POLÍCia a justÍCia - EUROREPORT plus

Fantastickádovolenka v každomročnom období★ možnosť firemných, športových a relaxačných sústredení a hier★ zasnežovaný svah aj pre najnáročnejších lyžiarov a snowboardérov★ ATRAKCIE: jazda na snežných skútroch, štvorkolkách, snowrafting, snowtubing,SKI CROSS, jazda na koňoch, lyžiarska škola, lyžiarska škôlka, ľadová stena,klzisko...★ parkovisko, požičovňa lyží, lyžiarsky servis★ výhodné ceny ski pasov pre skupiny★ UBYTOVANIE PRIAMO V STREDISKU – hotel SMREČINA ★ ★ ★ – 137 Lôžok,zrekonštruované 2, 3, 4-lôžkové izby, apartmány, fitness, suchá sauna, infrasauna, whirlpool, biliard, stolný tenis, šípky, spoločenské hry★ reštaurácia, lobby bar, karaoke★ večerný program★ UBYTOVANÍ HOSTIA MAJÚ ZĽAVU 20% NA SKI PASinfo@sportcentrumlucivna.skhotelsmrecina@slovakiainn.skwww.slovakiainn.skNonstop bezplatná infolinka: 0800 222 888

ObsahPríprava naSchengen:Obrovskénasadenie ľudíRozhovors R. KaliňákomObsahV justícii chcemdisciplínua poriadokRozhovorso Š. HarabinomBarroso:Obrovský krokvpredSlovensko sa stalosúčasťou Schengenu6 34 48Polícia a justícia (Ľ. Jurík)...............................................................................4GEMOR Fashion s. r. o...................................................................................5Príprava na Schengen: Obrovské nasadenie ľudí(Rozhovor s R. Kaliňákom).................................................................................6Verejná správa bližšie k občanom a efektívne (Rozhovor s V. Čečotom)....8Stali sme sa členmi schengenského priestoru (Rozhovor s J. Bučekom).....9Ministrovi chýba razancia k dianiu v spoločnosti(Rozhovor s M. Padom)....................................................................................10Východná hranica s najmodernejším vybavením(Rozhovor s J. Packom)....................................................................................11Hranicu s Ukrajinou pomáha strážiť Ericsson(Rozhovor s O. Wiklandom a A. Dziakom – Ericsson Slovakia, spol. s r. o.)........12Ide o ochranu zdravia a životov ľudí(Rozhovor s P. Blizniakom – Turčan Delta, s. r. o.)............................................14Pomocou integrácie k najvyššej bezpečnosti(Rozhovor s M. Bednárikom – A-Team security, a. s.).......................................16Všestrannú bezpečnosť núkajú inteligentné riešenia(Rozhovor s A. Fedorkom – ALIMEX SECURITY, s. r. o.)....................................17Zaručená ochrana hraníc, bánk, pamiatok aj ľudí(Rozhovor s M. Jahodom – SICURIT CS, spol. s r. o.).........................................18Chránia pomocou všetkých dostupných prostriedkov (Rozhovors L. Baranovským – Bononia Investigations & Security Slovakia, s. r. o.)............20Vesty chránia ľudí v boji so zločinom (VEP, spol. s r. o)............................21Na KEÚ PZ „straší“ syndróm C.S.I. (P. Ondera)..........................................22Nestačí kontrolovať len alkohol, ale aj drogy (ALAB)..............................24Chýba podpora znalostnej ekonomiky(Rozhovor s F. Györgyom – Q-PRODUCTS).......................................................25Spĺňame najprísnejšie parametre (Rozhovor s D. Dobročanovou)...............26Komunikačná a informačná bezpečnosť prioritou sveta(Rozhovor s I. Šenkarčinom – ARDACO, a. s.)...................................................27GIS: Správa ciest a diaľnic kvalitnejšie a lacnejšie (sféra, a. s.)..............28Hasičom a záchranárom sa zlepšili podmienky(Rozhovor s J. Palušom)...................................................................................29Vývoj počtu imigrantov je ťažké predvídať (Rozhovor s B. Priecelom)......30Kde sa delia európske peniaze pre utečencov(Rozhovor s N. Pätoprstou)..............................................................................31Obávajme sa iba apatie a ľahostajnosti (Rozhovor so Š. Pufflerovou).......32Práca v polícii bola vždy náročná na intelektuálne parametre(Rozhovor s M. Litvom – OZP v SR)..................................................................33V justícii chcem disciplínu a poriadok (Rozhovor so Š. Harabinom)...........34Úloha justície: Znižovať pochybenia na najnižšiu mieru(Rozhovor s D. Hudákom)................................................................................36Je reforma súdnictva závislá od sudcov? (Rozhovor s A. Vittekovou)........37Vo výbore prevažujú odborné stanoviská (Rozhovor s M. Mamojkom).... 38Škoda, že sa „opravujú“ aj dobré zákony (Rozhovor s L. Žitňanskou).......39S kreditom zákonnosti, rýchlosti a spravodlivosti(Rozhovor s I. Macejkovou)..............................................................................40Kvalifikácia sudcu rastie každým poctivým rozhodnutím vo veci(Rozhovor s M. Karabínom)..............................................................................41Sme pripravení riešiť aj iné závažné trestné činy(Rozhovor s M. Trubanom)...............................................................................42Politika ani amaterizmus médií do práva nepatria(Rozhovor s D. Trnkom)....................................................................................44Navštívila som všetky slovenské väznice (Rozhovor s M. Kreslovou)........46So susedmi sa usilujeme o nadštandardné vzťahy(Rozhovor s J. Kubišom)...................................................................................47Barroso: Obrovský krok vpred (M. Babic)...................................................48Viac bezpečnosti, ale aj zodpovednosti (M. Szattlerová)...........................50Morava spája i rozdeľuje (P. Ondera)..........................................................52Slováci sa stali euroobčanmi prvej kategórie (V. Ruppeldtová).............. 54Od Schengenu po euro – cesta víťazstiev? (S. Motusová).........................56Rok 2008: Veľké nádeje, možné rozčarovanie (M. Babic)........................58Kto je to pán Medvedev? (E. A. Mostovščikovová)......................................60Nové knihy (D. Janiaková).............................................................................61Osobnosti Slovenska – J. Murgaš a A. Stodola (J. Leikert).......................62Budúcnosť a spätné zrkadlá (A. Hykisch)....................................................64„Žijeme tancom a divadlom...“ (L. Krajčíková)...........................................66S operetou po Slovensku (L. Krajčíková).....................................................67Sám so svojou nostalgiou (M. Resutík).......................................................68Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska)..........................70To je môj názor (E. Jaššová – M. Kollár)........................................................71Našou budúcnosťou je občiansky integrovaná spoločnosť(T. Jaglová)......................................................................................................72Diplomati: Ocenili úspechy Slovenska (T. Jaglová)................................... 73Vzdelanie, veda a podnikanie (I. Ištvánffy).................................................74Slovinci euru dôverujú a v EÚ sa cítia dobre(Rozhovor s M. Lovrenčičovou-Svetekovou)......................................................76Reformná zmluva je veľkým posunom vpred(Rozhovor s I. Belohorskou)..............................................................................77Európsky parlament....................................................................................78Infoservis prezidentskej kancelárie...........................................................79Infoservis Úradu vlády SR...........................................................................80Infoservis NR SR...........................................................................................82Summary.......................................................................................................84Január 2008Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s.r.o., v spolupráci s Kanceláriou prezidenta SR, Vládou SR, NR SR,Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, tel.: 02/44441148-52, fax: 02/44441153,e-mail: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • Reg. č. MK 2718/2002 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík (ljurik@euroreportplus.sk)Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová (vrzgulova@euroreportplus.sk) • Summary: Mária Vrabcová • Vedúca odd. marketingu: EvaJuríková (marketing@euroreportplus.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreportplus.sk) • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská BystricaCena jedného výtlačku: 69 Sk • Ročník: IX • Obálka: REPUBLICA • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadanérukopisy a fotografie nevraciame.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJanuár 20083

ÚvodníkPolícia a justícia,to sú hlavné témy prvého tohtoročného čísla časopisuEUROREPORTplus.Ako sa dalo čakať, udalosťou predošlého roka bolo z hľadiskaMinisterstva vnútra SR otvorenie a zatvorenie hraníc:povedané zrozumiteľne, zrušenie hraníc so všetkými štátmiEurópskej únie, čiže vstup do schengenského priestoru,a na druhej strane prísna kontrola východnej hranice,ktorá sa takmer hermeticky uzavrela, pretože je vonkajšouhranicou únie. Práve východnáhranica stála nemalé finančnéprostriedky a veľa organizačnéhoúsilia, pretože reálne hrozilo,že Slovenská republika nebudevčas pripravená na vstup doschengenského priestoru. Akoje známe, naši západní susediav únii nás viackrát kritizovali zanedostatky a za to, že nie smepripravení na Schengen, a opakovali,že budú nútení prijaťkonzekventné protiopatrenia.Ukázalo sa, že aj takú náročnúúlohu sme schopní splniť nielenrýchlo, ale aj kvalitne – až takkvalitne, že nás Európska úniaoznačila za najlepšie pripravenúkrajinu, ktorá vstúpila do otvorenéhopriestoru EÚ.Ak ešte občas politici aj médiáhovoria o udalostiach historickéhovýznamu, tak vstup Slovenskej republiky doschengenského priestoru a faktické odstránenie hraníc jetakouto historickou udalosťou. Týmto činom akoby sa zavŕšiloúsilie začaté novembrom 1989, aspoň v tom zmysle, žepadli posledné fyzické bariéry, ktoré rozdeľovali desaťročiarozpoltenú Európu. Voľný pohyb osôb, bez kontrol a podozrievania,je dôstojným zavŕšením vízie o zjednotenej Európe,prinajmenšom tej generácie, pre ktorú bolo slobodnécestovanie takmer nepredstaviteľné.Zrušenie hraničných kontrol medzi štátmi však má aj –žiaľ – negatívne stránky. Po putovaní Európou netúžia lenturisti, obchodníci či športovci a umelci, ale aj zlodeji, podvodníci,extrémisti rôznych druhov. Inými slovami, teoreticky,ale aj reálne narastajú možnosti pre organizovanýzločin a extrémistov, čo tiež znamená, že bude náročnejšiesledovať pohyb týchto osôb a skupín. Tieto javy kladú o toväčšie nároky na bezpečnostné zložky a kooperáciu v rámcicelej Európskej únie. Pre policajné zložky ministerstva jeto nová situácia, s ktorou sa treba na úrovni vyrovnať.Iný problém, ktorý sa všaknedarí uspokojivo riešiť, je dopravnásituácia, resp. nehodovosťna cestách. Aj keď sme sazaviazali znížiť počet nehôd,najmä tých smrteľných, štatistikysú neúprosné: počet smrteľnýchnehôd každoročne stúpa.Na vine je nielen zlý stavciest a niektorých motorovýchvozidiel, slabá prevencia, alenajmä arogancia a agresivitavodičov. Tento jav má stúpajúcutendenciu a pred agresivitouslovenských vodičov varujú ajpodaktoré zahraničné turisticképríručky. Problém by mal aspoňčiastočne riešiť nový zákon, ktorýokrem iného sprísni postihypre nedisciplinovaných vodičov,ale aj bicyklistov a chodcov. Jenaozaj najvyšší čas, aby sa zákonnielen prijal, ale najmä striktne realizoval.Justícia sa snaží vyrovnať s dlhodobým problémom, ktorýpredstavujú neúmerne dlhé lehoty súdnych pojednávaní.Ministerstvo spravodlivosti SR sa rozhodlo obnoviť zrušenéokresné súdy v nádeji, že sa súdne prípady zrýchliaa najmä, že budú efektívne. Až blízka budúcnosť ukáže, čibolo toto rozhodnutie správne. Rozhodne správny je všaknekompromisný postoj k niektorým exekútorom a nebankovýmsubjektom, ktoré sa cynicky priživujú na ľudskejnúdzi a nešťastí. Otázka však znie: aká je to legislatíva, ktoráumožňuje takýto hyenizmus?ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktorTéma budúceho čísla:Vyššie územné celkyRegióny Slovenska4 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

slovensko-holandská firma na výrobu odevov • joint-venture založená v roku1992 • plne integrovaný odevný závod • slovenské skúsenosti a holandskátechnická a technologická podpora • vlastné výrobné kapacity 230 pracovníkov• subdodávateľské výrobné kapacity 600 pracovníkov • certifikácia na vývoja výrobu odevov z Goretexu • 15 rokov exportu do krajín EÚ • pánske vrchnéodevy v kolekcii „Manderley“ • špeciálne bundy a plášte pre polície, armády,pošty, železnice • realizácia firemných oblečeníGEMOR FASHION s.r.o.Košická 44, P.O.Box 11, 080 01 Prešovtel.: +421 51 77 64 826, e-mail: gemor@gemor.sk

Ministerstvo vnútra SRrade však začali s prácami už v roku 2000,mali na čo nadväzovať, my sme mali nato rok a potrebovali sme dosiahnuť nadštandardnúkvalitu, aby sme presvedčili ajtých, čo by nás najradšej poslali cyperskoucestou. Tento cieľ sa nám podarilo dosiahnuť,cítim vnútornú spokojnosť.Príprava na Schengen:obrovské nasadenie ľudíRozhovor s podpredsedom vlády, ministrom vnútraSlovenskej republiky Robertom Kaliňákompripravil Peter Ondera.■■ Máte za sebou rok, ktorý bol celkom jednoznačnespojený so slovom Schengen. Čo savám bezprostredne vybaví možno aj po rokoch,keď niekto spomenie toto slovo?Asi sa mi vybaví obrovské nasadenieľudí. Tie obrázky, ktoré mám v hlave, sa asinedajú prerozprávať. V dnešných časochmôžeme nakúpiť technológie na ochranuštátnej hranice, vieme naprojektovať systémy,spustiť ich a zabezpečiť ich funkčnosť.Rovnako nie je dnes problém s dobrýmmanažmentom rýchlo postaviť novébudovy. To, čo sa kúpiť nedá, je presvedčenieľudí, že robia správnu vec, nedá sakúpiť nasadenie ľudí v snahe pomôcť štátu– a to dokonca aj ľudí, ktorí na veci niesú priamo zainteresovaní. Často bola potrebnápomoc obcí, nikdy sa nikto nesťažoval,že im tam robíme hluk, nikto neprotestoval,skôr naopak, pomáhali vždyvšetkým. Sama hraničná polícia najviaczabodovala vlastným zanietením. To je asito najsprávnejšie slovíčko, ktoré používalaEurópska komisia, keď videla našich policajtov,ako chcú a vedia robiť svoju prácu.Týždne strávené na východnej hranici súpreto pre mňa osobne vôbec jedným z najpozitívnejšíchzážitkov, pretože to bola sériaúžasných príkladov, ako ľudia aj v časeosobného voľna rozmýšľali nad spôsobmi,ako urýchliť prípravy, ako zabezpečiť kvalitu,ako prezentovať Slovensko v čase prítomnostizahraničných expertov, ktorí bolinaozaj unesení z prístupom slovenskýchľudí. To je to, čo mi ostane v pamäti aj pomnohých rokoch.■■ Išli ste do celej prípravy s veľkým osobnýmnasadením, strávili ste na východnej hranicicelé týždne. Vraj ste veľmi málo spali a jedli...To je možno pozitívny súvis so Schengenom...(smiech)Keď som začal na Schengenerobiť hneď po voľbách, tak som mal 101kg, a keď som končil, tak som mal nejakých85 kg. Takže to bola dobrá schengenskádiéta, každému vrelo odporúčam...■■ Schengenu venovali aj médiá veľkú pozornosť.Ide ani nie o sto kilometrov, ďalšie krajinymali úlohu zabezpečiť oveľa dlhšiu časťvonkajších hraníc EÚ, ale o tom sa u nás takveľmi nehovorilo. Ako sa zhostili svojich povinnostítrebárs Poliaci alebo Maďari?Veľkí znalci schengenskej hranice saviackrát vyjadrili, že naša hranica je sícekrátka, ale veľmi ťažká, tých ani nie sto kilometrovprirovnávali k tisícke trebárs voFínsku. Naša hranica je kombináciou hustéhozalesnenia a veľmi členitého horskéhoterénu. Kým si to človek sám neprejde,nevie si to ani predstaviť. Nemienim posudzovaťnáročnosť prác v iných krajinách,pretože mali rôzne podmienky, v prvomFoto: P. Ondera■■ Ostaňme ešte pri ľuďoch z hranice. Čo budes nimi, čo bude s príslušníkmi hraničnej a cudzineckejpolície v nových podmienkach?Ľudí neposielame do civilu ani na opačnýkoniec republiky, ďalej budú robiť svojuprácu. Pravdaže, táto zložka musí prejsť určitoureformou, pretože sa menia podmienky,vlastne až teraz po 21. decembri pracujemena nevyhnutných zmenách systémovriadenia, štruktúry a podobne. Máme záujem,aby ľudia ostali v regióne, kde slúžilidoteraz, pretože ho poznajú a to je veľmidôležité. Naďalej ostáva ich hlavnou náplňouboj s ilegálnou migráciou. Utvorilisme podmienky, aby sa slušní ľudia z celejEurópskej únie mohli voľne pohybovať, tovšak neznamená, že umožníme voľný pohybprúdom ilegálnych migrantov či kriminálnychživlov – bez ohľadu na to, z ktorejstrany sa do našej republiky dostanú.■■ Verejnosť s napätím očakáva nové pasys biometrickými prvkami...Tieto pasy sú veľmi dôležité najmä prepohyb našich občanov mimo Európskejúnie, predovšetkým do USA, keďže tvoriadôležitú podmienku ďalšieho zjednodušenia,ak nie aj úplného zrušenia vízovejpovinnosti. Ich vydávanie spúšťame od15. januára, dobiehame tak určité meškanie.Pasy umožňujú spoľahlivú počítačovúidentifikáciu osôb a tým napomáhajú podstatnézrýchlenie procedúry vstupu.■■ Budete vydávanie kapacitne zvládať?Myslím si, že sme dobre pripravení a ževydávanie bude mať rýchle tempo. Budemeaj občanov priamo informovať, kedy simôžu prísť po pas, aby zbytočne nemeralidlhé kilometre cesty.■■ Ďalšou dôležitou oblasťou vo vašej pôsobnostije bezpečnosť cestnej premávky. Zaznievajúkritické hlasy, že sa nedarí znižovaťpočet dopravných nehôd a najmä počet ichobetí.Keby sme sa chceli vyhovárať, môžemeporovnávať počet áut a počet mŕtvychv jednotlivých krajinách, keďže s plnenímzámerov EÚ v tejto oblasti majú problémyprakticky všetky krajiny. Môžem tiežuviesť, že len za uplynulý rok pribudlo nanašich cestách 75-tisíc vozidiel a počet nehôdsa tým aritmeticky nezvýšil rovnakýmpodielom. Nechcem operovať štatistikami.Myslím si, že tento rok by mohol byť prelomový.Máme dobrý zákon, ktorý postihujepredovšetkým tú skupinu vodičov, ktoránajhrubším spôsobom porušuje pravidlácestnej premávky. Dopravná polícia sibude svoje úlohy plniť veľmi dôsledne a už6 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo vnútra SRteraz vnímame pozitívny efekt prijatýchzmien. Napríklad zákaz predbiehania kamiónovna úseku medzi Bratislavou a Trnavoumal výrazný vplyv na počet dopravnýchnehôd. Osobne tu vidím ďalší veľmivýrazný moment, ktorý môže podstatnýmspôsobom ovplyvniť aj nehodovosť – a toje rýchle tempo výstavby diaľnic. Je nadslnko jasnejšie, že počet nehôd na modernýchdiaľniciach je v nepomere s počtamina existujúcej cestnej sieti.symbolickú cenu. Budú to zväčša dvojizbovébyty so slušnou metrážou. Spúšťame tiežkompletnú obnovu policajných staníc, spočiatkunajmä interiérov, doriešime celý systémmateriálneho zabezpečenia, najmä systémvýstrojnej služby, aby policajt mal možnosťkúpiť si voľne všetko to, čo potrebuje,a začneme aj s prezbrojovaním.a ďalšieho šírenia drog. Ako si polícia v tomtosmere plní svoje úlohy?Situácia určite nie je dramatická. Ak hovorímeo extrémizme, som presvedčený, žerezort robí maximum. Ide o to, že náš postupmusí byť vždy v súlade so zákonom. Mámepripravenú novelu trestného zákona, ktorájasne definuje kriminálny charakter extrémizmu,aby sme vedeli presne rozlíšiť rozdielmedzi extrémistickým útokom a útokomextrémistu. Vždy musíme dôkladne preukázaťtrestný čin a dosiahnuť jeho potrestanie.V tom je efektívnosť policajnej práce na poliextrémizmu. Každý prejav extrémizmu jenaozaj citlivo vnímaný, možno si však médiánevšímajú to množstvo úspešných akcií, alesústredia sa len na jednu, ktorá sa nám trebársnevydarila. Aj to možno utvára trochuskreslené pohľady na túto problematiku. Čosa týka drogovej scény, povedal by som, že ajv uplynulom roku sa polícii podarilo rozbiťveľkú časť dílerských sietí. Situáciu v organizovanomzločine považujem za stabilizovanú,svedčí o tom napríklad aj výrazný poklesnájomných vrážd v porovnaní s období predniekoľkými rokmi.■■ Aký vplyv na kriminálnu scénu bude maťpodľa vás vstup do schengenského priestoru,otvorenie hraníc? Nehrozí nárast kriminality?Povedal by som, že skôr opačne. Schengenmá predovšetkým obrovský hospodárskyFoto: www.specialunits.sk■■ Po svojom príchode ste rozbehli programveľmi zásadných zmien v Policajnom zbore.Meníte systém vzdelávania, zaviedli ste zásadykariérneho postupu. Darí sa vám rýchlymtempom riešiť starú bolesť našej polície– dostatok moderných výkonných vozidiel.Pokrok je očividný a vysoko pozitívne vnímaný.V krátkom čase sa tiež podarilo odstrániťvážne problémy s vystrojovaním policajtova radikálnym spôsobom idete meniť systémodmeňovania prostredníctvom veľkej novelyzákona č. 73. Prešiel už prvým čítaním v NRSR. Čo očakávate od nového systému odmeňovania?Predovšetkým stabilizáciu v radoch polície.Novela zákona je jednou zo súčastí rozsiahlychzmien, ktoré uskutočňujeme. Vychádzamez toho, že práca policajta je veľmišpecifická, nemožno ju porovnávať s charakterompráce akejkoľvek inej ozbrojenejzložky. Cieľom je posilniť motiváciu predovšetkýmľudí vo výkone, utvoriť podmienkypre prílev kvalitných mladých ľudí a stabilizovaťich. Preto spúšťame aj projekt výstavbyveľkého počtu služobných bytov pre policajtov.Keď hovorím o veľkom počte, tak hovorímo stovkách bytov. Konkrétne v Bratislavemáme eminentný záujem veľmi rýchlopostaviť aspoň tristo bytov, pokračovať budemev ďalších krajských, neskôr okresnýchmestách. Tieto byty odovzdáme do užívaniapolicajtom a po pätnástich alebo dvadsiatichrokoch služby im umožníme odkúpiť ich za■■ Vráťme sa ešte k zákonu č. 73. Viedli sao ňom dlhé diskusie, prípravné práce trvaliprakticky rok. Diskusie aj na pôde parlamentusa však stupňujú, okamžite sa ozvali inéozbrojené zložky, že aj ony chcú byť odmeňovanétak ako policajti...Ja si tiež myslím, že lepšie ocenenie si zaslúžianapríklad aj príslušníci ZVJS. Je tovšak vec rezortov, ktoré tieto zložky riadia,aby im utvorili podmienky. Práca policajta jenaozaj veľmi špecifická a my sme svoje cieledlhodobo formulovali, veľmi tvrdo smezefektívňovali celú činnosť, aby sme si na naplneniecieľov utvorili aj podmienky. Od novéhoroka sme dostali do nášho sociálnehosystému našich hasičov a horských záchranárov,robíme všetko pre to, aby sme mohli maťkvalitných, dobre zaplatených ľudí a utváraliim kvalitné pracovné podmienky, pretoževtedy od nich môžeme vyžadovať špičkovévýkony. Je na ostatných rezortoch, aby postupovalipodobne. Čo urobili pre svojichľudí doteraz, prečo sa až teraz zobudili? Čosa týka zákona č. 73, je ešte priestor na diskusiuaj vnútri Policajného zboru, mienimešte s policajtmi čo najviac diskutovať a radiťsa, aby výsledný tvar zákona čo najlepšiezohľadňoval špecifiká policajnej práce, odlíšilprácu v kancelárii a vo výkone. Skrátka,aby bol spravodlivý, motivačný pre policajtova aby utváral podmienky pre naplnenie týchúloh, ktoré od polície očakávame.■■ Verejnosť i médiá citlivo vnímajú prejavyextrémizmu, v súvislosti s otvorením hranícsú obavy z rozmachu organizovaného zločinuČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniivýznam najmä pre veľkú časť nášho pohraničia.Z pohľadu boja proti zločinu: odkedy bolspustený Schengenský informačný systém,a to je len od septembra, máme už 700 úspešnýchzáchytov osôb, o ktorých by sme inakani nevedeli. A keď budeme mať možnosťrýchlo si vymieňať s inými krajinami trebársvzorky DNA a odtlačkov prstov, kvalita spolupráceneporovnateľne vzrastie, boj so zločinomsa stane oveľa účinnejším. Myslím si,že nám to umožní objasniť aj množstvo trestnýchčinov, kde dosiaľ tápame.Január 20087

Ministerstvo vnútra SRVerejná správa bližšiek občanom a efektívneSkostnatenosť verejnej správy na Slovensku si vyžaduje jej reorganizáciu tak, abybola moderná, úspornejšia a v súlade s medzinárodnými normami. O predstaváchjej fungovania, ktoré by sa mali pretaviť do legislatívnej podoby, hovorila publicistkaMária Šišuláková so štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SRprof. JUDr. Vladimírom Čečotom, CSc.■■ Ministerstvo vnútra zverejnilo úsilie o rušeniematričných úradov, proti ktorému obceprotestovali. O aký zámer ide?História matrík na území Slovenska siahaaž do roku 1139 a ich zakladanie súviselos postavením a úlohou, ktorú mali kresťanstvoa cirkev v stredoveku. Za Márie Terézieštátna moc uzákonila ich vedenie a neskôrsa stali základom evidencie obyvateľstva ajpre verejnú správu, hospodárstvo, armádua štatistiku. V súčasnosti problematiku matrikyupravuje zákon č. 154/1994 a vyhláškač. 302/1994. Matriku tvoria kniha narodení,kniha manželstiev a kniha úmrtí. Kniha narodenía úmrtí sa vedie pre každú obec a knihamanželstiev sa vedie pre matričný obvod.Matrika je teda významným podkladom navydávanie dokladov. Na Slovensku je veľmiveľa matrík, v súčasnosti máme až 974 matričnýchúradov. Ich fungovanie je príliš nákladnéa málo efektívne, preto je nevyhnutnécelý systém modernizovať.■■ Čo tým máte na mysli, keďže aj Združeniemiest a obcí Slovenska a obce proti redukciimatrík tiež tvrdo protestujú?Rekonštrukciou verejnej správy na štátnusprávu a samosprávu vznikol duálny systém.To je finančne veľmi nákladné a zbytočné.Matriku platí štát, ale vykonávajú ju pracovnícisamosprávy. Preto je naším cieľom redukovaťpočet matrík. Návrh sme aj pripravili,ale práve pre problémy v koordinácii s obcamia so ZMOS sme ho zastavili. Podľa našichpredstáv by malo byť iba asi 350 matrík.■■ To znamená, že aj za matrikami by mali občaniacestovať, ak budú potrebovať akýkoľvekdoklad?Nie, podľa nášho názoru by mali matrikyfungovať v takom obvode či rajóne, abymohli slúžiť čo najväčšiemu počtu občanovz hľadiska infraštruktúry.Okrem toho sme navrhli tiež zriadenietzv. pohyblivých matričných úradov. Ak saniekto chce sobášiť v mieste, kde by nebolamatrika, obvodná matrika by prišla vykonaťsobášny obrad. Pretože úlohou matrikynie je nič iné len vykonať zápis narodenia,Foto: M. Nemecsmrti či sobáša. Ostatné práce, ktoré matričnéúrady vykonávajú, napríklad overovaniedokladov, už nepatria do matričnejslužby. Ide teda len o očistu jednotlivýchprocesov aj v rámci ich financovania.■■ Aký je terajší stav modernizačných krokov?Chceme sa rozprávať s obvodnými prednostami,ktorí sústredia starostov obcí a primátorovmiest a bude sa hľadať najlepšia alternatívana umiestnenie matrík.■■ Mobilné matriky sú zaujímavý nápad, akoto obce prijali?Táto myšlienka nie je zatiaľ na papieri,ale považujem ju za zaujímavý nápad. Ľudiasa rodia aj umierajú v prevažnej väčšinev mestách, kde sú matriky. Preto matrikyv obciach robia veľmi málo matričnýchúkonov ročne. To je veľmi neefektívne. Takistoz hľadiska archívnictva a mnohýchďalších postupov potrebujeme mať trochuviac sústredenú matriku.Bolo by dobré, keby v jednom obvodebolo päť–šesť matrík. Samozrejme, obce bysa mali medzi sebou dohodnúť, kde budematričný úrad. My im sídlo matriky nebudemeurčovať, nech si ho stanovia samy. Terazv tom nie je systém ani z hľadiska financovania.Ak sa po novom preukáže, že matrikavykonala, povedzme, 150 úkonov, tak sajej ich presne toľko zaplatí. Nebudeme platiťpracovníka pre 12 úkonov ročne po celý rok.■■ Toto by mali privítať aj obecné úrady...Určite, pretože obce majú nedostatokprostriedkov a takto ušetrené peniaze budúmôcť použiť cielenejšie.■■ Ako to súvisí s centrálnym registrom obyvateľstva?Rád by som pripomenul, že v tomto zaostávameza krajinami V4 najmä v registrovaníobyvateľstva. Nedávno som sa o tom presvedčilna spoločnom rokovaní s tamojšímikolegami. Nedostatky máme aj v elektronizáciiúdajov. Je pravda, že máme veľmi dobrépodklady, ale nie v elektronickej podobea do tej ich musíme preniesť. Teda potrebujemeautomatizovanú evidenciu obyvateľstvapri dodržaní všetkých podmienok ochranyosobných údajov. V Českej republike saskvelo osvedčil systém EGON. Bolo by možnoefektívne takýto systém prevziať a objednaťho na kľúč na naše podmienky. Aj v Poľskua Maďarsku to podobne funguje. Námchýba logické kompletné prepojenie, čo prinášaproblémy s personalizáciou údajov.■■ Aký vplyv by to malo na to, aby si osobnédoklady ako občiansky preukaz, pas, vodičský,poľovnícky preukaz a zbrojný pas mohliobčania konečne vybavovať podľa prísľubovešte spred piatich rokov naraz a na jednommieste v kvalite, akú požaduje EÚ?Nazdávam sa, že nebude dlho trvať a ajna Slovensku tieto doklady budú vydávaťpracovníci verejnej správy, a nie policajti.Ak to robia oni, je vydávanie dokladovpríliš drahé. Tieto činnosti by mali vykonávaťobecné úrady, pretože tam to má občanblízko. V Čechách sa to už osvedčilo. Je totechnicky možné a verejnosť by to privítala.Meškanie vo vydávaní dokladov nie je spôsobenéiba technickými problémami, alei zmenou podmienok určených EÚ.■■ Bolo by výhodou, že žiadateľ je v obci dostatočneznámy a napríklad zbrojný pas bynedostal ten, komu do ruky zbraň nepatrí?Rozhodne áno. Nesúhlasím s námietkou,že ľahšie dôjde k falšovaniu dokladov, akby ich vydávala verejná správa. Ony musiabyť tak chránené, ako to zodpovedá štandardomvo svete. Polícia nech robí policajnéčinnosti a má byť očistená od vykonávanianepolicajných práve preto, aby lepšie robilatie policajné činnosti. Toto sú overené postupyv zahraničí. Verejnú správu občan cítina každom kroku, a preto musí byť k nemubližšie, lebo každý ju potrebuje.■■ Čo pre to robíte?Pripravil som návrhy na nové, modernériešenia, ktoré som už odovzdal ministroviKaliňákovi a podobne ich v týchto dňoch budemprezentovať predsedovi vlády. Ide o pokračovaniemodernizácie verejnej správy.Myslím si, že modernizácia verejnej správyje nekonečný príbeh. Nemožno nikdypovedať, že dokončili sme reformu. Reformasa nesmie zastaviť. Vždy sa objavujúnové a nové problémy, ktoré je treba riešiťnapríklad informatizáciou.Možno, že inštitucionálne sú v tejto chvíliveci dokončené, ale azda čas o chvíľu ukáže,že nie. Napokon indikátorom systému je EÚ,Rada Európy. A možno aj V4, ktorá je svojímspôsobom integračná a vychádza zo stanovísk,ktoré nám dáva Rada Európy. 8 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Národná rada SRMinistrovi chýba razanciak dianiu v spoločnostiS Ing. Martinom Padom, ministrom vnútra v predchádzajúcom volebnom období,v súčasnosti poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre obranua bezpečnosť za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu-demokratickú stranu,hovoril publicista František Meliš.■■ V ostatnom čase sa kriticky vyjadrujetek činnosti vedenia ministerstva vnútra. Naozajje to na ministerstve také zlé?Je naozaj veľký rozdiel v tom, či si ako občanzajtra budem môcť kúpiť dva alebo štyrirožky, alebo sa bude v tejto krajine rozmáhaťextrémizmus, že ma kedykoľvek napadne inýspoluobčan, pretože je taká klíma v spoločnosti,alebo či ma pri povolenej činnosti, kdeneprekračujem zákon, napadne polícia. Nedostatočnákontrola toho, čo sa deje, môžespôsobiť traumu mnohým občanom tejtokrajiny. Ak mám tlmočiť iba svoj názor, takje to na ministerstve naozaj zlé. Stačí si spomenúťna to, čo dialo po nástupe ministra,pretože pomerne v krátkom čase mal Policajnýzbor na konte tri udalosti, ktoré poukazovalina jeho nepripravenosť. Prvou udalosťou,kde možno bolo aj potrebné urobiť ráznypolicajný zásah, bolo vystúpenie Slovenskejpospolitosti počas osláv SNP. Oni nijako nebrániliich priebehu a nijako neporušili verejnýporiadok. Zákrok polície bol možnoadekvátny vtedajšej politickej klíme, ale niesituácii. Policajný zbor nesmie reagovať napolitickú klímu, ale na momentálnu situáciu.Tá však vtedy nebola zrelá na takýto zákrok,čo sa aj potvrdilo. Druhým momentom je vyšetrovaniekauzy Hedviga Malinová. Podľavyjadrenia generálneho prokurátora došlok pochybeniam v práci policajného vyšetrovateľaa prokuratúry. Minister vnútra prezentovalakési svoje závery ako dôkazy vyšetrovateľa.Ukázalo sa, že to nie je pravda, čo napokonpriznal aj sám minister. Nie je možné,aby sa v takej vážnej kauze výmysly, predstavya závery jedného z mnohých prezentovaliako dôkazy, na ktorých základe tá študentkabola postavená do takého obrazu, že má napokonprávo vymáhať odškodné. Treťou kauzoubol zásah proti kazašskej novinárke BaliMarzecovej. Vtedy sme to kritizovali a trvámFoto: M. Nemecna tom, čo som povedal, že ten zásah bol neadekvátnya bol v rozpore.■■ Predsa len nemožno Robertovi Kaliňákoviuprieť veľké penzum práce v súvislosti s prípravouSlovenska na vstup do schengenskéhopriestoru.Minister Robert Kaliňák do novembra2006 neurobil v otázke Schengenu ani jedinýkrok. Jeho prvým krokom bolo vymenovaniesplnomocnenca vlády v novembria aj po mojom upozorňovaní v decembrikonečne podpísal dohodu s dodávateľomzabezpečovacieho systému na východnejhranici. Keby to nebol urobil, tak prepadnemiliarda korún. Akékoľvek útoky na bývalýchpredstaviteľov ministerstva vnútra, žeto zbabrali oni, sú nezmysel. Ja som si vždykonal svoju povinnosť. Robert Kaliňák nekonalod júla do decembra, keď podpísalspomínanú zmluvu. Ak urobil to, čo urobil,tak si iba splnil svoju povinnosť.■■ Faktom však je, že zo sklzu obvinil vása vášho predchodcu Vladimíra Palka.Ak by sme neboli dovtedy nič urobili, takminister Robert Kaliňák by za rok a pol, čoje vo funkcii, nedokázal vôbec nič urobiť.To, že dokončil stavby, neznamená, že ich ajzačal. To, že podpísal zmluvu, neznamená,že celý tender organizoval on. Každý mámesvoj diel zodpovednosti a každý robil svoje.Niekto bol ministrom tri roky, niekto polroka a niekto je ministrom už jeden a polroka. Faktom je, že prvých päť mesiacov vofunkcii ministra vnútra sa len promenádovalv televízii, rozhlase, všade nasledovalpredsedu vlády, ale ministerstvo trpelo, pretoženeorganizoval jeho chod, a tak to tamaj vyzerá. Jeho práca nespočíva len v tom, žesa má snažiť policajtov kupovať všelijakýmivýhodami a do masmédií hovoriť len o peknýchveciach, on musí zaujímať rázne stanoviskák zásadným problémom spoločnosti.■■ Vy ste členom parlamentného výboru preobranu a bezpečnosť. Ako hodnotíte jehokontrolnú činnosť voči ministerstvu vnútraa ministrovi?V minulom volebnom období bol predsedomtohto výboru opozičný poslanec.V tomto volebnom období nielen predsedom,ale aj podpredsedami výboru sú koaličníposlanci. Čokoľvek navrhnú poslanciopozície, tak na 97 percent to nemá šancuprejsť. Napríklad, keď Vladimír Palko navrhovaluznesenie, kde v prvom bode ibacitoval ministra vnútra, ktorý vyjadril poľutovanienad tým, že sa stala tá udalosťs kazašskou novinárkou, napriek tomu výboruznesenie v tomto duchu neprijal, pretožeto navrhol opozičný poslanec. Návrhyna poslanecké prieskumy prejdú len vtedy,ak ide o nejaké nepodstatné veci bez možnostizistiť závažné porušenia. Kontrolnépôsobenie výboru je podľa môjho názorutakto veľmi spochybnené. Aj ostatné prizvanieministra na zasadnutie výboru, abyvysvetlil už spomínané prípady, prebiehalotak, že minister priznal pochybeniav dvoch prípadoch, na druhej strane predsedavýboru rázne obhajoval zásahy políciea dokonca spochybnil obeť toho smutného,pochybného a nešťastného zásahuna Hodžovom námestí.■■ Na Slovensku sa rozširujú extrémizmus,násilie a neofašistické prejavy. Vo verejnostiprevláda názor, že policajti sa doslova bojazasiahnuť proti týmto ľuďom.Netreba sa tomu čudovať, lebo keď vznikalatáto vládna koalícia, tak jednou z najväčšíchvýčitiek bolo nedostatočné odmietnutieextrémizmu nielen v slovách, ale, že sato ani neodzrkadľuje v činoch. Ak európskeinštitúcie mali a aj majú obavu z tejto vládnejkoalície, že nebude dostatočne razantnekonať, tak je normálne, že sa táto situáciaprenesie aj do praxe a keďže je to pre tietoskupiny živná pôda, tak sa začnú aktivizovať.Najlepším príkladom toho je policajnýzákrok na oslavách SNP v roku 2006. Zakročilosa proti Slovenskej pospolitosti, aby smeukázali, akí sme silní a že nebudeme tolerovaťnijaké takéto výstrelky. Lenže nič viac saneudialo. Po uliciach sa promenádujú húfymladých športových fanúšikov, nesú vlajku,ktorá výrazne pripomína symboly fašistickéhorežimu a polícia nekoná. Aký lepší dôkazo rozpore medzi slovami a činmi chcete?Na Slovensku v roku 2006 do prevenciekriminality nešla ani koruna a v roku 2007niečo okolo päť miliónov. A práve v tejto oblastisa objavujú také veci, ktoré potierajú užaj extrémizmus v latentnom štádiu. Tak, čourobila vláda, jej ministerstvo vnútra a Policajnýzbor, aby razantne postupovali protiextrémistom? Práve v tomto je úloha ministravnútra, ktorý by sa mal postaviť pred kamerya o tomto rozprávať.10 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Východná hranicas najmodernejšímvybavenímPolicajný zbor SRPolicajnému zboru Slovenskej republiky v súvislosti so vstupom Slovenska do Schengenutiež vyplynuli nové úlohy. Na ne a na aktuálne problémy polície sa publicistkaMária Šišuláková opýtala prezidenta Policajného zboru SR Jána Packu.■■ Aké povinnosti vám pribudli od 20. decembraminulého roka a ako ste sa na ne pripravili?Nemôžem povedať, že by Policajnémuzboru pribudli nové povinnosti po 20. decembri2007. Práve naopak. Môžeme sapodeliť so svojimi povinnosťami s okolitýmihraničnými krajinami na základe vzájomnej,komplexnejšej spolupráce v súlades pravidlami Schengenu. Podstatou jekooperácia medzi policajtmi, napríklad pricezhraničnom prenasledovaní hľadanýchosôb. Gro spočíva vo výmene informáciía vzájomnej podpore medzi štátmi.Nebude nič mimoriadne, ak stretnete napríkladrakúskeho policajta v uliciach Bratislavya slovenských policajtov v Rakúsku.Všetky formy spolupráce sú jasne danéa podmienené prísnymi pravidlami, ktorýmisú ošetrené aj tie prípady, v ktorých treba nahlásiťčas, keď je spolupráca nevyhnutná.■■ Bolo potrebné prijať preto nových ľudí dozboru a s akými nárokmi?Pre tieto zmeny nebolo potrebné prijímaťnových policajtov napriek tomu, že Policajnýzbor má stále deficit policajtov. Dochádzavšak k reorganizácii, resp. k pretransformovaniupolicajtov Úradu hraničnej a cudzineckejpolície. Podstatná časť z nich by sa postupnemala presunúť skôr do radov poriadkovej,dopravnej a kriminálnej polície a posilniťtak výkon služby týchto zložiek.■■ Už viac ráz, hoci vtedy išlo o rozširovaniecestovného ruchu smerom k nám, sa hovoriloo jazykovej vybavenosti príslušníkov polície.Teraz je to ešte naliehavejšia otázka. Čo sapodarilo v tomto smere vyriešiť?Čo sa týka jazykovej bariéry, môžempovedať, že naozaj nastali veľké pokroky.Nielen tým, že sa policajti povinne zúčastňujúna jazykových kurzoch najmä angličtinya nemčiny. Momentálne prebieha projektpodporovaný Európskou úniou, nazvanýAngličtina v srdci Európy. Projekt jespoločne financovaný s Európskou úniouprostredníctvom štrukturálneho fondu –Európskeho sociálneho fondu.Foto: M. NemecMojím cieľom je dosiahnuť lepšie jazykovévybavenie policajtov a tým zlepšenieich profesionality a kvalifikovanostipri výkone činností súvisiacich zo začlenenímsa Slovenska do Európskej úniea súčasne pripravenosti na zastupovanienášho štátu v štruktúrach EÚ.Policajný zbor podporuje celoživotnévzdelávanie svojich ľudí, pripravili sme úplnenovú štruktúru a koncepciu vzdelávaniav Policajnom zbore a popri tom je prioritou ajštúdium cudzích jazykov a zavádza sa novýpríplatok za znalosť cudzích jazykov. Veľkouvýhodou novej generácie mladých policajtovje, že si už prinášajú veľmi dobré jazykovéznalosti zo stredných či vysokých škôl.Taktiež sú na hraniciach vytvorené ajkontaktné pracoviská, cez ktoré prechádzajúpotrebné informácie. Vytvárajúvlastne spojovací bod medzi oboma krajinamina regionálnej úrovni. Tu sú ľudia,ktorí ovládajú jazyk danej krajiny, kde jepracovisko postavené.■■ Posilnenie východnej hranice republiky neprinesieso sebou automaticky zníženie trestnejčinnosti, ktorou je tento región známy.Naopak, tlak sa istotne zvýši i na morálkupolicajtov, ktorí v minulosti čelili a niektorípodľahli rôznym návnadám. Prijali ste nejakénové, špeciálne opatrenia?Posilnením východnej hranice sa neočakávalozníženie trestnej činnosti vo vnútrozemí.Tu ide o elimináciu až zabránenie pašovaniutovaru a nelegálnych migrantov.Hranica je vybavená najmodernejšoutechnikou a naši policajti zachytia až 90 %utečencov, ktorí nezákonne prekračujúhranice. Policajti sledujú desiatky obrazoviek,na ktorých bežia živé zábery z vyše200 pevných kamier, ktoré strážia hranicejužne od priechodu Vyšné Nemecké. Používajúna svoj výkon nové snežné skútre,motocykle či štvorkolky.■■ Najmä v druhej polovici uplynulého roka sastalo pomerne veľa dopravných nehôd s ťažkýminásledkami. Ako keby sa situácia zhoršila.Prečo, čo s tým?Žiaľ, štatistiky naozaj ukazujú nárastnehodovosti na cestách. Nejde však o nárastlen na slovenských cestách, ale ajv Čechách, Rakúsku či Nemecku. Napriektomu, že v týchto krajinách platia už tvrdšiezákony, nehodovosť neklesá.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMy očakávame zmeny po zavedení novéhozákona o premávke na pozemnýchkomunikáciách. Prikladáme v ňom dôraznielen na zníženie maximálnej povolenejrýchlosti v obciach, povinné svietenie počascelého roka, ale aj na používanie reflexnéhomateriálu. Najčastejším dôvodomsmrteľných nehôd chodcov a cyklistov jepráve ich „neviditeľnosť“.Každý deň dochádza na cestách k vážnymdopravným nehodám. Ich obeťami bývajúčasto chodci. Príčinou mnohých tragickýchnehôd je nedostatočná viditeľnosť. Autáa cyklisti majú povinnosť pri zníženej viditeľnostisvietiť. Chodci takú povinnosť a animožnosť nemajú. Pritom sú v cestnej premávketí najzraniteľnejší.Viditeľnosť je možné zvýšiť vhodnou farbouoblečenia a doplnkami z fluorescenčnýcha reflexných materiálov, ktoré zvyšujúsvetelný kontrast voči pozadiu a predlžujútak vzdialenosť, na akú môže chodca alebocyklistu spozorovať.Fluorescenčné materiály – zvyšujú viditeľnosťza denného svetla a za súmraku,v tme však strácajú svoju funkciu. Najčastejšiepoužívanými farbami sú žltá, zelenáa oranžová.Reflexné materiály – odrážajú svetlo v úzkomkuželi späť ku zdroju a to až na vzdialenosťokolo 200 metrov. Výrazne zvyšujú viditeľnosťv tme a pri zníženej viditeľnosti. Reflexnýmateriál je v noci vidieť na trikrát väčšiuvzdialenosť než biele oblečenie a viac akodesaťkrát než modré oblečenie. Pri rýchlosti75 km/h potrebuje vodič najmenej 31 metrov(1,5 sekundy) na to, aby si uvedomil nebezpečenstvoa zodpovedajúcim spôsobom zareagoval.Iba s reflexnými materiálmi im chodcia cyklisti dávajú dostatok času!Treba zdôrazniť, že základom je prevencia,na ktorú ja kladiem veľký dôraz. Akľudia nebudú dostatočne vychovávaní, a tonajmä deti v školách, nikam sa nepohneme.Človek si musí uvedomiť a vštepiť do mysle,že ak si nedá na rukáv za šera reflexnúpásku, je väčšia pravdepodobnosť, že dôjdek nehode, ako keď si ju dá. Takéto veci byľudia mali robiť automaticky, ako si aj napríkladzapnúť bezpečnostný pás v aute.Dá sa to dosiahnuť len výchovou, prevencioua disciplinovanosťou ľudí. Ak účastnícicestnej premávky nebudú ochotní spolupracovať,nemáme šancu nehodovosť udržaťv relatívne „priaznivých“ číslach. Január 200811

spustili projekt na ochranu najzraniteľnejšíchúčastníkov cestnej premávky.Podnetom bola vysoká nehodovosťa súčasne jej ťažké následky pre účastníkovdopravných nehôd najmä z radovdetí, chodcov a cyklistov. To bolapre spoločnosť Turčan Delta, s. r. o.,ďalšia veľmi dobrá príležitosť s ohľadomna naše výrobné zameranie. Základomprojektu Vidieť a byť videnýsú programy súvisiace s reflexnýmimateriálmi pre bezpečnosť cestnej premávky.Napokon tieto prvky bezpečnosticestnej dopravy sú v zahraničídávno známe a roky využívané. Vždyboli predmetom tvorivých diskusiís predstaviteľmi Policajného zboru SRi Ministerstva vnútra SR na domácichaj zahraničných pracovných stretnutiach.■■ Teda ste sa stali priamymi účastníkmitohto programu?Spoločnosť Turčan Delta ako dlhoročnýpartner ministerstva vnútra pretoreagovala okamžite ústretovo a pozitívnea bola pripravená zabezpečiť doplnkyz reflexných materiálov pre chodcova ostatných účastníkov cestnej premávkypre potreby rezortu vnútra.Po ukončení informačnej kampane ministerstva,sme ponúkli reflexné ochrannédoplnky veľkým obchodným reťazcom akoTesco, Baumax, Hypernova, ďalej 29 poisťovniam,pričom ako prvé sme oslovili najväčšiepoisťovne Allianz, Kooperativa, Amslico,Wüstenrot, ČSOB, Generali, potom 101 verejnýminštitúciám vrátane mestských úradov,škôl, farských úradov, samosprávnychkrajov a vlastných obchodných partnerov naúzemí Slovenskej republiky. Tvorí ich 70 automobilovýchpredajní, 40 tuningových predajnía naostatok veľkým obchodným spoločnostiam.Celkom sa predalo 14 086 kusovreflexných zaklápacích pásov a 3 413 sád,čo predstavuje 13 734 kusov reflexných samolepiek.Spoločnosť Turčan Delta, s. r. o.,poskytla ďalších 2 688 sád, čo predstavuje10 752 kusov reflexných samolepiek a 1019kusov reflexných zaklápacích pásov.■■ Ako hodnotíte túto kampaň?Ani po intenzívnej informačnej kampaniMinisterstva vnútra SR v médiách smeromk občanom – chodcom s výzvou „spolupracovať“pri záchrane vlastných životovformou zvýšenia vlastnej viditeľnosti a pozaslaní a distribúcii veľkého množstva reflexnýchdoplnkov priamo občanom dopytľudí v obchodnej sieti na ochrannéprostriedky – reflexné materiály nekopírujezdravý záujem podieľať sa na vlastnejbezpečnosti Preto prevencia a výchovamládeže v školách, ktorú ministerstvovnútra prostredníctvom okresných štruktúraj v rámci tohto projektu realizuje,bude mať ešte dlho veľký význam. Verímže táto iniciatíva napokon prinesie potrebnéovocie. Napriek dočasne nie priaznivémuvýsledku sme sa radi podieľali a sme ajnaďalej po všetkých stránkach pripravenípodieľať sa na projekte Ministerstva vnútraSlovenskej republiky.Nazdávam sa však, že projekt Vidieťa byť videný už viac než pravdepodobneminimálne jeden ľudský život zachránil...■■ Aký vzťah má vaša spoločnosť k inovácii?V časoch nebývalého technického pokrokua jeho akcelerácie ju považujeme zajeden z hnacích mechanizmov hospodárskehoa sociálneho rozvoja. V ekonomickomzmysle znamená vývoj nových výrobkov,nových služieb, novej organizácie práce,nových technológií, materiálov, dizajnuvýrobkov, ekologickejšiu výrobu, výrobkychrániace životné prostredie, majetok,zdravie a životy ľudí. Z pohľadu spoločnostiTurčan Delta, s. r. o., inovácia je od prvopočiatkujej existencie aj dobrým predpokladomudržania obchodného partnerstvai rozvoj samotnej spoločnosti.Na základe našich skúseností môžempovedať, že úzka spolupráca s obchodnýmpartnerom pri prípravách na inováciesa vypláca.Konkrétne prípravy inovácií výrobkovv spoločnosti Turčan Delta, s. r. o., smevždy realizovali v dostatočnom časovompredstihu za účasti obchodných partnerov- konkrétne aj rezortu vnútra - tak,že finálny výrobok vyrobený či s novýmitechnológiami, materiálmi, bezpečnostnýmiprvkami a podobne bol pre občanazabezpečený načas a v požadovanej kvalite.A ustavične sa intenzívne obzeráme posvete, aby sme sa vždy s predstihom mohlipripraviť na všetky novinky, ktoré so seboutechnika či vývoj prinášajú.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ S čím sa môžete v tejto oblasti pochváliť?Okrem zavedenia tzv. eurotabulieks evidenčným číslom v rámci inovačnéhoprogramu spoločnosti sme zaviedlinovú povrchovú úpravu hliníka,ekologickú technológiu pre farbenie,vlastnú certifikovanú službu prezáručný a pozáručný servis a opravyzložitých výrobných technológií, novébezpečnostné a zároveň dizajnovéprvky ako štátny znak nahradzujúcipomlčku za prvou dvojicou písmen čivirtuálnu vlnovku ako bezpečnostnéprvky. Medzi posledné inovačné procesypatrí nová forma riadenia informácií,ktorá nášmu zmluvnému partnerovizjednodušuje prehľad o plnenívýroby, dodávok tabuliek s evidenčnýmčíslom, umožňuje mu určovanieporadia a priority urgentných dodávoka skracuje lehoty dodávok tabulieks evidenčným číslom s voliteľnoulogistikou do 24 hodín jednotlivýmokresným dopravným inšpektorátomna Slovensku.■■ S akým ohlasom sa tieto zmeny u partnerovstretli?Ako to už na Slovensku býva, inováciektoré prinášajú hlavne vizuálnu zmenu,môžu byť predmetom pochybovačných reakciíi odporu. Tak to bolo aj v kauze tabulieks evidenčným číslom, keď dňom29. 4. 2006 nadobudla účinnosť vyhláškaMinisterstva vnútra Slovenskej republikyč. 22/2006 Z. z., ktorá zmenila dosiaľ vyrábanývzhľad tabuliek s evidenčným číslomnahradením pomlčky štátnym znakomSlovenskej republiky. Napokon ajtáto kauza trvala symbolické tri dni a novétabuľky s evidenčným číslom so štátnymznakom Slovenskej republiky sa vyrábajú,používajú v evidencii motorových vozidiela slovenský znak zviditeľňuje našu identituv zahraničí.Zúčastňujete sa aj na spoločenských podu­■■jatiach?Firme Turčan Delta, s. r. o., sú veľmiblízke spoločenské podujatia a aktivityMinisterstva vnútra Slovenskej republikya Policajného zboru SR tak ako v prípadevýročí vzniku či Dňa polície SR na úrovniMinisterstva vnútra SR či úrovni PrezídiaPZ SR alebo úrovni krajských riaditeľstiev.Ak máme príležitosť, prezentujeme nanich náš výrobný program a spoločnosť. Január 200815

Kriminalistickýa expertízny ústav PZmo kriminalistickí technici „v teréne“. Nato však musia byť odborne pripravení a najmävybavení všetkým potrebným. Na začiatok:KEÚ má novú koncepciu, už rozbehlosystém školení technikov a praktickýchcvičení v košickej policajnej škole. Riešenieďalších problémov z tejto oblasti je, akovždy, otázkou objemu pridelených financiíz rozpočtov krajských riaditeľstiev PZ.Ak ma uvidíš utekať...Medzičasom na chodbe nastal menšírozruch. Ľudia z pyrotechniky vyrážali doterénu, našiel sa akýsi podozrivý predmet.Môže to byť nejaká trhavina?Alebo priamo nastražený výbušnýsystém? Pyrotechnicinaskáču do špeciálne vybavenéhoauta. Majú všetko,čo potrebujú a všetko to boloporiadne drahé... Špeciálneprotidetonačné obleky, kontajnerna uloženie výbušniny,moderné manipulátory, maličkýrobot, schopný nielen„obzrieť“, ale aj zlikvidovať výbušninuna mieste, prenosnýröntgen... Oproti zaužívanémutvrdeniu, že pyrotechniksa zmýli iba raz, oni sami tvrdia,že dvakrát. Prvý raz, keďsa oženia... A s obľubou púšťajúdo sveta internetu fotografiemužov v čiernych policajnýchtričkách s označením PYRO-TECHNIK. Pod ním je menšínápis: „Ak ma uvidíte utekať,snažte sa ma predbehnúť...“Zodpovedná práca, ktorámusí byť zároveň koníčkom,pretože o peniazoch to ažtak nie je... Bežné prehliadkypri anonymných telefonátocho uložení bomby trebársv škole či hypermarkete riešipriamo polícia, má psy vycvičenéna vyhľadávanie výbušnín,stále sú však desiatkyprípadov naozajstných výbuchov.Vždy treba zistiť, akýdruh výbušniny bol použitý,ako odpálený...Nebezpečné, ale pre poznaniecenné je, keď sa podarínájsť ešte nevybuchnutý nastražený systém,vysvetľuje inžinier Mlkvík. Voľakedyho tvoril budík s dvoma drôtikmi, šúľkamidynamitu, rozbuškou a obyčajnou batériou,dnes ide spravidla o zložitý, viacnásobneistený mechanizmus vybavený magnetom,aby sa výbušnina dala pripevniť zospodutrebárs na auto, k tomu mobil s časovýmspínačom, bežné je už použitie elektroniky.Tá ani netiká... Stretli sa aj s prípadmi,keď mal systém ešte ďalšiu poistku, abydošlo k explózii pri pokuse o rozobratie...to pre zničenie eventuálnych stôp.Skúmanie takýchto nálezov je oveľa náročnejšiea tým aj rizikovejšie. Stále častésú aj nálezy nevybuchnutej vojnovej munície.„Ani tu naši ľudia nevystačia s vedomosťaminadobudnutými z kníh, veľmidôležitá je prax a osobná skúsenosť. Mnohédruhy munície sú neznáme, sme pretov kontakte aj so zberateľmi v zahraničí.Neraz nám pomohli zistiť, o aký druhide, ako ho možno bezpečne delaborovať...,“dodáva pán Mlkvík. Aj v tomto odboreide vývoj prudko dopredu, objavujúsa nové explozívne zlúčeniny. Vážnym nebezpečenstvomsú amatéri, schopní vyrobiťpodľa návodu z internetu spravidla veľminestabilnú výbušninu zo surovín voľnedostupných na našom trhu. Prianie? Abymali ľudia rozum a neriskovali...Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiZhubná extázaNa inej chodbe vnikáme do sveta drog.V laboratóriu na nich nie je nič tajomné.Skôr je to rutina. Chromatograf spoľahlivourčí – toto je heroín s takou a takoukoncentráciou, toto zasa mizerná marihuana,toto pervitín, v tejto tabletke extáza...„Zvláštne, veľmi dlho sme tu už nemalikokaín,“ čuduje sa ďalší vedúci pracovníkz KEÚ Ing. Peter Obšitník. Spoločne sa zamýšľame,či naši konzumenti drog kokaínnechcú, alebo sú ich distribútori šikovnejšíako naša protidrogová jednotka... Potvrdzuje,že najmenej 60 percent dožiadaní jena obyčajné konope. Posudok aj k jednejkonzumentskej dávke marihuany je všakrovnako prácny ako pri zachytení desiatichkilogramov heroínu. A tak trpezlivo spisujú,označujú, číslujú, expedujú... InžinierObšitník sa len okrajovo zmieni o účelnostitejto práce. Určite nie je zástancomlegalizácie drog – ani marihuany – iba sazamýšľa nad tým, aká je spoločenská efektívnosťmnožstva práce orgánov činnýchv trestnom konaní pri zadokumentovanítakého trestného činu, ako je nález párgramov marihuany... a zhodujemesa v tom, že pre policajtovnie je problém nadobúdať„dobré body“ pre svojichnadriadených práve odchytávanímnešťastníkov, ktorí prisebe nemajú nič iné, iba týchpár gramov... Takýto postupneodstraňuje príčiny drogovejpliagy, zhodujeme sa.Hoci pracovníkom laboratóriazjavne lezie táto „marihuanovárutina“ na nervy, z časuna čas natrafia aj na zaujímavejšiuprácu. „Najviac mámeprípadov marihuany, ale voľakedyčastý heroín už preskočilzáchyt pervitínu, pretože sa dávyrobiť lacnejšie podomácky,a poskočila aj tzv. extáza, tedadroga s označením MDMA.Zaujímavé je, že sa už stretávameaj s inými látkami, ktorédistribútori ponúkajú ako extázu.V skutočnosti ide o inúlátku s označením mCPP,“ vysvetľuje.Dôvod je jednoduchý:MDMA už bola veľmi známa,prakticky vo všetkých krajináchfiguruje na zoznamochzakázaných omamných látok,zatiaľ čo mCPP nie. U nás, našťastie,už ani táto látka v zoznamenechýba, no určite saobjaví zasa niečo iné...Oddelenie chémie, do ktoréhopatrí aj analýza drog, jesvojím záberom veľmi širokéa tým aj náročné na technickévybavenie. Ako inak konkurovaťvýskumným ústavom, ktoré sú úzkošpecializované napríklad len na uhľovodíky?Inžinier Obšitník netají, že v prístrojovomvybavení by si vedel predstaviť eštevšeličo potrebné. Je však realista, snažia sa,aby aspoň centrálne laboratórium dokázalodržať krok s dobou. Tak ako celý ústav.Jeho výsledky budú totiž tak či tak najmävýslednicou kvality spolupráce s výkonnýmipolicajnými zložkami, teda s objednávateľmipráce od odborníkov z KEÚ. V tejtooblasti, zdá sa, je tiež ešte čo zlepšovať...Peter OnderaFoto: J. DubravayJanuár 200823

Nestačí kontrolovať lenalkohol, ale aj drogyS ohľadom na pomerne veľký počet informácií o polapení drogových dílerov či odhaľovanípokútnych laboratórií na výrobu zakázaných drog a psychotropných látok na územícelého Slovenska je predpoklad, že užívanie týchto látok sa už značne rozšírilo, veľmiblízky pravde. Otázkou je, či v boji proti šíreniu užívania týchto prekurzorov robímedosť a či už samotná legislatíva, ktorá by ráznejšie riešila drogový problém, zodpovedápotrebám spoločnosti.Zákon zatiaľ podľa zakladateľa a majiteľafirmy Alab, ktorá je distribútoromkontrolných prístrojov na požitie alkoholua na drogy, Ing. Petra Alaxina, dostatočnerieši problematiku požívania alkoholu. Toznamená kontrolu osôb, ktoré pod vplyvomalkoholu spôsobili dopravnú nehodu,prípadne boli jej účastníkmi, porušili bezpečnosťpri práci či v súvislosti s požívanímalkoholických nápojov sa inak dopustiliprotispoločenskej činnosti. Spomenutálegislatíva umožňuje vykonávanie preventívnychkontrol, hoci treba povedať, že impulzomna ich vykonanie zvyčajne bývaaž konkrétne nešťastie či reálne ohrozenieľudských životov a škody na majetku.Takým konkrétnym príkladom je niekoľkovlaňajších prípadov prichytenia vodičovhromadnej dopravy istej súkromnej prepravnejspoločnosti na severe Slovenska, ktorív stave pomerne vysokej opitosti nastúpilido služby a viezli ľudí do práce, deti do školya podobne. Ich odhalenie prispelo k zvýšeniupreventívnych kontrol už pri nástupe napracovisko. Viaceré najmä väčšie spoločnostisi uvedomili možné nebezpečenstvoa kúpili si potrebnéprístroje na testovanie obsahualkoholu v krvi svojich zamestnancov.Používajú ich aj v priebehupracovných zmien. Tietoskušobné prístroje používajútiež policajné zložky, dopravnápolícia, hasiči, železničná aj vojenskápolícia a ďalší.Ako je to v prípade zisťovaniapožitia drog, ktorýchúčinky sú pri práci a v dopraveprakticky rovnaké akov prípade vplyvu alkoholu,pýtame sa?„Tu nemôžeme byť so stavomprevencie a kontroly spokojní,“hovorí Peter Alaxin. Dokoncazaostáva aj potrebná legislatíva,ktorá by prikazovala a umožňovala dôslednúkontrolu. Ako keby sme si nedostatočne neuvedomovalimožné následky napríklad privážnych dopravných nehodách.„Je pravda, že v organizáciách, ktoré všeobecnemajú zákonom uloženú povinnosťkontrolovať zamestnancov na omamnéa psychotropné látky, zodpovední pracovnícisi veci zľahčujú vykonaním skúšky na alkohola skutočnosť, že dotyčný kontrolovanýmôže byť pod vplyvom drog, nechajú bezpovšimnutia,“ konštatuje Ing. Alaxin.Pritom tak, ako existujú a distribuujúsa prístroje na kontrolu obsahu alkoholuv krvi, ktoré používajú aj bezpečnostnézložky Slovenskej republiky, sú na trhutiež rozličné zariadenia, ktoré zisťujú požitieomamných a psychotropných látok.Zatiaľ sa však málo používajú. Spomedziútvarov ministerstva vnútra sú to doposiaľlen hasiči a čiastočne záchranári. Na masovejšiukontrolu, či je príslušný človek podvplyvom drog, si podľa odhadu Petra Alaxinaešte niekoľko rokov počkáme.Otázku, kto má o prístroje na takúto kontrolunajväčší záujem, konateľ firmy Alabvracia svojou otázkou: „Čo si myslíte, kto sao ne najviac interesuje?“ Z rozhovoru vyplynie,že sú to rodičia detí, ktorí už majú so svojimiratolesťami neblahé skúsenosti a záležíim na tom, aby ich vytiahli z bahna.Okrem útvarov MV SR sa o takéto prístrojeešte zaujímajú podniky známe veľkýmpočtom zamestnancov a dobrým menom.Takými sú Matador Púchov a Slovnaft,a. s. Okrem toho sa s čoraz častejšieobjavujú požiadavky na kontrolné zariadeniaz rezortu školstva a najnovšie aj odzdravotníckych zariadení.Spomínané testovacie súpravy umožňujú,podobne ako prístroje na meranie obsahualkoholu v krvi, prakticky okamžitezistiť, či kontrolovaná osoba je pod vplyvomdrog. Celý proces netrvá dlhšie ako triminúty a možno ho porovnať s perom nakontrolu hladiny cukru u diabetikov. Lennamiesto krvi sa odoberá moč alebo slinytestovanej osoby. Najjednoduchšie je podľaPetra Alaxina riešenie odberom slín a súčasnetakýto prístroj preukazuje viacerédruhy omamných látok.Sortiment prístrojov a zariadení, ktorétakúto kontrolu umožňujú, je pomerne bohatý.Pre firmu Alab ich dodávajú výrobcoviazo Spojených štátov, Anglicka, Nemecka.Producenti z ázijských krajín dodávajúanalyzátory, ktoré pracujú na báze moču.Väčšinou ide o prístroje s vizuálnym vyhodnocovanímanalýzy. Ich spoľahlivosť jeasi tristo nanogramov na mililiter príslušnejdrogy. Citlivosť prístrojových testerovje rádovo desaťkrát vyššia, to znamená asitridsať až päťdesiat nanogramov na mililiterpríslušnej drogy.Z cenového hľadiska tie najjednoduchšiea lacnejšie testovacie zariadenia s jednorazovouodbernou sadou stoja v rozpätípribližne od osemdesiat do dvesto korún.To znamená, že takáto sada je určená lenna jednu analýzu. Cena závisí od toho, čimá zariadenie vyhodnotiť iba požitie jednejomamnej látky, alebo má byť multiparametrové.Slinové testery sú vo vyšších cenovýchreláciách. Pri multiparametrovýchprístrojoch sa dá hovoriť o cene rádovo ažstotisíc korún. Ale reč je o komfortných zariadeniach,ktoré umožňujú veľmi citlivévyhodnotenia aj s následným výsledkomz tlačiarne a ich použitie je mnohonásobné,teda neobmedzené.Občas sa verejnosťou mihne informácia,že dopravná polícia a niektoré ďalšie útvaryPolicajného zboru Slovenskej republikyzačnú v najbližšom obdobívykonávať cestné kontrolyaj so zameraním sa na drogy,a nie iba alkohol. Nepochybneby to bolo potrebnénajmä cez víkendy a podiskotékach. No na to bymuseli mať policajti tiež potrebnévybavenie.Legislatívnym nedostatkomje, že zatiaľ nie je možnévýsledky testu použiťako dôkazný prvok v trestnomkonaní. V zmysle zákonao určených meradláchby muselo byť zariadenie nakontrolu vplyvu drog ciachované,čo by vyžadovalosúčinnosť pracovísk súdneholekárstva ÚDZS. Tuje niekoľko nedotiahnutých vecí, ktoré byvšak nemali byť problémom po prijatí príslušnýchpredpisov. Ide len o záujem urobiťto čo najskôr. Dôvodov na to je dostatok. Alab ®24 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Chýba podporaznalostnej ekonomikySpoločnosť Q-PRODUCTS vyrába mimoriadne odolné a v mnohých prípadoch ajjedinečné zariadenia. O nich sa Euroreportplus rozprával s riaditeľom spoločnostiIng. Františkom Györgyom.■■ Pri zmienke o produktoch spoločnosti Q-PRODUCTS sa s nimi automaticky spája tiežnázov PELI. Môžete čitateľom vysvetliť, prečoje to tak?Profesionálne kufre značky PELI používameako základnú platformu pri tvorbe mobilnýchriešení, nakoľko poskytujú zabudovanejelektronike mimoriadnu odolnosť protivode, prachu a nárazom. Sú však vhodnéna prepravu všetkého cenného nielen v rezortochobrany a priemyslu, ale aj v civile.■■ Označenie „špeciálna výroba“ sa obvyklepoužíva v zbrojárskej terminológií pre zbrane,ale i pre zvláštne zariadenia, ktoré nemajúso zbraňami nič spoločné. Z akého hľadiskasú tie vaše výrobky zvláštne? Spolupracujetes ozbrojenými zložkami?Zameriavame sa na dodávky počítačova komunikačných zariadení pre mobilnéaplikácie. Tieto sa od svojich civilných bratovlíšia mimoriadnou odolnosťou a musiapracovať za každých okolností. Aj pri mraze-30 °C vo vozidle, ktoré prechádza zložitýmterénom. Inak povedané, na kompromisynezostáva priestor – tu ide o život.■■ Podieľala sa spoločnosť Q-PRODUCTS nazabezpečovaní schengenskej hranice medziSlovenskom a Ukrajinou?Áno, ide o systém na detekciu živýchosôb. Pre majiteľa patentu tohto na sveteunikátneho riešenia sme zabezpečovalivývoj a výrobu mobilnej jednotky ako ajriadiaceho systému pre detekciu skrytýchosôb vo vlakoch, kamiónoch a osobnýchvozidlách. Na túto našu časť projektu smeposkytli finančné krytie v plnom rozsahu.■■ A ako sú potom spokojní s vašimi výrobkamiobchodní partneri, pociťujete to na rasteobjednávok?Našťastie, je to tak. Teší nás to a napĺňahrdosťou. Rýchlemu rastu musíme neustáleprispôsobovať výrobné a vývojové kapacity.Koncom roku 2007 sme podpísalikontrakt na ďalšie rozšírenie nášho technologickéhovybavenia. To je však tá jednoduchšiačasť. Tak ako iné firmy, aj mypociťujeme nedostatok toho najcennejšieho.Chýba ľudský kapitál.■■ Pravidelne prezentujete výrobky spoločnostiQ-PRODUCTS na rozličných fórach v zahraničí.Zúčastnili ste sa napríklad na výstaveDefence and Security v Bangkoku. S akýmúspechom?Aj keď všeobecným trendom je poklesdôležitosti výstav, Bangkok príjemne prekvapil.Mimoriadnemu záujmu sa tešilnajmä už spomínaný systém na detekciuosôb. Mnoho krajín Ázie má vážne problémyna poli imigrácie, emigrácie a terorizmu.Otvorili sa nám skutočne zaujímavéprojekty, získali sme lokálnych partnerov.Máme šancu ukázať sa, a ja verím, že tútošancu využijeme.■■ Objavili kvalitu vašich produktov už ajklienti zo zahraničia?Áno. Záujem je najmä o zákaznícke riešeniana mieru. Aktuálne navrhujeme displejdo policajného BMW do Švajčiarska.Naše výrobky však neslúžia iba v krajináchEurópskej únie, ale aj v Afrike a Ázii.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Ako je Q-PRODUCTS spokojný so súčasnoulegislatívou, nie je brzdou obchodovania sozahraničnými partnermi?Nepociťujeme legislatívne problémy.Veľmi oceňujeme jednoduchosť obchodovaniav rámci jednotného trhu Európskejúnie a dnes už aj slobodu pohybu. Vďakaekonomickému rastu viac vnímame užspomínaný nedostatok odborníkov, tlak namzdy, silnejúci kurz koruny. Patríme medzitechnologicko-inžinierske firmy, ktorévytvárajú vysokú pridanú hodnotu. Toľkopropagovaná podpora znalostnej ekonomikyk nám buď ešte nestihla doraziť, aleboje to len módna rétorika. Podpora na vytvoreniepracovného miesta je určená iba prevýznamných investorov.Foto: M. Nemec a archívJanuár 200825

Ministerstvo vnútra SRSpĺňame najprísnejšieparametreInformačné systémy Ministerstva vnútra a Policajného zboru SR má na starosti sekciainformatiky , telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Redaktor Marián Babic hovorils jej generálnou riaditeľkou a súčasne šéfkou odboru informatikyIng. Denisou Dobročanovou, PhD.■■ Informatizácia verejnej správy sa výraznedotýka Ministerstva vnútra SR. Okrem inéhoaj preto, lebo v jeho kompetencii je najviacregistrov. Ako by ste zhodnotili úroveň informatikyna ministerstve?Odbory sekcie informatiky, telekomunikáciía bezpečnosti MV SR majú v súčasnostiv správe desiatky informačných systémov,z ktorých väčšina zohľadňuje kritériá a spĺňanajprísnejšie parametre v oblasti bezpečnostiinformačných systémov. Informatika je jednouz najrýchlejšie sa rozvíjajúcich oblastí,a preto je neustále potrebný rozvoj a obnovazariadení, ako aj implementácia technologickyvyspelejších riešení, ktoré pomôžu zrýchliťa zefektívniť činnosť zapojených útvarov. Neustálepracujeme na zvyšovaní celkovej kvalityIT riešení, keďže tie priamo ovplyvňujúspokojnosť a bezpečnosť občanov SR. V určitýchoblastiach vieme bez problémov konkurovaťriešeniam implementovaným v rámciEÚ, no v niektorých oblastiach zaostávame.To je typický vývoj životného cyklu jednotlivýchinformačných systémov. Slovensko je pomernemladá krajina v oblasti IT v porovnaníso zvyškom Európy, a preto sa pri implementácieriešení snažíme zohľadniť „best practice“z ostatných krajín EÚ, čo sme dokázali ajpri implementácii integrovaného riešenia naochranu našej východnej hranice s Ukrajinou.■■ Aké je postavenie vašej sekcie v tomtoprocese?Sekcia informatiky, telekomunikáciía bez pečnosti je v postavení prevádzkovateľainformačných a telekomunikačných systémovna ministerstve vnútra, čo znamená,že je plným poskytovateľom IT služieb prevšetky zložky MV. Ministerstvo vnútra SRvystupuje ako jeden z kľúčových rezortov,ktorý má v správe azda najväčší objem registrova má ambície sa do procesu informatizáciespoločnosti zapojiť v maximálnomrozsahu. Kľúčovými budú nasledujúce dvaroky, keď sa odzrkadlí naša pripravenosťprostredníctvom našich výkonov.Udržať krok s krajinami Európskej úniev oblasti informatizácie spoločnosti do budúcnostisi pravdepodobne vyžiada viacerézmeny nielen v technologických riešeniach,Foto: archívale najmä v definovaných a zaužívaných procesochv oblasti verejnej správy a samosprávy.Pokiaľ sú tie správne nastavené, teda najlogickejšiea najtransparentnejšie bez akejkoľvekduplicity procesných krokov, bezzbytočného rozdeľovania identického procesumedzi viaceré inštitúcie, ich následná automatizáciaje oveľa efektívnejšia, ale hlavnerýchlejšia a lacnejšia. Zjednodušene povedané,napríklad pri úmrtí člena rodiny vámstačí navštíviť jedno kontaktne miesto, ktoréinformuje všetky potrebné organizácie štátnehoi súkromného sektora. Tým odbremeníobčana, ktorý už nemusí fyzicky navštíviťniekoľko ďalších inštitúcií. Šetria sa nielennáklady a čas dotknutého občana, ale najmänáklady verejnej správy a samospráv.■■ K pôvodným úlohám pribudli nové vyplývajúcezo spolupráce v EÚ. Čo to pre vás znamenalo?Jedným z dôležitých prvkov je práveúloha medzinárodnej spolupráce a účasťSlovenskej republiky na komunitárnychprogramoch Európskej únie, ktoré slúžia naprehlbovanie spolupráce a riešenie spoločnýchproblémov v oblasti konkrétnych politíkEÚ. Chcem však dodať, že mnohé krokysa v tomto smere robili bez ohľadu načlenstvo v Európskej únii či schengenskompriestore. Spomeniem medzinárodnú policajnúspoluprácu cez Interpol a Europol.■■ Nové úlohy vyplývajú z nášho členstvav schengenskom systéme. Čo sa muselo urobiťv príprave na jeho zavedenie?Ministerstvo vnútra už od 1. septembra2007 prevádzkuje a používa Schengenskýinformačný systém (SIS), verziu SISone-4all. V praxi to znamená nasledovne procesy:vkladanie, aktualizácia a vyhľadávaniezáznamov evidovaných v SIS. K tomuto termínuSR prijala aj potrebnú národnú legislatívutýkajúcu sa prevádzky a používaniaSIS. Na základe využívania prístupu do SISsa odvtedy na území Slovenska vypátrali viaceréosoby a veci, po ktorých vyhlásili pátranieprostredníctvom SIS. Taktiež sme zaznamenaliprípady vypátrania osôb a vecí v krajináchschengenského priestoru na základezáznamov vytvorených na Slovensku. Doterajšieskúsenosti z používania SIS v praxi potvrdzujúväčšiu úspešnosť pri pátraní po hľadanýchosobách a veciach, efektívnejšiu prácupolície v rámci únie a v neposlednom radepomáhajú zvýšovať bezpečnosť občanov EÚ.■■ Čo ešte treba urobiť?Paralelne od roku 2006 pracujeme aj navývoji SIS druhej generácie, t. j. SIS II. Prácebudú pokračovať aj v tomto roku, keďžespustenie SIS II sa presunulo na 1. 1. 2009.Skúsenosti krajín, ktoré v minulosti vstúpilido schengenského priestoru a implementovaliSIS, naznačujú, že problematika SISsa vstupom do neho nekončí, naopak skôrsa začína.■■ Pri budovaní týchto systémov zohrávaliveľkú úlohu významné firmy z oblasti informačnýchtechnológií. Ktoré boli vašimi najväčšímipartnermi?Pri realizácii projektu Fyzickej a technickejochrany východnej hranice sme spolupracovaliso spoločnosťou Ericsson. Na implementáciiSchengenského informačnéhosystému sme spolupracovali so spoločnosťouHewlett-Packard Slovakia.■■ Niekedy sa elektronizácia verejnej správypovažuje za všeliek. Na nedávnom kongreseITAPA fínsky zástupca hovoril, že v jeho krajinesa o pasy žiada cez internet a potom ichhotové posielajú žiadateľom poštou. Môže tobyť reálne aj u nás, keď od nového roku súpotrebné tiež biometrické údaje?Odporúčaním Európskej únie je neukladaťodtlačky prstov v databázach cestovnýchdokladov. Bude preto potrebné pri každompožiadaní o cestovný pas zosnímať žiadateľoviodtlačky prstov. Fyzická prítomnosťbude preto nevyhnutná. Na druhej strane toprispeje k bezpečnosti štátu a občanov.■■ V súvislosti s elektronizáciou verejnej správyvystupuje do popredia aj otázka bezpečnostištátu a práv občana. Existuje možnosťzneužitia elektronických údajov proti bezpečnostištátu alebo proti právam občana?V prvom rade treba povedať, že bezpečnosťštátu a ochrana osobných údajovobčanov sú kľúčovým prvkom, ak niepodmienkou pri zavádzaní každého prvkuelektronizácie verejnej správy vyplývajúcimz Ústavy SR. „Každý má právo naochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,zverejňovaním alebo iným zneužívanímúdajov o svojej osobe.“ (Ústava Slovenskejrepubliky, čl. 19, ods. 3). Správnymnasadzovaním možností elektronizácie služiebv kombinácii s najnovšími technologickýmibezpečnostnými štandardmi sa zamedzízneužitiu takýchto údajov. 26 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

■■ V novembri 2007 sa v Nitre uskutočnila akciapod zvláštnym menom. O čo tam presneišlo?Nitra – Radiačný incident bol demonštračnoufázou EÚ projektu U2010, predchodcuSECRICOM-u, kde sa ARDACO uviedlo svojimitechnológiami a bolo prizvané za technologickéhopartnera na podporu projektu.■■ Čo znamená SECRICOM?SECRICOM je projekt Európskej únie, ktorýmá ambíciu vytvoriť komunikačný štandardpre krízový manažment v civilnom sektore.ARDACO je iniciátorom, tvorcom projektu,organizátorom konzorcia 13 subjektovEÚ a jeho technologickým koordinátorom.■■ Nestáva sa, aby slovenské spoločnosti pôsobiliv takých strategických projektoch. Čomôže projekt SECRICOM a ďalšie európskeprojekty, v ktorých ARDACO priamo pôsobí,znamenať pre Slovensko?Zahraničné spoločnosti a ich technológiesú často vnímane s rešpektom a obdivom,čo samo osebe prináša rozvojový potenciál.Na Slovensku hovoríme o budovaníznalostnej ekonomiky ako o strategickynevyhnutnom kroku na zabezpečenie ekonomickejprosperity. Tu niekde tkvie zásadnýprínos pre Slovensko.■■ Môžete byť konkrétnejší?Dosah projektu SECRICOM má celoeurópskyrozmer, technológie zo Slovenskav európskych projektoch posúvajú našu krajinumedzi špičku a otvárajú priestor pre jejďalší ekonomický rast.Foto: M. NemecKomunikačnáa informačná bezpečnosťprioritou svetaSpoločnosť ARDACO, a. s., zaujíma významnú pozíciu v oblasti informačnej bezpečnosti.Je tvorcom unikátnych, medzinárodne patentovaných technológií a produktov v oblastiochrany dokumentov, bezpečnosti mobilnej komunikácie a elektronického podpisu.Ponúka špecifické a vysoko efektívne technologické riešenia krízového manažmentuv oblasti mobilnej komunikácie. O tejto výsostne zaujímavej a aktuálnej témeaj na Slovensku sa publicistka Mária Šišuláková rozprávala so zástupcom spoločnosti,riaditeľom pre obchod a marketing Igorom Šenkarčinom.■■ Hovoríme o informačnej a komunikačnejbezpečnosti. Ako súvisia projekty EÚ s dianímna Slovensku?Veľmi významne. Všetci si spomínamena nešťastie v Novákoch, popri novýchglobálnych hrozbách aj pri takýchto udalostiachzohráva Integrovaný záchrannýsystém zásadnú úlohu. Na Slovensku súrozbehnuté projekty krízového manažmentu,ich zasadenie do širšieho európskehopriestoru má pre efektívne nasadeniezáchranných zdrojov zásadný význam.■■ Ktoré z vašich technológií a riešení prinášaARDACO pre bezpečnostné útvary?Naša komunikačná a kolaboračná platformaTeamTalk je vyvinutá pre bezpečnostnézložky, ako sú polícia, záchranári alebo špeciálnejednotky. Ponúka efektívny prenosa ochranu prenášaných dát, či už ide o hlas,údaje, alebo obraz a možnosť spolupráce rôznychtímov. Tieto vlastnosti majú veľký potenciála umožňujú nadväznosť množstvadoplnkov. Napríklad lokalizáciu, prenos videav reálnom čase, prenos súborov a podobne.V interakcii s našimi partnermi z VeľkejBritánie, Nemecka, zo Španielska a z ďalšíchkrajín sme rozvinuli myšlienku integrácietýchto vlastností do uceleného smart systému,z čoho vznikol aj projekt SECRICOM.■■ Aký potenciál prinášajú inovačné riešeniavývojárov spoločnosti ARDACO pre slovenskéstrategické projekty?Každý rozsiahlejší projekt je komplexomriešení rôznych dodávateľov, rovnako aj technológiespoločnosti ARDACO musia spĺňaťparametre otvorenosti pre nasadenie doprostredia existujúcich riešení a partnerstiev.Dostupnosť, pružnosť a iste i cena národnýchtechnológií prispievajú k rýchlosti nasadeniaa ku kvalite, najmä pokiaľ hovoríme o projektochstrategickej komunikácie a krízovéhomanažmentu v rezorte Ministerstva vnútraSR. Slovensko už malo možnosť pochváliť sav prípade systémov schengenského priestoru,teraz je tu možnosť vytvorenia synergie s projektomSECRICOM pri nasadzovaní európskychinteroperabilných komunikačných systémov,v prípade Slovenska v podobe napr.Integrovaného záchranného systému.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Rýchlosť a dostupnosť sú zásadné požiadavkypri nasadzovaní každého projektu. Kdesa to podarilo spoločnosti ARDACO?V slovenských projektoch je to napr. riešeniez oblasti elektronických služieb v štátnejsfére. Ide o službu obchodného registraMinisterstva spravodlivosti SR, ARDACO junasadilo v rozsahu šiestich týždňov a ministertak mohol ohlásiť spustenie službyk 1. 8. 2007. Dôležité však je, že verejnostije dostupná elektronická služba prinášajúcavýrazné úspory najmä v poplatkoch za úkonyregistrového súdu.■■ Nedávne rozhodnutie ústavného súdu definitívnepotvrdilo rovnocennosť zaručenéhoelektronického podpisu (ZEP) s klasickou papierovoupodobou. Ako vnímate tento prípadz pohľadu vášho pôsobenia?Potvrdzuje trend a správnosť smerovaniaaktivít spoločnosti ARDACO v oblastielektronickej komunikácie, ale najmä dokázal,že elektronický podpis je realitouv slovenskej praxi. Ústavný súd vytvorilprecedens pre budúcnosť a to je jednoznačnánorma pre súdy, ako sa vyrovnaťs elektronickými podaniami.■■ Mnohé inštitúcie však stále vyžadujú právoplatnépapierové dokumenty, ako to kombinovaťs elektronickými dokumentmi?Áno, občan chce mať v rukách dôkazo právoplatnom dokumente, ARDACOmu vie pomocou svojej unikátnej a vo svetepatentovanej technológie PDMark tútoistotu ponúknuť. Ide vlastne o úlohu digitálnepodpísaného dokumentu na papieri.Nepoznáme vo svete iné riešenie, ktoré bytúto úlohu spĺňalo,. V tom je jedinečnosťriešenia PDMark, ktoré to dokáže.■■ Súdne a iné rozhodnutia sa musia archivovať.Ako je to s elektronickou archiváciou?Pozmeniť elektronické dokumenty nie je takézložité.Dlhodobé bezpečné uchovávanie elektronickýchdokumentov je mimoriadne dôležitoupožiadavkou verejnej správy, najmäMinisterstva spravodlivosti SR a Ministerstvavnútra SR pre agendy spisov, ale aj iných rezortova komerčných subjektov. ARDACOmá vyriešené dôveryhodné elektronické archivovaniev podobe archívneho zaručenéhoelektronického podpisu z rodiny produktovQSign, a to aj v plne automatizovanom režime,napríklad pre úlohy registratúr. www.ardaco.comJanuár 200827

Hasičský a záchranný zborHasičom a záchranárom sazlepšili podmienkyVlaňajšok priniesol hasičom a záchranárom nielen veľa ťažkých situácií, ktorémuseli zdolať a vyriešiť, ale aj zlepšenie finančnej situácie a technickej vybavenosti.S prezidentom plk. Ing. Jozefom Palušom sa zhovárala Tatiana Jaglová.■■ Vo vlaňajšom rozhovore pre náš časopissme hovorili o sociálnom zabezpečení príslušníkovHasičského a záchranného zboru. V medzirezortnompripomienkovom konaní bolavtedy valorizácia vyrovnávacieho príspevku.Je tento problém vyriešený?Áno. Od 1. septembra 2007 platí zákonč. 327/2007, ktorým sa novelizoval zákonč. 315/2001 o Hasičskom a záchrannomzbore, podľa ktorého je vyrovnávací príspevokvalorizovaný všetkým poberateľom bezrozdielu termínu jeho priznania rovnakoumierou a v rovnakom termíne, ako sú valorizovanéplaty príslušníkov Hasičskéhoa záchranného zboru.■■ Horúcou témou bolo aj sociálne zabezpečeniea poistenie hasičov a záchranárov. Ichpráca je často veľmi riziková, porovnateľnás prácou policajtov a vojakov, a napriek tomusú vaši príslušníci menej finančne zaopatrení.Sociálne zabezpečenie sa citeľne zlepšilovstupom príslušníkov Hasičského a záchrannéhozboru do systému sociálnehozabezpečenia policajtov a vojakov, ktorérieši zákon 328/2002 Z. z. Nášmu príslušníkoviprináša širšie a dôslednejšie odstraňovanieznevýhodnení v nemocenskoma úrazovom zabezpečení, ale najmä v dôchodkovomzabezpečení. To znamená, žeaj príslušníci Hasičského a záchrannéhozboru majú nárok na výsluhový dôchodokpo odslúžení 15 rokov bez ohľadu na ichfyzický vek. To vytvára dostatočné predpoklady,aby v zásahových zložkách Hasičskéhoa záchranného zboru nemuseli slúžiť60- až 62-roční ľudia, ktorí už fyzicky nemohliplnohodnotne vykonávať záchranárskučinnosť. V súčasnosti platná legislatívaumožňuje aj riešenie odškodnenia týchblízkych, napríklad manželky a detí, ktorísú na nášho príslušníka finančne odkázaní,v najtragickejšom prípade je zabezpečenéaj odškodnenie pozostalých.■■ Keď sa k vám hlásia mladí hasiči a záchranári,musia prejsť nejakým špeciálnym sitom?Sú pre nich pripravené nejaké testy?Foto: M. NemecUchádzač na voľnú pozíciu v Hasičskoma záchrannom zbore musí byť občanom SR,mať minimálny vek 18 rokov, minimálne stredoškolskévzdelanie, byť bezúhonný, v plnomrozsahu musí byť spôsobilý na právne úkonya úspešne absolvovať výberové konanie. Telesnáspôsobilosť sa preukazuje podrobenímsa previerke fyzickej zdatnosti v skoku dodiaľky z miesta alebo behom na 50 metrov,disciplínou ľah - sed v priebehu 60 sekúndalebo zhybmi na hrazde, vytrvalostným behomv trvaní 12 minút (Cooperov test) aleboplávaním na 100 metrov voľným spôsobom.Zdravotnú spôsobilosť preukazuje uchádzačlekárskym potvrdením obvodného lekára.Psychická spôsobilosť sa preukazuje potvrdenímo absolvovaní psychologického vyšetreniau psychológov zboru, ktoré je zameranéna posúdenie osobnostnej spôsobilostina vykonávanie špecifických činností, ktorépovolanie hasiča vyžaduje. Ak uchádzačúspešne absolvoval výberové konanie, taksa v rámci prijímacieho konania podrobujekomplexnej lekárskej prehliadke.■■ Na aké zásahy bol vlaňajšok „bohatý“? Čobolo najnáročnejšie?Vlaňajšok bol pre našich príslušníkov mimoriadne„bohatý“. Celkový počet výjazdovoproti roku 2006 narástol z necelých 28-tisícna viac ako 33-tisíc. Najviac bolo zásahovpri požiaroch, ktorých bolo o štyritisíc viacnež v roku 2006. Na území Slovenskej republikyto bolo za uplynulý rok spolu 14 363 požiarov.Materiálne škody sú tiež vyššie o viacako pol miliardy, počet usmrtených je vyššío štyri osoby a počet zranených o 49 osôb.Už dlhodobo najčastejšie horí v prírodnomprostredí, a to v dôsledku neopatrného narábaniadospelých s ohňom. Čo sa týka náročnostizásahu, náš príslušník nikdy presnenevie, v akej situácii sa na výjazde ocitne.Môže ísť o zásah v ľadovej vode, môže ísťo zásah pri povodni, rozsiahlom požiari lesaalebo pri výbuchu. Mimoriadne nebezpečnývšak môže byť aj požiar kontajnera, pretoženevie, čo je vnútri. A ľudia tam dávajúskutočne všeličo, čo môže vybuchnúť alebouvoľňovať nebezpečné látky.■■ Na aký čin hasičov a záchranárov ste zavlaňajšok zvlášť hrdý?Medzi najťažšie a najkomplikovanejšiezásahy treba jednoznačne zaradiť zdolávanienásledkov po výbuchu s následným požiaromvo Vojenskom opravárenskom podnikuv Novákoch v marci 2007. Naši hasičiČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiz Prievidze, Trenčína, Partizánskeho, Bánoviecnad Bebravou a Bratislavy tam prechádzalinielen obrovskou skúškou odvahy, aleaj rozvahy bez práva na omyl. Museli zdolávaťoheň, zachraňovať zranených a hľadaťobete tam, kde v každom momente mohlovybuchnúť ďalšie strelivo, nachádzajúce savšade navôkol. Okrem obetí a zranených,priamo zasiahnutých výbuchmi, už k ďalšímobetiam aj vďaka ich profesionálnezvládnutému zásahu nedošlo. Mimoriadnenáročnou úlohou bolo aj zdolanie veľkýchlesných požiarov v ťažkom strmom teréneStarých Hôr v okrese Banská Bystrica alebov Slovenskom raji pri Hrabušiciach.■■ Práca hasičov sa nezaobíde bez kvalitnejvýkonnej techniky. Bol k vám rok 2007 na investícieštedrý alebo ste riešili iba nevyhnutnéopravy?Vo vybavenosti na zásahy pri dopravnýchnehodách a na bežné zásahy sa už dostávamena úroveň vyspelých štátov. Vlani smeurobili aj prípravné práce a projektovú dokumentáciupre investičné akcie, ktoré budemerealizovať s pomocou fondov Európskejúnie. Rovnako z prostriedkov únie získaloKrajské riaditeľstvo zboru v Prešovemobilný kontajner na zdolávanie následkovekologických havárií. Na nákup novej hasičskejtechniky sme v minulom roku vynaložili792 miliónov korún (z toho 188 miliónovzo štátneho rozpočtu a 604 miliónov z mimorozpočtovýchzdrojov, ktoré Ministerstvovnútra Slovenskej republiky získava zosumy, ktorú mu poisťovne odvádzajú z častizmluvného povinného poistenia zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla). Zo spomínaných pridelenýchfinančných prostriedkov sme nakúpilivyše 50 automobilov hasičskej záchrannejslužby na vyslobodzovanie a záchranu osôbpri dopravných nehodách a iných udalostiacha z toho aj 10 automobilov na záchranuosôb z výšok až do 30 metrov, ale aj veliteľskévozidlá, mikrobusy a iné.Z mimorozpočtových zdrojov sme okremuž spomínaných univerzálnych vozidiel kúpiliaj automobil na záchranu pri nehodáchv blízkosti vodných plôch, tri sanitné automobilya štvorkolky na zásahy v náročnýchterénoch. Vzhľadom na zimy, ktoré bývajúbohaté na sneh, sme kúpili aj 11 snežnýchskútrov na záchranu osôb zo zapadnutýchautomobilov, resp. prepravu záchranárovdo oblasti, kde sa nepodarí sprejazdniťcestné komunikácie.Január 200829

