N Á R O D N Á R A D A S RUhor<strong>sk</strong>a, staÈ sa <strong>sk</strong>utoãn˘mi republikánmi, re‰-pektovaÈ susedné ‰táty ako suverénne krajiny anepouÏívaÈ svoje men‰iny na vnútropolitickéciele.Zdá sa, Ïe vzÈahy vnútri koalície postupnegradujú – napätie medzi SNS a HZDS jezjavné, rastie aj konfliktná báza medzi Smerom-SDa SNS (kauzy ·tefanov, Chrbet...). Jeto spôsobené aj t˘m, Ïe sa blíÏia parlamentnévoºby?Myslím, Ïe nie. Je to dané t˘m, Ïe stúpajú nárokyna transparentnosÈ narábania s verejn˘mifinanciami. KaÏd˘ minister si musí uvedomiÈ,Ïe nad ním je predov‰etk˘m zákon a nie stranícky‰éf... A zákon nepustí, v koneãnom dôsledkusa bude zodpovedaÈ pred zákonom a niestranou. To je memento a odkaz, ktor˘ poslalpremiér Robert Fico v‰etk˘m ãlenom vlády. Adruh˘ odkaz: ãistota ãerpania verejn˘ch zdrojovje nad koaliãné vzÈahy. A to musí platiÈ prev‰etky strany.O ãom?O ºuìoch, ktorí znervóznejú, keì schudobnejúO tom, ãi sa majú bohatí vzdaÈ ãasti svojho majetkuO nebezpeãenstve daÈ mlad˘m ºuìom priveºa peÀazíO nenaÏranosti úradníkov a o lacnej‰om stavaní diaºnic v Chorvát<strong>sk</strong>uO tom, preão sa nedá vo venezuel<strong>sk</strong>om Caracase sadnúÈ si v strede mestaO prudkom náraste popularity Pána Boha na potápajúcej sa lodiO podráÏdenosti manÏela a manÏelkyO mame, ktorá peniaze mala vÏdyNa Sloven<strong>sk</strong>u ch˘batieÀová vládaNemáte dojem, Ïe vytvorenie koalície so Sloven<strong>sk</strong>ounárodnou stranou bolo mylné? Poslednékauzy dvoch ministrov za SNS akobynaznaãovali, Ïe snaha profitovaÈ z vládnutiaje dominantn˘m politick˘m programomSNS...Mylné? Nie, je v˘sledkom povolebnej situácie,ako sa vyvinula v roku 2006. Samozrejme,mnohí si priniesli isté zvyky z rokov 1994 –1998 a nedostatoãne pochopili, Ïe ich mali dávnozavrhnúÈ. Smer-SD sa obãas nachádza v situáciibojovníka proti neduhom rokov 1994 –1998 a neduhov Dzurindovej vlády. To nie jejednoduch˘ zápas a spotrebuje veºa energie.Zatiaº máme dosÈ síl a ão je hlavné – podporuverejnosti.Veºkou prednosÈou tejto koalície je stav súãasnejopozície. âím si vysvetºujete jej vnútornénapätia a súãasné personálne spory?To je jednoduché (len tzv. politológovia tokomplikujú...): Vedenia opoziãn˘ch strán stratilikredit vo verejnosti. V‰etci do jedného. Anijeden to nechce priznaÈ a ão je e‰te zaráÏajúce,ani jedna strana sa s t˘m nevie vyrovnaÈ normálnymdemokratick˘m procesom. Je to jasn˘ signál,ba dôkaz, Ïe opoziãné strany nie sú schopnéfungovaÈ demokraticky ani dovnútra. Sú potomzárukou demokracie navonok? Mikulá‰Dzurinda mnohokrát ukázal, Ïe moc je u nehonad hodnotou demokracie. No a kde veci neprebiehajúdemokraticky, tam nastávajú rozpady,personálne boje a chaos...TieÏ si myslíte, Ïe médiá sú voãi vám opozíciou?