade, ktorá definitívnerozhodne, posúdením v‰etk˘ch relevantn˘ch<strong>sk</strong>utoãností, ãi ide o nadmern˘ deficita ãi sa voãi krajine zaãne procedúra nadmernéhodeficitu (EDP). EDP sa nemusí voãikrajine, ktorá prekroãila 3%-n˘ deficit, zaãaÈv prípade, Ïe nadmern˘ deficit je blízko referenãnejúrovne a povaÏuje sa za doãasn˘ av˘nimoãn˘. Podºa EK sa deficit eurozónyzhor‰í z 1,9 % z HDP v roku 2008 na 5,3 %v roku 2009 a 6,5 % z HDP v roku 2010.NepreháÀa sa to s masívnou podporou ekonomiky?Momentálne ÈaÏko odhadnúÈ dôsledky v˘razn˘chfinanãn˘ch prostriedkov prúdiacichnajmä na podporu finanãného trhu a sektoraEurópe aj v Amerike, ale aj primeranosÈ prostriedkovplynúcich na podporu ekonomickéhorastu. Na jednej strane sú mnohé z nich <strong>sk</strong>rátkodob˘m efektom a zamerané na zbaveniede‰trukcie finanãného systému a aj nazlep‰enie sociálnej únosnosti, takÏe ich dopadna obnovu rastu je otázny, veºakrát moÏno zanedbateºn˘.Ale na strane druhej, kto vie povedaÈ,ãi bez zavádzania t˘chto opatrení by recesianebola dlh‰ia a hlb‰ia? Treba v‰ak dodaÈaj to, Ïe doteraj‰ie historické <strong>sk</strong>úsenostiukázali, Ïe takáto podpora má <strong>sk</strong>ôr vplyv dobudúcnosti, a to na rast inflácie – pokiaº sa neprijmedôveryhodná ústupová stratégia. Pretos podporou opatrne.Je dôleÏité aby v‰etky ãlen<strong>sk</strong>é ‰táty dodrÏiavalistanovené limity, preão?V zásade platí, Ïe v‰etky pravidlá a limitytreba dodrÏiavaÈ, v opaãnom prípade budú nasledovaÈdôsledky a sankcie. Ak sa t˘m mysliapravidlá Paktu stability, tieto limity sú dôleÏitéz hºadi<strong>sk</strong>a celkovej stability eurozóny,aj cenovej, aj stability finanãného trhu.Aké opatrenia by e‰te mala prijaÈ Európ<strong>sk</strong>acentrálna banka, aby sa pomohlo ekonomikámv regiónoch?Mandátom ECB je cenová stabilita, ktorápredstavuje jeden z predpokladov udrÏateºnéhorastu. Úlohou ECB preto nie je podporovaÈpriamo a cielene ekonomiky jednotliv˘chregiónov. To je, akoby NBS e‰te pred zavedenímeura selektívne vykonávala menovúpolitiku alebo niektoré opatrenie na ovplyvneniev˘voja napr. vo v˘chodosloven<strong>sk</strong>om regióne.Len nedávno ECB prijala ìal‰í súbortakzvan˘ch ne‰tandardn˘ch opatrení, zameran˘chna podporu finanãného trhu, av‰ak scieºom podpory cenovej stability. ECB pova-Ïuje ‰tandardné opatrenia v podobe zniÏovaniaúrokov˘ch sadzieb, ako aj ne‰tandardnéopatrenia zamerané na fungovanie finanãnéhotrhu zatiaº za dostatoãné.Dajú sa vyãísliÈ doteraj‰ie ‰kody napáchanésvetovou hospodár<strong>sk</strong>ou krízou?Zástupcovia MMF charakterizujú tohtoroãnúsituáciu v˘razmi ako kataklizma a Ïekonzekvencie na finanãn˘ sektor sú devastujúce.Menia sa odhady celkov˘ch strát bánk.Po vypuknutí hypotekárnej krízy sa odhadovalistraty v bankách vo v˘‰ke 50 mld. USD,pred rokom 1 bilión USD a v súãasnosti je to‰okujúce ãíslo 3 bilióny USD, s ktor˘mi bysa mali banky vyrovnaÈ. V˘voj odhadov vosvetov˘ch ekonomikách je neporovnateºn˘so Ïiadnym z predchádzajúcich období.36