Migračný úradMinisterstva vnútra SRVývoj počtu imigrantovje ťažké predvídaťPrehľad počtu žiadateľov o udelenie azylu za uplynulé roky má dramatický vývoj. Akv roku 2004 narástol počet žiadateľov až na 11 395, potom začal výrazne klesať a zarok 2007 eviduje slovenský migračný úrad už len okolo 3 000 žiadostí. Aký bude ďalšívývoj? Aj na túto tému sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s riaditeľomMigračného úradu Ministerstva vnútra SR Ing. Bernardom Priecelom.■■ Migračný úrad produkuje pomerne veľa legislatívnychzmien v oblasti azylu. Je to dôsledokmeniacej sa situácie alebo ide o zosúlaďovanienašej legislatívy s európskou?Skôr to druhé. Do roku 2010 by totižmali európske krajiny utvoriť jednotnýazylový systém. Na tom stále pracuje ajnáš migračný úrad, prakticky vo všetkýchkrajinách Európskej únie sa postupne riešiajednotlivé problémy, keď únia svojoulegislatívou utvára páky na zmenu vnútroštátnychprávnych systémov jednotlivýchkrajín Európskej únie. Aj našou povinnosťouje implementovať tieto normy, a takprispieť k utvoreniu jednotného azylovéhosystému formou zosúladenia legislatívyjednotlivých krajín a k utvoreniu takpovediacjednotnej azylovej klímy.■■ Podmienky v jednotlivých krajinách únie súvšak veľmi rozdielne...Tento systém má svoju výhodu v tom, žeurčuje minimálne hranice legislatívy, ktorésú záväzné pre všetky krajiny Európskejúnie. To jednotlivým krajinám umožňujetvorbu vlastných noriem, ktoré zohľadňujúaj špecifiká v tom–ktorom štáte. V tomtosmere našou ostatnou legislatívnou aktivitoubolo v decembri lanského roka predloženienovely zákona o azyle. Jej cieľombolo zabezpečenie transpozície tzv. procedurálnejsmernice do právneho poriadkuSR.■■ Mohli by ste priblížiť obsah a ciele prijatianovely?Novela rieši niektoré otázky, spojenés procesom rozhodovania o žiadosti naudelenie azylu, upravuje podmienky poskytnutiatzv. doplnkovej ochrany, ale ajdôvody na zamietnutie žiadosti o udelenieazylu ako neprípustnej alebo zjavneneopodstatnenej. Spomenutá transpozíciaje vlastne prenosom príslušnej smerniceRady ES o minimálnych štandardochFoto: M. NemecFoto: archívz roku 2005. Týmto legislatívnym aktom sakončí prvá etapa budovania spoločnéhoazylového systému v rámci krajín Európskejúnie.■■ Po roku 2004 evidujeme v Slovenskej republikeprudký pokles počtu žiadateľovo azyl v našej krajine. Čím si tento jav možnovysvetliť?Vývoj naozaj potvrdil našu prognózu, ževstup Slovenska do spoločenstva krajín EÚbude mať takýto vplyv. Situácia sa však dokáževeľmi rýchlo meniť a niekedy je veľmiťažké odhadnúť ďalší vývoj. Menia sa počty,ale dynamicky sa dokáže meniť aj zoznamkrajín pôvodu, z ktorých a kadiaľ k námmigranti prichádzajú. Aktuálne registrujemeinformáciu o možnom tlaku migrantovcez poľskú hranicu. Našou úlohou je pružnereagovať na každú zmenu. Určité obavyvo mne vzbudzuje napríklad informácia, žev roku 2007 prudko narástol počet imigrantovv Holandsku a vo Švédsku. KonkrétneŠvédi mali v roku 2004, teda v čase najväčšiehoboomu okolo 33,5 tisíca žiadateľov,vlani mali približne 44-tisíc žiadostí. Aniu nás preto nemožno nič tvrdiť s istotou,aj keď musím opätovne zdôrazniť, že premigrantov je Slovensko stále len tranzitnoukrajinou, kadiaľ smerujú ďalej na západ,do najvyspelejších európskych krajín. Tusú totiž už dlhodobejšie utvorené aj etnickékomunity, ku ktorým prirodzene inklinujú.Čiže aj keď u nás požiadajú o azyl,väčšina z nich nepočká na koniec konaniaa z táborov odchádza.■■ Z ktorých krajín k nám prichádza najviacžiadateľov o azyl?Vlani dominovali India, Pakistan,Bangladéš, Ruská federácia - najmä Čečeni,Moldavsko, Gruzínsko...■■ Má nejaký vplyv na azylovú problematikunáš vstup do Schengenu v decembri práveuplynulého roka?V zásade nie. Uvidíme, ako sa bude situáciavyvíjať ďalej, či informácia o tlakuimigrantov z Poľska bude realitou.■■ Aké sú priority migračného úradu na rok2008?Sústredíme sa na úpravy a rekonštrukciedvoch táborov – vo Vlachoch v Liptovea na naše zariadenie v Brezovej podBradlom, ktoré pred dvoma rokmi vyhorelo.Ďalej rátame s tým, že budú pokračovaťpráce na utvorení azylového úradu pre celúEurópu pod kuratelou Bruselu, čo si, samozrejme,vyžaduje aj našu súčinnosť. Je nezanedbateľnáaj z pohľadu celoeurópskehoúsilia v boji proti terorizmu. Zo zahraničnopolitickéhohľadiska podporujeme vzniktohto centrálneho migračného úradu – ales tým, že jednotlivým krajinám Európskejúnie ostane právomoc rozhodovať o azyle.Od centrálneho úradu očakávame, že utvorísústredenú agendu, štatistiky a databázy,teda že bude fungovať ako určitý servispre všetky krajiny aj v technickej oblasti- tak, ako sa napríklad podarilo uviesť doživota systém medzinárodného tlmočenia.Novým prvkom, ktorým sa zaoberáme, jetzv. inštitút doplnkovej ochrany, laicky muhovoríme malý azyl. Poskytujeme ho osobám,ktoré nespĺňajú kritériá určené ženevskoukonvenciou, čiže nie je im možnéudeliť im azyl, ale zároveň z určitých dôvodovnie je možné vrátiť ich do krajinypôvodu. Typickým príkladom sú Afgancia Iračania, keďže v ich materských krajináchsa stále bojuje a je tam veľmi nebezpečnásituácia. Tieto všetky aktivity samozrejmekoordinujeme s Medzinárodnouorganizáciou pre migráciu (IOM), s našímÚradom hraničnej a cudzineckej polície,UNHCR a domácimi mimovládnymi organizáciami.30 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Európsky fond pre utečencovKde sa delia európskepeniaze pre utečencov„Vo fonde rozhodujeme o 50 miliónoch korún ročne, ktoré pre utečencov využívajúštyri mimovládne organizácie,“ objasňuje v rozhovore s publicistom Ivanom Špánimpoužitie prostriedkov Európskeho fondu pre utečencov Nadežda Pätoprstá, riaditeľkaodboru zahraničnej pomoci na MV SR, ktorý fond ako zodpovedný orgán spravuje.■■ Z akých zdrojov Európsky fond pre utečencovposkytuje u nás pomoc a podporu utečencom?Koľko prostriedkov máte k dispozícii?Prostriedky dostávame od roku 2004, pričomtri štvrtiny získavame z Európskeho fondupre utečencov a 25 percent k nim pridávapriamo štátny rozpočet do kapitoly ministerstvavnútra. Čiže, ak požiada o financie navhodný projekt mimovládna organizácia alebomiestna samospráva – čo sa však v prípadesamosprávy ešte nestalo – tak získa plnýchsto percent na jeho pokrytie. Spolu idepribližne o 50 miliónov korún ročne. Nie jeto veľa, ale postačuje na právnu asistenciu,sociálnu a materiálnu pomoc žiadateľomo azyl i tým, ktorým sa azyl poskytne.■■ Záleží teda na tom, koľko si na takúto pomocvylobujete v Bruseli?Nie. Vychádza sa zo štatistických údajov,akými sú napr. počet žiadateľov o azyl a početudelených azylov. Ak by pohľad našichobčanov na utečencov bol iný, lepší, tak mimovládnysektor by musel v tejto oblasti dokázaťprežiť a napĺňať svoje funkcie aj bez finančnýchinjekcií Európskeho fondu pre utečencov,našlo by sa u nás dosť uvedomelýchdonorov. Naša občianska spoločnosť všaknie je natoľko uvedomená, aby vedela financovaťčo i len zopár mimovládnych organizácií,ktoré na tomto trhu pôsobia. Našich občanovproblémy utečencov nezaujímajú.■■ Ako je zabezpečené, že sa prostriedky fonduneminú iba na granty pre tvorcov projektovna úkor efektívnej pomoci potrebnýmazylantom?Prostriedky sú určené napríklad na to,aby mohli organizácie mimovládneho sektoraprávne zastupovať niektorého žiadateľao azyl. Žiadateľ o azyl má na právnupomoc nárok automaticky. Poskytuje samu jazyková príprava, ubytovanie v táborealebo azylantovi hľadá organizácia mimovládnehosektora ubytovanie, poskytujeFoto: M. Nemecmu materiálnu pomoc. Peniaze nedostaneazylant do ruky, dostáva ich mimovládnaorganizácia, ktorá celú procedúru pomocizabezpečuje.■■ Všetky peniaze z fondu sa teda rozdeľujúorganizáciám mimovládneho sektora?Prevažne. Jedinou výnimkou je Slovenskátechnická univerzita, ktorá získala už trikrátgrant na prevádzku účelového zariadenia preazylantov v Gabčíkove.■■ Na aké účely sa využíva najviac prostriedkovz fondu?Približne polovica na právne, psychologickéa sociálne poradenstvo žiadateľov o azyl.Tretina prostriedkov sa využíva na integráciuazylantov do spoločnosti, teda na hľadaniepráce, ubytovania a materiálnu sociálnupomoc. Dvadsať percent sme poskytovali nadobrovoľné návraty cudzincov.■■ Doteraz prichádzali utečenci k nám akodo tranzitnej krajiny a snažili sa dostať naZápad. Teraz však po prekročení ukrajinskejhranice sú už fakticky na Západe, v schengenskompriestore. Zväčší sa aj pôsobnosť fonduzaradením Slovenska do schengenskéhopriestoru?Prostriedky z fondu pre utečencov, ktoréadministrujeme, môžeme naďalej poskytovaťiba pre organizácie zaregistrované na Slovensku,ktoré majú u nás sídlo.Našu prácu to neovplyvní. Našimi potenciálnymiklientmi sú iba tí migranti, ktorí sadostanú cez naše hranice a prejavia záujemo azyl na Slovensku. Z ľudí, ktorí o azyl požiadajú,je iba približne pol percenta takých,ktorí ho aj dostanú.■■ No teraz bude u nás udelený azyl platnýpre celý schengenský priestor, nie?Áno. Azylant nemusí zostať na Slovensku.Napokon pomoc, ktorá mu bola poskytnutá,je zo zdrojov Európskej únie.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Koľkým ľuďom doteraz fond pomohol, koľkýmpomáha ročne?Bližšie štatistické údaje sa evidujú odprogramového roku 2005. K septembru 2007bolo z Európskeho fondu pre utečencov poskytnutéubytovanie 1 794 ľuďom, strava1 464 ľuďom, materiálna pomoc 2 167 ľuďom,zdravotná pomoc 962 ľuďom, psychologickápomoc 275 ľuďom, sociálna 3 408 ľuďom, administratívna581 ľuďom, právne poradenstvo2 112 ľuďom, jazyková príprava 653 ľuďom.38 ľudí bolo dobrovoľne navrátenýcha 295 ľuďom boli poskytnuté informácieo dobrovoľných návratoch.■■ Z ktorých krajín pochádza najviac žiadateľovo azyl, ktorí získali pomoc na Slovensku?Za vlaňajšok bolo k novembru podaných2 592 žiadostí o azyl, bol udelený 13 utečencom.Najviac žiadateľov pochádzalo z Pakistanu,Indie a Ruskej federácie.■■ Nemôže nejaká mimovládna organizáciatieto prostriedky zneužiť alebo využiť na inýako deklarovaný účel?Predovšetkým s týmito prostriedkami robiaušľachtilí ľudia, ktorí chcú pomáhať utečencom.Minimálne dvakrát ročne vykonávameaj kontrolu na mieste, a to výkonu poskytovanýchslužieb a dodávky tovaru. Slovenskýtrh je malý a v tejto oblasti pôsobí naňom sedem mimovládnych organizácií, tie sauž aj navzájom kontrolujú.■■ Môžete ich vymenovať?Slovenská humanitná rada, Spoločnosťľudí dobrej vôle, Liga za ľudské práva, Človekv ohrození, Slovenská utečenecká radaa Ekumenická rada cirkví a Medzinárodnáorganizácia pre migráciu. Cez týchtošesť organizácií sa dostáva vyše 90 percentprostriedkov na pomoc pre utečencov. Mysme poskytli prostriedky na projekty štyroch.Nestalo sa, že by neúspešní žiadateliao grant neakceptovali zdôvodnené zamietnutieprojektu. To nepodlieha nijakému politickémurozhodovaniu. Ušľachtilé zámerynašej činnosti a jej financovanie sú úplnemimo politického záujmu.■■ Prečo prostriedky z fondu nevyužívajú ajmiestne samosprávy, ktoré poskytujú azylantompomoc? Nevedia o tejto možnosti?Vedia. Samospráva však azylantom pomocneposkytuje. Pozitívne je, ak niektoré obceumožnili zriaďovanie zariadení pre utečencovvo svojom katastrálnom území a snažiasa, aby ich občania pozitívne vnímali. Mohliby však napríklad prevziať z grantu prevádzkuza takýto tábor utečencov, mohli by zamestnaťľudí z obce, mohli by robiť školenia,poskytovať sociálnu asistenciu. Ale o grantypre neziskovú činnosť pre azylantov nejaviazáujem. Nevnímajú to ako vlastný problém.Hoci by mohli napríklad tým pomôcť zvýšeniuzamestnanosti v obci.Január 200831

Návrh zákona o spolkochObávajme sa iba apatiea ľahostajnostiO novom zákone o spolkoch, ktorý nevytvára lepšie podmienky pre slobodnézdružovanie, ale obmedzuje ho, hovorí Šarlota Pufflerová, výkonná riaditeľkamimovládnej organizácie Občan a demokracia. Otázky kládla Dagmar Krištofičová.■■ Po tom, ako sa mimovládne a neziskové organizácie(MVO) spojili a nahlas protestovaliproti návrhu zákona, hovorca Ministerstvavnútra SR tvrdil, že zástupcovia MVO klopúna otvorené dvere. O príprave zákona ste nevedeli,nepočuli?O príprave zákona nevedela dokonca aniRada vlády pre mimovládne organizácie, ktoráje poradným orgánom vlády SR. Navyšev legislatívnom procese sa v tomto prípadevynechala fáza legislatívneho návrhu zákona(čiže pripravila sa hneď paragrafovaná verzia),keď sa zákony predkladajú na verejnú diskusiu.Veď s kým iným než s verejnosťou by vládaSR mala diskutovať o zákone, ktorý sa týkatakého množstva jej občanov a občianok.To, čo opakovane hovoril pán hovorcao otvorených dverách, nie je pravda, rovnakoako to, čo hovorí o dohode s mimovládnymiorganizáciami (situácia k 14. 1. 2008).Zatiaľ minister vnútra rokoval s radou vlády,čím iba sčasti napravil to, čo neurobil na začiatku.Dozvedel sa to isté, čo od iniciatívyZa slobodné združovanie, do ktorej prerástlapodpora hromadnej pripomienky viac ako4 500 občanmi a občiankami - že návrh zákonamusí stiahnuť. To bude aj predmetomrozporového konania, na ktoré musí ministerstvozástupcov a zástupkyne verejnostipozvať. Urobilo by len dobre, keby dovtedyzverejnilo (čo prisľúbilo aj členom Rady vládypre MVO) dôvody, prečo chce zničiť zákono občianskych združeniach namiesto toho,aby ho – ak treba, novelizovalo. Ponovembrovýzákon vyhovuje všetkým, ktorých sa týka,na rozdiel od nového zákona o spolkoch, ktorývyhovuje len ministerstvu. A o tomto tretísektor vedie verejnú diskusiu.■■ Najviac vyčítate zákonu, že obmedzujepráva občanov na združovanie. Ako návrh zákonamení súčasnú situáciu?Niekoľko príkladov:– prísnym a komplikovaným administratívnymprocesom chce ministerstvo vnútraspolky de facto povoľovať, nie iba registrovať,– spolok môže vyvíjať činnosť len pre svojichčlenov, nie pre iných, ako je to typickéFoto: M. Nemecpre väčšinu občianskych združení (azylovédomy, Hodina deťom, rodičovské združenia,materské centrá, Liga proti rakovine,Sloboda zvierat a pod.),– navyše spolky musia od svojich členova členiek vyberať členské príspevky (?),– zákon nedovoľuje spolkom podnikať:napr. organizovať plavecké, jazykové čipočítačové kurzy a ďalšie aktivity; brániteda vytvárať nové pracovné miesta – napr.v chránených dielňach, kluboch pre deti,ženy, seniorov, ľudí s postihnutím a pod.,– zákon je zložitý, je zbytočne dlhý (vyše 20strán oproti pôvodným trom) a pre neprávnikovje málo zrozumiteľný. A čo je najdôležitejšiavýhrada: namiesto toho, abyvytváral lepšie podmienky pre slobodnézdružovanie, obmedzuje MVO a doslovadiktuje, čo a ako môžeme robiť, a nenapĺňatak naše ústavné práva. Ak smeruje k vylepšeniam,tak potom ide o prácu ministerstva,ale to by ministerstvo mohlo – ba malo– urobiť aj bez toho, že MVO obmedzí.■■ V návrhu zákona sa pre MVO navrhujepovinný audit, podvojné účtovníctvo. Budúniektoré menšie občianske združenia mať dostatokfinančných prostriedkov na zaplatenietýchto služieb?Zákon o spolkoch prikazuje vedeniepodvojného účtovníctva, povinný audit,zverejňovanie trvalého bydliska určitýchčlenov spolku, povinne odovzdávanie výročnýchspráv ministerstvu vnútra a za nesplnenietýchto prísnych a finančne náročnýchpodmienok vysoké a neprimeranesankčné pokuty a pod. Pre malé občianskezdruženia, ktoré pracujú len s minimálnymialebo žiadnymi finančnými prostriedkami(a tých je nadpočetná väčšina), sú všetkytieto povinnosti jednoznačne likvidačné.Pritom ministerstvu zjavne ide o likvidáciuúplne iných združení. Veď o čo iné môže ísť,ak namiesto toho, aby si robilo poriadky sosvojím registrom, robí poriadky s aktívnymiobčanmi a občiankami tohto štátu?■■ Naozaj si myslíte, že cieľom zákona je obmedziťverejnú kontrolu činnosti vládnucichpolitických strán, štátnej správy a samosprávy?Čo vás k tejto myšlienke vedie?Mnohé ustanovenia zákona o spolkochz dielne ministra vnútra Roberta Kaliňákasú v priamom rozpore so základnými ľudskýmiprávami, Ústavou SR a medzinárodnýmidokumentmi o ľudských právach, čímpriamo obmedzujú právo občanov a občianokna združovanie. (Viac na http://www.sloboda-zdruzovania.sk/pripomienka). Zákonpreto vyvoláva dôvodnú obavu, že jehocieľom je najmä znemožniť verejnú kontrolučinnosti vládnucich politických strán,štátnej správy a samosprávy, resp. kontrolyzneužívania ich moci a hospodárenia s verejnýmiprostriedkami mimovládnymi organizáciami,ktoré robia monitoring a verejnesa vyjadrujú k týmto problémom.Už v súčasnosti platný zákon ponúka dostatoknástrojov na kontrolu hospodáreniaobčianskych združení a zabezpečenie ichkvalitnej práce, ktorá je zmysluplnou priamoupomocou ľuďom či životnému prostrediu.Návrh zákona o spolkoch nič nerieši,iba nivočí dobre fungujúce prostredie občianskejspoločnosti, oberá ľudí o ich základnépráva a možnosti spravovať veciverejné a kontrolovať verejnú moc. Nedopustime,aby sa takýto zákon stal našourealitou. Podpora hromadnej pripomienky,v ktorej ide o stiahnutie novo navrhovanéhozákona, je preto dôležitá.■■ Čo pre vás osobne znamená práca v nezávisleja neziskovej organizácii?Okrem iného meniť totalitné praktiky verejnejmoci – i takej, ktorá o sebe tvrdí, že jedemokratická. Nie je to len tým, že poukazujemena jej prešľapy. Snažíme sa meniť fungovanieverejnej moci - ktorá má slúžiť občanoma občiankam. Všetci a všetky vidíme, žeani po 18 rokoch sme na Slovensku nedozrelina skutočnú demokraciu, a preto sa snažímeotvárať práve také témy, o ktorých niekaždý rád počúva. V zdravej demokracii savšak práve také hlasy cenia a hlavným cieľomverejnej moci nie je ich umlčať. A to bynový zákon o spolkoch spôsobil.■■ Darí sa vám šíriť právne vedomie občanova zvyšovať ich aktivity v oblasti rozhodovaniao veciach verejných.?Som presvedčená, že ľudia na Slovenskurozmýšľajú nad tým, čo sa okolo nichdeje, a skôr či neskôr to tým, čo zobrali naseba politickú zodpovednosť a držia v rukáchverejnú moc, spočítajú. Už sme tov poslednom období zažili niekoľkokrát.A zažijeme znovu. Vývoj sa nedá zastaviťa prílišný tlak na naše slobody ho môželen urýchliť a veľmi rýchlo i zásadne zmeniťsituáciu. Mladá generácia už našťastie,rozmýšľa inak a ukazuje aj nám, svojim rodičom,že sa niet čoho báť viac ako práveapatie a ľahostajnosti.32 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo spravodlivosti SR■■ Pred niekoľkými týždňami ste saskepticky vyjadrili, že sa v politikecítite ako Alenka v krajine zázrakov.Nie ste v politike prvýkrát, teraz akominister, takže by vás už nemalo čoprekvapiť. Čo vás teda motivovalok takémuto vyjadreniu?Som prvýkrát na poste ministraspravodlivosti. V minulosti som viedolNajvyšší súd Slovenskej republiky.Nedá sa to porovnať, aj keď somvedel, že to nebude ľahké, ale takýtomorálny a ekonomický rozkladsom skutočne nečakal. Okrem tohou mňa vždy platí slovo, a to v politikeveru je veľká zriedkavosť.■■ Z vašich slov sa dalo akoby medziriadkami vyčítať, že aj v takom rezorte,ako je spravodlivosť, sa môžudiať nespravodlivosti, ktoré znechutiaa otrávia aj ministra. Cítite aj vynejaké tlaky, ktoré vnímate napríkladako lobistické?Samozrejme, nemali sme v pláne,a nebudem to vôbec tajiť, riešiťnečestnosť pri dobrovoľných dražbácha bytovej mafii. Médiá na toupozornili, najskôr som to bral ibaako senzáciu, ale kontroly a našezistenia potvrdili, že je to tak. Občaniav stovkách prípadov v dôsledkusmiešnych dlhov prichádzalio strechu nad hlavou. Viete,čo to bol za zápas? Najskôr, že jeto hlúposť regulovať, že to nikdena svete nie je. Ukázalo sa, že Poľsko,Česko, Francúzsko i 21 štátovv USA to už majú dávno upravené.Verím, že sa to podarí dotiahnuť do koncai s vykonávacím predpisom. Keď mi jedenz veľvyslancov, nebudem ho menovať,na konci oznámil, že by privítal, aby somsa stretol so zástupcami jednej nebankovejspoločnosti, takmer som spadol z nôh.■■ Niekedy sa zdá, akoby ste nič iné nerobili,iba naprávali, čo vám zanechali vaši predchodcovia,predovšetkým Daniel Lipšic. Kedysa skončí toto upratovanie?To nie je o Danielovi Lipšicovi, aj keď sato v médiách tak zjednodušuje. Tu chýbalsystém – spravodlivý, ale presný a nekompromisný.Problém je, že niektorí sudcoviazačali politikárčiť a jednoducho prestali pojednávať.To, čo je ich základné poslanie,nie robiť ankety, zastávať rôzne funkciea hľadať výhovorky. Sudca slúži iba tým,že spravodlivo a zákonne rozhoduje. Zarážama inak, s akou ľahkosťou dokázali orgányčinné v trestnom konaní zatvárať očinad predraženými tendrami a nákupmi.Nič som nezamietol pod koberec ani sa ničumelo nevyrábalo, opierali sme sa len a leno kontroly Najvyššieho kontrolného úraduSlovenskej republiky a rezortu financií.■■ Každý, kto sa podujal na funkciu ministraspravodlivosti, si ako jednu z hlavných úlohFoto: M. NemecV justícii chcemdisciplínua poriadokRozhovor s podpredsedom vlády,ministrom spravodlivosti Slovenskejrepubliky Štefanom Harabinompripravil publicista František Meliš.predsavzal zlepšenie činnosti súdov. Hovoríme,samozrejme, o ponovembrovom období.Ako občan, ktorý má tiež svoje skúsenosti soslovenskými súdmi, a poviem, že nie najlepšie,sa nádeja, že práve ten nový minister užkonečne urobí v tomto spoločenstve poriadok.Ako hodnotíte svoju doterajšiu prácu natomto poli?Mne dajú vysvedčenie štatistika a občan.To prvé hovorí jasnou rečou: nastal výraznýpozitívny posun a stabilizácia. Ukazujesa, že moje názory o silnom postavení predsedusúdu, kontrolách a legislatívnych zmenáchsa potvrdzujú. Podobným smerom idúv Čechách, vo Francúzsku a ďalších krajinách.Tlačovými konferenciami sa jednoducho súdnekonanie nezrýchli. Stav, že občan dostanerozhodnutie do troch mesiacov, je, žiaľ, v nedohľadne.Bude to dlhodobejší proces.■■ Nepochybne aj fakt, že predseda vlády jepôvodným povolaním právnik so sociálnymcítením, vám pomohol v presadení predsavzatiaobnoviť činnosť niektorých okresnýchsúdov, ktoré nechal zrušiť váš predchodcaDaniel Lipšic. Národná rada dokoncaschválila zriadenie dvoch súdov nad vašu požiadavku.Ste naozaj presvedčený, že sa týmzrýchli súdne konanie, keď agenda, ktorú doterazprejednávali pôvodné súdy, prejde na34 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniinovo zriaďované, čo ešte predĺži časna vybavenie veci, pretože novýmsudcom bude istý čas trvať, kým sazoznámia so spismi? Vychádzam ajz vašich nedávnych slov, podľa ktorýchsúdy tlačia pred sebou ako balvan22-tisíc nevyriešených vecí staršíchviac ako päť rokov.V trestnom konaní to až takýproblém nebude. Dnes je pevnestanovený limit na väzbu, a takväčšina obvinených je na slobode,lebo polícia jednoducho nestíha.Najzávažnejšie prípady sa riešiana okresných súdoch v sídle kraja,čiže tam nehrozia nijaké problémy.V civilnej agende nehrozia vôbecprieťahy, lebo možno pokračovaťaj v začatých veciach. Najparadoxnejšieje, že napríklad do Pezinkasa vracajú prípady, s ktorými saštyri roky nepohlo. Boli preloženéna okresné súdy do Bratislavy a terazsa prípady vracajú. Štyri rokysa neurobilo v desiatkach takýchtokáuz absolútne nič. Garantujem,že do roka sa bude v nich konať.Verte mi, že rušiť súdy v minulostibol absolútny nezmysel. Bolo ichtreba optimalizovať a hlavne ichposilniť personálne a materiálne.■■ Samozrejme, so zriaďovaním ďalšíchsúdov sa natíska otázka, koľkoto bude stáť a či ste schopný na tov štátnom rozpočte vybojovať peniaze?Teraz to nebude stáť okrem 13 miliónovvôbec nič. Zrušenie, okremspôsobenia prieťahov v súdnom konaní, pritomvyšlo priamo na stovky miliónov korúna zatiaľ za to nikto neniesol zodpovednosť.Dozriem na to, aby nové súdy fungovali. Mimochodomv okolitých štátoch Európskejúnie majú oveľa hustejšiu justičnú sieť. V susednomRakúsku majú napríklad tzv. horskésúdy, kde sú dvaja sudcovia. A najmä si trebauvedomiť, že špecializácia nie je možná, lebomáme elektronickú podateľňu.■■ Personálne obsadzovanie novozriadenýchsúdov sudcami nebude jednoduchou záležitosťou.Zrejme budete čerpať z doterajšíchkonkurzov pri výbere ľudí alebo zvolíte nejakýiný model?Nuž ste na veľkom omyle. Justícia sa vďakanovému vedeniu ministerstva stabilizovala,prestali pohony na sudcov, ktorí maliopačný názor ako minister. Dnes sa na dvevýberové miesta do Revúcej hlási 28 uchádzačov.Opakujem 28 právnikov, mladých,starších, skúsených, dokonca aj jeden prokurátor.Do Pezinka, do Bratislavy a iných miestje to podstatne viac. Takže je to iba technickázáležitosť a v prvom štvrťroku tohto rokubude situácia stabilizovaná. Nijaký problém,iba obavy ľudí, ktorí súdnictvu nerozumejúalebo to môže byť i zámer politikov, priamozodpovedných za nelichotivý stav v justícii.

Národná rada SRVo výbore prevažujúodborné stanoviskáS profesorom JUDr. Mojmírom Mamojkom, CSc., predsedom Ústavnoprávneho výboruNárodnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer-sociálna demokracia, hovorilpublicista František Meliš.■■ Ústavnoprávnemu výboru často pripadáúloha vysvetľovať zákon o rokovacom poriadkunárodnej rady. A tak sa zdá, akoby bolnielen tieňovou národnou radou, ako ho nazývatevy, ale supluje aj ústavný súd.Priznám sa, že sa mi vždy zvýši hladinaadrenalínu, keď sa črtá procedurálny probléma nikdy ma to neteší. Každý súd má navynesenie rozsudku niekoľko mesiacov, baaj rokov, a my musíme rozhodnúť okamžite.Neraz som už povedal, že pri všetkej úctek autorom rokovacieho poriadku nie je celkomdobrý, vyvoláva mnoho procedurálnychproblémov. Tieto momenty nemám rád, pretožeza pár minút prijať rozhodnutie, aj keďide len o odporúčacie, je veľmi zodpovedné.Pritom národná rada v tomto volebnom obdobíakceptovala všetky rozhodnutia ústavnoprávnehovýboru.■■ Aj v ústavnoprávnom výbore má koalíciapočetnú prevahu, pritom v týchto prípadochnejde o politické, ale odborné stanoviská.Ako vnímate súčinnosť koaličných a opozičnýchkolegov?Od svojho nástupu do tejto funkcie sapredovšetkým snažím, aby v rozhodnutiachvýboru bola dodržaná ústavnosť a čistotapráva, či už po obsahovej, alebo formálnejstránke. Snažím sa o to, aby v tom nebolocítiť politický postoj, pretože ak 35 rokov robítev práve, tak získate návyky, ktoré môžubyť pozitívnejšie i negatívnejšie. Verím, žeprávny poriadok určuje zásadné pravidláhry v komunikácii medzi ľuďmi a potomje tu normotvorba zákonnosti, teda kvalitatvorby a aplikácie práva. Nemožno kvalitneaplikovať právo, keby v normotvornej podobezlyhávala normatívna činnosť v prevahezlých predpisov. Ako človek i právnik si uvedomujem,že akýkoľvek právny predpis národnárada schváli, potom tak ľahko či ťažkosa aplikuje v praxi. Ani napriek veku i praxisa zo mňa nestal rutinér, ktorý by sa ľahkoFoto: M. Nemeczbavoval problému, pretože aj to zlé prepúšťamcez seba a dosť nad tým rozmýšľam. Narokovaniach výboru veľmi často upozorňujemena to, kde v návrhoch je racionálnejadro, kde sú rizikové pasáže, či už v nadväznostina ústavu, alebo centrálne predpisy.S prácou ústavnoprávneho výboru somspokojný, pretože sa snaží pracovať profesionálnea korektne a aj keď si ostrejšie vymieňamenázory, neurážame sa a ešte smeneprekročili hranice totálnej animozity.■■ Nielen zákon o rokovacom poriadku národnejrady, ale aj ústava už boli toľkokrátnovelizované, že by si zaslúžili úplne novúpodobu.Poznám najmenej tri názory na novelizáciuústavy. Prvým je, aby sa vôbec nenovelizovala,druhým je prijatie úplne novejústavy a tretím novelizovanie niektorýchjej ustanovení. Zastávam názor, že ústavaje základným zákonom štátu a že bola prijímanána moderný systém parlamentarizmuv demokratickom štáte, čo povedali viacerízahraniční experti. Som presvedčený,že podmienkou stability práva je stabilitaprávneho poriadku. Niektoré ustanoveniaústavy treba novelizovať, ale netreba maťnovú ústavu. Naša ústava vychádza akovzor moderných ústav a nebolo by to dobréani pre stabilitu iných právnych predpisovnižšej právnej sily.■■ Z tohto pohľadu sa zdala existencia komisiepre ústavu a rokovací poriadok zriadenápredsedom parlamentu Pavlom Paškom akoopodstatnený krok, ak by napríklad na koncivolebného obdobia bola jej výstupom nováústava, resp. novely jej niektorých ustanovenía nový rokovací poriadok.V komisii sú známe osobnosti, ktoré si vážiasamy seba. Máme interný pracovný termín,že na začiatku tohto roku si urobímeanalýzu niektorých článkov ústavy. Už sompredložil Pavlovi Paškovi materiál, o čom bysa mohlo diskutovať. Verím, že komisia k nejakémustanovisku dospeje. Čo sa týka zákonao rokovacom poriadku, ide o náročnýa zložitý predpis, na ktorom by malo pracovaťaspoň päť ľudí aj dva roky, ak to má byťpozitívny a racionálny prístup. To sa nedáurobiť za jeden-dva roky.■■ Komisia sa však prakticky rozsypala, pretožez nej odišli už aj koaliční zástupcovia.Som presvedčený, že to má byť stály poradnýorgán, ktorý má mať svoje etapovitévýstupy, pretože právny poriadok má svojustatickú i dynamickú polohu. Odchod kolegovz komisie vnímam ako emotívny a unáhlenýkrok. Treba vychádzať z toho, že v komisiije dosť skúsených a múdrych ľudí, a pretonejde o formálno-právnu stránku zákonodarnejiniciatívy. Samozrejme, že tú má vláda,výbory a poslanci, ale to neznamená, že byz komisie nemohli vzísť rozumné právne výstupy.A keď je to pod kuratelou predseduparlamentu, tak potom je to vážna otázka,a preto nechceme, aby nám neskôr niektopovedal, že sme nič neurobili. Preto som optimistaa verím, že koaliční partneri sa do komisievrátia a v súvislosti s účasťou opozičnýchkolegov som reálny optimista.■■ Po nástupe Štefana Harabina do funkcieministra spravodlivosti sa rozvírila ostrá diskusiamedzi ním a opozičnými poslancami,a napokon aj v samotnej koalícii ohľadomopodstatnenosti jestvovania Špeciálnehosúdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Vy stesa tiež napokon priklonili na stranu tých, čopožadovali ich zachovanie.Postavil som sa za zachovanie oboch inštitúcií,aj keď ako právnik sa s týmto riešenímvnútorne nestotožňujem. Neraz somverejne prezentoval, že v Slovenskej republikenie sú potrebné takéto špeciálne ustanovizne,pretože frekvencia našej kriminalityv porovnaní s vyspelou Európou nieje taká vysoká. Preto v slovenských podmienkachz krátkodobej, a to nehovorímo dlhodobej perspektíve nepotrebujeme takétoorgány. Na rozdiel od kolegu DanielaLipšica si nemyslím, že otázka pretrhnutiaväzieb a kontaktov je kardinálna, pretože,ak niekto si chce kontakt nájsť, tak si honájde, pretože Slovensko je veľmi malé. Jeto predovšetkým o vzťahu sudcov k tomutoťažkému, ale peknému povolaniu.■■ Vy ste hlasovali aj za rozšírenie počtu sídielsúdov.Nepovažujem to za zásadný problém. Trochasa to politicky predimenzovalo. Zásadneto činnosť justície neovplyvní, ale je istýpozitívny krok k tomu, že sa veci prerozdeliaa že aj súdy budú občanovi dostupnejšie.Chápem sudcov, ktorí pojednávajú obchodnoprávnea trestnoprávne veci, že sa sťažujúna množstvo práce. Avšak na druhej straneje to aj o prístupe k práci, o riadiacej a kontrolnejčinnosti. Ak si sudca toto ťažké povolanievyberie, tak musí veľa pracovať. A ktonevládze, nech ide preč.38 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Národná rada SRŠkoda, že sa „opravujú“aj dobré zákonyS docentkou JUDr. Luciou Žitňanskou, ministerkou spravodlivosti ku koncu minuléhovolebného obdobia, v súčasnosti poslankyňou Národnej rady Slovenskej republikya členkou jej ústavnoprávneho výboru za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniudemokratickústranu, sa rozprával publicista František Meliš.■■ Krátko po nástupe Štefana Harabina napost ministra ste sa vyjadrili, že jeho obdobieje obdobím veľkej neistoty. Ako po roku a polhodnotíte jeho pôsobenie vo funkcii?Povedala som to preto, lebo sa urobiliprvé kroky na zrušenie Špeciálneho súdua Úradu špeciálnej prokuratúry, uskutočnilisa personálne zmeny na ministerstve a ajna okresných súdoch. Tieto kroky ministraveľmi zneisťovali celý systém a neistotatu ešte ostáva, pretože doteraz nebola zodpovedanáotázka, čo bude ďalej so Špeciálnymsúdom a Úradom špeciálnej prokuratúry,a ani programové vyhlásenie vlády nedávajasnú odpoveď ako ďalej s justíciou.Ústavnoprávny výbor žiadal od ministrapredloženie koncepcie justície, ktorú doteraznedostal. Takže stále nie je isté, akochce minister riešiť tie vypuklé problémyv justícii. Spochybnil Špeciálny súd a Úradšpeciálnej prokuratúry, rozhodol sa znovuzriadiť niektoré zrušené súdy, novelizujeObčiansky súdny poriadok a trestné kódexy.Teda vyzerá to po roku a pol tak, akosnaha rušiť niektoré reformné kroky a vracaťstav do obdobia pred roky 1999 – 2000.Považujem to za škodu, pretože niektoréreformné kroky v justícii si vyžadujú určitýčas, aby priniesli výsledky. Štatistickéukazovatele v roku 2004 potvrdili, že prvépozitívne výsledky sa už začali objavovať,napríklad v tom, že kapacita justície postačujena vybavovanie vecí, ktoré prichádzajúna súdy. Nemyslím si, že také skoky, akjedna vláda urobí reformné kroky a druhávláda ich zruší, môžu byť cestou k zlepšeniučinnosti justície.■■ Štefan Harabin hneď po nástupe avizovalnovelizáciu viacerých právnych noriem. Svojsľub plní, pretože parlamentom už ich prešlodosť. Pripravujú sa aj novely TrestnéhoFoto: M. Nemecporiadku a trestného zákona, ktoré mali byťakousi pýchou práce bývalého ministerstvaspravodlivosti. Zdá sa, že Štefan Harabin dôsledneplní programové vyhlásenie vlády.Minister čiastočne plní programové vyhlásenie,pretože prehodnotenie Špeciálnehosúdu a Úradu špeciálnej prokuratúry sanenaplnilo, taktiež sa mu nepodarilo zvýšiťpočet sudcov, ale podarilo sa mu zriadiť novésúdy. Keď si však zoberieme tohtoročný rozpočet,tak v materiáli ministerstva spravodlivostibolo napísané, že vzhľadom na rozpočetministerstvo negarantuje plnenie programovéhovyhlásenia vlády v oblasti vymožiteľnostipráva, čo je vážna vec. A v súvislostis trestnými kódexmi treba povedať, že tak,ako boli prijaté, boli veľkou zmenou v našomprávnom prostredí a považujem len zaprirodzené, že prax prinesie poznatky, ktorétreba do nich zapracovať. V tomto období byvšak nebolo dobré zásadne prehodnocovaťtrestné sadzby a podobne, pretože dva rokypo nadobudnutí účinnosti týchto zákonov jepríliš krátky čas na to, aby sa tieto principiálneveci dali prehodnotiť.■■ Je nepopierateľné, že občania vnímajújustíciu predovšetkým cez činnosť súdov. Zavášho pôsobenia na ministerstve sa ich početzredukoval, Štefanovi Harabinovi parlamentschválil zriadenie deviatich, teda dokoncao dva viac, ako požadoval. Ako vnímate tútoskutočnosť?Vnímam to ako určité politikum, jednavláda zrušila súdy a druhá ich zriadila. Je pochopiteľne,že vždy je tlak zo samospráv nazriaďovanie nových súdov. My sme sa snažilizracionalizovať súdnu sústavu tak, abyna úrovni okresných súdov vznikli približnerovnako veľké súdy, aby jeden súd nemalmenej ako 10 – 15 sudcov a aby na úrovnikaždého okresného súdu bola umožnená prizachovaní náhodného prideľovania prípadovaspoň základná miera špecializácie. Súd,ktorý má štyroch-piatich sudcov, tieto kritériánespĺňa. Rozšírenie siete súdov chápemako populárne opatrenie, aj keď v konečnomdôsledku ľudom nič nové neprinesie, pretoževzdialenosti na Slovensku nie sú také veľké,aby boli zásadným obmedzením prístupuk súdu. Musíme sa sústrediť na rýchlosť rozhodnutiaa na kvalitu rozhodnutí.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Ústavnoprávny výbor často vysvetľujesporné ustanovenia zákona o rokovacom poriadkunárodnej rady. Koalícia vždy v ňommala početnú prevahu a je to tak aj v tomtovolebnom období. Opoziční poslanci nerazmajú na spory odlišné názory, napokon sikoalícia presadí svoje znenie. Necítite sa akočlenka opozičnej strany niekedy bezmocná?Čo sa týka výkladu zákona o rokovacomporiadku áno. Myslím, že rokovací poriadoksi vyžaduje zásadnú zmenu.■■ Práve preto zrejme zriadil predseda národnejrady Pavol Paška komisiu, ktorá sa všakuž rozsypala, pretože z nej odišli už aj koaličníposlanci. Domnievam sa, že jej zriadenie nebolotaké márne, pretože nielen rokovací poriadok,ale aj ústava už majú za sebou toľkonovelizácií, že by si zaslúžili nové podoby.Komisia nemá legislatívnu iniciatívu. Tosa ukázalo aj pri návrhu na zmenu ústavyo imunite poslancov. Komisia môže vysloviťnázor, ale výsledok závisí od zhody90 poslancov. To znamená súhlas koalíciea opozície. Každé právne rozhodnutie jeaj politickým rozhodnutím. Preto od začiatkubola táto komisia odsúdená na neúspech.Máme ústavnoprávny výbor, ktorýmá legislatívnu iniciatívu a môže zriaďovaťaj subkomisie. Toto bolo našou základnouotázkou.■■ Vašou takpovediac srdcovou záležitosťouje Centrum právnej pomoci. Už ste sa niekoľkokrátvyjadrili, že vláda okresáva jeho činnosť.Prečo?Činnosť ministra spravodlivosti v tejtootázke hodnotím ako deštrukčnú, pretožedlho trvalo, kým ministerstvo spravodlivostiprišlo s predstavou o fungovaní Centraprávnej pomoci. Keď ministerstvo prevzalŠtefan Harabin, boli zriadené štyri pobočkycentra, jeho koncepcia bola jasná, pobočkysa mali rozšíriť aj do iných krajskýchmiest, postupne sa mala robiť informačnákampaň, aby ľudia našli cestu do centraa postupne pripraviť návrhy zmien, aby sarozšírila aj jeho pôsobnosť. Niekoľkokrátsom interpelovala ministra spravodlivosti,nijakú jasnú odpoveď o plánoch s centromsom však nedostala. Nastala zmena štatútu,podľa ktorého sa otvárajú nové pobočky,s čím možno len súhlasiť, lenže tietopobočky a prípadné rozšírenie pôsobnosticentra nie je kryté v rozpočte. Ak chcemeposkytnúť kvalitnú službu občanom, takna to sa musia nájsť peniaze.Január 200839

Zbor väzenskeja justičnej stráže SRNavštívila som všetkyslovenské väzniceZa krátky čas pôsobenia vo funkcii generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnejstráže SR plukovníčka PhDr. Mária Kreslová stihla vykonať množstvo prospešnýchzmien. Ukazuje sa opäť, že keď je na určitom poste správny odborník,pozitívne výsledky sa dostavia rýchlo. Máriu Kreslovú však trápia ešte mnohéproblémy. Hovorila o nich s novinárkou Tatianou Jaglovou.■■ Vlani v januári sme vás navštívili ešte akoriaditeľku Ústavu na výkon väzby v Nitre.V apríli 2007 ste sa stali generálnou riaditeľkouZboru väzenskej a justičnej stráže. Čo satým vo vašom živote zmenilo?Vo funkcii generálnej riaditeľky ZVJS ideo podstatne náročnejšiu prácu, lebo zodpovednosťmám za celé Slovenské väzenstvo.Pracujem s ľuďmi v rôznych funkciách, ktorýchpráca s mojím pôsobením úzko súvisí.Pripravujeme novú koncepciu ďalšiehorozvoja slovenského väzenstva, participujemena príprave nových zákonov, novelizáciizákonov. V súčasnosti prebieha legislatívnyproces schvaľovania novely zákona o výkoneväzby a výkone trestu odňatia slobody,na ktorý bude logicky nadväzovať novelapríslušných vykonávacích predpisov...V tejto funkcii som už navštívila všetky slovenskéväznice, poznám asi každý ich kút.Urobila som 27 personálnych zmien, ale napriektomu je nálada medzi našimi príslušníkmidobrá. Napríklad v Sučanoch, kdesú odsúdení mladiství vo výkone trestu, jenový riaditeľ iba tri mesiace, ale už sa prácas odsúdenými zlepšila. Pozitívne hodnotímaj Ústav na výkon väzby v Banskej Bystrici,kde nový riaditeľ za pár mesiacov vykonalmnoho prospešných inovácií. Trvám natom, aby sa viac pracovalo nielen s obvinenýmia odsúdenými, ale aj s príslušníkmiZVJS. Všetci musia dobre ovládať platné zákonya interné predpisy, ide mi o to, aby sazvýšila služobná disciplína a zlepšila komunikáciamedzi podriadenými a nadriadenýmia nebolo to vždy len o rozkazoch, hocisme ozbrojený zbor, ale aby bolo cítiť aj vzájomnúľudskosť, empatiu ...■■ Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinamiEÚ?Všade sa snažia zlepšovať prácu s príslušníkmiväzenskej služby, ako aj s obvinenýmia odsúdenými. V EÚ sa v tejto súvislosti robiavýrazné zmeny. Ani my však nezaostávame.Napríklad teraz je u nás, v porovnanís krajinami V4, najvyššia zamestnanosť odsúdenýchod roku 1989. SpomeňmeNitru – tam máme 58 obvinených,ktorí pracujú. Bola som u nich nakontrole, samotní obvinení sa tešili,že môžu pracovať, majú peknépriestory, sú spokojní, bola dobránálada. Snažíme sa však zabezpečiťešte viac pracovných možností. Menejsa nám totiž darí zamestnať obvinenýchv ostatných väzniciach. V niektorých regiónochSR je vôbec veľká nezamestnanosť, a tosa taktiež odráža na zamestnanosti obvinenýcha odsúdených. My však napredujeme,snažíme sa prácu nájsť – napríklad ministerspravodlivosti rozhodol, aby boli všetky súdyvybavené nábytkom z väzenských dielní, abysa nenakupoval nábytok inde. Je kvalitný,a pravdaže, oveľa lacnejší, lebo cena práceodsúdených je nižšia.Foto: M. Nemec■■ Ako sa vám spolupracuje s ministerstvomspravodlivosti?Výborne. S vedením MS SR veľmi častokomunikujeme o problematike väzenstva.Štátny tajomník sa zúčastňuje na všetkýchkolégiách generálnej riaditeľky. MinisterŠtefan Harabin navštívil viaceré ústavy, napríkladŽeliezovce, Levoča, Dubnica, Sučany,Ružomberok, Prešov, Košice, Leopoldov,pýta sa na problémy, diskutuje s príslušníkmi.Podporu ministerstva si vážia aj príslušníciZVJS. Aktuálne je pripravená novelazákona o štátnej službe príslušníkov ozbrojenýchzborov, minister bojuje za zvýšeniefunkčných platov aj príslušníkov nášho zboru.V prípade prijatia novely zákona o štátnejslužbe príslušníkov ozbrojených zborov tak,ako ju predložilo MV SR, by došlo k zníženiuplatov príslušníkov nášho zboru oproti platompríslušníkov Policajného zboru a mladípreto odchádzajú radšej k polícii. Službav ZVJS je však psychicky náročnejšia, stresujúcejšia,veď človek je osem, resp. 12 hodín„zatvorený“ medzi ľuďmi vo výkone väzby čivo výkone trestu. Minister sa zasadil za výstavbuobjektu v ústave na výkon trestu odňatiaslobody pre odsúdené ženy. Robímevšetko pre to, aby sa zriadilo špecializovanéoddelenia na výkon trestu odsúdených matiek,kde by mohli byť s deťmi vo veku odjedného do troch rokov.■■ Chystáte aj ďalšie zmeny?Pre všetkých odsúdených a obvinenýchzvyšujeme ubytovaciu plochu na štyri štvorcovémetre na osobu. Vzhľadom na kapacitunaplnenia našich ústavov v súčasnosti sito môžeme dovoliť. Veľmi nám zatiaľ chýbadetenčný ústav pre deviantov (ľudí s poruchamisprávania). Bol by vlastne ochranouspoločnosti pred nevyliečiteľne duševne chorýmipáchateľmi. Dohoda je, že ho postavíministerstvo zdravotníctva pravdepodobnev Sučanoch pri psychiatrickej nemocnici. Akodsúdený vo výkone trestu odňatia slobodyochorie na duševnú chorobu, ktorá je podľaodborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná,patrí do detenčného ústavu.■■ Vek páchateľov trestných činov je čoraznižší. Ako to vnímate z pohľadu psychologičky?Spoločnosť a najmä rodina sa v súčasnostiorientujú veľmi často na materiálnehodnoty a rozvíjanie duchovných hodnôtzaostáva. Rodina neraz zlyháva. Mladí ľudia,ktorí si zakladajú rodinu, sa v mnohýchprípadoch pre ňu neobetujú, naopak, obajachcú byť úspešní, budovať si kariéru, zarábaťčo najviac peňazí. Dieťa často necíti pohodu,nikto naň nemá čas, rodičia nevediao jeho problémoch. Práve uznanie a porozumeniesi neskôr hľadá v partii, kde si nerazzíska obdiv – žiaľ, práve páchaním násilia,surovosťou a agresivitou.■■ Ako sa pracuje s mladistvými páchateľmivo výkone trestu? Uvedomia si svoj čin a ľutujúho?S mladistvými páchateľmi účinne pracujúpsychológovia a špeciálni pedagógovia podľastanovených programov zaobchádzania.Používajú sa individuálne a skupinové formya metódy práce s cieľom pozitívne pôsobiťna hodnotový systém odsúdeného. Mladistvísú emočne labilnejší, ovplyvniteľnejší,nerozhodní, nekritickí, so sklonom k impulzívnymaž agresívnym reakciám. Niektorínemajú pracovné návyky, často sú v opozíciivoči dospelej autorite, majú zníženú toleranciuna frustráciu. Snažíme sa u odsúdených,aby dostali spätnú väzbu, kde robili a robiachyby a tých sa vyvarovali. Niekedy však ponávrate na slobodu, do pôvodného často sociopatogénnehoaž kriminálne narušenéhoprostredia sa účinok našej práce stráca a opakovanezačnú páchať trestnú činnosť. Tu jeúloha postpenitenciárnej práce, je potrebné,aby sa im naďalej venovali sociálni pracovníci,lebo inak je to začarovaný kruh. 46 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

