clxxi. číslo - home.nextra.sk

Î I V O T N É P R O S T R E D I EPreão na krízu na trhu druhotn˘chsurovín dopláca najviac trieden˘ zberv slovensk˘ch mestách a obciachSLICPEN – Slovenské priemyselné zdruÏenie pre obaly a Ïivotné prostredie je neziskové zdruÏenieprávnick˘ch osôb, ktoré bolo zaloÏené v roku 1994. Jeho cieºom je spolupráca ãlenov vo vzÈahuk priemyseln˘m, profesijn˘m, spoloãensk˘m organizáciám, ako aj orgánom ‰tátnej správy a spotrebiteºskejverejnosti, smerujúca k rie‰eniu problémov ekologicky udrÏateºného rozvoja v oblasti obalovéhohospodárstva. Parlamentn˘ kuriér priná‰a pohºad Mgr. Miroslava JURKOVIâA, v˘konného riaditeºazdruÏenia SLICPEN, na nanajv˘‰ aktuálnu problematiku dopadov súãasnej finanãnej a hospodárskejkrízy na oblasÈ odpadového hospodárstva a na fungovanie triedeného zberu na Slovensku.Globálna kríza len zv˘raznila nedostatky, naktoré odborníci dlhodobo poukazovali.Hlavn˘mi problémami triedeného zberu naSlovensku sú:• vysoká závislosÈ financovania od v˘kupn˘chcien druhotn˘ch surovín,• legislatívne bariéry, ktoré obmedzujú moÏnosÈoprávnen˘ch organizácií financovaÈtrieden˘ zber v mestách a obciach,• ako i trh recyklátorov a spracovateºov, ktor˘vznikol neprirodzen˘m spôsobom na základedotaãnej politiky.Hlavn˘m nedostatkom je, Ïe trieden˘ zberodpadu na Slovensku je omnoho viac závisl˘od v˘kupn˘ch cien druhotn˘ch surovín, ako toje obvyklé inde v Európe. V zahraniãí je beÏné,Ïe náklady na prevádzku triedeného zberusú z väã‰ej ãasti pokryté z finanãn˘ch prostriedkovspoloãností, ktoré majú povinnostiplniÈ limity zberu a recyklácie odpadov z obalov(povinné osoby), ktoré sú zastúpené oprávnen˘miorganizáciami. Peniaze ut⁄Ïené za druhotnúsurovinu sú pre prevádzkovateºov systémovtriedeného zberu len doplnkom. NaSlovensku je situácia úplne opaãná.P˘tate sa preão? Îeby spoloãnosti majúcepovinnosÈ plniÈ limity zberu a recyklácieplatili málo? NIE!Povinné osoby platili dosÈ! Problémom je„efektivita“, ako boli doteraz tieto finanãnéprostriedky pouÏívané a kde konãili.V zahraniãí, t˘m myslím v krajinách, ktorédosahujú najlep‰ie v˘sledky v triedenomzbere (napr. âeská republika, Belgicko, Rakúsko)a ktoré sa dokázali najlep‰ie vyrovnaÈ s dopadmikrízy, smerovalo najviac finanãn˘chprostriedkov na podporu triedeného zberu. Jeto spôsobené t˘m, Ïe v t˘chto krajinách povinnéosoby zaloÏili ‰peciálne spoloãnosti, ktor˘chúlohou bola a je dlhodobá podpora triedenéhozberu. Oprávnené organizácie, ako sanaz˘vajú, sú spoloãnosti kontrolované a financovanépovinn˘mi osobami. Ich hlavnou úlohouje zabezpeãiÈ, aby sa vyzbieralo a vytriediloão najväã‰ie mnoÏstvo odpadu.Spracovanie a recyklácia vytriedeného materiáluje v t˘chto krajinách predov‰etk˘m vecou‰tandardného trhového prostredia. Recyklátorje podnikateº ako ktor˘koºvek in˘. Vyrábaa