E U R Ó P S K Y P A R L A M E N Tna 2,84 milióna hektárov a rozpoãet vyãlenen˘na program nestaãil pokryÈ dopyt. Komisiamusela ohlásiÈ revíziu schémy.Zaãala sa mnoÏiÈ aj kritika príli‰nej podporybiopalív. Environmentálne organizácieupozorÀovali, Ïe ich príspevok k zniÏovaniuemisií nie je aÏ tak vysok˘, ako sa uvádzalo,v niektor˘ch prípadoch môÏu dokonca spôsobovaÈzv˘‰enie koncentrácie <strong>sk</strong>leníkov˘chplynov. Masové pestovanie energetick˘chplodín v rozvojov˘ch krajinách, urãen˘ch nav˘voz do EÚ ãi Spojen˘ch ‰tátov, okremtoho viedlo k odlesÀovaniu a strate biodiverzity.ëal‰ie hlasy upozorÀovali na to, Ïe v ãasezhor‰ujúcej sa globálnej potravinovej situácievytláãajú biopalivá z obrábanej pôdy plodiny,ktoré slúÏia ako potrava pre ãloveka ãipre hospodár<strong>sk</strong>e zvieratá.Kompromis dosiahnut˘ 3. decembra 2008v rámci rokovaní o klimaticko-energetickombalíku síce zachováva cieº, aby do roku 2020pochádzalo 10% palív v doprave z obnoviteºn˘chzdrojov, zároveÀ je v‰ak na Àom vidieÈ,ako prinútil tlak Úniu revidovaÈ pôvodné plány.Dohoda bola kompromisom medzi prísnymienvironmentálnymi poÏiadavkami Európ<strong>sk</strong>ehoparlamentu a názormi t˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘chkrajín, podºa ktor˘ch by stanoveniestriktn˘ch kritérií hneì na zaãiatku zabrzdilorozvoj sektora. Biopalivá, ktoré sa majú zapoãítaÈdo 10%-tného cieºa, musia vyprodukovaÈminimálne o 35% emisií menej, neÏkeby boli pouÏité fosílne palivá, v roku 2013aÏ o 45% menej a v 2017 o 50% menej. Potomto roku bude limit zv˘‰en˘ na 60%.âiastkové ciele pre biopalivá prvej a druhejgenerácie, ktoré Ïiadali europoslanci, noproti sa postavili ãlen<strong>sk</strong>é krajiny, neboli stanovené.No na druhej strane do 10%-tnéhocieºového podielu na palivách v doprave sanebudú poãítaÈ iba biopalivá, ale v‰etky obnoviteºnézdroje – napr. vodíkové pohony aelektromotory.PLÁNY DO BUDÚCNOSTIAká bude teda budúcnosÈ bioenergie v EÚ?Jasné je, Ïe zohrá rozhodujúcu úlohu v dosahovaní20% podielu obnoviteºn˘ch zdrojov naenergetickom mixe do roku 2020. Konkrétneprostredie pre rozvoj jej vyuÏívania v‰ak urãiadetailnej‰ie kritériá pre záväzné národnéakãné plány pre biomasu, ktoré má KomisiapredstaviÈ v júni 2009. âlen<strong>sk</strong>é krajiny v súãasnostiprodukujú v˘znamnej‰ie mnoÏstvoenergií z biomasy v sektore elektroenergetiky,termoenergetiky a dopravy. Nová Smernica oobnoviteºn˘ch zdrojoch to berie na vedomiea preto vyz˘va, aby boli národné akãné plányzasadené do kontextu palety súãasne dostupn˘chzdrojov obnoviteºn˘ch zdrojov.Európ<strong>sk</strong>a komisia nadviaÏe na doteraj‰iedobrovoºné akãné plány pre biomasu, ktoré sivytvorili jednotlivé ãlen<strong>sk</strong>é ‰táty v rámci iniciatívyz roku 2005. Júnov˘ návrh jednotnej‰ablóny by mal byÈ jasnej‰í a prehºadnej‰í neÏsúãasné dobrovoºné plány. ZároveÀ by samali do neho premietnuÈ národné ciele prejednotlivé hospodár<strong>sk</strong>e sektory, ako i nástrojena ich dosiahnutie. Plány budú musieÈ obsahovaÈinformáciu o tom, ãi bude daná ãlen<strong>sk</strong>ákrajina biomasu dováÏaÈ alebo ju bude prevlastné úãely pestovaÈ doma. Súãasne by plánmal definovaÈ nástroje na podporu vytvoreniatrhu s bioenergiou.Na vytváraní spoloãného vzoru akãnéhoplánu pre biomasu (tzv. „BAP Driver“) sa podieºajúenergetické agentúry z jedenástichãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín. Európ<strong>sk</strong>a komisia a energetickéagentúry definovali niekoºko kritérií,ktoré budú musieÈ národné stratégie pre biomasusplniÈ. V rámci kaÏdého bude vybratájedna ãlen<strong>sk</strong>á krajina ako referenãn˘ bod preporovnávania a vyhodnocovanie. NapríkladFín<strong>sk</strong>o môÏe byÈ referenãn˘m bodom premeranie a porovnávanie cezhraniãného dopaduvyuÏívania bioenergie, keìÏe sa nachádzamedzi Ru<strong>sk</strong>om a ·véd<strong>sk</strong>om. In˘m referenãn˘mbodom môÏe byÈ Rumun<strong>sk</strong>o, ktoré vypracovalonajkvalitnej‰í národn˘ akãn˘ plánpre biomasu, vrátane detailného implementaãnéhoplánu a systému hodnotenia kaÏdéhoãlánku dodávateº<strong>sk</strong>ého reÈazca.Komisia vypracúva aj kritériá udrÏateºnostipre biomasu, ktoré budú odli‰né od kritériíudrÏateºnosti pre biopalivá a tekuté (<strong>sk</strong>vapalnené)biopalivá, ktoré uÏ definuje Smernicao obnoviteºn˘ch zdrojoch energie. KritériáudrÏateºnosti pre biomasu by mali byÈpredstavené do konca roka 2010. Závery verejnéhopripomienkovania návrhov by malibyÈ predstavené v krátkej dobe v tomto roku.OPATRN¯ OPTIMIZMUSFirmy pôsobiace v sektore obnoviteºn˘chzdrojov sú optimistické. „Do roku 2020 smeschopní dodávaÈ 33 – 40% elektrickej energiespotrebovanej v Európe, v závislosti od úspechuv oblasti energetickej efektívnosti, dosiahnuÈpodiel 25% tepla z obnoviteºn˘ch energetick˘chzdrojov a 10% biopalív do roku2020,“ vyhlásil 17. novembra 2008 ArthourosZervos, prezident Európ<strong>sk</strong>ej rady pre obnoviteºnúenergiu (EREC). Podmienkou v‰akje, aby vlády správne nastavili regulaãné prostrediea investovali do nov˘ch technológií.Finanãná a z nej vypl˘vajúca hospodár<strong>sk</strong>akríza v‰ak situáciu komplikuje. Nielen Ïe vysychajúinvestiãné kanály pre rozvoj nov˘chprojektov, ale s poklesom priemyselnej v˘robyklesá aj dopyt po energiách. Verejné zdrojesú vyuÏívané na sanáciu národn˘ch ekonomíka oz˘vajú sa hlasy, Ïe v tejto situácii súinvestície do zelenej energie „pridrahé“.Realita v‰ak ukazuje, Ïe v‰etko je vecoupolitickej vôle. Aj v „rokoch hojnosti“ predkrízou zaostávali investície do obnoviteºn˘chzdrojov, vrátane bioenergie. Vo februári 2008vydala francúz<strong>sk</strong>a organizácia Observatoiredes énergies renouvelables správu, v ktorejkon‰tatuje znaãn˘ pokrok