SR súčasťouschengenského priestorutakmer jednu miliardu eur na urýchlenieúsilia nových schengenských partnerov. Súto vynikajúco vynaložené prostriedky.“Rovnako tak vyzdvihol aj prínos portugalskéhopredsedníctva, ktoré je mu blízkeaj preto, že sám bol na čele portugalskejvlády a pomáhal vytvárať jej postoje. „Rozšírenieschengenského priestoru by nebolomožné bez iniciatívneho prístupu portugalskéhopredsedníctva, pre ktoré bolo vždyprioritou. Bez jeho kompetentnosti, pomocia riešenia určitých problémov za pochoduby sme nemohli byť takí úspešní,“ dodal.Všetci, ktorí cestovali v rámci krajínschengenského priestoru, už poznali, že nahraničných priechodoch neboli žiadne kontroly.Menej už bola známa skutočnosť, žekaždý držiteľ víza do jednej z krajín schengenskéhosystému ho má platné aj pre ostatnýchčlenov. Znamená to, že musel vzniknúťinformačný systém, ktorý zaručuje, že jednačlenská krajina nevydá vízum osobe z tretiehoštátu nežiaducej či hľadanej v inomštáte schengenského systému. „Keď bolozrejmé, že nové členské štáty nebude možnépriamo zahrnúť do nového schengenskéhoinformačného systému (SIS II) v roku 2007,Portugalsko predložilo Rade pre spravodlivosťa vnútorné záležitosti konkrétny návrh– rýchle klonovanie portugalskej národnejjednotky SIS a následnú inštaláciu klonovanejaplikácie známej ako SISone4ALL dosystémov nových členských štátov. Predišlosa tak odloženiu odstránenia kontrol na vnútornýchhraniciach, ktoré sa stalo skutočnosťouvďaka spoločnému úsiliu troch predsedníctiev(Nemecko, Portugalsko a Slovinsko)a komisie. Ministri spravodlivosti a vnútramohli teda začiatkom decembra konštatovať,že všetko je už pripravené, a vyjadriť súhlasso vstupom uvedených krajín do schengenskéhopriestoru. Systém SISone4ALLbude skutočným prínosom pre zabezpečenieúčinnosti kontrol a už začal vykazovať pozitívnevýsledky v oblasti boja proti trestnejčinnosti. Všetkých 24 schengenských krajínsa bude deliť o informácie o hľadaných, nezvestnýcha vypovedaných osobách, stratenoma odcudzenom majetku,“ vysvetlil.Pochopiteľne, že rozšírenie schengenskéhopriestoru vyvolávalo aj obavy z bezpečnostijeho doterajších členských krajína z rastu kriminality. „Čo sa týka obávo bezpečnosť – uisťujeme členské štáty, žeby nebolo vstupu nových štátov do schengenskéhopriestoru, keby tak, ako aj Slovenskárepublika, neposilnili externé hraniceEurópy. Čiže znamená to posilneniebezpečnosti, a nie jej oslabenie. Do týchtoexterných hraníc išli veľké investíciea nielen finančné – a treba povedať, že ajz Európskej komisie prišli financie na ichinfraštruktúru. Nešlo však len o finančnúpomoc, ale znamenalo to i delenie sao informácie, podelenie sa o odbornostimedzi jednotlivými policajnými zbormipráve s cieľom zvýšiť bezpečnosť Európya jednotlivých krajín. Treba však povedať,že bezpečnosť Európy, bezpečnosť sveta sanezvyšuje len tým, že sa sprísňuje alebo,že je kontrola na hraniciach – také jednoduchéto nie je. Naopak, treba vytvoriť koordinovanejšíprístup tak, aby sme uľahčilislušným ľuďom pohyb v jednotlivýchkrajinách a medzi jednotlivými krajinamia naopak sťažili život kriminálnikom. Právek tomu smeruje jedna z iniciatív vykonanáza portugalského predsedníctva –vytvoriť integrovanejšiu policajnú spoluprácu,aby sa zvyšovala koordinácia. Čižeubezpečujem ľudí, ktorí majú určitý skeptickýpohľad, že rozšírenie schengenskéhopriestoru neznamená nižšiu bezpečnosť,ale naopak vyššiu bezpečnosť práve spoluprácou,pretože nemá význam, aby 27 policajnýchorganizácií v jednotlivých štátochfungovalo osve. Práve bezpečnosť zlepšímezjednotením,“ zdôraznil predseda Európskejkomisie.Na tlačovej konferencii v Bratislave odpovedalBarroso aj na niekoľko otázoknovinárov. Na otázku, ako bude pokračovaťrozširovanie schengenského priestoru,upozornil, že treba odlíšiť rozširovanieod schengenského priestoru. „Ešte stálemáme krajiny, ktoré sú členskými štátmiEurópskej únie, a nie sú členmi schengenskéhopriestoru (Veľká Británia, Írsko,Cyprus, Rumunsko, Bulharsko). Možnotreba, aby vyvinuli ešte väčšie úsilie, abysa tak stalo. Čo sa týka rozširovania – tamvyvíjame určité úsilie, najviac sú pokročilénegociácie s Chorvátskom a Tureckom.Nemôžem však v nijakom prípade v tejtochvíli zaviazať Európsku komisiu, a užvôbec nie členské štáty, pretože bude topráve ich rozhodnutie, kedy ďalšie krajinyČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniipristúpia do Európskej únie. Európa predstavilaurčitú perspektívu pre Balkán, negociujemes Chorvátskom, Tureckom, aleto je asi všetko, čo môžem v tejto chvíli povedať,“uviedol.Odpovedal aj na otázku, či si myslí, žeby otvorenie hraníc mohlo prispieť k otvoreniupracovných trhov v tých krajinách,ktoré tak ešte neurobili: „Pozícia Európskejkomisie je jasná – radí členským krajinám,ktoré zatiaľ tak ešte neurobili a držiasi svoje prechodné obdobia na pohyb pracovnejsily, aby to čo najskôr ukončili, pretoženie sú žiadne dôvody, ktoré by poukazovalina to, že je treba tak pokračovať. Zároveňvšak treba rešpektovať právo týchtokrajín, ustanovené pri vstupe nových členskýchkrajín podržať si takéto prechodnéobdobie, ak tak považujú za nevyhnutné.Ale opakovane potvrdzujem – stanoviskoEurópskej komisie je zrušiť takéto prechodnéobdobie.“Pochopiteľne, že nás zaujíma, či po vstupedo schengenského systému môže Slovenskoočakávať od európskych inštitúcií ďalšiedôležité rozhodnutie – či bude môcť odjanuára 2009 prevziať spoločnú menu euro.Na túto otázku predseda Európskej komisieJosé Manuel Barroso odpovedal: „Poznámašpirácie Slovenska, viem, že ašpiruje pristúpiťk euru v roku 2009. Konečné rozhodnutieešte nie je prijaté, robí sa hodnotenie,ale viem a som si istý, že Slovensko je nadobrej ceste a postupne plní všetky úlohy,ktoré treba pre tento cieľ plniť. Ja verímv budúcnosť Slovenska ako aktívneho členaEurópskej únie,“ vyzdvihol.Foto: M. KošírerJanuár 200849

Reportáž: Vstup SRdo schengenského priestoruPríprava na výjazd v Petrovciach.Viac bezpečnosti,ale aj zodpovednostiAj v to ráno mal Miroslav Uchnár naponáhlo.– Na ceste do práce som zazrelv poli dve podozrivé osoby, – vysvetľuje, –hneď som volal hliadku. Určite to nebolipoľovníci ani miestni, lebo tí chodia inaka títo dvaja išli nelogickým spôsobom, uvidíme,čo sa z toho vykľuje. Riaditeľ hraničnejpolície v Sobranciach býva v prihraničnompásme a toto je preňho bežná situácia.Takmer denne sa prihodí niečo podobnéa ani doma nemôže oddeliť prácu od súkromia.– Keď vidím niečo podozrivé, okamžitereagujem, vtedy človek ani nemôže premýšľať,že sa ho to netýka. Aj minule somsa vracal z hranice vo Vyšnom Nemeckoma v kríkoch som zbadal niečo, čo tam nemalobyť. Hliadka potom objavila dvoch utečencovz Moldavska. A môžem povedať, žetak na hraniciach pracuje celý tím ľudí.Ešte telefonicky vydá niekoľko pokynova o chvíľu už v operačnom stredisku spolus jeho vedúcim Štefanom Novotným sledujemena monitoroch striedajúce sa zábery,ktoré zachytáva viac ako dvesto kamiervonku. Živé obrazy z momentálnej situáciena slovensko-ukrajinskej hranici mámeako na dlani. Na jednej z obrazoviek zbadámehliadku so služobným psom, ktorásleduje stopu podozrivých osôb.Aj vybavenie operačného strediska jesúčasťou novej modernej technológie,ktorú financoval Brusel, rovnako ako nákupnových prístrojov na pozorovanie, novýchtermovizuálnych kamier, mercedesovMiroslav Uchnár.a landroverov, štvorkoliek, snežných skútrov,detektorov pohybu, kamier, áut s infračervenýmikamerami a ďalších. Charakterpráce sa nezmenil, presviedčajú náshraniční policajti, ale podstatne sa zlepšilipodmienky. Riaditeľ Miroslav Uchnárvšak významne dodáva, že od vstupu doSchengenu cítia väčšiu zodpovednosť, ichpráca je pod väčším drobnohľadom. Osoba,ktorá nelegálne prekročí štátnu hranicu,sa môže odteraz voľne pohybovať v celomeurópskom schengenskom priestore.Hranica s Ukrajinou je vonkajšou hranicoutakzvaného Schengenu, teda pasováa colná kontrola tu zostáva. Od 1. septembra2007 sú súčasťou Schengenského informačnéhosystému, do ktorého je napojenýchvšetkých 350 policajných staníc naSlovensku.Každé ráno nastupuje takmer na stokilometrovomhraničnom úseku počet hliadokpodľa operatívnej analýzy rizík. MiroslavUchnár porovnáva štatistiky nelegálnejmigrácie za posledných päť rokov. Dása povedať, že po nových opatreniach, kuktorým patrí aj zvýšenie počtu pracovníkovhraničnej polície z 293 na 886, sa zvýšiloriziko pre prevádzačov a tých, ktoríchcú nelegálne prejsť túto hranicu. V roku2003 bolo zadržaných 5 468 nelegálnychmigrantov, postupne tento počet klesal na2 308 v roku 2006 a za minulý rok je to menejako dvetisíc. Zato informácie od kolegovz Ukrajiny naznačujú, že sa zvýšil tlakhlavne na maďarskú hranicu. Ďalším fenoménomcezhraničnej nelegálnej činnostije pašovanie cigariet. Pašujú sa cez zelenúhranicu alebo v rôznych skrýšach vo vozidláchcez hraničné priechody, v nákladnýchvozidlách i v nákladných vlakoch.K 1. decembru 2007 zadržali 54 647 kartónovcigariet, to znamená 546 474 škatulieks colnou hodnotou 31 miliónov slovenskýchkorún. Niekoľkokrát chytili väčšiemnožstvo cigariet na nafukovacích člnoch,ktoré sa splavujú po riekach.V poslednom období sa trochu zmenil„modus operandi“ prípadov ilegálnej migrácie.Kým v minulosti si prevádzači odovzdávalinelegálnych migrantov tesne zahranicou alebo bezprostredne na hranici,teraz sa snažia Ukrajinci ťahať ich až dovnútrozemia na Slovensko, 15 niekedy až30 kilometrov, kde ich odovzdávajú ďalšímkontaktným osobám alebo si sami manažujúodvoz, sami naháňajú taxikárov čiosoby, ktoré ich prevážajú ďalej, najčastejšiek rakúskej hranici. Spôsob odovzdávaniazávisí od národnosti. Tí, ktorí sú chudobnejší,hlavne z postsovietskych štátov –Gruzínsko, Arménsko, Čečensko, Abcházsko,Uzbekistan, zaplatia iba za to, aby imprevádzač ukázal cestu k hranici. Potom sauž starajú sami o seba. Závisí to od sumy,ktorú zaplatia. Skupiny migrantov z juhovýchodnejÁzie – India, Pakistan, Bangladéš,Čína, Vietnam, platia 7- až 15-tisíc dolárovza osobu. Prevádzači s nimi čakajúna taxikárov, ktorí ich zavezú ďalej. Moldavciväčšinou chodili po dvoch-troch, alekeď videli, že hranica je veľmi dobre strážená,aby sa vyhli riziku, že ich zadržia, začalisi organizovať skupiny.Veľké riziko číha na nežiaduce osobynajmä v južnej časti hranice, kde je v dĺžke35,5 kilometra vybudovaný kamerový reťazec.Každých 180 metrov je nainštalovanákamera, ktorá automaticky reaguje na po-50 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportáž: Vstup SRdo schengenského priestoruMobilní aj v ťažkom teréne.hyb a vyšle signál do operačného strediska,kde sa aj zvukovo objaví na monitore signálalarmu. Službukonajúci pracovník okamžitevyhodnocuje, aký druh poplachu to je.Ak ide o nelegálnych utečencov, do štyrochminút je na mieste hliadka. Rovnako je toaj v severnej časti hranice s dĺžkou 64 kilometrov,kde je okrem iného aj technikana nočné videnie. Vozidlá sú tiež vybavenéprístrojmi, ktoré „vidia“ v noci do vzdialenostipiatich kilometrov. Dokážu spoľahlivorozlíšiť osobu od zvieraťa. Takže riziko prenelegálnych narušovateľov hraníc striehnena každom metri. Hraničná polícia zadržítakmer 90 percent nelegálnych prekračovateľovštátnych hraníc.V Sobranciach je 130 pracovníkov hraničnejpolície, v podstate len obslužnýpersonál, oddelenie vzdelávania, analýzycestovných dokladov a jedna veľká mobilnázásahová jednotka, ktorá operuje pohlavných cestách. Takže zo 130 ľudí je 70až 80 denne vonku v teréne. Aj obyvateliaprihraničných obcí sú viac chránení akopredtým, pretože viac policajtov, ktorí sadennodenne pohybujú v blízkosti hraníc,chráni aj majetok občanov a zabezpečujeprevenciu pred ostatnou kriminalitou, ktorámá klesajúcu tendenciu.Dva dni pred vlaňajším Silvestrom bolona hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckomtakmer prázdno, na vybavenie čakalozopár osobných áut. Tunajší riaditeľ oddeleniahraničnej kontroly Dušan Demčákvšak vie, že je to len relatívny pokoj, lebouž zaregistrovali prázdne autobusy z našejstrany, ktoré sa na ďalší deň budú vracajúnaspäť plné turistov, aby si užili Silvestera Nový rok hlavne v Tatrách. Mnohýmsa nepáčia dôkladné kontroly cestovnýchdokladov. Ani trojkilometrový rad čakajúcichkamiónov medzi vianočnými sviatkaminemal nič spoločné s naším vstupom doschengenského priestoru alebo s prísnejšímikontrolami. Poľsko a Maďarsko jednoduchourčili limit na nákladnú dopravu a naslovensko-ukrajinskej hranici pribúdali kamiónyrýchlejšie, ako ich stihli vybaviť.S hliadkou, ktorú sme pred hodinou videlina jednom z monitorov v Sobranciach,sme mohli prejsť úsek kamerového reťazca.Štefan Hunčár hovorí o svojom služobnomvlčiakovi Donovi, že sú to jeho druhéoči i uši, jeho kolega Kristián Trusa námpožičiava ďalekohľad, aby sme zblízka videlisrnku, ktorá beží od hraničného plotado náprotivnej vinice. Obaja si pochvaľujúaj nové termooblečenie, ktoré je v nevľúdnejzime nielen pohodlné, ale pre mladýchmužov aj takmer módne.Riaditeľ oddelenia hraničnej kontrolyv Petrovciach Ján Ivaniš sa práve vrátilz porady od Dušana Demčáka, jeho hliadkysa chystajú na výjazd. Hustý les a drsnýterén tvoria zelenú hranicu nad dedinouHraničný priechod Vyšné Nemecké.V operačnom stredisku.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniis dĺžkou asi 60 kilometrov. - Dokonalejšietechnické vybavenie, ktoré máme, námumožňuje zasahovať efektívnejšie protinarušiteľom štátnych hraníc, - hovorí JánIvaniš. S jeho zástupcami Marekom Papáčoma Marošom Pavlom potom sledujemehliadku priamo v teréne pri pozorovacejveži. Ich vlčiaka Orkána nevyruší pri výkoneslužby ani naša prítomnosť.Keď riaditeľ hraničnej polície v SobranciachMiroslav Uchnár stál v noci 21. decembra2007 na hraničnom priechode Petržalka- Berg, zo začiatku ani veľmi nevnímalslávnostnú atmosféru okolo seba. Predočami sa mu mihali obrazy spred roka, keďhlavný komisár pre rozšírenie SchengenuFranco Frattini vyslovil obavy, či Slovenskozvládne pripravenosť na vstup, potom topracovné tempo, ktoré zavládlo na slovensko-ukrajinskejhranici, lebo taký pracovnevyťažený rok so svojimi spolupracovníkmiešte nezažil. To nelichotivé hodnotenie odeurópskych komisárov v októbri 2006 hoprenasledovalo na každom kroku.- Dokázali sme čosi fantastické, čo človekzažije iba raz za život, ukázali sme Európskejúnii, jej komisárom a všetkým, ktoríneverili, či to bol rakúsky minister vnútraalebo Franco Frattini, ktorý nás až po rokudriny vyznamenal ako príklad pre ostatnékrajiny. Až 21. decembra, keď ohňostrojrozsvietil oblohu, všade naokolo vládlaeufória z otvorenia hraníc, vtedy som si dovšetkých dôsledkov uvedomil, že sme urobilikus dobrej roboty a až ma to chytilo zasrdce. Aj našou zásluhou sme vybudovaliniečo, čo posunulo Slovensko do radu rovnocennýchpartnerov s ostatnými krajinamiv schengenskom priestore.Marta SzattlerováFoto: J. JarošíkJanuár 200851

Reportáž: Vstup SRdo schengenského priestoruKompa v Záhorskej Vsi závisí od rozmarov Moravy...Morava spája i rozdeľujeGajary na Záhorí sú zvláštna obec. Akoby sa tu končil svet. Z Malaciek vás červený autobusprevezie len cez Kostolište (pre domácich Kiripolec) a v Gajaroch má konečnú. Ísťďalej smerom na západ znamená dostať sa na koniec dediny a za ňou už nie je nič. Ibaštyri kilometre zúfalo rozbitej rovnej cesty cez polia a lesík až k strmému brehu Moravy,k rybárskym búdam a premnoženým bobrom. V strede prudkého toku Moravy sa o pomyselnúhraničnú čiaru delí Slovensko s Rakúskom. O moste do náprotivného Dürnkrutuneúnavní Gajarčania stále ešte len snívajú.Boli časy, keď budil podozrenie každý cudzí,kto sa v Gajaroch objavil. A vybrať saďalej smerom k Morave zákonite znamenaloocitnúť sa v rukách príslušníkov Pohraničnejstráže. Prečo vlastne bola „pohraničná“, a nie„hraničná?“ Nuž preto, lebo púšťali len „pohranicu“, smejú sa dnes tí, čo si voľakedy „načiare“ odkrútili tvrdú vojenskú službu.Miesto na spomínanieKeby si chceli zaspomínať, na samomkonci dediny nájdu stále funkčný pôvodnýareál, vtedajšie sídlo roty PS. Má dokoncatelocvičňu, ihrisko a ďalšie „socialistické“vymoženosti. Dnes je pracoviskom policajtovhraničného oddelenia, ktoré vzniklozlúčením maličkých hraničných oddelenípozdĺž Moravy. „Mali sme na starosti úsekhranice na rieke Morava od Devínskehojazera až po Moravský svätý Ján, čo je 69kilometrov tzv. zelenej, v našom prípadeskôr vodnej štátnej hranice. Slúžili sme nadvoch hraničných priechodoch v ZáhorskejVsi pri kompe a na moste v MoravskomJáne,“ vysvetľuje riaditeľ tohto oddelenia,dlhoročný príslušník hraničnej políciepplk. Igor Baluška.Policajti sa nikdy nenudili, veď oba priechodysú už roky veľmi vyhľadávané, hoci saaž do výstavby pevného mostu v Jáne využívalilen vtedy, keď to „pani Morava“ láskavodovolila. A hoci sama rieka je aj pre skúsenéhoplavca veľmi tvrdým orieškom, tunajšíhraničiari by mohli hodiny rozprávať o pokusochzúfalcov prekonať jej tok, dostať sa doRakúska pod rúškom noci a za každú cenu.Trebárs aj na gumovom člne alebo na plti, vyrobenejz drevených paliet a prázdnych PETfliaš. Zopár takých nešťastníkov už krásna,ale aj neľútostná Morava pripravila o život...„Prúd ilegálnych migrantov je síce menší akopár rokov dozadu, aj tak sme vlani riešili 45pokusov o ilegálny prechod na našom úseku,keď sme zadržali dovedna 180 ilegálov,“ dozvedámesa od riaditeľa.Neistota...Čajsi štyridsiatka mužov z hraničného oddelenia,medzi ktorými však nechýba aj zopárpríslušníčok nežného pohlavia, žila pravidelnýmrytmom striedania zmien na priechodochaž do úderu polnoci 21. decembra2007. V Moravskom Jáne si ešte podvečerurobili maličkú rozlúčkovú (pietnu?) slávnosťs tunajšou samosprávou i susedmi z „náprotivnej“rakúskej obce Hohenau a vzápätí ichpracoviská na priechodoch osireli. Pozhasínané...Čo ďalej?Podplukovník Baluška netají, že už lanskýrok bol poznačený „schengenskou neistotou“.Čo bude s nami? Rozpustia nás,prevelia na východnú hranicu alebo nasever? Čo budeme robiť, z čoho žiť? Veľavážnych otáznikov šiesti príslušníci už vlaniriešili rozhodnutím na istotu – požiadalio prevelenie k iným policajným zložkám.A tí ostatní?Pracujú, chodia do služieb aj po novomroku. Iba už netrávia hodiny na hraničnýchpriechodoch a nedávajú cez okienkapečiatky do pasov. Ich práca sa zmenila.Tak ako príslušníci hraničnej políciezo všetkých ostatných priechodov na našejzápadnej, južnej i severnej hranici, ajGajarčania dostali do vienka územie až dohĺbky 40 kilometrov od štátnej hranice, čov ich prípade znamená záber až 23 prihraničnýchobcí so všetkými komunikáciami,lesmi, lúkami a pasienkami...Budova oddelenia v Gajaroch tak obživnemužmi v rovnošatách iba pri striedaníslužieb. Dvojčlenné hliadky vzápätí znovavyrážajú do terénu všetkými smermi. Môžeteich vidieť hocikde pri ceste, ako kontrolujúdoklady osádok osobných vozidieli ostatné náležitosti tak ako dopravná polícia,ale zaujímajú sa aj o dokumenty k prevážanémunákladu. Rozmohli sa aj nelegálnevýruby dreva, preto policajtov častovidieť aj na okraji lesa. Preverujú každýsignál o prípadnom pohybe „ilegálov“v ich rajóne, navštevujú ubytovacie zariadeniaa kontrolujú zákonnosť pobytu cudzíchštátnych príslušníkov, vyhľadávajúcudzincov pracujúcich načierno...Riaditeľ Baluška predpokladá, že pootvorení hraníc ubudne pokusov ilegálnychmigrantov o prechod tzv. zelenej hranice,prevádzači budú zrejme viac využívaťcestné komunikácie a skúšať ostražitosťhliadok vo vnútrozemí. Viac sa zrejmerozbehne aj spolupráca s obvodným oddelenímPZ, už teraz im pomôžu vždy, keďmôžu. Aj vďaka Schengenu je tak policajtovna Záhorí viac vidieť, čo najmä tunajšístarostovia vysoko oceňujú. Má to výraznýpreventívny účinok na všetkých porušovateľovzákona, hoci napríklad vodiči nie súčastejšími kontrolami (a aj pokutami) trikrátnadšení. Tak sa však postupne napĺňapredstava policajného prezidenta generálnaJána Packu, ktorému už pri nástupedo funkcie klalo oči, keď videl, že na mnohýchmiestach sídlia neďaleko od seba hraničnéoddelenie i „klasické“ obvodné oddeleniePZ, ale každý sa hral len na vlastnomslužobnom piesočku...KolotočDostali sme príležitosť absolvovať službus príslušníkmi hraničného oddelenia.Do felície s nenápadným radarom v prednejmaske si za volant sadá žena, ppráp.Jana Osuská, vedľa zaujíma miesto veliteľhliadky npor. Róbert Malík a zakrátkopribudne aj ďalšia ženská posila nstržm.Jana Sajanová. „Bežne sú hliadky dvojčlen-52 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportáž: Vstup SRdo schengenského priestoru„Policajná kontrola, vaše doklady si prosím!"né, no stane sa, že niekto nie je do páru,“vysvetľuje veliteľ, napohľad mladý štíhlymuž, ktorý však už má v polícii odslúžených14 rokov a mieni v rovnošate stráviťďalšie, ak... Ani ženy už nepatria medzi začiatočníčky.Zvláštna zhoda: obe sú Janky,obe vydaté a obe majú doma pätnásťročnýchpubertiakov... Služba sa im páči, nefrflú,hoci všetci traja dochádzajú do Gajárz iných obcí na Záhorí. Cestujú autom, postupnesa „zbierajú“ po dedinách... Slúžiav tzv. kolotoči denných a nočných „šícht“,vždy dvakrát po dvanásť hodín, potom voľno.Skladba hliadok sa mení, utvárajú dokoncaspoločné hliadky s rakúskymi policajtmi,raz slúžia na našej, potom zasa narakúskej strane. Tu na hranici sa bez konverzačnejnemčiny nezaobídu, dohovoriasa. I tak im je však milšie, keď sa aj takýRakúšan usiluje rozprávať po slovensky,resp. po záhorácky. Najlepšie sa robí s jednýmRakúšanom, ktorý si našiel manželkuv Brodskom, s ním sa dá dobre porozprávať...smejú sa devy.Pokojná službaSlužba je pokojná, zrána sústredená nacestnú premávku. „Dobrý deň, policajnákontrola...“ Na kontrolu si tipujú najmäzahraničné vozidlá, výber je však ich vec.Doklady, dokumenty k prevážanému tovaru...Na ceste pri Lozorne je nepríjemnesychravo, mrholí, pofukuje, poľadovicaešte nie je, ale môže byť každú chvíľu, ajvodiči si dávajú väčší pozor, jazdia pomalšiea svietia... Za hodinku sme nezachytiliani jeden priestupok. Z vysielačky sa podchvíľouozve hlas vedúceho zmeny. Ničdramatické sa nedeje, v niektorých častiachokresu však už pribúda poľadovica,nasleduje zákaz dopravných kontrol, zbytočneby zvyšovali riziko nehôd...Pri presune vysielačka pípa dosť často.„To vtedy, keď nemá signál... Nie smes nimi spokojní, spojenie sa často prerušuje,“priznáva Róbert Malík. Riaditeľ hraničnéhooddelenia môže v tomto prípade lenpokrčiť ramenami a dúfať v nápravu. Čoho mrzí ešte viac, to je nedostatok vozidiel,keďže zmenou charakteru služby ich potrebujúviac, mobilita sa stáva základom: „Smeradi, že sme sa konečne zbavili aj poslednejzo stále pokazených lád, potrebujemevšak ďalšie vozidlá. Zatiaľ máme prisľúbenýjeden landrover, ďalšie auto máme eštev oprave, tak uvidíme,“ hovorí s nádejou.Naša služobná felícia zastavuje pri maličkejpredajni potravín v Lozorne. Policajti dostávajúod zamestnávateľa gastrolístky, najmäcez víkend sa však v záhoráckych obciachteplá strava veľmi neponúka, musí stačiť jogurt,nejaký šalát a rožky... A dievčatá pripomenú,že pre nich to ani s WC nie je v terénetaké jednoduché... Chlapom je hej, smejú sa.Najedia sa v aute a idú ďalej. Čaká ichešte rutinná kontrola knihy ubytovanýchv niekoľkých hotelíkoch a penziónoch,na stavbách je v tomto nevľúdnom počasítesne po novom roku ešte pokoj. Kompav Záhorskej Vsi nepremáva, prikul juľad, po Morave už plávajú veľké kryhy, nehlučnesa šinú a aj všade vôkol je až neskutočnéticho...Ak sa nič nestane, po dvanástich hodináchmôžu hovoriť o uplynutí pokojnejslužby. Do rádiovej komunikácie medzioddelením a osádkami vozidiel všakmôže kedykoľvek vstúpiť operačné strediskokraja generálnou výzvou. Vtedy savšetky vozidlá riadia ich pokynmi. Veďtoť len nedávno boli v Malackách dve lúpežeza sebou...Text a foto: Peter OnderaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJanuár 200853

Genéza vznikuschengenského priestoruSlováci sa stali euroobčanmiprvej kategórieOsemnásť rokov po páde železnej opony sa Slovensko zbavilo poslednej bariéry, ktorá bránila voľnému pohybu osôb po celej Európskejúnii. V okamihu, keď sa v noci zo štvrtka na piatok 21. decembra 2007 prehupla ručička hodín cez dvadsiatu štvrtú hodinu,padli hranice na cestách do Česka, Poľska, Rakúska i Maďarska. Slovensko sa tak stalo so svojou východnou hranicou strážcom európskejhranice a Slováci sa definitívne stali euroobčanmi prvej kategórie.Po celej Európe sa tak bude môcť voľnepohybovať vyše 400 miliónov ľudí z 24krajín. Zrušili sa kontroly na hraniciach,na letiskách však zmiznú 30. marca 2008.Symbolicky sa zavŕšilo obdobie doterajšiehorozdelenia Európy na Západ a Východa pozemné hranice možno prekračovaťbez povinnosti predkladať na hraničnýchpriechodoch pas alebo občiansky preukaz.Schengenský priestor sa rozšíril o deväťnových krajín. K 15 krajinám schengenskéhopriestoru pristúpili Česká republika,Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta,Poľsko, Slovensko a Slovinsko.Pílili sa závorya pilo sa šampanskéPolitici a hlavy štátov na všetkých hraničnýchpriechodoch tri dni pílili závory,oslavovali, pili šampanské s jahodami, vymieňalisi kľúče od miest a prihovárali saobčanom.Premiér Robert Fico pri pílení závor nahraničnom priechode Holíč – Hodonín povedal:„Úradný pohraničný režim na hranicimedzi Slovenskom a Českom sa končí.Posielame ho raz a navždy do večnej výslužby.”V zväčša mrazivom počasí politikom,starostom obcí, ale aj občanom nahraniciach spríjemňovali chvíle folklórneskupiny, nechýbala slivovica ba ani mažoretkyv mikulášskych kostýmoch. Podľaodhadov EÚ dosiahli náklady na rozšírenieschengenského priestoru, ktoré si vyžiadaloroky príprav, asi miliardu eur. Peniaze sapoužili najmä na zvýšenie bezpečnosti navonkajších hraniciach zóny.Čo je schengenský priestorJe to územie 22 členských krajín EÚ,ktoré sa dohodli na zrušení hraničnýchkontrol a územie dvoch pridružených krajínEurópskeho hospodárskeho priestoru.Umožnili tým voľný pohyb osôb a tovarov.Na hraniciach medzi členmi schengenskéhopriestoru nie sú žiadne hraničné závoryani pasová či colná kontrola. Prechod z jednéhočlenského štátu do druhého oznamujecestujúcim zvyčajne iba značka Európskejúnie a štátu, do ktorého prichádzate.Západnú časť európskeho kontinentu tedamožno prejsť bez jediného zastavenia nahraniciach od južného cípu Španielska ažk Baltickému moru. Schengenský priestorod 21. decembra 2007 tvoria: Česko, Belgicko,Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko,Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Litva,Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko,Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko,Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko.Pridruženými členmi sú aj krajinyEurópskeho hospodárskeho priestoru- Island a Nórsko. Pridružiť sa mienia ajŠvajčiarsko a Lichtenštajnsko. Cypus požiadalo ročný odklad vstupu, pretože mákomplikovanú hranicu so severnou, tureckoučasťou ostrova. Nechce na nej budovaťhranicu podobnú neslávnemu Berlínskemumúru. Členmi schengenského priestoruzatiaľ nie sú Bulharsko, Cyprus, Írsko,Rumunsko a Veľká Británia. Pre Bulharskoa Rumunsko sa schengenské aquis stalodokonca záväzným.Ako sa to celé začaloZmyslom a hlavným cieľom schengenskejspolupráce bol od jej vzniku voľnýpohyb osôb na spoločných hraniciach. UžRímske zmluvy Európskych spoločenstievdeklarovali ako svoj hlavný cieľ vytvoreniespoločného vnútorného trhu a priestorubez hraníc, v ktorom je zaistený voľný pohybtovarov, služieb, osôb a kapitálu. Trvalovšak roky, kým sa táto myšlienka premietlado eurointegračnej praxe. Proceseurópskej integrácie urýchlilo prijatie aktuo jednotnej Európe (v roku 1986), ale hlavnepodpis Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskázmluva v roku 1992).Popri tomto všeobecnom integračnompohybe prebiehal po svojej línii aj schengenskýintegračný proces. Jeho prvýmkrokom bola tzv. saarbruckenská dohodana zjednodušení kontrol na hraniciach(1984). V nej sa Francúzsko a Nemecko dohodlina odstránení hraničných formalítpre príslušníkov Európskeho spoločenstva(ES). Vynútila si ju fakticky štrajková pohotovosťeurópskych dopravcov v dôsledkunekonečných radov na hraničných priechodochmedzi oboma krajinami.Proces rozširovaniaschengenského priestoruSchengen IKoncom roka 1984 sa k nemecko-francúzskejiniciatíve pripojili i štáty Beneluxu– Belgicko, Holandsko a Luxembursko.Týchto päť zakladajúcich štátov Schengenuvypracovalo Dohodu o postupnomodbúravaní kontroly na spoločných hraniciach.Podpísali ju v luxemburskommestečku Schengene 14. júna 1985 akoSchengenskú dohodu (Schengen I). Zrušeniedohôd sa v roku 1985 dotýkalo okremzakladajúcich krajín dohody aj Španielskaa Portugalska. V druhom článku tejto dohodysa zhodli na „dlhodobo uskutočňovanýchopatreniach“, na ktorých základemalo k 1. januáru 1990 prebehnúť „odbúranieosobných kontrol na vnútornýchhraniciach a preloženie týchto kontrol navonkajšie hranice“.Schengen IIVykonávaciu dohodu k Schengenskejdohode zo 14. júna 1985 týkajúcu sa postupnéhozrušenia kontrol na spoločnýchhraniciach podpísali štáty Schengenskejdohody 19. júna 1990 (Schengen II). Tátovykonávacia dohoda si však vyžadovalaratifikáciu, preto medzinárodnoprávnevstúpila do platnosti až po zložení ratifikačnýchlistín – 1. septembra 1993. V tejtodohode sa však zmluvné strany dohodli,že text vstúpi do platnosti až vtedy, „keďbudú v signatárskych štátoch vytvorenéskutočné predpoklady pre uplatnenie tejtodohody a hlavne keď skutočne začnú‚fungovať‘ sprísnené kontroly na vonkajšíchhraniciach schengenského priestoru“.Tomu sa musela prispôsobiť i vnútorná legislatívačlenských štátov (Francúzsko, Nemecko).Preto zmluva skutočne vstúpila dosvojej platnosti až 26. marca 1995.K tejto dohode sa čoskoro pripojili i Taliansko(1990) a Grécko (1992). Na skutočneplné zapojenie sa do schengenskej spoluprácesi obidva tieto štáty museli počkaťniekoľko rokov. Taliansko napríklad kontrolyna vnútorných hraniciach úplne zrušilospoločne s Rakúskom v roku 1998a Grécko v roku 2000.Dňa 28. apríla 1995 svoj podpis podschengenskú vykonávaciu zmluvu pridaloRakúsko. Dňa 19. decembra 1996 Dánsko,Fínsko a Švédsko. K zrušeniu kontrol nahraniciach s piatimi škandinávskymi krajinamidošlo napokon po splnení všetkýchpodmienok až v roku 2001.Schengenská spolupráca sa postupnepresunula z medzivládnej úrovne podhlavičku Európskej únie prostredníctvomAmsterdamskej dohody (1999). Od roku1999 teda platí, že každý nový členský štátEÚ musí bez výnimky splniť všetky požiadavkyvyplývajúce z právnych predpisovSchengenskej dohody. Preto podobne akov prípade jednotnej meny euro nie je otáz-54 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Genéza vznikuschengenského priestorukou, či sa nový členský štát pridá k menovejúnii, alebo Schengenu, ale kedy sa takstane.Slovensko a Schengenskýinformačný systémSlovensko dňom 1. septembra 2007 vstúpilodo Schengenského informačného systému.Od tohto dňa môže teda vstupovaťdo každej policajnej databázy štátov starejúnie a naopak, pôvodné štáty Schengenudo slovenských policajných databáz. Dosystému je už napojených všetkých 350policajných staníc na Slovensku.Slovenská polícia získa nielen nové databázy,ale i výnimočnú možnosť zakročiťv susedných štátoch (ale iba v najnaliehavejšíchsituáciách na odvrátenie hroziacehonebezpečenstva aj bez predbežného súhlasudruhej strany), ale rovnako i policajtischengenských štátov u nás (podľa článku25 prumského dohovoru by mohli prekročiťhranice v prihraničných oblastiach nadokonanie akcie a pokiaľ možno v súlades vnútroštátnymi predpismi druhej krajiny).Umožní jej to schengenská prístupovázmluva, alebo tzv. prumský dohovor, ktorýsa pracovne nazýva aj Schengen III. Základnouzmenou je prístup do databáz odtlačkovprstov, DNA a evidencie všetkýchvozidiel v členských krajinách Schengenu.O priamy prístup pôjde v prípade vozidiela v prípade profilov DNA a otlačkov prstovo tzv. two step procedure.– o osobách, u ktorých je potrebné zistiťpobyt za účelom trestného konania;– o osobách a predmetoch, ktoré sú predmetomskrytej kontroly alebo špecifickejkontroly;– o stratených a ukradnutých predmetochalebo predmetoch hľadaných za účelomzaistenia dôkazov v trestnom konaní(napr. ukradnuté, neoprávnene používanéalebo zmiznuté motorové vozidlá,strelné zbrane, nevyplnené úradné doklady,bankovky, ukradnuté kreditnékarty, atď.)Problém s rozšírením Schengenu máaj Rakúsko. S otvorením hraníc podľaprieskumu agentúry OGM nesúhlasí až 58percent opýtaných Rakúšanov.Zvýšenie kriminality a najmä obchodus ľuďmi očakáva do istej miery aj Medzinárodnáorganizácia pre migráciu (IOM). Podľanej sú zo Slovenska ročne vyvezené desiatkyľudí. A práve odstránenie hraničnýchkontrol nelegálny vývoz ľud zjednoduší.Vstup do Schengenubol udalosťou rokaNech sa už na Slovensku v roku 2007udialo čokoľvek, do histórie sa tento rokzapíše práve dlho očakávaným vstupomdo schengenského priestoru. Bola to jednoznačneudalosť roka. Naplnili sa tak predstavynielen otcov Európskej únie, ktorísnívali o slobodnom pohybe ľudí a o kontinentebez hraníc, ale aj túžby mnohýchSlovákov, ktorí sa pri cestách do zahraničiaaj ako euroobčania cítili na hraniciach častodiskriminovaní.Pomaly si zvykáme na to, že na hraniciachani nestiahneme nohu z plynovéhoSIS – účinnejšie proti terorizmuSchengenský informačný systém (SIS) jeeurópskou policajnou databázou, ktorá slúžina pátranie po hľadaných, nezvestnýcha nežiaducich osobách, veciach (automobily,registračné značky, cestovné a osobnédoklady, registračné doklady k vozidlám,bankovky, zbrane) na území schengenskéhopriestoru. SIS reaguje na otázky v národnomjazyku pýtajúceho sa. Takto sa zaistí,že pátranie z ostatných členských štátovmá rovnaké uplatnenie a význam akopátranie národné. Čas od vyhlásenia pátraniav jednom štáte do okamihu, keď je pátracízáznam dostupný cez SIS vo všetkýchkrajinách, je maximálne 120 sekúnd. Systémtým zásadne prispieva k zvýšeniuefektivity a účinnosti medzinárodného pátrania,čím sa kompenzuje zrušenie kontrolna vnútorných hraniciach.V SIS nájdete informácie:– o osobách, na ktoré sa vzťahuje požiadavkana ich zatknutie či odovzdanie nazáklade európskeho zatýkacieho rozkazu,alebo o osobách, na ktoré sa vzťahujepožiadavka na vzatie do predbežnej väzbyza účelom ich vydania;– o štátnych príslušníkoch tretích krajín,ktorým je nutné odoprieť vstup na územieschengenských krajín;– o nezvestných osobách a o osobách, ktorév záujme svojej vlastnej ochrany alebopredídeniu nebezpečenstvu musia byťdočasne pod policajnou ochranou;Foto: M. KošírerKoniec jedného hraničného priechodu...Vízová a konzulárna spoluprácaV rámci EÚ jestvuje jednotný zoznamkrajín, ktorých štátni príslušníci potrebujúpre vstup na územie EÚ vízum - takzvanýčierny zoznam. Iný, biely zoznam občanovďalších štátov naopak tejto povinnostizbavuje. Schengenské štáty harmonizovalipodmienky pre krátkodobý pobyt na svojomúzemí. Po získaní tzv. schengenskéhovíza môže jeho držiteľ pobudnúť a voľne sapohybovať po schengenskom priestore počastroch mesiacov. So schengenským vízommôže ich držiteľ, občan inej ako členskejkrajiny EÚ, vstúpiť do jednej krajinya voľne cestovať v celom schengenskompriestore.Obavy zo SchengenuPodľa posledného prieskumu z novembraroku 2007 takmer polovica Slovákovneočakáva vstupom do Schengenu nijakúvýraznú zmenu vo svojom živote. Myslí sito až 44,8 percenta občanov.Najviac sa Slováci obávajú, že kriminálnici,utečenci či dokonca teroristi budú maťľahší vstup na územie Slovenska. Vyplynuloto z prieskumu agentúry KMG. Radosťzo slobodnejšieho cestovania vyjadrilo26,9 percenta účastníkov prieskumu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniipedálu. Že sme v inom štáte, si všimnememožno až vtedy, keď zbadáme tabuľkus názvom cudzej obce, ktorá má inú farbua tvar ako tie naše doma. A že sme prešlizónu, v ktorej kedysi, dávno, pradávnovojaci strieľali do ľudí utekajúcich za slobodou.Pre nás je už tá sloboda samozrejmosťou.Tak ako Schengen. Aj keď väčšinaz nás nevie, že je to také malé nenápadnéeurópske mestečko v niekde Luxembursku,neďaleko francúzskej a nemeckej hranice.Asi ho nikdy nebudeme hľadať anilen na mape. Existencia tohto mestečkavšak nie je tým hlavným dôvodom, prečosa s jeho meno budeme aj v slovenskomprostredí stretávať stále častejšie. Vlasta RuppeldtováJanuár 200855

KomentárOd Schengenu po euro– cesta víťazstiev?Soňa MotusováFoto: dreamstime.comNa sklonku uplynulého roka sme sastali takmer plnoprávnymi členmischengenského priestoru Európskejúnie. Takmer hovoríme preto, že tentoekonomický priestor je charakterizovanývoľným pohybom osôb, pracovnýchsíl, tovaru a kapitálu a – priznajme si, vovšetkých oblastiach to ešte naplno nefunguje.Niektoré štáty si ponechali právona ochranu svojho pracovného trhu,napríklad aj nám najbližšie Rakúsko.Pravda, potrebujú tu napríklad slovenskéopatrovateľky, pretože to je nesmierne náročnáa neveľmi dobre zaplatená práca,ale aj tie už musia pracovať len s pracovnýmpovolením. Má to svoje výhody – akprijmete takúto legálnu prácu, ste zároveňaj účastníkom rakúskeho sociálneho, nemocenskéhoa dôchodkového zabezpečenia.A tento sociálny systém má nespornévýhody. Mám napríklad známeho, ktorýpracoval v Rakúsku posledných dvanásťrokov pred revolučným rokom 1989. Dodnespoberá od susedov dôchodok väčšíako ľudia, ktorí na Slovensku pracovalicelý život. Pritom nevykonával nejakúzvlášť kvalifikovanú prácu – mal skrátkašťastie na krajinu, ktorej sociálny systémvypláca aj alikvótnu časť dôchodku za odpracovanéroky a nevyžaduje – ako je tou nás, aby mal človek odpracovaných minimálne25 rokov a zároveň dosiahol zákonomurčený dôchodkový vek. Je nepochybné,že aj tieto zákony sa zmenia, a toaj v pôvodných členských krajinách EÚ.Európa starne a dôchodkové systémy zákonitestrácajú na svojej veľkorysosti. Nadôchodok si bude treba zarobiť počas svojhoaktívneho života.Aj tak Schengen pre nás ešte nie je dokonalý.Nemôžeme už nariekať, že Západnás chce len na nepríjemné, špinavé a horšieplatené práce, dnes pôvodné krajinyhľadajú už aj špecialistov v IT technológiách,lekárov, zdravotné sestry. Rozdielmedzi nekvalifikovanou prácou „vonku“a kvalifikovanou prácou vo vlastnom odboredoma sa zmenšuje.Okrem iných úspechov ohlásila Ficovavláda v závere uplynulého roka aj zvýšeniepriemernej mzdy na Slovensku natakmer 20 tisícok v hrubom príjme. Znamenáto, že priemerne zarábajúci Slováksa už môže „popýšiť“ takmer 500-eurovýmpríjmom mesačne. Aj tento ekonomickýukazovateľ je však iba štatistikou, ktoroumožno dokázať všetko a zároveň nič. Tentoľko vychvaľovaný „priemerný príjem“však nedosahujú dve tretiny Slovákov. Poznámživiteľov rodín, ktorí pracujú sotvaza polovicu a pre tých vstup do schengenskéhopriestoru nebol veľkým dôvodomna oslavu. Zväčša nikam nepôjdu, aby sapochválili svojím 250-eurovým príjmom.Možno do susedného Maďarska či Česka,kde môžu svoj plat predsa len trochu vylepšiťza cenu odlúčenia od rodiny, alebona trhy v Poľsku, kde možno veľa vecí nakúpiťlacnejšie.Pravda, vstup do schengenského priestorumá nesporné pozitíva, ale je prísľubomskôr pre mladších alebo bohatších Slovákov.Dôležité je aj to, že našim deťom užnebudeme musieť vysvetľovať, že za týmiostnatými drôtmi – sme my.Preteky za euromVláda ľavicového premiéra Roberta Ficasa snaží za každú cenu dosiahnuť prijatieeura už v roku 2009. Mali by sme teda prežívaťposledný rok s korunou a vládny splnomocnenecpre zavedenie spoločnej menyIgor Barát už začal strihať meter. V záujmedosiahnutia tohto cieľa jednoducho musiabyť všetky makroekonomické ukazovatelea všetky podmienky pre prijatie eura splnené,ba čo viac aj prekročené. Zatiaľ to vyzerádobre. Koruna silnie a zároveň silnie ajeuro. Až natoľko, že ropné krajiny už rozmýšľajú,že by snáď klesajúce petrodolárevymenili za túto mladú a ako sa zdá životaschopnúmenu. Silnejúca koruna je našoukomparatívnou výhodou, ktorú pri rýchlomprijatí euromeny, samozrejme, stratíme.Ale táto vláda je pevne rozhodnutápostaviť si prijatím eura ďalší pomník, veďbudúce generácie sa budú učiť, že „samostatnéSlovensko prijalo spoločnú európskumenu počas vlády kabinetu RobertaFica“. A to už stojí za menšie obete, no nie.Najmä ak tie obete majú priniesť iní. V novomroku tak čakajú na obyvateľstvo novédane, napríklad aj z cigariet, viac sa budeplatiť za vodu, kúrenie, energie. Ceny ropyna svetových trhoch totiž nerešpektujú želaniaslovenského premiéra. Ak začiatkomroku prelomili tú najmagickejšiu hranicu– 100 dolárov za barel, bolo to spôsobenéaj nižšou hodnotou samotného dolára.Kým 40- či 50-korunový dolár bol pre producentovropy veľmi príťažlivým platidlompo celé desaťročia, dnes vlastne musiazvyšovať ceny v záujme toho, aby svojepríjmy aspoň udržali. A nedá sa čakať, ževývozcovia ropy budú zásadne počas rokatieto ceny znižovať. Stúpajúce príjmy naSlovensku sú vyvažované aj stúpajúcimicenami. Ceny napríklad nehnuteľností súna Slovensku už porovnateľné – ba v prípadeBratislavy aj vyššie ako v mnohýchsvetových metropolách. Už dnes si kúpitebyt vo Viedni lacnejšie ako v Bratislave.Realitní agenti a developeri stavebnýchspoločností to vysvetľujú nenaplnenosťoutrhu, ale v ponuke by mohli byť aj státisícevoľných bytov a trh nebude naplnený, akbudú pre väčšinu obyvateľstva nedostupné.Aj preto sú dnes najžiadanejšie tie najmenšiejednoizbové byty a garsónky, pretožena luxusné bývanie stále nie je dostatokmilionárov. Na svetových trhoch rastú56 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentáraj ceny potravín a pokus premiéra zastaviťtento rast útokom na obchodné reťazcemusel prekvapiť aj jeho najskalnejšíchprívržencov. Hoci Slováci sú radi, keď imniekto pripomína, že „trpia“ vinou nenásytnostiniekoho iného.Podľa predstáv šéfa slovenského kabinetumala začať šetriť aj vláda, predovšetkýmvlastným zoštíhľovaním. To býva veľmizložitá a tŕnistá cesta, jednotlivé ministerstvása výrazne bránia a vedia najrôznejšímiargumentmi zdôvodniť potrebu svojichpracovníkov. Prvé odhady po novom rokuvšak ukazujú, že vláda predsa len nerozhadzovalaaž tak, ako sa čakalo. Dokonca namiestoplánovaného deficitu vo výške 38,4miliardy zaznamenala len 23,5 miliardy. Ajplánované príjmy vo výške 310,5 miliardyboli takmer o 12 miliárd prekročené.Dobrý výsledok je odrazom silnéhorastu ekonomiky, lepšieho výberudaní. Pre prijatie eura je všakdôležitý aj deficit verejných financií.Ten musí byť pod tri percentá a vládasi naplánovala 2,9. Problémom jemetodika výpočtu tohto ukazovateľa.Minulý rok doň vláda „zabudla“prirátať okrem samospráv, Sociálneja zdravotných poisťovaní aj Národnúdiaľničnú spoločnosť, čo si všakBrusel všimol. Tento rok – ako tvrdiatvorcovia rozpočtu, by už k podobnejchybe dôjsť nemalo. Slovenskovšak nie je jediné, ktoré v záujmeprijatia eura „zabúda“. Hovorí sa, že„tak trošku“ podvádzali napríklad ajGréci a Španieli. Ekonómovia sa tváriaoptimisticky, hovoria, že vlaňajšírozpočet bol dokonca protiinflačnýa spomaľoval rast cien, takže euroje stále reálnejšie. Aj keď iné krajinysa natoľko neponáhľajú. Pravda,od nového roka platia eurom už ajna Cypre a Malte, ale z nových postkomunistickýchekonomík sa topodarilo zatiaľ len Slovinsku, ktorémalo oveľa lepšiu východiskovásituáciu. Po Slovensku sa tak skoronikto nechystá na prijatie spoločnej európskejmeny. O najskorších vyhliadkach hovoriapostkomunistické krajiny vo výhľaderokov 2011– 2012, susedné Česko rátadokonca s rokom 2019. Pravda, Česi začalis radikálnymi reformami neskôr ako Slovenskoa navyše najváženejším človekomu našich susedov je bývalý minister financií,predseda vlády a dnešný prezidentVáclav Klaus. A ako je známe tento pán jevýrazným euroskeptikom.Foto: dreamstime.comHrdí SlováciPredseda vlády Robert Fico zaznamenávanebývalé úspechy aj v oblasti public relations.Hoci doslova neznáša novinárov, nijakosa nesnaží prezentovať sa na verejnostiaj svojou „ľudskou tvárou“, hoci ho nevídaťna plesoch a spoločenských udalostiachpreplnených postavami, ktoré sú alebo sasamy chcú považovať za celebrity, v rebríčkochobľúbenosti láme všetky rekordy, závidieťmu môže aj jeho koaličný kolega VladimírMečiar, ktorý má zjavne svoje hviezdnedni už za sebou. Štyridsaťpercentná dôveryhodnosťzrejme Roberta Fica natoľkoomámila, že hodlá meniť aj dejiny. Veď takýveľký muž, ako je on sám, jednoducho nemôžepochádzať z národa, ktorý celé vekyvinou svojej neschopnosti trpel pod útlakomobratnejších susedov. Nie, tento národmá slávnu minulosť, slávnejšiu ako všetkyostatné európske národy. Veď to boli práveSlováci (!), ktorí už pred viac ako tisíc rokmimali na tomto území prvý štátny útvar– Veľkomoravskú ríšu. To vyhlásil na slávnostnomrokovaní vlády pri príležitosti štátnehosviatku a nikto z kabinetu sa mu neodvážiloponovať. Mali sme skrátka svoj štátvtedy, keď inde „nebolo ešte nič“. Takétoprekrúcanie histórie je vlastné zväčša diktátoroma nepríjemne pripomína OrwellovRok 1984, kde sa tvrdí: „Kto je vládcom prítomnosti,je aj vládcom minulosti.“ A úbohýľud už nevie, kto je vlastne nepriateľom, ktobol nepriateľom predtým a za čo treba aktuálnebojovať, aby bol Veľký Brat spokojný.Politici sa nezriedka mýlia, často preukazujúneznalosti aj v oblastiach, kde by tonik nečakal, a nie je ani výnimkou, keď jednoduchoklamú. Ale také naivné klamstvo,ktoré by nepresvedčilo ani žiaka základnejškoly, ktorý sa už čo-to z dejepisu priučil, doúst politika skutočne nepatrí. Národnú hrdosťnemožno budovať na lžiach, ani ju nanútiťv parlamente prijatými deklaráciamio „otcovi národa“. Tohto si ľudia určia sami.Totiž, ak ho potrebujú. A možno niekoho,kto by tým dobrým oteckom chcel byť, poznámeaj v dnešných časoch.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiRobert Fico medzi svojimi priaznivcamipožíva podobnú imunitu, akej sa dostávalov čase jeho najväčšej slávy VladimíroviMečiarovi. Mohol povedať či vykonať hocičo,jeho popularitu to nijako nezmenšilo.Mohla to byť lož, samoúnos, pletkyso ženami (a to aj nanajvýš nevhodnýmikandidátkami). Mohlo to byť podozreniez vlastného obohacovania, rebríčky popularitysa ani nepohli. To si mohol zrátať ajopozičný politik, bývalý premiér MikulášDzurinda, keď na Fica zaútočil s kauzoujeho vinohradu v Rači. Nielenže Ficovi prívržencisvojmu obľúbencovi doprajú, alecelkom oprávnene majú pocit, že jedna vinicaoproti všetkým majetkom, ktoré sa zaroky privatizácie už dostali politikom podnechty, je ako medveďovi malina. A že tovlastne za všetok ten rozruch aninestálo. A že Dzurinda závidí Ficovipost. A tak v konečnom dôsledkupoškodil útok práve útočníka. Akobumerang.Magické osmičkyV českom a slovenskom priestoreexistuje mýtus o magických letopočtochkončiacich sa na osmičku, ktoréprinášajú zásadné zvraty do životaľudí tohto stredoeurópskeho regiónu.Je tu rok 1918, rok vzniku prvejČeskoslovenskej republiky, je tu rok1938 s mníchovskou zradou a faktickýmzánikom tohto štátneho útvaru,ďalším tragickým letopočtom je rok1948 s jeho Víťazným februárom, činádejný, ale znovu aj tragický rok1968 s jeho pokusom reformovať socializmusa následnou inváziou vojskVaršavskej zmluvy. Len rok 1989sa vymyká – ale azda ide len o menšiemeškanie, hovoria si prívržencimýtov a predurčení. A dnes žijemev roku 2008 a noviny a časopisy sapredháňajú nielen v prinášaní osobnýchhoroskopov, ale aj tých politických.Čoho sa teda treba obávaťv tomto magickom roku. Politici súoptimistickí. Ale tí nikdy nevedia všetkoa ak aj vedia, nepovedia. Isté je, že budememôcť cestovať, aspoň po európskychkrajinách prakticky bez obmedzení. Istéje, že vďaka silnej korune si to skôr budememôcť dovoliť. Takmer isté je umieranieslovenskej koruny na konci tohto roka. Užje jasné, že nás neminú ďalšie vlny zdražovaniav oblasti energií i potravín. Bohatšíbudú viac odvádzať do štátnej kasy, ale ajSociálnej a zdravotným poisťovniam. Zatiaľvláde nevyšiel pokus o ustanoveniejedinej zdravotnej poisťovne, ale kabinet –a tým menej Ficov sa nevzdáva. Ľavičiarinemajú príliš v láske podnikateľov – a toani tých malých. Ťažšie sa teda bude dýchaťaj živnostníkom. My to všetko vydržíme– veď sme Slováci, najstarší národv Európe. Dedičia Svätopluka. Prví kresťania.Tisíce rokov bití a nikdy nepokorení.Len politici nás ničia, všakhej?Január 200857