Áno. Dva aspekty: Najprv si v‰etky médiá aredaktori nevedeli vôbec predstaviÈ, Ïe existujeracionálna alternatíva dzurindov<strong>sk</strong>o-miklo-‰ov<strong>sk</strong>ej politike. To sa postupne zaãalo meniÈ,predov‰etk˘m v elektronick˘ch médiách. Tátovláda si postupne zí<strong>sk</strong>ala re‰pekt aj u mnoh˘chredaktorov a iní aspoÀ zaãali pôsobiÈ neutrálne.Tlaãené médiá sa uzavreli a podºahli aÏ fanatickémutlaku neokonzervatívnych ideológov akomentátorov. Tí majú také klapky, Ïe keì uÏMiklo‰ bude inde, oni stále budú vz˘vaÈ bohatrhu. No a na posilnenie vlastného ducha im e‰teostane v‰eobsiahle moralizovanie: veì ako byinak podopierali svoju nevzdelanosÈ a fanatizmus.Tak.âím vás najviac súãasná globálna ekonomickákríza znepokojila?Najnebezpeãnej‰ie je to, Ïe ºudia chudobnejúa t˘m pádom budú nervóznej‰í a budúnáchylní v najbliωích voºbách daÈ svoje hlasyrôznym záchrancom národa, ãi to bude vMaìar<strong>sk</strong>u Orbán, alebo vo Francúz<strong>sk</strong>u LePen, alebo, ja neviem, niekto tak˘ ako bol Haider,ktor˘ uÏ síce neÏije, ale tak˘ch, ako bolHaider, je v Rakú<strong>sk</strong>u iste dosÈ. Myslím si, Ïenástup tak˘chto spasiteºov národa veºmi reálnehrozí a z histórie vieme, Ïe väã‰inou takítospasitelia národa nedovedú národ k veºmidobr˘m koncom.Ak sa pamätáte, uÏ pred viacer˘mi mesiacmisom v na‰ich dialógoch medzi reãouupozorÀoval, Ïe arogantné správanie niektor˘chveºmi bohat˘ch ºudí a ich ºahostajnosÈku komplikovanému Ïivotu chudobnej‰íchmôÏe viesÈ zdanlivo prekvapujúcoaÏ k nepokojom a k negatívnemu správaniuniektor˘ch politikov, ako ste to na zaãiatkunaznaãili. Aj viacerí svetovo uznávaníodborníci, napríklad americk˘ historikna Univerzite v Harvarde Niall Ferguson,dôrazne varujú, Ïe podobná reakciaºudí z niωích vrstiev, postihnut˘ch krízou,nie je vylúãená. Ferguson pí‰e: „Os vzbury,ktorá sa <strong>sk</strong>ladá z minimálne deviatichkrajín, spája nestabilná situácia, ktorú denno-dennezhor‰uje svetová finanãná kríza.Máme teda dosÈ dôvodov na obavy, Ïe tátonajväã‰ia finanãná kríza od ãias veºkej depresiemôÏe maÈ ÈaÏké následky.“ Veºmi savyh˘bam tomu, aby som zbytoãne dramatizovalsituáciu, ale nie je moÏné, Ïe jednéhodÀa povedzme uãitelia uÏ budú maÈdosÈ toho, aby oni – napriek svojej ÈaÏkeja zodpovednej práci – ledva vy‰li zo svojhoplatu, k˘m napríklad poslanci majú aj5x vy‰‰ie platy neÏ oni? Nemali by teda bohat‰ía vplyvní ºudia rozumne, bez demagógiea siln˘ch reãí zváÏiÈ súãasnú situáciua sami iniciatívne prísÈ s rozumn˘mi rie‰eniami?Vy pod rozumn˘mi rie‰eniami myslíte, Ïeby sa bohatí ºudia vzdali ãasti svojho majetkua venovali ho chudobnej‰ím vrstvám? Tomyslíte?Veºmi zjednodu‰ene povedané áno, hoci javiem, Ïe vy sa z toho trochu vysmievate.LenÏe aj na va‰om mieste by som trochu55
D I A L Ó G Y O A& E Wnad t˘m pouvaÏoval. Keby totiÏ poslanciprijali nejak˘ zákon o obmedzení bohatstva– ale tí to aj tak nikdy neprijmú –, tak by tomohlo vyvolaÈ pohor‰enie práve u t˘ch bohat‰ích,lebo by to brali ako nejak˘ komunistick˘diktát zvrchu. Ale keby oni samipri‰li – teda oni, majetní – s nejak˘m návrhom,ktor˘ by sa mohol chápaÈ ako kompromismedzi rôznymi sociálnymi <strong>sk</strong>upinami,tak moÏno by sa tento odpor trochuzmiernil. Ja si v kaÏdom prípade myslím, Ïev priebehu 21. storoãia dôjde k nejakej zmene.