v oblasti biopalív,biomasy a veternej energie. Súãasne v‰akvyslovuje ºútosÈ nad príli‰ pomal˘m pokrokom,aby sa mohlo podariÈ dosiahnuÈ ciele. Kpodobn˘m záverom pri‰li aj iné organizácie,ãi Európ<strong>sk</strong>a komisia.Ak by sa mali nedostatoãné investície dozelenej energie e‰te viac obmedziÈ, Európe nehrozílen to, Ïe nesplní ciele, ktoré si sama stanovila.Omnoho váÏnej‰ou hrozbou je riziko,Ïe po t⁄nistej ceste hospodár<strong>sk</strong>ou krízou na Àubudú hneì ãakaÈ ìal‰ie dve – energetická a environmentálna.A v ich prípade bude dvojnásobneplatiÈ, Ïe lieãenie je niekoºkokrát drah-‰ie a bolestivej‰ie neÏ prevencia.Radovan GEIST,EurActiv.<strong>sk</strong>PERSPEKTÍVA OBNOVITEªN¯CHZDROJOV ENERGIE PODªASTRATÉGIE VY··IEHO VYUÎÍVANIAOBNOVITEªN¯CH ZDROJOVENERGIE V SR (2007)• Najväã‰í celkov˘ potenciál má slneãnáenergia. Vzhºadom na finanãné a technologickémoÏnosti je predpoklad vyuÏívaniaslneãnej energie najmä na v˘robutepla a teplej úÏitkovej vody. Súãasnáfotovoltaická technológia umoÏÀujebez väã‰ích ‰trukturálnych zmien integrovaÈdo energetického rozvodného systémufotovoltaické generátory zabezpeãujúcepodiel niekoºko percent celoroãnejspotreby elektriny. VyuÏitie technickéhofotovoltaického potenciálu je v súãasnosti,v porovnaní s in˘mi technológiami,finanãne nároãnej‰ie.• Druh˘ najväã‰í celkov˘ potenciál mágeotermálna energia. Vlastnosti geotermálnychvôd na Sloven<strong>sk</strong>u predurãujúvyuÏívanie tejto energie najmä na vykurovaniea lieãebné úãely. Technick˘ potenciálje taktieÏ v˘razne niωí z dôvodutechnologick˘ch problémov súvisiacichs chemick˘m zloÏením geotermálnychvôd.• Najväã‰í technick˘ potenciál má biomasa.Biomasa má veºkú perspektívupri v˘robe tepla pre vykurovanie najmäv centrálnych vykurovacích systémoch,menej v domácnostiach, vo forme peliet,brikiet, drevn˘ch ‰tiepok a slamy. Pomerner˘chlym rie‰ením zv˘‰eného vyuÏívaniabiomasy je spoluspaºovanie sfosílnym palivom v tepeln˘ch elektrár-Àach a pri kombinovanej v˘robe elektrinya tepla. V prípade väã‰ích zariadeníjedn˘m z dôleÏit˘ch faktorov je optimalizácialogistick˘ch nákladov.• Bioplyn vyroben˘ z poºnohospodár<strong>sk</strong>ejbiomasy, biologicky rozloÏiteºn˘ch komunálnychodpadov a odpadov z ãistiarníodpadov˘ch vôd (âOV) je moÏné vyuÏívaÈna v˘robu elektriny a tepla, priãomprojekty na vyuÏívanie bioplynu z âOVsú konkurencieschopné. Rozvoj vyuÏívaniabiopalív závisí od legislatívnychopatrení a vyrie‰enia technologick˘chproblémov.• Najviac vyuÏívan˘m obnoviteºn˘m zdrojomna v˘robu elektriny je vodná energia,ktorá pokr˘va vy‰e 98 % v˘robyelektriny z OZE. VyuÏitie hydroenergetickéhopotenciálu je pribliÏne 57%.• VyuÏiteºn˘ (aj technick˘) potenciál veternejenergie bol urãen˘ na 600 GWh vroku 2002. Potenciál bol vypoãítan˘ nazáklade predpokladu, Ïe sa pouÏijú veternéturbíny s v˘konom 500 aÏ 1 000kW. Na základe doteraj‰ích <strong>sk</strong>úseností atechnologického pokroku v kon‰trukciiturbín, ktor˘ umoÏnil pouÏívaÈ turbínys v˘konom aÏ 2 800 kW, moÏno v‰akpredpokladaÈ, Ïe tento vyuÏiteºn˘ potenciálje viac ako dvojnásobn˘.5