ÚvahaFoto: dreamstime.comRok 2008: veľké nádeje,možné rozčarovanieAký bude nový rok 2008? Podľa čínskehozverokruhu je rokom potkana,čo znamená, že je rokom hojnosti, ponúkadobré vyhliadky a príležitosti. Sľubujevšak aj množstvo škriepok, vyjednávačieka malicherných hádok. U nás je to „osmičkový“rok, označovaný za prelomový, leboudalosti, ktoré sa počas neho v minulostistali, často prinášali nádej na zmenu. Žiaľ,napokon ju takmer vždy vystriedalo rozčarovanie.Pozornosť sa bude nepochybneupierať na tri najvýznamnejšie štáty sveta– USA, Rusko a Čínu. V prvých dvochprípadoch najmä v súvislosti s prezidentskýmivoľbami, v treťom pre letné olympijskéhry v Pekingu. Prinesú dobré vyhliadkyalebo rozčarovanie?Pokiaľ ide o Rusko, jedna vec vyzerá stopercentneistá – Vladimira Putina nahradípo marcových parlamentných voľbáchv Kremli prvý vicepremiér Dmitrij Medvedev.Voliči dali totiž v minuloročnýchparlamentných voľbách jasne najavo, žepodporujú Putina a jeho stranu JednotnéRusko, za ktorú Medvedev kandiduje.Terajší prezident sa presťahuje z Kremľado moskovského Bieleho domu a stane sapredsedom vlády s už zabezpečenou výraznouväčšinou v parlamente. Kontinuitamoci tak môže pokračovať. V USA je jedinoustopercentnou istotou, že terajší prezidentGeorge Bush odíde z Bieleho domu.Zrejme nie s najväčšou slávou. Navyšeprvýkrát od roku 1952 sa o kreslo v Bielomdome neuchádza nielen terajší prezident,ale ani viceprezident. Kto však budeBushovým nástupcom, ukážu až samotnénovembrové voľby. Začiatok boja o prezidentskýúrad naznačuje, že budú nielennajdrahšie v nákladoch na predvolebnúkampaň, ale že by mohlo dôjsť k nevídanejzmene. Ak zvíťazí Hillary Clintonová,bude prvou ženou v americkom prezidentskomúrade, ak Barack Obama, tak budeprvý černoch, navyše vyznávajúci islam.Aj keď väčšina pozorovateľov verí vo víťazstvodemokratického kandidáta, prognózadánskej Saxo Bank dáva prekvapujúco najväčšiešance texaskému republikánovi RonoviPaulovi, ktorý v prvých primárkachv Iowe získal desať percent hlasov a skončilmedzi republikánskymi kandidátmi piaty.V každom prípade sa volebný výsledoktento rok neprejaví, keďže nový prezidentči prezidentka sa ujme funkcie až v januáribudúceho roku. Americká politika budeskôr ochromená, k čomu prispieva aj súbojmedzi prezidentom a Kongresom ovládanýmopozičnými demokratmi. Udalosťou,ktorá sa však očakáva s veľkými nádejamiaj u nás, bude hlasovanie amerického Kongresuo umožnení cestovať do USA bez vízobčanom mnohých nových členských krajínEurópskej únie vrátane Slovenska.Čína sa chystá ohromiť svet úrovňouolympijských hier. Nejde len o nové štadióny,bohatý spoločenský program či veľkolepúcestu olympijského ohňa, ktorý sa dostaneaj na najvyšší štít sveta Mount Everest.Peking, ale aj ďalšie čínske mestá samajú ukázať v novom šate s kolosálnymistavbami a technologickými novinkami,ktoré bude symbolizovať nevídaný rozmachríše stredu či továrne sveta, ako samodernejšie označuje Čína, v poslednýchrokoch. To všetko nepochybne bude. Z politickéhohľadiska však zo všetkých trochveľmocí čelí najväčšiemu riziku. Zahraničníkritici jej režimu boli totiž od počiatkunespokojní s pridelením olympiády Pekingu.Možno očakávať zvyšujúcu sa kritikučínskej politiky, ale v súvislosti s prezidentskýmivoľbami na Taiwane aj pokusytejto provincie o presadenie svojej nezávislosti.Obrovské množstvo médií budezasa pre zahraničných aktivistov a čínskuopozíciu lákadlom, aby sa pokúsili vyvolaťnejaké škandály a usilovali sa o odvolanieolympiády na poslednú chvíľu alebo o jejbojkot či narušenie jej lesku. Môže totižstačiť malá iskierka, aby sa rozpútala ostrákampaň proti Pekingu i olympiáde.Najväčším nebezpečenstvom však zostávapredpokladaný vývoj svetovej ekonomiky.Panuje všeobecná zhoda, že jej rast saspomalí. Pochopiteľne, nie rovnomerne. Najednej strane bude pomalšie rásť americkáa západoeurópska ekonomika, na druhej sabude dariť čínskej, indickej a ruskej ekonomike,Latinskej Amerike a po rokoch aj Afrike,odkiaľ má byť aj krajina s najvyššímrastom – Angola. Čína a India majú pritompo prvý raz predbehnúť USA ako najväčšíprispievatelia k svetovému rastu. Otáznikyvyvolávajú najmä USA, kde je viac než50-percentné riziko, že sa dostane do recesie.Hlavnou príčinou bude zníženie domácejspotreby, čo naďalej bude spôsobovaťkríza hypotekárneho trhu. Preto sa očakávabankrot stavebných firiem a zníženiedovozu spotrebného tovaru. To postihnenajmä čínsky export do USA.Treba rátať aj s tým, že naďalej budúrásť svetové ceny potravín a najmä ropy.Saxo Bank, ktorej predpovede na minulýrok v prevažnej miere vyšli, očakáva, že bymohli dosiahnuť až sumu 175 dolárov zabarel. To by opäť postihlo najmä Čínu, ktorejnáklady na výrobu budú rásť, no cenalacných výrobkov sa bude ťažko zvyšovaťzodpovedajúcou mierou. Cenu ropy navyševýznamne ovplyvňuje politické dianievo svete. Spoločnosť Standard & Poor’spredpovedá, že ak by USA začali vojnuproti Iránu pre jeho jadrový program, čímby došlo k obmedzeniu vývozu ropy z oblastiPerzského zálivu, mohla by sa jej cenazdvihnúť až na 250 dolárov za barel. Z tejtosituácie by mohlo ťažiť najviac Rusko,ktoré by získalo dostatočné prostriedkyna svoj ďalší rozvoj a zvyšovanie životnejúrovne.Pokiaľ ide o možné vyvolanie či zostreniekríz, Irán sa často spomína aj v súvislostis možným izraelským úderom na jehojadrové zariadenia. Odpútalo by to síce pozornosťod vnútorných problémov Izraela58 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Úvahaa najmä od jeho vzťahov s Palestínčanmi,ale zjednotilo by to arabský a moslimskýfront proti nemu a podnietilo aktivitu teroristickýchskupín. Izraelčania si pomalyzvykajú na možnosť opustenia západnéhobrehu Jordánu, aby tak podporili umiernenýchPalestínčanov proti radikálom. Prielomovýkrok by bol však veľkým prekvapením,aj keď rokovania za sprostredkovaniabývalého britského premiéra TonyhoBlaira budú pokračovať. Komplikovanásituácia zostane aj v Iraku, kde o odchodesvojich vojakov uvažujú ďalší americkíspojenci. Podľa priebehu predvolebnejkampane v USA by mohli dokonca stiahnuťčasť svojich vojsk Američania. V Afganistanesa výraznejšia zmena napätejsituácie neočakáva. Do oveľa väčšej krízymôže prerásť napätie v susednom Pakistane,ktoré vzniklo po zavraždení opozičnejpredstaviteľky Bénazír Bhuttovej. Viacvšak ukáže ďalší vývoj, najmä či sa podaríuskutočniť odložené parlamentné voľbya aký pomer síl sa v ňom vytvorí. V Afrikesa naďalej bude upriamovať situácia na sudánskuprovinciu Darfúr, kde majú širokémedzinárodné mierové sily nahradiť misiuAfrickej únie, čím by sa malo zastaviť krviprelievanie.Vážnym celosvetovým problémom všaknaďalej zostane terorizmus. Zasiahol užprakticky celý svet a napriek istým úspechomv odhaľovaní jeho nositeľov stále nieje pod kontrolou. Existujúce krízy, ale ajchudoba či kultúrne konflikty medzi západnoua islamskou civilizáciou pritomzabezpečujú prísun nových kandidátov nasamovražedné atentáty. Nejde len o ľudí,ktorí žijú v krízových oblastiach. Ako ukazujúúspešné zásahy bezpečnostných síl,mnohí z nich vyrastajú priamo v západnejEurópe a USA.Napriek tomu k najvýraznejšiemu vyhroteniusituácie môže dôjsť na európskomkontinente. Riešenie budúcnosti Kosovadohodou Srbska a albánskej väčšiny v tejtoprovincii je viac-menej nereálne. KosovskíAlbánci sú rozhodnutí jednostranne vyhlásiťnezávislosť Kosova, v čom majú podporuUSA. Tento krok je ochotná akceptovaťaj veľká časť členov Európskej únie. Ostroproti je Rusko ako tradičný spojenec Srbov.Tento krok odmietajú aj niektorí členoviaEurópskej únie. Robia tak však skôrz vnútorných príčin. Jedni preto, že sa obávajúpodobných požiadaviek svojich menšín.Grécko zasa v minulosti zabránilo Macedónskupoužívať jeho historický názov,lebo taký má aj jeho severná časť, a pretosa krkolomne musí nazývať Bývalá juhoslovanskárepublika Macedónsko. Srbskosa vyhráža protiopatreniami, ktoré všakbudú mať skôr podobu rôznych blokád nežpriameho vojenského útoku, lebo sa obávaopakovania leteckých úderov Severoatlantickejaliancie. Na tom nič nezmeniaani výsledky januárových prezidentskýchvolieb v Srbsku, lebo v tomto smere panujev Bele-hrade zhoda. Dokonca sa naznačuje,že Srbi nevymenia Kosovo ani začlenstvo v Európskej únii. Najhoršia situáciaby však vznikla, keby po jednostrannomvyhlásení nezávislosti prepukli v Kosoveetnické nepokoje, na ktoré by doplatilinajmä Srbi žijúci v malých enklávachv strednej a južnej časti provincie. Zrejmeby museli utiecť do severnej časti Kosovapod kontrolou Srbov.Európska únia sa bude snažiť o zmiernenienapätia ponukami vidiny európskej budúcnostipre celý Balkán. Tomu napomáhaskutočnosť, že v prvom polroku tohtoroku sa predsedajúcou krajinou EÚ staloako prvé z nových členov Slovinsko. To považujezápadný Balkán, ako sa bývalej Juhosláviia Albánsku dnes hovorí, za prioritusvojich záujmov. Práve vývoj a dnešnépostavenie Slovinska by mohli byť príkladom,čo európska cesta prináša. Únia navyševyšle do Kosova vojenskú misiu, ktoráprevezme od medzinárodných síl OSNkontrolu nad bezpečnosťou.Pravda, Európska únia má dosť svojichvlastných problémov, na ktoré musísústrediť pozornosť. Overením fungovaniarozšíreného schengenského priestorubude zrušenie hraničných kontrol ajna letiskách a v prístavoch jeho deviatichnových členov. Malta a Cyprus zasa budúmusieť dokázať, že zavedenie spoločnejmeny euro od začiatku roka nepovediek cenovým turbulenciám a nebude mať aniďalšie negatívne vplyvy. To bude veľmi dôležiténajmä pre Slovensko, lebo to ovplyvnírozhodovanie o tom, či sa o rok staneďalšou krajinou používajúcou spoločnúeurópsku menu. Pre všetkých však budeveľkou otázkou ďalší hospodársky rast.Pokles rastu svetovej ekonomiky sa totižprejaví aj na poklese záujmu o európskevýrobky, čo ovplyvní najmä situáciu v proexportnezameraných krajinách vrátaneSlovenska. Diskutovať sa však bude najmäo dvoch potrebných reformách. Prvouje reforma rozpočtu Európskej únie, ktorýprekračuje sto miliárd eur ročne. Bohatšiečlenské štáty sú nespokojné, že musia platiťviac a menej dostávajú. Druhou je reformaSpoločnej poľnohospodárskej politiky,čo taktiež súvisí s peniazmi. Diskusie o nejdosiaľ blokovalo Francúzsko, ktoré spôsobrozdeľovania prostriedkov zvýhodňoval.Nový prezident Nicolas Sarkozy terazprejavil ochotu diskutovať o reforme počasfrancúzskeho predsedníctva v únii v druhejpolovici roka, čo však automaticky neznamenárýchle riešenie. Spory však môževyvolávať aj plán únie na boj proti klimatickýmzmenám, v rámci ktorého sa budúmusieť ďalej znižovať emisie plynov vyvolávajúcichskleníkový efekt.Najočakávanejší je však proces ratifikácienovej Lisabonskej zmluvy. Väčšina štátovho presunula do parlamentov, no konkrétnykrok zatiaľ urobilo iba Maďarsko.Ťažkosti môžu nastať aj tak, najmä v Holandskua Francúzsku, ktoré sa postaviliproti predchádzajúcej ústavnej zmluve,Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniihoci prezident Sarkozy sa rozhodol tentokrok presadiť. Päťdesiate výročie piatejFrancúzskej republiky bude dôvodom nazosilnenie jeho nového, angažovaného prístupuk hlavným témam politiky. Sarkozymožno prekvapí ďalším radikálnym krokom,akým je napríklad návrat Francúzskado vojenskej organizácie NATO. Pravda,aj on bude musieť s úspechom absolvovaťprvú veľkú skúšku svojej politiky, ktoroubudú marcové komunálne voľby. Ich výsledkyukážu, ako jeho novú, nepochybneaktívnu a netradičnú politiku vnímajúfrancúzski občania. Ak si opoziční socialistiudržia kreslo starostu v Paríži, bol byto pre nich úspech. Svojho primátora budevoliť aj britská metropola Londýn, kde mádoterajší šéf Ken Livingstone stále veľkúpopularitu. V Nemecku bude rad voliebv spolkových krajinách, kde budú vládnestrany CDU/CSU a SPD proti sebe súperiť.Ich výsledky naznačia, či bude možnoo rok očakávať zmenený pomer síl v parlamentnýchvoľbách.Veľké voľby – či už parlamentné, aleboprezidentské – nebudú ani v ďalších členskýchkrajinách Európskej únie okrem Českejrepubliky, kde budú voliť nového prezidenta,a Litvy, kde budú voliť parlament.Pokiaľ ide o Česko, Václav Klaus, ktorý mápodporu vládnej ODS, dúfa, že opätovnezvíťazí. Pravda, volí sa v parlamente, kdeho odmietajú aj malé vládne strany. Zeleníuž dokonca podporili jeho oponenta, kandidátasocialistov a takisto ekonóma JanaŠvejnara, ktorého najväčšou výhodou je,že žil v USA a nie je spojený so žiadnymz českých politických škandálov. Ako tovšak už chodí, otázkou je, či sa zostávajúcedve parlamentné strany – komunisti a ľudovci– nerozhodnú podľa toho, ktorí imponúkne viac.Európa však nie je len Európska únia.Pozorne bude treba sledovať vývoj na východod našich hraníc. Prezidentské voľbyv Azerbajdžane a parlamentné v Bieloruskuneprinesú žiadnu zmenu, skôr získajúnálepku zmanipulované. Dôležitejšieje, ako si bude počínať oranžová koalíciana Ukrajine a aký bude ďalší vývoj v Gruzínskupo prezidentských voľbách. Najdôležitejšievšak stále bude predsa len Rusko,kde pri pevnej vláde a dostatku financiína ďalší rozvoj môžu život komplikovaťradikálne sily vrátane teroristov. Týka sa tonajmä Čečenska. Rovnako tak bude dôležité,ako sa zameria ruská zahraničná a vojenskápolitika. Vzhľadom na prezidentskévoľby v USA dôjde zrejme k utlmeniurusko-amerických vzťahov, aj keď napätieokolo výstavby americkej protiraketovejobrany v Poľsku a Česku bude pokračovať.Rok 2008 bude mať veľa podôb. Verme,že dobré vyhliadky napokon zvíťazia nadsvármi a konfliktmi, že nedôjde k žiadnymnepredvídaným výkyvom a zavládnu tak,ako to bývalo pravidlom počas olympiádv antickom svete, mier a pokoj. Marián BabicJanuár 200859

Reportáž z RuskaKto je to pán Medvedev?Politická záhada posledných rokov s názvom Kto bude nástupcom Vladimira Putina? sa skončila. Po voľbách do Štátnej dumy 10.decembra 2007 navrhli prvého podpredsedu ruskej vlády Dmitrija Medvedeva za kandidáta vo voľbách na funkciu prezidenta Ruskaštyri strany: Jednotné Rusko, ktoré získalo v parlamente ústavnú väčšinu (315 poslancov), Spravodlivé Rusko s najnižším počtommandátov (38 poslancov) a tiež Agrárna strana a Občianska sila, ktoré sa do nového parlamentu vôbec nedostali. OkremD. Medvedeva sa prezidentom Ruska chce stať viac ako 60 ľudí. Putin schválil a podporil len kandidatúru Dmitrija Medvedeva.Iný nápadMedvedev sa považuje za jedného z ľudí,ktorí majú najbližšie k Putinovi. Súčasnesa neasociuje s ľuďmi spojenými s takzvanýmisilovými zložkami štátu. Jeho volebnýtím vedie Sergej Sobjanin, vedúci Úraduprezidenta Ruska. Keď V. Putin v poslednýdeň roku 1999 začal pôsobiť vo funkcii prezidenta,v ten istý deň vymenoval DmitrijaMedvedeva do funkcie zástupcu Úraduprezidenta Ruska. Vo februári – marci2000 viedol Medvedev Putinov volebnýtím. V knihe Ot pervogo lica (čo sa dá preložiťako Od prvej osoby alebo V prvompáde), ktorú Putin napísal práve v časeprvej volebnej kampane, hovorí o Medvedevovitakto: „Čo sa týka Dimu, mal soms iným iný zámer. Chcel som, aby viedolFederálnu komisiu pre cenné papiere. Je toodborník na trh cenných papierov. Vraj samu páči pracovať v našom tíme, kde konkrétne,uvidíme.“ A teraz sa pozrieme my.Životopis nástupcuDmitrij Medvedev je jedináčik. Narodilsa 14. septembra 1965 v Leningrade v rodineprofesora. Jeho otec Anatolij Afanasievičcelý život prednášal v Leningradskomtechnologickom inštitúte. Matka JúliaVenjaminovna prenášala filológiu v Gercenovompedagogickom inštitúte. Dmitrijv roku 1987 absolvoval Právnickú fakultuLeningradskej štátnej univerzity, v roku1990 doktorandské štúdium. Je doktoromprávnych vied Sanktpeterburskej štátnejuniverzity, kde prednášal rímske právo.Vtedy napísal niekoľko kapitol učebniceObčianske právo. V roku 2002 táto učebnicadostala štátnu cenu. Medvedev má zasebou súkromnú právnu prax a podnikanie.V roku 1990 sa stal spoluzakladateľomštátneho malého podniku Urán, v 1994roku spolu s bývalými spolužiakmi AntonomIvanovom a Iľjom Jelisejevom založilkonzultačnú firmu Balfort. Anton Ivanovje dnes šéfom Najvyššieho odvolaciehosúdu. Iľja Jelisejev je dnes viceprezidentombanky Gazprombank.Člen mužstvaNa univerzite sa Medvedev zoznámils Anatolijom Sobčakom, ktorý viedol katedruobchodného práva. V roku 1989v čase prestavby 24-ročný ašpirant pomáhalsvojmu profesorovi pri kandidatúre naľudového poslanca ZSSR. Tlačil mu letákya agitoval občanov. Keď sa v 1990 AnatolijSobčak stal primátorom mesta SanktPeterburg, Dmitrij sa stal jeho poradcompre právne záležitosti. Druhým poradcomsa stal 38-ročný Vladimir Putin. V tých rokochsa Medvedev veľmi nehnal do jarmaštátnych služieb. Preto sa deväť rokov venovalpedagogickej práci aj štátnej službe.Keď Putin začal viesť v magistráte SanktPeterburgu výbor pre zahraničné vzťahy,Medvedev sa stal právnym expertom výboru.Znamená to, že počas 17 rokov, čo sapoznajú, bol súčasný prezident vždy nadriadenýmsvojmu súčasnému nástupcovi.Práca v Bielom domeNa jeseň 1999 Medvedeva vymenovaliza zástupcu vedúceho Úradu vlády Ruskejfederácie. Premiérom sa vtedy stal VladimirPutin. V novembri 2005 sa DmitrijMedvedev premiestnil z Kremľa do Bielehodomu. Vtedy sa o ňom po prvý raz začalohovoriť ako o potenciálnom nástupcoviVladimira Putina. Vo vláde zodpovedal zarealizáciu národných programov. Na zdravotníctvo,školstvo, poľnohospodárstvoa bývanie sa vyčlenilo vo verejných financiách482 mld. rubľov.Okrem práce vo vláde Medvedev odroku 2000 vedie predstavenstvo akciovejspoločnosti Gazprom. S jeho menom saspájajú úspechy pri liberalizácii trhu s plynoma prudký rast kapitalizácie firmy. Užsľúbil, že odíde z tejto funkcie v prípade,ak ho zvolia za prezidenta, aby neporušovalplatné zákony zakazujúce iné funkciepočas funkčného obdobia prezidentaRuskej federácie.V Kremli ho považujú za liberálneho politika.Raz dokonca kritizoval pojem „suverénnademokracia“, ktorý používa vládnastrana. Dokonca aj lídri opozície priznávajú,že Medvedev je najlepší z možnýchkandidátov.Prvá dámaDmitrij Medvedev je ženatý. Jeho ženaSvetlana, za slobodna Linniková, sa narodilav roku 1965 v Leningradskej oblastiv rodine profesionálneho vojaka. Dimas Svetlana sa zoznámili pred 35 rokmi v prvejtriede základnej školy. Blondínka s belasýmiočami bola v škole najväčšou krásavicou,veselou a príťažlivou trojkárkou.Behali za ňou mnohí chlapci. Svetlana sivšak vybrala tichého a skromného jednotkáraDmitrija. V roku 1989 sa zobrali. Ichsyn Iľja má 12 rokov.Svetlana absolvovala Finančno-ekonomickýinštitút. V súčasnosti je vedúcousprávnej rady cieľového programu Duchovno-mravnákultúra vyrastajúcej generácieRuska, ktorá vznikla s požehnanímnajvyššieho funkcionára pravoslávnejcirkvi, patriarchu Alexija II. Má patronátnad sanktpeterburským internátom 1,v ktorom býva 316 zverencov vo veku od4 do 25 rokov. Je nositeľkou vyznamenaniaDôstojník ženského rádu Ruskej pravoslávnejcirkvi Prekrásnej Evfrosie Moskovskej,ktoré sa udeľuje najvýznamnejším ženámRuska.ŠtatistikaAnalytické centrum Jurija Levadu v časeod 7. do 10. decembra 2007 oslovilo anketovýmiotázkami 1 600 Rusov v 128 obciachzo 46 regiónov krajiny. Centrum skúmalorating politikov. Na prvom mieste bolMedvedev. Za neho by hlasovalo 35 % respondentov.Na otázku: Potrebuje Rusko demokraciu?odpovedalo áno 67 % opýtaných, nie –17 % a ešte 17 % nevedelo odpovedať. Súčasnesi 86 % respondentov myslí, že ľudiamajú právo verejne vyjadrovať svoju nespokojnosťs existujúcou mocou. Spomedzirespondentov sa 7 % zrieklo tohto právaa zvyšok nevedel odpovedať.Bývalý prezident – národný líderTesne pred voľbami do ruského parlamentulíder politickej strany JednotnéRusko Boris Gryzlov vyriekol názor, že potom, ako Putin odíde z postu prezidenta,mal by sa stať národným lídrom. Od 20.novembra do 23. novembra 2007 CentrumJurija Levadu urobilo prieskum verejnejmienky na túto tému. Otázka znela: „Čo simyslíte o návrhu vyhlásiť V. Putina za národnéholídra?“Väčšina (30 %) návrh neschvaľuje a myslísi, že to zaváňa kultom osobnosti. Úplneto schvaľuje 17 % opýtaných a 15 % súhlasilopodporiť túto myšlienku, len ak sauskutoční referendum. K funkcii sa prikláňa12 % opýtaných, len ak by sa zmenilaÚstava Ruskej federácie a v nej by bolipresne definované oprávnenia národnéholídra. Niektorí respondenti nevedeli, o čoide (14 %), prípadne nevedeli odpovedať(12 %).Medvedev o dva dni po tom, ako bol navrhnutýza kandidáta na prezidenta, navrholPutinovi, aby sa stal premiérom, keďsa on stane prezidentom Ruska. Elena A. Mostovščikovovánaša dopisovateľka z Moskvy60 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Nové knihyNové knihyMarek VadasLIEČITEĽLCA Publisher Group, 158 s.Košický rodákMarek Vadas, ročník1971, patrík najvýraznejšímnovým menám súčasnejslovenskejliteratúry. Vyštudovalslovenský jazyka estetiku, pracujev reklamnej agentúre.Žije a tvorí v Bratislave.Už jeho debutovýMalý román(1994) získal prémiu Literárneho fondu. Podvoch knihách, ktoré napísal spolu s EmanuelomErdélyim (Univerzita a Diabol podčapicou) mu roku 2003 vyšiel súbor poviedokPrečo sa smrtka nesmeje. O rok pribudlakniha pre deti Rozprávky z Čiernej Afriky,ktorá získala cenu Bibiany za najlepšiua najkrajšiu detskú knihu. Mladý autorv nej originálnym spôsobom zúročil svojeskúsenosti z ciest po rovníkovej Afrike,kam ho už desať rokov ťahá záujem o svetna pomedzí mágie a reality. Naše deti malidosiaľ len zriedkavú možnosť zoznámiť sas rozprávkami a mýtmi afrického kontinentu.V tejto knižke o ľuďoch, zvieratáchi duchoch sa dozvedia, ako získal leopardsvoje škvrny či ako vznikla púšť.„Liečiteľ vznikal sedem rokov. Na jehonapísanie ma inšpirovali ľudia, ktorí vnímajúminulosť, prítomnosť a budúcnosťináč ako my. Ktorí žijú pre danú chvíľu, súspontánni a podľa našich kritérií naivní.Sú to moje poviedky, v ktorých som chcelbyť černochom.“ Tak hovorí autor o svojejnajnovšej knihe Liečiteľ, ktorá koncomroka 2007 získala prestížnu cenu AnasoftLitera. Do finále súťaže, ktorá si kladie zacieľ oživiť domáci knižný trh, zlepšiť orientáciučitateľa v pôvodnej tvorbe a hlavnepodporiť diela najlepších autorov, sadostalo 10 zo 76 kníh z vlaňajšej prozaickejúrody na Slovensku. Knihu ilustrovalMário Domček, jeho linoryty vychádzajúz diel afrických ľudových umelcov. Liečiteľzvíťazil v takej silnej konkurencii ako Dušekovakniha Zima na ruky či favorizovanýZbytočný život Máriusa Kopcsaya. Tohtoroku má Vadasovi vyjsť cestopis Slovensko– Perla džungle, ktorú píše opäť s E.Erdélyim.Nigel CawthorneNAJVÄČŠÍ TYRANI A DIKTÁTORIV DEJINÁCHSPN – Mladé letá, 208 s.Okrem kníh pre detia mládež sa vydavateľstvoSPN – Mladé letápúšťa z času na čas ajdo vydávania knižnýchsérií, ktoré zaujímajúhlavne dospeléhočitateľa. Takou jeaj pripravovaná sérias podtitulom POSTA-VY A UDALOSTI. Jejprvá časť, ktorá sa objavila na pultoch kníhkupectievv tomto období, mapuje ukrutnúpodobu toho, čo všetko sa môže skrývať podpojmom vládca, politik či veliteľ armády. Prehľadtyranov a diktátorov otvára meno egyptskéhofaraóna Achnatona a končia výčiny libérijskehodiktátrora Samuela Doea.Už sme si zvykli, že jednou z historickýchpostáv, ktoré nás preslávili azda na celomsvete, je grófka Alžbeta Bátoryová z Čachtíc.Aj keď súčasné poznatky historickejvedy dokazujú, že správy o jej hrozných výčinochsú zveličené a patria skôr do sférylegiend, čachtická grófka sa stala synonymompsychicky vyšinutej vražedkyne, ktoráza sebou nechala stovky umučených obetí.Autor tejto publikácie sa zrejme tiež nechaluniesť vymyslenými detailmi legendya nedal si námahu naštudovať fakty, ktoréby ju uviedli do reálnejších rámcov. Podobnedopadla v jeho podaní aj ruská kráľovnáKatarína Veľká, pri ktorej si tiež moholodpustiť omieľanie škandalóznych fám o jejsexuálnej nenasýtenosti, keď ich historiciuž dávno postavili na úroveň nepravdivýchklebiet vymyslených jej politickými nepriateľmi.Zrejme podobne obišli aj ďalšie postavyz tohto do istej miery subjektívnehovýberu (Vlad Tepes, gróf Dracula).Ten, kto chce túto knihu považovať saseriózny zdroj informácií o panovníkochv dejinách, ktorí sa neštítili siahnuť ponajneľudskejších metódach vyrovnania sas nepriateľmi len preto, aby sa udržali primoci, tak sa sklame. Kniha sa číta skôrako ľahší bulvár, stručný prehľad historickýchpostáv, ktoré vynikali bezohľadnosťoua ukrutnosťou. Dôrazom dôrazom na odhalenietemnej stránky moci prináša však zaujímavýpodnet na zamyslenie sa nad morálkoumocných tohto sveta.Ivan MajerčákDIAGNÓZA: OBEZITAKontakt, 144 s.VydavateľstvoKontakt sa programovovenuje popularizáciimedicínskychtém, ktorú smerujedo radov laickej verejnosti.Zárukoušírenia overenýchinformácií je spoluprácas renomovanýmiodborníkmi,lekármi, psychológmi,zdravotnými sestrami. Vydavateľstvo takchce prispieť k skvalitneniu zdravotnej prevenciea zvýšeniu povedomia ľudí o zodpovednostiza vlastné zdravie. Po prvom tituleTak už dosť! Východiská zo závislostí (2003),ktorého obsah tvorili rozhovory s lekármi,psychoterapeutmi a dobrovoľníkmi, ktorípôsobia na slovenskej protidrogovej scéne,vyšli pod názvom Čo s načatým životom?Muž a žena na prahu päťdesiatky (2004) rozhovorys lekármi a psychológmi o najčastejšíchproblémoch zrelého veku. Tretí titulDiagnóza: Cukrovka (2005) z pera riaditeľaNárodného endokrinologického a diabetologickéhoústavu v Ľubochni Jozefa Michálkaa diétnej sestry Márie Štefákovej prichádzaza čitateľmi, ktorí si kladú vlastné zdraviemedzi priority, ďalší podobný titul venovanýliečbe obezity. Na Slovensku majú nadváhu2/3 dospelej populácie, teda 1,5 miliónaľudí. Ešte hrozivejšie znie údaj o stúpajúcompočte obéznych detí, novej generácie,ktorú „vychovali“ k obezite počítače, televíziaa stravovanie v sieťach rýchleho občerstvenia.Štatistiky úmrtí hovoria aj iné: že saobezita stala najrizikovejším faktorom predčasnejsmrti, teda problémom zdravotnýma ekonomickým, i keď verejnosť ju vnímaako problém estetický. Autor, MUDr. IvanMajerčák z III. internej kliniky Fakultnej nemocniceLouisa Pasteura v Košiciach, kardiológ,obezitológ a prezident Ligy proti obezitechce informovať predovšetkým o tom, žeobezita je choroba, diagnóza ako každá iná,a že teda existuje medicínsky spôsob, akoju liečiť a vyliečiť. Zároveň predstavuje Liguproti obezite ako neziskovú organizáciu, ktorejnáplňou je viesť verejnosť k tomu, aby ľudias nadváhou bezpečne a spoľahlivo chudlipod lekárskym dohľadom. Kniha má miestov každej rodinnej aj verejnej knižnici. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJanuár 200861

Osobnosti SlovenskaKoncom 19. storočia už dávno jestvovaltelegraf, ktorý spájal pošty, ale ľuďomsa začala plniť aj túžba priamo sa dorozumieťna diaľku. Telefónom sa síce dalo volaťna krátke vzdialenosti, ale priame spojeniekontinentov bolo možné dosiahnuťiba rádiotelegrafiou. Preto niet divu, žesa pozornosť vedcov upriamila na pokusyo bezdrôtové telegrafovanie. Technický pokroksa nedal zastaviť, elektromagnetickévlny roku 1899 prekonali kanál La Manchea o dva roky neskôr sa uskutočnil prvý prenoscez Atlantický oceán. Za zakladateľovbezdrôtovej telegrafie sa v odborných kruhochpovažujú ruský vynálezca AlexanderStepanovič Popov a rodák z talianskejBologne Guglielmo Marconi, ale do technickéhozdokonaľovania sa zapojili i ďalšítechnici z celého sveta. V Amerike i slovenskývysťahovalec Jozef Murgaš.Cesta Jozefa Murgaša do Ameriky bolaveľmi kľukatá a na otázku, prečo museltaký všestranný človek hľadať uplatneniev cudzine, môžeme nájsť odpoveď v spoločenskompostavení utláčaného Slovenskav 19. storočí. Osud Jozefa Murgaša je, žiaľ,podobný osudom mnohých slovenskýchvelikánov.Jozef Murgaš sa narodil 17. februára1864 v Jabríkovej, ktorá je dnes časťou Tajovapri Banskej Bystrici. Tam začal chodiťdo školy, kde dobrý dedinský učiteľ spozorovaljeho mimoriadne výtvarné nadaniea technickú zručnosť a presvedčil rodičov,aby ho dali na gymnázium do BanskejBystrice. Chudobní rodičia si veľmiželali, aby sa ich syn stal kňazom, preto saešte viac uskromnili a na štúdiá ho poslali.Mladého Jozefa v tom čase najviac bavilomaľovanie, v Banskej Bystrici navštevovalateliér národne uvedomeného a všestrannéhomaliara Jozefa B. Klemensa, ktorýho zoznámil s ďalším významným slovenskýmmaliarom Dominikom Skuteckým.Po ukončení štúdia na gymnáziu ho rodičiauž nemohli ďalej finančne podporovaťa jediným východiskom bolo štúdium nacirkevných školách. Nastúpil do bohosloveckéhoseminára v Bratislave a potom pokračovalv štúdiu v Ostrihome a dokončilho v Banskej Bystrici. Za kňaza ho vysvätiliroku 1888 a svoje duchovné pôsobeniezačal ako kaplán v Dubovej na Horehroní.V Budapešti sa venoval aj odbornému štúdiumaliarstva so zameraním na cirkevnúmaľbu a tri roky študoval i na akadémiivýtvarných umení v Mníchove, ktorú všakJozef Murgaš(17. 2. 1864 – 11. 5. 1929)priekopník bezdrôtovej telegrafie, maliarpre nepochopenie predstavenstva diecézynedokončil. O Murgašovom výtvarnomtalente sa nedá pochybovať, obrazy, ktorénamaľoval, sú dodnes ozdobou slovenskýchkostolov.Pre svoju prchkú a energickú povahusa Murgaš ľahko dostal do konfliktu. Mladéhokaplána premiestňovali z miesta namiesto a až neskôr sa dozvedel, že biskup,hoci si vážil jeho obrazy, poslal na novémiesto o ňom správu, že je pansláv a trebasi na neho dávať pozor. Napriek tomu,že mal svoje povolanie rád, bol znechutený,a keď sa mu jedného dňa dostal v náboženskomčasopis Kazateľňa do rúk inzerátslovenských vysťahovalcov, že hľadajúkňaza, nezaváhal. Rozlúčil sa s rodičmi,bratom a na dlhé roky opustil milovanúvlasť. Nový domov našiel v baníckej osadeWilkes Barre v americkom štáte Pennsylvánia,kde žilo vyše sedemdesiat rodín slovenskýchvysťahovalcov. Mladý kňaz saujal svojej činnosti s veľkým zanietením,okrem náboženských povinností sa zaslúžilo vybudovanie školy, športových ihrísk,knižnice a neskôr i kostola. Sklamalho však nezáujem Američanov o umenie,pretože každý sa tam naháňal iba za peniazmi.Keď videl, že so svojimi olejomaľbamiveľmi nepochodí, viac energie venovalštúdiu odborných časopisov a venovalsa ďalšej svojej záľube – technike. Po dôkladnomštúdiu všetkých dostupných informáciío rádiotelegrafii zostrojil vlastnútelegrafnú aparatúru, na ktorú získal roku1904 patent. Potom ešte prihlásil ďalšíchjedenásť rádiotelegrafných zariadení napatentovanie. Prednosťou jeho systémubolo, že prenos správ sa výrazne skrátila zlepšila sa ich presnosť. Onedlho po prijatíprvých Murgašových patentov vzniklaúčastinná spoločnosť Universal Aether TelegraphCo., ktorá chcela zaviesť vynálezdo praxe. Vynálezca netrpezlivo čakal nadeň, keď sa uskutoční skúška. Napokonvšetko dobre dopadlo, podarilo sa nadviazaťspojenie s tridsať kilometrov vzdialenýmScrantonom a spätne sa ozvali ajz dvesto kilometrov vzdialeného Brooklynu.Úspešný začiatok však prerušil prírodnýživel. Nad miestami, kde stále telegrafnéstožiare, sa prehnala víchrica a všetkozničila. Navyše nezostalo iba pri jednomnešťastí, čoskoro zomrel hlavný akcionárspoločnosti, ktorá všetko financovala.Spoločnosť zanikla a Murgašovi navrholtajomník Marconiho, aby vložil svoje patentydo ich laboratórií, že ho tam za to zamestnajú.Murgaš, samozrejme, odmietol,veď to je zneužitie a doslova vykradnutiejeho myšlienok... Smutný sa vrátil na svojufaru a začal organizovať stavbu kostolaa kultúrneho domu, no nevzdal sa ani ďalšíchrádiotelegrafných experimentov. Akovášnivý rybár si dal patentovať i navijakna udicu, venoval sa pestovaniu kvetín,z ktorých najviac miloval ruže a tulipány.S pribúdajúcimi rokmi stále častejšie spomínalna svoju domovinu. Počas prvej svetovejvojny zorganizoval finančnú zbierkuna podporu národnooslobodzovaciehoboja Slovákov a bol aktívny aj na pôde Slovenskejligy v Amerike. Stal sa jedným zosignatárov Pittsburskej dohody. Zachovalasa i fotografia zo stretnutia katolíckychkňazov s M. R. Štefánikom v New Yorku.V roku 1920 sa po dvadsiatich štyroch rokochvracia domov do Banskej Bystrice.Zvítal sa bratom Jánom a pri hrobe svojichrodičov sa rozhodol, že zostane doma.Doma ho však nikto nepoznal, o jeho patentocha prácach nikto nevedel, nechceliho zobrať ani za učiteľa elektrotechniky.Vrátil sa do Wilkes Barre, kde až do smrtizveľaďoval záhradu, maľoval a rozširovalsvoju jedinečnú zbierku motýľov. Zomrelpo srdcovej príhode 11. mája 1929. Smútokvšetkých obyvateľov mestečka za milovanýmčlovekom ešte znásobila skutočnosť,že vandali zničili jeho zbierky, laboratórium,knižnicu a všetky rukopisy. 62 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Osobnosti SlovenskaAurel stodola(10. 5. 1859 - 25. 12. 1942)fyzik, pedagóg, zakladateľ teórie parných a plynových turbínBoli práve Vianoce roku 1942, keď v romantickejvilke s výhľadom na zürišskéjazerá posledný raz vydýchol známy muž.Rádio tíško hralo symfóniu, ktorú AurelStodola tak obľuboval. Posledná Beethovenovadoznela a do sveta sa rozniesla správa,že vo veku nedožitých 84 rokov zomreljedinečný vedec, otec parných turbín.Slávny Slovák, ktorý sa k svojmu pôvoduvždy hrdo hlásil, aj keď viac ako päťdesiatrokov žil v zahraničí, sa narodil v LiptovskomMikuláši. Jeho otec Andrej Stodolatam mal menšiu garbiarsku dielňu, ktorása úspešne rozrástla na továreň spracujúcukože. Aurel vyrastal v usporiadanej rodinespolu so starším bratom Jozefom a dvomamladšími bratmi a do rodiny takmer patriliaj tridsiati piati zamestnanci otcovej firmy.Nadanie a šikovnosť Aurela sa prejavili užv základnej škole, učitelia ho považovali zazázračné dieťa a predpovedali mu úspechynajmä v technických vedách. Už vtedy vynikalv matematike a vo fyzike. Aurel všaknebol jednostranne zameraný, mal záujemi o hudbu a bavili ho aj jazyky. Navyše bolveľmi ctižiadostivý a i cez prázdniny si časrozdelil medzi tieto svoje veľké lásky, naplánovalsi, že sa každý deň naučí štyridsaťslovíčok z nemčiny, maďarčiny a neskôri francúzštiny. Nečudo, že onedlho čítalv origináli diela Schillera či Goetheho.Počúvanie hudby bolo preňho najlepšímrelaxom. Zbožňoval Beethovena a keď muotec daroval klavír, naučil sa na ňom celkomslušne hrať.Po ukončení základnej školy pokračovalv stredoškolských štúdiách na reálnomgymnáziu v Levoči a Košiciach. Potomštudoval na Technickej univerzite v Budapešti,odtiaľ po roku prešiel do švajčiarskehoZürichu. Dva roky povinnej praxe, pozískaní inžinierskeho diplomu na vychýrenejškole, absolvoval v Strojárňach uhorskýchštátnych dráh v Budapešti. V roku1882 študoval na technike v Charlotenburgu.O rok neskôr by sme ho našli buď naprednáškach na parížskej technike, alebona praxi v strojárenskom podniku Herman– La Chapelle. Tam ho zastihla i zlá správao požiari otcovho podniku. Ani na chvíľunezaváhal, odišiel zo školy, aby pomoholrodine obnoviť prevádzku továrne. Do novejtovárne sám navrhol viaceré modernézariadenia a onedlho začal rodinný podnikznovu prosperovať. Aurel sa mohol pokojnevrátiť do Francúzska, tentoraz na slávnuSorbonnu.Technický svet práve oslavoval sté výročievynálezu parného stroja, keď roku 1884Aurel Stodola nastúpil pracovať do Českomoravskýchstrojární v Prahe, kde sa vyrábaliparné stroje, kompresory, vodné turbínya iné na ten čas moderné zariadenia.Onedlho ho však ako konštruktéra prijaliv ešte modernejšej firme Ruston a spol.Začal žať úspechy a po roku sa stal hlavnýminžinierom v odbore parných strojov,piestových čerpadiel. Talentovanému a usilovnémuSlovákovi českí kolegovia závidelia naschvál mu dali veľkú zodpovednosťa malý plat. No Stodola sa o peniaze nezaujímal,venoval sa konštruovaniu veľkéhoparného stroja pre Kubinského v Berounea parníka Cisárovná Mária Terézia, ktorýsa päťdesiat rokov plavil po Bodamskomjazere. Čoskoro prezieravo pochopil, žeéra parných strojov vrcholí a zákonite musiabyť nahradené výkonnejšími parnýmiturbínami. Začal sa intenzívne venovať prvýmpatentom v tejto oblasti, od konštruktérskehostola takmer neodchádzal, až hozávistliví kolegovia ironicky nazvali „bláznivýturbinár“.Roku 1887 sa Aurel Stodola oženil so svojoukrajankou Darinou Pálkovou a keď saČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiim po nejakom čase narodili dve dcéry, muselviac myslieť i na rodinu. O svojej prácipravidelne informoval profesora Doerflav Zürichu a medzi riadkami sa mu posťažoval,že v Prahe nemajú pochopenie pre jehovývoj turbíny a že zo svojho platu sotva uživírodinu. Odpoveďou bola ponuka, abyprišiel prednášať na tamojšiu vysokú školu.Ponuku prijal a od zimného semestra 1892začal vyučovať na zürišskej univerzite, kderok po nástupe získal miesto riadneho profesora.Polytechnike zostal i tam verný aždo svojich sedemdesiatim a Švajčiarsko sastalo jeho druhým domovom. Medzi kolegami,ale i študentmi bol veľmi obľúbený,jeho prednášky radi navštevovali, lebo bolivýnimočné nielen po odbornej stránke, alei prednesom. Stodola hovoril pútavo a informáciedopĺňal názornými kresbami.Stodola okrem pedagogickej činnostiusilovne pokračoval vo svojich konštruktérskychprácach a po nociach pracoval narukopisoch kníh. Celosvetový úspech dosiaholknihou Parné turbíny a vyhliadkytepelných strojov, ktorá sa dočkala šiestichvydaní. Zaujímavé je, že Stodola ju neustáledorábal, kým prvé vydanie z roku 1903malo 220 strán a 120 ilustrácií, poslednéšieste malo už 1 157 strán a 1 141obrázkov.Kniha bola preložená do viacerých jazykova stala sa významným dielom technickejliteratúry. Vďaka vedeckým výsledkom saStodola navždy zapísal do dejín technikyako „otec parných turbín“.V Zürichu nadviazal Aurel Stodola kontaktyaj s Albertom Einsteinom, ktorý houznával a pri príležitosti 70. narodenímmu v napísal vety, ktoré hovoria za všetko:„Keď do rúk beriem pero, aby som povedalniekoľko slov o Stodolovi, o majstrovi techniky,o jemnom a pritom pevnom mužovi,cítim, že sú moje vyjadrovacie schopnostipríliš obmedzené, aby som sa k takémučlovekovi zachoval tak, ako si zasluhuje. ...Keby sa bol Stodola narodil za renesancie,bol by sa stal veľkým maliarom alebo sochárompreto, lebo najväčším impulzomjeho osobnosti sú fantázia a nutnosť tvoriť.Takéto povahy posledných sto rokov už inklinujúk technike. V nej sa vybíja tvorivánutnosť nášho veku a tiež zmysel pre krásu...,tu nachádza bohatšiu príležitosť, väčšiu,ako by si ju laik predstavoval.“ Jozef LeikertFoto: archív autoraJanuár 200863