ªudstvo nemôÏe ÏiÈ donekoneãna v tak˘chrozporoch, aké ho aj teraz zmietajú.A ja zase t˘m, Ïe poznám ºud<strong>sk</strong>ú psychiku –aspoÀ si myslím, Ïe ju poznám –, tak by sombol veºmi prekvapen˘, keby sa ktokoºvek dobrovoºnevzdal ak˘chkoºvek svojich v˘hod a pe-Àazí...Ale je dosÈ bohat˘ch muÏov sveta, ktorí naozajdávajú miliardy na charitu. MôÏemesíce povedaÈ, Ïe to robia z dôvodov reklamn˘ch,ale napriek tomu musíme oceniÈ uÏ to,Ïe pochopili aspoÀ tento propagaãn˘ a tedarozumn˘ aspekt dobrovoºnej charity – a Ïeteda ani oni nepovaÏujú za vyhodené peniaze,ak ich dajú t˘m, ktorí ich naliehavo potrebujú.Tak ja viem najmä o Billovi Gatesovi, ktor˘dáva peniaze na dobroãinné úãely. Ale práveBill Gates je ten, ktor˘, podºa mÀa, nech by koºkokoºvekrozdal, tak e‰te vÏdy stihne neporovnateºneviacej zarobiÈ, lebo jeho príjem je asi prenás nepredstaviteºn˘. A on moÏno nechce úplnezniãiÈ svoje deti, ão by sa mohlo staÈ, kebyzdedili tak˘ majetok, ktor˘ by ich ºahko moholviesÈ k tomu, Ïe by zaãali robiÈ to, ão si zmysliaa ão majú radi. Keì napríklad radi pijú, takby zaãali piÈ, keì by mali radi autá, tak by sazabili v aute, alebo na lietadle, ako sa to stalos mlad˘m Kennedym, synom b˘valého prezidentaKennedyho. âiÏe je nebezpeãné daÈ mlad˘mºuìom toºko peÀazí, Ïe potom nevedia, ãos nimi. Je teda moÏné, Ïe Bill Gates tro‰kurozm˘‰ºa nejak˘ ten krok dopredu a obáva sa,Ïe by to ani pre jeho vlastné deti nebolo dobré,keby zdedili v‰etko, ão teraz má. Preto vlastnedal ãasÈ zo svojho majetku nejakej nadáciia tak˘mto spôsobom aj im pomáha. To v‰ak súasi nepredstaviteºné peniaze pre nás. Ale väã-‰ina bohat˘ch ºudí – presne tak, ako ani chudobn˘chalebo stredne bohat˘ch – nedá dobrovoºnenikomu svoje peniaze, aj keì si myslím, Ïev zásade v priebehu tejto krízy ich dajú v‰etci,aj keì nie celkom dobrovoºne. Lebo v‰etky tie‰tátne pomoci, ktoré vlády po<strong>sk</strong>ytujú, aby zachránilitakú banku a hentakú poisÈovÀu a tamtak˘automobilov˘ priemysel, prosto niektomusí zaplatiÈ. A kto in˘ by to mohol zaplatiÈ, akotí, ão majú peniaze?! Ja sa veºmi obávam, Ïe potejto kríze alebo aj v jej priebehu stúpnu cenya tieÏ platy, a túto krízu zaplatia tí, ktorí majúodloÏené peniaze, ãi uÏ v hotovosti alebo vbanke. TakÏe keì niekto má v banke 10 000, takzrazu zistí, Ïe uÏ má len 5 000, alebo 3 000, alebo7 000, podºa toho, aká veºká tá inflácia bude.Asi to tak bude, lebo kde inde by sa zobrali peniaze...Nikde inde. Nie je predstaviteºné, Ïe sao toºko zníÏia povedzme platy, to by nastala asinejaká revolúcia. Ale najjednoduch‰ie je spustiÈ– moÏno v lep‰om prípade regulovanú –infláciu a hodnota peÀazí klesne, a tí, ão majúpeniaze v banke, vlastne toto v‰etko zaplatia.Samozrejme, nie dobrovoºne, ale chtiac-nechtiac.Obávam sa, Ïe tomuto sa asi celkom nevyhneme,lebo aj z histórie vieme, Ïe krízy sajednoducho <strong>sk</strong>onãili infláciou, pretoÏe, ako hovorím,niekto to zaplatiÈ musí.Aj keì ãasto veºmi <strong>sk</strong>epticky hovoríme oúrovni osobností v politike, ale uÏ aj v umení,tam sa to napríklad hojne vo v˘tvarnomumení prechyºuje k polog˘ãom, vÏdy sa predsalen v priebehu dvadsiatich, päÈdesiatich,alebo sto rokov vy<strong>sk</strong>ytne nejaká