L E S YS RVykurovanie prevádzkov˘ch priestorov, mest<strong>sk</strong>˘ch sídli<strong>sk</strong>, nemocníc ãi ‰kôl energiou vyrobenouspaºovaním energetickej ‰tiepky – biomasy, to je jednoduché, efektívne, lacné a najmä– na‰e rie‰enie. Rie‰enie, ktoré neohrozí plynová kríza, ani politika veºmocí, vlastniacichnerastné suroviny. Rie‰enie, vyuÏívajúce energiu z domácich obnoviteºn˘ch zdrojov,ak˘m je napr. lesná ‰tiepka. Parlamentn˘ kuriér oslovil v tejto súvislostigenerálneho riaditeºa LESOV SR, ‰. p., Jozefa MINëÁ·A.Biomasa – ãistej‰ia,lacnej‰ia a najmä na‰a energiaV˘robou lesnej ‰tiepky ako bioenergie z na-‰ich lesn˘ch zdrojov sa ‰pecializovan˘ Od-‰tepn˘ závod Biomasa, ‰.p., LESY SR zaoberáod roku 2004. S ak˘mi v˘sledkami?Vlani tento závod vyprodukoval 120-tisícton lesnej ‰tiepky, v roku 2009 to bude viacako 130-tisíc ton. Od‰tepn˘ závod (OZ) Biomasav Leviciach so siedmimi regionálnymistredi<strong>sk</strong>ami uspokojuje svojou produkciouaÏ 90 % domácich záujemcov, priãom k najväã‰ímodberateºom lesnej ‰tiepky patrí Zvolen<strong>sk</strong>átepláreÀ, Kysucká mest<strong>sk</strong>á tepláreÀ,podniky SES, a. s., Tlmaãe, Smreãina Ban<strong>sk</strong>áBystrica, ale aj teplárne v Dolnom Kubíne,v Partizán<strong>sk</strong>om, v Bánovciach nad Bebravouãi Vranove nad Topºou. Ide celkovo o 25regionálnych tepláren<strong>sk</strong>˘ch subjektov, ktorépri budovaní novej technológie vyuÏili moÏnosÈspolufinancovania z fondov Európ<strong>sk</strong>ejúnie.Z ãoho sa biomasa tvorí?Viac ako 60 % lesnej ‰tiepky pochádza zhaluziny, konárov a odpadu zo stromov, ktorépredt˘m konãili ako palivové drevo. Vãase gradujúcej kalamity podkôrnikovéhohmyzu sa spracováva aj po‰kodené ihliãnatédrevo, ktoré tvorí aÏ 70 % spracovanéhoobjemu. Hlavn˘ aspekt efektívnosti je <strong>sk</strong>utoã-nosÈ, Ïe vynaloÏené financie na zabezpeãeniebioenergie neunikajú za hranice. Naopak,vpl˘vajú na rozvoj jednotliv˘ch regiónov.Vytvorením Stredi<strong>sk</strong>a Biomasa vytvoriliLESY SR 52 nov˘ch priamych a 60 nepriamychpracovn˘ch príleÏitostí. Prispeli nielenk rozvoju regiónov, ale aj k ochrane Ïivotnéhoprostredia, pretoÏe ponúkajú ãistú, lacnej-‰iu a hlavne na‰u energiu pre mestá, sídli<strong>sk</strong>áa ich obãanov.