EsejBudúcnosť a spätné zrkadláAnton HykischNa prahu nového roka sa patrí myslieťnajmä na budúcnosť. Pokušeniestať sa veštcom či prognostikom vecíbudúcich sa zmocňuje každého. Vietesi však predstaviť, aby ste sedeli za volantomnového auta, rútili sa do budúcnostia nemali by ste v poriadku spätnézrkadlá?Vtedy pred pätnástimi rokmi, v decembri1992 na Mikuláša som so ženouzosadol na letisku v Montreale. Na dnektoréhosi nášho kufra bol nový štátnyznak. Poverovacie listiny na mimoriadnehoa splnomocneného veľvyslancaČeskej a Slovenskej Federatívnej Republikyv Kanade podpísané federálnympremiérom pánom Stráskym som malpre istotu v príručnej taške. PrezidentČSFR Havel sa vzdal funkcie ešte 1. septembra,pár hodín po vyhlásení suverenitySlovenska. O osude federácie rozhodovalitri parlamenty a tri vlády.Tak ako desiatky novovymenovanýchveľvyslancov sme mali byť reprezentantmičesko-slovenskej federácie len tritýždne. Potom sme sa mali stať veľvyslancamiSlovenskej republiky. Tak znelidohody o rozdelení štátu.Na silvestrovskú noc 1992 sa v budove federálnej ambasády naRideau Terrace v Ottawe zhromaždilo veľa krajanov, poväčšineSlovákov. Mladý hospodár vybalil z diplomatickej batožiny novúslovenskú vlajku, manželka vodiča a správcu budovy ju starostlivovyžehlila. Pred polnocou skupina krajanov vytiahla za potleskua jasotu prítomných na stožiar vlajku samostatného Slovenska.Potom v reprezentačných priestoroch ambasády, od polnoci, veľvyslanectvaSlovenskej republiky, som sa pokúšal predniesť slávnostnýpríhovor ako bývalý veľvyslanec federácie a teraz veľvyslanecnástupníckeho štátu. Hlasy sa triasli, štrngali čaše, tryskalsmiech i slzy. Dojatia, radosti, smútku? Ešte podvečer ma reportérThe Ottawa Citizen odfotografoval v obligátnom obleku, s novýmštátnym znakom v rukách pred budovou, Keep smiling, drgľovalama zima. Snímku som na Nový rok objavil v novinách s titulkomBirth of the Nation. Na novoročnej recepcii u hlavy štátu sa generálnyguvernér Kanady pán Roman Hnatyshyn (dobre ste uhádli, pôvodomUkrajinec) sa narýchlo utvoreným koridorom medzi stovkouveľvyslancov ponáhľal ako prvý ku mne, aby nám gratulovalk novému štátu. Zástupcovi druhého štátu gratulovať nemohol,lebo česká ambasáda bola bez veľvyslanca. Akýmisi zákrutami novejčeskej diplomacie sa stalo, že môj nový kolega pricestoval doOttawy až v lete roku 1993, keď už bolo po všetkom.To je moja osobná spomienka na vznik Slovenskej republiky.Nemali sme čas veľmi ani na smiech či slzy. Bolo treba zabezpečiťchod nového úradu, dohodnúť termín odovzdania poverovacíchlistín nového štátu, ktoré som so sebou nemal, lebo samostatnéSlovensko tiež ešte nemalo prezidenta. Poverovacie listiny podpísanévtedajším premiérom pánom Mečiarom došli až po niekoľkýchtýždňoch, a to ešte s protokolárnymi chybami, spôsobenýmina novom ministerstve zahraničia. Musel som ich vrátiť do Bratislavya čakať na nové. Tak sa stalo, že termín na odovzdanie listínsme dostali až kedysi vo februári,a to nie vo federálnom hlavnom mesteOttawe, ale v hlavnom meste Quebecuv staroslávnej pevnosti nad mestom.V treskúcom mraze sme sa viezlivari 500 kilometrov a mňa začal bolieťzub, manželka mi podávala utišujúcepilulky a pocity radosti som mal minimálne.V kanadskej tlači sa medzitýmobjavila séria článkov, akým zločinombolo rozbiť federáciu (kanadskej federálnejvláde išlo o rebelujúci Quebec)a že Slováci sú tými zlými chlapcami,čo v Európe všetko kazia a nádejoupostkomunistickej strednej Európy súosvietené reformné demokracie, akosú Maďarsko a Česká republika.Úsmevné či smutné spomienky naudalosti z prelomu rokov 1992 – 1993sú dnes prekryté 15 rokmi existenciesamostatného Slovenska. Po rozpadetroch socialistických federácií po roku1989 vzniklo na svete vyše 25 novýchštátov. Mali veľa problémov. Z kŕdľa„nechcených detí“ Slovensko sa dokázaloprebojovať na výslnie, ktoré by anijeden z nás nebol pred rokmi očakával.Bola to naša dejinná skúška dospelosti.Maturita päťmiliónovej krajiny pred komisiou Európy a sveta.Závidím dnešným slovenským diplomatom. Postavenie Slovenskana diametrálne zmenilo. Slovensko prešlo podivuhodnoucestou. Nesplnila sa ani jedna z jóbovských predpovedí, ktorýminás častovali zahraniční experti a ich domáci neveriaci Tomášovia.Samostatné Slovensko sa nezrútilo ekonomicky. Nedošlo kukolapsu novej slovenskej meny. Pamätám sa na prvé misie lídrovNárodnej banky Slovenska do Kanady. (Časť nových slovenskýchbankoviek sa tlačila v Kanade.) S akými rozpakmi sme museli hovoriťúbohé čísla o devízových rezervách samostatného Slovenska.O tom, ako sa nám vyhýbajú zahraniční investori. O tom, akéreformy by boli potrebné.Samostatné Slovensko v roku 1993 začínalo doslova od nuly.Napriek zákrutám domácej politiky, ekonomický stroj novéhoSlovenska išiel dopredu. Ministri financií a ďalších hospodárskychrezortov, bez ohľadu na politickú príslušnosť, štáby odborníkovv bankovom sektore, v podnikateľských kruhoch vykonaliobrovskú prácu. Slovensko hospodársky postupovalo. Niekedy ajnapriek svojim lídrom a ich politickým poblúdeniam.Ekonomický vývoj Slovenska ukázal, že štát môže byť úspešný,ak sa na jeho vývoji podieľajú všetky vládne garnitúry, koalíciaaj opozícia. Bez tejto nepriznanej spolupráce rozdielnych vlád,bez kontinuitného úsilia dosiahnuť úspech by nebol možný súčasnýzázrak. Slovensko je dnes rastom HDP na poprednom miestena svete, má stále sa posilňujúcu menu, po Slovinsku je druhýmpostkomunistickým štátom, pripraveným na vstup do eurozóny,je svetovou jednotkou vo výrobe automobilov na hlavu obyvateľa,má jednu z najnižších mier inflácie, klesá nezamestnanosť atď.Samozrejme, má ešte nedoriešené problémy: infraštruktúra,dobudovanie siete diaľnic, reforma zdravotníctva, školstva, únikmozgov. O kultúre a demografickom poklese ani nehovoriac...64 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

EsejFoto: dreamstime.comČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNa medzinárodnej scéne sme sa stali členmi najmocnejších obrannýcha integračných zoskupení sveta. Jednoduchý občan občasani nevie dostatočne doceniť, čo znamenajú skratky NATO, EÚ,OECD na medzinárodnom poli. Sú to prestížne politické kluby,o ktorých sme pred 15 rokmi mohli iba snívať. Pravdaže, Slovenskoako malý štát nemôže robiť politiku európskeho či globálnehodosahu. Má svoje geopolitické limity. Je však tam, kde sa rozhoduje.Má svoje meno a svoj hlas. A dúfajme, nikdy sa nebude rozhodovaťbez neho.Vstup do schengenského priestoru bez hraničných kontrol jehistorickou udalosťou v dejinách Európy. Osobitne vo vzťahu k našimsusedom. V súvislosti so zánikom česko-slovenského štátu cítimmimoriadne zadosťučinenie. Iba tí, čo v rokoch 1990 – 1992zažili nekonečné hádky a vyjednávania o štátoprávnom usporiadaníbývalej federácie, práve dnes pociťujú uľahčenie. Vari smeviackrát nehovorili, že nové hranice sú iba dočasné a po niekoľkýchrokoch sa stretneme pri spoločnom európskom stole? Vstupdo Schengenu dal za pravdu tým, čo budovali spoločnú Európupod vlastným menom zúčastnených národov. Kde sú dnes tí slovenskía českí politici, čo zastrašovali naše národy, že dve novérepubliky nikto vo svete neuzná, že od Ašu po Michalovce sme napokraji krvavých vojen a totálneho chaosu? Dnes mlčia, akoby sanič nestalo. Je im trápne priznať sa, že sa mýlili. Podaktorí si dokoncaužívajú výnosné funkcie v nových štátoch, ktoré nechceli.Vzťahy Slovákov a Čechov sú dnes oveľa lepšie než kedykoľvekpredtým. Niekedy sa v Bratislave nemôžeme ubrániť úsmevu, ak svetdáva za vzor v ekonomických reformách a politickej stabilite dnešnejČeskej republike alebo Maďarsku práve – Slovensko. Dokázali smeniečo výnimočné. Ponechaní na seba, niečo sme sa aj naučili.Spätný pohľad na rozdelenie česko-slovenskej federácie ma privádzak ďalšej myšlienke. Mierovým rozdelením spoločného štátuzískali Slováci a Česi obrovskýmravný kapitál vo svete.Môže to potvrdiť nielen každýslovenský a český diplomat.Doma si ani nevieme predstaviť,s akou úctou a obdivomhľadeli na nás diplomatištátov bývalého Sovietskehozväzu a Juhoslávie, keď násvideli, ako spolupracujeme,ako si pomáhame pri budovanínových ambasád a v zahraničnejpolitike. Tým, čo ronianostalgické slzy za minulosťou,by som doprial vypočuťsi, ako sa štáty iných federáciíruvali o rezidencie, majetky,o pracovníkov. Boli časy,keď na našom spoločenskompodujatí sa ponáhľal k dverámdiplomat jedného zo štátovbývalej Juhoslávie, ak zazrelv sále diplomata či diplomatkuznepriateleného národa, s ktorým dovtedy žil v spoločnomštáte. Nenávisť bola a je ešte stále každodenným chlebom mnohýchnárodov a etník.Mierové rozdelenie spoločného štátu Čechov a Slovákov na rozhranírokov 1992 – 1993 bolo historicky ojedinelým činom. Povedalimi to mnohí politici a diplomati vo svete. My dávni účastnícito môžeme iba potvrdiť. Nebolo v dejinách prípadu, aby sa triparlamenty a vlády (federácie a dvoch národných republík) takprecízne dohodli na rozchode, ako sa to stalo v prípade ČSFR.Minucióznosť a byrokratická dôkladnosť môže dnes mnohým pripadaťtakmer komická. Rozhodne však prekvapujúca a nakoniecaj potrebná. Pred Silvestrom 1992 dostali vedúci zastupiteľskýchúradov presné zoznamy rozdeleného majetku. Nielen zoznamypridelených pracovníkov, ale aj inventáre budov, zariadenia, nábytku,umeleckých diel, obrazov, dopravných prostriedkov, inventúryskladov. Každý vedel, komu čo bude patriť. Až do poslednejstoličky. Často reprezentanti už dvoch štátov ostali dočasne pracovaťv tej istej budove. Srávali sa k sebe nielen ako civilizovaní ľudia,ale ako priatelia. Pomáhali si. Takýto „zamatový rozvod“, bezjedinej kvapky krvi, bez jedinej facky je historicky ojedinelým zjavomv dnešnom svete pretkanom každodenným násilím.Niekedy sa treba rozísť, aby svet zistil, ako si partneri vážia jedendruhého.Pri ceste do zajtrajška sa vždy oplatí spomenúť si minulé roky.Pre poučenie. Je tu aj mágia čísiel. Vstupujeme do „osmičkového“roku. Bude dosť príležitostí na spätné pohľady. Aj dosť otázok. Stálenezodpovedaných. Alebo rozdeľujúcich národ aj okolité národy.Veď len povážme: taký revolučný rok 1848. Čo sme dokázali,čo sme zmeškali, na akej strane sme stáli? Ako možno dať na spoločnúplatformu Štúra a, povedzme, Kossutha? Ako sa odmenilSlovensku „cisár pán“, hoci sme ho podporovali? Bolo a mohlo byťstaré Uhorsko aj našou vlasťou?Rok 1918. Ako to bolo s rozpadom stredoeurópskej monarchie?Bolo spolužitie s Čechmi jediným možným riešením? Čo nám prinieslo20 rokov prvej republiky? Prečo bolo udelenie čo len „úbohej“autonómie Slovákom takým problémom pre českú vládnucuelitu?Rok 1938 – prvá kríza, začiatok prvého rozpadu spoločného štátu,hrozba totality. Oneskorená autonómia. Viedenská arbitráž.Beneš, Hácha, Tiso...Protektorát a slovenský štát. Ako sa zachrániťv geopolitickom priestore prenechanom nacistickému Nemecku?Hitler alebo Stalin?1948 – Víťazný február. Bol iba výrazom rozdeleného sveta, „železnejopony“ alebo zvíťazila diktatúra aj naším pričinením? Čodobré a čo zlé nám prinieslo 40 rokov stalinského socializmu? Vyrovnalisme sa so zločinmi komunizmu?1968 – nadšenie dvoch národov,socializmus s ľudskoutvárou. Azda jediný rok v dejinách,keď národ (oba národy)tak spontánne podporoval(komunistickú) stranu,vládu. Nebol obrodný proceslen ilúziou? Bol socializmusvôbec reformovateľný? AlexanderDubček. Hrdina aleboslaboch, čo nezvládol situáciu?Federalizácia. Normalizácia.Čo s nami porobili? Ktoju robil? Kto bol obeťou a ktobol vykonávateľom? Môže byťakýsi demokratický socializmusešte alternatívou?Všetky tieto otázky majúspoločného menovateľa.V každom z týchto rokov smeboli skôr objektom než subjektomdejinného diania. Je naozaj osudom malých národov, že nemôžurozhodnúť takmer o ničom? Stále sú iba komparzom dejín,prichádzajúcimi a odchádzajúcimi sluhami, čo prinášajú list hlavnémupredstaviteľovi na javisku?Nevidím v tom dôvod na smútok. Nemyslím, že by bolo slasťourozhodovať, či vo svete má byť jedna či viaceré superveľmoci, ani čimá všade byť kapitalizmus, socializmus alebo dajaký lénny systém.A zrejme takú moc nemá ani Bush alebo Putin.Ostatných pätnásť rokov dokázalo, že sme schopní riadiť samiseba. Povedzme, v ekonomike, celkom slušne. Ukázalo sa, že sedímev dobrom aute a ideme tam, kde smeruje aj úspešná väčšinaostatných vo svete.Zaželajme si aj v roku 2008 ďalšiu úspešnú jazdu vpred. Samozrejme,aj s vyčistenými spätnými zrkadlami.Január 200865

DivadloVečerná fiesta s Miguelom Mendézom.„Žijeme tancoma divadlom“...… je heslom tanečnej školy a alternatívneho divadla ElleDanse, ktoré sa divákom predstavilo20. októbra vo svojich vlastných priestoroch na Miletičovej ulici. Odvážny projektvedený mladými ambicióznymi ľuďmi z kultúrneho a podnikateľského prostredia mávysoké ciele a víziu lepšieho zajtrajška.Foto: archív ElleDancež dávno som si uvedomila, že projek-na ktorých by som mohla praco-„Utov,vať, je čím ďalej tým menej. Zo Slovenskaodchádzajú kvalitní ľudia a pomaly prestávafungovať aj zázemie ľudových škôl,“ hovorízakladateľka ElleDanse Šárka Ondrišová.Tanečnú školu a divadlo založila s finančnoupomocou svojho manžela Vlada.Ten sa úprimne vyjadril, že z jeho strany nešloo žiadnu pomoc, ale o prirodzenú ľudskúpotrebu a túžbu. Zároveň však dodáva:„Vďaka patrí aj mojim bratom, ktorí sa tiežnepriamo podieľali na založení divadla.“Prvotné rozhodnutie založiť tanečnú školua alternatívne divadlo teda nebolo ťažké.Za ním však nasledovali tri roky hľadaniavhodného objektu. Už to viackrát vyzeralo,že našli to pravé, napokon sa to podarilo ažv prípade bývalého bitúnku na Miletičovejulici. „Keď sme sem prvýkrát prišli, bola tuešte typická trhová atmosféra so všetkým,čo k tomu patrí a aj bitúnok bolo ešte riadnecítiť,“ spomína Šárka Ondrišová na nedávnuminulosť. Priestor nakoniec odkúpiliaj pre vhodnú polohu objektu, ku ktorémuje veľmi dobrý prístup zo všetkých smerovBratislavy nielen cez deň, ale aj večer, čo jepre divadlo veľmi dôležité.Keď objekt kupovali, bolo jasné, žebude musieť prejsť rozsiahlou rekonštrukciou,aby mohol naplniť ciele a vízie novýchmajiteľov. Koncepciu vytvoril pražskýarchitekt Ivan Plicka, ktorý okrem inéhonavrhol aj známu pražskú Archu. Dnesje už isté, že sa jedna časť budovy budemusieť dokonca zbúrať a nanovo vystavať,aby mohla dlhodobo plniť funkcie plnohodnotnéhodivadla. Ondrišovci však veria,že ElleDanse spustí svoju prevádzku,aspoň čiastočne, približne o rok. To všakneznamená, že celý rok sa tu bude odpočívaťna vavrínoch.Devätnásteho októbra budovu oficiálnepokrstil Ladislav Snopko a následne privítalaprvých návštevníkov, ktorí mali možnosťabsolvovať „masterclassy“ so špičkouslovenských tanečných pedagógov a lektorov.Dvetisíc tancachtivých účastníkovmalo možnosť zatancovať si folklór, modernétechniky, latino, ale aj hip-hop a streetjazz a ako to už pri veľkých otvoreniachbýva, večer nechýbala poriadna párty. Tentorazpod vedením Miguela Mendéza. „Bolto úžasný zážitok. Ľudia nás nezištne podporilia považujeme to za veľkú vec. Dávanám to silu do budúcnosti, lebo teraz užvieme, že to, čo sme si predsavzali, mázmysel. Zároveň však vidíme aj to množstvoprekážok, ktoré sú pred nami a ktoréešte treba prekonať,“ spomína na pilotnýdeň v ElleDanse Vladimír Ondriš.Prekážky už prekonali rôzne. Teraz saradšej sústreďujú na to, aby sa vyhli zbytočnýmchybám. Snažia sa čo najviac a včo najkratšom čase naučiť všetko o svetetoho druhého. Ona mu zblízka ukazujesvet tanca a umenia, on ju sprevádzaprostredím podnikateľským. „Veľa vecísa učíme spolu s ľuďmi, s ktorými pracujeme.Rozprávame sa o detailoch a drobnostiach,ktoré možno o chvíľu budú rutinné,ale práve teraz sú pre nás všetkýchúplnou novotou. Musím však povedať, žesom zažil málo projektov, kde by sa spoluprácatak dobre darila. Považujem to zaúspech,“ hovorí Vladimír Ondriš s patričnoudávkou hrdosti. Neskrýva ani fakt, žesa občas s manželkou pohádajú. Až v realitezistili, že si niektoré veci jeden predstavovalúplne inak ako ten druhý, a takmuseli pristúpiť aj ku kompromisom. Dôležitévšak je, že v zásadných otázkacha víziách sa zhodujú a to ich posúva ďalej.Neprekáža ani fakt, že sú spolu praktickystále. Rozdiel medzi prácou a rodinnýmživotom momentálne neexistuje, aleako spoločne tvrdia, sú za túto skúsenosťvďační a momentálne by nemenili. VladimírOndriš má pre to jednoduché vysvetlenie:„Je to naše spoločné dieťa. A tak akopri každom dieťati žena život dáva a mužho umožňuje.“To, že žena život dáva, nie je myslené lentak prozaicky, Šárka Ondrišová spolu s režiséromKamilom Žižkom totiž v decembriúspešne predstavila svoje autorské predstavenies názvom Canto Hondo, čo v prekladeznamená Hlboká pieseň. Predstaveniesa inšpirovalo knihou Pinkoly Estés:Ženy, ktoré behali s vlkmi. Premiéru malov Dome T&D, kde má divadlo ElleDansesvoje sídlo. Svoju premiéru tu v tom istommesiaci plánovalo aj Prešporské divadlo -pohybové divadlo na motívy novely PaulaCoelha: Démon a slečna Prymová v réžiiIvana Blahúta, ktorá však pre zraneniehlavného protagonistu bola zrušená a následnepresunutá na 11. a 12. januára 2008.Ako správna mama myslí Šárka aj na deti.Presne na Mikuláša tu pre ne boli pripravenéIndiánske rozprávky v réžii a interpretáciibratov Hudecovcov.V novom roku sa už začne s prestavbami.Divadelná časť sa zbúra a postaví sanový, vyšší priestor, aby sa tam zmestilaaj závesná divadelná technika. Ďalšia časťbudovy bude doslova multifunkčná. Keďžesú Ondrišovci vyznávačmi zdravéhoživotného štýlu, odrazí sa to aj vo využitípriestoru. Prízemie bude slúžiť organickejreštaurácii. Ďalšie dve poschodia budúpatriť wellness centru, kde okrem masérovbudú svoje služby poskytovať homeopat,aromaterapeut a denný psychiatrický stacionár.Myslí sa aj na hosťujúcich pedagógova tanečníkov, ktorým Ondrišovci pripraviazázemie vo forme pohodlného ubytovania.Všetko presne v súlade s názvomT&D, čo znamená nielen tanec & divadlo,ale aj telo & duša.Dvadsiateho ôsmeho januára si nenechajteujsť pripravovanú januárovú reprízupredstavenia Canto Hondo a ako hovoríŠárka Ondrišová: „Tancujte odušu.“ Lenka Krajčíková66 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

DivadloDecembrový operetný koncert sa, akoinak, niesol v slávnostnej vianočnejatmosfére. Celým večerom sprevádzal šarmantnýIvan „Tuli“ Vojtek a účinkoval deväťčlennýorchester Eugena Botoša známypod názvom Violin Orchestra Bratislava.Ako sólisti sa predstavili obľúbená MáriaEliášová a Jozef Benedik a predstaveniespestrili aj tanečníci SĽUK-u.Účasť skúsených profesionálnych hudobníkova sólistov dala tušiť prvotriednyumelecký zážitok. Veď ich umenie je známepo celom svete. A naozaj. Diela FranzaLehára, Emmericha Kálmána, JohannaStraussa či Gejzu Dusíka v ich podaní bolivskutku nádherné.Hostiteľ večera Ivan „Tuli“ Vojtek mal úlohupre neho ušitú na mieru. Ľuďom rozdávalradosť, smiech a dobrú náladu prostredníctvomzábavných historiek a príbehov z čias,keď opereta zažívala na našom území svojvrchol. Spojenie vážnej hudby a humoru takcelému predstaveniu dodalo nový rozmer.Krásnu operetnú hudbu a spev skveledoplnila elegancia, ktorá k tomuto žánrunepochybne patrí. Nie je reč len o interpretoch,ale aj o efektne zladenom javisku,ktoré príjemne doplnilo atmosféru vianočnejnálady a pripomenulo časy, na ktoré sacelý večer spomínalo.S operetou po SlovenskuOpereta na Slovensku takmer päť rokov vôbec neexistovala. Od rozpustenia spevohry Novej scény sme ju totiž mohli zhliadnuť lenv obmedzenom množstve. Niekdajší šéfdirigent Novej scény a súčasný umelecký riaditeľ Teatra Wüstenrot Rudolf Geri sa operetný žánerrozhodol na Slovensku obnoviť a predstaviť nám program toho najlepšieho z obdobia, keď opereta vládla umeleckým scénamvo Viedni, Bratislave a Budapešti.Violin Orchestra BratislavaSúbor je zložený z profesionálnych hudobníkov,ktorí svoje umenie predstaviliv mnohých štátoch Európy, Severnej i JužnejAmeriky, Afriky, ale aj v Indii či Japonsku.Pre svoje nástrojové obsadenie vytvárajúvlastné aranžmány, ktoré sú na vysokejumeleckej úrovni. Orchester sa dostávado povedomia poslucháčov doma i v zahraničínajmä koncertnými turné, televíznymivystúpeniami či hudobnými nahrávkami.Podanie a interpretácia muzikantov dodávaskladbám neopakovateľný výraz plnýživota, temperamentu a poetickej nálady.Jozef BenedikPo absolvovaní operného spevu na VŠMUodišiel na polročnú stáž do Talianska. Odroku 1975 do roku 2002 pôsobil ako sólistana doskách Novej scény v Bratislave. Počassvojej kariéry vystupoval aj na mnohých divadelnýchscénach po celom svete.Mária EliášováBola dlhoročnou sólistkou Novej scény.Známa bola predovšetkým ako Máriaz muzikálu Evanjelium o Márii a z operietCigánky barón, Gróf z Luxemburgu, Hrnčiarskybál a mnohých iných. Dlhodobohosťuje v Národnom divadle v Bratislave,ako aj Národnom divadle v Prahe. Okreminých vystupovala na scénach v USA, Kanade,Alžírsku, Egypte a Škandinávii. Lenka KrajčíkováFoto: archív GedurČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJanuár 200867

Potulky po SlovenskuRaz to na človeka príde. Závisí len od toho, kedy a v akej súvislosti. Musí sa však jednéhodňa vyrovnať sám so sebou, so svojou krajinou i krajanmi, definovať si miesta,ktorými prešiel a ktoré mu vravia niečo iné a vari aj viac než všetky ostatné. A, pravdaže,miesta, ktorými by ešte prejsť chcel. Prekonať teda priamočiaru cestu od svojichpredkov k potomkom. Alebo od potomkov sa vrátiť k predkom, napokon aj tak sa každýpotomok raz stane predkom, len vtedy si to ešte neuvedomuje... Človek viac by chcel byťbudúcnosťou než minulosťou. Možno práve preto žije v prítomnosti.Sám so svojou nostalgiouMilan ResutíkPo novovybudovanej rýchlostnej komunikáciiobídem Ožďany, ktoré boli známesvojimi serpentínami, úsekom častých dopravnýchnehôd a tým, že tu v druhej polovicidevätnásteho storočia v hostinci pri kartáchprišiel o život slovenský literát - klasikĽudovít Kubáni. Jeden z tých Slovákov, ktorísa nielen obetovali a úpeli, ale dokázali aj žiť,a to nie vždy múdro a zodpovedne.Vyveziem sa na vŕšok, ak to vôbec možnonazvať vŕškom, a v primeranej diaľke sa zjavípredo mnou metropola Gemera – Malohontu.Rimavská Sobota.Naposledy som prechádzal tadiaľto predmnohými rokmi. Azda ešte vládol komunizmusa pred mestom, za mestom, v jeho okolíi pred ľuďmi kvitli perspektívy krásnychzajtrajškov... Dobre už síce bolo, dnes je, akoje... No a bude, ako bude. Ale Paľo Vilikovský,skvelý spisovateľ, tvrdí, že dobre vôbecnebolo, že sú to len také reči.Na „vŕšku“ zastavím, vystúpim z auta, pokúšamsa evokovať vlastnú spomienku namesto, na kraj, ktoré sa stali na mojich prvýchjeden a pol desaťročia domovom. Ale najmä,že ma zrodilo a formovalo toto prostredie.Neďaleko Sobôtky zreteľne vnímam vežekostolov. Dosť ťažko odhadnúť, ktorá je ktorá,ešte splývajú. Najbližšie ku mne by malstáť luteránsky kostol, ktorý je najskromnejší,pretože v meste – na rozdiel od okolia – súv menšine. Uprostred námestia tróni najvýstavnejšíkatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľaa oproti nemu neďaleko strohý a jednoznačnýkalvínsky kostol. Do katolíckehosom chodil a v tých dvoch som mal zasa kamarátov,synov biskupov jednej i druhej viery...Chýba mi už len synagóga, tá však vežunemá a dokonca ani nestojí. Nebolo Židov povojne, nemal sa o ňu kto starať ani neskôr,akoby bola len zavadzala, a tak padla za obeťpokrokovému, ateizujúcemu sa svetu. Gymnázium,ktoré sa mojim spomienkam prihováranajviac, nevidno, prekrývajú ho novostavby,nehovoriac už o starej meštianke...Čo ma čaká v tejto metropole chudoby,nezamestnanosti a Cigánov? (Áno, viem, tosú tí istí, ktorým sa dnes na základe úradnéhorozhodnutia a Rady Európy oficiálnehovorí Rómovia.) Po ľavej ruke vidím týčiťsa pivovar Gemer (neskôr Heineken), ktorýmal svoje radostné aj smutnejšie okamihy,ale v rámci svojej histórie ľudí nielen napájala opájal, dával im aj obživu. Dnes je toposlabšie. Potom cukrovar, kde je vlastnecukrovar? Existuje vôbec? Konzervárenskýzávod, ktorý bol dlho známy ako RISO? Alezáhrada prvého mája (dnes mestská záhrada)je na svojom odvekom mieste na okrajimesta, je zelená, ako bývala, priestory sasíce popreskupovali, neviem, či ešte existujetančiareň, či stále (alebo znova?) sa tu konajúmajálesy a juniálesy, od cesty však vidieťtenisové kurty, ktoré sú tiež dobrým priestoromna stretnutia lokálnej High Society... Potomrieka Rimava, Amazonka môjho detstva,vytvárala predstavu v mojej duši o tajomnejozrutnej obrovskej rieke... Zrejme aj v súčasnostipriťahuje miestnych milencov a poskytujeim dostatok priestoru na intimitu.Na parkovisku na námestí odstavím autoa po vlastných sa vydám na obchôdzku mestom,ktoré počas prvých pätnástich rokovmôjho života vtláčalo do mňa svoju pečať,svoje Kainovo znamenie, ktorého sa nezbavím,kým živý budem. Predstavy o hladovomregióne na chvíľu upadajú do zabudnutia.Námestie je nové a vyčačkané. Vkusne jezvýraznený každý detail, ktorý čímsi pripomínačasy slávnej i menej slávnej minulosti.Radnica i niekdajší slávny mestský hotel Tatranenechajú nikoho na pochybách, že v tomtomeste chce žiť hrdý a sebavedomý občan,ktorý má zmysel pre pohodlie i estetiku a poriadok.A je ich okolo 25 000. Tých občanov.Nech to znie v sociálnej situácii tohto chudobnéhoregiónu akokoľvek paradoxne, leboten región je vskutku veľmi zbedačený. Človekby si mohol pri prvých dotykoch pomyslieť,že všetko, čo sa hovorí a píše, sú výmysly.Oproti katolíckemu kostolu s Fischerovýmstrhujúcim centrálnym obrazom Sťatiesvätého Jána Krstiteľa je vynovená niekdajšiaReduta, kde sa konajú rôzne spoločenskéa kultúrne podujatia. Za kostolom je radnica,vedľa nej skvele fungujúca Mestská galéria,za rohom sa pristavím pri budove, na ktorejsi pozriem akúsi pamätnú tabuľu. Pre mňa jevšak tento dom pamätnejší. Tu sídlila hudobnáškola (aj dnes je tam umelecká škola, aksom si to správne zapamätal), kde som sa takdlho trápil s rôznymi hudobnými nástrojmi,kým mi súdruh učiteľ hry na klarinet, flautu,saxofón a trúbku Kardoš nepovedal, že premňa je stratou času hudbu sa nielen učiť, aleaj počúvať. Vtedy som spôsobil prvé veľkésklamanie mojim rodičom.Historici tvrdia, že život na území tohtomesta je doložiteľný už v období mladšejdoby kamennej, teda 6000 – 2900 rokov prenaším letopočtom. Neviem, nepamätám si touž úplne presne. Tak to aspoň tvrdia historickédokumenty, geologické i archeologickéobjavy. Realita vraví, že sa tu usadili Slovania,ktorí sa vyvinuli do dnešných Slovákov(tí ale dopadli!) a na sklonku prvého tisícročian. l. sa tu z ničoho nič začali pohybovaťstaromaďarské kmene, ktoré skončili akodnešní Maďari, čo tiež nie je nič na závidenie.O niekoľko storočí neskôr sa udomácnila ajďalšia mimoriadne špecifická minorita – Cigáni,dnes nazývaní Rómovia, ktorí sa stalipo ďalších stáročiach utláčania najproduktív-68 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Potulky po Slovenskunejšou skupinou čo do reprodukcie, natality.Väčšina z nich tu v súčasnosti predstavuje aždvojnásobne prenasledovanú menšinu, lebotrpia nielen ako Rómovia, ale utláčajú ich ajako Maďarov... A keby sme to vzali ad absurduma trochu aj menej vážne, sú diskriminovaníaž trojnásobne, lebo ako Rómovia sú ajpod minoritnou knutou maďarskej minority,pokiaľ by to však nebola aj v Európe uznávanápozitívna diskriminácia... Popri tom tubehali pohania, katolíci, luteráni, kalvíni, židia,ba mnohé desaťročia pôvodným miestnymcnostným rodinám vyrábali ľavobočkovaj moslimovia – Turci, ktorí sa vlastne 130 rokovpopri drancovaní celkom isto zaoberali ajobčerstvovaním stredoeurópskej gemerskomalohontskejslovenskej či maďarskej krvi.Územím a mestom prechádzali králi,cholery, generáli, požiare, bratríci, vzbury,povstania a revolúcie ako aj iné katastrofy.Dokonca aj komunizmus, ktorý síce chudobenevzal chleba, ale ľuďom zapchal hubu a zatemnilmozog. Človeka zmenil na ľud a ten sanemusel (a vlastne ani nesmel) starať o imaniea iné hodnoty, pretože do obročnice vždydostával aspoň toľko, aby prežil. Trochu senaa obroku... A človek je raz taký: uspokojí saaj s málom, ak nemusí pre to pohnúť prstom.Keby som to chcel povedať po kacírsky – tzv.sociálna politika komunistov neposlúžila anipozdvihnutiu Rómov na úroveň vyspelejšejnerómskej populácie, ale naopak, rovnakotlmila záujem tej druhej časti o vlastné povznesenie,ako aj povznesenie s nimi žijúcejrómskej komunity. Hlinené nohy týchtovzťahov sa zrejme v plnej miere prejavili ažvo chvíli, keď nad hlavami prestal plieskaťbič pohoniča a z anonymného zástupu sa poroku 1989 vyčlenil človek-jednotlivec, ktoréhonohy ešte dobrú chvíľu zostanú rovnakohlinené a na ktorých sa bude stáť veľmi vratkoa ťažko. Predovšetkým chôdza smeromnahor a dopredu bude pre ne problematická,ba takmer nemožná...Tento kraj má síce svoj potenciál, ale eštenejaký čas potrvá, kým ho ľudia dokážu využívať.Už v minulosti som mal nepríjemnépocity, že sem, do tohto kraja, ktorý je ďalekood všetkého, prišiel skapať pes. A dnes saneviem zbaviť dojmu, že on naozaj tu včeraalebo predvčerom aj skapal, ale zároveň sami zdá, že ovzdušie sa práve prevetráva a čistía že čo nevidieť tu bude pripravené všetkopre nový život, ktorý síce nebude ľahší, aleperspektívnejší.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJe pravda, že v meste sa stretnete s najrozličnejšímitypmi ľudí. Hovoria medzi seboupo slovensky, druhí po maďarsky. Niekedyjeden rozpráva po slovensky a druhýmu odpovedá po maďarsky. A naopak. Komunikácianerobí problémy, to len v Žilinealebo v Oravskej Lesnej môžu mať maďarsko-slovensképroblémy tohto druhu. Tu súto predovšetkým ľudia, ktorí si musia porozumieť(no napokon možno aj neporozumieť),lebo aj zajtra sa stretnú v práci, v obchodoch,na ulici alebo na úrade práce. Anijedného Róma v meste som nepočul hovoriťjeho vlastným jazykom. Každý používalmaďarčinu, ktorá je však v súčasnosti menejfrekventovanejšia nielen v samotnommeste, ale aj v širšom regióne. Skrátka,idúcky po meste nevnímam, že by rómskaotázka mohla byť problémom...V mojej rodnej obci so zvláštnym pomenovanímUzovská Panica sa zastavím poceste k rekreačnému stredisku Teplý vrch.Vstupujem tam v deň, keď v dome rómskejrodiny zhoreli dve maličké deti. Nikto nebolv tej chvíli doma, iba ďalšie malé deti,ktorým sa horko-ťažko podarilo uniknúťpred plameňom a smrťou. Ľudia postávajúpopri ceste a niektorí horúčkovito gestikulujú,diskutujú. Keď sa priblížim, stíchnua rozpŕchnu sa. Nikto mi nechce poradiť,nik sa nechce so mnou rozprávať. Predniekoľkými desaťročiami to bola pomernedobre situovaná obec so zachovanými domami.Dnes musia múry domov držať pohromadehádam len vrúcne modlitby misionárov,ktorí prišli do dediny ratovať aktuálneuž väčšinovú rómsku komunitu. Majúčo robiť, práce je tam – ako sa vraví – ako nakostole. Majú čo robiť so stopercentnou nezamestnanosťou,ktorá tam v podstate vždybola, je a bude... Aj keby bol práce prebytok.Tak sa to voľajako zakódovalo. A UzovskáPanica je jedna, nie je však jediná...Depresie sa ešte dlho nezbavím, hoci cestana Teplý vrch, Drienčany, Ratkovú, Hnúšťu,Rimavské Brezovo, Kyjatice alebo do Tisovcaje úchvatná. Zvlnené polia, husté lesy lenneochotne prezrádzajú prítomnosť malebnýchdedín, ktoré sa kde-tu skvejú beloboua novosťou a inde zas chátrajú. Spred viacnež päťdesiatich rokov si obnovujem v myslimiestne pomenovania, ktoré v mojich ušiachzneli možno tajomnejšie ako dnes Mauritiusči Maledivy: Budikovany, Slizské, Španiepole, Železník, Rybník, Rákoš, Potok, Lipovec...Áno, život tu zastal na mieste, kde bolvtedy, kedysi dávno. Podrástli lesy naokolo,domy však spustli. Ľudia ich opúšťajú a odchádzajúdo miest, kde dúfajú v lepší život.Nečudo, že obyvatelia chcú žiť v peknoma najradšej aj bohatom a kultúrnom meste.Aj rimavskosobotské námestia sa vynovili,parky upravili. Sú hrdí na slávnych rodákov,spojených s týmto mestom, ako aj s históriouUhorska či Slovenska. V parku oproti skvelémuGemersko-malohontskému múzeu s vynikajúcoutradíciou sú pomníky básnika MihályaTompu a Sándora Petőfiho, vedľa rímskokatolíckehokostola má svoj pomníčekrodáčka, rovnako slávna maďarská herečkaa speváčka Lujza Blaha. Je skvelé, že ichmáme a že si ich uctievame ako súčasť uhorskejkultúry, teda aj našej kultúry... Koľkolen bolo rečí okolo odhalenia pomníka básnikaSándora Petőfiho, veď iba raz či dvakrátnavštívil mesto. A pritom pomník nemajúslovenskí klasici a velikáni, ktorí sa v takomhojnom počte rodili v Gemeri a Malohonte.Je obdivuhodné, ako si Maďari potrpia nasvoje vlastné duchovné bohatstvo! Nezáviďmeim to, veď ten Petőfi predsa do RimavskejSoboty patrí nie preto, že sú tam Maďari,ktorí ho tam chcú mať, ale je to veľkýeurópsky duch. Že popri nich tam nie je vynikajúcibásnik Ivan Krasko? Že tam nie jeslovenský Andersen Pavol Dobšinský? Chybanie je v Maďaroch, ale v nás, lebo oni tamnikomu nechýbajú... Nám akurát prekážaPetőfi. Maďari si napríklad nájdu možnostii prostriedky, aby venovali Slovensku sochubásnika, zatiaľ čo Slováci budeme šetriť trebársna tanky a nie na niečo tak bezvýznamné,ako je národná kultúra. Myslím, že somtam niekde videl pomník Štefana MarkaDaxnera, aby som nebol celkom nespravodlivý.Ale to je všetko...Keby bol Gemer – Malohont a aj jeho „hlavné“mesto také bohaté na materiálne statky,ako bolo v minulosti na duchovné bohatstvo,dnes by kvitla nielen Rimavská Sobota, alecelý tento božou krásou požehnaný kraj.Keď som sa vracal z mesta môjho detstva,sám so svojou nostalgiou, pochopil som, žeprvá by sa mala nasýtiť duša a srdce. Aby dodalisily údom. A potom sa mi snáď podarí byťešte svedkom situácie, keď porozumenie a podanierúk pozdvihne všetky etniká, všetky kultúrya pravdaže – aj hojnosť...Foto: autorJanuár 200869

Slovenská ekonomikaEkonomické udalostipohľadom analytikaPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťPrelom rokov je vždy obdobím bilancovania. Z pohľadu hodnoteniahospodárskeho vývoja existuje všeobecná zhoda, žeSlovensko má za sebou viac-menej úspešný rok 2007. Hlavnépríčiny aktuálnych úspechov treba hľadať v nedávnej minulosti.Rastúcu ekonomiku poháňajú investície firiem a spotreba domácností,ktoré sú odrazom vstupu do EÚ či skvalitnenia podnikateľskéhoprostredia reformami minulej vlády. A mohli by smeísť ešte viac do minulosti a poukázať na privatizáciu bankovéhosektora, ktorá obmedzila rozšafné rozdávanie úverov bez sledovaniaprincípov obozretnosti.Jedným z potvrdení úspešného vývoja bolo zverejnenie detailovrastu HDP za tretí štvrťrok 2007. Podľa údajov ŠÚ SR vzrástlanaša ekonomika medziročne o 9,4 percenta. Po niekoľkýchrokoch zrýchľovania tak zrejme dosiahla svoj vrchol, no naďalejzostane tempo vysoké. Zdroje rastu sa dajú hodnotiť ako vyvážené.Najvyšší príspevok vytvorila spotreba domácností vďakarastu zamestnanosti, ako aj reálnej mzde. Nenechal sa však zahanbiťani čistý export.Tempo rastu domáceho hospodárstva tak naďalej predstavujeniekoľkonásobok tempa vyspelých krajín, vytvárajúc podmienkypre dobiehanie ich ekonomickej úrovne. Podľa údajov Eurostatu,porovnávajúc úroveň HDP v parite kúpnej sily na obyvateľa,vykázala SR za rok 2006 hodnotu 64 % priemeru 27-člennejEÚ (na čele s nie štandardným Luxemburskom nasledovanéÍrskom) a obsadilo tak piate miesto od konca (pred Litvou,Lotyšskom, Poľskom, Rumunskom a Bulharskom). Už za rok2007 by sme sa zrejme mali dostať pred Maďarsko, ktoré ťažídočasný vplyv vynútených úsporných opatrení na obnovenie tamojšejekonomickej rovnováhy.Silný rast nášho hospodárstva sa odráža v tvorbe nových pracovnýchmiest (za tretí štvrťrok sa počet pracujúcich osôb zvýšilo 46-tisíc) a následnom poklese miery nezamestnanosti (čomuvšak napomáha aj zhruba 200-tisíc Slovákov pracujúcich v zahraničí).Z údajov úradov práce vyplýva, že za november dosiahlamiera nezamestnanosti iba necelých 7,8 % a opätovne takzlepšila svoje historické minimum. Miera nezamestnanosti vyjadrenáako 12-mesačný kĺzavý priemer klesá už 71 mesiacovv rade (s jednou výnimkou). Na druhej strane však pokračujeznižovanie medziročného rozdielu (za november zlepšenie „iba“o 1,3 percentuálneho bodu).K pozitívnemu obrázku prispieva aj znižovanie zahraničnoobchodnejnerovnováhy. Za október sme opätovne vykázali prebytokzahraničného obchodu (už štvrtý mesačný prebytok počasroka 2007), teraz na úrovni 2,5 mld. Sk. Kumulatívny schodokza prvých 10 mesiacov 2007 predstavuje iba 3,9 mld. Sk, zatiaľčo v rovnakom období minulého roka to bolo viac ako 55 mld.Sk. Po letnom útlme vývozov, spôsobenom dovolenkovými odstávkamimnohých výrob v spracovateľskom priemysle, sa tempomedziročného rastu vývozov opätovne vzmáha, pričom rastdynamiky dovozov zatiaľ zaostáva. Zlepšenie zahraničnoobchodnejnerovnováhy viditeľne pomáha aj bežnému účtu platobnejbilancie. Keďže príspevok deficitu obchodnej bilancie je ibamierne záporný, o celkový schodok bežného účtu sa stará najmäbilancia výnosov (v podobe odlevu dividend do zahraničia a reinvestovanýzisk na Slovensku). A tak deficit bežného účtu platobnejbilancie za prvých 10 mesiacov 2007 tvorí iba dve tretinyobjemu v rovnakom období minulého roka. Za celý rok 2007 bysi schodok bežného účtu mohol zapísať hodnotu viditeľne nižšiuako 5 % HDP, zatiaľ čo v roku 2006 to bolo až 7 % HDP.Čiastočné vrásky na čele však v posledných mesiacoch vytvárarast spotrebiteľských cien. Inflácia harmonizovaná na podmienkyEÚ vykázala za november 2,3-percentný rast. Hoci jejmedziročná dynamika oproti októbrovej hodnote mierne spomalila(vďaka bázickému efektu), medzimesačné tempo rastubolo pomerne vysoké (0,4 % po 0,7 % v októbri). Za hlavnéhovinníka, obdobne ako tomu je aj v okolitých krajinách, možnopovažovať ceny potravín.Novembrová hodnota 12-mesačného priemeru inflácie miernespomalila na 2,0 % po 2,1 % v predchádzajúcom mesiaci.Naopak, inflačné kritérium, vyjadrené ako 12-mesačný priemertroch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability(plus 1,5 percentného bodu), zrýchlilo svoje tempo na 2,7percenta. Slovensko tak už štvrtý mesiac v rade plní inflačnékritérium, a to dokonca s určitou rezervou. Všeobecne uznávanýkonsenzus trhu hovorí o pokračovaní nastúpenej priaznivejtrajektórie v nadchádzajúcich mesiacoch. Je dobré pripomenúť,že v prvých mesiacoch roka 2008, keď bude Slovensko hodnotené,by sme mali spĺňať inflačné kritérium s výraznou rezervou,pretože z výpočtu budú postupne vypadávať vysoké inflačnéhodnoty z prelomu rokov 2006 a 2007. Hoci spomínané cenypotravín (prípadne ceny energetických komodít) môžu predstavovaťurčité riziko tlačiace na dynamiku domácej cenovej hladiny,tento faktor pôsobí v podstate vo všetkých krajinách napriečEurópou, čím bude tlačiť nahor aj na samotné inflačnékritérium.Vzhľadom na zverejnené ekonomické údaje v priebehu ostatnýchtýždňov, s prioritným postavením inflačných hodnôt, výsledokzasadania Bankovej rady NBS v polovici decembra neprekvapil.Centrálna banka sa rozhodla ponechať svoje kľúčovéúrokové sadzby nezmenené. Základná úroková sadzba (2-týždňovárepo sadzba) tak aktuálne predstavuje 4,25 % a naďalejprevyšuje základnú sadzbu Európskej centrálnej banky o 25bázických bodov. Podľa hodnotenia NBS je aktuálne nastaveniemenovej politiky primerané stavu domáceho hospodárstva.Avšak na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov sprievodný komentárvyznel v „sprísnenom“ tóne. V sprievodnom komentáricentrálna banka uviedla, že dopytové inflačné tlaky sú naďalejmierne, keď ani štruktúra relatívne dynamického rastuHDP, ani umiernený mzdový vývoj zatiaľ nenaznačujú vznikdomácich dopytových tlakov. Na druhej strane konštatovala, žev prostredí globálnych nákladových inflačných tlakov v oblastivývoja cien ropy a potravín sa zvyšuje riziko vzniku sekundárnychefektov, ktoré bude potrebné z pohľadu menovej politikyzmierňovať. Centrálna banka potvrdila nutnosť opatrného prístupuk menovej politike.Práve kurz slovenskej koruny voči referenčnej mene eurospolu s ostatnými menami v regióne je v posledných týždňochvolatilný, odrážajúc turbulencie na svetových trhoch v podobeglobálneho vplyvu úverovej krízy, respektíve meniaceho sa rizikovéhoapetítu investorov na rôzne druhy aktív. Môžeme ibašpekulovať, do akej miery sa na tom podieľalo aj uzatváraniedlhých pozícií pred koncom roka. Výhľad domáceho makroprostredianahráva jednoznačne zhodnocovaniu slovenskej koruny.Pozornosť trhu sa už upriamuje na odhadovanú úroveň,na akej bude stanovený neodvolateľný konverzný kurz korunyvoči euru za predpokladu, že hodnotiaca správa európskych inštitúciío pripravenosti SR vstúpiť do eurozóny nám v máji 2008vystaví pozitívne vysvedčenie.70 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