osobnosÈ,ktorá sa na mnohé veci pozerá rozumne a dokáÏepredsa len istú ãasÈ ºudí presvedãiÈ o rozumn˘chalebo cenn˘ch veciach. Prípadne ajsama chce za nieão pozitívne horliÈ. A to sútí mnohí reformátori, ktorí najmä v 15. – 16.storoãí mali vlastne aj úspech. Preto by somnebol úplne <strong>sk</strong>eptick˘ ani k tomu, Ïe aj v 21.storoãí by niekto verejne vystúpil tak presvedãivo,Ïe by si ho vypoãuli dokonca povedzmeaj sloven<strong>sk</strong>í boháãi a aspoÀ traja aleboão len dvaja z desiatich by si povedali: Tenãlovek má pravdu! Ak chceme aspoÀ trochupokojne ÏiÈ, poslúchnime ho a nieão vymyslime,aby sme boli spokojní aj my, aj ostatníºudia. A vôbec by ne‰lo v prvom rade o to,Ïe by chceli ºuìom pomôcÈ, teda Ïe by chcelibyÈ ºudomilmi, ale moÏno len o to, Ïe bymysleli predov‰etk˘m na seba: aby, keì idúautom domov, nemali vÏdy strach, Ïe im honiekto vyhodí do vzduchu a aby teda maliväã‰í pocit bezpeãnosti.Neviem, ãi toto je tá naj‰Èastnej‰ia cesta.PretoÏe zoberte si, Ïe práve títo bohatí vedia,ako sa vo veºkom u nás rozhadzujú peniaze okolo‰tátnych obstarávaní, lebo sú pri tom. My naSloven<strong>sk</strong>u máme buì najdrah‰ie diaºnice, alebojedny z najdrah‰ích, a nikto nevie preão.KaÏd˘ v‰ak predpokladá, Ïe je to tak preto, abybolo z ãoho rozdávaÈ úplatky, keìÏe kaÏdá zúãastnenáfirma si do toho zapoãíta nielen samotnévynaloÏené práce, ale aj istú ãasÈ, ktorú potomrozdelí t˘m, ão im vlastne tú zákazku pridelili.A keìÏe tí úradníci sú nenaÏraní, tak pretotá suma je taká veºká. Takéto nieão, predpokladám,funguje aj v in˘ch ‰tátoch, len moÏnotá nenaÏranosÈ úradníkov u nich je men‰ia. Preãovedia v Talian<strong>sk</strong>u alebo v Chorvát<strong>sk</strong>u postaviÈdiaºnice v˘razne lacnej‰ie ako na Sloven<strong>sk</strong>u,priãom cena práce tam je vy‰‰ia ako u nás?A keìÏe títo ºudia to vidia, tak <strong>sk</strong>ôr si myslím,Ïe – keby ste sa ich na to op˘tali – by hºadalispôsoby úspory v racionalizácii ‰tátnych objednávoka vôbec v reÏijn˘ch nákladoch na ‰tát. ArátaÈ s t˘m, Ïe oni zrazu si nekúpia také drahéauto, na aké majú chuÈ, ale si kúpia o poloviculacnej‰ie, to je asi dosÈ proti prirodzenosti ãloveka,pretoÏe nikto sa nerád vzdáva nieãoho, ãomá.Vy vo va‰ej reakcii na môj návrh vychádzatea priori zo sloven<strong>sk</strong>ej mentality a z tohtopohºadu môÏete maÈ pravdu. Ale ja <strong>sk</strong>ôr myslímna celú civilizovanú spoloãnosÈ v akejsinádeji, Ïe niekde v zahraniãí by sa mohlinájsÈ naozaj aspoÀ dvaja z desiatich bohat˘ch,ktorí by boli ochotní uvaÏovaÈ o nejak˘chmúdrych zmenách.Samozrejme, vy ste naznaãovali, Ïe sa z va-‰ej úvahy vysmievam. PravdaÏe nie, prinajmen‰omnie úplne, lebo v tom, aby som si vytvorilnejak˘ názor, mi veºmi pomohol môjdvoj- aÏ trojnásobn˘ pobyt v JuÏnej Amerike,kde som vo Venezuele, aj v Brazílii a v men‰ejmiere aj v Peru videl nepredstaviteºné pomery.Ale najmä to platilo o Venezuele, kde sa nedáani pomyslieÈ na to, Ïe by sa ãlovek vybral dostredu mesta a sadol si niekde na caraca<strong>sk</strong>omkorze na pivo, pretoÏe tam centrum mesta obsadilauÏ ãistokrvná – ako to nazveme? – luza,alebo takáto nejaká banda. A keì sme tam boli,tak nás oslovovali cudzí ºudia a p˘tali sa nás,ãi sme sa zbláznili, Ïe sme sa vybrali do absolútnehocentra Caracasu, a ãi sa nebojíme, Ïenás tam zabijú. A keì sme sa následne stretli sna‰ím honorárnym konzulom v Caracase pánomDu‰anom Polónym, tak ten nám povedal,Ïe sme naozaj veºmi odváÏni, aj keì sme boli‰tyria, z toho dvaja muÏi. Krútil nad nami hlavou,Ïe sme sa vybrali za bieleho dÀa do ulíchlavného mesta, pretoÏe za víkend tam zavraÏdiaaj 75 ºudí. TakÏe, samozrejme, tento juhoamerick˘model – zopár miliardárov a ostatníchudobní ako kostolná my‰ – nie je dobr˘, leboto vedie k tomu, Ïe tí chudobní, alebo aspoÀ ãasÈz nich, <strong>sk</strong>ôr-ne<strong>sk</strong>ôr sa zaãnú kriminalizovaÈ, apotom si uÏ nevyberajú spôsoby, ak˘mi dôjduk peniazom, priãom krádeÏe a lúpeÏné prepadnutiapatria k veºmi obºúben˘m ãinnostiam v t˘chtokrajinách.Je teda naozaj jednou z veºmi naliehav˘chúloh 21. storoãia hºadaÈ spôsob, ako dosiahnuÈaspoÀ nejakú rovnováhu medzi bohat˘mia chudobn˘mi krajinami, ale aj medzi bohat˘mia chudobn˘mi ºuìmi. To neznamená,Ïe keì má niekto milión korún, tak mu treba500 000 zobraÈ a tie rozdeliÈ desiatimchudobn˘m. IsteÏe nie. Ale ak sa nájde pármúdrych bohat˘ch a tí pochopia, Ïe je právev ich záujme, v záujme ich pohodlia a ichbohatstva, aby sa nieão zmenilo, mohlo bydôjsÈ k prelomovému rozhodnutiu. Ja pritom,prirodzene, nehovorím presne, ako tobude vyzeraÈ a ani to nechápem ako okam-Ïitú udalosÈ, ktorá spadne z neba a hneì saaj u<strong>sk</strong>utoãní. Ale asi ani vy neviete povedaÈnejak˘ lep‰í spôsob, ako dosiahnuÈ, aby satro‰ku zmiernili súãasné krkolomné zabijackérozdiely.Ale tak zase si povedzme, Ïe toto platí vJuÏnej Amerike. Európa z tohto hºadi<strong>sk</strong>a jevlastne na presne opaãnom konci, aj v Amerikeje väã‰í rozdiel medzi bohat˘mi a chudobn˘miako je tu, o Ázii ani nehovoriac. Ale v Európesú predsa len najmen‰ie rozdiely. âiÏeten európ<strong>sk</strong>y model, ten západoeuróp<strong>sk</strong>y socializmus,ktor˘ v star˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátoch EÚje, tak ten svojím spôsobom sociálnu situáciuzatiaº akoÏe zvládal, aÏ moÏno na nejak˘chimigrantov, ktorí pri‰li do európ<strong>sk</strong>ej krajinyodinakiaº. Dobre viete, Ïe mnohí pri‰li do Francúz<strong>sk</strong>aväã‰inou z Afriky, a tak nevedeli ani jazyk,ktor˘m sa v tej pre nich novej krajine hovorilo.Boli vcelku neprispôsobiví, takÏe si nevedelinájsÈ svoje miesto alebo sa nevedeli zaãleniÈdo francúz<strong>sk</strong>ej spoloãnosti. Ich situáciavznikla teda z veºkej ãasti aj ich vinou, lebo jednoducho– ão by mohli robiÈ, keì neovládajú jazyka keì svojím spôsobom ani nejako neprijímajútamoj‰iu kultúru. A oni si to tak predstavovali,Ïe prídu tam a za to, Ïe sú chudobní, imniekto len tak bude dávaÈ peniaze. Aj tak im dávajú,ãiÏe nikto v západnej Európe nezomrie odhladu, aj keby niã nerobil, keby len tak sedel apozeral sa pred seba – e‰te ani toho nenechajúv západnej Európe umrieÈ, na rozdiel od mno-56
Change language