ëal‰ím argumentom je bezpeãnosÈ a dostupnosÈbioenergie pre regionálne teplárne.Tie, ktoré uÏ biomasu energeticky vyuÏívajú,majú zväã‰a vytvorené zásoby na tri mesiacedopredu a aj v prípade zlého poãasia mápre nich OZ Biomasa dostatok zásob.Pozitíva biomasy sú teda jednoznaãné. Aaké pozitíva oãakávajú od rozbehnutia tejtopodnikateº<strong>sk</strong>ej komodity konkrétneLESY SR, ‰. p.? Mohlo by sa to podºa váspodpísaÈ nejak˘m podstatnej‰ím spôsobomna zlep‰ení hospodár<strong>sk</strong>ych v˘sledkovpodniku v budúcnosti?Urãite áno, keìÏe aj dnes patrí ‰. p. LESYSR – Od‰tepn˘ závod Biomasa k najväã‰ímproducentom drevo‰tiepky na Sloven<strong>sk</strong>u. Vy-Ïaduje si to v‰ak aj súbor ìal‰ích opatrení –najmä legislatívnych, ktoré by napomohlipriblíÏiÈ tento efektívny a ekologick˘ projekt‰ir‰ej vrstve obyvateºstva. Ide najmä o legislatívnupodporu pri pestovaní r˘chlorastúcichenergetick˘ch porastov z drevín, ak˘misú agát a topoº, a tieÏ istú finanãnú spoluúãasȉtátu, ktorá by pomohla zníÏiÈ v˘robnéa prepravné náklady tak, aby sa stali atraktívnymipre v‰etk˘ch. V˘voj v ostatn˘cht˘ÏdÀoch ukazuje, Ïe ‰tát venuje zv˘‰enú pozornosÈtejto problematike a hºadá konkrétnenástroje ako úãinne podporiÈ producentovzelenej energie a producentov biomasy.Rezortné ministerstvo pripravuje návrhdotácie, ktorá by mala zabezpeãiÈ nulovú,prípadne desatinovú plusovú mieru rentabilitypre lesníkov. Navrhovan˘ch päÈ eurna jednu tonu biomasy by mali lesníci zí<strong>sk</strong>avaÈspätne cez vyrobenú elektrickúenergiu a teplo. Táto dotácia by mala byÈzahrnutá uÏ do návrhu budúcoroãnéhorozpoãtu. âo vy na to?V Leviciach sa 16. marca tohto roka u<strong>sk</strong>utoãnilaodborná konferencia o biomase, naktorej sa zúãastnil aj pán predseda vlády spolus ministrami pôdohospodárstva, hospodárstvaa Ïivotného prostredia. Práve na tomtopodujatí zaznel prísºub finanãnej dotácie priv˘robe biomasy, ktor˘ – pevne veríme – budeaj zrealizovan˘. Skutoãne si váÏime záujemvládnych predstaviteºov, t˘m <strong>sk</strong>ôr, Ïe biomasaje reálnym a pritom lacn˘m, ekologick˘ma domácim energetick˘m zdrojom, podporujúcimzamestnanosÈ v regióne a udrÏiavajúcimfinanãné prostriedky v domácomhospodárstve. Systém ‰tátnej podpory koneãn˘chv˘robcov energie zo spaºovania biomasytak, aby v cene energie boli zohºadnenénáklady na v˘robu ‰tiepky a aby táto v˘robabola aj rentabilná, funguje napríklad vRakú<strong>sk</strong>u a ìal‰ích krajinách. Myslíme si, ÏemôÏe fungovaÈ aj u nás a ak by to tak bolo,boli by sme aj my lesníci veºmi spokojní.Na záver: aké sú va‰e oãakávania ão sat˘ka roku 2009?Tento rok sa ukazuje byÈ ako kºúãov˘ prinastavovaní legislatívnych, kompetenãn˘cha organizaãn˘ch mechanizmov, ktoré umoÏniav roku 2010 na‰tartovaÈ efektívny motivaãn˘model zv˘‰eného vyuÏitia biomasypri v˘robe tepla a elektrickej energie pre v˘robcov‰tiepky, obce, mestá, energetikov, aleaj jednotliv˘ch spotrebiteºov. Ak udrÏia zodpovednínasadené tempo a podarí sa im dotiahnuÈdobré my‰lienky a rie‰enia do reálnejpraxe, tak v budúcom roku zaÏijeme <strong>sk</strong>utoãn˘a treba povedaÈ, Ïe aj mimoriadne uÏitoãn˘„boom“ v dopyte po biomase i v produkciiz nej zí<strong>sk</strong>anej energie.·tiepkovaã GRIZZLY DT 326
Change language