1+1To je môj názorStávame sa svedkami čoraz väčšej agresivity najmä mladých ľudí zoskupených v rôznych spolkoch, ktorépropagujú násilie, rasovú nenávisť, brutalitu, netolerantnosť. Zväčša je ich konanie zastreté rúškomnárodniarstva, hoci pravdepodobne ide o šovinizmus a nacionalizmus. Myslíte si, že agresivita týchto ľudí jeiba frustráciou vyvolanou skutočným nedostatkom národného cítenia alebo má iné korene?Eva Jaššová,vedecká pracovníčka Ústavupolitických vied SAV„ ... byť niečí.Patriť.Tak osudovo,neodvolateľne,že odchodznamenal by smrť.“M. RúfusPotreba kamsi patriť je súčasťounormality človeka,bez nej sa stráca vo svojomautizme, v extrémnej osamelosti.V duši nejedného človekatkvie romantická túžba pohrdinstve. Vďačíme jej v minulostii dnes za veľa dobrýchskutkov, ktorým sa treba pokloniť.Ak je však tá istá túžba samorastlá,jej výrazom môže byťi ideové blúdenie, negativizmus.Ak neposkytneme mladémučloveku možnosti na uspokojovanievyšších, sociálnych potrieb– sebarealizácie, uznania, spolupatričnosti, vytvorí si ich vo vlastnej réžii.Ak otočený tvárou k druhým zažíva zneuznanie, otočí sa chrbtom, prejde doilegality. Ruku, ktorá pôvodne mohla tvoriť, dávať, hladiť, zovrie v päsť. Kdesiv pozadí zväčša doznieva zapieraný nedostatok pozornosti, ne - citová výchova,agresia miesto empatie.Potreba združovať sa s rovesníkmi je súčasťou dospievania. Je otázkou, akémožnosti ponúkne tomuto novo prichádzajúcemu ľudskému žriedlu rodina,škola, spoločnosť. Či bude pozitívne usmernená koníčkami, podnetmi pre duchovný,fyzický, športový rast, alebo bude unikať cestami zmaru.Azda pomôže aj reforma vzdelávania zmierniť stav spred troch rokov, keď smedo žiaka investovali ročne 35-tisíc Sk, kým neúspech výchovno-vzdelávaciehoprocesu – väzeň - nás stál až 316-tisíc Sk. Stanú sa z encyklopedických nosičovaj bytosti, harmonicky koexistujúce so sebou, s okolím?Asi na 5 000 sa odhaduje počet extrémistov, vyznávačov fašistických symbolov,agresorov k menšinám – či občas iba voči inojazyčnej tabuli pred obcou.Aj siahnuť na jej integritu totiž môže viesť do väzenia. Siahať však na integritunášho štátu slovom, či mapou Veľkého Maďarska, alebo Južanskej autonómie,s hlavným mesto Košice, je však tolerované, bagatelizované. Podobneako mládežnícke hity, videoklipy, hemžiace sa tankami, útočiacimi na znovudobyté územie, tak „nešťastne“ patriace ešte Slovensku - „Všetko naspäť!“ -Ba nechýba im ani podpora oficiálnych predstaviteľov poniže južnej hranice.Extrémizmus po slovensky je však akosi menej legálny a viac postihovaný.Horeuvedené „kamsi patriť“ sa v neusmernenej chvíli môže na oboch stranáchzvrátiť. Nezostáva iba spýtať sa, aké iné – citové, výchovné, spoločenské,mediálne podnety – okrem bagančí – poskytujeme týmto mladým ľuďom,ak sa im múzy rozsýpajú na prach:„Rozdrvme ich na prach! na prachRozkopme ich na prach! na prachČo s nimi na prach! na prachNaše heslo na prach! na prach.“Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMiroslav Kollár,analytik Inštutútu pre verejné otázkyParadoxné je, že napriek tomu, že všetci vnímame nárast agresivity skupínzväčša mladých ľudí propagujúcich násilie, rasovú nenávisť, brutalitu, netolerantnosť,ktorí sa často skrývajú za „národnú“ zástavu, oficiálne štatistikyrasovo motivovaných trestných činov hovoria pravý opak: v posledných piatichrokoch sme zaznamenali pokles počtu registrovaných násilných trestných činovs rasovou motiváciou – z 37 v roku 2003 na 16 v roku 2007. Tento poklesvšak, žiaľ, sprevádza aj pokles ich objasnenosti (z 87,50 % v roku 1998 na37,50 % v roku 2007). Neznamená to však reálny pokles takto motivovanýchčinov, znižuje sa len počet registrovaných prípadov – zrejme najmä preto, žerasový motív sa ťažko preukazuje.Napriek tomu, že rasovo motivované násilné činy nevynikajú vysokou početnosťou,sú nebezpečné svojou brutalitou a nezmyselnosťou. Podľa policajnýchštatistík sú ich páchateľmi takmer výhradne muži, pričom väčšina z nich mánižšie vzdelanie (za posledných šesť rokov medzi nimi podľa štatistík nie ježiadny vysokoškolák), najmenej polovica (ale v roku 2007 až 67 %) ich je nezamestnanýcha z hľadiska veku to sú prevažne mladiství až mladí dospelí voveku 16–25 rokov.Je preto pravdepodobné, že agresivita týchto ľudí je naozaj často iba kompenzáciou– určite si však takto nekompenzujú „nedostatok národného cítenia“,ale skôr vlastné osobné zlyhania a nespokojnosť. „Národniarsku“ vlajku používajúlen ako zásterku, motív pre svoje útoky. A k tomu, že narastá „odvaha“takýchto skupín a ich agresivita, prispela podľa môjho názoru v poslednomroku-dvoch aj meniaca sa atmosféra spoločnosti – návrat prekonaných konfliktova vzorcov správania do verejného života.Ak politici na jednej strane prezentujú národné cítenie či vlastenectvo deformovanímhistórie a kvetnatými frázami, ktoré sa hodia skôr do čias proletárskehointernacionalizmu len s opačným znamienkom, keď sa súčasťou oficiálnej reprezentácieštátu stane politik či strana, ktorá národné cítenie vulgarizuje dotej najhlúpejšej podoby a prejavuje sa verbálnymi útokmi voči menšinám a ichpredstaviteľom (a fakt, že takýto politik patrí k najobľúbenejším tiež, mnohénapovedá o atmosfére v krajine a hodnotových orientáciách časti obyvateľstva),niet sa čo čudovať, že agresívne naladené skupiny sa cítia posilnené a podľatoho sa vyvíjajú aj ich prejavy. Navyše, ak ani od polície nepociťujú výrazný tlak– boj proti extrémizmu je zatiaľ viac deklaratórny. A aj spôsob vyšetrenia, čiskôr nevyšetrenia prípadov vraždy Daniela Tupého či útoku na Hedvigu Malinovúpovzbudzujú viac potenciálnych páchateľov podobne motivovaných útokov,než vytvárajú atmosféru dôvery k štátnym orgánom na strane obetí. Január 200871

Poučenia z minulostia perspektívy našej budúcnostiPodpredseda vlády Dušan Čaplovič s Viliamom Hornáčkom.Konferencii poslal list aj prezident SR IvanGašparovič, v ktorom vysoko ocenil dlhoročnúprácu združení. Medzi iným napísal:Bol som pri vás vtedy, keď sa veci rodili.Ako predseda NR SR som vtedy uvítal vašuobčiansku iniciatívu, ktorej hlavným cieľombolo mobilizovať intelektuálny potenciál našejinteligencie pri napĺňaní našich cieľov.Žijeme teraz v novej situácii. Naše členstvov EÚ, NATO, schengenskom priestore a onedlhov eurozóne otvára pred elitou nové otázky.Prichádzajú nové výzvy a potreby nadčasovýchriešení. Sú to opäť úlohy pre intelektuálnuelitu z mnohých oblastí.Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovičokrem iného vyzdvihol skutočnosť, žesa elita národne uvedomenej inteligencie,ktorá podstatnou mierou prispela k vznikuSR, sa opäť stretáva s predstaviteľmi štátuna pracovnom rokovaní. Pred vyše dvestoúčastníkmi zvýraznil potrebu nevyhnutnostibyť príkladom spolupráce pre celúnašu spoločnosť pri riešení problémov,ktoré prirodzene vyplývajú z nášho transformačnéhoprocesu, aby sme ho zvládli socťou starobylého kultúrneho a zároveň modernéhopolitického národa. Po vystúpenísi spolu s účastníkmi so záujmom prezrelvýstavu v Štúrovom salóne SR s názvomNa čele zápasov v službe národu a vlasti,ktorá prezentovala takmer 18-ročnú činnosťzdružení pri presadzovaní a upevňovanísuverenity slovenskej štátnosti.Pracovnú časť konferencie otvoril predsedaSSI Korene a tvorca projektu Stálejkonferencie slovenskej inteligencie akad.mal. Viliam Hornáček. Hovoril o významevnútornej integrácie každej spoločnostia potrebe dosiahnuť pozitívnu identitu občanovštátu ako základu ich kolektívnehosebavedomia. Pozitívna identita sa získavanajmä prostredníctvom stotožnenia sa s významnýmihodnotami spoločnosti. Zdôraznil,že slovenský národ vytvoril dostatok pozitívnychhodnôt, aby bolo možné sa s nímso cťou identifikovať. Odmietol doterajšieoznačovanie slovenských dejín ako tzv. plebejskýcha vyzdvihol význam panovníkova vynikajúcich osobnostíslovenských dejín. Za základnépoučenie z minulosti označil poznanie,že spoliehať sa musíme predovšetkýmna vlastné – najmä intelektuálne kapacity.O tom, akú spoločnosť potrebuje Slovensko,hovoril etnológ PhDr. MojmírBenža, PhD.Pri koncepcii predstáv o budúcnosti SRby sa všetko naše úsilie nemalo sústrediťlen na stanovenie podmienok jej hospodárskehorozvoja a s ním spojenej životnejúrovne, ale rovnaká pozornosť by sa malavenovať aj podmienkam spoločenskéhoa kultúrneho rozvoja. Budúci rozvoj slovenskejštátnosti závisí vo veľkej miere odvýchovy k občianstvu, lojalite a vlastenectvua súčasne od neustáleho zdôrazňovaniaobčianskej tolerancie, spolupatričnostia solidarity. Rodina, škola a masmédiá bymali spoločne vytvárať takú spoločenskúklímu, v ktorej budú etnická tolerancia,lojalita k štátu a vlastenectvo pre každéhoobčana prirodzenými a všeobecne akceptovanýmihodnotami.O trendoch a našich perspektívach a záujmochv integrujúcej sa Európe hovorilprof. RNDr. Koloman Ivanička, DrSc. Zdôraznil,že úspech na domácej, európskeji svetovej scéne dnes závisí od invenčných,tvorivých osobností, komunít a skupín,ako aj ich inštitúcií. Varoval, že spoločenskévzťahy sa nemôžu zužovať na trhovéziskové vzťahy. Nemôžu sa prenášať na rodiny,výchovu detí, starostlivosť o seniorova starostlivosť o zdravie spoločnosti. Zdôraznil,že práve tvorivá komunita a prostrediepriťahujú talenty, mladých ľudí, ktorínám doteraz odchádzajú do zahraničia zalepšími podmienkami.Účastníci konferencie sa venovali ajslovensko-maďarským vzťahom. O situáciiSlovákov žijúcich v Maďarsku hovorilspisovateľ a publicista Gregor Papuček.Upozornil, že Slováci pod tlakom nepriaznivýchpodmienok v Maďarsku v súčasnostiuž stratili všetku silu sebaobrany,stratili svoje budúce pokolenia všade tam,kde žijú sú už v menšine a s nesmierne72 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: T. JaglováNašou budúcnosťou jeobčiansky integrovanáspoločnosťPri príležitosti 15. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky predstaviteliaSR zdôraznili význam vlastenectva a hrdosti na slovenské dejiny. O týchtotémach sa hovorilo aj na konferencii Poučenia z minulosti a perspektívy našejbudúcnosti, ktorú organizovala Spoločnosť slovenskej inteligencie Korenea Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia plus. Garantom konferencieza orgány štátu bol podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Niektoré príspevkyz konferencie na túto tému zaznamenala Tatiana Jaglová.oslabeným vedomím svojej identity prežívajúposledné chvíle exodu, opúšťaniajaviska svojej slovenskosti. V roku 1993maďarský parlament schválil svoj národnostnýzákon. Nedodržiava ho však anisamotný parlament. Naproti tomu Maďarina Slovensku majú množstvo poslancovv parlamente, ba aj ministrov, štátnych tajomníkov.Svoj príspevok vo forme memorandaSlovákov žijúcich v Maďarsku odovzdalzástupcom vlády SR.O historickom spolužití Slovákov a Maďarovv niekdajšom Uhorsku hovoril historikPhDr. Ivan Mrva, PhD. Uviedol príkladyich dobrej spolupráce a spoločnéhoriešenia závažných problémov. Povedal,že vnímanie spolužitia Slovákov a Maďarovv minulosti sa zvykne z našej stranycharakterizovať ako tisícročný útlak. Dejinyvšak dokazujú aj pozitívne stránky spolužitia.Napríklad pri vzniku Uhorska staríSlováci hrali významnú, ak nie najdôležitejšiuúlohu. Štefan, korunovaný v roku1000 za kráľa, bol z hľadiska prístupuk iným etnikám tolerantný. Jeho princípysa v Uhorsku nadlho ujali, a tak sa vytvorilfeudálny multietnický štát.Vzťahmi Slovenska a Maďarska sa zaoberalaj Daniel Šmihula z Úradu vlády SR.Za závažný problém považuje rezignáciuslovenských politických strán zo snahy získaťpodporu aj v prostredí maďarskej menšinyna Slovensku. Fakticky ho doslova bezboja vyprázdnili pre etnickú stranu – SMK.Pokus o politickú integráciu slovenskýchMaďarov do väčšinovej slovenskej politickejkomunity vyžaduje aj zmenu prístupu– s maďarským voličom treba komunikovaťaj po maďarsky a aspoň sčasti do politickéhoprogramu prijať prvky, ktoré hozaujímajú: pozitívny prístup k rešpektovaniunárodnostných práv, regionálny rozvojjužného Slovenska a podobne.Na záver konferencie účastníci jednomyseľneprijali vyhlásenie, v ktorom žiadajúvytvoriť národný program pozitívnej motivácieslovenskej spoločnosti pod heslommotivácia, aktivácia, inovácia ako novýimpulz nášho tvorivého rozvoja v novýchpodmienkach európskej integrácie.

Ocenili úspechy slovenskaDiplomatiPrezident SR Ivan Gašparovič prijal diplomatov akreditovaných na Slovensku na novoročnom stretnutí v prezidentskom paláciv Bratislave. Poďakoval im za zásluhy pri šírení dobrého mena Slovenska vo svete a ubezpečil ich, že naša krajina je po pätnástichrokoch samostatnej existencie pevnou súčasťou veľkej rodiny demokratických štátov Európy a sveta. V rozhovoroch s prezidentomveľvyslanci prejavili obdiv ekonomickému rozvoju a zvyšovaniu životnej úrovne na Slovensku, ako aj významnej udalosti – vstupudo schengenského priestoru.Úspechy Slovenska obdivuje aj veľvyslanec Malajzie v SR so sídlomvo Viedni M. Arshad Bin Manzoor.Prezident SR Ivan Gašparovič v prejave spomenul aj slovenské korenenového veľvyslanca USA v SR Vincenta Obsitnika.Veľvyslanec MaďarskejrepublikyAntal Heizer v priateľskomrozhovores veľvyslancomChorvátskej republikyTomislavomCarom (vpravo). Veľvyslanci sa tešili aj zo vzájomných stretnutí.Na snímke veľvyslanec Dánskeho kráľovstva v SRJorgen M. Rasmussen.Na prijatí sa zúčastnil aj veľvyslanec Kórejskej ľudovodemokratickej republikyv SR so sídlom v Prahe Ri Pyong Gap (vľavo) s manželkou.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJanuár 2008Text a foto: Tatiana Jaglová73

EurofondyVZDELANIE, VEDAA PODNIKANIEV španielskej Valencii sa koncom roku 2007 konala konferencia s názvom Konkurencieschopníglobálne, angažovaní lokálne. Možno si poviete, nič originálne, veď heslo„Mysli globálne, konaj lokálne“, nie je zasa až také nové. Zaujímavosť tejto konferencievšak spočívala v dvoch momentoch. Po prvé v tom, že bola zameraná na rozvojspolupráce vedecko-výskumných pracovísk a vysokých škôl s regiónmi, v ktorýchsídlia a pôsobia. A po druhé v tom, že išlo o vyvrcholenie niekoľkoročného programuOrganizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj – OECD. Určite nikto nepochybuje, žeak sa taká organizácia pustí do viacročného programu, musia sa na tom zhodnúť jejčlenské krajiny a ak sa už na niečom dokážu zhodnúť, je jasné, že ide o vážny záujem.Už toto konštatovanie by som mohol nazvať povzbudivým. Svedčí totiž o tom,že politici ekonomicky najvyspelejších krajín sveta si reálne uvedomujú dôležitosť zapojeniamoderných a z nadnárodného hľadiska konkurencieschopných vysokých škôldo rozvoja „ich“ regiónov.Ivan IštvánffyVýsledky programu i spomínanej konferencievšak ukazujú, že sme ešte lenna začiatku cesty k uspokojivému prepojeniuterciálneho vzdelania a vedy a výskumus rozvojom regiónov. O to dôležitejšieje zamerať sa na túto problematiku, lebonajmä krajiny, ako je aj Slovensko, si nemôžudovoliť, aby to bola príliš dlhá cesta.Dnes totiž platí, že spolupráca regiónova vysokých škôl je ojedinelá a nesystémová,založená skôr na osobnej iniciatíveniekoľkých ľudí. Napriek tradíciám, ktorénapríklad robili z univerzít inštitúcie celoštátneho,teda nadregionálneho významu,už aj na vysokých školách začínajú chápať,že v procese budovania vedomostnejspoločnosti sa musia práve ony stať lídramiregionálneho rozvoja. Z tohto hľadiskaje aj stratégia vlády jasná: z vysokých škôla vedecko-výskumných pracovísk sa musiastať motory hospodárskeho a civilizačnéhorastu.Ide o čo najvyššie vzdelanieVzdelanie považujeme za kľúčový nástrojpre rozvoj ľudského kapitálu v regiónoch,ktorý zasa vedie k lepšiemu uplatneniusa na trhu práce. Musí ísť však o vzdelaniečo najvyššie, ktoré zároveň zodpovedákvalifikačným požiadavkám zamestnávateľovv modernej vedomostnej ekonomiketak, aby dokázali rozvíjať svoje podnikaniev regiónoch, kde vysoké školy pôsobiaa pritom, aby si udržali alebo dokoncazvyšovali svoju konkurencieschopnosť.Väčší prístup k vyššiemu vzdelaniu aleboceloživotnému dopĺňaniu si kvalifikácie jerovnako celonárodnou, ako aj regionálnouprioritou. Netreba zdôrazňovať, aký to mávýznam pre vytváranie pracovných miest,Foto: archíva to najmä s vyššou pridanou hodnotou.K tomu jeden zaujímavý údaj: celá tretinaľudí v produktívnom veku v krajináchOECD, medzi ktoré patríme, nespĺňa kvalifikačnépožiadavky, aby sa mohli uspokojivouplatniť na pracovnom trhu.OECD v tejto súvislosti upozorňuje, žespoluprácu pri vytváraní podmienok preekonomický rast – pokiaľ ide o prípravukvalifikovaných pracovníkov – by nemalapoháňať ani tak ponuka škôl, ale skôrdopyt podnikateľského sektora. Pre vysokéškoly z toho vyplýva, že by mali prejaviťviac „podnikateľského ducha“ v tomzmysle, aby viac sledovali trendy v hospodárstveregiónov. Mimoriadne dôležité jeto pre krajiny, v ktorých sú hlboké regionálnerozdiely, čo o Slovensku dnes, žiaľ,platí. Práve v nich sa vysoké školy môžustať dôležitým nástrojom vyrovnávaniaekonomických a sociálnych rozdielov dvomaspôsobmi: ak dokážu prispieť k zvýšeniuvzdelania a kvalifikácie v nich žijúcichľudí a ak dokážu transformovať svojuvýskumnú a vývojovú činnosť do inováciív podnikaní.Vysoké školy ako hlavnýhráč v regiónochKeďže je OECD vnímaná ako organizáciazameraná predovšetkým na ekonomiku,bude to možno znieť trochu prekvapujúco,ale mňa na výsledkoch tohto programuzaujalo aj zdôraznenie toho, že vysokéškoly môžu mať oveľa širší význam prerozvoj a modernizáciu regiónov, než lenv ekonomickej oblasti, resp. pri rozvojipracovného trhu. Vysoké školy by sa nemalivzdávať ambície byť aktívnymi účastníkmivôbec regionálneho rozvoja, čiže ajv iných oblastiach, nazval by som to „neekonomických“alebo aspoň nie priamoekonomických oblastiach. Mám na myslinapríklad problematiku regionálneho plánovania,ktoré – ak má byť naozaj kvalitné– si vždy na začiatku vyžaduje seriózneanalyzovanie, ochranu životného prostredia,rozvoj miestnej a regionálnej kultúrya historických tradícií, programy návratudlhodobo nezamestnaných ľudí do práce,účasť na sociálnej pomoci a sociálnom rozvojiznevýhodnených skupín. Vysoké školymôžu byť hlavným hráčom pri rozvojimedzinárodných vzťahov regiónov, v ktorýchpôsobia a môžu sa stať lídrami regionálnehorastu a modernizácie regiónov.Vláda chce v tomto smere vytvárať podmienkya naozaj nájsť systémové opatrenia,ktoré budú vysoké školy motivovaťk tomu, aby sa viac zapájali do rozvojasvojich regiónov. Plánujeme využívať poznatkya skúsenosti zo zahraničia a napríkladkonkrétne využiť možnosti, ktorénám ponúka naše členstvo v OECD, abysme okrem iného vzdelávali ľudí, ktorí riadiavysoké školy, v oblasti manažmentu.V modernom manažmente vysokých škôlhrá úsilie o prepojenie života a fungovaniaškoly so životom a fungovaním príslušnéhoregiónu veľmi významnú rolu a príkladyzo zahraničia dokazujú, že prínosz takejto spolupráce je vždy obojstranný.Samozrejme, chceme a budeme vysvetľovaťaj druhej strane – teda regionálnyma miestnym politikom – aby nečakali lenna samotné školy, ale aby si aj oni uvedomili,aké je pre nich dôležité využívať potenciál,ktorý pre rozvoj ich regiónov vysokéškoly majú. V tomto smere je určitedôležité, aby v správnych radách vysokýchškôl sedeli aj regionálne autority.V štátnej vednej a technickej politike doroku 2015 vláda ako hlavný cieľ stanovilaintenzívnejšie zapájanie vedy a technikydo riešenia ekonomických a spoločenskýchproblémov Slovenska. Už na úrovniregionálneho školstva chceme zatraktívniťa sprístupniť vedu a techniku žiakoma v osnovách vyučovacích predmetov viacpoukazovať na prínosy vedy a techniky prezvyšovanie kvality života ľudí. Jasné, že niez každého stredoškoláka sa stane vedecký74 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Eurofondypracovník, ale takto môžeme dosiahnuť,že ľudia, ktorí na to majú v tej vede a výskume,a to nielen v prvotnom, ale aj aplikovanom,naozaj budú pôsobiť, ale už mladíľudia pochopia význam inovácií v každodennomživote. Čiže chceme, aby inovácieneboli niečím cudzím, vzdialeným, ale abymladí ľudia, ktorí môžu skončiť v hocijakejoblasti hospodárstva - alebo aj vo verejnejspráve - brali výskum a inovácie ako samozrejmúa nevyhnutnú súčasť podnikania.Nový portál vedy a výskumuNa vyššej úrovni vzdelávania a vedya výskumu budeme prostriedky zo štrukturálnychfondov využívať aj na podporubudovania technickej infraštruktúry.Budeme však požadovať, že ak sa takátoinfraštruktúra vybuduje, resp. bude prevádzkovaťz verejných prostriedkov, budemusieť byť prístupná všetkým. Urobíme totak, že ministerstvo školstva bude zoznamtejto technickej infraštruktúry zverejňovaťna Centrálnom informačnom portáli prevedu, techniku a inovácie a kto bude maťzáujem, bude sa kontaktovať priamo s organizáciu,ktorá príslušné zariadenie budespravovať, resp. vlastniť. Inak úlohou tohtoportálu bude aj zverejňovať a sprístupňovaťvýsledky výskumu a vývoja práve preto,aby sa viac a najmä rýchlejšie dostávalido hospodárskej praxe.Vláda si uvedomuje aj význam ochranyduševného vlastníctva. Chceme, aby bolpoznatkový potenciál vedy a výskumu širokodostupný, ale budeme presadzovaťtaké opatrenia, aby bol zároveň licencovaný.Je jasné, že napríklad do budovaniaveľkej technickej infraštruktúry, ako súnapr. vedecko-technologické parky, musímezapojiť aj súkromný kapitál. A vieme,že to nepôjde bez vytvorenia zaujímavýchpodmienok pre investovanie zo strany domácichi zahraničných investorov. Tí však,samozrejme, budú chcieť aj nejakú návratnosťtakýchto investícií, preto ich trebaubezpečiť, že rozumieme dôležitosti ochranyduševného vlastníctva pri podpore výskumua inovácií.Motivácia daňovými úľavamiKeď hovorím o motivácii pre súkromnýsektor, bude naším cieľom zasiahnuť aj dodaňovej sústavy. Nebude to jednoduché.Rešpektujem názory ministerstva financií,ktoré tvrdí, že daňové úľavy pre vedusú nesystémové a skomplikovali by daňovýsystém. Lenže, až dve tretiny členskýchštátov OECD majú taký daňový systém,ktorý korporátne investície do vedy a výskumumotivujú aj daňovými úľavami. Vovšeobecnosti majú vyššie dane, ale naozajinovatívne firmy ich v skutočnosti môžuplatiť oveľa nižšie než na Slovensku. Platíto o krajinách, ktoré dlhodobo vedú rebríčekpodielu investícií do vedy, výskumua inovácií na HDP, ako sú Švédsko, Fínsko,USA či Nemecko. Najčastejšie firmámumožňujú odpočítať si výdavky navedu a výskum z daňového základu aleboodložiť platenia dane, alebo im poskytnútzv. daňový dobropis, čiže vrátenie danevo výške výdavkov na vedu a výskum.A v týchto krajinách až dve tretiny výdavkovna vedu a výskum idú zo súkromnýchzdrojov. Slovensko takýto model odmieta,aj keď sa svojimi výdavkami do vedy, školstvaa vzdelávania dlhodobo drží na chvosteeurópskych krajín. Podľa Európskehoinovačného rebríčka za rok 2006 je Slovenskona 28. mieste z 35 európskych krajín.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiIde o dosiahnutiesynergického efektuPokiaľ ide o úlohu regionálnych samosprávnychorgánov, tie budú vytvárať podmienkyna zakladanie tzv. regionálnychzakladateľských centier – čiže poradenskýchcentier pre zakladanie napr. podnikateľskýchorganizácií výskumu a vývojaalebo organizácií pre transfer technológií.Okrem toho by mali asistovať pri vznikufondov štartovacieho kapitálu, ktoré budúpomáhať začínajúcim súkromným firmám.Samosprávne kraje budú okrem toho zabezpečovaťaj podmienky na vytváranienových typov partnerstiev regionálnehocharakteru medzi verejným sektorom výskumua vývoja a podnikateľským sektorom.Osobitne sa zameriame na organizáciemalého a stredného podnikania zainteresovanédo výskumu a vývoja. Budú priorizovanéprostredníctvom nových opatrenína získanie podpory zo štátneho rozpočtua štrukturálnych fondov.A treba tiež spomenúť, aspoň okrajovo,ako chce vláda financovať prienik vzdelávania,resp. vedy, výskumu a inovácií dopodnikateľskej praxe, aby sa to odzrkadlilovo vytváraní pracovných miest s vyššoupridanou hodnotou a v udržateľnom hospodárskomraste. Prvou zo systémových priorítštátnej vednej a technickej politiky budedosiahnutie synergického efektu rôznychzdrojov podpory výskumu a vývoja – štátnehorozpočtu, podnikateľských zdrojov,štrukturálnych fondov a zdrojov 7. rámcovéhoprogramu EÚ pre výskum, technickýrozvoj a demonštrácie. Na zabezpečenie plneniacieľov a zámerov rozvoja vedy a technikydo roku 2015 budú potrebné celkovévýdavky na vedu a techniku vo výške1,8 % z HDP v roku 2015, pričom chceme,aby sa podnikateľské zdroje na tom podieľalitak ako vo vyspelých krajinách dvomatretinami, pričom v roku 2005 to bolo len37 percent. Pri zavádzaní daňových stimulov,samozrejme, nezabudneme na pravidlástanovené legislatívou Európskej únie, ktorémajú zabrániť prípadným deformáciámkonkurenčného prostredia.Pri poskytovaní prostriedkov štátnehorozpočtu prostredníctvom účelovej podporyplatia bude vláda základný výskum podporovaťvo výške 100 %, aplikovaný vo výške50 % a experimentálny vývoj vo výške25 percent. Môže to byť zvýšené o 10 %, akpôjde o spoluprácu v rámci medzinárodnéhoprojektu alebo o cezhraničný projekt zapodmienky, že sa tieto výsledky budú rozširovaťa sprístupňovať, prípadne o štátnupomoc poskytovanú regiónom. Dokoncapočítame s ďalšími desiatimi percentami,ak pôjde o pomoc malému alebo strednémupodniku. Upozorňujem, že sa budememusieť držať v rámci, ktorý stanovuje zákonč. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.Keďže naozaj vidíme ako kľúčovú otázkuúzku spoluprácu vysokých škôl aleboštátnych vedeckých a výskumných inštitúciís malými a strednými podnikmi, najmäv ich regiónoch, budeme novelizovaťzákon č. 172/2005 Z. z. o nový stimul premalé a stredné podniky, ktorý im umožnízískať zo štátneho rozpočtu o ďalších päťpercent viac pri podpore aplikovaného výskumua experimentálneho vývoja. Projekt,ktorý chce zvýšenú podporu získať,bude musieť preukázať merateľné zvýšeniepridanej hodnoty pre rozvoj hospodárstva.Čiže súhrnná výška štátnej podporyaplikovaného výskumu môže dosiahnuť až80 % a experimentálneho 55 percent.Prostriedky7. rámcového programu EÚOveľa intenzívnejšie ako doteraz chcemepodporovať využívanie prostriedkov,ktoré sú k dispozícii v rámci 7. rámcovéhoprogramu EÚ. Na roky 2007 – 2013 má 7.rámcový program takmer dve mld. eur nabudovanie infraštruktúry pre výskum. Financovaťsa bude taká, ktorú budú môcťspoločne využívať vedci výskumníci najednej a podniky na druhej strane. Významnoupríležitosťou na rozvoj spoluprácevzdelávacích inštitúcií s miestnymi a regionálnymimalými a strednými podnikmibude opatrenie Malé a stredné podnikys miliardou tristo miliónmi eur. Financovaťsa budú projekty, ktoré zjednodušiaa zrýchlia prenos výskumu a inovácií dopodnikania a na rozdiel od 6. rámcovéhoprogramu sa možný podiel podpory zvýšiz 50 až na 75 % všetkých nákladov na projekt.Tieto peniaze by mali plniť úlohu ajrizikového kapitálu, ktorého je napríkladna Slovensku žalostný nedostatok.Na budovanie tzv. regiónov znalostí vyčlenilaEÚ v 7. rámcovom programe 126miliónov eur. V cieľoch tohto opatrenia savyslovene uvádza, že „výsledkom silnejšíchvýskumných kapacít v regiónoch môže byťvytváranie nových pracovných miest priamov týchto regiónoch“. EÚ chce takto pomôcťvytvárať „clustre“, ktoré spoja vysokéškoly, regionálnych politikov a v regiónepôsobiace podniky. Napokon spomeniemopatrenie Výskumný potenciál zaostalejšíchregiónov, na ktoré je vyčlenených 370miliónov eur do roku 2013, ktoré dávajúšancu získať nemalú finančnú pomoc vysloveneväčšine slovenských regiónov. Ivan Ištvánffy,generálny riaditeľ sekcie riadeniaa implementácie zahraničnej finančnej pomociÚradu vlády SRJanuár 200875

Veľvyslanci v SRSlovinci euru dôverujúa v EÚ sa cítia dobre„Mojou súčasnou najväčšou ambíciou je úspešne predstavovať Slovákom Slovinskoako predsedajúcu krajinu v Rade EÚ. Od osamostatnenia Slovinska jeto pre nás najväčší projekt,“ povedala veľvyslankyňa Slovinskej republiky v SRMaja Lovrenčičová-Sveteková v rozhovore s novinárkou Tatianou Jaglovou.Veľvyslankyňa nie je v diplomacii nijakýnováčik – v rokoch 1980 – 1983 boladruhou tajomníčkou na juhoslovanskomveľvyslanectve v Mexiku. Od vzniku samostatnéhoSlovinska zastávala na Ministerstvezahraničných vecí Slovinskejrepubliky funkciu vedúcej sekcie pre Afriku,Áziu, Latinskú Ameriku a Pacifik,krátko aj pre Európu a Severnú Ameriku.Ovláda šesť jazykov.■■ Pred prijatím eura ste na stretnutí s členmiPaneurópskej únie na Slovensku hovorilio vysokej podpore Slovincov pre tento krok.Ako to vnímate z dnešného pohľadu: boloSlovinsko na prijatie eura dostatočne pripravené?Slovinsko bolo na zavedenie eura veľmidobre pripravené. Z technického pohľadubolo zavedenie eura bezchybné a Slovinci hoveľmi vysoko hodnotili. V prieskumoch verejnejmienky sa zistilo, že 92 percent Slovincovnemalo nijaké problémy pri prechode nanovú menu. Aj európske inštitúcie vysloviliSlovinsku pochvaly za vzornú prípravu nazavedenie eura.■■ Po prijatí novej meny sa v Slovinsku rozkrútilainflačná špirála, ceny dosahujú takmerúroveň západoeurópskych krajín. Ako na toreagujú vaši občania? Aký bude, podľa vás,ďalší vývoj?V prvých mesiacoch po zavedení eurabola v Slovinsku deflácia. Ceny začali narastaťv lete pod vplyvom vyšších cien potravína nafty na svetových trhoch. Infláciana ročnej úrovni momentálne dosahuje 5,7percenta, zatiaľ čo priemer v eurooblasti je3,1 percenta. Odhadujeme, že k rast infláciezo 40 percent spôsobili vyššie ceny potravína 20 percent vyššie ceny nafty. Určitý„príspevok“ mal aj pre Slovinsko veľmivysoký hospodársky rast. V prvej poloviciroku 2007 dosiahol 6,5 percenta. Predpokladám,že samotné zavedenie eura prispelok inflácii len asi 0,3 percenta.Vo všeobecnosti ceny ešte nedosahujúvýšku cien západoeurópskychkrajín. Občania, samozrejme, nie súspokojní s vyššími cenami, veď smesi odvykli od inflácie a zabudli sme,že ešte pred dobrým desaťročímbola v dvojciferných číslach. Občaniažiadajú, aby vláda urobila opatrenia.Avšak nikto nepochybuje,že prijatie eura bol správny krok. Naopak.V týchto dňoch boli uverejnené výsledkyprieskumu verejnej mienky, v ktorej saokrem iného Slovincov pýtali, ktorej inštitúciinajviac dôverujú. Na prvom mieste bolaBanka Slovinska, nasleduje ochranca ľudskýchpráv, na treťom mieste je ako mena –euro. Až na ďalších miestach sa umiestniliparlament, vláda, súdnictvo atď. To je, podľamôjho názoru, tiež výsledok triezveho pohľaduSlovincov. Pre malé a otvorené slovinskéhospodárstvo je euro veľkým výdobytkom.Znamená aj väčšiu integráciu do Európskejúnie, ktorá sa medzi Slovincami tešíveľkej podpore. Ekonómovia predpovedajú,že sa inflácia zmierni na jar 2008.Foto: M. Nemec■■ Práve od Slovinska sa Slovensko môže poučiť,ako predchádzať spomínanému negatívnemujavu. Čo by ste nám zo súčasných skúsenostíSlovincov odporúčali?Cenu nafty nemôžeme ovplyvniť, cenypotravín by mohla ovplyvniť väčšia konkurencia.V Slovinsku ovládajú trh tri obchodnéreťazce – dva domáce a jeden zahraničný.Nemôžeme priamo dokázať, žesa vzájomne vedia dohodnúť na cenách,napriek tomu je zaujímavé, že sa nájdu určité,najmä potravinárske výrobky, ktorésú lacnejšie v susednej krajine, ktorá mátaktiež euro, ako v Slovinsku.Veľmi dobrú skúsenosť máme s mimovládnouorganizáciou Zväz spotrebiteľovSlovinska. Tá preveruje ceny a výsledky uverejňujev médiách a na svojej internetovejstránke. Po zavedení eura účinne prispievalak zamedzeniu rastu cien uverejňovanímtzv. čiernych listín s výrobkami, ktoré najviaczdraželi. V súčasnom období zvýšenejinflácie sa táto organizácia angažuje opäť.Odporúčala by som teda dohľad organizácie,ako je náš Zväz spotrebiteľov a myslímsi, že svoje urobí aj zdravá konkurencia.■■ Od 1. januára 2008 preberá Slovinskopredsedníctvo v Rade Európskej únie akoprvá spomedzi nových členských krajín EÚ.Premietne sa uhol pohľadu novej krajiny v EÚaj do formovania priorít EÚ?Predsedanie Rade Európskej únie je preSlovinsko veľká česť a veľká zodpovednosť.Do prvého polroka 2008 vložíme všetky svojevedomosti, skúsenosti a snahu, pretože siprajeme pokrok v oblastiach, ktoré sú kľúčovépre úspech celku. V roku 2007 Slovinskospolu s Nemeckom a Portugalskom začalos uskutočňovaním 18-mesačného programutzv. tria predsedníctva. V čase predsedníctvabude v tomto pokračovať, popritom sme formovaliaj svoje vlastné dôrazy. Priority sú:– proces ratifikácie v decembri podpísanejLisabonskej zmluvy s cieľom, aby vstúpilado platnosti pred voľbami do Európskehoparlamentu v roku 2009, a proces jej implementácie;uskutočňovanie Lisabonskejstratégie. Bude uzavretý prvý trojročnýcyklus a začne sa nový na obdobie rokov2008 – 2011;– klimatické zmeny a energetická politika;– v oblasti zahraničnej politiky budúcnosťzápadného Balkánu, ktorý je Slovinskuhistoricky aj geograficky blízko. Veľmi aktuálnoubude otázka statusu Kosova;– medzikultúrny dialóg. Na podnet komisárapre kultúru Jána Figeľa vyhlásila Európskakomisia a Európsky parlament rok2008 za rok medzikultúrneho dialógu.■■ Bývalá Juhoslávia bola známa vlastenectvom,láskou k svojim etnikám, zvykom, kultúre,prarodičovskej podstate. Ako vnímajúSlovinci fakt, že sú už príslušníkmi EÚ?My Slovinci vidíme v Európskej únii najväčšiugaranciu, aby sme si zachovali svojuidentitu, svoj jazyk a kultúru. Európska únianie je taviaci hrniec, je to spoločenstvo rovnoprávnychnárodov, kde je zachovávaniekultúrnej identity hodnotou. V čase globalizáciedáva Európska únia malým národomzáruku, že ostanú a budú sa rozvíjať. Slovincito chápu, a aj preto sa Európska únia tešímedzi nimi takej vysokej podpore.■■ Mnohí ľudia vo svete si často mýlia Slovinskoso Slovenskom. Obe krajiny sú teraz ajmalými európskymi ekonomickými tigrami,majú podobné ambície… Vedia občania Slovinskadosť o Slovensku?Myslím, že nie dostatočne. Predovšetkýmnepoznajú súčasný rýchly pokrok Slovenska.Dúfam, že s ďalšou úzkou spoluprácouvo všetkých oblastiach, o čo sa veľvyslanectvousiluje, sa toto časom zmení.76 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Lisabonská reformná zmluvaReformná zmluva jeveľkým posunom vpredNajvyšší predstavitelia členských štátov Európskej únie podpísali 13.decembra 2007 v portugalskej metropole Lisabonskú reformnú zmluvu.Na jej význam sa redaktor Marián Babic opýtal poslankyne Európskehoparlamentu Ireny Belohorskej.■■ Aké sú najväčšie rozdiely medzi Lisabonskoureformnou zmluvou a predchádzajúcouústavnou zmluvou, ktorá neprešla v referendáchvo Francúzsku a Holandsku?Rozdiely medzi Lisabonskou zmluvoua ústavou pre Európu spočívajú predovšetkýmvo forme „zmluvy”. Kým ústavapre Európu mala zrušiť a nahradiť podstatnéčasti primárneho práva Európskej únie a takho zjednodušiť, Lisabonská zmluva nerušížiadnu zo zmlúv, ktoré sú platné dnes, aleiba ich mení, aj keď dosť podstatne.Čo sa týka obsahu pôvodnej ústavnejzmluvy a terajšej reformnej zmluvy, rozdielynie sú až také markantné. Reformnázmluva obsahuje približne 90 percentpôvodnej ústavnej zmluvy. Z novej zmluvyvšak vypadli elementy pripomínajúcesuverénny štát ako vlajka alebo hymna. Jevšak málo pravdepodobné, že vlajka EÚsa prestane používať na budovách európskychinštitúcií či na eurobankovkách. Ďalej,akty únie, ktoré sa podľa ústavy malivolať európsky zákon, európsky rámcovýzákon, európske nariadenie a európskerozhodnutie, si ponechajú doterajšie pomenovanianariadenie a smernica.■■ Na čom je v Lisabonskej reformnej zmluvedôraz?Právna subjektivita Európskych spoločenstievzanikne a vznikne nová a jedinečnáprávna subjektivita Európskej únie. Tridoterajšie piliere vyplývajúce zo Zmluvyo Európskej únii sa zlúčia do jednej, komunitárnejzložky. Oblasť spoločnej zahraničneja bezpečnostnej politiky sa bude spravovaťosobitne a aj naďalej sa v nej budeuplatňovať medzivládny prístup. Oblasť národnejbezpečnosti sa ponecháva v rukáchčlenských krajín. Charta základných právsa stane právne záväznou. Dôjde tiež k posilneniuúlohy národných parlamentov, ktorésa budú môcť v prvom čítaní vyjadrovaťk návrhom európskej legislatívy. Kritériomhodnotenia sa stane efektívne uplatňovanieprincípu subsidiarity. Tzv. princíp žltejkarty umožní v lehote do ôsmich týždňovpodať námietku proti konkrétnemu legislatívnemunávrhu. Ak národné parlamentypodajú námietku spoločne, môžu zastaviťcelý legislatívny proces. Európska radabude inštitúciou, na ktorej čele bude stályprezident volený na obdobie dva a pol rokas možnosťou znovuzvolenia. Jednotlivýmformáciám Rady ministrov budú aj naďalejpredsedať členské krajinyna princípe rotácie. Rada buderozhodovať systémom dvojitejväčšiny, čo znamená, že budeprijatý taký návrh, za ktorýbude hlasovať 55 percent štátovreprezentujúcich 65 percenteurópskej populácie. Odroku 2014 sa začne uplatňovaťmechanizmus blokujúcej menšiny.Bude to znamenať, že štyri ľubovoľnéčlenské krajiny budú môcť zablokovať prijímaniekonkrétneho rozhodnutia. Počet oblastí,v ktorých sa bude rozhodovať väčšinovo,sa rozšíri o 44. Budú sa dotýkať prevažneoblasti slobody, spravodlivosti a vnútra.Počet poslancov EP sa od roku 2009 znížina 750 + predseda. Zároveň sa posilní úlohatohto orgánu zavedením všeobecnej procedúryspolurozhodovania, z ktorej budevyňatých zopár výnimiek. Komisia budemať od roku 2014 počet členov zodpovedajúcidvom tretinám počtu členských krajín,teda 18 komisárov. Posty budú obsadzovaťnominanti členských krajín na princíperovnej rotácie, čo znamená, že každá krajinabude mať svojho komisára počas dvochz troch funkčných období. Vytvorí sa úradvysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku,ktorého bude vymenúvať Rada EÚ.Pôjde o zlúčené portfólio doterajšieho komisariátupre vonkajšie vzťahy s úradomvysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnúa bezpečnostnú politiku. Zavádza satiež „doložka vystúpenia“ (exit clause), ktoráustanovuje opustenie EÚ členským štátomriadnym spôsobom. V roku 2009 budeEurópsky parlament najsilnejším parlamentomod jeho prvého zasadania v roku1968. Parlament bude rozhodovať takmero dvojnásobnom množstve legislatívy v porovnanís dnešným stavom. Preto bude potrebnézvýšiť účasť vo voľbách do tohto silnéhoorgánu v roku 2009. V poslednýchvoľbách do EP volebná účasť bola najnižšiazo všetkých vôbec, na voľbách sa zúčastnilolen 47,3 percenta voličov, pričom zo Slovenskato bolo len okolo 11 percent.■■ Prečo chýba v Lisabonskej zmluve Chartaľudských práv?Charta ľudských práv ako súčasť ústavnejzmluvy bola pre niektoré členské štátyvlastne Achillovou pätou. Ukázalo sa to ajpri záverečných rokovaniach. Práve z tohtodôvodu sa zvolil politický kompromis a 12.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiEuroposlankyňa Irena Belohorská sa pozdravuje s novýmfrancúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, ktorý navštívilEurópsky parlament.decembra 2007 rada, komisia a parlamentpodpísali Chartu základných práv Európskejúnie, ktorá je právne záväzným dokumentoma následne 13. decembra 2007bola podpísaná Lisabonská zmluva. Aj keďcharta nie je súčasťou zmluvy, jej právnazáväznosť je zabezpečená odkazom v čl.6. Lisabonskej zmluvy, ktorá jej dáva štatútprimárneho práva. „Únia uznáva práva,slobody a zásady uvedené v Charte základnýchpráv Európskej únie zo 7. decembra2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu,ktorá má rovnakú právnu silu akozmluvy.” Veľká Britániu a Poľsko si všakuplatnili výnimku, čo znamená, že ustanoveniacharty sa na nich nebudú vzťahovať.Teda ani Európsky súdny dvor nemôžekonštatovať nesúlad medzi právom týchtoštátov a chartou. Veľká Británia sa obávala,že by charta mohla zakladať nové sociálnepráva a narušila by tak britský liberálnypracovný trh. Poľsko sa k výnimke z chartypridalo, aby sa vyhlo tomu, že bude zakladaťindividuálne slobody v rozpore s konzervatívnymia náboženskými hodnotamiPoľska (napr. interrupcie). V tejto súvislostitreba uviesť, že Európsky parlamentvo svojom uznesení vyjadril nespokojnosťs výnimkami pre tieto dve členské krajiny.■■ Je reformná zmluva zrozumiteľnejšia preradových občanov Európskej únie?V prvom rade sa nazdávam, že občaniaLisabonskú reformnú zmluvu čítať nebudú.Nie je to ústava, ktorá má niekoľkostrán, je to zmluva. Teda je to právny dokumentdlhý niekoľko desiatok strán, ktorýako taký, pre občanov, „na čítanie” ľahkýnebude. Čo sa však týka obsahu a kvalityzmien, nazdávam sa, že pre Európsku úniubude znamenať veľký posun vpred. Úniadostane širšie právomoci, právnu subjektivitua veľa ďalších zmien, ktoré prispejúk tomu, aby ešte efektívnejšie pracovalav prospech svojich občanov. Foto: archív Európskeho parlamentuJanuár 200877