predáva v˘robky. Jeho zv˘hodnenímoproti podnikateºom, ktorí vyrábajú v˘robkyz primárnych surovín je, Ïe získavanie suroviny,ktorú potrebuje na v˘robu svojich v˘robkovmu zo znaãnej ãasti vyfinancuje niekto in˘(oprávnená organizácia) prostredníctvom financovaniatriedeného zberu odpadu.Na Slovensku bola väã‰ina finanãn˘ch prostriedkovod povinn˘ch osôb zhromaÏden˘chna úãtoch zo zákona zriadeného ne‰tátneho Recyklaãnéhofondu. Do Recyklaãného fondumuseli od roku 2002 prispievaÈ v‰etky povinnéosoby. Fond pouÏil vyzbierané peniazehlavne na podporu vytvárania recyklaãn˘chkapacít. Do podpory triedeného zberu ‰la lenmalá ãasÈ. Táto politika spôsobila, Ïe trieden˘zber dnes Ïivorí. Recyklátori, ktorí dostali napodporu svojich podnikov nie malé peniaze,sa teraz v mnoh˘ch prípadoch vyh˘bajú vykupovaniua spracovávaniu druhotn˘ch surovín,ktoré sa získavajú trieden˘m zberom. V˘sledkomtejto politiky je, Ïe peniaze, ktoré mohlislúÏiÈ na podporu triedeného zberu poãas krízyboli uÏ dávno minuté.Oprávnené organizácie vznikli po roku 2003i na Slovensku, av‰ak teraj‰ie legislatívne prostredieim nevytvára dostatoãné moÏnosti, abymohli viac podporovaÈ trieden˘ zber priamo vobciach a mestách. Legislatíva ich núti spolupracovaÈpredov‰etk˘m s recyklátormi.Mnohokrát uÏ bola medializovaná informáciao tom, ako veºmi finanãná a hospodárskakríza dopadá na oblasÈ odpadového hospodárstva.Ak˘ má negatívny vplyv predov‰etk˘mna trieden˘ zber odpadu. Nikto sav‰ak doteraz neodváÏil konkrétne pomenovaÈ,preão má práve trieden˘ zber na Slovenskutaké veºké problémy vyrovnaÈ sa s dopadmiglobálnej krízy.Odpoveì je jednoduchá – fungovanie triedenéhozberu na Slovensku je postavenéna zl˘ch základoch.Jedin˘m koncepãn˘m rie‰ením do budúcnostije, aby sa systém podpory triedenéhozberu upravil tak, aby povinné osoby mohlipriamo podporovaÈ samosprávu a t˘ch,ktorí prevádzkujú systémy triedeného zberuodpadu. Podpora by mala plynúÈ prostredníctvomoprávnen˘ch organizácií. Podobneako to funguje inde v zahraniãí. ZároveÀje potrebné legislatívne podmienkyupraviÈ tak, aby sa mohli samosprávy efektívnej‰iea ºah‰ie o túto finanãnú podporuuchádzaÈ.Najlep‰ím rie‰ením je, aby samosprávy preukazovaliobjem odpadov, ktor˘ bol na ichúzemí vyzbieran˘ a následne spracovan˘ recyklátorompovinn˘m osobám – oprávnen˘morganizáciám, ktoré musia plniÈ limity zhodnocovaniaodpadov stanovené platnou legislatívou.Druhou podmienkou koncepãného rie‰eniaje odstránenie bariér pre pohyb vytriedenéhomateriálu po celom spoloãnom trhu Európskejúnie, ako i jeho v˘voz za hranice EÚ. Totoopatrenie je dôleÏitou podmienkou pre sprehºadneniepravidiel trhu zhodnocovania odpadovna Slovensku. Teda pre vytvorenie systému,ktor˘ bude plniÈ environmentálne poÏiadavky,zároveÀ bude v‰ak efektívny a finanãneoptimálny.www.slicpen.sk19