Európsky parlamentEurópsky parlamentJanuárové zasadnutie Európskeho parlamentuÚver pre euroobčanovčoskoro skutočnosťouPoslanci EP schválili smernicu o spotrebiteľskomúvere, ktorej cieľom je umožniť európskymobčanom žiadať o spotrebiteľský úverv ktorejkoľvek krajine EÚ a zabezpečiť pritomvysoký stupeň ochrany spotrebiteľa proti nekalýmpraktikám poskytovateľov. Nová legislatívasa má vzťahovať len na úvery do určitejvýšky a nezahŕňa hypotekárne úvery ani pôžičkyna kúpu pozemkov.Schválená smernica má uľahčiť bankáma iným finančným inštitúciám v celej EÚposkytovať spotrebiteľské úvery občanomďalších členských krajín, teda nielen občanomštátu, v ktorom má daná finančnáinštitúcia sídlo. Spotrebiteľom to prinesieväčšie možnosti výberu medzi poskytovanýmipôžičkami a tiež jednoduchšie možnostiporovnávania dostupných úverovýchproduktov. Celoeurópskym zosúladenímpiatich základných sfér (predbežných informáciío zmluve, informácií uvedenýchv zmluve, ročnej percentuálnej miere nákladov,práva na odstúpenie od zmluvya práva na predčasné splatenie) má dôjsťk vytvoreniu skutočného jednotného trhupre spotrebiteľské úvery.Europoslanci sa zaoberaliprávami dieťaťaPoslanci schválili nelegislatívnu správu,v ktorej reagujú na EK navrhovanú stratégiupre ochranu práv dieťaťa. Správa EP vyslovujestratégii širokú podporu a dopĺňa ju o rôznenové aspekty, vrátane opatrení na zabráneniešírenia pedofílie prostredníctvom internetu.S cieľom zabrániť šíreniu pedofílieprostredníctvom internetu žiadajú poslancizavedenie vhodných technických opatrenía vyzývajú poskytovateľov internetovýchslužieb a vyhľadávačov, ako aj bankové inštitúcie,aby pomohli blokovať platby občanovsnažiacich sa zakúpiť si prístup nastránky s takýmto nelegálnym obsahom.Okrem toho si poslanci EP želajú tiežsprísnenie pravidiel na zverejňovanie nebezpečnéhoobsahu na internete či prostredníctvommultimediálnych služieb, ako ajpre predaj násilných videohier. Pre všetkytieto produkty by podľa EP mala existovaťspoločná celoeurópska klasifikácia a jednotnýoznačovací systém, ktorý by upozorňovalna stupeň nebezpečnosti obsahu.Uznesenie k situácii v EgypteEuroposlanci prijali uznesenie k situáciiv Egypte, v ktorom vyzývajú egyptskú vláduna prijatie opatrení zlepšujúcich demokraciua ľudské práva, najmä čo sa týka prenasledovaniažurnalistov a obhajcov ľudských práv.Foto: dreamstime.comParlament v uznesení uznáva úlohu, ktorúEgypt zohráva v mierovom procese naBlízkom východe, ako aj význam vzťahovEÚ a Egypta pre celú euro-stredomorskúoblasť, no zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudskýchpráv je základnou hodnotou asociačnejdohody medzi Egyptom a Úniou.V súvislosti s nedávnymi prípadmizatknutí a akcií namierených proti mimovládnymorganizáciám a obrancom ľudskýchpráv poslanci zdôraznili, že takétokonania ohrozujú záväzky egyptskej vládyv oblasti ľudských práv, ako aj demokratickýproces v tejto krajine a vyjadrili podporukampani mimovládnych organizácií zaslobodu zhromažďovania.Prijali uznesenie o situácii v KeniPoslanci EP prijali uznesenie ostro odsudzujúcevlnu násilia v Keni, ktorá sa v tejto krajinezdvihla po decembrových voľbách. EP žiadazainteresované strany, aby vykonali všetkona zabezpečenie dodržiavania ľudských práva upokojenie situácie a vyzýva EÚ, aby až dovyriešenia krízy zmrazila finančnú pomoc určenúkenskej vláde.Parlament v uznesení odsudzuje skutočnosť,že úradujúci prezident Mwai Kibakijednostranne vymenoval svoj kabinet,čo podľa poslancov vážne naštrbilovyjednávacie úsilie a vyzývajú ho, aby dodržiavaldemokratické záväzky zakotvenév národnej ústave a v usmerneniach uvedenýchv Africkej charte, vzťahujúcich sana slobodné a spravodlivé voľby. Okremtoho Kibakiho žiadajú, aby vydal súhlasna nezávislé preskúmanie výsledkov prezidentskýchvolieb a vyzývajú obe strany,aby začali rokovania. Parlament v tejtosúvislosti podporuje sprostredkovateľskéúsilie skupiny bývalých afrických štátnikov,na ktorej čele stojí bývalý generálnytajomník Organizácie Spojených národovKofi Annan.Výzva na prepustenie disidentaPoslanci EP prijali uznesenie o porušovaníľudských práv v Číne, v ktorom vyzvali čínskeúrady, aby prepustili zatknutého čínskeho obhajcuľudských práv a disidenta Chu Ťiu. Čínetiež v uznesení odkázali, aby v období predusporiadaním olympijských hier preukázala,že dodržiava ľudské práva a zásady právnehoštátu.Obhajca ľudských práv Chu Ťia bol 27.decembra 2007 zatknutý v Pekingu v jehodome kvôli obvineniu z podvratníckej činnostiza aktivity chránené čínskou ústavou.Tento disident, rovnako ako aj jehomanželka Ceng Ťin-jen, boli v minulomroku medzi osobami nominovanými na Sacharovovucenu za slobodu myslenia. Obajamanželia niekoľko rokov usilovne a neustálepoukazujú na prípady porušovaniaľudských práv v Číne.Viaceré organizácie označili decembrovézatknutie za ďalší z pokusov čínskej vládyo umlčanie kritikov v období pred usporiadanímolympijských hier v Pekingu.Slovinsko predstavilo programnového predsedníctvaJanuárom 2008 sa začalo nové predsedníctvov Rade EÚ, ktorého sa prvýkrát ujala jednaz „nových“ členských krajín EÚ – Slovinsko.Poslanci EP si vypočuli vyhlásenie slovinskéhopredsedu vlády Janeza JANŠU, ktorý ichoboznámil s programom jeho krajiny pre smerovanieeurópskej politiky na nasledujúcichšesť mesiacov.Za priority v pozícii predsedu Radyoznačilo Slovinsko predovšetkým úspešnézavŕšenie ratifikačného procesu Reformnejzmluvy EÚ, oblasť energetiky, klimatickýchzmien, ako aj posilnenie spolupráces krajinami západného Balkánu.Zvláštnu pozornosť chce slovinsképredsedníctvo venovať Kosovu a európskejpolitike susedstva. V súlade s vyhlásenímroka 2008 za Európsky rok medzikultúrnehodialógu je slovinskou prioritoutiež posilňovanie diverzity a odstraňovaniepredsudkov, ktoré je podľa tejto krajinydôležité najmä pre riešenie problémovv oblastiach, akými sú migrácia, boj protiorganizovanému zločinu či terorizmus. 78 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárieInfoservis prezidentskej kancelárieOslavy 15. výročia vznikuSlovenskej republiky sa konaliv Martine2. január 2008Prezident SR Ivan Gašparovič si pätnástevýročie vzniku Slovenskej republikyuctil účasťou na oslavách, ktoré sa konaliv Martine.Traja najvyšší ústavní činitelia položilivence na Národnom cintorínev Martine a zúčastnili sa na slávnostnomprograme na Divadelnom námestí.Prezident v príhovore vyslovil presvedčenie,že bez národov, ich kultúrnej zrelosti, by európskaobčianska spoločnosť nikdy nevznikla.„Ak nemáme žiť povrchne a ľahkovážne,takmer ľahostajne, posilňujme naše historickévedomie, starajme sa o vzdelanosť, kultúrua duchovný rozvoj vlastného národa.Upevňujme naše prirodzené právo byť súčasťouduchovného bohatstva nášho kontinentu.Tak ako to robili najväčšie osobnosti našejbohatej národnej histórie,“ povedal popriinom slovenský prezident.Prezident Českej republiky naoficiálnej návšteve10. január 2008Slávnostným privítacím ceremoniálomna nádvorí prezidentského paláca sa začaladvojdňová oficiálna návšteva českého prezidentaVáclava Klausa s manželkou Líviouna Slovensku.Po skončení rokovania oboch hláv štátovslovenský prezident Ivan Gašparovič opätovnekonštatoval nadštandardnosť bilaterálnychvzťahov oboch krajín a vyzdviholbezproblémovú harmonizáciu postojov namedzinárodných fórach.Václav Klaus netajil konštatovanie, žeako prvá, tak i posledná zahraničná cestapočas výkonu funkcie prezidenta vždy viedlai vedie na Slovensko, ktoré navštívil sedemkrát.Ocenil vzájomnú podporu na medzinárodnejúrovni, či už v prostredí V4, nasummitoch prezidentov strednej Európy,alebo na globálnej úrovni EÚ, OSN a ďalšíchfórach.Prezident SR s manželkou prijalčlenov diplomatického zboru16. január 2008Na tradičnom novoročnom stretnutív Prezidentskom paláci prijal prezidentIvan Gašparovič s manželkou vedúcichdiplomatických misií. Na podujatí bol prítomnýaj minister zahraničných vecí JánKubiš.Prezident SR v slávnostnom príhovorepripomenul aj nedávny vstup Slovenskado schengenského priestoru. Pre viacerýchz diplomatov tým pominula iba technickáprekážka častejšieho kontaktu so Slovenskom,pre Slovensko to však bola dôležitáudalosť uplynulého roku a významná etapaplného začlenenia do širšej európskejintegrácie, čo ďalej posilnilo našu medzinárodnúpozíciu.Prezident Ivan Gašparovič zvlášť privítalnového veľvyslanca USA VincentaObsitnika, ktorý je pre Slovensko na tejtovýznamnej pozícii historicky prvým rodákom.Poďakoval veľvyslancom krajín,ktoré vlani oficiálne či pracovne navštívil,a, samozrejme, aj tým, ktorí napomáhaliúčasti našej hlavy štátu na príležitostnýchmultilaterálnych fórach.Prezident SR sa stretols predstaviteľmi Združenia miesta obcí Slovenska16. január 2008V príhovore k asi 150 primátorom a starostommiest a obcí, členom ZMOS, prezidentvysoko vyzdvihol ich prácu, pretože ako povedal:„Niet pochýb o tom, že zvládnuť postprimátora alebo starostu nie je profesia, anifunkcia. Je to poslanie. Teda v istom zmysleaj danosť, vyžadujúca si cieľavedomosť a odhodlanosťdokázať, že veci verejné sa dajúrobiť dobre a ešte lepšie, vždy v prospechvšetkých občanov. Úspechy samosprávy naSlovensku to dokazujú.“Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPredseda ZMOS Michal Sýkora zdôraznil,že stretnutia s hlavou štátu sú pre primátorova starostov prejavom spolupatričnostia ocenením a zároveň vzpruhou.„V uplynulom roku sme dokázali obhájiťzákladné princípy reformy verejnej správya fiškálnej decentralizácie, ktorá prinieslaprehľadnosť a stabilitu pri financovaní zákonnýchúloh miest a obcí. Stabilita sa ukázalaako veľmi cenná devíza, pretože otvorilamožnosti pre riešenie ďalších úloh, ktoréstoja pred mestami a obcami.“ Foto: M. GarajJanuár 200879

Infoservis Úradu vlády SRInfoservis Úradu vlády SRTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 7 5729 5248Fax: +421 7 5249 7625mmaruska@government.gov.skjana.riskova@government.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké72. schôdza vlády SR(12. decembra 2007)73. schôdza vlády SR(19. decembra 2007)74. schôdza vlády SR(2. januára 2008)75. (mimoriadna) schôdza vlády SR(9. januára 2008)76. schôdza vlády SR(16. januára 2008)Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR12. decembra 2007Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodocha zákon, ktorým sa mení zákon NR SR č.222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnejsprávy a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisovv znení zákona č. 172/2003 Z. z. Návrhpredložil minister obrany SR FrantišekKašický.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona o zrušení Národnej akadémie obranymaršala Andreja Hadika a o zmene a doplneníniektorých zákonov. Návrh predložilminister obrany SR František Kašický.Vláda SR prerokovala a schválila stratégiuSR pri príprave, nominácii a obsadzovanípostov v inštitúciách EÚ do roku2013. Návrh predložili podpredseda vládySR pre vedomostnú spoločnosť, európskezáležitosti, ľudské práva a menšiny DušanČaplovič a minister zahraničných vecí SRJán Kubiš.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh stratégie liekovej politikydo roku 2010. Návrh predložil ministerzdravotníctva Ivan Valentovič.Vláda SR prerokovala a schválila správuo riešení situácie v projektoch spolufinancovanýchz Kohézneho fondu, vzniknutejvstupom strategického partnera dovodárenských prevádzkových spoločností,z toho vyplývajúcich rizikách a navrhovanýchopatreniach zo strany SR. Správupredložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na ukončenie pôsobenia príslušníkovOzbrojených síl SR v misii UNDOFna Golanských výšinách. Návrh predložiliminister obrany SR František Kašický a ministerzahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna zvýšenie počtu príslušníkov Ozbrojenýchsíl SR do pozorovateľskej misieUNTSO na Blízkom východe. Návrh predložiliminister obrany SR František Kašickýa minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna vymenovanie splnomocnenkyne vládySR pre rómske komunity za členku Radyvlády SR pre verejnú správu. Návrh predložilpodpredseda vlády SR a minister vnútraSR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o priebehu a výsledkoch VII.zasadania Zmiešanej slovensko-maďarskejkomisie pre záležitosti menšín. Správupredložil minister zahraničných vecí SRJán Kubiš.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila systém finančného riadeniaEurópskeho poľnohospodárskeho fondupre rozvoj vidieka. Návrh predložila ministerkapôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna udelenie štátnych vyznamenaní pri príležitosti15. výročia vzniku SR. Návrh predložilpodpredseda vlády SR pre vedomostnúspoločnosť, európske záležitosti, ľudsképráva a menšiny Dušan Čaplovič.Vláda prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o implementácii Dohovoruo ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnychosvojeniach z 29. mája 1993 v podmienkachSR. Informáciu predložila ministerkapráce, sociálnych vecí a rodiny SRViera Tomanová.Vláda prerokovala a vzala na vedomiesprávu o plnení úloh vyplývajúcich z koncepcieorganizácie a rozvoja integrovanéhozáchranného systému do roku 2010. Správupredložil podpredseda vlády SR a ministervnútra SR Robert Kaliňák.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR19. decembra 2007Vláda SR prerokovala a schválila návrhnariadenia vlády SR o technických požiadavkáchna zníženie emisií z klimatizačnýchsystémov v motorových vozidlách.Návrh predložil minister dopravy, pôšta telekomunikácií SR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomielegislatívny a pracovný program EK narok 2008 a Správu o prioritách vyplývajúcichz Legislatívneho a pracovného programuEK na rok 2008 pre SR. Návrh predložilpodpredseda vlády SR pre vedomostnúspoločnosť, európske záležitosti, ľudsképráva a menšiny Dušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna neudelenie štátneho súhlasu na pôsobeniesúkromnej vysokej školy s názvomSeveroslovenská vysoká škola n. o. v Čadci.Návrh predložil podpredseda vlády SRa minister školstva SR Ján Mikolaj.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila program prípravy a výstavbydiaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007– 2010. Návrh predložil minister dopravy,pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila návrhmodernizácie a rozvoja mobilného parkuŽelezničnej spoločnosti Slovensko, a. s.,na obdobie rokov 2008 – 2010 (2012). Návrhpredložil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila návrhprogramu modernizácie a rozvoja železničnejinfraštruktúry na r. 2007 – 2010. Návrhpredložil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.80 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SRVláda SR prerokovala a schválila návrhinštitucionalizácie systému podpory exportuv SR. Návrh predložili minister financiíSR Ján Počiatek a minister hospodárstvaSR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh stratégie spotrebiteľskejpolitiky SR na roky 2007 – 2013. Návrhpredložil minister hospodárstva SR ĽubomírJahnátek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhstratégie uplatňovania dobrovoľných nástrojovenvironmentálnej politiky v SR. Návrhpredložil minister životného prostrediaSR Jaroslav Izák.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna určenie zodpovednosti ministerstieva ostatných ústredných orgánov štátnejsprávy za aplikáciu a prijatie opatrení navnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiamEurópskych spoločenstiev. Návrhpredložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna doriešenie prevodu správy celej majetkovejúčasti štátu na podnikaní spoločnostiSlovak Telekom, a. s., a s ňou súvisiacehovýkonu práv a povinností akcionára z Ministerstvadopravy, pôšt a telekomunikáciíSR na Ministerstvo hospodárstva SR. Návrhpredložil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila návrhkoncepcie výchovy a vzdelávania národnostnýchmenšín. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister školstva SRJán Mikolaj.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR2. januára 2008Vláda schválila vyhlásenie vlády SRk 15. výročiu vzniku Slovenskej republiky.Vyhlásenie predložil predseda vlády SRRobert Fico.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR9. januára 2008Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona o periodickejtlači a agentúrnom spravodajstve a o zmenea doplnení niektorých zákonov (tlačovýzákon).Návrh predložil minister kultúry SR MarekMaďarič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpisea o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov a o doplneníniektorých zákonov. Návrh predložilriaditeľ Národného bezpečnostného úraduSR František Blanárik.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na ukončenie platnosti Dohodymedzi vládou SR a vládou Ruskej federácieo zjednodušení vydávania víz slovenskýma ruským občanom uzavretej formouvýmeny diplomatických nót z 22. augusta2001 a 1. októbra 2001. Návrh predložilpodpredseda vlády SR a minister vnútraSR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a schválila návrhkoncepcie cenovej politiky. Návrh predložilminister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerušila rokovanie o správeo stave pripravenosti SR na čerpanieštrukturálnych fondov a Kohézneho fonduv programovom období 2007 – 2013 (stavk 15. 11. 2007). Správu predložil ministervýstavby a regionálneho rozvoja SR MarianJanušek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhaktualizácie postupnosti (Roadmap) implementácieAkčného plánu pre environmentálnetechnológie (ETAP) v SR. Návrhpredložil minister životného prostredia SRJaroslav Izák.Vláda SR prerokovala a schválila návrhkomunikačného plánu k implementáciiNárodnej stratégie ochrany finančnýchzáujmov EÚ v SR. Návrh predložil vedúciÚradu vlády SR Igor Federič.Vláda SR prerokovala a schválila Štúdiuvybudovania národnej siete na prenos utajovanýchinformácií. Návrh predložil riaditeľNárodného bezpečnostného úradu SRFrantišek Blanárik.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamivzala na vedomie správu o priebehu privatizácieSPP, a. s. Správu predložil ministerhospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieAnalýzu a prognózu konkurencieschopnostislovenských poľnohospodárskycha potravinárskych výrobkov na trhuEÚ a trhoch tretích krajín. Správu predložilaministerka pôdohospodárstva SRZdenka Kramplová.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o priebehu a výsledkochsummitu predsedov vlád krajín Vyšehradskejskupiny a Slovinska (Rožnovpod Radhoštěm, Ostrava). Informáciupredložil minister zahraničných vecí SRJán Kubiš.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR16. januára 2008Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády vyjadrila súhlass návrhom poslancov Národnej radySlovenskej republiky Branislava Bačíkaa Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorýmsa mení zákon Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcovv znení neskorších predpisov. Návrhpredložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a schválila návrhplánu práce Bezpečnostnej rady SR na rokČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii2008. Návrh predložil predseda vlády SRa predseda Bezpečnostnej rady SR RobertFico.Vláda SR prerokovala a schválila informáciuo vydaných aproximačných nariadeniachvlády SR v II. polroku 2007 a o zámereprijímania aproximačných nariadenívlády SR v I. polroku 2008. Návrh predložilpredseda podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a schválila návrhkoncepcie Centrálneho elektronickéhopriečinka pre medzinárodný obchod a súvisiaceprocesy. Návrh predložil ministerfinancií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhopatrení na odstránenie diskriminácie priodmeňovaní sudcov všeobecných súdov.Návrh predložil podpredseda vlády SRa minister spravodlivosti SR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila Koncepciu rozvoja leteckejdopravy SR na obdobie do roku 2010. Návrhpredložil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila prípravunového terminálu pre cestujúcichna Letisku M. R. Štefánika Bratislava. Návrhpredložil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila správu o súčasnom stave nákladnéhoželezničného prepravcu CargoSlovakia, a. s., a postupe vlády SR pri zabezpečovaníbudúceho rozvoja Carga Slovakia,a. s. Správu predložil minister dopravy,pôšt a telekomunikácií SR ĽubomírVážny.Vláda SR prerokovala a schválila správuo stave pripravenosti SR na čerpanieštrukturálnych fondov a Kohézneho fonduv programovom období 2007 – 2013 (stavk 15. 11. 2007). Správu predložil ministervýstavby a regionálneho rozvoja SR MarianJanušek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna odvolanie predsedu, podpredsedua členov Správnej rady Slovenského pozemkovéhofondu. Návrh predložila ministerkapôdohospodárstva SR ZdenkaKramplová.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna odvolanie predsedu, podpredsedua členov Dozornej rady Slovenského pozemkovéhofondu. Návrh predložila ministerkapôdohospodárstva SR ZdenkaKramplová.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom Deklarácie spoločenskej zhodyzaviesť a používať euro v Slovenskej republike.Návrh predložil predseda vládySR Robert Fico.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o stave a úrovni výchovy a vzdelávaniav školách a školských zariadeniachv SR v školskom roku 2006/2007. Správupredložil podpredseda vlády SR a ministerškolstva SR Ján Mikolaj.Január 200881

Infoservis NR SRInfoservis Národnej radySlovenskej republikyŠestnásta schôdza Národnej rady Slovenskej republikyPredseda národnej rady Pavol Paškatúto schôdzu otvoril krátko po 13. hodinev utorok 27. novembra 2007. Trvala dostredy 12. decembra. Ústredným bodomjej programu bol návrh zákona o štátnomrozpočte na rok 2008. Do poslaneckéhokresla zasadol bývalý minister pôdohospodárstvaMiroslav Jureňa (Ľudová strana-HZDS). Poslanecký sľub opätovne zložilMarián Haľko (ĽS-HZDS), ktorý nastúpildo národnej rady ako náhradník za ZdenkuKramplovú, ktorá bola vymenovaná zaministerku pôdohospodárstva.Z rozpravy o štátnom rozpočteNávrh zákona uviedol minister financiíJán Počiatek, ktorý okrem iného poznamenal,že návrh je v súlade s fiškálnym záväzkomdefinovaný programovým vyhlásenímvlády. Vláda podľa ministra predpokladádynamický rast hospodárstva naúrovni v priemere šesť percent ročne s infláciou1,8 až 2,4 percenta a zároveň aj poklespriemernej evidovanej miery nezamestnanosti,a to na úroveň minimálne 9,2percenta. Súčasný rýchly hospodársky rastje vyvážený a udržateľný, poznamenal ďalejminister s tým, že sa to prejaví na zvyšovaníživotnej úrovne.Podľa Júliusa Brocku, ktorý v rozpravevystupoval za poslanecký klub KDH, je torozpočet premárnených príležitostí. Upozornilna skutočnosť, že ministerstvo financiíuž na budúci rok očakáva spomaleniehospodárskeho rastu a vyššiu infláciu.Poslanec SDKÚ-DS Pavol Prokopovičkritizoval predovšetkým rozpočet sektoradopravy. Jedným z bodov jeho kritiky boloaj plánované financovanie leteckej dopravyna Slovensku.Súčasná vláda spôsobom zvyšovaniaplatieb zdravotného poistenia za poistencovštátu plní skôr volebný programSDKÚ-DS ako vlastné programové vyhlásenie,uviedol poslanec za spomenutý politickysubjekt Viliam Novotný.Poslanec za KDH Pavol Minárik sa zameralpredovšetkým na kritiku rozpočturezortu kultúry. Uviedol, že nebude predkladaťnijaké pozmeňujúce návrhy, leboodhodlanie neprijať žiadne zmeny je takéveľké, že by to nemalo význam.Poslankyňa za Smer-SD Oľga Nachtmannovápovedala, že rozpočet roku 2008 jeprelomový, spĺňa maastrichtské kritériáa nie je to jednoduché aj pre vysoký deficitSociálnej poisťovne.Exminister financií a poslanec za SDKÚ-DS Ivan Mikloš opäť upozornil na rozpočtovévýdavky pre poľnohospodárov, ktorépodľa neho nie sú v prospech ľudí, ktorív poľnohospodárstve robia, ani v prospechspotrebiteľov a daňových poplatníkova ani v prospech vlastníkov pôdy, ale lenv prospech niekoľkých veľkých poľnohospodárskychfariem.Poslanec zo Smeru-SD Stanislav Kubánekobhajoval návrh štátneho rozpočtu ostroukritikou bývalého premiéra MikulášaDzurindu. Vyčítal mu, že ani po odchodez premiérskej funkcie sa neprestal správaťarogantne a zavádzajúco.Po rozprave vystúpil aj minister financiíJán Počiatek, ktorý obhajoval návrh rozpočtua zopakoval, že ide o najlepší rozpočetv samostatnej histórii Slovenska. Vyzdviholpredovšetkým úroveň deficitu verejnejsprávy, ktorý by mal tento rok dosiahnuť2,3 percenta hrubého domáceho produktu,čo je podľa neho úctyhodné najmä pri zlenaprojektovanej dôchodkovej reforme.Za rozpočet hlasovalilen koaliční poslanciParlament schválil zákon o štátnom rozpočtena rok 2008, čím zároveň vyslovilaj dôveru vláde Roberta Fica. Zo 146 prítomnýchposlancov hlasovalo za 85 a protibolo 61 poslancov. Hlasovanie o rozpočtebolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde.Koaličným partnerom to navrhol RobertFico po vládnej kríze, ktorá vzniklapre prevody pozemkov na Slovenskom pozemkovomfonde.Ďalšie schválené právne normyParlament opätovne schválil novelu zákonao sociálnom poistení, ktorú do národnejrady vrátil prezident republiky IvanGašparovič. Poslanci pritom akceptovalipripomienku hlavy štátu, keď v novele ponechaliustanovenia o možnosti vstúpiť dodruhého piliera v prvom polroku 2008. Zároveňposlanci z novely vypustili schválenýpozmeňujúci návrh Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorý vstup do systému starobnéhodôchodkového sporenia s výnimkou mladýchľudí neumožňoval.Od februára tohto roku sa zvýši poplatokk príspevku pri narodení prvého dieťaťazo súčasných 11-tisíc na 20 440 korún.Spolu s príspevkom pri narodení dieťaťavo výške 4 560 korún, ktorý patrí rodičompri narodení každého dieťaťa, tak štát buderodičom pri narodení prvého dieťaťa poskytovaťspolu 25-tisíc korún. Novela tiežsprísňuje podmienky nároku na príplatokk príspevku pri narodení prvého dieťaťa.Matka totiž bude povinná preukázať, že odzačiatku štvrtého mesiaca tehotenstva sapravidelne mesačne zúčastňovala na preventívnychprehliadkach u gynekológa.Poslanci tiež schválili novelu zákonao sociálnom fonde. Prostriedky z fondu saod tohto roku budú môcť použiť aj na účelykolektívneho vyjednávania. V kolektívnejzmluve bude možné dohodnúť poskytnutiepríspevku zo sociálneho fondu naúhradu nákladov odborovej organizácie,vynaložených na spracovanie analýz a expertízalebo iných služieb nevyhnutnýchna realizáciu kolektívneho vyjednávania.Ročné zúčtovanie zdravotného poistenianebudú od tohto roku musieť podávaťniektoré skupiny poistencov – študenti,starobní dôchodcovia, asistenti osôb sozdravotným postihnutím či opatrovatelia.Tieto skupiny sa stali opäť poistencami štátu,aj keď majú príjmy z dohôd o prácachvykonávaných mimo pracovného pomeru.Poistencami štátu budú aj doktorandi, ktoríštudujú v dennej forme štúdia a nedovŕšili30 rokov.Národná rada schválila aj zákon o zavedeníeura v Slovenskej republike, tzv. generálnyzákon. Norma stanovuje podmienkyduálneho obehu, výmeny a používaniabankoviek a mincí, bezhotovostných operáciía poštového platobného styku, postuppri premene majetkových hodnôt a peňažnýchsúm a stanovuje kontinuitu právnychvzťahov, referenčné úrokové sadzby, kurzya indexy, duálne zobrazovanie cien, platieba iných hodnôt.Knihy, brožúry, notová literatúra a inétlačiarenské výrobky sú od začiatku tohtoroku zdaňované 10-percentnou sadzboudane z pridanej hodnoty. Podľa schválenejnovely zákona bude výpadok dane z pridanejhodnoty pre zavedenie zníženej sadzbydane predstavovať v roku 2008 137 miliónov,v roku 2009 143 miliónov a v roku2010 150 miliónov korún.Od začiatku júla tohto roku budú dodávateliaa spotrebitelia platiť spotrebnú daňz elektriny, uhlia a zemného plynu. Vyplývato zo schváleného zákona o spotrebnejdani z elektriny, uhlia a zemného plynu.Domácnosti by mali byť od týchto daníoslobodené.Parlament schválil aj novelu zákonaa dani z príjmov, ktorá má za cieľ obmedziťmožnosť ovplyvňovania základu danez príjmov právnických osôb pravdepodobnýmibudúcimi nákladmi a na účely zisteniazákladu dane uznať iba technické rezervypoisťovní tvorené ku konkrétnympoistným zmluvám a nahláseným poistnýmudalostiam.Poslanci ďalej schválili novelu zákonao stavebnom sporení, ktorá umožní právnickýmosobám získať stavebný úver prinižšom ako 50-percentnom vklade. Okruhpoberateľov štátnej prémie sa rozšírio spoločenstvá vlastníkov bytov. Zákono-82 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SRdarcovia schválili aj novelu zákona o poisťovníctve.Národná rada schválila aj novelu Obchodnéhozákonníka. Do slovenskéhoprávneho poriadku preberá európskusmernicu o cezhraničných zlúčeniacha splynutia kapitálových spoločností čismernicu o klamlivej a porovnávacej reklame.Do systému Štátnej pokladnice sa budúmôcť zapojiť na dobrovoľnej báze aj ďalšieštátne subjekty, ktoré v súčasnosti tútomožnosť nemajú. Národná rada schválilanovelu zákona o Štátnej pokladnici, podľaktorej sa jej klientmi môžu stať právnickéosoby zriadené osobitným zákonom akonapríklad Exim banka.Poslanci schválili aj zákon o oficiálnejrozvojovej pomoci, ktorý rámcovo upravujerozvojovú pomoc Slovenskej republiky,určuje jej princípy, ciele a formy. Normaupravuje postavenie a pôsobnosť Slovenskejagentúry pre medzinárodnú rozvojovúspoluprácu, postavenie a účasť orgánovštátnej správy a územnej samosprávypôsobiacich v oblasti oficiálnej rozvojovejpomoci.Minimálna mzda sa bude stanovovaťpodľa nových pravidiel. Poslanci schválilinovú právnu normu o minimálnej mzde.Po novom, ak by sa sociálni partneri v rámcitripartity nedohodli na úprave najnižšíchmiezd, minimálna mzda sa zvýši každoročneod 1. januára o mieru rastu priemernejmesačnej nominálnej mzdy.Od januára tohto roku by kúpeľná starostlivosťmala byť dostupnejšia. Očakávato ministerstvo zdravotníctva po schválenínovely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti.Novela ruší v kúpeľnej starostlivostikategóriu diagnóz C, v ktorej si pacientihradili pobyt i liečbu sami.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiParlament schválil aj novelu zákonao poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,ktorá zastavuje transformáciu zdravotníckychzariadení. V novele sa tiež definujepevná a koncová sieť poskytovateľovzdravotnej starostlivosti a rozčleňujesa Slovenská komora iných zdravotníckychpracovníkov, asistentov, laborantova technikov.Od marca tohto roku budú na Slovenskuopäť stanovené lekárske obvody prepraktických lekárov, gynekológov a zubnýchlekárov. Obvodní lekári nebudú môcťodmietnuť pacienta s trvalým bydliskomv ich rajóne. Pacienti si však naďalej budúmôcť vybrať ktoréhokoľvek lekára. Vyplývato zo schválenej novely zákona o zdravotnejstarostlivosti.Parlament tiež schválil novelu zákonao zákaze biologických zbraní. Jej cieľom jezmena preukazovania bezúhonnosti na vydanie,zmeny alebo zrušenie rozhodnutiao povolení na zaobchádzanie s vysoko rizikovýmibiologickými agensmi a toxínmiodpisom z registra trestov.Štát bude môcť stavať diaľnice aj bez stavebnéhopovolenia. Vyplýva to z novely zákonana urýchlenie výstavby diaľnic. Podľanovely nebude treba získať vlastnícke právak pozemkom, na ktorých sa majú stavaťdiaľnice, k stavebnému konaniu, ale až kukolaudačnému konaniu.Poslanci prijali aj novelu cestného zákona,ktorá súvisí s uznesením vlády zoseptembra minulého roku. Kabinet vtedyschválil zámer vytvoriť podmienky naurýchlenie výstavby nedobudovaných úsekovdiaľnice a rýchlostných ciest.Národná rada schválila novelu zákonao ochrane utajovaných skutočností. Na jejzáklade trovy konaní, ktoré vznikli do 31.decembra 2007 v súvislosti s preskúmavanímrozhodnutí Národného bezpečnostnéhoúradu, kde odvolacím orgánom boliOsobitný kontrolný výbor Národnej radySlovenskej republiky a Výbor Národnejrady Slovenskej republiky na preskúmavanierozhodnutí Národného bezpečnostnéhoúradu, uhradí samotný úrad.Správne orgány budú mať možnosť objasňovaťpriestupky a prijímať oznámeniao ich spáchaní aj v prípadoch, keď vo vecinie je známy páchateľ. Upravuje to novelazákona o priestupkoch.Štátne hmotné rezervy nebudú musieťv budúcnosti skladovať niektoré položky.Na základe zmluvy by ich v prípade potrebyzabezpečovali súkromné firmy. Počítas tým novela zákona, ktorú schválil parlament.Cieľom schválenej novely zákona o reklameje rozšíriť ochranu spotrebiteľova podnikateľov aj pred účinkami reklamy,ktorá je nekalou obchodnou politikou.Pred skončením schôdze poslanci ešteschválili rozpočty Fondu národného majetkuSlovenskej republiky, Exportno-importnejbanky, Sociálnej poisťovne a Úradu nadohľad nad zdravotnou starostlivosťou,vzali na vedomie petíciu o dôchodkovomsporení a prijali deklaráciu o hladomorev bývalom Sovietskom zväze. Po odhlasovanídeklarácie predseda národnejrady Pavol Paška ukončil jej 16. schôdzu.Všetkým poslancom daroval medovník.Na záver zákonodarcom zaspieval folklórnysúbor Dolina.Sedemnásta schôdza Národnej rady Slovenskejrepubliky o vyslovení nedôveryRobertovi FicoviSchôdzu zvolal predseda národnej radyna žiadosť opozičných poslancov, v menektorých ju predložil Mikuláš Dzurinda.Pavol Paška určil jej začiatok na štvrtok6. decembra o 19. hodine. Opozícia kritizovalapostup predsedu parlamentu, pričomMikuláš Dzurinda povedal, že niet dôvodovna nočné rokovanie, v noci pracujúiba zlodeji. Po rokovaní poslaneckého grémiaopozícia na protest opustila rokovaciusálu.Potom mala schôdza rýchly priebeh. Povystúpení spravodajcu k návrhu na vyslovenienedôvery Robertovi Ficovi. Ten vovystúpení už len pred koaličnými poslancamipovedal, že hlasovanie o dôvere vláde,ktoré bolo spojené s hlasovaním o štátnomrozpočte, potvrdilo, že „existuje jasnávôľa strán vládnej koalície pokračovať v plnenísociálne orientovaného programovéhovyhlásenia vlády“.Keďže predkladateľ návrhu nebol prítomný,návrh na vyslovenie nedôvery premiérovineodznel. V záverečnom hlasovanínepodporil tento návrh ani jeden prítomnýposlanec. Proti bolo 78 koaličných poslancov,zdržal sa nezávislý poslanec Peter Gabura.Pripravil František MelišJanuár 200883

SummarySUMMARYExcerpt from an Interview with DeputyPrime Minister and the Minister of Interiorof the Slovak Republic, Robert Kaliňák■■ A year, unambiguously linked to theSchengen border system, is over. What isassociated with it in your mind?An immense effort of people doingthis work, I think. However, all of theassociations that I have in my mind are notlikely to be said. Nevertheless, due to thework done, now we are able to purchasenew technology for the state bordersprotection, to design projects of necessarysystems, to launch them and to ensure theirrun. Likewise, we are able to build up newnecessary buildings without any problems.What is not possible to purchase, is theeffort of the staff doing the work for theState’s sake – and the talk is not only aboutthe staff involved directly in the matter.Very often, the assistance of municipalitieswas required, but nobody complained aboutado there, nobody protested, people frommunicipalities rather came to help us. Theborder police itself did an excellent workand did it with fervour. Yes, fervour, this isthe right word; even the EU staff who cameto see our police in action, used this word.The weeks I have spent at Slovakia’s easternborder are kept in my memory as the mostpositive whiles I have ever experienced.In their free time even, involved peopleanalysed the ways of doing the preparatorywork faster, of ensuring the necessaryquality of work, of representing Slovakia inthe time of foreign experts’ inspections. Andthe foreign experts really praised our people,they were captivated by the commitment ofour people. This is what I shall keep in mymind even after the years.■■ What impact on crime-rate in Slovakia isto be caused by our entry in the Schengenspace? Is there a threat of growth in crimerate?I would rather say the opposite. Ourinvolvement in the Schengen space willhave a very positive impact on the economicdevelopment of most of Slovakia’s borderregions. And, as for the fight against crime:since the Schengen information systemhas been introduced (September 2007),we succeeded to detain 700 persons whowould not have been detained without thissystem. And after having the opportunityto change for example DNA samples andfinger prints with other countries, thequality of cooperation will become moreintense and the fight against crime moreeffective. This will enable us to clarifya huge amount of crimes which remainunsolved.Excerpt from an Interview with theForeign Affairs Minister of the SlovakRepublic, Ján Kubiš■■ The Ukraine is Slovakia’s neighbour inthe East. During your visit there you saidthat Slovakia was supporting Ukraine’saccession to the World Trade Organisation,the European Union and NATO.Since I have entered the post of foreignaffairs minister, I find the relationshipwith Slovakia’s eastern neighbour veryimportant. Therefore, I visited this countryimmediately after taking up this post andtalked to my Ukrainian counterpart aboutthe opportunities for our cooperation. Wehave been succeeding to lead a successfulpolitical dialogue with Ukrainian toprepresentatives. Just to remind: the SlovakParliament Chairman, Pavol Paška hasalready visited Kiev; a Slovak deputyPrime Minister, Dušan Čaplovič, has beenthere twice, the Minister of Economy,Ľubomír Jahnátek, and the Prime Minister,Robert Fico, also visited the Ukraine, thelast one in February 2007, and the visitwas of considerable success. In October2007 we received the Ukrainian President,Viktor Yushchenko. His visit confirmedthe excellent state of mutual relations andpermanent interest of both sides in theirfurther development.The Slovak stance to the Ukrainianapproximation to NATO and the EU wasalso highly appreciated; Slovakia’s supportto the Ukrainian integration ambitions hasseveral forms. One of the most practical oneis the joint Slovak-Ukrainian fulfilment ofthe second annual programme of bilateralcooperation aimed at accomplishing theEU-Ukrainian Action Plan. The Slovaksupport to the fulfilment of the goals of theIntensified Dialogue between the Ukraineand NATO is the following practicalform. To say it generally, Slovakia belongsto greatest supporters to the Europeanintegration ambitions both on NATO andEU floors. This fact has been reflected inthe debates about Slovakia’s developmentof the relations with its neighbours in theEuropean context and in our efforts topush through the policy of EU open doorto the Ukraine.We also intend to make the economiccollaboration with the Ukraine in thefield of energy security more intense.We shall also foster the Ukrainian effortto join the WTO. The Slovak Embassy inKiev which has been working as a NATOcontact embassy since the beginning of2007, provides the Ukrainian professionaland unprofessional public with relevantinformation about NATO. Besides anintense political bilateral programme ofcooperation with the Ukraine, Slovakiawas using the opportunities linked to itspreceding chairmanship in the VisegradGroup V4 countries for enhancing therelations with its eastern neighbour.For similar purposes the contributionsof the International V4 fund is beingused – namely its fellowship programmehelps Ukrainian students to acquire thenecessary knowledge and skills. We intendto do all of this also in future.Barroso: Huge Progress and StepForwards Made by SlovakiaThe chairman of the EuropeanCommission, José Manuel Barroso,proceeded to the enlargement of theSchengen space without inland borders withmuch initiative. He was pushing it throughalso at that time when many representativesof the EU foundering states took reluctant84 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Summaryor even pessimistic stances to this policy.He always highlighted a wider context ofthe Schengen space enlargement, not onlyremoving the check-points at EU inlandborders. He confirmed it in the commondeclaration made with José Sócrates, thePrime Minister of Portugal, who had assumedthe EU chairmanship for the second halfof last year. The declaration dealing withthe Schengen space enlargement stated:“The Day of 21 December 2007 means thetermination of conducting the check-ups atthe borders of nine EU member states. Thepeople throughout Europe have expectedthe possibility to cross the borders freelyas if they never existed since the fall ofthe Iron Curtain. In many senses, it maybe considered as accomplishment of theprocess which started twenty years ago withthe fall of Berlin Wall.”Therefore, the day of 21 December 2007 isreally a commemorative day for entire Europe,Barroso thinks. “Since now, more than 399million of Europeans may consume oneof the freedoms which is most appreciatedby them: free movement of people,” statedBarroso and added: “The Schengen spaceenlargement is confirming the union offreedom and democracy. Not so long timebefore Europe has been divided. Now we areunited in freedom and democracy. To crossthe borders in the given nine countries willrequire to make just a small step. But it meansan enormous step forwards for Europe.”Excerpt from an Interview with DeputyPrime Minister and the Minister of Justiceof the Slovak Republic, Štefan Harabin■■ Sometimes it seems as if you were doinganything but amending everything madeby your predecessors, namely by formerJustice Minister, Daniel Lipšic. When will thisamending finish?The talk is not about Daniel Lipšicalthough it is sometimes simplified andpresented like this in mass media. Thetalk is about a system which was absent– I mean, just, accurate and unambiguoussystem. The problem consists in the factthat some judges started to politicize andstopped doing their jobs. Instead theymade various surveys, searched for variousprominent posts and invented excuses fornot doing what they have to. The judgeserves in the way that he makes just andlawful decisions upon laws. Another thingwhich surprises me, is an easy goingapproach of the investigative, prosecutingand adjudicating bodies to unfair tendersand purchases, they simply let them go. Ihave nothing swept under the carpet; noartificial causes have been produced. Allwe have done is based on the auditingcontrols of the National Control Office ofthe Slovak Republic and the Ministry ofFinance.■■ Everyone who assumed the post of theMinister of Justice, resolved on improvingof the functioning of the courts. The talkis obviously about the period after therevolution of 1989. The citizens hope thatany new minister of justice should put thethings in order in this field after all. How doyou assess your own work up to now withregard to the said?Statistics and opinion poll will test me. Asfor the improvement in functioning of thecourts, steps towards positive changes andstabilizing of the matters in the field speakloud and clearly. It demonstrates that mypreferences given to the strong position ofthe presiding judge, to effective controls andchanges in legislation, have their grounds.Similar measures are being taken in theCzech Republic, France and other countries.Any press conferences will not acceleratejudicial proceedings. However, our objectiveissuing a judgment within three months, isstill not behind schedule, unfortunately. Ittakes longer time to achieve this objective.Excerpt from an Interview with theGeneral Prosecutor of the Slovak Republic,Dobroslav Trnka■■ What is being altered in the work of theGeneral Prosecutor’s Office after Slovakia’saccession to the Schengen system? What isgoing to be more difficult and what easier?We certainly shall have more difficultthings to do. The international department atthe General Prosecutor’s Office will have tobe staffed by more than six or ten persons atminimum, since already at the border certainthings resulting from the Rules of CriminalProcedure and the European Union directiveswill have to be done. Our prosecutors willhave to be in direct touch with relevantpolice forces active in detaining, extraditingand handing over the persons. Therefore,24-hour duties for relevant staff will have tobe introduced. The European arrest warrantand requests of other countries addressedto us, as an EU “bumper” state, will bring aconsiderable burden of work to our staff andto our policemen as well. Apart from this, therules of Schengen space deal with personaldata and their inviolability. The work undersuch conditions will be tough.What was the preparatory work like?■■Ensuring the basic preparatory stageis behind us. The staff working in theinternational departments, passed through aseries of fellowships, professional stays andseminars. They are also involved in trainingthe others. All of them have a good commandof languages and necessary professional skills.They will be specialized in complex exerciseof these activities in entirety. However, thefact is that we don’t have sufficient numberof staff. I still repeat that since 1993 whenČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJanuár 200885

Summarythe Slovak Republic commenced to exist,the number of prosecutors has not beenchanged. There has been only one singleincrease in staff – by twenty-five peopleat the Special Prosecutor’s Office. Afteradopting new Rules of Criminal Procedureand the Criminal Code, we have obtainedjust sixty new posts instead of 120 expectedones. It has a negative impact on our work,the workload is behind proportions.I decided to push through the system oftraining the prosecutors. I do not rely onrecruiting skilled people, judges, attorneysat-law,solicitors or commercial lawyers. Wehave a training system to train or retrain newprosecutors, a new staff not afflicted by oldpractices. Most of the trainees are youngpeople who did not experience the formerregime. They are being given a chance to behonest and industrious prosecutors. Well,there is a chance to train them in such arequired way from the very beginning. Theolder staff, and I consider myself to be amongthem, may be substituted in two or three yearswhich is actually under way. Since taking upmy post I have recruited 127 candidates, thearticling judges. They are of success, theyhave drive, fervour, and completely differentapproach towards their duties.Excerpt from an Interview with thePresident of the Special Court of theSlovak Republic, Michal Truban■■ Does the Special Court depend onpolitics?The Special Court was established onthe base of the political will manifested bythe preceding government coalition andsupported by the presently most strongestpolitical party SMER led by today’s PrimeMinister, Robert Fico. Similarly, as theCourt commenced to exist, it may ceaseto exist, depending on the political willof the present Government coalition. Iam convinced that there exist no rationalarguments in favour of dissolution of theSpecial Court today. It simply performs itsduties within the frame of overall justicesystem, all of them in compliance with thelaws of our State, the Constitution of theSlovak Republic and international legaldocuments. It is a recognized and respectedjudicial institution having the confidence ofmost of our citizens. It is one of the pillars ofjudicial authority in the Slovak Republic.■■ A year ago, many reasons were presented infavour of enlarging the workload of the SpecialCourt. Some other cases like premeditatedmurders, or counterfeiting money have beensuggested as the new agenda. Do you agreewith such an enlargement?I have declared several times in the past thatthe Special Court has sufficient personneland material capacities to proceed and todecide on grave criminal activities. Apartfrom the present jurisdiction we suggestthat the agenda of the Court should alsotake over premeditated murders and othercriminal acts which, due to their relevanceand impact on societal security, are subjectto competence of a special judicial authority.These other criminal acts comprise i. a.offence against the currency of the SlovakRepublic, offence against common currencyof the European Union, and all the criminalacts linked to corruption. So far, not all thecorruption acts are within our jurisdiction.■■ I am also convinced that the SpecialCourt should take over all of the criminalacts of racial motivation, eventually anymanifestation of xenophobia and extremismaccomplishing statutory elements of qualifiedfacts of named crimes.Since the beginning of our Court’sperformance, we have pointed out thenecessity to amend the legislation whichpresently does not enable to persecute theoffenders having committed premeditatedmurders, unless they were committed byorganized criminal or terrorist groups, orthey are factually related to crimes havingthe link to jurisdiction of the SpecialCourt otherwise. The said acts should beunambiguously in our jurisdiction, namelydue to their relevance and extreme societaldanger. Another reason is that these crimesare presently carried by jurisdiction ofdistrict courts in the centres of regionswhere these matters are being discussed byour colleagues in senates consisting of oneprofessional judge and two judges on thebench who are not professional judges andwho resolve disproportionally more cases ofcriminal agenda of different character. English-written by © Mária VrabcováOBJEDNÁVKAna predplatné časopisuEUROREPORT plus na rok 2008 11 výtlakov – letné dvojíslo v cene815 Sk vrátane poštovného.V prípade, že ste predplatiteom žiadameo potvrdenie objednávky na rok 2008.V prípade, že naalej nemáte záujem odoberaasopis, oznámte nám túto skutonostelefonicky na tel.: 02/4444 11 48-50alebo faxom: 02/4444 11 53Adresa na zasielanie písomných objednávok:EUROREPORT plus, s.r.o.,Kukuriná . 17, 831 03 BratislavaMeno a priezvisko (firma):IO/I DPH:Adresa:Tel./Fax:Adresa na zasielanie asopisu:Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruovate Slovenskej pošty.Objednávky do zahraniia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatnéhotlae, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.skPeiatka a podpis:86 Január 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Žilinakongresové centrum s kapacitoupre 1100 osôb (v januári 2008) •variabilný priestor • konferenčnévybavenie v európskom štandarde...s profesionálmi je váš biznis ľahšíkongresy ★ školenia ★ semináre★ biznis hotel, kongresové sály,školenia, semináre, wellness,wi-fi internet★ najväčší hotel priamo v centreŽiliny s dlhoročnou tradíciou★ novozrekonštruované izby★ 68 jednolôžkových izieb,60 dvojlôžkových izieb,12 apartmánov★ kongresové sály– najväčšia s kapacitou do 500miest, klimatizovaná, ozvučená– možnosť rôznych technickýchpomôcok★ začiatkom roka 2008 ďalšiakongresová sála s kapacitou 600miest, klimatizovaná, ozvučenáa prepojiteľná★ salóniky s kapacitou 60 miest, 20miest a 50 miest★ kapacita hotela je 200 stálychlôžok a 150 prístelok★ ochutnať môžete špeciality našejskvelej kuchyne a oddýchnuť siv našom wellness a fitness centre★ relaxačné centrum (bazéns protiprúdom, parná sauna,suchá sauna, masáže, solárium,posilovňa ...)★ perfektné služby poskytovanéhotelovým hosťom★ strážené hotelové parkoviskorecepcia@slovakiainn.skwww.slovakiainn.skNonstop bezplatná infolinka: 0800 222 888